EKONÓMIA ŽIVOTA ALEBO EKONÓMIA DLHU

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

EKONÓMIA ŽIVOTA ALEBO EKONÓMIA DLHU Jiří POLÁCH, Václav DUFALA FaME, Univerzita Tomáše Bati, Zlín, Ekonomická fakulta UMB Banská Bystrica Abstract Pribliţujeme sa k druhému výročiu negatívneho vývoja na finančných trhoch, ktoré nazývame kríza. Jej nástup preukazovali turbulencie na finančných trhoch od jari 2008. V článku sa ukazujú súvislosti krízy s globalizáciou svetového trhu, zasahovaním štátu do ekonomiky a so zmenami globálnej rovnováhy. 1

ÚVOD

Na prvý pohľad polemický názov tejto stati vyjadruje hlboké súvislosti súčasného vývoja svetového hospodárstva v ostatných rokoch. Úvodom však treba konštatovať, ţe pre definitívne napísanie histórie súčasnej krízy ešte ani zďaleka nedozrel čas. Mnohé fakty sú zatiaľ stále neznáme. V prípade Veľkej hospodárskej krízy trvalo niekoľko rokov, kým sa podarilo vypracovať presvedčivú teóriu jej vzniku. A potom uplynuli ďalšie desiatky rokov, kým sa pochopili aj jej detaily. Preto by sme nemali podľahnúť ilúzii, ţe tejto kríze rozumieme v celej jej mnohostrannosti, ţe ju chápeme "za pochodu" a v čase, keď ešte nepominula. Len úvodom experti Commerzbank spočítali celkové straty globálnej ekonomiky spôsobené krízou na 10.500 miliárd USD. Pribliţne 1,6 bilióna USD sa stratilo pri odpisoch a krachoch bánk. Experti ďalej vypočítali, ţe hodnota nehnuteľností v USA a Británii, ktoré tvrdo zasiahla realitná kríza, sa celkovo zníţila o 4,65 bilióna USD. Okrem toho pokles svetovej ekonomiky zapríčinený finančnou krízou spôsobil v uplynulých dvoch rokoch straty vo výške 4,2 bilióna USD. Ekonómovia pritom vychádzali z predpokladu, ţe svetová ekonomika by bez krízy rástla na úrovni priemeru predchádzajúcich rokov. Len nemecká ekonomika podľa výpočtov Commerzbank stratila pre krízu 237 miliárd USD. Odpisy nemeckých bánk experti vyčíslili na 104 miliardy USD a spomalenie rastu ekonomiky v rokoch 2008 a 2009 zníţilo hodnotu hrubého domáceho produktu (HDP) o 133 miliárd USD. Prognóza Commerzbank týkajúca sa strát spôsobených krízou je však napríklad v porovnaní s predpoveďou Ázijskej rozvojovej banky, ktorá prišla aţ k neuveriteľným 50 biliónom USD, stále relatívne nízka. Je len zrejmé a logické, ţe celosvetovo nikto nie je schopný mať prístup len k úrovni toxických aktív v bilančných knihách najväčších svetových bánk. [1]

EKONÓMIA ŢIVOTA ALEBO EKONÓMIA DLHU

2

HLAVNÁ ČASŤ PRÍSPEVKU

2.1 Globalizácia svetového obchodu a kríza Toto spojenie povaţuje dnes rad teoretikov za základný kvalitatívny rys celosvetovej finančnej krízy oproti Veľkej hospodárskej krízy z 30 rokov minulého storočia. Jej kvantitatívny rozmer je v súčasnosti ťaţko vyčísliť. Na druhej strane takmer presne môţeme vyjadriť dopady na makroekonomické charakteristiky svetového hospodárstva ako sú zmeny v importu a exportu hlavných subjektov svetového obchodu. 18000

Svet 16000 Vyspelé ekonomiky

14000

USA

12000

Kanada

10000

Japonsko

8000 6000

Rozvojová časť Ázie

4000

Rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky Veľká Británia

2000

Čína

0 2006

2007

2008

2009

Obrázok 1 Import tovarov (ročná zmena v mld. USD)

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov IMF-OECD Statistics (IMF: International Financial Statistics 2010 and OECD: Main Economic Indicators 2010 [3], [4]. Hospodársky vývoj je taktieţ závislý od úrovne exportu a importu. Keď porovnáme roky 2008 a 2009 vidíme, ţe došlo k výraznému poklesu oboch ukazovateľov. S poklesom zahraničného dopytu, klesal i domáci dopyt a spolu s nízkymi cenami komodít poklesol i import. Oslabenie zahraničného obchodu spôsobil pokles prílevu priamych zahraničných investícii, ktoré sú veľmi dôleţité pre mnohé krajiny, keďţe v mnohých sektoroch prevaţuje zahraničné vlastníctvo, či uţ ide


o banky poisťovne, obchodné reťazce alebo výrobné podniky. Zahraničný investori poskytovali v mnohým tranzitívnym ekonomikám významné stimuly na rozvoj a modernizáciu. Súčasná kríza sa však premietla aj v podnikateľskom a finančnom sektore. [2] 45000 40000

Čína

35000

Veľká Británia

30000 25000

Rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky Rozvojová časť Ázie

20000

Japonsko

15000

Kanada

10000

USA

5000

Vyspelé ekonomiky

0 2006

2007

2008

2009

Svet

Obrázok 2 Export tovarov (ročná zmena v mld. USD)

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov IMF-OECD Statistics (IMF: International Financial Statistics 2010 and OECD: Main Economic Indicators 2010 [3], [4]. Súčasnej kríze, ktorá sa spočiatku javila ako finančná, potom hospodárska, sa postupne priznáva hlboký sociálny charakter. Objavujú sa uţ prístupy, ktoré ju chápu ako kvalitatívne nový krízový proces globálnej civilizácie. Štatistiky vývoja nezamestnanosti jasne preukazujú tento sociálny dopad. Situácia sa začala zhoršovať v roku 2008, pričom sa vyostrila v roku 2009, kedy aj tie najvyspelejšie krajiny dosiahli obrovskú mieru nezamestnanosti (USA 10%, krajiny EÚ 8,8%, Veľká Británia 7,7%, Kanada 8,4%, Japonsko 5%, naopak Kórea si udrţala nízku mieru nezamestnanosti aj napriek finančnej kríze na úrovni 3,6%). Z krajín Európskej únie v roku 2009 najväčšiu mieru nezamestnanosti vykazovali Španielsko 18,9%, Maďarsko 10,6%, Portugalsko 10,1%, Grécko 10,2%, Slovensko 14,2%.


12 10 Kanada

8

Krajiny EÚ 6

Veľká Británia Japonsko

4

USA 2

Korea

0 2006

2007

2008

2009

2010/M2

Obrázok 3 Vývoj miery nezamestnanosti v sledovanom období (v % z celkovej pracovnej sily)

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov IMF-OECD Statistics (IMF: International Financial Statistics 2010 and OECD: Main Economic Indicators 2010 [3], [4]. Medzi najdôleţitejšie znaky transformácie svetovej ekonomiky jednoznačne patrí prehlbovanie globalizačného procesu, ktorý v posledných rokoch výrazne posilnil silu faktorov vzájomných závislostí, interdependenciu, a to minimálne z dvoch aspektov. Po prvé, rast medzinárodného obchodu v objemovom aj v hodnotovom vyjadrení predstihol rast svetovej produkcie. To isté platí o globálnej mobilite privátneho kapitálu, ktorá je hlavným ukazovateľom vyššieho stupňa finančnej liberalizácie. V tejto súvislosti je zaujímavé, ţe na rozdiel od sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia prúdi viac kapitálu z rozvojových do rozvinutých krajín. Po druhé, ako náznak a zároveň dôkaz prepojenosti vo svetovej ekonomike sme svedkami výrazného efektu „nákazy“ krajín a regiónov, lebo kríza v jednej krajine alebo regióne veľmi rýchlo „preskočí“ na inú časť zemegule. Na rozdiel od predchádzajúceho storočia, v ktorom mali rozvinuté ekonomiky absolútne dominantné pozície vo svetovej ekonomike, v súčasnosti sme svedkami narastajúceho významu rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomík a poklesu podielu rozvinutých krajín. Podobný trend bol zaznamenaný i v ostatných rozvinutých krajinách a zoskupeniach. Naopak, podiel rozvíjajúcich sa krajín sa za posledných tridsať rokov výrazne zvýšil. Súčasná svetová ekonomika sa teda líši od predošlej aj tým, ţe globálny ekonomický rast uţ nie je odkázaný na osud vyspelých ekonomík, najmä americkej, v takej miere, ako to bolo v minulom storočí. Súčasný globálny rast sa dosahuje práve vďaka rýchlejšiemu rastu takých ekonomík, ako je čínska a indická,


tranzitívnych ekonomík a ostatných rozvojových ekonomík. Finančné krízy sa stali jedným z najobávanejších ekonomických problémov v celom svetovom hospodárstve jednoznačne predovšetkým vďaka tzv. on-line prepojeniu finančných tokov. 2.2 Štát verzus trh Teoretická diskusia zástancov slobodného trhu a intervencií štátu v súčasnosti vyvstáva do popredia nielen v súvislosti s celosvetovou hospodárskou krízou, ale aj v súvislosti s formovaním nových prístupov moţno aj teórií udrţateľného hospodárskeho systému do budúcna. V mnohom poučných 30 krokov ku krízy prof. M. Zeleného evokuje diskusiu so zástancami štátneho intervencionizmu prevaţujúceho v súčasných hospodársky politických opatreniach vlád či svetových inštitúcií. Nad celou debatou visí akási základná, fundamentálna otázka: stojí za prepuknutím krízy zlyhanie trhu alebo štátu? Vieme, ţe trh je nedokonalý a práve túto nedokonalosť sa prekonáva hľadaním jeho rovnováhy na trhu práce a kapitálu. Problematickou oblastí v trhovom mechanizmu sa stal bankový sektor a a jeho tovar a to sú peniaze, predovšetkým rôzne formy peňazí, ich tvorba, pohyb v národnom a predovšetkým v medzinárodnom meradle. Uţ J.M. Keynes videl v štruktúre financií riziko narušovania väzieb medzi trhom a výrobou potenciálne vedúc k destabilizácii systému a vzniku špekulatívnych bublín. Dnes sa ţivo diskutuje o teórii reflexivity, Famovej teórii efektívnych trhov, čiernych labutiach Nassima Taleba, zvieracích pudoch Akerlofa a Shillera apod. Pochybnosti sa vznášajú nielen nad koncepciou rovnováţneho stavu, ale aj koncepciou dynamickej rovnováhy a v podstate všeobecne nad Samuelsonom iniciovaným prerodom ekonómie v exaktnú vedu postavenú na kvantifikovateľných vzťahoch a matematických modeloch. [5] Jedno je však zrejmé, medzi rozsahom finančných operácií a rozsahom reálneho medzinárodného obchodu vznikala čoraz väčšia medzera. Výsledkom bola „virtualizácia“ svetovej ekonomiky a jej „odtrhnutie od reálnych ekonomických fundamentov“. [6] Vypuklou sa stal nepomer pohybu reálnych aktív v USA stimulovaný sofistikovanými nástrojmi finančného inţinierstva vyjadrený v rôznych formách peňazí. Odhady, ktoré uvádza BIS (Banka pre medzinárodné platby) hovoria o faktu, ţe komerčné banky majú vo svojich portfóliách deriváty v hodnote okolo 600 biliónov dolárov. To je 100,000 dolárov na kaţdého obyvateľa planéty. Úrokových swapov je z nich aţ 75%, čo je viac ako 400 biliónov dolárov. Okamţite nás napadne otázka ako je moţné, ţe na svete sa nachádza aţ 10-násobne viac derivátov na dlhopisy ako je všetkých vydaných dlhopisov? Na európske rozmery je to nepochopiteľná suma. Je zrejmé, ţe táto suma bola exportovaná predovšetkým z tzv. motoru svetovej ekonomiky USA. Jednoduchá matematika hovorí: pozície úrokových swapov v US bankách sú pyramídovou štruktúrou vo veľkosti 110 biliónov dolárov, 35% z tohto objemu si vyţaduje hedging v podobe nákupu dlhopisov. Všetkých celkovo emitovaných amerických dlhopisov je ale iba 11 biliónov. To ukazuje, ţe swapová kniha bánk je nehedgovaná a otvorená obrovskému riziku. Kým ekonomika USA


rástla ročne tempom 2 – 4 %, rast zadlţenosti dosahoval ročne 8 – 10 percentné tempá[7]. Americký model ekonomiky sa stal modelom ekonomiky dlhu. Všeobecne je známo, ţe reakciou vlády USA bol rad fiškálnych opatrení zásahom štátu na záchranu bankového sektora politikou kvantitatívneho uvoľňovania. Je však nutné povedať, ţe kritici fiškálnych stimulov navyše zdôrazňujú, ţe tento keynesiánsky prístup sa zdiskreditoval v Japonsku v 90. rokoch, keď štát, zjednodušene povedané, „dotoval neefektivitu“. V teórii sa začal často rozoberať relatívne novodobý pojem morálneho hazardu. Riziko morálneho hazardu sa spája aj s vládnymi fiškálnymi stimulmi, ktoré nielenţe môţu viesť k subvencovaniu neefektívnych, prípadne uţ nesolventných subjektov, ale vytvárajú priestor i pre korupciu a rôzne formy nátlaku. Neexistujú jasné pravidlá na to, ktoré z firiem by mali byť zachránené. Odkúpenie tzv. toxických aktív od bánk v záujme ozdravenia bankového sektora štátom (z verejných zdrojov) býva povaţované tieţ za formu morálneho hazardu. [8] Je známe, ţe plán amerického ministerstva financií na očistenie bánk od toxických aktív spochybnil aj ďalší nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz, podľa ktorého tento plán predstavuje priveľké riziko pre daňových poplatníkov v prípade, ţe nedôjde k výraznejšiemu oţiveniu ekonomiky. 2.3 Zmeny globálnej rovnováhy medzinárodného obchodu

V ostatnom období nikto nemusí dokazovať zjavné regionálne posuny tovarových a materiálových tokov v svetovom hospodárstve čo sa v konečnom dôsledku prejavuje v stave platobných bilancií štátov dnes v multipolarizovanom svete. Obrovský prebytok platobných bilancií predovšetkým ázijských krajín oproti deficitom radu ekonomík tzv. západného sveta. Dôsledkom bola a je vysoká úroveň devízových rezerv týchto krajín. Jedným z najväčších problémov ekonomiky je deficit beţného účtu platobnej bilancie USA, ktorý je najvyšší v celom svetovom hospodárstve. Podľa údajov MMF v roku 2008 dosiahol 4,9% HDP a v roku 2009 podstatne klesol na 2,9% HDP. V roku 2010 sa tento deficit opäť zvýšil, a to na hodnotu 487,23 mld. USD, v roku 2011 sa predpokladá jeho opätovné zvýšenie. Vieme, ţe platobná bilancie je závislá od domáceho a zahraničného produktu, reálneho menového kurzu a úrokovej miery. V prípade schodkovej platobnej bilancie vyplýva, ţe úroková miera pre úroveň produktu je nízka, nestimuluje potrebný prílev kapitálu a dochádza k čerpaniu devízových rezerv. Vývoj beţného účtu platobnej bilancie vo vyspelých ekonomikách (v mld. USD)


400

Vyspelé ekonomiky

200

Eurozóna 0 2006 -200

-400

2007

2008

2009

2010

2011

Veľká Británia USA Japonsko Kanada

-600 Novo industrializovaná časť Ázie -800

-1000

Obrázok 4 Vývoj bežného účtu platobnej bilancie vo vyspelých ekonomikách (v mld. USD)

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov IMF-OECD Statistics (IMF: International Financial Statistics 2010 and OECD: Main Economic Indicators 2010 [3], [4]. Často a oprávnene sa v úvahách ekonómov objavuje problematika zapojenia Číny ako najväčšieho exportéra v súčasnosti do medzinárodného obchodu. Čína realizovala vývojový model, ktorý spočíval na exporte zaloţenom na nízkych mzdách, a dosiahla vysoký prebytok beţného účtu platobnej bilancie. Počas tejto fázy bola jej hospodárska politika direktívna. Smerom von bol kurz čínskej meny pevný, smerom dovnútra sa nastavili všetky motory národného hospodárstva na výrobu. Za 30 rokov od štartu modelu si krajina nevytvorila nijaký sociálny systém a vďaka obyvateľstvu na vidieku, ktorého je stále viac ako miliarda, má nevyčerpateľný rezervoár lacnej pracovnej sily, ktorý ešte desaťročie bude udrţovať mzdy na nízkej úrovni. Ale ani pevné výmenné kurzy samy o sebe by nemali stačiť na to, aby čínska politika z roka na rok produkovala extrémne prebytky zahranično-obchodnej bilancie. Lebo bez cudzej pomoci by nemohla tieto sumy vôbec investovať. Na to potrebovala celý rad takmer konšpiratívnych vývojových prvkov v západnom bankovom systéme, ktoré presne toto umoţňovali, a ktoré sa s globálnymi nerovnováţnosťami spiekli do osudovej zmesi svetovej finančnej krízy. Enormný nárast devízových rezerv medzi rokmi 1999 a 2007 nastal predovšetkým u krajín označovaných ako BRIC. Kým v roku


1999 devízové rezervy vzrástli o 32 mld. USD, v roku 2007 uţ došlo k nárastu rezerv o viac ako jeden trilión USD. Celkové rezervy tak dosiahli hodnotu 3,7 trilióna USD, čo predstavuje 27% HDP všetkých rozvojových krajín. [9] Je známe, ţe aţ 60% devízových spomínaných rezerv je denominovaných v USD. 28% následne v EUR. Vzhľadom na prepad USD v posledných rokoch a vysoké turbulencie na devízových trhoch v súvislosti s vývojom svetovej hospodárskej krízy sa objavujú názory vyzývajúce na prehodnotenie sklady devízových rezerv jednotlivých krajín. Do úvahy pripadajú dva moţné scenáre. Prvým je posilnenie pozície EUR, ktoré by v dôsledku silnejúcich nákupov ďalej posilňovalo. Druhým je uprednostnenie špeciálnej meny, ktorú by spravoval Medzinárodný menový fond novou kombináciou menového koša. Kľúčovú rolu v tomto smere zohrá bezpochyby Čína, ktorá disponuje najväčšími devízovými rezervami na svete v hodnote dvoch triliónov USD. Viac neţ polovica týchto rezerv je uloţená práve v podobe investícií do amerických štátnych dlhopisov. Obavy Číny z poklesu hodnoty jej aktív v prípade snahy americkej vlády o oţivenie ekonomiky navýšením fiškálnych výdavkov sa zdajú byť opodstatnené. 3

ZÁVER - EKONÓMIA ŽIVOTA ALEBO EKONÓMIA DLHU?

V kontexte predchádzajúcich faktov, snáh radu ekonomických opatrení na prekonanie dôsledkov svetovej finančnej krízy v jednotlivých segmentov svetového hospodárstva pre optimistických makro ekonómov vyvstáva fundamentálna otázka či je moţný udrţateľný rast svetového hospodárstva zaloţený na ekonomike dlhov. Mnohé naznačuje, ţe samotný Biely dom rovnako ako nadstranícky Rozpočtový úrad Kongresu predpovedajú, ţe rozpočtový schodok USA sa v tomto roku vyšplhá na takmer 1,6 bilióna USD (1,12 bilióna eur). To bude nový rekord, ktorý prekoná doterajší maximálny deficit z roku 2008 o 445 miliárd USD. Biely dom aj Kongres počítajú počas najbliţších 10 rokoch s takmer zdvojnásobením štátneho dlhu. V roku 2019 by mal dosiahnuť 75 % hrubého domáceho produktu Spojených štátov. Je len zrejmé, ţe tieto nerovnováhy v dominantnej ekonomike sveta, budú cez hodnotu doláru virtualizovať svetové hospodárstvo v prípade, ţe nedôjde k radikálnej zmene menového systému zabezpečujúceho svetový obchod. Nedávny prieskum v 24 krajinách, ktoré vytvárajú 75% globálneho HDP ukazuje, ţe ázijskí investori budú pravdepodobne vo väčšej miere nakupovať zlato ako európski alebo americkí. Aj v Európe finančný kolaps v Grécku a jeho hrozba v iných krajinách eurozóny je jedným z prejavov deformácií súkromných a verejných financií , ( sociálnoinžinierskeho ? ) experimentu eura a míňania reálnymi zdrojmi nekrytých peňazí, osobitne tých spravovaných vládami. Spoločným menovateľom je ilúzia udržateľného finančného života nad pomery. Ilúziou je tiež očakávať sto percentnú účinnosť opatrení, ktoré opakujú systémové príčiny finančných problémov. Eurozóna v radu finančných nástrojov systémovo motivuje k zadlžovaniu jej členov prostredníctvom viacerých kanálov rozpočtovej nedisciplinovanosti. Je zrejmé, ţe aj v Európe sa musia viesť reálne vedú úvahy o krehkosti bankového systému a to nielen v súvislosti s gréckym dlhom, ktorý okrem


iného otvára otázku rovnováhy globálneho a lokálneho finančného systému predstavovaného predovšetkým univerzálnymi bankami. V júli 2010 poţičala ECB 132 mld. eur na 3 mesiace 171 bankám v Európe a na druhej strane v júni toho istého roku si európske banky uloţili v overnightoch v ECB sumu 369 mld. Euro. [10] Ohrozená je dôveryhodnosť menového systému vo svetovom obchode. Úloha dôvery a dôveryhodnosti, psychológia správanie sa davu, vplyv strachu a obáv na akcie ľudí, ľudská adaptabilita a prispôsobivosť v reakciách na technické stimuly, iracionalita v rozhodovaní, atď., nie sú súčasťou klasickej ekonómie a na vysokých školách sa neučia. Naivné manipulácie úrokových mier predstavuje vrchol nášho chápania ekonomických systémov. [11] Je zrejmé, ţe ekonomická realita súčasnosti vedie k hľadaní nového hodnotového základu foriem peňazí , ktoré budú zabezpečovať schopnosť medzinárodnej obchodnej výmeny. O tom sa vedú diskusie vo svetových finančných inštitúciách tak aj v teórii. Jedno je však isté. Svetová finančná kríza je v podstate výsledkom subjektívnej činnosti ľudí ako v oblasti fiškálneho riadenia národných ekonomík tak aj nevedomých či vedomých finančných nástrojov riadenia bankovníctva v národnej i medzinárodnej úrovni. Povedané slovami Lewisa Mumforda : Najdôleţitejším krokom, ktorí môţe táto generácia urobiť k zaisteniu budúcnosti je zmena spôsobu a vyuţívania tvorby peňazí, je to spôsob ako ekonomiku moci premeniť na ekonomiku ţivota. [11] POUŽITÁ LITERATÚRA [1] Kríza bude stáť svetovú ekonomiku (online), (cit. 2010-06-02 dostupné na internete http://ekonomika.sme.sk/c/4995121. [2] ] Workie, M. T.: Zásadné turbulencie globálneho ekonomického prostredia: hospodársky cyklus alebo externé šoky? In: Workie, M. T. a kol.: Vývoj a perspektívy svetovej eko-nomiky – globálna finančná a hospodárska kríza, príčiny, náklad, východiská. Bratislava: EÚ SAV, 2009, ISBN 978-80-7144-1755, s. 15 – 38. [3] IMF: International Financial Statistics 2010. [4] OECD: Main Economic Indicators 2010.

[5] HVOZDNÍKOVÁ, V. a kol. : Riziká aktuálnych vývojových trendov vo svetovej ekonomike. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2008. 147 s. ISBN 978-80-7144-170-0. [6] Staněk, P.: Situácia na svetových finančných trhoch a jej vplyv na ďalší vývoj v EÚ. In: Hvozdíková, V. a kol.: Riziká aktuálnych vývojových trendov vo svetovej ekonomike. Bratislava: EÚ SAV, ISBN 978-80-7144-170-0, s. 13.

[7] Šikula, M.: Dlhodobá vízia slovenskej spoločnosti a identifikácia príčin globálnej krízy. In: Dosahy finančnej a hospodárskej krízy na pôdohospodárstvo – moţnosti riešenia. Nitra 2009. [8] Scholes, M.: Prednáška na konferencii Free Market Roadshow. Bratislava: CEBSI, Nadácia F. A. Hayeka, 15. 5. 2009.


[9] Prescott, E. C.: Ekonomická integrácia suverénnych štátov a ich rozvoj. Prednáška na Ekonomickej univerzite v Bratislave, Bratislava, 22. 9. 2009. [10] Tomlison, R.- MacAkill.:.Europe´s Fragile Banks, Bloomberg Markets, October 2010, Volume 19, Number 10, p.21. [11] ZELENÝ, M. 2009. Geneze krize. (online). 2009, (cit. 2009-02-02), Dostupné na internete: http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/milanzeleny.php?itemid=5788. [12] Douthwaite,R.: Ekológia peňazí. Preklad originálu. Nadácia Ekopolis, Banská Bystrica 2006,. ISBN 80-968086-2-1,.str. 72.

EKONÓMIA ŽIVOTA ALEBO EKONÓMIA DLHU

Recommend Documents