Èistenie odpadkov na Ruíne. Akreditácia - cesta do EÚ. Kvalita vody a sedimentov. Ceny a paragrafy. Malá vodná elektráreò. Úèelové rybné hospodárstvo

Èistenie odpadkov na Ružíne Akreditácia - cesta do EÚ Kvalita vody a sedimentov

Ceny a paragrafy Malá vodná elektráreò Úèelové rybné hospodárstvo

Foto: V. Schmuczer

2

Aj takáto je hladina Ing. Ingrid Mydlová, závod Košice Foto: autor Každoroène na záver letných dní sa zamestnanci vodného diela (VD) Ružín I a prevádzky Košice podie¾ajú na èistení jeho hladiny . Už zaèiatkom jari sa zaèína hromadi plávajúci komunálny odpad v blízkosti priehradného múru. Kvantita a “kvalita” komunálneho odpadu závisí od jarných zrážok. Tento rok bol síce chudobný na dažïové kvapky, ale bohatý na množstvo odpadu. Ten sa síce plavil pomaly, no na rozmanitosti mu to neubralo. Pôvodcami komunálneho odpadu sú nielen obyvatelia obcí a osád sídliacich v povodí riek Hnilec a Hornád, ale aj návštevníci brehov nádrže. Nako¾ko v týchto lokalitách absentuje zariadenie na likvidáciu odpadu, spa¾ovòa, prípadne riadená skládka, všetky prebytoèné veci (od plastových fliaš cez pneumatiky až po torzo chladnièky èi práèky ) sa dostanú vodnou cestou až k priehradnému múru. Proces likvidácie plávajúceho komunálneho odpadu je nároèný tak po fyzickej, ako aj hygienickej stránke.

Využíva sa na to špeciálne prispôsobené plávajúce zariadenie - EKOPLAV, zamestnancami nazývané "buran". Na plávajúce zariadenie sa postavia štyria odvážlivci a vidlami naplavujú odpad do priestoru medzi plavákmi. Po naplnení priestoru sa "buran" zdvihne pomocou žeriavu a jeho obsah vysype na korbu nákladného vozidla. Na korbu jednej tatry sa zmestia dva plné "burany". Hrubé triedenie plávajúceho odpadu na komunálny a drevný sa vykonáva už na hladine. Drevný odpad sa vyváža na medziskládku a v zimných mesiacoch sa likviduje. Drevná hmota - to sú v niektorých prípadoch kmene s priemerom až dva metre. Stromy sa dostávajú do vody ako následok úpravy brehov chatármi Vyprázdòovanie “burana” alebo poškodzovaním brehových porastov abráziou, spôsobenou vlnením. V krásnu septembrovú stredu sme z hladiny takýmto spôsobom vyviezli komunálny odpad v množstve cca 6 t do spa¾ovne Kokšov - Bakša a 10 nákladných áut drevnej hmoty a drobného odpadu na medziskládku. Aj takáto je hladina na vodnej stavbe VD Ružín I.

Z èinnosti SVHS Ing. Dušan Mydla, závod Košice Foto: autor

výruboch, výsadba a starostlivos o nové ihliènaté dreviny) súvisia s pravidelnou èinnosou správcu. Teda žiadna bezduchá robota K pravidelným len preto, aby èinnostiam (predposme mali o kladám, že aj ob¾úèiarku viac pri beným) urèitej èasti kontrole úloh. èlenskej základne S n a h a poboèky Slovenskej zlepši podvodohospodárskej mienky ovplyvspoloènosti (SVHS) òujúce akumulopri SVP, š. p., OZ vanie vody, PBaH Košice, patria ktorú konzumukaždoroène brigády jú aj mnohí organizované na zlez nás, stmelila, i pšenie kvality prokeï malú, skustredia v ochranpinu ¾udí rôznených pásmach voho vekového dárenských zdrojov. zastúpenia. Kým v minulosti Na záver sa bola èinnos zamechcem poïakoraná na likvidáciu va pasívnym tuhého komunálneèlenom za ich ho odpadu z koryta o h ¾a d u p l n o s , potoka Ida, v priebepretože orgahu posledných štynizátorom ušeroch rokov sa trili množstvo brigádnici venovali starostí so zaúdržbe a obnove bezpeèovaním brehových porastov Z¾ava: Ing. J. Rožòovjaková. V. Bednárik, Ing. D. Mydla, Ing. Z. Cikrayová a A. Onder osobných vzdutia vodnej stavochranných prostriedkov. by Bukovec I. Vykonávané práce (likvidácia ostatkov po

s e p t e m b e r

2 0 0 3

3

Osvedèenie o akreditácii RNDr. Viera Krupicová, OZ Košice Foto: prevzaté

Odbor vodohospodárskych laboratórií SVP,š.p., OZ Povodie Bodrogu a Hornádu v Košiciach splnil akreditaèné kritériá a získal osvedèenie o akreditácii pod¾a STN EN ISO/IEC 17025:2000. Táto norma je slovenskou verziou európskej normy a zodpovedá požiadavkám pre vstup do Európskej únie. Akreditácia bola udelená na základe posudzovania zavedeného systému kvality a technickej spôsobilosti odboru vodohospodárskych laboratórií a na základe zmluvy uzatvorenej s akreditaèným orgánom pod¾a pravidiel a postupov nemeckého akreditaèného systému v zhode s európskymi normami DIN EN ISO/IEC 17025, DIN EN 45002 a DIN EN 45003. Akreditaèný orgán DAP (Deutsches Akkreditierungssystem Prufwesen) GmbH je signatárom multilaterálnej dohody Európskej spolupráce pre akreditáciu (EA) a Dohody o vzájomnom uznávaní medzinárodnej spolupráce pre akreditáciu laboratórií. EA uzatvorila bilaterálne dohody na vzájomné uznávanie akreditácie svojich laboratórií v: Austrálii, Belgicku, Brazílii, Èeskej republike, Èínskej ¾udovej republike, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Holandsku, Honkongu, Indii, Indonézii, Írsku, Izraeli, Japonsku, Južnej Afrike, Kanade, Kórejskej republike, Litve, Lotyšsku, Malajsku, Nemecku, Nórsku, Novom Zélande, Portugalsku, Rakúsku, Singapúre, Slovenskej republike, Španielsku, Švajèiarsku, Švédsku, Taiwane, Taliansku, Thajsku, USA, Ve¾kej Británii a Vietname.

Tri otázky pre Ing. V. Kundráta, riadite¾a OZ Otázka: Pán riadite¾, mohli by ste v súvislosti s transformaèným procesom vodného hospodárstva, aspoò v krátkosti naèrtnú, ako sa uvedený proces dotkne èinnosti našej organizácie? Odpoveï: Dnes je ešte predèasné hovori o tom, ako sa dotkne reštrukturalizácia vodného hospodárstva nášho odštepného závodu. Súèasný stav a smerovanie SVP, š. p. v najbližších rokoch bol predmetom rokovania Rady riadite¾ov SVP, š.p. dòa 17.-18.9.2003. Na tomto rokovaní bola hodnotená èinnos bývalých podnikov povodí a súèasného Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. z h¾adiska organizaèného usporiadania, ekonomických nástrojov, oceòovania vodohospodárskych produktov, legislatívnych zmien a výkonu správy majetku štátu. Súèasne prebehla výmena názorov na prípadné nové organizaèné usporiadanie správy povodí, formy hospodárenia podniku a nových ekonomických nástrojov urèujúcich rámec jeho existencie. Novému návrhu musí predchádza podrobná analýza, ktorá by preukázala výhody i nevýhody súèasného systému a posúdila by ho z h¾adiska požiadaviek Rámcovej smernice Európskej únie pre vodu. Zatia¾ vieme poveda iba to¾ko, že nový návrh, ktorý vznikne na základe tejto analýzy, musí rešpektova zásady integrovaného riadenia vodného hospodárstva. Ide napríklad o zásadu riadenia povodí v hydrologických hraniciach, zásadu úhrady nákladov za vodohospodárske služby, prácu s verejnosou, chápanie povodia ako ekosystému atï. Samozrejme, bude potrebné rešpektova historickú kontinuitu vývoja správy povodí na území Slovenska a skúsenosti z reštrukturalizácie správy povodí v susedných krajinách, ktoré sa spolu s nami pripravujú na vstup do Európskej únie. Otázka: Aký dopad malo tohtoroèné enormné sucho na stav vody vo vodných nádržiach a na minimálne prietoky

tokov a s tým súvisiaci výskyt havarijných situácií ? Odpoveï: Dlhodobé obdobie sucha, ktoré postihlo územie SR v dôsledku nedostatku zrážok a rekordne vysokých teplôt sa prejavilo na území spravovanom OZ PBaH výrazným znížením prietokov na vodných tokoch. Vyskytli sa dokonca úseky, kde prietoky klesli až na nulu. Takýto dramatický pokles bol evidentný u vodných tokov, ktoré nie sú ovplyvòované vodnými nádržami. Vodné nádrže si plnili svoju funkciu a prietoky v tokoch pod nádržami sa darilo nadlepšova. Došlo však k zníženiu naakumulovaných zásob vody, èo sa obzvl᚝ nepriaznivo prejavilo u vodných nádrží Zemplínska šírava a Ve¾ká Domaša. Klesajúci trend u týchto nádrží pokraèuje aj v súèasnosti. Nádrž Zemplínska šírava bola v 39. týždni naplnená na 41% a nádrž Ve¾ká Domaša na 38% zásobného objemu. Úmerne s poklesom prietokov v korytách tokov sa zvýšilo riziko vzniku havarijných situácií. Pretože sa tieto situácie spojené aj s úhynom rýb zaèali vyskytova èoraz èastejšie, bolo prijatých naším odštepným závodom viacero opatrení vydaných Príkazom riadite¾a OZ è.7/2003. Jednalo sa o opatrenia prevádzkového, ale aj preventívneho charakteru, ako napríklad zvýšenie pochôdzkovej èinnosti, zvýšenie frekvencie monitoringu kvality vôd, návrhy na úpravu manipulaèných poriadkov. Preventívne opatrenia spoèívali v kontakte s vodohospodárskymi orgánmi, v zaslaní osobitnej žiadosti významnejším zneèisovate¾om a obecným úradom na dodržiavanie povolených limitov pri vypúšaní odpadových vôd, prípadne obmedzovanie ich množstva na minimum. Cestou tlaèových agentúr SITA a TASR bola zaslaná médiám výzva obèanom na zodpovedný prístup pri nakladaní s odpadovými vodami vzh¾adom k mimoriadne nepriaznivému stavu spôsobenému tohoroèným suchom.

s e p t e m b e r

2 0 0 3

4 Otázka: V médiách neustále rezonuje aktuálna otázka èerpania eurofondov. Ako sme pripravení na našom odštepnom závode využi nesporne výhodnú možnos èerpania týchto fondov? Máme pripravené akceptovate¾né projekty? Odpoveï: Na možnos èerpania fondov EÚ sme sa pripravovali už v predstihu. Vo vedení OZ konanom dòa 2.12.2002 sa rozhodlo o zriadení pracovnej skupiny, ktorá dostala za úlohu pripravi návrh akcií, ktorými by sme sa mohli uchádza o finanèné prostriedky z predvstupového fondu ISPA a zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ. Prvým výsledkom aktivity podnikového riadite¾stva SVP, š.p. v tomto smere je podpis tzv. Finanèného memoranda medzi Európskou komisiou a SR o odbornej pomoci pre prípravu prioritných protipovodòových opatrení v SR. V rámci tohto projektu má by financovaná akcia "Protipovodòová ochrana mesta Prešov", ktorá bude rieši komplexnú úpravu odtokových pomerov Torysy a Sekèova

z h¾adiska ochrany krajského mesta Prešov. Zároveò sme, ako súèas požiadavky podnikového riadite¾stva za celé Slovensko, uplatnili aj naše požiadavky na štrukturálne fondy. V Košickom a Prešovskom kraji navrhujeme spolufinancovanie 48 vodohospodárskych stavieb súvisiacich s protipovodòovou ochranou o celkovom náklade 1 148,50 mil. Sk, prièom sa predpokladá pridelenie grantu vo výške 75% celkových nákladov. Osobitne pripravujeme aj žiados z fondu ISPA pre ukonèenie rekonštrukcie úpravy rieky Hornád v Košiciach. Chcel by som spomenú aj zdroje mimo fondov EÚ, napríklad Povodòovú pomoc švajèiarskej vlády pre Slovensko, z ktorej sa nám podarilo získa finanèné prostriedky na protipovodòové opatrenia týkajúce sa severovýchodnej èasti bardejovského okresu (poldre Frièka, Tvarožec) vo výške 28,30 mil. Sk. vin.

Kvalita vody a sedimentov vodnej nádrže Zemplínska šírava Ing. Jaroslav Korinok, závod Michalovce Foto: Ing. V. Braník, závod Michalovce Zneèistenie vypúšané do povrchových tokov sa vo vodnom prostredí rozpty¾uje, èiastoène sa rozpúša alebo sa viaže na pevné èastice - plaveniny. ažšie plaveniny sa usadzujú na dne tokov a nádrží ako sedimenty. Naakumulované sedimenty potom zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní kvality vody vo vodných nádržiach. Výsledný obsah chemických látok vo vode, plaveninách a v akumulovaných sedimentoch závisí od systému ich distribúcie medzi jednotlivé fázy (voda - pevná látka). Poèas rokov 1997 - 1999 sa riešila etapová úloha štátneho vedecko - technického projektu è. 514-78 (Hucko a kol., 1999) zameraná na vplyv erózno - sedimentaèných procesov na kvalitu vody. V príspevku sú prezentované výsledky sledovania kvality vody a sedimentov vo vodnej nádrži Zemplínska šírava. Vzorky vody z vodnej nádrže sa odoberali z troch odberných miest: - odberné miesto 1 : Laborec-Šíravský kanál (prítok v západnej èasti nádrže) - odberné miesto 2 : Jovsiansky potok (prítok vo východnej èasti nádrže) - odberné miesto 3 : odtok z nádrže

šírava sú uvedené v tabu¾kách 1-3. Vybrané organické látky ( PCB, PAU - polycyklické aromatické uh¾ovodíky a chlórované pesticídy ) sledované vo vode a sedimentoch nádrže boli v prevažnej miere zaznamenané na úrovni detekèných limitov použitých analytických metód stanovenia ( tabu¾ka 1 ). Vyššie koncentrácie boli zistené len u PCB v sedimentoch nádrže, ale bez preukázate¾ného vplyvu na kvalitu vody v nádrži. Kontaminácia VN Zemplínska šírava polychlórovanými bifenylmi je dávaná predovšetkým do súvislosti s chemickou výrobou v Chemku Strážske, kde sa v minulosti vyrábali

Priamo z nádrže sa odobrali vzorky vody a sedimentov taktiež v 3 odberných miestach: A - západná èas nádrže ( pozdåžny profil vodnej nádrže) B - stred nádrže (oproti lodenici v katastri Kaluže) C - východná èas nádrže (v oblasti Kusína ) Prítoky do nádrže sa sledovali celoroène a nádrž sa sledovala v období od apríla do októbra. Vzorky sedimentov sa odoberali jadrovým odoberákom firmy UWITEC, Rakúsko. Vo vzorkách vody sa sledovali v jednotlivých odberoch základné fyzikálno - chemické, mikrobiologické a biologické ukazovatele a v nádrži navyše raz až dvakrát roène vybrané organické látky a ažké kovy súèasne s odberom vzoriek sedimentov. V sedimentoch sa sledovali živiny, organické látky a ažké kovy. Z riešenia vyššie uvedenej úlohy v rokoch 1997 - 1999 vyplynul o.i. dôležitý poznatok, že prioritný význam pri formovaní kvality vody v nádrži majú niektoré ažké kovy, zistené ako vo vode, tak aj v sedimentoch, PCB ( polychlórované bifenyly ) obsiahnuté v sedimentoch a zlúèeniny dusíka a fosforu, dostávajúce sa do nádrže prítokmi. Zistené priemerné hodnoty obsahu jednotlivých sledovaných látok vo vode a v sedimentoch VN Zemplínska

PCB na priemyselné úèely ako prídavok do náterových hmôt, teplonosných médií, transformátorov a pod. Ich nebezpeèenstvo, vzh¾adom na hydrofóbny charakter týchto zlúèenín, spoèíva predovšetkým v znaènej chemickej stabilite a schopnosti bioakumulácie.

s e p t e m b e r

2 0 0 3

5 Tabu¾ka 1. Priemerné hodnoty obsahu organických látok vo vode a sedimentoch VN Zemplínska šírava Ukazovate¾ PCB (D-103) PCB (D-106) Suma PCB Lindan Fenantrén Fluorantén Benzo/a/pyrén

Priemer1997 <0,010 <0,010 <0,005 <0,001 <0,0016 <0,0006

Voda (µg.l-1) Priemer 1998 <0,010 <0,010 <0,005 <0,007 <0,001 <0,0020 <0,0004

Priemer1999 <0,010 <0,0101 <0,0057 <0,005 <0,001 <0,0016 <0,0004

Priemer1997 250,2 174,5 113,86 <2,500 <30 <45 <13,3

Sediment (µg.kg-1) Priemer 1998 Priemer1999 <13,9 389,12 <5,0 530,79 23,84 521,49 <2,500 <2,500 <30 <31 <20 56 <11 24

SUMA PCB (suma kongenérov PCB è. 8, 28, 52, 101, 118, 138, 153, 180, 203, 209) Z ažkých kovov ( Hg, Cd, Pb, As, Cu, celk.Cr, Ni a Zn ) sa vo vodách nádrže vyskytovala pod detekèným limitom len Hg ( tabu¾ka 2 ). Ostatné ažké kovy aspoò v jednej vzorke vody prekraèovali príslušný detekèný limit analytickej metódy ( tabu¾ka 2 ). V sedimentoch sa všetky sledované ažké kovy vyskytovali v hodnotách nad detekèným limitom príslušnej analytickej metódy. Významný bol výskyt Hg, Cd, As, Cu a Cr

v sedimentoch nádrže. Zvýšený výskyt Cu môže by dôsledkom aplikácie algicídneho prostriedku CuSO4.5H2O na potlaèenie eutrofizácie nádrže v 80-tych rokoch. Prítomnos ostatných kovov je dôsledkom èinností v povodí nádrže ( hlavne chemická a strojárska výroba v povodí Laborca ). Pri vzájomnej interakcii voda - sediment bola pozorovaná istá závislos medzi výskytom jednotlivých kovov vo vode a v sedimentoch.

Tabu¾ka 2. Priemerné hodnoty obsahu ažkých kovov vo vode a sedimentoch VN Zemplínska šírava Ukazovate¾ Hg Cd Pb As Cu Cr celk. Ni Zn

Priemer1997 <0,100 0,035 <0,130 1,880 3,580 <0,280 1,980 <20,330

Voda (µg.l-1) Priemer 1998 <0,100 <0,072 <2,016 <1,417 3,266 1,017 1,925 39,170

Priemer1999 <0,100 0,045 3,660 <1,010 6,500 0,450 1,780 17,250

Zo základných fyzikálno-chemických ukazovate¾ov kvality vody tzv. živín ( dusík a fosfor vyjadrené ako P - PO, celkový P a anorganický N ) majú vplyv na rozvoj biomasy v nádrži a s tým súvisiace problémy s eutrofizáciou. Získané výsledky meraní sú uvedené v tabu¾ke 3. Vyplýva z nich, že najvyššie priemerné hodnoty P- PO4 boli s výnimkou roku 1999, zistené v prítoku do nádrže, v odbernom mieste 1 ( Laborec - Šíravský kanál ). V roku 1999 boli zistené najvyššie hodnoty v tomto ukazovateli v odbernom mieste 2 ( prítok do nádrže -Jovsiansky p. ). Najvyššie priemerné hodnoty celkového P boli v tomto sledovanom mieste opakovane zistené poèas celého sledovaného obdobia.

Priemer1997 0,116 1,663 36,670 4,770 30,930 40,110 44,200 10,900

Sediment (mg.kg-1) Priemer 1998 Priemer1999 0,195 0,245 0,940 0,860 31,210 28,640 2,750 4,087 27,380 30,545 20,080 31,460 41,470 40,840 96,970 102,050

Medzi odbernými miestami v nádrži A, B a C sa zistili najvyššie hodnoty P - PO4 prevažne na dne. Zvýšený výskyt pri dne nádrže mohol súvisie s obsahom fosforu v dnovom sedimente, z ktorého sa postupným uvo¾òovaním mohol dosta do vodného prostredia. Pre anorganické formy dusíka - N anorg. ( suma N-NH4, N-NO2 a N-NO3 ) boli vo všetkých odberných miestach, okrem nieko¾kých výnimiek, zistené vyššie hodnoty v odberoch pri dne nádrže. V porovnaní s hodnotami na prítokoch boli hodnoty tohoto ukazovate¾a v nádrži nižšie a predstavovali približne 30 -45 % z hodnoty na prítoku. Poèas roka zistené hodnoty kolísali.

Tabu¾ka 3. Priemerné hodnoty živín vo vode VN Zemplínska šírava (mg.l-1) Ukazovate¾/rok 1997 P-PO4 P celk. N anorg. Ukazovate¾/rok 1998 P-PO4 P celk. N anorg. Ukazovate¾/rok 1999 P-PO4 P celk. N anorg.

Prítok 1 0,04 0,11 1,58 Prítok 1 0,06 0,08 1,89 Prítok 1 0,04 0,11 1,10

Prítok 2 0,03 0,13 1,85 Prítok 2 0,03 0,09 1,62 Prítok 2 0,09 0,18 1,58

A1 0,02 0,11 0,62 A1 0,02 0,09 0,60 A1 0,04 0,09 0,89

A3 0,04 0,09 0,65 A3 0,03 0,09 0,88 A3 0,04 0,08 0,71

B1 0,02 0,07 0,72 B1 0,02 0,08 0,56 B1 0,03 0,08 0,65

B3 0,03 0,07 0,69 B3 0,05 0,11 0,81 B3 0,05 0,09 0,60

C1 0,02 0,06 0,59 C1 0,02 0,08 0,57 C1 0,03 0,08 0,51

C3 0,02 0,07 0,70 C3 0,02 0,09 0,66 C3 0,07 0,16 0,56

Prítok 1- Laborec - Šíravský kanál - vtok do nádrže Prítok 2 - Jovsiansky potok ( preložka Porubského potoka ) A1, B1, C1 - odber z hladiny v nádrži v odbernom mieste A, B, C A3, B3, C3 - odber nad dnom nádrže v odbernom mieste A, B, C Výskyt organických látok sledovaných vo vode a v sedimentoch vodnej nádrže Zemplínska šírava nie je v priamej súvislosti. Vysoké obsahy PCB v sedimentoch nekorešpondujú s ich obsahom vo vode, èo súvisí s ich prednostnou väzbou na matricu sedimentu. ažké kovy vo vode a sedimentoch nádrže vykazujú urèitú príèinnú závislos. Ich výskyt je prevažne antropogénneho pôvodu a závisí od aktivít v povodí nádrže. Najmä výskyt As a celkového Cr v sedimentoch a vode sú dôsledkom aktivít

v povodí nádrže. Prítomnos Cu v sedimentoch môže súvisie s aplikáciou algicídneho prostriedku CuSO4.5H2O na potláèanie eutrofizácie nádrže v 80-tych rokoch. Živiny vo vode v prítokoch do nádrže a v samotnej nádrži spôsobujú za priaznivých klimatických podmienok eutrofizáciu.V nadväznosti na dostatok živín v nádrži bol pozorovaný rozvoj producentov, ktoré boli tvorené fytoplanktónom s poèetným zastúpením siníc.

s e p t e m b e r

2 0 0 3

6

Ceny a paragrafy Dušan Vystavil, OZ Košice 2. zákon NR SR è. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní tovaru, služieb a verejných prác v znení zákona NR SR è.557/2001 Z. z. a zákona NR SR è.530/2002 Z z. Tento zákon ustanovuje metódy a postupy verejného obstarávania používané obstarávate¾mi pri uzatváraní verejných zmlúv na dodanie tovaru, verejných zmlúv na zhotovenie prác alebo verejných zmlúv na poskytnutie služieb. Obstarávatelia sú povinní pri uzatváraní verejných zmlúv používa metódy a postupy verejného obstarávania pod¾a tohto zákona. Pojem obstarávate¾ je definovaný v §3 a v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (v §3a). Uchádzaè je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená dodáva tovar, zhotovova prácu alebo poskytova služby, ktorá predloží ponuku. Záujemca je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená dodáva tovar, zhotovova prácu alebo poskytova službu, ktorá má záujem o úèas v užšej súaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Verejná zmluva (§6) na dodanie tovaru, na zhotovenie práce alebo na poskytnutie služby je na úèel tohto zákona zmluva s peòažným plnením uzavretá písomne medzi obstarávate¾om a jedným alebo viacerými uchádzaèmi. Zmluva na zhotovenie prác je zmluva, ktorej predmetom je zhotovenie práce alebo zhotovenie práce a vypracovanie projektovej dokumentácie, ak je táto súèasou zhotovenia prác, ako sa uvádza v §2 ods.2 písm. b), alebo každý iný výsledok èinnosti v pozemnom stavite¾stve alebo inžinierskom stavite¾stve, ktorý spåòa ekonomickú funkciu a technickú funkciu, ako aj ïalších prác spojených so zhotovením stavby, zmenou stavby alebo odstraòovaním stavby. Metódami verejného obstarávania sú : a) verejná súaž, b) užšia súaž, c) rokovacia konania so zverejnením, d) rokovacia konanie bez zverejnenia, e) súaž návrhov. Metódy verejného obstarávania pod¾a §12 sa oznaèujú ako nadlimitné, podlimitné, podprahové s vyššou cenou alebo podprahové s nižšou cenou, v závislosti na predpokladanej cene predmetu obstarávania. Metóda verejného obstarávania sa oznaèuje ako nadlimitná vtedy, ak predpokladaná cena predmetu obstarávania vzahovaná na vymedzený okruh obstarávate¾ov je rovnaká alebo vyššia ako finanèný limit uvedený v § 18 až 20. Metóda verejného obstarávania sa oznaèuje ako podlimitná, ak predpokladaná cena predmetu obstarávania vzahovaná na vymedzený okruh obstarávate¾ov je nižšia ako finanèný limit uvedený v §18 až 20, ale súèasne vyššia ako finanèný limit uvedený v odseku 4 a 5 §13. Odsek 4 znie : Metóda verejného obstarávania sa oznaèuje ako podprahová s vyššou cenou, ak súèet predpokladaných cien rovnakých druhov tovarov alebo služieb bez dane z pridanej hodnoty je nad 250 000 Sk, ale najviac 500 000 Sk v priebehu kalendárneho roka alebo poèas trvania zmluvy, ak sa zmluva uzaviera na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, a prác s predpokladanou cenou bez dane z pridanej hodnoty nad 500 000 Sk, ale najviac 1 000 000 Sk poèas trvania zmluvy. Na uzavretie zmluvy sa použije zjednodušený postup verejného obstarávania užšou

súažou, rokovacím konaním so zverejnením alebo rokovacím konaním bez zverejnenia ustanovený v štvrtej hlave. Odsek 5 znie : Metóda verejného obstarávania sa oznaèuje ako podprahová s nižšou cenou, ak súèet cien rovnakých druhov tovarov alebo služieb bez dane z pridanej hodnoty je najviac 250 000 Sk v priebehu kalendárneho roka alebo poèas trvania zmluvy, ak sa zmluva uzaviera na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, a prác, ktorých úhrnná cena bez dane z pridanej hodnoty poèas trvania zmluvy je najviac 500 000 Sk. Na uzavretie zmluvy sa použije zjednodušený postup verejného obstarávania rokovacím konaním bez zverejnenia ustanovený v štvrtej hlave. Vo verejnom obstarávaní je ve¾mi dôležité, aby obstarávate¾ dostatoène presne a vyèerpávajúco popísal práce, z ktorých pozostáva stavba. Opisu prác musí rozumie každý uchádzaè rovnako, pritom takýto opis musí umožòova spôsobilým uchádzaèom predloži ponuku na uskutoènenie prác. Z toho vyplýva dodržanie základného princípu verejného obstarávania a to nediskriminácia uchádzaèov. Vymedzenie rozsahu predmetu obstarávania v súèasnosti urèuje výmer MF SR è.R-3/1996 v znení opatrenia MF SR è.R-12/1999. Vymedzenie rozsahu predmetu obstarávania je stanovené v bodoch b), ba) uvedeného regulaèného výmeru MF SR è.R-3/1996. V súèasnosti už väzba na jednotnú klasifikáciu stavebných objektov (JKSO) je neplatná, lebo vyhláška FŠÚ è.124/1980 Zb. o nej bola zrušená opatrením ŠÚ SR è.128/2000 s platnosou od 1. mája 2000. Toto opatrenie vyhlasuje klasifikáciu stavieb na štatistické úèely. Triednik stavebných konštrukcií a prác je zatia¾ platný, i keï je zastaraný. V súèasnosti firma Cenekon Bratislava rieši nové triedenie a nové popisovníky stavebných prác v rámci vedecko-technického projektu "Vytvorenie klasifikaèného systému jednotného triedenia stavebnej produkcie". Klasifikácia produkcie Klasifikácia produkcie (KP) bola vypracovaná na báze európskeho štandardu CPA. KP vydal ŠÚ SR a je záväzná v rozsahu legislatívnych odkazov. Napríklad pre štatistické zisovanie od roku 1996 a hlavne "pre samostatné ocenenie priameho materiálu v súažných podkladoch" v rozsahu "minimálne šesmiestneho èíselného kódu" (regulaèný výmer R-3, èas B, bod 1 bb). KP nahradila (uvádzame len èo nás zaujíma z h¾adiska oceòovania ) : ·jednotnú klasifikáciu priemyselných odborov a výrobkov (JKPOV), ·jednotnú klasifikáciu výkonov (JKV), ·jednotnú klasifikáciu stavebných prác výrobnej povahy, ale len odbory 838 a 839, ktoré sa týkali prác výrobnej povahy v stavebníctve. Klasifikácia je urèená na kategorizáciu produktov (výrobkov, tovaru a služieb). Predmetom klasifikácie sú predovšetkým výrobky, ktoré sú dodávané odberate¾om a nie je rozhodujúce èi sú dodávané pre výrobnú alebo nevýrobnú spotrebu, investiènú výstavbu alebo na vývoz. Predmetom klasifikácie sú aj práce výrobnej povahy všetkých výrobných odvetví, ïalej èinnosti a služby, ktoré sa vykonávajú formou dodávky na zákazku a nesmerujú k vytváraniu nových hmotných produktov. Pokraèovanie v ïalšom èísle

Prevádzka malej vodnej elektrárne Bc. Ladislav Chvosta¾, závod Michalovce Foto: V.Schmutzer Vodná energia patrí k najstarším energetickým zdrojom ¾udstva. Energia vodných tokov je nevyèerpate¾ným, stále sa obnovujúcim energetickým zdrojom. Nevyužitie tohto prírod-

ného bohatstva predstavuje pre spoloènos nenávratné straty. Vïaka vhodným hydrologickým a spádovým pomerom je tok Laborca a jeho prítokov predurèený hydroenergetickému využitiu a to k výstavbe malých vodných elektrárni (MVE). Hlavný tok Laborca možno z h¾adiska spádových pomerov rozdeli na tri úseky: dolný (ústie - Michalovce) má priemerný

s e p t e m b e r

2 0 0 3

7 pozdåžny sklon toku 0,16 ‰, stredný (Michalovce Medzilaborce) 1,5 - 4,0 ‰ a horný úsek nad Medzilaborcami dosahuje priemerný pozdåžny sklon 16 ‰. V hlavných prítokoch sú spádové pomery ešte priaznivejšie. Na základe štúdie, ktorú vypracoval VÚVH Bratislava v decembri 1992, na samotnom toku Laborca a jeho prítokoch je dostatoèné množstvo vhodných profilov na vybudovanie MVE. Je ekonomickou škodou, že z vyše 19 vhodných profilov sa využívajú iba 2 MVE (Vojany a N. Rybnica). Z h¾adiska ekonomických nákladov na výstavbu MVE sa najvýhodnejšie javia tie profily, na ktorých je už vybudovaný vodohospodársky objekt, vodná nádrž, ha alebo stupeò, vzh¾adom na ich už vytvorený energetický spád a zabezpeèený vyrovnaný prietok. Výstavbou úplne nových MVE, hlavne výstavbou ich vzdúvacích objektov, dochádza ku konfliktom medzi technicko-ekonomickými požiadavkami diela a ochranou prírodného prostredia. Z toho dôvodu súèasou technického projektu by mal by spracovaný aj biotechnický projekt.

V rámci prehodnotenia návratnosti vložených investièných prostriedkov, ktorá je pri malých vodných elektráròach rýchla, sa v našom podniku pristúpilo k realizácii MVE na vodnej nádrži (VN) Starina. S výstavbou MVE na VN Starina sa zaèalo v roku 1994. Do prevádzky bola uvedená 15. decembra 1995. Pri návrhu strojno-technologického zariadenia pre energetické využitie sanitárneho prietoku z VN Starina bol rozpracovaný ideový námet zlepšovacieho návrhu pracovníkov PBaH. V projekte je rozpracované umiestnenie turbíny do jestvujúcich priestorov združeného funkèného objektu na kóte dnových výpustov pri zachovaní funkènosti vodného diela. Parametre vodného diela: maximálna povodòová hladina 343,00 m n. m. maximálna prevádzková hladina 340,00 m n. m. minimálna prevádzková hladina 309,60 m n. m. sanitárny prietok vo vegetaènom období 250 l/s sanitárny prietok mimo veget. obdobia 140 l/s Sanitárny prietok je odoberaný z potrubí dnových výpustov. Odbery sú realizované potrubím DN 200 a sú opatrené šupátkom DN 200 a montážnou vložkou. Za uzávermi sú osadené prechodové kusy z DN 200 na DN 350. Na potrubie DN 350 je zospodu napojený pôvodný odber pre sanaèný prietok DN 200, zhora prechodový kus DN 350 na DN 400, montážna vložka a uzatváracia klapka s elektropohonom. Prívodné potrubie DN 400 je vedené pod stropom, kde je pomocou závesných tyèí a objímok ukotvené do stropu tak, aby sa na turbínu neprenášali žiadne zaaženia. Výrobca turbín predpísal s oh¾adom na ve¾kos medzilopatkových kanálov jemné hrablice s osovou vzdialenosou prútov 20 mm. Z tohto dôvodu bolo potrebné na jestvujúce hrubé hrablice privari ïalšie prúty. Turbína je umiestnená v priestoroch dnových výpustov. Sanaèný prietok je energeticky využívaný Bánkiho turbínou Bk 45/15. Výrobca turbíny ÈKD TURBOTECHNICS - Rajec Jestøebí.

Parametre turbíny Maximálny výkon turbíny 112 kW Otáèky turbíny 506 otáèok/min. Generátor typ 1 AF 355 L 12 Turbína sa skladá z liatinovej skrine, v ktorej sa otáèa obežné koleso. Hriade¾ je uložený v ložiskách a je utesnený. Reguláciu prietoku umožòuje regulaèná lopatka, ktorá je uložená v hornej èasti skrine a je ovládaná Klimactom. K turbínovej skrini je dodávaný vertikálny nátok, ktorý je pripojený k prívodnému potrubiu. Kompletná turbína je uložená na základovom ráme. Hriade¾ turbíny je spojkou spojený s hriade¾om generátora. Na zabezpeèenie sanitaèného prietoku pri poruchách turbíny alebo výpadku siete, je prietok turbíny uzatváraný regulaènou klapkou a zdrojom jednosmerného napätia. Sústrojenstvo je dodávané pre automatickú bezobslužnú prevádzku s poruchovou automatikou. Turbína pracuje v paralelnom chode so sieou. Signalizácia stavov turbíny je vyvedená do prevádzkovej budovy. Získavaná elektrická energia sa vedie káblom cez komunikaènú a injekènú chodbu do jestvujúcej trafostanice. Nako¾ko MVE bola navrhovaná do hotového vodohospodárskeho diela, kde sa neuvažovalo s priestorom pre turbínu, bola montហtechnologického zariadenia obtiažna a dos namáhavá. Technologické zariadenie bolo dopravované cez komunikaènú chodbu a potom mostovým žeriavom na podlahu. Samotná montហturbíny a generátora sa uskutoènila pomocou kladkostroja. Riadenie turbíny Turbína môže pracova v dvoch režimoch riadenia : - ruèné riadenie - automatické riadenie Riadiaca jednotka je vybavená mikroprocesorom INTEL 80 C 198. Táto riadiaca jednotka umožòuje základné vlastnosti programového vybavenia : - bezobslužné prevádzkovanie MVE - automatické, resp. ruèné riadenie èinnosti jednotlivých agregátov MVE - realizácia elektronickej priestorovej väzby pri premenlivom spáde - regulácia výšky hladiny, prietoku, výkonu - meranie otáèok turbíny, generátora - výpoèet èinného výkonu z meraného fázového napätia a prúdu - monitorovanie prevádzky MVE - synchrónne záznamy o výrobe elektrickej energie. Mapovanie ekonomických výnosov V rámci dostupnosti údajov z predchádzajúcich rokov prevádzkovania MVE uvádzame nsledujúce hodnoty výroby elektrickej energie. Rok 1999 828 MWh Rok 2000 484 MWh Rok 2001 porucha turbíny (oprava ÈKD Blansko) Rok 2002 734 MWh Celkové tržby za sledované obdobie : 2 046 000,00 Sk Priemerná roèná tržba sa pohybuje v hodnotách 700 000,00 Sk. Keï porovnávame opravu turbíny a èas prestoja, ktorý trval 1 rok, stratili sme na tržbách 700 000,00 Sk a hodnota opravy bola 131 000,00 Sk. Meranie Množstvo dodanej elektrickej energie do rozvodnej siete VSE, a. s., Košice je merané èinným 3-fázovým elektromerom. Stavy tohto meradla sú mesaène odsúhlasené pracovníkmi VSE, a. s. a 1-krát štvrroène je realizovaná fakturácia množstva predanej elektrickej energie. Pokia¾ je v èinnosti turbína a dochádza k výrobe elektrickej energie, výkon generátora za každej situácie staèí pokry spotrebu vodného diela a nadprodukcia sa predáva. Pomer predaja a vlastnej spotreby sa pohybuje v hodnote 2 : 1, èiže zo svorkovej výroby generátora spotrebuje vodné dielo 1/3 a 2/3 energie sa predá VSE, a. s. Z uvedených skutoèností jednoznaène vyplýva pozitívne hodnotenie prevádzkovania MVE na VN Starina.

s e p t e m b e r

2 0 0 3

8

Cesta k akreditácii Ing. Emese Bodonová, OZ Košice Rok 2002 bol pre odbor vodohospodárskych laboratórií nároèný. Okrem prác, ktoré vyplývali z pracovných zadelení, sa vykonali práce v rámci prípravy na akreditáciu v zmysle STN EN ISO/IEC 17025 : 2000, èo znamelo vypracovanie systému manažérstva kvality a jeho zavedenie do praxe. Tento systém kvality je zdokumentovaný v Príruèke kvality odboru vodohospodárskych laboratórií OZ PBaH. Systém kvality je tvorený organizaènou štruktúrou, postupmi, procesmi a zdrojmi, potrebnými na uplatnenie manažérstva kvality. Má zlepšova efektívnos a úèinnos výkonnosti OVL, zaisti nezávislos, objektivitu skúšok a ochranu získaných výsledkov pred zneužitím. Okrem príruèky kvality sa vypracovali ïalšie dokumenty, ako metrologický poriadok, smernica na operatívne riadenie dokumentácie, 14 interných predpisov, 72 štandardných operaèných postupov, 24 základných návodov obsluhy, 21 pracovných pokynov, plán interných auditov a kontrolnej èinnosti, spisový a škartaèný plán a personálna dokumentácia pre každého zamestnanca OVL. Záznamy v poète 93, ktoré sú využívané pri práci v laboratóriách boli zatriedené do skupín technických záznamov alebo záznamov o kvalite, riadených alebo neriadených záznamov. Na u¾ahèenie práce bolo navrhnutých 140 druhov tlaèív. Pod¾a požiadavky STN EN ISO/IEC 17025 : 2000 došlo k úprave priestorov. Bola vytvorená miestnos na príjem vzoriek a na výdaj èistých vzorkovníc pre odber vzoriek a zhromažïovací priestor pre nebezpeèný odpad. Boli vykonané úpravy už existujúcich priestorov, aby vyhoveli hygienickým predpisom a predpisom pre správny priebeh skúšok. Na OVL boli vykonané validácie ( experimentálne potvrdenie a objektívne dokázanie vhodnosti metódy pre jej plánované využitie ) u všetkých skúšok dosiahnutých akreditáciu ( 52 skúšok ) . Bol vypracovaný postup na výpoèet neistôt ( parameter priradený k výsledkom merania, ktorý charakterizuje rozptyl hodnôt, ktoré sa môžu zdôvodnene priraïova k meranej velièine ). Neistoty boli vypoèítané ku každej skúške pre povrchové, odpadové vody bez odberu a ako aj s odberom. Na urèenie efektívnosti systému kvality a na overenie, èi

sú èinnosti v oblasti kvality a ich výsledky v zhode s plánovanými požiadavkami, slúži preskúmanie systému kvality. Interné audity sú nástrojmi na preverenie všetkých prvkov akreditovaných èinností. Ku dòu 1.9.2003 na sa vykonalo 13 interných auditov. Zistené nedostatky boli odstránené. S cie¾om zavedenia potrebných zmien a vylepšení systému kvality sa uskutoènilo preskúmanie manažmentom, kde bol prehodnotený rok 2002 a boli stanovené ciele kvality skúšobného laboratória na rok 2003. Bol vypracovaný postup na interné preverovania kvality vykonávania skúšok. Výsledky týchto kontrolných skúšok v roku 2002 boli vyhovovujúce ( ± 9,3 % ) . OVL sa zúèastòuje medzilaboratórnych porovnávacích skúšok. Od roku 1973 zamestnanci laboratória vykonali v rámci kruhových skúšok cca 1700 skúšok. V roku 2002 OVL sa zúèastnil 4 - krát medzilaboratórnych porovnávacích skúšok, kde sa vykonalo 209 skúšok. STN EN ISO/IEC 17025 : 2000 predpisuje používanie overeného skla a chemikálie s certifikátmi, ktoré sú finanène nároèné. Pre zistenie spokojnosti s prácou boli rozposlané dotazníky všetkým zákazníkom. Žiadny zákazník neuviedol námietky ani sažnosti. Aby jednotlivé skúšky boli vykonané pod¾a platných ISO, EN alebo STN boli zakúpené nové prístroje. Všetky prístroje, ktoré sa používajú, sú uvedené do prevádzky, zatriedené do skupín ( urèené, skúšobné a pomocné zariadenia ), obsluhované, kalibrované, overené pod¾a platného zákona è.142/2000 Z. z. a príslušných predpisov. Program overovania, kalibrácie a údržby meradiel je vypracovaný na každý aktuálny rok a musí by dodržaný. Bol vypracovaný plán kontrolnej èinnosti na aktuálny rok, jeho dodržanie je kontrolované 2 - krát roène. Zamestnanci sa zúèastòujú pravidelne externých akcií, zameraných na zvyšovanie kvalifikácie a na zlepšovanie systému kvality. Na OVL v rámci porád sú uskutoènené interné školenia a vykonávané metrologické vzdelávania. Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov je požiadavkou pre akreditáciu. Zamestnanci OVL odviedli hodnotnú prácu pri zavedení systému kvality pod¾a STN EN ISO/IEC 17025 : 2000, aby mohli poskytova služby zákazníkom na vysoko kvalitnej úrovni.

Naši jubilanti v treom štvrroku 2003 Životné jubileum 60 rokov

Životné jubileum 50 rokov

Ing.Bartolomej Andrašèík

Róbert Zarobila

OZ Košice

závod Michalovce Milan Dovhun

závod Trebišov Mikuláš Bodnár Michal Palèík

závod Košice

závod Poprad

Anna Znancová

závod Michalovce

Ján Èaèko Ladislav Danèo Milan Dzovník Štefan Forgáè Vladimír Mikula Mária Roha¾ová František Szabo

Zrnko múdrosti DOCTISSIMUS QUISQUE EST. - Èím je kto uèenejší, tým je skromnejší.

s e p t e m b e r

2 0 0 3

9

Hádanky - riešenie NÁSTROJ nechal na pavlaèi. PRIAMKA uhol pretína presnou rukou Martina. LÚPILA DEVA zaránky zelenkasté jonatánky.

Ing. Dušan Hronský, OZ Košice Výpustka Výpustka je hádanka, ktorej výsledok dostaneme, keï z náznaku alebo z jeho jednotlivých èastí vypustíme po jednej hláske. Náznak býva jednoduchý, rozvitý alebo zložený z èiastkových prvkov. Pre každý druh náznaku platí urèité pravidlo. Ak je náznak jednoduchý, vypustí sa hláska zo slova, ktoré tvoria náznak. Napr.: kryt - krt; kokos - koks; mazúrka - Maurka; Bájne bane; mladucha má ducha; ženista žení sa. Ak je náznak rozvitý, hlásku možno vypusti buï z náznaku ako celku, alebo osobitne z každého jeho slova. Napr.: Kabát nos - kabanos; zelené vesty - zlé nevesty; seno lánske- sen o láske; Výstrih ma vystríha; kam išla Kamila? Ak je náznak zložený, hláska sa vypúša z každého èiastkového prvku, resp. z každého slova náznaku. Napr.: obložka, tenisky - oblok aténsky; svetlo, vlas, Tirana - svetová strana.

3. VÝPUSTKA NAPÄTIE ma morí, MASA SNEHU padá z hory. MÁTE ÚSPECH v Raèi, váš hlas sa tam páèi. 4. VÝPUSTKA DOBRODINEC neznámy h¾adel na STROM pri stráni. Chlap ULITY od devy mámi, jeho PRÁZDNA REÈ nás raní. JEDINE MÁRIA S RADOSOU KRÁÈA S TALIZMANOM, kúpila ho na ceste pred starým kláštorom.

Príklad výpustky v plnom znení: LUK MNOHO rokov prachom zapadal. Nezabúdajte na to, keï OPÚŠATE rodný kraj. RIEŠENIE : LUÈIŠTE, STÁ - LÚÈITE SA.

Riešenie zasielajte do 10. novembra 2003. Riešenie hádaniek z èísla 2/2003. 1. 2. 3. 4.

Turnaj 1. VÝPUSTKA RANA päsou rýchlo modrie, v Níle koris ZVIERA žerie. Starý KÒAZ je vy¾akaný, že STOJÍŠ BLÍZKO RIEKY nahý.

PRAK, LATA, KAMARÁT, BIELKO - PRALA TAMARA TIELKO. ZBILI BARDA, DÁMA, HRAD - BILIARD ADAM HRÁ. KRAS, ÈALAMÁDA, BONA - KRÁÈALA MADONA. MAGAZÍN OKTÁVIA DÁ MI - MÁGA ZINOK TAVÍ ADAM.

Stav turnaja po 2. kole: 8 bodov: G. Nagyová, I. Nagyová, A. Onder, M. Onderková, O. Vindiš, D. Vindišová 7 bodov: Ing. V. Gallo, Ing. R. Ivanèo, RNDr. Z. Maašová, Ing. J. Prosba 4 body : Ing. O. Hrabovský

2. VÝPUSTKA Tesár VOZÍK tlaèí,

Bontón náš každodenný Ak sa vám stane, že potrebujete na návšteve použi toaletu, nepýtajte sa, èi ju môžete použi. Èo by sa stalo, keby zaznela zamietavá odpoveï? Napokon, ste hostia, priatelia. Poproste jednoducho domácich, aby vám ukázali, kde sa toaleta nachádza. soj.

Šport

Bežecké kvinteto na cestách Anton Onder, OZ Košice Foto: autor V letnom období si piati pracovníci Povodia Bodrogu a Hornádu preverovali svoju kondíciu úèasou na pretekoch v cestných behoch. Najlepšie výsledky dosiahol 32-roèný Slavomír Lindvai (na snímke so štartovým èíslom 107) reprezentujúci územný závod PBaH Košice. V maïarskom meste Zalaegerszeg, kde 3. augusta štartoval na 50 km dlhom cestnom behu, za úmornej horúèavy dobehol druhý, v èase 3:35:21 hod., so stratou siedmich minút za víazným maïarským bežcom. Okrem tohto medzinárodného úspechu Lindvai dosiahol chronologicky tieto výsledky na bežeckých podujatiach vo východoslovenskom regióne: 8. júna - 3. miesto v konkurencii 60 štartujúcich na Valalickom polmaratóne za 1:16:14 hod., 21.júna - 4. miesto /143 štart./ na polmaratónskej trati 21,1 km

Košice - Seòa za 1:13:46 hod., 6. júla - 4. miesto /112 štart./ na Dopravárskej desiatke v Košiciach èasom 34:45 min., 13. júla - 12. miesto /196 štart. z 5 štátov/ na Malom štrbskom maratóne-31km za 1:51:02 h., 17. augusta - 7. miesto /61 štart./ na Behu údolím Idy -10km za 35:33 min., 7. septembra - 3. miesto za Poliakmi /45 štart./ na behu Dukla - Svidník v osobnom rekorde na 20 km -1:05:51hod. Sedem bežeckých pretekov, z toho dva maratóny poèas leta absolvoval porieèny, vekom už veterán, Jozef Malejèík , štartujúci za územný závod PBaH Michalovce. Postupne v období od 7. júna do 7. septembra zabehol tieto preteky: - Kysucký maratón v Èadci na 42 195 m trati za 4:13:07 hod., - polmaratón - 21,1 km Košice - Seòa za 1:35:22 hod., - Dopravársku desiatku - 10 km za 43:53 min., - Malý štrbský maratón - 31 km za 2:26:09 hod.,

s e p t e m b e r

2 0 0 3

10 - Rajecký maratón v Rajci na 42195 m trati za 3:39:46 hod., - Michalovskú hodinovku výkonom 13860 m - Beh Kapušianskou pláòavou - 15 km za 1:03:36 hod. Po dlhšej pretekárskej prestávke testoval svoje kolenné kåby porieèny Dušan Reiser z územného závodu PBaH Michalovce. 7. septembra absolvoval Beh Kapušianskou pláòavou na 15 km trati z Ve¾kých Kapušian s obrátkou pri EVO Vojany a spä, v solídnom èase 1:02:05 hod. Odštepný závod PBaH Košice v maratónkach reprezentoval pracovník investièného odboru Peter Bréda, keï 21. júna absolvoval polmaratónsku tra 21,1 km na trase Košice - Seòa za 1:42:55 hod. Vo¾né termíny medzi pretekmi v orientaènom behu vyplnil pracovník vodohospodárskeho dispeèingu OZ PBaH Košice Anton Onder týmito cestnými behmi: Šebešská sedemnástka na 17 km trati s cie¾om vo Vyšnej Šebastovej za 1:19:40 hod., Hámorska dvadsiatka na 20 km trati z Remetských Hámrov okolo Morského oka a spä za 1:44:40 hod., majstrovstvá Slovenska veteránov v behu do vrchu v rámci Memoriálu Jána Stilla na 9,6 km trati s prevýšením 533 m z Novej Lesnej cez Smokovec na Hrebienok a Beh údolím Idy na 10 km trati za 45:44 min.

Mimoriadna manipulácia Ing. Ingrid Mydlová, závod Košice Vodná nádrž Ružín II bola vybudovaná ako vyrovnávacia nádrž pre preèerpávaciu vodnú elektráreò (PVE) Ružín I s objemom cca 4 milióny m3 vody pri max. prevádzkovej hladine 277,30 m n. m. Jedným z technologických zariadení vodnej stavby VD Ružín II sú tri segmentové uzávery na dnových výpustoch. Segmenty už v minulosti vykazovali nadmerné priesaky z dôvodu netesnosti a preto správca vodnej stavby, v zmysle záznamu z obhliadky konanej v rámci kontroly technicko bezpeènostného doh¾adu (TBD), pristúpil k vykonaniu diagnostiky telesa segmentov. Prvá obhliadka sa konala zaèiatkom júla, keï bolo rozhodnuté, že samotné meranie geometrie a defektoskopie bude realizované dòa 12.08.2003. Za týmto úèelom bol zahradený segment è.3 provizórnym hradením. Obhliadkou pracovného priestoru komisia konštatovala, že priesak cez provizórne hradenie nedovo¾uje realizova plánované skúšky. Na základe žiadosti správcu vodnej stavby VD Ružín II Krajský úrad v Košiciach svojím rozhodnutím povolil mimoriadnu manipuláciu a vypustenie nádrže VD Ružín II. S vypúšaním sa zaèalo dòa 19.8.2003 rovnomerným prietokom v Hornáde 6 m3s-1. Nádrž bola opä napúšaná dòa 28.08.2003. Minimálna hladina 272,40 m n. m. bola dosiahnutá dòa 29.08.2003 v dopoludòajších hodinách a zaèala sa turbínová prevádzka TG3. Poèas doby vypustenia nádrže sa vykonali merania

geometrie a defektoskopie na všetkých troch segmentoch. Výsledky meraní budú známe z odborného posudku v októbri. Na základe obhliadky telesa segmentu je zrejme, že tesnenia sú znaène poškodené, resp na niektorých miestach úplne chýbajú. Z h¾adiska poškodenia gumeného tesnenia sa javí ako najhorší stav na segmente è.1. Z tohto dôvodu bol segment ešte pred napustením nádrže zahradený provizórnym hradením. Okrem hlavného zámeru sa vypustenie nádrže využilo aj na osadenie výškomernej laty urèenej na meranie hladiny v nádrži VD Ružín II, na preèistenie a opravu hrablíc osadených na nadlepšovacom potrubí DN 1000, ako aj na èistenie vtoku na turbínu TG3. I keï turbínu TG3 prevádzkujú Slovenské elektrárne (SE, a.s.), èistenie pevnej stavby, ktorá je neoddelite¾nou súèasou vtoku na turbínu realizujú zamestnanci VD Ružín. V prevažnej miere ide o èistenie usadenín, naplaveného dreva, lístia a uhynutých rýb. Z h¾adiska bezpeènosti a hygieny je to pre zamestnancov nároèná práca. SE, a. s. sa na tejto èinnosti podie¾ajú len jedným zamestnancom, ktorý zabezpeèuje chod žeriava. Takýchto "súèinných" prác je na vodnej stavbe VD Ružín viac. Zároveò bol dokonèený vrt telesom hrádze, v ktorom bolo osadené meracie zariadenie typu RITTMAYER na zaznamenávanie a prenos stavu hladiny v nádrži na centrálny pult varovania a vyrozumenia, tzv .velín. V súèasnosti je na vodnej stavbe VD Ružín stav hladín primeraný množstvu zrážok. Celkový objem v nádrži je cca 40 mil. m3 vody, èo predstavuje deficit cca 12 mil. m3 vody.

Využitie reprodukcie rýb v úèelovom rybnom hospodárstve vodárenských nádrží Bukovec a Starina MVDr. Rastislav Grohol, OZ Košice Foto: autor Úèelové rybné hospodárstvo Úèelové rybárstvo vznikalo ako súèas biotechnológií a biomanipulaèných postupov pri formovaní špecifických biotopov predovšetkým úèelových vodných nádrží a melioraènej kanálovej siete. Uplatnenie našlo hlavne v procese výroby surovej pitnej vody vo vodárenských nádržiach. Rybárstvo v procese výroby pitnej vody sa znaène líši od rybárstva produkèného alebo športového. Podstata tejto odlišnosti je vo vplyve zarybòovania na životné prostredie a v nárokoch na vývoj kvality vody. Vo vzahu k biologickým procesom sa touto

problematikou zaèali zaobera vedecké inštitúcie ako ÈSAV, SAV, ÈAV , VÚVH Bratislava a VÚRH Vodòany. Vývoj biotopu vodárenskej nádrže Vodárenská nádrž vzniká predovšetkým akumuláciou povrchových vôd, takže dochádza k mnohostranným vplyvom na toto novo vzniknuté prostredie. Tieto vplyvy výrazne ovplyvòujú kvalitu vody s krátkodobým alebo dlhodobým úèinkom. Biologické a hydrochemické procesy prebiehajúce priamo v nádrži pôsobia dlhodobo s ažko návratným úèinkom. Biogénne prvky, teplota vody, prieh¾adnos, kyslíkové a håbkové pomery ovplyvòujú trofogénnu (úživnú) schopnos nádrže, ktorá vplýva na druhové zastúpenie a množstvo rastlinných a živoèíšnych organizmov. Spoloèenstvá rastlín a živoèíchov svo-

s e p t e m b e r

2 0 0 3

11 jím pôsobením môžu prispie k zlepšeniu alebo naopak k zhoršeniu kvality vody, èo sa následne prejaví v nákladoch na úpravu pitnej vody. Každá vodná nádrž prechádza v závislosti od jej ve¾kosti zákonitým vývojom. Tento proces oznaèujeme ako ,,starnutie nádrže". Eutrofizaèné procesy V súèasnej dobe sa venuje zvýšená pozornos vplyvu rias a siníc, z h¾adiska ich kvantity a kvality, na akos vody vo vodárenských nádržiach. Tieto organizmy sú schopné ve¾mi rýchlo sa rozmnožova a produkova obrovské množstvo organickej hmoty. Organická hmota ovplyvòuje kyslíkový režim nádrže, viaže a uvo¾òuje významné množstvá živín. Tieto v priebehu roèného cyklu, pri vrchole rozvoja rias a siníc a tiež pri ich odumieraní, môžu ve¾mi vážne ohrozi kvalitu vody v nádrži. Biomanipulácia K obmedzeniu nepriaznivých prejavov eutrofizácie sa vyžívajú rôzne metódy, z ktorých najvýhodnejšie sa javia biologické, z nich napríklad aplikácia vhodných druhov rýb ( úèelová rybná obsádka ), ktoré môžu svojím pôsobením priaznivo prispie k udržaniu alebo k zlepšeniu požadovanej kvality vody. K tomu sú potrebné biomanipulaèné opatrenia: a) Podpora výskytu dravých rýb na obmedzenie množstva zooplanktonofágnych druhov rýb. b) Obmedzenie výskytu zooplanktonofágnych druhov rýb ich zvýšeným odlovom a znemožòovaním podmienok pre ich prirodzenú reprodukciu. c) Introdukcia fytoplanktonofágnych druhov rýb na reguláciu rozvoja rias a siníc. d) Zavedenie regulaèných odlovov na úpravu kvantity a kvality ichtyofauny vrátane úèelovej obsádky. e) Vytvorenie vhodných podmienok pre reprodukciu žiaducich druhov rýb. f) Introdukcia bylinožravých rýb v prípade nadmerného rozšírenia vyšších vodných rastlín. Úèelová rybná obsádka ( ÚRO ) V pokusných podmienkach bolo dokázané , že kvalita vody môže by nepriaznivo ovplyvòovaná nevhodnou rybnou obsádkou. V procese úpravy vody je snaha dosiahnu vo vodárenských nádržiach takú kvalitatívnu a kvantitatívnu skladbu ichtyofauny, ktorá bude trvalo a úèinne pôsobi proti eutrofizaèným vplyvom. Úèelovou obsádkou rýb vo vodárenských nádržiach sa rozumie zaistenie dostatoèného zastúpenia tých druhov rýb, ktoré sa buï priamo podie¾ajú na obmedzovaní rozvoja vodárensky nevhodných druhov autotrófnych organizmov (siníc,rias, atï.) alebo svojou predaènou èinnosou znižujú poèetnos zooplanktonofágnych druhov rýb a tým nepriamo umožòujú rozvoj zooplanktónnych filtrátorov - väèších druhov perlooèiek, ktoré následne úèinnejšie obmedzujú rozvoj mikroskopických rias a siníc. Na základe predaèných a biomelioraèných schopností a tiež nárokov na životné prostredie boli ako súèas ÚRO vodárenských nádrží vyselektované nasledovné druhy rýb: 1. lososovité : -- pstruh potoèný (Salmo trutta morpha fario) -- lipeò tymiánový (Thymallus thymallus ) -- hlavátka podunajská (Hucho hucho ) 2. prechodné : -- zubáè ve¾koústy (Stizostedion lucioperca ) -- úhor (Anguilla anguilla ) 3. nepstruhové : -- šuka ( Esox lucius ) -- sumec ve¾ký ( Silurus glanis ) -- boleò dravý ( Aspius aspius ) Cielené využívanie týchto poznatkov sleduje: 1. Vytvorenie priaznivého kvalitatívneho a kvantitatívneho zloženia úèelových obsádok rýb. 2. Racionálne ovplyvòovanie a udržiavanie obsádok rýb zarybòovaním vhodnými druhmi rýb a potláèaním nežiadúcich druhov rýb regulaènými odlovmi. 3. Využitie rýb ako biologického indikátora havarijného zneèistenia vody.

4. Sledovanie a pravidelné kontroly zdravotného stavu rýb s dôrazom na kvalitu vodného prostredia. 5. Reguláciu a optimalizáciu biomasy biomanipulaèným úèinkom úèelovej rybnej obsádky. Charakter vodárenskej nádrže Vodárenské nádrže z h¾adiska požiadaviek na kvalitu vody by mali by hlbšie, chladnejšie, prevažne oligotrofného ( neúživného ) typu, umiestnené vo vyšších horských alebo podhorských polohách. V nižších polohách ležiace nádrže majú následkom rôznych nepriaznivých vplyvov zvýšený stupeò úživnosti ( trofie ). Trofické pomery urèujú podmienky pre potenciálnu produkciu rýb a ich druhové zastúpenie. Vhodnos nádrže pre urèitý druh rýb urèuje komplex fyzikálnych , chemických a biologických podmienok. Urèujúce sú spravidla : teplota, obsah kyslíka a reakcia vody ( pH ). Pod¾a týchto podmienok môžeme vodárenské nádrže rozdeli na : a) pstruhové - lososovitého typu, s vysokým obsahom kyslíka, nízkou teplotou a nízkymi hodnotami pH b) prechodné - dravèieho typu, s vysokým obsahom kyslíka, nízkou teplotou a nízkymi hodnotami pH c) nepstruhové - šukového typu, s kolísavým obsahom kyslíka, nízkou teplotou a kolísavými alebo vyššími hodnotami pH

Starina Správa vodárenských nádrží Vodárenské nádrže spravujú ako štátne vlastníctvo štátne vodohospodárske organizácie. Od roku 1965 to boli regionálne podniky povodí èlenené pod¾a hraníc hydrologických povodí, ktoré sa v roku 1997 zlúèili už ako odštepné závody v Slovenskom vodohospodárskom podniku, š.p., B. Štiavnica. Špecifické nároky na uplatòovanie rybárstva v procese výroby vody a ochrany jej kvality viedli k vytvoreniu úèelových rybných hospodárstiev na jednotlivých podnikoch povodí. V spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV) boli s prihliadnutím na ochranu kvality vody stanovené postupy a zásady uplatòovania úèelového rybárstva vo vodárenských nádržiach. V rámci prevádzkových èinností bolo od roku 1986 v podmienkach PBaH Košice vytvorené úèelové rybné hospodárstvo (ÚRH ), ktoré vzniklo prevzatím tejto èinnosti od Ústredného výboru Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline. Prevzatie tejto úlohy bolo nevyhnutné predovšetkým z h¾adiska vylúèenia možných rizík pri zabezpeèení hygienických, prevádzkových a bezpeènostných predpisov a tiež z dôvodu odlišnosti v spôsobe zarybòovania. Hygienické zásady, ktoré sú vo vzahu k ostatným prioritné, boli zhrnuté v ,,Záväzných opatreniach è. 17, úprava o základných hygienických zásadách pre zriaïovanie, vymedzenie a využívanie ochranných pásiem vodných zdrojov urèených na hromadné zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou a pre zriaïovanie vodárenských nádrží" (zaregistrované v Zbierke zákonov ÈSSR) z 20.7.1979. V súèasnosti túto problematiku rieši zákon è.184/2002 Z.z. zo dòa 19.2.2002 o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) a tiež zákon è.139/2002 z 15.2.2002 o rybárstve a vyhláška 238 Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dòa 17.4.2002. V správe SVP, š.p., OZ PBH Košice sú vodárenské nádrže Bukovec a Starina. Pokraèovanie v ïalšom èísle

s e p t e m b e r

2 0 0 3

Leto 2003 -- deficit vody

Šíravský kanál - sucho

Šíravský kanál - bežne

Ružín

Ružín

Foto: Ing. V.Braník RNDr. E.Elexová, PhD. V. Schmutzer

HLAS POVODIA - èasopis SVP, š. p., OZ Povodie Bodrogu a Hornádu Košice Redakèná rada: Ing. V. Kundrát (predseda), Ing. A. Baláž, Ing. L. Bödi, Ing. V. Kožuch, Ing. M. Mišèik, Ing. L. Orolínová, Ing. J. Tkáè Š Adresa redakcie: Povodie Bodrogu a Hornádu, Ul. Ïumbierska 14, 041 59 Košice Š Zodpovedný redaktor: RNDr. Z. Maašová, tel.: 055/6008170 Š Grafická úprava: Bc.L. Tkáèik Š Tlaè: Tulip reklama, Yellow Š Vydáva: SVP, š.p., odštepný závod Povodie Bodrogu a Hornádu Košice Š Registraèné èíslo: 2906/2002 Š Distribúcia zdarma.