Fyzickogeografická a humánnogeografická charakteristika obce Lehota 2016
Bc. Veronika Lukáčová
Obsah 1 Vymedzenie územia obce Lehota............................................................................................ 3 2 Fyzickogeografická charakteristika ........................................................................................ 5 2.1. Litogeografická charakteristika ....................................................................................... 5 2.2. Morfogeografické pomery ............................................................................................... 6 2.3. Klimageografická charakteristika .................................................................................... 8 2.4. Hydrogeografická charakteristika.................................................................................... 8 2.5. Pedogeografická charakteristika ...................................................................................... 9 2.6. Biogeografická charakteristika ...................................................................................... 11 2.7. Zoogeografická charakteristika ..................................................................................... 12 2.8. Ochrana prírody ............................................................................................................. 13 3 Humánnogeografická charakteristika .................................................................................... 14 3.1. Symboly obce ................................................................................................................ 14 3.2. Demografické pomery ................................................................................................... 14 3.2.1. Vývoj počtu obyvateľov ......................................................................................... 14 3.2.2. Pohyb obyvateľstva ................................................................................................. 15 3.2.3 Štruktúra obyvateľstva ............................................................................................. 19 3.2.4 Vonkajšia štruktúra obce vyuţitie zeme (extravilán) ............................................... 23 3.2.5. Hospodárske pomery............................................................................................... 23 Pouţitá literatúra ...................................................................................................................... 25
1 Vymedzenie územia obce Lehota Obec Lehota sa nachádza na území západného Slovenska, v západnej časti Nitrianskeho kraja a okresu Nitra s rozlohou 11 km2 (1100 ha) (obr. 1). Na severe hraničí s obcou Zbehy, na severovýchode s Luţiankami, na východe s mestom Nitra, na juhu s obcou Jarok, na západe s obcou Veľké Záluţie a na severozápade s obcou Alekšince (obr. 2). Má výhodnú polohu v rámci kraja aj okresu. Od centra mesta Nitra je vzdialená 9 km. Geografická poloha obce je určená súradnicami: 48°18´49´´ severnej geografickej šírky a 17°58´27´´ východnej geografickej dĺţky. Celá obec je situovaná v Podunajskej pahorkatine a jej podcelku Podunajská pahorkatina s časťou Záluţianska pahorkatina., ktorá má mierne zvlnený reliéf. Nadmorská výška sa pohybuje od 153 m n. m. do 245 m n.m. Obec leţí v teplej klimatickej oblasti a teplom, suchom okrsku s miernou zimou. Územím preteká potok Dlhý kanál s prítokmi. Počet obyvateľov je 2233 ( k 31.12. 2014) a hustota obyvateľstva je 201,24 obyv./km2. Spolu s obcami Báb, Jarok, Luţianky, Rumanová, Veľké Záluţie, Rišňovce, Močenok, Hájske, Horná Kráľová a Trnovec nad Váhom tvorí MAS VITIS. Najvýznamnejším cestným ťahom prechádzajúcim územím obce je rýchlostná komunikácia R1. Okrem toho je cestná sieť zastúpená cestami II. a III. triedy. Obr. 1 Širšie územné vzťahy obce Lehota
Obr. 2 Uţšie územné vzťahy obce Lehota
Obr. 3 Základná situácia obce Lehota
2 Fyzickogeografická charakteristika
2.1. Litogeografická charakteristika Začlenenie územia do geologických celkov Podľa Vaasa (1988) môţeme územie obce začleniť do jednotky 1. rádu (oblasť, pásmo) - vnútrohorské panvy a kotliny, jednotky 2. rádu (podoblasť, zóna) - podunajská panva, jednotky 3. rádu - trnavsko-dubnická panva, 4. radu - rišňovská priehlbina. V území obce vystupujú komplexy druhohôr (mezozoikum), treťohôr (neogén) a štvrtohôr (kvartér), ktoré môţeme vidieť obrázku 4. Najstarším zisteným sú pozostatky ramsauských domolitov: sivé vrstvené dolomity z mezozoika (stredný trias) zaberajúce malú časť na západe obce. Vnútrohorské panvy a kotliny na území reprezentuje Podunajská níţina, ktorá vznikla v sedimentačnom priestore Komárňanskej panvy. Jej vznik súvisí s horotvornými procesmi odohrávajúcimi sa v starších ale najmä mladších treťohorách, keď na jednej strane dochádzalo na území k vyzdvihovaniu časti zemskej kôry a vznikali základy dnešných pohorí a na druhej strane časti zemskej kôry poklesávali a na týchto miestach vznikali níţiny a kotliny poklesmi zemskej kôry. Počas treťohornej geologickej éry územie níţiny bolo viackrát zaliate morom a viackrát sa stalo súšou. Významná zmena nastala vo vývoji v mladších treťohorách (v tortone), kde prostredníctvom horotvorných pohybov časť dnešnej níţiny začala poklesávať. Koncom tortonu ďalšia fáza horotvorných síl podmienila vyzdvihnutie oblasti níţiny. Začiatkom sarmatu tu uloţené mocné vrstvy štrkov, pieskov, pieskovcov, slieňov, vápencov a iných hornín. Koncom treťohôr bolo územie zaliate plytkým jazerom, ktoré postupne zaniklo. Na konci treťohôr sa začala formovať dnešná riečna sieť. Vo štvrtohorách územie podliehalo denudačným procesom. Starý plochý povrch bol koncom pliocénu rozčlenený riečnymi dolinami, úvalinami a eolickými depresiami (Došek a kol., 1966). Z tohto obdobia sa na území zachovali nasledovné sedimenty: volkovské súvrstie: piesky, štrky, íly, uhoľné íly, dák, ktoré zaberajú najväčšiu časť obce, (mladší pleistocén) eolické sedimenty: spraše a jemnopiesčité spraše, vápnité a sprašové hliny vcelku. V rámci treťohôr môţeme sledovať z obdobia pleistocénu – holocénu deluviálno-polygenetické sedimenty: hlinito-ílovité a piesčité svahové hliny na malom území obce. Z mladšieho pleistocénu pochádzajú deluviálno-fluviálne sedimenty: prevaţne ronové hliny, piesčité hliny s úlomkami, jemnozemné piesky a splachy zo spraší. Z kvartéru (holocén v celku) pochádzajú fluviálne sedimenty:
litofiálne
nečlenené
nivné
hliny,
alebo
piesčité
aţ
štrkovité
hliny
dolinných nív a nív horkých pokrorov nachádzajúce sa pozdĺţ vodného toku. Eolickodeluviálne sedimenty: vápnité splachy zo spraší (sprašovité hliny koluviálne a močiarne spraše) sú najmä v severovýchodnej časti obce (obr. 5). Obr. 5 Geologické pomery obce Lehota
2.2. Morfogeografické pomery Z hľadiska geomorfologického začlenenia podľa Mazúra a Lukniša (1978) patrí územie obce do Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská níţina, celku Podunajská níţina, podcelku Nitrianska pahorkatina a časti Záluţianska pahorkatina (obr. 6). Územie budujú pliocénne pestré íly, miestami so štrkmi a pieskami a i. Tie len v niektorých častiach vystupujú k povrchu, pretoţe sú prekryté takmer súvislým sprašovým pokrovom. Záluţianska pahorkatina má mierne zvlnený reliéf, ktorý tvoria ploché chrbty a roztvorené úvalinové doliny. Nadmorská výška sa pohybuje od 153 m n. m. do 245 m n. m.
Tabuľka č. 1 Geomorfologické členenie okresu Nitra Sústava
Podsústava
Provincia
Subprovincia
Oblasť
Celok
Pocelok
Časť
Alpsko-
Panónska
Západopanónska
Malá
Podunajská
Podunajská
Nitrianska
Záluţianska
himalájska
panva
panva
dunajská
níţina
pahorkatina
pahorkatina
pahorkatina
kotlina
Zdroj: Mazúr, Lukniš, 1978 Obr. 6 Geomorfologické členenie okresu Nitra
2.3. Klimageografická charakteristika Podľa Lapina a kol. (2002) sa obec nachádza v teplej klimatickej oblasti a okrsku s teplotou v januári menšou ako -3°C: teplého, suchého, s miernou zimou (Končekov index zavlaţenia Iz = -20 aţ –40) (obr. 7). Obr. 7 Klimageografické pomery okresu Nitra
2.4. Hydrogeografická charakteristika Územie obce môţeme zaradiť do vrchovinno-níţinnej oblasti. Pre vodné toky je charakteristický daţďovo-snehový typ odtoku s najvyšším prietokom v marci aţ v apríli a najniţším v septembri. Na území obce v nadmorskej výške 235 m n. m. pramení Dlhý kanál a priberá dva bezmenné prítoky (obr. 8). Je pravostranným prítokom Nitry a odvodňuje väčšiu časť územia Podunajskej pahorkatiny (Hajko a kol., 1977). Z hľadiska podzemných vôd sa obec nachádza v hydrogeologickom rajóne
NQ – 071 Neogén Nitrianskej pahorkatiny
a určujúci typ priepustnosti je medzizrnová priepustnosť (SHMU, 2016).
Obr. 8 Hydrogeografické pomery obce Lehota
2.5. Pedogeografická charakteristika Pôdne typy V rámci pôdnych typov sa v obci nachádzajú: čiernice, černozeme, regozeme a hnedozeme. Na obrázku 9 môţeme vidieť, ţe hnedozeme sú zastúpené subtypmi HMm – hnedozem typická, na sprašiach a HMe, RM – hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych sedimentoch, v komplexe prevládajú hnedozeme erodované. Regozeme tvoria subtpypy: RM, HMe – regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach (ornica je u HMe vytvorená zo zbytku B horiontu, u regozemí je ornica tvorená zo spraše po úplnom zmytí profilu HM, v komplexe prevládajú regozeme) a RM, ČMe – regozeme a černozeme erodované v koplexoch na sprašiach (ČM je erodovaný humusový horizont = ornica s charakterom černozemného horizontu. Regozeme sú pôdy, ktoré vznikli orbou spraše, z ktorej boli pôvodne ČM úplne zmyté. V tomto komplexe plošne prevládajú regozeme).
Černozeme sú zastúpené subtypom ČMm, ČMh – černozeme typické a černozeme hnedozemné na sprašiach (čiernice sú zastúpené subtypom ČAG – čienice glejové, stredne ťaţké, karbonátové aj nekarbonátové). Pôdne druhy V rámci pôdnych druhov sa v obci nachádzajú stredne ťaţké pôdy. Najväčšiu časť územia zaberajú so zastúpením 20 – 30% ílovitých častíc piesočnatohlinité pôdy. Hlinité pôdy so zastúpením 30 - 45 % sú spojené s pôdnym subtypom hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych sedimentoch. Plošne najviac zastúpené sú pôdy bez skeletu (do 10% skeletu), pôdy slabo skeletnaté (10-20% skeletu) zastúpené len ojedinele. Obr. 9 Pôdne typy a pôdne druhy obce Lehota
2.6. Biogeografická charakteristika Fytogeografická charakteristika Fytogeografické začlenenie územia Podľa Kolényho a Barku (2002) môţeme na základe fytogeografického členenia Európy zaradiť územie okresu do oblasti Holarktis, Eurosibírskej podoblasti a stredoeurópskej provincie. Podľa Plesníka (2002) ho radíme v rámci fytogeografického-vegetačného členenia do dubovej zóny, níţinnej podzóny so zastúpením rastlinstva pahorkatinnej oblasti. Potenciálna prirodzená vegetácia Podľa Michalku a i. (1986) by sme mali za súčasných klimatických, edafických, hydrologických pomerov a bez ďalšieho antropogénneho vplyvu nájsť na celom území nasledovnú potenciálnu prirodzenú vegetáciu: dubovo-hrabové lesy panónske (Querco robori-Carpinenion betuli), dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris), pozdĺţ vodných tokov luţné lesy níţinné (Ulmenion) (obr. 10). Obr. 10 Potenciálna prirodzená vegetácia obce Lehota
Reálna vegetácia Vplyvom antropogénnej činnosti sa z pôvodnej vegetácii zachovali len malé zvyšky. Podunajská níţina predstavuje úrodné územie a preto najväčšie plochy lesa boli premenené na polia, na vlhkejších miestach sú lúky a na malých územiach sú zachované lesy (Lukniš a kol., 1972). Lesný porast sa nachádza na juhu obce a charakterizujú ho najmä hrabové-dúbravv. Zo stromov sú v území zastúpené dub zimný (Quercus petraea), hrab obyčajný (Carpinus betulus), topoľ biely (Populus Alba), často nájdeme aj vŕby a čerešne.
2.7. Zoogeografická charakteristika Zoogeografické začlenenie územia Obec sa nachádza podľa zoogeografického členenia paleokratu pre terrestrický biocyklus v eurosibírskej podoblasti a provincii listnaných lesov (Jedlička, Kalivodová, 2002).
Podľa
v Pontokaspickej
zoogeografického rovincii
členenia
paleokratu
v severopontickom
úseku
pre
limnický
(Hensel,
2002).
biocyklus V
je
rámci
zoogeografického začlenenia terestrického biocyklu je v provincií stepí v panónskom úseku (Jedlička, Kalivodová, 2002). V rámci limnického biocyklu patrí do Pontokaspickej provincie a podunajského okresu stredoslovenskej časti ( Hensel, Krno, 2002). Charakteristika biotopov Väčšina obce sa nachádza v spoločenstve lesov a lúk so značným ovplyvnením antopickým faktrom, ktorému sa muselo ţivočíšstvo prispôsobiť. Typickými druhmi sú: hrabavka škvrnitá (Pelobates fusxcus), prepelica poľná (Coturnix coturix), jarabica poľná (Perdix perdix) a zajac poľný (Lepus europaeus. Spoločenstvo lesov je spojené najmä s listnatými lesmi a zástupcami ako sú: baţant obyčajný (Phasianus colchicus), veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) a iné. Spoločenstvo vôd môţeme rozdeliť na rôzne druhy vodných biotopov s rozličným zastúpením ţivočíšstva prispôsobeným daným podmienkam. V rámci živočíšstva brehov vôd sa na území vyskytujú najmä ţaby napr. skokan zelený (Rana esculenta) a druhy hmyzu ako napr. korčuliarka obyčajná (Gerris lacustris). V ţivočíšnom spoločenstve potokov a riek nachádzame v spoločenstve potokov zástupcov obojţivelníkov, plazov, vtákov i cicavcov (Lukniš a kol., 1972).
2.8. Ochrana prírody Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky účinným od 1. januára 2003 je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 z 25. júna 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý vyčleňuje niekoľko typov chránených území zaradených medzi veľkoplošné a maloplošné chránené územia. Na území obce sa nenachádza chránené územia nenachádzajú. Na obrázku 11 Ochrana územia okresu Nitra môţeme sledovať, ţe najbliţšie VCHÚ je chránená krajinná oblasť (CHKO) Ponitrie a maloplošné chránené územia sú Národná prírodná rezervácia Bábsky les, prírodná rezervácia Lupka, prírodne pamiatky Nitriansky dolomitový lom a Svoradova jaskyňa. Záujmy ochrany prírody významné pre EÚ NATURA 2000 je sústava chránených území členských krajín Európskej únie. Jej hlavným cieľom je zachovanie prírodného dedičstva. NATURA 2000 tvoria 2 typy územia: chránené vtáčie územia (CHVÚ) a územia európskeho významu (ÚEV). V obci sa tieto typy územia nenachádzajú. V okrese Nitra sú 2 CHVÚ: Tribeč, Ţitavský luh a 3 ÚEV Vinodolský hájik, Zobor a Gýmeš. Obr. 11 Ochrana územia okresu Nitra
3 Humánnogeografická charakteristika 3.1. Symboly obce Erb obce je tvorený zeleným štítom a dvoma zlatými prekríţenými polovičnými privrátenými ratolesťami slzovitých lupeňov, ktorými je ovenčený strieborný strapec hrozna prevýšený zlatou trojvetvičkou konopí. Vinohradnícky symbol je podľa obecného pečatidla z 18. storočia a je doplnený o motív konopí (Heradický register SR, 2016). Obecná vlajka pozostáva zo 7 pruhov vo farbách bielej, zelenej a ţltej. Ukončená je troma cípmi, t.j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny vlajky. Obecná pečať je okrúhla a uprostred nesie obecný erb okolo ktorého je kruhopis OBEC LEHOTA. Obr. č. 1 Erb, vlajka a pečať
Zdroj: OÚ Lehota, 2016
3.2. Demografické pomery 3.2.1. Vývoj počtu obyvateľov V Najvyšší počet obyvateľov 2437 mala obec v roku 1970. Do roku 1980 sledujeme nárast počtu obyvateľov, ktorý sa postupne zniţoval a 2009 začal opäť stúpať. V súčasnosti ţije v obci 233 obyvateľov (tabuľka č. 2). Tabuľka č. 2 Vývoj počtu obyvateľov obce Lehota v rokoch Počet obyvateľov Lehota
1869 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 2007 2009 2010 2011 2012 2013 2014 771
943
1160 1225 1498 1782 2321 2437 2251 1848 1938 1965 2099 2183 2196 2233
Zdroj: Retrospektívny lexikón obcí 1850 – 1970, Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 1980, 1991, 2001, KS ŠÚ Nitra, 2006, 2008-2012, ŠU SR, 2016, PHSR Lehota 2013 – upravila Lukáčová, V., 2016
3.2.2. Pohyb obyvateľstva Prirodzený pohyb obyvateľstva Hlavné procesy prirodzeného pohybu obyvateľstva sú natalita (pôrodnosť) a mortalita (úmrtnosť). Procesy ako sú sobášnosť, rozvodovosť, potratovosť vstupujú do bilancie pohybu nepriamo, ale vo veľkej miere môţu ovplyvniť hlavne pôrodnosť. V tabuľke č. 3 a grafe č. 1 môţeme sledovať, natalitu, mortalitu a prirodzený úbytok / prírastok v rokoch 2005- 2014. V rámci jednotlivých rokov môţeme sledovať značné rozdiely. Najvyššia natalita 34 obyvateľov (17,54 ‰) bola v roku 2009 a najniţšia 14 (7,66 ‰) obyvateľov v roku 2006. Najvyššia mortalita bola v roku 2008, kedy zomrelo 26 obyvateľov obce (13,88 ‰). Výsledkom týchto rozdielov je prirodzený úbytok alebo prírastok. Najvyšší prirodzený prírastok bol 8,58 obyvateľov (18 ‰) v roku 2011 a najvyšší úbytok -4,81 (-9
‰)
obyvateľov v roku 2008. V roku 2007 zaznamenávame nulový prirodzený prírastok/úbytok. Tabuľka č. 3 Prirodzený pohyb obyvateľstva obce Lehota v rokoch 2005-2014 Rok
Počet obyvateľov
Natalita abs 19 14 21 17 34 18 33 28 26
Mortalita
‰ abs ‰ 2005 10,41 25 13,70 1825 2006 7,66 15 8,21 1827 2007 11,36 21 11,36 1848 2008 9,08 26 13,88 1873 2009 17,54 19 9,80 1938 2010 9,16 26 13,23 1965 2011 15,72 15 7,15 2099 2012 12,83 17 7,79 2183 2013 11,84 19 8,65 2196 2014 8,06 10,75 2233 18 24 Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016
Prirodzený prírastok/ úbytok abs ‰ -6 -3,29 -1 -0,55 0 0 -9 -4,81 15 7,74 -8 -4,07 18 8,58 11 5,04 7 3,19 -6 -2,69
Graf č. 1 Prirodzený pohyb obyvateľstva obce Lehota v rokoch 2005-2014
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016 Sobášnosť, rozvodovosť a potratovosť môţeme sledovať v tabuľke č. 4. Sobášnosť sa neustále menila. Najviac sobášov bolo 10 (5,46 ‰) v roku 2007 a najmenej 2 (0,95 ‰) v roku 2011. Počet rozvodov bol od 2 (1,09 ‰) v roku 2007 do 6 v rokoch 2006 a 2008. Potratrovosť dosahovala hodnoty od 7 (3,83 ‰) potratov v roku 2007 po 0 v roku 2013. Tabuľka č. 4 Počet sobášov, rozvodov a potratov v obci Lehota v rokoch 2005-2014
Rok
Počet obyvateľov (stredný stav)
sobášnosť abs
‰
rozvodovosť
potratovosť
abs
abs
‰
5 6 7 6 3 4 1 4 0 5
2,74 3,28 3,79 3,20 1,55 2,04 0,48 1,83 0,00 2,24
‰
2005 8 4,38 3 1,64 1825 2006 7 3,83 6 3,28 1827 2007 10 5,41 2 1,08 1848 2008 9 4,81 6 3,20 1873 2009 4 2,06 4 2,06 1938 2010 7 3,56 4 2,04 1965 2011 2 0,95 3 1,43 2099 2012 6 2,75 5 2,29 2183 2013 8 3,64 5 2,28 2196 2014 4,03 0,90 9 2 2233 Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016
Migračný pohyb obyvateľstva Migračný pohyb obyvateľstva môţeme definovať ako zmeny obyvateľstva súvisiace s prisťahovaním (imigráciou) a odsťahovaním (emigráciou) obyvateľstva. Podľa pomeru týchto zloţiek môţeme hodnotiť migračný prírastok alebo migračný úbytok obyvateľstva ako rozdiel medzi prisťahovanými a vysťahovanými obyvateľmi. Migračný pohyb obyvateľstva obce Lehota v rokoch 2005-2014 môţeme vidieť v tabuľke č.5 a grafe č. 2. Najvyššia imigrácia 97 obyvateľov (46,04 ‰) bola v roku 2012 a najniţšia 16 (7,64 ‰) v roku 2011. Postupný nárast imigrovaných môţeme sledovať v rokoch 2007 aţ 2009. Najvyššia emigrácia28 obyvateľov bola v roku 2007 aj 2011. V rokoch 2013 a 2014 bol počet emigrovaných rovnaký 26 obyvateľov. Najvyšší migračný prírastok bol 73 obyvateľov (33,44 ‰) v roku 2012 a najvyšší úbytok -12 (-5,72 ‰) v roku 2011. Z grafu č. 2 je zrejmé, ţe najmä v posledných rokoch má v obci prevahu migračný prírastok nad úbytkom, čo je zapríčinené zvýšenou imigráciu v obci. Tabuľka č. 5 Migračný pohyb obyvateľstva obce Lehota v rokoch 2005-2014 Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Počet obyvateľov (stredný stav) 1825 1827 1848 1873 1938 1965 2099 2183 2196 2233
imigrácia
emigrácia
migračný prírastok (úbytok)
abs
‰
abs
‰
abs
‰
40 26 50 55 78 60 16 97 32
21,92 14,23 27,06 29,36 40,25 30,53 7,62 44,43 14,57 30,90
12 23 28 21 28 25 28 24 26
6,58 12,59 15,15 11,21 14,45 12,72 13,34 10,99 11,84 11,64
28 3 22 34 50 35 -12 73 6 43
15,34 1,64 11,90 18,15 25,80 17,81 -5,72 33,44 2,73 19,26
69
26
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016 Graf č. 2 Migračný pohyb obyvateľstva obce Lehota v rokoch 2005-2014
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016
Celkový pohyb obyvateľstva Celkový pohyb obyvateľstva je výsledkom súčtu prirodzeného a migračného pohybu. Prejavuje sa ako prírastok alebo ako úbytok obyvateľstva. V tabuľke č. 6 a grafe č .3 môţeme sledovať celkový pohyb obyvateľstva obce Lehota v rokoch 2005-2014. Najvyššiu hodnotu 84 (39,87 ‰) dosiahol v roku 2012 a najniţšiu 2 (1,10 ‰) v roku 2006. Tabuľka č. 6 Celkový pohyb obyvateľstva obce Lehota v rokoch 2005-2014
Rok
Počet obyvateľov (stredný stav)
prirodzený pohyb abs ‰
migračný pohyb abs
‰
2005 -6 -3,29 28 15,36 1825 2006 -1 -0,55 3 1,65 1827 2007 0 0,00 22 12,02 1848 2008 -9 -4,91 34 18,54 1873 2009 15 8,02 50 26,74 1938 2010 -8 -4,11 35 17,97 1965 2011 18 8,59 -12 -5,73 2099 2012 11 5,22 73 34,65 2183 2013 7 2,48 6 2,13 2196 2014 -2,71 19,45 -6 43 2233 Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016
celkový pohyb obyvateľstva abs ‰ 22 2 22 25 65 27 6 84 13 37
Graf č. 3 Celkový pohyb obyvateľstva obce Lehota v rokoch 2005-2014
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016
12,07 1,10 12,02 13,63 34,76 13,86 2,86 39,87 4,61 16,73
3.2.3 Štruktúra obyvateľstva Znaky podľa ktorých sa sleduje štruktúra obyvateľstva sa najčastejšie zoskupujú do 3 skupín: 1. Biologické znaky (štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia, veku, zdravotného stavu, rodinné stavu, rasová štruktúra, triedna a sociálna štruktúra a pod.), 2. Ekonomické znaky (štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity, povolania, zamestnania a pod.) a 3. Kultúrne znaky (štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania, jazyková, národnostná štruktúra a pod.). Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia a veku Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia a veku patrí medzi základné charakteristiky obyvateľstva. V obci Lehota bola v rokoch 2005 aţ 2014 nasledovná (tabuľka č.7): najviac muţov 1113 bolo v roku 2014 a najmenej 915 v roku 2005. Najviac ţien 1120 bolo tieţ v roku 2014 a najmenej 910 v roku 2005. V sledovanom období počet ţien prevyšuje nad počtom muţov okrem rokov 2005 a 2006. Tabuľka č.7 Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia v obci Lehota v rokoch 2005-2014 počet obyvateľov
rok
spolu
muži
ženy
2005
1825
915
910
2006
1827
916
911
2007
1848
921
927
2008
1873
933
940
2009
1938
959
979
2010
1965
964
1001
2011
2099
1036
1063
2012
2183
1089
1094
2013
2196
1097
1099
2014
2233
1113
1120
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016 Obyvateľstvo
môţeme
následne
rozdeliť
podľa
reprodukčných
skupín:
predpreprodukčné 0-14 rokov, reprodukčné 15-49 rokov a poreprodukčné 50 a viac rokov (tabuľka č. 8). V roku 2014 bolo v okrese 177 muţov a 167 ţien v predreprodukčnej skupine, 592 muţov a 546 ţien v reprodukčnej a 344 muţov a 407 ţien v poreprodukčnej vekovej skupine.
Tabuľka č. 8 Vekové skupiny podľa produktivity Reprodukčné vekové skupiny Pohlavie predreprodukčná reprodukčná poreprodukčná 0-14 15-49 50+ muţi 177 592 344 ţeny 167 546 407 Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016 Veková pyramída z roku 2014 poukazuje na regresívny vývoj , ktorý charakterizuje úbytok obyvateľstva v mladších vekových skupinách, ktorý súvisí so zniţujúcou sa pôrodnosťou a dochádza k starnutiu obyvateľstva. Najvyšší počet muţov je vo veku 35-39 rokov a najväčší počet ţien v rokoch 30-34. Graf č. 4 Veková štruktúra obyvateľov obce Lehota v roku 2014
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016
Štruktúra podľa kultúrnych znakov Národnostná štruktúra obyvateľstva Základnými kultúrnymi znakmi obyvateľstva sú národnosť a jazyk. V tabuľke č. 9 a grafe č. 5 môţeme vidieť štruktúru obyvateľstva podľa národnosti v rokoch 2001 a 2011. V obci dominuje slovenská národnosť, ku ktorej sa v roku 2001 hlásilo 1977 (98,9 %) obyvateľov a 1946 (93,11%) v roku 2011. Ďalej nasleduje česká, maďarská a iné národnosti. Rómska národnosť nebola zastúpená.
Tabuľka č. 9 Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti v obci Lehota v rokoch 2001 a 2011
rok 2001 2011
slovenská abs % 1799 98,9 1946 93,11
Národnosť maďarská abs % 4 0,22 9 0,43
česká abs 9 6
% 0,5 0,29
iná, nezistená abs % 7 0,38 138 6,6
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016 Graf č. 5 Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti v obci Lehota v rokoch 2001-2011
0,43%
0,29% 6,6% slovenská maďarská česká iná, nezistená
93,1%
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016 Štruktúra obyvateľstva podľa náboţenstva V rokoch 2001 aj 2011 môţeme sledovať, ţe prevaţná časť obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania i keď tento počet stále klesá. K iným vierovyznaniam sa hlásila pomerne malá časť obyvateľov, ale narastol počet obyvateľov bez vierovyznania (tabuľka č. 10). Tabuľka č. 10 Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti rok rímskokatolícka cirkev 2001 2011
1702 1664
93,57 79,28
Vierovyznanie evanjelická reformovaná cirkev kresťanská augsburského cirkev vyznania 5 0,27 9 0,43 20 0,95
bez vyznania
ostatné a nezistené
90 4,95 198 9,43
22 208
1,21 9,91
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016 Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania V rámci štruktúry obyvatestva podľa vzdelania môţeme konštatovať, ţe v roku 2011 malo najviac obyvateľov 408 (19,44 %) dosiahnuté úplne stredoškolské odborné vzdelanie
s maturitou a najmenej vysokoškolské doktorantské 9 obyvateľov (0,43 %) (tabuľka č. 11, graf č. 6). Tabuľka č. 11 Vzdelanostná štruktúra obyvateľov obce Lehota v roku 2011 Najvyššie dosiahnuté vzdelanie základné vzdelanie učňovské (bez maturity) stredné odborné (bez maturity) úplné stredné učňovské (s maturitou) úplné stredné odborné s maturitou úplné stredné všeobecné vyššie odborné vysokoškolské bakalárske vysokoškolské Mag., Ing., Dok., Vysokoškolské doktorandské bez vzdelania nezistené spolu
Počet obyvateľov abs % 322 15,34 355 16,91 260 12,39 87 4,14 408 19,44 60 2,86 14 0,67 37 1,76 136 6,48 9 0,43 321 15,29 90 4,29 2099 100
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016 Graf č. 6 Vzdelanostná štruktúra obyvateľov obce Lehota v roku 2011
Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016
3.2.4 Vonkajšia štruktúra obce využitie zeme (extravilán) Celková rozloha obce Lehota je 1100,4528 ha. Poľnohospodárska pôda zaberá 981,50 ha a nepoľnohospodárska 118,90 ha. Štruktúru vyuţitia extravilánu môţeme vidieť v tabuľke č. 12. V rámci poľnohospodárskej pôdy najväčšiu časť 95,99 % tvorí poľnohospodárska pôda a najmenšiu 1 % ovocný sad. 84,65 % nepoľnohospodárskej pôdy je tvorenej zastavanou plochou a zostatok tvoria ostatné plochy, lesné pozemky a vodná plocha. Tabuľka č. 12 Pomer poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdy okresu Nitra v roku 2014 Druh pozemku Výmera (ha) % Poľnohospodárska pôda - spolu 981,50 100 Poľnohospodárska pôda - orná pôda 942,14 95,99 Poľnohospodárska pôda - vinica 7,78 0,79 Poľnohospodárska pôda - záhrada 29,23 2,98 Poľnohospodárska pôda - ovocný sad 1,00 0,10 Poľnohospodárska pôda - trvalý trávny porast 1,35 0,14 Nepoľnohospodárska pôda - spolu 118,96 100 Nepoľnohospodárska pôda - lesný pozemok 5,61 4,72 Nepoľnohospodárska pôda - vodná plocha 2,09 1,76 Nepoľnohospodárska pôda - zastavaná plocha 100,70 84,65 Nepoľnohospodárska pôda - ostatná plocha 10,55 8,87 Zdroj: ŠÚ SR, 2016 – spracovala Lukáčová, V., 2016 3.2.5. Hospodárske pomery Primárny sektor Z histórie vieme, ţe v obci malo prevahu poľnohospodárstvo pred remeslami a rozvojom priemyslu vďaka dobrým pôdnym a klimatickým podmienkam pre pestovanie takmer všetkých poľnohospodárskych plodín. Okrem obilia obyvatelia pestovali hlavne konope na výrobu konopného plátna a povrazov. Tieţ lisovali olej z konopných semien.. Tradícia pestovania viniča sa zachovala dodnes a v obci je zaloţený aj Vinohradnícky spolok. V súčasnosti je najväčším podnikom zaoberajúcim sa poľnohospodárstvom v obci Agrol, s.r.o. Lehota, ktorý sa zameriava na rastlinnú výrobu. Okrem toho v obci pôsobí aj firma Farm s.r.o., zameraná na pestovanie obilnín, strukovín a olejnatých semien. Sekundárny sektor V obci
môţeme
nájsť
priemyselnú
zónu
lokalizovanú
v areály
bývalého
poľnohopodárskeho druţstva. V tejto zóne pôsobia okrem spomínaných poľnohospodárskych firiem aj firmy z nasledovných oblastí: kovovýroba, kováčstvo, pieskovanie a metalíza,
recyklácia
plastových
hmôt,
spracovanie
dreva,
odťahová
sluţba
a i.
Spomedzi
podnikateľských subjektov pôsobiacich v obci môţeme spomenúť: KVP Lehota, s.r.o., Jozef Zajko KVZ – Jomaz, Andrej Kriţanovič – KRIMAX, Danie Mesároš STEEL COLOR, PUMPKIN & P, s.r.o., BEGA, s.r.o., TIFAN TEX, s.r.o., Piroh – Juraj Jurika, HASTA, spol.s.r.o. a i. (PHSR Lehota, 2013). Terciárny sektor Terciárny sektor pozostáva z odvetví, ktoré zahŕňajú nevýrobné činnosti. Spoločnosť Veolia Transport Nitra sprostredkováva dopravné sluţby pre obec, pričom vyuţíva 5 autobusových zastávok a cestné komunikácie v obci. Vzdelávacie sluţby sú uskutočňované prostredníctvom materskej a základnej školy. Zdravotnícke sluţby poskytujú v zdravotnom stredisku praktický lekár pre dospelých, lekár pre deti a dorast a zubný lekár okrem toho je v obci aj lekáreň. Maloobchod je zastúpený predajňami COOP Jednota, Môj obchod, a predajnou rozličného tovaru Kravla, ktoré dopĺňajú bar, záhradná piváreň a bar Relax. Rozvoj kultúry a umenia sa v obci realizuje v kultúrnom dome, obecnej kniţnici alebo areáli športového klubu Lehota. Medzi športové zariadenia patria futbalové ihrisko a multifunkčné ihrisko. Poštové sluţby sa uskutočňujú jednou prevádzkou Slovenskej pošty v centrálnej časti obce. Verejnú správu zabezpečuje obecný úrad.
Použitá literatúra DOŠEK, O. a kol. 1966. Podunajská nížina Turistický sprievodca ČSSR – zväzok 37. 1. vyd. Bratislava : Šport, vydavateľstvo SV ČSTV, Bratislava 1966. 256 s. HENSEL, K - Krno, I. 2002. Zoogeografické členenie: Limnický biocyklus. Mierka 1:2 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová, T. red. 1. vyd. Bratislava : MŢP SR; Banská Bystrica : Slovenská agentúra ţivotného prostredia, 2002. 118 s. ISBN 80-8883327-2 HENSEL, K. 2002. Zoogeografické členenie paleokratu: Limnický biocyklus. Mierka 1:37 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová, T. red. 1. vyd. Bratislava : MŢP SR; Banská Bystrica : Slovenská agentúra ţivotného prostredia, 2002. 117 s. ISBN 80-8883327-2 HERADICKÝ REGISTER SR. 2016. http://www.vs.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=512 (201603-05). JEDLIČKA, L. – KALIVODOVÁ, E. 2002. Zoogeografické členenie paleokratu: Teristrický biocyklus. Mierka 1:37 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová, T. red. 1. vyd. Bratislava : MŢP SR; Banská Bystrica : Slovenská agentúra ţivotného prostredia, 2002. 117 s. ISBN 80-88833-27-2 JEDLIČKA, L. – KALIVODOVÁ, E. 2002. Zoogeografické členenie: Teristrický biocyklus. Mierka 1:2 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová, T. red. 1. vyd. Bratislava : MŢP SR; Banská Bystrica : Slovenská agentúra ţivotného prostredia, 2002. 118 s. ISBN 80-88833-27-2 KOLÉNY, M - Barka, I. 2002. Fytogeografické členenie Európy. Mierka 1:20 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová, T. red. 1. vyd. Bratislava : MŢP SR; Banská Bystrica : Slovenská agentúra ţivotného prostredia, 2002. 113 s. ISBN 80-88833-27-2 LAPIN, M. A KOL. 2002. Klimatické oblasti. Mierka 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová, T. red. 1. vyd. Bratislava : MŢP SR; Banská Bystrica : Slovenská agentúra ţivotného prostredia, 2002. 95 s. ISBN 80-88833-27-2 LUKNIŠ a kol. 1977. Slovensko Príroda. 1. vyd. Bratislava : Obzor, n. p., 1977. 914 s.
MAZÚR, E. –LUKNIŠ, M. 1978. Regionálne geomorfologické členenie SSR. In: Geografický časopis, roč.30, 1978, č. 2, s. 101-125. MICHALKO, J
A I.
1986. Geobotanická mapa ČSSR. Textová a mapová časť. Bratislava :
Veda, 163 s. OBEC LEHOTA. 2013. PHSR Lehota 2013. old.lehota.sk/sucasnost/2013/PHSR_2013.pdf (2016-03-10). PLESNÍK, P. 2002. Fytogeograficko-vegetačné členenie. Mierka 1:1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová, T. red. 1. vyd. Bratislava : MŢP SR; Banská Bystrica : Slovenská agentúra ţivotného prostredia, 2002. 113 s. ISBN 80-88833-27-2 ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. 2015. Mestská a obecná štatistika. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html (2016-03-02). ŠTÁTNY
GEOLOGICKÝ
ÚSTAV
DIONÝZA
ŠTÚRA.
2016.
www.geology.sk/new/sk/ub/Geois/gmsr50 (2016-03-10). VASS, D. a kol. 1988. Regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov panónskej panvy na území ČSSR. 1 : 50 000. 1. vyd. Bratislava :Geologický ústav Dionýza Štúra, 1988 VÝSKUMNÝ
ÚSTAV
PÔDOZNALECTVA
A OCHRANY
PÔDY.
www.podnemapy.sk/bpej/viewer.htm?activelayer=2&layers=001 (2016-03-10).
2016.
