20. február 2012 Ročník VI. číslo 4 ZADARMO www.bakurier.sk
Budú elektromobily parkovať bezplatne?
Pri Čunove unove má vzniknúťť golfové ihrisko
Mesto pripravuje novú parkovaciu politiku.
18 jamiek má byť hotových už v budúcom roku.
str. 3
Bratislavský maratón pobežia opäť kvalitní Keňania Chystá sa útok na rekord podujatia z roku 2008.
str. 15
str. 7
Rozšírenie Židovskej zatiaľ Dvojtýždňové mrazy v meste zostáva len nápadom ukončila snehová búrka
Úzky chodníček pre jedného človeka susediaci s cestou, po ktorej jazdia autá. Takto vyzerá Židovská ulica, jedna z atraktívnych turistických tepien, spájajúca napríklad prístup k Bratislavskému hradu s centrom mesta. Už niekoľko rokov však existuje projekt, ktorý by mohol pomerne lacno a jednoducho vyriešiť situáciu v prospech chodcov.
Išlo by o rozšírenie chodníka nad Staromestskú ulicu vybudovaním kovovej konštrukcie, zapus-
tenej do pôvodného múru a prekrytej dreveným roštom. Projekt „je jasnou reakciou na priam arogantné doriešenie mestskej komunikácie nad priepasťou Staromestskej ulice, kde je podcenený verejný priestor pre chodcov a cyklistov, zato v koridore priepasti je ešte dosť plochy po hranicu komunikácie, ktorá je zazelenená a ku ktorej ľudia nemajú prístup. Keby však táto istá plocha bola o poschodie vyššie, na Židovskej ulici, skvalitnila by jeden z najvzácnejších mestských priestorov a umožnila jeho plnohodnotné využitie,“ myslí si o projekte hlavná mestská architektka Ingrid Konradová.
Dva týždne, od prvého februára do štrnásteho februára, sa v Bratislave nevyšplhala teplota nad bod mrazu. Nezvyčajne dlhotrvajúce mínusové teploty ukončila až rázna a hlučná snehová búrka nad mestom, 15. februára. Od začiatku druhého mesiaca v roku sa nočné teploty pohybovali na letisku pri Ivanke pri Dunaji od mínus piatich do mínus štrnástich
stupňov, vyššie položené oblasti Bratislavy, napríklad Koliba i Dúbravka zaznamenali aj nižšie nočné teploty. Denné teploty boli v rozmedzí od mínus jedného do mínus desiatich stupňov, vo vyššie položených miestach bola priemerná teplota aj nižšia. Život v meste počas chladu Stuhnutá Bratislava sa borila s niekoľkými problémami. Kvôli mrazom zamŕzali a praskali vodomery, na území spravovaným Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou zaznamenali od začiatku
mrazov 600 porúch – štvornásobne viac. Úrady práce už od začiatku mrazivého počasia denne monitorovali aktuálnu situáciu najohrozenejších skupín obyvateľov, najmä detí a bezdomovcov. V Bratislave prichádzali zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny každý večer do stanového mestečka a do nocľahárne neziskovej organizácie DePaul. Informovali ľudí bez strechy nad hlavou o nárokoch na dávku v hmotnej núdzi a na mieste s nimi spisovali žiadosti. (pokračovanie na str. 9) foto Miroslav Koširer
(pokračovanie na str. 5) vizualizácia
Kraj zakladá organizáciu cestovného ruchu
V Karlovej Vsi pribudnú parkovacie miesta
Prázdninový spoj prepojí Kolibu a Cvičnú lúku
Bratislavský samosprávny kraj ako prvý spomedzi ôsmich krajov na Slovensku zakladá Krajskú organizáciu cestovného ruchu. V tomto roku chcú požiadať Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o dotáciu 232 000 eur.
Svojpomocné budovanie parkovísk zabezpečuje karloveský miestny úrad s finančnou spoluúčasťou budúceho nájomníka. Za výstavbu parkovacieho miesta si obyvatelia platia 555 eur. Nájomník ho potom môže využívať štyri roky.
Počas jarných prázdnin sa Bratislavčania budú môcť mimoriadnym autobusom MHD č. 144 dopraviť na Kolibe od konečnej zastávky trolejbusu až k Cvičnej lúke. Autobus bude premávať v čase od 09:00 do 16:00 v polhodinových intervaloch.
Spravodajstvo
strana 2
www.bakurier.sk
Zimným solením trpí nielen Klzisko na Hviezdoslavovom príroda, ale aj zvieratá námestí má byť aj budúcu zimu Napriek tomu že vieme, že zimné solenie nie je práve najlepší a najekologickejší spôsob, ako reagovať na sneh a mráz, ľudia, ale aj samosprávy soľ používajú. Je známe, že solením najviac trpia stromy, pretože chlorid sodný sa rozkladá na sodík a chlór a vsakuje do pôdy. Chlór sa potom dostane ku koreňom stromov. Dôsledkami zimného solenia môže byť teda aj vysychanie stromov. Najviac trpia najmä ihličnaté, pretože na ihličie fŕka soľná zmes aj z odhŕňačov a posypávačov ciest. Po tuhej zime bola v hlavnom meste soľ doslova všade. Na chodníkoch, cestách, vo dvoroch, vo vozidlách MHD, na autách i topánkach...
V Prahe protestovali psičkári proti soleniu. Nemenej závažné je aj utrpenie zvierat žijúcich v meste, najmä psov. Je zaujímavé, že v Bratislave je obrovské množstvo psičkárov, no zatiaľ sa neozval nikto, aby chránil svojho miláčika. To, napríklad, v Prahe nedávno protestovala skupinka ľudí pred magistrátom. Nespokojní obyvatelia spísali petíciu proti rozhodnutiu rady mesta, ktorá zmenila vyhláškou verdikt mestských poslancov o zákaze solenia. Kto a čo všetko trpí zimným solením?
Zimným solením trpia nielen naši štvornohí verní priatelia a najmä ich tlapky, ale aj voľne žijúce zvieratá, ktoré nemá od soli kto očistiť. Ďalej trpia stromy a rastliny, ktoré môžu pri veľkých dávkach až vyschnúť. Roztopená slaná voda vsakuje do pôdy, alebo odteká do kanalizácie. Solené vody sa v čističkách ťažšie vyčistia, alebo vôbec nie. Následne aj vodné toky môžu byť slanšie, čo negatívne vplýva na prírodu. Solenie ďalej môže poškodzovať karosérie áut, reťaze a prevodovky bicyklov a motoriek, ničí obuv, presakuje do základov budov, poškodzuje asfalt, betón a prispieva k tvorbe tzv. výtlkov. Ako sa vyrovnať s mrazmi a snehom bez solenia? Ideálnym stavom je nesolenie. V mnohých severských štátoch sa so zimou vyrovnávajú tak, že ju prijmú ako fakt. Vodiči sú zodpovední a majú zimné pneumatiky - jazdia ohľaduplne, alebo vo veľkých mrazoch či snehových kalamitách ani nejazdia. Ďalšou možnosťou je používanie chloridu sodného, ktorý je šetrný najmä k stromom, alebo využitie prírodných materiálov, pilín, drobného štrku, čí ílu. Ten by neupchával kanalizáciu, ak by súčasťou vpustov bola kovová sieť. Ďalším spôsobom je aj pôsobenie, aby sa cena ekologického posypového materiálu známeho ako Solmag znižovala.
Ekologické posýpanie sa používa len málo - kvôli financiám Mesto i mestské časti počas zimného obdobia solia. Hlavné mesto použilo do nedávneho obdobia 1040 ton priemyselnej soli a toto číslo sa mení v závislosti od počasia. Magistrát použil na posyp zatiaľ aj 64 ton ekologického posypu. Posypová soľ stála mesto doteraz 158-tisíc eur, ekologický materiál vyšiel 33-tisíc eur. Spotreba sa ráta od prvého decembra, kedy bola vyhlásená tzv. zimná služba. Podľa magistrátu sa ekologický materiál kvôli šetreniu peňazí používa iba na mostoch, na komunikáciách v štátnom chránenom území, ako je Železná studnička a na miestach s výskytom podzemnej vody v ochrannom pásme vodného zdroja, na diaľničných privá-
dzačoch do Petržalky zo západnej časti mesta. Cena priemyselnej soli je 152,08 eur s DPH za tonu a cena ekologického Solmagu je 514,54 eur s DPH za tonu. Kamenná drť znečisťuje a upcháva odtoky Množstvo posypu zimnej údržby je 20 gramov na meter štvorcový pri preventívnom posype a 40 gramov na meter štvorcový pri tzv. likvidačnom posype. Alternatíva, tzv. kamenná drť sa podľa magistrátu používa menej kvôli „enormnému znečisteniu komunikácií a priestranstiev aj po roztopení snehu a ľadu, navyše spôsobuje upchávanie vpustov kanalizácií a odtokov.“ text a foto rl
Klzisko na Hviezdoslavovom námestí je už minulosťou, a to aj napriek tomu, že zimná sezóna je v plnom prúde. Korčuľovanie verejnosti bolo umožnené od 25. novembra a zabezpečili ho Staré Mesto spolu s magistrátom, bratislavskou župou a súkromní sponzori. Z miestneho úradu Staré Mesto nás informovali, že klzisko na Hviezdoslavovom námestí pripravila spoločnosť Darwin, ktorá aj zabezpečovala financovanie a sponzorov na toto klzisko. Mestská časť sa podieľala aj finančne i súčinnosťou a podpornými aktivitami na jeho prevádzke. Počas sezóny ho podľa miestneho úradu využilo 45-tisíc ľudí. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Darwin, malo klzisko svoj rozpočet a pôvodný plán jeho ukončenia bol koniec januára. So Starým Mestom ale bolo podľa
neho dohodnuté predĺženie do 3. februára. Ako uviedol, technológia klziska je viazaná na návrat do Nemecka. Podľa neho bola plocha využívaná najmä do 15. januára, potom už menej. Klzisko malo spestriť najmä vianočné trhy a atmosféru sviatkov, nato bolo určené.
Prevádzkovateľ ráta s tým, že ľadovú plochu pripraví aj na ďalšiu zimnú sezónu, rovnako na Hviezdoslavovo námestie, pretože sa vraj toto miesto osvedčilo. text a foto rl
Bratislavská cyklodoprava pozná priority na rok 2012 Budovanie nových cyklotrás, revitalizácia existujúcich úsekov, ako aj príprava nových projektov boli hlavnou témou diskusie Komisie mesta pre cyklistickú dopravu. Komisia mesta schválila priority na rok 2012. Bude medzi nimi dokončenie rozbehnutých projektov, revitalizácia existujúcich úsekov, ako aj budovanie nových. V rámci pripravených projektov plánuje hlavné mesto v prvom polroku dokončiť cyklotrasu na Viedenskej ceste, na Košickej ceste a vyznačiť Prvý historický okruh na vonkajšej hrane historického centra. Komisia sa okrem priorít zaoberala aj možnosťou vedenia cyklotrasy na ostrove Sihoť, ako aj budovaním podpornej infraštruktúry ako sú cyklostojany, cyklomapy či požičiavanie bicyklov.
Cyklotrasy - Priority na rok 2012 1) Nábrežie Rázusovo nábrežie (Nový most Osobný prístav). Fajnorovo nábrežie (Osobný prístav - Starý most). Obnova značenia na Dvořákovom nábreží (Riverpark - Nový Most). 2) Pribinova Spojenie Eurovea - most Apollo (značenie). 3) Ružinov a prepojenie do centra Ružinovská - revitalizácia Záhradnícka - cyklopiktorgramy Špitálska a Štúrova - cyklopikto-
gramy v zóne 30 km/h Bajkalská ulica - revitalizácia. 4) Račianska radiála Trasa: ŽST Vinohrady - Jarošova. Využitie chodníka pre peších (zmiešaný pohyb) - úpravy obrubníkov, lokálne vysprávky, značenie. 5) Karloveské rameno Lafranconi - Lodenica.
8) Lamač Agátová ulica - realizácia predĺženia Dúbravskej radiály až po Agátovú ulicu. Dôvodom je plánované riešenie prepojenia Devínskej Novej Vsi - Dúbravky a Lamača. Ide o prioritu kvôli realizácii Cyklomostu. 9) Dunajská Značenie, vjazd do protismeru v jednosmerke.
6) Petržalka Trasa popri Chorvátskom ramene (od lávky na Tematínskej pozdĺž Draždiaku až po Antolskú). Prepojenie pri ČOV na MDCC.
10) Obchodná Oficiálne povolenie vjazdu pre cyklistov.
7) Devínska cesta Dočasné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, cyklopiktogramy, zvislé dopravné značenie, zníženie rýchlosti na 50 km/h. Víkendový režim.
11) Vajnory Príprava projektovej dokumentácie Zlaté Piesky - Trnavské mýto (od predajne NAY a križovatky na nadjazde popri Seneckej a Tescu a ďalej po Rožňavskej ul. a Trnavskej ceste). (red)
Spravodajstvo
www.bakurier.sk
strana 3
Parkovacia politika smeruje k poplatkom Tunel pod hradom zatiaľ Mesto chce ďalšie poplatky od občanov - tentoraz za parkovanie
Prvotné odhadované náklady na vytvorenie nového parkovacieho systému v meste sú 885 000 eur. Hlavné mesto dalo na posúdenie materiál, ktorý sa zaoberá stratégiou dopravnej politiky v oblasti parkovania. Medzi nové zásady parkovania na celom území mesta považuje magistrát aj spoplatnenie celého verejného priestoru, či zvýhodnenie spoplatnenia pre rezidentov - trvalo bývajúcich obyvateľov miest. Medzi ďalšie zásady navrhovanej novej parkovacej politiky patrí napríklad umožniť krátkodobé a znevýhodniť dlhodobé, celodenné parkovanie na ulici. Zásadnou zmenou je aj úmysel zrušiť vyhradené parkovanie. Medzi cieľmi a zámermi novej parkovacej politiky patria jednotné predpisy, časté striedanie áut na jednom parkovacom mieste, minimálny čas strávený hľadaním miesta na zaparkovanie, alebo aj to, aby uličné parkovacie miesta boli dostupné pre rezidentov v blízkosti ich domovov po pracovnej dobe.
Budú elektromobily parkovať bezplatne? Nezaujímavou kapitolou sú poplatky za parkovanie, kto-
ré majú „odzrkadľovať trhovú cenu, zohľadňovať skutočný dopyt a cenu benzínu, resp. cestovné za jednorazovú jazdu v mestskej hromadnej doprave. Vozidlá s nízkymi emisiami (t.j. elektrické vozidlá) môžu využívať zľavy z poplatkov alebo dokonca parkovať bezplatne,“ uvádza sa v návrhu stratégie. Uličné parkovacie miesta už nemajú byť vyhradené pre firmy. Poplatky za parkovanie by sa mali líšiť v závislosti od časti dňa a zón mesta/mestských častí a mali by byť výrazne vyššie počas hodín dopravnej špičky a na úsekoch s častým parkovaním. V stratégii parkovania sa odporúča previesť zodpovednosť za kontrolu dodržiavania parkovacích predpisov zo štátnej polície na mestské subjekty, alebo dokonca na súkromné spoločnosti. Rovnako, aby bol za organizáciu, riadenie a prevádzku uličného parkovania, zodpovedný jeden subjekt. „Navyše, keďže mesto Bratislava už vytvorilo obchodnú spoločnosť MEPASYS s.r.o., odporúča sa transformovať túto firmu na jediného správcu parkovania pre celé mesto Bratislava,“ uvádza sa v návrhu stratégie parkovania v meste. Do dvoch rokov chcú do 40 000 regulovaných miest
by zostať v terajšom stave, t.j. bezplatné parkovanie pre všetkých bez potreby nálepky s oprávnením na parkovanie. V Petržalke, Ružinove, Novom Meste a pod., kde je nedostatok parkovacích miest na ulici iba v rezidenčných oblastiach, bude možnosť regulovať parkovanie tým, že sa umožní zadarmo parkovať iba prvému automobilu v každej domácnosti. Odhaduje sa, že 30 000 – 40 000 uličných parkovacích miest by sa malo regulovať do 1-2 rokov, pričom v súčasnosti existuje v celom meste iba približne 6 000 regulovaných miest.
Odporúča sa, aby bol základným poplatkom minimálny hodinový poplatok za každé uličné parkovacie miesto 1,00 €. Aby sa zabránilo dlhodobému parkovaniu v oblastiach s vysokým dopytom po parkovaní, odporúča sa zvýšiť základný poplatok v týchto oblastiach za každú ďalšiu polhodinu. Návrh dopravnej politiky v súčasnosti posudzujú mestské časti, potom sa bude o nej diskutovať, čo môže trvať niekoľko mesiacov.
Miesta v rezidenčných oblastiach by sa nemali regulovať a mali
(rl)
Starému Mestu zatiaľ nová parkovacia politika mesta nesedí
PETRŽALKA, Vladimír Bajan, starosta: „Materiál, ktorý vypracovalo hlavné mesto Bratislava si chceme prejsť spolu s poslancami miestneho zastupiteľstva a potom sa k tomuto koncepčnému materiálu vyjadríme. Pokiaľ ide o poplatok za parkovanie, považujeme za predčasné hovoriť o jeho výške.“ RUŽINOV: Ružinov ide do projektu parkovacej politiky s tým, aby obyvatelia Ružinova mali lepšiu možnosť zaparkovať, keď prídu domov. Preto sme ako pilotné lokality, kde by sa dal vyskúšať, vybrali oblasť 500 bytov, ktorá susedí s biznis centrami, a oblasť okolo Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Odtiaľto je aj najväčší dopyt po riešení situácie s parkovaním, keďže obyvateľom obsadzujú parkovacie miesta buď pracovní-
ci biznis centier, alebo návštevníci zimného štadióna. STARÉ MESTO: Princípy, ktoré sú vedené v navrhovanej koncepcii parkovacej politiky hlavného mesta, sú síce v súlade s princípmi parkovacej politiky v Starom Meste, avšak Staré Mesto má za to, že iné mestské časti majú iné princípy a pre iné mestské časti by bola navrhovaná koncepcia nevhodná. Napríklad Staré Mesto rieši problémy parkovania najmä cez deň, Petržalka najmä večer a v noci. Starému Mesto prekáža jeden prevádzkovateľ na všetky komunikácií, čo je v rozpore s koncepciou rozdelenia kompetencií podľa Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy. Mestské časti spravujú komunikácie III. a IV. triedy, magistrát I. a II. triedy. Staré Mesto zásadne nesúhlasí s tým, aby jeden subjekt vyberal finančné platby za parkovanie a následne iba časť odovzdával jednotlivým mestským častiam. Návrh konkrétnej mestskej firmy, ktorá parkovaciu politiku spustí a bude prevádzkovať, považuje Staré Mesto za rozpor so zákonom, nakoľko na výber firmy by mala prebehnúť riadna verejná súťaž. Rieše-
Od 2. februára je električkový tunel pod hradom uzavretý z dôvodu vzniku trhliny, ktorú má na svedomí mrazivé počasie. V najbližších dňoch by mali byť ukončené geotechnické a statické prieskumy a merania, následne bude do 24. 2. predložený návrh na sanáciu tunela. Z doterajších meraní nie je možné určiť rozsah potrebných opráv, odborníci totiž musia merania robiť opakovanie, aby mohli zaujať relevantné stanovisko. „V tej-
to súvislosti dňa 14. 2. 2012 experti urobili v mieste trhliny dva prieskumné vrty do hĺbky 3 metrov a vybrali vzorky, ktoré budú slúžiť na zistenie skladby ostenia v mieste poruchy,“ informovala hovorkyňa Dopravného podniku Bratislava Agáta Staneková. Ako zároveň dodala, merania sa budú týkať aj stupňa agresivity vody a jej vplyvu na steny tunela. (pj)
Mrazivé počasie znemožňuje opravu nebezpečných výmoľov
Odhadom je v súčasnosti v meste asi 200 000 uličných parkovacích miest.
Reakcie na nový návrh parkovacej politiky mesta Na novú stratégiu parkovacej politiky mesta reagovali pre Bratislavský kuriér niektoré mestské časti, i predseda mestskej poslaneckej dopravnej komisie Jozef Uhler.
ostáva uzavretý
nia cez mestské firmy sa už v minulosti neosvedčili a ukázali, že môžu byť rizikoví a môžu byť zdrojom netransparentnosti a politických vplyvov. Na základe týchto argumentov Staré Mesto nesúhlasí s navrhovanou koncepciou parkovacej politiky, ktorú predložil Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Jozef Uhler, predseda dopravnej komisie mesta: „Dvadsať rokov sa mesto snaží o reguláciu parkovania bez väčších úspechov. Cieľom je zvýhodniť tých, ktorí tu platia dane pred ostatnými a zároveň zjednotiť parkovacie systémy v meste. Obyvateľ by mal vo svojej mestskej časti platiť len symbolický poplatok a v iných mestských častiach by mal byť výrazne zvýhodnený. Ten, kto tu neplatí dane, bude hradiť plnú sumu. Predpokladám, že pre Bratislavčanov by parkovné nemalo byť vyššie ako 1 Euro mesačne. Pri cene auta je to zanedbateľná čiastka. Staré Mesto má s parkovaním najviac skúseností. Poučilo sa z vlastných chýb a my by sme sa mali učiť od neho.“ (rl)
V strede jedného z najrušnejších bratislavských ťahov, na ceste od Mosta Lafranconi na Nový most je už takmer mesiac výmoľ, ktorý svojou veľkosťou značne ohrozuje bezpečnosť premávky. Jeho rozmery sme si boli osobne premerať a polmetrová jama má hĺbku približne 25 cm, čo dokonale odrovná každé koleso auta, ktoré na dieru narazí. Mesto tento problém evidovalo, vzhľadom na nepriaznivé počasie bolo však podľa hovorcu magistrátu Michala Stušku jediným možným krokom osadenie prenosnej značky, ktorá na dieru v ceste upozorňovala. Podľa skúseností magistrátu však tieto značky na mieste dlho nevydržia. Tak sa aj stalo, značka zmizla a vodiči boli opäť odkázaní na bystré oči a pohotové reakcie. V prípade priaznivejších poveternostných podmienok, mesto plánuje aspoň tzv. netechnologickú opravu výmoľu. V praxi to znamená, že pracovníci mesta dieru aspoň zalejú. Pre komplexnejšiu opravu je potrebná teplota nad 15 stupňov, ktorá musí trvať viac ako týždeň. Týmto spôsobom plánuje mesto dočasne zaplátať aj niekoľko ďalších výmoľov,
Dvojtýždenník Bratislavský kuriér vydáva Staromešťan, s.r.o. Šéfredaktor: Peter Kimijan,
[email protected], E-mail:
[email protected], tel. č.: 02/ 544 377 81 Inzercia:
[email protected]. Adresa redakcie: Ventúrska č. 4, 811 01 Bratislava. Distribúcia: bezplatne do všetkých domácností a firiem v Bratislave. Registrované MK SR: EV3820/09.
ktoré svojou veľkosťou ohrozujú bezpečnosť vodičov. (pj)
Hlavné mesto SR Bratislava Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava zastúpené primátorom doc. RNDr. Milanom Ftáčnikom, CSc.
oznamuje v súlade s § 9a odsek 2 zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov zámer predať na základe obchodnej verejnej súťaže formou výberu víťaza elektronickou aukciou nehnuteľnosť v katastrálnom území Dúbravka v Bratislave: Novovytvorený pozemok v k. ú. Dúbravka, parc. č. 1434/4 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 300 m2 vzniknutý geometrickým plánom č. 26/2011 oddelením od pozemku parc. č. 1434 zapísaného na liste vlastníctva č. 847 ako parcela registra „C“, ul. Pod záhradami. Podmienky obchodnej verejnej súťaže a súťažné podklady sú zverejnené na úradnej tabuli na prízemí Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy a na internetovej stránke www.bratislava.sk. Podmienky obchodnej verejnej súťaže a súťažné podklady si môžu záujemcovia vyzdvihnúť aj osobne v budove Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy na adrese: Primaciálne nám. 1, Bratislava, prízemie – pracovisko „FRONT OFFICE, v pracovných dňoch od 20.2.2012 do 23.3.2012 v čase od 9.00 hod. do 14. 00 hod.
Spravodajstvo
strana 4
Demografia Bratislavy II. Demografický vývoj hýbe svetom. Počet dôchodcov narastie o desiatky percent, kým počet produktívnych obyvateľov sa zníži, pričom ekonomické a ďalšie dôsledky tejto (ne)rovnice si vie asi každý dobre predstaviť. Oveľa menej sa však hovorí o demografickom vývoji v lokálnej mierke, v mierke miest a vidieckych obcí Slovenska. Veľmi zaujímavý je aj demografický vývoj Bratislavy. Preto, ak sa chcete dozvedieť viac o téme, ktorá sa týka každého z nás, nenechajte si ujsť náš trojdielny seriál, ktorý sme pripravili s demografom Branislavom Blehom, učiteľom Prírodovedeckej fakulty UK. Prudký rast počtu obyvateľov všetkých miest po roku 1950 súvisel s industrializáciou, bol to proces viac-menej plánovaný, hoci mal svoje zákonitosti. Bratislava získavala obyvateľov migráciou a vysokým počtom narodených mladým prisťahovaným rodinám. Ako sme už naznačili, po roku 1989 sa však situácia výrazne zmenila. Na istú dobu jednoducho Bratislava prestala generovať či už prirodzene alebo „plánovite“ vytvárané pracovné miesta. Ruka v ruke s tým sa niekedy v polovici 90. rokov začína objavovať u nás dovtedy nepoznaný fenomén suburbanizácie. Migračné saldo ako rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných sa prehuplo do záporných čísel. To isté a zhodou okolností v tom istom období sa stalo s prirodzeným prírastkom – prepad počtu narodených detí bol značný a vyústil do prirodzeného úbytku, teda vyššieho počtu úmrtí ako pôrodov.
V roku 1997 sa začala „čierna demografická dekáda“.
V demografii síce nešlo o hrozivé čísla, ale ani zanedbateľné. Až od rokov 2006-2007 sa vývoj opäť otáča a počty narodených začínajú stúpať. Súčasne začína stúpať počet prisťahovaných a intenzita procesu suburbanizácie klesá. To je dôvod, prečo počet obyvateľov opäť začal stúpať. Bratislava je „pionierskou“ populáciou. Všetky podstatné demografické zmeny sa udiali ako prvé práve tu. Prečo prudko klesol počet pôrodov? Nuž, ako prvé prudko znížili svoju plodnosť (počet detí narodených jednej matke) práve Bratislavčanky, resp. „odložili“ pôrody do vyššieho veku. Celkom logicky, ako prvé už ako tridsiatničky začali pred pár rokmi „dobie-
hať odložené“, preto sme vtedy v médiách toľko počuli o „baby-boome“, a predtým zrušené škôlky začali byť problémom. A preto počet narodených v Bratislave razantne stúpal, rýchlejšie ako v iných mestách. Veď priemerný počet detí narodených jednej matke v roku 2001 bol iba 0,95 (na Slovensku necelých 1,2). Pre dlhodobo udržateľné zachovanie populácie je potrebná hodnota 2. Navyše, dobiehanie pôrodov bolo spojené s tým, že do veku reprodukcie sa dostali početné generácie zo 70. rokov, čo „baby-boom“ ešte posilnilo.
Bratislavčania žijú v priemere najdlhšie zo všetkých obyvateľov Slovenska. To súvisí so vzdelanostnou a sociálnou štruktúrou obyvateľstva, ale aj dostupnosťou urgentnej zdravotnej starostlivosti. Veď napríklad v Bratislave podľa sčítania 2001 bola štvrtina obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním, kým v iných krajských mestách necelá pätina. Pozitívne k nárastu strednej dĺžky života v Bratislave určite prispieva útlm „klasického“ priemyslu po roku 1989, resp. jeho ekologizácia. Dodáme, že samozrejme ako všade inde, aj v Bratislave žijú ženy dlhšie ako muži. Aj v rámci Bratislavy však existujú rozdiely. Niektoré indikátory vieme vypočítať iba za obvody, iné aj za mestské časti, ba dokonca aj urbanistické obvody. Napríklad obyvateľov najviac pribúda v „okrajových“ malých mestských častiach (Devín, Vajnory, Rusovce, Záhorská Bystrica a Čunovo), čo môžeme pripísať na vrub a označiť to ako istú formu suburbanizácie v rámci hraníc samotného mesta. Veľké rozdiely sú aj z hľadiska vekového zloženia mestských častí.
V Starom Meste a Lamači na jedno dieťa do 14 rokov pripadajú traja seniori, v Devínskej Novej Vsi jeden. Celkovo patrí Bratislava k najstarším populáciám v rámci Slovenska. Priemerný vek obyvateľa je tu 41 rokov, kým priemerný Slovak má necelých 39 rokov, čo napríklad Košice prekračujú iba o pár stotín. Ako sa bude starnutie a ďalšie ukazovatele vyvíjať v nasledujúcich dekádach, si povieme v poslednej časti nabudúce.
www.bakurier.sk
Malinovo chce konkurovať športom a relaxom Bratislave V obci Malinovo, iba 10 km od Bratislavy, vyrástol v minulom roku športovo – relaxačný klub, ktorý môže s plánovanou revitalizáciou malinovského parku a zámku výrazne obohatiť danú lokalitu a vytvoriť nadčasové miesto na voľné chvíle pre miestnych, ale i neďalekú slovenskú metropolu. Elfoclub vznikol počas uplynulých dvoch rokov premenou poľnohospodárskeho družstva, a to najmä vďaka nadšencom, ktorí klub vybavili patričnou rodinnou atmosférou. Areál ponúka krytú tenisovú halu s dvoma kurtmi na tenis, resp. 4 na bedminton, malé telocvične, fitness, wellness, či bowling. Pod holým nebom sa nachádza šesť antukových tenisových kurtov, dve volejbalové ihriská, jedno futbalové, či park na behanie. Navyše, v areáli je možné ubytovať sa v 17 izbách a pre firemné podujatia či rodinné oslavy vyu-
Hrajte o vstup v hodnote 80 eur Stačí ak napíšete na adresu:
[email protected], koľ ko tenisových kurtov areál obsahuje. Výhercu budeme kontaktovať.
žiť konferenčnú miestnosť s reštauráciou. Kto očakáva o niečo nižšie vstupné, okrem rôznych sezónnych zliav, je cenová politika nastave-
ná asi o 30 % lacnejšie ako ponúka štandardne Bratislava. (red)
Na Mudroňovej nakoniec vysielač umiestnia Staromestskí poslanci tesnou väčšinou schválili prenájom priestoru na streche Základnej školy Mudroňova 83, kde firma Slovak Telekom a.s. umiestni technologické zariadenie verejnej komunikačnej siete. Zásadný problém podľa niektorých poslancov je možné ohrozenie zdravia detí vplyvom žiarenia z týchto vysielačov. „Priložené stanovisko Úradu verejného zdravotníctva nerozptyľuje obavu o deti, ktoré majú byť denne vystavené účin-
kom elektromagnetického žiarenia v mieste najvyššej prípustnej koncentrácie,“ reagoval poslanec Martin Borguľa (Smer-SD), „v danom území je viac budov vhodných na umiestnenie antén vysielača mobilnej siete,“ dodal. Podľa názorov iných poslancov by však práve umiestnenie na inej, napríklad susednej budove, vystavilo žiakov väčšej koncentrácii žiarenia, keďže vysielač žiari skôr do bokov, ako smerom dole. Opatrenie, ktoré má zamedziť nepriaznivému vplyvu
na zdravie detí, má byť pravidelné meranie úrovne tohto žiarenia, ktoré má podľa nájomnej zmluvy financovať prevádzkovateľ vysielača. „Akonáhle sa prekročí hranica, tak v tom momente sa to zariadenie zastavuje,“ povedal riaditeľ školy Richard Savčinský. Za finančné prostriedky, získané z prenájmu, ktoré sa majú ročne pohybovať vo výške okolo 3700 eur, plánuje riaditeľ zakúpiť pre školu multimediálnu tabuľu. (pj)
Martin Glváč:
Bratislava nie je modrá Poslanec NR SR JUDr. Martin Glváč je šéfom bratislavskej krajskej organizácie SMER – Sociálna demokracia. Pôsobil ako advokát. Bol aktívnym športovcom, hrával basketbal a neskôr podporoval basketbalový klub v rodnom Pezinku. Opätovne kandiduje do NR SR, kde sa venuje najmä oblasti spravodlivosti a justície. Ste známym bratislavským lokálpatriotom...Čo pre Vás Bratislava znamená? Je to môj domov, kde žije moja rodina, priatelia, kde pracujem i trávim voľný čas. Mám k Bratislave a vlastne k celému Bratislavskému kraju veľmi dobrý vzťah. Preto mi záleží na tom, v akom meste a kraji žijeme. V uplynulých týždňoch ste navštívili mestá a obce v celom kraji. Čo ľudí najviac trápi? Našu kampaň sme zamerali na priame stretnutia s občanmi. To je pre politika najlepší spôsob ísť medzi ľudí. Navštívili
sme doslova všetky mestá a obce v kraji. Bolo to veľmi náročné, ale získali sme veľmi cenné poznatky od ľudí ako žijú a čo potrebujú. Na prvom mieste je to práca, slušne zaplatená, stabilná. Od štátu ľudia očakávajú istotu fungujúceho sociálneho a zdravotného systému. A od politikov ľudia čakajú, že nebudú kradnúť, že sa nebudú hádať a že budú prinášať riešenia, aby sa Slovensko dostalo z krízy čo najskôr. Chcú, aby po voľbách vznikla silná a stabilná vláda.
JUDr. Martin Glváč
O Bratislave a bratislavskom kraji sa hovorí, že sú baštou pravice... To už vôbec nie je pravda. Podpora SMERu v celom kraji vo všetkých voľbách, či už do NR SR alebo do samosprávy rastie. Myslím si, že ľuďom sa v kraji otvorili oči. Vidia, čo im priniesla pravica v meste – dlhy, kauzy ako PKO, aroganciu developerov, podozrivé predaje majetku a pod. Na druhej strane ľudia vidia, čo sa podarilo zásluhou SMERu – rekonštrukcia Bratislavského hra-
du, zimného štadióna, gymnázia na Grosslingovej a mnoho ďalších užitočných aktivít. Ľudia cítia, že primátor Ftáčnik zmenil atmosféru v meste a robí otvorenú a transparentnú politiku, ústretovú voči občanom a ich názorom. Dnes sa k SMERu hlásia aj noví voliči, ktorí predtým volili pravicové strany, ktoré ich sklamali a znechutili. Každého voliča si vážime a budeme pracovať tak, aby sme nesklamali dôveru ľudí.
www.bakurier.sk
Otázky pre starostu Vajnor Jána MRVU Starostom Vajnôr ste druhé volebné obdobie. Čím ste Vajnorčanov presvedčili, aby vám dali v komunálnych voľbách opäť dôveru? V komunálnych voľbách koncom roka 2010 som získal 72% hlasov a naša koalícia (kresťanská koalícia občanov a SDKU-DS) 8 z 9 poslancov miestneho zastupiteľstva. Opätovnú dôveru som mohol postaviť na výsledkoch, ktoré sa mi podarilo dosiahnuť v úzkej spolupráci s poslancami miestneho zastupiteľstva, s pracovníkmi miestneho úradu, ale aj s podporou občanov. Vymenujem aspoň niektoré z nich. Ako jedinej mestskej časti v Bratislave sa nám ešte v roku 2010 podarilo vybudovať novú materskú školu, zateplili sme celú základnú školu, ktorú plánujeme rozšíriť o ďalších 5 tried. Bola ukončená druhá etapa výstavby kanalizácie a domových prípojok, čo znamená, že v súčasnosti je už len cca 15 % Vajnôr bez kanalizácie. Osadili sme na štyroch verejných priestranstvách kamery, ktoré sú napojené na mestskú políciu. Začiatkom tohto roka sme požiadali o dotáciu na ďalšie štyri. Podarilo sa nám zrekonštruovať centrálne námestie so sochou sv. Floriána, pribudlo na ňom parkové vybavenie, zeleň a nová páková studňa. Začali sme rekonštruovať národnú kultúrnu pamiatku Vajnorský ľudový dom, ktorý opravujeme z verejných zdrojov, od podnikateľov i darov súkromných osôb. V lokalite na Šinkovskom sme postavili nové detské ihrisko, minulý rok u nás pribudla aj bikrosová dráha pre priaznivcov tohto športu. V spolupráci so súkromným investorom sme koncom minulého roka otvorili zrekonštruované zdravotné stredisko, kde je 10 ambulancií, lekáreň a banka. Takisto s pomocou súkromného investora sa podarilo obnoviť zariadenie sociálnych služieb - Seniordom Vajnory. Naša mestská časť má aj niekoľko prvenstiev: prví v Bratislave sme začali používať elektronické aukcie na obstarávanie, prví sme mali merače rýchlosti áut a červené priechody pre chodcov cez cesty a prví v hlavnom meste budeme mať plne elektronický miestny úrad. Vybudovali sme svetelné križovatky na priechode pre chodcov pred Miestnym úradom a na nadjazde pri Koratexe, zrekonštruovali sme časť cesty a časti chodníkov pred kostolom s upravením dopravy, vybudovali sme
Spravodajstvo
Rozšírenie Židovskej zatiaľ zostáva len nápadom (dokončenie zo str. 1) Mesto chce komplexné riešenie, peniaze však nemá
nové prístrešky MHD na ulici Pri starom letisku, na Pasekách a na ulici Pri mlyne. Zásadnou problematikou vo vašej obci je doprava a výstavba. Aktívne ste vstúpili do spôsobu vedenia nultého okruhu D4 okolo obce. Prečo a aká je situácia dnes? Zdôrazňujem, že nultý okruh D4 musí byť vedený popri Vajnoroch vo variante 7b v prekrytom tuneli. Na podporu takého riešenia zorganizovali minulý rok poslanci miestneho zastupiteľstva petičnú akciu, počas ktorej sa podarilo zozbierať takmer 1000 podpisov a ktorú sme odovzdali Ministerstvu životného prostredia SR na jeseň minulého roka. Minister József Nagy nás ubezpečil, že naše požiadavky týkajúce sa presýpaného tunela popri Vajnoroch i križovanie nového okruhu pod existujúcu diaľnicu D1 majú najmenší vplyv na životné prostredie a mali by byť preferované v záverečnom stanovisku EIA. Podľa najnovších informácií z NDS, by vo februári mal byť známy dodávateľ projektovej dokumentácie (PD) na úsek od Svätého Jura po Jarovce a ten by v spracovanej PD mal akceptovať pripomienky Vajnôr. Okolie Vajnôr sa rozrastá. Existuje možnosť, že pri Čiernej vode by mohla vzniknúť obytná zóna so 60-tisíc obyvateľmi...Je taká rozsiahla výstavba v dnešnej dobe vôbec reálna? Už súčasná dopravná sieť medzi Vajnormi a Pezinkom a Sencom cez Chorvátsky Grob je v katastrofálnom stave. Po starej centrálnej ulici naprieč historickým jadrom Vajnôr prejde denne až 20-tisíc vozidiel. Je neuveriteľné, že v priebehu roku 2010 nadobudol platnosť územný plán obce Chorvátsky Grob. Tento územný plán počíta s tým, že o 20 rokov bude v lokalite Chorvátsky Grob a Čierna Voda žiť 61.000 obyvateľov, čo je približne súčet všetkých obyvateľov troch okresných miest v Bratislavskom kraji - Senec, Pezinok a Malacky. Naše miestne zastupiteľstvo bude preto žiadať obecné zastupiteľstvo Chorvátskeho Grobu a tiež zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja o zmenu územného plánu tejto obce. Budeme žiadať o jeho redukciu na maximálny počet 20.000 obyvateľov. Výstavba obytných domov a štvrtí mestského charak-
strana 5
teru, ba priam budovanie nových miest na vidieku, nie je reálna a myslím si, že vidiek si má zachovať vidiecky ráz. Z operačného programu BSK by sa mala financovať aj nová cyklotrasa JURAVA. O čo ide a kedy by sa na ňu mohli cyklisti tešiť? Ako by sa mohli napojiť Vajnory cyklotrasou na mesto? Cieľom projektu bude vybudovanie cyklotrasy spájajúcej Svätý Jur, Raču a Vajnory (JURAVA) v celkovej dĺžke takmer 27 km. V priebehu niekoľkých týždňov projekt podáme a ak budeme úspešní predpokladáme, že by sa výstavba cyklotrasy mohla v priebehu tohto a budúceho roka aj zrealizovať. Na ňu by sa mohla napájať trasa vedená po Šurskom kanáli už od Vrakune, kde je Malý Dunaj, popri novom letisku M. R. Štefánika, Zálesí, Ivanke, Vajnoroch, Svätom Jure, Pezinku až do Viničného k rybníku, s odbočkami do Malých Karpát cez Neštich či Limbach a tadiaľ až k Morave cez Borinku, či Marianku. S pomocou a podporou župana Pavla Freša a Bratislavského samosprávneho kraja vidím vznik a výstavbu cyklotrasy reálne v novom volebnom období. Ďalší nový projekt je cyklotrasa Rožňavská, ktorá by spájala obyvateľov Nového Mesta, Trnávky - Ružinova a Vajnôr. Viedla by od Trnavského mýta - budúcej stanice filiálka v stredovom páse popri zimnom štadióne, Športovej hale na Pasienkoch, budovy starej Ikea, Baumaxe, Shoping parku Soravia na Zlaté piesky a ďalej popri Mercedese, Koratexe, Nay pod Vajnorský nadjazd až na Vajnorskú stanicu a Vajnorské jazerá, kde by sa napojila na cyklotrasu JURAVA. Táto trasa by mohla slúžiť nielen ako oddychová cyklotrasa počas leta pre Bratislavčanov, ktorí sa vyberú na bicykli na Zlaté piesky, ale väčšiu časť roka aj ako bezpečná cyklodoprava z Vajnôr, Trnávky, Nového mesta i Ružinova, smerom do centra mesta. (red)
V ceste vybudovaniu lávky stojí snaha mesta o finálne doriešenie Staromestskej ulice. To je však podľa jedného z autorov projektu Matúša Valla otázkou vzdialenej budúcnosti. „Myslíme si, že takéto riešenie je možné, ale bude to niekedy v budúcnosti, keď bude finančná situácia v meste iná,“ povedal Vallo. Časovú a technickú náročnosť komplexného riešenia Staromestskej ulice priznáva aj mesto. „Riešenie má nielen koncepčný a technický, ale aj dopravný a samozrejme najmä finančný rozmer,“ tvrdí hovorca mesta Michal Stuška. Vybudovaniu bráni vzdialená vízia Rozšírenie Židovskej ulice je pritom lacným a technicky nenáročným riešením. V čase, kedy mesto pozitívne pristupuje k riešeniu turizmu v Bratislave by bolo aj významným zatraktívnením tejto oblasti, a to samozrejme nie len pre turistov. Mesto však argumen-
tuje trvácnosťou či efektívnosťou tohto projektu. „Z finančného hľadiska je určite návrh rozšírenia ulice lávkou nepomerne jednoduchší a lacnejší, aj tak je však treba zvážiť trvácnosť takého riešenia a teda jeho efektivitu,“ reagoval Stuška. „Myslím si, že naše riešenie, ktoré nestojí až tak veľa peňazí, je dobré riešenie na ďalších 15 až 20 rokov,“ tvrdí Vallo, „prečo by ľudia mali chodiť po ulici, ktorá je v takom zlom stave, kvôli tomu, že existuje vízia, ktorá však pravdepodobne bude reálna až o dvadsať rokov,“ dodal. Podľa Ingrid Konrádovej projekt otvára množstvo ďalších otázok, ktoré sú spojené s budúcnosťou, ale aj minulosťou oblasti okolo Židovskej. Ak sa na problém Židovskej ulice pozrieme z pohľadu neprístupnosti hradieb, neakceptovateľného stavu napojenia na Zámockú a Kapucínsku, „čaká nás diskusia o provizóriu verzus rozšírený chodník ako budúca súčasť prestrešenia Staromestskej, o jeho maximálnej možnej šírke, o technickom riešení a v konečnom dôsledku o jeho dizajne,“ reagovala Konradová. (pj)
Kníhkupectvo z centra vyhnali prevádzkové náklady „Z centra mesta zmizla ďalšia kultúra“, aj takéto hlasy sa ozývali po tom, čo sa z Laurinskej ulice vysťahovalo kníhkupectvo vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Koniec kníhkupectva bol šokom aj pre riaditeľa vydavateľstva Martina Chovanca: „Ja som bol presvedčený, že to kníhkupectvo tam bude navždy, a že bude vykazovať také tržby, že sa z neho náklady pokryjú,“ reagoval. Posledným klincom do rakvy existencie predajne vraj bolo otvorenie nákupného centra Eurovea, ktoré podľa Chovanca odlákalo ľudí z okolia Laurinskej, čo sa prejavilo aj zánikom iných kníhkupectiev v tejto oblasti. Vysoké prevádzkové náklady Po tom, ako vedenie kníhkupectva zistilo, že nedokáže pokrývať prevádzkové náklady, od zmluvy s majiteľmi budovy odstúpilo. „Táto bratislavská lokalita sa natoľko zmenila, že prevádzkovanie kníhkupectva tam nebolo udržateľné,“ hovorí Chovanec. Budovu vlastnia dve spisovateľské organizácie Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) a Spolok slovenských spisovateľov (SSS). Náklady na jej prevádzku sú podľa predsedu AOSS Igora Hochela veľmi vysoké, preto sú nútení správať sa trhovo. Navyše suma, ktorú kníhkupectvo za prenájom platilo bola podľa Hochela len symbolická. „Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, a. s. malo prenajaté obchodné priestory v budove na Laurinskej ul. za mimoriadne výhodných podmienok, v podstate za symbolickú sumu. Prevádzka kníhkupec-
tva tak prinášala majiteľom budovy dlhodobo vysokú stratu,“ vysvetľuje. „Zmluva bola uzavretá na čiastku, ktorú sme boli schopní platiť za ten priestor,“ reaguje Chovanec, „takže tvrdiť, že suma bola symbolická, by bolo zavádzajúce,“ dodal. Rokovali aj s Panta Rhei Finančné problémy a vysoké prevádzkové náklady teda nútia majiteľov konať čo najviac ekonomicky a prevádzka kníhkupectva sa v takýchto priestoroch ukazuje ako luxus. „Iste, elegantnejšie by bolo, keby sa v uvedených priestoroch zriadilo dajaké pekné, moderné kníhkupectvo – takýto luxus si však v tejto chvíli nemôžeme dovoliť,“ vysvetľuje Hochel. O priestory mala istý čas záujem aj sieť kníhkupectiev Panta Rhei, nakoniec však nedošlo k dohode. Priestory už majú svojho nového nájomcu, kto ním je zatiaľ Igor Hochel neprezradil. (pj)
Spoluprácu zvládneme pokojne Srdečne vás pozývame na besedu o Slovákoch a Maďaroch s členmi strany Most- Híd: Editou Pfundtner- podpredsedníčkou strany, Františkom Šebejom - predsedom zahraničného výboru NR SR a Petrom Tatárom dňa 29.2.2012 o 17 hodine v Zichyho paláci na Ventúrskej č.9.
Servis
strana 6
Skimming alebo módu bezhotovostných krádeží poznajú aj v Bratislave Peniaze vám už dávno nemusia ukradnúť len z vrecka v obchode či z tašky v tlačenici v autobuse. Bezhotovostný platobný styk so sebou totiž priniesol aj módu bezhotovostných krádeží. Platobné karty môžete mať bezpečne uložené vo vrecku a napriek tomu vám z účtu práve miznú vaše peniaze. Jednou z foriem takýchto krádeží je aj montáž tzv. skimmovacích zariadení na bankomaty. „Skimmovacie zariadenie nainštalované na bankomate slúži ako čítačka dát z magnetického prúžku, ktorý následne páchatelia nakopírujú (napália) na magnetický prúžok inej karty,” vysvetľuje hovorkyňa OTP Banky Zuzana Krenyitzká. Páchatelia okrem toho potrebujú vedieť aj PIN kód. Ten zistia nainštalovaním mikrokamery, ktorá sníma vaše prsty alebo falošnej klávesnice, ktorá zaznamená kód, ktorý zadávate. Peniaze vyberajú aj na druhom konci sveta Prípady skimmovania kariet boli nedávno medializované aj v susednom Česku. Ľudia zistili, že z ich konta sú vyberané finančné prostriedky v americkom Chicagu. Podobné prípady sa však stali už aj v Bratislave. „Keď som si kontroloval výpis z účtu, zistil som, že mi zmizlo asi 940 eur. Na výpise bolo niekoľko výberov z rôznych bankomatov v Chicagu,“ napísal nám čitateľ Tomáš z Bratislavy. O skimmovaní vie aj polícia. „Pre podozrenie zo skimmingu platobných kariet sme na teritóriu Bratislavy prijali niekoľko podnetov, v súčasnej dobe sú všetky spisové materiály v štádiu vyšetrovania, v týchto prípadoch je začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania pla-
tobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty,“ potvrdzuje Tatiana Kurucová, hovorkyňa KR PZ v Bratislave. Skúsenosti s prípadmi, kedy slovenským zákazníkom mizli finančné prostriedky v „amerických“ vreckách priznávajú aj banky. „Zo zdrojov kartových spoločností Visa a MasterCard až 42 % všetkých podvodov so zoskimmovanými platobnými kartami Visa a MasterCard je realizovaných v USA,“ informoval Boris Gandel, hovorca Tatra Banky. Peniaze by vám mali vrátiť Ak ste zistili, že vaše bankové konto podozrivo schudlo, reagujte čo najrýchlejšie. „V takýchto prípadoch je potrebné, aby poškodený občan kontaktoval čo najskôr svoju banku z dôvodu zablokovania karty a zároveň ihneď urobil oznámenie na policajnom oddelení,“ radí Tatiana Kurucová. Následne vo vašej banke podajte reklamáciu, ktorú by banka mala vybaviť do tridsiatich dní. V zložitejších prípadoch, ako sú napríklad cezhraničné platby, môže doba vybavenia reklamácie dosiahnuť šesť mesiacov. „V prípade, že klient nebude s výsledkom reklamácie spokojný, resp. banka nereaguje na reklamáciu v stanovených termínoch, existuje ešte možnosť obrátiť sa na bankového ombudsmana,“ radí Marcel Laznia. Banky však spoločne tvrdia, že ak by aj došlo k zneužitiu platobnej karty v dôsledku jej použitia na bankomate, ktorý je nelegálne upravený prídavným zariadením, banka chýbajúce prostriedky klientovi vráti späť v plnej výške. (pj)
www.bakurier.sk
Kuriér zaostril Dajte nám vedieť postrehy, podnety a problémy, na ktoré chcete upozorniť. Napíšte nám na:
[email protected]
Na pýchu Bratislavy môžeme byť asi ťažko hrdí Jednou z najvýznamnejších bratislavských dominánt a po Bratislavskom hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom je Katedrála svätého Martina. Chrám je významný aj v súvislosti s dôležitými udalosťami slovenských národných a uhorských dejín. V rokoch 1563 až 1830 – bol chrám hlavným korunovačných chrámom Uhorska. Chrám má úctyhodnú výšku veže – 87 metrov, v ktorej je umiestnených 8 zvonov. Pýchou Prahy je Chrám svätého Víta. Výška hlavnej južnej veže je 96,6 metrov. Tak ako v bratislavskom chráme i v pražskej katedrále bolo korunovaných niekoľko významných kráľov. Katedrála Notre Dame v Paríži je pýchou francúzskej stredovekej gotickej architektúry. Jej význam podčiarkuje korunovácia Henryho VI., Henryho Navarského, Napoleona I., kanonizácia Johanky z Arku, či pohreb Charlesa de Gaula. Najvyššia výška veže katedrály je 69 metrov, v ktorej je umiestnených 5 zvonov. Veľmi povrchné „porovnávanie“ troch významných svetových stavieb potvrdzuje ich architektonickú jedinečnosť, obrovský kultúrny význam vo „svojej“ dobe a nevyčísliteľnú historickú hodnotu pre súčasnosť. Je úplne prirodzené, že štát či mesto takejto významnej pamiatke venuje zvýšenú pozornosť. Čo sa ponúka domácim a za-
hraničným turistom k videniu pri rozhodnutí prezrieť si Katedrálu svätého Martina v Bratislave, sa môže každý presvedčiť. Kamenné schodisko vedúce ku katedrále nemá guľu na múre, ale ju má položenú na zemi. Po výstupe na „nádvorie“ pred chrámom privíta náv-
števníka dom, ktorý je v stave, aký bolo možné vidieť v európskych mestách na konci II. svetovej vojny. Zatiaľ, čo všade inde takéto domy opravili, v Bratislave zostal. Návštevník nemá možnosť sa nepríjemnému zážitku vyhnúť, pretože na opačnej strane v bezprostrednej blízkosti stavby je dokonale „posprejovaný“ historický stredoveký dom. Keď návštevník urobí niekoľko krokov k dverám, pohľad mu padne na vyhodené stavebné časti z katedrály, ktoré slúžia bezdomovcom k príležitostnému prespávaniu a konzumácii alkoholu. Mal som šťastie a na vlastné oči videl Notre Dame v Paríži i Chrám svätého Víta v Prahe. Vždy sa na tieto miesta rád vrátim. Pochybujem, že sa niekto bude chcieť po niekoľkých rokoch vrátiť k Dómu svätého Martina. čitateľ Peter
Servis
www.bakurier.sk
strana 7
Pri Čunove má vzniknúť golfové ihrisko Čo to bude, až to bude...
Nový golfový areál pri Čunove má mať 72 hektárov a osemnásť golfových jamiek Nový golfový areál má onedlho vzniknúť pri Čunove v rámci projektu Danubia park. Golfové ihrisko má zabrať územie, ktoré malo byť pôvodne, v rámci výstavby vodného diela Gabčíkovo, zatopené. Ide o pozemky na pravom brehu Dunaja medzi priesakovým kanálom a zdržou Hrušov. Golfové ihrisko má vzniknúť v rámci projektu Danubia park, ktorý už bol posudzovaný z hľadiska dopadov na životné prostredie. Projekt tentoraz rieši len golfový areál - plochu ihriska a technické riešenie prvkov golfového ihriska. Stavbu navrhuje investor Danubia Invest a.s., a odôvodňuje ju potrebou zvýšenia atraktívnosti lokality a sprístupnenia golfu pre domácu i zahraničnú klientelu, v rámci aktívneho cestovného ruchu. Ak by sa vytvorilo pôvodné riešenie Vodného diela Gabčíkovo, celá plocha, na ktorej má byť golfové ihrisko, by bola zatopená a tvorila by dno zdrže Hrušov - Dunakiliti. Na stupni Čunovo ale vznikla
plocha, ktorá bola odlesnená a odhumusovaná. Časť tohto územia, na brehu zdrže vznikla následným dodatočným nasypaním štrku. Pozemky sú trvalo nad hladinou 100 - ročnej a 1 000-ročnej vody. Predpokladané začatie výstavby je rok 2012, ukončenie v 2013. Pri budovaní golfového ihriska bude potrebné odstránenie dre-
vín v priestore hracích dráh. Plocha určená na výrub je 240 000 m2. Územie je navrhnuté na rekultiváciu, základom má byť vytvorenie nových trávnatých plôch, alebo aj trávnych trsov či tzv. hydroosevov. Celkové náklady predstavujú cca 3,5 mil. eur. (rl) Vizualizácia: Danubia Invest
Petržalka môže mať päťdesiatmetrový bazén Bratislavský primátor chce spolufinancovať výstavbu plavárne v Petržalke. Mohlo by to znamenať aj to, že v najväčšej mestskej časti vyrastie plaváreň s päťdesiat metrovým bazénom, namiesto doteraz plánovaného dvadsaťpäť metrového. Na decembrovom zastupiteľstve MČ Petržalka poslanci schválili investičný zámer vybudovania krytej plavárne. Starosta Vladimír Bajan mal už vtedy vytipované dve lokality, na ktorých by plaváreň mohla stáť. Základnou Bajanovou predstavou bol bazén s dĺžkou 25 m. Väčší, teda päťdesiat metrový bazén, by bol pre mestskú časť veľkým sústom, hlavne kvôli financiám potrebným na jeho údržbu. Ako sa nedávno ukázalo, dlhší bazén v Petržalke nemusí byť utópiou. Mesto by na plaváreň chcelo prispieť Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik sa nedávno vyjadril, že si vie predstaviť spoluprácu pri výstavbe plavárne formou spolufinancovania investičného projektu aj nákladov na údržbu. V takom prípade by v Petržalke mohla vyrásť aj plaváreň s bazénom dlhým 50 m. „My môžeme povedať, poďme spolu do väčšieho projektu, kde sa aj na investícii aj na prevádzke budeme podieľať tak, ako sa dohodneme,” povedal ešte v januári Milan Ftáčnik. Oficiálne stretnutie primátora so starostom Petržal-
Sériu Digital Parkov dotvorí III
Investičná skupina Penta Investments pokračuje v projekte Digital Park III. Plánovaná investícia je vo výške asi 42 miliónov eur. S dokončením stavby sa ráta do konca tohto roka. Tretia fáza projektu Digital Park má priniesť celkovú administratívnu prenajímateľnú plochu 20 780 m2. Obchody a služby by mali mať priestor na ploche 290 m2 a kancelárie na 18 998 m2. Digital park III. bude mať osem nadzemných podlaží. Nadštandardom má byť parkovanie – jed-
no parkovacie miesto na 37 m2 nájomnej plochy. V podzemnej garáži zaparkuje 500 áut, na vonkajšom parkovisku sa ich zmestí 170. Digital Park I. a II. priniesli na trh v hlavnom meste 52 tisíc metrov štvorcových administratívnych plôch. Digital Park I. je v súčasnosti úplne obsadený. Digital Park II. má voľné len tie plochy, ktoré nemôžu byť funkčné kvôli napájaniu tretej stavby. V súčasnosti sú hlavnými nájomcami spoločnosti ako Dalkia, Shell, OMV, Bayer, First Data a Bauer Media, Deloitte, či Lenovo. text a foto rl
Zelená kocka na Hodžovom nám. Na Hodžovom námestí, pri vyústení Poštovej ulice, vzniká v tých dňoch tzv. Zelený dom. Ide o originálnu stavbu, ktorá zaplní priestor medzi Tatracentrom a hotelom Crowne Plaza. Nová stavba bude zo skla a od prvého podlažia sa má jej súčasťou stať popínavá zeleň. Tá má budovu obrásť zo všetkých strán. ky, ktoré sa konalo 9. februára, do otázky petržalskej plavárne nové svetlo neprinieslo. „Obaja sme nevylúčili, že by mohlo ísť o spoločný projekt, ale zatiaľ, kým nie je rozhodnuté na úrovni mestskej časti, by bolo predčasné povedať, ako to celé bude vyzerať,“ povedal primátor.
Veľkosť petržalského bazéna by mali uzavrieť v apríli. Petržalské vedenie tiež nepovažuje otázku dĺžky bazéna za uzavretú, zdôrazňujú však potrebu vyšších financií na jeho údržbu. „Nie je uzatvorené, akú kapacitu, resp. parametre (dĺžku 25 či 50 m) má bazén mať. Určite však treba mať na zreteli, že čím je väčší bazén, tým vyššie náklady budú potrebné na prevádzku a údržbu,” informovala petržalská hovorkyňa Mária Gre-
beňová-Laczová. Podľa Vladimíra Bajana je počas najbližších dvoch mesiacov potrebné ujasniť si, o akú plaváreň pôjde, ako bude financovaná, pre akú skupinu používateľov bude primárne určená. „Nerád by som o tom hovoril skôr, ako o tom poslanci rozhodnú,“ dodal Bajan. Plavárne chcú aj do ostatných mestských častí Podľa Ftáčnika by plavárne mohli pribudnúť aj v iných mestských častiach. „Máme v podstate jednu plaváreň v Ružinove, ale je potrebné, aby boli aj v ostatných častiach mesta,“ myslí si Ftáčnik. Keďže má Petržalka k jej výstavbe najbližšie, mesto zvažuje spoluprácu práve s ňou „Najbližšie sme k tomu v Petržalke, a preto si myslím, že mesto by mohlo využiť túto situáciu a pridať sa,” dodal. (pj)
Zelená kocka spojí Poštovú ulicu s Hodžovým námestím. Kocka má dotvoriť a zastrešiť zastávku MHD. Súčasťou priestorov domu Zelená kocka bude kaviareň a ďalšie zariadenia občianskej vybavenosti. Projekt rátal s výhľadom z nej na námestie. Stavba dotvorí a zastreší zastávku MHD. Zelená kocka ale poskytne aj kancelárske priestory, občerstvenie, či predaj tlače. Pre výstavbu je uzatvorený aj
chodník zo strany Hodžovho námestia a časť schodov zo strany hotela Crowne Plaza, neobmedzil sa ale vstup peších do podchodu zo strany Poštovej ulice. Zastávka mestskej hromadnej dopravy bola posunutá zhruba o 20 metrov smerom pred hotel. Z bezpečnostných dôvodov bol uzatvorený chodník zo strany Hodžovho námestia a časť schodov zo strany hotela Crowne Plaza. Staviteľ na zabezpečenie plynulého prechodu namontuje na jestvujúce schody rampy pre kočíky a telesne postihnutých ľudí zo strany hotela Crowne Plaza aj zo strany Tatrabanky. Výstavba Zelenej kocky sa začala minulý rok a jej dokončenie je naplánované na leto tohto roka. Autorom projektu je architektonický ateliér Bogár Králik Urban a stavebníkom Zelenej kocky je bratislavská spoločnosť GREEN CUBE, s.r.o. text a foto rl
Inzercia
strana 8
www.bakurier.sk
József Nagy: „Ak chceme čistotu a poriadok v životnom prostredí, musíme začať sami od seba.“ Viac ako 100-tisíc zapojených ľudí, 1500 subjektov a vyše 1 600 000 kg vyzbieraného odpadu. Toto sú čísla, ktoré hodnotia minuloročnú akciu Vyčistime si Slovensko. V tomto roku enviro rezort opätovne vyzýva školy, neziskové a mimovládne organizácie, rôzne inštitúcie či súkromný sektor, aby sa zapojili do tejto akcie. Bola pri príležitosti blížiaceho sa Dňa Zeme. Na otázky v tejto súvislosti odpovedal minister životného prostredia József Nagy. Akcia mohla v mnohých vyvolávať úsmevné spomienky na dobu socializmu a povinné brigády, „Akcia Zet“ a podobne. Odkiaľ pochádza Vaša inšpirácia pre Vyčistime si Slovensko? Aj ja si na to pamätám (úsmev). Pravda je, že ako otec štyroch detí mám každý deň možnosť sledovať život mladej generácie, ich odlišné vnímanie reality, vzťah k prírode, k iným ľuďom a k okoliu. Myslím si, že nie je novinkou keď poviem, že
dnes majú ľudia, a to nielen tí najmladší, silný osobný vzťah k hmotným veciam. Málo sa ale zaujímajú o najbližšie okolie, prírodu či životné prostredie. Musíme si uvedomiť, že to, čo dnes považujeme za samozrejmosť, sa v blízkej budúcnosti môže stať iba spomienkou. Čo si od akcie sľubujete? Máte nejaké očakávania? Budem rád, pokiaľ sa oslava Dňa Zeme stane súčasťou v kalendároch žiakov a študentov, ktorí si tak aspoň raz v roku vyhradia jeden deň na prospešnú činnosť. A to by upratovanie svojho okolia bezpochyby malo byť. Jednou významnou časťou agendy Ministerstva životného prostredia SR, je aj envirovýchova a vzdelávanie v oblasti ochrany životného prostredia. V dobe ekonomickej recesie, keď nemáme dostatočné možnosti na komplexné riešenie tejto problematiky, chceme aspoň prostredníctvom takejto výzvy v podobe pracovných pomôcok – vriec a rukavíc – prispieť k rozšíreniu tejto myšlienky. Na Slovensku sú stovky neziskových organizácií či združení, ktorých predmetom činnosti je aj ochrana životného prostredia,
no z rôznych dôvodov sa jej nevenujú. Chceme, aby ministerstvo dokázalo byť lídrom v tejto oblasti. Na ktoré aktivity v rámci podujatia Vyčistime si Slovensko sa tešíte? Jedným z prvých veľkých upratovaní, ktoré odštartuje tento ročník bude v utorok, 6. marca 2012 v areáli vysokoškolských internátov v Mlynskej doline. Cieľom bude vyčistiť ich okolie. Strávil som tam svoje najkrajšie študentské časy, preto som výzvu študentov, aby som sa k spoločnému upratovaniu pridal, rád prijal. Som zvedavý aký majú mladí ľudia záujem o ochranu životného prostredia... Existuje paralela medzi akciou Vyčistime si Slovensko a ambíciami európskeho spoločenstva? Práve financie ktoré z EÚ môžeme dostať, pomôžu zlikvidovať to, čo straší Novovešťanov a nielen ich, už dlhé desiatky rokov. EÚ iniciovala niekoľko koncepcií a dohovorov, ktorých cieľom je napríklad aj znižovanie emisií, využívanie obnoviteľných zdrojov energie alebo minimalizovanie dopadov zmeny klímy na ľudí. Všetci by sme mali pochopiť aspoň jedno - za-
čať sami od seba, napríklad aj tým, že sa rozhliadneme okolo seba. Aj malé krôčiky každého jednotlivca môžu mať veľký význam pre zmenu v našom správaní sa, ktorá je dnes už nevyhnutná. A je váš osobný postoj k ochrane životného prostredia? Som spolu s mojou rodinou milovníkom prírody, cyklistiky a turistiky. Bratislava má neuveriteľnú výhodu, že cez ňu preteká Dunaj. Karloveské rameno, ostrov Sihoť,
lužné lesy v okolí, ale aj Lesopark, Železná Studnička... To sú lokality, ktoré nám závidia mnohí zahraniční návštevníci. Je našou povinnosťou starať sa o ne a chrániť ich. Keď som s rodinou na výlete, v mojom plecniaku sa vždy nájde taška, a keď počas prechádzky nájdeme nejaké odpadky, odhodené plastové fľaše a pod., zbierame ich a väčšinou som na konci výletu viac ako z chôdze unavený z nákladu, ktorý napokon ťahám so sebou. Ale ten dobrý pocit je na nezaplatenie.
Ministerstvo životného prostredia
p o d t i t o o t r o a a p ria ot k Č stota a por iadok Čist o s t o t a a p oriad k Čis t o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p oriad ok Čis t o t a o p d i r a r o a a k a o ori dok Č ist o t a po riado Č i s t s t o t a a p oriad k Čis t o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p oriad ok Čis t o t a p a r o a a k a o a p k a Č s i o t p o Č s d i i t o d o t i r o t r a a p príležitosti ia rZeme ok isto a apri ota a po iadok Čisto ta a p riad kČis k Čakciu iad k Čis totaDňa o Čis tota a poria dok Č istot a po iadorganizuje t o r p s o Č d i t o o o r a a p o Č d ia ta or to i ok Čis t o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p oriad ok Čis t o t a por iadok Čisto ta a p oriad k Čis ota a poria dokČ r a a o a p k a s Č s d i t i t o o t r o a a o ia Č Či t o t a por iadok Čist o t a a p oriad k Čis o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p oriad k Čis t o t a por iadok a s o t i r o a a o r a a p k a s o p k Č s d i Č i t o t r o a k Č st o t a po iado Čist t a a oriad k Či ota a por iadok Čisto ta a p riad k Čis ota a poria dok Č istot a po iadok t i o r a o p k s r o r a a k o po k Č st ia ta k Č st o t a po iado Čist t a a oriad k Či tot a a po riado Čist ta a oriad ok Či tota a por adok isto a a po riado k i o r a o p k s Č d i t o t o o a p k a Č s t o Č d i i t o o t ri o a ok ist o a a p riad k Čis o t a por iadok Čisto ta a p oriad k Čis ota a poria dok Č istot a po iadok Čisto ta a p oriad Č tot o t o a p k s d o t i r o a o r o a a p k a o d ori dok Č istot a a po riado Čist ta a oriad Čis t o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p oriad ok Čis t o t a p k o r a a do Čis ok ap ot ria aa ap po kČ iad ota po kČ Čis st o dok iad ist ta ori k tot a a po riado Čist ta a oriad ok Či tota a por adok isto a a p riado k Čist ota a poria ok Č stota a por ad o s d i o a Č tot d a p riad po Či po k Č tot ori Čis do ist ta ori dok ist ria ok aa ota ado k Čis o t a a poria dok Č ist o t a a po iadok Čist o t a a p oriad k Čis t o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p oria a p a p k Č ia ta or Č do ia to is ta or do ok to ist ria ok Č t o t a a por adok ist o a a p riado k Čis o t a a poria ok Č st o t a a por iadok Čist o t a a p oriad k Čis o t a a pori Č s d i t i t o i r o a a o r a a p k a s o po k ad st or ori dok Č ist o t a po riado Čist t a a oriad ok Či t o t a ori dok Č ist o t a po riado Čist t a a oriad ok Či t o t a p a ap o a a p k a s o p k a Č s d i i t o Č d i t i t o o t a r o a a a o r a p k a Č s i o t p k o Č s d i i t o d t i o r o a t o r ado k Čis o t a a poria dok Č ist o t a a po iadok Čist o t a a p oriad k Čis t o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p o i r r o a o po iado Čist t a a oria k Č st o t a a por iadok Čist o t a a p oriad k Čis o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p o r o p k d t i o r o t a o r o a a p k a o a p k a s p ori dok Č ist o t a po riado Čist t a a iad k Čis t o t a ori dok Č ist o t a po riado Čist t a a oriad ok Či t o t a r p p o a o o a a p k a a p riad k Čis o t a a poria ok Č st o t a po iadok Čist o t a a p oriad k Čis o t a ori dok Č ist o t a po riado Čist t a a p d t i o o t a o r o a a k a Č i t o t o a p riad k Čis o t a a poria ok Č st o t a po iadok Čist o t a a p oriad k Čis o t a por iadok Čist o t a a p oriad k Čis o t a a d t i o o t r o a a o a p k a s p Č s d i i t o d o t i r o a a o r a a p k a st o a p k a s ori dok Č ist o t a po riado Čist t a a oriad ok Či t o t a ori dok Č ist o t a po riado Čist t a a oriad ok Či t o t a p p a a poria ok Č st o t a a po adok Čist o a a p riad k Čis o t a a poria ok Č st o t a a po iadok Čist o t a a p oriad k Čis o t a i o i r o a o ri a a p k ad st ot a po k ad st ori dok Č ist o t a po riado Čist t a a oriad ok Či t o t a ta ori dok Č ist o t a po riado Čist t a a oriad ok Či t o t a p p a p Č ta o Č d ia to is ta o ok to ria ok aa a p riad k Čis o t o t a a por iadok Čist o t a a p riad k Čis o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist o t a a p oriad k Čis t o t a o t o o t r o a a p riado k Čis o t o t a a por iadok Čist o t a a p riad k Čis o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist o t a a p oriad k Čis t o t a o p do ist o o r a a o po k Č tota st ia por iadok Čist o t a a p oriad k Čis o t a a poria dok Č ist o t o t a a po riado Čist t a a oriad ok Či t o t a a por adok a s t p Či or d to is t o ok to ri ok a a p riado k Čis o t a a poria ok Č st ota i o st o t a a p oriad k Čis t o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p oriad ok Čis t o t a t o a ad p s a a iad k Či t o t a p ori dok Č ist Č tota ia is or dok ist o a a p riad do Čis r a r a p a p k a Č t o sto tVlani i t o o o a a o r Č i to tisícpäťsto ok a p riad k organizácií, o a po sa pridalo Čis t o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p oriad ok Čis t o t a por iadok Čis o ist t a a oriad ok Čis t o t a r o a a o a p k a s p Č s i d i t o d t i r o a r a 000 k odpadu! p 100 Č 1 o600 t o d 000 to is ľudí okg tovyše ria a avyzbieralo a p riad k Čis ota a poria ok Č stot a po iadok Či d i o Čis t o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p oriad ok Čis t o t a t r a a p riado k Čis ota a poria ok Č stota a por iadok Č o d i o Čis t o t a a poria dok Č ist o t a po iadok Čist t a a p oriad ok Čis t o t a t r o a p d p Čis ota a poria dok Č tot a po adok Č d is ta or dok to ria aa ria aa a k kČ Č Čis Č Č
Pridajte sa na www.denzeme.eu
Kultúra
www.bakurier.sk
strana 9
Mrazy v meste ukončila snehová búrka Protipovodňová ochrana Na Bratislavu nezvyčajný jav: dva týždne v kuse mrzlo!
Bratislavy má prvé výročie Chrániť životy, zdravie a majetok ľudí boli hlavnými dôvodmi vybudovania protipovodňovej ochrany Bratislavy. Ochrániť má hlavné mesto Slovenska a jej obyvateľov aj v prípade tisícročnej vody. Práve v týchto dňoch uplynul rok od jej vybudovania.
(dokončenie zo str. 1) Občianske združenie Proti Prúdu zbieralo deky a spacáky pre ľudí bez domova a predajcov Nota bene a počas denného streetworku ich rozdávali bezdomovcom v uliciach. Priamo k bezdomovcom ich doručovalo aj občianske združenie Vagus, ktoré v Bratislave zabezpečuje večerný streetwork. Kryhy na Dunaji a alkohol v mraze Silná zima vytvorila ľady aj na Dunaji. Na rieke ich rozbíjali tri ľadoborce. Ľadoborec Brezno na úseku od Bratislavy po Gabčíkovo. V bratislavských prístavoch rozbíjal ľady remorkér. Ľad v nádrži Čunovo rozrážal ľadoborec v spolupráci s maďarskou stranou. Lekári upozorňovali občanov, že už aj polhodinový pobyt na tuhom mraze môže spôsobiť omrzliny. Nebezpečná je kombinácia mínusových teplôt s vetrom. Dvojsečnou zbraňou proti sibírskej zime je alkohol. Na jednej strane rozšíri cievy, čo oddiali omrzliny končatín, no na strane druhej cez otvorené cievy rýchlejšie uniká teplo a človek skôr zamrzne. Alkohol sa môže stať osudným najmä bezdomovcom a nočným navrátilcom z pohostinstiev.
V ZOO trpeli exotické vtáky Mrazivé zimné počasie najťažšie znášali v ZOO najmä exotické vtáky. Vtáci sú zvyknutí na vysoké teploty, preto ich už na jeseň zatvárajú na zimoviská, kde prečkávajú chladné mesiace.
Napríklad šimpanzy a orangutany sú zvyknutí žiť v teplotách asi 25 stupňov Celzia a túto teplotu musia udržiavať v pavilóne primátov aj v zime. Mráz zle znášali aj žirafy a zebry. (rl)
„Za posledných 500 rokov sa na Dunaji vyskytlo 100 ničivých povodní, štatisticky sa teda vyskytne 1 povodeň za každých 5 rokov,“ povedal minister József Nagy a dodal: „Investície do protipovodňových opatrení sú nevyhnutné na ochranu životov a majetku ľudí. Aj v tom je opodstatnenosť existencie rezortu životného prostredia, ktoré má protipovodňové opatrenia vo svojej gescii.“ Minister sa domnieva, že samotné technické riešenia protipovodňovej ochrany môže zabezpečovať ktorýkoľvek rezort, spojenie s rezortom životného prostredia je však podľa neho prirodzené: „Protipovodňové práce sú z väčšej časti odstraňovaním dôsledkov nášho správania sa ku klíme, k vodným tokom, k vode samotnej. Ak sa náš postoj k zdanlivo malým problémom hospodárenia s vodou zmení, budeme potrebovať možno menej prostriedkov a nástrojov na odstraňovanie následkov. Tu je náš priestor, tu je naša agenda, tu je miesto rezortu,“ dodal minister.
Práce v rámci protipovodňových opatrení hlavného mesta SR Bratislavy realizovali vodohospodári postupne počas roku 2011. Skolaudované boli jej jednotlivé časti; úsek Prístavný most - Most Apollo, ľavostranná hrádza odpadového kanála Gabčíkovo – Sap, ale aj úsek Vydrice a Čierneho potoka, teda územie v mestskej časti Karlova Ves vrátane úseku v Devínskej Novej Vsi. Projekt Bratislava – protipovodňová ochrana bol spolufinancovaný z prostriedkov Kohézneho fondu (85 % financoval Kohézny fond, 10 % štátny rozpočet a 5 % predstavovali zdroje SVP). Celková náklady dosiahli sumu vyše 31 mil. eur.
Rodinné a firemné záhrady a dvory Komplexná starostlivosť o Vašu záhradku Staráme sa o Vašu záhradu a Vy sa staráte o iné dôležitejšie veci (kosenie, zavlažovanie, výrub, strihanie a ošetrovanie stromov, odvoz odpadu) Akcia: už od 20 Eur, pri pravidelnom ošetrovaní zľava až do 50 %. Tel. kontakt: 0917 539 527 Zavolajte a dohodnite si termín nezáväznej obhliadky.
(red)
Relax
strana 10
HOROSKOPY www.vestimesi.sk 20. 2. - 4. 3. 2012
www.bakurier.sk
Ako je to s „éčkami“? Sledujete pri nákupe potravín tzv. „éčka“? Tiež si myslíte, že sú škodlivé? Takéto triedenie potravín, ktoré obsahujú a neobsahujú prídavné látky, je však pre spotrebiteľov zavádzajúce. Pre Bratislavský kuriér píše riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska JARMILA HALGAŠOVÁ, tentoraz o známych „éčkach“ v potravinách.
dárstvo a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín. Najrenomovanejší odborníci posudzujú množstvo vedeckých štúdií, skúmajú vplyv týchto látok na človeka a jeho zdravie. Ich bezpečnosť sa neustále prehodnocuje vo svetle stále novších vedeckých poznatkov. Európska komisia spoločne s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín vytvorila pre výrobcov zoznam všetkých povolených prídavných látok doplnený o podmienky ich použitia.
Zoznam všetkých povolených „éčiek“ je publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie.
V súčasnosti možno pri výrobe potravín používať len povolené prídavné látky, známe pod názvom „éčka“. Tieto sú určené legislatívou, ktorá nerozlišuje „škodlivé“ a „zdravé“ prídavné látky. Škodlivosť „éčiek“ je posudzovaná na úrovni Svetovej zdravotníckej organizácie, Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospo-
Pre každú povolenú prídavnú látku sa zároveň určí aj kategória potravín a najvyššie povolené množstvo, ktoré možno v rámci technologického procesu výroby použiť. Tieto povolené množstvá sú nastavené s veľkou rezervou spôsobom, ako sa určuje napríklad nosnosť výťahu. Lano výťahu sa nepretrhne, ak je nosnosť
prekročená. Aj v prípade prídavných látok sa pri stanovení povoleného množstva ponecháva značná rezerva. Dôkazom toho, že štúdie posudzovania bezpečnosti prídavných látok prebiehajú neustále, a že často menia aj vžité názory o škodlivosti „éčiek“, je napríklad fakt, že posledné štúdie o toľkokrát diskutovanom sladidle aspartam všetky dohady o jeho škodlivosti vyvracajú a sladidlo sa tak dostalo do priaznivejšieho svetla. V súčasnosti neexistuje dôvod obávať sa ho konzumovať. Samozrejme, v primeraných množstvách. Dokážete si predstaviť, ako by vyzerala potravina, ak by neobsahovala žiadne prídavné látky? „Éčka“ sú totiž aj kyselina citrónová, kyselina octová, kypriace látky, vanilín, ktorý bežne doma gazdinky používajú ako „vanilkový cukor“, ale aj konzervačné látky, farbivá a sladidlá. Potravinami bez „éčiek“ sú prakticky len čerstvé ovocie a zelenina. Nanešťastie, vďaka nastokrát prepnutej a neodbornej diskusii o „éčkach“ dochádza k tomu, že spotrebiteľ je väčšinou atakovaný zavádzajúcimi informáciami, že ide buď o zdraviu škodlivé chemikálie, čo nie je pravda, pretože „éč-
kom“ sú označené aj prídavné látky rastlinného charakteru, alebo že existujú škodlivé „éčka“, ktoré rovnako neexistujú, pretože legislatíva má len pozitívny zoznam prídavných látok. Ak by sme išli do extrému a zakázali by sme všetky prídavné látky, tak by sme len s veľkými ťažkosťami mohli vyrobiť napríklad nakladané uhorky, pretože „éčka“ sa nachádzajú v náleve (konzervačná látka benzoát sodný); museli by sme zaobísť bez tavených syrov obsahujúcich taviace soli a navyše, potraviny by sa nedali predávať v obchodoch, pretože by sa rýchlo skazili. Prídavné látky nám uľahčujú život. Dnes už takmer nikto nenakupuje potraviny denne. „Éčkami“ vieme potravinám predĺžiť ich trvanlivosť. Konzervačné látky pridávame, aby sme zamedzil rast mikroorganizmov. Potravina podlieha v procese starnutia pôsobeniu kyslíka a niektoré zložky oxidujú. Preto sa pridávajú antioxidanty, ktoré chránia napríklad tuky pred oxidáciou. Jednoducho povedané, „éčka“ nielen predlžujú trvanlivosť potravín, ale pomáhajú udržiavať zdravotnú bezpečnosť a kvalitu potravín.
Patria k mestu
Notabene by nemalo byť rekvizitou pre žobrákov Peter Sorát bol predajcom Notabene od roku 2003. Popri predávaní časopisu ponúkal aj svoj samizdat, v ktorom reportážnym spôsobom zachytával zážitky z ulice. Pred nedávnom mu vyšla kniha – Pouličný diviak. Predaj Notabene mu teda okrem možnosti zarobiť si na slušný život priniesol aj inšpiráciu. Dnes už na ulici ponúka len svoju knihu, z predajom Notabene skončil, začína pôsobiť ako jeho externý redaktor. Ulica ho dala dokopy Človek sa väčšinou k predaju časopisu Notabene dostane z núdze. Peter Sorát skončil na ulici kvôli gamblerstvu, „mal som veľké nedoplatky na ubytovni, tak ma vyhodili,“ spomína. „Keď nemáš kde spať a čo jesť, tak musíš niečo vymyslieť, začneš žobrať, ale neskôr stretávaš ľudí, spoznávaš tú komunitu a oni ti odporučia, skús predávať Notabene.“ Vtedy začal predávať na Hviezdoslavovom námestí. Ešte nejaký čas bojoval so závislosťou na hraní, paradoxne mu však pomohla práve ulica. „Na tej ulici som sa dal dokopy, našiel som sám seba.“
Od samizdatu ku knihe Na ulici si začal Peter zapisovať zážitky z ulice, zo stretnutí s ľuďmi, ktorí podobne ako on, skončili na ulici ale aj s ľuďmi, ktorých pri predaji časopisu stretával. Popritom publikoval v Notabene. Nie všetky texty mu však v časopise vyšli. „Vtedy som si povedal, že začnem vydávať svoj plátok.“ Po čase z tohto plátku vznikol samizdatový občasník Pouličný diviak, ktorý si získal mnohých fanúšikov. Neskôr z jeho zážitkov a zápiskov vznikla kniha, ktorú teraz môžete získať jednak priamo od neho, ale taktiež aj v kníhkupectvách - názov nesie po samizdate – Pouličný diviak s podnázvom Zo života na ulici. Predaj Notabene je blízky podnikaniu Sú predajcovia, pre ktorých je predaj časopisu len z núdze cnosť, nájdu sa však aj takí, ktorí predávanie berú ako prácu, zamestnanie ako každé iné. „Bral som to tak, ako keď niekto ide do firmy – a takých predajcov je veľa, bral som to ako zamestnanie. Je to ako náznak podnikania, ty investuješ peniaze a musíš kalkulovať, keď to vieš, môžeš si napríklad platiť komerčnú ubytovňu.“ Ako vyzerá deň predajcu Nota-
bene? Nelíši sa od dňa v iných zamestnaniach tak, akoby sme si mohli myslieť. „Ráno som prišiel o deviatej, kúpil som si časopisy, dal som si kávičku, skontroloval mail,“ opisuje Peter svoju niekdajšiu rannú rutinu. Ďalší program závisí od predajného miesta. Niekde sa viac ľudí pohybuje doobeda, inde zas neskôr. „Potom som väčšinou predával od druhej do takej deviatej,“ spomína. Notabene nemá byť rekvizita Medzi predajcami Notabene sa nájdu často aj čierne ovce. Namiesto predaja časopisu žobrú a samotný časopis používajú skôr ako zásterku pre žobranie. „Rozčuľujú ma predajcovia, ktorí žobrú s jedným výtlačkom, človek si ho chce kúpiť a on mu ho nedá. Notabene je pre nich taká rekvizita, s ktorou žobre. Je smutné, že sa s tým nedá nič robiť. Jediný spôsob je, že od týchto ľudí si nič nekúpiš a nič mu nedáš, lebo každý má šancu slušne začať predávať.“ Ulica mu priniesla aj nových priateľov „Sobotný večer, predával som pri čumilovi, išiel okolo strašne unavený chalan, ktorý si najskôr ani nechcel kúpiť časopis, nakoniec si ho kúpil, dali sme sa do reči
a ten chalan ma pozval na drink, kecali sme až do rána a stali sa z nás kamaráti,“ opisuje Peter Sorát jeden z množstva príbehov, ktoré mu ulica priniesla. V inom príbehu zas inšpiroval svojim životom podnikateľa, ktorý vlastnil tri firmy, pracoval dvadsať hodín denne k tomu, aby zmiernil svoje životné tempo a začal si život aj užívať. (pj)
Kultúra
www.bakurier.sk
strana 11
Botanická záhrada oslavuje 70. výročie založenia
Výstava prinesie možné podoby petržalského nábrežia Dunaja
Jediným problémom tuhej zimy sú zatiaľ cencúle
V dňoch 27. 2. 2012 – 4. 3. 2012 si môžete vo foyer Fakulty architektúry STU v Bratislave pozrieť výstavu Voda a mesto, prezentujúcu výber ateliérových prác študentov Fakulty architektúry venovaných riešeniam petržalského nábrežia Dunaja, ktoré budú konfrontované s vybranými prácami študentov a odborníkov z Budapešti, Brna a Krakova. Projekt je súčasťou medzinárodných aktivít projektu „MobEx 2011–2012. Water and City“, grantového programu Medzinárodného vyšehrad-
Najstaršia verejnosti prístupná botanická záhrada na Slovensku - Botanická záhrada Univerzity Komenského v Bratislave - si v januári 2012 pripomenula 70. výročie svojho založenia. Zaujímalo nás preto, ako flóra z celého sveta zvláda súčasné veľmi nízke teploty.
(pj)
Milan Sládek po roku opäť v Bratislave
Exteriérové rastliny chráni pred mrazom aspoň trochu snehovej pokrývky. „Najnáchylnej-
šie sú rastliny pestované v skleníkoch, ktoré podľa ich pôvodu potrebujú udržiavať rôzne teploty. Tak napríklad kaktusom stačia teploty okolo 10 - 12 °C, pričom niektoré mrazuvzdorné kaktusy sa nachádzajú aj na exteriérovej kaktusovej skalke. Tie vydržia aj teploty blížiace sa k mínus 15°C. Najnáročnejšie sú tropické a subtropické rastliny, vyžadujúce celoročne teploty okolo 22 až 26°C,“ uviedol riaditeľ botanickej záhrady Jaroslav Bella. Záhrada prešla pred dvoma rokmi úplnou rekonštrukciou kúrenia – kotolne aj všetkých rozvodov v skleníkoch a v prevádzkovej budove, a tak problémy so zabezpečením potrebných teplôt pre jednotlivé skupiny rastlín, zatiaľ nevznikajú. „Jediným problémom sú vznikajúce cencúle, ktorých pád na sklá skleníkov by ich mohol rozbiť. Preto ich preventívne odstraňujeme,“ dodal Bella. Botanická záhrada Univerzi-
ského fondu, ktorý ma za cieľ výmenu skúseností v tejto problematike medzi krajinami V4. „Zámerom projektu je poskytnúť laickej a odbornej verejnosti v krajinách V4 správne príklady riešení územných plánov a urbanistických štúdií vybraných sídelných štruktúr vo vzťahu k vodnému toku,“ informoval garant projektu Juraj Furdík. Vernisáž výstavy sa koná 27. 2. 2012 o 17:00.
ty Komenského v Bratislave bola založená dekrétom Ministerstva školstva a osvety zo dňa 23. januára 1942. V Botanickej záhrade Univerzity Komenského v Bratislave sa dnes na ploche približne 7 hektárov nachádza takmer 4000 druhov rastlín.
Návštevníci Botanickej záhrady sa aj tento rok môžu tešiť na tradičné podujatia: výstavu skalničiek v dňoch 27. apríla – 1. mája a výstavu kaktusov a prednášky v rámci sympózia Kaktusárska jar 2012 v termíne 25. mája – 27. mája. (red)
Po minuloročnom úspechu prichádza Milan Sládek so svojim unikátnym predstavením Krížová cesta opäť do Bratislavy. Krížovú cestu tento svetoznámy mím predviedol prvýkrát v Johanneskirche v nemeckom Düsseldorfe pred piatimi rokmi. Denník Rheinische Post vtedy o premiére okrem iného napísal: „Keď Milan Sládek nesie svoj kríž na Golgotu, tak človek priam vidí, ako jeho na bielo namaľovaná tvár potí kvapky krvi a vody. Keď sa mu pod ťarchou imaginárneho kríža podlamujú kolená a na-
Najpočetnejšie zastúpenie tu majú kaktusy (až 1200 druhov).
koniec padá, je priam počuť prašťanie jeho kostí“. V Krížovej ceste Sládek predvedie štrnásť zastavení Ježiša Krista. Slovom ho bude sprevádzať herec Štefan Bučko a atmosféru predstavenia dotvára organová skladba z dielne Marcela Dupré s rovnomenným názvom Krížová cesta. Predstavenie sa uskutoční 11. marca v ružinovskom Kostole sv. Vincenta de Paul a začína o 18:00. Lístky sú dostupné v sieti Ticketportal.
Dvaja z vás majú možnosť vyhrať dva lístky na predstavenie, stačí do 1. marca odpovedať na otázku:
Nasledujú tropické a subtropické skleníkové rastliny (755 druhov), sukulenty (610 druhov), skalničky (570 druhov), trvalky a letničky (340 druhov). Návštevníci záhrady môžu každoročne obdivovať aj 150 druhov ruží či 284 druhov drevín.
Súťažná otázka: Kde sa uskutočnila premiéra predstavenia Krížová cesta? Odpovede posielajte na adresu
[email protected] do predmetu uveďte Krížová cesta.
UPC, MAGIO ONLINE NA INTERNETE WWW.TVBA.SK
TV BRATISLAVA PONDELOK
08:00 Metro špeciál 08:45 Nastúpte prosím 09:00 Metro špeciál 09:45 Župných 13 10:00 City lady 10:30 Javisko 10:45 Zdravo 11:00 Beseda o piatej 11:30 Region plus 12:00 Športklub 12:30 Zdravo 12:45 Like IT 13:00 Všade dobre doma... 13:30 Talkshow K.Poláka 14:00 Metro špeciál 15:00 City lady 15:30 Korzo 16:00 Metro špeciál 17:00 Beseda o piatej 17:30 Naše centrum 18:00 Metro dnes 18:30 Župných 13 18:45 Novinky Staré Mesto 19:00 Metro dnes 19:30 Nastúpte prosím 19:45 Hlas Centrope 20:00 Beseda o piatej 20:30 MČ Rača 20:45 Živé portréty 21:00 Metro dnes 21:30 Športklub 22:00 Beseda o piatej 22:30 Korzo 22:50 Javisko 23:00 Metro dnes 23:30 Župných 13 23:45 Zdravo 00:00 Beseda o piatej 00:30 Volá Štrasburg 01:00 Metro dnes 01:30 Župných 13 01:45 MČ Rača
UTOROK
08:00 Metro dnes 08:45 Nastúpte prosím 09:00 Metro dnes 09:30 Župných 13 09:45 V zamestnaní 10:00 City lady 10:30 Javisko 10:45 Zdravo 11:00 Beseda o piatej 11:30 Volá Štrasburg 12:00 Beseda o piatej 12:30 Zdravo 12:45 Like IT 13:00 Všade dobre doma... 13:30 Talkshow K.Poláka 14:00 Metro dnes 14:30 Beseda o piatej 15:00 City lady 15:30 Korzo 16:00 Metro dnes 16:30 Like IT 16:45 Zdravo 17:00 Beseda o piatej 17:30 Region plus 18:00 Metro dnes 18:30 Župných 13 18:45 MČ Rača 19:00 Metro dnes 19:30 Nastúpte prosím 19:45 Hlas Centrope 20:00 Beseda o piatej 20:30 Novinky zo St. mesta 20:45 Živé portréty 21:00 Metro dnes 21:30 Športklub 22:00 Beseda o piatej 22:30 Korzo 22:50 Javisko 23:00 Metro dnes 23:30 Župných 13 23:45 Zdravo 00:00 Beseda o piatej 00:30 Región plus 01:00 Metro dnes 01:30 Župných 13 01:45 Novinky Staré Mesto
STREDA
08:00 Metro dnes 08:45 Nastúpte prosím 09:00 Metro dnes 09:45 V zamestnaní 10:00 City lady 10:30 Javisko 10:45 Zdravo 11:00 Beseda o piatej 11:30 Region plus 12:00 Beseda o piatej 12:30 Zdravo 12:45 Like IT 13:00 Všade dobre doma... 13:30 Talkshow K.Poláka 14:00 Metro dnes 14:30 Beseda o piatej 15:00 City lady 15:30 Korzo 16:00 Metro dnes 16:30 Like IT 16:45 Zdravo 17:00 Beseda o piatej 17:30 Naše centrum 18:00 Metro dnes 18:30 Župných 13 18:45 Novinky Staré Mesto 19:00 Metro dnes 19:30 Nastúpte prosím 19:45 Hlas Centrope 20:00 Beseda o piatej 20:30 MČ Rača 20:45 Živé portréty 21:00 Metro dnes 21:30 Športklub 22:00 Beseda o piatej 22:30 Korzo 22:50 Javisko 23:00 Metro dnes 23:30 Župných 13 23:45 Zdravo 00:00 Beseda o piatej 00:30 Volá Štrasburg 01:00 Metro dnes 01:30 Župných 13 01:45 MČ Rača
ŠTVRTOK
08:00 Metro dnes 08:45 Nastúpte prosím 09:00 Metro dnes 09:45 V zamestnaní 10:00 City lady 10:30 Javisko 10:45 Zdravo 11:00 Beseda o piatej 11:30 Volá Štrasburg 12:00 Beseda o piatej 12:30 Zdravo 12:45 Like IT 13:00 Všade dobre doma... 13:30 Talkshow K.Poláka 14:00 Metro dnes 14:30 Beseda o piatej 15:00 City lady 15:30 Korzo 16:00 Metro dnes 16:30 Like IT 16:45 Zdravo 17:00 Beseda o piatej 17:30 Region plus 18:00 Metro dnes 18:30 Župných 13 19:00 Metro dnes 19:30 Nastúpte prosím 19:45 Hlas Centrope 20:00 Beseda o piatej 20:30 Novinky zo St. mesta 20:45 Živé portréty 21:00 Metro dnes 21:30 Športklub 22:00 Beseda o piatej 22:30 Korzo 22:50 Javisko 23:00 Zastupiteľstvo HM SR 01:45 Novinky Staré Mesto
PIATOK
08:00 Metro dnes 08:45 Nastúpte prosím 09:00 Metro dnes 09:45 V zamestnaní 10:00 City lady 10:30 Javisko 10:45 Zdravo 11:00 Beseda o piatej 11:30 Region plus 12:00 Beseda o piatej 12:30 Zdravo 12:45 Like IT 13:00 Všade dobre doma... 13:30 Talkshow K.Poláka 14:00 Metro dnes 14:30 Beseda o piatej 15:00 City lady 15:30 Korzo 16:00 Metro dnes 16:30 Like IT 16:45 Zdravo 17:00 Beseda o piatej 17:30 Naše centrum 18:00 Metro dnes 18:30 Župných 13 18:45 Novinky Staré Mesto 19:00 Metro dnes 19:30 Nastúpte prosím 19:45 Hlas Centrope 20:00 Beseda o piatej 20:30 MČ Rača 20:45 Živé portréty 21:00 Metro dnes 21:30 Športklub 22:00 Beseda o piatej 22:30 Korzo 22:50 Javisko 23:00 Zastupiteľstvo Lamač 01:45 MČ Rača
SOBOTA
08:00 Metro dnes 08:30 Nastúpte prosím 08:45 MČ Rača 09:00 Metro špeciál 09:50 Župných 13 10:00 City lady 10:30 Javisko 10:45 Zdravo 11:00 Beseda o piatej 11:30 Volá Štrasburg 12:00 Beseda o piatej 12:30 V zamestnaní 12:45 Like IT 13:00 Zastupiteľstvo HM SR 15:00 Dokumentárny film 16:00 City lady 16:30 Korzo 17:00 Beseda o piatej 17:30 Naše centrum 18:00 Metro špeciál 18:45 MČ Rača 19:00 Metro špeciál 19:45 Nastúpte prosím 20:00 Beseda o piatej 21:30 Novinky Staré Mesto 21:45 Živé portréty 22:00 Talkshow K.Poláka 22:30 Korzo 22:50 Javisko 23:00 Zastupiteľstvo HM SR 01:45 MČ Rača
NEDEĽA
08:00 Metro špeciál 08:45 Nastúpte prosím 09:00 Metro špeciál 09:50 Župných 13 10:00 City lady 10:30 Javisko 10:45 Zdravo 11:00 Beseda o piatej 11:30 Region plus 12:00 Beseda o piatej 12:30 V zamestnaní 12:45 Like IT 13:00 Zastupiteľstvo HM SR 15:00 Dokumentárny film 16:00 City lady 16:30 Korzo 17:00 Beseda o piatej 17:30 Volá Štrasburg 18:00 Metro špeciál 18:45 Novinky Staré Mesto 19:45 Nastúpte prosím 21:30 MČ Rača 21:45 Živé portréty 22:00 Talkshow K.Poláka 22:30 Korzo 22:50 Javisko 23:00 Zastupiteľstvo HM SR 01:45 MČ Rača
BLOGERI
BESEDA SEDA O PIATREJ
s Alexandrou Važanovou
KORZO
s Oľ Oľgou Valentovou
CITY LADY
METRO DNES
Š N ÁP TI
s Natáliou N áli Bi Bizoňovou ň Kacinovou Je farebnou mozaikou života hlavného mesta. U nás nájdete aj to, čo inde nenájdete. Premiéra každý pracovný deň o 18.hodine.
ŠPORTKLUB
sM Martinom ti Juríčkom J
História Bratislavy
strana 12
Historická Bratislava v obrazoch
Druhý obrázok Bratislavského hradu Rovnako ako najstaršie aj po ňom druhé známe zobrazenie hradu sa nachádza v Obrázkovej kronike z polovice 14. storočia. Farebná a zlatom iluminovaná miniatúra v kódexe, ktorý je známy aj ako Viedenská maľovaná kronika, sa viaže na obdobie rokov 1073 – 1074, keď v Uhorsku prebiehali boje o kráľovskú korunu medzi príslušníkmi arpádovskej dynastie. Po prehratej bitke pri Mogyoróde 14. marca 1074 sa kráľ Šalamún vydal na útek pred vojskom svojich bratrancov Gejzu a Ladislava, ktorí ho zvrhli z trónu. Cieľom Šalamúnovho úteku sa stal Bratislavský hrad, čo zvečnila spomínaná miniatúra aj záznam kronikára. V kronike sa píše: „Kráľ Šalamún, sklamaný v nádeji, stiahol sa v žiali a smútku do Bratislavy. Kráľovstvo sa v rukách kráľa Gejzu upevnilo a od tých čias ho nazývali kráľ Veľký. Svojmu bratovi Ladislavovi pridelil kniežatstvo. Knieža Ladislav potom mnoho dní obliehal Bratislavský hrad. Šalamúnovi vojaci vychádzali z hradu a dávali
sa do boja proti Ladislavovým bojovníkom. Občas vyšli aj Šalamún a Ladislav, menili svoje symboly a stretávali sa v boji ako obyčajní vojaci. Prihodilo sa, že Ladislav prišiel počas poludňajšej prestávky k hradu. Videl prichádzať Šalamúna, no nespoznal ho, lebo si zmenil výstroj. Podišiel k nemu, avšak ani on nespoznal Ladislava. Šalamúnovi vojaci sedeli na hradbách a pozorovali ich. Šalamún pokladal Ladislava iba za člena oddielu, a preto vyrazil proti nemu do boja. No len čo sa k nemu priblížil a pozrel sa mu do tváre, zbadal nad jeho hlavou dvoch anjelov, ktorí mávali ohnivým mečom a ohrozovali jeho nepriateľov. Keď to Šalamún zočil, zutekal do hradu.“ Kráľ Šalamún za múrmi Bratislavského hradu žil až do roku 1081, keď s vtedy už kráľom Ladislavom I. (Svätým), ktorý je na miniatúre znázornený so svätožiarou a anjelom nad hlavou, uzavrel mier a za patričnú náhradu sa vzdal kráľovskej koruny. Šalamún zomrel kdesi na Balkáne roku 1087, kráľ Ladislav panoval až do roku 1095. (vs)
Mosadzolejári Mosadzolejárstvo či mosadzníctvo bolo úzko špecializované kovospracujúce remeselo, ktorého predstavitelia zlievaním vyrábali rôzne mosadzné predmety pre trh i domácnosť. Okolo roku 1775 sa mosadzolejári spolu s mečiarmi združili v Prešporku do jedného cechu. Išlo pritom o dve dosť zriedkavé remeslá, ktoré boli v 18. storočí v meste zastúpené najviac tromi až štyrmi majstrami. Pôvodne sa každé remeslo uchádzalo o založenie samostatného cechu a azda len vysoké náklady s tým spojené prinútili predstaviteľov oboch remesiel založiť si spoločný cech. Jeho členmi boli aj majstri z prešporského Podhradia. Spoločný cech týchto dvoch remesiel mal na čele hlavného cechmajstra, ktorý sa striedavo volil na dva roky raz z jedného, raz z druhého remesla. V rámci majstrovského kusa musel uchádzač za tri mesiace zhotoviť tri výrobky. Ak ich všetci majstri odobrili, kandidáta prijali za majstra, pričom zaplatil inkorporačný poplatok 30 zlatých, ako aj paušálnu sumu 3 zlaté 30 grajciarov za úhradu nákladov spojených s jeho prijatím do cechu. Učeň sa pri prijímaní musel preukázať svedectvom o počestnom pôvode a po štvrťročnej skúšobnej lehote zaplatiť zápisné 2 zlaté do cechovej pokladnice, po skončení učenia, ktoré trvalo štyri roky, zaplatil 4 zlaté za slávnostné prepustenie a ďalšie 4 zlaté za výučný list. Ak učenie trvalo päť rokov, majster dal učňovi po vyučení oblečenie. Tovariši mali svoju truhlicu uloženú v ubytovni – herbergu, a nie u cechmajstra alebo určeného majstra, ako to bolo zvykom v iných cechoch. Z dvoch kľúčov sa jeden nachádzal u niektorého majstra, druhý u tovariša, ktorého si síce sami zvolili, no vo funkcii ho museli potvrdiť majstri. To-
www.bakurier.sk
variši sa schádzali na schôdzi raz za 4 týždne a pri tejto príležitosti zaplatili do svojej cechovej pokladnice po 7 grajciarov. Na všetkých tovarišských schôdzach sa zúčastňoval najmladší majster. Ak sa tovariš dozvedel dôležité skutočnosti týkajúce sa cechu, majstrov alebo tovarišov a neoznámil ich, zaplatil pokutu 24 grajciarov. Tovariši, ktorí privandrovali do mesta a hľadali si prácu, navštevovali najprv dielne, v ktorých tovarišov nebolo, až potom ostatné, a to tak, že začali od najstarších a skončili u najmladších majstrov. Prednosť však vždy mali vdovy po zosnulých majstroch. Tovarišom majstri ku každému hlavnému jedlu mali podávať aj pitie. Keď sa z tovariša stával majster, mal všetkých cechových tovarišov zvolať na herberg a pohostiť ich v hodnote naj-
menej 2 zlaté. Roku 1767 boli v Prešporku traja zlievači mosadze. Aj vo výkaze o výrobnej produkcii remeselníkov, ktorý bol roku 1773 predložený Uhorskej miestodržiteľskej rade, figurujú traja mosadzolejárski majstri. Vyrábali iba rukoväte na bodné a sečné zbrane, a to mesačne 4 000 kusov, zvaných balasgreif, a 4 000 rúčok na šable. Keďže kus sa predával po 51 grajciarov, respektíve 16 grajciarov, ročná produkcia predstavovala hodnotu asi 4 500 zlatých, čiže priemerne 1 500 zlatých na jedného majstra. Okolo roku 1820 boli v meste traja mosadzolejári a v Podhradí jeden, roku 1828 vykazovali v Prešporku troch mosadzolejárskych majstrov. Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD.
Mosadznícka dielňa na rytine Josta Ammana (1568).
Góly, body, priekopníci Kanadský hokej vytlačil bandy Bandy hokeju „odzvonilo“ v Bratislave v roku 1925. Dňa 4. januára zažilo mesto čisto slovenskú premiéru kanadského hokeja u nás, keď sa stretli I.ČsŠK Bratislava a ČsŠK Trnava. Aktéri zohrali netradičný zápas na dvojaký spôsob, prvú časť zápasu 2x20 minút ako tradičný bandy hokej, druhú časť 2x10 minút na kanadský spôsob. Demonštrovali takto zvedavému publiku novú podobu hry, ktorá bola podľa reakcií dobovej tlače „ďaleko peknejšou a interesantnejšou hrou ako bandy hokej.“ Viditeľné rozdiely, najmä nové ploché hokejky s dlhšou rúčkou i čepeľou, či akési kĺzavé čierne čudo namiesto loptičky, ktoré tí znalí volali puk či tuš, ďalej menšie bránky a potom mantinely, boli zmenami, pri ktorých výsledok 10 : 2 pre Bratislavčanov nebol tentoraz až taký dôležitý. Prechod na novú modifikáciu
hry prinášal so sebou nemalé problémy. Nielen charakter samotnej hry, rozdielnosť v pravidlách, tréningový proces, technika, ale aj výzbroj a výstroj predstavovali nákladové a nedostatkové položky, ktoré si väčšina hráčov nemohla dovoliť. Časti výstroja, napríklad chrániče nôh, rúk a tela si preto vyrábali svojpomocne. Hokejka bola úplným pokladom, na celú sezónu musela vystačiť hráčovi jediná. Často oplechovaná, sklincovaná, polepená a zreparovaná ako sa dalo. Špeciálne rukavice sa vtedy ešte nepoužívali a prilby boli neznámym pojmom. Historicky prvý celý zápas hraný ako „kanada“ zohrali bratislavskí „eškári“ proti Moravskej Slavii Brno 13. decembra 1925 na klzisku Ľudového domu na Námestí Republiky (dnes nám. SNP). Zápas hraný na 2x20 minút s výsledkom 0:6 ukázal výkonnostné rozdiely medzi oboma súpermi. Bratislavskí hokejoví priekopníci to vzhľadom na slabé zimy a permanentný odmäk bez ľadu mali
ťažké. Cestovanie za umelým ľadom do Viedne či za zimou do Tatier bolo finančne neúnosné. Výsledok? Nečakané rozhodnutie činovníkov hokejového odboru I.ČsŠK skončiť dočasne s činnosťou. Táto dočasnosť trvala až do roku 1932. Keďže ani druhý bratislavský klub Zwirnfabrik SC, nazývaný ľudovo Cvernovka, nejavil viditeľnejšie známky hokejového života, zdalo sa, že Bratislava zostane bez hry na ľade. Našťastie, v roku 1926 začal hrávať hokej nový klub – ŠK Slávia Bratislava. Slávisti si vybudovali prvé klzisko už v sezóne 1922/23, nachádzalo sa na Krajinskej ceste (dnes Radlinskéhu ul.), oproti stanici električky. Neskôr klub otvoril populárne mestské klzisko pri Tabakovej továrni na Vazovovej ulici, kde sa prezentovali aj hokejisti. Zápasový účet si bratislavská Slávia otvorila víťazstvom nad ČsŠK Trnava 3:0. Od začiatku roka 1928 pútala pozornosť úzkych hokejových kruhov zvýšená iniciatíva Skiklubu
Prví hokejisti Skiklubu Bratislava v sezóne 1928/29, zľava Nedbálek, Beneš, Gonda, Balík, Uher, Máčik, sekretár Marek, v pokľaku Valent, Weppner.
Bratislava. Tento klub bol založený ešte v novembri 1925 a pozornosť venoval najmä lyžovaniu. V spomínanom roku 1928 mal už 300 členov, na Kamzíku postavil lyžiarsky mostík, rozšíril cvičnú lúku, organizoval preteky, lyžiarsky výcvik i zimnú turistiku. „Skiklubáci“ sa rozhodli rozšíriť svoju pôsobnosť aj o kanadský hokej, o čom informovali predstavitelia klubu verejnosť. Na tréningy nových členov bratislavskej hokejovej rodiny sa chodili na Železnú studničku pozerať zvedavci pešo i vlakom z bratislav-
ského nádražia na Červený most a späť. Slovenský denník sa nádejal: „Založenie hockeyového teamu v Bratislave je nutné vrele vítať. Úfajme, že tento hokejový krúžok prinesie do bratislavského športu viac barvivosti a hlavne v zime bude mať ten význam, že šport v Bratislave nebude spať.“ Ako sa ukázalo, pestrosť priniesli hráči Skiklubu nielen svojimi oranžovými dresmi, ale aj výkonnosťou. O hokejové dianie v meste na Dunaji bol čoraz väčší záujem. PhDr. Igor Machajdík
História Bratislavy
www.bakurier.sk
strana 13
Výnimočné stavby Bratislavy V každom čísle Bratislavského kuriéra nájdete deväť týždňov po sebe jednu bratislavskú stavbu, ktorá sa dostala medzi 40 pozoruhodných stavieb v knihe Jany Pohaničovej Výnimočné stavby dlhého storočia. Rubriku pripravujeme v spolupráci s vydavateľstvom TRIO Publishing, s.r.o. Viac informácií na
[email protected]. Kaštieľ v Rusovciach Bratislava-Rusovce, Balkánska 31 / architekt – staviteľ: Franz Beer / objednávateľ: gróf Emanuel ZičiFerraris s manželkou Charlottou / projekt a realizácia: 1840, resp. 1841 – 1843 Franz Beer, absolvent akadémie a polytechniky vo Viedni, patril k prominentným architektom najvyšších šľachtických kruhov v monarchii už od 30. rokov 19. storočia. Stal sa priekopníkom ideí romantickej gotiky vo vtedy prevládajúcom klasicistickom vkuse aristokratických rezidencií. Gróf Ziči-Ferraris, pochádzajúci z významného uhorského rodu, kariérny vojak – major, cisársky a kráľovský komorník, pôsobiaci v parla-
PALESTÍNSKY POLITIK (JÁSIR, 1929)
PREKÁŽALO
mente a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 i v poslaneckej snemovni, sa obrátil na architekta Beera s požiadavkou na prestavbu staršieho barokového kaštieľa. Požiadavke predchádzala svadba grófa s bohatou Angličankou Charlottou Strachannelovou (roku 1837), ktorá rozhodujúcou mierou ovplyvnila stavebné dejiny kaštieľa v Rusovciach. Pôdorysný koncept Rusovského kaštieľa vychádzal zo staršej stavebnej podstaty. Bol navrhnutý v tvare písmena U so širokým čestným nádvorím – cour d’honneur. Symetrickej hmote dominoval stredný rizalit so vstupom. Po jeho bokoch architekt rozvinul terasovito ustupujúce krídla. Dojem stredovekého anglického hradu zvýraznil motívom vežičiek v nároží a po bokoch rizalitu, nechýbalo mohutné cimburie, dominujúce strešným atikám, či typické lomené oblúky okien a portálov. Zaiste aj za starostlivej asistencie osvietených stavebníkov, najmä grófovej manželky, venoval Beer náležitú pozornosť i dispozičnému riešeniu. V duchu moderných európskych trendov v skladbe priestorov našli miesto veľkolepá schodisková hala, salla terena, s liatinovými stĺpmi a sieň predkov, majúca podobu veľkej rytierskej sály, komponovanej cez dve podlažia s balkónom pre hudobný sprievod. Tento reprezentačný priestor svojím výpravným riešením (celodrevené ob-
HUD. POMALY
MUŽSKÉ MENO
POMÔCKY: CIR, AARON, ACRI, LARA, AVOCA, TAINE, ERAP, ROMULAND, ADAGIO, TOOLE
PRVOK ZNAÈKY TI
LYŽIARSKE PRETEKY
klady stien, stropov, vitráže na oknách), mobiliárom, obrazmi predkov rozvešanými na stenách mal pripomínať slávnu minulosť rodových predkov. Neoddeliteľnou súčasťou komplexu neogotického šľachtického sídla sa stal anglický park obklopujúci kaštieľ. Jeho zárodky zobrazuje mapa Rusoviec (Oroszváru) z roku 1844, konečnú predstavu rozľahlého krajinárskeho parku so zaujímavou dendrologickou skladbou i prvkami malej architektúry poskytuje zase mapa z roku 1856. A hoci neskôr kaštieľ menil svojich majiteľov, tudorovský charakter sídla zachovali a park zveľadili Hugo Hen-
KANCELÁRSKA SKRATKA
TRANSPORTATIO N SECURITY ADMINISTRATION
VYHYNUTÝ KOÈOVNÍK
POMÔCKY: RADOMILA, NOEMA, EKAS, ÁMOL, SEMAN, MLADOTÍNA, ARIMA, ANADYR
AMERICAN PUBLIC MEDIA
ŠTÁT VO VENEZUELE
ckel von Donnersmarck s manželkou Laurou a neskôr belgická princezná Štefánia. Romantický obraz rodového sídla v Rusovciach poskytujú aj dve miniatúrne kolorované kresby zo skicára Feiglerovcov. Jedna z nich s podpisom autora Ignáca Feiglera ml. je zo 4. apríla 1843 a zobrazuje záhradné priečelie neogotického kaštieľa. Zároveň pripomína, že aj pri zrode tejto stavby stála stavebná firma Ignáca Feiglera st., ktorého podpis nachádzame na listine z 11. júna 1843. Architekt F. Beer tak s dôverou zveril svoje dielo do rúk skúseného staviteľa. (úryvok z pôvodného textu)
PRÍSTROJE
ŽENSKÉ MENO
ZNAÈKA KOZMETIKY
OPILA (HOVOR.)
HAMKALO, JEDLO (DET.) ŽENSKÉ MENO
Súťažná otázka: V akom pôdoryse bol navrhnutý Rusovský kaštieľ? Správne odpovede posielajte na adresu
[email protected] a do predmetu napíšte Výnimočné stavby.
Poznáte históriu Bratislavy? 1. Na vrchole tympanónu Primaciálneho paláca sa nad kamenným erbom nachádza železný kardinálsky klobúk. Klobúk má priemer 180 cm a hmotnosť zhruba:
ÈLEN STARÉHO NÁRODA
BÝVALÁ RUSKÁ ORBIT. STANICA
Zapojte sa do súťaže o knihu Výnimočné stavby dlhého storočia. V každom čísle nájdete jednu otázku týkajúcu sa aktuálnej témy. V čísle 10/2012 vyžrebujeme troch výhercov tejto zaujímavej publikácie.
KOŠICKÝ FUTBALOVÝ BRANKÁR ŠÍRI SMRAD
NAHÁÈ
a/ 300 kg b/ 150 kg c/ 50 kg.
NEZHODA MESTO V TRINIDADE 1.ÈAS TAJNIÈKY ADAM (ZDROB.) ŽENSKÉ MENO
SÍDLO V IRÁNE
SÍDLO V NOVEJ GUINEI
ODRAZOVÉ SKLO ŽENSKÉ MENO
ANGLICKÉ MUŽ. MENO
PREHOVORIL (HOVOR. EXPR.)
EXPOZÍCIA (FOT.)
MUŽSKÉ MENO (5.12.)
FRANCÚZSKY FILOZOF (HYPPOLITE)
ZNAÈKA SLANÝCH TYÈINIEK
RUSKÁ RIEKA
PÍSMENO GRÉCKEJ ABECEDY
RIEKA V ÍRSKU
NEROVNO
STREDNÝ STUPEÒ KAMBRIA
MAURETÁNIA (KÓD ŠTÁTU)
OTÁZKA SPÔSOBU
OSTROV V TURECKU
TVORCA EPICKÝCH DIEL
CHEM. PRVOK ŽLTEJ FARBY
NAJPRV (ZASTAR.)
SÍDLO V INDONÉZII
MPZ ÈÍNY
MAURÍCIUS (OLYMP. SKR.)
SKR. SÚHVEZDIA KRUŽIDLO
ŠTYRI (NEM.)
2.ÈAS TAJNIÈKY
MENO INGRIDY
TALIANSKE SÍDLO
NEROVNÁ
TVRDÉ DREVO
AMATÉR
ANGLICKÉ MUŽ. MENO
VODNÁ PLOCHA ZEME
Galéria mesta Bratislavy otvorila 16. februára výstavu Miloša Šimurdu. Návštevníci na nej uvidia kľúčové obrazy tohto výtvarníka od jeho tvorby zo šesťdesiatych rokov až po nedávnu súčasnosť. Ústrednú niť jeho diel tvoria (tajnička), často však zachádzal aj do oblasti abstrakcie.
2. Po bitke pri Moháči a v súvislosti s následnou expanziou Osmanov sa Bratislava stala hlavným i korunovačným mestom Uhorského kráľovstva. V roku 1563 bol v Dóme sv. Martina ako prvý za uhorského kráľa korunovaný Maximilán Habsburský, syn kráľa a cisára Ferdinanda I. Celkove sa v Bratislave uskutočnilo 19 korunovácií, pri ktorých za uhorských kráľov korunovali 11 členov habsburského rodu (vrátane Márie Terézie) a 8 manželiek kráľov. Posledným panovníkom korunovaným v Bratislave bol: a/ Leopold II. b/ Ferdinand V. c/ František Jozef I. Správne odpovede: 1b, 2b.
BÝVALÝ ALBÁNSKY POLITIK (RAMIZ, 1925)
Inzercia
strana 14
www.bakurier.sk
Živá energia pre Rodinné centrum Ráčik Nadačný fond Živá energia podporil vznik energe cky efek vnej prevádzky v Rači Po úspešnom zápase o vlastnú existenciu a zásadnej rekonštrukcii sa Račania konečne dočkali otvorenia Rodinného centra Ráčik. V pondelok, 13. februára 2012 sa začala písať novodobá história centra na Peknej ceste 9. Na budúcu efekvnu prevádzku centra prispel Nadačný fond Živá energia, ktorý je výsledkom spolupráce Nadácie Ekopolis a spoločnos ZSE
Energia, a.s., sumou 3 700 € na jeho energe cky efek vnu prevádzku. Rodinné centrum Ráčik, ktoré jeho užívatelia a podporovatelia poznali v rokoch 2004 - 2008 ako materské centrum, prešlo po vyhratom súdnom spore rekonštrukciou, aby mohlo poskytnúť priestor a služby širšej skupine obyvateľov. Ráčik funguje na princípe dobrovoľníctva, nemá
zamestnancov a dobrovoľníčkami sú hlavne mamičky na materskej dovolenke. Ráčik poskytuje deťom okrem priestoru herne s didak ckými hrami a pomôckami, aj rôzne kurzy (hudobno-pohybové, tanečné, tvorivé). Pre mamičky sú pripravené kurzy anglič ny, zumby, rôzne wokrshopy a prednášky, na svoje si prídu aj maminy v radostnom očakávaní. Rodinné centrum tak
v nových priestoroch pojme do 20 mamín s deťmi. Celková suma rekonštrukcie je vyčíslená na 20 000 € a zahŕňa nové okná, sadrokartónové podhľady, špeciálne liate podlahy, nové sociálne zariadenia a vybudovanie kaviarničky. Jedným z významných zdrojov pre rekonštrukciu bol fond Živá energia pri Nadácii Ekopolis podporovaný ZSE Energia a.s., kto-
rý poskytol 3 700 € na výmenu okien a úsporné osvetlenie centra, aby jeho budúca prevádzka bola energe cky efek vna a aby pre malých aj veľkých užívateľov centra bol zabezpečený potrebný komfort. Za tri roky svojej činnos Nadačný fond Živá energia podporil spolu 29 inves čných a výchovno-vzdelávacích projektov v celkovej sume 149 743 €.
Bonusová energia pre verných zákazníkov ZSE Energia, a.s. pripravila pre svojich verných zákazníkov jedinečné zľavy na energe cky efekvne riešenia v podobe programu Bonusová energia. V prípade, že aj vy uvažujete o kúpe podlahového elektrického kúrenia, priamovýhrevných konvektorov, tepelného čerpadla, solárnych panelov alebo izolačných materiálov, máte možnosť uplatniť si zľavy až do výšky 30 %. Zoznam zmluvných partnerov nájdete na našej webstránke www.zse-energia.sk. Ďalšie výhody programu využite pri nákupe elektrických spotrebičov. Radi nakupujete online? Nenechajte si ujsť zľavy až do výšky 15 % v internetovom ob-
INZ_27,5x19_ZSE print.indd 1
chodnom centre HEJ.sk. S programom Bonusová energia každý zákazník ZSE Energia, a.s. získa výhody pre svoju domácnosť.
Ako využiť výhody Bonusovej energie? • Navš vte predajné miesta našich zmluvných partnerov • Preukážte
sa
te do kolónky darčekového cer fikátu svoje Zákaznícke číslo ZSE z faktúry za dodávku elektriny.
Informácie o zmluvných partneroch ako aj ďalšie podrobnos o programe Bonusová energia nájdete na www.zse-energia.sk v sekcii domácnos . V prípade doplňujúcich otázok kontaktujte našu Zákaznícku linku 0850 111 555.
faktúrou/infor-
máciou o stave zmluvného účtu za elektrinu nie staršou ako 3 mesiace • Jednoducho čerpajte zľavy Spôsob uplatnenia zľavy na hej.sk: • Stačí, ak pri objednávke uvedie-
*Využi m tejto zľavy u zmluvného partnera dáva odberateľ v súlade so zákonom č. 428/2002 Z . z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov súhlas spoločnos ZSE Energia, a.s.
na spracovanie osobných údajov súvisiacich s nákupom na marke ngové účely počas trvania
zmluvného vzťahu medzi odberateľom a ZSE Energia, a.s. (jp)
17.2.2012 14:16
Šport
www.bakurier.sk
strana 15
Chráňme hlavy našich detí – vymeňme čiapky za helmy
Na ČSOB BRATISLAVA MARATHON opäť kvalitní Keňania Na štarte 7. ročníka ČSOB Bratislava Marathon nebudú v nedeľu 1. apríla chýbať bežci z vytrvaleckej veľmoci Kene. Organizátori sa podobne ako vlani dohodli s rakúskym klubom Run2gether, ktorý pošle do Bratislavy skupinu kvalitných bežcov uchádzajúcich sa o popredné umiestnenia v polmaratóne a maratóne. Na štart kráľovskej vytrvaleckej disciplíny sa postaví 31-ročný Micah Kiplagat Samoei. Vlani vo februári skončil vo Verone siedmy v osobnom rekorde 2:14:32 h a v októbri finišoval v Dubline na 13. mieste časom 2:19:17 h. „Predpokladám, že práve Samoei bude jeden z vážnych adeptov na víťazstvo i prekonanie traťového rekordu 2:19:42 Ukrajinca Remščuka spred štyroch rokov,“ nádeja sa riaditeľ ČSOB Bratislava Marathon 2012 Jozef Pukalovič. Samoei má kvalitné osobné maximum aj v polmaratóne (1:04:35) a vlani bol na tejto trati siedmy v Olomouci a pred dvoma rokmi triumfoval v nemeckom Mainze. Zaujímavosť: organizátori prestížnych podujatí ho často využívajú ako vodiča udávajúceho požadované tempo. Počet prihlásených atakuje 4000 Do štartových listín všetkých disciplín 7. ročníka bratislavského mestského maratónu pribúdajú postupne ďalšie desiatky mien. Do 15. februára prejavilo záujem o štart 3876 bežcov. Najviac ľudí sa prihlásilo zatiaľ na polmaratón (1607), nasleduje maratón (589), štafety (536) a nová disciplína „Desiatka“ so 455 záujemcami.
Tí, čo majú záujem zažiť úžasnú atmosféru maratónskeho víkendu v Bratislave a ešte sa nestihli prihlásiť, majú do konca februára možnosť využiť druhé najvýhodnejšie štartovné. Podrobnejšie informácie sú na webovej stránke podujatia www. bratislavamarathon.com. Blíži sa druhá zimná desiatka Generálkou na ČSOB Bratislava Marathon 2012 (30. 3. - 1. 4. 2012) bude v sobotu 25. februára druhá Zimná desiatka. Prvá bola úspešná, štartové čísla sa rýchlo vypredali. Aj o druhú je veľký záujem. „Prvých 500 prihlásených bežcov, ktorí načas zaplatia aj štartovné, dostane vo svojom balíčku aj čiapku Nike. Potom môžeme vziať ešte ďalšiu stovku, ktorá zaplatí len 10 eur, no k štartovému číslu už čiapku nedostane. Pripomínam, že po pretekoch, ktoré môžu byť pre mnohých výborný test pripravenosti pred naším jarným hlavným podujatím, bude večer v hoteli Sheraton znovu Runner´s Party,“ pripomína
Blížia sa jarné prázdniny a tak opatrnosti na lyžiarskych svahoch nikdy nebude dosť. Prinášame preto zopár najdôležitejších faktov o prevencii a pomoci pri úrazoch na lyžiarskych svahoch.
riaditeľ Zimnej desiatky a výkonný riaditeľ ČSOB Bratislava Marathon 2012 Peter Pukalovič. Súťaží sa ostošeť - na facebooku i vo Fun Rádiu Organizátori ČSOB Bratislava Marathon 2012 v rámci propagácie podujatia spustili viacero súťaží. Na Facebooku bratislavského maratónu je každý týždeň súťažná otázka o zaujímavé produkty spoločnosti Amway/Nutrilite. Vo Fun rádiu sa uskutoční súťaž o možnosť byť členom štafety Behu s olympijskou pochodňou pri príležitosti Hier XXX. olympiády v Londýne, ktorú spoluorganizuje Slovenský olympijský výbor. Ten bude participovať aj na Školskej olympiáde ZSE a súťažiacim venuje tričká. Školy, ktoré majú záujem vyslať svojich žiakov na toto podujatie, môžu sa prihlásiť na emailovej adrese
[email protected]. (red)
Každoročne sa na lyžiarskych svahoch zrania deti aj dospelí. Spoločným menovateľom pri rôznych typoch úrazov býva najmä náročný terén, neohľaduplnosť, precenenie schopností, či rýchla jazda. Výsledkom sú pády, či zrážky lyžiarov, ktoré môžu nezriedka končiť vážnymi následkami. Tie môžu byť komplikovanejšie, ak sa lyžuje na technickom snehu. Mnohým z nich by dalo predísť nosením prilby. Hoci je situácia v posledných rokoch lepšia, stále nie je pre niektorých lyžiarov prilba na svahu samozrejmosťou a bohužiaľ, ani pre niektoré deti a mládež do 18 rokov. Chýbajúca prilba pritom môže v niektorých prípadoch doslova zachrániť život, či zmierniť zranenie. Práve preto je dôležitá prevencia. Teda lyžovať zásadne na svahoch, ktoré sú na to určené, dbať na pokyny prevádzkovateľa lyžiarskeho svahu, nepreceňovať svoje schopnosti, neohrozovať vlastné zdravie, ani ostatných a samozrejme nosiť ochrannú prilbu. Ak už dôjde k úrazu, každé lyžiarske stredisko má mať zabezpečenú lyžiarsku službu, a to horskou, dobrovoľnou alebo profesionálnou službou.
Typy zranení Úrazy pri zimných športoch bývajú najčastejšie v podobe zlomenín končatín, predovšetkým dolných. Tie spôsobujú lyžiari nielen sebe, ale aj iným. V niektorých prípadoch dochádza k poraneniam chrbtice, a to aj krčnej. Pri chýbajúcej prilbe sú časté úrazy hlavy, najmä otras mozgu, ale aj tržné rany, či vážne zlomeniny lebky. Deti majú na rozdiel od dospelých pri úrazoch hlavy väčšiu šancu, že sa vyhnú následným komplikáciám. Ich lebka je pružnejšia a mozog sa dokáže lepšie regenerovať. Oveľa vážnejšie je pomliaždenie, alebo zakrvácanie mozgu, často v kombinácii so zlomeninami lebky. Zranený môže upadnúť do bezvedomia až kómy. Riziká sú rôzne. Od zakrvácania, deštrukcie tkaniva, cez výrony krvi až po tepnové krvácanie – epidurálny hematóm, ktorý môže skončiť bez včasného lekárskeho zákroku smrteľne. Zároveň pri každom vážnejšom úraze hlavy hrozí tzv. poúrazová epilepsia, ktorá sa môže u postihnutého rozvinúť dokonca po niekoľkých rokov od zranenia. Pacient však potom s ňou bojuje do konca života. V každom prípade je pri vážnejšom úraze hlavy najdôležitejšia prvá pomoc, privolanie záchranárov a okamžitý prevoz do nemocnice, netreba ho podceňovať a spoliehať sa na to, že ide o banálne zranenie. (red)
Majster po výbornej príprave ide do Doprastav i UNICEF v Česko-Slovenskom pohári boja o obhajobu titulu bez zisku setu Slovenský futbalový majster Slovan Bratislava finišuje s prípravou na jarnú časť sezóny 2011/2012. Tréner Vladimír Weiss, ktorý skončil na lavičke reprezentácie a môže sa tak už na 100 percent venovať práci s „belasým“ kádrom v snahe obhájiť titul v lige aj pohári, vyjadril veľkú spokojnosť s jej doterajším priebehom . Slovan v prípravných zápasoch do sobotňajšej generálky s Myjavou neprehral, corgoňligovú jar má odštartovať 25. Februára v Nitre, ale iba ak to dovolí počasie. Slovanisti v okolí Valencie absolvovali dvanásť dní tréningov a tri prípravné zápasy, ktoré im mali pomôcť priblížiť sa čo najviac k forme, akú by si na jar želali tréneri, hráči i fanúšikovia. To, či sa podarilo splniť tento cieľ, ukážu až súťažné zápasy. Hlavný tréner Slovana Vladimír Weiss je však s prácou, ktorú spolu s realizačným tímom a mužstvom neďaleko Valencie odviedli, nadmieru spokojný: „Na klubovej úrovni bolo toto sústredenie najlepším v mojej doterajšej trénerskej kariére. Po všetkých stránkach ho môžem hodnotiť ako vydarené. Mali sme vynikajúce podmienky na prí-
pravu. V hotelovom areáli sme našli všetko potrebné, a navyše aj pokoj, keďže sme v ňom boli jediným tímom. Chlapci pristupovali k tréningom i zápasom veľmi dobre. Teší ma, že veci, ktoré sme nacvičovali, sa nám darilo prenášať aj do prípravných stretnutí a úroveň našej hry mala rastúcu tendenciu,“ citovala ho oficiálna stránka klubu. V Španielsku Slovan ani raz neprehral. Okrem víťazstva 3:0 nad bohatým čínskym klubom Šanghaj Šenhua dosiahli dve remízy s domácimi druholigistami Hercules Alicante (1:1) a CD Alcoyano (2:2), pričom tréneri pravidelne rotovali všetkých hráčov, ktorých mali k dispozícii. Svoje miesto si veľmi dobre zastali aj mladíci Karol Mészáros a Adrián Čermák, ale mužstvo dokázali potiahnuť aj tradičné opory. „Doma si možno niekto povie, že je to len druhá liga, ale mali sme do činenia s výbornými súpermi. Na Slovensku by tieto mužstvá hrali o titul. Naši hráči sa mohli na vlastnej koži presvedčiť, kde je španielsky futbal. Je mimoriadne dynamický, kombinuje sa na dotyk. Som rád, že sme sa s tým dokázali vyrovnať a držať so súpermi krok. Takéto zápasy sú pre hráčov
tým najlepším tréningom. Posledný duel proti Alcoyanu bol z oboch strán skutočne výborný,“ skonštatoval Vladimír Weiss. K určitým zmenám prišlo aj v kádri. Naplno sa do neho etablovala už nová akvizícia Kamil Kopúnek. „Myslím si, že príprava bola výborná. Všetky doterajšie súboje nás preverili a hra proti kvalitným súperom nás zocelila. Čaká nás už iba jedna skúška v sobotu. Potom už nasledujú súťažné zápasy, na ktoré sa všetci veľmi tešíme,“ vyjadril tímové odhodlanie slovenský reprezentant. Brankár Štefan Senecký sa v klube iba mihol, keď uprednostnil lukratívnejšiu ponuku z tureckého Sivassporu, okamžite ho však nahradil skúsený 37-ročný Pavol Kováč. Slovan získal aj vlastného odchovanca Juraja Pirosku a opačným smerom poslal Petra Štepanovského. Piroska a Mário Pečalka ale majú stále zdravotné problémy. V tíme je aj mladý legionár Rus Nika Piliev, odišli Karim Guédé a Lukáš Hroššo, status Brazílčana Zé Vitora stále zostáva nejasný. (ki)
Ani výhoda domáceho prostredia v HANT Aréne nepriniesla pre dvojicu bratislavských tímov vytúžený úspech v Česko-Slovenskom pohári volejbalistov. Obaja čerství držitelia trofejí Slovenského pohára v konfrontácii s favorizovanými českými náprotivkami neuspeli, pričom zhodne neuhrali ani set.
Najskôr hráčky Doprastavu Bratislava nestačili na obhajkyne trofeje z VK Modřanská Prostějov a podľahli 0:3 (-14, -19, -21). U mužova hostia z Ostravy domáci Volley Team UNICEF prevalcovali 3:0 (-21, -23, -14). (ki)
Inter na domácej vlne sníva o play off Spočiatku to vyzeralo, že projekt účasti v českej súťaži Mattoni NBL prinesie pre basketbalistov Interu Bratislava len úlohu fackovacích panákov. Po prvých pätnástich kolách základnej časti mali na konte len dve víťazstvá a ani nemohli pomyslieť na play off. Postupne sa z dôvodu neuspokojivých výsledkov s kádrom rozlúčil tréner Stevan Tot a neskôr aj Ivan Vojtko. V novom roku sa kormidla ujal len 29-ročný kouč Richard Ďuriš a zdá sa, že pod jeho vedením „žlto-čierni“ nielen naberajú na sebavedomí, ale aj stúpajú v tabuľke.
V tabuľke nadstavbovej A2skupiny sa posunuli z predposlednej, siedmej priečky na piatu a ak sa do konca súťaže vyšplhajú ešte o pozíciu vyššie, sen o predkole play off sa stane realitou. Po jedenásťdňovej pauze zapríčinenej Českým pohárom sa interisti najbližšie predstavia v Chomutove (22. februára), ktorý je priamym susedom v tabuľke a konkurentom bratislavského tímu v boji play off. Najbližšie domáce vystúpenie príde na rad o tri dni neskôr a Inter bude hostiť predposlednú Plzeň. (ki)
strana 16
Inzercia
www.bakurier.sk
