Európsky hospodársky priestor Nemecko

Európsky hospodársky priestor Nemecko

Na základe dohôd EÚ o slobodnom pohybe osôb, tovaru, kapitálu a služieb s členskými štátmi Európskej zóny voľného obchodu (EZVO), ktoré tvoria Európsky hospodársky priestor (EHP), sa jednotný trh rozšíril, a tým i možnosti poskytovať služby v týchto krajinách. EHP = EZVO + Island, Lichtenštajnsko, Nórsko (a Švajčiarsko) Právnym predpokladom voľného pohybu služieb sú články 43 a 49 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Táto ustanovuje právo podnikateľského subjektu so sídlom v niektorom členskom štáte únie presunúť sa do iného štátu a založiť si obchodné zastúpenie alebo pobočku. 1. Právo na etablovanie sa Právo na etablovanie sa znamená, že podnikateľský subjekt so sídlom v niektorom členskom štáte únie (a EHP) sa môže presunúť do iného štátu únie (založením obchodného zastúpenia alebo pobočky). Právo na etablovanie sa v SR podnikateľských subjektov z členských štátov je zakotvené v dvoch základných právnych textoch: Obchodný zákonník č.513/1991 Zb v znení neskorších predpisov a Živnostenský zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V prípade sústavnej činnosti na území Nemecka, živnostenské oprávnenie vydané MV SR nie je platné, a to ani živnostenské oprávnenia s doložkou apostille. Vykonávanie sústavnej podnikateľskej činnosti na základe slovenského živnostenského listu nie je v krajinách EÚ možné, ten oprávňuje podnikať len v SR. Po vstupe do EÚ môžu byť remeselné podniky z pristupujúcich štátov v Nemecku činné za predpokladov, že budú dodržovať platné právo EÚ a príslušné národné právo. Prístup remeselníkov zo štátov EÚ je v podstate regulovaný v smernici EÚ pre uznávanie dokladov o profesijnej spôsobilosti a táto smernica (o uznávaní kvalifikácie na odborné činnosti 1999/42/ES) bola prevedená do nemeckého práva. Túto smernicu si môžete nájsť na stránke Inštitútu pre aproximáciu práva www.aprox.government.gov.sk . Štandardným predpokladom pre nezávislý výkon remesla je podľa tejto smernice minimálne šesťročná samostatná činnosť alebo závislé zamestnanie vo funkcii vedúceho prevádzky v príslušnom remeselnom odbore. Túto dobu je možné skrátiť na tri roky, pokiaľ je predložený doklad o trojročnom vzdelaní v príslušnom odbore uznanom štátom (napr. vyučný list, štátna skúška v Slovenskej republike a pod.), alebo o päťročnej praxi v odbore v pozícii zamestnanca. Slovenskému živnostníkovi môžu nemecké úrady uznať za dostatočný doklad o spôsobilosti na vykonávanie danej profesie alebo remesla aj záverečnú skúšku, ktorá podľa nich môže byť považovaná za rovnocennú s majstrovskou skúškou. Táto majstrovská skúška je povinná pre väčšinu podnikateľov pôsobiacich v niektorých z určených remesiel. Novelou živnostenského zákona Slovenskej republiky č. 347/2004 Z. z. platnou od 1. júla 2004, získali krajské úrady kompetencie na vydávanie potvrdení, ktoré žiadateľovi umožnia uchádzať sa v členskej krajine Európskej únie o vydanie živnostenského oprávnenia. Občan SR musí pri žiadaní o vydanie živnostenského oprávnenia v členskom štáte EÚ preukazovať odbornú spôsobilosť (vyššie opísaným spôsobom). Týka sa to predovšetkým remeselných živností. Doklad na krajských úradoch možno získať v rámci správneho konania do 30 dní. Remeselníci z nových členských krajín, ktoré spĺňajú predpoklady (na vykonávanie danej činnosti) stanovené smernicou o uznávaní kvalifikácie na odborné činnosti 1999/42/ES, môžu v Nemecku

1

zakladať prevádzky, pretože sloboda etablovania sa (zakladania spoločností) platí okamžite po vstupe týchto krajín do EÚ bez obmedzení. Pokiaľ budú remeselné služby vykonávané bez potreby zriadenia prevádzky v Nemecku, platia pre využitie vlastného personálu (s výnimkou kľúčového personálu) v niektorých remeselných sektoroch prechodné regulačné opatrenia. Ďalšie otázky týkajúce sa zákonov upravujúcich oblasť remesiel a podnikania Vám zodpovedajú príslušné živnostenské úrady a komory v Nemecku. Nahlásenie živnosti (Gewerbeanmeldung) Každá živnosť sa musí nahlásiť príslušnému živnostenskému úradu (Gewerbeamt) na základe vyplneného formulára „Gewerbeanmeldung“ (Business Registration Form). K nahláseniu je potrebné predložiť občiansky preukaz alebo cestovný pas, prípadne i povolenie k pobytu a niektoré ďalšie potvrdenia (ako napr. potvrdenie o zápise do remeselného registra atď.). Ohlasovacej povinnosti na živnostenskom úrade nepodliehajú slobodné povolania (napr. lekári, architekti, daňoví poradcovia, advokáti, umelci, spisovatelia). V súvislosti s nahlásením živnosti sú živnostenským úradom spravidla informované ďalšie úrady napríklad Finančný úrad (pridelenie daňového čísla), odborové profesijné organizácie (členstvo v príslušnej profesijnej organizácii je pre zamestnávateľov povinné), Štatistický úrad, Remeselná komora (pri remeselných povolaniach je povinné členstvo), Priemyselná a hospodárska komora (povinné členstvo zo zákona) a Registrový súd. Aj napriek tomu, že informované by mali byť príslušné úrady automaticky, odporúča sa, aby podnikateľ osobne nadviazal kontakt priamo s týmito úradmi. Podnikatelia, ktorí získali živnostenské oprávnenie v niektorých zo 127 remesiel vymenovaných v zákone o remeslách (Handwerksordnung) sú povinní registrovať sa v miestnej komore remesiel. Obchodný register (Handelsregister) Všetci podnikatelia prevádzkujúci obchodnú činnosť a majúci štatút obchodníka, podľa ustanovenia Nemeckého obchodného zákona (Handelsgesetzbuch, HGB) musia byť zapísaný na príslušnom súde (Amtsgericht) do Obchodného registra. Zápis musí byť notársky overený. Vykonávanie remesla je povolené tuzemským dcérskym spoločnostiam alebo pobočkám zahraničných kapitálových spoločností iba v prípade ich registrácie v Remeselnom registri (Handwerksrolle), v zozname samostatne podnikajúcich remeselníkov vedenom remeselníckymi komorami. Vykonávanie remeselníckej činnosti pobočkou zahraničnej právnickej osoby bez tejto registrácie, ktorej musí predchádzať registrácia v obchodnom registri, je v Nemecku považované za priestupok. 2. Sloboda poskytovania služieb Podnikateľský subjekt z ktoréhokoľvek členského štátu môže poskytovať svoje služby: - založením svojej organizačnej zložky (právo na etablovanie sa, viď bod č. 1) alebo - prostredníctvom cezhraničného poskytovania služieb, bez toho, aby bol diskriminovaný na základe svojej národnosti. Na túto oblasť sa vzťahuje jediné všeobecné pravidlo – podnikateľ sa musí riadiť zákonmi štátu, na území ktorého podniká. V praxi to znamená, že podnikateľský subjekt zo Slovenskej republiky poskytujúci služby napríklad v Nemecku sa riadi zákonmi platnými pre oblasť jeho podnikania v Nemecku, pričom má rovnaké práva a povinnosti ako nemecké podnikateľské subjekty. Právo na cezhraničné poskytovanie služieb je právo podnikateľského subjektu zostať vo svojom materskom štáte a súčasne poskytovať svoje služby príslušníkom ktoréhokoľvek členského štátu. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá chce dočasne vykonávať zárobkovú činnosť na území iného členského štátu, je potrebné splniť najmä nasledujúce kritériá: • •

samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v Slovenskej republike po určitú dobu pred odchodom na územie druhého členského štátu, a to najmenej po dobu 4 mesiacov, existencia zmlúv, ktoré preukazujú, že samostatná zárobková činnosť musí byť skutočne vykonávaná na území členského štátu,

samostatne zárobkovo činná osoba musí i počas výkonu dočasnej činnosti v inom členskom štáte zachovávať v Slovenskej republike podmienky umožňujúce pokračovanie v činnosti po jej návrate (napríklad zachovanie jej kancelárie alebo akéhokoľvek živnostenského zariadenia, platenie poistného na sociálne poistenie, platenie daňových odvodov, trvanie zápisu v profesijnej komore alebo v obchodnom registri a podobne).

2

V zmysle Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa za služby pokladajú úkony, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia o slobode pohybu tovaru, kapitálu a osôb. Sú to najmä činnosti: a) b) c) d)

priemyselnej povahy, obchodnej povahy, remeselnej povahy, a oblasť slobodných povolaní.

Rešpektujúc ustanovenia kapitoly o práve podnikať, môže poskytovateľ služieb dočasne vykonávať svoju činnosť v štáte, kde je služba poskytovaná, za rovnakých podmienok, aké štát ukladá vlastným príslušníkom. Dočasný charakter pri poskytovaní služieb v inom členskom štáte nemôže byť hodnotený len na základe doby trvania, ale musí sa zohľadniť aj pravidelnosť, periodicita a nepretržitosť. V zmysle zmluvy zakladajúcej ES, dočasnosť poskytovania služieb neznamená, že poskytovateľ služieb nemôže mať určitý druh infraštruktúry v hostiteľskom členskom štáte (vrátane kancelárie alebo miestnosti pre konzultácie), pokiaľ je infraštrúktura potrebná na účely vykonávania služieb. V prípade, že podnikateľ nespĺňa podmienku dočasnosti, môže slovenský živnostník poskytovať služby v Nemecku iba na základe nemeckého živnostenského listu, pretože slovenský živnostenský list ho oprávňuje podnikať iba na území Slovenskej republiky. V takomto prípade môže využiť slobodu etablovania, na základe ktorej má možnosť získať živnostenské oprávnenie v Nemecku, a to za rovnakých podmienok ako rakúsky občania. (informácie o práve na etablovanie sú uvedené v bode 1 tohto informačného materiálu). Na základe slovenského živnostenského oprávnenia je možné poskytnúť službu v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. K tomu je potrebná tzv. apostille doložka, ktorú vydáva odbor živnostenského podnikania Ministerstva vnútra. Na základe nej je potom možné vykonať jednorázovú službu – napríklad inštalatérske práce v Nemecku. V prípade sústavnej činnosti na území Nemecka živnostenské oprávnenie vydané MV SR nie je platné, ani živnostenské oprávnenia s doložkou apostille. Vykonávanie sústavnej podnikateľskej činnosti na základe slovenského živnostenského listu nie je v krajinách EÚ možné, tento oprávňuje podnikať len v SR. Doložka apostille je v súčasnosti využívaná napr. taxikármi, ktorí môžu prepravovať svojich klientov z alebo na viedenské letisko . Cezhraničné poskytovanie služieb je podľa práva EÚ v Nemecku umožnené, avšak vyžaduje sa povolenie a/alebo registrácia na výkon remesiel vymenovaných v príslušnom zákone (Handwerksordnung) alebo v oblastiach podnikania upravených zvláštnou úpravou. Ide o 127 remesiel vymenovaných v zákone o remeslách, ako napríklad maliar, tesár atď. O nutnosti registrácie pre remeslníkov je nutné sa informovať na miestnej remeselnej komore (Handwerkskammer). Zoznam remeselných komôr aj s kontaktmi je možné nájsť na: http://www.zdh.de/servlet/ContentServer?pagename=zdh/RenderPage&pageid=1032358503434&doci d=1032358647494 Dôležité informácie o dočasnom poskytovaní služieb v Nemecku nájde na stránke: http://www.arbeitsagentur.de/vam/vamController/CMSConversation/anzeigeContent?navId=244&cate gory=link_liste&rqc=10&ls=false&ut=0 Živnostníci, ktorí chcú v Nemecku dočasne poskytovať služby musia mať zo sebou formulár E101 zo Sociálnej poisťovne a E111 zo Zdravotnej poisťovne. 3. Vysielanie pracovníkov a dočasné obmedzenia voľného pohybu pracovníkov Problematikou vysielania zamestnancov sa zaoberala aj judikatúra Európskeho súdneho dvora (rozhodnutie č. 181/2000), ktorá uvádza charakteristické znaky vyslania, najmä vo vzťahu vysielajúceho zamestnávateľa a vysielaného zamestnanca. Takýmito charakteristickými znakmi sú najmä: •

pracovnoprávny vzťah k pôvodnému zamestnávateľovi trvá po celú dobu vyslania,

3

• •

•

•

•

•

právo zrušiť pracovnú zmluvu a skončiť pracovný pomer výpoveďou má iba vysielajúci zamestnávateľ, vysielajúci zamestnávateľ má právo určiť charakter práce vykonávanej vyslaným zamestnancom (nevzťahuje sa na určenie podrobností týkajúcich sa druhu práce a podmienok jej výkonu, ale rozhodnutia vo všeobecnosti o konečnom produkte alebo o hlavnej službe), mzdu za vykonanú prácu je povinný vyplatiť vysielajúci zamestnávateľ, t. j. nejedná sa o prípad, keď zamestnanec vo svojom pôvodnom zamestnaní čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy a v členskom štáte EÚ pracuje v pracovnoprávnom vzťahu k inému zamestnávateľovi, zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky vykonáva aktivity na území Slovenskej republiky t.j. o vyslanie sa nejedná v tých prípadoch, keď zamestnávateľ v Slovenskej republike nevykonáva žiadnu činnosť a ide iba o organizáciu formálne zriadenú za účelom obchádzania právnych predpisov o sociálnom poistení, zamestnávateľ musí na území Slovenskej republiky aj naďalej vykonávať významnú ekonomickú činnosť a počet zamestnancov, ktorí zostanú vykonávať prácu na území Slovenskej republiky je najmenej 15 % z celkového počtu zamestnancov okrem administratívnych zamestnancov a zamestnancov zaoberajúcich sa výlučne manažmentom, odvádzanie poistného na sociálne poistenie za zamestnancov a za zamestnávateľa. Vyhlásenie zamestnávateľa o plnení tejto povinnosti je súčasťou žiadosti o vystavenie formulára E 101.

Tento formulár potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec počas dočasného výkonu práce na území iného členského štátu EÚ aj naďalej podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a teda nepodlieha právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva činnosť. Sociálna poisťovňa vystaví formulár iba na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa alebo zamestnanca. Vzory žiadostí sú príslupné na všetkých pobočkách Sociálnej poisťovne. Žiadosť sa podáva Sociálnej poisťovni, ústredie, prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá overí obsah a správnosť údajov. Ak sú splnené všetky podmienky vyslania a predložené všetky požadované doklady, vystaví Sociálna poisťovňa (bratislavské ústredie) potvrdenie o používaní právnych predpisov Slovenskej republiky na formulári E 101. Podmienkou vyslania je skutočnosť, že očakávané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že daná osoba nie je vyslaná nahradiť inú osobu, ktorá skončila svoju dobu vyslania. S cieľom čeliť závažnému narušeniu trhu práce členských štátov v určitých citlivých odvetviach služieb alebo jeho ohrozeniu, ktoré môže vzniknúť v niektorých regiónoch ako dôsledok nadnárodného poskytovania služieb, v zmysle článku 1 smernice 96/71/ES, sú Nemecko a Rakúsko po upovedomení Európskej komisie oprávnené odchýliť sa od prvého odseku článku 49 zmluvy o ES a zaviesť vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z dvojstranných dohôd, ktoré dočasne obmedzujú voľný pohyb pracovníkov (právo prijať prácu v Nemecku alebo Rakúsku podlieha vnútroštátnym opatreniam). Prvá fáza prechodného obdobia trvá 2 roky a môže byt predĺžená až na sedem rokov od doby pristúpenia nových štátov do EÚ. Počas tohto obdobia Nemecko môže prijať opatrenia obmedzujúce cezhraničné poskytovanie služieb, vysielanie zamestnancov a zamestnávanie pracovníkov z nových členských štátov. Akt o pristúpení vymenúva hospodárske činnosti, na ktoré sa obmedzenia môžu uplatňovať. Slovenskí podnikatelia pôsobiaci v týchto sektoroch nemôžu voľne vysielať svojich zamestnancov (podľa smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov) na vykonanie prác do Nemecka. Podľa prílohy 14., Zmluvy o pristúpení ide o tieto sektory:

Uvedený sektor Stavebníctvo, vrátane príbuzných priemyslových odvetví

Kód NACE, pokiaľ nie je inak uvedené 45.1 až 4 v Prílohe k smernici 96/71/ES uvedené činnosti

Čistenie budov, inventárov a dopravných prostriedkov Ostatné služby

74.70 Čistenie budov, inventárov a dopravných prostriedkov 74.87 Iba činnosti interiérových dekoratérov

4

Pokiaľ chcú podniky z nových členských krajín EÚ poskytnúť služby v Nemecku cez hranice v sektoroch na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia zo Zmluvy o pristúpení, nemusia pre takto vyslaných pracovníkov žiadať o vystavenie pracovného povolenia. Spolková agentúra pre prácu však na požiadanie podniku potvrdí, že neexistuje žiadna povinnosť pracovného povolenia, pretože služby zahraničných pracovníkov a činnosti s nimi súvisiacimi spadajú do hospodárskych oblastí, na ktoré sa vzťahuje v plnej miere ustanovenie o voľnom pohybe služieb. Tieto rozhodnutia, proti ktorým je možné použiť opravný prostriedok platný pre správny akt, budú vydané bezplatne, pokiaľ sa na daný sektor vzťahujú ustanovenia o voľnom pohybe služieb. Poplatky platia iba podniky poskytujúce služby na základe zmluvy o dielo, na ktoré sa vzťahuje povinnosť schválenia agentúrou. Informácie týkajúce sa výšky poplatkov poskytuje Agentúra pre prácu. V oblastiach, v ktorých bude Spolková republika Nemecko uplatňovať prechodné obdobie na voľný pohyb služieb, je činnosť vyslaných pracovníkov možná iba na základe bilaterálnych dohôd o zmluvách o dielo medzi Nemeckom a Lotyšskom, Poľskom, Slovenskou republikou, Slovinskom Českou republikou a Maďarskom. Tieto dohody ďalej platia aj po vstupe a sú podľa Zmluvy o pristúpení upravené kvótami. Povoľovacie konanie pre podniky, ktorých sa získanie týchto kvót týka, prebieha rovnakým spôsobom ako pred vstupom SR do EÚ. Povoľovacie a schvaľovacie konanie pre zahraničných pracovníkov pracujúcich na základe zmluvy o dielo je podrobne vysvetlené vo Vyhláške 16 (Merkblatt 16) na stránke http://www.arbeitsagentur.de v sekcii Service von A-Z, v podsekcii Vermittlung. Kvóty v oblasti stavebníctva slúžia k tomu, aby sa stanovil počet zahraničných pracovníkov pracujúcich na základe zmluvy o dielo v primeranom pomere k zamestnaným robotníkom u hlavného podniku zo sídlom v Nemecku. Konkrétne to znamená, že pri spolupráci so zamestnávateľom je prípustných maximálne 15 pracovníkov pracujúcich na základe zmluvy o dielo na 50 zamestnaných robotníkov v hlavnom podniku. Ak je zamestnaných viac ako 50 pracovníkov v hlavnom podniku je prípustných max. 30% pracovníkov pracujúcich na základe zmluvy o dielo. Absolútne najvyšší počet je 300 pracovníkov pracujúcich na základe zmluvy o dielo na jeden hlavný podnik. Pravidlá týkajúce sa kvótovania platia aj naďalej v oblastiach, v ktorých sa uplatňovali doteraz. Takže kvótovanie sa napríklad nebude týkať pokladačov izolácií a reštaurátorov. Bližšie informácie vám poskytne Spolková agentúra pre prácu. Ohľadom prideľovania kvót pre vyslaných pracovníkov na Zmluvu o dielo sa môžete informovať na licenčnom a registračnom odbore Ministerstva hospodárstva SR (02/4854 2162, http://www.economy.gov.sk/index/go.php?id=645). Zahraničné podniky, na ktoré sa vzťahuje tarifná zmluva o postupe vedenia sociálnej pokladne v stavebníctve (VTV), pretože poskytujú prevažne stavebné práce, sú povinné platiť príspevky do UALK (Urlaubs und Lohnausgleichkasse der Bauwirtschaft – Vyrovnávacia pokladňa pre úhrady dovolenky a mzdy v stavebníctve). Ďalšie informácie, týkajúce sa platenia príspevkov nájdete na internetovej stránke www.soka-bau.de . Vyslaní pracovníci musia mať zo sebou formulár E101 zo Sociálnej poisťovni a E111 zo Zdravotnej poisťovni. Na pracovnoprávne vzťahy medzi vyslaným zamestnancom a zamestnávateľom je nutné aplikovať právo štátu do ktorého sú títo zamestnanci vyslaní. V Nemecku sa tieto vzťahy upravujú v Zákone o vysielaní pracovníkov (Arbeitnehmer – Entsendegesetz - AEntG). Bez ohľadu na odbor a bez ohľadu na platnosť prechodných regulačných ustanovení podľa Zmluvy o pristúpení je potom nutné dodržovať zákonné minimálne pracovné podmienky podľa § 7 odst. 1 AEntG (maximálna pracovná doba a minimálne prestávky, minimálna platená ročná dovolenka, dodržovanie bezpečnosti, ochrana zdravia a hygiena na pracovisku). Tieto ustanovenia vychádzajú zo smernice 96/71/ES (Európskeho parlamentu a rady o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb), ktorej slovenský preklad môžete nájsť na stránke Inštitútu pre aproximáciu práva (www.aprox.government.gov.sk). V stavebníctve a v iných hospodárskych oblastiach (napr. maliarov, elektrikárov a pokrývačov) musia byť podľa § 1 AEntG zaplatená vyslaným zamestnancom minimálna tarifná mzda. Čo sa týka výšky mzdy u pracovníkov, ktorí podliehajú povinnosti získať pracovné povolenie (pracovníci vyslaný do obmedzených sektorov), treba dbať na to, že nesmú byť zamestnaný za horších platových podmienok, ako pri porovnateľných nemeckých pracovníkoch (§ 285 odst. 1 č. 3 SGB III). Vo všeobecnosti však platí, že podnik je sám zodpovedný za dodržovanie pracovného a daňového práva a práva týkajúceho sa sociálneho poistenia a prípadne si môže ako poradcu prizvať právnika alebo daňového poradcu.

5

Na získanie viac informácií o pracovných povoleniach odporúčame kontaktovať Agentur für Arbeit in Frankfurt, Fischerfeldstr. 10 - 12, 60311 Frankfurt/Main, Tel: +49 (069) 2171 - 2364 alebo 2775. Tento úrad práce je určený pre slovenských občanov. Občania nových štátov môžu od 1. mája 2004 ako občania EÚ pre všetky ,právom EÚ uznané účely pobytu, pricestovať do Nemecka bez víza a zdržiavať sa tu až tri mesiace bez povolenia na pobyt. Svoj pobyt však musia po príchode bezodkladne oznámiť cudzineckému úradu pokiaľ pravdepodobná doba ich pobytu prekročí jeden mesiac. Ak sa chcú zdržiavať v Nemecku dlhšie ako tri mesiace, dostanú ako aj občania iných štátov EÚ bez toho, aby predtým museli vycestovať, povolenie na pobyt.

Ďalšie zdroje informácii o podnikaní a poskytovaní služieb v Nemecku: Podnikanie v Nemecku - http://www.eic-slovakia.sk/sk/docs/nemecko-sk.doc Všetky inštitúcie v Nemecku nájdete na: www.gelbe-seiten.de Industrie- und Handelskammer - http://www.ihk.de/ Handwerkskammer – www.zdh.de Agentúra pre prácu vo Frankfurte je kompetentná pre podniky pracujúce na základe zmluvy o dielo zo Slovenskej republiky, Českej republiky a Maďarska. Kontakt: Agentur für Arbeit Frankfurt am Main, Fischerfeldstrasse 10-12, 60311 Frankfurt a.M., pošt. adresa: Agentur für Arbeit, 60259 Frankfurt a.M., Tel: 0049-69-2171-0, 2171 2776, 2171 2376, 2171 2775 Fax: 0049-69-2171 2552, www.arbeitsagentur.de e-mail: [email protected] Spolkové ministerstvo hospodárstva a práce, Scharnhorstrasse 34-37, 10115 Berlín, www.bmwa.bund.de (informácie súvisiace s hospodárskym a pracovným právom) Spolkové ministerstvo zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia, Am Probsthof 78 a, 53121 Bonn, www.bmgs.bund.de. Finančný úrad: http://www.bff-online.de/etc/http_404.html www.auswaertiges-amt.de. (informácie týkajúce sa vízového práva) Spolkové ministerstvo financií, Wilhelmstr. 97, 10117 Berlín; www.bmf.bund.de (informácie týkajúce sa daňového práva) Spolková agentúra pre prácu, Regensburger Str. 104, 90478 Norinberg; internetová stránka: www.arbeitsagentur.de (informácie o pracovných povoleniach) Centrála pre sprostredkovanie práce (Zentralstelle für Arbeitsvemittlung - ZAV), Villemombler Str. 76, 53123 Bonn. Je kompetentná pre sprostredkovanie práce pre sezónnych/pomocných pracovníkov na výstavách a pracovníkov zo zahraničia. Informácie o DPH: Bundesministerium der Finanzen, Referat Presse und Information, 110 16 Berlin, Fax No: 0049-30-22 42 – 32 60, www.bundesfinanzministerium.de Znenie zákona o vysielaní zamestnancov http://bundesrecht.juris.de/bundesrecht/BMJ_index.html Eures - http://www.eures.sk/det2.php?cms=132#12 Článok z Veľvyslanectva ČR v Nemecku http://www.czechembassy.org/wwwo/default.asp?id=26670&ido=12716&idj=1&amb=2 Dokumenty z Agentur fur Arbeit – http://www.arbeitsagentur.de/vam/vamController/CMSConversation/anzeigeContent?navId=244&categ ory=link_liste&rqc=10&ls=false&ut=0

Regionálne poradenské a informačné centrum (RPIC) Euro info centrum Reimanova 9, 080 01 Prešov Tel.: 051 / 75 60 329, 330, Fax: 051 / 77 33 552 [email protected] www.rpicpo.sk

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Euro info centrum Záhradnícka ul. 153, 821 08 Bratislava Tel.: 02 / 555 71 610, fax 02 / 555 71 602 [email protected] www.eic.sk

Aktualizované: November 2004

6