FARSKÉ LISTY Vydáva Farský úrad RKC v Urminciach pre pastoračné potreby
Ročník: VIII.
September 2016
Číslo: 29
Bol to len sen... Dovoľte mi začať úvodné slovo Farských listov nasledujúcim príbehom: Starček počul klopanie na dvere. Dvere sa otvoria a vo dverách stojí dcéra s manželom a s deťmi. „Starý otec, máme dovolenku, prišli sme poupratovať, opraviť strechu, pokosiť záhradu!“ Starček sa veľmi potešil. O chvíľu ktosi opäť klope na dvere. Prišla nevesta s deťmi a v rukách priniesla rozvoniavajúcu čerstvo upečenú štrúdľu, takú chutnú, akú mu kedysi piekla jeho nebohá manželka. Starček mal obrovskú radosť. Jeho dom bol zrazu plný života, smiechu a džavotu detí. Ale zrazu starček pocítil zimu, v piecke mu vyhaslo. Prebudil sa. Bol to len sen. A opäť bol sám. Žiaľ, opustených a smutných ľudí je stále čoraz viac a viac. V dobe úžasného technického pokroku dokážeme prekonávať nepredstaviteľné vzdialenosti, ale nedokážeme si nájsť cestu k sebe. Cítime sa často opustení, osamelí, nepochopení, sklamaní, na míle vzdialení jeden druhému. Nemám na mysli len samotu starších ľudí žijúcich v domovoch dôchodcov či sociálnych zariadeniach. Podobný pocit osamelosti môže prežíSv.Michal Archanjel –patrón urminskej farnosti vať ktokoľvek z od ak. maliara Alojza Machu nás. Príčina? Vzhľadom na možnosti, ktoré nám dáva súčasná doba, naše požiadavky enormne rastú. Zamestnanie, domáce práce, záhrada, rozostavaný dom, vybavovanie na úradoch, nakupovanie v obchodných centrách a k tomu ešte ďalšie a ďalšie naplánované aktivity. Preto nič nestíhame, nemáme na druhých čas. Zdá sa, že na jednej strane nám technologické novinky uľahčujú život a šetria kopu času, no na druhej strane nás zaťažujú novými ponukami, ktoré chceme mať a dosiahnuť. Tam je taká akcia, tam zase také podujatie, tam zasa taká ponuka. Všetko chceme hneď mať, lebo to majú aj druhí, chceme všetko vidieť, aby sme niečo nepremeškali, všade chceme byť, aby sme sa mohli pochváliť. Preto sa nemáme kedy v rodine poriadne stretnúť, porozprávať, pomôcť si, vypočuť sa, zastaviť sa, premýšľať, modliť sa. Postupne zabúdame na starých dobrých priateľov, nemáme čas na nevládnych rodičov, na rozhovor s manželom či manželkou, v zaneprázdnenosti či v únave pozabúdame na výchovu
detí, nehovoriac o čase, ktorý už nezostáva na modlitbu, sv. omšu a duchovné aktivity. Naozaj múdry a šťastný je ten, kto si vie správne vybrať len to najdôležitejšie z ponuky tejto doby, kto si nesmierne váži chvíľu strávenú s priateľmi a rodinou, kto nemyslí stále len na zajtrajšok. Doba na nás tlačí zo všetkých strán a kladie čoraz viac bremien a starostí (v práci, v rodine, v spoločenskom živote). Hrozí nám, že v túžbe získať viac, stratíme nakoniec všetko. Hodová slávnosť je príležitosťou prežiť pekný víkend doma s rodinou, v rodnej obci, v rodnom chráme. Stretnúť sa so susedmi a známymi, prehodiť pár slov, pozdraviť blízkych, navštíviť rodičov. Odložiť všetky plány a starosti, nepozerať na hodinky, ale tešiť sa z prítomnej chvíle. Prajem Vám, milí priatelia, aby sa nikdy nerozplynul Váš sen o šťastnej rodine, manželstve a priateľstve. Aby ste boli vždy obklopení svojimi príbuznými a priateľmi a nikdy nepocítili krutú zimu osamelosti. Je dôležité, aby sme sami k tomu prispeli svojou láskou a pozornosťou voči svojim blížnym. Krásnu a požehnanú hodovú slávnosť! Marián Janček
Z obsahu: Z histórie stavby kostola sv.Bystríka str. 2 Sv. Michal prvé knieža str. 3 U sestričky Kazimíry str. 4 Urminská rozhľadňa str. 5 Pod farskou lipou str. 6 Hajná Nová Ves na starých mapách str. 7 Je rodina nemoderná ?
Str. 8
Dušičky—tajomstvo originálov str. 9 Tour de Misericordia str. 9 Anjelské stránky pre mladých str. 10-11 Farská kronika str. 12
Farské listy 29
Veriaci v Hajnej Novej Vsi žijú v období príprav na významné udalosti v našej obci. Dňa 24. septembra si pripomíname sviatok sv. Bystríka, biskupa a mučeníka, ktorý je patrónom rímskokatolíckeho filiálneho kostola. Zároveň v týchto dňoch slávia výročie posviacky svojho Božieho chrámu aj veriaci evanjelickej cirkvi. Preto nedeľa 25.septembra (hodová nedeľa) bude sviatkom spoločným. Blíži sa aj mesiac november, v ktorom si budeme pripomínať významné 10.výročie posviacky nášho nového kostola sv. Bystríka. Bolo to 25.novembra 2006, keď za týmto účelom zavítal k nám najdôstojnejší otec arcibiskup Mons. Ján Sokol a spoločne, prvýkrát aj s ostatnými prítomnými, mohli sme sa v našom chráme radovať, ďakovať Nebeskému Otcovi za tento dar, ale i prosiť o pomoc a Božie milosti. Čas však rýchle letí a je potrebné, chvíľu sa zamyslieť a pospomínať si, ako to bolo predtým. Kresťania katolíci v Hajnej Novej Vsi kostol nemali, ani sa o stavbe neuvažovalo. Ako bohoslužobný priestor nám slúžila kaplnka v miestnom kaštieli. Prišiel však deň, 28.máj 2002 a z postupne chátrajúceho kaštieľa bolo počuť veľký rachot. Pozbiehali sa ľudia a bolo počuť, ako padali a praskali stropy. Do práce sa zapojilo viacej občanov, mužov a žien. Zariadenie z kostola sme vynášali von a umiestňovali na rôzne miesta. V ústrety nám vyšiel aj vtedajší starosta obce, pán Ján Gajdoš, ktorý nám uvoľnil miesto v kultúrnom dome, kde sme potom slávili sv. omše. Uvedomovali sme si, že je to iba dočasné riešenie. Keďže Boží chrám je potrebný pre všetkých veriacich, starších i mladých, začali sme situáciu riešiť. Návrhy boli rôzne. Niektorí z veriacich chceli urobiť prístavbu k zvonici, ktorá stála na cirkevnom pozemku, na mieste terajšieho kostola. Iní zase navrhovali prestavbu starej školy, ale väčšina bola za stavbu nového kostola. Za týmto účelom pán starosta Ján Gajdoš vybavil prijatie u otca arcibiskupa Mons. Jána Sokola na arcibiskupskom úrade v Trnave. Jednania sa zúčastnili pán Ján Gajdoš, starosta OÚ a členovia cirkevného výboru pán Karol Ondrejka a pani Štefánia Gajdošová. Po prejednaní predložených návrhov, otec arcibiskup rozhodol a dal súhlas na výstavbu nového kostola. Podal nám návrh projektu stavby, poučil nás, ako máme ďalej postupovať, vyslovil nám povzbudenia a udelil požehnanie :“Nech Vám Pán Boh pomáha a milosť Božia sprevádza.“ A bolo tomu tak od začiatku až po ukončenie stavby. Po oznámení správy v obci, dedina akosi ožila. Prejavila sa určitá radosť a ochota zapojiť sa do spoločnej práce. Bol to prejav túžby veriacich po novom Božom chráme. Pristúpilo sa k prvým krokom. Projekty a všetku potrebnú dokumentáciu vybavovali pán starosta Ján Gajdoš, pani Eva Kuklová, členka cirkevného výboru, vdp. Marko Božik, správca farnosti Urmince a v ústrety išla aj ekonómka OÚ pani Gabriela Oravcová. Organizačné záležitosti zabezpečoval Ján Gajdoš, Eva Kuklová a vykonávaním finančných operácií bola poverené Štefánia Gajdošová. Peniaze zatiaľ žiadne neboli, ale i tu sa prejavila obetavosť veriacich a začali na stavbu kostola prispievať. Už v začiatkoch prispel aj otec arcibiskup. Brigádovalo sa už na príprave staveniska a zakúpil sa prvý stavebný materiál. A keďže bolo všetko pripravené, mohol 30. apríla 2003 pán Ľubomír Bečka, ktorý vykonával aj stavebný dozor, stavbu kostola zamerať. Ihneď ráno, 1.mája, ozval sa na stavenisku bager, ktorý začal kopať základy. Potrebné stroje na výkop a odvoz zeminy nám poskytol Poľnohospodársky podnik, a.s. Hajná Nová Ves, pod vedením riaditeľa pána Jozefa Novotného, ktorý nám aj v ďalšom období so svojimi technikmi a zamestnancami pomáhal. Od toho dňa ruch na stavbe neutíchal. Roboty bolo dosť,
Už je to 10 rokov...
Strana 2
Kostol sv.Bystríka v Hajnej Novej Vsi
lebo bolo treba rozobrať a očistiť aj bloky zo zbúranej zvonice. Pomáhali muži, ženy, mládež i staršie deti, veriaci i ostatní občania. Brigádnicky boli prevedené všetky práce hrubej stavby prízemia kostola, vlastnými silami. Bolo to namáhavé, ale Pán Boh zaplať. Prišlo zimné obdobie a čas na rozmýšľanie ako ďalej. Bolo treba postaviť lešenie a realizovať práce vo výškach. To bolo na naše podmienky nemožné. Rozhodli sme sa požiadať o pomoc vedúceho stavebnej skupiny pána Antona Oravca. A tu zase zasiahla Božia milosť. On nás milo privítal a po krátkom pohovore dal prísľub, že urobí všetko k našej spokojnosti. A bolo tomu tak. Ráno 17. mája 2004 pristavilo pred stavbou nákladné auto plné lešenia aj iného potrebného materiálu, včítane vedúceho a jeho spolupracovníkov. Na stavbe nášho kostola práce pokračovali ďalej. Od toho dňa nám starosti ubudli. Mali kompletné vybavenie, a tak nám kostolík dostavali až do úplného konca, včítane úpravy vonkajšieho terénu. A všetko k úplnej spokojnosti. Pán Boh nám skutočne veľmi pomáhal cez takých ľudí ako bol pán Oravec, Bc. Martin Fulka, pán Július Fulka, ktorí so svojimi pracovníkmi urobili všetky elektrikárske práce. Bohužiaľ, nie je možné menovať všetkých dobrodincov, ktorí nám pomáhali. Veď bolo treba ešte urobiť plyn, kúrenie, vodoinštalačné práce ako aj ostatné dekoračné práce vo vnútri kostola. Vystavať kostol, ktorý nám vyrastal ako hríb po teplom daždi, pre nás za prekvapujúco krátku dobu, nebolo možné bez finančných prostriedkov. A znovu viackrát vyslovená Božia pomoc. Bol to predovšetkým otec arcibiskup Mons. Ján Sokol, náš najväčší darca a sprostredkovateľ finančných prostriedkov. Ďalej naši vďační veriaci, občania, rodáci, obetaví farníci z Urminiec, Horných Štitár, susedia z Krtoviec, Nitrianskej Blatnice, Bojnej, organizácie a jednotlivci zo vzdialených miest a obcí, účastníci mariánskych pútí v Topoľčanoch, v Topoľčiankach, Novej Vsi nad Žitavou, v Šaštíne. Od nás všetkých im patrí srdečná vďaka a stále opakujúca prosba v modlitbách, za všetkých dobrodincov a sponzorov, k nášmu dobrotivému a milosrdnému Pánovi, nech ich On odmení dobrým zdravím a udelí im hojnosť Božích milostí. Záverom však výzva pre nás, veriacich starších, ale i mladších, deti a mládež. Aby sme nezabúdali a stále mali v pamäti tento Boží dar, ktorý sme od Nebeského Otca dostali: „Nech náš chrám nezíva prázdnotou, s radosťou a vďačnosťou ho zapĺňajme, aby sme ďakovali, prednášali svoje prosby za seba, za svojich blížnych, za všetkých, ktorí pomoc potrebujú a aby sme oslavovali nášho najvyššieho Pána Ježiša Krista, ktorý je tu stále prítomný a čaká na nás. Pán Boh zaplať! Text: Štefánia Gajdošová.
Foto: Fr.Streďanský
Farské listy 29
M a t ka Te re za z Ka l ka ty — s vä tá Pápež František 4.septembra 2016 na Svätopeterskom námestí v Ríme vyhlásil bl. Matku Terezu z Kalkaty za svätú. Čím je tento deň významný? Nestáva sa často, že pomerne krátko po smrti osoby ju Cirkev kanonizuje (vyhlasuje) za svätú. V nedávnej histórii sa to stalo vo dvoch prípadoch. Prvý bol za svätého vyhlásený pápež Ján Pavol II. a teraz Matka Tereza z Kalkaty. Čo je na tom také zvláštne? Nuž oboch sme mohli za svojho života poznať. Pápež Ján Pavol II. trikrát navštívil našu vlasť a svojimi osobnými príhovormi k nášmu národu si získal srdcia nie len veriacich, ale aj neveriacich. Matka Tereza tiež navštívila našu vlasť. Bolo to ešte za totality, keď prechádzala cez územie Slovenska a zastavila sa v podvečer v bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Hoci o tom vedelo iba niekoľko zasvätených ľudí, predsa do baziliky v tom roku prišlo niekoľko stoviek ľudí. Neskôr, v roku 1990 znovu navštívila Slovensko a to pri príležitosti zriadenia Kongregácie milosrdných sestier aj na Slovensku. Matka Tereza bola aj nositeľkou Nobelovej ceny za mier a porozumenie medzi národmi. Matka Tereza si mohla zvoliť aj pohodlnejší život. Bola vzdelaná, pochádzala zo slušne situovanej rodiny, dokonca bola riaditeľkou dievčenskej školy v Indii, kde odišla na misie z rodného Macedónska, kde sa v roku 1910 narodila. V roku 1950 požiadala svojich predstavených o uvoľnenie zo školskej kongregácie a založila Kongregáciu milosrdných sestier, ktoré sa starali o najbiednejších najskôr v Indii a neskôr v 130 štátoch sveta. Zbierala v Kalkate po uliciach zomierajúcich a pripravila im miesto, kde mohli dôstojne ukončiť svoj život. Nehľadela pritom na ich náboženské presvedčenie. Pre ňu boli rovnako milí hinduisti, budhisti, ale aj kresťania. Za svojho života si užila veľa ústrkov a ponížení. No najviac sa jej uchádza teraz, v čase jej svätorečenia. Veľa ľudí je na svete, a žiaľ aj v našej vlasti, ktorí si chcú do nej „kopnúť“, ktorí ju chcú ponížiť. Jej cesty po svete najmä v posledných rokoch jej plodného života, neboli výletom, ale namáhavým výstupom na svoju kalváriu, aby burcovala tých, ktorí oplývajú väčšinou bohatstva tohto sveta, aby sa vedeli podeliť s tými, čo majú menej ako NIČ. Prosme teraz už svätú Matku Terezu, aby sa prihovárala u nebeského Otca za nás, aby sme dokázali otvoriť svoje srdcia vo svojom okolí, vo svojich rodinách, kde často trpia naši blízki opustenosťou a samotou. Na jej príhovor sa môžeme stať milosrdnejšími, lepšími. Musíme ju však o to prosiť. (F.S.)
Strana 3
Sv.Michal Archanjel – prvé knieža Každý kostol v rímskokatolíckej cirkvi má svojho patróna, ktorý sa často stáva aj patrónom obce, alebo mesta v ktorom sa tento chrám nachádza. Náš kostol bol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Meno patróna si preniesol ešte zo starého kostola, ktorý bol v roku 1928 pre jeho zlý technický stav zbúraný. V prvých zápisoch v ktorých sa uvádza, že na dnešnom území Urminiec bol už v roku 1332 kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Tak ako naši predkovia si udržali vo veľkej úcte patróna kostolov, ktoré boli na území Urminiec v minulosti, aj v iných častiach Slovenska bola po stáročia prejavovaná veľká úcta k sv. Michalovi Archanjelovi. Po Panne Márii, sv. Jozefovi je najuctievanejší sv. Michal Archanjel. Vzývame ho ako ochrancu pred nebezpečenstvom ohrozujúcim dušu i telo, ako patróna dobrej smrti i duší v očistci. Sv. Michal Archanjel je jedným z troch archanjelov a jeho existenciu potvrdzujú slová Svätého písma na viacerých miestach. Prvý raz sa spomína v knihe Daniela (Dan 10,13) ....a hľa Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc..... Na inom mieste (Dan 12,1) je napísané: V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa...O sv. Michalovi píše aj apoštol Ján v Apokalypse: Na nebi sa strhol boj, Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi (Zjv 12,7). Archanjel Michal teda nie je výmyslom Cirkvi, ani rozprávková bytosť, potvrdzuje to priamo Sväté písmo. Napriek tomu sa stretáme často s neúctou, ba až výsmechom súčasného sveta na adresu anjelov či duchovných bytostí. Človek ako telesná bytosť si chcel aj vonkajším zobrazením zvýrazniť duchovný svet a tých, čo do neho patria, napriek tomu že vieme, že anjeli sú neviditeľné duchovné bytosti, ktoré neprestajne vzdávajú vďaky a oslavujú Boha. Dopĺňajú to, na čo mi ľudia často zabúdame. Anjeli sa z Božej dobroty stávajú našimi pomocníkmi, čo si v kolobehu denných starostí často ani neuvedomujeme. Sú akýmsi spojením medzi dobrotivým Bohom a nami, ktorí často na neho zabúdame. Všetko chceme zvládnuť sami, bez Božej pomoci. Mnohí si to uvedomíme až neskôr, keď zistíme, že sme na konci svojich síl. Boh nám posiela na pomoc archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela, ktorých si naša Cirkev pripomína 29. septembra. Náš patrón sv. Michal Archanjel nás ochraňuje proti Zlému. Je dobré, že naši predkovia si zachovali tohto patróna po celé stáročia. Už pôvod jeho mena Michael „Kto je ako Boh?“ znel ako bojový výkrik, keď bojoval spolu s ostatnými anjelmi proti Zlému, ktorého voláme aj Satan. V nebi má naša farnosť veľkého, odvážneho zástancu. Modlime sa k nemu za seba samých, za naše deti, ktoré tak ľahkovážne sa spoliehajú na seba a zabúdajú na Boha. Prosme ho, ako prosili generácie našich predkov: Svätý Michal archanjel, chráň nás v boji... S jeho pomocou môžeme dúfať v zázrak zmeny v nás samých, v našich rodinách i v spoločnosti. Spracovala H.Patáková.
Modlitba k sv. Michalovi Archanjelovi: Svätý Michal, archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
Modlitba k svätému Bystríkovi: Pane a Bože náš, ty si ozdobil svätého biskupa Bystríka korunou mučeníctva, a tak si mu dal účasť na svojej sláve. Prosíme Ťa, rozmnož aj v nás vieru v teba a pomáhaj nám podľa nej žiť, aby sme ustavične rástli v láske k tebe a blížnym. Skrze Krista nášho Pána. Amen. (Spolok sv.Bystríka) Spracovala: Nikola Boldišová
Strana 4
Farské listy 29
Na návšteve u sr. Kazimíri Ondrejkovej a sr. Celestíny Fulkovej Velehrad je významné cirkevné miesto nielen v dejinách Cirkvi, ročná sestrička Kazimíra Ondrejková, rodáčka z Horných Štitár. ale aj v súčasnosti. Nachádza sa tam krásne obnovená bazilika Nane- Boli sme ohlásení, že ju prídeme navštíviť cestou do Žarošic. bovzatia Panny Márie. Celý Velehrad sa nesie v znamení veľkej úcty Bolo nám vzácne sa s ňou stretnúť. Pre svoj vysoký vek a zdravotné problémy už sama do Horných Štitár nepríde. Naposledy bola v rodnej obci asi pred 5 rokmi. Útla, drobučká sestrička Kazimíra nás čakala vraj už od rána. Každému hovorila, že dostane návštevu z rodnej farnosti. Jej radosť zo stretnutia bola očividná. Nechceli sme narušovať jej denný režim, veď v jej veku by to nemusela ani dobre zniesť, a tak sme sa vybrali za ňou iba delegácia zložená z pútnikov z Horných Štitár k svätým, Cyrilovi a Metodovi. Úcta a traja zástupcovia z Urminiec. Čakala nás na k týmto svätým sa preukazovala najmä od chodbe kláštora v chodítku, ktoré jej posledné 18.storočia v čase národného obrodenia. Na roky slúži na pohyb po kláštore. Postupne konci 19. a začiatku 20. storočia túto úctu sme sa jej predstavovali ani nie tak svojím rozširoval olomoucký arcibiskup Trojan, menom, ale menami našich rodičov, ktorí boli ktorý je aj pochovaný v tejto katedrále. jej vrstovníci. Na niektorých si spomenula až Miesto dočasného odpočinku tu našiel aj po dôkladnejšom vysvetľovaní a pripomínaní. kardinál Tomáš Špidlík, významný filozof Ani sme sa nenazdali a postupne sa zaplnila 20.storočia. Pri 1100. výročí smrti sv. Mechodba kláštora aj ostatnými pútnikmi, ktorí toda bola v roku 1985 veľká slávnosť na chceli sestričku vidieť. Obdarovali sme ju Velehrade. Zúčastnilo sa na nej asi 250 drobnými darčekmi. Veľmi sa tešila darkovétisíc obyvateľov nielen z Československa, mu košu plného dobrôt. Stále sa pýtala veľmi ale aj okolitých krajín. Táto slávnosť sa dojatá „Čím som si to zaslúžila?“. Radosť jej zmenila na verejný protest proti vtedajšej urobila aj kniha o našej farnosti, ktorú sme jej vládnej moci komunistov. Bol to prvý vedali aj s venovaním. rejný protest, ktorý ukázal silu kresťanov Postavou drobná, ale srdcom plným lásky je v tom čase. Štátna moc ešte ukazovala svoju silu odobratím niekoľ- sestrička Kazimíra. My sme jej svojou návštevou urobili radosť, kým desiatkam kňazov súhlas na vykonávanie pastorácie, ale to už ale ani ona nám nezostala nič dlžná. Obdarovala nás láskou, nezastavilo prúd ďalších udalostí, ktoré vyústili do zmeny režimu ktorá kynula z jej drobnej telesnej schránky. Keď sme sa s ňou v roku 1989. lúčili, priali sme jej dožitia stovky svojho života a ona na to „Dal Vo Velehrade sa nachádza materský kláštor sestier sv. Cyrila by Boh, dal by Boh......A pozdravte pána farára!“ a Metoda (cyrilometodejky), kde prežíva aj svoj seniorský vek 95 Tex aj foto: F.S.
Pri hrobe sr. Celestíny V Kostolnej pri Trenčíne sme sa zastavili pri hrobe sr. Celestíny Fulkovej, rodáčky z Horných Štitár. Na miestnom cintoríne má dočasné miesto odpočinku veľký rad sestier z rehole sv. Uršule, nazývané Uršulinky. V Kostolnej bol oddávna mužský kláštor redemptoristov, ktorý po rozpustení mužských reholí v roku 1950 slúžil ako charitný domov pre prestárle sestričky Uršulínky. Postupne, ako si ich Pán života a smrti povolával, rozširovali rad odpočívajúcich sestier. Tu žila posledné roky svojho pozemského života aj sr. Celestína až do roku 1994, kedy zomrela. Na tomto cintoríne čaká na svoje vzkriesenie aj kňaz František Jurík, ktorý pôsobil od roku 1969 do 1991 v susednej farnosti Nitrianska Blatnica.
(r)
Farské listy 29
Strana 5
mieste stál triangulačný bod. Bola to drevená konštrukcia – meračská veža. Druhým podnetom bolo to, že kopec Viecha má nadmorskú výšku 233 m n.m. Táto výška umožňuje pri dobrej viditeľnosti vidieť až do Prievidze a medzi pohorím TriŽivotné jubileum je vždy dôvodom na oslavu, beč a Inovec je to jeden z najvyšších bodov. Tretím podnetom bol záujem turistov a poľovníkov. na slávnostnú chvíľu, ktorá je zastavením sa, chvíľou V minulosti na tomto mieste chcel postaviť kostol na zamyslenie, bilanciu, ale aj premýšľaním barón Stummer, čo bol tiež jeden z podnetov preto, aby sa o budúcnosti. Výročie obce je táto rozhľadňa postavila ako symbol sviatkom a dôvodom uvedopamiatky na toto obdobie. miť si spolupatričnosť Keď sme rozobrali tieto podnety na k miestu, kde žijeme, k miestu Obecnom zastupiteľstve, tak sme sa ktoré sme zdedili a ktoré odrozhodli postaviť dielo „Rozhľadňa kážeme budúcim generáciám. Urmince“. Rozhľadňu sme postavili Obec Urmince už má na základe rozhodnutia obecného spracovanú históriu zastupiteľstva pri príležitosti osláv v brožúrke, ktorú obec vydala, obce a to 860.výročia prvej písomnej kde sa môžeme dočítať zmienky. o generáciách, ktoré tu žili, Ako korunu tejto rozhľadne sme osausilovne budovali svoju exisdili slovenský dvojkríž, ktorý je vernou tenciu a zveľaďovali aj obec. kópiou štátneho znaku Slovenska. Dnes sa usilujeme konať poSlovenský dvojkríž sa používa jednak dobne a jediná cesta, ktorá v symboloch štátneho znaku, ale aj vedie k úspechu, je cesta na peniazoch, pečatidlách, insígspolupráce, spoločného záujniách, atď. V poslednej dobe narastá mu, vzájomnej pomoci záujem o naše historické počiatky a solidarity. To sú hodnoty, a osudy, tradície a symboly spojené pre ktoré sa oplatí žiť so zrodom nášho národa a štátu. a pracovať v prospech obce, Dvojkríž je naším najvzácnejším klekde žijeme. notom. Stál pri zrode nášho národa, Svedectvom je aj vonašej kultúry, štátnosti i našej viery. lebné obdobie 2010 – 2014, Dvojkríž je kríž víťazného zmŕtvychkde sa do našej obce investovstalého Krista. Symbol dvojitého valo 1 200 000 eur a na účte kríža je s naším národom spojený už Stavbu vyhotovila firma obce bolo na konci volebného približne 1150 rokov. Slovenský dvojp. Vladimíra Zachara ml. obdobia cca 250 000 eur. Nakríž stojí na trojvrší, ktoré znázorňujú še problémy a starosti musíz Urminiec tri pohoria – Matra, Tatra, Fatra. me riešiť len my, sme odkáV Urminciach mu pribudol vrch Viezaní na spoluprácu, na vlastFoto: Fr. Streďanský cha. né sily a schopnosti, na poMyšlienka zrealizovať toto dielo nech tenciál našich ľudí, na ich nadšenie a ochotu priložiť ruku k spoločnému dielu. napĺňa jednak myšlienku baróna Stummera, ktorý tu chcel A nie robiť opak, tak ako to zažívame v tomto voleb- postaviť kostol. Nech slovenský dvojkríž je symbolom tejto myšlienky. Nech pozícia tohto kopca Viecha a rozhľadne nom období. To, ako to treba robiť, nás učí história a my sme zdieľa myšlienku krásneho pohľadu na našu obce, okres a hlavne na krásu časti Slovenska. Hlavne nech splní očapovinní učiť to aj naše deti. Urmince majú pred sebou budúcnosť a dnes robíme všetko preto, aby tu zostali kávania každého účastníka pri návšteve „Rozhľadne URMINCE“ žiť naše deti a vnuci, aby bola obec ich domovom. Na záver Vám prajem, milí spoluobčania, aby 860. Tento rok si pripomíname 860. výročie prvej výročie prvej písomnej zmienky o obci Urmince a písomnej zmienky o našej obci. V rámci týchto osláv „Rozhľadňa Urmince“ boli spoločnou výzvou a motívom pre sme zrealizovali dielo „Vyhliadková veža“, ktorú sme naše myšlienky a skutky v prospech našej rodnej obce. umiestnili na kopci Viecha. Na vybudovanie tohto diela Ing. Jozef Cifra, bolo už dlhodobo viacero podnetov: starosta obce Prvým podnetom bolo to, že kedysi na tomto
Oslavy obce Urmince
Rozhľadňa Urmince
Požehnaný domov Požehnaný domov, ktorý nie je vystavaný na základoch z tehál a betónu, ale predovšetkým na vernej a neodvolateľnej láske manžela a manželky. Požehnaný domov, kde sa deti nezaobstarávajú ako spotrebiče, príslušenstvo či doplnky, ale prijímajú sa ako dar od Stvoriteľa. Požehnaný domov, kde má detsky krik a smiech prednosť pred hi-fi reprodukciou z modernej stereosúpravy. Požehnaný domov, kde majú pastelky a modelová hlina prednosť pred televíznou obrazovkou a monitorom počítača. Požehnaný domov, kde jeho obyvatelia trávia viacej času vo vzájomnom objatí než v zajatí sociálnych sieti.
Strana 6
Farské listy 29
Pod farskou lipou Lipa na farskom dvore má najmenej 70 rokov. Všeličo za tie roky zažila. Keby mala svoju pamäť, is-
totne by sa pamätala na tie doby, keď sa na farskom dvore ešte hospodárilo. Z rozprávania pána Jozefa Klemana, môjho suseda, jedného z dvoch sluhov, ktorí na farskom dvore hospodárili v rokoch ešte za pána dekana Selleyho, som sa dozvedel, aký hospodársky život sa na farskom dvore vykonával. Keby mala lipa pamäť a vedela rozprávať, istotne by oslovovala po mene všetkých nás, ktorí sme sa pod ňou po prvom svätom prijímaní hostili z rúk pána dekana Fazekáša. V šume jej koruny spievajú vtáci a dnes pod ňou športuje mládež takmer počas celého roku. Posledné roky sa pod ňou konali roľnícke dožinky, obnovená a oprášená tradícia zvykov našich predkov, ktorí sa živili dorábaním chleba. Príťažlivosť tejto lipy sa ukázala aj 20.augusta 2016, keď pán farár pozval na farský dvor všetkých, ktorí majú radi hudbu a spoločné pose-
denie. Na počúvanie nám prišla zahrať kapela Širák band pod vedením pána dekana Štefana Kováča až z Rybníka a Pečeníc. Táto kapela nie je Urminčanom neznáma. Pred pol rokom sa prezentovala v kultúrnom dome, kde zožala veľký úspech. Pestrá zmes skladieb, ktorú predviedli títo saxofonisti, bola často prerušovaná vrelým potleskom poslucháčov, ktorí si s nimi dokázali niektoré pesničky aj zaspievať. V prestávkach, kedy si aj muzikanti majú právo oddýchnuť, zase zaspieval náš spevokol Viecha. Atmosféru dobrej pohody dopĺňali najmä pre deti ovečky, ktoré sa popásali v záhrade „U dobrého pastiera“. Kto sa o toto priateľské stretnutie pod farskou lipou pričinil? Samozrejme pozývateľom bol pán farár Marián Janček. No bez pracovitých rúk našich žien, ktoré pripravili priestor a tiež pestrú paletu koláčikov od výmyslu sveta, by to nebolo to pravé orechové. Dobrý guláš, ktorý nám bol navariť gulášmajster Marek Šimun z Tvrdomestíc, sme zapíjali pivkom, kofolou a aj dobrým vínkom, ktoré priniesol pán dekan Kováč z tekovských vinohradov. Farská lipa má zase čo šumieť vtáčikom. Videla radostné spoločenstvo ľudí v družnej debate, ktorí sa aspoň nakrátko sa zbavili svojich bežných denných starostí. Text: (-ský) Foto: D.Stanislavová
Zo života farnosti Futbalisti opäť ďakovali Starší a mladší žiaci ukončili futbalovú sezónu a prišli sa opäť všetci poďakovať Pánu Bohu za dosiahnuté úspechy. Do farského kostola vstúpili oblečení v dresoch pod vedením svojho trénera pána učiteľa Igora Chrenka. Slávnostnou sv. omšou Pánu Bohu ďakovali za dar života, zdravia, športu a priateľstva. Duchovný správca osobitne poďakoval všetkým dospelým, ktorí venujú svoje sily a čas pre mládež, zmysluplne napĺňajú ich voľný čas, zveľaďujú ich športové schopnosti a formujú v nich pozitívne ľudské vlastnosti. Chlapcov povzbudil slovami pápeža Františka: „Buďte majstrami v športe, ale hlavne v živote.“ Týmito slovami sa pápež František tento rok prihovoril futbalistom talianskych klubov Juventusu Turín a AC Miláno.
Po sv. omši nasledovalo stretnutie na farskom dvore. Pozvanie prijali aj rodičia futbalistov. Tréner krátko zhodnotil sezónu a vyhodnotil najaktívnejších futbalistov. Potom už nasledovalo občerstvenie a malá športová zábava. Komu sa nechcelo behať a skákať, mohol si pozrieť na veľkej obrazovke v priamom prenose aktuálny futbalový zápas z ME vo Francúzsku.
Letný tábor
Už na začiatku prázdnin bolo avízované, že sestričky školského rádu de Noterdam z Nového Mesta nad Váhom organizujú letný tábor pre deti a z našej farnosti sa ho môžu zúčastniť. Veľký záujem síce nebol, ale predsa sa našli dve dievčiny Ema Záňová a Natália Sedlárová, ktoré sa do tábora prihlásili. Ema nám napísala aj pekný príspevok ( na str. 9). Letné tábory s kresťanským zameraním sú vždy plné
humoru, veselosti a zábavy. Škoda, že sa nenašlo viacej mladých ľudí, ktorí by sa na tento letný tábor odhodlali prihlásiť.
Požehnanie školských tašiek
V nedeľu 4. septembra 2016 si žiaci v našej farnosti priniesli na nedeľnú sv. omšu školské aktovky. Možno sa niektorí čudovali, či si náhodou decká nepomýlili začiatok školského roka. Vôbec nie. Kňaz im počas bohoslužby slávnostne školské aktovky požehnal. Školská taška sprevádza žiaka na každom kroku – cestou do školy, na krúžky, cvičenia. Do školskej tašky sa vkladajú pomôcky, zošity, učebnice, desiata. Požehnaním aktoviek sme do školských tašiek našich žiakov ešte pridali naše modlitby a požehnanie, ktoré ich bude sprevádzať počas celého školského roka.
Farské listy 29
Strana 7
Hajná Nová Ves na mape z roku 1838 Na mape môžeme vidieť, ako bola obec Hajná Nová Ves usporiadaná v roku 1838. Vtedy v nej žilo cca 222 katolíkov, 53 evanjelikov a 6 obyvateľov židovského pôvodu. Označenie dediny Zahajnowejsa (h. Szeptencz Ujfalu) napovedá, že obec pôvodne tvorili dve samostatné osady Szeptencz a Ujfalu. Obidve osady sa v neskoršom stredoveku spojili. Obec patrila do bojnianskej farnosti. Katolíci chodili na bohoslužby do kostola v Blesovciach a do farského kostola Všetkých svätých v obci Bojná. Najväčším a dominantným objektom na mape z roku 1838 je, samozrejme, renesančný poschodový štvorkrídlový kaštieľ. Okolo neho sa nachádzali hospodárske budovy a domy pre služobníctvo. Kaštieľ dal postaviť v roku 1609 Tomáš Vizkelety. Pravdepodobne predtým tu existovalo staršie panské sídlo. Nový reprezentačný kaštieľ bol umiestnený do parku pri sútoku dvoch miestnych potokov –
Blesovský (Dolina) potok a Lipovnícky potok. Na podnet ostrihomského vikára Ladislava Baňaja nechal gróf Ján Zerdaheli v auguste roku 1765 zriadiť v prízemí kaštieľa kaplnku, zasvätenú sv. Imrichovi. Kaplnku slávnostne posvätil dňa 23. septembra 1770 pomocný ostrihomský biskup Anton Révay. Veľká obnova kaštieľa sa uskutočnila v roku 1816. V čase druhého vojenského mapovania majiteľom kaštieľa v Hajnej Novej Vsi bol gróf Viktor Zerdahely (1812-1879). Za manželku si vyvolil grófku Eleonóru Pongracovú. V hajnonovoveskom kaštieli sa im narodili dve dcéry – Gizela (nar. 1833) a Melánia (nar. 1834). Približne z tohto obdobia máme popis kaštieľa. Budova kaštieľa bola vo výbornom stave. Kaštieľ bol jednoposchodový so 17 miestnosťami na prízemí a s 19 na poschodí. V spodnej časti bola aj učiteľská izba, miest-
nosť pre dvorného kaplána, veľká kuchyňa a sklady. Na poschodí sa nachádzali napr. zbrojnica, jedáleň, pisáreň, knižnica či biliardová miestnosť. Cez miestne potoky viedli dva kamenné a dva drevené mosty. Zaznačená na mape je aj poloha cintorína s krížom smerom na Blesovce. Vyznačené cesty na mape spájali Zahajnowejsu s okolitými dedinami – Csitar (Horné Štitáre), Sarluska (Lužany), Krtócz (Krtovce), Lipowník, Bajna (Bojná), Belés (Blesovce) a Dovoran (Veľké Dvorany). Od vzniku tejto mapy sa v Hajnej veľa zmenilo. Niečo sa vybudovalo, niečo zasa zaniklo. V rokoch 1938 – 1939 bol postavený evanjelický kostol. Z bývalého majera vzniklo JRD. V roku 1966 sa Hajná stala súčasťou urminskej farnosti. V rokoch 1969 – 1970 sa vybudovala nová zvonica, ktorá sa používala 33 rokov. Na mieste, kde stála táto zvonica, postavili veriaci v rokoch 2003 – 2006 nový katolícky kostol sv. Bystríka. Kaštieľ aj s kaplnkou sv. Imricha po odchode osobitnej internátnej školy v roku 1994 začal výrazne chátrať. V máji 1992 sa zrútila časť strechy, preto kaštieľ aj s kaplnkou pre verejnosť uzatvorili. Anglický park sa pomaly premenil na „džungľu“. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti kaštieľ i park majú nového majiteľa, všetci očakávame, že táto národná kultúrna pamiatka, dominanta a historické centrum obce bude postupne obnovené a zrekonštruované do pôvodnej podoby a krásy. Okolie kaštieľa sa už začalo upravovať. Dúfame, že bude časom obnovená aj kaštieľna kaplnka sv. Imricha a vzácna baroková socha sv. Jána Nepomúckeho, ktorá sa nachádza v parku pri kaštieli. V tomto roku si pripomenieme 24. septembra 77. výročie posviacky evanjelického kostola a 26. novembra 10. výročie posviacky katolíckeho kostola sv. Bystríka. Pri tejto príležitosti prajeme obyvateľom Hajnej Novej Vsi – katolíkom i evanjelikom – aby naďalej bok po boku svorne a v pokoji nažívali a spoločne zveľaďovali svoju krásnu a z historického hľadiska veľmi významnú obec v našom regióne. (M.J)
Strana 8
Farské listy 29
Je rodina nemoderná? Pred nedávnom som čítal v jednom našom denníku štatistický údaj o rozvodovosti našich manželstiev. Pisateľ konštatoval, že rozvodovosť mierne klesá a pohybuje sa okolo 50 %. Teda každé druhé manželstvo sa rozvádza. Pisateľ článku akoby naschvál zabudol uviesť aj údaj, ktorý asi nikde nie je zaevidovaný, koľko mužov a žien žije bez uzavretia zväzku a žijú len tak „navoľno“ . Tak ako ich spolužitie nie je nikde zaevidované, tak ani rozchod takýchto párov sa neeviduje v štatistikách rozvodovosti. Často počujeme od mladých ľudí (aj z našich kresťanských rodín), že je nemoderné sa sobášiť, že na svoju lásku nepotrebujú žiaden „papier“. Kladiem si otázku, čo je na manželstve nemoderné? Odkiaľ prichádza časť tejto generácie k takému uzáveru? Ich názory sú formované vo veľkej časti v narušených rodinách. Čo narušuje rodinu? Čo stmeľuje rodinu?
Čo narušuje celistvosť rodiny:
Virtuálny svet – predovšetkým deti sú stále online, nevedia sa normálne baviť a hrať s kamarátmi. Výkonnosť detí – existuje tlak na deti, aby boli výkonnejšie. Posielame ich do mnohých krúžkov a aktivít, musia byť najlepšie, vynikať vo všetkom. Hodnoty – ľudia, ktorí uznávajú morálne hodnoty , sú ostatnými považovaní za staromódnych. Od dospelých sa vyžaduje stopercentný výkon v práci a rovnako tak aj 100 % výkon doma. Najmä ženy doma nastupujú do druhej zmeny. Úpadok morálky - desať Božích prikázaní mnohým už nič nehovorí. Irónia pohlavia – znižuje sa jedno pohlavie pred druhým – nemiestne vtipy na jedno alebo druhé pohlavie – toto je pre mnohých zraňujúce. Sexuálne úchylky verzus normalita – to čo prednedávnom bolo považované za sexuálnu úchylku, dnes sa berie ako normálne. Nefunguje úloha otca a matky – v mnohých rodinách dochádza k zámene úloh – otec robí matku i otca a naopak. Každému je daná vlastná úloha, ktorá by sa nemala zamieňať. V rodinách chýbajú mužské vzory. Rýchlosť doby – všetci sme online - maily, internet, môžeme pracovať kdekoľvek a kedykoľvek – je to veľmi zneužívané, nič nepočká, všetko sa musí vyriešiť hneď – trpí tým rodina. Často na pracoviskách tlačia svojich pracovníkov podľa hesla: Keď nebudeš pracovať a žiť vo chvate a nebudeš online, si divný a „nahraditeľný“. Medzigeneračné vzťahy – mali by sme si uvedomiť, že narodením dieťaťa sa z dcéry stáva matka, zo syna otec, z otca starý otec a z matky babička. Takto to aj má byt. Uvedomenie si tejto prirodzenej postupnosti pomáha pochopiť napr. babičke, že vnukovi už nemôže byť matkou a že ani s dcérou nemôže jednať ako s dieťaťom. Toto sú len drobné príklady o tom, čo rodinu rozdeľuje. Každý si môžete so svojich skúsenosti doplniť ďalšie body, ktoré majú vplyv na rozdeľovanie rodín. Tam, kde sa takto praktizuje život v rodine, kde dochádza k jej vnútornému rozdeleniu, tam obyčajne deti hovoria o nemodernosti manželstva ako inštitúcie.
Čo rodinu posilňuje:
Spomeniem iba niekoľko bodov: Rituály – spoločné rodinné oslavy narodenín, spoločné dovolenky, návštevy rodín. Spoločné stolovanie ak nie každý deň, tak aspoň v nedeľu. Tu je priestor aj pre vzájomnú komunikáciu medzi členmi rodiny. Modlitba a odpustenie si navzájom—dobré je, keď deti vidia modliť sa svojich rodičov. Spoločná modlitba rodinu spája. Súčasťou modlitby je aj vzájomné odpustenie. Spoločné činnosti - otec má priúčať syna k prácam okolo domu a matka zase dcéru okolo domácnosti.
Túžba po krásnom a harmonickom manželstve vzniká už v ranom detstve, keď dieťa vidí krásny a harmonický život svojich rodičov. Dôvera v rodine– vzájomná dôvera medzi rodičmi a deťmi. Len v takej rodine, kde je vzájomná dôvera, nájdeme oázu pokoja, do ktorej sa radi vraciame. Keď nás svet sklame, v rodine máme nájsť istotu. Sloboda – deti i dospelí si musia uvedomiť, že sloboda nie je len ich právo, ale aj povinnosti – deti bohužiaľ poznajú iba svoje práva. Úcta jeden k druhému– je základ dobrého spolunažívania v rodine. Chváliť – pochvalu používať ako častý nástroj komunikácie. Možno ani toto krátke zamyslenie nedá na všetky otázky odpoveď. Pevne verím, že rodina ako základ ľudskej spoločnosti prežije všetky útoky na ňu, či už od štátu alebo aj jednotlivcov. Jej modernosť, pre každý typ spoločnosti je overená mnohotisíc ročnom pôsobení. Ľúto mi je, keď mnohí naši bratia a sestry túto inštitúciu obchádzajú a ignorujú. Je to na ich škodu. (F.S.)
Desatoro otca v rodine „Niet väčšieho daru pre deti od otca, ako keď otec miluje matku svojich detí.“ Otec v rodine musí hovoriť vždy pravdu. Otec musí byť v rodine vzorom. Otec dáva v rodine istotu. Otec učí deti k úcte. Otec v rodine spomína a rozpráva. Otec učí deti riešiť úlohy. Otec musí vedieť odpúšťať. Otec je stále otcom, aj keď je ďaleko od rodiny. Otec je obrazom Boha v rodine. Otec je v rodine predstaviteľ Boha, ale nie je všemohúci a vševedúci
Hody – nielen kačica, kolotoče, futbal Mnohí z nás si hody predstavujú len ako hodovanie. Kačica, kolotoče, futbal – prvé slová, ktoré zaznejú pri zmienení sa o hodoch. Zabúdame často na tú pravú pointu, hlbšiu myšlienku, ktorú nám táto slávnosť prináša. Hody sú slávnosťou výročia posviacky kostola, resp. sviatkom patróna, ktorému je kostol zasvätený. A priznajme si, že keby sme patróna svojho kostola neslávili, žiadne hody by neboli. Náš kostol v Urminciach je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, a už koncom septembra nájdeme jeho meno v kalendári. Hody však nebudú iba u nás, ale aj v jednej z našich filiálok. Hajná Nová Ves slávi hody ešte skôr, pretože ich kostol je zasvätený sv. Bystríkovi, ktorého nájdeme v kalendári 24.septembra. Nech teda nie sú hody iba o plnom bruchu, ale aj duchovnej potrave, ktorú získame v našich chrámoch. Nikola Boldišová
Farské listy 29
Strana 9
Dušičky – tajomstvo originálov Každoročne na začiatku novembra prichádza čas, kedy si s láskou spomíname na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Nemôžeme ich silno objať, ba ani povedať im, ako veľmi nám chýbajú. Jediné, čo pre nich môžeme urobiť, je zapáliť sviečku, priniesť chryzantému či inú ozdobu na ich hrob a pomodliť sa za ich duše. Minulý rok odišli z môjho života dve ženy. Boli to ženy s obrovským srdcom, a to ako jedna, tak i druhá. S oboma som mala kopec zážitkov, na ktoré nikdy nezabudnem. Obe mali pekný úsmev, sršali energiou a s ľahkosťou vedeli zvládať náročné cesty životom. Obdivujem ich, že boli také úžasné. Nikto ich nikdy nedokáže nahradiť, boli to jednoducho originály. Zatiaľ čo jedna z nich sa dožila úctyhodných 88 rokov, tá druhá mala iba 19. A predsa nám obe dali toho veľa. Tou staršou je moja prababička Jolanka Cifrová, s ktorou som v jednom z čísel Farských listov robila rozhovor o jej mladých časoch. Som naozaj rada, že sme sa vtedy spolu rozprávali o tom, čo zažila, pretože dnes by mi to už nemal kto povedať. Nikdy nezabudnem na to, s akou chuťou rada pracovala. O záhradu, zvieratá a dom sa starala, skvelé jedlá varila, s láskou a dobrotou nás vždy vítala. Na našej prababičke sme si vážili najmä jej pokoru. Ona sa nikdy na nič nesťažovala, a to veru naozaj. Keď si len vezmem koľko starých mám dnes neustále na ulici bedáka, koľko toho majú urobiť, čo ich všetko čaká... Stále sa sťažujú ako ich nikto neposlúcha, ako im každý chce iba zle... No naša prababina bola úplne iná, vždy spokojná, skromná, pre nás výnimočná žena. Myslím si,
že ona bola naozaj vďačná za všetko, čo mala. Druhou výnimočnou ženou je Dominika Bečková, ktorá nás opustila pár dní predtým ako moja prababička. Jej odchod bol pre mňa bolestne nepochopiteľným a zostalo to tak pre mňa doteraz. Boli sme nielen dobré spolužiačky, ale aj kamarátky. Nikdy nezabudnem, keď prišla do našej triedy ako nováčik a každá sme jej závideli ten jej dlhý zapletený vrkoč. Hneď zapadla a mali sme kopec spoločných záujmov, zážitkov, dobrodružstiev s partiou, nočných prechádzok, nových nápadov... Mnoho sme spolu zažili, no keď prišla stredná škola, naše cesty sa rozdelili. Každý išiel na svoju vysnívanú školu. Čakala som, že na najbližšej stretávke zo základnej školy sa všetci spolu opäť stretneme. Myslela som, že si porozprávame všetko, čo sme zažili, kým sme vyrástli. Ale Dominika nám už nič nepovie, na jej mieste už zostane iba prázdne miesto. Vždy som na nej obdivovala pozitívnu náladu, vedela nás povzbudiť a nájsť niečo zmysluplné aj v tom, čo nám pripadalo ako obyčajná vec. Vedela sa nadchnúť pre niečo nové a nebála sa to vyskúšať, zatiaľ čo my sme stáli za ňou a šli až po nej. Niekedy som mala pocit, že sa bezhlavo vrhá do čohokoľvek bez toho, aby si to rozmyslela. V tom sme sa líšili. Ja som bola tá opatrná, no ona bola dobrodružná a ničoho sa nebála. Nielen tieto dve ženy sú výnimočné. V každom jednom človeku, na ktorého si budeme spomínať začiatkom novembra, sa skrýva originál. V čom bol výnimočný Váš blízky? Zamyslime sa a vezmime si príklad od ľudí, ktorí tu boli a zanechali nám tajomstvo, ako dosiahnuť večný život v raji. Nikola Boldišová
Tour de Misericordia Chcela by som sa s vami podeliť o môj letný zážitok. V júni som prijala ponuku od nášho pána farára a rozhodla som sa ísť do kresťanského letného tábora aj napriek mojim obavám. Už čoskoro stredoškoláčka, v táboroch sa mi nikdy veľmi nepáčilo a nenašla som ani žiadnu kamarátku, ktorá by išla so mnou. Ale moje obavy boli zbytočné a všetko bolo nad moje očakávania. Tento tábor organizovala Kongregácia školských sestier de Notre Dame spolu so Spojenou školou svätého Jozefa z Nového Mesta nad Váhom. Hneď na úvod bola krásna detská omša a hneď som vedela, že sa mi v tábore bude páčiť. Tábor mal názov Tour de Misericordia, keďže je rok milosrdenstva a zároveň bol spojený s aktuálnym dianím, ktorým Slovensko žilo, a to úsilím Petra Sagana v Tour de France. Motív Petra Sagana, ktorý mal každý deň zdolať inú etapu a musel deň čo deň počas svojich etáp riešiť rôzne situácie, v ktorých nám ukázal ako sa správne zachovať. Každý deň nás naučil inú etapu, iné milosrFoto: sr.Timotea denstvo. V prvý deň
sme sa naučili pocestných prichyľovať, v ďalší deň väzňov vykupovať, hladných kŕmiť a smädných napájať, zarmútených tešiť a v posledný deň sme ubližujúcim odpúšťali. Pred a po „etape“ sme sa modlili veľmi pekné modlitby prispôsobené deťom. Vždy pred večerou bola detská svätá omša. Počas svätej omše sa dokonca tancovalo. Modlievali sme sa aj korunku Božieho milosrdenstva, krásnu modlitbu, ktorú odporúčam každému veriacemu. A teraz vám prezradím niečo o školských sestrách Timotei, Bohdane a Dolores, ktoré boli v tábore s nami. Sú to dychberúce osoby, okrem toho, že vedia dokonca hrať aj futbal, dávajú zo seba veľa krásneho. Obdivujem hlavne ich srdečnosť, pokoru, milosrdenstvo, pokoj a nekonečno ďalších pozitívnych vlastností. Ale to najhlavnejšie je, že sa s vami podelia o ich nekonečnú lásku a vieru v Boha. Ešte dlho budem spomínať na ich úsmevy a podporujúce slová, keď sa nám v niečom nedarilo, na ich pokoj, keď sme neboli najpríkladnejší a mnoho iných krásnych vzorov. Tieto školské sestry sú mi veľkým príkladom toho, aký krásny môže byť človek plný lásky k Bohu. A ešte niečo adresované deťom. V tábore sme mali strašidelnú hru, ktorá sa odohrávala v lese uprostred noci, mali sme tvorivé dielne, olympiády jednotlivcov aj skupín a rôzne podobné hry, ktoré sme si vždy naplno užili. V posledný večer sme sa dokonca rozlúčili diskotékou. Každému dieťaťu vrelo odporúčam navštíviť tento kresťanský tábor, zažijú veľa a ešte viac si odnesú v srdci. Ďakujem za túto možnosť. Tex: Ema Záňová
Strana 10
A
Farské listy 29
njelské stránky - o mladých a pre mladých z Jacoviec na výlete v Hajnej Novej Vsi
Počas posledného prázdninového víkendu nás vo farnosti Urmince, konkrétne vo filiálke Hajná Nová Ves, navštívili eRkári z Jacoviec. Čo je to eRko? Je to hnutie kresťanských spoločenstiev detí, ktoré má pôsobnosť na celom Slovensku. Všade tam, kde majú mladí ľudia otvorené srdce, čas a chuť pre prácu s deťmi. V Jacovciach žije eRko už od roku 1998. Podstatou fungovania je pravidelné stretávanie sa s deťmi. Vyvrcholením našej celoročnej práce s deťmi je detský letný tábor a tradičnou sa pre nás stala i už po druhýkrát organizovaná letná stanovačka. Počas nej sa snažíme s deťmi nielen aktívne a zmysluplne stráviť ich prázdninový čas, ale taktiež je naším cieľom ukázať im i akýsi iný pohľad na život. Chceme, aby si deti zažili spanie v nie práve pohodlných podmienkach, byť odkázaný samy na seba v príprave jedla a celkovo s nimi prežiť pravé dobrodružstvo a eRkárske spoločenstvo, ktorého stredobodom je Boh. Práve Jemu sme sa na konci našej stanovačky šli poďakovať do miestneho kostola na sv. omšu, kde sme sa i obyvateľov obce snažili potešiť naším spevom. Veľmi pekne ďakujeme správcovi farnosti PaedDr. Mariánovi Jančekovi PhD., ktorý nám počas sv.omše adresoval veľmi pekné a povzbudivé slová. Rovnako naša obrovská vďaka patrí i starostovi obce Hajná Nová Ves p. Lubošovi Komovi, ktorý nám poskytol svoj pozemok na postavenie vojenského stanu a umožnil naplno využívať i priestory rodinného domu. Vyslovujeme veľké „ĎAKUJEM.“ eRko klub Jacovce Pavučina radosti
Naša mládež v Žarošiciach Tradičná púť U starej matky Božej v Žarošiciach sa konala 10.septembra 2016. Už od roku 2009 sa zapájame do slávnostného sprievodu s našou krojovanou skupinou, ktorá nesie sochu Panny Márie. Takto sme si uctili Pannu Máriu v spoločenstve veriacich z Moravy a Čiech aj tento rok. Naši pútnici sú už známi na tomto pútnickom mieste. Páter Josef Pohanka, správca pútnického miesta, nám poskytol priestor pre čítanie lekcií. Dobre sa tejto pocty zhostila p. Mária Seidlová, ktorá bola tiež oblečená v našom kroji. Dvaja naši pútnici (M. Meluš a A. Chudobová) zase dostali možnosť sa zapojiť do modlitby sv. ruženca a krížovej cesty. Takto sme vzdávali chvály Panne Márii v slovenskom jazyku. Priestranstvom, na ktorom bolo niekoľko tisíc pútnikov, sa ozývali piesne dvoch bratských jazykov. Pred sv. omšou prebiehal akt zasvätenia mládeže Panne Márii. Krojované dievčence a chlapci niesli v rukách zelené venčeky, ktoré za krásnych spevov kládli na oltár. Aj naše tri dievčatá Monika, Alžbetka a Bibiana si niesli svoje venčeky zasvätenia (obr. hore). Večer, po svätej omši sa pohli krojované skupiny dolu dedinou aj so svojimi ozdobenými a osvetlenými sochami. Tento sprievod sa robí na pamiatku prenesenia milostivej sochy Panny Márie z neďalekého zatvoreného kostola Na Dobrej vode do farského kostola v Žarošiciach. Táto udalosť sa stala v roku 1785, keď cisár Jozef II. zrušil kláštor cisterciánov, kde bola socha Panny Márie. Táto tradičná púť sa koná nepretržite od roku 1785. Na tejto púti reprezentujeme naše kroje, ktoré sa zachovali vďaka obetavým učiteľkám M. Streďanskej a M. Ševčíkovej, ktoré ich na sklonku minulého storočia zozbierali, opravili a tak zachovali pre ďalšie generácie. Škoda, že medzi mladými ľuďmi je malý záujem o nosenie krojov pri rôznych príležitostiach. Aj tento rok sa nenašlo „10 statočných“, ale iba 5: Matúš Belica, Juraj Bakyta, Bibiana Žitňanská, Alžbetka Chudobová a Monika Streďanská. Patrí im srdečné poďakovanie. Skupinu doplnili seniorky: Mária Geschnábelová, Mária Seidlová, Danka Bobulová a Anna Chudobová. (-ský)
Farské listy 29
Strana 11
Čo nám dáva škola? Vždy v septembri sa otvárajú brány škôl, aby privítali svojich zverencov. Už v nedeľu to v našich kostoloch voňalo školou. Menší školáci priniesli školské pomôcky, ktoré na čestnom mieste pred oltárom čakali na posvätenie. Začiatok školského roku v Urminciach sa začína svätou omšou VENI SANCTE. Čo nám dáva škola? Vytvára pre dieťa podmienky na rozvoj sociálnych zručností. Dieťa sa učí prosociálnemu správaniu, súťaživosti, presadzovaniu sa. Školský kolektív učí žiaka podriadiť sa neosobným zákonom, rešpektuje potreby a požiadavky iných. Učí dieťa disciplíne, pravidlám, v ktorých sa dieťa ľahko orientuje. Presne vie, kedy je čas pracovať, sústrediť sa a kedy uvoľniť sa, zabávať. Kultivuje vlastnosti ako spoľahlivosť, presnosť, dochvíľnosť, vytrvalosť, ohľaduplnosť a iné. Vychováva, vytvára podmienky, pri ktorých sa dieťa môže rozvinúť v plnohodnotnú bytosť. Rozvíja sa jeho mravná stránka, charakter osobnosti, jeho postoje k sebe, k ľuďom a svetu, v ktorom žije. Škola sa podieľa na upevňovaní a rozvíjaní kultúry a je nástrojom sociálnej regulácie.
Opäť do školy
Dni oddychu, tepla, leta, dovoleniek a sladkého ničnerobenia sú za nami. Plní nových síl a nápadov sme s čistou hlavou vstúpili do nového kruhu povinností, ktorým sú školy či univerzity. Pre vysokoškolákov začína zimný semester, pre tých mladších študentov a žiakov nový školský rok, dokonca aj tí najmladší vstupujú v tomto čase možno práve prvýkrát do materských škôl. Toto obdobie však so sebou prináša aj zložitejšie situácie, veď nie vždy sa dá popri toľkých povinnostiach všetko stíhať a dodržiavať termíny, keď nás dennodenne tlačí čas. Pokiaľ chceme zo seba vydať maximum a vidieť dobré výsledky, musíme pre to niečo obetovať. Čo sa ale rozhodneme obmedziť? Ktorú časť nášho života presunieme do úzadia? Odpovede na tieto otázky musíme nájsť každý vo svojom vnútri. Dáme cez tú štipku voľného času, ktorý nám zostane, prednosť zábave s priateľmi či leňošeniu alebo radšej tichej modlitbe a svätej omši? To,
Rozvíja vlastnosti ako sú: sebadisciplína, spoľahlivosť, presnosť, trpezlivosť, zmysel pre povinnosť. Vzdelanie je aktivita, ktorá má pre dieťa veľký význam. Žiak si osvojuje kultúrne obsahy, jazyk, vedu, umenie a učí sa osvojené poznatky a zručnosti využívať. Všetci sme spätí so školou či už ako žiaci, študenti, rodičia žiakov a študentov. Ba mnohí aj ako seniori navštevujú univerzitu tretieho veku. Škole vďačíme za veľa. Škola, to sú aj učitelia, profesori, ktorí nás vedú a dávajú nám ľudský rozmer. Mnohokrát spomíname a nezabúdame na nich, hoci už prešlo veľa rokov. Chcem povedať, že školský servis zabezpečujú aj nepedagogickí pracovníci a tu budem konkrétna. Na Základne škole v Urminciach si zaslúžia pozornosť pracovníčky školskej jedálne, ktoré pripravujú svojim stravníkom naozaj chutné jedlá, ktoré im servírujú vkusne, esteticky. Deti málokedy odnášajú plné taniere. Vďaka Vám, pani kuchárky za to, ako sa vkladáte do svojej práce. Rodičia môžu byť spokojní. Všetkým pracovníkom školy prajem, aby tento nový školský rok 2016/2017 bol pre nich a ich zverencov iba úspešný. M.Chromíková
čo urobíme, je vždy na nás. Drahí mladí priatelia, nezabúdajme však na to, že On je ten, ktorý stojí vždy pri nás, pri každej skúške, pri každom trápení, vždy nám podáva pomocnú ruku. Hoci to nie vždy vidíme počas boja, v cieli si musíme uvedomiť, že to, čo sme dokázali, je i Jeho zásluhou. Koľkokrát, keď sme na dne a nevidíme riešenie na aktuálny problém, keď sa nám stratí z dohľadu naša cesta, po ktorej kráčame, príde práve On a rozjasní náš pohľad. Odrazu uvidíme riešenie, ktoré tu nikdy predtým nebolo, príde jednoducho zázrak. Určite sa to už niekedy stalo aj Vám. Nezaslúži si teda preto Boh za to všetko, čo pre nás robí, vďaku? Zaslúži. Už len kvôli tomu, že nás nezabúda každé jedno ráno zobudiť. Preto sa nezabudnime každý jeden deň poďakovať za tie drobné úspechy, dobrú známku v škole či dokončenú prácu a poprosiť o pomoc pri tom, čo by sme chceli najbližšiu dobu dosiahnuť . Urobme v našich uponáhľaných životoch miesto pre Boha a On nám to 100-násobne oplatí. Všetkým žiakom a študentom prajem úspešný školský rok. Vyberte si starostlivo svoje priority a hlavne sa nikdy nevzdávajte!
Monika Gogová
Do večnosti nás predišli
Z vody a Ducha svätého sa v krste znovu narodili:
Vydáva: Farský úrad RKC v Urminciach pre potreby veriacich Tel: 038/5386120
Mária Machová - Urmince Miriam Jančovičová - Urmince Nela Vargová -Urmince Matej Muka—Urmince
Zodpovedný redaktor: Ing. František Streďanský e-mail:
[email protected] mob. tel. 0911 109 892 www.farnosturmince.sk Jazyková úprava: Mgr. Anna Pastieriková Tlač: www.dansta.sk Uzávierka tohto čísla bola 15. septembra 2016
Vitajte medzi nami!
Peter Kvačák, 52, Horné Štitáre Mária Fulková, rod. Ďaďanová, 74, Horné Štitáre Štefan Vatrta, 93, Urmince Otília Laciková, rod. Lukáčová, 85, Urmince Ľudovít Halák, 74, Horné Štitáre Ján Cifra, 74, Urmince Adela Bobulová,rod. Krajčovičová, 88, Urmince Emil Šípoš, 70, Urmince Anna Merašická, rod. Mokošová, 89, Urmince
Odpočinutie večné daj im, Pane!
Spomienka na vzácnych ľudí Zo žiaľom v srdci, odovzdaní do Božej vôle a s nádejou na stretnutie vo večnosti si dňa 1.októbra 2016 pripomenieme 20. výročie, čo si Pán života a smrti povolal k sebe nášho drahého ocka, starého ocka a dedinka
p. Alfréda Bagu. Vás, ktorí ste ho poznali, prosíme, venujte mu spolu s nami tichú spomienku v modlitbách. Vďačné dcéry s rodinami.
Dňa 28.augusta 2016 sme si pri sv. omši pripomenuli 25 rokov, čo nás predišiel do večnosti
p. Dominika Chudobu.
dlhoročný člen MDV Jednoty a záhradkárskeho spolku v Urminciach.
S úctou na neho spomíname. Kto ste ho poznali venujte mu tichú spomienku v modlitbách
V tichej modlitbe na neho spomínajú manželka a deti s rodinami.
Dňa 29.7.2016 sa p. Alenka Čižmáriková z Horných Štitár
Dňa 4. júna 2016 sa dožil krásnych
60 rokov p. Anton Balážik z Horných Štitár.
Veľa lásky, zdravia, šťastia a Božieho požehnania a veľa síl do ďalších rokokov mu zo srdca želá manželka Eva, synovia Paľko a Tonko s rodinami. Vnúčatá Damianko, Lukáško, Paľko a Emily posielajú dedinkovi veľkú pusu.
Dňa 3.7.2016 pri svätej omši sme si pripomenuli
Dňa 20.10.2016 si pripomenieme krásnych a požehnaných 80 rokov života
90 rokov dožitia
p. Márie Vavákovej
p. Veroniky Labudovej,
Všetko najlepšie, veľa zdravia, šťastia a Božieho požehnania jej želá manžel Jozef, deti Peter, Juraj a Alenka, vnuci a vnučky Vaneska, Dominika, Pavlínka a Majko.
10.výročie
odchodu do večnosti nášho manžela, otca a starého otca
p. Štefan Paták,
Všetko najlepšie!
dožila 60 rokov.
Dňa 2.8.2016 sme si pripomenuli
r. Cifrovej. Všetko najlepšie, veľa Božích milostí do ďalšieho života jej prajú deti s rodinami. Dňa 16. septembra 2016 sa dožil
40 rokov p. Ing. Michal Streďanský. Všetko najlepšie, veľa zdravia a Božieho požehnania mu prajú manželka Marta, deti Monika, Michaela a Marcelka. K vinšovníkom sa pripája aj ostatná rodina.
Srdečne blahoželáme
p. Zuzke Machovej
rod. Sedlárovej z Horných Štitár, ktorá 11. 08. 2016 oslávila krásnych 40 rokov. Prajeme Ti pevné zdravie, lásku, radosť, šťastie, pohodu v kruhu rodiny a hojné Božie požehnanie. S láskou manžel Alino, synovia Filip a Jakub, otec Ľudovít, sestra Mária s rodinou a ostatná rodina.
z Hajnej Novej Vsi.
Pri tejto príležitosti jej prajú z celého srdca veľa zdravia, šťastia a Božieho požehnania dcéry s rodinami, vnúčatá s rodinami a pravnúčatá jej posielajú veľkú pusu.
Dňa 30.6.2016 sa dožila 75 rokov
p. Alžbeta Šipošová.
Všetko najlepšie, veľa zdravia, Božieho požehnania jej vyprosujú členovia Klubu dôchodcov v Urminciach. Ďakujeme jej za službu modlitby, ktorú vykonáva v našom farskom spoločenstve. Nech ju Pán Boh odmení ešte mnohými rokmi života.
Dňa 14.8.2016 sa dožila 75 rokov
p. Mária Fabová Všetko najlepšie, veľa zdravia a Božieho požehnania jej vyprosujú členovia Klubu dôchodcov v Urminciach.
