DYNAMIKA ZNALOSTÍ V SEKTORE DOPRAVY A LOGISTIKY V ŢILINSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI NA POZADÍ JEHO HISTORICKÉHO VÝVOJA

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII

DYNAMIKA ZNALOSTÍ V SEKTORE DOPRAVY A LOGISTIKY V ŢILINSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI NA POZADÍ JEHO HISTORICKÉHO VÝVOJA Mária ROSTÁŠOVÁ, Alena CHRENKOVÁ, Miriam MOČKOVÁ Ţilinská univerzita v Ţiline [email protected], [email protected], [email protected] Abstrakt Príspevok sa zaoberá analýzou vývoja firemného sektora, vývoja vzdelávania, vývoja vedy a výskumu a analýzou politiky rozvoja v sektore dopravy a logistiky v Žilinskom samosprávnom kraji. Kľúčové slová: doprava, logistika, Žilinský samosprávny kraj 1

ÚVOD

Ţilinský kraj má strategicky významnú polohu v rámci dopravného napojenia v severo-juţnom a východo - západnom dopravnom napojení. Regiónom prechádzajú významné dopravné koridory ţelezničnej a cestnej dopravy, časti diaľnic D1, D3 a rýchlostné komunikácie. Územím kraja je navrhovaná Váţska vodná cesta, ktorej realizácia je v súčasnosti len v teoretickej rovine. V kraji je lokalizované jedno medzinárodné letisko a dve letiská regionálneho významu. Taktieţ je tu vybudovaná najhustejšia a najlepšie pripravená sieť cyklotrás. Problémom je nepriaznivý technický stav ciest v ŢSK a nedobudovanosť diaľníc D1 a D3. Doprava predstavuje úmyselný pohyb dopravných prostriedkov po dopravných cestách za účelom premiestnenia osôb alebo nákladu, prípadne činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava. Koordináciou, zosúladením, prepojením a optimalizáciou toku surovín, materiálu, polovýrobkov, výrobkov a sluţieb s optimálnym vynaloţením prostriedkov sa zaoberá logistika. Poskytovatelia sluţieb v sektore dopravy a logistiky teda zabezpečujú, aby bol potrebný tovar v správnom čase na správnom mieste, v správnom mnoţstve, v správnej kvalite a za správnu cenu.

DYNAMIKA ZNALOSTÍ V SEKTORE DOPRAVY A LOGISTIKY V ŢSK NA POZADÍ JEHO HISTORICKÉHO VÝVOJA

2

VÝVOJ FIREMNÉHO LOGISTIKA

SEKTORA

V

SEKTORE

DOPRAVA

A

Vývoj sektora dopravy a logistiky v Ţilinskom regióne je úzko spätý s celkovou politickou a ekonomickou situáciou v Slovenskej republike. Pred rokom 1990 zabezpečovali dopravné a prepravné sluţby na území Ţilinského regiónu Československá automobilová doprava, n. p. (ČSAD), Dopravný komunálny podnik Ţilina (neskôr Dopravný podnik mesta Ţiliny) a Československé dráhy, n. p. (ČSD). V rámci regiónu boli na výrobu dopravných prostriedkov, resp. ich komponentov orientované: ZVL Kysucké Nové Mesto (loţiská), Tatra Čadca (závod Tatra – nápravy pre nákladné vozidlá), ZŤS Martin (výroba špeciálnych zariadení – kontajnerov, traktorov a komponentov aj pre vojenské účely). Pre ţelezničnú dopravu vykonávali opravovne vo Vrútkach a v Ţiline údrţbu, opravy a rekonštrukcie ţelezničných vozňov. Na obchod s motorovými vozidlami bola zameraná Mototechna, ako celoštátny obchodný podnik so svojimi prevádzkami v okresných mestách. Po roku 1990 došlo k plnej liberalizácii obchodu s motorovými vozidlami. Obdobie rokov 1990 – 1992 predstavovalo obdobie transformácie a odčleňovania subjektov. V roku 1991 bola na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra zaloţená ČSAD, š. p., Ţilina. Neskôr došlo v dôsledku rozdelenia Československej federatívnej republiky k zmene názvu na Slovenskú automobilovú dopravu, š. p. Ţilina. K 31. decembru 1992 došlo k zániku spoločnosti České dráhy, n.p. na základe zákona č. 625/1992 Zb. o zániku štátnej organizácie Československé štátne dráhy a ako nástupnícke podniky vznikli České dráhy a Ţeleznice Slovenskej republiky. Významným medzníkom bolo v roku 1992 zaloţenie Zväzu zasielateľov Slovenska (dnes Zväz logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky). Jedným zo šiestich zakladajúcich členov bola A-TRANS, spol. s r. o. Pôvodne išlo o dopravnú spoločnosť, ktorá neskôr rozšírila svoje aktivity o zasielateľské sluţby, colno– deklaračnú činnosť, skladovanie tovaru a v súčasnosti je významným poskytovateľom zasielateľských sluţieb v Ţilinskom regióne. V roku 1995 stála A-TRANS, spol. s r. o. aj pri zaloţení ďalšej spoločnosti – Colspedia, s. r. o., ktorá poskytuje komplexné sluţby z oblasti logistiky, colnej deklarácie a prevádzky verejného colného skladu. V roku 1993 sa odčlenila nákladná doprava v podniku Slovenská automobilová doprava, š.p. Ţilina a boli vytvorené samostatné podniky Slovenská autobusová doprava, š. p. (SAD) a Nákladná automobilová doprava, š. p. (NAD). V rokoch 1993 – 2002 sa formovala nová štruktúra sektora dopravy a logistiky. Väčšina dopravných podnikov, ktoré v súčasnosti pôsobia v Ţilinskom regióne, vznikla


práve v tomto období (napr. Colspedia, s. r. o., LAS-IMEX, s. r. o., Pevas, s. r. o., Omega Servis Slovakia, a. s., North Slovakia Camion, s. r. o. a pod.). Prevaţne išlo o podniky, ktoré prostredníctvom vlastných dopravných prostriedkov zabezpečovali vnútrozemskú a medzinárodnú prepravu. V nadväznosti na rozvoj týchto podnikov sa vyvíjali aj zasielateľské podniky zabezpečujúce obstarávanie prepravy vecí. V roku 1995 zaloţili spoločníci Tento, a. s., A-Trans, a. s. a NDŢ, s. r. o. novú spoločnosť Colspedia, s. r. o., s cieľom vybudovať pracovisko colnej deklarácie a zasielateľských činností ako základ pre logistické centrum nadregionálneho významu. V súčasnosti Colspedia, s. r. o., ponúka sluţby colnej deklarácie, skladovania, cestného a ţelezničného zasielateľstva, skladovej logistiky a navrhuje konkrétne riešenia pre optimalizáciu, koordináciu a synchronizáciu činností v oblasti logistiky. Okrem vzrastu nákladnej dopravy bol v 90. rokoch minulého storočia zaznamenaný aj rozvoj osobnej dopravy, najmä mestskej hromadnej dopravy. V Ţiline boli vybudované nové trolejbusové trasy a depo s troma meniarňami, ktoré boli uvedené do prevádzky v roku 1994. DPMŢ sa v nasledujúcich rokoch orientoval na elektronizáciu mestskej hromadnej dopravy. Ţilina mala ako prvé mesto na Slovensku vo všetkých vozidlách v prevádzke informačný systém, ktorý pozostáva z palubného počítača, elektronických označovačov, elektronických smerových tabúľ a akustických hlásičov na oznamovanie zastávok v interiéri vozidla, ako aj do exteriéru na zastávky pre potreby orientácie nevidomých a slabozrakých. Údaje získané týmto informačným systémom sú zároveň základom pre optimalizáciu dopravy. Na konci 20. storočia prebiehal v sektore dopravy proces privatizácie. Na základe uznesenia vlády SR z roku 1999 bol do neho zaradený aj štátny podnik SAD Ţilina a v roku 2002 sa na základe zakladateľskej listiny pretransformoval na SAD Ţilina, a. s. Začiatok nového tisícročia bol spojený s výrazným rozmachom logistiky. V tomto období si zahraniční investori všimli Slovensko ako zaujímavý región pre podnikanie, pretoţe ponúkal kombináciu lacnej a vzdelanej pracovnej sily, geografickú blízkosť k západným trhom, ako aj blíţiace sa začlenenie do Európskej únie. V dôsledku toho došlo na našom území k expanzii zahraničných reťazcov a vstupu zahraničných investorov, ktorí priniesli so sebou aj sieť subdodávateľov. Obdobie pred vstupom do Európskej únie bolo spojené aj s obnovou vozového parku, pretoţe dopravcovia boli povinní splniť emisné limity Euro 2 a Euro 3, aby mohli získať povolenie na prepravu v členských štátoch Európskej únie. Vstup do Európskej únie v roku 2004 znamenal odstránenie viacerých bariér, ktorým boli dopravcovia nečlenskej krajiny vystavení. Zjednodušilo sa tak pôsobenie dopravcov na európskom dopravnom trhu, zároveň sa však zostrila konkurencia. Významným medzníkom pre Ţilinský región bolo v roku 2004 podpísanie zmluvy medzi Vládou SR a KIA Motors Slovakia, s. r. o., na základe ktorej sa začala


výstavba nového závodu v Tepličke nad Váhom. Samotná výroba bola spustená v decembri 2006. Dôleţitými inštitúciami ovplyvňujúcimi vývoj sektora dopravy a logistiky v Ţilinskom regióne sú Ţilinská univerzita v Ţiline a Výskumný ústav dopravný, a.s. 3

VÝVOJ VZDELÁVANIA (VYSOKÉ ŠKOLSTVO) V ODBOROCH PRÍBUZNÝCH DOPRAVE A LOGISTIKE

Vysoká škola dopravy a spojov vznikla 1. októbra 1953 v Prahe vyčlenením fakulty ţelezničného inţinierstva z Českého vysokého učenia technického. Hlavným dôvodom vzniku bola potreba vychovávať pre významné odvetvie národného hospodárstva – dopravu – odborníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorí by boli schopní povzniesť technickú, technologickú, organizačnú a ekonomickú úroveň tohto odvetvia. V roku 1959 vládnym nariadením bolo pôsobisko Vysokej školy preloţené z Prahy do Ţiliny. Profil školy bol rozšírený na všetky druhy dopráv (okrem vodnej) a spoje. Škola bola premenovaná na Vysokú školu dopravnú a počet fakúlt sa zníţil na tri. Medzinárodné kontakty a aktivity mali svoje základy budované uţ v historických začiatkoch fakulty. V 50. rokoch minulého storočia sa škola formovala za účasti odborníkov vtedajšieho ZSSR a NDR. Kontakty sa neskôr transformovali na dohody o spolupráci s vysokými školami v Dráţďanoch a v Moskve. Spolupráca v oblasti vzdelávania a vedeckovýskumnej činnosti sa potom dlhé roky orientovala predovšetkým na štáty východného bloku. Aktivity spolupráce boli orientované na výmenu vedeckých pracovníkov, výmenné praxe študentov a na riešenie vedeckovýskumných úloh medzinárodného významu. Na prelome rokov 1989 a 1990 sa významne posilnila autonómia vysokých škôl. Na VŠDS sa uskutočnila rozsiahla reštrukturalizácia, ktorá viedla k vzniku nových fakúlt, s čím súviselo aj vytvorenie ďalších študijných odborov, z ktorých časť bola orientovaná na oblasť dopravy a logistiky. Vznik Slovenskej republiky 1.januára 1993 bol pre VŠDS významný aj tým, ţe pôvodne celoštátna škola mala učiteľský zbor a študentov z celej ČSR. Po roku 1993 študenti z ČR postupne dokončili štúdium a ďalší prichádzali iba vo veľmi obmedzenom počte. Odišiel aj značný počet učiteľov. VŠDS si teda musela postupne prebudovávať svoje zameranie a zázemie. Postupne došlo k rozširovaniu profilu VŠDS a vzniku nových študijných odborov a programov, následkom čoho v roku 1996 na základoch VŠDS vznikla Ţilinská univerzita v Ţiline.


Základným strategickým cieľom Ţilinskej univerzity v Ţiline v oblasti dopravy a logistiky je ďalší rozvoj, zaloţený na tradičnom ponímaní jej vedeckého, vzdelávacieho poslania, budovanie univerzity schopnej s predstihom a adekvátne reagovať na rýchlo sa meniace reálne prostredie sektora dopravy a logistiky s vyuţitím svojho inovačného potenciálu. Ide o rozvoj univerzity ako vzdelávacej a vedeckovýskumnej inštitúcie s vysokou prestíţou a trvalým miestom medzi slovenskými univerzitami, s významným podielom vedeckovýskumnej činnosti, doktorandského štúdia a medzinárodnej spolupráce v rámci európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru. Ţilinská univerzita bude naďalej vytvárať flexibilné vzdelávacie prostredie, ako aj zabezpečovať všetky formy celoţivotného vzdelávania pre potreby sektora dopravy a logistiky. Cieľom je vytvoriť atraktívny, prístupný, modulárny a trhový systém celoţivotného vzdelávania v spolupráci všetkých zainteresovaných súčastí univerzity (Ústavu celoţivotného vzdelávania, fakúlt, oddelení vzdelávania, ďalších ústavov) a partnerov z regiónu, SR i zo zahraničia. 4

VÝVOJ VEDY A VÝSKUMU V OBLASTI DOPRAVY A LOGISTIKY

Vývoj vedy a výskumu v sektore dopravy a logistiky je charakterizovaný niekoľkými etapami vývoja. Významný vplyv naň malo definovanie základnej koncepcie budovania vedecko-výskumnej základne rezortu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT SR), ktorá bola zaloţená na maximálnom vyuţití vedeckovýskumného potenciálu rezortného aplikovaného výskumu, reprezentovanom Výskumným ústavom dopravným Ţilina (VÚD), Výskumným a vývojovým ústavom ţelezníc Ţilina (VVÚŢ) a Výskumným ústavom spojov Banská Bystrica (VÚS). Výskumný ústav dopravný bol zaloţený ako Vedecko-výskumný ústav dopravný v Prahe v roku 1954. Ďalšie pracoviská mal v Brne, v Bratislave a od roku 1964 aj v Ţiline. Ťaţisko riadiacej sféry ústavu sa do Ţiliny presunulo v roku 1972. Pri zániku Československej federatívnej republiky sa uskutočnilo delenie ústavu, pri ktorom však niektoré výskumné oblasti zostali v Českej republike, napr. výskum v oblasti cestnej infraštruktúry, civilného letectva a pod. V období po roku 1993 sa nedarilo výrazne zapojiť do riešenia rozvojových problémov rezortu dopravy vedecko-výskumný potenciál vysokoškolského a akademického sektora, čo bolo spôsobené viacerými objektívnymi a subjektívnymi faktormi (napr. absencia príslušných legislatívnych noriem, nového prístupu k financovaniu, nefungujúci systém prepojenia základného a aplikovaného výskumu a pod.). Na odstránenie tohto stavu a na otvorenie systému výskumu a vývoja v rezorte dopravy bola v roku 1996 zriadená “Koordinačná rada pre vedu a výskum MDPT SR”, ktorá aţ do roku 1999, kedy ukončila svoju činnosť, pôsobila ako poradný orgán ministerstva v oblasti vedy a výskumu. Jej členmi boli zástupcovia ministerstva,


rezortného výskumu, vysokoškolského, akademického a podnikateľského sektora. V roku 1997 bola na podporu uţšej väzby s vysokoškolským sektorom a uzavretia cyklu “veda – výskum – realizácia” podpísaná dohoda o spolupráci medzi MDPT SR a Ţilinskou univerzitou, ktorej hlavným cieľom bolo zintenzívniť vzájomnú spoluprácu vo všetkých spoločných oblastiach, vrátane vedy a výskumu. V súčasnosti podporu výskumu charakterizuje:  zapojenie vedecko-výskumného potenciálu akademického sektora do riešenia

rozhodujúcich rozvojových úloh rezortu,  zapojenie podnikateľskej sféry do formulovania a financovania vedy a výskumu

a zvýšenie zodpovednosti podnikateľskej sféry za realizáciu a transfer výsledkov výskumu a vývoja do praxe,  podpora prípravy novej generácie odborníkov a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov výskumu a vývoja,  intenzívnejšie zapojenie výskumných a vývojových kapacít do medzinárodných vedecko-technických programov. Rovnako v roku 1986 bol na základe poţiadavky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zriadený Ústav súdneho inţinierstva, s cieľom prehĺbiť vedeckú, pedagogickú, kontrolnú a posudkovú činnosť vo všetkých technickoprávnych problémoch dopravy a spojov. V roku 1993 bol ústav prijatý za člena Európskeho zdruţenia pre výskum a analýzu cestných nehôd (EVU). Na základe rozhodnutia Akademického senátu Vysokej školy dopravy a spojov získal v roku 1994 štatút samostatného vedeckého, vzdelávacieho, konzultačného a znaleckého pracoviska. V súčasnosti ústav, na základe poţiadaviek Ministerstva spravodlivosti SR, vypracováva a vydáva Znalecké štandardy ako záväzné metodické pokyny pre postupy znalcov a samostatné Metodické pokyny pre dielčie oblasti znaleckej činnosti. V záujme zlepšenia koordinácie výskumnej základne Ţilinskej univerzity v Ţiline a jej materiálnych a ľudských zdrojov bol zaloţený Ústav dopravy Ţilinskej univerzity v Ţiline – CETRA. Po overení vedeckej, výskumnej a organizačnej spôsobilosti zástupcami EÚ mu bol v roku 2000, ako jednej z dvoch slovenských inštitúcií, pridelený štatút Centra excelentnosti. Jeho činnosť je zameraná na účasť vo výskumných projektoch rámcových programov EÚ výskumu a vývoja v oblasti dopravy. CETRA participovala na projektoch 5. a 6. Rámcového programu a v súčasnosti sa podieľa na koordinácii a riešení projektov v rámci 7. Rámcového programu. V roku 2009 vznikli na Ţilinskej univerzite v Ţiline centrá excelentnosti, ktorých cieľom je podpora výskumu s vysokou pridanou hodnotou. Centrá pracujú na báze interdisciplinárnych tímov s výrazným zapojením doktorandov, zahraničných výskumných pracovníkov a mimouniverzitných inštitúcií. Centrum excelentnosti pre systémy a sluţby inteligentnej dopravy je jediné svojho druhu na Slovensku, ktoré sa zaoberá výskumom a vývojom systémov a sluţieb inteligentnej dopravy s vyuţitím najnovších technológií. Okrem monitorovania a vyhodnocovania inteligentných


dopravných prostriedkov a prepravovaných objektov hodnotí inteligentnej infraštruktúry a podieľa sa na riadení dopravy. 5

aj

subsystémy

ANALÝZA POLITIKY ROZVOJA SEKTORA DOPRAVY A LOGISTIKY

Cieľom dopravnej politiky je vytvoriť transparentné podmienky a minimalizovať riziká v rámci prístupu na dopravný trh a dopravnú infraštruktúru a zabezpečiť neustále narastajúce prepravné potreby spoločnosti (prepravy nákladov a osôb) v poţadovanom čase a kvalite pri súčasnom zniţovaní negatívnych účinkov dopravy na ţivotné prostredie. Rámcom pre dosiahnutie týchto cieľov musí byť zabezpečenie trvalo udrţateľného rozvoja, ktorý zahŕňa hospodársky vývoj, spoločenskú solidaritu a prijateľnosť pre ţivotné prostredie. Dopravná politika Slovenskej republiky sa začala formovať v súvislosti so vznikom Slovenskej republiky, čo si vyţadovalo prehodnotiť a definovať nový prístup a stratégiu pri napĺňaní ekonomických a integračných ambícií. Preto uţ v roku 1993 prijala vláda SR pre zabezpečenie rozvoja dopravy dva základné dokumenty, ktoré definovali nový rozsah, smerovanie a kvalitu dopravnej politiky samostatnej SR a to Zásady štátnej dopravnej politiky SR a Koncepciu rozvoja dopravy Slovenskej republiky. Následne v roku 2000 došlo k aktualizácii Zásad štátnej dopravnej politiky SR, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 21/2000 ako základný systémový dokument rezortu dopravy. Aktualizovaná štátna dopravná politika SR bola formulovaná v konkrétnych zásadách, ktorých následná implementácia zabezpečila plynulú integráciu SR do európskych štruktúr v oblasti dopravy. Na úrovni EÚ vydala Európska komisia v septembri roku 2001 novú spoločnú dopravnú politiku v Bielej knihe „Dopravná politika EÚ do roku 2010 – Čas rozhodnúť“ (COM 2001/370), z ktorej vyplýva, ţe dosiaľ nedošlo k harmonizovanému vývoju spoločnej dopravnej politiky, čo je dôvodom súčasných problémov, ku riešeniu ktorých má nová Biela kniha prispieť. Najväčším úskalím strategického dokumentu, akým je dopravná politika, je skutočnosť, ţe nie vţdy je vytvorené priaznivé prostredie na implementáciu jej dopravno-politických zámerov, dokonca aj vo vyspelých štátoch EÚ dochádza k oneskorovaniu jej aplikácie. Ţilinský kraj je priemyselne vyspelý a preto v ňom vzniká určitý tlak na prepravné kapacity u jednotlivých druhov prepráv – ţelezničnej, automobilovej a následne i leteckej a vodnej. Ekonomické a hospodárske zmeny v nových geopolitických podmienkach v posledných rokoch spôsobili v kraji prudký nárast dopravnej intenzity ako v medzinárodnej tak i v regionálnej cestnej doprave. Pre zabezpečenie rýchlej a kvalitnej prepravy tovarov a osôb je potrebné skvalitniť infraštruktúru. Cestná sieť v kraji je dostatočne hustá, má však nevyhovujúce technické parametre a zlú kvalitu vozoviek (hlavne 2. a 3. triedy).


Podľa zákona č. 416/2001 prešli na samosprávne kraje kompetencie na úseku dráh (1. 1. 2002) a cestnej dopravy (1. 4. 2002), a od 1. 1. 2004 na úseku pozemných komunikácií. V rámci decentralizácie a modernizácie verejnej správy v roku 2004 prešli cesty II. a III. triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva samosprávnych krajov. V strategickej oblasti infraštruktúry a regionálnej dostupnosti je pozitívny vývoj moţné sledovať prostredníctvom skvalitnenia a nárastu dĺţky cestných komunikácií, čoho dôsledkom je i pozitívny pokles usmrtených osôb pri dopravných nehodách. Ţilina je prirodzeným cestným a ţelezničným uzlom a spolu s koncentráciou priemyslu v regióne vytvorili podmienky na výstavbu stanice, ktorá umoţní redistribúciu tovarových tokov z tejto oblasti. Projekt má väzby na modernizáciu ţelezničných tratí v tejto oblasti a na ďalšie projekty - terminál intermodálnej prepravy Ţilina a logistický park Ţilina. Financovanie je zabezpečené z Kohézneho fondu v celkovom objeme 51 622 627,05 € (85 %) a zo štátneho rozpočtu vo výške 9 109 875,36 € (15 %). Terminál v Ţiline bude patriť do komplexu tovarových centier nákladnej dopravy. Súčasťou bude aj doplnkový terminál v Ruţomberku a nácestné colné odbavovacie strediská. Podľa dohody AGTC patrí ţelezničná trať Bratislava - Ţilina do medzinárodnej siete tratí kombinovanej dopravy. Práve kombinovaná doprava je vystavená silnej konkurencii medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy a nepatrí medzi priority vlády, čo poškodzuje regióny s vysokým podielom chránených území. Vnútrozemská vodná doprava sa v súčasnosti na území ŢSK nevykonáva. Uznesením vlády SR č. 469/2000 bola schválená „Koncepcia rozvoja vodnej dopravy“. Koncepcia definuje rieku Váh ako súčasť multimodálnych koridorov č. V a VI s medzinárodným označením E 81 podľa dohody AGN (Európska dohoda o hlavných vodných cestách). Význam letiska spočíva tieţ v uľahčení prístupu najmä pre zahraničnú podnikateľskú klientelu z dôvodov vstupu zahraničných investícii a obchodných kooperácii s firmami v Ţilinskom kraji. Z týchto dôvodov je Letisko Ţilina perspektívne a dôleţité pre ďalší rozvoj kraja. Do budúcnosti sa plánuje s predĺţením vzletovej a pristávacej dráhy, s rekonštrukciou a výstavbou odbavovacích zariadení. Predpokladá sa pristávanie civilných lietadiel strednej triedy. V koncepcii sa ďalej uvaţuje s intenzívnejším vyuţívaním letiska na účely stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania pre účely civilného letectva, kde najdôleţitejšiu úlohu zohrá Ţilinská univerzita v Ţiline. 6

VÝVOJ INŠTITÚCIÍ V DOPRAVE A LOGISTIKE

Na činnosť firiem pôsobiacich v sektore dopravy a logistiky majú okrem iných faktorov vplyv aj sektorové zdruţenia. Priamo v Ţilinskom kraji síce nemá sídlo ţiadne


z nich, ale ich celoslovenská pôsobnosť ovplyvňuje aj firmy pôsobiace v tejto oblasti v sektore dopravy a logistiky. Konkrétne ide o Zdruţenie cestných dopravcov Slovenskej republiky (ČESMAD), Zväz logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky, Zdruţenie automobilového priemyslu Slovenskej republiky a Spolok automobilových inţinierov a technikov Slovenska. 7

ZÁVER

Vývoj v oblasti dopravy a logistiky poukazuje na silu poznania imitáciou, ktorá jasne determinuje šírenie poznatkov vo väzbe na úzke prepojenia podnikovej praxe so vzdelávacími a výskumnými inštitúciami. POUŢITÁ LITERATÚRA [1] HORŇÁK, M.: Dopravná infraštruktúra – analýza kontextu regionálneho rozvoja v predtransformačnom období. [online]. [cit. 2010-05-12]. Dostupné na: http://www.humannageografia.sk/hornak/Hornak_2006b.pdf. [2] MDPT SR: Koncepcia výskumu a vývoja rezortu MDPT SR do roku 2005. [online]. [cit. 2010-05-18]. Dostupné na: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=4331. [3] RYBA, J.: 60 let ČSAD: Přehled základních informací ke vzniku a vývoji ČSAD na území Československé republiky. [online]. [cit. 2010-05-12]. Dostupné na: http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=7066. [4] ŠULGAN, M. – GNAP, J. – MAJERČÁK, J.: Postavenie dopravy v logistike. Ţilina: Ţilinská univerzita v Ţiline, 2008. 2. prepr. vyd. 238 s. ISBN 978-80-8070784-2. [5] ŢILINSKÁ UNIVERZITA V ŢILINE: Správa o činnosti a stave Žilinskej univerzity v roku 2009. [online]. [cit. 2010-05-12]. Dostupné na: http://www.uniza.sk/menu/inc.asp?menu=145&ver=sk&sub=sprava_ZU2009.htm l [6] www.a-trans.sk [7] www.cesmad.sk [8] www.cetra.uniza.sk [9] www.colspedia.sk [10] www.dpmţ.sk [11] www.kia.sk [12] www.sadza.sk [13] www.satis.bts.sk [14] www.susr.sk [15] www.uniza.sk [16] www.usi.sk [17] www.vud.sk [18] www.zapsr.sk


[19] [20]

www.zlz.sk www.zsr.sk

Grantová podpora Príspevok je publikovaný v rámci projektu APVV-0230-07-Regionálne dimenzie poznatkovej ekonomiky.

DYNAMIKA ZNALOSTÍ V SEKTORE DOPRAVY A LOGISTIKY V ŢILINSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI NA POZADÍ JEHO HISTORICKÉHO VÝVOJA

Recommend Documents