Finančný majetok v podvojnom účtovníctve podnikateľov

mesačník DÚPP 13/2015

Finančný majetok v podvojnom účtovníctve podnikateľov Zmeny v zákone o účtovníctve od 1. 7. 2015 a 1. 1. 2016 Superodpočet nákladov na výskum a vývoj Pripravovaná novela zákona o DPH Interné účtovné smernice v jednoduchom účtovníctve podnikateľov Daňová obhajoba po neúspešnom odvolaní a príklad žaloby na správny súd Výdavky na pohonné látky z daňového hľadiska Novinka na strane 132

1. Telefonické a písomné poradenstvo 2. Príručka Daňové priznania 3. Vlastná online knižnica ...vždy bonusy navyše

4. Zákony SR 2015 (900 strán) 5. Legislatívne správy

konferencie

SÚÈASNÉ TRENDY EKONOMICKEJ KRIMINALITY V SR $02æ1267,-(- ELIMINÁCIE

URÿQtNNRQIHUHQFLHRHNRQRPLFNëFKWUHVWQëFKÿLQRFK Aká tenká je hranica medzi daňovou optimalizáciou a daňovou trestnou činnosťou? Ako je to s náhradou škody pri ekonomických trestných činoch? Aké sú trestné následky poškodzovania finančných záujmov EÚ? 2GSRYHGHQDWLHWRLďDOäLHRWi]N\SRQ~NDSRNUDÿRYDQLHREĹ~EHQHMVpULH NRQIHUHQFLtNHNRQRPLFNHMWUHVWQHMÿLQQRVWL 9.00 – 11.00 – 6~ÿDVQpWUHQG\HNRQRPLFNHMNULPLQDOLW\Y65MXGLNDW~UD1665D16þ5 SURI-8'U-R]HIþHQWpä3K'-8'U-iQãDQWD3K'

12.00 – 13.00 – 1iKUDGDäNRG\SURFHVQRSUiYQHLQäWLW~W\Y\XætYDQpYSURFHVHY\äHWURYDQLD HNRQRPLFNëFK7þSURI-8'U-R]HIþHQWpä3K' 13.00 – 13.45 – 7UHVWQpÿLQ\SRäNRG]RYDQLDÀQDQÿQëFK]iXMPRY(XUySVNHM~QLH -8'U-iQãDQWD3K'

14.00 – 16.00 – 'DŁRYiWUHVWQiÿLQQRVŘYHU]XV GDŁRYiRSWLPDOL]iFLD -8'U-iQãDQWD3K' SURI-8'U-R]HIþHQWpä3K'

Viac informácii na ZZZSURÀY]GHODYDQLHVN

28. 10. 2015 Bratislava, Hotel Saffron, Školská 5

EDITORIÁL Milí čitatelia, aj po dovolenkovom období sme pripravili pre vás veľa zaujímavých a dôležitých informácií, rád a odporúčaní z daní a účtovníctva. Národná rada SR schválila novelu zákona o účtovníctve, ktorej niektoré body nadobudli účinnosť 1. 7. 2015, väčšina zmien nadobudne účinnosť 1. 1. 2016 a jeden bod novely 1. 1. 2017. Zmeny sa týkajú napríklad zatrieďovania účtovných jednotiek do veľkostných skupín, stanovenia podielovej účasti účtovnej jednotky, vykazovania údajov v priebežnej účtovnej závierke, oceňovania majetku a ďalších oblastí. Vysvetlenie všetkých zmien prinášame v rubrike Právne predpisy, kde uverejňujeme aj úplné znenie zákona o účtovníctve s prehľadným vyznačením zmien vykonaných touto poslednou novelou. Tému mesiaca tohto čísla venujeme účtovaniu finančného majetku v podvojnom účtovníctve. Autorka podrobne rozoberá z účtovného aj právneho hľadiska problematiku cenných papierov a podielov, ich oceňovanie, zmenu hodnoty, v samostatnej časti uvádza účtovanie krátkodobého majetku, vlastných akcií a obchodných podielov. Nájdete tu všetky dôležité účtovné súvzťažnosti účtovania dlhodobého a krátkodobého finančného majetku spolu s praktickými príkladmi. Spoločnosť, ktorá realizuje výskum a vývoj, si môže od roku 2015 okrem už raz vo výsledku hospodárenia zahrnutých nákladov na výskum a vývoj dodatočne odpočítať 25 % z týchto zaúčtovaných nákladov, 25 % zo mzdových nákladov pracovníkov výskumu a vývoja – absolventov – a ďalších 25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj. Všetko o tzv. superodpočte nákladov na výskum a vývoj sa dozviete v rubrike Dane a účtovníctvo, kde si môžete otestovať svoje vedomosti z tejto oblasti. Prečítajte si aj ostatné príspevky, ktoré pre vás pripravujú odborníci z praxe a ktorými chceme prispieť k úspešnému zvládnutiu vedenia daňovej a účtovnej agendy aj vo vašej firme.

Prajem príjemné čítanie.

Staňte sa naším fanúšikom na Facebooku, hľadajte firmu Poradca podnikateľa a dajte like.

OBSAH

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA

4

TÉMA MESIACA Finančný majetok v podvojnom účtovníctve (Ing. Ľudmila Novotná) . .

8

Jedným zo spôsobov zhodnotenia peňažných prostriedkov, ktoré využívajú podnikatelia, je ich investovanie do cenných papierov. Cenné papiere môžu mať charakter podielov majetku na iných obchodných spoločnostiach alebo s nimi možno obchodovať. Z účtovného hľadiska môže ísť o dlhodobý alebo krátkodobý finančný majetok.

DAŇOVÉ TIPY Výdavky na pohonné látky z pohľadu dane z príjmov a DPH (Ing. Anton Kolembus) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

45

Spôsob uplatňovania výdavkov na pohonné látky v daňových výdavkoch závisí od toho, či je automobil zaradený v obchodnom majetku podnikateľa, či je podnikateľ vlastníkom alebo nájomcom automobilu, či automobil používa len na služobné alebo aj na súkromné účely.

PRÁVNE PREDPISY Úplné znenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. . . . . . . . . . . . . .

55

Posledná novela zákona o účtovníctve č. 130/2015 Z. z. nadobudla účinnosť 1. 7. 2015, pričom najviac zmien zákona je účinných od 1. 1. 2016 a jeden bod platí až od 1. 1. 2017.

Novela zákona o účtovníctve (Ing. Monika Adamíková). . . . . . . . . . . .

104

Zmeny vyplývajúce z novely zákona o účtovníctve č. 130/2015 Z. z. sa týkajú napr. zatrieďovania účtovných jednotiek do veľkostných skupín, správnych deliktov, stanovenia podielovej účasti účtovnej jednotky, vykazovania údajov v priebežnej účtovnej závierke, zostavovania konsolidovanej účtovnej závierky, povinností subjektov verejnej správy, oceňovania a ďalších oblastí.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

DÚPP 13/2015

Superodpočet nákladov na výskum a vývoj + test (Ing. Peter Horniaček) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2

123

Spoločnosť, ktorá realizuje výskum a vývoj, si môže od roku 2015 okrem už raz vo výsledku hospodárenia zahrnutých nákladov na výskum a vývoj dodatočne odpočítať 25 % z týchto zaúčtovaných nákladov, 25 % zo mzdových nákladov pracovníkov výskumu a vývoja – absolventov – a ďalších 25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

Životné minimum od 1. 7. 2015 do 30. 6. 2016 (Ing. Eva Gášpárová). . . Od 1. 7. 2015 nedošlo k zmene životného minima, preto sa nemenia ani veličiny používané v mzdovom účtovníctve, ktorých výška sa odvíja od sumy životného minima.

133

PRE PLATITEĽOV DPH Pripravovaná novela zákona o DPH 2016 (Ing. Vladimír Pastierik) . . .

138

Národná rada SR rokuje o novelizácii zákona o DPH, ktorej najdôležitejšou zmenou by mala byť možnosť platiteľov DPH s ročným obratom nižším ako 75 tis. eur posunúť daňovú povinnosť za dodané tovary a služby až na moment prijatia platby od odberateľa.

...A ÚČTOVNÍCTVO JE JEDNODUCHÉ Interné účtovné smernice v jednoduchom účtovníctve podnikateľov (Ing. Vladimír Pastierik) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

142

Aj účtovným jednotkám účtujúcim v jednoduchom účtovníctve ukladá zákon o účtovníctve a postupy účtovania povinnosť vytvárať interné účtovné smernice, pre ktoré má konkrétna účtovná jednotka náplň. Interné účtovné smernice majú za úlohu dotvárať a objasniť individuálnu účtovnú politiku.

DAŇOVÁ OBHAJOBA V PRAXI Daňová obhajoba po neúspešnom odvolaní a príklad žaloby na správny súd (Ing. Vladimír Pastierik) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

146

Ak daňové subjekty nesúhlasia s výsledkom posúdenia ich odvolania Finančným riaditeľstvom SR, majú možnosť domáhať sa svojich práv aj podaním žaloby na správny súd. Podmienky a spôsob podania spolu so vzorom žaloby sú obsahom uverejneného príspevku.

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY Vy sa pýtate – my odpovedáme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

158

Na otázky čitateľov odpovedajú naši odborní poradcovia.

INFOBLESK Kalendár podnikateľa od 1. 9. 2015 do 30. 9. 2015. . . . . . . . . . . . . . . .

167

Kurzový lístok ECB – jún 2015 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

175

Kurzový lístok ECB – júl 2015 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

177

VYHĽADÁVAČ Vyhľadávač DÚPP 2015 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

179

DAŇOVÁ KAVIAREŇ

182

Pri kávičke si môžete prečítať báseň Óda na štát našej poradkyne Nadeždy Cígerovej, ktorá denne pomáha svojimi radami desiatkam našich čitateľov v daňovej a účtovnej poradni.

3

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA

Prešlo Zbierkou zákonov –

Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VIII – zmena zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, čl. XIII – zmena zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní) Účinnosť: od 1. septembra 2015

–

Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok Účinnosť: od 1. júla 2016

–

Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok Účinnosť: od 1. júla 2016

–

Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok Účinnosť: od 1. júla 2016

–

Zákon č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (čl. III – zmena zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) Účinnosť: od 1. júla 2015 a 1. januára 2016

–

Zákon č. 130/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [čl. III – zmena zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, čl. V – zmena zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, čl. VI – zmena zákona o správe daní (daňový poriadok), čl. VII – zmena zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov] Účinnosť: od 1. júla 2015, 1. januára 2016 a 1. januára 2017

Štatistický úrad SR – www.statistics.sk Priemerné ceny pohonných látok v SR v roku 2015 (týždenné)

(v eurách za 1 l)

Názov výrobku

DÚPP 13/2015

Referenčné obdobie

4

Benzín natural 95-oktánový

Benzín natural 98-oktánový

LPG

Motorová nafta

23. týždeň (1. 6. – 7. 6. 2015)

1,370

1,545

0,623

1,211

24. týždeň (8. 6. – 14. 6. 2015)

1,370

1,545

0,624

1,196

25. týždeň (15. 6. – 21. 6. 2015)

1,387

1,561

0,622

1,200

26. týždeň (22. 6. – 28. 6. 2015)

1,386

1,568

0,621

1,201

27. týždeň (29. 6. – 5. 7. 2015)

1,387

1,560

0,619

1,201

28. týždeň (6. 7. – 12. 7. 2015)

1,396

1,570

0,621

1,185

29. týždeň (13. 7. – 19. 7. 2015)

1,382

1,558

0,621

1,170

30. týždeň (20. 7. – 26. 7. 2015)

1,381

1,554

0,623

1,162

31. týždeň (27. 7. – 2. 8. 2015)

1,372

1,545

0,620

1,147

Aktuálne z daní a účtovníctva

A

Finančný spravodajca júl 2015 (č. 7/2015) Metodický výklad pojmov k zákonu č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre programové obdobie 2014 – 2020

Finančný spravodajca jún 2015 (č. 6/2015) Dodatok č. 12 Metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8. decembra 2004 a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie

Finančná správa SR informuje (www.financnasprava.sk) Usmernenie FR SR k uplatneniu § 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v prípade dodania fermentovanej kukuričnej siláže Novelou zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) bol s účinnosťou od 1. 1. 2014 rozšírený okruh tovarov, pri ktorých sa uplatňuje tuzemský prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia (odberateľa). Prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia je možné uplatniť len v tom prípade, ak dodávateľ a aj príjemca plnenia sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty v tuzemsku. Tovary, ktoré sú od 1. 1. 2014 predmetom tuzemského samozdanenia, sú uvedené v § 69 ods. 12 písm. f) až i) zákona o DPH. Podľa § 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH je platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu, ak základ dane vo faktúre za dodanie

týchto tovarov je 5 000 eur a viac. Ide o poľnohospodárske plodiny, ktoré patria do kapitoly 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, ktoré samé osebe nie sú bežne určené na konečnú spotrebu, preto sa pri určení osoby povinnej platiť daň nebude posudzovať, na aký účel je dodanie tovaru určené, či na konečnú spotrebu alebo na ďalší predaj. Pri tovare uvedenom v kapitole 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka sa vo všeobecnosti predpokladá, že nie je bežne určený v nezmenenom stave na konečnú spotrebu. Finančné riaditeľstvo SR od účinnosti novely zákona o DPH vydalo viaceré stanoviská k uplatňovaniu § 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH v prípade dodania fermentovanej kukuričnej siláže, v zmysle ktorých kukuričná siláž patrí do kapitoly 12 Spoločného colného sadzobníka (podpoložka 1214 90 90) a v prípade dodania tohto tovaru platiteľom dane sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti na platiteľa, ktorý je

Stiahnite si editovateľné tlačivá na daňové priznania na www.danovecentrum.sk.

5

príjemcom plnenia. Finančné riaditeľstvo pri nomenklatúrnom zatriedení tohto tovaru vychádzalo zo všeobecných pravidiel pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (ďalej len KN), ktorá vychádza z harmonizovaného systému opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len HS). Aktuálne platné znenie všeobecných interpretačných pravidiel (ďalej len VIP) je ustanovené v oddiele I vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1101/2014, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku.

Spoločného colného sadzobníka neuplatňuje tuzemský prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH.

Po preskúmaní nomenklatúrneho zatriedenia fermentovanej kukuričnej siláže do položky HS 2308 v znení: „Rastlinné materiály a rastlinný odpad, rastlinné zvyšky a vedľajšie produkty, tiež vo forme peliet, druhov používaných ako krmivo pre zvieratá, inde nešpecifikované ani nezahrnuté“ na 135. a 141. zasadnutí Výboru pre Colný kódex, Sekcie tarifnej a štatistickej nomenklatúry (sektor AGRICHEM) Európska komisia dospela k záveru, že narezaná, resp. nasekaná kukurica a ďalej spracovaná silážovaním je z položky HS 1214 vylúčená, pretože samotné silážovanie je fermentácia, pri ktorej dochádza k čiastočnému rozkladu cukrov a finálny produkt sa líši nielen vzhľadom (slizovitá rastlinná hmota), ale aj zložením.

Do položky HS 1214 v znení: „Kvaka, kŕmna repa, kŕmne korene, seno, lucerna (alfaalfa), ďatelina, vičenec (hedysárum), kŕmny kel, vlčí bôb, vika a podobné krmovinové produkty, tiež vo forme peliet“ smeruje podľa VIP č. 1 zatriedenie rezačkou nasekaná kukurica určená na výrobu kukuričnej siláže, keďže zelená kukurica je ušľachtilá rastlina pestovaná za účelom získania energeticky výživného krmiva pre zvieratá.

Z uvedeného záveru vyplýva, že silážna kukurica aj napriek tomu, že sa získava spracovaním zelenej kukurice v silách, sa na základe procesu – fermentácie, ktorý prebieha počas silážovania, už nepovažuje za krmovinu položky HS 1214, t. j. z pohľadu uplatňovania zákona o DPH sa pri dodaní tohto tovaru zatriedeného do kapitoly 23

Nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru do položky HS 2308 podporujú aj vysvetlivky HS k 23. kapitole, všeobecná časť, ktoré uvádzajú, že do tejto kapitoly patria rôzne zvyšky a odpady pochádzajúce z rastlinných materiálov používaných v potravinárskom priemysle a väčšinou sa používajú ako krmivo alebo na výrobu krmív po zmiešaní s inými materiálmi.

Podľa vysvetliviek HS k tejto položke sa za podobné krmovinové produkty považujú rastliny špeciálne pestované ako krmivo pre zvieratá, pričom môžu byť čerstvé alebo sušené, celé, narezané, nasekané alebo zlisované a ostávajú zatriedené v tejto položke, aj keď sú solené alebo inak spracované v silách s cieľom zabrániť fermentácii alebo ich skazeniu (znehodnoteniu). Dané vysvetlivky vylučujú z tejto položky rastlinný odpad a rastlinné materiály položky HS 2308, ktoré sa môžu použiť na rovnaké účely ako krmivo, aj keď nie sú špeciálne pestované na tento účel, napr. repné alebo mrkvové odrezky a kukuričné listy.

Hľadáte úplné znenie zákona platné k dnešnému dňu? Nemusíte – nájdete ho na www.zakonypreludi.sk.

6

Aktuálne z daní a účtovníctva

Keďže samotné znenie položky HS 1214 a 2308 a ani príslušné vysvetlivky HS nevylučujú použitie výrobkov týchto položiek aj na iné účely ako krmivo, naďalej ostávajú zatriedené do týchto položiek, aj keď sa použijú ako surovina na výrobu bioplynu v biospaľovniach.

A

Doterajší postup platiteľov v prípadoch, kedy platitelia uplatňovali do zverejnenia tohto usmernenia na dodanie kukuričnej siláže režim tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH, nebude finančná správa pozastavovať. Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, Odbor daňovej metodiky, jún 2015

Sociálna poisťovňa (www.socpoist.sk) Povinné poistenie SZČO od 1. júla alebo 1. októbra 2015 Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2015 tým fyzickým osobám (FO), ktoré za kalendárny rok 2014 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume vyššej ako 4 944 eur, t. j. sumu rovnú alebo vyššiu ako 4 944,01 eur, a zároveň majú k 1. júlu 2015 platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak FO činnosť nevykonáva na základe oprávnenia, povinné poistenie SZČO jej vzniká na základe dosiahnutej hranice príjmu. Sumu, podľa ktorej sa posudzuje vznik povinného poistenia SZČO, tvoria dosiahnuté príjmy z podnikania alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2014 bez odpočítania výdavkov.

dosiahli príjem rovnajúci sa alebo nižší ako 4 944 eur. SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2014, zaniká povinné poistenie za rovnakých podmienok 30. septembra 2015. V období kalendárneho roka 2015 platí pre povinne poistenú SZČO: – minimálny mesačný vymeriavací základ v sume 412 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne v sume 136,57 eur, – maximálny mesačný vymeriavací základ v sume 4 120 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne v sume 1 365,78 eur.

Ak je SZČO povinne poistená k 30. júnu 2015 alebo k 30. septembru 2015 (SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) a za rok 2014 dosiahla príjem z podnikania vyšší ako 4 944,00 eur, povinné poistenie jej trvá aj naďalej.

SZČO, ktorá za rok 2014 nemala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a dosiahla hranicu príjmu pre vznik povinného poistenia, má za obdobie od júla 2015 nový vymeriavací základ na platenie poistného a s tým súvisiacu novú mesačnú sumu poistného.

Povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2015 tým FO, ktoré za kalendárny rok 2014

Novú sumu poistného uhradí prvýkrát so splatnosťou do 10. augusta 2015.

Chcete vedieť, kto je povinný používať elektronické trhovisko? Pozrite si ukážku videoškolenia na www.profivzdelavanie.sk.

7

TÉMA MESIACA

Finančný majetok v podvojnom účtovníctve Ak má účtovná jednotka dostatok voľných finančných prostriedkov, jej snahou je ich čo najefektívnejšie zhodnotiť a získať výnos. Jedným zo spôsobov zhodnotenia peňažných prostriedkov je ich investovanie do cenných papierov. Cenné papiere môžu mať charakter podielov na majetku iných obchodných spoločností alebo možno s nimi obchodovať. Spoločnosť však môže za určitých okolností nadobudnúť aj vlastné akcie alebo vlastné obchodné podiely.

1. Finančný majetok Podľa § 13 ods. 1 a § 17 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov vydaných opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania) medzi majetok účtovnej jednotky patrí aj dlhodobý finančný majetok a krátkodobý finančný majetok. Podľa § 12 ods. 1 postupov účtovania majetok účtovnej jednotky sa z časového hľadiska člení na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok.

Za dlhodobý majetok sa považuje majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.

1.1 Dlhodobý finančný majetok

DÚPP 13/2015

Podľa § 13 ods. 8 postupov účtovania sa dlhodobý finančný majetok člení na: a) cenné papiere a podiely podľa § 14 ods. 2 písm. a) postupov účtovania, b) pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou v konsolidovanom celku, c) dlhodobé pôžičky, d) umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.

8

Podľa § 14 ods. 2 písm. a) postupov účtovania sa ako cenné papiere a podiely účtujú: a) cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke, b) cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom, c) realizovateľné cenné papiere a podiely a d) dlhové cenné papiere držané do doby splatnosti.

1.2 Krátkodobý finančný majetok Podľa § 14 ods. 2 písm. b) postupov účtovania sa ako krátkodobý finančný majetok účtujú: a) majetkové cenné papiere určené na obchodovanie,

b) dlhové cenné papiere určené na obchodovanie, c) dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do doby splatnosti,

Téma mesiaca | Finančný majetok v podvojnom účtovníctve

d) vlastné akcie a vlastné obchodné podiely, e) vlastné dlhopisy, f) ostatné realizovateľné cenné papiere. Dlhodobý finančný majetok sa účtuje na účtoch účtovej skupiny 06 – Dlhodobý

finančný majetok. Krátkodobý finančný majetok sa účtuje na účtoch účtovej skupiny 25 – Krátkodobý finančný majetok. Cenné papiere a podiely sa sledujú na analytických účtoch podľa druhu cenných papierov, emitentov a mien, na ktoré cenné papiere a podiely znejú.

T

2. Cenné papiere a podiely Najvýznamnejšou zložkou dlhodobého finančného majetku sú cenné papiere a podiely. Základnou právnou normou, ktorá upravuje cenné papiere, je zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Cenný papier podľa § 2 zákona o cenných papieroch je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom stanovej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona o cenných papieroch a práva podľa osobitných zákonov (napr. Obchodný zákonník, zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový a pod.), najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov: a) akcie – § 155 až § 159 Obchodného zákonníka, b) dočasné listy – § 176 Obchodného zákonníka, c) podielové listy – § 8 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, d) dlhopisy – zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, e) vkladové listy – § 786 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

f) pokladničné poukážky – § 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, g) vkladné knižky – § 781 až § 785 Občianskeho zákonníka, h) kupóny – § 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, i) zmenky – zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, j) šeky – zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, k) cestovné šeky – § 720 Obchodného zákonníka, l) náložné listy – § 612 Obchodného zákonníka, m) skladištné listy – § 528 Obchodného zákonníka, n) skladiskové záložné listy – zákon č. 144/1998 Zb. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste, o) tovarové záložné listy – zákon č. 144/1998 Zb. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste, p) družstevné podielnické listy – § 17a zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (transformačný zákon), q) investičné certifikáty, r) iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon.

Ste už členom Klubu PP? O všetkých benefitoch, podmienkach a ostatných výhodách sa dozviete na www.pp.sk.

9

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že zákon o cenných papieroch ustanovuje, čo tvorí sústavu cenných papierov, ale takmer všetky cenné papiere sú upravené inými

právnymi predpismi, napr. Obchodným zákonníkom, zákonom o dlhopisoch, zmenkovým alebo šekovým zákonom.

2.1 Stručná charakteristika vybraných druhov cenných papierov Akcie Akcia je cenný papier, ktorý predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak (§ 155 Obchodného zákonníka). Akcia môže byť vydaná v podobne listinného cenného papiera („listinná akcia“) alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera („zaknihovaná akcia“).

Listinná akcia obsahuje aj číselné označenie a podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť v čase vydania akcie. Listinná akcia obsahuje aj určenie práv s ňou spojených aspoň s odkazom na úpravu v stanovách. Ak spoločnosť vydáva viac druhov akcií, musia akcie obsahovať označenie druhu. Akcie, s ktorými nie sú spojené žiadne osobitné práva („kmeňová akcia“), nemusia obsahovať označenie druhu. Vydávanie iných druhov akcií, ako ustanovuje Obchodný zákonník, sa zakazuje.

Akcia obsahuje: a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) menovitú hodnotu, c) označenie, či akcia znie na doručite- Akcia môže znieť na meno alebo na doruľa alebo na meno; čiteľa. Stanovy môžu Akcia je cenný papier, ktorý predsta- založiť právo akcionápri akcii na meno vuje práva akcionára ako spoločníka rov na výmenu akcie obchodné meno podieľať sa na riadení spoločnosti, na meno za akcie na alebo názov, sídlo zisku a na likvidačnom zostatku po a identifikačné čísdoručiteľa a naopak. zrušení spoločnosti s likvidáciou. lo právnickej osoby Akcia na meno môže alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzic- byť vydaná ako listinná alebo zaknihovaná, kej osoby, ktorá je akcionárom; ak je ak- akcia na doručiteľa môže byť vydaná len cionárom zahraničná právnická osoba, ako zaknihovaná (§ 156 Obchodného záidentifikačné číslo sa uvádza, ak je pri- konníka). Prevod zaknihovaných akcií sa delené; ak je akcionárom zahraničná fy- uskutočňuje podľa osobitného zákona. Prezická osoba, uvádza sa dátum narode- vod listinných akcií na meno sa uskutočňunia, ak rodné číslo nebolo pridelené, je rubopisom a odovzdaním akcie (§ 156 d) výšku základného imania a počet všet- ods. 4 Obchodného zákonníka). kých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií, Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo e) dátum vydania emisie akcií. viac osôb.

Súťažíte radi? Staňte sa členom Klubu PP, zapojte sa do súťaží na www.pp.sk a vyhrajte zaujímavé ceny.

10


Práva s ňou spojené môže vykonávať ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená. Pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu akcionárov v časti, v ktorej sa ho týka. Stanovy musia určiť menovitú (nominálnu) hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Súčet menovitých hodnôt týchto akcií musí zodpovedať výške základného imania. Menovitá hodnota akcie musí byť vyjadrená kladným celým číslom.

s rovnakou menovitou hodnotou (§ 157 ods. 3 Obchodného zákonníka).

T

Stanovy môžu určiť vydanie druhu akcií, s ktorými sú spojené prednostné práva týkajúce sa dividendy (prioritné akcie), ak súhrn ich menovitých hodnôt neprekročí polovicu základného imania (§ 159 Obchodného zákonníka). Spoločnosť môže na základe rozhodnutia valného zhromaždenia vydať dlhopisy, s ktorými je spojené právo na ich výmenu za akcie spoločnosti (vymeniteľný dlhopis) alebo právo na prednostné upísanie akcií spoločnosti (prioritný dlhopis), ak valné zhromaždenie súčasne rozhodne o podmienenom zvýšení základného imania (§ 160 Obchodného zákonníka).

Emisný kurz akcie (cena, za ktorú sa akcia predáva) nesmie byť nižší, ako je menovitá hodnota akcie; suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné ážio (§ 157 Spoločnosť nemôže upisovať akcie vytvárajúce jej základObchodného zákonníMenovitú (nominálnu) hodnotu všet- né imanie (§ 161 Obka). Emisným ážiom kých druhov akcií, ktoré sa majú vy- chodného zákonníka). sa pri vzniku spoločdať, určujú stanovy spoločnosti. Súčet Vlastné akcie môže nosti tvorí rezervný menovitých hodnôt akcií musí zodpo- akciová spoločnosť fond. Spoločnosť môže vedať výške základného imania. nadobudnúť a mať ich vydať hromadné akcie. Hromadnou akciou je akcia, ktorá nahrá- v držbe za podmienok stanovených Obdza viac akcií toho istého druhu spoločnosti chodným zákonníkom (§ 161a až § 161e).

Dočasné listy Dočasný list sa tiež považuje za majetkový cenný papier, ktorý vydáva akciová spoločnosť upisovateľovi do doby, kým nesplatí celý emisný kurz akcií pred zápisom do obchodného registra a sú s ním spojené práva vyplývajúce z akcií, ktoré nahrádza. Dočasný list akciová spoločnosť vymení akcionárovi za akcie po splatení celého emisného kurzu akcií, ktoré dočasný list nahrádza (§ 176 Obchodného zákonníka).

Dočasný list obsahuje: a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) výšku základného imania spoločnosti, c) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko, rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; pri zahraničnej právnickej osobe sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na www.danovecentrum.sk.

11

d) počet, menovitú hodnotu a formu upísaných akcií, ktoré dočasný list nahrádza, prípadne určenie ich druhu, e) výšku splatnej časti emisného kurzu akcií, ktoré nahrádza, a lehoty vyplácania emisného kurzu,

f) dátum vydania emisie dočasného listu, g) podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať v mene spoločnosti v čase vydania dočasného listu, ak sa dočasný list vydáva v listinnej podobe.

Podielové listy Podielové listy sú cennými papiermi, s ktorými je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto

majetku podľa štatútu podielového fondu. Podielový list sa vydáva na meno alebo na doručiteľa v zmysle zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní (§ 8).

Družstevné podielnické listy Družstevné podielnické listy boli do zákona č. 42/1992 Zb. doplnené zákonom č. 264/1995 Z. z., a to § 17a až § 17g. Družstevné podielnické listy vydáva družstvo len zákonom vymedzenému okruhu osôb a len vo výške majetkového podielu priznaného fyzickým osobám podľa transformačného zákona č. 42/1992 Zb. V zmysle citovaného zákona a stanov družstva sa môžu družstevné podielnické listy vydávať aj členom poľnohospodárskych družstiev. Pri odkúpení vlastných družstevných podielnických listov poľnohospodárskym družstvom od ich držiteľov (majiteľov) sa tieto zrušia, to znamená, že poľnohospodárske družstvo ako ich emitent nemôže odkúpené družstevné podielnické listy

prevádzať na iné osoby ani ich nemôže vlastniť. Podielnický list je cenným papierom na meno a na doručiteľa, ktorý sa vydáva v zaknihovanej podobe. Na podielnický list sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy o cenných papieroch. Podielnický list musí obsahovať: a) obchodné meno a sídlo družstva, ktoré podielnický list vydalo, b) menovitú hodnotu podielnického listu, c) označenie, či ide o podielnický list na meno alebo na doručiteľa, pri podielnickom liste na meno aj meno majiteľa podielnického listu (podielnik), d) dátum vydania podielnického listu.

Kupóny Kupóny sú listinné cenné papiere, ktoré možno vydávať na uplatnenie práva na výnos z akcie, dočasného listu, dlhopisu alebo podielového listu. Kupóny sa vydávajú v kupónovom hárku (§ 4 zákona o cenných papieroch). Súčasťou kupónového hárka môže byť talón, s ktorým je spojené právo

na vydanie nového kupónového hárka. Talón nie je cenný papier. Pri predložení kupónu sa vyplatí úrok alebo iný výnos z cenného papiera. Kupón musí obsahovať údaje o: a) druhu, emitentovi a číselnom označení cenného papiera, ku ktorému bol

Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite mzdovú pohotovosť, viac na www.mzdovecentrum.sk.

12


vydaný, s výnimkou číselného označenia zaknihovaného cenného papiera, b) výnose alebo spôsobe jeho určenia a

c) dátume a mieste uplatnenia práva na výnos.

T

Dlhopisy Dlhopisy podľa zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch sú cenné papiere, s ktorými je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitých hodnotách a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť. Zákon o dlhopisoch zahŕňa štyri formy dlhopisov: a) hypotekárne záložné listy, b) štátne dlhopisy, c) komunálne obligácie a d) zamestnanecké obligácie.

Hypotekárne záložné listy sú jedným z druhov hypotekárneho úveru, ktorý banka poskytuje dlžníkovi. Obligácie sú dlhopisy obvykle s dlhšou dobou splatnosti, emitované s cieľom získať peňažné prostriedky na dlhšie obdobie a s istotou, že veriteľ neskôr od svojho rozhodnutia neodstúpi. Emitentom obligácií môžu byť rôzne subjekty, napr. štát, mesto, obec. Tieto obligácie sú označované ako štátne, komunálne a pod.

Hypotekárne záložné listy sú dlhopisy, ktorých krytie je zabezpečené záložným Emitovať obligácie môžu banky (vydávajú právom na nehnuteľnostiach (§ 14 zákona bankové obligácie, ale i osobitné druhy oblič. 530/1990 Zb. o dlhopisoch). Hypote- gácií, ktorých predajom získavajú prostriedkárne záložné listy ky na poskytovanie Dlhopisy sú cenné papiere, s ktorými pôžičiek určitého typu, môžu vydávať iba banje spojené právo majiteľa požadovať napr. stavebné obligáky a sporiteľne. Oproti splácanie dlžnej sumy v menovitých cie). Obligácie môžu banke alebo sporiteľhodnotách a vyplácanie výnosov z nej vydávať aj akciové ni, ktorá vydala hypoa povinnosť emitenta splniť tieto tekárne záložné listy, spoločnosti a iné súkzáväzky. stojí na jednej strane romné podniky v priemajiteľ hypotekárnych záložných listov ako mysle, obchode atď. Zamestnanecké obliveriteľ a na druhej strane dlžník, ktorý ručí gácie vydávajú emitenti výlučne pre svojich svojím majetkom (nehnuteľnosťou). zamestnancov v pracovnom pomere.

Depozitné certifikáty Depozitné certifikáty vydáva banka výmenou za termínované peňažné vklady. Môžu ich nakupovať fyzické i právnické osoby,

preto sú vydávané v rôznych menovitých hodnotách. Doba splatnosti je zvyčajne kratšia ako jeden rok, ale môže byť aj dlhšia.

Pokladničné poukážky Pokladničná poukážka (§ 3 zákona o cenných papieroch) je cenný papier so splatnosťou najviac jeden rok od jeho vydania

(krátkodobý dlhový cenný papier). Výnos z nej sa určuje rozdielom medzi menovitou hodnotou pokladničnej poukážky a jej

Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na www.profivzdelavanie.sk a objednať na tel. č. +421 41 70 53 888.

13

emisným kurzom. Pokladničná poukážka potvrdzuje právo majiteľa pokladničnej poukážky požadovať pri jej splatnosti výplatu peňažných prostriedkov vo výške menovitej hodnoty pokladničnej poukážky. Pokladničnú poukážku môže bez uvedenia

dôvodu záväzku a na svoj vlastný rad vydať Európska centrálna banka v súčinnosti s Národnou bankou Slovenska, Ministerstvo financií SR za Slovenskú republiku, banka alebo zahraničná banka prostredníctvom pobočky umiestnenej na území SR.

Vkladové listy Vkladové listy vydávajú banky a sporiteľne ako potvrdenie o pevnom jednorazovom vklade drobným vkladateľom, preto majú spravidla nízku menovitú hodnotu. Môžu byť vydávané s právom majiteľa na pevný alebo

premenlivý úrok, vzostupný úrok v závislosti od dĺžky doby vkladu. Vkladové listy môžu mať i relatívne dlhú dobu splatnosti (nad 10 rokov), v takom prípade môžu byť predávané i na burze cenných papierov.

Zmenky Zmenky ako cenný papier majú špecifický charakter, ktorý vyplýva z ich viacúčelového použitia. Zmenky sa najviac uplatňujú v obchodnej činnosti, kde plnia funkciu platobného prostriedku a prostriedku na poskytnutie úveru.

Môžu sa tiež používať ako prostriedok na získanie finančnej výpomoci (pôžičky). Právnu stránku zmeniek ustanovuje zmenkový a šekový zákon č. 191/1950 Zb. Podľa tohto zákona sa zmenky oceňujú v zmenkovej hodnote.

3. Vymedzenie základných pojmov podľa zákona o cenných papieroch Zákon o cenných papieroch v § 7 vymedzuje základné pojmy súvisiace s cennými papiermi.

ISIN je označenie cenného papiera podľa medzinárodného systému číslovania na identifikáciu cenných papierov.

Emitentom je právnická alebo fyzická osoba, ktorá vydala, vydáva alebo sa rozhodla vydať cenný papier podľa zákona o cenných papieroch alebo podľa osobitných zákonov.

Menovitou hodnotou cenného papiera je peňažná suma, na ktorú cenný papier znie.

Zastupiteľnými cennými papiermi sú cenné papiere rovnakého druhu a formy vydané jedným emitentom, ak sú s nimi spojené rovnaké práva. Emisiou cenných papierov je súbor zastupiteľných cenných papierov.

Emisným kurzom cenného papiera je cena, za ktorú emitent predáva cenný papier pri jeho vydaní. Kurzom cenného papiera je cena cenného papiera určená a zverejnená burzou cenných papierov postupom podľa burzových pravidiel.

Čo je potrebné pre mzdárku? Sledujeme za vás na www.mzdovecentrum.sk. Chcete si to vyskúšať? Volajte tel. č. +421 41 70 53 222.

14


Majiteľom cenného papiera je právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla cenný papier na základe zmluvy alebo na základe inej právnej skutočnosti ustanovenej zákonom.

Anonymnými obchodmi sú obchody uzatvorené na burze cenných papierov na základe prijímania návrhov určených vopred neurčenému okruhu právnických alebo fyzických osôb.

T

3.1 Podoba cenného papiera Cenný papier môže mať podobu (§ 10 zákona o cenných papieroch): a) listinný cenný papier, b) zaknihovaný cenný papier. O podobe cenných papierov a o zmene ich podoby rozhoduje ich emitent, ak zákon neustanovuje, že cenný papier môže mať len niektorú z uvedených podôb. Akcie na doručiteľa, podielové listy uzavretých

podielových fondov, podielové listy otvorených podielových fondov na doručiteľa, dlhopisy na doručiteľa, investičné certifikáty a pokladničné poukážky môžu mať len podobu zaknihovaných cenných papierov. V súlade s § 10 ods. 4 zákona o cenných papieroch evidencia cenných papierov je najmä evidencia vedená centrálnym depozitárom.

3.2 Forma cenného papiera Podľa § 11 zákona o cenných papieroch cenný papier môže mať formu cenného papiera na meno, cenného papiera na rad

alebo cenného papiera na doručiteľa. Listinné vkladové listy a vkladné knižky môžu mať len formu cenných papierov na meno.

3.3 Náležitosti cenných papierov Podľa § 12 zákona o cenných papieroch je náležitosťou každého cenného papiera označenie druhu cenného papiera ustanovené zákonom. Pri vkladovom liste možno namiesto názvu „vkladový list“ použiť označenie „vkladový certifikát“ alebo označenie „depozitný certifikát“. Pri zmene formy cenného papiera je emitent povinný požiadať o pridelenie nového ISIN, ak je ISIN náležitosťou cenného papiera. Náležitosťou zaknihovaného cenného papiera nie je: a) číselné označenie,

b) podpis osoby oprávnenej konať v mene emitenta, c) údaj o povolení NBS na vydanie emisie cenných papierov, ak sa na vydanie týchto cenných papierov vyžaduje povolenie. Náležitosťou vkladového listu je aj záväzok emitenta vyplácať dohodnuté výnosy v určených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta. Osobitný zákon môže stanoviť ďalšie náležitosti cenného papiera. Náležitosti jednotlivých druhov cenných papierov musia byť na nich uvedené už pri ich vydaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Máte už zriadený prístup k on-line podobe tohto periodika? Ak nie, požiadajte na tel. č. +421 41 70 53 600. On-line časopis nájdete na www.danovecentrum.sk.

15

3.4 Vydávanie cenného papiera Podľa § 13 zákona o cenných papieroch je cenný papier vydaný okamihom, keď má všetky náležitosti ustanovené zákonom o cenných papieroch alebo osobitným zákonom a keď sa zákonom ustanoveným spôsobom stane majetkom prvého majiteľa alebo ak je v prípade zaknihovaného cenného papiera pripísaný na účet majiteľa, klientsky účet alebo držiteľský účet.

Na postup pri vydávaní cenných papierov sa vzťahujú ustanovenia zákona o cenných papieroch, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Na žiadosť emitenta cenných papierov centrálny depozitár pridelí cennému papieru bez zbytočného odkladu ISIN.

3.5 Zánik cenného papiera Podľa § 14 zákona o cenných papieroch cenný papier zaniká: a) zánikom emitenta cenných papierov s výnimkou, ak emitent zaniká s právnym nástupcom alebo ak záväzok spojený s cenným papierom neprešiel na inú právnickú alebo fyzickú osobu, a to dňom jej zániku, b) na základe rozhodnutia emitenta, ak osobitný zákon neustanovuje inak, a to dňom určeným emitentom, c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu, a to dňom uvedeným v tomto rozhodnutí, d) splnením iných právnych skutočností, ktoré pre zánik cenného papiera ustanovuje zákon o cenných papieroch alebo osobitný zákon, a to dňom splnenia tej právnej skutočnosti, ktorej splnenie nastane skôr.

Cenný papier oprávňujúci na peňažné plnenie zaniká aj dňom jeho úplného splatenia alebo dňom jeho predčasného splatenia, ak možnosť predčasného splatenia vyplýva z emisných podmienok alebo z dohody emitenta a majiteľa cenného papiera. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, cenný papier oprávňujúci na iné majetkové plnenie ako peňažné zaniká dňom splnenia všetkých záväzkov vyplývajúcich z cenného papiera. Za úplné splatenie cenného papiera sa považuje splatenie cenného papiera vrátane vyplatenia výnosov z týchto cenných papierov, ak je s cenným papierom nárok na vyplatenie výnosov spojený. Nadobudnutie cenného papiera jeho emitentom predo dňom splatnosti cenného papiera sa považuje za predčasné splatenie cenného papiera len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon.

3.6 Zmena podoby cenného papiera Podľa § 15 zákona o cenných papieroch zmena podoby cenného papiera je zmena listinného papiera na zaknihovaný cenný papier toho istého druhu alebo zmena zaknihovaného cenného papiera na

listinný cenný papier toho istého druhu. Rozhodnutie o zmene podoby cenného papiera je emitent povinný bez zbytočného odkladu uverejniť v Obchodnom vestníku a v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou

Školíme vás radi – vyberte si to najlepšie školenie pre seba na www.profivzdelavanie.sk.

16


uverejňujúcou burzové správy aspoň raz týždenne. Zmena podoby cenného papiera

sa musí vzťahovať na celú emisiu cenných papierov.

T

3.7 Prechod a prevod cenného papiera Prechod a prevod cenných papierov upravujú § 18 až § 29 zákona o cenných papieroch.

Ak sa prevádzajú cenné papiere na základe zmluvy o predaji podniku, použijú sa ustanovenia o prechode cenného papiera.

Prechodom cenného papiera je zmena majiteľa cenného papiera na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve, právoplatného rozhodnutia iného štátneho orgánu alebo na základe iných právnych skutočností ustanovených zákonom (napr. § 69 Obchodného zákonníka).

Prevodom cenného papiera (kúpa a predaj cenného papiera) je zmena majiteľa cenného papiera uskutočnená na základe zmluvy podľa zákona o cenných papieroch. Zmluvy o cenných papieroch (napr. zmluva o kúpe cenných papierov, zmluva o darovaní cenných papierov, mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov, zmluvy o sprostredkovaní kúpy alebo predaja cenných papierov a pod.) sú upravené v § 30 až § 44a zákona o cenných papieroch.

Zmenu majiteľa zaknihovaného cenného papiera, ku ktorej dochádza prechodom, zaregistruje centrálny depozitár alebo člen vždy ku dňu tohto prechodu.

4. Členenie cenných papierov Cenné papiere možno členiť z rôznych hľadísk. Napr. podľa vzťahu ich majiteľa k emitentovi na majetkové a dlhové (úverové)

cenné papiere a podľa doby ich držby alebo splatnosti na dlhodobé a krátkodobé cenné papiere.

4.1 Majetkové a dlhové cenné papiere Majetkové cenné papiere odrážajú vlast- Prinášajú im však výnosy vo forme podielu nícke a rozhodovacie právo, ktoré plynie zo zisku, umožňujú podieľať sa na rozhodoz podielu vloženého kapitálu do inej ob- vaní, na podnikaní a na zhodnocovaní svochodnej spoločnosti jich vkladov. Ich vplyv na Držiteľ majetkového cenného papiera rozhodovaní môže byť alebo družstva. Manemá nárok na vrátenie investovaných rozhodujúci, podstatný jetkové cenné papievkladov, môže sa podieľať na rozhodo- alebo menšinový. Rozre nezakladajú nárok vaní, podnikaní a zhodnocovaní vkladov hodujúci alebo podstatich majiteľom (držitea má nárok na výnosy vo forme podielu ľom) na vrátenie inný vplyv vlastníkov mazo zisku. vestovaných (vložejetkových cenných paných) vkladov ani počas doby trvania spo- pierov môže vyplývať z podielu na základom ločnosti, ani v prípade jej zániku. imaní alebo zo zmluvných vzťahov.

Potrebujete zákony stále poruke? V publikácii Zákony SR 2015 nájdete na jednom mieste tie najdôležitejšie. Objednávajte na tel. č. +421 41 70 53 222.

17

Pri zániku obchodnej spoločnosti majú právo na podiel na likvidačnom zostatku. Najbežnejším druhom majetkových cenných papierov sú akcie, podielové listy a účasti (podiely). Majetkové cenné papiere sa členia na: a) dlhodobé – podielové a realizovateľné cenné papiere obstarané so zámerom ich držby v lehote dlhšej ako jeden rok (účty 061, 062, 063), b) krátkodobé – určené na obchodovanie (účet 251) a ostatné realizovateľné cenné papiere (účet 257). Dlhové (úverové) cenné papiere sú založené na úverovom vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom (majiteľ cenného papiera), kde dlžník (emitent) je povinný splatiť

veriteľovi v stanovenej lehote nielen menovitú hodnotu cenného papiera (požičanú peňažnú sumu), ale aj dohodnutý úrok. Dlžník – emitent – vydáva cenné papiere so zámerom získať takýmto spôsobom na určitú dobu potrebné peňažné prostriedky. Typickým reprezentantom dlhových cenných papierov sú najmä dlhopisy, obligácie, pokladničné poukážky, vkladové listy, depozitné certifikáty, zmenky, hypotekárne záložné listy a iné. Dlhové (úverové) cenné papiere sa členia na: a) dlhodobé – držané do splatnosti, so splatnosťou nad jeden rok (účet 065), b) krátkodobé – určené na obchodovanie (účet 253) a držané do splatnosti, so splatnosťou do jedného roka (účet 256).

4.2 Podiely Podľa § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosti s likvidáciou). Výška podielu sa podiel je miera účasti spoločníka na čis- určuje podľa pomeru vkladu spoločníka tom obchodnom imaní spoločnosti. Po- k základnému imaniu, ak spoločenská dľa § 6 ods. 3 Obchodného zákonníka čis- zmluva neustanovuje inak. tým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých Podľa § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. pri zániku účasti spoločníka v spoločPodľa § 114 Obchodného zákonníka pred- nosti za trvania spoločnosti vzniká spostavuje obchodný podiel práva a povin- ločníkovi právo na vyplatenie podielu nosti spoločníka spoločnosti s ručením (vyrovnací podiel). Výška vyrovnacieho obmedzeným (s. r. o.) a im zodpovedajú- podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky cu účasť na spoločPodiel je miera účasti spoločníka na za účtovné obdobie nosti (právo zúčastčistom obchodnom imaní spoločnosti. predchádzajúce účtovňovať sa na riadení Čisté obchodné imanie je obchodnému obdobiu, v ktospoločnosti, nárok na ný majetok po odpočítaní záväzkov rom zaniká účasť spopodiel na zisku, právo vzniknutých podnikateľovi v súvislosti ločníka v spoločnosti, na vyrovnací podiel pri s podnikaním. ak spoločenská zmluzániku účasti spoločníka v spoločnosti za jej trvania a spoločník va neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa má nárok na likvidačný zostatok pri zrušení vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje

Ak ste s nami spokojní, povedzte to všetkým, ak ste s nami nespokojní, povedzte to nám. Píšte na [email protected].

18


alebo spoločenská zmluva, alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu. Podľa § 61 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu,

v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Podľa § 61 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak je so zrušením spoločnosti spojená likvidácia, má spoločník právo na podiel na majetkovom zostatku, ktorý vyplynul z likvidácie (podiel na likvidačnom zostatku).

T

5. Vymedzenie cenných papierov a podielov z pohľadu účtovného Podľa § 14 ods. 2 písm. a) postupov účtovania sa cenné papiere a podiely účtujú ako dlhodobý finančný majetok, ak ide o: a) cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke (účet 061),

b) cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom (účet 062), c) realizovateľné cenné papiere a podiely (účet 063) a d) dlhové cenné papiere a podiely držané do doby splatnosti (účet 065).

5.1 Majetkové cenné papiere a podiely Vyššie uvedené cenné papiere a podiely pod písm. a) až c) tiež možno nazvať majetkovými cennými papiermi a podielmi, ktoré sa účtujú na účtoch 061, 062 a 063.

časti, v ktorej podrobne uvádzame, čo sa na účtoch 061 a 062 účtuje.

Realizovateľný cenný papier a podiel, ktorý sa účtuje na účte 063, je definovaný Cenné papiere a podiely pod písm. d) sa v § 14 ods. 7 postupov účtovania. Ako repovažujú za dlhové cenné papiere. alizovateľný cenný papier a podiel sa účtuje cenný papier a podiel, ktorý nie je cenným Cenné papiere a podiely v dcérskej účtov- papierom na obchodovanie, cenným panej jednotke sú definované v § 22 ods. 3 a 4 pierom držaným do doby splatnosti, cenzákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v zne- ným papierom a podielom v dcérskej úční neskorších predpisov tovnej jednotke, cenAko dlhodobý finančný majetok sa úč- ným papierom a po(ďalej zákon o účtovtujú CP a podiely v dcérskej účtovnej dielom v spoločnosti níctve), cenné papiejednotke, v spoločnosti s podstatným re a podiely v spoločs podstatným vplyvom vplyvom, realizovateľné CP a podiely nosti s podstatným (ide v podstate o cena dlhové CP držané do doby splatnosti. vplyvnom sú definované papiere a podiely né v § 27 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníc- v spoločnosti s menšinovým vplyvom = tve (v texte pri oceňovaní reálnou hodnotou). menší ako 20 % podiel na hlasovacích práIch obsahovej náplni sa venujeme v ďalšej vach spoločnosti). Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na [email protected]. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Mzdovej kaviarni na www.mzdovecentrum.sk.

19

5.2 Dlhové cenné papiere a papiere úverovej povahy Ako dlhový cenný papier držaný do doby splatnosti (§ 14 ods. 4 postupov účtovania) sa účtuje cenný papier, ktorý má určenú splatnosť a u ktorého má účtovná jednotka úmysel a zámer držať ho do doby splatnosti. Ako dlhový cenný papier sa účtuje cenný papier úverovej povahy (§ 14 ods. 5 postupov účtovania), napríklad dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou (ďalej len „kupónový dlhopis“), dlhopis, u ktorého je úrokový výnos stanovený rozdielom medzi menovitou hodnotu a jeho nižším emisným kurzom (ďalej len „diskontované cenné papiere“), a zmenky.

Cenné papiere a podiely sa sledujú na analytických účtoch podľa druhu cenných papierov, emitentov a mien, na ktoré cenné papiere znejú (§ 14 ods. 3 postupov účtovania). Podľa § 14 ods. 17 postupov účtovania o presunoch medzi jednotlivými skupinami cenných papierov sa účtuje, ak cenný papier určený na obchodovanie stratí charakter evidovaného cenného papiera a presunie sa do inej skupiny cenných papierov podľa nového zámeru účtovnej jednotky. Z pohľadu investora môžu byť majetkové a dlhové cenné papiere dlhodobým finančným majetkom alebo krátkodobým finančným majetkom:

majetkové cenné papiere dlhodobé (súčasť dlhodobého finančného majetku)

• majetkové účasti

účet 061 – 062

• realizovateľné cenné papiere a podiely

účet 063

dlhové cenné papiere (držané do splatnosti)

účet 065

majetkové cenné papiere Cenné papiere

• na obchodovanie

účet 251

• vlastné akcie

účet 252

krátkodobé dlhové cenné papiere (súčasť krátkodobého finančného majetku) • určené na obchodovanie

účet 253

• vlastné dlhopisy

účet 255

• držané do doby splatnosti do 1 roku

účet 256

ostatné realizovateľné cenné papiere (majetkovej alebo úverovej povahy)

účet 257

6. Oceňovanie dlhodobého finančného majetku Podľa § 14 ods. 1 postupov účtovania sa cenné papiere a podiely oceňujú pri

20

ich obstaraní podľa § 25 zákona o účtovníctve.

Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na [email protected]. Názory ostatných kolegov z „fachu“ nájdete v Daňovej kaviarni na www.danovecentrum.sk.


6.1 Oceňovanie obstarávacou cenou Podľa § 25 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o účtovníctve sa podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere oceňujú obstarávacou cenou [okrem cenných papierov, podielov a derivátov uvedených pod písm. e) bod 3 – ide najmä o cenné papiere a podiely určené na obchodovanie, ktoré sa oceňujú reálnou hodnotou].

s obstaraním, napríklad poplatky, provízie za sprostredkovanie.

Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním [§ 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve].

V priebehu obstarávania sa jednotlivé zložky obstarávacej ceny nakupovaných dlhodobých cenných papierov a podielov účtujú na účte 043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku alebo ak ide o krátkodobý finančný majetok, na účte 259 – Obstaranie krátkodobého finančného majetku.

Podľa § 14 ods. 1 postupov účtovania súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu sú náklady súvisiace

T

Súčasťou obstarávacej ceny nie sú najmä: a) úroky z úverov na obstaranie cenných papierov a podielov, b) kurzové rozdiely a c) náklady spojené s držbou cenného papiera a podielu.

6.2 Oceňovanie reálnou hodnotou Podľa § 27 ods. 1 zákona o účtovníctve ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, alebo k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak to vyžaduje osobitný predpis (napr. zákon o bankách), sa cenné papiere oceňujú trhovou cenou alebo kvalifikovaným odhadom s výnimkou: – cenných papierov držaných do splatnosti, – cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a – podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých účtovná jednotka má podstatný vplyv, ktorým sa rozumie najmenej dvadsaťpercentný podiel na jej hlasovacích právach okrem majetkovej účasti v realitnej spoločnosti

podľa osobitného predpisu (zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní). Na účely zákona o účtovníctve podľa § 27 ods. 2 sa reálnou hodnotou rozumie: – trhová cena, – ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca v prípade, že trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu, – ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní), ak nie je možné ocenenie trhovou cenou, kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca, – prípadne iný odborný odhad (§ 27 ods. 7 zákona o účtovníctve).

Uvítali by ste konkrétnu tému zo mzdovej oblasti? Pošlite svoj tip na [email protected].

21

Podľa § 27 ods. 3 zákona o účtovníctve tr- vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom hová cena je: trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom a) záverečná cena vyhlásená na burze trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocev deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 za nenia, v deň ocenenia neobchodovalo, ropredpokladu, ak trh s príslušným majet- zumie sa trhovou cenou (záverečná trhová kom, ktorý burza organizuje, je aktív- cena) najvyššia cena zo záverečných cien nym trhom, pričom ak v tento deň záve- vyhlásená na zahraničných regulovaných rečná cena nebola vyhlásená, môže verejných trhoch, na ktorých je účtovnej účtovná jednotka neuvedená v § 25 jednotke dostupná účasť na obchodovaní. ods. 1 písm. e) treťom bode použiť bezprostredne predchádzajúcu záverečnú Podľa § 27 ods. 6 zákona o účtovníctve, ak cenu vyhlásenú najskôr desiaty deň trhovú cenu nemožno spoľahlivo určiť, reálpred týmto dňom alebo na hodnota sa stanoví kvalifikovaným odb) najpočetnejšia cena ponuky na inom hadom, ktorý vychádza spravidla zo súčasaktívnom trhu v deň ocenenia po- nej hodnoty budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich dľa § 24 ods. 1, Reálnou hodnotou sa rozumie trhová peňažných výdavkov ak nie je možné cena, ocenenie kvalifikovaným odha- na majetok; diskontpoužiť ocenenie dom alebo posudkom znalca, ocenenie ná sadzba sa určí ako podľa písmena a), ustanovené podľa osobitného predpivnútorná miera nápričom ak v tento su, prípadne iný odborný odhad. vratnosti požadovaná deň cena ponuky na trhu nebola zverejnená, môže účtov- investormi pre daný druh majetku ku dňu ná jednotka neuvedená v § 25 ods. 1 jeho ocenenia. písm. e) treťom bode použiť bezprostredne predchádzajúcu cenu ponuky Podľa § 27 ods. 7 zákona o účtovníctve sa zverejnenú najskôr desiaty deň pred pod kvalifikovaným odhadom rozumie aj iný odborný odhad. Podľa § 27 ods. 8 týmto dňom. zákona o účtovníctve účtovná jednotka pri oceňovaní reálnou hodnotou postupuje priAktívny trh je trh, na ktorom: a) sa obchoduje s majetkom podľa druhu merane podľa ustanovenia § 26 ods. 3 zámajetku s podobnými vlastnosťami za kona o účtovníctve (ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jedobdobných podmienok, b) sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo notka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku). predať a c) informácia o cenách na ňom je dostupPodľa § 27 ods. 9 zákona o účtovníctve, ak ná verejnosti. nie je možné ku dňu ocenenia spoľahlivo Podľa § 27 ods. 5 zákona o účtovníctve, ak určiť reálnu hodnotu, považuje sa za resa s majetkom neobchoduje na tuzemskej álnu hodnotu ocenenie spôsobmi podľa burze, ale obchoduje sa s ním na zahranič- § 25 zákona o účtovníctve. Pri cenných ných regulovaných verejných trhoch, ro- papieroch držaných do splatnosti sa ich zumie sa trhovou cenou záverečná cena ocenenie odo dňa vyrovnania ich nákupu do

Uvítali by ste konkrétnu tému z daňovej oblasti? Pošlite svoj tip na [email protected].

22


dňa ich splatnosti postupne zvyšuje o úrokové výnosy. Podiel na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých účtovná jednotka má podstatný vplyv, môže byť ocenený metódou vlastného imania. Ak účtovná jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takýchto podielov. Pri cenných papieroch emitovaných účtovnou jednotkou sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania emisie do dňa splatnosti postupne zvyšuje

o úrokové náklady na emitované cenné papiere.

T

Podľa § 27 ods. 10 zákona o účtovníctve podielový list v majetku fondu sa oceňuje jeho podielom na hodnote čistého majetku v príslušnom fonde. Podľa § 27 ods. 11 zákona o účtovníctve mikro účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou a neoceňuje majetok metódou vlastného imania.

6.3 Ocenenie pri úbytku cenných papierov Podľa § 25 ods. 5 zákona o účtovníctve, ak je to v súlade s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia podľa § 7 ods. 1 zákona, pri majetku, ktorým je rovnaký druh cenných papierov vedený v portfóliu účtovnej jednotky, možno za spôsob ocenenia podľa § 25 ods. 1 zákona považovať aj ocenenie úbytku cenou zistenou

váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie tohto úbytku. Rovnaký druh cenného papiera možno uvedeným spôsobom oceniť len v prípade, ak sú od rovnakého emitenta a znejú na rovnakú menu.

7. Zmeny hodnoty cenných papierov a podielov 7.1 Oceňovanie metódou vlastného imania Podľa § 14 ods. 12 postupov účtovania zmena hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní účtovnej jednotky, pre ktorú je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou (účet 061) alebo v ktorej má účtovná jednotka podstatný vplyv (účet 062), sa účtuje pri oceňovaní metódou vlastného imania takto: a) zmena reálnej hodnoty cenného papiera a podielu sa zaznamená na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného

majetku súvzťažne s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, b) pri predaji sa zaúčtovaná zmena hodnoty zruší zápisom na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. Podľa § 14 ods. 18 postupov účtovania sa pri ocenení metódou vlastného imania

Staňte sa naším fanúšikom na Facebooku, hľadajte firmu Poradca podnikateľa a dajte like. Tisíci fanúšik bude odmenený.

23

postupuje tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní ocenený obstarávacou cenou, sa pri ocenení ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, alebo k inému dňu, ak to vyžaduje osobitný predpis [§ 24 ods. 1 písm. b) a c) zákona o účtovníctve], upravuje na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní spoločnosti,

v ktorej má účtovná jednotka podiel na základnom imaní. Zmena v ocenení sa účtuje prostredníctvom účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (§ 14 ods. 12 postupov účtovania). Podiel na základom imaní sa ocení nulou, ak hodnota zodpovedajúca miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní je rovná alebo menšia ako nula.

Účtovné súvzťažnosti

MD

Dal

Zmena hodnoty akcií a podielov ku dňu zostavenia účtovnej závierky a) zvýšenie ocenenia metódou vlastného imania

061, 062

414

b) zníženie ocenenia metódou vlastného imania

414

061, 062

7.2 Zmena reálnej hodnoty realizovateľných cenných papierov a podielov Podľa § 14 ods. 11 postupov účtovania zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základom imaní inej účtovnej jednotky a nie sú cenným papierom alebo podielom v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podstatným vplyvom (ide teda najmä o cenné papiere účtované na účte 063), sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu majetku so súvzťažným zápisom v prospech

účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (zvýšenie ocenenia). Ak reálna hodnota týchto cenných papierov a podielov je nižšia ako ich účtovná hodnota, ide o zníženie hodnoty, ktoré sa účtuje podľa § 18 ods. 3 postupov účtovania (bude sa tvoriť opravná položka).


MD

Dal

063

414

b1) do výšky zaúčtovaného kladného oceňovacieho rozdielu

414

063

b2) vo výške rozdielu tvorba opravnej položky

565

096

Zmena reálnej hodnoty realizovateľných cenných papierov a podielov a) zvýšenie ocenenia (podľa § 14 ods. 11) b) zníženie ocenenia (tvorba opravnej položky podľa § 18 ods. 3)

Podľa § 14 ods. 16 postupov účtovania, ak objektívne nie je možné určiť reálnu hodnotu cenného papiera alebo podielu

24

alebo ak náklady na získanie informácie o ich reálnej hodnote prevýšia prínosy plynúce z týchto informácií, o reálnej hodnote

V Novinách Daňového centra každý mesiac prinášame prehľad najdôležitejších zmien a noviniek z oblasti daní a účtovníctva. Pre odber sa prihláste na www.danovecentrum.sk.


sa neúčtuje. Účtuje sa však o alikvotnom úrokovom výnose podľa § 14 ods. 14 postupov účtovania. Úrokovým výnosom pri dlhových cenných papieroch sa rozumie:

a) pri dlhových cenných papieroch s úrokovou sadzbou výnos stanovený touto sadzbou, b) pri diskontovaných cenných papieroch rozdiel medzi menovitou hodnotu dlhopisu a obstarávacou cenou.

T

8. Účtovanie o dlhodobom finančnom majetku 8.1 Účet 043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku Na účte 043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku sa v súlade s § 14 ods. 1 postupov účtovania účtujú v priebehu obstarávania jednotlivé zložky obstarávacej ceny nakupovaných cenných papierov a podielov. Účtuje sa tu tiež obstaranie finančného majetku hmotnej povahy, ako sú umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ak sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.

kurzové rozdiely a náklady spojené s držbou cenného papiera a podielu.

Pri obstaraní sa cenné papiere a podiely v súlade s § 25 zákona o účtovníctve oceňujú obstarávacou cenou. Súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu sú náklady súvisiace s obstaraním cenného papiera, napr. poplatky a provízie za sprostredkovanie. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú najmä úroky z úverov na obstaranie cenných papierov a podielov,

Obstaranie podielových cenných papierov a podielov a realizovateľných cenných papierov a podielov sa účtuje na ťarchu účtu 043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku a v prospech účtu 367 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov alebo v prospech účtu 325 – Ostatné záväzky, ak ide o kúpu cenných papierov alebo podielov.

Cenné papiere a podiely sa prevedú z účtu 043 v obstarávacej cene na príslušné účty cenných papierov a podielov v účtovej skupine 06 – Dlhodobý finančný majetok (061, 062, 063) po prevzatí cenných papierov alebo ich pripísaní na účet majiteľa cenných papierov a pri podieloch po ich zapísaní v obchodnom registri.


MD

Dal

a) cena obstarania

043

325, 367

b) výdavky súvisiace s jeho obstaraním (poplatky, provízie za sprostredkovanie)

043

321, 325

043

325, 379

061, 062, 063

043

1. Obstaranie dlhodobého finančného majetku

2. Obstaranie umeleckých diel, zbierok, predmetov z drahých kovov a pozemkov za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov 3. Zaradenie obstaraných cenných papierov a podielov do dlhodobého finančného majetku

V Novinách Mzdového centra každý mesiac prinášame prehľad najdôležitejších zmien a noviniek z oblasti miezd a personalistiky. Pre odber sa prihláste na www.mzdovecentrum.sk.

25

8.2 Účet 053 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok Ak účtovná jednotka poskytne preddavok na obstaranie dlhodobého finančného majetku, zaúčtuje ho na ťarchu účtu 053 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný

majetok so súvzťažným zápisom na strane Dal účtu 211 – Pokladnica alebo 221 – Bankové účty.


MD

Dal

1. Poskytnutý preddavok na dlhodobý finančný majetok

053

211, 221

2. Obstaranie dlhodobého finančného majetku

043

321, 325

3. Zúčtovanie poskytnutého preddavku po splnení dodávky a obdržaní dodávateľskej faktúry

321, 325

053

4. Dodávateľ vrátil časť preddavku, pretože poskytnutý preddavok bol vyšší ako vyfakturovaná suma

211, 221

053

5. Dodávateľ vrátil preddavok z dôvodu nesplnenia dodávky

211, 221

053

8.3 Účtová skupina 06 – Dlhodobý finančný majetok O dlhodobom finančnom majetku sa účtuje v účtovej skupine 06 – Dlhodobý finančný majetok na týchto účtoch: – 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke – 062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom – 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely – 065 – Dlhové cenné papiere držané do splatnosti – 066 – Pôžičky účtovnej jednotke v rámci podielovej účasti – 067 – Ostatné pôžičky – 069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok. Podľa § 14 ods. 3 postupov účtovania sa cenné papiere a podiely sledujú na analytických účtoch podľa druhu cenných papierov, emitentov a mien, na ktoré cenné papiere a podiely znejú.

Na účely účtovania a vykazovania cenných papierov a podielov sa rozumie a) materskou účtovnou jednotkou účtovná jednotka, ktorá má rozhodujúci vplyv v jednej alebo vo viacerých dcérskych účtovných jednotkách, pričom rozhodujúci vplyv sa posudzuje podľa § 22 ods. 3 zákona o účtovníctve, b) dcérskou účtovnou jednotkou účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka rozhodujúci vplyv, a to vrátane každej dcérskej účtovnej jednotky konečnej materskej účtovnej jednotky, c) skupinou materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky, d) prepojenými účtovnými jednotkami dve alebo viaceré účtovné jednotky v rámci skupiny, e) spoločným rozhodujúcim vplyvom zmluvne dohodnuté zdieľanie rozhodujúceho vplyvu,

Vyskúšajte naše kalkulačky na výpočet odpisov, čistej mzdy či zrážok zo mzdy na www.danovecentrum.sk alebo www.mzdovecentrum.sk.

26


f) podielovou účasťou existencia aspoň 20 % podielu na základnom imaní v inej účtovnej jednotke. O podielových cenných papieroch a podieloch sa účtuje na účtoch 061, 062 a 063 ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, t. j. pri:

a) upísaní akcií a vkladov do obchodnej spoločnosti, b) nákupe cenných papierov na kapitálovom trhu, c) zvýšení alebo znížení menovitej hodnoty akcií alebo vkladu spoločníka obchodnej spoločnosti pri zvýšení alebo znížení základného imania.

T

Účet 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke Na účte 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke sa účtujú cenné papiere a podiely priamo v dcérskej účtovnej jednotke podľa § 22 ods. 4 zákona. Podľa § 22 ods. 4 zákona o účtovníctve účtovná jednotka, v ktorej materská účtovná jednotka má práva podľa § 22 ods. 3, je dcérska účtovná jednotka. Podľa § 22 ods. 3 zákona o účtovníctve materskou účtovnou jednotkou sa na účely zákona o účtovníctve rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy, ktorá v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou: a) má väčšinu hlasovacích práv v účtovnej jednotke alebo b) má právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky a súčasne je jej spoločníkom alebo jej akcionárom, alebo

c) má právo ovládať účtovnú jednotku, ktorej je spoločníkom alebo akcionárom, na základe dohody uzavretej s touto účtovnou jednotkou alebo na základe spoločenskej zmluvy, alebo stanov tejto účtovnej jednotky, ak to umožňuje právo štátu, ktorým sa riadi táto účtovná jednotka, alebo d) je spoločníkom alebo akcionárom účtovnej jednotky a väčšina členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky vykonávajúcich svoju funkciu v priebehu účtovného obdobia a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období až do zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky bola vymenovaná výlučne prostredníctvom výkonu hlasovacích práv spoločníka alebo akcionára, ktorý je materskou účtovnou jednotkou, alebo e) je spoločníkom alebo akcionárom a na základe dohody s inými jej spoločníkmi alebo akcionármi má väčšinu hlasovacích práv.

Účet 062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom Na účte 062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom sa účtujú cenné papiere a podiely na základnom imaní v obchodnej spoločnosti, v ktorej má účtovná jednotka podstatný

vplyv podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve, cenné papiere a podiely v rámci podielovej účasti a tiež cenné papiere a podiely v účtovnej jednotke so spoločným rozhodujúcim vplyvom.

Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na www.zakonypreludi.sk.

27

Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve pod podstatným vplyvom, ktorý má účtovná jednotka v inej obchodnej

spoločnosti, sa rozumie najmenej 20 % podiel na jej hlasovacích právach.

Účet 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely Tak ako už z názvu účtu 063 vyplýva, na tomto účte sa účtujú realizovateľné cenné papiere a podiely. Realizovateľný cenný papier je definovaný v § 14 ods. 7 postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia sa ako realizovateľný cenný papier a podiel účtuje cenný papier a podiel, ktorý nie je cenným papierom na obchodovanie, cenným papierom držaným do doby splatnosti, cenným papierom a podielom v dcérskej účtovnej jednotke, cenným papierom a podielom v spoločnosti s podstatným vplyvom. Z toho vyplýva, že na účte 063 sa účtujú: a) akcie v tých prípadoch, ak nadobudnutím akcií získala účtovná jednotka menej ako 20 % podiel na hlasovacích

právach v obchodnej spoločnosti, ktorej akcie účtovná jednotka vlastní a ktoré nie sú určené na obchodovanie, alebo v rámci podielovej účasti, pričom podielovou účasťou sa rozumie existencia menej ako 20 % podielu na základnom imaní v inej účtovnej jednotke, b) podiely v tých prípadoch, ak nadobudnutím podielu získala účtovná jednotka menej ako 20 % podiel na hlasovacích právach v obchodnej spoločnosti, ktorej podiel účtovná jednotka vlastní, alebo v rámci podielovej účasti, pričom podielovou účasťou sa rozumie existencia menej ako 20 % podielu na základnom imaní v inej účtovnej jednotke.

9. Výnosy z dlhodobého finančného majetku V prospech účtu 665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku sa účtujú napríklad dividendy, podiely na zisku a úroky

z tohto majetku účtovaného na účtoch účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok.


MD

Dal

a) nárok na podiely na zisku

378

665

b) nárok na dividendy

378

665

c) inkaso pohľadávky

221

378

a) úrokový výnos vyčíslený ku dňu účtovnej závierky a ku dňu splatnosti cenných papierov

065

665

b) úrokový výnos z diskontovaných dlhových cenných papierov vyčíslený ku dňu účtovnej závierky a ku dňu splatnosti cenných papierov z rozdielu medzi menovitou hodnotou a emisným kurzom

065

665

1. Predpis (priznaný nárok) výnosov plynúcich z vlastníctva dlhodobého finančného majetku

2. Úroky (výnosy) z dlhodobých dlhových cenných papierov držaných do splatnosti

Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na [email protected].

28

Téma mesiaca | Finančný majetok v podvojnom účtovníctve Účtovné súvzťažnosti

MD

Dal

378

665

066, 067

665

a) inkaso úrokov v bežnom účtovnom období

221

384

b) zúčtovanie úrokov do výnosov v nasledujúcom účtovnom období

384

665

378

665

211, 221

378

3. Úroky z dlhodobých pôžičiek účtovaných na účtoch 066 a 067 vyúčtované v časo vej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím a) inkasované priebežne b) inkasované až pri splatnosti

T

4. Inkaso úrokových výnosov, ktoré boli prijaté v bežnom účtovnom období, ale časovo a vecne patria do budúceho účtovného obdobia

5. Nárok spoločníka na vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti a nárok na podiel na likvidačnom zostatku a) nárok na vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku b) inkaso pohľadávky

10. Účtovanie predaja cenných papierov a podielov Úbytok cenných papierov a podielov pri ich predaji sa účtuje na ťarchu účtu 561 – Predané cenné papiere a podiely. Tržba z predaja cenných papierov a podielov účtovaných na účtoch 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke,

062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom, 063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely, 069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok sa účtuje v prospech účtu 661 – Tržby z predaja cenných papierov a podielov.


MD

Dal

1. Zúčtovanie úbytku cenných papierov a podielov pri ich predaji

561

06x

2. Tržba z predaja cenných papierov a podielov

315, 378

661

3. Inkaso tržieb z predaja cenných papierov a podielov

211, 221

315, 378


MD

Dal

1. Upísanie vkladov zakladateľmi pri založení a. s.

043

367

2. Splatenie upísaných vkladov z bankového účtu

367

221

367

07x, 08x

11. Účtovanie akcií Účtovanie akcií u akcionára – držiteľa akcií

3. Splatenie upísaných akcií nepeňažnou formou – vkladom dlhodobého nehmotného a hmotného majetku odpisovaného: a) splatenie záväzku vo výške zostatkovej ceny odpisovaného majetku

Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu www.danovecentrum.sk a získajte on-line prístup ku všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte +421 41 70 53 222.

29


MD

Dal

1. ak uznaná hodnota vkladu je vyššia

367

668

2. ak uznaná hodnota vkladu je nižšia

568

367

07x, 08x

01x, 02x

367

031, 032


367

668


568

367

367

04x


367

668


568

367

6. Splatenie upísaných akcií zásobami

367

1xx

7. Splatenie upísaných akcií pohľadávkami

367

31x, 378

8. Nárok akcionára na vrátenie zaplatenej sumy za akcie, ak upisovanie akcií bolo neúčinné

378

043

9. Zrušenie záväzku u akcionára v prípade, ak upisovanie akcií bolo neúčinné a akcie ešte neboli zaplatené

367

043

a) za účelom získania väčšiny hlasovacích práv

043 Aú

221, 379

b) provízia obchodníkovi s cennými papiermi

043 Aú

221, 379

c) poplatky za účasť na trhu (burza cenných papierov)

043 Aú

221, 379

06x

043 Aú

221, 378

661

561

06x

b) rozdiel medzi uznanou hodnotou nepeňažného vkladu a zostatkovou cenou vloženého majetku:

c) vyradenie vloženého majetku v obstarávacej cene 4. Splatenie upísaných akcií nepeňažnou formou – vkladom dlhodobého hmotného majetku neodpisovaného a) splatenie záväzku v účtovnej cene (cena, v akej je majetok ocenený v účtovníctve) b) rozdiel medzi uznanou hodnotou nepeňažného vkladu a obstarávacou cenou vkladaného neodpisovaného majetku:

5. Splatenie upísaných akcií vkladom obstarávaného (nedokončeného) dlhodobého majetku: a) splatenie záväzku vo výške obstarávacej ceny nedokončeného majetku b) rozdiel medzi uznanou hodnotou nepeňažného vkladu a účtovnou cenou ob starávaného dlhodobého majetku:

10. Obstaranie akcií na kapitálovom trhu prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi:

11. Prevod akcií alebo dočasných listov v obstarávacej cene do majetku 12. Predaj akcií: a) tržba za predané akcie b) zúčtovanie úbytku v obstarávacej cene

30

Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu www.mzdovecentrum.sk a získajte on-line prístup ku všetkým mzdovým a personálnym informáciám. Volajte +421 41 70 53 222.


Vklady spoločníkov do s. r. o. – účtovanie na strane spoločníka Účtovné súvzťažnosti

MD

Dal

1. Vklady spoločníkov v súlade so spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti

043

367

367

07x, 08x


367

668


568

367

07x, 08x

01x, 02x

367

031, 032


367

668


568

367

367

04x


367

668


568

367

T

2. Splatenie vkladov spoločníkmi nepeňažnou formou – vkladom dlhodobého majetku odpisovaného: a) splatenie záväzku vo výške zostatkovej ceny odpisovaného dlhodobého majetku b) rozdiel medzi uznanou hodnotou nepeňažného vkladu a zostatkovou cenou vkladaného majetku:

c) vyradenie vloženého dlhodobého majetku v obstarávacej cene z účtovníctva 3. Splatenie upísaných vkladov nepeňažnou formou – vkladom dlhodobého hmotného majetku neodpisovaného: a) splatenie záväzku vo výške obstarávacej ceny neodpisovaného majetku b) rozdiel medzi uznanou hodnotou nepeňažného vkladu a účtovnou cenou vkladaného majetku:

4. Splatenie upísaných vkladov nepeňažným vkladom nedokončeného dlhodobého majetku a) splatenie záväzku vo výške obstarávacej ceny nedokončeného majetku b) rozdiel medzi uznanou hodnotou nepeňažného vkladu a účtovnou hodnotou vloženého majetku:

5. Splatenie upísaných akcií zásobami

367

1xx

6. Splatenie upísaných akcií pohľadávkami

367

31x, 378

MD

Dal

a) spoločníkmi do v. o. s.

043

367

b) komanditistami do komanditnej spoločnosti

043

367

c) komplementármi do komanditnej spoločnosti

Vložené vklady do ostatných obchodných spoločností Účtovné súvzťažnosti 1. Vklady spoločníkov do verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komanditnej spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy

043

367

2. Výpis z bankového účtu – splatenie vkladov

367

221

3. Zaradenie podielu v obstarávacej cene do majetku

06x

043

Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte +421 41 70 53 222 a my vám zašleme ukážkové číslo.

31

12. Príklady účtovania dlhodobého finančného majetku Príklad č. 1: Založenie akciovej spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií Dve právnické osoby, spoločnosť Alfa, s. r. o., a spoločnosť Beta, s. r. o., sa rozhodli založiť akciovú spoločnosť Gama. Základné imanie akciovej spoločnosti Gama predstavuje 25 000 €, čo predstavuje 250 akcií po 100 €, rezervný fond pri vzniku spoločnosti bude vo výške 2 500 €. Obidvaja spoločníci majú 50 % podiel na základnom imaní (125 ks akcií po 100 €) a po 50 % vložia aj do rezervného fondu (po 1 250 €). Spoločnosť Alfa splatí vklad v peniazoch, spoločnosť Beta splatí vklad nehnuteľnosťou (budova, ktorej obstarávacia cena bola vo výške 13 000 €, zostatková cena vo výške 11 000 €, pre účely vkladu bola ocenená vo výške 12 500 €). Rezervný fond bude zaplatený peniazmi po 1 250 €. Ku dňu zápisu obchodnej spoločnosti (Gama, a. s.) do obchodného registra boli upísané vklady splatené. Novovznikajúca spoločnosť Gama, a. s., zostaví otváraciu súvahu ku dňu zápisu do obchodného registra. Otváracia súvaha (v €)

Aktíva 021 – Stavby

12 500

411 – Základné imanie

221 – Bankové účty

15 000

417 – Zákonný rezervný fond

Aktíva spolu

27 500

Pasíva spolu

Pasíva 25 000 2 500 27 500

Otvorenie účtovných kníh Text

Suma v €

MD

Dal

Stavby – začiatočný stav

12 500 €

021

701

Bankové účty – začiatočný stav

15 000 €

221

701

Základné imanie – začiatočný stav

25 000 €

701

411

2 500 €

701

417

Zákonný rezervný fond – začiatočný stav

Účtovanie u vkladateľov: 1. vkladateľ Alfa, s. r. o. Účtovné súvzťažnosti

Suma v €

MD

Dal

1. Upísanie vkladu do základného imania

12 500 €

062

367

2. Upísanie vkladu do rezervného fondu

1 250 €

062

367

3. Splatenie upísaného vkladu do ZI a RF

13 750 €

367

221

2. vkladateľ Beta, s. r. o. Účtovné súvzťažnosti

Suma v €

MD

Dal

1. Upísanie vkladu do základného imania

12 500 €

062

367

2. Upísanie vkladu do rezervného fondu

1 250 €

062

367

Zapojte sa do on-line rozhovoru na horúce témy s našimi odbornými poradcami. Stačí sledovať www.mzdovecentrum.sk a www.danovecentrum.sk.

32

Téma mesiaca | Finančný majetok v podvojnom účtovníctve Suma v €

MD

Dal

1 250 €

367

221

a) zúčtovanie zostatkovej ceny

11 000 €

367

081

b) vyradenie budovy v obstarávacej cene

13 000 €

081

021

1 500 €

367

668

Účtovné súvzťažnosti 3. Splatenie upísaného vkladu do RF 4. Splatenie vkladu nehnuteľnosťou:

c) zúčtovanie oceňovacieho rozdielu medzi výškou vkladu a zostatkovou cenou

T

Príklad č. 2: Zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov ku dňu zostavenia účtovnej závierky Podľa § 14 ods. 12 postupov účtovania zmena hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní účtovnej jednotky, pre ktorú je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou (účet 061) alebo v ktorej má účtovná jednotka podstatný vplyv (účet 062), sa účtuje pri oceňovaní metódou vlastného imania takto: a) zmena reálnej hodnoty cenného papiera a podielu sa zaznamená na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, b) pri predaji sa zaúčtovaná zmena hodnoty zruší zápisom na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. V súvislosti s účtovaním oceňovacích rozdielov vznikli účtovnej jednotke nasledovné účtovné prípady: Suma v €

MD

Dal

12 500 €

062

221

500 €

414

062

6 250 €

561

062

250 €

062

414

– vyúčtované ako pohľadávka

6 500 €

315

661

– prijatie peňažných prostriedkov na bankový účet

6 500 €

221

315

Účtovné súvzťažnosti 1. rok (rok obstarania cenných papierov) 1. Obstarávacia cena cenných papierov v bežnom účtovnom období 2. Zmena reálnej hodnoty cenných papierov ku dňu zostavenia účtovnej závierky v dôsledku zmeny kurzu cenných papierov (zníženie hodnoty cenných papierov) 2. rok (rok predaja cenných papierov) 3. Predaj polovice cenných papierov, t. j. v hodnote 6 250 € a) vyradenie cenných papierov z majetku účtovnej jednotky b) zúčtovanie príslušnej časti oceňovacích rozdielov k predaným cenným papierom (1/2 z 500 €) c) tržba z predaja cenných papierov:

Zapojte sa do Klubu PP a využívajte špeciálne zľavy a výhodné ponuky určené len pre členov. Viac informácií na www.pp.sk.

33

Poznámka: Zvyšná časť oceňovacieho rozdielu sa zúčtuje pri ďalšom predaji cenných papierov alebo ak pominuli dôvody existencie zaúčtovaného oceňovacieho rozdielu pri účtovnej závierke, oceňovací rozdiel sa zruší (062/414).

13. Dlhové cenné papiere Ako je už vyššie uvedené, dlhové (úvero- Ako dlhový cenný papier držaný do vé) cenné papiere sú založené na úvero- doby splatnosti (§ 14 ods. 4 postupov účvom vzťahu medzi dlžníkom (emitent = ten, tovania) sa účtuje cenný papier, ktorý má kto vydá dlhový cenný papier) a veriteľom určenú splatnosť a u ktorého má účtovná (majiteľ cenného papiera = ten, kto cenný jednotka úmysel a zámer držať ho do doby papier kúpi), kde dlžník je povinný splatiť ve- splatnosti. riteľovi v stanovenej lehote nielen menovitú hodnotu cenného papiera (požičanú Ako dlhový cenný papier sa účtuje cenný peňažnú sumu), ale aj papier úverovej poDlhové cenné papiere sú založené vahy (§ 14 ods. 5 podohodnutý úrok. Dlžník na úverovom vzťahu medzi dlžníkom stupov účtovania), navydáva cenné papiere a veriteľom – dlžník je povinný splatiť príklad dlhopis s pevso zámerom získať taveriteľovi v stanovenej lehote menovi- nou úrokovou sadzbou kýmto spôsobom na tú hodnotu cenného papiera aj dohodurčitú dobu potrebné (kupónový dlhopis), dlnutý úrok. finančné prostriedky. hopis, u ktorého je úroTypickým reprezentantom dlhových cen- kový výnos stanovený rozdielom medzi mených papierov sú najmä dlhopisy, ďalej novitou hodnotu a jeho nižším emisným obligácie, pokladničné poukážky, vkla- kurzom (diskontované cenné papiere), dové listy, depozitné certifikáty, zmenky, a zmenky. hypotekárne záložné listy a iné.

Úrokový výnos pri dlhových cenných papieroch Podľa § 14 ods. 13 postupov účtovania sa u dlhových cenných papierov účtuje o úrokovom výnose na ťarchu príslušného účtu, pričom sa tento úrokový výnos zaznamenáva na analytický účet k príslušnému účtu cenných papierov a v prospech účtu účtovej skupiny 66 – Finančné výnosy. O úrokovom výnose sa účtuje v priebehu doby, ktorá uplynie medzi nákupom cenného papiera a splatnosťou cenného papiera vo vecnej a časovej súvislosti.

34

Úrokovým výnosom pri dlhových cenných papieroch (§ 14 ods. 14 postupov účtovania) sa rozumie: c) pri dlhových cenných papieroch s úrokovou sadzbou výnos stanovený touto sadzbou, d) pri diskontovaných cenných papieroch rozdiel medzi menovitou hodnotou dlhopisu a obstarávacou cenou. Pri dlhových cenných papieroch držaných do doby splatnosti (§ 14 ods. 15

Úplné znenia daňových predpisov nájdete v časopise ÚZ úplné znenia. Pre viac informácií a objednávanie kliknite na www.zakon.sk alebo volajte +421 41 70 53 222.


postupov účtovania) sa rozdiel medzi obstarávacou cenou bez kupónu a menovitou hodnotou účtuje vo vecnej a časovej súvislosti podľa charakteru buď na ťarchu účtu účtovej skupiny 56, alebo v prospech účtu účtovej skupiny 66 súvzťažne s účtom finančného majetku. Pri diskontovaných cenných papieroch držaných do doby splatnosti sa v prospech príslušného účtu v účtovej skupine 66 účtuje vo vecnej a časovej súvislosti rozdiel medzi ich obstarávacou cenou a menovitou hodnotou.

Podľa § 27 ods. 9 zákona o účtovníctve pri cenných papieroch držaných do doby splatnosti sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti postupne zvyšuje o úrokové výnosy. Nadväzne na citované ustanovenia zákona za reálnu hodnotu dlhových cenných papierov držaných do splatnosti sa považuje ich obstarávacia cena zvýšená ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, o úrokový výnos.

T

Inkaso dlhových cenných papierov v lehote splatnosti sa účtuje na ťarchu účtu peňažných prostriedkov a v prospech účtu 065.

Účet 065 – Dlhové cenné papiere držané do splatnosti Na účte 065 – Dlhové cenné papiere držané do splatnosti sa účtujú dlhové cenné papiere, ktoré majú dobu splatnosti dlhšiu ako jeden rok a účtovná jednotka má úmysel držať ich do doby splatnosti (kupónové dlhopisy, diskontované cenné papiere). Obstaranie dlhových cenných papierov sa účtuje na ťarchu účtu 043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku a v prospech

účtu 321 – Dodávatelia alebo 325 – Ostatné záväzky. Úrokový výnos z dlhových cenných papierov sa účtuje na ťarchu analytického účtu k účtu 065 a v prospech účtu 665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku. O úrokovom výnose sa účtuje v priebehu doby, ktorá uplynie medzi obstaraním cenného papiera a jeho splatnosťou, v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím.


MD

Dal

1. Obstaranie kupónových dlhových cenných papierov vrátane nákladov spojených s obstaraním

043

32x

2. Prevod cenných papierov do majetku v obstarávacej cene

065

043

a) ak je obstarávacia cena vyššia

566

065 Aú

b) ak je obstarávacia cena nižšia

065 Aú

665

065 Aú

665

3. Rozdiel medzi obstarávacou cenou bez kupónu a menovitou hodnotu, t. j. alikvotná časť rozdielu vyčíslená ku dňu zostavenia účtovnej závierky a ku dňu splatnosti cenných papierov

4. Úrokový výnos z kupónových dlhových cenných papierov účtovaný ku dňu zosta venia účtovnej závierky a ku dňu splatnosti cenných papierov v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím 5. Nákup diskontovaných dlhových cenných papierov:

Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Ukážky na www.profivzdelavanie.sk. Objednávanie na +421 41 70 53 888.

35


MD

Dal

a) cena obstarania (emisný kurz)

043

32x

b) náklady súvisiace s obstaraním

043

32x

065

043

7. Úrokový výnos z diskontovaných dlhových cenných papierov účtovaný ku dňu úč tovnej závierky a ku dňu splatnosti cenných papierov v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím

065 Aú

665

8. Inkaso v lehote splatnosti cenných papierov – predloženie cenných papierov na inkaso

211, 221

065

6. Prevod cenných papierov do majetku v obstarávacej cene

14. Pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou V účtovej skupine 06 – Dlhodobý finančný majetok sa účtujú aj pôžičky účtovnej

jednotke v rámci podielovej účasti a ostatné dlhodobé pôžičky.

Účet 066 – Pôžičky účtovnej jednotke v rámci podielovej účasti Na účte 066 – Pôžičky v rámci podielovej účasti sa účtujú dlhodobé pôžičky voči prepojeným účtovným jednotkám (prepojené účtovné jednotky v rámci skupiny), voči účtovnej jednotke so spoločným rozhodujúcim vplyvom (spoločný rozhodujúci vplyv je zmluvne dohodnuté zdieľanie rozhodujúceho vplyvu) a voči účtovnej jednotke s podielovou účasťou (20 % Účtovné súvzťažnosti 1. Dlhodobé pôžičky poskytnuté v rámci podielovej účasti

podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke). Vo veľkej účtovnej jednotke sa na osobitnom analytickom účte účtujú dlhodobé pôžičky voči prepojenej účtovnej jednotke. Na účte 066 sa neúčtuje dlhodobá pôžička voči účtovnej jednotke, v ktorej má účtovná jednotka menej ako 20 % podiel na základnom imaní a na hlasovacích právach. MD

Dal

066

211, 221

2. Predpis úrokov z pôžičiek

066 Aú

665

3. Inkaso splatenej pôžičky

211, 221

066

Účet 067 – Ostatné pôžičky Ostatné pôžičky poskytnuté iným účtovným jednotkám ako jednotkám v rámci Účtovné súvzťažnosti 1. Dlhodobé pôžičky poskytnuté iným účtovným jednotkám

podielovej účasti sa účtujú na účte 067 – Ostatné pôžičky. MD

Dal

067

211, 221

2. Predpis úrokov z pôžičiek

067 AÚ

665

3. Inkaso splatenej pôžičky

211, 221

067

Školíme vás radi – vyberte si to najvhodnejšie školenie pre seba na www.profivzdelavanie.sk.

36


Poznámka: Podľa § 21 ods. 6 postupov účtovania hodnota dlhodobého finančného majetku, ktorým sú pôžičky, ak sú neúročené alebo úročené nižšou úrokovou sadzbou, ako je obvyklá úroková sadzba, sa upraví opravnou položkou na ich súčasnú hodnotu.

T

15. Ostatný dlhodobý finančný majetok Účet 069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok Na tomto účte sa účtuje ostatný dlhodobý finančný majetok, ktorý sa neúčtuje na predchádzajúcich účtoch dlhodobého finančného majetku, napr. nákup pozemkov alebo

umeleckých diel, zbierok a predmetov z drahých kovov za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.


MD

Dal

1. Nákup pozemkov, umeleckých diel, zbierok a predmetov z drahých kovov za úče lom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov vrátane nákladov spo jených s obstaraním

043

325, 379

2. Zaradenie do dlhodobého finančného majetku

069

043

16. Krátkodobý finančný majetok Krátkodobý finančný majetok sa účtuje na účtoch účtovej skupiny 25 – Krátkodobý finančný majetok, ak ide o majetok,

u ktorého je predpokladaná držba najviac jeden rok odo dňa uskutočnenia účtovného prípadu.

Účet 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie Na účte 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie sa účtuje podľa § 14 postupov účtovania. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých druhov cenných papierov, emitentov a meny. V súlade s § 14 ods. 6 postupov účtovania sa na účte 251 účtujú najmä akcie, ktoré účtovná jednotka drží za účelom vykonania obchodu na tuzemskej alebo zahraničnej burze alebo inom verejnom trhu s cieľom dosahovať zisk z cenových rozdielov v krátkodobom horizonte.

ods. 1 písm. e) tretieho bodu zákona o účtovníctve reálnou hodnotou. Ich obstaranie sa účtuje na ťarchu účtu 259 – Obstaranie krátkodobého finančného majetku. Z účtu 259 sa cenné papiere prevedú na ťarchu účtu 251 v ocenení reálnou hodnotou. Rozdiel medzi obstarávacou cenou a reálnou hodnotou sa podľa povahy rozdielu účtuje na ťarchu účtu 564 – Náklady na precenenie cenných papierov alebo v prospech účtu 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov.

Majetkové cenné papiere na obchodovanie sa oceňujú pri ich obstaraní podľa § 25

Zmena reálnej hodnoty majetkových cenných papierov určených na obchodovanie

Potrebujete vyškoliť svojich zamestnancov priamo u vás vo firme? Pre viac informácií o témach In-house školení píšte na [email protected] alebo volajte +421 905 848 734.

37

sa účtuje podľa § 14 ods. 8 postupov účtovania ako zníženie hodnoty v prospech účtu 251 so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 564 – Náklady na precenenie cenných

papierov. Zvýšenie hodnoty sa účtuje v prospech účtu 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov.


MD

Dal

1. Obstaranie majetkových cenných papierov (akcií) určených na obchodovanie v obstarávacej cene

259

211, 221

2. Prevod obstarávaného krátkodobého finančného majetku na účet majetkových cenných papierov v reálnej hodnote

251

259

a) ak reálna hodnota je vyššia

259

664

b) ak reálna hodnota je nižšia

564

259

561

251

211, 221

661

a) rozdiel zo zvýšenia ocenenia

251

664

b) rozdiel zo zníženia ocenenia

564

251

3. Zúčtovanie rozdielu medzi obstarávacou cenou a reálnou hodnotou obstaraných cenných papierov:

4. Predaj majetkových cenných papierov: a) úbytok cenného papiera v obstarávacej cene b) výnos z predaja cenného papiera 5. Zmena reálnej hodnoty cenných papierov:

Účet 253 – Dlhové cenné papiere na obchodovanie Na účte 253 – Dlhové cenné papiere na obchodovanie sa účtuje podľa § 14 postupov účtovania o cenných papieroch úverovej povahy, ktoré sa držia za účelom obchodovania na verejnom trhu. Analytické účty sa vedú podľa druhu cenných papierov, emitentov a meny. Ide najmä o dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou (kupónové dlhopisy) a o dlhopisy, u ktorých je úrokový výnos stanovený rozdielom medzi menovitou hodnotou a ich nižším emisným kurzom (diskontované cenné papiere). Dlhové cenné papiere sa pri ich obstaraní oceňujú reálnou hodnotou.

Podľa § 14 ods. 9 postupov účtovania zmena reálnej hodnoty dlhových cenných papierov určených na obchodovanie sa účtuje: a) zníženie menovitej hodnoty kupónových dlhopisov na ťarchu účtu 566 – Náklady na krátkodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 253, b) zvýšenie menovitej hodnoty kupónových dlhopisov sa účtuje v prospech účtu 666 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 253. Zmena v ocenení reálnou hodnotou u diskontovaných cenných papierov je podľa § 14 ods. 10 postupov účtovania súčasťou úrokového výnosu.

Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na [email protected].

38

Téma mesiaca | Finančný majetok v podvojnom účtovníctve Účtovné súvzťažnosti

MD

Dal

1. Obstaranie dlhových cenných papierov určených na obchodovanie v obstarávacej cene

259

211, 221

2. Zaradenie dlhových cenných papierov do finančného majetku v reálnej hodnote

253

259

a) ak reálna hodnota je vyššia

253

666

b) ak reálna hodnota je nižšia

566

253

253

666

T

3. Zúčtovanie rozdielu medzi obstarávacou cenou a reálnou hodnotou obstaraných cenných papierov:

4. Predaj majetkových cenných papierov: a) doúčtovanie alikvotnej čiastky úrokov ku dňu predaja b) úbytok cenného papiera v účtovnej cene

561

253

211, 221

661

a) zníženie menovitej hodnoty kupónových dlhopisov

566

253

b) zvýšenie menovitej hodnoty kupónových dlhopisov

253

666

c) úrokový výnos z diskontovaných cenných papierov ako súčasť ocenenia reál nou hodnotou

253

666

c) výnos z predaja cenného papiera 5. Zmena reálnej hodnoty dlhových cenných papierov:

Účet 255 – Vlastné dlhopisy Na účte 255 – Vlastné dlhopisy sa účtujú vlastné dlhopisy, ktoré môže účtovná jednotka držať podľa zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Účtovanie na účte 255 úzko súvisí s účtovaním na účte 241 – Vydané krátkodobé dlhopisy.

Emisiu krátkodobých dlhopisov účtuje emitent na ťarchu účtu 241 a v prospech účtu 375 – Pohľadávky z vydaných dlhopisov. Ak emitent nepredá všetky dlhopisy do lehoty splatnosti, musí ich zrušiť, čo sa zabezpečí prostredníctvom účtu 255 – Vlastné dlhopisy.


MD

Dal

1. Emisia krátkodobých dlhopisov

375

241

2. Stiahnuté vlastné nepredané dlhopisy

255

375

3. Vyradenie vlastných nepredaných dlhopisov z evidencie

241

255

Účet 256 – Dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do splatnosti Na účte 256 – Dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do splatnosti sa účtujú dlhové cenné papiere so

splatnosťou do jedného roka držané do doby splatnosti podľa § 14 postupov účtovania.

Staňte sa naším fanúšikom na Facebooku, hľadajte facebook.com/VzdelavacieCentrum a buďte informovaný o všetkých novinkách a školeniach.

39


MD

Dal

1. Nákup kupónových dlhových cenných papierov

259

211, 221

2. Náklady spojené s obstaraním cenných papierov (napr. provízie za sprostredkovanie kúpy cenných papierov)

259

321, 379

3. Prevod cenných papierov v obstarávacej cene do majetku

256

259

a) ak je obstarávacia cena vyššia

566

256

b) ak je obstarávacia cena nižšia

4. Rozdiel medzi obstarávacou cenou bez kupónu a menovitou hodnotou, t. j. alikvotná časť rozdielu vyčíslená ku dňu účtovnej závierky a ku dňu splatnosti cenných papierov v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím:

256

666

5. Zvýšenie reálnej hodnoty cenných papierov o úrokový výnos vyčíslený ku dňu zostavenia účtovnej závierky a ku dňu splatnosti cenných papierov v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím

256

666

6. Nákup diskontovaných dlhových cenných papierov (emisný kurz)

259

211, 221

7. Náklady spojené s ich obstaraním

259

321, 379

8. Prevod cenných papierov v obstarávacej cene do majetku

256

259

9. Zvýšenie reálnej hodnoty cenných papierov o úrokový výnos vyčíslený ku dňu zostavenia účtovnej závierky a ku dňu splatnosti cenných papierov z rozdielu medzi menovitou hodnotou a emisným kurzom

256

666

211, 221

256

10. Inkaso v lehote splatnosti cenných papierov

Účet 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere Na účte 257 – Ostatné realizovateľné cenné papiere sa účtujú ostatné krátkodobé cenné papiere, s ktorými sa neobchoduje na tuzemskej burze, zahraničnej burze alebo inom verejnom trhu, napríklad nakúpené opčné listy.

Ak nakúpené opčné listy sú držané až do dňa uplatnenia prednostného práva, účtujú sa v tento deň do nákladov na účte 568 – Ostatné finančné náklady bez ohľadu na to, či právo uplatnené bolo alebo nie.


MD

Dal

1. Nákup ostatných realizovateľných CP (napr. opčné listy)

257

211, 221

2. Odpísanie nakúpených opčných listov ku dňu uplatnenia práva

568

257

17. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely Z krátkodobého finančného majetku osobitú pozornosť venujeme účtu 252 – Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely. Podľa § 47 postupov účtovania sa na účte 252

účtujú vlastné akcie a obchodné podiely v obstarávacej cene. V účtovníctve sa na vlastné akcie a vlastné obchodné podiely vytvára zákonný rezervný fond, a to na účte

Hľadáte aktuálne školenia z daní a účtovníctva? Kliknite na www.profivzdelavanie.sk.

40


417 – Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov alebo na účte 421 – Zákonný rezervný fond (strata z transakcií s vlastnými akciami sa účtuje zo zákonného rezervného fondu). Postupy účtovania neustanovujú podmienky, za ktorých môže účtovná

jednotka účtovať vlastné akcie a vlastné obchodné podiely. Preto je potrebné pri účtovaní na tomto účte vychádzať z iných právnych predpisov, ktoré tieto skutočnosti upravujú, najmä z Obchodného zákonníka.

T

Vlastné akcie Podľa § 161a Obchodného zákonníka spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie spoločnosti iba za podmienok ustanovených zákonom. Spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie, ak: a) nadobudnutie akcií schváli valné zhromaždenie, ktoré súčasne určí podmienky, za ktorých môže spoločnosť vlastné akcie nadobudnúť, najmä najvyšší počet akcií, ktoré môže spoločnosť nadobudnúť, lehotu, počas ktorej môže spoločnosť akcie nadobudnúť, ktorá nesmie presiahnuť 18 mesiacov, a pri odplatnom nadobudnutí akcií najnižšiu a najvyššiu cenu, za ktorú môže spoločnosť akcie nadobudnúť, b) nadobudnutím akcií neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217 Obchodného zákonníka), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou povinne podľa zákona, zníženú o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona, c) emisný kurz nadobúdaných akcií je úplne splatený. Podľa § 161b Obchodného zákonníka aj bez splnenia podmienok podľa § 161a ods. 2

Obchodného zákonníka môže spoločnosť nadobúdať vlastné akcie, ak: a) v súlade s Obchodným zákonníkom a stanovami znižuje základné imanie alebo b) vstupuje ako právny nástupca do všetkých práv a povinností osoby, ktorá bola majiteľom týchto akcií, alebo c) ide o akcie, ktoré spoločnosť nadobudla na základe povinnosti ustanovenej v zákone alebo na základe rozhodnutia súdu o ochrane menšinových akcionárov, alebo d) ide o akcie, ktorých emisný kurz je úplne splatený a spoločnosť ich nadobúda bezodplatne, alebo e) ide o akcie, ktorých emisný kurz je úplne splatený a ktoré spoločnosť nadobudla v dražbe v rámci súdneho výkonu rozhodnutia, ktorým spoločnosť vymáhala pohľadávky voči majiteľovi akcií, alebo f) ide o akcie, ktoré spoločnosť nadobudla podľa § 177 ods. 5 Obchodného zákonníka (akcie vylúčeného spoločníka prechádzajú na spoločnosť). Nadobudnuté vlastné akcie je spoločnosť povinná previesť do troch rokov od ich nadobudnutia; to neplatí, ak menovité hodnoty všetkých vlastných akcií nadobudnutých spoločnosťou vrátane akcií, ktoré získala osoba konajúca vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, nepresahujú 10 %

Hľadáte aktuálne školenia z miezd a personalistiky? Kliknite na www.profivzdelavanie.sk.

41

základného imania spoločnosti. Ak spoločnosť tieto akcie v ustanovenej lehote neprevedie, je povinná znížiť základné imanie o sumu rovnajúcu sa ich menovitej hodnote a tieto akcie vziať z obehu. Ak spoločnosť nesplní povinnosť znížiť základné imanie, môže ju súd aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu; ustanovenia § 68 ods. 6 a 7 Obchodného zákonníka sa použijú primerane. Spoločnosť s ručením obmedzeným taktiež nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely, len v prípadoch, ktoré ustanovuje Obchodný zákonník v § 120. Najčastejším dôvodom je uvoľnený obchodný podiel z dôvodu zániku účasti spoločníka v spoločnosti počas trvania spoločnosti. Spoločnosť môže nadobudnutý vlastný obchodný podiel (§ 113 Obchodného zákonníka) previesť: – na iného spoločníka,

– –

na všetkých spoločníkov v pomere ich vkladov, na tretiu osobu.

Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely sa v súvahe účtovnej jednotky vykazujú na r. 69. Ako sa má správne účtovať o nadobudnutí vlastných akcií a následne o ich ďalšom predaji? Ako sme už uviedli, účet 252 je určený na účtovanie vlastných akcií, ktoré si môže účtovná jednotka v súlade s Obchodným zákonníkom na prechodný čas ponechať. V zásade platí, že nadobudnuté vlastné akcie musí účtovná jednotka predať do 3 rokov od nadobudnutia (§ 161b Obchodného zákonníka). Ak ich v tejto lehote nepredá, o ich menovitú hodnotu musí znížiť základné imanie. Nákup a predaj vlastných akcií sa účtuje podobným spôsobom ako nákup a predaj cudzích akcií.

Príklad č. 3: Nadobudnutie vlastných akcií Spoločnosť Alfa, a. s., kúpila v roku 2014 vlastné akcie, ktoré sa jej v roku 2015 podarilo predať spoločnosti Beta, a. s. Základné imanie spoločnosti Alfa, a. s., je vo výške 200 000 €. Menovitá hodnota akcie

30 €

Obstarávacia cena akcie

35 €

Počet nakúpených akcií

200 ks 38 €

Predajná cena akcie Účtovné prípady, ktoré vznikli v súvislosti s nákupom a predajom vlastných akcií spoločnosti Alfa, a. s.: Účtovanie v roku 2014 Účtovné súvzťažnosti 1. Nákup vlastných akcií 200 ks po 35 €

42

Suma v €

MD

Dal

7 000 €

252

221

Nestihli ste niektoré z našich školení? Ako riešenie máme pre vás videoškolenia z daňovej, mzdovej oblasti a z oblasti verejnej správy. Informácie na www.profivzdelavanie.sk alebo na tel. č. +421 41 70 53 888.


V roku 2014 spoločnosť Alfa, a. s., sumu vo výške 7 000 € vykáže na účtoch súvahy takto: 200 000 €

Základné imanie (účet 411)

T

7 000 €

Krátkodobý finančný majetok (účet 252) Účtovanie v roku 2015 Suma v €

MD

Dal

1. Predaj vlastných akcií spoločnosti Beta, a. s.

7 600 €

221

661

2. Úbytok predaných vlastných akcií v obstarávacej cene

7 000 €

561

252


V roku 2015 vykáže v súvislosti s predajom vlastných akcií: – výnosy z predaja akcií (účet 661) – náklady na predaj akcií (účet 561) – zisk z predaja vlastných akcií

7 600 € 7 000 € 600 €

Účtovanie v prípade, ak spoločnosť Alfa, a. s., vlastné akcie v stanovenej lehote nepredá: Suma v €

MD

Dal

7 000 €

252

221

a) obstarávacia cena vlastných akcií

7 000 €

–

252

b) menovitá hodnota vlastných akcií

6 000 €

419

–

c) rozdiel medzi menovitou hodnotou a obstarávacou cenou akcií

1 000 €

417

–

Účtovné súvzťažnosti 1. Nákup vlastných akcií 200 ks po 35 € 2. Zníženie základného imania stiahnutím vlastných akcií z obehu

Príklad č. 4: Vlastné akcie nadobudnuté z dôvodu zníženia základného imania Akciová spoločnosť emitovala akcie v menovitej hodnote 100 € v počte 300 ks. Valné zhromaždenie rozhodlo o znížení základného imania o celkovú sumu 10 000 € stiahnutím 100 ks akcií ich odkúpením od akcionárov. Ponuková cena za akciu bola od 90 € do 110 €. Spoločnosť akcie odkúpila za tieto ceny: – 50 ks akcií za – 30 ks akcií za – 20 ks akcií za

95 € 100 € 110 € Suma v €

MD

Dal

1. Nákup 50 ks akcií za 95 €

4 750 €

252

211, 221

2. Nákup 30 ks akcií za 100 €

3 000 €

252

211, 221


Všetky naše videoškolenia si môžete zakúpiť aj na DVD nosiči. Informácie získate na tel. č. +421 41 70 53 888.

43

Suma v €

MD

Dal

2 200 €

252

211, 221

– menovitá hodnota akcií (50 ks á 100 €)

5 000 €

419

–

– obstarávacia cena (50 ks á 95 €)

4 750 €

–

252

250 €

–

668

Účtovné súvzťažnosti 3. Nákup 20 ks akcií za 110 € 4. Zníženie základného imania: a) 50 ks akcií v obstarávacej cene (OC) 95 €/ks

– rozdiel medzi OC a menovitou hodnotou b) 30 ks akcií v obstarávacej cene (OC) 100 €/ks – menovitá hodnota akcií (30 ks á 100 €)

3 000 €

419

–


3 000 €

–

252

– menovitá hodnota akcií (20 ks á 100 €)

2 000 €

419

–


2 200 €

–

252

417

–

c) 20 ks akcií v obstarávacej cene (OC) 110 €/ks

– rozdiel medzi OC a menovitou hodnotou

200 €

Príklad č. 5: Nadobudnutie vlastných akcií a ich predaj novým akcionárom Akciová spoločnosť má emitované akcie v menovitej hodnote 150 € za akciu. Pri zlúčení nadobudla 100 ks vlastných akcií v celkovej hodnote 15 000 €. Spoločnosť sa rozhodla akcie predať novým akcionárom. Účtovné súvzťažnosti

Suma v €

MD

Dal

1. Nadobudnutie vlastných akcií

15 000 €

252

211, 221

2. Predaj akcií novým akcionárom za cenu 170 €/akcia

17 000 €

378

661

3. Úbytok predaných akcií v menovitej hodnote 150 €/akcia

15 000 €

561

252

4. Príjem peňažných prostriedkov za predaj akcií

17 000 €

221

378

Ak by sa valné zhromaždenie rozhodlo znížiť základné imanie, účtovné súvzťažnosti budú nasledovné: Účtovné súvzťažnosti

Suma v €

MD

Dal

1. Nadobudnutie vlastných akcií

15 000 €

252

211, 221

2. Zníženie ZI o hodnotu vlastných akcií

15 000 €

419

252

3. Zápis zmeny ZI v obchodnom registri

15 000 €

411

419

Ing. Ľudmila Novotná odborníčka na účtovníctvo

44

Nemôžete cestovať na školenia? Využite výhodné ročné predplatné videoškolení za 93,50 € bez DPH alebo si videoškolenie objednajte jednotlivo za 20 € bez DPH. Pre viac informácií volajte na tel. č. +421 41 70 53 888.

z pohľadu dane z príjmov a DPH Výdavky na pohonné látky patria k najčastejšie uplatňovaným daňovým výdavkom z dôvodu, že motorové vozidlá sú často využívaným majetkom podnikateľmi pri podnikaní. Zákon o dani z príjmov umožňuje zahŕňať výdavky na pohonné látky do daňových výdavkov viacerými spôsobmi. Výber spôsobu uplatňovania výdavkov na PHL závisí od toho, či automobil je zahrnutý v obchodnom majetku podnikateľa, alebo či je podnikateľ jeho vlastníkom alebo nájomcom, resp. či ho podnikateľ využíva len na služobné účely, alebo aj na súkromné účely.

DAŇOVÉ TIPY

Výdavky na pohonné látky

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov látky do daňových výdavkov viacerými spôv znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) sobmi, a to: umožňuje zahŕňať výdavky na pohonné

TIP: Výdavky na pohonné látky pri pracovných cestách podľa § 19 ods. 2 písm. d) a písm. e) ZDP vo forme náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky

Pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky a ich zahŕňaní do daňových výdavkov postupujú podľa týchto ustanovení: – zamestnanci, ak pri pracovnej ceste so súhlasom zamestnávateľa použili automobil, ktorý im neposkytol zamestnávateľ. Výdavky za pohonné látky zahŕňa zamestnávateľ do daňových výdavkov v rámci cestovných náhrad zamestnancov, ak použijú pri pracovnej ceste motorové vozidlo, ktoré im neposkytol zamestnávateľ, s jeho súhlasom. Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu náhrada za spotrebované pohonné látky podľa § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej ZCN), – podnikatelia s príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP, ktorí využívajú v podnikaní vlastný osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku.

Oprávnená osoba má nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky podľa cien pohonných látok v čase ich nákupu prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v osvedčení o evidencii alebo technickom preukaze cestného motorového vozidla. Aj v tomto prípade sa pri výpočte spotreby uplatňuje postup podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa určí podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla takto: a) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %, b) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba

DÚPP 13/2015

1.

45

podľa slovenskej technickej normy aj Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn predpisu EHK alebo len podľa predpisu v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôEHK, na výpočet sa použije spotreba po- sob výpočtu náhrad za spotrebované podľa predpisu EHK vypočítaná aritme- honné látky za jednotlivé pohonné látky dotickým priemerom; pri jazde cestného hodne zamestnávateľ so zamestnancom motorového vozidla na základe podmienok v meste sa použije Podnikateľ pri uplatňovaní náhrady za pracovnej cesty, cien spotreba určená na spotrebované PHL pri použití vlast- pohonných látok platného osobného motorového vozidla ných v čase použitia jazdu v meste, nezahrnutého v obchodnom majetku cestného motorového c) ak je v technickom na pracovnej ceste musí cenu PHL prepreukaze cestného vozidla a spotreby. ukázať dokladom o nákupe. motorového vozidAk je v technickom prela uvedená spotreba podľa smerníc ES ukaze cestného motorového vozidla uvedev členení na mestský cyklus, mimomest- ná spotreba oboch pohonných látok, pri doský cyklus a kombinovaný cyklus, na vý- hode medzi zamestnancom a zamestnávapočet sa použije spotreba zodpovedajú- teľom sa prihliadne aj na túto spotrebu. Ak ca príslušnému cyklu premávky alebo osvedčenie alebo technický preukaz cestkombinácii jednotlivých cyklov premáv- ného motorového vozidla údaje o spotrebe ky uvedených v príslušnej smernici ES, PHL neobsahuje, na výpočet sa použije odvodených od konkrétneho režimu jaz- spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, dy cestného motorového vozidla, d) ak je v technickom preukaze cestného s rovnakým objemom valcov motora a s rovmotorového vozidla uvedená spotreba nakým druhom pohonnej látky alebo spotrepodľa inej normy bez členenia na cykly, ba preukázaná dokladom vydaným osobou, na výpočet sa použije spotreba podľa ktorej bola udelená autorizácia, alebo dopltohto predpisu. Pri jazde v meste sa ňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo prespotreba zvýši o 20 %. dajcu preukazujúce spotrebu. Príklad č. 1: Podnikateľ používa pri podnikaní vlastné auto, ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku, uplatňuje si pritom kilometrovné, spotrebu benzínu podľa technického preukazu a ceny benzínu podľa údajov o priemerných cenách zverejňovaných ŠÚ SR. Je potrebné, aby dokladal aj bločky z nákupu benzínu? Výšku náhrady za spotrebované pohonné látky upravuje § 19 ods. 2 písm. e) bod 1 ZDP. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa v nadväznosti na citované ustanovenie do daňových výdavkov uplatňuje v závislosti od počtu najazdených kilometrov, spotreby pohonnej látky uvedenej v dokladoch motorového vozidla a ceny pohonnej látky platnej v čase jej nákupu. Podnikateľ musí preukázať cenu PHL dokladom o nákupe PHL.

Príklad č. 2: Podnikateľ používa na pracovné cesty osobný automobil dovezený zo zahraničia. V technickom preukaze 3 nemá uvedenú žiadnu spotrebu pohonných látok. Na pohon spotrebováva naftu. Objem motora je 1 998 cm .

46

Daňová optimalizácia – ako na „ňu“, čo je možné a čo nie, sa dozviete na septembrových školeniach s M. Tužinským a V. Ozimým. Program a termíny nájdete na www.profivzdelavanie.sk alebo na tel. č. +421 41 70 53 888.

Daňové tipy | Výdavky na pohonné látky z pohľadu dane z príjmov a DPH

Automobil nemá zaradený v obchodnom majetku. Ako si má uplatňovať náhradu za spotrebované pohonné látky, keď nemá uvedenú spotrebu? Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, ak pracovnú cestu vykonáva podnikateľ vlastným motorovým vozidlom nezahrnutým do obchodného majetku, do daňových výdavkov si môže uplatniť výdavky vo výške náhrady výdavkov za spotrebované PHL. Náhrada za spotrebované PHL patrí podľa cien pohonných látok platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby PHL uvedenej v technickom preukaze alebo osvedčení cestného motorového vozidla.

X

Vzhľadom na to, že v dokladoch vozidla nie je uvedená spotreba, nevie ju podnikateľ pre daňové účely preukázať, z čoho vyplýva, že spotreba PHL je nepreukazná a správca dane ju pri kontrole nemusí uznať. Za preukazný doklad možno považovať napr. osvedčenie o spotrebe PHL vydané organizáciou, ktorá má poverenie na vykonávanie tejto činnosti.

Príklad č. 3: Manžel ako súkromná osoba vlastní motorové vozidlo, ktoré nadobudol v Českej republike, keďže je tam prihlásený na prechodný pobyt. Motorové vozidlo je prihlásené v ČR a má české evidenčné číslo. Môže toto motorové vozidlo využívať jeho manželka ako podnikateľka? Aké podmienky musia byť splnené, aby mohla manželka uplatňovať do daňových výdavkov náhrady za používanie vozidla? Manželka používa motorové vozidlo svojho manžela (majú bezpodielové spoluvlastníctvo) v podnikaní. Vozidlo v BSM sa považuje za vlastné aj v tom prípade, ak je v dokladoch vozidla zapísaný druhý manžel (manželka). Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka – podnikateľa, vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške ustanovenej v zákone o cestovných náhradách pre zamestnanca. Ak daňovník na cestovanie použije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku, môže si uplatniť do daňových výdavkov náhradu výdavkov za spotrebované pohonné látky vypočítanú podľa § 7 ZCN a sumu základnej náhrady za každý km jazdy podľa § 7 ZCN – v súčasnosti 0,183 €/km. ZDP nelimituje uplatňovanie výdavkov na používanie automobilu podnikateľom pri pracovných cestách registráciou motorového vozidla v určitom štáte.

2.

vo forme paušálnej náhrady za spotrebované pohonné látky

Fyzická osoba, podnikateľ s príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP, si môže uplatniť pri používaní vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, výdavky na pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok

za príslušné zdaňovacie obdobie a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Podnikatelia pri tomto spôsobe už nemusia viesť knihu jázd, musia však viesť evidenciu o stave tachometra na začiatku a a na konci zdaňovacieho obdobia.

Odporúčame vám krátke videokurzy na témy Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie, Najčastejšie otázky a odpovede k novele zákona o dani z príjmov na www.danovecentrum.sk v časti Daňová TV.

47

Dobrá rada: Ak si chcete zjednodušiť evidenciu pracovných ciest, uplatňujte si paušálne výdavky na PHL 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za zdaňovacie obdobie a nemusíte viesť knihu jázd.

Príklad č. 4: Podnikateľ s príjmami podľa § 6 ZDP používa v podnikaní vlastný osobný automobil. Spotreba PHL podľa dokladov uvedených v osvedčení je 6,5 l/100 km. Podľa stavu tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia daňovník najazdil 13 000 km. Podľa dokladov na nákupe PHL v zdaňovacom období podnikateľ nakúpil PHL v celkovej hodnote 1 220 €. Daňovník si môže zahrnúť do daňových výdavkov 50 % z hodnoty preukázateľného nákupu PHL, t. j. 610 €.

TIP: Výdavky na pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov Podľa tohto ustanovenia postupujú daňovníci, ktorí používajú v podnikaní: – automobil zaradený v obchodnom majetku, – prenajatý alebo vypožičaný automobil alebo – vlastný nákladný automobil nezaradený v obchodnom majetku. Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi pri uplatňovaní výdavkov na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov výber jedného z 3 spôsobov, pričom daňovník má sám možnosť rozhodnúť sa pre niektorý z nich: 1. Daňovník uplatňuje výdavky na spotrebované pohonné látky: - podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo - podľa dokladu – certifikátu, vydaného autorizovanou skúšobňou, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu vykonávať takéto činnosti, - podľa doplňujúcich údajov výrobcu, ktoré preukazujú spotrebu PHL.

Prípadná skutočná vyššia spotreba oproti spotrebe vypočítanej podľa údajov uvedených v dokladoch motorového vozidla, resp. údajov uvádzaných výrobcom alebo certifikovanou skúšobňou nie je uznaná za daňový výdavok. Pri nákladných automobiloch alebo pracovných mechanizmoch, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL alebo sa tam neuvádza, môže daňovník vychádzať z preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby PHL. Pri zisťovaní spotreby PHL je možné primerane použiť postup uvedený v oznámení MF SR č. 8029/2000-72 o spôsobe stanovenia výšky daňového výdavku na spotrebu pohonných látok motorového vozidla určeného na prepravu desať a viac osôb, motorového

Balík Odpočítateľná položka – všetky informácie na danú tému spolu s videoškolením. Viac informácií na tel. č. +421 41 70 53 222 alebo na www.zakon.sk.

48


tachometra na začiatku a na konci vozidla určeného na nákladnú dopríslušného zdaňovacieho obdobia pre pravu a motorového vozidla určenékaždé motorové vozidlo samostatne. ho na špeciálne použitie uverejnené Daňovník je povinný vychádzať z počtu vo FS č. 12/2000. najazdených kilometrov, ktoré zistí zo 2. Daňovník preukazuje spotrebu PHL na stavu tachometra na začiatku a na konzáklade dokladov o ich nákupe a sysci príslušného zdaňovacieho obdobia tému satelitného sledovania prepre každé motorové vádzky vozidiel. Pri existencii takéhoto Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov vozidlo samostatne. zariadenia všetky do výšky 80 % z celkového preukázateľ- Podnikateľ pri tomto ného nákupu pohonných látok podni- postupe nie je povinný výdavky na spotrekateľ nie je povinný viesť knihu jázd. bované pohonné viesť knihu jázd a ani vykonávať prepočet spotreby PHL polátky pri cestách na služobné účely sú dľa údajov uvádzaných v technickom v plnej výške (vrátane zdokumentovapreukaze alebo osvedčení motorového nej nadspotreby) uznaným daňovým výdavkom. Daňovník nie je povinný vozidla. Daňovník však musí mať doklady o nákupe PHL. prepočítavať spotrebu na základe údajov uvedených v dokladoch motorového vozidla, resp. v doklade – certifikáte Daňovník si môže sám určiť, ako bude uplatvydanom štátnou skúšobňou, alebo ňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované PHL, t. j. vyberie si údajov výrobcu. 3. Daňovník uplatňuje paušálne výdavky jeden z možných spôsobov ustanovených do výšky 80 % z celkového preukázateľ- v ZDP, ktorý bude preňho najvýhodnejší. ného nákupu pohonných látok za prísluš- Uplatňovanie výdavkov na PHL do daňových né zdaňovacie obdobie a primeraného výdavkov je založené na prepočte spotreby počtu najazdených kilometrov podľa stavu PHL za každý automobil osobitne.

X

Príklad č. 5: Spoločnosť obstarala v máji 2015 nákladný automobil. V osvedčení motorového vozidla nemá uvedenú spotrebu PHL. V akej výške si môže uplatňovať výdavky na spotrebované pohonné látky? Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. l) ZDP v bode 1 osobitne upravuje uplatňovanie nákladov na spotrebované PHL nákladných automobilov alebo pracovných mechanizmov, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL alebo sa tam neuvádza. Vychádza sa z preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby PHL. Daňovník môže uplatniť aj iný postup, a to podľa bodu 2 alebo bodu 3 ustanovenia § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Podľa tohto ustanovenia daňovými výdavkami na spotrebované PHL sú výdavky na základe dokladov o nákupe pohonných látok, a to najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel alebo vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu

Balík Zdaňovanie príjmov – všetky informácie na danú tému spolu s videoškolením. Viac informácií na tel. č. +421 41 70 53 222 alebo na www.zakon.sk.

49

pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie, primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Príklad č. 6: Spoločnosť má v obchodnom majetku zaradené motorové vozidlo, ktoré malo skutočnú spotrebu vyššiu oproti spotrebe uvádzanej v technickom preukaze. Spoločnosť si dala urobiť na motorovom vozidle prelitrovanie spotreby akreditovaným skúšobným ústavom. Platnosť osvedčenia je 5 rokov. Musí spoločnosť po skončení platnosti požiadať o nové prelitrovanie alebo môže vykazovať spotrebu aj naďalej podľa pôvodného prelitrovania? V prípade, ak osvedčenie vydané akreditovaným skúšobným ústavom je vydané s obmedzenou dobou platnosti, po uplynutí tohto termínu už nemôže daňovník preukazovať spotrebu PHL neplatným osvedčením a firma je povinná požiadať o vydanie nového osvedčenia.

Príklad č. 7: Podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je rozvoz tovaru pre zásielkový obchod, najazdil s nákladným automobilom za kalendárny rok 15 000 kilometrov. Jeho priemerná spotreba PHL podľa technického preukazu je 10 l/100 km. Z uvedených údajov vyplýva celková spotreba PHL daňovníka cca 1 500 l. Podľa dokladov o nákupe daňovník zakúpil v roku 1 550 l PHL v celkovej hodnote 1 625 €. Daňovník nevedie knihu jázd. Rozhodol sa uplatňovať paušálne výdavky. Daňovník si uplatní v zdaňovacom období (kalendárnom roku) do daňových výdavkov 80 % z celkovej sumy výdavkov na PHL, t. j. 1 625 € x 80 % = 1 300 €.

Príklad č. 8: Daňovník využíva motorové vozidlo v pomere 60 % na podnikanie a 40 % na súkromné účely. V tomto prípade aj výdavky na spotrebované PHL vo forme paušálnych výdavkov si môže uplatniť do daňových výdavkov len vo výške 60 % z celkového preukázateľného nákupu PHL, pričom naďalej platí, že daňovník nemusí viesť evidenciu jázd. Ak by tento daňovník využíval vozidlo na podnikanie 90 % a 10 % na súkromné účely, potom si môže uplatniť len 80 % z preukázaného nákupu PHL. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL v daňových výdavkoch môže daňovník uplatniť výdavky aj na nákladný automobil, ktorý nemá zaradený v obchodnom majetku, pričom nie je potrebná evidencia o prevádzke nákladného motorového vozidla. Vychádza sa z počtu najazdených kilometrov za príslušný rok, ktoré sa zistia zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Z pohľadu jednoduchého účtovníctva u fyzickej osoby sa nákup PHL zaúčtuje v čase účtovania nákupu PHL: – vo výške 100 % preukázaného nákupu PHL a v peňažnom denníku a cez uzávierkové účtovné operácie vo výške 20 % nákupu PHL ako zníženie výdavkov v členení, ako boli výdavky na nákup PHL zaúčtované alebo – ako výdavky ovplyvňujúce základ dane (80 % z preukázaného nákupu PHL) a výdavky neovplyvňujúce základ dane (20 % z preukázaného nákupu PHL).

50

Mobilná aplikácia Zákony pre ľudí umožňuje prístup ku všetkým právnym predpisom Zbierky zákonov SR od roku 1945 v účinnom konsolidovanom znení. Stiahnite si ZADARMO na Google play.


Príklad č. 9: Podnikateľ, fyzická osoba, používa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti vlastný osobný automobil nezahrnutý v obchodnom majetku. Doteraz postupoval pri uplatňovaní výdavkov na automobil podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, do výdavkov si uplatňoval PHL podľa najazdených km, podľa knihy jázd a ceny PHL dokladovanej dokladom o nákupe. Môže si uplatňovať paušálne výdavky na PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP?

X

Uplatňovanie paušálnych výdavkov na spotrebované PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP vo výške 80 % z preukázaného nákupu sa vzťahuje na daňovníkov, ktorí majú zaradené motorové vozidlo v obchodnom majetku, aj keď to zákon výslovne neuvádza. Daňovník na základe takéhoto výkladu nemôže pri uplatňovaní výdavkov na PHL do daňových výdavkov automobilu nezaradeného do obchodného majetku uplatňovať paušálne výdavky vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý používa pri podnikaní vlastný osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku, postupuje pri uplatňovaní výdavkov na PHL do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Do daňových výdavkov si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 50 % z celkového preukázateľného nákupu PHL.

Tip: Odpočítanie DPH z nakúpených PHL Odpočítanie DPH z prijatých dodávok tovarov a služieb platiteľa DPH upravujú § 49 až § 51 zákona o DPH. Nárok na odpočítanie dane vzniká len zdaniteľnej osobe, ktorá má postavenie platiteľa dane. Nárok na odpočítanie dane vzniká v deň, keď pri dodaní tovaru alebo služby vznikla daňová povinnosť. Pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné, aby prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane. Platiteľ dane musí vedieť objektívne preukázať všetky skutočnosti, na základe ktorých si uplatní odpočítanie dane, t. j. že prijaté tovary a služby bezprostredne súvisia s jeho ekonomickou

činnosťou. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane prijme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Platiteľ dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže odpočítať: – daň uplatnenú iným platiteľom (dodávateľom) v cene dodaného tovaru alebo služby, – daň uplatnenú platiteľom dane v rámci tzv. samozdanenia, – daň uplatnenú platiteľom dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, – daň zaplatenú v tuzemsku správcovi dane (colnému orgánu) pri dovoze tovaru z tretích štátov.

Odpočítanie DPH z PHL pri uplatňovaní postupu podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP Pre odpočítanie DPH z PHL pri ich uplatňovaní do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP platia všeobecne platné pravidlá pre odpočítanie DPH podľa § 49 až

§ 51 zákona o DPH. Z nákupu PHL nárok na odpočítanie dane môže vo všeobecnosti vzniknúť, ale len v pomere, v akom podnikateľ automobil používa na podnikanie

Transferové oceňovanie – ako by mala vyzerať dobrá dokumentácia a ako ju pripraviť, sa dozviete už v septembri na školení s Ing. Karelovou. Program a termíny nájdete na www.profivzdelavanie.sk alebo na tel. č. +421 41 70 53 888.

51

ako platiteľ a toto použitie vie preukázať. Podľa § 49 ods. 5 tretej vety zákona, ak platiteľ dane použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na

podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Takýmito prijatými tovarmi sú v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla najmä pohonné látky. Pri uplatnení paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 3 vo výške 80 % si daňovník uplatní odpočítanie dane do výšky 80 %.

Odpočítanie DPH pri uplatňovaní výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP Pri odpočítaní DPH z PHL pri uplatňovaní vo výške 50 %, aj keď sa už v tomto prípade výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP nehovorí o „náhrade výdavkov“, ale o „paumožno konštatovať posun smerom k mož- šálnych výdavkoch“. nosti odpočítania DPH z PHL aj v prípade, ak podnikateľ s príjmami podľa § 6 ods. 1 V súčasnosti sa čoraz častejšie objavujú a ods. 2 používa pri podnikaní vlastný stanoviská (aj zo strany finančnej správy), osobný automobil nezaradený do obchod- podľa ktorých je možné odpočítanie DPH ného majetku. „Doterajší výklad“, podľa z PHL aj pri používaní osobného automoktorého pri uplatňovaní PHL do daňových bilu nezaradeného v obchodnom majetku za predpokladu splvýdavkov podľa tohto ustanovenia ZDP pla- Podmienkou vzniku práva na odpočíta- nenia podmienok § 49 titeľ nemá nárok na nie dane z pridanej hodnoty je, že platiteľ až § 51 zákona o DPH. odpočítanie DPH, vy- dane prijme tovar alebo službu na účely Ak pracovnú cestu vysvojho podnikania ako platiteľ dane. konáva platiteľ DPH – chádzal zo skutočnosfyzická osoba s príjmati, že daňovník neúčtuje o nákupe PHL (o dokladoch o nákupe mi podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjPHL), ale účtuje o daňových výdavkoch vo mov – vlastným motorovým vozidlom, forme „náhrady za spotrebované pohon- o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo né látky“. na inú samostatnú zárobkovú činnosť, môže Daňovník podľa zákona o dani z príjmov si odpočítať daň, ktorú je povinný platiť z nakúdo daňových výdavkov uplatňuje náhradu pených PHL, ak ich použije na účely svojho za spotrebované PHL podľa cien platných podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa v čase ich nákupu a neuplatňuje spotrebu § 49 ods. 3 a ods. 7 zákona o DPH a ak má podľa prijatých zjednodušených faktúr (do- faktúru, ktorou preukazuje nákup uvedených pohonných látok. kladov z ERP). Tento spôsob výkladu sa preniesol aj do uplatňovania paušálnych výdavkov uplatňovaných podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP

52

Zároveň je povinný viesť podrobné záznamy, okrem iného aj na účely odpočítania dane.

Ochrana osobných údajov – čaká vás kontrola z Úradu na ochranu osobných údajov SR? Na čo si treba dať pozor? Program a termíny školení nájdete na www.profivzdelavanie.sk alebo na tel. č. +421 41 70 53 888.


Spôsob uplatňovania výdavkov na PHL do daňových výdavkov vo forme „náhrady za spotrebované pohonné látky“ sa už neuvádza ako obmedzujúci faktor. Taktiež ako argument v prospech odpočítania DPH sa uvádza, že zákon o DPH v žiadnom z ustanovení neuvádza pri podmienkach na odpočítanie DPH z PHL povinnosť, že automobil musí byť zaradený v obchodnom majetku. Takýto posun vo výklade zákona v prospech daňovníkov je potrebné uvítať. Je však potrebné mať na zreteli, že posun v názoroch sa uskutočnil bez úpravy v zákone o DPH, prípadne v zákone o dani z príjmov, čo prináša určitú dávku neistoty pri uplatňovaní odpočítania DPH. Predovšetkým je to ustanovenie § 49 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého, ak platiteľ uplatňuje výdavky na spotrebované PHL vo forme paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP a nemôže preukázať rozsah použitia na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie,

môže odpočítať DPH z kúpy PHL do výšky paušálnych výdavkov. Zákon neobsahuje podobné ustanovenie aj pre uplatňovanie paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.

X

Podľa môjho názoru, aby mal podnikateľ istotu, že splnil podmienky zákona o DPH na odpočet DPH z paušálnych výdavkov na PHL, mal by postupovať pri uplatňovaní DPH do daňových výdavkov aj pri osobnom automobile nezaradenom do obchodného majetku podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Je tu však dilema, v akom rozsahu uplatniť paušálne výdavky? Vo výške 50 % alebo vo výške 80 %? ZDP nepodmieňuje pri uplatňovaní výdavkov na PHL do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l), že musí ísť o osobný automobil zaradený do obchodného majetku alebo prenajatý automobil. Ak bude mať daňovník voľbu výberu podľa § 19 ods. 2 písm. e) alebo podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP, je samozrejmé, že si vyberie postup podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

Príklad č. 10: Spoločnosť, platiteľ DPH, využíva v podnikaní osobný automobil zaradený v obchodnom majetku. Do daňových výdavkov uplatňuje PHL vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %. Ako má postupovať pri odpočítaní DPH zo spotrebovaných PHL? Uplatňovanie výdavkov na používanie motorového vozidla do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Do daňových výdavkov si daňovník môže uplatniť PHL vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia. Podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH, ak platiteľ dane uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu [§ 19 ods. 2 písm. l) bod 3 ZDP] a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa citovaného osobitného predpisu. Platiteľ musí mať doklad o nákupe PHL.

Súčasné trendy ekonomickej kriminality v SR – aká tenká je hranica medzi daňovou optimalizáciou a daňovou trestnou činnosťou, sa dozviete na našej konferencii 28. 10. 2015. Informácie na www.profivzdelavanie.sk.

53

Príklad č. 11: Podnikateľ používa v podnikaní vlastný osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku. Do daňových výdavkov uplatňuje základnú náhradu a náhradu výdavkov za spotrebované PHL. Keďže sa stal platiteľom DPH, môže si odpočítavať DPH zo spotrebovaných PHL? Uplatňovanie výdavkov na používanie vlastného osobného motorového vozidla do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Do daňových výdavkov si daňovník môže uplatniť sumu základnej náhrady za každý km jazdy a náhradu za spotrebované pohonné látky podľa cien v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze. Podľa v súčasnosti prezentovaného výkladu pri používanívlastného osobného automobilu v podnikaní platiteľ DPH s príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP má nárok na odpočítanie DPH z PHL. Platiteľ musí vedieť preukázať rozsah spotreby pohonných látok na účely podnikania, napr. evidenciou jázd alebo inou evidenciou o vykonaných cestách, môže si uplatniť odpočítanie dane v plnom rozsahu pri splnení ďalších podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH, pričom jednou z podmienok je, že platiteľ musí mať doklad o nákupe PHL.

Príklad č. 12: Podnikateľ, platiteľ DPH, využíva v podnikaní vlastný osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku. Do daňových výdavkov uplatňuje PHL vo forme paušálnych výdavkov vo výške 50 %. Môže si odpočítavať DPH zo spotrebovaných PHL? Uplatňovanie výdavkov na používanie vlastného osobného motorového vozidla do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Do daňových výdavkov si daňovník môže uplatniť PHL vo forme paušálnych výdavkov vo výške 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia. Podľa v súčasnosti prezentovaného výkladu pri používanívlastného osobného automobilu v podnikaní platiteľ DPH s príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP má nárok na odpočítanie DPH z PHL. Platiteľ uplatní analogický postup podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH platný pre uplatňovanie paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretieho bodu ZDP. Ak platiteľ dane uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa citovaného osobitného predpisu. Platiteľ musí mať doklad o nákupe PHL.

Záver Ak sa zmenil výklad správcu dane v prospech odpočítania DPH pri používaní vlastného automobilu nezaradeného v obchodnom majetku, je to dobrá správa pre daňovníkov. V podvedomí však pretrváva neistota, či takýto výklad bez príslušnej zmeny

ZDP, prípadne zákona o DPH je trvalý a nebude po čase opäť zmenený. Ak má byť takéto stanovisko využiteľné napr. pri daňovej kontrole, bolo by vhodné, ak by bolo uverejnené napr. vo forme metodického usmernenia. Ing. Anton Kolembus

54

Nájom a podnájom nebytových priestorov – videoškolenie o právach a povinnostiach prenajímateľa a nájomcu, podnájme, nájomnom a skončení nájmu. Ukážku nájdete na www.profivzdelavanie.sk. Objednávky na tel. čísle +421 41 70 53 888.

č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č. 561/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z.,zákona č. 540/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008, zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 61/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 486/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z. a zákona č. 130/2015 Z. z.

PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA §1 Predmet úpravy (1) Tento zákon upravuje a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva 1) 1. právnických osôb, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky, 2) 2. zahraničných osôb, ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných 3) predpisov, 3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitné4) ho predpisu s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu po4a) dľa osobitného predpisu, b) rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky, c) register účtovných závierok (ďalej len „register“). (2) Osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku.

§2 Všeobecné ustanovenia (1) Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9). (2) Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o a) stave a pohybe majetku, b) stave a pohybe záväzkov,

c) d) e) f) g) h)

rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch, výsledku hospodárenia účtovnej jednotky,

(ďalej len „účtovné prípady“). (3) Predmetom účtovníctva je aj vykazovanie skutočností o účtovných prípadoch podľa odseku 2 v účtovnej závierke, pričom predmetom vykazovania v účtovnej závierke sú aj iné aktíva a iné pasíva. (4) Na účely tohto zákona sa rozumie a) majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch, b) záväzkom existujúca povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazuje sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch, c) výnosom zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť, d) ekonomickým úžitkom možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov, e) nákladom zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť, f) príjmom prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, g) výdavkom úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,

DÚPP 13/2015

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRÁVNE PREDPISY

Zákon o účtovníctve

55

h) výsledkom hospodárenia ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období, i) aktívami ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa očakáva, že v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov; aktíva tvoria majetok a iné aktíva, j) iným aktívom časť aktív účtovnej jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach, k) pasívami zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov, l) iným pasívom povinnosť účtovnej jednotky, ktorá nespĺňa podmienky na jej zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktorá sa vykazuje v účtovnej závierke v poznámkach, [účinnosť od 1. januára 2016: m) podielovou účasťou aspoň dvadsaťpercentný podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou účtovnou jednotkou na účel, aby toto prepojenie prispelo k činnosti účtovnej jednotky.] (5) Na účely tohto zákona sa obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, fyzická osoba podľa osobitné4b) 4c) a pozemkové spoločenstvo, ho predpisu triedia do veľkostných skupín takto: a) mikro účtovná jednotka, b) malá účtovná jednotka alebo c) veľká účtovná jednotka. (6) Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, b) čistý obrat nepresiahol 700 000 eur, c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať. (7) Do veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur,

56

b) čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur, c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50. (8) Do veľkostnej skupiny veľkej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur, b) čistý obrat presiahol 8 000 000 eur, c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 50. (9) Celkovou sumou majetku podľa odsekov 6 až 8 sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3. (10) Účtovné jednotky podľa odseku 5 sa zatriedia do veľkostnej skupiny na základe splnenia podmienok podľa odsekov 6 až 8 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za príslušné účtovné obdobie, pričom účtovná jednotka posudzuje splnenie podmienok aj za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Účtovná jednotka je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho účtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať podmienky podľa odsekov 6 až 8, ak odseky 11 a 12 neustanovujú inak. Pri posudzovaní podmienok podľa odsekov 6 až 8 sa pri zmene účtovného obdobia neposudzujú podmienky za kratšie účtovné obdobie podľa § 3 ods. 5. Účtovná jednotka, ktorá nespĺňa podmienky zatriedenia do veľkostných skupín podľa odsekov 5 až 8, sa zatriedi ako malá účtovná jednotka. Účtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veľkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu. (11) Novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veľkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období, pričom nepostupuje podľa odseku 12. (12) Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku, môže postupovať ako malá účtovná jednotka. (13) Odseky 5 až 12 sa nevzťahujú na účtovnú jednotku, ktorá je uvedená v § 17a a 17b alebo je subjektom verejného záujmu.

Ako sa pripraviť na audit účtovníctva a účtovnej závierky, vám na školení vysvetlí Ing. Cvečková. Program a termín nájdete na www.profivzdelavanie.sk alebo volajte na tel. č. +421 41 70 53 888.

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve (14) Na účely tohto zákona sa subjektom verejného záujmu rozumie účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov, Centrálny depozitár cenných papierov, obchodník s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania, dôchodkový fond, pobočka zahra29db) a účtovná jednotka ničnej finančnej inštitúcie uvedená v § 17a ods. 2.

účtovného obdobia je obdobie od skončenia predchádzajúceho účtovného obdobia do začatia iného účtovného obdobia účtovným obdobím, ktoré je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov. To primerane platí aj pri vzniku alebo zániku účtovnej jednotky, pričom pri vzniku účtovnej jednotky začína prvé účtovné obdobie dňom vzniku účtovnej jednotky a pri zániku účtovnej jednotky končí posledné účtovné obdobie dňom zániku účtovnej jednotky.

(15) Na účely tohto zákona sa do čistého obratu zahŕňajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítanízliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

(7) Ak oznámenie podľa odseku 6 nie je daňovému úradu doručené v ustanovenej lehote, účtovná jednotka nesmie uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, musí účtovná jednotka uplatňovať minimálne jedno účtovné obdobie. Obdobne postupuje účtovná jednotka aj pri zmene hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo pri zmene hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.

§3 (1) Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie“). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. (2) Účtovná jednotka postupuje v účtovnom období v účtovníctve podľa § 4 ods. 2. Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu. (3) Účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. (5) K zmene účtovného obdobia môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca. Pri zmene

Z

(6) Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, uplatní účtovná jednotka písomným oznámením daňovému úradu a) do 30 dní odo dňa vzniku účtovnej jednotky alebo b) najmenej 15 dní pred zmenou účtovného 47a) obdobia účtovnej jednotky.

(8) Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť účtovná jednotka, ktorou je 5) subjekt verejnej správy (ďalej len „účtovná jednotka verejnej správy“), a účtovná jednotka uvedená v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode. [účinnosť od 1. januára 2016: (8) Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť účtovná jednotka, ktorou 5) je subjekt verejnej správy (ďalej len „účtovná jednotka verejnej správy“), právnická osoba s majetkovou účasťou štátu založená podľa oso29b) bitných predpisov, právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo právnická osoba s majetkovou účasťou vyššieho územného celku a účtovná jednotka uvedená v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode.]

§4 (1) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa odseku 3; fyzická osoba vedie účtovníctvo po dobu, počas


57

ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. (2) Podrobnosti o rámcových účtových osnovách (§ 13) pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia účtovného prípadu, postupoch účtovania, usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek a štruktúre účtovnej závierky, rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch, postupoch a mieste ukladania účtovnej závierky a výročnej správy, obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva a v sústave podvojného účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných metódach určujúcich spôsoby oceňovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov, zásadách pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a účtovných sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov 8) Slovenskej republiky a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať. (3) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie, vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený po7a) dľa osobitného predpisu, ktorý nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, 7b) splynutia alebo rozdelenia. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej právnickej osoby, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky účtovnej jednotky, ktorá sa stane právnym nástupcom7c) (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka“). Ak táto ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za nástupnícku účtovnú jednotku, a to do dňa nadobudnutia účinkov splynutia alebo rozdelenia7b) zanikajúca právnická osoba. Od rozhodného dňa sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej

osoby, ak nenastanú účinky zlúčenia, splynutia 7b) alebo rozdelenia. (4) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtov9) nú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis. (5) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31 ods. 2. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami. (6) Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len „súhrnné účtovné záznamy“). Účtovná jednotka je povinná účtovné záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. (7) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a zá10) 11) väzkov, podielov, cenných papierov, derivátov,11) cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, re12) zervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. (8) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo 13) a zostaviť účtovnú závierku v štátnom jazyku. Účtovný doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku musí spĺňať podmienku zrozumiteľnosti podľa § 8 ods. 5.

§5 (1) Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.


58

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve (2) Poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona.

zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

§6

(3) Účtovná jednotka musí používať v jednom účtovnom období rovnaké účtovné metódy a účtovné zásady; ak účtovná jednotka zmení doterajšie účtovné zásady a účtovné metódy v priebehu účtovného obdobia, nové účtovné zásady a účtovné metódy musí používať od prvého dňa tohto účtovného obdobia. O zmene účtovných zásad a účtovných metód je účtovná jednotka povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach. Ak účtovná jednotka zistí, že účtovné zásady a účtovné metódy použité v účtovnom období sú nezlučiteľné s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia skutočností, je povinná zostaviť účtovnú závierku tak, aby poskytla verný a pravdivý obraz skutočností. O tom je účtovná jednotka povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach.

(1) Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10). (2) Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. (3) Účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov podľa § 29 a 30. (4) Účtovná jednotka je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku za účtovnú jednotku podľa § 17 a 18 alebo podľa § 17a. V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo (ďalej len „konsolidovaný celok“), ako konsolidovanú účtovnú závierku. [účinnosť od 1. januára 2016: (4) Účtovná jednotka je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku za účtovnú jednotku podľa § 17 a 18 alebo podľa § 17a. V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo (ďalej len „konsolidovaný celok“), ako konsolidovanú účtovnú závierku. Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.] (5) Účtovná jednotka zostavuje a) riadnu účtovnú závierku, b) mimoriadnu účtovnú závierku, c) priebežnú účtovnú závierku (§ 18), ak tak 14) ustanovuje osobitný predpis.

§7

Z

(4) Účtovná jednotka je povinná použiť účtovné zásady a účtovné metódy spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti a že u nej nenastáva žiadna skutočnosť, ktorá by ju obmedzovala alebo jej zabraňovala v tejto činnosti pokračovať aj v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila riadna účtovná závierka. V prípade, že účtovná jednotka má informáciu o tom, že u nej takáto skutočnosť nastáva, je povinná použiť tomu zodpovedajúci spôsob účtovania, pričom je povinná uviesť informáciu o použitom spôsobe v účtovnej závierke v poznámkach. (5) Účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami pre účtovné jednotky zriadené 15) podľa osobitných predpisov.

§8

(1) Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

(1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

(2) Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými

(2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.


59

(3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. (4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. (5) Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2). (6) Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36.

DRUHÁ ČASŤ ÚČTOVNÉ SÚSTAVY, ÚČTOVNÉ DOKLADY, ÚČTOVNÉ ZÁPISY A ÚČTOVNÉ KNIHY §9 Účtovné sústavy (1) Účtovná jednotka je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou podľa odseku 2. (2) V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať a) podnikateľ, ktorému to umožňuje osobitný 16) predpis, b) fyzická osoba [§ 1 ods. 1 písm. a) bod 3], c) občianske združenie, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov

a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, [účinnosť od 1. januára 2016: c) občianske združenie, jeho organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie 5) sú subjektom verejnej správy, ] d) cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú. (3) Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 pre účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva. Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

§ 10 Účtovný doklad (1) Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu, e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej


60

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia. (2) Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.

§ 11 Účtovný zápis (1) Účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách. (2) Účtovná jednotka je povinná podľa tohto zákona zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne. (3) Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

§ 12 Účtovné knihy v sústave podvojného účtovníctva (1) Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách: a) v denníku, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky a ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období, b) v hlavnej knihe, v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období. (2) Hlavná kniha zahŕňa syntetické účty a analytické účty podľa účtového rozvrhu a obsahuje najmä tieto údaje: a) stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa otvára hlavná kniha,

b) súhrnné obraty strany Má dať a strany Dal jednotlivých účtov, minimálne za kalendárny mesiac, c) zostatky a stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. (3) Účtovný zápis zaznamenaný na syntetickom účte sa podrobne rozvádza na analytických účtoch.

Z

(4) V hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo v denníku. (5) Účtovný zápis, ktorý sa nevykonáva v účtovných knihách podľa odseku 1, sa vykonáva na podsúvahových účtoch. (6) Účtovná jednotka nesmie účtovať na účtoch, ktoré nie sú uvedené v účtovom rozvrhu, ani zriaďovať účty mimo účtovných kníh.

§ 13 Rámcová účtová osnova a účtový rozvrh (1) Rámcová účtová osnova obsahuje usporiadanie účtových tried, prípadne účtových skupín alebo syntetických účtov na účtovanie účtovných prípadov a ich číselné a slovné označenie a podsúvahové účty; toto usporiadanie musí rešpektovať požiadavky na zostavenie účtovnej závierky. (2) V súlade s rámcovou účtovou osnovou podľa odseku 1 je účtovná jednotka povinná zostaviť účtový rozvrh, v ktorom uvedie syntetické účty, analytické účty potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov účtovného obdobia a na zostavenie účtovnej závierky a podsúvahové účty. V priebehu účtovného obdobia možno účtový rozvrh dopĺňať podľa potrieb účtovnej jednotky. Ak nedochádza k prvému dňu účtovného obdobia k zmene účtového rozvrhu platného v predchádzajúcom účtovnom období, môže postupovať účtovná jednotka podľa tohto účtového rozvrhu aj v nasledujúcom účtovnom období.

§ 14 (1) Peňažné sumy analytických účtov musia zodpovedať príslušným súhrnným peňažným sumám začiatočných stavov, obratov strany Má dať a strany Dal, konečných zostatkov a konečných stavov syntetických účtov, ku ktorým sa analytické účty vedú.


61

(2) Analytické účty sú súčasťou analytickej evidencie, ktorá sa vedie v peňažných jednotkách. Ak to povaha majetku vyžaduje, vedie sa analytická evidencia aj v jednotkách množstva a obsahuje aj iné údaje pre potreby účtovnej jednotky. (3) Účtovná jednotka je povinná viesť zoznam účtovných kníh a zoznam číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovných knihách a v ostatných účtovných záznamoch s uvedením ich významu.

§ 15 Účtovné knihy v sústave jednoduchého účtovníctva (1) Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách: a) v peňažnom denníku, b) v knihe pohľadávok, c) v knihe záväzkov, d) v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov. (2) Peňažný denník obsahuje najmä údaje o a) stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, b) príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov, c) výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov, d) priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom podľa písmen b) a c). (3) Kniha pohľadávok obsahuje najmä údaje o a) dlžníkoch, b) pohľadávkach v peňažnom vyjadrení, c) poskytnutých preddavkoch, d) poskytnutých úveroch, e) pohľadávkach dane z príjmov, f) pohľadávkach nepriamych daní, 17) g) pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.19) (4) Kniha záväzkov obsahuje najmä údaje o a) veriteľoch, b) výške záväzku v peňažnom vyjadrení, c) prijatých preddavkoch,

d) e) f) g)

prijatých úveroch, záväzkoch dane z príjmov, záväzkoch nepriamych daní, záväzkoch voči Sociálnej poisťovni17) a prí19) slušnej zdravotnej poisťovni.

§ 16 Otvorenie a uzavretie účtovných kníh (1) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy a) ku dňu svojho vzniku, s výnimkou podľa odseku 2, b) k prvému dňu účtovného obdobia, c) k rozhodnému dňu. (2) K rozhodnému dňu otvorí účtovné knihy nástupnícka účtovná jednotka. Ak táto ešte nevznikla, zostaví otváraciu súvahu a otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú jednotku zanikajúca právnická osoba. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh po doplnení účtov z podkladov otváracej súvahy. (3) Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy a) ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti, b) k prvému dňu účtovného obdobia. (4) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy a) ku dňu zániku v prípadoch, ktoré ustanovuje 20) osobitný predpis, b) k poslednému dňu účtovného obdobia, c) ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, d) ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu. (5) Pri zmene právnej formy obchodnej spoloč21) nosti sa neuzavrú účtovné knihy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (6) Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy a) k poslednému dňu účtovného obdobia, b) ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti, c) ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu. (7) Účtovná jednotka v účtovnom období odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie


62

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve otvorí účtovné knihy ku dňu vstupu do likvidácie a uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie. (8) Účtovná jednotka v účtovnom období odo dňa účinnosti vyhlásenia konkurzu do dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy ku dňu právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu. (9) Po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak tento zákon neustanovuje inak. (10) Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). (11) Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach. (12) V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. To platí aj pre účty vedené v knihe podsúvahových účtov. (13) V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa rovnajú začiatočným stavom majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

TRETIA ČASŤ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA § 17 (1) Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú (ďalej len „používatelia“). Účtovná

jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok. (2) Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti: a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, a fyzické osoby uvedú miesto podnikania, b) identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené, c) deň, ku ktorému sa zostavuje, d) deň jej zostavenia, e) obdobie, za ktoré sa zostavuje, f) iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva, g) podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu,

Z

(3) Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti: a) súvahu, b) výkaz ziskov a strát, c) poznámky. (4) Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti: a) výkaz o príjmoch a výdavkoch, b) výkaz o majetku a záväzkoch. (5) Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam podľa odseku 2 písm. g). (6) Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako


63

mimoriadnu. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku. (7) Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu a) ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola zostavená k rozhodnému dňu, b) ku dňu vstupu do likvidácie, c) ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, d) k rozhodnému dňu. (8) Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky, pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama. (9) Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3 a 4. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 1 a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 5. (10) Účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžadovanie informácií vykonávané na zá22) klade osobitného predpisu.

64

§ 17a (1) Individuálnu účtovnú závierku podľa osobit22a) zostavuje účtovná jednotka, ných predpisov ktorou je a) banka, správcovská spoločnosť, poisťovňa 19) okrem zdravotnej poisťovne, zaisťovňa, Slovenská kancelária poisťovateľov, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov a účtovná jednotka zriadená osobitným predpisom,22aaa) b) pobočka zahraničnej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne. (2) Podľa odseku 1 postupuje aj účtovná jednotka neuvedená v odseku 1, ak je obchodnou spoločnosťou, ktorá najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia spĺňa aspoň dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku presiahla 170 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3, b) čistý obrat presiahol 170 000 000 eur, c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období presiahol 2 000. (3) Účtovná jednotka okrem účtovnej jednotky podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa môže rozhodnúť zostavovať individuálnu účtovnú závierku po22a) dľa osobitného predpisu, ak a) v účtovnom období emitovala cenné papiere a tieto boli prijaté na obchodovanie na re22aa) gulovanom trhu, alebo 22ad) inštitúciou elekb) je platobnou inštitúciou, tronických peňazí, obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi a nie je súčasne bankou, pobočkou zahraničnej banky, správcovskou spoločnosťou alebo pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, alebo c) je nástupníckou účtovnou jednotkou a zanikajúca účtovná jednotka alebo nástupnícka 7a) účtovná jednotka pred rozhodným dňom zostavovala individuálnu účtovnú závierku 22a) podľa osobitného predpisu, alebo d) je novovzniknutou dcérskou účtovnou jednotkou a ku dňu, ku ktorému zostavuje prvú individuálnu účtovnú závierku, spĺňa podmienky


Právne predpisy | Zákon o účtovníctve podľa odseku 2 a zároveň jej materská účtovná jednotka, ktorá podlieha právu niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu úč22a) tovnú závierku podľa osobitného predpisu. (4) Účtovná jednotka uvedená v odsekoch 1 až 3 22ab) zostaví na účely osobitného predpisu aj indivi22a) duálnu účtovnú závierku, v ktorej sa cenné papiere a podiely vykážu podľa osobitného pred22ac) pisu. (5) Účtovná jednotka uvedená v odsekoch 1 až 3, ktorá začne zostavovať individuálnu účtovnú zá22a) vierku podľa osobitných predpisov, zostavuje takúto účtovnú závierku aj keď zaniknú podmienky uvedené v odsekoch 1 až 3. (6) Na účtovné jednotky podľa odsekov 1 a 2 22a) sa vzťahuje tento zákon, ak osobitné predpisy neustanovujú inak; to platí aj pre účtovné jednotky podľa odseku 3, ak sa rozhodnú zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných 22a) predpisov. (7) Účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku podľa odsekov 1 až 6 je povinná zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 17b (1) Účtovná jednotka, ktorou je Národná banka Slovenska, vedie účtovníctvo podľa osobitných 22b) predpisov. (2) Účtovná jednotka, ktorou je Národná banka Slovenska, zostavuje individuálnu účtovnú zá22b) vierku podľa osobitných predpisov. (3) Na účtovnú jednotku, ktorou je Národná banka Slovenska, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitné predpisy22b) alebo medzinárodné účtovné štandardy, ktoré vydáva Rada pre medzinárodné účtovné štandardy so sídlom v Londýne neustanovujú inak.

§ 18 (1) Okrem riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky zostavuje účtovná jednotka v priebehu

účtovného obdobia aj priebežnú účtovnú závierku, ak to vyžaduje osobitný predpis.14) Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzavrú a inventarizácia sa vykonáva len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3; ustanovenia tohto zákona upravujúce účtovnú závierku platia rovnako aj na priebežnú účtovnú závierku. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť zostaviť účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia, na účely tohto zákona sa táto účtovná závierka považuje za priebežnú účtovnú závierku, pričom taká účtovná závierka musí byť zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky.

Z

(2) Priebežnú účtovnú závierku zostavuje účtovná jednotka v úplnej štruktúre alebo v skrátenej štruktúre. Priebežná účtovná závierka v skrátenej štruktúre nadväzuje na položky účtovnej závierky v úplnej štruktúre. (3) V súvahe riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. V súvahe priebežnej účtovnej závierky sa v časti bežné účtovné obdobie vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka, a v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. (4) Vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia, a kumulatívne od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka, a k tomu porovnateľné informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia, a kumulatívne od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za bezprostredne


65

predchádzajúce účtovné obdobia. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky sa vykazujú len informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia. [účinnosť od 1. januára 2016: (4) Vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za účtovné obdobie a informácie za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky sa vykazujú len informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia.] (5) V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, prípadne ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich vysvetľujú a dopĺňajú. V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód, a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených týmto zákonom. V poznámkach uvedie účtovná jednotka tiež informácie o skutočnostiach, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje v ostatných súčastiach účtovnej závierky, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky. (6) V poznámkach sa uvedie aj vymedzenie a suma vzniknutých nákladov voči audítorovi ale22c) bo audítorskej spoločnosti (ďalej len „audítor“) za účtovné obdobie v členení na náklady za a) overenie účtovnej závierky, b) uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky, c) súvisiace audítorské služby, d) daňové poradenstvo, e) ostatné neaudítorské služby. (7) Priebežná individuálna účtovná závierka po22ca) sa doručuje daňodľa osobitného predpisu vému úradu v termíne na podanie daňového priznania.

66

§ 19 Overovanie účtovnej závierky audítorom (1) Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka, a) ktorá je obchodnou spoločnosťou, ak povinne vytvára základné imanie a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok: 1. celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3, 2. čistý obrat presiahol 2 000 000 eur, 3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30, b) obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, c) ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný 24) predpis, d) ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a. (2) Audítora účtovnej jednotky podľa odseku 1 písm. a), b) a d) schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza. V účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady. Ak účtovná jednotka nemá predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný pred24aa) Odvolanie audítora musí byť riadne odôpis. vodnené, pričom rozdielnosť názorov na použitie postupov pri zostavovaní účtovnej závierky podľa tohto zákona alebo na použitie audítorských postupov24a) nemôže byť dôvodom na odvolanie audítora. Účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora, písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní audítora v priebehu vykonávania auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu alebo odvolaniu viedli.


Právne predpisy | Zákon o účtovníctve (3) Účtovná závierka účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí byť audítorom overená do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje 25) inak. (4) Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom majú aj právnické osoby vymedzené v oso26) bitnom predpise, ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 35 000 eur, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité; táto účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, ak osobitný predpis ne26aa) ustanovuje inak. (5) Individuálnu priebežnú účtovnú závierku a konsolidovanú priebežnú účtovnú závierku nemusí mať účtovná jednotka overenú audítorom.

§ 19a Výbor pre audit (1) Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, správcovská spoločnosť, pobočka správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská spoločnosť a doplnková dôchodková spoločnosť sú povinné zriadiť výbor pre audit s výnimkou účtovnej jednotky podľa odseku 4. (2) Výbor pre audit sa skladá z členov dozornej rady alebo z členov menovaných valným zhromaždením. Ak účtovná jednotka nemá valné zhromaždenie, menovanie členov výboru pre au24aa) v takom prípade dit ustanoví osobitný predpis; účtovná jednotka zverejní zloženie výboru pre audit vo výročnej správe. Minimálne jeden člen výboru pre audit musí mať päť rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva alebo auditu a musí byť nezávislý. Nezávislým členom je fyzická osoba, ktorá nie je majetkovo alebo osobne prepojená s účtovnou jednotkou alebo jej dcérskou účtovnou jednotkou, jej akcionármi, členmi štatutárnych orgánov a audítorom účtovnej jednotky, a ani im nie je blízkou osobou a nemá žiadny príjem od účtovnej jednotky alebo jej dcérskej účtovnej jednotky okrem odmeny za prácu v dozornej rade alebo vo výbore pre audit.

(3) Výbor pre audit a) sleduje zostavovanie účtovnej závierky a dodržiavanie osobitných predpisov,22a) b) sleduje efektivitu vnútornej kontroly a systémy riadenia rizík v účtovnej jednotke, c) sleduje audit individuálnej účtovnej závierky a audit konsolidovanej účtovnej závierky, d) preveruje a sleduje nezávislosť audítora, predovšetkým služieb poskytovaných audí26a) torom podľa osobitného predpisu, e) odporúča na schválenie audítora na výkon auditu pre účtovnú jednotku, f) určuje termín audítorovi na predloženie čestného vyhlásenia o jeho nezávislosti.

Z

(4) Účtovná jednotka podľa odseku 1 nemusí mať zriadený výbor pre audit, ak a) je dcérskou účtovnou jednotkou a jej materská účtovná jednotka má zriadený výbor pre audit a tento výbor vykonáva činnosti podľa odseku 3 aj pre dcérsku účtovnú jednotku, b) má sídlo v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „štát Európskeho hospodárskeho priestoru“), a má vytvorený orgán vykonávajúci činnosti ako výbor pre audit, ktorý je založený a vykonáva svoje činnosti podľa právnych predpisov platných v tomto členskom štáte alebo štáte Európskeho hospodárskeho priestoru; v takom prípade účtovná jednotka zverejní vo výročnej správe, ktorý orgán tieto činnosti vykonáva a aké je jeho zloženie, c) jej dozorná rada vykonáva činnosti výboru pre audit; činnosti výboru pre audit nemôže vykonávať predseda dozornej rady, d) je Národnou bankou Slovenska, e) je ministerstvom.

§ 20 Výročná správa (1) Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) a pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom, s výnimkou výročnej správy podľa osobitného predpisu.27) Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora


67

k tejto účtovnej závierke, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a najmä informácie o

Obsah výročnej správy inak ako v odseku 1 môže určiť osobitný predpis.28)

[účinnosť od 1. januára 2016: (1) Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) a pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, je povinná vyhotovovať výročnú správu. Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a najmä informácie o] a) vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza, a o významných rizikách a neistotách, ktorým je účtovná jednotka vystavená; informácia sa poskytuje vo forme vyváženej a obsiahlej analýzy stavu a prognózy vývoja a obsahuje dôležité finančné a nefinančné ukazovatele vrátane informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť, s poukázaním na príslušné údaje uvedené v účtovnej závierke, b) udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, c) predpokladanom budúcom vývoji činnosti účtovnej jednotky, d) nákladoch na činnosť v oblasti výskumu a vývoja, e) nadobúdaní vlastných akcií,27a) dočasných listov, obchodných podielov a akcií, dočasných listov a obchodných podielov materskej účtovnej jednotky podľa § 22, f) návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty, g) údajoch požadovaných podľa osobitných predpisov, h) tom, či účtovná jednotka má organizačnú zložku v zahraničí.

(3) Výročná správa účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí poskytovať verný a pravdivý obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Audítor musí a) vyjadriť názor, či je výročná správa v súlade s účtovnou závierkou okrem výročnej sprá27) vy podľa osobitného predpisu, b) vyjadriť názor na informácie uvedené v odseku 6 písm. d) a odseku 7 písm. c) až e), g) a h), c) vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa osobitného predpisu,28ab) d) vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa tohto zákona, e) uviesť, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v nej zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takej významnej nesprávnosti.]

(2) Obsah výročnej správy inak ako v odseku 1 28) môže určiť osobitný predpis. (3) Výročná správa účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí poskytovať verný a pravdivý obraz a súlad výročnej správy s účtovnou závierkou účtovnej jednotky musí byť overený audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. [účinnosť od 1. januára 2016: (2) Okrem informácií podľa odseku 1 obsahuje výročná správa aj správu podľa § 20a a 20b.

(4) K priebežnej účtovnej závierke sa vyhotovuje priebežná správa, ak tak ustanoví osobitný 28a) predpis. (5) Ak je to pre posúdenie aktív, pasív a finančnej situácie účtovnej jednotky, ktorá používa nástro11) je podľa osobitného predpisu významné, účtovná jednotka je povinná uviesť vo výročnej správe tiež informácie o a) cieľoch a metódach riadenia rizík v účtovnej jednotke vrátane jej politiky pre zabezpečenie hlavných typov plánovaných obchodov, pri ktorých sa použijú zabezpečovacie deriváty, b) cenových rizikách, úverových rizikách, rizikách likvidity a rizikách súvisiacich s tokom hotovosti, ktorým je účtovná jednotka vystavená. (6) Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, je povinná vo výročnej správe uviesť ako osobitnú časť výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení, ktoré obsahuje a) odkaz na kódex o riadení spoločnosti, ktorý sa na ňu vzťahuje alebo ktorý sa rozhodla dodržiavať pri riadení, a údaj o tom, kde je kódex o riadení spoločnosti verejne dostupný, b) všetky významné informácie o metódach riadenia a údaj o tom, kde sú informácie o metódach riadenia zverejnené,


68

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve c) informácie o odchýlkach od kódexu o riade28c) ní spoločnosti a dôvody týchto odchýlok alebo informáciu o neuplatňovaní žiadneho kódexu riadenia spoločnosti a dôvody, pre ktoré sa tak rozhodla, d) opis systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík, [účinnosť od 1. januára 2016: d) opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke,] e) informácie o činnosti valného zhromaždenia, jeho právomociach, opis práv akcionárov a postupu ich vykonávania, f) informácie o zložení a činnosti orgánov spoločnosti a ich výborov, g) informácie podľa odseku 7. (7) Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, je povinná vo výročnej správe zverejniť aj údaje o a) štruktúre základného imania vrátane údajov o cenných papieroch, ktoré neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v žiadnom členskom štáte alebo štáte Európskeho hospodárskeho priestoru s uvedením druhov akcií, opisu práv a povinností s nimi spojených pre každý druh akcií a ich percentuálny podiel na celkovom základnom imaní, b) obmedzeniach prevoditeľnosti cenných papierov, c) kvalifikovanej účasti na základnom imaní 28aa) podľa osobitného predpisu, d) majiteľoch cenných papierov s osobitnými právami kontroly s uvedením opisu týchto práv, e) obmedzeniach hlasovacích práv, f) dohodách medzi majiteľmi cenných papierov, ktoré sú jej známe a ktoré môžu viesť k obmedzeniam prevoditeľnosti cenných papierov a obmedzeniam hlasovacích práv, g) pravidlách upravujúcich vymenovanie a odvolanie členov jej štatutárneho orgánu a zmenu stanov, h) právomociach jej štatutárneho orgánu, najmä ich právomoci rozhodnúť o vydaní akcií alebo spätnom odkúpení akcií, i) všetkých významných dohodách, ktorých je zmluvnou stranou a ktoré nadobúdajú účinnosť, menia sa alebo ktorých platnosť sa skončí v dôsledku zmeny jej kontrolných pomerov, ku ktorej došlo v súvislosti s ponukou na prevzatie, a o jej účinkoch s výnimkou

prípadu, ak by ju ich zverejnenie vážne poškodilo; táto výnimka sa neuplatní, ak je povinná zverejniť tieto údaje v rámci plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi, j) všetkých dohodách uzatvorených medzi ňou a členmi jej orgánov alebo zamestnancami, na ktorých základe sa im má poskytnúť náhrada, ak sa ich funkcia alebo pracovný pomer skončí vzdaním sa funkcie, výpoveďou zo strany zamestnanca, ich odvolaním, výpoveďou zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu alebo sa ich funkcia alebo pracovný pomer skončí v dôsledku ponuky na prevzatie.

Z

(8) Členovia predstavenstva účtovnej jednotky, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, predložia valnému zhromaždeniu vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy podľa odsekov 6 a 7. [účinnosť od 1. januára 2017: (9) Subjekt verejného záujmu, okrem účtovnej jednotky podľa § 17b, ktorého priemerný prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie prekročil 500 zamestnancov, uvádza vo výročnej správe aj nefinančné informácie o vývoji, konaní, pozícii a o vplyve činnosti účtovnej jednotky na environmentálnu, sociálnu a zamestnaneckú oblasť, informáciu o dodržiavaní ľudských práv a informáciu o boji proti korupcii a úplatkárstvu (ďalej len „oblasť spoločenskej zodpovednosti“), pričom uvedie najmä a) stručný opis obchodného modelu, b) opis a výsledky používania politiky, ktorú účtovná jednotka uplatňuje v oblasti spoločenskej zodpovednosti, c) opis hlavných rizík vplyvu účtovnej jednotky na oblasť spoločenskej zodpovednosti vyplývajúceho z činnosti účtovnej jednotky, ktorý by mohol mať nepriaznivé dôsledky, a ak je to primerané aj opis obchodných vzťahov, produktov alebo služieb, ktoré účtovná jednotka poskytuje, a opis spôsobu, akým účtovná jednotka tieto riziká riadi, d) významné nefinančné informácie o činnosti účtovnej jednotky podľa jednotlivých činností, e) odkaz na informácie o sumách vykázaných v účtovnej závierke a vysvetlenie týchto súm z hľadiska vplyvov na oblasť spoločenskej zodpovednosti, ak je to vhodné. (10) Subjekt verejného záujmu môže pri informáciách podľa odseku 9 vychádzať aj z rámca


69

Európskej únie alebo z iného medzinárodného rámca, ktorý upravuje nefinančné informácie, ak presne uvedie, podľa akého rámca postupoval. (11) Povinnosť uviesť informácie podľa odseku 9 nemá subjekt verejného záujmu, ktorý je dcérskou účtovnou jednotkou, ak sú informácie o ňom a všetkých jeho dcérskych účtovných jednotkách zahrnuté vo výročnej správe alebo v obdobnej správe materskej účtovnej jednotky. (12) Ak subjekt verejného záujmu nezverejňuje informácie podľa odseku 9, uvedie vo výročnej správe dôvody, na základe ktorých tieto informácie nezverejnil. (13) Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tieto boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu, uvedie vo výročnej správe aj opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňuje vo svojich správnych orgánoch, riadiacich orgánoch a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov týchto orgánov, ciele takej politiky, spôsob, akým sa vykonáva, a dosiahnuté výsledky vo vykazovanom období, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, splnila aspoň dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku presiahla 20 000 000 eur, pričom sumou majetku na tento účel sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, b) čistý obrat presiahol 40 000 000 eur, c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 250. (14) Účtovná jednotka, ktorá neuvádza vo výročnej správe opis politiky rozmanitosti podľa odseku 13, uvádza vo výročnej správe dôvody, na základe ktorých sa rozhodla neuplatňovať politiku rozmanitosti. (15) Uvedením informácií podľa odseku 9 je splnená povinnosť účtovnej jednotky uvádzať nefinančné informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť podľa odseku 1 písm. a).] [účinnosť od 1. januára 2016:

§ 20a Ročná správa o platbách orgánom verejnej moci (1) Veľká účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou a subjekt verejného záujmu, ktoré

70

pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov, zostavujú a zverejňujú ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „správa o platbách“). Povinnosť zostaviť a zverejniť správu o platbách nemá podnik z členského štátu, ktorý je materskou účtovnou jednotkou alebo dcérskou účtovnou jednotkou, ak materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu a poskytnuté platby sú zahrnuté v konsolidovanej správe o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „konsolidovaná správa o platbách“). (2) Na účely tohto zákona sa rozumie a) účtovnou jednotkou pôsobiacou v ťažobnom priemysle účtovná jednotka, ktorej činnosti môžu zahŕňať prieskum, nález, prípravu územia na ťažbu alebo ťažbu nerastných 28d) surovín podľa osobitného predpisu, b) účtovnou jednotkou pôsobiacou v klčovaní prirodzených lesov účtovná jednotka, ktorá vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,28e) c) orgánom verejnej moci orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy vrátane ním zriadených organizácií a riadených organizácií, štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých má orgán verejnej moci práva podľa § 22 ods. 3, d) prirodzeným lesom lesný porast pôvodných rastlinných druhov, v ktorom nie sú jasne viditeľné známky ľudskej činnosti a v ktorom ekologické procesy nie sú významne narušené, e) projektom prevádzkové činnosti vykonávané na základe konkrétnej zmluvy alebo povolenia, na základe ktorých sa odvodzujú záväzky na platby; ak je viac takých zmlúv a povolení vzájomne prepojených, považujú sa za jeden projekt, pričom účtovná jednotka nesmie prevádzkové činnosti rozdeľovať ani spájať s cieľom vyhnúť sa vypracovaniu správy o platbách a posudzuje podstatu platby, pričom nie je rozhodujúca forma platby, f) platbou peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie poskytnuté orgánu verejnej moci. (3) Platby sa v správe o platbách uvádzajú v členení podľa štátov, v ktorých má účtovná jednotka prevádzku ťažby nerastných surovín alebo prevádzku klčovania prirodzených lesov. (4) Platby sa členia podľa druhu takto: a) platba za ťažobné právo,

Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na [email protected]. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Mzdovej kaviarni na www.mzdovecentrum.sk.

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve b) daň z príjmov právnických osôb a obdobná daň, c) dividenda, d) licenčný poplatok, vstupný poplatok a iná odplata z nájomnej zmluvy, e) prémia za podpísanie zmluvy za nález a ťažbu, f) platba za zlepšenie infraštruktúry. (5) V správe o platbách sa nemusia zverejňovať platby jedného druhu v jednom štáte, ak ich súhrnná hodnota za účtovné obdobie je nižšia ako 100 000 eur.

§ 20b Obsah správy o platbách Správa o platbách obsahuje a) celkovú sumu platieb poskytnutých jednotlivému orgánu verejnej moci v členení podľa druhu platby, b) platby vzťahujúce sa k projektu, ak je možné ich priradiť k projektu, ich celkovú sumu a celkovú sumu v členení podľa druhu platby; platby, ku ktorým je účtovná jednotka zaviazaná a nedajú sa priradiť k projektu, sa nemusia priradiť k projektu a môžu sa uviesť osobitne, c) platby vykonané nepeňažným plnením vrátane vyjadrenia ich peňažnej hodnoty, pričom sa zverejní aj obsah a rozsah nepeňažného plnenia a popíše sa, ako bolo vyjadrenie peňažnej hodnoty tohto plnenia určené, d) vyhlásenie štatutárneho orgánu účtovnej jednotky podpísané oprávnenou osobou, že správa o platbách poskytuje verný obraz o platbách.]

(3) Materskou účtovnou jednotkou sa na účely tohto zákona rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy, ktorá v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou, [účinnosť od 1. januára 2016: (2) Konsolidovanú účtovnú závierku zostavuje materská účtovná jednotka. Materská účtovná jednotka, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovuje konsolidovanú výročnú správu, ktorej súčasťou je aj konsolidovaná správa o platbe podľa odsekov 19 a 20. Konsolidovaná účtovná závierka musí byť overená audítorom a postup podľa § 20 ods. 3 sa na audítora vzťahuje primerane.

(1) Konsolidovanou účtovnou závierkou sa rozumie účtovná závierka, ktorá poskytuje informácie o konsolidovanom celku podľa § 6 ods. 4. Konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje podľa metód a zásad ustanovených osobitnými predpismi.22a)

(3) Materskou účtovnou jednotkou sa na účely tohto zákona rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy a má rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou, pričom materská účtovná jednotka má rozhodujúci vplyv, ak] a) má väčšinu hlasovacích práv v účtovnej jednotke alebo b) má právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky a súčasne je jej spoločníkom alebo jej akcionárom, alebo c) má právo ovládať účtovnú jednotku, ktorej je spoločníkom alebo akcionárom na základe dohody uzavretej s touto účtovnou jednotkou alebo na základe spoločenskej zmluvy alebo stanov tejto účtovnej jednotky, ak to umožňuje právo štátu, ktorým sa riadi táto účtovná jednotka, alebo d) je spoločníkom alebo akcionárom účtovnej jednotky a väčšina členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky vykonávajúcich svoju funkciu v priebehu účtovného obdobia a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období až do zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky bola vymenovaná výlučne prostredníctvom výkonu hlasovacích práv spoločníka alebo akcionára, ktorý je materskou účtovnou jednotkou, alebo

(2) Konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu zostavuje materská účtovná jednotka.

[účinnosť od 1. januára 2016: c) má právo vykonávať rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorej je spoločníkom

§ 21 Zrušený.

§ 22 Konsolidovaná účtovná závierka


Z

71

alebo akcionárom na základe dohody uzavretej s touto účtovnou jednotkou alebo na základe spoločenskej zmluvy alebo stanov tejto účtovnej jednotky, ak to umožňuje právo štátu, ktorým sa riadi táto účtovná jednotka, alebo d) je spoločníkom alebo akcionárom účtovnej jednotky a väčšina členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky vykonávajúcich svoju funkciu v priebehu účtovného obdobia a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období a až do zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky bola vymenovaná výlučne prostredníctvom výkonu hlasovacích práv spoločníka alebo akcionára, ktorý je materskou účtovnou jednotkou; toto sa neuplatňuje, ak existuje iná, tretia strana disponujúca právami podľa písmen a) až c), alebo] e) je spoločníkom alebo akcionárom a na základe dohody s inými jej spoločníkmi alebo akcionármi má väčšinu hlasovacích práv. (4) Účtovná jednotka, v ktorej materská účtovná jednotka má práva podľa odseku 3, je dcérska účtovná jednotka. [účinnosť od 1. januára 2016: (4) Dcérska účtovná jednotka je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv, a to priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych účtovných jednotiek.] (5) Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) sa k hlasovacím právam a právam na vymenovanie alebo odvolanie členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu pripočítajú a) práva inej jej dcérskej účtovnej jednotky, b) fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet materskej účtovnej jednotky alebo inej jej dcérskej účtovnej jednotky. (6) Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) sa od hlasovacích práv odpočítajú tie hlasovacie práva, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré a) sú držané na účet inej účtovnej jednotky ako je materská účtovná jednotka alebo dcérska účtovná jednotka alebo b) sú držané ako zábezpeka, ak sa tieto hlasovacie práva vykonávajú podľa pokynov účtovnej jednotky, ktorá zábezpeku poskytla.

[účinnosť od 1. januára 2016: b) sú držané ako zábezpeka, ak sa tieto hlasovacie práva vykonávajú podľa pokynov účtovnej jednotky, ktorá zábezpeku poskytla alebo ktoré sú držané v súvislosti s poskytovaním pôžičiek v rámci podnikateľskej činnosti, a to za predpokladu, že hlasovacie práva sa uplatňujú v záujme osoby, ktorá poskytla zábezpeku.] (7) Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), d) a e) sa od celkového počtu hlasovacích práv spoločníkov alebo akcionárov dcérskej účtovnej jednotky odpočítajú tie, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré sú držané touto dcérskou účtovnou jednotkou, niektorou z jej dcérskych účtovných jednotiek alebo osobou konajúcou vo vlastnom mene, ale na účet týchto účtovných jednotiek. (8) Na materskú účtovnú jednotku, ktorá je zároveň dcérskou účtovnou jednotkou a jej materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu, sa nevzťahuje povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu (ďalej len „oslobodenie“), ak jej materská účtovná jednotka má a) všetky akcie alebo podiely dcérskej účtovnej jednotky alebo b) najmenej 90 % akcií alebo podielov dcérskej účtovnej jednotky a ostatní akcionári alebo spoločníci tejto účtovnej jednotky súhlasili s oslobodením. (9) Oslobodenie podľa odseku 8 možno uplatniť, len ak a) dcérska účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky sú zahrnované do konsolidovanej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky zostavenej podľa právnych predpisov Európskej únie, b) konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a) a súlad konsolidovanej výročnej správy materskej účtovnej jednotky s účtovnou závierkou sa overuje audítorom podľa právnych predpisov Európskej únie, c) konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a) a konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky sa zverejňuje podľa právnych predpisov Európskej únie,


72

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve [účinnosť od 1. januára 2016: c) konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a), konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky a správa audítora sa zverejňujú podľa právne záväzných aktov Európskej únie,] d) dcérska účtovná jednotka uvádza v poznámkach k individuálnej účtovnej závierke názov a sídlo materskej účtovnej jednotky zostavujúcej konsolidovanú účtovnú závierku uvedenú v písmene a) a poukáže na to, že bola od povinnosti oslobodená. (10) Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie na základe jej individuálnych účtovných závierok a individuálnych účtovných závierok všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek neboli splnené aspoň dve z nasledujúcich podmienok: a) celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 17 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, b) čistý obrat materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 34 000 000 eur, c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250. (11) Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku má materská účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru; ustanovenie odseku 10 sa v takomto prípade pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky nepoužije. Na materskú účtovnú jednotku, ktorá je zároveň dcérskou účtovnou jednotkou a emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, sa odsek 8 nevzťahuje.

[účinnosť od 1. januára 2016: (10) Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka a) na základe individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky a individuálnych účtovných závierok všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek, nie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok: 1. celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 24 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, 2. čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 48 000 000 eur, 3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov, alebo b) za konsolidovaný celok nie sú po konsolidácii kapitálu, konsolidácii vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami, konsolidácii výsledku hospodárenia a konsolidácii nákladov a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok: 1. celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 20 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, 2. čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 40 000 000 eur, 3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov.

Z

(11) Oslobodenie podľa odseku 8 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ktorá emitovala cenné papiere a tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a na materskú účtovnú jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo ak niektorá


73

jej dcérska účtovná jednotka je subjektom verejného záujmu. Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného obdobia, ak splní podmienky podľa odseku 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia. Pri posudzovaní podmienok oslobodenia od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa odseku 10 materská účtovná jednotka postupuje takto: a) pri posúdení podmienok zahŕňa len tie dcérske účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky podľa odseku 13, b) môže sa rozhodnúť, či bude posudzovať podmienky podľa odseku 10 písm. a) alebo odseku 10 písm. b).] (12) Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu nemá materská účtovná jednotka, ak zostavením len individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky sa významne neovplyvní úsudok o finančnej situácii, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia za konsolidovaný celok; ustanovenia odsekov 10 a 11 sa v takomto prípade nepoužijú. (13) Konsolidovaná účtovná závierka musí byť overená audítorom. [účinnosť od 1. januára 2016: (13) Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému by sa zostavovala konsolidovaná účtovná závierka, má len dcérske účtovné jednotky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok: a) existujú dlhodobé prekážky, ktoré závažným spôsobom bránia materskej účtovnej jednotke vo výkone jej práv vo vzťahu k majetku dcérskej účtovnej jednotky alebo práv v riadení dcérskej účtovnej jednotky, b) údaje nevyhnutné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky možno získať len za cenu neprimerane vysokých nákladov alebo s nadmerným omeškaním, alebo c) podiel v dcérskej účtovnej jednotke drží materská účtovná jednotka len na účel jeho predaja.] (14) Materská účtovná jednotka je povinná včas oznámiť dcérskym účtovným jednotkám a ostatným účtovným jednotkám zahrnovaným do konsolidovanej účtovnej závierky informáciu, že má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku.

(15) Dcérske účtovné jednotky a ostatné účtovné jednotky zahrnované do konsolidovanej účtovnej závierky sú povinné včas poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a požadované informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotke. (16) Na konsolidovanú výročnú správu sa § 20 vzťahuje primerane. Ak má účtovná jednotka povinnosť zostaviť individuálnu výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu, možno údaje z individuálnej výročnej správy a údaje z konsolidovanej výročnej správy spojiť do jednej výročnej správy. (17) Na zostavenie mimoriadnej konsolidovanej účtovnej závierky a priebežnej konsolidovanej účtovnej závierky sa odseky 1 až 16 vzťahujú rovnako. (18) Účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku podľa odsekov 1 až 17 je povinná zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. [účinnosť od 1. januára 2016: (19) Účtovná jednotka podľa odseku 20, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, zostavuje konsolidovanú správu o platbách, do ktorej sa zahrnú len platby za činnosti podľa § 20a ods. 1. Na konsolidovanú správu o platbách sa § 20a a 20b vzťahujú primerane. (20) Materská účtovná jednotka sa považuje za účtovnú jednotku pôsobiacu v ťažobnom priemysle alebo za účtovnú jednotku pôsobiacu v klčovaní prirodzených lesov, ak materská účtovná jednotka alebo jej dcérska účtovná jednotka pôsobí v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov.]

§ 22a Konsolidovaná účtovná závierka účtovnej jednotky verejnej správy, konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a súhrnná účtovná závierka verejnej správy (1) Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy zostavuje správca kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), obec alebo vyšší územný celok za nimi zriadené


74

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie alebo dcérske účtovné jednotky podľa § 22 ods. 4 na základe ich individuálnych účtovných závierok. (2) Konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy zostavuje ministerstvo za všetky kapitoly na základe konsolidovaných účtovných závierok podľa odseku 1 zostavených správcami kapitol. Ak správca kapitoly nie je povinný zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1, použije sa ako základ na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy individuálna účtovná závierka správcu kapitoly. (3) Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy podľa odseku 2, konsolidovaných účtovných závierok obcí, konsolidovaných účtovných závierok vyšších územných celkov, účtovných závierok sub5) jektov verejnej správy, ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1, a účtovných závierok právnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov.29b) (4) Konsolidované účtovné závierky účtovných jednotiek verejnej správy, konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a súhrnná účtovná závierka verejnej správy sa zostavujú podľa metód a zásad konsolidácie ustanovených podľa § 4 ods. 2. (5) Konsolidované účtovné závierky účtovných jednotiek verejnej správy a konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy overuje audítor. (6) Účtovná jednotka zostavujúca konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1 má povinnosť zostaviť konsolidovanú výročnú správu. Ak má účtovná jednotka podľa odseku 1 povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu, môže údaje z individuálnej výročnej správy uviesť v konsolidovanej výročnej správe a individuálnu výročnú správu nezostavovať ako samostatný dokument. (7) Účtovné jednotky zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky podľa odsekov 1 a 2 a účtovné jednotky zahrnuté do súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy podľa odseku 3 sú povinné poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a ostatné informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky a súhrnnej účtovnej závierky v termíne a v štruktúre stanovenej

účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku a súhrnnú účtovnú závierku, okrem informácií a individuálnej účtovnej závierky, ktorých obsahom sú utajované skutoč29c) nosti podľa osobitného predpisu. [účinnosť od 1. januára 2016:

§ 22a Konsolidovaná účtovná závierka účtovnej jednotky verejnej správy, konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a súhrnná účtovná závierka verejnej správy

Z

(1) Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy zostavuje správca kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), obec alebo vyšší územný celok na základe individuálnych účtovných závierok a) zriadených rozpočtových organizácií, b) zriadených príspevkových organizácií, c) dcérskych účtovných jednotiek podľa § 22 ods. 4, d) právnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpi29b) sov, alebo e) štátnych fondov.29ba) (2) Konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy zostavuje ministerstvo za všetky kapitoly na základe konsolidovaných účtovných závierok podľa odseku 1 zostavených správcami kapitol. Ak správca kapitoly nie je povinný zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1, použije sa ako základ na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy individuálna účtovná závierka správcu kapitoly. (3) Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy podľa odseku 2, konsolidovaných účtovných závierok účtovných jednotiek verejnej správy podľa odseku 1 a účtovných závierok subjektov verejnej 5) správy, ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1. (4) Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy a konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy overuje audítor. (5) Účtovné jednotky zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky podľa odsekov 1 a 2 a účtovné

V Novinách Daňového centra každý mesiac prinášame prehľad najdôležitejších zmien a noviniek z oblasti daní a účtovníctva. Pre odber sa prihláste na www.danovecentrum.sk.

75

jednotky zahrnuté do súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy podľa odseku 3 sú povinné poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a ostatné informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy a súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy v termíne a v štruktúre určenej účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy, okrem informácií a individuálnej účtovnej závierky, ktorých obsahom sú utajované skutočnosti podľa osobitného pred29c) pisu.

§ 22b Obsah výročnej správy a konsolidovanej výročnej správy subjektov verejnej správy (1) Účtovná jednotka, ktorou je správca kapitoly, obec alebo vyšší územný celok, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19 alebo § 22a, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom. (2) Ak má účtovná jednotka zostavujúca konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22a ods. 1 povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu, môže údaje z individuálnej výročnej správy uviesť v konsolidovanej výročnej správe a individuálnu výročnú správu nemusí zostaviť ako samostatný dokument. (3) Výročná správa a konsolidovaná výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke a informácie najmä o a) kapitole, obci, vyššom územnom celku alebo o organizáciách konsolidovaného celku, b) geografických údajoch, demografických údajoch, histórii, pamiatkach a symboloch obce alebo o symboloch vyššieho územného celku, c) plnení úloh obce alebo vyššieho územného celku v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, kultúry a hospodárstva, d) plnení úloh ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.]

76

ŠTVRTÁ ČASŤ REGISTER § 23 (1) Register je informačným systémom verejnej 29d) správy, správcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum (ďalej len „prevádzkovateľ registra“). (2) Do registra sa ukladajú a) riadne individuálne účtovné závierky, b) mimoriadne individuálne účtovné závierky, c) riadne konsolidované účtovné závierky, d) mimoriadne konsolidované účtovné závierky, e) súhrnné účtovné závierky verejnej správy, f) výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22, g) správy audítorov, h) individuálne výročné správy, i) konsolidované výročné správy, j) ročné finančné správy podľa osobitného 29da) predpisu, k) oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky. (3) Do registra môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku, ktorú zostavila z vlastného podnetu. Účtovné jednotky, ktoré zostavujú ročnú finančnú správu podľa osobitného predpi29da) ukladajú účtovnú závierku a výročnú sprásu, vu ako súčasť ročnej finančnej správy v lehote 29da) ustanovenej osobitným predpisom. (4) Prevádzkovateľ registra a) vytvára, udržiava a prevádzkuje register, b) zhromažďuje a spracováva údaje z účtovných závierok, c) zhromažďuje a spracováva údaje z výročných správ, d) poskytuje a sprístupňuje dokumenty podľa odseku 2 v súlade s týmto zákonom orgánom verejnej správy a iným osobám. (5) Dokumenty podľa odseku 2 sa uchovávajú v súlade s § 35. Dokumenty podľa odseku 2 musia byť vyhotovené a uložené v štátnom jazyku a na základe rozhodnutia účtovnej jednotky môžu byť uložené aj v cudzom jazyku. (6) Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Verejnú časť registra tvoria dokumenty podľa odseku 2 len


Právne predpisy | Zákon o účtovníctve a) účtovnej jednotky, ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a a 22, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) 29db) a pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie, b) obchodnej spoločnosti, c) družstva, d) štátneho podniku, e) subjektu verejnej správy, 29e) f) inej účtovnej jednotky, ak osobitný predpis ustanovuje, že dokumenty podľa odseku 2 týchto osôb majú byť verejne prístupné, g) Exportno-importná banka Slovenskej republiky. (7) Prevádkovateľ registra vedie zoznam účtovných jednotiek a aktualizuje ho.

§ 23a (1) Dokumenty podľa § 23 ods. 2 sa ukladajú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe. (2) V elektronickej podobe sa povinne ukladajú dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. c) až j) a dokumenty, ktoré sa účtovná jednotka rozhodla uložiť v cudzom jazyku. Dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. a), b) a k) v elektronickej podobe povinne ukladá účtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 1 a 3, Garančný fond investícií, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Fond ochrany vkladov, zdravotná poisťovňa a osoby 29f) podľa osobitného predpisu. Ostatné účtovné jednotky môžu uložiť dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. a), b) a k) v elektronickej podobe alebo listinnej podobe. Povinnosť uložiť dokumenty podľa § 23 ods. 2 sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektu verejnej správy, ak nemá povinnosť predkladať daňové priznanie podľa osobitného 29g) predpisu alebo ak nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa osobitného 29h) predpisu, alebo ak jej povinnosť uloženia doku29ha) mentov neustanovuje osobitný predpis. (3) Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje 29i) inak. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zostavovať riadnu konsolidovanú účtovnú závierku alebo mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 alebo § 22a, je povinná

uložiť riadnu konsolidovanú účtovnú závierku a mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku spolu so správou audítora v registri do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. (4) Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku v lehote podľa odseku 3, ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do piatich pracovných dní od jej schválenia. Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Z

(5) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, ukladá v registri aj správu audítora. Ak účtovná jednotka nemá účtovnú závierku overenú v lehote podľa odseku 3, ukladá neoverenú účtovnú závierku a správu audítora uloží v registri dodatočne, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje. (6) Ak po uložení účtovnej závierky v registri účtovná jednotka otvorí účtovné knihy v súlade s § 16 ods. 10, uloží do registra novú schválenú účtovnú závierku bez zbytočného odkladu, najneskôr do piatich pracovných dní od jej schválenia. Ak po uložení výročnej správy v registri účtovná jednotka mení obsah výročnej správy, uloží do registra novú výročnú správu bez zbytočného odkladu. (7) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia individuálnej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu individuálnu výročnú správu a mimoriadnu individuálnu výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto individuálna výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neusta29ha) Účtovná jednotka, na ktorú sa novuje inak. vzťahuje povinnosť vyhotovenia konsolidovanej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú výročnú správu a mimoriadnu konsolidovanú výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa tieto konsolidované výročné správy vyhotovujú. Ukladané výročné správy nemusia obsahovať účtovnú závierku a správu audítora, ak tieto dokumenty sú už osobitne uložené v registri. (8) Účtovná jednotka je zodpovedná za správnosť uložených dokumentov podľa § 23 ods. 2.


77

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania podľa § 19 alebo § 22, nesmie zverejniť informácie, ktoré predtým neboli overené audítorom, spôsobom, ktorý by mohol používateľa uviesť do omylu, že audítorom overené boli. (9) V prípade, ak dokument doručený účtovnou jednotkou obsahuje osobné údaje, prevádzkovateľ registra je oprávnený ich spracúvať v súlade s § 23b ods. 4. [účinnosť od 1. januára 2016: (7) Schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje. (8) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia individuálnej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu individuálnu výročnú správu a mimoriadnu individuálnu výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto individuálna výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neusta29ha) Účtovná jednotka, na ktorú sa novuje inak. vzťahuje povinnosť vyhotovenia konsolidovanej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú výročnú správu a mimoriadnu konsolidovanú výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa tieto konsolidované výročné správy vyhotovujú. Ukladané výročné správy nemusia obsahovať účtovnú závierku a správu audítora, ak tieto dokumenty sú už osobitne uložené v registri. (9) Účtovná jednotka je zodpovedná za správnosť uložených dokumentov podľa § 23 ods. 2. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania podľa § 19 alebo § 22, nesmie zverejniť informácie, ktoré predtým neboli overené audítorom, spôsobom, ktorý by mohol používateľa uviesť do omylu, že audítorom overené boli. (10) V prípade, ak dokument doručený účtovnou jednotkou obsahuje osobné údaje, prevádzkovateľ registra je oprávnený ich spracúvať v súlade s § 23b ods. 4.]

§ 23b (1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky vyhotovené v listinnej podobe sa

doručujú daňovému úradu. Daňový úrad účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky prijaté v listinnej podobe prevedie do elektronickej podoby a overí, či majú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až g) a či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4. Ak účtovná jednotka nevyplnila všeobecné náležitosti správne alebo doručené podanie bolo neúplné a chyby neodstránila v lehotách podľa § 23a ods. 3 a 4, daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením. Dokumenty prevedené do elektronickej podoby postúpi daňový úrad v elektronickej podobe prostredníctvom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky prevádzkovateľovi registra bez zbytočného odkladu najneskôr do 40 kalendárnych dní od ich doručenia alebo od odstránenia nedostatkov. (2) Dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek verejnej správy sa doručujú prevádzkovateľovi registra prostredníctvom systému štátnej 29j) pokladnice. (3) Dokumenty podľa § 23 ods. 2 vyhotovené v elektronickej podobe sa doručujú prostredníctvom elektronickej podateľne prevádzkovanej podľa osobitného predpisu.29k) Na doručovanie sa 29k) vzťahuje osobitný predpis. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky overí, či doručená účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4 a overí, či dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. f) až j) obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) a postúpi ich bez zbytočného odkladu prevádzkovateľovi registra; ak účtovná jednotka nevyplnila správne všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) alebo nevyplnila všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), postupuje daňový úrad podľa odseku 1. (4) Prevádzkovateľ registra zaradí, zverejní a sprístupní každý doručený dokument podľa § 23 ods. 2, tak ako ho účtovná jednotka uložila, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa doručenia do registra, vo verejnej časti alebo


78

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve neverejnej časti registra. Zverejnené dokumenty podľa § 23 ods. 2, ktoré sa ukladajú a sú obsa29ka) hom zbierky listín obchodného registra, zasiela prevádzkovateľ registra priebežne v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa zverejnenia prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky do zbierky listín obchodného registra. Tieto dokumenty sa spolu s údajom o dátume ich uloženia zasielajú v elektronickej podobe. Ročnú finančnú správu uloženú podľa § 23 ods. 2 písm. j) súčasne zasiela prevádzkovateľ registra spolu s údajom o dátume jej uloženia prevádzkovateľovi centrálnej evidencie regulo29kb) Rovnako postupuje prevaných informácií. vádzkovateľ registra pri dodatočnom doručení oznámenia podľa § 23a ods. 4 a dodatočnom doručení správy audítora podľa § 23a ods. 5. (5) Doručením dokumentov podľa § 23 ods. 2 daňovému úradu alebo do elektronickej podateľne podľa odseku 3 alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa má za to, že účtovná jednotka si splnila povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov. Ak účtovná závierka neobsahuje správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), neobsahuje vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až g), ak je uložená v listinnej podobe alebo vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), ak je uložená v elektronickej podobe a neobsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4 a nedostatky neboli odstránené ani na výzvu daňového úradu, považuje sa za nedoručenú. (6) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokumentov, po uložení dokumentov v registri, prevádzkovateľ registra oznámi pochybnosti daňovému úradu a ten účtovnú jednotku vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením. (7) Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní prevádzkovateľ registra na svojom webovom sídle.

§ 23c (1) Prevádzkovateľ registra sprístupní dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek podľa § 23 ods. 6 vo verejnej časti registra všetkým osobám prostredníctvom webového sídla v elektronickej podobe, tak ako ich účtovná jednotka uložila, bez poplatku.

(2) Dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek, ktoré sú podľa § 23 ods. 6 uložené v neverejnej časti registra, sa sprístupňujú Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy na účely súvisiace s ich činnosťou a účtovnej jednotke, ktorej sa dokumenty týkajú, pričom Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy sa sprístupňujú prostredníctvom registra a účtovnej jednotke, ktorej sa dokumenty týkajú, na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľovi registra. Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy môžu byť v odôvodnených prípadoch sprístupnené aj na základe písomnej žiadosti, a to ak technické podmienky bránia sprístupneniu prostredníctvom registra. Iným osobám tieto dokumenty sprístupní prevádzkovateľ registra, ak tak 29l) Poskytovanie ustanovuje osobitný predpis. informácií podľa osobitného predpisu29m) sa nevzťahuje na skutočnosti nachádzajúce sa v dokumentoch podľa § 23 ods. 2 uložených v neverejnej časti registra.

Z

(3) Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje a) identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú názov účtovnej jednotky, sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby a identifikačné číslo organizácie, b) zoznam dokumentov alebo časti dokumentov, ktoré žiadateľ požaduje sprístupniť, c) preukázanie oprávnenia na sprístupnenie požadovaných dokumentov alebo časti dokumentov. (4) Dokumenty podľa odseku 2 sa sprístupňujú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe, pričom v elektronickej podobe sa nespoplatňujú. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, inak ju možno zamietnuť. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahuje všeobecný predpis o správ29n) nom konaní. (5) Na základe žiadosti vydá prevádzkovateľ registra žiadateľovi, po zaplatení správneho poplatku, kópiu uloženého dokumentu alebo časti dokumentu podľa § 23 ods. 2 alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu nie je v registri uložený. O vydanie kópie uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenia o tom, že určitý dokument alebo čast dokumentu v registri uložený nie je, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami. Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej formy uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo


79

elektronickej formy potvrdenia, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá ich prevádzkovateľ registra elektronický29d) mi prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá prevádzkovateľ registra do piatich pracovných dní odo dňa zaplatenia správneho poplatku. Účtovná jednotka môže o kópiu dokumentu alebo časti dokumentu, ktoré sa jej týkajú, požiadať osobne aj na okresnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta 29o) podľa osobitného predpisu. Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu vydá účtovnej jednotke do uloženia dokumentu v registri daňový úrad. [účinnosť od 1. januára 2016: (5) Na základe žiadosti vydá prevádzkovateľ registra žiadateľovi, po zaplatení správneho poplatku, kópiu uloženého dokumentu alebo časti dokumentu podľa § 23 ods. 2 alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu nie je v registri uložený. O vydanie kópie uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenia o tom, že určitý dokument alebo čast dokumentu v registri uložený nie je, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami. Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej formy uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo elektronickej formy potvrdenia, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá ich prevádzkovateľ registra elektronickými prostriedka29d) mi podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá prevádzkovateľ registra do piatich pracovných dní odo dňa zaplatenia správneho poplatku. Účtovná jednotka môže o kópiu dokumentu alebo časti dokumentu, ktoré sa jej týkajú alebo potvrdenie, že určitý dokument nie je v registri uložený, požiadať osobne aj na okresnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa osobitného 29o) predpisu. Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu vydá účtovnej jednotke do uloženia dokumentu v registri daňový úrad.]

§ 23d (1) Individuálna účtovná závierka sa zverejňuje uložením do registra. Konsolidovaná účtovná závierka, ktorej povinnosť zostavenia ustanovuje tento zákon, sa zverejňuje uložením do registra.

80

Individuálna účtovná závierka a konsolidovaná účtovná závierka sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c. (2) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, zverejňuje správu audítora uložením do registra, ak osobitný predpis neusta29ha) Správa audítora sa ukladá do renovuje inak. gistra podľa § 23 až 23c. (3) Individuálna výročná správa a konsolidovaná výročná správa sa zverejňujú uložením do registra. Individuálna výročná správa a konsolidovaná výročná správa sa ukladajú do registra spôsobom a v termínoch podľa § 23 až 23c. (4) Účtovná jednotka, ktorá postupuje podľa § 22 ods. 8, je povinná uložiť konsolidovanú účtovnú závierku, ktorá je zostavená podľa § 22 ods. 9 písm. a), spolu so správou audítora a konsolidovanou výročnou správou do zbierky listín obchodného registra do jedného roka od skončenia jej účtovného obdobia, pričom konsolidovaná účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť konsolidovanej výročnej správy. (5) Účtovná jednotka uvedená v § 17a, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b), zverejňuje najmenej na jeden rok na svojom webovom sídle informáciu o uložení individuálnej účtovnej závierky v registri; najmenej na jeden rok zverejní na svojom webovom sídle úplnú individuálnu účtovnú závierku v tom istom rozsahu a v tej istej lehote, ako sa ukladá v registri. (6) Účtovná jednotka, ktorej činnosť je zaradená do kategórie priemyselnej výroby podľa osobit29a) ného predpisu a ktorej čistý obrat za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie bol väčší ako 250 000 000 eur, je povinná predkladať ministerstvu výročnú správu a záznamy z valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, a to do piatich dní odo dňa prerokovania výročnej správy, najneskôr však do konca ôsmeho mesiaca po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa; taká účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť ministerstvu na jeho požiadanie aj ďalšie súvisiace informácie. Ministerstvo predloží Európskej komisii výročnú správu účtovnej jednotky a záznamy z jej valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá


Právne predpisy | Zákon o účtovníctve výročná správa, do konca deviateho mesiaca nasledujúceho po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa. (7) Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje na účtovnú jednotku, v ktorej má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na účtovnej jednotke, alebo akcie účtovnej jednotky, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, a to i nepriamo prostredníctvom iných osôb, v ktorých má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach.

PIATA ČASŤ SPÔSOBY OCEŇOVANIA § 24 (1) Účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to a) ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25, b) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27, c) k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje po33) dľa osobitného predpisu. (2) Ak tento zákon neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slo33a) venska (ďalej len „referenčný kurz“) a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to usta34) novuje osobitný predpis, b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, c) v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby. (3) Na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, okrem ocenenia podľa odseku 4, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. Na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu, okrem ocenenia podľa odseku 4, sa použije hodnota inej cudzej meny v eurách alebo sa na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

(4) Na ocenenie cudzej meny obstarávanej v rámci menového derivátu sa ku dňu ocenenia použije kurz banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je zmluvnou stranou tohto menového derivátu, alebo ku dňu ocenenia sa použije referenčný kurz ku dňu ocenenia. Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnej banky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia.

Z

(5) Účtovná jednotka prepočíta ku dňu ocenenia (§ 24 ods. 1) referenčným kurzom a) cenné papiere znejúce na cudziu menu, b) nástroje peňažného trhu ocenené cudzou 11) menou, c) finančné rozdielové zmluvy ocenené cudzou menou,11) d) podkladové nástroje derivátov ocenených cudzou menou okrem podkladových nástrojov menových derivátov, e) pohľadávky a záväzky spojené s majetkom podľa písmen a) až d), ktoré sú ocenené rovnakou cudzou menou ako tento majetok. (6) Na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu sa môže použiť na prepočet cudzej meny na eurá cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak je tento úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa hodnota z prepočtu podľa prvej vety na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá. Na ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku. (7) Účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa odsekov 1 až 6 a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke. (8) Ustanovenie tohto zákona o oceňovaní majetku a záväzkov sa použije primerane aj na oceňovanie iných aktív a iných pasív. (9) Odsek 2 sa nepoužije pri prijatých preddavkoch a pri poskytnutých preddavkoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.


81

§ 25 (1) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje a) obstarávacou cenou 1. hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou, 2. zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou, 3. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa písmena e) tretieho bodu, 4. pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkla35) dom do základného imania, 5. nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou, 6. záväzky pri ich prevzatí, b) vlastnými nákladmi 1. hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, 2. zásoby vytvorené vlastnou činnosťou, 3. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, 4. príchovky a prírastky zvierat, c) menovitou hodnotou 1. peňažné prostriedky a ceniny, 2. pohľadávky pri ich vzniku, 3. záväzky pri ich vzniku, d) reprodukčnou obstarávacou cenou 1. majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami, 2. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena tohto majetku, 3. príchovky a prírastky zvierat, ak nie je možné zistiť vlastné náklady, 4. majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami, 5. nehmotný a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

6. majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,35aa) [účinnosť od 1. januára 2016: d) reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 1. majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami, 2. majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami, 3. nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený, 4. majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné 35aa) práce podľa osobitného predpisu, ] e) reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 1. majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti, 2. majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté zámenou s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva, 3. cenné papiere, deriváty a podiely na základnom imaní, a to 3a. cenné papiere určené na obchodovanie, 35a) 3b. cenné papiere v majetku fondu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,35ab) 3c. cenné papiere určené na predaj u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii, v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie29db) okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti, 3d. deriváty v majetku fondu,35a) 3e. deriváty u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii a v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej fi29db) okrem pobočnančnej inštitúcie ky zahraničnej správcovskej spoločnosti,


82

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve 3f. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú 35a) v majetku fondu, 4. komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu, ktoré účtovná jednotka sama nevyrobila a nadobudla ich na účel ich ďalšieho predaja na verejnom trhu (ďalej len „komodity“), 9) 5. drahé kovy v majetku fondu, f) reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 1 písm. d) majetok a záväzky prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou od obchodnej spoločnosti alebo družstva zanikajúcich bez likvidácie, g) reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 2 písm. d) nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce 35aa) takýto nepodľa osobitného predpisu; hmotný majetok účtuje koncesionár, ak v prevažnej miere preberá riziko dopytu a verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo na začiatku realizácie diela alebo jeho uvedením do užívania. [účinnosť od 1. januára 2016: f) reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 2 majetok a záväzky prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou od obchodnej spoločnosti alebo družstva zanikajúcich bez likvidácie, g) reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 1 písm. j) nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce 35aa) takýto nepodľa osobitného predpisu; hmotný majetok účtuje koncesionár, ak v prevažnej miere preberá riziko dopytu a verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo na začiatku realizácie diela alebo jeho uvedením do užívania.] (2) Nástupnícka účtovná jednotka ocení reálnou hodnotou podľa tohto zákona preberaný majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak ho zanikajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo nemá takto ocenený. 35a)

(3) Pohľadávky fondu obstarané ako investičné nástroje okrem vkladov v bankách a záväzky 35a) fondu obstarané na financovanie fondu sa oceňujú súčasnou hodnotou. (4) Súčasná hodnota budúcich peňažných príjmov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich

peňažných príjmov a príslušných diskontných faktorov. Súčasná hodnota budúcich peňažných výdavkov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich peňažných výdavkov a príslušných diskontných faktorov. (5) Ak je to v súlade s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia podľa § 7 ods. 1, pri majetku, ktorým je rovnaký druh zásob vedený na sklade a rovnaký druh cenných papierov vedený v portfóliu účtovnej jednotky, možno za spôsob ocenenia podľa odseku 1 považovať aj ocenenie úbytku cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku. Rovnaký druh cenného papiera možno uvedeným spôsobom oceniť len v prípade, ak sú od rovnakého emitenta a znejú na rovnakú menu.

Z

(6) Na účely tohto zákona sa rozumie a) obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním, b) reprodukčnou obstarávacou cenou cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje, c) vlastnými nákladmi 1. pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť, 2. pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť, d) menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie. [účinnosť od 1. januára 2016: a) obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny, b) vlastnými nákladmi 1. pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na


83

výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť, 2. pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť, c) menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.] (7) Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, neoceňuje majetok a záväzky podľa odseku 1 písm. e) tretieho bodu. [účinnosť od 1. januára 2016: (8) Účtovná jednotka ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) okrem cenných papierov uvedených v odseku 1 písm. e) treťom bode môže oceniť cenné papiere a podiely určené na predaj reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2.]

§ 26 (1) Ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom. (2) Ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení a pri dlhodobých zá35a) väzkoch fondu sa prehodnotí diskontný faktor. (3) Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. (4) Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad

zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty. (5) Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou. (6) Na účely tohto zákona sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko. (7) Odseky 1 až 4 nepoužije účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva s výnimkou odpisovania majetku a tvorby rezerv, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom po35b) dľa osobitného predpisu. Ustanovenia odsekov 1 až 4 nie je povinná použiť účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem odpisovania majetku, pri ktorom môže použiť odpisovanie podľa osobitného 35c) predpisu.

§ 27 (1) Ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa jednotlivé zložky majetku a záväzkov oceňujú takto: a) cenné papiere a podiely na základnom imaní trhovou cenou alebo kvalifikovaným odhadom s výnimkou cenných papierov držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých účtovná jednotka má podstatný vplyv, ktorým sa rozumie najmenej dvadsaťpercentný podiel na jej hlasovacích právach okrem majetkovej účasti v realitnej spoločnosti po37a) dľa osobitného predpisu a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií po37b) dľa osobitného predpisu, b) deriváty trhovou cenou alebo kvalifikovaným odhadom, c) nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv posudkom znalca a technické rezervy kvalifikovaným odhadom v účtovných jednotkách, ktoré sú


84

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve

d)

e) f)

g) h)

poisťovňami alebo zaisťovňami podľa oso12) bitných predpisov, v obchodných spoločnostiach alebo v druž38) stvách zanikajúcich bez likvidácie trhovou cenou, kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca alebo v iných prípadoch po39) dľa osobitného predpisu, ak sú zabezpečené derivátmi, trhovou cenou alebo kvalifikovaným odhadom, nehnuteľnosti v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv účtovných jednotiek, ktoré sú 19) poisťovňami podľa osobitného predpisu, reálnou hodnotou, komodity trhovou cenou, drahé kovy v majetku fondu9) trhovou cenou.

(2) Na účely tohto zákona sa reálnou hodnotou rozumie a) trhová cena, b) ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca v prípade, že trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu, c) ocenenie ustanovené podľa osobitného 39) predpisu, ak nie je možné postupovať podľa písmen a) a b), d) hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g). (3) Trhová cena je a) záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom, pričom ak v tento deň záverečná cena nebola vyhlásená, môže účtovná jednotka neuvedená v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode použiť bezprostredne predchádzajúcu záverečnú cenu vyhlásenú najskôr desiaty deň pred týmto dňom alebo b) najpočetnejšia cena ponuky na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1, ak nie je možné použiť ocenenie podľa písmena a), pričom ak v tento deň cena ponuky na trhu nebola zverejnená, môže účtovná jednotka neuvedená v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode použiť bezprostredne predchádzajúcu cenu ponuky zverejnenú najskôr desiaty deň pred týmto dňom.

(4) Aktívny trh podľa odseku 3 je trh, na ktorom a) sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok, b) sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať, a c) informácia o cenách na ňom je dostupná verejnosti. (5) Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) záverečná cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocenenia, v deň ocenenia neobchodovalo, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) najvyššia cena zo záverečných cien, vyhlásená na zahraničných regulovaných verejných trhoch, na ktorých je účtovnej jednotke dostupná účasť na obchodovaní.

Z

(6) Ak trhovú cenu nemožno spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odhadom, ktorý vychádza spravidla zo súčasnej hodnoty budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok; diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia. (7) V prípadoch neuvedených v odseku 6 sa pod kvalifikovaným odhadom rozumie aj iný odborný odhad. (8) Účtovná jednotka pri oceňovaní reálnou hodnotou postupuje primerane podľa § 26 ods. 3. (9) Ak nie je možné ku dňu ocenenia spoľahlivo určiť reálnu hodnotu, považuje sa za reálnu hodnotu ocenenie spôsobmi podľa § 25. Pri cenných papieroch držaných do splatnosti sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti postupne zvyšuje o úrokové výnosy. Podiel na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých účtovná jednotka má podstatný vplyv, môže byť ocenený metódou vlastného imania. Ak účtovná jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takýchto podielov. Pri cenných papieroch emitovaných účtovnou jednotkou sa ich ocenenie odo dňa


85

vyrovnania emisie do dňa splatnosti postupne zvyšuje o úrokové náklady na emitované cenné papiere. (10) Podielový list v majetku fondu35a) sa oceňuje jeho podielom na hodnote čistého majetku v príslušnom fonde. (11) Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou okrem majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. d) a neoceňuje majetok metódou vlastného imania podľa odseku 9. [účinnosť od 1. januára 2016:

§ 27 (1) Ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa jednotlivé zložky majetku alebo záväzkov alebo súbor rovnorodých zložiek majetku alebo súbor rovnorodých zložiek záväzkov oceňujú takto: a) cenné papiere a podiely na základnom imaní reálnou hodnotou okrem cenných papierov držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť, okrem majetkovej účasti v realitnej 37a) spoločnosti podľa osobitného predpisu a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych 37b) investícií podľa osobitného predpisu, b) deriváty reálnou hodnotou, c) v obchodných spoločnostiach alebo v druž38) stvách zanikajúcich bez likvidácie reálnou hodnotou, d) reálnou hodnotou, ak sú zabezpečené derivátmi na zabezpečenie ich reálnej hodnoty, e) nehnuteľnosti v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv účtovných jednotiek, ktoré sú 19) poisťovňami podľa osobitného predpisu, reálnou hodnotou,

86

f) komodity trhovou cenou, 9) g) drahé kovy v majetku fondu trhovou cenou, 35a) h) podielový list v majetku fondu jeho podielom na hodnote čistého majetku v príslušnom fonde, i) záväzky, ktoré sú súčasťou portfólia finančných nástrojov na obchodovanie reálnou hodnotou, j) hodnotou zhotoveného diela koncesionárom pre verejného obstarávateľa, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g). (2) Na účely tohto zákona sa reálnou hodnotou jednotlivej zložky majetku alebo záväzkov alebo súboru rovnorodých zložiek majetku alebo súboru rovnorodých zložiek záväzkov rozumie a) trhová cena, b) hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľa písmena a) známa, c) hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b), alebo d) posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľa písmen a) až c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke. (3) Trhová cena je a) záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom, alebo b) najpočetnejšia cena ponuky, alebo ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1, ak nie je možné použiť ocenenie podľa písmena a); ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na účely obchodovania na aktívnom trhu na

Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Ukážky na www.profivzdelavanie.sk. Objednávanie na +421 41 70 53 888.

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné, prirátajú sa k trhovej cene. (4) Ak jednotlivý trh nezverejňuje záverečné ceny alebo iné ceny na ňom realizované, použijú sa kotácie cien na ňom alebo iné formy cenových ponúk, ak nemajú formu kotácií, ak tento trh spĺňa podmienky aktívneho trhu podľa odseku 5 písm. a) a b). (5) Aktívny trh je trh, na ktorom a) sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok, b) sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať, c) informácia o cenách je dostupná verejnosti. (6) Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) záverečná cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocenenia, v deň ocenenia neobchodovalo, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) najvyššia cena zo záverečných cien vyhlásená na zahraničných regulovaných verejných trhoch, na ktorých je účtovnej jednotke dostupná účasť na obchodovaní. (7) Oceňovacie modely vychádzajú z a) trhového prístupu, ktorý používa informácie vytvárané operáciami na trhu, ako napríklad 1. cenu podobného majetku dosiahnutú na aktívnom trhu, pričom sa jeho cena upraví o vplyv charakteristík majetku, v ktorých a v akom rozsahu sa líši od charakteristík oceňovaného majetku, 2. cenu majetku, s vývojom cien ktorého vývoj ceny oceňovaného majetku vykazuje štatistickú závislosť, 3. pri dlhovom majetku úrokovú sadzbu, výnosovú krivku, rizikovú maržu alebo ďalšie zložky ocenenia podobného druhu dlhového nástroja, s podobnou splatnosťou a podobným dlžníkom, b) výdavkového prístupu, ktorý vychádza z peňažnej sumy, ktorú by bolo potrebné vydať na obstaranie majetku, ktorý by mal pre účtovnú jednotku porovnateľný prínos ako oceňovaný majetok, pričom tento prístup sa používa najmä na ocenenie nefinančného

majetku; zohľadňujú sa pri tom informácie z operácií alebo cenové ponuky z trhu z hľadiska jeho druhu a miesta, na ktorom by sa majetok pravdepodobne obstaral, vrátane maloobchodného trhu, c) príjmového prístupu, napríklad model súčasnej hodnoty, ktorý je založený na súčasnej hodnote budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok, pričom diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia, ktorý nesie danú mieru rizika.

Z

(8) Akcie a podiely v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podielovou účasťou sa môžu oceňovať metódou vlastného imania. Pri použití metódy vlastného imania sa hodnota akcií a podielov porovnáva s hodnotou zodpovedajúcou miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou a hodnota akcií a podielov sa upraví na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou. Ak účtovná jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takých akcií a podielov a za predpokladu, že môže určiť ocenenie metódou vlastného imania. Účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka podielovú účasť, poskytuje informácie o aktuálnej štruktúre svojho vlastného imania v takom čase, aby účtovná jednotka mohla oceniť akcie a podiely metódou vlastného imania. (9) Pri dlhových cenných papieroch a iných úročených pohľadávkach sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti alebo ich prevodu na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku. Pri dlhových cenných papieroch emitovaných účtovnou jednotkou a iných úročených záväzkoch sa ich ocenenie odo dňa ich prvotného zaúčtovania do dňa splatnosti alebo ich postúpenia na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku. (10) Účtovná jednotka, ktorá ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) neoceňuje cenné papiere a podiely podľa § 25 ods. 8 reálnou hodnotou, neoceňuje tieto cenné papiere a podiely reálnou hodnotou ani ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) a c).


87

(11) Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou okrem majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. c) a neoceňuje majetok metódou vlastného imania podľa odseku 8. (12) Ocenenie reálnou hodnotou sa ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu.]

§ 28 (1) Účtovná jednotka, ak nie je ďalej ustanovené inak, odpisuje hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ide 41) o zmluvu o výpožičke počas doby zabezpečenia záväzku prevodom práva42) alebo ak sa vlastnícke právo k veciam nadobúda iným spôsobom 43) ako prevzatím veci, ako aj v ďalších prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, o majetku účtuje a odpisuje ho účtovná jednotka, ktorá ho používa. (2) Pozemky, predmety z drahých kovov a iný 44) majetok vymedzený osobitnými predpismi sa neodpisujú. (3) Účtovná jednotka uvedená v odseku 1 je povinná zostaviť si odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku. Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Účtovná jednotka podľa § 9 ods. 2 účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva a účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, si môže určiť v odpisovom pláne odpisy podľa osobitného predpi35c) su, ak sú v tomto osobitnom predpise určené inak ako podľa tohto zákona. (4) Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Ak neboli náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka vyplácať

88

dividendy, podiely a tantiémy iba vtedy, ak úhrnná výška výsledku hospodárenia a fondov tvorených zo zisku určeného na vyplácanie je vyššia ako celková výška neodpísaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania. [účinnosť od 1. januára 2016: (4) Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Ak sa nedá životnosť goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od ich obstarania. Ak neboli aktivované náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka rozdeliť zisk, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania.]

ŠIESTA ČASŤ INVENTARIZÁCIA § 29 (1) Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. (2) Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Účtovná jednotka pre potreby zostavenia priebežnej účtovnej závierky vykonáva inventarizáciu len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3. Ustanovenia o vykonávaní inventarizácií podľa osobitných predpisov45) nie sú týmto dotknuté. (3) Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ako je ustanovená v odseku 2, ktorá však nesmie prekročiť štyri roky. Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.



§ 30 (1) Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou; ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry. (2) Inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva (§ 8 ods. 4). Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje: a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska, b) deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry, c) stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25, d) miesto uloženia majetku, e) meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku, f) zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25, g) zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov, h) odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru, i) meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, j) poznámky. (3) Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa

preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska, b) výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom, c) výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27, d) meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

Z

(4) Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia. (5) Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to a) manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom; pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok, b) prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. (6) Rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely. (7) Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.


89

SIEDMA ČASŤ ÚČTOVNÁ DOKUMENTÁCIA § 31 Účtovný záznam

účtovných záznamov v písomnej forme a v technickej forme, ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme. Túto povinnosť má účtovná jednotka po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať uvedené účtovné záznamy.

(1) Účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky tvorí súhrn všetkých účtovných záznamov vytváraných podľa § 4 ods. 5.

(6) Účtovná jednotka je povinná na žiadosť audítora poskytnúť účtovné záznamy vo forme požadovanej audítorom, ak účtovné záznamy v takejto požadovanej forme vedie.

(2) Na účely tohto zákona sa považuje za a) písomnú formu účtovný záznam vykonaný rukopisom, písacím strojom, tlačiarenskými alebo reprografickými technikami, alebo tlačiarenským výstupným zariadením výpočtovej techniky, ktorého obsah je pre fyzickú osobu čitateľný, b) technickú formu účtovný záznam vykonaný elektronickým, optickým alebo iným spôsobom neuvedeným v písmene a), ktorý umožňuje jeho prevedenie do písomnej formy; prevedenie do písomnej formy sa nevyžaduje pri podpisovom zázname podľa § 32 ods. 3. (3) Účtovná jednotka môže vykonať prevod účtovného záznamu z jednej formy do druhej formy. V tomto prípade je povinná zabezpečiť, aby obsah účtovného záznamu v novej forme bol zhodný s obsahom účtovného záznamu v pôvodnej forme. Táto povinnosť sa považuje za splnenú, ak účtovná jednotka predloží účtovný záznam v pôvodnej aj novej forme a ich obsah je zhodný alebo to preukáže iným spôsobom, ktorý nespochybní žiadna z osôb, ktoré s prevedeným záznamom pracujú. Účtovná jednotka je povinná mať k dispozícii účtovné záznamy, ktorými dokladuje formu vedenia účtovníctva. (4) Všetky formy účtovného záznamu sú rovnocenné; obsah všetkých účtovných záznamov má rovnaké dôsledky, ak sú vykonané vo forme podľa odseku 2. (5) Ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme, je povinná disponovať takými prostriedkami, nosičmi a vybavením, ktoré umožňujú vykonať prevod účtovných záznamov do formy, v ktorej je ich obsah pre fyzickú osobu čitateľný. Pre potreby overovania účtovnej závierky audítorom (§ 19), jej zverejňovania (§ 23d) a pre potreby orgánov podľa § 38 je účtovná jednotka povinná na požiadanie umožniť oprávneným osobám zoznámiť sa s obsahom nimi určených

§ 32 Preukázateľnosť účtovného záznamu (1) Na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, a) ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť, b) ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov, c) prenesený spôsobom podľa § 33, ak spĺňa požiadavky podľa písmena a) alebo písmena b). (2) Ak účtovná jednotka prenáša účtovný záznam mimo účtovnej jednotky prostredníctvom informačného systému, považuje sa účtovný záznam za preukázateľný, ak sa prenášal spôsobom podľa § 33. Účtovný záznam určený na prenášanie musí byť zabezpečený podpisovým záznamom, ktorým môže byť účtovnými jednotkami vzájomne uznávaný obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej forme. Účtovný záznam musí byť zabezpečený najneskôr v okamihu jeho odovzdania na prenos. (3) Podpisovým záznamom sa rozumie účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis, alebo obdobný preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme. Na obidve formy podpisového záznamu sa pritom prihliada rovnako a obidve sa môžu použiť na mieste, kde sa vyžaduje vlastnoručný podpis. (4) K jednému účtovnému záznamu môže byť pripojených viac podpisových záznamov.

§ 33 Prenos účtovného záznamu Prenos účtovného záznamu musí účtovná jednotka zabezpečiť pred jeho zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi doň a neoprávneným prístupom k nemu.


90


§ 34 Oprava účtovného záznamu (1) Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu spôsobom podľa odseku 2. (2) Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. (3) Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad. (4) Deň v účtovnom zázname treba zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov. (5) Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.

§ 35 Uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie (1) Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením. (2) Účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku 3. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve. (3) Účtovné záznamy sa uchovávajú takto: a) účtovná závierka, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22 a výročná správa počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b) účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtový rozvrh počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú, c) účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorými účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva (§ 31 ods. 2) počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použili, d) ostatné účtovné záznamy počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli porušené ostatné ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov.

Z

(4) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19 alebo § 22, je povinná uchovávať správu audítora počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa overovanie audítorom týka. (5) Účtovná jednotka je povinná pred svojím zánikom alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti zabezpečiť uchovanie účtovných záznamov.

§ 36 Ostatné ustanovenia o účtovnej dokumentácii (1) Účtovné záznamy, ktoré sa týkajú správneho konania, trestného konania, občianskeho súdneho konania alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom sa skončila lehota na ich preskúmanie. Účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, sa uchovávajú v lehote podľa tohto zákona, najmenej však v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa osobitného predpisu47a) alebo v lehote ustanovenej osobitnými predpismi.45a) (2) Účtovná jednotka môže ako účtovné záznamy použiť aj mzdové listy, daňové doklady alebo inú dokumentáciu vyplývajúcu z osobitných predpisov. Takto použitá dokumentácia musí spĺňať požiadavky kladené týmto zákonom na účtovné záznamy. Túto dokumentáciu uchováva


91

účtovná jednotka počas doby ustanovenej v § 35 ods. 3 podľa toho, akú funkciu plní pri vedení účtovníctva. (3) Účtovné doklady a iné účtovné záznamy, ktoré sa týkajú záručných lehôt a reklamačných konaní, uchováva účtovná jednotka počas doby, počas ktorej záručné lehoty alebo reklamačné konania trvajú; účtovné záznamy, ktoré sa týkajú nezinkasovaných pohľadávok alebo nezaplatených záväzkov, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom došlo k ich inkasu alebo zaplateniu. (4) Knihy analytickej evidencie pohľadávok a knihy analytickej evidencie záväzkov, účtovné doklady a iné účtovné záznamy, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou z doby pred 1. januárom 1949, a účtovnú závierku vzťahujúcu sa na prevod majetku na iné právnické osoby alebo fyzické osoby, vykonaný podľa osobitného predpi46) su, uchováva účtovná jednotka do doby, kým ministerstvo z vlastného podnetu alebo na žiadosť účtovnej jednotky nedá súhlas na vyradenie tejto dokumentácie.

ÔSMA ČASŤ OSOBITNÉ USTANOVENIA NA ÚČELY PRECHODU ZO SLOVENSKEJ MENY NA EURO § 37a (1) Ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza dňu 47aa) zavedenia meny euro v Slovenskej republike (ďalej len „zavedenie eura“), účtovné knihy uzavrú a priebežnú účtovnú závierku v úplnej štruktúre v rozsahu riadnej účtovnej závierky zostavia účtovné jednotky a) s účtovným obdobím, ktoré je hospodárskym rokom, b) s účtovným obdobím kratším ako 12 kalendárnych mesiacov z dôvodu zmeny účtovného obdobia, c) v konkurze, d) v likvidácii. (2) Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku podľa odseku 1, sa nevzťahuje povinnosť mať overenú túto účtovnú závierku audítorom podľa § 19 vrátane jej zverejňovania a povinnosť vyhotovenia priebežnej správy podľa § 20 ods. 4.

§ 37 (3) V priebežnej účtovnej závierke podľa odseku 1 sa údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie nevykazujú, ak súčasne nejde o účtovnú závierku, ktorej zostavenie sa vyžadu14) je podľa osobitného predpisu.

(1) Podrobnosti o inom obsahovom vymedzení položiek majetku a jeho vykázanie v účtovnej závierke môže ministerstvo ustanoviť z dôvodov osobitného charakteru majetku pre a) ozbrojené sily Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, b) ozbrojené bezpečnostné zbory v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, c) Zbor väzenskej a justičnej stráže v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, d) Slovenskú informačnú službu, e) Správu štátnych hmotných rezerv.

(4) Účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, prepočíta na slovenskú menu a) majetok a záväzky vyjadrené v mene euro s výnimkou prijatých preddavkov a poskyt47ab) nutých preddavkov konverzným kurzom, b) majetok a záväzky vyjadrené v inej cudzej mene ako v eure s výnimkou prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska platným ku dňu bezprostredne predchádzajúcemu dňu zavedenia eura.

(2) Opatrenie podľa § 4 ods. 2, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania a rámcová účtová osno47) 47) va pre banky, pobočky zahraničných bánk, Národnú banku Slovenska a Fond ochrany vkladov, vydá ministerstvo po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska.

(5) Na výkon inventarizácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku podľa odseku 1, sa ustanovenie § 29 ods. 2 druhej vety nepoužije.


92

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve (6) Ak účtovná jednotka nevykonala inventarizáciu v inej lehote podľa § 29 ods. 3, možno fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, vykonať v priebehu posledných troch mesiacov pred dňom, ktorý bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura. Fyzickú inventúru zásob možno vykonávať v období od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky hmotného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura.

(6) Účtovná jednotka postupuje ku dňu zavedenia eura pri zaokrúhľovaní prepočítaných peňažných 47ac) súm v súlade s osobitným predpisom.

§ 37c Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a, sa ustanovenia 22a) § 37a a 37b vzťahujú, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Na ocenenie prírastku a úbytku majetku, ktorým sú peňažné prostriedky v slovenských korunách v pokladnici účtovnej jednotky, sa v období duál47ad) neho hotovostného peňažného obehu použije konverzný kurz.

DEVIATA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 37b

§ 38

(1) Účtovná jednotka otvorí ku dňu zavedenia eura účtovné knihy a podsúvahové účty v mene euro a informatívne aj v slovenských korunách.

(1) Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak a) neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4, b) neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy podľa § 16, c) neuložila dokumenty podľa § 23a a 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d alebo nevyhovela výzve podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu, d) nedala overiť účtovnú závierku alebo súlad údajov účtovnej závierky s výročnou správou audítorom a tým porušila ustanovenia § 19, 22 alebo § 22a, e) nedala schváliť alebo nedala odvolať audítora podľa § 19 ods. 2, f) nemala zriadený výbor pre audit podľa § 19a, g) neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke, h) neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke, i) porušila ustanovenia § 9, j) porušila ustanovenia § 17, k) nedodržala oceňovanie podľa § 24 až 28, l) porušila ustanovenia § 31,

(2) Účtovná jednotka prepočíta ku dňu zavedenia eura jednotlivé zložky aktív a pasív zo slovenských korún na eurá konverzným kurzom s výnimkou podľa odsekov 3 až 5. Účtovná jednotka podľa § 37a ods. 1 prepočíta ku dňu zavedenia eura konverzným kurzom zo slovenských korún na eurá aj konečné stavy nákladov, konečné stavy výnosov, súhrnné stavy príjmov a súhrnné stavy výdavkov. (3) Účtovná jednotka prepočíta ku dňu zavedenia eura jednotlivé zložky prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov vyjadrené v eurách na hodnotu jednotlivých zložiek prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov v eurách v čase prijatia preddavku a poskytnutia preddavku. (4) Ku dňu zavedenia eura sa na prepočet jednotlivých zložiek účtov časového rozlíšenia, ktoré vznikli ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu v eurách, odsek 3 vzťahuje primerane. (5) Účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, prepočíta ku dňu zavedenia eura základné imanie vyjadrené v eurách na hodnotu základného imania zapísaného do obchodného registra v eurách.

Z

§ 37d


93

m) porušila ustanovenia § 34, n) porušila ustanovenia § 35, o) porušila ustanovenie § 11 ods. 3. (2) Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt a) podľa odseku 1 písm. a) a o) do 3 000 000 eur, b) podľa odseku 1 písm. b) až g) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000 eur, c) podľa odseku 1 písm. i) až n) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 100 000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100 000 eur, d) podľa odseku 1 písm. h) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 1 000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 1 000 eur. (3) Porušením povinností ustanovených týmto zákonom nie je účtovanie a vykazovanie, ktoré je 22a) v súlade s osobitným predpisom, v účtovných jednotkách, ktorým táto povinnosť vyplýva z § 17a. (4) Daňový úrad je oprávnený vykonávať v účtovnej jednotke kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. (5) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované

účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpi48) su písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období. (6) Daňový úrad uloží pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo. (7) Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 38a Ak daňový úrad zistí porušenie predpisov v oblasti účtovníctva platných do 1. januára 2003, môže uložiť pokutu až do výšky 33 193,91 eura, ak toto porušenie malo za následok neúplnosť, nepreukázateľnosť alebo nesprávnosť účtovníctva.

§ 39 Lehota na uchovávanie účtovných písomností a záznamov, ktorá sa ku dňu účinnosti tohto zákona neskončila, plynie podľa doterajšieho predpisu.

§ 39a Zrušený.

§ 39b (1) Podľa tohto zákona sa konsolidovaná účtovná závierka zostavuje prvýkrát za prvé účtovné obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2005. (2) Podľa § 17a sa individuálna účtovná závierka zostavuje prvýkrát za prvé účtovné obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2006; do tohto obdobia sa na účtovné jednotky nevzťahuje § 38 ods. 3. (3) Podľa § 17b ods. 2 zostavuje Národná banka Slovenska účtovnú závierku prvýkrát za prvé účtovné obdobie, v ktorom Slovenská republika zavedie euro ako svoju menu. (4) Na konania začaté pred 1. januárom 2005 sa vzťahuje doterajší predpis.


94


§ 39c Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 39d (1) Vyhlásenie o správe a riadení spoločnosti uvádza účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ako osobitnú časť výročnej správy podľa § 20 ods. 6 až 8 prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2007 a neskôr. (2) Konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a konsolidované účtovné závierky účtovných jednotiek verejnej správy sa zostavujú prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2009. (3) Súhrnná účtovná závierka verejnej správy sa zostavuje prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2010. (4) Na konania podľa § 38 začaté pred 1. januárom 2008 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2007.

§ 39e Ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom od 1. decembra 2008 sa použije pri zostavovaní účtovnej uzávierky, ktorá sa zostavuje po dni účinnosti tohto zákona.

§ 39f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009 (1) Fyzická osoba, ktorá bola do 28. februára 2009 účtovnou jednotkou a po 1. marci 2009 sa rozhodla viesť daňovú evidenciu podľa osobitné4a) ho predpisu, uzavrie účtovné knihy k 28. februáru 2009; účtovná závierka sa nezostavuje. Informácie z účtovných kníh prevedie táto fyzická osoba do daňovej evidencie v rozsahu potrebnom na účely vedenia daňovej evidencie podľa 4a) osobitného predpisu. (2) Ustanovenia § 9, 19, 22 a 28 v znení účinnom od 1. marca 2009 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. marcu 2009 a neskôr.

§ 39g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010 (1) Na odpisovanie goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009. (2) Ustanovenie § 19 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na overenie riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky akciovej spoločnosti, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2010 a neskôr.

Z

§ 39h Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 31. decembra 2010 Ustanovenie § 22 ods. 12 v znení účinnom od 31. decembra 2010 sa prvýkrát použije pri posudzovaní povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu, ktoré sa zostavujú k 31. decembru 2010 a neskôr.

§ 39i Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012 (1) Pozemkové spoločenstvo, ktoré účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva, začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva 1. januára 2012, ak má účtovné obdobie kalendárny rok, alebo prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po 1. januári 2012, ak má účtovné obdobie hospodársky rok. (2) Ustanovenie § 22 ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa prvýkrát použije pri posudzovaní podmienok na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy za účtovné obdobie začínajúce sa 1. januára 2012 a neskôr. (3) Ustanovenie § 23a sa prvýkrát použije na uloženie dokumentov, ktoré sa týkajú účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2013 a neskôr. (4) Na konania podľa § 38 začaté pred 1. januárom 2012 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2011. Na pokuty za porušenie


95

ustanovení tohto zákona, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2012, sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012, ak sú pre účtovnú jednotku priaznivejšie.

§ 39j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014 (1) Ustanovenia § 2 ods. 5 až 7 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použijú v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr. (2) Ustanovenia § 17a ods. 2 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2014 a neskôr. (3) Ustanovenia § 17a ods. 3 písm. c) a d) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2014 a neskôr. (4) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o sumu ročného podielu prijatej dane, ktorá bola prijatá do 31. decembra 2013. (5) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku podľa § 21 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2008. (6) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku podľa § 21 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa § 23b, ak ide o zverejnenie súvahy a výkazu ziskov a strát za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012. (7) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia účtovnej závierky overenej audítorom v Obchodnom vestníku podľa osobitného

96

29h)

predpisu v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o zverejňovanie účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2008. (8) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia účtovnej závierky overenej audítorom v Obchodnom vestníku podľa osobitného 29h) predpisu v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa § 23b, ak ide o zverejnenie účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012. (9) Ustanovenia § 23 ods. 2 písm. h) a i) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použijú na uloženie výročných správ, ktoré sa vyhotovujú za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2013 a neskôr. (10) Ustanovenia § 25 ods. 7 a § 27 ods. 11 sa prvýkrát použijú v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr. Zmena metódy oceňovania sa vykáže v účtovnej závierke za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr.

§ 39k Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 (1) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, postupuje podľa § 2 ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát od 1. januára 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 k 31. decembru 2014. (2) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 2 ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v priebehu roka 2015. (3) Účtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro účtovnú jednotku, sa považuje za mikro účtovnú jednotku podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2015.


Právne predpisy | Zákon o účtovníctve (4) Účtovná jednotka, ktorá podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa rozhodla, že sa nebude považovať za mikro účtovnú jednotku, sa od 1. januára 2015 považuje za malú účtovnú jednotku.

§ 39l Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015 (1) Ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 sa prvýkrát použije v účtovnom období, ktoré končí najskôr 31. decembra 2015. Ak účtovná jednotka, ktorej účtovné obdobie začína po 1. januári 2015, zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku, použije prvýkrát ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 pri jej zostavovaní po 30. júni 2015.

§ 40 Zrušuje sa zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1996 Z. z., zákona č. 173/1998 Z. z., zákona č. 336/1999 Z. z., zákona č. 387/2001 Z. z., zákona č. 483/2001 Z. z. a zákona č. 247/2002 Z. z.

§ 41

Zákon č. 562/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004 okrem bodov 1 (§ 9 ods. 1), 2 (§ 9 ods. 3) a 6 (§ 39a), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2005.

(2) Na konanie podľa § 38 začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2015 sa vzťahujú predpisy účinné do 30. júna 2015.

Zákon č. 561/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2005 okrem čl. I bodu 27 (§ 17a a § 17b), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

[účinnosť od 1. januára 2016:

Zákon č. 518/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

§ 39m Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016 (1) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, oceňuje majetok podľa § 25 ods. 1 písm. d) a majetok a záväzky podľa § 27 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016. (2) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, vyhotovuje výročnú správu, správu o platbách, konsolidovanú výročnú správu a konsolidovanú správu o platbách prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016. (3) Materská účtovná jednotka zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016. (4) Ustanovenie § 28 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na goodwill a aktivované náklady na vývoj obstarané od 1. januára 2016.]

Z

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem § 3 ods. 4 až 7, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 688/2006 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (29. decembra 2006). Zákon č. 198/2007 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (26. 4. 2007) okrem vybraných ustanovení čl. I bodov 1 až 11, 13 a 14, 16 až 25, 27 a 28, 30, 32 až 59, 61, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2008, a čl. I bodov 29 a 31 (§ 22 ods. 3 a § 22a), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2009. Zákon č. 540/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2008. Zákon č. 621/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2008. Zákon č. 378/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2008. Zákon č. 465/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2008 okrem čl. I bodov 1 až 12, 15 a 16, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2009. Zákon č. 567/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2009.


97

Zákon č. 61/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. marca 2009.

Zákon č. 440/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 30. decembra 2012.







Zákon č. 547/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 31. decembra 2011 okrem čl. I bodov 1, 2, bodov 4 až 11, 16, 17, 19, 20, § 23 a § 23a bodu 21, bodov 22 až 35, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2012 a čl. I bodov 3, 13 až 15, § 23b a § 23c bodu 21 a čl. II až V a čl. VII až XL, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014.

Zákon č. 130/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2015 okrem čl. I bodov 1, 3 až 5, 9 až 13, 15 až 37 a § 39m v bode 41, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016 a čl. I bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017.

ODKAZY A POZNÁMKY POD ČIAROU 1) 2) 3) 4) 4a) 4b) 4c) 5) 6) 7) 7a) 7b) 7c) 8) 9) 10) 11) 12) 13) 14) 15) 16) 17) 18)

§ 18 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. § 21 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z. Napríklad zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. § 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zrušená. Zrušená. Napríklad § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. § 69a ods. 1 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z. § 69 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. § 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z. Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch). Zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov. Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 14 zákona č. 595/2003 Z. z. Napríklad § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 3 zákona č. 594/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 37 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 600/1992 Zb. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zrušená.


98

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve 19) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 20) Napríklad § 12 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. 21) § 69b Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z. 22) Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike. 22a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29; Ú. v. ES L 243, 11. 9. 2002) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 297/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9. 4. 2008). Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29. 11. 2008) v platnom znení. 22aa) § 5 písm. j) zákona č. 594/2003 Z. z. 22aaa) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 22ab) Napríklad § 17 ods.1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 534/2005 Z. z., Obchodný zákonník. 22ac) Medzinárodný účtovný štandard 27 bod 38, Medzinárodné účtovné štandardy 28 a 31, nariadenie (ES) č. 1126/2008 v platnom znení. 22ad) Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplneníniektorých zákonov v zneníneskorších predpisov. 22b) Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, príloha č. 18 k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 185/2004 Z. z.). 22c) § 2 zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 22ca) § 14 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 688/2006 Z. z. 23) Zrušená. 24) Napríklad § 40 zákona č. 483/2001 Z. z., § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. 24a) § 18 zákona č. 540/2007 Z. z. 24aa) Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 25) Napríklad § 40 zákona č. 483/2001 Z. z., § 35 ods. 4 zákona č. 34/2002 Z. z. 26) § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. 26a) § 2 ods. 1 a § 21 ods. 4 zákona č. 540/2007 Z. z 26aa) Napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z. 27) Napríklad § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 35 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z. [účinnosť od 1. januára 2016: 27) Napríklad § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 463/2013 Z. z.]

Z

27a) § 161d ods. 2 Obchodného zákonníka. 28) Napríklad § 35 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z. 28a) Napríklad zákon č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 28aa) § 8 písm. f ) zákona č. 566/2001 Z. z. [účinnosť od 1. januára 2016: 28ab) Napríklad § 15 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 76 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.] 28b) § 23 zákona č. 540/2007 Z. z. 28c) Napríklad § 18 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov. 28d) Zrušená. [účinnosť od 1. januára 2016: 28d) Príloha č. 1 sekcia B divízia 05 až 08 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení


99

a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30. 12. 2006) v platnom znení. 28e) Príloha č. 1 sekcia A divízia 02 skupina 02.2 nariadenia (ES) č. 1893/2006 v platnom znení.] 29) Zrušená. 29a) Sekcia C prílohy vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. 29b) Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. [účinnosť od 1. januára 2016: 29ba) § 5 zákona č. 523/2004 Z. z.] 29c) § 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 29d) Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 29da) § 34 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29db) § 6 ods. 21 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 46/2011 Z. z. 29e) Napríklad § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 8 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/2008 Z. z. o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov. 29f) § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 29g) § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 548/2010 Z. z., § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. 29h) Napríklad § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29ha) Napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 352/2013 Z. z., § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29i) Napríklad § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z., § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z., zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29j) § 2 ods. 2 písm. h) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 29k) § 13, 14, 30 až 33 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29ka) § 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 29kb) § 48 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29l) Napríklad zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29m) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. 29n) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 29o) § 66b ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 30) Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 31) Zákon č. 483/2001 Z. z. Zákon č. 95/2002 Z. z. 32) Zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov. 33) Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 33a) Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010). Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010). § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. 34) Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z., zákon č. 566/2001 Z. z. 35) § 59 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.

100


Právne predpisy | Zákon o účtovníctve 35a) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. 35aa) § 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 503/2009 Z. z. 35ab) § 88b zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. 35b) § 20 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 35c) § 22 až 29 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 36) § 20 zákona č. 595/2003 Z. z. 37) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 280/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 381/2001 Z. z. 37a) § 73a až 73j zákona č. 594/2003 Z. z. v znení zákona č. 213/2006 Z. z. 37b) § 119 zákona č. 203/2011 Z. z. 38) Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. 39) § 95 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [účinnosť od 1. januára 2016: 39) Zrušená.] 40) Zrušená. 41) § 659 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 42) § 553 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 43) § 133 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 44) Napríklad zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 45) § 184 Zákonníka práce. 45a) Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 46) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. 47) § 2 ods. 1 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. 47a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. 47aa) § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 47ab) § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 659/2007 Z. z. 47ac) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 75/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá vykazovania, prepočtu a zaokrúhľovania peňažných súm v súvislosti s prechodom na menu euro na účely účtovníctva, daní a colné účely. 47ad) § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 659/2007 Z. z. 48) § 46 zákona č. 563/2009 Z. z.


Z

101

Príloha k zákonu č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE Týmto zákonom sa preberajú tieto právne akty: 1. Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 (3) g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/ zv.1; Ú. v. ES L 222, 14. 8. 1978) v znení smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/ zv.1; Ú. v. ES L 193, 18.7.1983), smernice Rady 84/569/EHS z 27. novembra 1984 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/ zv.1; Ú. v. ES L 314, 4.12.1984), smernice Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/ zv.1; Ú. v. ES L 395, 30.12.1989), smernice Rady 90/604/EHS z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/ zv.1; Ú. v. ES L 317, 16.11.1990), smernice Rady 90/605/EHS z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv.1; Ú. v. ES L 317, 16.11.1990), smernice Rady 94/8/ES z 21. marca 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/ zv.1; Ú. v. ES L 82, 25. 3. 1994), smernice Rady 1999/60/ES zo 17. júna 1999 (Ú. v. ES L 162, 26. 6. 1999), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/65/ES z 27. septembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/ zv.1; Ú. v. ES L 283, 27. 10. 2001), smernice Rady 2003/38/ES z 13. mája 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/ zv.1; Ú. v. EÚ L 120, 15. 5. 2003), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv.1; Ú. v. EÚ L 178, 17. 7. 2003), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006 (Ú. v. EÚ L 224, 16. 8. 2006) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/99/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006). 2. Siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 (3) g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv.1; Ú. v. ES L 193, 18. 7. 1983) v znení smernice Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv.1; Ú. v. ES L 395, 30. 12. 1989), smernice Rady 90/604/EHS z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv.1; Ú. v. ES L 317, 16.11.1990), smernice Rady 90/605/EHS z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv.1; Ú. v. ES L 317, 16.11.1990), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/65/ES z 27. septembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv.1; Ú. v. ES L 283, 27. 10. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/ zv.1; Ú. v. EÚ L 178, 7. 7. 2003), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006 (Ú. v. EÚ L 224, 16. 8. 2006) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/99/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006). 3. Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.6/zv.1; Ú. v. ES L 372, 31.12.1986) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/65/ES z 27. septembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv.1; Ú. v. ES L 283, 27. 10. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv.1; Ú. v. EÚ L 178, 17. 7. 2003) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006 (Ú. v. EÚ L 224, 16. 8. 2006). 4. Smernica Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.6/zv.1; Ú. v. ES L 374, 31.12.1991) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv.1; Ú. v. EÚ L 178, 17. 7. 2003) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006 (Ú. v. EÚ L 224, 16. 8. 2006).

102

Ochrana osobných údajov – čaká vás kontrola z Úradu na ochranu osobných údajov SR? Na čo si treba dať pozor? Program a termíny školení nájdete na www.profivzdelavanie.sk alebo na tel. č. +421 41 70 53 888.

Právne predpisy | Zákon o účtovníctve 5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv. 2; Ú. v. EÚ L 142, 30. 4. 2004) – čl. 10 ods. 1 a 3, čl. 21. 6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006) – čl. 2 ods. 13, čl. 37, čl. 38 ods. 1, čl. 41, čl. 49, čl. 53. 7. Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17. 11. 2006) – čl. 1 až 4, čl. 6, čl. 8. 8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/49/ES z 18. júna 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, pokiaľ ide o určité požiadavky na zverejnenie pre stredné spoločnosti a povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku (Ú. v. EÚ L 164, 26. 6. 2009).

Z

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009). 10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty (Ú. v. EÚ L 81, 21. 3. 2012). 11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29. 6. 2013). 12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15. 11. 2014). 13. Smernica Rady 2014/102/EÚ zo 7. novembra 2014, ktorou sa upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky (Ú. v. EÚ L 334, 21. 11. 2014).

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Podvojné účtovníctvo pre pokročilých Ing. Vladimír Ozimý

15. – 16. 10. 2015

Bratislava

Odložená daň z príjmov podľa medzinárodnej a slovenskej legislatívy Ing. Mária Cvečková, CA

12. 10. 2015

Bratislava

Podnikové kombinácie Ing. Mária Cvečková, CA

4. 11. 2015

Žilina

Dlhodobý majetok z hľadiska IAS/ IFRS v príkladoch Ing. Mária Cvečková, CA

5. – 6. 11. 2015

Bratislava

Zoznam všetkých školení nájdete na www.profivzdelavanie.sk. Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: +421 41 70 53 888, e-mail: [email protected]. Nájdete nás aj na facebooku na adrese www.facebook.com/VzdelavacieCentrum.

103

PRÁVNE PREDPISY

Novela zákona o účtovníctve V Zbierke zákonov bola pod č. 130/2015 Z. z. publikovaná novela zákona o účtovníctve, ktorou sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve v troch etapách, a to od 1. 7. 2015, 1. 1. 2016 a 1. 1. 2017. Zmeny sa týkajú zatrieďovania účtovných jednotiek do veľkostných skupín, správnych deliktov, stanovenia podielovej účasti účtovnej jednotky, vykazovania údajov v priebežnej účtovnej závierke, zostavovania konsolidovanej účtovnej závierky, povinností subjektov verejnej správy, oceňovania a ďalších oblastí. MF SR už pripravuje ďalšiu novelu tohto zákona, ktorej niektoré body by mali byť účinné od 1. 1. 2016 a 17. 6. 2016. Národná rada Slovenskej republiky dňa – 6. mája 2015 schválila zákon č. 130/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela ZoÚ“). Citovaným zákonom sa v čl. I mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚ“), pričom zmeny a doplnenia sú účin- – né od 1. 7. 2015 okrem čl. I bodov 1, 3 až 5, 9 až 13, 15 až 37 a § 39m v bode 41, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 1. 2016 a čl. I bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť 1. 1. 2017. Novelou ZoÚ sa transponujú tieto smernice Európskeho parlamentu a Rady:

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES, a zrušujú sa smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (ďalej len „smernica 2013/34/EÚ“), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (ďalej len „smernica 2014/95/EÚ“).

1. Zmeny účinné od 1. 7. 2015 1.1 Zatriedenie účtovnej jednotky do veľkostnej skupiny

DÚPP 13/2015

Zmena: § 2 ods. 10 ZoÚ Prechodné ustanovenie: § 39l ods. 1 ZoÚ

104

§ 2 ods. 10 ZoÚ od 1. 7. 2015 znie: „Účtovné jednotky podľa odseku 5 sa zatriedia do veľkostnej skupiny na základe splnenia podmienok podľa odsekov 6 až 8 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za príslušné účtovné obdobie, pričom účtovná jednotka posudzuje splnenie podmienok aj za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Účtovná jednotka je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho účtovného obdobia po

Právne predpisy | Novela zákona o účtovníctve

tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať podmienky podľa odsekov 6 až 8, ak odseky 11 a 12 neustanovujú inak. Pri posudzovaní podmienok podľa odsekov 6 až 8 sa pri zmene účtovného obdobia neposudzujú podmienky za kratšie účtovné obdobie podľa § 3 ods. 5. Účtovná jednotka, ktorá nespĺňa podmienky zatriedenia do veľkostných skupín podľa odsekov 5 až 8, sa zatriedi ako malá účtovná jednotka. Účtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veľkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu.“

Od 1. 1. 2015 bolo do ZoÚ ustanovené triedenie určených účtovných jednotiek do troch veľkostných skupín – mikro, malé a veľké účtovné jednotky po splnení aspoň dvoch z ustanovených podmienok pre príslušnú veľkostnú skupinu, a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za príslušné účtovné obdobie aj za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

V praxi sa vyskytli prípady, keď účtovné jednotky nespĺňali podmienky na zatriedenie sa do určitej veľkostnej skupiny.

Z

Preto sa v § 2 ods. 10 ZoÚ ustanovuje, že účtovná jednotka, ktorá nespĺňa podmienky zatriedenia do veľkostných skupín podľa § 2 ods. 5 až 8 ZoÚ, sa zatriedi ako malá účtovná jednotka.

Poznámka: V zmysle § 2 ods. 5 ZoÚ sa do príslušných veľkostných skupín zatrieďujú nasledovné účtovné jednotky: – obchodná spoločnosť, – družstvo, – fyzická osoba podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu ZoÚ účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, – fyzická osoba podľa osobitného predpisu [§ 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka], – pozemkové spoločenstvo (zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách).

V § 2 ods. 10 ZoÚ sa ustanovuje, že účtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veľkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu. Prechodné ustanovenie: Ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. 7. 2015 sa prvýkrát použije v účtovnom období, ktoré končí najskôr 31. 12. 2015, tzn. pri zostavovaní

účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré končí najskôr 31. 12. 2015. Ak účtovná jednotka, ktorej účtovné obdobie začína po 1. 1. 2015, zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku, použije prvýkrát ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. 7. 2015 pri jej zostavovaní po 30. 6. 2015 (§ 39l ods. 1 ZoÚ).

Príklad č. 1: Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, ktorej účtovné obdobie je kalendárny rok, na účely zatriedenia sa do príslušnej veľkostnej skupiny k 1. 1. 2015 posudzovala splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 k 31. 12. 2014 (príslušné účtovné obdobie) a k 31. 12. 2013 (bezprostredne predchádzajúce Súčasné trendy ekonomickej kriminality v SR – aká tenká je hranica medzi daňovou optimalizáciou a daňovou trestnou činnosťou, sa dozviete na našej konferencii 28. 10. 2015. Informácie na www.profivzdelavanie.sk.

105

účtovné obdobie). Pri posudzovaní podmienok účtovná jednotka zistila, že za rok 2013 splnila veľkostné podmienky pre zatriedenie sa do malej účtovnej jednotky a za rok 2014 splnila veľkostné podmienky pre zatriedenie sa do veľkej účtovnej jednotky. Do ktorej veľkostnej skupiny sa účtovná jednotka zatriedi? Účtovná jednotka nesplnila podmienky pre rovnakú veľkostnú skupinu k 31. 12. 2014 a k 31. 12. 2013, tzn. nevie sa zatriediť do príslušnej veľkostnej skupiny. Preto sa v zmysle § 2 ods. 10 ZoÚ v znení účinnom od 1. 7. 2015 zatriedi ako malá účtovná jednotka.

Príklad č. 2: Účtovná jednotka do 31. 12. 2014 účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva a od 1. 1. 2015 začala účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Do ktorej veľkostnej skupiny sa účtovná jednotka zatriedi? Podmienky pre začlenenie do príslušnej veľkostnej skupiny sú upravené pre podvojné účtovníctvo (celková suma majetku sa zisťuje zo súvahy – § 2 ods. 9 ZoÚ, do čistého obratu sa zahŕňajú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav – § 2 ods. 15 ZoÚ). Keďže v tomto prípade účtovná jednotka nevie z uzavretého jednoduchého účtovníctva posúdiť ustanovené podmienky pre zatriedenie sa do príslušnej veľkostnej skupiny, tzn. nespĺňa podmienky na zatriedenie sa do príslušnej veľkostnej skupiny, zatriedi sa v zmysle § 2 ods. 10 ZoÚ v znení účinnom od 1. 7. 2015 ako malá účtovná jednotka.

1.2 Účtovné zápisy v účtovných knihách Zmena: § 11 ods. 3 ZoÚ § 11 ods. 3 ZoÚ od 1. 7. 2015 znie: „Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.“

Do 30. 6. 2015 bolo v § 11 od. 3 ZoÚ ustanovené, že účtovná jednotka nemôže účtovný zápis vykonať mimo účtovných kníh. Uvedené ustanovenie sa rozširuje a spresňuje tak,

že účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy o účtovných prípadoch, ktoré jej nevznikli a zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

1.3 Pripojenie podpisového záznamu na zostavenú účtovnú závierku a deň zostavenia účtovnej závierky Zmena: § 17 ods. 5 a 8 ZoÚ § 17 ods. 5 ZoÚ od 1. 7. 2015 znie: „Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam podľa odseku 2 písm. g).“

106



§ 17 ods. 8 ZoÚ od 1. 7. 2015 znie: „Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky, pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama.“

Obsah všeobecných náležitostí účtovnej závierky uvedený v § 17 ods. 2 ZoÚ požaduje povinne pripojiť k účtovnej závierke podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu ZoÚ (ďalej len „podpisový záznam“).

V priebehu roka 2014 sa zmenili vzory účtovných závierok tak, že všetky súčasti účtovnej závierky tvoria jeden celok, preto podpisový záznam sa nepripája k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, ale musí byť pripojený na prvej strane (na krycom liste) zostavenej účtovnej závierky. Deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama.

Z

1.4 Správne delikty Zmena: § 38 ods. 1 písm. a) § 38 ods. 2 písm. a)

Doplnenie nového ustanovenia: § 38 ods. 1 písm. o) Prechodné ustanovenie: § 39l ods. 2 ZoÚ

§ 38 ods. 1 písm. a) a o) ZoÚ od 1. 7. 2015 znie: „Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak a) neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4, ...... o) porušila ustanovenie § 11 ods. 3.“

§ 38 ods. 2 písm. a) ZoÚ od 1. 7. 2015 znie: „Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt a) podľa odseku 1 písm. a) a o) do 3 000 000 eur,.....“

Správneho deliktu sa účtovná jednotka dopustí aj v prípade, ak: – nevedie účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 ZoÚ, tzn. ak právnická osoba nevedie

účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa § 4 ods. 3 ZoÚ; ak fyzická osoba nevedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej


107

–

podniká alebo vykonáva inú samostat- Ak daňový úrad zistí, že sa účtovná jednotnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje ka dopustila týchto správnych deliktov, svoje výdavky vynaložené na dosiah- uloží jej pokutu do výšky 3 000 000 eur nutie, zabezpečenie a udržanie príj- (hranica pokuty sa zvyšuje z 1 000 000 eur mov na účely zistenia základu dane na 3 000 000 eur). z príjmov; poruší ustanovenie § 11 ods. 3 ZoÚ, tzn. Prechodné ustanovenie: Na konanie podľa § 38 ZoÚ začaté a práak vykonáva účMaximálna suma pokuty za nevedenie voplatne neukončené tovný zápis mimo účtovníctva podľa ZoÚ a za porušenie pred 1. 7. 2015 sa vzťaúčtovných kníh, vy§ 11 ods. 3 ZoÚ sa od 1. 7. 2015 zvyšuje hujú predpisy účinné konáva účtovný z 1 000 000 eur na 3 000 000 eur. do 30. 6. 2015, tzn. zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol a zatajuje nové správne delikty a zvýšené hranice a neúčtuje skutočnosti, ktoré sú pred- pokút sa použijú na konania začaté po 30. 6. 2015 (§ 39l ods. 2 ZoÚ). metom účtovníctva.

2. Zmeny účinné od 1. 1. 2016 2.1 Definícia podielovej účasti Doplnenie nového ustanovenia: § 2 ods. 4 písm. m) ZoÚ Dopĺňa sa základná definícia podielovej účasti, ktorou sa rozumie aspoň dvadsaťpercentný podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou účtovnou jednotkou na účel, aby toto prepojenie prispelo k činnosti účtovnej jednotky.

Tzn. pre podielovú účasť je potrebný aspoň 20 % podiel na základnom imaní, ktorý zakladá trvalú väzbu s účtovnou jednotkou. Účtovná jednotka vlastní podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke s úmyslom trvalého prepojenia s účtovnou jednotkou, aby jej prinášal majetkový alebo iný prospech, a tým prispel k činnosti účtovnej jednotky.

2.2 Účtovné obdobie hospodársky rok Zmena: § 3 ods. 8 ZoÚ § 3 ods. 8 ZoÚ od 1. 1. 2016 znie: „Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť účtovná jednotka, ktorou je subjekt verejnej správy (ďalej len „účtovná jednotka verejnej správy"), právnická osoba s majetkovou účasťou štátu založená podľa osobitných predpisov, právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo právnická osoba s majetkovou účasťou vyššieho územného celku a účtovná jednotka uvedená v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode.“


108


Novelou ZoÚ sa rozširuje okruh účtovných jednotiek, ktoré nemôžu uplatniť účtovné obdobie hospodársky rok. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť okrem subjektu verejnej správy a účtovnej jednotky uvedenej v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode ZoÚ aj účtovná jednotka, ktorou je: – právnická osoba s majetkovou účasťou štátu založená podľa osobitných

– –

predpisov (napr. zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), právnická osoba s majetkovou účasťou obce, právnická osoba s majetkovou účasťou vyššieho územného celku.

Z

2.3 Účtovné jednotky, ktoré nemôžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva Zmena: § 9 ods. 2 písm. c) ZoÚ § 9 ods. 2 písm. c) ZoÚ od 1. 1. 2016 znie: „V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať .... c) občianske združenie, jeho organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy.“

V § 9 ods. 2 písm. c) ZoÚ sú vymedzené účtovné jednotky, ktoré môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur. Tieto podmienky sa od 1. 1. 2016 rozširujú o ďalšiu podmienku, a to že účtovná jednotka nie je subjektom verejnej správy. Dôvodom tejto zmeny bolo, aby účtovné

jednotky verejnej správy účtovali v sústave podvojného účtovníctva, keďže údaje z ich účtovných závierok sú predmetom centralizácie a následne tvoria databázu údajov pre výpočet schodku a dlhu verejnej správy. Podstatným predpokladom pre centralizáciu údajov je účtovanie v jednej účtovnej sústave, a to v sústave podvojného účtovníctva.

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Ako sa pripraviť na audit účtovníctva a účtovnej závierky Ing. Mária Cvečková, CA

2. 10. 2015

Bratislava

Podvojné účtovníctvo pre pokročilých Ing. Vladimír Ozimý

15. – 16. 10. 2015

Bratislava


109

2.4 Vykazovanie údajov v priebežnej účtovnej závierke Zmena: § 18 ods. 4 ZoÚ § 18 ods. 4 ZoÚ od 1. 1. 2016 znie: „Vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za účtovné obdobie a informácie za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky sa vykazujú len informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia.“

Priebežná účtovná závierka sa zostavuje, ak povinnosť zostaviť individuálnu účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia ustanovuje osobitný predpis (napr. § 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). Priebežná účtovná závierka sa zostavuje najmä v konkurze alebo v likvidácii podľa podmienok zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov alebo v prípade, ak sa z dôvodu vecného účelu sledujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia

k určitému dátumu (napr. banky). V § 18 ods. 4 ZoÚ sa vymedzuje rozsah informácií, ktoré sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky. Od 1. 1. 2016 sa nebudú vykazovať údaje vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky kumulatívne, ale za obdobie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

2.5 Výročná správa Zmena: § 20 ods. 1 až 3, 6 písm. d) Prechodné ustanovenie: § 39m ods. 2 ZoÚ V nadväznosti na transpozíciu smernice 2013/34/EÚ sa rozširuje obsah výročnej správy o osobitnú časť, ktorou je ročná správa o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „správa o platbách“) pre vybrané účtovné jednotky (pozri bod 2.6). Podľa § 20 ods. 3 ZoÚ výročná správa účtovnej jednotky musí poskytovať verný a pravdivý obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.

Audítor musí a) vyjadriť názor, či je výročná správa v súlade s účtovnou závierkou okrem výročnej správy podľa osobitného predpisu (napr. § 39 zákona č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 463/2013 Z. z.), b) vyjadriť názor na informácie uvedené v § 20 ods. 6 písm. d) a ods. 7 písm. c) až e), g) a h) ZoÚ, c) vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa osobitného predpisu


110


(napr. § 15 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 76 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), d) vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa ZoÚ, e) uviesť, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v nej zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takej významnej nesprávnosti. Spresňuje sa ustanovenie § 20 ods. 6 písm. d) ZoÚ, podľa ktorého účtovná

jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, uvádza vo vyhlásení o správe a riadení, okrem iného, opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke. Prechodné ustanovenie: Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, vyhotovuje výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016 (§ 39m ods. 2 ZoÚ).

Z

2.6 Správa o platbách Doplnenie nových ustanovení: § 20a a § 20b ZoÚ Prechodné ustanovenie: § 39m ods. 2 ZoÚ V súlade s požiadavkami smernice 2013/34/EÚ čl. 41 až 46 veľké účtovné jednotky, ktoré sú obchodnou spoločnosťou, a subjekty verejného záujmu, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov, zostavujú a zverejňujú správu o platbách. Povinnosť zostaviť a zverejniť správu o platbách nemá podnik z členského štátu, ktorý je materskou účtovnou jednotkou alebo dcérskou účtovnou jednotkou, ak materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu a poskytnuté platby sú zahrnuté v konsolidovanej správe o platbách. Definície jednotlivých pojmov súvisiacich so správou o platbách ustanovuje § 20a ods. 2 ZoÚ nasledovne: a) účtovnou jednotkou pôsobiacou v ťažobnom priemysle je účtovná jednotka, ktorej činnosti môžu zahŕňať prieskum, nález, prípravu územia na ťažbu alebo

ťažbu nerastných surovín podľa osobitného predpisu, ktorým je Príloha č. 1 sekcia B divízia 05 až 08 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/ 2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30. 12. 2006) v platnom znení, b) účtovnou jednotkou pôsobiacou v klčovaní prirodzených lesov je účtovná jednotka, ktorá vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je Príloha č. 1 sekcia A divízia 02 skupina 02.2 nariadenia (ES) č. 1893/2006 v platnom znení, c) orgánom verejnej moci je orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy vrátane ním zriadených organizácií a riadených organizácií, štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých má orgán verejnej moci práva podľa § 22 ods. 3 ZoÚ (pozri bod 2.7),


111

d) prirodzeným lesom je lesný porast pôvodných rastlinných druhov, v ktorom nie sú jasne viditeľné známky ľudskej činnosti a v ktorom ekologické procesy nie sú významne narušené, e) projektom sú prevádzkové činnosti vykonávané na základe konkrétnej zmluvy alebo povolenia, na základe ktorých sa odvodzujú záväzky na platby; ak je viac takých zmlúv a povolení vzájomne prepojených, považujú sa za jeden projekt, pričom účtovná jednotka nesmie prevádzkové činnosti rozdeľovať ani spájať s cieľom vyhnúť sa vypracovaniu správy o platbách a posudzuje podstatu platby, pričom nie je rozhodujúca forma platby, f) platbou sa rozumie peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie poskytnuté orgánu verejnej moci. V správe o platbách sa uvádzajú platby v členení podľa štátov, v ktorých má účtovná jednotka prevádzku ťažby nerastných surovín alebo prevádzku klčovania prirodzených lesov, a podľa druhu (platba za ťažobné právo, daň z príjmov právnických osôb a obdobná daň, dividenda atď.). V správe o platbách sa nemusia zverejňovať platby jedného druhu v jednom štáte, ak ich súhrnná hodnota za účtovné obdobie je nižšia ako 100 000 eur.

Obsah správy o platbách upravuje § 20b ZoÚ. Podľa tohto ustanovenia správa o platbách obsahuje: a) celkovú sumu platieb poskytnutých jednotlivému orgánu verejnej moci v členení podľa druhu platby, b) platby vzťahujúce sa k projektu, ak je možné ich priradiť k projektu, ich celkovú sumu a celkovú sumu v členení podľa druhu platby; platby, ku ktorým je účtovná jednotka zaviazaná a nedajú sa priradiť k projektu, sa nemusia priradiť k projektu a môžu sa uviesť osobitne, c) platby vykonané nepeňažným plnením vrátane vyjadrenia ich peňažnej hodnoty, pričom sa zverejní aj obsah a rozsah nepeňažného plnenia a popíše sa, ako bolo vyjadrenie peňažnej hodnoty tohto plnenia určené, d) vyhlásenie štatutárneho orgánu účtovnej jednotky podpísané oprávnenou osobou, že správa o platbách poskytuje verný obraz o platbách. Prechodné ustanovenie: Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, vyhotovuje správu o platbách prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016 (§ 39m ods. 2 ZoÚ).

2.7 Konsolidovaná účtovná závierka Zmena: § 6 ods. 4 § 22 ods. 2 až 4, 6 písm. b), 9 písm. c), 10, 11, 13 ZoÚ Doplnenie nových ustanovení: § 22 ods. 19 a 20 ZoÚ Prechodné ustanovenie: § 39m ods. 3 ZoÚ

V ZoÚ sa vymedzuje skupina účtovných jednotiek, pre ktorú sa naďalej používa pojem konsolidovaný celok (§ 6 ods. 4 ZoÚ) – do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. Materská účtovná jednotka zostavuje konsolidovanú účtovnú


112


závierku (ďalej len „KÚZ“), ku ktorej sa vyhotovuje konsolidovaná výročná správa. KÚZ musí byť overená audítorom. Novelou ZoÚ sa spresňujú definície materskej účtovnej jednotky a dcérskej účtovnej jednotky. V zmysle § 22 ods. 3 ZoÚ sa materskou účtovnou jednotkou na účely ZoÚ rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy a má rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou, pričom materská účtovná jednotka má rozhodujúci vplyv, ak: a) má väčšinu hlasovacích práv v účtovnej jednotke alebo b) má právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky a súčasne je jej spoločníkom alebo jej akcionárom, alebo c) má právo vykonávať rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorej je spoločníkom alebo akcionárom na základe dohody uzavretej s touto účtovnou jednotkou alebo na základe spoločenskej zmluvy alebo stanov tejto účtovnej jednotky, ak to umožňuje právo štátu, ktorým sa riadi táto účtovná jednotka, alebo

d) je spoločníkom alebo akcionárom účtovnej jednotky a väčšina členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky vykonávajúcich svoju funkciu v priebehu účtovného obdobia a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období a až do zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky bola vymenovaná výlučne prostredníctvom výkonu hlasovacích práv spoločníka alebo akcionára, ktorý je materskou účtovnou jednotkou; toto sa neuplatňuje, ak existuje iná, tretia strana disponujúca právami podľa písmen a) až c), alebo e) je spoločníkom alebo akcionárom a na základe dohody s inými jej spoločníkmi alebo akcionármi má väčšinu hlasovacích práv.

Z

Na rozdiel od predchádzajúcej definície materskej účtovnej jednotky sa spresňuje, že materská účtovná jednotka za podmienok uvedených v písm. a) až e) má v inej obchodnej spoločnosti rozhodujúci vplyv. Dcérskou účtovnou jednotkou je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv, a to priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych účtovných jednotiek (§ 22 ods. 4 ZoÚ).

Oslobodenie od povinnosti zostavovať KÚZ V ďalších ustanoveniach sa menia a dopĺňajú niektoré podmienky, po splnení ktorých nie je materská účtovná jednotka povinná zostaviť KÚZ. Základné ustanovenie o oslobodení zostaviť KÚZ – § 20 ods. 8 ZoÚ, sa nemení. Podľa tohto ustanovenia na materskú účtovnú jednotku, ktorá je zároveň dcérskou

účtovnou jednotkou a jej materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu, sa nevzťahuje povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu (ďalej len „oslobodenie"), ak jej materská účtovná jednotka má a) všetky akcie alebo podiely dcérskej účtovnej jednotky alebo


113

b) najmenej 90 % akcií alebo podielov dcérskej účtovnej jednotky a ostatní akcionári alebo spoločníci tejto účtovnej jednotky súhlasili s oslobodením. Oslobodenie podľa § 22 ods. 8 ZoÚ sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ktorá: – emitovala cenné papiere, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, – je subjektom verejného záujmu alebo je subjektom verejného záujmu niektorá jej dcérska spoločnosť. Podľa § 22 ods. 10 ZoÚ materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť KÚZ, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka a) na základe individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky a individuálnych účtovných závierok všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek, nie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok: 1. celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 24 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3 ZoÚ,

2. čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 48 000 000 eur, 3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov alebo b) za konsolidovaný celok nie sú po konsolidácii kapitálu, konsolidácii vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami, konsolidácii výsledku hospodárenia a konsolidácii nákladov a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok: 1. celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 20 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3 ZoÚ, 2. čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 40 000 000 eur, 3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov.

Poznámka: V zmysle § 26 ods. 3 ZoÚ sa suma majetku zistená zo súvah upravuje o položky opravných položiek k majetku a príslušných oprávok (odpisov).

Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia KÚZ od nasledujúceho účtovného

obdobia, ak splní podmienky podľa § 22 ods. 10 ZoÚ dve po sebe idúce účtovné obdobia.


114


Pri posudzovaní podmienok oslobodenia od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa § 22 ods. 10 ZoÚ materská účtovná jednotka postupuje takto: a) pri posúdení podmienok zahŕňa len tie dcérske účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky podľa § 22 ods. 13 ZoÚ, b) môže sa rozhodnúť, či bude posudzovať podmienky podľa § 22 ods. 10 písm. a) ZoÚ alebo § 22 ods. 10 písm. b). Podľa § 22 ods. 13 ZoÚ materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť KÚZ, ak ku dňu, ku ktorému by sa zostavovala KÚZ, má len dcérske účtovné jednotky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok: a) existujú dlhodobé prekážky, ktoré závažným spôsobom bránia materskej

účtovnej jednotke vo výkone jej práv vo vzťahu k majetku dcérskej účtovnej jednotky alebo práv v riadení dcérskej účtovnej jednotky, b) údaje nevyhnutné na zostavenie KÚZ možno získať len za cenu neprimerane vysokých nákladov alebo s nadmerným omeškaním alebo c) podiel v dcérskej účtovnej jednotke drží materská účtovná jednotka len na účel jeho predaja.

Z

Prechodné ustanovenie: Materská účtovná jednotka zostavuje KÚZ podľa § 22 ZoÚ v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016 (§ 39m ods. 3 ZoÚ).

Konsolidovaná správa o platbách S KÚZ súvisí aj zostavenie konsolidovanej správy o platbách pre materskú účtovnú jednotku, ktorou je účtovná jednotka pôsobiaca v ťažobnom priemysle alebo účtovná jednotka pôsobiaca v klčovaní

prirodzených lesov, ak materská účtovná jednotka alebo jej dcérska účtovná jednotka pôsobí v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov (§ 22 ods. 19 a 20 ZoÚ).

2.8 Verejná správa Zmena: § 22a ZoÚ Doplnenie nového ustanovenia: § 22b ZoÚ Nanovo sa ustanovuje § 22a ZoÚ, ktorý upravuje KÚZ účtovnej jednotky verejnej správy, KÚZ ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy. Rozširuje sa okruh účtovných jednotiek verejnej správy, za ktoré správca kapitoly štátneho rozpočtu, obec alebo vyšší územný

celok zostavuje KÚZ účtovnej jednotky verejnej správy, o právnické osoby s majetkovou účasťou štátu založené podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov) a o štátne fondy (§ 5 zákona č. 523/2004 Z. z.). V novom ustanovení § 22b ZoÚ sa vymedzuje obsah výročnej správy a konsolidovanej výročnej správy subjektov verejnej správy.


115

2.9 Register účtovných závierok Doplnenie nového ustanovenia: § 23a ods. 7 ZoÚ

Zmena: § 23c ods. 5 ZoÚ

§ 23c ods. 5 ZoÚ od 1. 1. 2016 znie: „Na základe žiadosti vydá prevádzkovateľ registra žiadateľovi, po zaplatení správneho poplatku, kópiu uloženého dokumentu alebo časti dokumentu podľa § 23 ods. 2 alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu nie je v registri uložený. O vydanie kópie uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenia o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami. Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej formy uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo elektronickej formy potvrdenia, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá ich prevádzkovateľ registra elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá prevádzkovateľ registra do piatich pracovných dní odo dňa zaplatenia správneho poplatku. Účtovná jednotka môže o kópiu dokumentu alebo časti dokumentu, ktoré sa jej týkajú, alebo potvrdenie, že určitý dokument nie je v registri uložený, požiadať osobne aj na okresnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu. Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu vydá účtovnej jednotke do uloženia dokumentu v registri daňový úrad.“

ZoÚ v § 23a ods. 4 ustanovuje, že ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku v lehote podľa § 23a ods. 3 ZoÚ, ukladá do registra účtovných závierok neschválenú účtovnú závierku.

bez zbytočného odkladu, najneskôr do 5 pracovných dní od jej schválenia (§ 23a ods. 6 ZoÚ).

Novým § 23a ods. 7 ZoÚ sa dopĺňa lehota na uloženie schválenej účtovnej závierky alebo V prípade, ak takáto účtovná závierka je aj oznámenia o dátume schválenia účtovnej valným zhromaždením (príp. iným prísluš- závierky do registra účtovných závierok najným orgánom účtovnej neskôr do jedného roka Schválenú ÚZ alebo oznámenie o dá- od skončenia účtovnéjednotky) schválená, tume jej schválenia musí účtovná ho obdobia. Z uvedetak účtovná jednotka jednotka uložiť v registri najneskôr ného nepriamo vyplýva musí dodatočne uložiť do 1 roka od skončenia účtovného do registra účtovných lehota na schválenie obdobia, za ktoré sa ÚZ zostavuje. závierok oznámenie účtovnej závierky, o dátume schválenia účtovnej závierky, a to do jedného roka od skončenia účtovnajneskôr do 5 pracovných dní od jej ného obdobia. schválenia. Ak po uložení účtovnej závierky v registri účtovných závierok účtovná jed- V zmysle § 23c ods. 5 ZoÚ účtovná jednotnotka otvorí účtovné knihy v súlade s § 16 ka môže žiadať na okresnom úrade potvrods. 10 ZoÚ, uloží do registra účtovných zá- denie o tom, že určitý dokument nie je vierok novú schválenú účtovnú závierku uložený v registri účtovných závierok.

116



2.10 Oceňovanie 2.10.1 Zrušenie reprodukčnej obstarávacej ceny Zmena: § 25 ods. 1 písm. d), 6 písm. b) ZoÚ

Prechodné ustanovenie: § 39m ods. 1 ZoÚ

§ 25 ods. 1 písm. d) od 1. 1. 2016 znie: „Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje ..... d) reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 1. majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami, 2. majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami, 3. nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený, 4. majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme kon35aa) cesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu. “

Z

V nadväznosti na smernicu 2013/34/EÚ sa ruší oceňovanie reprodukčnou obstarávacou cenou.

–

–

Preto sa vypúšťa definícia reprodukčnej obstarávacej ceny, tzn. vypúšťa sa § 25 ods. 6 písm. b) ZoÚ. Reprodukčná obstarávacia cena sa nahrádza reálnou hodnotou definovanou v § 27 ZoÚ (napr. výdavkový oceňovací model – pozri 2.10.4), ktorou sa oceňuje majetok ustanovený v novom znení § 25 ods. 1 písm. d) ZoÚ. Týmto majetkom je: – majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitou hodnotou, – majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitou hodnotou,

nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený, majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa § 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 503/2009 Z. z.

Prechodné ustanovenie: Vyššie uvedený majetok sa oceňuje reálnou hodnotou (nie reprodukčnou obstarávacou cenou) od 1. 1. 2016 a účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, oceňuje majetok podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZoÚ v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016 (§ 39m ods. 1 ZoÚ).


117

2.10.2 Spresnenie definície obstarávacej ceny Zmena: § 25 ods. 6 písm. a) ZoÚ V súlade so smernicou 2013/34/EÚ sa v § 25 ods. 6 písm. a) ZoÚ spresňuje definícia

obstarávacej ceny, ktorou sa rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

2.10.3 Oceňovanie krátkodobých realizovateľných cenných papierov a podielov reálnou hodnotou Doplnenie nového ustanovenia: § 25 ods. 8 ZoÚ a § 27 ods. 10 ZoÚ § 25 ZoÚ sa dopĺňa novým odsekom 8, v ktorom sa ustanovuje, že účtovná jednotka ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) ZoÚ môže oceniť reálnou hodnotou cenné papiere a podiely určené na predaj okrem cenných papierov uvedených v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode ZoÚ. Ide o krátkodobé realizovateľné cenné papiere a podiely, ktoré sa podľa tohto nového ustanovenia

môžu oceniť ku dňu obstarania, ako aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, reálnou hodnotou. Zároveň podľa § 27 ods. 10 ZoÚ účtovná jednotka, ktorá ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu (ku dňu obstarania) neocení krátkodobé realizovateľné cenné papiere reálnou hodnotou, neocení ich reálnou hodnotu ani ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, príp. k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak sa takéto ocenenie vyžaduje podľa osobitného predpisu.

Poznámka: Dňom ocenenia v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) až c) ZoÚ je: a) deň uskutočnenia účtovného prípadu, b) deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, c) iný deň v priebehu účtovného obdobia, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu, ktorým je napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 30. 6. 2011, resp. zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov účinný od 1. 7. 2011.

2.10.4 Oceňovanie majetku a záväzkov reálnou hodnotou podľa § 27 ZoÚ Zmena: § 25 ods. 1 písm. f) a g) a § 27 ZoÚ Prechodné ustanovenie: § 39m ods. 1 ZoÚ Cieľom nového znenia § 27 ZoÚ bolo ustanoviť ocenenie reálnou hodnotou tak, aby ju bolo možné vždy získať a aby nebolo potrebné v niektorom účtovnom období oceniť

118

jednotlivý majetok obstarávacou cenou iba z dôvodu, že reálna hodnota nie je k dispozícii. § 27 upravuje: 1. oceňovanie jednotlivých zložiek majetku alebo záväzkov reálnou hodnotou



2.

3.

4.

5.

ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka alebo k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); definíciu reálnej hodnoty, ktorou sa rozumie trhová cena, hodnota zistená oceňovacími modelmi (ak nie je známa trhová cena) a posudok znalca (ak nie je známa trhová cena alebo nemožno hodnotu zistiť oceňovacími modelmi); definíciu trhovej ceny, ktorou je: a) záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 ZoÚ za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom alebo b) najpočetnejšia cena ponuky alebo ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 ZoÚ, ak nie je možné použiť ocenenie podľa písmena a); ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na účely obchodovania na aktívnom trhu na miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné, prirátajú sa k trhovej cene; definíciu aktívneho trhu, ktorým sa rozumie trh, na ktorom: a) sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok, b) sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať, c) informácia o cenách je dostupná verejnosti; oceňovacie modely, ktoré vychádzajú z:

a) trhového prístupu, ktorý používa informácie vytvárané operáciami na trhu, b) výdavkového prístupu, ktorý vychádza z peňažnej sumy, ktorú by bolo potrebné vydať na obstaranie majetku, ktorý by mal pre účtovnú jednotku porovnateľný prínos ako oceňovaný majetok, pričom tento prístup sa používa najmä na ocenenie nefinančného majetku; zohľadňujú sa pritom informácie z operácií alebo cenové ponuky z trhu z hľadiska jeho druhu a miesta, na ktorom by sa majetok pravdepodobne obstaral, vrátane maloobchodného trhu, c) príjmového prístupu, napríklad model súčasnej hodnoty, ktorý je založený na súčasnej hodnote budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok, pričom diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia, ktorý nesie danú mieru rizika; Účtovná jednotka si model môže vytvoriť sama, vychádzajúc z odbornej literatúry popisujúcej modelovanú vec, zo svojich poznatkov o modelovanej veci a zo zásad matematického modelovania. Zložitosť modelu by mala zodpovedať zložitosti majetku, ktorého ocenenie odhaduje, napr. pre ocenenie opcií sa používajú pomerne zložité opčné modely, pre ocenenie majetku nájdeného pri inventarizácii stačí použiť jednoduchý model vytvorený na základe výdavkového prístupu. Napríklad pri novozistenom majetku pri inventarizácii sa použije kúpna cena najvýhodnejšej kúpy z hľadiska oceňujúcej účtovnej

Z


119

jednotky upravená o mieru opotrebenia produktu (obdobný postup, ako sa používal pri ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou). 6. oceňovanie metódou vlastného imania, ktorou sa môžu oceňovať akcie a podiely v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podielovou účasťou; 7. výnimku z oceňovania majetku a záväzkov reálnou hodnotou a metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, okrem majetku a záväzkov podľa § 27 ods. 1 písm. c) ZoÚ, pre mikro účtovnú jednotku, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva; 8. výnimku z oceňovania krátkodobých realizovateľných cenných papierov (pozri bod 2.10.3).

Podľa § 27 ods. 12 ZoÚ sa ocenenie reálnou hodnotou ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu. S novou úpravou § 27 ZoÚ sa zosúlaďujú aj ustanovenia § 25 ods. 1 písm. f) a g) ZoÚ, ktoré vo svojom texte odkazujú na § 27. Prechodné ustanovenie: Účtovná jednotka oceňuje majetok a záväzky podľa § 27 ZoÚ v znení účinnom od 1. 1. 2016 v účtovnom období, ktoré začína 1. 1. 2016 a účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, oceňuje majetok a záväzky podľa § 27 ZoÚ v znení účinnom od 1. 1. 2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016 (§ 39m ods. 1 ZoÚ).

2.11 Doba odpisovania goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj Zmena: § 28 ods. 4 ZoÚ

Prechodné ustanovenie: § 39m ods. 4 ZoÚ

§ 28 ods. 4 ZoÚ od 1. 1. 2016 znie: „Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Ak sa nedá životnosť goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od ich obstarania. Ak neboli aktivované náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka rozdeliť zisk, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania.“

Smernica 2013/34/EÚ požaduje obmedzenie doby odpisovania goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj v prípade, ak sa ich životnosť nedá spoľahlivo odhadnúť.

V tomto prípade sa goodwill a aktivované náklady na vývoj odpíšu najneskôr do 5 rokov od ich obstarania.


120


Prechodné ustanovenie: Doba odpisovania tak, ako je uvedená vyššie, sa použije na

goodwill a aktivované náklady na vývoj obstarané od 1. 1. 2016 (§ 39m ods. 4 ZoÚ).

3. Zmeny účinné od 1. 1. 2017 Doplnenie ustanovenia: § 20 ods. 9 až 15 S účinnosťou od 1. 1. 2017 v nadväznosti na transpozíciu smernice 2014/95/EÚ sa rozširuje obsah výročnej správy o: – nefinančné informácie pre subjekt verejného záujmu (okrem Národnej banky Slovenska), ktorého priemerný prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie prekročil 500 zamestnancov. Nefinančné informácie sú vymedzené v § 20 ods. 9 ZoÚ. Ide o informácie o vývoji, konaní, pozícii a o vplyve činnosti účtovnej jednotky na environmentálnu, sociálnu a zamestnaneckú oblasť, informáciu o dodržiavaní ľudských práv a informáciu o boji proti korupcii a úplatkárstvu (ďalej len „oblasť spoločenskej zodpovednosti“), pričom sa uvedie najmä: a) stručný opis obchodného modelu, b) opis a výsledky používania politiky, ktorú účtovná jednotka uplatňuje v oblasti spoločenskej zodpovednosti, c) opis hlavných rizík vplyvu účtovnej jednotky na oblasť spoločenskej zodpovednosti vyplývajúceho z činnosti účtovnej jednotky, ktorý by mohol mať nepriaznivé dôsledky, a ak je to primerané, aj opis obchodných vzťahov, produktov alebo služieb, ktoré účtovná jednotka poskytuje, a opis spôsobu, akým účtovná jednotka tieto riziká riadi, d) významné nefinančné informácie o činnosti účtovnej jednotky podľa jednotlivých činností,

–

e) odkaz na informácie o sumách vykázaných v účtovnej závierke a vysvetlenie týchto súm z hľadiska vplyvov na oblasť spoločenskej zodpovednosti, ak je to vhodné. Zároveň sa podľa § 20 ods. 11 ZoÚ ustanovuje výnimka z uvádzania nefinančných informácií pre subjekt verejného záujmu, ktorý je dcérskou účtovnou jednotkou, ak sú informácie o ňom a všetkých jeho dcérskych účtovných jednotkách zahrnuté vo výročnej správe alebo obdobnej správe materskej účtovnej jednotky; opis politiky rozmanitosti pre účtovnú jednotku, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu. Táto účtovná jednotka vo výročnej správe uvádza opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňuje vo svojich správnych orgánoch, riadiacich orgánoch a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov týchto orgánov, ciele takej politiky, spôsob, akým sa vykonáva, a dosiahnuté výsledky vo vykazovanom období, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, splnila aspoň dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku presiahla 20 000 000 eur, pričom sumou majetku na tento účel sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3 ZoÚ,

Z


121

b) čistý obrat presiahol 40 000 000 eur,

c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 250.

4. Pripravované zmeny ZoÚ V súčasnosti bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákonu o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o audítoroch“). Z dôvodu zmien v zákone o audítoroch sa v čl. II navrhujú zmeny a doplnenia ZoÚ v týchto ustanoveniach: – § 19a ZoÚ, ktorý upravuje výbor pre audit. Z dôvodu zmien v zákone o audítoroch sa navrhuje vypustiť celý § 19a ZoÚ, ktorého znenie sa presúva do nového zákona o audítoroch; – § 38 ods. 1 písm. f) ZoÚ, podľa ktorého sa účtovná jednotka dopustí správneho deliktu, ak nemala zriadený výbor pre audit podľa § 19a ZoÚ. Uvedené ustanovenie sa navrhuje vypustiť v nadväznosti na predchádzajúcu navrhovanú zmenu a na to, že sankcie za správne delikty súvisiace s výborom pre audit sa

budú ukladať v súlade so zákonom o audítoroch. Účinnosť týchto zmien sa navrhuje od 17. 6. 2016, ktorá nadväzuje na účinnosť Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/ 56/EÚ, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES. Ďalej sa v rámci zmien v ZoÚ navrhuje úprava v § 22 ods. 11 ZoÚ, v ktorom sa prijíma možnosť členského štátu stanoviť oslobodenie od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky a zosúladenie s čl. 23 smernice 2013/34/EÚ. Účinnosť tejto zmeny sa navrhuje od 1. 1. 2016. Ing. Monika Adamíková odborníčka na účtovníctvo

Konferencia vydavateľstva Poradca podnikateľa Súčasné trendy ekonomickej kriminality v SR a možnosti jej eliminácie 3. ročník konferencie o ekonomických trestných činoch Skúsení odborníci z Generálnej prokuratúry vás oboznámia s aktuálnym smerovaním ekonomickej kriminality u nás a spôsoboch, ako ju rieši judikatúra NS SR a NS ČR. Lektori: Dátum konania: Miesto konania:

122

prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD. JUDr. Ján Šanta, PhD. 28. 10. 2015 Bratislava, Hotel Saffron, Školská 5

Viac informácií a prihlasovanie na tel. čísle: +421 41 70 53 888, e-mail: [email protected]. Nájdete nás aj na facebooku na adrese www.facebook.com/VzdelavacieCentrum.

na výskum a vývoj Novela zákona o dani z príjmov, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 1. 2015, okrem obmedzujúcich zmien v uplatňovaní daňových výdavkov, v uplatňovaní výdavkov charakteru osobnej potreby alebo daňových odpisov priniesla aj opatrenie, ktoré sleduje zámer podpory podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom zavedenia tzv. superodpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane. Potreba zavedenia podpory podnikového výskumu a vývoja vyplynula z medzinárodného porovnania vykonaného Eurostatom, podľa ktorého výdavky na podnikový výskum v SR dosahujú len 0,38 percenta HDP a SR sa tak zaraďuje na posledné miesta rebríčka členských krajín EÚ. Moderná ekonomika, ktorá si chce zachovať svoju konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch, sa bez podnikového výskumu a vývoja nezaobíde. Z toho dôvodu bol pre firmy novelizáciou zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2015 umožnený v § 30c tzv. „superodpočet“ nákladov na výskum a vývoj od základu dane. Spoločnosť, ktorá realizuje výskum a vývoj, si môže od roku 2015 okrem už raz vo výsledku hospodárenia zahrnutých nákladov na výskum a vývoj, ktoré sú považované za daňový výdavok, dodatočne odpočítať od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty 25 % z týchto zaúčtovaných nákladov. Tento odpočet je možné ďalej zvýšiť o dodatočných 25 % zo mzdových nákladov pracovníkov výskumu a vývoja, ktorí sú absolventmi strednej alebo vysokej školy, a o ďalších 25 % z medziročného nárastu


Superodpočet nákladov

nákladov na výskum a vývoj. K dvom existujúcim úľavám na dani podľa § 30a a § 30b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) tak pribudla od 1. 1. 2015 nová úľava od základu dane. Aj keď superodpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj je umožnený aj pre daňovníka – fyzickú osobu, ktorý účtuje v jednoduchom účtovníctve a účtuje o výdavkoch, v ďalšom texte pre zjednodušenie budeme používať len pojem „náklady“.

Uplatnenie superodpočtu nákladov na výskum a vývoj, ktoré sa vzťahujú k realizovanému projektu výskumu a vývoja, sa pri ich charakteristike viaže priamo v § 33c ods. 1 ZDP na účtovné predpisy. Konkrétne podľa § 37 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „PÚPP“) sa považuje za:

–

výskum – pôvodné a plánované zisťovanie vykonávané s cieľom získať nové vedecké poznatky alebo technické poznatky a najmä činnosti zamerané na - získanie nových poznatkov, - skúmanie, zhodnotenie a konečný výber aplikácií zo záverov výskumu alebo iných poznatkov, - hľadanie alternatívnych materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb,

DÚPP 13/2015

Charakteristika nákladov na výskum a vývoj

123

formulácia, dizajn, hodnotenie a konečný výber možných alternatív nových alebo zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb, vývoj – aplikácia zistení výskumu a vývoja alebo iných znalostí na - plánovanie alebo návrh výroby nových alebo významne zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb pred začatím ich sériovej výroby alebo používania, - dizajn, zhotovenie a testovanie prototypov a modelov, - zhotovenie nástrojov, šablón, foriem a čipov využívaním novej technológie, - zhotovenie a činnosť skúšobnej prevádzky, ktorá nie je v etape ekonomickej realizovateľnosti výroby, - zhotovenie a prevádzka vybranej alternatívy pre nové alebo zlepšené materiály, zariadenia, výrobky, procesy, systémy alebo služby. -

–

Z uvedenej charakteristiky výskumu a vývoja je možné zovšeobecniť, že kritériom pre ich odlíšenie od ostatných (príbuzných) činností je: – prítomnosť oceniteľného prvku novosti,

–

výskumná a technická neistota.

V praxi však nastáva a pri uplatňovaní superodpočtu nákladov na výskum a vývoj bude nastávať otázka, ktoré činnosti nemožno zahrnúť pod výskum a vývoj. Sú to napr.: štandardný vývoj softvéru a počítačová údržba – implementácia existujúceho systému v podmienkach zákazníka, pridanie užívateľskej funkčnosti k aplikačným programom, riešenie technických problémov, údržba softvéru, príprava používateľskej dokumentácie, – informačné služby, ako je zhromažďovanie, klasifikácia a analyzovanie vykonávané výskumnými pracovníkmi, – administratívne a právne úkony spojené s patentovou a licenčnou činnosťou, štúdie podnikateľskej činnosti, – administratíva a ostatné podporné činnosti daňovníka (činnosti finančného a personálneho oddelenia, manažérske činnosti, upratovanie, stráženie, údržba a pod.), – činnosti inovačného charakteru, ktoré nezahrnujú prvok novosti, ako napr. výskum trhu, úprava návrhu na výrobný proces, marketing nových výrobkov a pod. –

Príklad č. 1: Nábytkárska spoločnosť, ktorá vyrába sedacie súpravy, zmenila v súlade s módnymi trendmi farbu poťahovej látky na troch typoch svojich sedačiek. Uvedená zmena výrobkov sa nedá považovať za vývoj, keďže neprichádza k významnému zlepšeniu parametrov sedačiek a materiálov, z ktorých sú vyrábané. Spoločnosť sa nezaoberá vývojom nových poťahových materiálov, a preto len využila na svojich výrobkoch (sedačkách) už vyvinuté poťahy. V danom prípade absentuje oceniteľný prvok novosti a s použitím novej poťahovej látky nie je spojená žiadna vývojová neistota, keďže spoločnosť poťahové látky nevyvíja.

124

Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na [email protected]. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Mzdovej kaviarni na www.mzdovecentrum.sk.

Dane a účtovníctvo | Superodpočet nákladov na výskum a vývoj

Príklad č. 2: Softvérová spoločnosť dodala všetkým svojim klientom, ktorí už využívajú jej účtovný softvér, novú užívateľskú aplikáciu, ktorá spočíva v pridaní funkčnosti – možnosti vytlačenia niektorých zostáv v PDF formáte. V danom prípade nejde o činnosť vývoja, ale len o pridanie novej užívateľskej funkčnosti v už vyvinutom softvéri.

Náklady na výskum a vývoj sú vždy súčasťou účtovných nákladov, pričom platí, že náklady na vývoj sa vykazujú ako nehmotný majetok, ak sa môžu preukázať podmienky podľa § 37 ods. 1 PÚPP, predovšetkým spôsob vytvárania budúcich ekonomických úžitkov.

–

Súčasťou nákladov na výskum a vývoj sú náklady, ktoré sa dajú priamo k výskumu a vývoju priradiť, najmä: – priamo priraditeľné náklady, ktoré súvisia s vývojom,

–

– –

–

mzdy, odmeny, ostatné osobné náklady na zamestnancov zaoberajúcich sa výskumom a vývojom, spotrebovaný materiál, energia, služby pri výskume a vývoji, odpisy strojov, budov a zariadení v rozsahu, v akom sa využívajú pri výskume a vývoji, náklady na úvery z pôžičiek, ktoré sú priamo priraditeľné k výskumu a vývoju, licencie, ktoré sú potrebné pri výskume a vývoji.

D

Príklad č. 3: Spoločnosť, ktorá realizuje projekt výskumu a vývoja, zvažuje, že do superodpočtu zahrnie okrem miezd pracovníkov vývojového oddelenia aj časť miezd pracovníkov strážnej služby, keďže okrem ostatného areálu podniku strážia aj vývojové pracovisko. Takýto postup však nie je možný, keďže nejde o činnosti priamo priraditeľné k výskumu a vývoju, ale len o podporné činnosti daňovníka.

Za súčasť nákladov na výskum a vývoj sa nepovažujú: – odbytová réžia, správna réžia a ostatné všeobecné režijné náklady, okrem tých prípadov, ktoré priamo súvisia s prípravou výskumu a vývoja, – náklady na odbornú prípravu pracovníkov na prevádzkovanie majetku, – technické úpravy v počiatočnej fáze výroby, – kontrola kvality počas výroby, – odstránenie porúch počas výroby, – sezónne alebo iné periodické zmeny, – bežné návrhy nástrojov, foriem,

–

projektové a stavebné inžinierstvo týkajúce sa koncepcie, konštrukcie výstavby, premiestnenia alebo uvedenia do prevádzky iných zariadení alebo vybavenia než tých, ktoré sa používajú výlučne na konkrétny výskumný alebo vývojový projekt.

Zo zásad na vytváranie analytických účtov k syntetickým účtom podľa § 4 PÚPP vyplýva potreba vedenia nielen analytickej evidencie k účtom nákladov, na ktorých sa účtujú aj náklady na výskum a vývoj, ale aj ďalšia napr. controlingová evidencia


125

k analytickým účtom, z ktorej sa dajú náklady na výskum a vývoj spoľahlivo vyčísliť. Zároveň aj § 30c ods. 3 ZDP ukladá daňovníkovi evidovať náklady na výskum a vývoj oddelene od ostatných nákladov daňovníka. V ďalších častiach tohto príspevku

poukážeme, že uplatnenie superodpočtu sa viaže na realizovaný projekt výskumu a vývoja, preto je daňovník povinný evidovať náklady na výskum a vývoj tak, aby ich vedel priradiť konkrétnemu projektu výskumu a vývoja.

Daňovníci oprávnení využiť superodpočet nákladov na výskum a vývoj Superodpočet nákladov na výskum a vývoj môže podľa § 30c ods. 1 ZDP využiť daňovník – právnická osoba, fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

–

Zároveň je v odseku 5 špecifikované, že daňovník (FO, PO), ktorý si uplatňuje v príslušnom zdaňovacom období superodpočet nákladov na výskum a vývoj: – si nemôže súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa § 30b ZDP

a zároveň je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj podľa § 26a zákona č. 172/2005 Z. z., nemôže realizovať projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja a v prípade, ak k predaju príde a na takýto projekt bol uplatnený superodpočet, má daňovník povinnosť podľa § 30c ods. 9 podať dodatočné daňové priznanie a uplatnený odpočet vrátiť.

Poznámka: Zoznam spoločností, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, je zverejnený na centrálnom informačnom portáli pre výskum, vývoj a inovácie, www.vedatechnika.sk.

Výpočet a uplatnenie superodpočtu nákladov na výskum a vývoj Ak daňovníkovi pri realizácii projektu výskumu a vývoja vznikajú náklady, pričom ide o výskum alebo vývoj, ktorý spĺňa charakteristiku podľa účtovných predpisov, potom daňovník vypočíta superodpočet od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty ako súčet: – 25 % výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v zdaňovacom období,

–

25 % mzdových a ostatných pracovnoprávnych nárokov a poistného zamestnanca v zdaňovacom období, v ktorom bol so zamestnancom uzatvorený trvalý pracovný pomer a zamestnanec sa podieľal na realizácii projektu výskumu a vývoja, je občanom SR alebo členského štátu EÚ mladším ako 26 rokov veku a ukončil prípravu na


126


–

povolanie pred menej ako 2 rokmi (ďalej len „absolvent“), 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, ktoré prevyšujú výdavky

(náklady) zahrnuté do odpočtu v minulom zdaňovacom období. Takto vypočítaná suma superodpočtu je uplatniteľná od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty.

Príklad č. 4: Spoločnosti STAVMAT, s. r. o., pri projekte vývoja nového výrobku vznikli v roku 2015 a 2016 tieto náklady. V roku 2015 spoločnosť využila možnosť odpočtu nákladov od základu dane podľa § 30c ZDP a v roku 2016 sa rozhodla využiť túto možnosť opäť. Akým spôsobom sa vypočíta výška nároku na odpočet v roku 2016? (v €)

Riešenie: Účet

Suma 2016

Z toho absolventi

Suma 2015

501 502

30 000

–

10 000

20 000

6 000

–

2 000

4 000

521

70 000

15 000

40 000

30 000

524

36 000

7 800

22 000

14 000

142 000

22 800

74 000

+ 68 000

35 500 (142 000 x 25 %)

5 700 (22 800 x 25 %)

x

17 000 (68 000 x 25 %)

Spolu Odpočet

Odpočet v roku 2016 spolu

Rozdiel 2016 – 2015

D

35 500 + 5 700 + 17 000 = 58 200

Vidíme, že spoločnosť si prvýkrát uplatnila 25 % z celkovej sumy nákladov, ktoré pri vývoji nového výrobku v roku 2016 vznikli, druhýkrát si spoločnosť uplatnila ďalších 25 % zo sumy mzdových nákladov a nákladov na odvody za pracovníkov, ktorí v zdaňovacom období 2016 spĺňali definíciu § 30c ods. 1 písm. b) ZDP, t. j. boli absolventmi (na týchto pracovníkov si teda spoločnosť uplatnila už odpočet 50 %) a tretíkrát si spoločnosť uplatnila 25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum. Súčtom týchto troch položiek je teda nárok na odpočet vo výške 58 200 €. O sumu 58 200 € si môže daňovník v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie znížiť základ dane po znížení o odpočet daňovej straty.

Náklady kvalifikované na uplatnenie superodpočtu (§ 30c ods. 3 ZDP) – –

musia byť súčasne daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) ZDP, ak súvisia s projektom výskumu a vývoja

len sčasti, odpočet možno využiť len na časť, ktorá priamo s projektom súvisí.

Príklad č. 5: Spoločnosť využíva pri riešení projektu výskumu a vývoja aj meracie a testovacie zariadenie, ktoré sčasti využíva aj na testovanie kvality hotových výrobkov. Spoločnosť odhadla, že zariadenie je využívané


127

vývojovým oddelením pri realizácii projektu výskumu a vývoja počas 40 % pracovnej doby. Z tohto dôvodu je spoločnosť oprávnená zahrnúť do superodpočtu len 40 % z ročného daňového odpisu tohto zariadenia.

Náklady na výskum a vývoj vylúčené zo superodpočtu (§ 30c ods. 4 ZDP) Superodpočet nemožno uplatniť na náklady: – na ktoré bola poskytnutá čo aj len čiastočná podpora z verejných financií (Príklad č. 6), – na služby, licencie a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb, ale výnimkou sú výdavky (náklady) obstarané od:

-

verejných vysokých škôl a výskumných ústavov a SAV, osôb, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj podľa § 26a zákona č. 172/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príklad č. 6: Spoločnosť pri riešení projektu výskumu a vývoja využila aj možnosť čerpania fondov EÚ, ktoré sú určené na úhradu 40 % vzniknutých nákladov. Pomernú časť nákladov hradených z vlastných zdrojov spoločnosti (60 %) nie je možné zahrnúť do superodpočtu z dôvodu, že § 30 ods. 4 písm. a) ZDP takúto možnosť priamo vylučuje.

Príklad č. 7: Spoločnosť pri riešení projektu výskumu a vývoja potrebovala v kooperácii využiť spoluprácu s príslušným ústavom SAV, ktorý sa zaoberá fyzikálnymi vlastnosťami materiálov. Spoločnosť kooperáciu s SAV využila, pretože sama nemá odborné kapacity na vývoj jednej súčiastky pri vývoji nového výrobku. Výskumný ústav SAV spoločnosti dodal výkresovú dokumentáciu, ktorej fakturovaná hodnota bola 15 000 €. Keďže spoločnosť využila služby výskumného ústavu SAV, môže si vyfakturovanú hodnotu nehmotného výsledku výskumu a vývoja – výkresovej dokumentácie novej súčiastky, zahrnúť do superodpočtu.

Príklad č. 8: Obdobným spôsobom by spoločnosť mohla postupovať, ak by v kooperácii spolupracovala s osobou, ktorej bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj podľa osobitného predpisu (§ 26a zákona č. 172/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Zároveň ale platí, že osoba, ktorá ako dodávateľ nehmotných výsledkov výskumu a vývoja (výkresovej dokumentácie) je držiteľom tohto osvedčenia, nemôže využiť superodpočet na náklady vzniknuté pri vývoji novej súčiastky, ak je tento vývoj vykonávaný na zákazku. Týmto postupom nepríde k dvojnásobnému uplatneniu superodpočtu, raz u spoločnosti, ktorá si vývoj novej súčiastky objednala práve u inej spoločnosti – držiteľa osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, a druhýkrát u spoločnosti, ktorá samotný vývoj na objednávku vykonala.


128


Príklad č. 9: Je možné zahrnúť do superodpočtu náklady na správu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, napr. na registráciu vynálezu, následný udržiavací poplatok za patent podľa zákona č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín v znení neskorších predpisov a odmeny pre právnikov a patentových zástupcov, ktorí registráciu profesionálne zabezpečujú? Riešenie: V danom prípade ide o náklady, ktoré nevznikajú pri realizácii projektu výskumu a vývoja. Sú to náklady, ktoré logicky vznikli až po samotnom vývoji, keď ide o registráciu patentu už vyvinutého vynálezu. Zároveň platí, že sú to náklady na služby, ktoré sú zo superodpočtu vylúčené (s výnimkou fakturácie od vymedzených osôb).

D

Písomný dokument projektu výskumu a vývoja (§ 30c ods. 6 a 7 ZDP) Samotný predmet výskumu alebo vývoja, pri realizácii ktorého vznikajú náklady zahrnované do superodpočtu, vymedzí daňovník v písomnom dokumente – projekte výskumu a vývoja (ďalej len „projekt“).

–

Daňovník nie je povinný projekt predkladať správcovi dane napr. spolu s daňovým priznaním, v ktorom sa uplatňuje superodpočet, alebo pred skončením príslušného zdaňovacieho obdobia.

–

–

–

dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané náklady na realizáciu projektu, predpokladané náklady v jednotlivých rokoch realizácie projektu.

ZDP stanovuje tieto náležitosti len rámcoDaňovník je povinný predložiť projekt až vo z dôvodu, že ich bližšia obsahová náplň je závislá na chapri daňovej kontroDaňovník môže uplatniť neuplatnenú raktere predmetu prole na výzvu správcu časť superodpočtu nákladov na výskum dane alebo FR SR. jektu. Pre lepšiu preua vývoj v najbližšom zdaňovacom ob- kaznosť oprávnenosti ZDP vymedzuje obsadobí, v ktorom vykáže základ dane, a to uplatnenia superodhové náležitosti pronajviac v 4 nasledujúcich zdaňovacích počtu je však vhodné jektu v § 30c ods. 6 obdobiach. širšie charakterizovať nasledovne: – názov a sídlo spoločnosti, resp. meno predmet projektu. a priezvisko, adresa trvalého pobytu Preto je možné zovšeobecniť a odporučiť, a miesto podnikania, aby obsahom jednotlivých náležitostí pro– DIČ, jektu bolo aj: V Novinách Daňového centra každý mesiac prinášame prehľad najdôležitejších zmien a noviniek z oblasti daní a účtovníctva. Pre odber sa prihláste na www.danovecentrum.sk.

129

–

–

dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu – uviesť aj jednotlivé medzietapy; ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení (kľúčový prvok projektu): - dostatočný popis – preukázať nielen odborníkovi, ale aj laickému posudzovateľovi (daňový kontrolór), že predmetné práce na projekte a činnosti smerujú k nadobudnutiu nových technických informácií alebo znalostí, ktoré sú i ekonomicky využiteľné, - cieľom môže byť aj overenie platnosti určitej hypotézy, overenie možnosti či nemožnosti určitého technického riešenia, - zodpovedajúcim spôsobom definovať a konkretizovať parametre

–

–

–

projektu tak, aby bolo zrejmé, v čom spočíva prvok novosti alebo odstránenie technickej neistoty (Príklad č. 10); celkové predpokladané náklady na realizáciu projektu a rozdelenie v jednotlivých rokoch realizácie (Príklad č. 11); spôsob hodnotenia cieľov dosiahnuteľných počas realizácie projektu: - možno uviesť časový horizont hodnotenia – napr. dvakrát ročne porovnanie plánovaných cieľov s doposiaľ dosiahnutými výsledkami, ekonomické zhodnotenie vrátane vyčíslenia skutočne vynaložených nákladov za dané obdobie; spôsob hodnotenia cieľov po ukončení projektu (Príklad č. 12).

Príklad č. 10: Cieľ projektu môže byť určený napr. ako „Vývoj čerpadlového modulu pre novú generáciu benzínových vozidiel“. Rozdiel oproti doterajším produktom je v aplikácii tlakového regulátora do výtlačnej vetvy modulu. V rámci projektu dochádza k vývoju nového technického riešenia. Hlavným prvkom je implementácia tlakového regulátora do výtlačnej vetvy, ktorá nie je v žiadnych benzínových typoch spoločnosti zavedená. Ako podporu preukaznosti možno uviesť: – využívanie obdobných technických riešení konkurenciou, pričom nie je možné takéto technické riešenie inak získať (napr. z dôvodu patentovej ochrany), len vlastným vývojom, – v čom spočíva vývojová fáza (napr. vývoj prototypu, vrátane simulácií a testovania, a následne sériová fáza – dizajn komponentov a následné technické testovanie) – ciele dosiahnuteľné počas realizácie projektu, – v čom spočíva technická neistota (napr. presun tlaku, pričom požiadavkou zákazníka je stály tlak a tiež zavedenie do produktového radu pre neznáme fyzikálne vlastnosti), – spôsob odstránenia technickej neistoty, keďže ide o novú aplikáciu súčiastky, kde funkčnosť doposiaľ nebola overená (napr. únavové, teplotné, vibračné skúšky, ktoré simulujú prevádzkové podmienky), – v čom spočíva riziko neodskúšania – poruchovosť pri prevádzke, a preto pred samotnou sériovou výrobou je nutné tieto nedostatky odstrániť, – napr. jednoduchý technický nákres, – pre dosiahnutie cieľa projektu je potrebné vyjasniť zákaznícke požiadavky a ich implementáciu do technickej dokumentácie za pomoci testovania, – v čom spočíva oceniteľný prvok novosti – takéto technické riešenie sa nenachádza v žiadnom produktovom rade, a preto ide o novú aplikáciu a úspešnou aplikáciou bude rozšírenie produktového portfólia o nový typ modulu,

130



– časový harmonogram – začiatok realizácie projektu a ukončenie projektu a pre lepšiu preukaznosť aj medzietapy, napr. začiatok tvorby prototypovej dokumentácie, výroba prototypových nástrojov, skúšky prototypov, príprava sériovej dokumentácie, výroba sériových nástrojov, skúšky predsériových modulov a dátum ukončenia projekt.

Príklad č. 11: Rozpočet na realizáciu projektu možno uviesť napr. nasledovne: Rok

2015

2016

2017

Ľudské zdroje – mzdy a odvody

D

Prototypy Testovanie a skúšky Vzorky

Zároveň je vhodné, aby pri jednotlivých položkách predpokladaného rozpočtu daňovník uviedol, z čoho vychádzal pri kalkulácii jednotlivých položiek, napr.: – ľudské zdroje a odvody – časová náročnosť projektu a priemerná hodinová sadzba pracovníkov výskumu a vývoja, skutočné náklady však budú súčinom skutočne odpracovaných hodín jednotlivými pracovníkmi, ktorí sa na projekte podieľajú, a hodinovej sadzby, vhodné je tiež uviesť predpokladané personálne obsadenie (napr. projektový vedúci, vývojár, skúšobný inžinier, konštruktér), – náklady na prototypy – na základe predpokladanej ceny materiálových vstupov, skutočné náklady na základe zúčtovaných faktúr, skutočná cena bude sledovaná prostredníctvom účtovného systému, – náklady na testovanie a skúšky – na základe plánu skúšok a ich očakávanej ceny, skutočnosť však bude kombináciou mzdových nákladov a materiálových nákladov.

Príklad č. 12: Spoločnosť môže pri vývoji čerpadlového modulu zo zadania predchádzajúceho príkladu uviesť napr. následné uvoľnenie do sériovej výroby, v prototypovej fáze testovanie v spoločnosti a u zákazníka, po úspešnom testovaní a schválení zákazníkom spustenie sériovej výroby, čo je možné charakterizovať ako úspešný projekt.

Poznámka: Uvedené príklady obsahovej náplne náležitostí projektu sú len orientačné a v praxi budú závisieť od charakteru každého projektu.

V § 30c ods. 7 ZDP je uložená FR SR povinnosť zverejňovať zoznam daňovníkov, ktorí si uplatnili superodpočet v podanom daňovom priznaní. Termín zverejnenia zoznamu je do 3 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na

podanie daňového priznania. Pre daňovníkov využívajúcich toto opatrenie daňovej politiky je preto dôležité uvedomiť si, že budú zverejnení v tomto zozname a vystavení aj kontrole verejnosti.


131

Prenos neuplatneného superodpočtu alebo jeho časti (§ 30c ods. 8 ZDP) Podľa ods. 8 sa umožňuje prenos superodpočtu, resp. neuplatnenej časti, ktorý nebolo možné využiť z dôvodu vykázania daňovej straty alebo nedostatočného ZD. Prenos je možné realizovať do najbližšieho nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník vykáže ZD, najviac

však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol. Z uvedeného vyplýva, že daňovník o neuplatnenú časť superodpočtu (príp. celý nárok na superodpočet pri vykázaní daňovej straty) neprichádza. Ing. Peter Horniaček

Otestujte sa 1. V čom spočíva podstata tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj v ZDP? A. v uznaní účtovných nákladov na výskum a vývoj za daňový výdavok B. v dodatočnom znížení základu dane zníženého o odpočet daňovej straty o stanovené percento zo zaúčtovaných nákladov na výskum a vývoj, ktoré už raz znížili základ dane ako súčasť výsledku hospodárenia C. v znížení vypočítanej dane o stanovené percento zo zaúčtovaných nákladov na výskum a vývoj 2. Ktorí daňovníci sú oprávnení uplatniť si superodpočet nákladov na výskum a vývoj? A. právnické osoby a fyzické osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP pri realizácii projektu výskumu a vývoja B. len právnické osoby pri realizácii projektu výskumu a vývoja C. len osoby, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj 3. Čo sa rozumie pod nákladmi na výskum a vývoj na účely superodpočtu? A. náklady na výskum a vývoj podľa FRASCATI manuálu B. náklady na výskum a vývoj, ktoré sú vymedzené zákonom o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja (zákon č. 172/2005 Z. z.) C. náklady na výskum a vývoj vymedzené účtovnými predpismi 4. V akej výške je možné uplatniť superodpočet nákladov na výskum a vývoj? A. odpočet od základu dane vo výške 100 % zo zaúčtovaných nákladov na výskum a vývoj B. zníženie dane o 25 % zo zaúčtovaných nákladov na výskum a vývoj C. súčet 25 % zo zaúčtovaných nákladov na výskum a vývoj a 25 % mzdových nákladov a odvodov zamestnanca, ktorý je absolventom školy, podieľa sa na projekte výskumu a vývoja a daňovník s ním uzatvoril v zdaňovacom období trvalý pracovný pomer, a 25 % z kladného rozdielu medzi zaúčtovanými nákladmi na výskum a vývoj zahrnutými do superodpočtu v aktuálnom zdaňovacom období a zaúčtovanými nákladmi na výskum a vývoj zahrnutými do superodpočtu v predchádzajúcom zdaňovacom období Správne odpovede: 1B, 2A, 3C, 4C

132

Koeficient, ktorým by sa suma životného minima mala upraviť, je nižší ako jedna, preto sa suma životného minima nezmenila a od 1. 7. 2015 do 30. 6. 2016 bude vo výške 198,09 € mesačne na jednu plnoletú fyzickú osobu. Nezmenia sa ani veličiny, ktoré sa od sumy životného minima odvádzajú. Životné minimum je upravené v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, podľa ktorého je životné minimum spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. 7. bežného kalendárneho roka tak, že aktuálne sumy životného minima sa vynásobia: – koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zisteným Štatistickým úradom SR, ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie 1. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s 1. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie zistený Štatistickým úradom SR alebo – koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom SR, ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistený Štatistickým úradom SR za obdobie 1. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s 1. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka.

Aktuálny koeficient životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý je rozhodujúci pre úpravu súm životného minima, má hodnotu 0,99848 a koeficient čistých peňažných príjmov 1,0938. Pre úpravu súm životného minima je rozhodujúci koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, pretože je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov. Jeho hodnota je nižšia ako 1, preto k úprave súm životného minima od 1. 7. 2015 nedochádza a v platnosti ostávajú sumy aktuálneho životného minima: – 198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, – 138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, – 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. Nezmenená suma životného minima znamená, že sa nemenia ani veličiny používané v mzdovom účtovníctve, odvádzané od sumy životného minima: – od 1. 7. 2015 do 30. 6. 2016: - nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku, - suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie, – od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016: - nezdaniteľné časti základu dane Ak sa koeficient rozhodujúci pre úpravu životného minima rovná 1 alebo je nižší ako 1, na daňovníka a na manželku (manžela), sumy životného minima sa neupravia.


od 1. 7. 2015 do 30. 6. 2016

DÚPP 13/2015

Životné minimum

133

-

suma daňového bonusu, uplatnenie 19 % alebo 25 % sadzby dane z príjmov zo závislej činnosti.

Pri zrážkach zo mzdy pri výkone rozhodnutia postup výpočtu základnej sumy, ktorá sa zamestnancovi – povinnému – nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy, ustanovuje nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z.

o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Nepostihnuteľné sumy pri výkone zrážok od 1. 7. 2015 do 30. 6. 2016 (rovnako ako od 1. 7. 2014 do 30. 6. 2015) sú nasledovné: Sadzba zo sumy životného minima 198,09 €

Suma €

na osobu povinného

60 %

118,85

na každú vyživovanú osobu

25 %

49,52

na manžela/-ku, aj keď má príjem

25 %

49,52

na osobu povinného – ak ide o výživné

70 % zo 60 %

83,19

na každú vyživovanú osobu – ak ide o výživné

70 % z 25 %

34,66

na manžela/-ku, aj keď má príjem – ak ide o výživné

70 % z 25 %

34,66

150 %

297,13

Sadzba zo sumy životného minima 198,09 €

Suma €

na osobu povinného – ak je poberateľom dôchodku

100 %

198,09


50 %

99,04


50 %

99,04

70 % zo 60 %

83,19

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy povinného

suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z dôchodkových dávok a iného príjmu povinného

na osobu povinného – ak ide o výživné na každú vyživovanú osobu – ak ide o výživné

70 % z 25 %

34,66

na manžela/-ku, aj keď má príjem – ak ide o výživné

70 % z 25 %

34,66

Sadzba zo sumy životného minima 198,09 €

Suma €

na osobu povinného

50 %

99,04


25 %

49,52


25 %

49,52

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z dávok alebo príspevkov povinného, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou – ak ide o pokuty za priestupky


134

Dane a účtovníctvo | Životné minimum od 1. 7. 2015 do 30. 6. 2016

Evidovaný uchádzač o zamestnanie životného minima, nezdaniteľná časť môže podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona základu dane ročne je suma zodpoč. 5/2004 Z. z. vedajúca rozdielu Sumy nezdaniteľnej časti ZD na daňov- 44,2-násobku platnéo službách zamestnaníka, na manželku/-la, výška daňového ho životného minima nosti vykonávať zábonusu a hranica príjmu pre uplatnenie a jednej štvrtiny záklarobkovú činnosť na zá19 % alebo 25 % sadzby dane zostávajú du dane; ak táto suma klade pracovnoprávv roku 2016 na rovnakej úrovni ako neho vzťahu alebo je nižšia ako nula, nev roku 2015. právneho vzťahu pozdaniteľná časť základľa Obchodného zákonníka, ak mzda ale- du dane ročne sa rovná nule. bo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného mini- Nezdaniteľná časť základu dane na dama pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú ňovníka ročne v zdaňovacom období roku k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za 2016 (rovnako ako v roku 2015) bude: ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo od- – ak základ dane daňovníka bude rovný meny, t. j. od 1. 7. 2015 do 30. 6. 2016 (rovalebo nižší ako 19 809 €, nezdaniteľná nako ako od 1. 7. 2014 do 30. 6. 2015), ak časť bude 3 803,33 €, suma mzdy alebo odmeny nepresiahne – ak základ dane daňovníka bude vyšší 148,57 €, ostáva naďalej evidovaným ako 19 809 €, nezdaniteľná časť bude uchádzačom o zamestnanie. rozdiel medzi sumou 8 755,58 € a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak Nezdaniteľná časť základu dane na daje táto suma nižšia ako nula, nezdaniňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákoteľná časť základu dane na daňovníka na č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je stasa rovná nule. novená nasledovne: – ak daňovník dosiahne základ dane, kto- Pri mesačnom vyúčtovaní príjmu sa uplatrý sa rovná alebo je nižší ako ní nezdaniteľná časť základu dane vo výš100-násobok sumy životného minima ke 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu platného k 1. januáru príslušného zda- dane, t. j. 316,94 €. ňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpove- Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dajúca 19,2-násobku sumy platného dane v závislosti od výšky základu dane z aktívnych príjmov bude v roku 2016 (rovživotného minima, – ak daňovník dosiahne základ dane, kto- nako ako v roku 2015) nasledovné: rý je vyšší ako 100-násobok platného Počas zdaňovacieho obdobia Po skončení zdaňovacieho obdobia – základ dane rovný alebo nižší ako 19 809 € – základ dane vyšší ako 19 809 €

D

mesačne 316,94 € 3 803,33 € 8 755,578 – (základ dane : 4)


135

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne: – ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: - nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, - má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), - má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, – ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: - nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

136

-

má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2016 (rovnako ako v roku 2015) bude: – ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 35 022,31 € a manželka (manžel): - nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude 3 803,33 €, - má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33 €, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi 3 803,33 € a príjmom manželky (manžela), - má vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33 €, nezdaniteľná časť bude nula, – ak základ dane daňovníka je vyšší ako 35 022,31 € a manželka (manžel): - nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 12 558,906 € a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, - má vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 12 558,906 € a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela). Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) ročne v závislosti od výšky základu dane z aktívnych príjmov bude v roku 2016 (rovnako ako v roku 2015) nasledovné:


Dane a účtovníctvo | Životné minimum od 1. 7. 2015 do 30. 6. 2016 Základ dane

Vlastný príjem manželky (manžela)

Nezdaniteľná časť základu dane

Rovný alebo nižší ako 35 022,31 €

0€

3 803,33 €

menej ako 3 803,33 €

3 803,33 – vlastný príjem

3 803,33 € a viac

0€

Vyšší ako 35 022,31 €

nepoberala

12 558,906 – (základ dane : 4)

poberala

12 558,906 – (základ dane : 4) – vlastný príjem

Daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. V zmysle § 52zd ods. 7 sa daňový bonus zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima

k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Suma daňového bonusu počas celého roka 2016 (rovnako ako počas roka 2015) bude mesačne 21,41 € na jedno vyživované dieťa. Uplatnenie daňového bonusu na jedno vyživované dieťa v zdaňovacom období roku 2016 (rovnako ako v roku 2015) bude nasledovné:

Počas zdaňovacieho obdobia, ak zdaniteľný príjem je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy

daňový bonus mesačne 21,41 €

Za zdaňovacie obdobie, ak zdaniteľný príjem je aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy

daňový bonus ročne 256,92 €

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je podľa § 35 ods. 2 zákona o dani z príjmov: – 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2016 (rovnako ako v roku 2015) 19 % zo sumy do 2 918,52 €, – a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2016 (rovnako ako v roku 2015) zo sumy do 2 918,52 € 19 % a zo sumy od 2 918,53 € 25 %.

Daň zo základu dane je podľa § 15 písm. a) zákona o dani z príjmov: – 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresahuje 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2016 (rovnako ako v roku 2015) 19 % zo sumy do 35 022,31 € – a 25 % z tej časti základu dane, ktorá presahuje 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2016 (rovnako ako v roku 2015) zo sumy do 35 022,31 € 19 % a zo sumy od 35 022,32 € 25 %.

Sadzba Preddavok na daň Daň

D

Suma pre zdanenie v sadzbe

19 %

do 2 918,52 €

a 25 %

od 2 918,53 €

19 %

do 35 022,31 €

a 25 %

od 35 022,32 € Ing. Eva Gášpárová


137

PRE PLATITEĽOV DPH DÚPP 13/2015

138

Pripravovaná novela zákona o DPH 2016 Národná rada SR rokuje o vládnom návrhu (tlač číslo 1569) novely zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2016. Ďalej uvádzame vybrané témy tejto pripravovanej novely; v praxi je potrebné používať úplné schválené znenie zákona o DPH. 1. Z titulu podpory novovznikajúcich firiem sa vypúšťa povinnosť zložiť zábezpeku na DPH z dôvodu, že žiadateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá sa zatiaľ len pripravuje na podnikanie [§ 4c ods. 1 písm. d)]. 2. Nezaplatenie zábezpeky v zákonom stanovenej lehote pri dobrovoľnej registrácii nebude dôvodom na zamietnutie žiadosti o registráciu, ale zábezpeku bude daňový úrad vymáhať podľa daňového poriadku ako daňový nedoplatok (§ 4c ods. 5). Týmto sa zjednocujú podmienky pre povinnú registráciu a pre dobrovoľnú registráciu. 3. Rozširuje sa prenos daňovej povinnosti na všetky dodania tovarov (doteraz – len tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou) zahraničnou osobou, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku, okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja [§ 5 ods. 1 písm. b), § 55a ods. 2 písm. c) bod 2, § 56 ods. 2 písm. c) bod 2, § 69 ods. 2]. Podľa dôvodovej správy ide o dobrovoľnú aplikáciu článku 194 smernice. 4. Upresňuje sa, že zahraničná zdaniteľná osoba registrovaná v inom členskom štáte pre osobitnú úpravu jednotného kontaktného miesta nemá povinnosť sa registrovať v SR z dôvodu dodania vybraných služieb (telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, elektronické služby) tuzemským nezdaniteľným osobám [§ 5 ods. 1 písm. f)].

5. Platiteľ dane má byť registrovaný podľa svojho skutočného statusu. Ak došlo k relevantnej zmene, musí požiadať o zmenu registrácie. Zmenu registrácie vykoná daňový úrad do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia (§ 6a ods. 3). 6. Do základu dane sa pri späť dovážanom tovare (návrat prepracovaného tovaru z tretej krajiny po pasívnom zušľachťovacom styku) nezahrnie hodnota spracovateľských operácií, ak sú tieto službami s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona (§ 24 ods. 6). 7. Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru sa uplatní, len ak nebola možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 zákona alebo možnosť úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa § 54 zákona z dôvodu zmeny účelu jeho použitia (§ 42). 8. Upresňuje sa oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode v nadväznosti na články 141 a 226 smernice. Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa [§ 45 ods. 1 písm. d)]. Prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru bez dane a uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“ (§ 45 ods. 3). 9. Pomer použitia nákupov služieb

Pre platiteľov DPH | Pripravovaná novela zákona o DPH 2016

a neinvestičného majetku na podnikanie a na iný účel ako podnikanie určí platiteľ podľa výšky príjmov (výnosov) alebo iného objektívnejšieho kritéria (§ 49 ods. 5). 10. Pomer použitia nákupov nehnuteľností na podnikanie a na iný účel ako podnikanie určí platiteľ podľa plochy nehnuteľnosti alebo iného objektívnejšieho kritéria (§ 49a ods. 2). 11. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane (napr. podľa § 43 zákona – dodanie do IČŠ), posudzuje sa tento majetok, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane (§ 54 ods. 7). 12. Platiteľ dane, ktorý obstará investičný majetok od platiteľa dane, ktorý používa osobitnú úpravu na základe prijatia platby (§ 68d), si môže uplatniť úpravu odpočítanej dane podľa vzorca v prílohe č. 1 zákona zo sumy dane, ktorú zaplatil svojmu dodávateľovi (§ 54c ods. 1, 2). 13. Rozširuje sa možnosť odpočítania dane pri registrácii pre DPH zo všetkých nákupov tovarov a služieb (predtým len majetku), ktoré daná osoba použije na svoje zdaniteľné plnenie na výstupe ako platiteľ, napr. elektrická energia (§ 55 ods. 1). 14. Ak žiadateľ z iného členského štátu dostane doklad o oprave základu dane znižujúci daň až po podaní svojej žiadosti o vrátenie dane, je povinný toto zníženie zahrnúť do ďalšej žiadosti alebo to oznámiť daňovej správe a daň vrátiť (§ 55c ods. 6). 15. Žiadosť o vrátenie dane môže podať zahraničná osoba z tretieho štátu nielen za kalendárny rok, ale aj za obdobie

kalendárneho polroka, ak splní zákonné podmienky (§ 57 ods. 2, 3). 16. Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň, zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vrátiť sumu dane. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná oznámiť daňovej správe, že dostala doklad o oprave základu dane a dane, a to do 60 dní, keď tento doklad dostala (§ 55c ods. 6). 17. Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu dane v cestovnom ruchu, nesmie vo faktúre o predaji služieb cestovného ruchu uviesť samostatne sumu dane (§ 65 ods. 11). 18. Zavádza sa osobitná úprava dane na základe prijatia platby (§ 68d) – podmienka zaplatenia dane na výstupe aj na vstupe. Môže ju dobrovoľne uplatniť platiteľ, ak za predchádzajúci rok nedosiahol obrat 75 000 € a dôvodne predpokladá podobný obrat v prebiehajúcom roku a nebol naňho vyhlásený konkurz alebo nevstúpil do likvidácie. 19. Ak bude platiteľ dane v pozícii dodávateľa, ktorému vzniká daňová povinnosť až na základe prijatej platby, táto skutočnosť zásadne ovplyvní aj jeho odberateľov – platiteľov dane, ktorým právo na odpočítanie dane vznikne v rovnaký deň, ako vzniká daňová povinnosť dodávateľovi, teda až keď zaplatí dodávateľovi tak, ako to ustanovuje § 49 ods. 1 zákona. 20. Dátum začatia uplatňovania tejto osobitnej úpravy platiteľ písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu; pritom osobitná úprava sa uplatní na ucelený mesiac, teda od prvého dňa kalendárneho mesiaca (§ 68d ods. 2).

P


139

21. Osobitná úprava na základe prijatia platby sa vzťahuje na odplatné dodanie tovarov a služieb v tuzemsku, okrem dodania tovarov a služieb do zahraničia (podľa § 43 a § 47). 22. Daňová povinnosť pri uplatňovaní osobitnej úpravy vzniká na výstupe dňom prijatia platby za tovar alebo službu. Predmetná faktúra musí obsahovať aj slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Ak takáto informácia vo faktúre chýba, daňová povinnosť vzniká štandardne dňom dodania tovaru alebo služby a platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením tejto informácie dodatočne (§ 68d ods. 4). 23. Platiteľovi uplatňujúcemu osobitnú úpravu na základe prijatia platby vzniká právo odpočítať daň na vstupe z nakúpených tovarov a služieb dňom zaplatenia; ak uhradí len časť ceny, právo na odpočet dane vzniká pomernou časťou (§ 68d ods. 5). 24. Platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu na základe prijatia platby môže odpočítať daň pri registrácii z nákupov tovarov a služieb, ktoré zaplatil dodávateľovi (§ 68d ods. 5). 25. Pri osobitnej úprave uplatňovania dane na základe prijatia platby (§ 68d) sa oprava základu dane vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom prebehla platba (§ 68d ods. 8, § 53 ods. 2). 26. Platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu na základe prijatia platby má právo opraviť odpočítanú daň pri zvýšení základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom zaplatil dodávateľovi, a vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil (§ 68d ods. 9). 27. Platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu na základe prijatia platby sa môže

rozhodnúť pre skončenie používania tejto osobitnej úpravy. Uplatňovanie osobitnej úpravy je povinný skončiť posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu (§ 68d ods. 10). 28. Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy na základe prijatia platby v zákonom ustanovených prípadoch, napr. ak dosiahne obrat 75 000 €, ak sa stane členom skupiny alebo je na neho vyhlásený konkurz, alebo vstúpil do likvidácie, alebo sa zrušuje bez likvidácie s právnym nástupcom – rozdelenie, zlúčenie, splynutie (§ 68d ods. 11). Dátum skončenia platiteľ písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do 5 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil. 29. Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, mu vzniká daňová povinnosť a tiež nárok na odpočítanie teda podľa všeobecných pravidiel bez podmienky zaplatenia, keby osobitnú úpravu nepoužíval (§ 68d ods. 13). Rovnako postupuje takáto osoba, ktorá podáva daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie z dôvodu zrušenia registrácie pre DPH. 30. Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 €, ak platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu bez splnenia podmienok (napr. prekročí obrat alebo mal povinnosť skončiť z dôvodu zlúčenia) a ak neuvedie na faktúre slovnú informáciu (§ 68d ods. 14). Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. 31. Finančné riaditeľstvo SR zverejní na svojom webovom sídle zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatie


140

Pre platiteľov DPH | Pripravovaná novela zákona o DPH 2016

uplatňovania osobitnej úpravy, platiteľov, ktorí písomne oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, a platiteľov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená (§ 68d ods. 16). Oznámenie týchto údajov bude mať informatívny charakter. 32. Budú platiť dve lehoty pre vyhotovenie faktúry k prijatej platbe, faktúra musí byť vyhotovená do 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá [§ 73 písm. b)]. 33. Zavádza sa lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorou sa má zistiť oprávnenosť nadmerného odpočtu dane v prípadoch tzv. oneskorenej registrácie

(§ 78 ods. 9). Daňová kontrola začne do 30 dní od podania „zabudnutého“ daňového priznania. 34. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie (§ 79 ods. 1). 35. Zmierňujú sa podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu jednak skrátením posudzovanej doby pre nedoplatky z 12 mesiacov na 6 mesiacov a ustanovením hranice vo výške 1 000 €, do ktorej sa podmienka nedoplatkov nebude brať do úvahy [§ 79 ods. 2 písm. c)].

P

Ing. Vladimír Pastierik daňový poradca, audítor, súdny znalec PKF Slovensko, s. r. o.; PKF TAX, k. s.

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Daňová optimalizácia

8. 9. 2015

Nitra

Ing. Vladimír Ozimý

16. 9. 2015

Bratislava

Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

17. 9. 2015

Žilina

29. 9. 2015

Košice

Novela zákona o DPH od 1. 1. 2016 a vybrané problémy v praxi

18. 9. 2015

Bratislava

30. 9. 2015

Žilina

6. 10. 2015

Nitra

8. 10. 2015

Poprad

Ing. Vladimír Ozimý 4. 11. 2015

Košice

5. 11. 2015

Prešov


141

A ÚČTOVNÍCTVO JE JEDNODUCHÉ DÚPP 13/2015

142

Interné účtovné smernice v jednoduchom účtovníctve podnikateľov Na základe zákona o účtovníctve a postupov účtovania podnikateľov v jednoduchom účtovníctve vyplýva účtovným jednotkám účtujúcim v jednoduchom účtovníctve povinnosť vytvárať interné účtovné smernice, pre ktoré má konkrétna účtovná jednotka náplň. V interných účtovných smerniciach by sa zbytočne nemali opisovať všeobecne záväzné právne predpisy, ale účtovná jednotka by si v nich mala stanoviť vlastné postupy účtovania tam, kde záväzné právne predpisy umožňujú si vybrať. Interné účtovné smernice majú za úlohu dotvárať a objasniť individuálnu účtovnú politiku.

Otázka z praxe: predpisy umožňujú si vybrať. Interné účtovné smernice by mali byť nadstavbou nad všeobecne záväznými predpismi tak, aby dotvárali a dostatočne ozrejmovali individuálnu účtovnú politiku. Takto ustálená účtovná politika slúži na denné účtovanie a zaZo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve bezpečuje zásadu stálosti účtovných praviv znení neskorších predpisov (ZoÚ) a z podiel a metód. stupov účtovania v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov ustanovených Z praktických dôvodov by interné účtovné opatrením MF SR č. MF/27076/2007-74 smernice mali predstavovať ucelený konv znení neskorších predpisov (PÚ) vyplýva zistentný súbor organizačných noriem (stapre účtovnú jednotku povinnosť vytvárať vebnicovo usporiadaný, napr. v jednom adnižšie uvedené interné účtovné smerni- ministratívnom šanóne), ktorý sa môže akce. Všetky interné účtovné smernice nemu- tualizovať a dopĺňať. sia byť vytvorené v konkrétnej účtovnej jednotke, pokiaľ pre ne nemá vecnú náplň. Podľa § 14 ods. 3 ZoÚ je účtovná jednotka Upozorňujeme, že ide o účtovné interné povinná viesť zoznam účtovných kníh, čísmernice požadované účtovnými predpis- selných znakov, symbolov a skratiek mi, teda nie sú tu interné smernice požado- použitých v účtovných knihách. Je to požiavané inými predpismi alebo vlastnými ria- davka reagujúca na to, že účtovníctvo sa diacimi potrebami firmy, napríklad – sociál- vedie pomocou výpočtovej techniky, kde sa ny fond, reprezentačné náklady, vlastná s číselníkmi bežne pracuje. Účtovné knihy autodoprava a podobne. v jednoduchom účtovníctve sú: – peňažný denník, V interných účtovných smerniciach by sa – kniha pohľadávok, zbytočne nemali opisovať všeobecne záväz- – kniha záväzkov a né právne predpisy; naopak, účtovná jednot- – pomocné knihy, pre ktoré má účtovná ka by si v nich mala stanoviť vlastné postujednotka vecnú náplň, napr. kniha dlhopy účtovania tam, kde záväzné právne dobého hmotného majetku, kniha zásob, Podnikám ako živnostník, teda vedieme jednoduché účtovníctvo pre podnikateľov. Máme aj v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov viesť nejaké interné účtovné smernice?

...A účtovníctvo je jednoduché | Interné účtovné smernice v jednoduchom účtovníctve podnikateľov

mzdový list, pokladničná kniha, kniha účet v banke). Číselníky by mali byť priebežne aktualizované, čo spravidla v praxi zabezpečuje hlavný účtovník v spolupráci IT technikom. V internej účtovnej smernici je vhodné opísať charakteristiku použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia (§ 35 ods. 1 ZoÚ). Pokiaľ účtovný počítačový program vykonáva nejaké prednastavené úkony, potom by mali byť opísané v internej účtovnej smernici alebo v programovej dokumentácii.

Aj v jednoduchom účtovníctve sa môžu používať účtovné odpisy iné ako daňové odpisy. Účtovná jednotka si však môže v jednoduchom účtovníctve v internej účtovnej smernici ustáliť, že bude používať aj pre účtovníctvo len daňové odpisy (§ 28 ZoÚ, § 20 PÚ). Vo výkaze o majetku a záväzkoch sa odpisovaný majetok vykazuje v účtovných zostatkových cenách, teda ak si účtovná jednotka zvolila daňové odpisy, potom to vlastne budú daňové zostatkové ceny. V internej účtovnej smernici je potrebné tiež ustanoviť, či sa používa rovnomerné odpisovanie alebo zrýchlené odpisovanie tam, kde je to možné (porovnaj § 26 ods. 3 zákona o dani z príjmov).

V praxi majú podnikatelia často viac aktivít vecne alebo lokálne odčlenených (napr. pekáreň, holičstvo), za ktoré je vhodné viesť účtovníctvo oddelene. V takom prípade je možné sledovať členenie príjmov a výdavkov podľa vnútorných potrieb účtovnej jednotky, napr. na strediská (§ 8 ods. 4 PÚ). Súčasne je potrebné zabezpečiť zostavenie účtovného výkazu o príjmoch a výdavkoch v predpísanej štruktúre.

Aj v jednoduchom účtovníctve sa môže účtovná jednotka v internej účtovnej smernici dobrovoľne rozhodnúť, ako bude účtovať kategóriu drobného majetku. Účtovná jednotka môže dobrovoľne účtovať kategóriu drobného dlhodobého majetku (hmotného a nehmotného) s rovnou alebo nižšou cenou, ako ustanovuje zákon o dani z príjmov (1 700 eur, resp. 2 400 eur) ako odpisovaný majetok (§ 10 ods. 11 PÚ, § 10 ods. 25 V jednoduchom účtovníctve platí pri účto- PÚ). Ak si túto kategóriu zvolí, potom tento vaní v peňažnom denníku hotovostný prin- majetok účtuje do daňových výdavkov pocíp, teda účtuje sa okrem výnimiek (napr. stupne podľa doby životnosti cez odpisy, odpisy) len o pohybe peňažných prostried- a naopak, ak si túto kategóriu nezvolí, pokov – príjmy a výdavky. V internej účtovnej tom sa drobný majetok účtuje pri úhrade priamo ako daňový výsmernici je potrebné V interných účtovných smerniciach davok; to platí aj pre pre účtovanie v iných netreba opisovať znenia právnych daň z príjmov podľa účtovných knihách predpisov, účtovná jednotka tu stano- § 17 ods. 1 písm. a) záustanoviť deň vzniku vuje vlastné postupy účtovania, kde kona č. 595/2003 Z. z. účtovného prípadu, záväzné právne predpisy umožňujú o dani z príjmov v znečo je napríklad pre účvybrať si. ní neskorších predpitovanie v knihe pohľadávok deň, keď bola odoslaná faktúra, sov (ZDP). Teda platí, že to, čo sa správne resp. v knihe záväzkov deň, keď došla fak- zaúčtuje a daňový zákon neupravuje odlišne, potom platí aj pre daň z príjmov. Čiže ak túra (§ 2 PÚ).

J


143

si účtovná jednotka v internej účtovnej smernici zakotví používanie alebo nepoužívanie kategórie drobného majetku, potom to platí aj pre daň z príjmov fyzických osôb. Kritériom v praxi na toto rozhodnutie je to, či podnikateľ preferuje okamžité náklady alebo postupné náklady cez odpisy a vykazovanie majetku. Účtovná jednotka tiež môže v internej účtovnej smernici rozhodnúť, že bude dobrovoľne účtovať o kapitalizácii investičných úrokov v prípade dlhodobého hmotného majetku [§ 10 ods. 27 písm. g) PÚ].

V účtovných jednotkách, kde je vyšší objem majetku a záväzkov, je vhodné inventarizáciu upraviť internou účtovnou smernicou (najmä termíny, osoby, zodpovednosť). V jednoduchom účtovníctve sa môžu účtovať len niektoré druhy rezerv, a to: rezerva na lesnú pestovnú činnosť, rezerva na skládku odpadov a rezerva na nakladanie s elektroodpadom.

Druhy rezerv, ich tvorba a používanie majú byť ustálené v internej účtovnej smernici (§ 26 ZoÚ, § 15 PÚ). Iné druhy rezerv, ako sú vyššie uvedené, sa nesmú používať Ide o situáciu, keď by podnikateľ napr. budo- (napr. rezerva na dovolenky, rezervy na val skladové priestory (skladovú halu) z in- opravy, rezerva na odmeny, rezerva nevyvestičného úveru, potom sa môže rozhod- fakturované dodávky). Pri účtovaní DPH núť, že úroky do dňa uvedenia majetku do v peňažnom denníku pri čiastočnej úhrade záväzku alebo užívania sa budú účPri čiastočnej úhrade záväzku alebo čiastočnom inkase potovať ako nedaňový čiastočnom inkase pohľadávky sa v in- hľadávky sa postupuje výdavok v peňažnom ternej smernici spravidla ustáli, že podľa internej účtovdenníku, a tiež ako v peňažnom denníku sa základ dane nej smernice (§ 19 zvýšenie obstarávacej a DPH účtuje v rovnakom pomere. ods. 5 PÚ). Spravidla ceny skladu v knihe dlhodobého hmotného majetku. Rozhodova- sa v nej ustáli, že pri čiastočnej úhrade sa cím kritériom aj tu je skutočnosť, či podnikateľ účtuje základ dane a DPH v rovnakom popreferuje okamžité náklady, alebo postupné mere (1:1). náklady cez odpisy a vykazovanie majetku. Úbytok zásob nad normu prirodzených Také ustanovenia zákona o účtovníctve, úbytkov zásob, určenú internou účtovnou kde nie je uvedené, že platia len pre jednu smernicou pre príslušné účtovné obdobie, sústavu účtovníctva, primerane platia pre sa účtuje ako storno v rámci uzávierkových obe sústavy, teda aj pre sústavu jednodu- účtovných operácií (§ 11 ods. 7 PÚ), teda chého účtovníctva – typickým takýmto usta- ako storno daňových výdavkov na zásoby. novením je inventarizácia majetku a záV internej účtovnej smernici je potrebné väzkov (§ 6 ods. 3, § 29 a § 30 ZoÚ). tiež ustáliť, ako sa bude účtovať úbytok záInventarizácia je predpokladom preuká- sob rovnakého druhu – buď váženým zateľnosti účtovníctva a položiek vykáza- aritmetickým priemerom, alebo metódou ných v účtovnom výkaze o majetku a zá- FIFO (§ 11 ods. 14 PÚ). Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac. väzkoch.

144


...A účtovníctvo je jednoduché | Interné účtovné smernice v jednoduchom účtovníctve podnikateľov

Táto metodika sa spravidla nastavuje v príslušnom účtovnom softvéri. Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, ktoré druhy zásob na priamu spotrebu sa budú účtovať mimo skladu, teda mimo knihy zásob (§ 11 ods. 8 PÚ). V praxi sú to spravidla havarijné náhradné dielce, kancelárske potreby, hygienické potreby. Ide o účtovanie v knihe zásob, lebo v peňažnom denníku sa všetko (teda aj zásoby) účtuje len na základe pohybu peňažných prostriedkov. Kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade dlhodobého majetku (§ 10 ods. 28 PÚ) sa účtujú v peňažnom denníku ako daňové výdavky (kurzová strata) alebo daňové príjmy (kurzový zisk). Rovnako sa účtujú aj kurzové rozdiely zo záväzkov z finančného prenájmu (§ 17 ods. 6 PÚ) a napokon rovnako sa účtujú kurzové rozdiely z prepočtu cudzej meny k závierkovému dňu v pokladnici a v banke (§ 4 ods. 4, § 21 ods. 4 PÚ). Pohľadávky a záväzky sa v jednoduchom účtovníctve neprepočítavajú kurzom k závierkovému dňu (§ 21 ods. 5 PÚ).

Na ocenenie prírastku cudzej meny spoločnosť použije zmenárenský kurz konkrétnej banky, za ktorý bola cudzia mena nakúpená (§ 24 ods. 3 ZoÚ, § 21 ods. 1 PÚ). Účtovná jednotka sa môže v internej účtovnej smernici rozhodnúť, že na ocenenie úbytku rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu bude používať buď základné pravidlo (tzv. D-1), teda ocenenia kurzom ECB zo dňa predchádzajúceho dňu vzniku účtovného prípadu, alebo vážený aritmetický priemer, alebo metódu FIFO (§ 24 ods. 2 ZoÚ, § 21 ods. 2 PÚ). Ak je účtovná jednotka väčšia, je vhodné tiež v internej účtovnej smernici upraviť obeh dokladov, podpisové oprávnenia a hmotnú zodpovednosť osôb (§ 10, § 30 ods. 2, § 32 ods. 3 ZoÚ).

J

Ďalšou typickou povinnosťou, ktorá sa týka aj účtovnej jednotky v jednoduchom účtovníctve, je archivácia účtovných dokladov a účtovnej dokumentácie a ich ochrana, kde sa najmä upravia druhy dokladov a lehoty ich povinnej alebo dobrovoľnej archivácie (§ 35 a § 36 ZoÚ). Ing. Vladimír Pastierik audítor a daňový poradca, PKF Slovensko, s. r. o.

Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa Transferové oceňovanie, dokumentácia k TO, zmeny v legislatíve v roku 2015 Ing. Silvia Karelová

Odpisovanie dlhodobého majetku Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

Zmeny v zisťovaní základu dane z príjmov v roku 2015 Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

Daňová uznateľnosť nákladov (výdavkov) podľa zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2015 Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD. Zoznam všetkých videoškolení spolu s ukážkami nájdete na www.profivzdelavanie.sk. Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: +421 41 70 53 888, e-mail: [email protected]. Nájdete nás aj na facebooku na adrese www.facebook.com/VzdelavacieCentrum.

145

DAŇOVÁ OBHAJOBA V PRAXI DÚPP 13/2015

146

Daňová obhajoba po neúspešnom odvolaní a príklad žaloby na správny súd V daňovom spore v praxi daňové subjekty väčšinou využijú len odvolanie, lebo v rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR a zamietnutí odvolania je správne uvedené, že ďalšie odvolanie podľa daňového poriadku už nie je prípustné. Je však možná daňová obhajoba na správnom súde podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku. Tento príspevok uvádza základné informácie o tomto inštitúte, ako aj príklad žaloby na správny súd.

Príklad z praxe: Daňový úrad vykonal v našej akciovej spoločnosti daňovú kontrolu. Výsledkom bolo dorubenie dane z príjmov právnických osôb. Podali sme odvolanie. Odvolací orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie daňového úradu potvrdil s tým, že voči jeho rozhodnutiu nie je možné ďalšie odvolanie. Máme však stále pocit, a to aj po konzultáciách s viacerými odborníkmi, že sme boli rozhodnutiami daňových orgánov poškodení. Máme ešte nejakú procesnú možnosť daňovej obhajoby? Máme možnosť domáhať sa svojich práv na súde?

Na preskúmavanie rozhodnutia je na prvom stupni vecne príslušný krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa, teda daňového subjektu (§ 246a ods. 1 O. s. p). Na druhom stupni je vecne príslušný Najvyšší súd SR, ktorý rieši odvolanie voči rozsudku na prvom stupni. V praxi je najčastejším prípadom ten, keď Finančné riaditeľstvo SR rozhodne o odvolaní tak, že potvrdí rozhodnutie daňového úradu. Nasleduje žaloba na príslušný krajský súd, a potom prípadne odvolanie na Najvyšší súd voči rozsudku krajského súdu. Pokiaľ existuje relevantná argumentácia, potom podľa skúseností z praxe je najväčší predpoklad úspechu až na druhom stupni súdu. Pre úplnosť uvádzame, že po vyčerpaní riadnych súdov má možnosť každá fyzická osoba a právnická osoba aj v daňových veciach na národnej úrovni realizovať ešte podanie na Ústavný súd SR.

Podľa zákona č. 479/2009 Z. z. a zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov v znení neskorších predpisov sú finančné (daňové) orgány orgánmi štátnej správy. Ak fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu, môže požiadať správny súd, aby Pri rozhodnutí daňového orgánu vydaného preskúmal zákonnosť jeho rozhodnutia. v správnom konaní je predpokladom podania žaloby podľa § 247 O. s. p., aby išlo o rozhodVyplýva to z § 247 zákona č. 99/1963 Zb. nutie, ktoré po vyčerpaní prípustných riadObčiansky súdny poriadok v znení neskor- nych opravných prostriedkov (spravidla odších predpisov (O. s. p.). Občiansky súdny volanie) nadobudlo právoplatnosť. Podľa poriadok upravuje konanie správnych sú- § 63 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový dov v samostatnej piatej časti zákona, poriadok v znení neskorších predpisov je práoznačenej Správne súdnictvo. voplatné také rozhodnutie, ktoré bolo riadne

Daňová obhajoba v praxi | Daňová obhajoba po neúspešnom odvolaní a príklad žaloby na správny súd

doručené a nemožno voči nemu podať odvolanie. Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania (§ 248 O. s. p.).

Žalobu je vhodné štruktúrovať tak, aby každý žalobný dôvod bol oddelene vyargumentovaný (príklad žaloby uvádzame v ďalšom texte). Správny súd sa musí vysporiadať s každým dôležitým žalobným dôvodom, inak bude jeho rozhodnutie arbitrárne bez náležitého odôvodnenia (zmarené ústavné právo žalobcu na súdnu ochranu).

Podľa § 78 daňového poriadku z preskúmavania súdmi sú vylúčené aj ďalšie rozhodnutia, napríklad rozhodnutie o odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku, rozhodnutie o úľave na dani alebo úľave zo sankcie.

Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník daňového konania bola rozhodnutím daňového orgánu ukrátená na svojich právach. Pri rozhodnutí vydanom v daňovom konaní je žalovaným ten daňový orgán, ktorý rozPodľa skúseností z praxe, ak existuje argu- hodol v poslednom stupni; spravidla je to mentácia, je potrebné absolvovať v daňo- odvolací orgán (FR SR), ktorý rozhoduje vom spore aj žalobu o odvolaniach. ŽalobFyzická osoba a právnická osoba môže ca musí byť zastúpena správny súd, kde po vyčerpaní riadnych opravných pro- ný advokátom, pokiaľ je úspešnosť vyššia striedkov (odvolanie) podaním žaloby nemá sám právnické ako v odvolaní. Súdpožiadať správny súd o preskúmanie vzdelanie, alebo jeho ne konanie sa začína zákonnosti právoplatného rozhodnutia na návrh, ktorý sa nazamestnancom, ktorý správneho orgánu. zýva žalobou (§ 249 zaňho koná na súde. O. s. p.). Žaloba sa podáva na súd dvakrát, jedenkrát pošle žalobu súd žalovanému. Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov Súčasťou žaloby je najmä plná moc práv- od doručenia rozhodnutia daňového orgánu nemu zástupcovi, kópie listinných dôka- v poslednom stupni, teda väčšinou je to po zov, kolkom zaplatený súdny poplatok 70 € doručení rozhodnutia o odvolaní. Zmeškapodľa položky 10 písm. a) zákona nie lehoty nemožno odpustiť. Prokurátor č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v zne- môže žalobu podať do dvoch mesiacov od ní neskorších predpisov. právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené jeho protestu. Činnosť prokuratúŽaloba musí mať všeobecné obsahové ná- ry upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuležitosti podania (§ 42 ods. 3 O. s. p.). Žalo- ratúre v znení neskorších predpisov. ba musí ďalej obsahovať označenie napadnutého rozhodnutia daňového orgánu, Žaloba nemá odkladný účinok na vykonarozsah napadnutia a uvedenie dôvodov, teľnosť rozhodnutia daňového orgánu. Na v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnu- žiadosť účastníka môže predseda senátu tia správneho orgánu a aký konečný návrh uznesením vykonateľnosť rozhodnutia robí (petit). Účastníkmi konania sú žalobca odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. a žalovaný. Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Ukážky na www.profivzdelavanie.sk. Objednávanie na +421 41 70 53 888.

O

147

Táto procesná možnosť sa v praxi používa najmä v prípadoch, keď dorubenie dane a k tomu daňové sankcie predstavujú významnú sumu vo vzťahu k majetkovým pomerom žalobcu (daňového subjektu). O odklade vykonateľnosti rozhodnutia daňového orgánu nemôže rozhodnúť súd samostatne, len spolu so žalobou. Predseda senátu si vyžiada spisy žalovaného daňového orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu. Predseda senátu uznesením konanie zastaví, ak: – sa žaloba podala oneskorene, – žalobu podala neoprávnená osoba, – žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, – žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo – žalobca nie je riadne zastúpený, alebo – žaloba bola vzatá späť (§ 250d O. s. p.). Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia. Súd postupuje rovnako, ak je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Ak nedôjde k rozhodnutiu bez pojednávania, predvolá súd účastníkov konania na pojednávanie. Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejedať v ich neprítomnosti. Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia daňového rozhodnutia

obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote pre podanie žaloby. Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého daňového rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Ak rozhodnutie daňového orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu daňového orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok, napr. žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 daňového poriadku. Na procesné vady daňového konania daňového úradu (odvolacieho orgánu) súd prihliadne, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ak súd dôjde k záveru, že napadnuté daňové rozhodnutie je v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že žaloba sa zamieta. Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie daňového orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie prvostupňového daňového úradu a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie, ak: – rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo


148

Daňová obhajoba v praxi | Daňová obhajoba po neúspešnom odvolaní a príklad žaloby na správny súd –

– –

–

zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisov, alebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, alebo v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia

(porovnaj Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 24/2010). Daňové orgány sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu (§ 250j O. s. p.). Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok s výnimkou mimoriadneho dovolania. Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ing. Vladimír Pastierik daňový poradca a súdny znalec PKF Slovensko s. r. o.

Vzor: Žaloba (príklad) Krajský súd v Košiciach Štúrova 29 041 51 KOŠICE

O

Košice, 1. 10. 2014 Žalobca:

ABC, s. r. o., Priemyselná 4, 041 90 Košice

Zastúpený:

JUDr. Jozef Vážny, advokát so sídlom Priemyselná 4, 041 90 Košice, zapísaný v zozname SAK pod č. 9999.

Žalovaný:

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica

ŽALOBA o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9999/5/4444/2013/5555 zo dňa 20. 6. 2014 a súvisiacich rozhodnutí podľa § 247 O. s. p. Prílohy:

Plnomocenstvo pre advokáta Dôkazy v počte 5 podľa textu žaloby

Súdny poplatok 70 € zaplatený kolkovou známkou nalepenou na prvopise žaloby (položka 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). Miestna príslušnosť Krajského súdu v Trenčíne je daná § 246 a § 246a O. s. p.


149

I. Vstupné identifikačné údaje Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 97401 Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“), svojím rozhodnutím č. 9999/5/4444/2013/5555 zo dňa 20. 6. 2014, ktoré bolo spoločnosti ABC, s. r. o., Priemyselná 4, 041 90 Košice (ďalej len „žalobca“), doručené dňa 27. 6. 2014

rozhodlo ako odvolací orgán na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v zneníneskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti danía poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9999/5/3333/2013/Dp zo dňa 20. 4. 2014. Žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu a rozhodnutie č. 9999/5/3333/2013/Dp zo dňa 20. 4. 2014 na vyrubenie dane z príjmov právnických osôb za rok 2010 v sume 12 345,67 € potvrdil. Vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Košiciach je daná § 246 a § 246a O. s. p., teda krajského súdu príslušného k sídlu žalobcu. Žaloba voči napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu je prípustná, lebo už prebehlo odvolanie ako riadny opravný prostriedok a rozhodnutie žalovaného o odvolaní je právoplatné.

II. Doterajší priebeh konania Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnických osôb za rok 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9999/5/1111/2013/Dp zo dňa 15. 2. 2014 a Dodatok 1, ktorý je jeho súčasťou. Protokol spolu s jeho dodatkom bol prerokovaný dňa 7. 3. 2014, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9999/5/2222/2013/Dp zo dňa 7. 3. 2014. Z výsledkov daňovej kontroly Daňový úrad Košice vydal rozhodnutie č. 9999/5/3333/2013/Dp zo dňa 20. 4. 2014 na vyrubenie dane z príjmov za rok 2010 v sume 12 345,67 €. Žalobca podal dňa 30. 4. 2014 odvolanie voči rozhodnutiu č. 9999/5/3333/2013/Dp zo dňa 20. 4. 2014. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 9999/5/4444/2013/5555 zo dňa 20. 6. 2014 rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9999/5/3333/2012/Dp zo dňa 20. 4. 2014 potvrdil, teda žalobcovi zostala vyrubená daň z príjmov právnických osôb za rok 2010 v sume 12 345,67 €. Dôkazy: 1. Protokol o výsledku daňovej kontroly č. 9999/5/1111/2013/Dp zo dňa 15. 2. 2014 v znení dodatku 1 zo dňa 7. 3. 2014. 2. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9999/5/2222/2013/Dp zo dňa 7. 3. 2014 (prerokovanie protokolu). 3. Rozhodnutie č. 9999/5/3333/2013/Dp zo dňa 20. 4. 2014 (vyrubenie dane). 4. Odvolanie podané žalobcom zo dňa 30. 4. 2014. 5. Rozhodnutie o odvolaní č. 9999/5/4444/2013/5555 zo dňa 20. 6. 2014.


150


Rozhodnutie o odvolaní vydané FR SR č. 9999/1/4444/2013/555 zo dňa 20. 6. 2014, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9999/5/3333/2013/Dp zo dňa 20. 4. 2014, proti ktorému smeruje táto žaloba, považuje žalobca za také, ktoré obsahuje kumulované znaky nezákonnosti z dôvodov uvedených v časti III. tejto žaloby. Žalobca tvrdí s odkazom na § 247 O. s. p., že bol rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 9999/ 5/4444/2013/555 zo dňa 20. 6. 2014 ukrátený na svojich právach, a preto žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

III. Žalobné dôvody Dôvody podania žaloby žalobcom (žalobné dôvody) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sú uvedené (číslované) v tejto časti. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že aby nebolo rozhodnutie súdu arbitrárne a svojvoľné, má sa všeobecný súd zrozumiteľne a odôvodnene vysporiadať so všetkými významnými žalobnými dôvodmi. Žalobca považuje všetky žalobné dôvody za významné, lebo každý dôvod samostatne posúdený súdom v jeho prospech je spôsobilý založiť úspech žalobcu vo veci samej; žalobca rozdeľuje svoje žalobné dôvody na procesnoprávne dôvody a hmotnoprávne dôvody.

A. Procesnoprávne žalobné dôvody A.1 Rozhodnutie (výmer) je vydaný po zákonnej lehote – teda je nezákonný

O

Žalovaný svojím rozhodnutím ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Podkladom pre rozhodnutie je protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9999/5/1111/2013/Dp zo dňa 15. 2. 2014 a dodatok č. 1 k protokolu. Protokol bol prerokovaný so žalobcom dňa 7. 3. 2014. Vo výroku rozhodnutia, ktoré žalovaný v rozpore so zákonom potvrdil, sa uvádza, že daň sa vyrubuje podľa § 68 daňového poriadku. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku možno vydať rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom. Posledná zápisnica bola spísaná dňa 7. 3. 2014. Žalobca upozorňuje, že rozhodnutie prvostupňového správcu dane bolo vydané dňa 20. 4. 2014 – teda po zákonnej lehote 15 dní. Podľa článku 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR môžu štátne daňové orgány konať len to, čo im adresne dovoľuje zákon. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a aplikácia všetkých zákonov musí byť v súlade s touto Ústavou. Daň bola vyrubená po zákonnej lehote do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice, teda postupom v rozpore s § 68 ods. 3 daňového poriadku aplikovaným ústavne súladným spôsobom. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR nemôžu štátne daňové orgány rozširovať svoje postupy nad rámec toho, čo im adresne dovoľuje zákon. Podstata námietky v odvolaní bola: Daňový úrad vydal rozhodnutie po zákonnej lehote, teda v rozpore s tým, čo mu dovoľuje zákon, konkrétne § 68 ods. 3 daňového poriadku aplikovaný ústavne súladným spôsobom.


151

Žalovaný sa nevysporiadal s touto námietkou ústavne konzistentným spôsobom, keď uvádza, že „lehota podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku má len poriadkový charakter a jej nedodržanie nemá za dôsledok neplatnosť rozhodnutia“ – tento názor žalovaného nemá oporu v zákone. Daňové štátne orgány môžu konať, len čo im dovoľuje zákon; rozhodnutie bolo jednoznačne vydané po zákonnej lehote. Žalobca dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna 2010, z ktorého vyplýva, že lehoty v zákone o správe daní sú lehotami zákonnými, ktorých nedodržanie má za dôsledok nezákonný postup daňových orgánov. Žalobca žiada, tak ako je to uvedené v záverečnom návrhu tejto žaloby, obe rozhodnutia daňových orgánov zrušiť pre nezákonnosť.

B. Hmotnoprávne žalobné dôvody Nezávisle od predošlých procesnoprávnych žalobných dôvodov, ktoré sú samy osebe dôvodom na zrušenie predmetných rozhodnutí, žalobca uplatňuje nasledovné hmotnoprávne žalobné dôvody. B.1 Majetok zaraďuje daňovník, a to bez povinnosti zatriedenia ŠÚ SR Žalobca si dovoľuje citovať kľúčové ustanovenie § 26 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov: „V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie (KP) do odpisových skupín uvedených v prílohe.“ Toto kľúčové ustanovenie neobsahuje povinnosť daňovníka mať zatriedenie vykonané Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR), a to ani z gramatického výkladu, ani logického výkladu. Gramatický výklad tohto ustanovenia žalobcom je nasledovný – kto? (odpoveď: daňovník), čo robí? (odpoveď: zaradí), ako zaradí? (odpoveď: v triedení podľa KP). Štatistický úrad SR tu nie je uvedený, a to ani ako podmet, prísudok či príslovkové určenie. Žalobca neporušil § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov, keď zaradil majetok v triedení podľa KP podľa vlastného odborného rozhodnutia, neskôr pri daňovej kontrole podporeného vyjadrením súdneho znalca. Povinnosti zákon ukladá tzv. prikazovacími ustanoveniami, v ktorých je prikazovacie slovo, napr. musí, je povinný. Ustanovenie § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov neobsahuje takéto slová vo vzťahu k ŠÚ SR (daňovník zaradí, nie ŠÚ SR zaradí). Odkazová poznámka pod čiarou č. 120 odkazuje na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a Opatrenie ŠÚ SR č. 128/2000 Z. z. Táto odkazová poznámka v žiadnom prípade neukladá povinnosť mať zatriedenie vykonané ŠÚ SR, len upozorňuje na to, akým predpisom bola vydaná KP. Z Uznesenia NR SR č. 19/1997 Z. z. o schválení legislatívnych pravidiel aj dostupnej judikatúry súdov vyplýva, že odkazová poznámka nie je súčasťou právneho predpisu, inak povedané, povinnosti sa ukladajú zákonom, nie odkazovou poznámkou. Odkazová poznámka má len informatívnu hodnotu, nie normatívnu povahu. Logický výklad žalobcu je nasledovný. V ekonomike SR existujú pravdepodobne milióny položiek majetku, a to by všetky mali byť povinne zaradené ŠÚ SR? Takýto stav je nereálny, a to aj podľa praxe daňových úradov,


152


praxe podnikov, ako aj kapacitných možností ŠÚ SR! Podľa skúseností z dlhoročnej praxe majú podniky zatriedenie ŠÚ SR len výnimočne, nie preto, že by nedodržovali zákon, ale preto, že § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov takúto plošnú povinnosť neustanovuje. Ak by ju ustanovoval, potom by ju daňové subjekty dodržiavali. Prvostupňový daňový úrad nesprávne uvádza, že daňový subjekt mal povinnosť zatriedenie majetku získať od ŠÚ SR, citujeme: „Táto povinnosť im vyplývala z ustanovení § 26 ods. 1 platného zákona o dani z príjmov... Uvedené poukazuje na povinnosť daňového subjektu zaradiť majetok podľa KP, a nie že daňový subjekt je povinný si dať majetok zaradiť.“ Tieto vyjadrenia sú zjavne nekonzistentné a rozporuplné (povinnosť, nie je povinný) a proti takýmto nezrozumiteľným vyjadreniam nemôže žalobca účinne brániť svoje zákonné záujmy, na čo má právo podľa § 3 ods. 1 platného daňového poriadku. Podstata námietky v odvolaní bola: Daňovník neporušil § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Daňovník nie je v dôkaznej núdzi. Daňovník zaradil majetok podľa KP v reálnom čase podľa vlastného rozhodnutia a následne pri daňovej kontrole to podporil stanoviskom súdneho znalca. Zákon neukladá plošnú povinnosť mať každú položku odpisovaného majetku zatriedenú ŠÚ SR, preto: a) Má daňovník povinnosť mať zatriedenie od ŠÚ SR, áno alebo nie?

O

b) Ak daňovník má povinnosť mať zatriedenie majetku od ŠÚ SR – akým analytickým výkladom práva k tomu daňový úrad dospel? c) Prečo daňový úrad svoj dôkaz získaný od úradníka ŠÚ SR povyšuje nad dôkaz daňovníka získaný od súdneho znalca s praxou, v čom má vyššiu váhu? Žalovaný sa s touto námietkou čiastočne vysporiadal, keď uviedol, že žalobca nemal zo zákona povinnosť v reálnom čase disponovať zatriedením ŠÚ SR a táto námietka je dôvodná. Ak je však táto námietka dôvodná, potom mal žalovaný rozhodnutie zrušiť z nasledovných dôvodov. Žalobca poukazuje na právny názor z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011. Dôkazná povinnosť daňovníka nie je absolútna. Ak daňovník disponuje dôkazmi, ktoré je podľa zákona povinný produkovať, potom uniesol dôkazné bremeno. Ak teda žalobca nemal zo zákona v reálnom čase povinnosť dať Štatistickému úradu SR predmetné technické zariadenie (zariadenie pre satelitný prenos) zatriediť do Klasifikácie produkcie, nemožno to od neho následne spravodlivo požadovať, čiže žalobca nie je v dôkaznej núdzi. Žalobca nemôže preventívne zhromažďovať také dôkazy, ktoré zákon od neho adresne nepožaduje, lebo nemôže vedieť, aké iné budú od neho požadované. Opačný výklad by znamenal, že všetci daňovníci budú všetky položky majetku preventívne zaraďovať s podporou ŠÚ SR, čo je nelogické a v praxi nemožné. Žalobca poukazuje na to, že konal dobromyseľne ako zodpovedný hospodár, lebo pri pohľade na posudzované zariadenie desať ľudí z desiatich bez zapochybovania povie, že je to anténa, ktorá dominuje v priemere 6 metrov celému zariadeniu (teda 1. odpisová skupina, akú použil žalobca). Žalobca dáva do


153

pozornosti súdu fotodokumentáciu, ktorá sa nachádza v spise. Žalobca nesúhlasí s kategorickými tvrdeniami žalovaného, že z dôvodu, že KP vydáva ŠÚ SR, ten jediný je oprávnený vykonávať výklad kódov KP. Žalobca poukazuje na to, že zatrieďovanie vykonávané ŠÚ SR je ich služba verejnosti, ktorú si za odplatu možno dobrovoľne objednať. Každý predpis tvoril nejaký ústredný štátny orgán, čo však neznamená, že len tieto štátne orgány ich môžu vykladať, potom by inštitút znalcov z praxe bol nepotrebný, čo nie je pravda. V posudzovanom prípade súdny znalec predmetné technické zariadenie obhliadal osobne, ale úradník zo ŠÚ SR to posudzoval „od stola“. Ak žalobca nemal povinnosť disponovať zatriedením ŠÚ SR, čo žalovaný potvrdzuje, potom toto zatriedenie ŠÚ SR nemôže byť jediný správny dôkaz. Žalovaný síce formálne súhlasí, že zatriedenie ŠÚ SR žalobca nemal povinnosť získať, ale fakticky ho ako jediný dôkaz vyžaduje, akoby takúto povinnosť žalobca mal! Žalobca žiada, tak ako je to uvedené v záverečnom návrhu tejto žaloby, obe rozhodnutia daňových orgánov zrušiť pre nezákonnosť. B.2 Nesprávne hodnotenie dôkazov – žalobca nie je v dôkaznej núdzi Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku sú záujmy žalobcu a žalovaného chránené rovnako. Žalobca autenticky zaradil majetok do kódu KP 32.30.52 (2. OS) a daňový úrad na druhý pokus s podporou ŠÚ SR do kódu KP 32.20.20 (1. OS); podotýkame, že predtým pri prvej riadnej daňovej kontrole ho daňový úrad zaradil do KP 32.20.11, čo tiež považoval za jediné správne zaradenie!? Jedna aj druhá strana má na to svoje odborné odôvodnenie, jeden aj druhý kód obsahujú prvky posudzovaného technického zariadenia. Obe strany majú dodatočne získaný externý dôkaz, žalobca má zatriedenie súdneho znalca s praxou, žalovaný má zatriedenie úradníka zo ŠÚ SR. Žalobca poukazuje na to, že zákon neukladá plošnú povinnosť mať zatriedenie od ŠÚ SR, čo priznáva aj žalovaný. V tejto dôkaznej situácii žalobca zastáva názor, že jeho externý dôkaz od súdneho znalca s praxou a obhliadkou veci má vyššiu odbornú vypovedaciu schopnosť ako názor úradníka zo ŠÚ SR vykonaný „od stola“. Žalobca poukazuje na to, že daňový úrad má konať racionálne a efektívne, lebo je platený z verejných zdrojov. Daňový úrad vykonal zbytočnú a neefektívnu nadprácu, keď si vyžiadal externý dôkaz od ŠÚ SR, lebo daňovník už v tom čase mal iný externý dôkaz (vyjadrenie súdneho znalca) a daňový úrad tým nanajvýš vyrovnal dôkazný stav. Ak aj žalobca pripustí, že ide o rovnocenné dôkazy, potom ide o vyrovnaný, rovnovážny dôkazný stav (tvrdenie voči tvrdeniu) – teda daňový úrad nemá dôkaznú prevahu ako oporu pre vyrubenie dane. Pri rovnovážnom dôkaznom stave (tvrdenie voči tvrdeniu) nemá daňový úrad oporu na to, aby jeho záujem bol chránený viac, teda v rozpore so základnou zásadou daňového konania podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku. Jeden z akceptovaných foriem výkladu práva v aplikačnej praxi je logický výklad. V tejto veci je logický výklad žalobcu nasledovný. Ak by bol rovnovážny dôkazný stav (tvrdenie voči tvrdeniu) oporou pre vyrubenie dane, potom by daňový úrad mohol dorubiť čokoľvek a kedykoľvek (!) a daňové subjekty by stratili akúkoľvek právnu istotu. Daňový úrad v rozhodnutí uvádza a žalovaný to svojím rozhodnutím odobril, že postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania ustanovenými v § 3 daňového poriadku – teda aj vyhodnotil

154



vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazom daňovníka vo forme vyjadrenia súdneho znalca sa pritom nijako odborne nezaoberá, len ho stroho odmieta, citujeme: „Odborné stanovisko znalca na zatriedenie majetku do kódu KP nie je zákonom o dani z príjmov prípustný dôkazný prostriedok, pretože podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov...“ Žalobca upozorňuje, že zákon o dani z príjmov nezakazuje postup, keď daňovník svoje zatriedenie do KP podporí stanoviskom súdneho znalca z praxe a, naopak, podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku je dôkaz získaný od súdneho znalca jedným zo štandardných dôkazných prostriedkov. Podstata námietky v odvolaní bola: Daňovník nie je v dôkaznej núdzi. Dôkaz daňovníka má vyššiu váhu, resp. najmenej rovnakú váhu ako dôkaz daňového úradu, potom: a) Prečo dôkaz daňovníka – stanovisko súdneho znalca – daňový úrad nezohľadnil ako minimálne rovnocenný dôkaz voči svojmu dôkazu od ŠÚ SR? b) Prečo pri rovnovážnom dôkaznom stave daňový úrad dorubuje daň, keď podľa základnej zásady daňového konania – zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 daňového poriadku) – sú záujmy štátu aj daňovníka chránené rovnako? Žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal, lebo nesprávne tvrdí, že jediné objektívne a správne zatriedenie do KP je zatriedenie vykonané ŠÚ SR, a preto, ak žalobca také nemá, je v dôkaznej núdzi. Žalobca poukazuje na právny názor z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna. Ak daňovník disponuje dôkazmi, ktoré je podľa zákona povinný v reálnom čase produkovať, potom uniesol dôkazné bremeno. Ak teda žalobca nemal zo zákona v reálnom čase povinnosť dať ŠÚ SR predmetné zariadenie zatriediť do Klasifikácie produkcie, nemožno to od neho následne spravodlivo požadovať alebo hodnotiť na jeho ťarchu – teda žalobca nie je v dôkaznej núdzi.

O

Žalobca nemôže preventívne zhromažďovať dôkazy, lebo nemôže vedieť, aké budú od neho požadované. Žalobca poukazuje na to, že konal dobromyseľne ako zodpovedný hospodár, lebo pri pohľade na posudzované zariadenie nemal dôvod pochybovať, že je to anténa, lebo zariadeniu dominuje anténny systém, keď najväčšia anténa má priemer 6 metrov (pozri fotodokumentáciu). Žalovaný na viacerých miestach rozhodnutia uvádza, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal správnosť zatriedenia zariadenia do 2. OS. Žalovaný tým umelo vyvoláva dojem, že žalobca je v údajnej dôkaznej núdzi, čo nie je pravda; žalobca preto sumarizuje nasledovné fakty. Žalobca disponuje inventárnou kartou majetku tak, ako to požaduje účtovníctvo, ktoré je materiálnou základňou preukazovania; na tejto karte zaznačil odpisovú skupinu 2 na základe vlastného odborného posúdenia tak, ako to v praxi spravidla robí každý daňový subjekt (teda bez osobitného externého dôkazu). Žalobca v reálnom čase dobromyseľne ako zodpovedný hospodár nemal pochybnosti o tom, že ide o anténu (dokumentácia, obhliadka veci), lebo anténa celému technickému zariadeniu dominuje. Žalobca nemal povinnosť vykonať zatriedenie s externou podporou ŠÚ SR, na čom sa strany zhodli. V čase daňovej kontroly, teda otvorenia


155

spornej veci, žalobca svoju pozíciu podporil tiež súdnym znalcom. Na základe uvedených faktov si žalobca dovoľuje zhrnúť, že nie je v dôkaznej núdzi. Žalobca žiada, tak ako je to uvedené v záverečnom návrhu tejto žaloby, obe rozhodnutia daňových orgánov zrušiť pre nezákonnosť. B.3 Hlavnú vec pri súbore vecí určuje daňový subjekt, nie daňový úrad Z fotodokumentácie posudzovaného zariadenia objektívne vyplýva, že dominantnou časťou technického zariadenia je sústava 5 antén (najväčšia parabolická anténa s priemerom až 6 m). Je to technická skutočnosť podporujúca správnosť zatriedenia žalobcu do kódu KP 32.30.52 – Antény a parabolické antény, ich časti, súčasti a príslušenstvo k nim (2. OS). Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca neurčil hlavnú funkčnú vec súboru. Žalobca určil hlavnú funkčnú vec súboru tým, že majetok zaradil do kódu KP 32.30.52 – Antény a parabolické antény, ich časti, súčasti a príslušenstvo k nim. V daňovom konaní sa posudzuje obsah pred formou (§ 3 ods. 6 daňového poriadku). Podľa § 120 a § 121 Občianskeho zákonníka je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovať o tom, čo je hlavnou vecou a čo príslušenstvom, je v kompetencii vlastníka veci. Žalovanému neprísluší právo rozhodovať o tom, čo je hlavnou vecou a čo príslušenstvom. Podľa článku 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať len to, čo im dovoľuje zákon. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR všetky zákony sa musia aplikovať v súlade s touto Ústavou. Elektronika prislúchajúca k anténam je len ich príslušenstvom, lebo dominantnou hlavnou vecou je anténny systém tak, ako o tom zo zákona rozhodol vlastník veci, preukazuje fotodokumentácia a vyjadrenie súdneho znalca. Podstata námietky v odvolaní bola: Daňovník určil v súlade so svojím zákonným právom (§ 120 a § 121 ObčZ), že elektronika je len príslušenstvo k anténam, a preto sa podľa § 26 ods. 2 posledná veta odpisuje ako hlavná vec – anténa (2. OS), potom: a) Prečo daňovníkovi toto zákonné rozhodovacie právo daňový úrad odoberá? b) Prečo daňový úrad koná neústavným spôsobom nad rámec toho, čo dovoľuje zákon? Žalovaný sa s touto námietkou vôbec relevantne nevysporiadal. Síce priznáva, že žalobca má právo určiť hlavnú vec a príslušenstvo podľa § 120 a § 121 Občianskeho zákonníka, ale odsek končí tým, že je to irelevantné. Ak má žalobca právo určiť hlavnú vec a príslušenstvo, potom to nie je irelevantné, ale rozhodujúce pre posúdenie veci! Žalobca poukazuje na rozporuplnosť argumentácie žalovaného, proti ktorej sa nedá racionálne brániť. Žalobca žiada, tak ako je to uvedené v záverečnom návrhu tejto žaloby, obe rozhodnutia daňových orgánov zrušiť pre nezákonnosť.

156



B.4 Majetok sa nedá jednoznačne zaradiť, preto mu patrí všeobecná 2.0S Nezávisle na predošlom žalobca poukazuje na to, že zariadenie je možné zaradiť do odpisovej skupiny 2 (2. OS) aj z iných dôvodov. V situácii, že zariadenie je dvojzložkové – antény a elektronika – možno vyvodiť aj logický záver, že ide o majetok, ktorý nemožno jednoznačne zatriediť do OS podľa prílohy zákona. Významný dôkaz o tom, že predmetný majetok nemožno jednoznačne zaradiť, je v tom, že inak ho zaradil žalobca (KP 32.30.52), inak ho zaradil daňový úrad pri prvej riadnej daňovej kontrole (KP 32.20.11) a inak pri druhej opakovanej daňovej kontrole (KP 32.20.20)! Tieto fakty sú dostatočným dôkazom toho, že tento majetok možno vyhodnotiť aj ako tzv. nezaraditeľný majetok. V takom prípade sa nezaraditeľný majetok podľa § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov zaradí do všeobecnej OS 2 – teda v konečnom dôsledku tak, ako ho zaradil daňovník. Podstata námietky v odvolaní bola: Prečo daňový úrad nepostupuje podľa § 26 ods. 2 o zaradení nejednoznačného majetku do 2. OS, keď túto nejednoznačnosť potvrdil vlastným konaním tým, že sám majetok pri riadnej daňovej kontrole najprv zaradil do kódu KP 32.20.11 a teraz pri opakovanej daňovej kontrole do kódu KP 32.20.20? Žalovaný sa s touto námietkou vôbec relevantne nevysporiadal, keď uvádza, že nenastal stav, že majetok nemožno zaradiť do odpisových skupín. Žalobca dáva do pozornosti, že sám daňový úrad počas kontroly (toto je už opakovaná, predtým bola riadna daňová kontrola) dospel k dvom zaradeniam. Žalobca zastáva názor, že toto je práve tá situácia, keď sa má aplikovať § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov a majetok sa zaradí do tzv. všeobecnej 2. OS (teda v konečnom dôsledku tak, ako ho zaradil žalobca).

O

Žalobca žiada, tak ako je to uvedené v záverečnom návrhu tejto žaloby, obe rozhodnutia daňových orgánov zrušiť pre nezákonnosť.

IV. Konečný návrh žalobcu Žalobca si dovoľuje v tejto súvislosti konštatovať, že rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie prvostupňového daňového úradu) vykazuje kumulatívne znaky nezákonnosti tak, ako je to podrobne odôvodnené vyššie. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia, ktoré má podľa názoru žalobcu podstatný význam pre hodnotenie veci, žalobca

n a v r h u j e, 1. aby Krajský súd v Košiciach preskúmal rozhodnutia žalovaného č. 9999/5/4444/2013/5555 zo dňa 20. 6. 2014 a tiež súvisiace prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9999/5/3333/2013/Dp zo dňa 20. 4. 2014 a obe rozhodnutia podľa ustanovení § 250j O. s. p. zrušil pre nezákonnosť a vrátil vec na ďalšie konanie, 2. aby Krajský súd v Košiciach zaviazal žalovaného uhradiť trovy súdneho konania. JUDr. Jozef Vážny, advokát rávny zástupca ABC, s. r. o.


157

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY

Vy sa pýtate – my odpovedáme Úètovanie JCD pri dovoze tovaru | Výstavba nehnute¾nosti a jej postupné zaradenie do uívania | Preddavok a pracovná cesta podnikate¾a | Povinnos evidova trby v ERP pri práci vykonávanej eriavom | Dovoz tovaru z Èíny cez Hamburg z poh¾adu DPH | Intrakomunitárne dodanie fakturované s DPH | Povinnos registrácie pre DPH v tuzemsku pri dodaní sluieb do EÚ

Otázka č. 53:

Účtovanie JCD pri dovoze tovaru

Pri účtovaní dovozu zastupuje spoločnosť firma D. Za zastupovanie dostane faktúru: – poplatok za zábezpeku (účtuje sa do nákladov na tovar), – colný dlh – vyčíslenú DPH.

sa pritom sleduje osobitne zúčtovanie ciel a zúčtovanie dane z pridanej hodnoty. Analytické usporiadanie účtu je členené tak, aby sa preukázalo platenie DPH a nárok na odpočítanie DPH voči daňovému úradu.

Po úhrade faktúry (bankovým prevodom) od firmy D dostane „Potvrdenie o úhrade“ a doklad JCD. Aké účty použiť pri zaúčtovaní faktúry od firmy D, dokladu JCD a akým dokladom účtovať o úhrade JCD, aby sa v evidencii faktúr a v evidencii JCD vypároval colný dlh DPH z faktúry od firmy D a DPH na JCD?

Vzhľadom na skutočnosť, že postupy účtovania bližšie metodiku účtovania neurčujú, účtovná jednotka môže postupovať alternatívne. V internej smernici by si mala stanoviť obeh účtovných dokladov, vyšpecifikovať tento konkrétny účtovný prípad týkajúci sa dovozu. V praxi sa účtuje i tak, že všetky účtovné prípady sa budú týkať len evidencie faktúr, pričom JCD sa pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH len priloží k došlej faktúre od dodávateľa, ktorý spoločnosť zastupuje v colnom konaní. Hoci ide o jednoduchý postup, nie je korektný už len vzhľadom na vyššie uvedené požiadavky na účet 379.

Ustanovenie § 55 postupov účtovania v PÚ definuje účtovanie iných pohľadávok a iných záväzkov. Na účte 379 – Iné záväzky sa účtujú krátkodobé záväzky, okrem iného i záväzok voči colnému orgánu z dôvodu platenia cla, DPH, resp. spotrebných daní pri dovoze. Na analytických účtoch Prikladáme preto nasledovný vzor účtovania: Suma v €

MD

Dal

10 + 2 = 12 €

131 (504), 343

321

b) colný dlh: DPH

153,17 €

379 001

321

2. úhrada faktúry bankovým prevodom

165,17 €

321

221

Účtovný prípad DÚPP 13/2015

1. Účtovanie faktúry:

158

Evidencia faktúr: a) poplatok za zábezpeku (náklady súvisiace s obstaraním tovaru)

Riešime vaše problémy | Vy sa pýtate – my odpovedáme

K došlej faktúre za tovar colnica vystavila JCD. Tento doklad sa môže v účtovnom programe zaúčtovať napr. v okruhu JCD – Jednotná colná deklarácia. Doklad JCD je zaradený do daňového priznania pre DPH až po jeho uhradení.

Pri uzávierke následne DPH program skontroluje, či je k dokladu JCD priradená úhrada a na základe úhrady môže účtovný program napríklad preúčtovať neuplatnenú DPH na uplatnenú a doklad JCD zaradiť do daňového priznania. Suma v €

MD

Dal

a) doklad JCD (hodnota DPH)

153,17

343 AE neuplatnená DPH

379 AE DPH

b) priradenie úhrady

153,17

379 AE DPH

379 001

343 001

343 AE neuplatnená DPH

Účtovný prípad 3. Potvrdenie o úhrade Evidencia JCD:

c) preúčtovanie DPH – nárok na odpočítanie vzniká až po úhrade faktúry

Poznámka: Uvedené vyplýva z § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Zhrnutie:

R

Upozorňujeme, že účtovanie je len ilustratívne. Záleží od skutočnosti, ako informačný systém konkrétnej účtovnej jednotky funguje, resp. aké sú možnosti nastavenia jednotlivých krokov. Jednotlivé analytické preúčtovania v evidencii JCD sa môžu zautomatizovať bez ručného zásahu. Šetrí to čas a zefektívňuje sa tým celý postup.

Otázka č. 54:

Výstavba nehnuteľnosti a jej postupné zaradenie do užívania

Spoločnosť postavila v r. 2014 budovu. Prízemná časť bola skolaudovaná v r. 2014, poschodie je stále neskolaudované. Spoločnosť postavila budovu vo veľkej miere iba vlastnou činnosťou a žiadne faktúry od stavebného materiálu neeviduje alebo iba v malej výške. 1. V akej výške obstarávacej ceny zaradí spoločnosť prízemie do užívania, ak neeviduje takmer žiadne náklady?

Použije reprodukčnú obstarávaciu cenu alebo znalecký posudok? Znamená to, že táto suma by vstúpila na účet výnosov (aktivácia) a firma by túto sumu v príslušnom roku zaradenia do užívania zdanila a ďalej by si náklady premietala iba formou odpisov počas roka? Môže stavbu v evidencii majetku rozdeliť na prízemie a poschodie?


159

2. Ako bude spoločnosť postupovať, keď skolauduje aj poschodie? Pričlení zvyšnú časť obstarávacej ceny k prízemiu alebo nie?

3. Môže sa firma rozhodnúť, že budovu zaradí do užívania neskôr, ako bolo vydané kolaudačné rozhodnutie?

Ocenenie nehnuteľnosti Podľa § 25 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa vlastnými nákladmi ocení hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou. Vlastné náklady sú priame a nepriame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť. Spoločnosť by mala mať kalkulačný vzorec, ktorý vie následne i preukázať. Reprodukčnú obstarávaciu cenu by bolo možné použiť pri nehmotnom majetku vytvorenom vlastnou činnosťou, a to za predpokladu, ak by boli vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena (uplatnil by sa princíp nižšej ceny). V danom prípade však nejde o nehmotný majetok, preto sa nehnuteľnosť ocení vo výške už spomínaných vlastných nákladov.

V otázke je zmienená skutočnosť, že spoločnosť nedisponuje dokladmi preukazujúcimi nákup materiálu. Priamy materiál však tvorí podstatu výkonu alebo dotvára jeho podstatu (drevo, tehly, ostatný stavebný materiál). Z otázky nie je zrejmé, odkiaľ materiálom spoločnosť pri výstavbe disponovala. Stratené doklady sa dajú vyžiadať. Ak ide o vlastné zásoby, účtovná jednotka by mala znížiť stav zásob a aktivovať ich. Princíp účtovania nehnuteľnosti je totiž v aktivovaní materiálu, prác vyčíslených v nákladoch do výnosov na účet 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku (§ 77 ods. 3 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve). Do nákladov sa premietne cena nehnuteľnosti postupne vo výške odpisov.

Účtovanie: Účtovný prípad

MD

Dal

1. Náklady vynaložené na výstavbu, účtované na vecne príslušných nákladových účtoch

521, 524, 501, 518, 5...

331, 336, 112, 321

2. Aktivácia vlastných stavebných a iných prác pri výstavbe a zhotovení dlhodobého hmotného majetku

042

624

3. Zaradenie nehnuteľnosti do majetku

022

042

4. Odpis stanovený podľa § 20 postupov účtovania

551

022

Zhrnutie: Reprodukčná obstarávacia cena, resp. znalecký posudok sa pri výstavbe nehnuteľnosti vo vlastnej réžii nepoužije. Vlastné náklady by mali byť vyčíslené objektívne. Upozorňujeme, že medzi najčastejšie chyby, na ktoré sa zameriava daňová kontrola, patrí okrem iného i nezaúčtovanie časti účtovných dokladov (napr. „stratených“); neznalosť tvorby vnútorných smerníc alebo kalkulačných vzorcov pri účtovaní tzv. pomerových nákladov.


160


Zaradenie nehnuteľnosti do majetku V Občianskom zákonníku pojem stavba definovaný nie je. Hmotným majetkom odpisovaným sú budovy a iné stavby vymedzené stavebným zákonom (zákon č. 50/1976 Zb. stavebný zákon).

dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie, pokiaľ vyžadovala stavebné povolenie (§ 66 stavebného zákona), možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa stavebného zákona sa stavby podľa stavebno-technického vyhotovenia a účelu členia na: – pozemné stavby, – nebytové budovy, – bytové budovy, – inžinierske stavby.

Zákon o účtovníctve a aj postupy účtovania definujú pojem stavba všeobecne. Na liste vlastníctva je budova zapísaná len ako jedna stavba so súpisným číslom. Ak bola skolaudovaná a začala sa užívať, môže byť zaradená. Druhé podlažie sa bude riešiť formou technického zhodnotenia už predtým zaradenej stavby. Po kolaudácii sa technické zhodnotenie zaradí do účtovníctva a zvýši sa pôvodná vstupná cena majetku.

Ustanovenie § 76 stavebného zákona stanovuje základnú požiadavku, a to je tá, že Zhrnutie:

Stavba sa v evidencii na prízemie a podlažie nerozdelí. Po kolaudácii 2. poschodia sa zvýši jej vstupná cena o dokončené technické zhodnotenie. Zaradenie majetku do užívania je totiž možné až po splnení všetkých technických funkcií majetku, ktoré vychádzajú i z požiadaviek vyplývajúcich z osobitných predpisov.

R

Otázka č. 55:

Preddavok a pracovná cesta podnikateľa

SZČO prepravuje tovar svojím ťahačom a návesom prevažne po Česku, Slovensku a občas Nemecku a potrebuje si zaúčtovať stravné. Kedy a aký kurz má použiť? Je nutné si dávať preddavok na zahraničnú pracovnú cestu, keďže ide o SZČO a nie o zamestnanca? Preddavok by sa mal podľa zákona vyplácať na zahraničnú pracovnú cestu v predpokladanej výške, ak vysiela zamestnávateľ zamestnanca, ale ak ide o SZČO, nie je to zamestnanec, je to nutné? Hlavne, ak nevie predpokladať, v ktorej krajine sa bude nachádzať a ako dlho, všetko to závisí od výberu prepravnej trasy počas týždňa,

a to on nevie posúdiť. Môže si len stravné uplatniť do nákladov až po vyúčtovaní cestovného príkazu a nedávať si preddavok, pretože je to zbytočné, keďže ide o tú istú osobu? Ak sa musí dať preddavok, tak ako stanoviť predpokladaný preddavok, ak teda nevie, kde sa bude nachádzať a akým kurzom ho má prepočítať na eurá do účtovníctva? SZČO si môže stravné uplatniť do nákladov až po vyúčtovaní cestovného príkazu. Preddavky na pracovnú cestu sú síce povinnosťou v súlade s § 36 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách


161

v znení neskorších predpisov, ale podnikateľ nie je typickým zamestnancom. Nevyplýva mu teda povinnosť preddavok pre seba samého poskytnúť. Avšak je nutné podotknúť, že svoju kartu k účtu má určite k dispozícii. Táto sa tiež považuje za preddavok – ak by bola zapožičaná zamestnancovi. Princíp preddavku je daný do zákona, aby zamestnanec nebol bez peňazí, resp. mal zabezpečené podmienky v prípade možného rizika na pracovnej ceste. Pri vyúčtovaní náhrad sa u SZČO použije účtovný kurz, ak ide o daňovníka účtujúceho v jednoduchom, resp. podvojnom účtovníctve. Upozorňujeme, že § 31 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje postup v prípade, ak daňovník nie je účtovnou jednotkou (t. j. v prípade, že vedie daňovú evidenciu).

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o účtovníctve ani postupy účtovania bližšie nešpecifikujú účtovanie výdavkov pri pracovnej ceste, podnikateľ by mal mať postup definovaný v internej smernici a dodržať ho počas celého roka. Podnikateľ môže účtovať aj tak, že skutočnú výšku cestovných náhrad zaúčtuje ako daňový výdavok až v rámci uzávierkových účtovných operácií. Uzávierkové účtovné operácie sa však účtujú až pri uzatváraní účtovných kníh, pri riadnej účtovnej závierke je to k 31. 12., a preto sa môže stať, že podnikateľ zabudne zaúčtovať cestovné náhrady ako daňový výdavok (preddavok – za predpokladu, že sa poskytne, sa zaúčtuje ako nedaňový výdavok).

Zhrnutie: Preddavok na zahraničnú pracovnú cestu sa poskytuje zamestnávateľom pre zamestnancov, ktorých okruh je v § 1 zákona o cestovných náhradách bližšie určený. Podnikateľ (SZČO) nie je zamestnancom, preto určité ustanovenia sa ho striktne netýkajú. Preddavok si sám sebe poskytnúť nemusí. V internej smernici si zadefinuje vznik účtovného prípadu pri vyúčtovaní cestovných náhrad a za predpokladu, že je účtovnou jednotkou, použije kurz ECB, NBS deň predchádzajúci dňu vzniku účtovného prípadu.

Otázka č. 56:

Povinnosť evidovať tržby v ERP pri práci vykonávanej žeriavom

Živnostník vykonáva práce žeriavom pre svojich zákazníkov. Vzťahuje sa povinnosť používať registračnú pokladnicu aj na živnostníka, ktorý prijíma tržby v hotovosti za prácu vykonávanú žeriavom v teréne? Povinnosť evidovať prijatú tržbu v registračnej pokladnici sa vzťahuje na toho podnikateľa, ktorý prijíma tržby za služby podľa § 2 písm. k) a nadväzujúcej prílohy č. 1 zákona

162

č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „zákon o ERP“). Ak podnikateľ poskytuje služby, ktoré sa v tejto prílohe nenachádzajú, nevzťahuje sa naňho povinnosť evidovať tržby z týchto služieb v registračnej pokladnici. Pre jednoznačné zaradenie služby do prílohy č. 1 zákona o ERP je rozhodujúce jej



zatriedenie podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností (ďalej len „vyhláška č. 306/2007 Z. z.“). Ak živnostník pracuje so žeriavom v odvetví stavebníctva, napr. pri výstavbe bytových a nebytových budov, výstavbe ciest a diaľnic, výstavbe mostov, výstavbe verejných sietí, vykonáva zemné práce, vykonáva čistenie stavenísk atď., tieto činnosti patria v zmysle vyhlášky č. 306/2007 Z. z. do Sekcie F Stavebníctvo pod KP 41 až 43.99 a v prílohe č. 1 zákona o ERP sa nenachádzajú. Ak živnostník pracuje so žeriavom pri manipulácii s tovarom v prístavoch alebo nakladá a vykladá nákladné vlaky, tieto činnosti patria pod KP 52.24

v Sekcii H Doprava a skladovanie vyhlášky č. 306/2007 Z. z. a v prílohe č. 1 zákona o ERP sa tiež nenachádzajú. Z dôvodu, že sa predmetné služby v prílohe č. 1 zákona o ERP nenachádzajú, podnikateľ poskytujúci tieto služby nemá povinnosť evidovať prijaté tržby v registračnej pokladnici. Z informácií uvedených v otázke nie je možné jednoznačne identifikovať, v akom hospodárskom odvetví je žeriav používaný. Ak je žeriav používaný pri činnosti, ktorá patrí podľa vyhlášky č. 306/2007 Z. z. pod taký kód štatistickej klasifikácie produkcie, ktorý sa nenachádza v prílohe č. 1 zákona o ERP, povinnosť používať registračnú pokladnicu pri prijatí tržby z uvedenej služby sa na tohto živnostníka nevzťahuje.

Zhrnutie: U podnikateľa vykonávajúceho činnosti so žeriavom v teréne je pre posúdenie vzniku povinnosti evidovať prijaté tržby v registračnej pokladnici rozhodujúce, v akom konkrétnom hospodárskom odvetví tieto činnosti vykonáva. Ak by vykonával práce so žeriavom napríklad v odvetví stavebníctva, nevzťahovala by sa naňho povinnosť používať na účely evidencie prijatých tržieb z týchto činností registračnú pokladnicu.

R

Otázka č. 57:

Dovoz tovaru z Číny cez Hamburg z pohľadu DPH

Slovenská spoločnosť registrovaná pre DPH v SR chce doviezť tovar z Číny. Tovar by mal vstúpiť na územie EÚ v Hamburgu v colnom režime prepustenie tovaru do režimu voľného obehu, pričom skutočný príjemca tovaru je nemecká spoločnosť so sídlom na území

Nemecka registrovaná pre DPH v Nemecku. Ako by mala postupovať slovenská spoločnosť, čo sa týka DPH? Pre porovnanie uvádzame dve modelové situácie, pričom druhá v poradí reflektuje aktuálny prípad uvedený v otázke:

Situácia 1: Čína – Nemecko (Hamburg) – SK Slovenský platiteľ dane má možnosť sa pri dovoze tovaru z tretieho štátu nechať zastúpiť daňovým zástupcom v inom

členskom štáte (v Hamburgu), ktorý zaňho vybaví všetky formality súvisiace s dovozom.


163

Miesto dodania tovaru pri dovoze tovaru je totiž podľa § 18 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Nemecko – členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie EÚ. V danom prípade bude slovenský platiteľ deklarovať nadobudnutie tovaru z Nemecka v tuzemsku. Na účely určenia výšky daňovej povinnosti a na účely odpočítania dane musí mať doklad, a to faktúru alebo doklad o premiestnení tovaru z iného členského štátu

(štátu dovozu) do tuzemska, z ktorého je zrejmá hodnota tovaru a príp. iné výdavky, ktoré tvoria súčasť základu dane. Faktúra vyhotovená dodávateľom z tretieho štátu môže byť podkladom pre vystavenie dokladu o premiestnení. Doklad o premiestnení môže vyhotoviť daňový zástupca, ak mu táto povinnosť vyplýva z ustanovení zákona členského štátu, kde je ustanovený, alebo platiteľ dane v tuzemsku, ktorému vzniká daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru.

Zhrnutie: Je nutné, aby si slovenská spoločnosť zabezpečila daňového zástupcu v Hamburgu (náš zákon jeho postavenie neupravuje). Vo všeobecnosti však možno zhrnúť, že daňovému zástupcovi vznikajú v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru povinnosti ako: podávať za zastúpených dovozcov daňové priznanie, súhrnný výkaz a povinnosť viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu. Slovenský zákon o DPH upravuje zastúpenie daňovým zástupcom (pre zahraničnú osobu) v prípadoch, ak je tovar prepustený do voľného obehu v Slovenskej republike a ďalej tento tovar je prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu. V danom prípade bol však tovar prepustený do voľného obehu v Nemecku. Dovoz tovaru by bol od dane oslobodený (náš § 48 ods. 3 zákona o DPH), ak daňový zástupca preukáže jeho následné intrakomunitárne dodanie na Slovensko.

Situácia 2: Čína – Nemecko (Hamburg) – Nemecko

164

V danom prípade je taktiež miesto dodania v Nemecku (tu je tovar prepustený do režimu voľný obeh).

pri dovoze len vo veci uplatnenia oslobodenia od dane (náš § 48 ods. 3 zákona o DPH).

Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov (t. j. slovenská spoločnosť).

Táto situácia však nezakladá následné dodanie do iného členského štátu tak, ako je to uvedené v situácii 1 (pozri vyššie).

Ak by bol nemecký zákon v danom smere podobný so slovenskou verziou, potom dovozca (slovenská spoločnosť ako zahraničná osoba v ponímaní nemeckého zákona) by sa mohol dať zastúpiť daňovým zástupcom

Ak by o takú situáciu išlo, daňový zástupca by konal v mene dovozcu (slovenskej spoločnosti), viedol by záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu.

Ochrana osobných údajov – čaká vás kontrola z Úradu na ochranu osobných údajov SR? Na čo si treba dať pozor? Program a termíny školení na www.profivzdelavanie.sk alebo na tel. č. +421 41 70 53 888.


Zhrnutie: V danom prípade tovar ostáva v Nemecku. Odtiaľ sa následne dodáva koncovému zákazníkovi. Slovenská spoločnosť by sa mala registrovať v Nemecku, kde je miesto dodania súvisiace s dovozom a tak isto i miesto dodania pre nemeckého zákazníka (zrkadlová aplikácia § 13 a § 18 zákona o DPH v tuzemsku). Postupuje podľa nemeckého zákona, pretože daňový režim určuje štát, kde je dodanie tovaru predmetom DPH.

Otázka č. 58:

Intrakomunitárne dodanie fakturované s DPH

Ako postupovať v prípade, ak platiteľ DPH z iného členského štátu EÚ predá tovar platiteľovi DPH zo Slovenska s daňou? Ako postupovať pri vypĺňaní daňového priznania k DPH? Platiteľ DPH z EÚ totiž vystavil faktúru s daňou a tvrdí, že je to správny postup. Článok 16 vykonávacieho nariadenia Rady EÚ č. 282/2011, ktoré je platné vo všetkých krajinách EÚ, automaticky bez implementovania jeho znenia do vnútroštátnych predpisov ustanovuje postup pri nadobudnutí tovaru, pri ktorom bola z iného členského štátu fakturovaná aj DPH. Daňová povinnosť na príjemcu sa prenáša aj napriek tomu, že táto služba bola

zdanená podľa národného zákona v štáte dodávateľa. Všetko, čo je definované ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku (§ 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), vlastne znamená povinnosť nadobúdateľa tento tovar zdaniť za podmienky, že je zakúpený od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.

R

Jednou z možností je požiadať dodávateľa, aby opravil pôvodne vystavenú faktúru s tým, že dodatočne vystaví súhrnný výkaz a podá dodatočné daňové priznanie na pôvodné zdaniteľné plnenie vo svojej krajine. Nepredpokladáme však, že by s uvedeným súhlasil.

Zhrnutie: Slovenský príjemca teda prizná nadobudnutie tovaru, bude vychádzať z ceny bez dane. Výška vyčíslenej zahraničnej DPH – vzhľadom na skutočnosť, že bola fakturovaná nesprávne, bude daňovo neuznaným nákladom slovenského platiteľa DPH. V praxi sa akceptuje i nárok na odpočítanie DPH (uplatnil by sa vstup i výstup). Do daňového priznania sa uvedie výstup na r. 7, 8 (povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona) a vstup na r. 21 daňového priznania. V kontrolnom výkaze zas v oddiele B.1. Základ dane (ako už bolo zmienené) je suma faktúry bez nesprávne fakturovanej DPH. Výška dane v kontrolnom výkaze sa uvedie tuzemská, nie zahraničná. Nesprávne fakturovaná DPH sa v softvéri účtovnej jednotky môže nastaviť ako hodnota mimo (predmetu) dane. Tým sa docieli správny výpočet tuzemského samozdanenia len zo základu faktúry. Súčasné trendy ekonomickej kriminality v SR – aká tenká je hranica medzi daňovou optimalizáciou a daňovou trestnou činnosťou, sa dozviete na našej konferencii 28. 10. 2015. Informácie na www.profivzdelavanie.sk.

165

Otázka č. 59:

Povinnosť registrácie pre DPH v tuzemsku pri dodaní služieb do EÚ

Firma registrovaná na Slovensku, ktorá nie je platiteľom DPH, opravuje motorové vozidlá po krupobití po celom svete (práce na hnuteľnom hmotnom majetku).

Práce sú vykonávané prevažne mimo Slovenska. Ktorý obrat sa započítava do obratu, na základe ktorého by vznikla povinnosť byť platiteľom DPH?

Dodanie služby (opravy auta) nezdaniteľnej osobe Práca na hnuteľnom majetku je špecificky upravená v § 16 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného

hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

Zhrnutie: Za predpokladu, že by spoločnosť vykonávala opravu áut v tuzemsku pre občanov (nezdaniteľné osoby), miesto dodania by bolo na Slovensku a táto činnosť by sa započítavala do obratu pre registráciu za platiteľa dane (§ 4 ods. 7 zákona). Ak sa však vykonajú služby mimo územia Slovenska, v takom prípade nie je miesto dodania v tuzemsku. Spoločnosť musí skúmať povinnosti, ktoré jej v danom štáte z povahy tejto transakcie vyplývajú.

Dodanie služby (opravy auta) zdaniteľnej osobe Vo všeobecnosti platí, že ak sa predmetná služba nenachádza v § 16 zákona, automaticky sa uplatní zjednodušené pravidlo podľa § 15 ods. 1, resp. ods. 2 zákona. Práca na hnuteľnom majetku je špecificky

upravená v § 16, len ak sa vykonáva pre nezdaniteľné osoby. Ak spoločnosť fakturuje opravy zdaniteľným (zahraničným) osobám, miesto dodania je tam, kde má príjemca sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň.

Zhrnutie: Za predpokladu, že spoločnosť vykonáva opravu áut pre slovenského odberateľa, potom bez ohľadu na skutočnosť, kde sa služba fyzicky zrealizuje, miesto dodania je stále na Slovensku, a teda spadá do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH (už zmienený § 4 zákona). Tu však upozorňujeme aj na registráciu podľa § 7 zákona, ak sa služba dodáva zdaniteľnej osobe (podnikateľovi) z EÚ. Registrácia sa musí v takom prípade uskutočniť aj za účelom podávania súhrnných výkazov.

166


od 1. 9. 2015 do 30. 9. 2015 Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), DPN = dočasná pracovná neschopnosť, RP = rodičovský príspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska Termín zákonnej povinnosti

do 3 dní

INFOBLESK

Kalendár podnikateľa

Charakteristika zákonnej povinnosti Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť. Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skončení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpiť pobočke tlačivo, ktorým sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť. (zamestnávateľ – § 231 zákona č. 461/2003 Z. z.)

Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov, z tabakových výrobkov (osoba povinná platiť daň – § 12 ods. 3, § 26 ods. 3, § 28 ods. 2, do 3 pracovných § 29 ods. 4 a § 64 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z., § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z.). dní Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z alkoholických nápojov, z tabakových výrobkov (osoba povinná platiť daň – § 12 ods. 3, § 26 ods. 3, § 28 ods. 2, § 29 ods. 4 a § 64 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z., § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z.). Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z alkoholických nápojov, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území (osoba povinná platiť daň – § 31 ods. 7 zákona č. 98/2004 Z. z., § 26 ods. 6 a § 30 ods. 9 zákona do 5 pracovných č. 530/2011 Z. z.). dní Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z alkoholických nápojov, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území (osoba povinná platiť daň – § 31 ods. 7 zákona č. 98/2004 Z. z., § 26 ods. 6 a § 30 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z.). do 7 dní

Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12 zákona o DPH) z iného členského štátu podať daňové priznanie k DPH. V rovnakej lehote zaplatiť daň. Písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku dividend a výšku preddavku na poistné, ak boli dividendy vyplatené v mesiaci august 2015. Ak platiteľ vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný výkaz doručovať príslušnej ZP výlučne elektronicky. Uhradiť preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za účtovné obdobie, ktoré začalo najskôr 1. 1. 2013 a ktorý bol vyplatený v mesiaci august 2015.

Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti za august 2015 povinne poistenými a dobrovoľne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., ak boli príjmy vyplatené v auguste 2015.

DÚPP 13/2015

do 8. 9. 2015

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za august 2015 za samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v § 11 ods. 1 písm. b) zákona a za osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami, SZČO ani osobami, za ktoré platí poistné štát, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie.

167

Termín zákonnej povinnosti do 8. 9. 2015

Charakteristika zákonnej povinnosti Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s odvodovým zvýhodnením pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým vzniklo dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené v auguste 2015. Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov (platiteľ poistného – zamestnávateľ alebo SZČO – § 23 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z.). Písomne vykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisťovni pri vzniku povinnosti platiť poistné ako SZČO. Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

do 8 dní

Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu alebo vznik platiteľa poistného, skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť zaň poistné, zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu, skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca, skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (poistenec – FO – § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z.). Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, že poistenec (FO) vykonáva činnosť zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistený, vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je tam aj zdravotne poistený, sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je tam aj zdravotne poistený a na území SR nie je zamestnaný ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v) zákona o zdravotnom poistení (keď platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát). Oznámiť zamestnávateľovi zmenu zdravotnej poisťovne, údaje rozhodujúce pre určenie, či je alebo nie je poistencom štátu (DPN, RP, poberateľ dôchodku a pod.), údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie. Písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik alebo zmenu platiteľa poistného. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

do 8 pracovných Písomne alebo elektronicky oznámiť na tlačive určenom Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vznik alebo zánik pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru dní alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnanca, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku a ktorý sa pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného do 8 dní

168

Povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť, kedy platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky. Povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že fyzická osoba sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s) zákona č. 580/2004 Z. z. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie NP a DP. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt.


Infoblesk | Kalendár podnikateľa od 1. 9. 2015 do 30. 9. 2015 Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného NP a povinného DP. Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávateľov odhlásiť. Oznámiť prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej a rodičovskej dovolenky.

do 8 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu, sídla. Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. Predkladať Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania. (zamestnávateľ – § 231 zákona č. 461/2003 Z. z.) Oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa [zamestnávateľ – § 231 ods. 1 písm. o) zákona č. 461/2003 Z. z.]. Prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

pred vznikom poistenia

Prihlásiť zamestnanca na účely úrazového poistenia a garančného poistenia (zamestnancom určená dohoda o brigádnickej práci študentov) v pobočke Sociálnej poisťovne, ak jeho mesačný príjem nepresiahne 200 €. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Prihlásiť odvodovo zvýhodneného zamestnanca podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. do registra poistencov a sporiteľov na účely úrazového a garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

najneskôr v lehote splatnosti poistného

I

Prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol 200 €, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Prihlásiť odvodovo zvýhodneného zamestnanca podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. do registra poistencov a sporiteľov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol určenú sumu. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. z poistenia na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

deň nasledujúci po zániku poistenia

Odhlásiť zamestnanca pracujúceho na základe ním určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov z poistenia na úrazové poistenie a garančné poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Odhlásiť odvodovo zvýhodneného zamestnanca podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. z poistenia na úrazové a garančné poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.


169

Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

najneskôr v lehote splatnosti poistného

Odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem nepresiahol 200 €, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov.

do 8 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa.

Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného do 10 pracovných poistenia. dní Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru. Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za august 2015 s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie. Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do troch dní odo dňa splatnosti preddavkov. do výplatného termínu

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávateľom s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona z príjmov za august 2015. V lehote splatnosti predložiť pobočke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zamestnávateľ je povinný odosielať mesačné výkazy a výkazy príspevkovvýlučne elektronicky. Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za mesiac august 2015.

do 5 dní po výplatnom termíne

Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný účet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca). Odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov z príjmovza august 2015. Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníka v auguste 2015.

do 16. 9. 2015 Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane. (namiesto sviatku 15. 9. 2015) Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vykonanej v auguste 2015 v prípade daňovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdržujú, vo výške sadzby dane podľa § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane. do 21. 9. 2015 (namiesto nedele 20. 9. 2015)

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 €. Platí pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava.

pred prijatím služby

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.

pred dodaním služby

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

do 25. 9. 2015

Podať elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za august 2015 za zastúpených dovozcov Daňovému úradu Bratislava.


170


Charakteristika zákonnej povinnosti Podať elektronicky súhrnný výkaz za august 2015 platiteľom dane, ktorý dodáva tovar oslobodený od dane z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorý premiestnil tovar oslobodený od dane, ktorý sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ a ktorý dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň. Podať elektronicky kontrolný výkaz za august 2015 platiteľom dane, ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac. Podať daňové priznanie k DPH za august 2015 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac). Podáva sa i negatívne daňové priznanie. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a § 6 zákona č. 222/2004 Z. z. (zahraničná osoba) nie je povinný podať DP, ak mu nevznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou platiteľa, ktorý v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, alebo dodal tovar podľa § 45. Doručiť daňovému úradu záznamy vedené podľa § 70 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. za august 2015 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) pri nadobudnutí pozemného motorového vozidla z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, na účely jeho ďalšieho predaja. Zaplatiť daňovú povinnosť DPH za august 2015. Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za august 2015. Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť. Zaplatiť spotrebnú daň z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za august 2015.

do 25. 9. 2015

Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za august 2015 (osoba povinná platiť daň – § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.). Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť. Na platiteľa dane, ktorému vzniká daňová povinnosť z tichého vína alebo tichého fermentovaného nápoja a súčasne mu nevzniká daňová povinnosť zo šumivého vína alebo šumivého fermentovaného nápoja, sa povinnosť podať daňové priznanie nevzťahuje.

I

Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za august 2015 (osoba povinná platiť daň – § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.). Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za august 2015 (malý samostatný pivovar). Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za august 2015 (malý samostatný pivovar). Podať daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za august 2015 (prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia). Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov s uvedením vyrobeného a skutočne prevzatého množstva liehu, s uvedením dátumu výroby liehu a kópia žiadosti o výrobu destilátu. Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za august 2015 (prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia). Podať daňové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za august 2015. Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepresiahne 5 €, nie je povinný podať daňové priznanie ani zaplatiť daň, to neplatí, ak daňová povinnosť pri spotrebnej dani z uhlia vznikne podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 609/2007 Z. z.


171

Termín zákonnej povinnosti do 25. 9. 2015

Charakteristika zákonnej povinnosti Odvod spotrebnej dane z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za august 2015. Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (mesačné preddavky) za mesiac september 2015 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (štvrťročné preddavky) za 3. štvrťrok 2015 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

do 30. 9. 2015 Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesačné preddavky) za mesiac september 2015 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2015 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (štvrťročné preddavky) za 3. štvrťrok 2015 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2015 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní daňového priznania

Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daň z príjmov právnických osôb, ak zaplatené preddavky sú nižšie ako preddavky vyplývajúce z podaného daňového priznania.

do 1 mesiaca

Podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Uhradiť daň z motorových vozidiel po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Uvedené platí pre daňovníkov, ktorí sa zrušujú bez likvidácie aj s likvidáciou, daňovníkov, na ktorých je vyhlásený konkurz, a pre daňovníkov, ktorí ukončia podnikanie. Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanej dane, ak celková predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8 300 €. Odvod štvrťročného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/4 predpokladanej dane za 3. štvrťrok 2015, ak celková predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 700 € a nepresiahne 8 300 €.

do 30. 9. 2015

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za september 2015, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 30. septembra 2015, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie. Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do troch dní odo dňa splatnosti preddavkov. Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávateľom s uvedením variabilného a špecifického symbolu z príjmov podľa § 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. za september 2015, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 30. septembra 2015. Predloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za september 2015. Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované RTVS, ak sa úhrada platí mesačne. Pre výšku úhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvému dňu kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí.


172


do 15 dní

Charakteristika zákonnej povinnosti Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubenú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje. Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubený poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

do 30 dní Podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za neod vzniku daňovej výherné hracie prístroje, ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia. povinnosti do 30 dní od vzniku alebo zániku daňovej povinnosti

Podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, ak vznikne alebo zanikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré už daňovník priznanie podal.

v deň vzniku daňovej povinnosti

Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za užívanie verejného priestranstva, k dani za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta.

do 30 dní od vzniku a zániku Oznámiť správcovi dane vznik a zánik daňovej povinnosti k dani za jadrové zariadenie. daňovej povinnosti do 30 dní Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre zánik daňovej povinnosti: daň za užívanie verejod zániku daňovej ného priestranstva, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. povinnosti do 30 dní od vzniku alebo Oznámiť obci skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik poplatkovej povinnosti za komunálne odpady zániku poplatkovej a drobné stavebné odpady. povinnosti do 30 dní

Oznámiť RTVS vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS a zároveň túto skutočnosť preukázať.

I

Po uplynutí mesiaca, v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, v ktorom sa začala vykonávať iná samostatná zárobková činnosť alebo v ktorom bola prenajatá nehnuteľnosť, požiadať správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Registračná a oznamovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane zmeny v registrácii – skutočnosť, že registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platiteľom dane. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, požiadať správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane vznik stálej prevádzkarne. Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámiť správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daňovej povinnosti. Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámiť správcovi dane zrušenie registrácie. Do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii.


173

Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 15 dní

Oznámiť živnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie.

pred začatím podnikateľskej činnosti

Písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj (veľkoobchod, maloobchod, ponúkanie na predaj) spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti (PO alebo FO v rámci podnikania – § 54 zákona č. 530/2011 Z. z.). Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania žiadosti. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o zaradenie do evidencie užívateľských podnikov a v žiadosti o vydanie odberného poukazu (užívateľský podnik – § 9 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z.). Oznámiť colnému úradu zmenu skutočností a údajov v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu (prevádzkovateľ daňového skladu – § 15 ods. 7 zákona č. 530/2011 Z. z.).

do 15 dní

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov uvedených v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane a v žiadosti o príležitostný príjem alkoholického nápoja z iného členského štátu v pozastavení dane (oprávnený príjemca – § 19 ods. 14 zákona č. 530/2011 Z. z.). Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti [PO alebo FO v rámci podnikania – § 54 ods. 7 písm. d) a ods. 14 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z.]. Oznámiť colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré určujú malý samostatný pivovar a uplatniť základnú sadzbu dane na pivo vyrobené v kalendárnom roku.

do 6 mesiacov od skončenia účtovného obdobia

Uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

do 1 roka od skončenia účtovného obdobia

Uložiť riadnu konsolidovanú účtovnú závierku a mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

do 5 dní od schválenia

Uložiť do registra účtovných závierok oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky, ak bola do registra uložená neschválená účtovná závierka. Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky ustanovilo MF SR opatrením č. 387/2014 Z. z. Uložiť do registra účtovnú závierku, ak účtovná jednotka otvorila účtovné knihy po uložení neschválenej účtovnej závierky do registra.

pred Registračná povinnosť na DPH pre zdaniteľnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného člennadobudnutím ského štátu. Povinnosť vzniká pred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovaru bez dane dosiahtovaru v hodnote ne v kalendárnom roku 14 000 €. 14 000 € bez DPH

Bibiána Špániková, ekonomicko-účtovná poradkyňa


174

– jún 2015 Mena

1. 6.

2. 6.

3. 6.

4. 6.

5. 6.

8. 6.

9. 6.

10. 6.

11. 6.

12. 6.

15. 6.

USA

USD

1,0944

1,1029

1,1134

1,1317

1,1218

1,1162

1,1249

1,1279

Japonsko

JPY

135,79

137,52

138,46

140,47

139,97

139,84

139,56

138,69

1,1232

1,122

1,1218

138,95

138,78

138,54

Bulharsko

BGN

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9557

1,9558

1,9558

ČR

CZK

27,44

27,439

27,46

27,467

27,396

27,431

27,356

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

27,318

27,318

27,3

27,279

Dánsko

DKK

7,4588

7,459

7,4597

7,4599

7,4603

7,4602

7,4603

V. Británia

GBP 0,71925

0,7243

0,7275

0,7354

0,7317

0,7318

0,7354

7,4615

7,4614

7,4613

7,4598

0,7284

0,7266

0,7245

Maďarsko

HUF

309,11

309,29

311,35

312,3

311,28

313,95

312,28

0,7234

312,27

312,21

312,13

313,3

Poľsko

PLN

4,1335

4,1288

4,1261

4,1692

4,1441

4,1551

4,1657

4,15

Rumunsko

RON

4,4425

4,4408

4,4288

4,4285

4,4545

4,465

4,4708

4,467

4,1405

4,1497

4,1573

4,4668

4,4738

4,488

Švédsko

SEK

9,3734

9,381

9,389

9,3396

9,3417

9,3678

9,3535

9,3616

9,2558

9,204

9,178

Švajčiarsko CHF

1,0331

1,0391

1,0427

1,0551

1,0478

1,047

1,0465

1,0486

1,0523

1,0469

1,0512

Nórsko

NOK

8,7065

8,6755

8,7145

8,737

8,8085

8,827

8,778

8,699

8,786

8,695

8,712

Chorvátsko HRK

7,574

7,553

7,5535

7,541

7,566

7,5725

7,5555

7,5605

7,5589

7,565

7,5755

RUB 58,2567

58,564

59,77

62,1695

62,81

62,3147 62,8285 61,4818 61,3375

61,81

61,506

Turecko

TRY

2,9297

2,9556

2,9824

3,0377

2,9899

3,0865

3,0758

3,0936

3,0749

3,048

3,0738

Austrália

AUD

1,4341

1,4342

1,4321

1,4618

1,4534

1,4615

1,4606

1,4571

1,4533

1,456

1,4466

Brazília

BRL

3,5066

3,4735

3,4937

3,5498

3,5189

3,5023

3,4925

3,4761

3,5479

3,472

3,5134

Kanada

CAD

1,3673

1,3784

1,3856

1,4089

1,4023

1,3879

1,3889

1,3801

1,3839

1,3804

1,3845

Čína

CNY

6,7807

6,8358

6,9026

7,0177

6,9596

6,9278

6,981

7,0008

6,9707

6,9655

6,9653

Hongkong

HKD

8,4871

8,5539

8,633

8,7733

8,6979

8,6536

8,7211

8,7446

8,7078

8,699

8,6972

Indonézia

IDR

14444,1 14570,85 14746,95 15047,75 14912,5 14900,68 14997,17 14984,62 14946,03 14951,03 14953,21

Rusko

Izrael

ILS

4,2342

4,3118

4,3139

4,3119

India

INR

69,7123 70,4047 71,1522 72,4362 71,5602

4,2564

4,2932

4,3416

71,536

71,9645 72,0444 71,8644 71,8973 71,9831

4,3188

Južná Kórea

KRW 1217,13 1228,83 1233,44 1256,92 1249,74 1252,08 1258,68

Mexiko

MXN 16,8773 17,0376 17,2326 17,5812 17,4451 17,4998 17,5448 17,4289 17,4152 17,3125 17,3273

Malajzia

MYR

4,0368

4,0769

4,1079

4,1867

4,1766

4,2075

4,2212

4,2169

4,2062

4,2106

4,2185

Nový Zéland

NZD

1,5372

1,5487

1,5586

1,5834

1,5713

1,5776

1,5715

1,5689

1,6042

1,6083

1,6053

Filipíny

PHP

48,697

49,29

49,872

50,79

50,501

50,465

50,757

50,756

50,879

50,776

50,735

Singapur

SGD

1,4795

1,4945

1,5018

1,5221

1,5122

1,5165

1,5196

1,5168

1,5135

1,5126

1,5107

Thajsko

THB

36,881

37,255

37,506

38,171

37,829

37,694

37,941

37,944

37,911

37,82

37,818

Juhoafr. rep.

ZAR

13,4116 13,5207 13,6489 13,9625 13,9126 14,0463 13,9876 13,9499 13,9601 13,9279 13,9372

1255

4,3073

4,3175

1252,23 1251,48

4,3107

1253,5

DÚPP 13/2015

Štát

INFOBLESK

Kurzový lístok ECB

175

Štát

Mena

16. 6.

17. 6.

18. 6.

19. 6.

22. 6.

USA

USD

1,1215

1,1279

1,1404

1,1299

1,1345

1,1204

1,1213

1,1206

1,1202

1,1133

1,1189

Japonsko

JPY

138,42

139,78

139,94

139,19

139,8

138,72

138,93

138,52

138,58

136,81

137,01

Bulharsko

BGN

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

ČR

CZK

27,254

27,24

27,275

27,211

27,206

27,189

27,206

27,235

27,23

27,246

27,253

Dánsko

DKK

7,4573

7,4575

7,4605

7,4611

7,4615

7,4625

7,4619

7,4598

7,4608

7,4604

7,4604

V. Británia

GBP

0,7182

0,717

0,7167

0,7134

0,7169

0,7101

0,7118

0,7126

0,7123

0,7085

0,7114

Maďarsko

HUF

311,88

311,84

311,14

312,85

310,83

310,24

311,11

311,78

312,66

314,38

314,93

Poľsko

PLN

4,1448

4,1576

4,1667

4,1729

4,1625

4,1697

4,1671

4,1727

4,1757

4,1893

4,1911

Rumunsko

RON

4,4853

4,486

4,486

4,4875

4,4836

4,4805

4,4675

4,4555

4,4575

4,4888

4,4725

Švédsko

SEK

9,1944

9,2185

9,216

9,2177

9,2253

9,2071

9,2118

9,2276

9,2641

9,2447

9,215

Švajčiarsko CHF

1,0465

1,0451

1,0461

1,0449

1,0435

1,0449

1,0449

1,0507

1,0447

1,0376

1,0413

Nórsko

8,723

8,7245

8,831

8,8255

8,742

8,7255

8,769

8,7595

8,773

8,8065

8,791

7,582

7,5753

7,5765

7,5715

7,578

7,588

7,5887

7,5875

7,5887

7,5948

61,0345 61,0685 61,4023

61,168

60,9175 60,9332 61,2318

61,807

61,6025

62,355 2,9953

NOK

23. 6.

24. 6.

25. 6.

26. 6.

29. 6.

Chorvátsko HRK

7,576

Rusko

RUB

60,889

Turecko

TRY

3,0707

3,086

3,096

3,0645

3,0408

3,001

2,9962

2,9845

2,9848

2,9905

Austrália

AUD

1,4482

1,4694

1,457

1,4591

1,4616

1,4538

1,4473

1,4477

1,4631

1,4526

1,455

Brazília

BRL

3,515

3,4952

3,4778

3,4665

3,5089

3,4655

3,4442

3,4689

3,5157

3,4959

3,4699

Kanada

CAD

1,3843

1,3887

1,3867

1,3865

1,3879

1,3825

1,3793

1,3878

1,3851

1,3776

1,3839

Čína

CNY

6,9651

7,001

7,0786

7,016

7,0446

6,9539

6,9619

6,958

6,9553

6,9121

6,9366

Hongkong

HKD

8,6949

8,7445

8,8415

8,7585

8,7944

8,6859

8,6927

8,6866

8,6842

8,6306

8,674

Indonézia

IDR

14965,3 15051,87 15177,38 15050,27 15080,9 14878,91 14917,43 14918,16 14925,51 14868,34 14938,43

Izrael

ILS

4,3056

4,3247

4,3535

4,2341

4,2182

4,2249

4,2511

India

INR

72,1229 72,3435 72,6805 71,8193

4,334

4,3503

72,07

71,2742 71,3016

71,25

71,2458 71,0695 71,1873

Južná Kórea

KRW 1256,05 1263,34 1258,22 1249,77 1249,02 1238,95 1244,32 1245,32 1258,49 1249,68 1251,27

Mexiko

MXN 17,3283 17,3843 17,3278 17,3146 17,3868 17,2284

17,249

17,3559 17,4219 17,3959 17,5332

Malajzia

MYR

4,2107

4,2356

4,2231

4,2298

4,2345

4,1925

4,2182

4,2107

4,2416

4,207

4,2185

Nový Zéland

NZD

1,6058

1,6284

1,6399

1,6393

1,6484

1,6381

1,6297

1,6211

1,6347

1,6268

1,6548

Filipíny

PHP

50,707

50,962

51,181

50,887

51,027

50,536

50,514

50,549

50,51

50,301

50,474

Singapur

SGD

1,5098

1,5189

1,5186

1,511

1,5141

1,5006

1,5061

1,5032

1,51

1,5016

1,5068

Thajsko

THB

37,789

38,015

38,348

38,066

38,178

37,819

37,875

37,83

37,868

37,635

37,796

Juhoafr. rep.

ZAR

13,9607 14,0226 13,8857 13,8608

13,791

13,6514 13,5958 13,5625 13,6412 13,6434 13,6416


176

30. 6.

4,225

4,2211

– júl 2015 Mena

1. 7.

2. 7.

3. 7.

6. 7.

7. 7.

8. 7.

9. 7.

10. 7.

13. 7.

14. 7.

15. 7.

16. 7.

USA Japonsko

USD

1,11

1,1066

1,1096

1,1008

1,0931

1,1024

1,1054

1,1185

1,1049

1,1031

1,1009

1,0867

JPY

136,63

136,82

136,38

135,11

133,88

133,88

134,3

136,88

136,3

136,02

135,95

134,9

Bulharsko

BGN

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

ČR

CZK

27,246

27,265

27,145

27,135

27,1

27,116

27,11

27,123

27,102

27,08

27,078

27,116

Dánsko

DKK

7,4607

7,4604

7,4607

7,461

7,4614

7,4621

7,4622

7,4627

7,4624

7,4625

7,4629

7,4617

V. Británia

GBP 0,70905 0,7103

0,7102

0,708

0,7077

0,7173

0,7176

0,7208

0,7115

0,7084

0,7045

0,6981

Maďarsko

HUF

314,33

315,48

316,13

316,18

317,87

315

311,01

310,9

310,9

310,77

309,15

Poľsko

PLN

4,1901

4,1927

4,1955

4,2005

4,1949

4,2237

4,2132

4,1756

4,1469

4,15

4,129

4,1084

Rumunsko

RON

4,476

4,4766

4,4832

4,4863

4,4813

4,4867

4,4773

4,4446

4,4289

4,4235

4,4238

4,4274

Švédsko

314,85

SEK

9,246

9,348

9,3726

9,3699

9,3288

9,3927

9,3627

9,4101

9,3884

9,408

9,357

9,2787

Švajčiarsko CHF

1,0457

1,0507

1,0466

1,0422

1,0383

1,0463

1,0504

1,0464

1,0478

1,0422

1,0439

1,0407

Nórsko

NOK

8,7435

8,795

8,85

8,9095

8,983

9,07

9,0185

8,9005

8,9035

8,9925

8,9405

8,858

Chorvátsko HRK

7,5885

7,5975

7,597

7,575

7,573

7,5725

7,5668

7,578

7,575

7,5767

7,578

7,5915

Rusko

RUB 61,5175 61,6618 61,8765 62,134 62,9407 62,9475 62,8445 63,039

62,692 62,5347 62,415 61,9145

Turecko

TRY

2,9748

2,9925

2,9873

2,9622

2,9327

2,9592

2,9526

2,9796

2,9391

2,9086

2,9112

2,884

Austrália

AUD

1,4458

1,4573

1,4747

1,4688

1,4722

1,4866

1,4816

1,4975

1,4874

1,4828

1,4753

1,4713

Brazília

BRL

3,4451

3,485

3,4584

3,4659

3,4547

3,5334

3,5677

3,5626

3,5091

3,4515

3,4606

3,4219

Kanada

CAD

1,3902

1,3963

1,3961

1,3914

1,3925

1,4048

1,4022

1,4212

1,4055

1,4076

1,403

1,407

Čína

CNY

6,8838

6,8659

6,8856

6,8337

6,7909

6,8449

6,8632

6,9452

6,8597

6,8478

6,8357

6,7496

Hongkong

HKD

8,6053

8,5778

8,6021

8,5338

8,4771

8,5472

8,5693

8,6697

8,5653

8,55

8,533

8,4229

Indonézia

IDR 14810,69 14752,2 14792,54 14700,08 14576,82 14725,56 14728,14 14861,47 14694,28 14706,09 14681,95 14548,21

Izrael

ILS

India

INR 70,6016 70,2829 70,3917 69,8398 69,395 70,1086 70,0713 70,9129 70,2075 69,8704 69,8218 69,0173

4,1963

4,19

4,1756

4,1622

4,1374

4,186

4,1863

4,2125

4,1794

4,1558

4,1438

4,1202

Južná Kórea

KRW 1246,87 1245,07 1246,81 1241,95 1238,42 1249,49 1249,29 1260,38 1252,35 1259,33 1258,96 1248,24

Mexiko

MXN 17,4492 17,5086 17,424 17,4537 17,3038 17,4455 17,4211 17,5694 17,4077 17,3076 17,2346 17,1981

Malajzia

MYR

4,1756

4,1777

4,1937

4,2018

4,1727

4,1979

4,1952

4,2436

4,2059

4,1912

4,1867

4,1311

Nový Zéland

NZD

1,6415

1,6597

1,6581

1,644

1,6487

1,6484

1,6399

1,657

1,647

1,6468

1,6445

1,6674

Filipíny

PHP

50,222

49,987

49,988

49,651

49,489

49,818

49,924

50,448

49,874

49,886

49,818

49,165

Singapur

SGD

1,4982

1,4963

1,4953

1,4876

1,4841

1,4917

1,4931

1,5075

1,4955

1,5002

1,4999

1,4854

Thajsko

THB

37,537

37,42

37,482

37,257

37,119

37,5

37,5

37,951

37,599

37,536

37,514

37,187

Juhoafr. rep.

ZAR 13,5328 13,6706 13,6359 13,6731 13,6408 13,7974 13,7689 13,8826 13,7985 13,6795 13,5986 13,4938

DÚPP 13/2015

Štát

INFOBLESK

Kurzový lístok ECB

177

Štát

Mena

17. 7.

20. 7.

21. 7.

22. 7.

23. 7.

24. 7.

USA

USD

1,0889

1,0852

1,0867

1,0902

1,0999

1,0939

1,1058

1,1025

1,103

1,0955

1,0967

Japonsko

JPY

135,01

134,83

135,17

134,98

136,15

135,7

136,23

136,46

136,5

136,25

136,34

Bulharsko

BGN

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

1,9558

ČR

CZK

27,054

27,072

27,072

27,068

27,039

27,042

27,029

27,023

27,066

27,053

27,031

Dánsko

DKK

7,4621

7,4615

7,4618

7,4616

7,4614

7,4615

7,4615

7,4615

7,4614

7,4609

7,4615

V. Británia

GBP

0,6983

0,6971

0,6987

0,6982

0,7044

0,7069

0,7127

0,7074

0,7053

0,701

0,7041

Maďarsko

HUF

308,84

309,26

309

308,33

309,6

311,19

310,02

309,88

309,29

308,93

308,3

Poľsko

PLN

4,1053

4,1173

4,1138

4,1208

4,1229

4,1286

4,1285

4,1216

4,1392

4,1426

4,1435

Rumunsko

RON

4,419

4,4149

4,4175

4,4198

4,4235

4,4211

4,418

4,4149

4,4223

4,4083

4,4048

Švédsko

SEK

9,3435

9,3443

9,3683

9,3836

9,4322

9,4263

9,453

9,4537

9,4766

9,4714

9,4622

Švajčiarsko CHF

1,0431

1,0443

1,044

1,0482

1,0517

1,0512

1,0595

1,0659

1,0622

1,0633

1,0565

Nórsko

8,8805

8,8955

8,9165

8,899

8,963

8,9955

9,042

9,0215

8,9975

8,943

9,0015

7,597

7,592

7,588

7,592

NOK

Chorvátsko HRK

178

28. 7.

29. 7.

30. 7.

31. 7.

7,583

7,583

7,5965

7,591

7,598

7,5955

RUB

61,917

61,8838 61,9215 62,3115

63,174

63,919

65,8165

66,377

65,694

65,3858 66,8596

Turecko

TRY

2,8862

2,9189

2,9222

2,966

2,9975

3,0085

3,0679

3,0315

3,0434

3,0472

Austrália

AUD

1,4712

1,4703

1,4746

1,4765

1,4844

1,5058

1,5184

1,5089

1,5101

1,5065

1,514

Brazília

BRL

3,4455

3,4666

3,468

3,4816

3,5932

3,6466

3,7354

3,6916

3,7163

3,6735

3,6974

Kanada

CAD

1,4132

1,4091

1,4118

1,4167

1,4271

1,432

1,4409

1,4348

1,4289

1,422

1,431

Čína

CNY

6,7615

6,7378

6,7479

6,7695

6,8299

6,7918

6,8668

6,8459

6,8486

6,8027

6,8102

Hongkong

HKD

8,4394

8,4117

8,4229

8,4498

8,5255

8,4793

8,5708

8,5457

8,5494

8,492

8,5032

Indonézia

IDR 14529,02 14561,06 14535,28 14621,13 14758,12 14742,32 14924,55 14823,65 14850,85 14778,97 14866,29

Rusko

7,6

27. 7.

4,161

4,2047

4,1926

4,2071

4,1649

4,1708

4,142

3,0485

Izrael

ILS

4,1358

4,1532

4,1392

India

INR

69,1166 69,0785

69,125

4,144

Južná Kórea

KRW 1249,02 1254,49 1252,96

Mexiko

MXN 17,2141 17,2628 17,3622 17,5173 17,6836 17,8076 18,0555 17,8941 17,9695 17,9459 17,7473

Malajzia

MYR

4,1343

4,1349

4,1309

4,1359

4,1846

4,1844

4,2242

4,206

4,2028

4,1837

4,2015

Nový Zéland

NZD

1,6619

1,6486

1,646

1,6562

1,6477

1,667

1,6741

1,6545

1,6531

1,6577

1,6769

Filipíny

PHP

49,212

49,18

49,119

49,26

49,873

49,839

50,356

50,163

50,196

50,1

50,146

Singapur

SGD

1,487

1,4895

1,4841

1,4889

1,5029

1,5039

1,5152

1,5073

1,5075

1,5053

1,5082

Thajsko

THB

37,189

37,363

37,469

37,795

38,215

38,233

38,585

38,477

38,552

38,436

38,571

Juhoafr. rep.

ZAR

13,4191 13,4684 13,4696 13,4922 13,6702 13,8192 14,0287 13,8491 13,8317 13,8962

13,921

69,3814 70,1379 70,1404 70,9592 70,4663 70,4872 70,1571 70,3382 1257,5

1274,7

1284,37 1293,39 1283,83 1277,13 1285,21 1287,41


– ročník 2015 Predkladáme vám vyhľadávač publikovaných článkov v našom časopise. Túto službu môžete využívať aj telefonicky na čísle: 041/70 53 222. Vysvetlivky: Z – zákon, usmernenie, opatrenie, pokyn Oblasť

Č – článok

Názov príspevku

Str.

Z

K

Č x

Poskytovanie preddavku na cestovné náhrady a ich vyúčtovanie

4-5/2015

80

x

2-3/2015

219

x

10/2015

9

x

Informácia FR SR o používaných sadzbách DPH v členských štátoch EÚ po2-3/2015 dľa stavu k 1. 1. 2014

6

x

Informácia FR SR k podávaniu daňového priznania pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta – Mini One Stop Shop

Nadmerný odpočet a jeho vrátenie

11-12/2015 175 1/2015

190

Ručenie za daň

10/2015

112

x

Úprava odpočítavanej DPH na konci roka

2-3/2015

269

x

Zmeny v poskytovaní elektronických služieb od 1. januára 2015

1/2015

166

x

1/2015

12

x

Daňové a nedaňové výdavky podľa zákona o dani z príjmov

10/2015

40

x

Daňové výdavky po zaplatení od roku 2015

8/2015

12

x

11-12/2015 13

x

Informácia FR SR k oslobodeniu nepeňažného príjmu zo závislej činnosti od 11-12/2015 1. 1. 2015 dosiahnutého formou produktov vlastnej poľnohospodárskej výroby

4

x

Informácia FR SR k uplatneniu obstarávacej ceny zásob potravín bezplatne odovzdaných Potravinovej banke Slovenska do daňových výdavkov od 1. 1. 2015

10/2015

5

x

Informácia FR SR k úprave základu dane o zmluvné pokuty, úroky z omeškania, poplatky z omeškania, paušálne náhrady spojené s uplatnením pohľa- 6-7/2015 dávky do 31. 12. 2014 a od 1. 1. 2015

8

x

Informácia FR SR k zdaňovaniu výnosov z dlhopisov a pokladničných po2-3/2015 ukážok u fyzickej osoby v roku 2014

6

x

Informácia FR SR k zmene spôsobu zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa s účinnosťou od 1. 1. 2015

9/2015

10

x

Informácia FR SR o úprave základu dane daňovníka od 1. 1. 2015 v prípade odpisovania osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 € a viac

9/2015

5

x

Informácie FR SR o zmenách v uplatňovaní výdavkov na operatívny prenájom od 1. 1. 2015

9/2015

13

x

6

x

Odborné vzdelávanie a daň z príjmov

11-12/2015 146

T

2

x

Daňová licencia

Informácia FR SR o zmenách v uplatňovaní výdavkov po zaplatení od 6-7/2015 1. 1. 2015

V

x

Prepravné služby tovaru – uplatňovanie DPH a účtovanie

Daňový bonus a štúdium v roku 2015

Daň z príjmov

DÚPP č.

T – tlačivo

Cestovné náhrady vo svetle zmien – týka sa vás úprava internej smernice? 11-12/2015 109

Daň z motoroDaň z motorových vozidiel za rok 2014 vých vozidiel

Daň z pridanej hodnoty

V – vzor

4

DÚPP 13/2015

Cestovné náhrady

K – komentár

VYHĽADÁVAČ

Vyhľadávač DÚPP

x

179

Oblasť

Názov príspevku Odpis, postúpenie a zápočet pohľadávok

x

Poistenie fyzických osôb z daňového hľadiska

1/2015

85

x

Poistenie podnikateľskej činnosti z hľadiska daní a účtovníctva

10/2015

11

x

Pravidlá nízkej kapitalizácie v ZDP

9/2015

55

x

Sociálna sféra a daň z príjmov (1. časť)

9/2015

69

x

Sociálna sféra a daň z príjmov (2. časť)

10/2015

51

x

Uplatňovanie daňových odpisov – zmeny od roku 2015

6-7/2015

52

x

8/2015

5

Zdaňovanie prevodu obchodných podielov v SR u nerezidentov Zisťovanie základu dane po novelách zákona o dani z príjmov Miesto nadobudnutia tovaru a (ne)možnosť odpočítania dane (C-539/08)

1/2015

68

2-3/2015

180

x

1/2015

129

x

11-12/2015 137

x

2-3/2015

172

x

Technické zhodnotenie hmotného majetku

9/2015

44

x

x

11-12/2015 34

x

Uplatňovanie odpočítateľných položiek zo základu dane a vrátenie dane za 6-7/2015 rok 2014

45

x

Voľba doby odpisovania majetku a uplatňovanie výdavkov do obstarávacej ceny hmotného majetku

1/2015

60

x

Vyradenie sporných a rizikových pohľadávok z účtovníctva z hľadiska dane z príjmov

10/2015

29

x

8/2015

26

x

Zopár tipov k účtovnej závierke za rok 2014

4-5/2015

51

x

Informácia FR SR k používaniu ERP a VRP cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami

10/2015

6

x x

Metodické usmernenie FR SR pre poskytovateľov taxislužieb

8/2015

6

Analýza finančnej situácie podniku na základe pomerových ukazovateľov – praktický príklad

10/2015

124

Interné smernice

Cestovné náhrady

Jednoduché Účtovanie cestovných náhrad v podvojnom a jednoduchom účtovníctve účtovníctvo Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva Zmeny zákona o miestnych daniach v roku 2014 (novela č. 268/2014 Z. z. a č. 333/2014 Z. z.) Chyby v zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti Mzdy

x

Prerušenie odpisovania hmotného majetku

Finančná analýza

T

x

215

Zaradiť alebo nezaradiť automobil do obchodného majetku?

V

x

1/2015

Tvorba opravných položiek k pohľadávkam

Miestne dane

Č

11

Zdaňovanie príjmov v roku 2015 – novela zákona o dani z príjmov

ERP a VRP

K

106

Vedenie daňovej evidencie v roku 2014

Daňové tipy

Z

1/2015

Úprava podmienok zdaniteľnosti a spôsobu zdaňovania príjmov nerezidentov za poskytnuté služby účinná od 1. 1. 2015

Daňové judikáty

Str.

6-7/2015

Platenie preddavkov na daň z príjmov v roku 2015

Daň z príjmov

DÚPP č.

x

11-12/2015 114

x

4-5/2015

64

x

2-3/2015

134

x

1/2015

46

x x

1/2015

144

Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky platné od 1. 1. 2015

4-5/2015

102

x

Mzdová kalkulačka 2015

4-5/2015

116

x

1


180

Vyhľadávač | Vyhľadávač DÚPP – ročník 2015 Oblasť

Názov príspevku Odpočítateľná položka podľa zákona o zdravotnom poistení od 1. 1. 2015

DÚPP č.

Str.

Z

K

Č

V

T

6-7/2015

100

x

1

Mzdy

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za 4-5/2015 rok 2014

13

x

5

Neziskové organizácie a verejná správa

Nezisková organizácia a uplatňovanie zákona o DPH

9/2015

99

x

Organizačné jednotky neziskovej účtovnej jednotky a DPH

9/2015

119

x

Spoločnosť v kríze podľa novely Obchodného zákonníka

10/2015

152

x

Individuálna účtovná politika

1/2015

136

x

Obchodné právo

Podvojné účtovníctvo

Informácia FR SR k zatrieďovaniu účtovných jednotiek do veľkostných skupín 11-12/2015 od 1. 1. 2015

8

Účtovanie cestovných náhrad v podvojnom a jednoduchom účtovníctve

4-5/2015

64

x

Účtovná závierka podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva 2-3/2015 za rok 2014

9

x

Účtovné jednotky podľa veľkostných kritérií

6-7/2015

88

x

Účtovníctvo podnikateľov v roku 2015 – zmeny v účtovných predpisoch

6-7/2015

77

x

10/2015

92

Vlastné zdroje krytia majetku Zmeny v účtovej osnove a účtovaní podnikateľov Poistenie, odvody

Právne predpisy

11-12/2015 158

x

9/2015

153

x

Agentúrne zamestnávanie a dočasné prideľovanie zamestnancov od 1. 3. 2015 (zákon č. 14/2015 Z. z.)

9/2015

124

x

Najnovšie zmeny v zákone o dani z príjmov (zákon č. 25/2015 Z. z., č. 61/2015 Z. z. a č. 62/2015 Z. z.)

9/2015

96

x

Novely daňového poriadku schválené v roku 2014

8/2015

39

x

Pripravovaná novela zákona o účtovníctve 2015

9/2015

65

x

Usmernenie MF SR č. MF/011491/2015-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších 11-12/2015 42 predpisov Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (s účinnosťou k 1. 3. 2015)

11-12/2015 62

x

x

x

x

Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel (s účinnosťou k 1. 1. 2015) 4-5/2015

118

x

x

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (s účinnosťou k 1. 1. 2015)

4-5/2015

140

x

x

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice 6-7/2015 (s účinnosťou k 1. 4. 2015)

111

x

x

x

Zvýšenie sumy stravného pri pracovnej ceste podľa ZCN – oznámenie FR SR

1/2015

8

Definícia závislých osôb

9/2015

16

Ekonomická podstata a prehľad právnej úpravy TO

9/2015

28

x

Metódy zisťovania zdaniteľných rozdielov

9/2015

39

x

10/2015

81

x

11-12/2015 47

x

Vnútropodnikové poskytovanie služieb a princíp nezávislého vzťahu Zmeny dokumentácie o transferovom oceňovaní


V

x

51

8/2015

1

x

Kto by mal ostať v 2. pilieri?

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (s účinnosťou k 15. 3. 2015)

Transferové oceňovanie

x

x

181

DAŇOVÁ KAVIAREŇ

Odporúčame

Augustové číslo mesačníka Zisk manažment má špeciálny nádych. Okrem exkluzívnej série článkov pri príležitosti25. výročia založenia spoločnosti Poradca podnikateľa, spol. s r. o., bude rezonovať top téma o e-shopoch a podnikaní online. Ak plánujete založenie internetového obchodu, na viacerých stranách sa dozviete, aký postup zvoliť a ako sa vystríhať potenciálnych nástrah. Nechýbajú ani tipy či triky! 8/2015

O tom, aký súvis so založením populárneho kníhkupectva Martinus majú svokry, prezradil zasa v rozhovore mladý a inšpiratívny podnikateľ Michal Meško, ktorý stál pri jeho zrode a stále mu venuje kus života. Ak si myslíte, že nie je prezentácia ako prezentácia, utvrdíme vás v správnom úsudku a taktiež prezradíme, čo má spoločné time management a napríklad prezentácia bez slidov.

Augustové vydanie PMPP prináša príspevok Zavedenie inštitútu minimálneho dôchodku do systému sociálneho poistenia SR. Účelom minimálneho dôchodku, ktorý bol zavedený od 1. júla 2015, je zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. V uvedenom dvojčísleďalej nájdete všetko o RZZP za minulý rok v príspevku Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2014.

12-13/2015

DÚPP 13/2015

V najnovšom vydaní časopisu Harmonia – časopisu o zdraví a kráse, aktívnom a pasívnom relaxe a modernom životnom štýle – sa okrem iného dozviete:

182

•

ako prežiť úmorné horúčavy bez ujmy,

•

čo by ste mali vedieť o klimatizácii skôr, ako ju pustíte,

•

o cvikoch pre oči, vďaka ktorým ich zbavíte únavy a niekedy aj dioptrií,

•

o japonskej metóde liečivých farebných pások, ktoré uľavia od bolesti.

4/2015

Daňová kaviareň

Oddýchnite si odborne...

Óda na štát... Vraj priame a nepriame dane potrebné sú štátu. Stimulujú hospodárske dianie, tak čo, ak uberajú ľuďom čísla z platu? Vraj dívať sa máme na veci komplexne, nechať politikov robiť svoju prácu a pochopiť, že keď sila meny poklesne, v globále neovplyvní toto našu plácu. Vraj peniaze nie sú motivačným faktorom. Súhlasím s týmto faktom. No pokiaľ žiješ v byte či dome, na ktorom pravidelnosť splátok bije pravidelným taktom, občas Tvoju dušu činnú v pracovnej smene obkľúči ošiaľ hmotnej potreby. Tak štát, prosím, nečuduj sa náhlej zmene – zaplatiť treba deťom obedy...

Áno, štátna správa je hierarchickým postom, spája potreby občanov finančným mostom. Ak občas neskĺzne euro do politického vrecka, zasýtia sa hladné duše, indisponovaní či decká... Vraj všetko, čo potrebuje, dostane vždy občan. Štátna kasa nezabúda, preto šťastný ostaň. Si občanom Slovenska, váž si túto hodnosť, zachráni to republiku: Tvoja hrdosť, skromnosť. Nikdy nesťažuj sa preto, zlož svoj sľub pokory, bo chlebodarcovia občas pretnú puto štátnej podpory.

Nadežda Cígerová

Na zamyslenie

„Spokojný zamestnanec urobí viac ako traja nespokojní.“ Henry Ford

„Stratiť peniaze – stratené málo; stratiť česť – stratené veľa; stratiť odvahu – stratené všetko.“

K

Platen von Hallermünde

„Keď ti život predkladá dôvody pre plač, ukáž mu, že máš tisíc dôvodov na smiech.“ Dale Carnegie

„Skôr, ako niečo poviem, musím popremýšľať, čo mi ten druhý odpovie.“ Tomáš Baťa

JJJ „Veď sme vás na hodinu prepustili!,“ kričí stavbyvedúci na robotníka – „ Ako to, že ste zasa tu?“ „Hodina už predsa uplynula.“ „Čo teraz robíš?“ „Duševne pracujem.“ „Nehovor!? A ako?“ „Predstavujem si v duchu prácu.“

183

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Transferové oceňovanie, dokumentácia k transferovému oceňovaniu, zmeny v legislatíve v roku 2015 Ing. Silvia Karelová

28. 9. 2015

Nitra

Daňová a odvodová optimalizácia mzdových nákladov Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD. Júlia Pšenková

10. 9. 2015

Bratislava

Daňová optimalizácia

Ing. Vladimír Ozimý Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

8. 9. 2015

Nitra

16. 9. 2015

Bratislava

17. 9. 2015

Žilina

29. 9. 2015

Košice

Cestovné náhrady so zmenami od 1. 3. 2015 Ing. Vladimír Ozimý

10. 9. 2015

Bratislava

Novela zákona o DPH od 1. 1. 2016 a vybrané problémy v praxi Ing. Vladimír Ozimý

18. 9. 2015

Bratislava

30. 9. 2015

Žilina


Časopis: mesačník „DAŇOVÝ A ÚČTOVNÝ PORADCA PODNIKATEĽA“ vydávaný v jazyku slovenskom, 20. ročník

Tlač: Tlačiareň P + M Budovateľská 1672/16 038 53 Turany

Vydavateľ a redakcia:

Predplatné na ročník 2015 je vo výške 100,93 € s DPH.

Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 spoločnosť je súčasťou Vydavateľského a vzdelávacieho domu PP

Služby zákazníkom: Telefón: 041/7053 600 e-mail: [email protected]

Šéfredaktor: Ing. Dana Jánošová e-mail: [email protected] telefón: 041/7053 253

Grafická úprava: Marián Kollár

Sadzba daná do tlače: 13. 8. 2015

Daňová pohotovosť Poradenstvo z oblasti Dane a účtovníctvo v pracovných dňoch od 9,00 – 12,00 hod. a 13,00 – 15,00 hod. telefón: 0900 411 535 0900 411 737 0900 411 838 e-mail: [email protected] Cena hovoru je 1 € za 1 minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH.

Inzercia: adresa: Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina telefón: 041/7053 251 mobil: 0918 635 305 e-mail: [email protected]

Objednávky: telefón: 041/7053 222 e-mail: [email protected] e-shop: www.zakon.sk Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3315/09 ISSN 1335-0897 Odkazy na portály www.danovecentrum.sk www.zakon.sk

AKO NEPLATIŤ ZBYTOČNE

VYSOKÉ DANE? Mnoho tipov a návodov sa dozviete na školení

'DŁRYiRSWLPDOL]iFLD Okruhy školenia: ɵ ɵ ɵ ɵ ɵ ɵ ɵ ɵ ɵ

1iYRGDNRULHäLŘY\VRNp~ÿWRYQp ]RVWDWN\YSRNODGQLFL /X[XVQpDXWRPRELO\²DNRVLXSODWQLŘRGSLV\YÅSOQHM´YëäNH .~SQD]POXYDDNRVS{VREREVWDUDQLDGOKRGREpKRPDMHWNX $NRRGPHQLŘ]DPHVWQDQFDEH]WRKRDE\VDWHQWRSUtMHPPXVHO]GDŁRYDŘ DSRGOLHKDORGYRGRP .UiWHQLHYëGDYNRYDGDŁRYëFKRGSLVRYSULPDMHWNXNWRUëP{æHPDŘFKDUDNWHU RVREQHMSRWUHE\ 1iNODG\Y]DÿtQDM~FHMVURÿRYäHWNRMHPRæQpXSODWQLŘGRQiNODGRYDDNëP VS{VRERP Termíny:1LWUD 3RURYQDQLHVURD6=þ2YURNX %UDWLVODYD YNRQNUpWQ\FKÿtVODFK åLOLQD 3UtOHæLWRVWQpSUtMP\)2DNRV~ÿDVŘ .RäLFH QiNODGRYSUiYQLFNHMRVRE\ Lektor: ,QJ9ODGLPtU2]LPë ,QJ0JU0DUWLQ7XæLQVNë3K' 5HNODPQpSUHGPHW\

Viac informácii na ZZZSURÀY]GHODYDQLHVN

Finančný majetok v podvojnom účtovníctve podnikateľov

Recommend Documents