MÚZEJNÉ
NOVINY
V Y D A L O B A N Í C K E M Ú Z E U M V R O Ò AV E V D E C E M B R I 2 0 0 9
etríme!?
Asi nikoho neprekvapí kontatovanie, e súèasnos je poznaèená celosvetovou krízou. Berme to tak, e situáciu v bankovníctve, na úseku energetických zdrojov, výroby, dopravy atï., vnímame len v kontexte, e sa nieèo deje a e tieto èinitele majú vplyv na ná kadodenný ivot. Horie je, e z balíka, kde to trngajúce sa vo¾aèo nazývame peniazmi sa k nám, do naej intitúcie, dostáva èoraz menej. Azda nikomu netreba zvlá vysvet¾ova to staré známe, e keï v koíku má pä jabåk nemôe rozda es. Mohli by sme ale polemizova, e tých pä jabåk môeme nakrája na tenké mesiaèiky, potom na ete tenie mesiaèiky... Áno, to staré známe je aj nám dávno známe. A so etrením sme zaèali u dávno - dávno, keï o kríze nebolo ani chý-
Andrássyho obrazáreò dnes
100 rokov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí 9. júna 2009 uplynulo presne 100 rokov od dòa, kedy sa prvýkrát otvorili dvere Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Úèelovú budovu obrazárne dal postavi Dionýz Andrássy, vtedají majite¾ krásnohorského panstva, ktorý stavbou objektu sledoval umiestnenie predovetkým svojej hodnotnej zbierky výtvarných diel, ale aj plastík a kninice. Prízemná budova v secesnom týle, postavená na pôdoryse gréckeho kría pod¾a projektu budapetianskeho architekta dr. Dezidera Hültla, bola od poèiatku elektrifikovaná a teplovzdune vykurovaná. K hlavnému vchodu vedie kamenné schodisko s balustrovým zábradlím. Centrum stavby tvorí po obvode drevom obloená výstavná sieò s presvetleným preskleným stropom, na ktorú nadväzuje zvýenou úrovòou podlahy a dvomi ståpmi oddelená menia èas. Intaláciou a rozmiestnením výtvarných diel bol poverený riadite¾ Múzea krásnych umení v Budapeti dr. Gábor Térey. Pre záujemcov bola obrazáreò otvorená dva dni v týdni - v nede¾u a vo tvrtok. V tom èase tu bolo umiestnených 145 výtvarných diel - olejomalieb a plastík - od takých autorov, akými boli Arnold Böcklin, Fritz von Uhde, Albert Wenk, profesor Anton Braith, Ignaz Bergmann, Joseph Wenglein, Friedrich August von Kaulbach a ïalí. Na mieste vidite¾nom od vchodu bolo v menej výstavnej sieni centrálne umiestnené plátno s portrétom Frantiky Andrássyovej, ktoré vyhotovil K. K. Királyfalvi pod¾a Georga Paperitza. Prvý katalóg o obrazárni bol vydaný v roku 1909. Mal 18 strán a jeho zostavovate¾om bol István Sulyovszki. O rok neskôr bol mníchovským vydavate¾stvom Franza Hännfstängla vydaný katalóg najhodnotnejích zbierok obrazárne s názvom Galerie zu Kraszna - Horka
Váralya. Obsahoval fotografie obrazov, zábery interiéru a nádvoria objektu. Obrazáreò plnila svoje poslanie pod¾a Dionýzových predstáv do roku 1913. Po jeho smrti boli na základe závete umelecké diela odvezené do Budapeti. Objekt chátral a bol vyuívaný pre rôzne úèely. A v roku 1972 sa zaèalo s pamiatkovou obnovou budovy a nádvoria. Od jej ukonèenia v roku 1975 je táto budova v správe Baníckeho múzea v Roòave. V rokoch 1978 - 1989 tu bola intalovaná Expozícia ¾udovej umeleckej tvorby Gemera. S cie¾om prinavráti objektu pôvodné poslanie bola v prezentaèných priestoroch obrazárne v roku 1990 intalovaná stála výtvarná expozícia so zameraním na portrétnu tvorbu 18.a 19. storoèia. Dionýz Andrássy, posledný muský potomok monockej vetvy Andrássyovcov, sa narodil 18. novembra 1835 v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Bol vánivým zberate¾om a milovníkom umenia. Jeho láska k umeniu sa u neho prejavila u v detskom veku. Jeho najstaria zachovalá výtvarná práca - tudijná kresba hlavy antickej sochy - pochádza zo 7. februára 1847. Aj poèas svojho pobytu v Mníchove sa venoval ma¾be. V roku 1896 zaloil umeleckú základinu pre podporu zaèínajúcich talentovaných umelcov. S Frantikou Hablawetzovou, s ktorou sa zoznámil poèas svojho pobytu vo Viedni, sa gróf Dionýz Andrássy zosobáil 6. apríla 1866 v ta-
lianskej Pise. Napriek tomu, e metiansky pôvod dcéry riadite¾a viedenského konzervatória vo ve¾kej miere naruil vzahy v rodine Dionýza, ivot manelského páru sa niesol v znamení dobroèinnosti a hlbokého sociálneho cítenia. Okrem dobroèinných misií, ktoré spoloène realizovali, svojími finanènými darmi prispeli k vzniku a prevádzke nemocníc, kôl, chudobincov, sirotincov a kostolov, samozrejme predovetkým v Roòave a jej okolí, podporili tie vznik a prevádzku Baníckeho múzea v Roòave a Východoslovenského múzea v Koiciach. Smr Frantiky v Mníchove v roku 1902 preruila dobroèinnú misiu manelov. (pokraèovanie na 8. str.)
Nadácia Éva
Zaèiatkom t.r. bola uloením základiny zaloená Nadácia Éva. Zakladate¾om je dlhoroèný mecén muzeológie a vetkých vecí múzejných Lajos Tóth. Vzh¾adom na nieko¾ko desaroèné vynikajúce kontakty so upným Herman Ottó Múzeom v Mikovci bola za sídlo Nadácie vybratá práve táto intitúcia. Nadácia bola zaloená na dobu neurèitú a je otvorenou ustanovizòou, t.j. po prijatí vetkých èlánkov zakladajúcej listiny sa k nej môe pripoji kadá fyzická a právnická osoba na celom svete. Cie¾om Nadácie je podpora pre dosiahnutie vynikajúcich a prenikavých výsledkov na úseku nových vedeckých muzeologických prístupov v oblasti stredo - východnej Európy.
ru ani slychu. etrili sme predovetkým na reijných nákladoch: na elektrine, na vode, na telefónoch, na benzíne a na velièom monom s cie¾om uetri na aktivity múzea smerujúce ku skvalitneniu práce s návtevníckou verejnosou a prezentaènej èinnosti. Medzi inými sme pripravili tyri výstavy, ktoré pochodili kus sveta, teda boli intalované okrem slovenských múzeí na poèetných miestach v zahranièí. Zvýili sme imid naej Galérie na Námestí baníkov, vytvorili sme oddychovú zónu v átriu tohto objektu. Zabezpeèili sme retaurovanie a konzerváciu najvzácnejích zbierok a uloili sme ich pod¾a materiálových skupín do nových depozitárnych priestorov. Uahovanie opasku ani u nás nie je nová vec. Ale dokedy sa dá opasok uahova? Navye, azda a na winnetouovský, nemajú vetky opasky dierky a po pracku. Uahovanie je tak èi tak obmedzené. A keï ho napriek tomu uahujete ïalej pri snahe ho zastabilizova, vráti sa do prvej zadnej diery. Take. Kadý objekt potrebuje nejaký priestor pre svoju existenciu. Inak sa zadusí. Opatrenia na preitie krízovej situácie bolia. e nám bude od septembra celých osem mesiacov zima berieme so samozrejmosou. Za tie desaroèia sme u cvièení. A tí, ktorí nie, chví¾u pomaródia na úkor dovolenky a organizácia stráca na výkone práce. Z fasád naich objektov kadoroène padne o nieèo väèí kus napuèanej omietky. e, aj vy poèujete ako erie hrdza nae ploty! Strecha naej úèelovej budovy je velijaká, len nie zelená. Zub èasu z dvadsiatich tyroch hodín dvadsatyri hodín nahlodáva nau krásu a bohatstvo. Raz ale nastane èas, keï u nebude inej monosti, ako oznaèi tento stav za havarijný. A vtedy sa musia nájs peniaze. (pokraèovanie na 7. str.)
Nadácia kadoroène udelí cenu za dosiahnutie takýchto výsledkov alebo za celoivotné dielo fyzickým osobám. Okrem plakety s podobizòou u zosnulej významnej muzeologièky Évy Szegedi pôjde aj o nemalú finanènú odmenu. Organizaèné záleitosti Nadácie riadi deväèlenné Kuratórium, ktorého predsedom je aktuálny riadite¾ upného Herman Ottó Múzea. Uznaním muzeologických snaení a výsledkov práce Baníckeho múzea je skutoènos, e jedným z èlenov Kuratória Nadácie je a bude aktuálny riadite¾ tejto intitúcie. Návrh na udelenie cien Nadácie Éva môe poda kadý obèan prostredníctvom niektorého z èlenov Kuratória alebo priamo na adrese Herman Ottó Múzeum, 3529 Mikolc, Görgey A. u. 28 . -cs-
2
Múzejné noviny
december 2009
10 rokov Historickej expozície - prezentaèného múzejného depozitára Historická expozícia - prezentaèný múzejný depozitár bola verejnosti sprístupnená pred desiatimi rokmi v septembri 1999. Intalovaná je v objekte z roku 1782, ktorý bol centrálnou administratívnou budovou Markovej manufaktúry na výrobu a spracovanie koe, patriacej k najlepie prosperujúcim továròam v Uhorsku.
Banícke múzeum získalo budovu po rekontrukcii v roku 1977. V tomto roku tu bola na poschodí zriadená Expozícia robotníckeho a komunistického hnutia, ktorá vak bola v roku 1990 zatvorená. Hlavnou mylienkou realizácie novej historickej expozície bolo predovetkým ukáza verejnosti dlhé roky na policiach ukryté predmety, ktoré v sebe odzrkad¾ujú ikovné ruky naich predkov a ktoré boli neodmyslite¾nou súèasou ich kadodenného ivota, ale aj snaha vyriei nie príli lichotivý stav uloenia týchto zbierok. V mnohých z nich je vidite¾ný zmysel pre krásu a cit. Veï práve ony svojou krásou, tvarom a vyuitím nesú v sebe kúsok histórie náho regiónu. Samotnej realizácii predchádzalo mnostvo príprav - výber materiálu, oetrenie, konzervovanie a retaurovanie zbierok, ich rozdelenie do materiálových a tematických skupín, uloenie a pod. Do týchto prác sa zapojil celý vtedají kolektív múzea. U desa rokov prezentuje Historická expozícia - prezentaèný múzejný depozitár ojedinelou formou v rámci Slovenska svoje najkrajie a najvzácnejie zbierkové predmety. Vstúpme teda spo-
loène aspoò na chví¾u do jej priestorov. Úvodná èas je venovaná rozmernejím predmetom dokumentujúcim históriu a národopis regiónu. Národopisnú èas tvoria predmety, ktoré boli v minulosti súèasou bytového interiéru ¾udových a mestských domácností, úitkové i pracovné predmety hlavne z kovu a dreva, ktoré bolo najpouívanejím materiálom. Výrobu plechových zvoncov v Jelave z konca 19. a zaèiatku 20. storoèia dokumentuje zbierka plechových zvoncov. Hrnèiarstvo, ktoré preslávilo Gemer v celej strednej Európe, predstavujú výrobky gemerských hrnèiarov. Ide hlavne o predmety úitkového charakteru s typickým gemerským motívom, ale aj výrobky kameninových manufaktúr pôsobiacich v Roòave a v Muráni. Nezabudnute¾né miesto tu má i palièkovaná èipka. Spolu s hrnèiarstvom a zvonkárstvom preslávila Gemer. Odevnú tradíciu Gemera predstavuje ¾udový odev, bohaté zastúpenie tu má i textil, spracovanie textilných vlákien a modrotlaè, ktorá sa vyrábala v dielòach v Roòave a v Dobinej. Jadrom historickej èasti expozície sú predmety remeselnej výroby a cechového ivota - cechové truhlice, zvolávacie
tabu¾ky a peèatidlá, èas historických zbierok tvoria úitkové alebo ozdobné predmety výbavy domácností, súèasti metianskeho odevu a obuvi, predmety osobnej potreby a technického charakteru. Medzi kuriozity expozície patria papierové núdzové peniaze, ktorých vydávanie v masovom meradle bolo podmienené rozvratom hospodárstva. Popri rakúskych a maïarských sú tu zastúpené i roòavské núdzovky z 1. júla 1919 v 8 nominálnych hodnotách. Malú, ale významnú èas expozície zaberá výtvarné umenie. Tvorí ju historická èas s plastikami s cirkevnými námetmi a súèasná neprofesionálna tvorba s drevenými plastikami a reliéfmi od viacerých autorov. Predmety k dejinám vojenstva - zbrane, delostrelecký materiál, uniformy a rôzny doplnkový materiál tvoria zbierku militárií. Záver expozície patrí ikovnosti zlievaèov a umeniu spracovania eleza v podobe umelecky poòatých úitkových a ozdobných odliatkov a tie liatinových kachlí. Pre skupinové návtevy je k dispozícii i prezentácia krátkych filmov z histórie regiónu. O tom, e expozícia je pre mnohých skutoènou pastvou pre oèi svedèia i názory návtevníkov prejavené v kronike Historickej expozície, z ktorých vyberáme:
Nádherná kolekcia a ve¾a zaujímavostí, ktoré pomôu ¾uïom pochopi, èo je krása.
S úctou a hlboko sa skláòam nad usilovnosou a tradíciou nádhernej expozície. To som ete nikde nevidela. Gratulujem!
Som ve¾mi a milo prekvapený exponátmi, ktoré sa tu nachádzajú. Také asi neuvidím nikde na Slovensku. Roòavu mám rád kvôli jej historickým pamiatkam a milým ¾uïom.
Velmi se nám expozice líbila. Zajímavé svìdectví v dobì pomìrnì nedávno minulé, ale dnením oèím ji odvyklým této staré kráse urèitì lahodící.
Rádi jsme se podívali na velmi zajímavou, bohatou a s velkou láskou a peèlivostí uspoøádanou expozici vaeho muzea, blahopøejeme a dìkujeme vem, kteøí se o to zaslouili. Pøejeme srdeènì, aby ste se mohli rozíøit do dalích prostor, uvìst své dalí exponáty - a mnoho úspìchù! U pøíleitosti svého narození v Roòavì jsem tady. Dìkuji za krásnou prohlídku.
A kiállítás rendkívül szép, nagyon tetszik, mert látványos és nagyon gazdag anyagot tartalmaz. Szépségüket és a rendezést nagyraértékeljük. Csodálatos a gyüjtemény és az egész múzeumon látzik, hogy gondos, szeretõ, szakmailag hozzáértõ emberek gondozzák és adják tovább a múlt üzenetét a fiatalabb generációk számára. Köszönjük, hogy megtekinthettük.
Nagyon tartalmas és érdekes volt a vezetés a múzeumba. Sok helyen jártunk már, de ilyen gazdag gyûjteményt még sehol sem láttunk. Sylvia Holeèková
Najväèia zbierka diel Kolomana Tichyho na Slovensku
Celkový poh¾ad na mapu
Prvá plastická mapa Roòavy a okolia
Pri preh¾adávaní sa v archívnych dokumentoch alebo v dobovej tlaèi èlovek niekedy natrafí okrem skúmaných dokumentov aj na rôzne zaujímavosti. Medzi nimi aj na novinový èlánok, publikovaný v periodiku Rozsnyói Híradó (Roòavský spravodaj) z 11.2.1940. V správe Gemerského odboru Maïarského turistického spolku sa nachádza údaj o prvej plastickej mape Roòavy a okolia. Táto plastická mapa ve¾mi pekného vzh¾adu a precízneho spracovania tvorí aj v súèasnosti súèas zbierkového fondu Baníckeho múzea v Roòave a nachádza sa v Historickej expozícii na afárikovej ulici è. 31. Autorom mapy je Imre Kleiner z Budapeti. Vyhotovená je v mierke 1 : 25 000 a bola prvou svojho druhu v Maïarsku. Jej výroba trvala viac ne pol roka. Ve¾koploná ma-
pa s rozmermi 111 x 171 cm predstavuje geologické zaujímavosti Gemera. Na junej èasti sa vynímajú planiny Slovenského krasu. Nad Roòavou sa vypína masív Tureckej a na sever od nej Volovec s hrebeòom Rudohoria, Zádielskou a Hájskou dolinou. Vrstevnice znázoròujú 20 metrové prevýenie. Na výrobu mapy pouil autor 60 kg kartónu. K ich spojeniu bolo pouitých neuverite¾ných 44 tis. (nie je to preklep) klincov. Z originálu, ktorý bol uloený v Turistickom múzeu v Budapeti, bol vyhotovený sadrový odliatok, aby bolo moné vyrobi viac kópií. Pravdepodobne aj mapa v zbierkovom fonde múzea je jednou z nich. Presvedèi by sa o tom dalo po prevàtaní sa do jej boku, èo je vak úplne zbytoèné. Pavol Horváth
Maliar, grafik a ilustrátor Koloman Tichy sa narodil v Roòave 31.10.1888. tudoval výtvarné umenie v Mníchove a v Budapeti. V rokoch 1918 - 1948 il a tvoril v Roòave. Bol jedným z prvých riadite¾ov Mestského múzea, výtvarník, pedagóg, skutoèný múzejník, nadený etnograf, zanietený zberate¾ a kustód, ktorý má neocenite¾né zásluhy na budovaní múzea, zbierkotvornej èinnosti a propagácii histórie a kultúry Gemera. V tomto roku sa uskutoènil súpis V druhej etape boli v roku 1996 zazbierok fondu výtvarného umenia za- kúpené výtvarné diela z jeho pozostameraný na diela z pozostalosti Koloma- losti od Márie Weiszovej z Bardejova, na Tichyho. Jednotlivé diela prichádzali ktoré vhodne doplnili kolekciu diel Kodo múzea v troch etapách. Medzi prvými lomana Tichyho. Jednalo sa o olejoma¾to boli výtvarné a literárne diela, tlaèia- by, grafiky, medirytiny, kresby, kolopisy renské toèky a negatívy, ktoré múzeum a akvarely v poète 114 kusov, z ktorých zakúpilo v roku 1979 od jeho manelky je 9 pripisovaných stariemu bratovi Aleny. Zachovalo sa 40 kusov výtvar- Kolomana Júliusovi, ktorý bol tie vyniných diel - akvarely, olejoma¾by, rezby, kajúcim výtvarníkom. rytiny, kresby tuom a tukou. Najviac V tretej etape sa diela z pozostalosti je akvarelov a rytín. Datovanie ich vzni- v poète 81 kusov zakúpili v roku 2008 ku je rozsiahle - od roku 1900 a do ro- od dcéry pani Weiszovej Ing. Kataríny ku 1966. Odrazil sa v nich vzah autora Sekanovej z Koíc. Do archívu Baníckeho k rodnému mestu a kraju. Èas výtvar- múzea sa tak dostala aj jeho písomná ných diel zo zbierkového fondu je veno- zbierka - básnická tvorba, dokumenty z obvaná ¾udovej architektúre v samotnom dobia jeho pôsobenia ako riadite¾a múzea, meste Roòava, èas architektúre okoli- ocenenia z rôznych výtvarných podutých obcí. V mnohých prípadoch môe- jatí, Tichyho fotografie z ateliéru a iné. me pôvodný stav týchto pamiatok rekonNa Slovensku tak najväèiu a najucetruova práve vïaka kresbám a ma¾- lenejiu zbierku o ivote a diele Kolobám Kolomana Tichyho. mana Tichyho vlastní Banícke múzeum Ïalími zachovanými predmetmi v Roòave. z jeho èinnosti a záujmov sú fotonegatíKoloman Tichy 28. novembra 1948 vy znázoròujúce gemerskú prírodu, ¾u- opustil z politických dôvodov Roòavu. dovú architektúru a kultúrne pamiatky A po svojej smrti 23. októbra 1968 sa Gemera. Koloman Tichy bol vánivým vrátil na veèný odpoèinok do Roòavy. fotografom. Negatívy mal uloené Pochovaný je na roòavskom cintoríne v zvlátnom zoite a pri kadom zábere v spoloènom hrobe so svojou manelmá zaznamenané miesto fotografovania, kou a bratom. deò, mesiac a rok, poèasie a dennú dobu. Anna Lachová
december 2009
Múzejné noviny
Po roòavskom rodákovi... Telefón vie aj príjemne prekvapi. Zazvonil síce tým svojím nepríjemným cààr - cààn, ale keï sa v slúchadle predstavil Szõllõs Sándor starí, zaèala plati prvá veta. Povedal som mu, e som ho tisíc rokov nevidel a nepoèul, on zase, e keï chcem, bude u mòa za desa minút a príde aj Gábor Rokolya (èít. Rokoja), notár z Budapeti. Teil som sa na návtevu, ale vàtalo mi hlavou, èo od nás budapetiansky notár chce.
Gábor Rokolya je èlenom Maïarskej notárskej komory, ktorá sa rozhodla vytvori prestínu cenu, ktorá by bola kadoroène ude¾ovaná za vynikajúcu odbornú èinnos v notárskej organizácii, alebo na úseku notárstva vôbec. Cena musí by pomenovaná po významnom notárovi, ktorý bol okrem notárskej èinnosti aktívny aj vo vedeckej oblasti a v spoloèenskom dianí. Po pretudovaní bohatej histórie notárstva v Maïarsku od najstarích èias padla vo¾ba na roòavského rodáka a dlhoroèného roòavského krá¾ovského notára. A tak od roku 2008 Maïarská notárska komora kadoroène ude¾uje svojim vynikajúcim notárom Cenu Sándora Markóa (Sándor - Alexander).
Cena Sándora Markóa
Z rozhovoru a neskôr z dostupnej literatúry sa dozvedáme, e Alexander Markó bol synom azda najznámejieho roòavského obchodníka Jána Markóa, ktorý sa zaoberal predajom produktov Markovej koelunej továrne v Roòave. (V administratívnej budove továrne prvej roòavskej manufaktúry sídli riadite¾stvo Baníckeho múzea na afárikovej ulici è. 31 oproti pote.) Alexander Markó sa narodil 18. marca 1847. Po získaní stredokolského vzdelania na roòavskom evanjelickom gymnáziu pokraèoval v tú-
diách na Maïarskej krá¾ovskej univerzite v Peti. tudoval históriu práva, súdnictvo a tátne právo. tátnu skúku zloil v roku 1870. Poèas túdia zloil odbornú skúku parlamentného zapisovate¾a, stal sa èlenom Stálej stenografickej kancelárie v Peti a získal hodnotenia stenografa prvej triedy. V roku 1871 zloil skúky notára a advokáta zmenkového práva a o rok neskôr otvoril advokátsku kanceláriu v Rimavskej Sobote. Túto prevádzkoval do roku 1875, kedy poiadal maïarského krá¾ovského ministra spravodlivosti o vymenovanie za krá¾ovského notára v Roòave. Vo svojej iadosti okrem iného uvádza zaujímavé referencie: ete v Peti zloil právnickú rigoróznu skúku a získal titul doktora práv, úplne ovládal vetky tri jazyky, ktoré sa pouívajú v Gemeri, t.j. ktorými obèania Gemerskej upy hovoria - maïarèinu, slovenèinu a nemèinu, ete v Peti bol vymenovaný za stenografa prvej triedy a ovládal aj posunkovú reè hluchonemých. iadosti bolo vyhovené, v apríli 1875 sa stal krá¾ovským notárom v Roòave a bol písomne splnomocnený notárske dokumenty zaznamenáva aj v slovenskom a nemeckom jazyku. Zo iadosti z roku 1882 vyplýva, e sa uchádzal o miesto notára v Bratislave. Nepomohlo ani ve¾mi kladné hodnotenie Krá¾ovskej notárskej komory v Koiciach, jeho iadosti nebolo vyhovené a Alexander Markó vykonával funkciu krá¾ovského notára v Roòave a do svojej smrti. Alexander Markó sa okrem svojej notárskej praxe venoval aj publikaènej èinnosti. Dielo Cirkevné súdnictvo vylo v roku 1892 v Mikovci, dielo Dvadsapäroèná história Krá¾ovskej notárskej komory v Koiciach bolo vydané v roku 1900 v Roòave. Okrem toho pravidelne publikoval v stavovskom spravodajcovi, kde boli jeho zverejnené odborné príspevky zamerané na rieenie najaktuálnejích, zväèa zloitých otázok notárskej praxe. Angaoval sa aj v spoloèenskom a kultúrnom ivote Roòavy. V rokoch 1875-1912 bol èlenom kolskej rady evanjelického gymnázia, od toho istého roku bol aj èlenom mestského zastupite¾stva. V rokoch 1896-1906 vykonával funkciu predsedu sporite¾ne a zálone a v rokoch 1886-1893 pracoval ako dozorný náboenskej obce evanjelickej cirkvi. Aktívne sa zapojil do èinnosti Roòavského besedného spolku ako èlen, neskôr podpredseda a od roku 1893 ako predseda. (pokraèovanie na 8. str.)
3
upan - Roòavèan
V období, keï sa zvolebnieva, sa vedie o kreslo upana alebo predsedu samosprávneho kraja politický boj a ia¾, slabo interesantná spoloènos oèakáva obsadenie poslaneckých miest, a tak poh¾adu do dávnej minulosti venuje pozornos málokto. Nie je ve¾a tých, ktorí vedia, e do kresla hlavného upana Abovsko-turnianskej upy zasadol v roku 1910 roòavský rodák Eduard (Ede) Sziklay. Aj jeho otec, Pavol Sziklay, sa narodil v Roòave (1811). Do histórie mesta sa zapísal tým, e ako pokladník Roòavského dôstojníckeho zboru dokázal poèas revoluèných rokov 1848-49 vèas zameni kossuthove bankovky, najdlhie platné práve v Roòave. Za-
chránil tým poèetných obèanov mesta od krachu, preto sa do konca svojho ivota teil ve¾kej popularite a ob¾ube v meste. Eduard, narodený 5. apríla 1850, tudoval na miestnom evanjelickom gymnáziu, potom právo v Budapeti a v Bonne. Po získaní absolutória sa vrátil do Roòavy a stal sa slúnym Gemerskej upy. Do politického ivota vstúpil v roku 1886, keï sa ako èlen opoziènej nezávislej strany a majite¾ statku v Janíku stal poslancom Moldavského volebného okresu. Hlavným upanom Abovsko-turnianskej upy sa stal u ako poslanec Národnej robotníckej strany v marci 1910. V júni 1917 sa dobrovo¾ne vzdal tejto funkcie a stal sa èestným obèanom mesta Koice. Zomrel v októbri 1829 v Janíku. - cs -
Sme bohatí
Blíia sa Vianoce. ¼udia chodia do obchodov, po vianoèných jarmokoch a vyberajú darèeky pre svojich blízkych, aby im urobili rados. Aj my sme dostali darèek pod ná múzejný vianoèný stromèek, èasovo síce skôr, nie v decembri, ale je pre nás vzácny a boli sme takí prekvapení a tak sme sa mu teili, ako malé decká, keï rozba¾ujú pekne zabalené krabice na tedrý deò. ¼udia sa na nás èasto obrátia telefonicky, osobne, èi prostredníctvom internetu s rôznymi otázkami a je samozrejmé, e im radi poskytneme informácie, veï sa jedná o propagáciu náho múzea. Stalo sa tak aj pred dvoma rokmi. Ale keï tá - pre mòa neznáma osoba bola zvedavá aj na meno tatutára, na identifikaèné èíslo naej organizácie, bankové spojenie, presnú adresu a na to, èi máme vôbec právnu subjektivitu, bolo to podozrivé. Vymenili sme si rolu a otázky som dávala ja. Dozvedela som sa, e niekto nám chce niekedy nieèo darova. Ale kto, kedy a èo - ostalo záhadou a do apríla tohto roku. Z telefonického rozhovoru s pánom JUDr. Farkaovským sme dostali oficiálnu správu, e pod¾a závetu Ing. Jozefa Vargu bude nae múzeum bohatie o 3 kusy hnute¾ností, a to o: obraz Kolomana Tichyho - olejoma¾bu: Scéna klátora Frantikánov, obraz Gyulu Járossyho - akvarel: Posledná valcha v údolí rieky Drázus a ma¾ovanú truhlicu vyrobenú v roku 1717. Osud je niekedy krutý, lebo tomu pre nás neznámemu pánovi, ktorý obohatil ná zbierkový fond o tri vzácne zbierkové predmety, môeme vyjadri svoje poïakovanie len takto po jeho smrti, na papieri, resp. na stránkach naich Múzejných novín. Èo vieme vlastne o Jozefovi Vargovi? Pochádza z rodu tých íreèitých Vargovcov, ktorí dali námu mestu nieko¾ko významných obèanov. Ako príklad by sme mohli uvies jeho starého otca, Jozefa Vargu, ktorý bol nielen uznávaným a váeným obchodníkom, ale aj radcom pre cirkevné a civilné zdruenia. Jozef Varga starí sa aktívne podie¾al pri záchranných prácach pri poiari v roku 1890. Jeho stará mama Scheffer Etelka sa popri svojej spisovate¾skej práci v regionálnych èasopisoch aktívne zapájala do spoloèenského ivota a charitatívnych akcií mesta. Meno Vargovcov dodnes nesie aj jedna èas mesta Roòavy - Vargove pole.
Jozef Varga sa narodil 11. júna 1924. Zmaturoval na roòavskom gymnáziu. Vysokokolské túdium absolvoval na Technickej univerzite v Budapeti. Po návteve domova v roku 1950 ho vak komunistický úrad nepustil naspä, svoj vysokokolský diplom preto získal na Univerzite v Brne. Pracoval v bratislavskom závode na výrobu nití, neskôr odiiel do tátneho výskumného ústavu textilného priemyslu v Bratislave, kde pracoval a do dôchodku. V tomto
Ing. Jozef Varga
období zaèal pracova aj na svojom odbornom slovníku. Prvý trojjazyèný Èesko-maïarsko-slovenský odborný slovník z oblasti textilného priemyslu nosí jeho meno. Jeho kritická a publicistická èinnos pramení z jeho afinity k hudbe a kultúre. Spisy, ktoré písal nielen po slovensky, ale aj po maïarsky, vyli v rôznych bratislavských èasopisoch. Ich poèet presahuje 700. V odbornom èasopise Hudobný ivot (Zenei Élet) roky informoval verejnos o hudobných podujatiach v Budapeti. Bol aktívnym úèastníkom spoloèenského ivota, pravidelne navtevoval rôzne operné a hudobné podujatia. Zomrel dòa 15. decembra v roku 2008 vo svojom ob¾úbenom kresle pri poèúvaní hudby. Výraznou formou podporoval rôzne spoloèenské organizácie, koly a intitúcie. Miloval svoje rodné mesto, zboòoval hudbu a kultúru. koda, e sa neuskutoènila jeho plánovaná návteva do náho múzea.
Z dostupných materiálov zostavila A. Szabóová
4
Múzejné noviny
december 2009
Napájacia cisterna na Pleivskej planine - jediné technické dielo svojho druhu na Slovensku S prírodnou krajinou územia Slovenského a Aggtelekského krasu je organicky spätý aj èlovek. Svojrázny charakter krajiny urèoval ¾udové zvyky, ako aj spôsob ivota obyvate¾ov územia. Na krasových planinách sú vodné zdroje vzácne, preto bola voda vdy urèujúcim faktorom zakladania trvalých sídiel na nich. Z planín Slovenského a Aggtelekského krasu je preto trvalo osídlená len Silická planina, kde sa nachádza najviac zdrojov vody. Ostatné planiny sú z po¾nohospodárskeho h¾adiska vyuívané len ako pasienky, nako¾ko v skalnatom krasovom prostredí s tenkou pôdnou vrstvou je málo vhodných plôch na obrábanie. Takmer do konca 20. storoèia sa na pasienkoch planín pásli poèetné stáda dobytka. Ich napájanie sa rieilo rôznymi spôsobmi. Na Pleivskej planine to zaèiatkom 20. storoèia vyrieili unikátnym technickým zariadením, napájacou cisternou, v ktorej sa zachytávali zrákové vody. Pleivská planina, nachádzajúca sa na sever od Pleivca, má rozlohu 3468 ha, z èoho v roku 1913 tvorili pasienky 1734 ha a z toho v majetku Obce Pleivec bolo a 1387 ha. Zvyok územia tvorili lesy. S mylienkou vybudova napájacie zariadenie priiel János Dusza, ktorý sa
èujúci na 1,5-a 3 mesiace. Rozloha vodozbernej plochy 20 000 m2 bola vypoèítaná z priemerných roèných zráok 400-600 mm. Na základe výpoètov vybudovali èas vodozbernej plochy 2000 m2 z prírodného kameòa vkladaného do cementu. Z tejto plochy sa do cisterny dostalo 80-90% zrákových vôd, kým z prírodnej plochy 40-50%. Vodozbernú plochu ohradili plotom, aby nedolo k jej zneèisteniu a po jej bokoch sa vyhåbili ¾aby s kamenným násypom na krajoch. Ïalích 250 m2 zbernej plochy tvorila plechová strecha prístreku pre kone, ktorý sa vak nezachoval. Cisterna je vybudovaná v tvare prevráteného zrezaného kue¾a s håbkou 4 m. Horný priemer nádre je 20 m a spodný 16 m. Napájacie ¾aby sú súèasou obvodového pláa cisterny, do ktorej voda vteká 14-timi rovnomerne rozloe-
nými otvormi s rozmermi 50 x 20 cm cez 20 m dlhý a 60 cm hrubý filter - lapaè kalu z drveného kameòa a trku, vytvoreného na prítokovej strane obvodovej steny pláa cisterny. Tento kamenný filter bolo potrebné raz za rok obnovi. Lapaè kalu z drveného sivého vápenca
Zakrytím cisterny doskami sa malo zamedzi odparovaniu a v zime zamàzaniu vody. Nosnos kontrukcie vak nebola dostatoène silná, aby uniesla v zime odporúèanú 1-2 m hrubú vrstvu slamy, ktorá by zamàzaniu vody zabránila. Komisia nakoniec odporuèila cisternu
Poh¾ad na cisternu. Rozsnyai, K. Budapest 1914. A Pelsõci jószág itató cisterna
okrem zachytávania kalov aj stvrdil mäkkú daïovú vodu. Voda bola ete ochutená aj malým mnostvom soli, ktorá ju zároveò konzervovala. Nádr je v strede predelená deliacou stenou na dve polovice, aby sa pri èistení alebo prípadnej oprave nemusel vyprázdni zbytoène celý jej obsah. Obvodový plá spevòovalo do roku 2007 osem oce¾ových nosníkov vedených cez deliacu stenu. Okrem zvýenia pevnosti mali tieto nosníky slúi na prípadné zakrytie.
zakry po roènom, a dvojroènom pozorovaní. Èi bola cisterna aj zakrývaná, nie je známe. Deliaca stena cisterny je opatrená otvormi, potrebnými pre rovnomerné rozloenie obsahu v obidvoch poloviciach nádre. Prepadové otvory cisterny sú na koncoch napájacích ¾abov. Prebytoèná voda na jednej strane vyteká vybetónovaným (nepriepustným) ¾abom do dvoch niie poloených betónových cisterien s obsahom 40 m3. (pokraèovanie na 6. str.)
Neznáme umelecké stvárnenia Dobinskej ¾adovej jaskyne Pôdorys a boèný poh¾ad na cisternu. Rozsnyai, K. Budapest 1914. A Pelsõci jószág itató cisterna. Kninica Gemerskomalohontského múzea Rimavská Sobota
po tridsiatich rokoch vrátil do Pleivca ako farár. Upútal ho stav dobytka, ktorý bol neporovnate¾ne nií, ako pred tridsiatimi rokmi. Na otázku, kde sa podeli predolé stáda, odpoveï znela: Voda ich vzala, ktorá Ve¾ký vrch zanechala. Dlhodobé suché obdobie nepriaznivo ovplyvnilo stav hospodárskych zvierat. Pre nedostatok vody bolo moné pás na planine cca. 600 ks dobytka, a preto Obec Pleivec poiadala maïarský tát o pomoc. Rieenie problému pripadlo na základe nariadenia Ministerstva pôdohospodárstva Maïarskému krá¾ovskému kultúrnemu a ininierskemu úradu v Mikovci. Ten prvú mylienku, tlaèi vodu èerpadlami z prameòa na úpätí planiny pre vysoké náklady zavrhol a napájanie vyrieil pomocou napájacej cisterny, do ktorej sa zachytávali zrákové vody. Mylienka takéhoto technického rieenia vychádzala zo skúseností z iných krajín, kde sa mono u po tisícroèia zachytávali povrchové zrákové vody od poèiatkov domáceho chovu úitkových zvierat do hlinou vydupaných závrtov. Napájacia cisterna na Pleivskej planine vak u bola precízne vybudovaná betónová nádr, zapustená do zeme na dne ve¾kého krasového závrtu. Objem cisterny 1000 m3 bol pri dennej spotrebe 10-20 litrov vody na jedno zviera posta-
Jaskyne vyuíval èlovek v poèiatkoch ako úkryt a kultové miesto. Tajomné jaskynné prostredie inpirovalo u prehistorického èloveka k zobrazeniu rôznych výjavov zo svojho ivota, a to priamo na jaskynné steny ako podzemné obrazárne. Krása tajomného podzemného sveta vplýva nielen na návtevníka jaskýò, ale mnohokrát je urèitým námetom pre umeleckú tvorivos. Èarovný podzemný svet plný tajomstiev a úchvatná krása prírody motivujú na komponovanie hudobných diel, sú inpiráciou pri literárnej tvorbe a výtvarnom umení. Aj k zobrazeniu podzemného sveta Dobinskej ¾adovej jaskyne, ktorá bola ako prvá jaskyòa v Uhorsku Károlyom Divaldom ml. z Preova zveènená na fotografii, prispeli významní výtvarníci a zruèní ilustrátori. Pred vynálezom fotografie bola grafika jediným moným spôsobom zveènenia jaskynných priestorov. Jaskyòa bola objavená v roku 1870. Po vybudovaní drevených chodníkov a schodov ju sprístupnili verejnosti u v nasledujúcom roku. Bola to prvá elektricky osvetlená jaskyòa v Uhorsku (1887). K jej popularite vo ve¾kej miere prispeli aj takzvané ¼adové slávnosti, ktoré boli prvýkrát organizované v roku 1893 za úèasti asi 400 divákov. V programe sa vtedy predstavilo 100 èlenov (32) párov Budapetianskeho krasokorèuliarskeho spolku. Tieto ¼adové sláv-
nosti boli organizované nieko¾kokrát v urèitých nepravidelných èasových intervaloch. Lákadlom týchto slávností bolo vystúpenie popredných krasokorèuliarov s hudobným doprovodom, za úèasti divákov, ktorí sa po skonèení programu mohli v jaskyni na upravenej ploche Ve¾kej siene tie korèu¾ova. Okrem samotnej krásy jaskyne inpirovali tieto ¼adové slávnosti viacerých výtvarníkov. Niektoré ich diela sa zachovali do súèasnosti, iné poznáme len
Olejoma¾ba Ernõ Marka v bývalej Fejérovej vile
z písomných prameòov. To bolo jedným z dôvodov výskumu zachovalých obrazov, ako aj regionálnej dobovej tlaèe (Rozsnyói Híradó - Roòavský spravodaj a Sajó Vidék - Vidiek Slanej). Výskum sa uskutoènil v spolupráci s pani Kingou Székely, ktorá problematiku výtvarného stvárnenia Dobinskej ¾adovej jaskyne spracovala u v roku 1995. Výsledky svojich výskumov publikovala okrem Maïarska aj na Slovensku v zborníku Slovenský kras. Ïalí výskum uvedenej problematiky sa uskutoènil na základe ústnej informácie, e na Mestskom úrade v Dobinej a aj vo vile bývalého dobinského hoteliéra Endre Fejéra, niekdajieho nájomcu jaskyne, sa nachádzajú staré olejoma¾by zobrazujúce Dobinskú ¾adovú jaskyòu. Ïalej to bola správa z periodika Rozsnyói Híradó zo septembra 1905, e ve¾kohoteliér Endre Fejér sa rozhodol, e dá zveèni na olejoma¾be ¼adové slávnosti a dielo umiestni v jedálni hotela. Z tohto dôvodu sa profesor - akademický maliar György Conräder, mníchovský rodák ijúci v Budapeti, u ktorého Fejér obraz objednal, dva týdne zdriaval v Dobinskej ¾adovej jaskyni a vyhotovoval v jaskyni náèrty. Pre dôveryhodnejie zobrazenie mu ako model slúili aj èlenovia Budapetianskeho korèuliarskeho spolku. Prvýkrát bolo dielo vystavené na zimnej výstave Budapetianskej galérie krásneho umenia. Obraz sa vak následne nedostal do jedálne hotela E. Fejéra, ale zakúpil ho gróf Dionýz Andrássy pre Banícke múzeum v Roòave. Do múzea bol odovzdaný 30.6.1906 a intaloval ho samotný autor. (pokraèovanie na 6. str.)
december 2009
Múzejné noviny
5
Zvony, zvonky, zvonèeky
U viac rokov sme si chceli peknou výstavou ucti naich remeselníkov zvonkárov. Veï toto remeslo má v Gemeri viacstoroènú tradíciu. K realizácii sme sa dostali a v roku 2009. Výstava bola pripravená v spolupráci Slovenského technického múzea Koice a Baníckeho múzea v Roòave a predstavila koickú zvonolejársku tvorbu od polovice 17. storoèia a po výrobky bratov Buchnerovcov zo zaèiatku 20. storoèia a známe gemerské zvonkárstvo, ktoré má svoj pôvod v mesteèku Jelava. Výrobe zvonov sa spoèiatku veno- v Jelave upada. Po I. svetovej vojne na vali mnísi - benediktíni, ktorí odlievali výrobe známych jelavských zvoncov zvony nielen pre klátory, ale aj pre pracovala len rodina Kenyeresovcov. kostoly, mestá a hrady. Prvé písomné Obnovi slávu jelavského zvonkárstva správy o zvonolejároch sú z roku 1131. sa im nepodarilo. Napriek tomu ete Od poslednej tvrtiny 14. storoèia a do vyrábali zvonce s hmotnosou a 5 kg polovice 20. storoèia sa o kontinuitu ko- a posielali ich do Debrecína a ïalej do ického zvonolejárstva postarali poèetní Rumunska a Juhoslávie. II. svetová vojmajstri. Najvýznamnejie postavenie na úplne zarazila znovu èiastoène sa medzi nimi zaujíma rodina Illenfeldov- rozvíjajúce remeslo a po nej si u zvoncov v 16. storoèí, Ján Michal Schneider kárstvo nevedelo nájs cestu k starej v polovici 17. storoèia a Alexander a Voj- sláve. Majstri vymierali a nasledovníkov tech Buchnerovci, ktorí zaèali lia zvony nebolo. V tejto situácii zvonce a do po I. svetovej vojne. Zaloili spolu svojej smrti v roku 1966 vyrábal jedine podnik Bratia Buchnerovci - zvonolejár- ¼udovít Kenyeres, ktorý bol posledným stvo a umelecké zámoèníctvo. Výroba zvonkárom v Jelave.
Zvonce zo zbierky tefana Borsodyho zo Silickej Jablonice
zvonov v Koiciach kulminovala v rokoch 1922 - 1930. V tomto èase vyrobili vye 1 000 zvonov. Tajomstvo kvality a krásneho zvuku zvonov sa ukrýva najmä v ich kontrukcii a v kvalite zliatiny. Zvonkárstvo patrí v oblasti Gemera k najznámejím remeslám. Pod¾a materiálu a jeho spracovania sa zvonce delia na liatinové a plechové. Liatinové - spieovce sa zhotovovali zo zvonoviny (zliatina medi a cínu), v súèasnosti sa vyrábajú z mosadze totoným kovolejárskym spôsobom ako ve¾ké kostolné zvony, ktorým sú aj tvarovo podobné. V tomto remesle vyniká rodina Majbovcov z Ochtinej. Plechové zvonce sa vyrábajú zo elezného alebo mosadzného plechu. Dnes je známa rodina Bastyúrovcov zo Silice, ktorá sa zaoberá ich výrobou. Remeselnou výrobou kovaných zvoncov zo elezného plechu sa od 16. storoèia zaoberali zvonkári z Jelavy. Zaèiatkom 20. storoèia pracovalo v Jelave ete 35 - 40 zvonkárskych rodín. Zvonce sa vyrábali na objednávku pod¾a vkusu a nárokov pastierov. Hlavné odbytitia smerovali na Balkán - Bukure, Braov, Klu, Sibiu, Belehrad, Viedeò a Debrecín, na území dneného Slovenska najmä do Michaloviec, Bardejova, na Liptov. Kupci objednávali zvonce v takom mnostve, e sa predpokladá ich odvoz ïalej do Po¾ska a Ruska. V súvislosti so zmenou tátnych hraníc po roku 1918, s úbytkom pastvín a premenou extenzívneho pasenia za chov v mataliach, zaèalo zvonkárstvo
Na známu tradíciu jelavského zvonkárstva nadviazal ¼udovít Bastyúr zo Silice, ktorý sa vyuèil u jelavského zvonkára ¼udovíta Kenyeresa. Po jeho smrti v práci pokraèoval najskôr syn a v súèasnosti jeho vnuk Jaroslav. Okrem výrobkov známych zvonkárov z Ochtinej a Silice boli na výstave pouité zvonce zo zbierok múzea, ale aj od súkromných zberate¾ov. Výstava bola nielen zaujímavá svojím obsahom, ale bola aj pripomienkou na nieko¾ko desiatok zvonkárov, ktorí svojou prácou prispeli k rozvoju tohto remesla a po celej Európe írili dobré meno vetkým remeselníkom z Gemera. Mgr. Angela Czintelová
Výstava Zvony, zvonce, zvonèeky
Vernisá výstavy Rastúce mesto. Autor výtvarných diel druhý zprava
Rastúce mesto
Výstava v expozícii? Nebude pôsobi ruivo? To bola prvá reakcia na to, e v mesiacoch máj a jún budeme ma v Expozícii baníctva a hutníctva intalovanú výstavu. Poèiatoèné obavy sa vak zaèali vytráca u vo chvíli, ako pán Gellér zaèal vyba¾ova svoje jednotlivé umelecké diela. U vtedy bolo jasné, e to bude dobré, a e prvotná reakcia bola mylná. Výstava dokonca predstihla vetky oèakávania. Nielene nepôsobila ruivo, ale expozíciu krásne dopåòala a bení návtevníci ve¾akrát nevedeli, èo je súèasou expozície a èo patrí k výstave. Je to v kadom prípade zaujímavá a zatia¾ ete nie zauívaná forma prezentácie umeleckých diel. Výstavu akademického sochára a grafika Istvána B. Gelléra Rastúce mesto pripravilo Banícke múzeum v Roòave v spolupráci s Kultúrnym intitútom Maïarskej republiky a otvoril ju jeho riadite¾ Peter Krasztev dòa 13.5.2009 o 15.00 hod. v priestoroch Expozície baníctva a hutníctva na afárikovej è. 41. Symbolom výstavy, a teda Rastúceho mesta je pôdorys v tvare amonitu. Jej súèasou je starý kufor (ktorý by u k¾udne mohol by muzeálnym exponátom) oblepený nálepkami z hotelov z rôznych èastí sveta. V divákovi má evokova pocit, e vystavované predmety uzreli svetlo sveta po uskutoènení archeologických vykopávok prastarého mesta v urèitej krajine. Vetky ukrývajú v sebe rôzne tajomstvá, záhady, tajné rituály a tie nieèo akoby z kozmu. Autor èasto vyuíva triangulárne znaky, labyrinty. Aj názov jednotlivých diel je zaujímavý - Pyramída zákona, Uchovávaè zvitkov, Plán ve¾kej kupoly I.-III., Obradný nástroj, Loï, Zvon - feti proti zlým snom, Posvätné zariadenie na slneèný obrad, Posvätné zariadenie na mesaèný obrad, Urna, chrániaca pred leprou a iné. Vetky artefakty sú vyhotovené èiernou redukènou metódou z keramiky. Tieto dopåòajú rôzne grafiky a farebné kresby. Na naich návtevníkov najviac zapôsobili Due zosnulých baníkov ¾udské tváre uväznené akoby v kuklách, zhotovené z keramiky a mladiu generáciu najviac zaujal Privolávaè daïa. Pôvodne mala by výstava prístupná do 28.6.2009, ale po dohode s autorom, na základe ve¾mi kladného ohla-
su zo strany návtevníkov, bol termín jej trvania predåený. Autor výstavy, akademický grafik a sochár István B.Gellér, nazývaný Brúnó, sa narodil 9.11.1946 v maïarskom meste Pécs, kde ije a tvorí. Popri tom vyuèuje na Umeleckej odbornej kole. Svoje diela vystavuje od roku 1968. Rytmické grafické listy, zaoberajúce sa pomerom farieb a tvarov, ma¾by, keramické sochy a stvárnenia, ktoré vytvoril v 70-tych rokoch, sú geometrické, neokontruktivistického umeleckého náh¾adu. Od roku 1978 sa vzdialil od neosobného umeleckého zmý¾ania. Vytvoril osobitú mytológiu, fiktívnu pravekú kultúru prostredníctvom archeologického a kultúrno-historického prieskumu Rastúceho mesta . Poèas jeho odkrývania vytvorí alterego umel-
Due zosnulých baníkov
ca, resp. archeológa písomnosti archaickej spoloènosti, mapuje jej zvyky, rituály. Výsledky prieskumu dokumentuje a prezentuje v rôznych stvárneniach formou intalácií, objektov, fotografií, videofilmov, prièom ich dokladá aj rozlútenými textami. István B. Gellér je drite¾om viacerých tátnych, ako aj medzinárodných ocenení. Okrem rôznych galérií v rodnej krajine mal samostatné výstavy napr. v Londýne, Prahe, Berlíne. Taktie sa zúèastnil na kolektívnych výstavách v Budapeti, Barcelone, Grazi, Lahti, Rijeke, Oldenburgu, v Prahe a i. Mnohé jeho umelecké diela sú súèasou galerijných zbierok doma i v zahranièí. G. Kolesárová
6
Múzejné noviny
Neznáme umelecké stvárnenia Dobinskej ¾adovej jaskyne (dokonèenie zo 4. str.)
Pozrie si ho tam bol v októbri aj sám D. Andrássy. Pod¾a výskumov Kingy Székely zdobil obraz v roku 1940 vestibul Ministerstva po¾nohospodárstva v Budapeti. V súèasnosti nie je známe, kde sa toto dielo nachádza. Jeho podobu zobrazuje taktie poh¾adnica vydaná E. Fejérom. O pôvodnom uloení diela v Baníckom múzeu svedèí aj to, e aj keï bolo vydaných viacero variant
ko¾ko strohých, ale o to zaujímavejích údajov. E. Markó strávil v roku 1906 týdennú dovolenku v osade Dobinská ¼adová Jaskyòa a u v nasledujúcom roku bol obraz dokonèený. Dielo vzniklo na základe objednávky E. Fejéra. Obraz bol predstavený verejnosti v roku 1908 na výstave v Londýne vo vestibule Oddelenia maïarskej geológie. Èi bol neskôr vystavený v jedálni hotela, v jeho súkromnej vile, prípadne sa
Dielo Gy. Conrädera na poh¾adnici
poh¾adníc s korèu¾ujúcimi sa postavami, z nich je len na jedinej namiesto trojjazyèného názvu jaskyne uvedené: Obraz ¾adovej slávnosti v roku 1905. Originál v roòavskom Baníckom múzeu. Èo bolo dôvodom, e Fejérom objednaný obraz nakoniec kúpil od Conrädera D. Andrássy, nie je známe. Najpravdepodobnejie to vak bol finanèný dôvod. Obraz vo Fejérovej vile je v súkromnom vlastníctve. Trvalo skoro rok, kým nám pani Erika Oravcová, starostka obce Stratená, vybavila do nej vstup. Olejoma¾ba úctyhodných rozmerov prekonala vetky nae oèakávania. Autorom obrazu je popredný krajinkár, koický rodák Ernõ Markó. Výskumom dobovej tlaèe v tátnom archíve v Roòave, po preèítaní mnostva novinových stránok, sa podarilo zisti nie-
do vily dostal po uplynutí prenájmu hotela, zostáva nezodpovedané. V súèasnosti je obraz vo ve¾mi zlom stave a jeho hodnota je u len morálna. Na mnohých miestach je prederavený, vlhký a na znaènej ploche pokrytý plesòou. Napriek tomu by bolo dobré získa ho do vlastníctva Baníckeho múzea v Roòave alebo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikulái. Najdôstojnejím umiestnením obrazu by bolo jeho súèasné miesto, pokia¾ by sa vo vile zriadila stála expozícia Dobinskej ¾adovej jaskyne. Táto mylienka vak v súèasnosti nemá iadnu oporu a je nerealizovate¾ná. V roku 1976 u bolo dielo do SMOPaJ ponúknuté Fejérovým dedièom. Po odbornom preskúmaní vak obraz nebol odkúpený pre predpokladané vysoké
náklady na retaurovanie a pre jeho problematickú prepravu a umiestnenie, vyplývajúce z jeho ve¾kých rozmerov. Úlohu pri kúpe zohrala aj skutoènos, e ako autor obrazu bol dedièom mylne urèený Ede Markó a rok vzniku diela 1939. Takto bola jeho skutoèná hodnota celkom skreslená. Aj keï vyobrazenie diela nebolo v tlaèi publikované, jeho podoba bola zveènená na poh¾adniciach vydaných E. Fejérom v troch farebných odtieòoch. Vytlaèené boli v budapetianskom ateliéri K. Divalda. Zo známych obrazov, zobrazujúcich korèu¾ovanie v jaskyni, je tento v najvyom umeleckom prevedení, v harmonicky zladených poh¾adoch na vchod jaskyne, krajinu na povrchu a v centrálnej èasti na korèu¾ujúce a prizerajúce sa postavy vo Ve¾kej sieni. Na schodoch do jaskyne postáva nieko¾ko osôb. Z niektorých podôb tvárí môeme usudzova, e sú tam zveènení objavitelia jaskyne, organizátor ¼adových slávností Miklós Markó a v baníckej uniforme mono sprievodca jaskyne. Autor obrazu, významný maïarský krajinkár Ernõ Markó, rodák z Koíc, má svoje korene v Roòave vo významnej rodine Markóovcov, vlastníkov manufaktúry na výrobu koe v Roòave. Jeho otec bol pravdepodobne vnukom Pála Markó, jej zakladate¾a. V obytnej budove manufaktúry v súèasnosti sídli riadite¾stvo Baníckeho múzea v Roòave. Za otca ¼adových slávností v Dobinskej ¾adovej jaskyni povaujeme Mik-
december 2009 lósa Markóa, syna majite¾a koiarskej manufaktúry. Bol neúnavným propagátorom Gemerskej upy a jej prírodných krás. Okrem ¼adových slávností v Dobinskej ¾adovej jaskyni organizoval poèetné návtevy Silickej ¾adnice, jaskyne Baradla, ako aj ostatných pamätihodností Gemera. Osobnos jeho typu by bola vítaná aj v súèasnosti. Ïalím dielom zobrazujúcim korèu¾ovanie v Dobinskej ¾adovej jaskyni je olejoma¾ba Jenõ Halassyho v zasadaèke Mestského úradu v Dobinej. Pri výskume tohto diela nám vyla v ústrety Viera Kriová, pracovníèka MÚ. Halassyho olejoma¾ba zobrazuje poh¾ad na mesto, dediènú tôlòu v Dobinej a Ve¾kú sieò Dobinskej ¾adovej jaskyne s korèu¾ujúcimi sa postavami. Podobný - takmer zhodný obraz bol zobrazený aj v kninej publikácii A 600 éves Dobsina (600 roèná Dobiná), vydanej v roku 1926 v maïarskom Putnoku. V knihe sú vak viaceré odchýlky od olejoma¾by. V kninej verzii je nie olejoma¾ba, ale pravdepodobne akvarel bez korèu¾ujúcich sa postáv v jaskyni. Aj dedièná tôlòa s baníkmi tlaèiacimi banské vozíky je zobrazená s odchýlkami a podpis autora na olejoma¾be je pri poh¾ade na ¾avej strane diela, kým v knihe na strane pravej. Kde sa nachádzajú pôvodné ilustrácie do kninej publikácie nie je známe. Na MÚ v Dobinej sa nachádza aj ïalia olejoma¾ba Ve¾kej siene Dobinskej ¾adovej jaskyne, ale bez korèuliarov. ia¾, obraz nie je signovaný a ani najstarím pracovníkom MÚ autor diela nie je známy. Pavol Horváth, Kinga Székely
Olejoma¾ba Ve¾kej siene Dobinskej ¾adovej jaskyne na MÚ v Dobinej zatia¾ od neznámeho autora
Napájacia cisterna na Pleivskej planine - jediné technické dielo svojho druhu na Slovensku (dokonèenie zo 4. str.)
Tieto malé cisterny boli vybudované ete pred zahájením výstavby a okrem stavebných úèelov voda z nich slúila po prefiltrovaní ako pitná voda, ako aj na napájanie dobytka u poèas výstavby. Obidve malé cisterny boli vïaka dadivému letu stále plné. Z druhého prepadu voda pretekala do hlinou udupaného závrtu. Obidve malé cisterny sú aj v sú-
Pamätník na poèes grófa Serényiho. Foto: E. Muinský
èasnosti zachované, ale sú tak zarastené vegetáciou, e o nich u málokto vie. Zberná plocha pred trkovým filtrom bola na ploche 20 x 8 m taktie upravená prírodným kameòom v betónovom podklade, aby nazhromadená voda stekala do nádre poadovaným smerom. Plocha pred napájacími ¾abmi bola vysypaná hrubou vrstvou trku, na ktorej bola ete vrstva piesku. Voda sa z cisterny èerpala z dvoch norných uzavretých vodotesných ácht kruhového tvaru, hlbích, ako filtraèné jamy. Voda do norných ácht pritekala cez filtraènú jamu zospodu, èo zabezpeèilo èerpanie vdy studenej vody na napájanie do napájacích ¾abov cez dvojstupòový filter. Prvý stupeò filtrácie tvorili kusové kamene a druhý drobný trk, piesok a drevné uhlie. V súèasnosti filtrovanie vody u nie je funkèné. Na èerpanie vody slúili 2 vahadlá (vahadlové studne). Hlavné stavebné práce boli ukonèené v septembri 1913. Nazhromadená voda bola z cisterny v ro-
ku 1913 na zimu vyèerpaná. S napájaním stáda s poètom 500 ks z cisterny zaèali od zaèiatku júla v roku 1914. Denná spotreba vody èinila 100-120 hl. Odporúèaná denná dávka vody pre jedno zviera bola v objeme jedno alebo dve vedrá vody. V dadivom poèasí pod¾a tohto odporúèania napája nebolo jednoduché. Napájacia cisterna na Pleivskej planine bola na svoju dobu technickým unikátom. V roku 1915, v druhom roku I. svetovej vojny, sa v Berlíne uskutoènila odborná prednáka o cisterne, spojená s premietaním fotografií a fotografie cisterny boli uverejnené aj v obrázkovom èasopise. Pôvodne sa plánovalo vybudovanie troch cisterien s nákladom 100 000 korún. Prvá svetová vojna vak výstavbu ïalích dvoch prekazila. Náklady na vybudovanie stávajúceho zariadenia èinili 37 000 korún. Na poèes grófa Vojtecha Serényiho, vtedajieho ministra po¾nohospodárstva, ktorý mal najväèiu zásluhu na vy-
budovaní napájacieho diela, bola pri nej umiestnená pamätná tabu¾a v znení:
Toto napájacie zariadenie bolo vybudované v roku 1913 zo tátnej dotácie, schválenej Maïarským krá¾ovským ministrom pôdohospodárstva, grófom Bélom (Vojtechom) Serényim, v spolupráci s poslancom národnej rady Gézom Kubinym, na základe projektovej dokumentácie Károlya Rozsnyaiho, krá¾ovského priemyselného radcu. Pamätník
vak ete niekedy v 70-tych rokoch 20. storoèia znièili vandali. ia¾, v roku 2007 bola aj cisterna pokodená zberaèmi kovov, ktorí z nej vyrezali oce¾ové nosníky, ako aj vahadlo. tyri z nosníkov spadli do vody, tak ich tam nechali. Pokodené boli aj steny cisterny, ktorú naposledy v roku 1995 zrekontruovala firma DOBART z Rudnej. Unikátnos tohto ojedinelého technického diela na Slovensku by si zaslúila od jej majite¾a, Obce Pleivec, ale aj pamiatkarov urèite viac pozornosti. Pavol Horváth
december 2009
Múzejné noviny
7
Zo ivota Gemerského baníckeho spolku Pietna spomienka na Imre Vassa Spolupráca Baníckeho múzea a Gemerského baníckeho spolku Bratstvo v Roòave bola vdy na ve¾mi dobrej úrovni. Poskytnutie priestoru v Múzejných novinách na predstavenie sa a zhodnotenie 10 roènej èinnosti spolku je toho dôkazom. Roòava - Rosenau - Rozsnyó sa rozkladá na ¾avom brehu rieky Slaná pod masívom vrchu Volovec. Osídlená bola u v staroveku, èo dokumentujú mnohé nálezy vzácnej neolitickej bukovohorskej keramiky a pamiatky na keltské osídlenie v dobe eleznej. Prvá zmienka o Roòave pochádza a z roku 1291, keï ju krá¾ Ondrej III. daroval ostrihomskému arcibiskupovi. Patrí medzi starobylé banícke mestá, z rúd, ktoré sa tu aili treba spomenú zlato, striebro, antimón a meï. V neskorom období nastúpila aba elezných rúd, èo ovplyvnilo na dlhé stároèia charakter nielen Roòavy, ale aj celého Gemera. aba elezných rúd prebiehala s urèitými výkyvmi a do konca 20. storoèia, keï vláda SR prijala uznesenie è. 246/91 o útlme baníctva na Slovensku. Na základe uvedeného uznesenia dolo k odstaveniu aby v roku 1993, keï vyiel z bane závodu Roòava posledný vozík s rudou. Mylienka zaloenia baníckeho spolku nevychádzala len z neuteenej situácie v baníctve, potreby zachova technické pamiatky a banícke tradície, ale nadväzuje na charakterové vlastnosti baníka, ktoré sú hlboko zakorenené v srdci kadého z nás. Sú to hlavne hrdos k námu povolaniu a priate¾stvo, lepie povedané, banícka èes, èo nám nedá zabudnú na baníèinu. V mesiaci február 1999 vïaka nieko¾kým zanietencom vznikol päèlenný prípravný výbor. Èlenovia prípravného výboru oslovili viacerých záujemcov o baníctvo i existujúce banícke organizácie. Po priaznivej odozve vypracovali návrh stanov spolku, ktoré zahròovali program spolku a zvolali valné zhromadenie. Banícky spolok pod názvom Gemerský banícky spolok Bratstvo vznikol na I. valnom zhromadení dòa 30. apríla 1999, ako druhý zaregistrovaný na Ministerstve vnútra SR po Banskej tiavnici. Na 1. Valnom zhromadení sa zúèastnilo 54 delegátov, ktorí si zvolili 7 èlenný výbor. Delegáti schválili program spolku, a to: 1. Obnovi, udra a rozvíja banícke tradície, rozvíja a rozirova poznatky o baníctve a jeho histórii. Podie¾a sa na organizovaní verejných akcií s cie¾om propagácie baníctva gemerského regiónu u nás a v zahranièí. 2. Nadviaza a rozvíja spoluprácu s inými organizáciami baníckeho zamerania. 3. Na poiadanie podnikate¾ských subjektov vykonávajúcich banskú a geologickú èinnos, vypracova odborné posudky k rozvojovým a podnikate¾ským zámerom. Okrem tejto hlavnej èinnosti si spolok vytýèil úlohu uskutoèni výjazdy na staré opustené banské polia a preveri monos ich sprístupnenia v rámci cestovného ruchu. Poèas existencie spolku sme vyvinuli viacero aktivít. Hneï po zaloení spolku sme sa pripojili k mylienke závodu Siderit Niná Slaná zapoèa s abou na striebornej ile úseku Máriabaòa a na júnovej èlenskej schôdzke
sme prijali uznesenie obráti sa na predsedu NR SR a ministra hospodárstva so iadosou o podporu pre zapoèatie aby, no bezvýsledne. Od roku 2001 sa spolok zaoberal s mylienkou postavenia Pamätníka baníckej práce na námestí v Roòave. Návrh bol predloený do mestského zastupite¾stva. V roku 2003 bolo prijaté uznesenie MZ pod è. 296/2003 o realizácii poèas rekontrukcie námestia. Po definitívnom odstavení úseku Mária-baòa po zapoèatí zatápania v roku 2003 sme predloili s Mestom Roòava na Ministerstvo hospodárstva SR návrh na vybudovanie baníckeho skanzenu. V roku 2005 bol vypracovaný projekt. Realizáciu baníckeho skanzenu na slávnostnej èlenskej schôdzi v rámci Dní mesta Roòava podporili spoloènou deklaráciou i primátori 7. Hornouhorských banských miest. Z iniciatívy GBS Bratstvo bola v roku 2003 vydaná publikácia Banícke piesne. V roku 2004 boli za úèasti GBS Bratstvo zdokumentované pamiatky po eleziarskej minulosti a vydaná publikácia Gemer, elezné srdce Európy. V tom istom roku bol spracovaný zoznam baníckych pamiatok v Gemeri a tento bol zaslaný na MH SR a návrh technických pamiatok na území mesta bol predloený Mestskému zastupite¾stvu v Roòave na schválenie. V rámci Dní mesta Roòava dòa 1. 2. 2006 podpísalo 11 zástupcov banských miest deklaráciu, ktorou sme vyzvali kompetentné vládne orgány SR o pomoc pri záchrane technických pamiatok baníctva. Deklarácia bola zoslaná na Úrad vlády s priaznivým výsledkom, keï sa v roku 2008 zaèal realizova Celoslovenský projekt pre zachovanie industriálnej architektúry na Slovensku. V spolupráci s Baníckym cechom Rudòany bola publikovaná mapa s popisom Po stopách histórie baníctva a eleziarstva v Spisko-gemerskom rudohorí. V spolupráci s MH SR a za úèasti banských miest zo Slovenska a Maïarska sa dòa 30. 11. 2007 uskutoènila konferencia 520. výroèie zaloenia Zväzu hornouhorských banských miest, v rámci ktorej bola odhalená pamätná tabu¾a na budove bývalej Banskej komory z roku 1414. Ïalia konferencia pod názvom Prínos Andrássyovcov pre baníctvo a eleziarstvo v okolí Roòavy sa uskutoènila 7. 11. 2008. V spolupráci s turistickým oddielom v Ninej Slanej organizujeme kadoroène z príleitosti Dòa baníkov turistický pochod po baníckej èinnosti z Roòavy do Ninej Slanej. V súèasnosti sa v spolupráci so vetkými baníckymi spolkami a cechmi pripravujú materiály pre Slovenskú banskú cestu. V budúcnosti sa zameriame hlavne na sprístupnenie opustených baníckych pamiatok v rámci náuèných baníckych chodníkov. GBS Bratstvo má dnes 75 èlenov a prácu spolku riadi 9 èlenný výbor. Kadý tvrrok sa zvoláva èlenská schôdzka, na ktorej sú prednáky z histórie a dianí v baníctve. Pri èinnosti spolku sa riadime stanovami a pridrujeme náho motta: Nech v naom spolku banícky stav ije naveky s nami, po posledný súd. Nech také srdce v naej hrudi bije, èo nedá nám na baòu zabudnú.
Zdar Boh!
Ing. Arpád Kaveèanky predseda GBS Bratstvo Roòava
Dòa 6.11.2009 sa v maïarskom Sárospataku (Blatný potok) na miestnom cintoríne pri hrobe Imre Vassa uskutoènila spomienková slávnos pri príleitosti obnovenia jeho náhrobného pomníka. Náhrobník z miestneho travertínu dali obnovi z finanènej zbierky èlenovia Magyar Karszt és Barlangkutató Társulat (Maïarská krasová a speleologická spoloènos - MKaSS) z univerzity z Mikovca a za finanènej pomoci riadite¾stva Aggtelekského národného parku. O praktickú obnovu náhrobníka sa postarali Nóra Fleck, tajomníèka MKaSS a jeden z nestorov maïarského praktického jaskyniarstva Tamás Hazslinszky. Po slávnostnom príhovore Kingy jej plán. Výsledkom tejto práce bola Székely, najvýznamnejej historièky kniná publikácia o jaskyni, jej geológii, maïarskej speleológie, poloili na hrob hydrológii, s popisom jaskyne. Publikácia spomienkové vence dr. Leél-Össy Sza- vyla v tlaèi v roku 1831 v maïarskom bolcs, predseda Maïarskej krasovej a nemeckom jazyku, s dvomi mapovými a speleologickej spoloènosti a Gábor Sa- prílohami. Rukopis knihy, po ktorej K. lamon, riadite¾ Aggtelekského národné- Székely pátrala 20 rokov, sa nakoniec ho parku. úspene naiel v bratislavskej UniverzitImre Vass sa narodil v roku 1795 nej kninici, písal Vass v roku 1826 v Plev Roòave a zomrel v roku 1863 v Sáros- ivci. Ostáva sa pokúsi nájs pôvodný pataku, kde je aj pochovaný. tudoval výkres mapy jaskyne, ktorý sa pod¾a dona Budapetianskom ininierskom inti- bových novín Rozsnyói Hiradó (Roòavtúte. Ininierom sa stal v roku 1818. Bol ský spravodaj) dostal v roku 1944 do Bapraktikantom Christiana Raisza, úradné- níckeho múzea v Roòave. Spolu s ruho zememeraèa Gemerskej upy (prvého kopisom by to bol bez zvelièenia svetoznámeho výskumníka jaskyne Baradla, vý unikát, vhodný na zápis do svetovéktorý ju ako prvý odborne zameral). ho kultúrneho dedièstva. Vass neskôr od Raisza prevzal jeho Pavol Horváth funkciu a vykonával ju dvadsa rokov. V tyridsiatych rokoch 19. storoèia vyvíjal nehor¾avú strenú krytinu. Národnooslobodzovacieho boja proti Habsburgovcom v rokoch 1848-49 sa zúèastnil ako vojenský ininier. Významné sú jeho ininierske diela pri regulácii koryta rieky Tisza, ako aj obranných valov na hrade v Budíne a inde. V roku 1850 bol vymenovaný za cisárskeho a krá¾ovského ininiera. Viackrát navtívil aj jaskyòu Baradla, kde v roku 1825, vyuijúc dlhotrvajúce sucho, objavil po vyschnutí jaskynného sifónu hlavnú vetvu jaskyne v dåke 4,5 km. Známy je jeho nápis na tomto mieste ete z obdobia, keï sifón tvoril neprekonate¾nú prekáku: Eddig, és nem tovább - Potia¾to a nie ïalej. Po Obnovený náhrobný pamätník Imre Vassa objave celú jaskyòu zameral a vyhotovil
etríme!? (dokonèenie z 1. str.)
V roku 2009 sa siahalo - ia¾, je to úplná pravda - u aj po aktivitách, hlavne prezentaèných. Organizovali sa výstavy a podujatia menej nároèné na financovanie a výsledok sa dostavil. Z lacného mäsa je slabá polievka, o ktorú má záujem rozhodne menej konzumentov (návtevníkov). Aj u nás ostali nároènejie aktivity v polohe literárnej prípravy. Len jeden príklad pre ilustráciu. Je známe, e Roòava bola v èasoch dávnejích chýrnym centrom cechovníctva. Mienili sme pripravi reprezentatívnu výstavu o tomto slávnom období Roòavy. Rozpoèet cca 4000 EUR (asi 120 tis. Sk), z èoho - vzh¾adom aj na prezentáciu mesta Roòava - by Mesto hradilo asi polovicu. A stalo sa, e my sme na polovicu nemali a Roòava sa nachádza tie na tejto zemeguli, take aj Mesto preíva krízu. Ilo pritom o projekt zabezpeèujúci vývoz výstavy do zahranièia s poèetnými unikátnymi muzeáliami a s progresívnym technickým rieením. Stratili sme monos dosta sa von s výstavou, monos prezentova sa ako intitúcia, ako mesto, región, ukáza bohaté a neopakovate¾né zbierky, pochváli sa pred svetom, aká je bohatá naa história a kultúra, aký krás-
ny a vzácny je ná podiel na pestrosti európskeho kultúrneho dedièstva. A propos, kultúrne dedièstvo! V depozitároch odpoèívajú vzácni svedkovia zalých èias, zalých kultúr a techník. Aby z nich mohli ma rados aj ïalie generácie musíme sa o nich stara. Aby neboli v zime, vo vlhkom prostredí, aby ich nezaèali nièi ravychtivé chrobáèiky, plesne, huby a iné zákodnícke pliagy. Aby boli pravidelne oetrované, èistené, kontrolované a keï to ich stav vyaduje, aby sa mohli na nich realizova citlivé konzervátorské a retaurátorské zásahy. Ak to neurobíme, vye storoèné zbierkotvorné a dokumentaèné snaenie poèetných kustódov, dokumentátorov, profesijných odborníkov a dobrovo¾ných nadencov vyjde nazmar. Preto na tieto aktivity peniaze musia by! U nás nie je moné vydýchnu si po podujatiach, vysoko odborných èi populárno-pouèných akciách. Pretoe to, èo nás robí múzeom sú zbierky, ktoré máme na starosti od prvej sekundy nového roka a po jeho zapitie ampanským na Silvestra. Roène plných 365 dní, èo je 8760 hodín, ......... Tu neetríme! Tu nie je moné etri! etri tu by bolo nezodpovedné! Take s tým uahovaním opaskov to nie je a také jednoduché! Je to a také nepochopite¾né?! Jozef Csobádi
8
Múzejné noviny
Èo sa niekedy varilo Tak ako pomaly zanikajú tradície, pomaly zaniká aj varenie tradièných jedál. ¼udia dnes uprednostòujú formy rýchleho obèerstvenia - fast foody, ázijské bystrá, hamburgery, hot-dogy a bagety. V Gemeri sa vak v minulosti varili jedlá síce jednoduché, ale vedeli ich pripravi chutne a zdravo. Aj dnes by mnohé z nich zodpovedali pravidlám zdravej výivy. Z výskumov ¾udovej stravy v hornom Gemeri Vám chceme priblíi nieko¾ko zaujímavých receptov, ktoré Vás dúfame zaujmú a budú inpirova pri zostavovaní jedálnièka. Skúste si ich uvari a mono zistíte, e Vám naozaj chutia. Suroviny sú ¾ahko dostupné a jednoducho pouite¾né. Sú to najmä zemiaky, múka, krúpy, kapusta, koreòová zeleniny, strukoviny a mäso. Vynechali sme recepty na jedlá ako sú haluky a pirohy, lebo tie sú známe a dodnes ve¾mi populárne. Hlavne haluky sú benou súèasou jedálnièka rodín nielen v Gemeri, ale aj na Slovensku a èasto u aj v cudzine. Tunka Na masti alebo oleji sa opraí údené mäso (môe by aj klobása). Do slanej vody sa dá vari opraené mäso a zemiaky pokrájané na menie kocky. Pridá sa trochu èervenej papriky, èierne korenie. Uvaríme do mäkka. Potom sa pridá kyslá kapusta pokrájaná na menie kúsky a dovarí sa. Zahustí sa nasucho opraenou hladkou múkou, ktorá sa preoseje, rozhabarkuje v studenej vode a pridá sa do polievky. Pri dováraní sa pridá pretlaèený cesnak. Bryndzová Do vody sa dajú vari zemiaky, so¾. Pridá sa ír - t.j. cesto z múky a vajíèka v tvare ú¾kov, ktoré sa trhali alebo sekali v korýtku. Nakoniec sa pridá bryndza a nechá sa povari. Ochutí sa kôprom a paítkou. Krúpy Do vody sa dá vari vopred namoèená fazu¾a, krúpy, koreòová zelenina, so¾, korenie, cesnak. Keï je vetko napoly uvarené, pridajú sa na kocky nakrájané zemiaky. Nakoniec sa zapraí s cibu¾ou opraenou na masti (oleji). Pod¾a moností sa môe vari aj s údeným mäsom. Haluky s polievkou Zemiaky pokrájané na kocky sa varia v slanej vode. Po uvarení sa zavaria haluky: zemiakové cesto pripravené ako na haluky ochutené údeným mäsom, cesnakom, korením, so¾ou. Nakoniec sa pridá zápraka s cibu¾ou a èervenou paprikou. Gu¾ky s mäsom Surové zemiaky sa postrúhajú alebo pomelú. Pridá sa údené mäso (v súèasnosti ho môu nahradi rôzne druhy salám), so¾, korenie, cesnak, múka, vajce, strúhanka (aby boli ¾ahie). Z masy sa vytvarujú gu¾ky, ktoré sa obalia v múke. Uvaria sa v slanej vode. Povrch sa pomastí upraenou slaninou. Podáva sa k nim kyslá kapusta. Gu¾ky V upe uvarené zemiaky sa oèistia a postrúhajú alebo posekajú na drobné kúsky. Pridá sa múka, pomleté údené
Múzejné noviny
Vydáva: Banícke múzeum, afárikova 31, 048 01 Roòava Zodp. redaktor: Jozef CSOBÁDI Tlaè a graf. úprava: ROVEN Roòava, s.r.o., Betliarska cesta 4, 048 01 Roòava tel.: 058/ 788 14 30
mäso (zo unky), pod¾a chuti so¾, èierne korenie, cesnak. Z hmoty sa tvarujú menie gu¾ky, ktoré sa uvaria v slanej vode (vari len krátku chví¾u). Povrch sa pomastí opraenou slaninou alebo cibu¾ou. Takéto gu¾ky sa môu miesto varenia piec v rúre alebo na poráku. Piekance - korce - zaverläky Zemiaky sa varia v slanej vode. Poèas varenia sa na zemiaky nasype múka a spolu bez premieania sa nechajú dovari. Voda sa scedí, aby cesto nebolo riedke. Hmota sa popuèí a spracuje. Lyièkou sa z nej vyberajú malé haluky, ktoré sa kladú na tanier. Povrch sa pomastí upraenou slaninou, cibu¾ou, môu by ochutené mletou èervenou paprikou a korením. Papcun Zemiaky sa varia v slanej vode a do rozvarenia. Poèas varenia sa prisypáva múka, miea sa, aby vznikla redia hmota. Tá sa vyleje na tanier. Povrch sa pomastí maslom alebo opraenou slaninou. Vzh¾adom a chuou pripomína zemiakovú kau. Grulovníky V slanej vode sa uvaria zemiaky. Po uvarení sa popuèia alebo pretlaèia. Pridá sa hladká múka a spracuje sa na cesto. Z cesta sa va¾kajú okrúhle placky, ktoré sa opeèú na poráku. Kadá placka sa potrie bravèovou masou, posype krytálovým cukrom a stoèí sa. Baterbuch Surové zemiaky sa postrúhajú na hrubom strúhadle, pridá sa so¾, korenie, cesnak, majorán a polohrubá múka (len malé mnostvo). Do cesta za zamiea mas alebo olej a pridajú sa pomleté kvarky. Na plech sa dá väèie mnostvo masti alebo oleja, vyleje sa cesto, ktoré treba zahladi varekou. Peèie sa v rúre. Gerhé Z kukuriènej múky, mlieka, drodia, soli, troka cukru a roztopeného masla sa vypracuje cesto, ktoré sa nechá vykysnú. Po vykysnutí sa vyleje na pomastený plech a upeèie sa. Po upeèení sa podáva ako koláè, posypaný cukrom. korce s makom V horúcej osolenej vode sa za stáleho mieania uvarí kukurièná krupica na hustú kau. Z horúcej kae sa pomocou lyice a noa odkrajujú malé haluky - korce, ktoré sa ukladajú do misy. Po vychladnutí sa posypú mletým makom a pod¾a chuti osladia. Premieajú sa a pomastia upraeným maslom. Mgr. Angela Czintelová
december 2009
Po roòavskom rodákovi...
(dokonèenie z 3. str.) dòa 17. júla 1912 ako esdesiatesVïaka tomu, e v èinnosti Spolku bol roèný. obsiahnutý celý verejný ivot mesta vèíPreèo bol vybratý práve on, aby svotane kultúrneho diania, na èele ktorého je meno prepoièal pre tak prestínu stál mimoriadne vzdelaný a pricenu? Bol to vzdelaný a múdry tom skromný èlovek, bol èlovek, mal jasnú myse¾, Alexander Markó v roku ivého ducha, rozmý1901 za svoje aktivity ¾al v súvislostiach a aj menovaný za krá¾ovkeï mal krehké zdraského radcu. vie, bol aktívny vo Stojí za zmienku, svojom odbore, ale e zástupcom Aleaj v spoloèenskom xandra Markóa, ako a kultúrnom ivote. krá¾ovského notára Ve¾a èítal, hral na v Roòave, bol výhudobných nástroznamný regionálny joch, hovoril viacehistorik Jozef Mikulík. rými jazykmi, viedol Alexander Markó uzaèistý rodinný ivot. Bol vrel v roku 1872 manelstvo precízny a spo¾ahlivý. s Preovèankou Annou StehAj keï vïaka obchodPamätná medaila lovou. Z manelstva sa na- Ceny Sándora Markóa ným aktivitám svojich rodilo pä detí: Jolana, Mapredkov spravoval ve¾ký tilda, Ján - advokát, ktorý neskôr pôsobil majetok a príjmy mal hlavne z preako krá¾ovský notár v Roòave, Arpád vádzkovania továrne na spracovanie - významný maïarský vojenský his- koe, bol a zostal skromným èlovetorik a Albeta. Alexander Markó zomrel kom. - cs -
100 rokov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí (dokonèenie z 1. str.)
Gróf Dionýz Andrássy zomrel o 11 rokov neskôr, v roku 1913 vo veku 78 rokov v Palerme. Obaja sú pochovaní v Mauzóleu v Krásnohorskom Podhradí. Oslava 100. výroèia otvorenia Andrássyho obrazárne sa konala 26.júla 2009
zábermi, tie fotografiou olejoma¾by podobizne grófa Dionýza Andrássyho z roku 1907 a fotografiou Dionýza pri ma¾be na Paèanskom kopci. Sme hrdí, e aj po 100 rokoch plní táto prekrásna budova svoje pôvodné poslanie. Aj dnes v sebe ukrýva Dioný-
Vystúpenie skupiny Bourdon v preplnenej obrazárni
v rámci Gemersko-turnianskeho festivalu priamo v priestoroch obrazárne, za prítomnosti predstavite¾ov Baníckeho múzea v Roòave a SNM - Múzea Betliar a irokej verejnosti. Slávnostnú atmosféru spestrilo vystúpenie skupiny renesanèného tanca Bourdon z Maïarska. Pri príleitosti storoènice Andrássyho obrazárne vydalo Banícke múzeum v Roòave s finanènou podporou Ministerstva kultúry SR nepredajný propagaèný materiál Andrássyho obrazáreò 1909 - 2009, ktorý podáva struèné informácie o okolnostiach vybudovania obrazárne, o prvých vystavených dielach a katalógoch, informácie z histórie prevádzky budovy a po súèasnos a v krátkosti charakterizuje osobnos Dionýza Andrássyho, jeho kultúrne aktivity a dobroèinné misijné èinnosti, ktoré realizoval so svojou manelkou Frantikou. Textová èas v slovenskom, anglickom a maïarskom jazyku je doplnená fotografiami so zábermi budovy a interiéru z roku 1909 a súèasnými fotografiami s rovnakými
zovu veènú lásku - lásku k umeniu. Tak, ako to napísal gróf Dionýz Andrássy na úvodnú stranu návtevnej knihy obrazárne: Oduevnenie pre
krásne umenie èloveka zu¾achuje. Ma rád pekné a dobré - to je veobecná nevyhnutnos, pretoe zo snahy pramenia naju¾achtilejie city a mylienky. Sylvia Holeèková
Návteva èlenov Ústavného súdu SR
Dòa 17.6.2009 navtívili Banícke múzeum vzácni hostia - èlenovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, na èele s jeho predsedníèkou JUDr. Ivetou Macejkovou. So záujmom si prezreli Expozíciu baníctva a hutníctva, Banské pracoviská, ako aj tretí najstarí parný valec na svete. Páèili sa im nielen expozície, ale taktie ich ve¾mi zaujala výstava Rastúce mesto. G. Kolesárová
