DPH
12 2016 Ročník: XII
aktuálne
30. jún 2016 | BRATISLAVA
Odborné vydavateľstvo ekonomickej a právnickej literatúry
OBSAH
Vážení čitatelia,
TÉMA Automobil a PHM z pohľadu DPH v roku 2016 Registrácia slovenských podnikateľov pre DPH v prípade obchodovania v rámci EÚ v roku 2016 Zásielkový predaj medzi SR a ČR v roku 2016 v praxi
časopis DPH aktuálne Vám 2
4 6
OTÁZKY A ODPOVEDE Prenesenie daňovej povinnosti pri prefakturácii elektroinštalačných prác v roku 2016 Registrácia na DPH pri dodávke služby do zahraničia v roku 2016
7 8
VYBERÁME Z PONUKY SEMINÁROV... Aktuality z výkazov DPH a vybrané problémy DPH Seminár zameraný na aktuálne témy, ktoré Vás trápia. Získajte prehľad vybraných ustanovení zákona o DPH, aktuálnych usmernení, pokynov a poučení k DPH. Skúsený lektor témy aplikuje na praktických príkladoch. Termín: 12.7.2016 Lektor: Ing. Marta Rešetková PhD.
Internetový portál časopisu v rámci predplatného zdarma
aj v tomto vydaní prináša viacero zaujímavých informácií z oblasti dane z pridanej hodnoty. V minulom čísle časopisu sme sa venovali problematike poskytovania zliav z pohľadu dane z pridanej hodnoty a téme škody a manká. V tomto čísle časopisu sme si pre Vás pripravili článok na tému automobil a pohonné látky z pohľadu dane z pridanej hodnoty v roku 2016. Druhý článok Vás oboznámi s registráciou slovenských podnikateľov pre DPH v prípade obchodovania v rámci EÚ. Tému zásielkového predaja medzi SR a ČR sme rozobrali v treťom článku tohto vydania časopisu. V obľúbenej rubrike ,,Otázky a odpovede“ nájdete okrem iného aj odpoveď na otázku, ako si poradiť s prefakturáciou elektroinštalačných prác pri prenesení daňovej povinnosti na odberateľa v roku 2016. Príjemné čítanie vám v mene celej redakcie želá
Čítajte ďalej...
vyšlo: 30. jún 2016
Ing. Maroš Vitkovič odborný redaktor
12 | 2016
1
TÉMA Automobil a PHM z pohľadu DPH v roku 2016 Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“) je automobil považovaný za tovar. Dodaním tovaru, teda aj automobilu, je podľa § 8 ods.1 písm. a) zákona o DPH prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, t. j. nadobudnutie dispozičného práva. Uvedené platí aj v súvislosti s pohonnými látkami nakupovanými do automobilu (PHM). Na účely DPH je konkrétnejšia špecifikácia automobilu uvedená len v súvislosti s definíciou dopravných prostriedkov vyjadrená v ustanovení § 11 ods.11 zákona o DPH. Dopravným prostriedkom sa okrem iného rozumie aj pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora väčším ako 48 cm3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW, určené na prepravu osôb a nákladov. Pri predaji ojazdených automobilov je možnosť uplatňovania osobitného režimu zdanenia pre predaj použitého tovaru, ktorý je založený na zdanení „marže“ resp. „prirážky“, t. j. kladného rozdielu medzi predajnou cenou a kúpnou cenou. Pri odpočítaní DPH z nákupu automobilu a PHM sa uplatnia všeobecné zásady pre odpočítanie podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, v zmysle ktorej si platiteľ môže v prípade tuzemských nákupov odpočítať DPH uplatnenú iným platiteľom v SR. Pri nákupe PHM v zahraničí, ak tento nákup súvisí s podnikaním platiteľa v SR, nie je možnosť odpočítania dane, ale daň si môže platiteľ nárokovať na základe podanej žiadosti (refundácia dane zaplatenej v iných štátoch). Príklad:
Výdavky na PHM zaplatené v zahraničí Slovenský platiteľ uskutočňuje dopravu tovaru v rámci EÚ, pre zákazníkov z Nemecka, Belgicka a Holandska (dochádza k prenosu miesta dodania služby a prenosu daňovej povinnosti na zákazníkov, pretože sú platiteľmi DPH). V súvislosti s dodaním svojich služieb mal v uvedených štátoch výdavky na nákup PHM a ďalšie výdavky - diaľničné poplatky, náklady na údržbu a opravy automobilov. Suma DPH, ktorú v každom z 2
týchto štátov zaplatil, presiahla minimálny limit 50 €. Slovenský dopravca môže podať žiadosť o vrátenie DPH v každom z uvedených členských štátov. Odpočítanie dane z PHM automobilu nezaradeného do obchodného majetku Na účely odpočítania DPH z nakúpených PHM nie je podstatné, či je príslušné motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku platiteľa. Podstatný je účel použitia týchto PHM - v zmysle § 49 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ – s výnimkou tých, ktoré sú oslobodené od dane a zákon neumožňuje odpočítanie (podľa § 49 ods.3). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ platiteľ PHM využije na pracovné cesty súvisiace s jeho podnikaním, má nárok na odpočítanie DPH z nákupu PHM. Nárok na odpočítanie by mu nevznikol, ak by vykonával niektorú z činností oslobodených od dane podľa § 28 až § 41 zákona (napr. poskytovanie poistenia, finančných služieb). Nárok na odpočítanie DPH si pri tuzemských dodávkach platiteľ uplatňuje podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH na základe faktúry vyhotovenej dodávateľom. Časové hľadisko uplatnenia odpočítania upravuje § 51 ods. 2, podľa ktorého sa odpočítanie vykoná najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo – t. j. keď došlo k dodaniu tovaru (PHM) - a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roku. Uplatňovanie paušálnych výdavkov na PHM V súvislosti s odpočítaním DPH u platiteľa DPH platí všeobecná zásada, že je povinný preukázať v súvislosti s odpočítanou výškou DPH, že predmetné zdaniteľné plnenie (tovar alebo službu) použije na účely svojich zdaniteľných obchodov v danom rozsahu. Pri PHM, teda podľa uvedenej všeobecnej zásady by platiteľ mal preukázať, že nakúpené PHM v príslušnom množstve aj skutočne využil na účely svojich zdaniteľných plnení v rámci podnikania, t. j. mal by preukázať vykonanie služobných jázd predmetným vozidlom v súvislosti so spotrebou PHM. Z uvedenej všeobecnej zásady platí výnimka uvedená v § 49 ods.5 zákona o DPH, podľa ktorej, ak platiteľ uplatňuje výdavky na spotrebované PHM vo forme paušálnych výdavkov podľa 12 | 2016
vyšlo: 30 jún 2016
§ 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a nemôže preukázať rozsah použitia PHL na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať DPH z kúpy PHL do výšky paušálnych výdavkov.
Prakticky to znamená, že ak na účely dane z príjmov si platiteľ uplatňuje paušálne výdavky napr. 80 %, potom z dokladov o kúpe PHL za príslušné zdaňovacie obdobie (kalendárny štvrťrok) si odpočíta DPH vo výške 80 % z DPH uvedenej na týchto dokladoch. Účel využitia PHM, t. j. účel vykonaných služobných ciest nemá povinnosť preukazovať. Údaje uvádzané do kontrolného výkazu
Na doklade za nákup PHM je uvedený ako dodávateľ– spoločnosť dodávajúca PHM s vlastnými údajmi IČO, DIČ a IČ DPH. Pod týmto dodávateľom je uvedený partner: spoločnosť s. r. o. z okresu R a jej vlastné údaje IČO, DIČ a IČ DPH. Nakoniec je uvedená prevádzka /kde bol nákup urobený a zaplatený/ - bez údajov IČO, DIČ a IČ DPH. Čerpacie stanice väčšinou patria samotným spoločnostiam – dodávateľom PHM, ktoré ich prenajímajú prevádzkovateľom. Títo dodávatelia potom dodávajú PHM prevádzkovateľovi, ktorý PHM predáva konečným zákazníkom.
Pre zákazníka – platiteľa DPH, ktorý kúpi na čerpacej stanici pohonnú látku je priamym dodávateľom prevádzkovateľ čerpacej stanice, ktorý uskutočnil voči nemu zdaniteľný obchod – dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH. Doklad vyhotovený prevádzkovateľom čerpacej stanice je podkladom pre odpočítanie DPH podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH. Platiteľ uvedie do kontrolného výkazu pre DPH podľa § 78aods. 2 písm. b) bod 2 zákona o DPH identifikačné údaje prevádzkovateľa čerpacej stanice. DPH pri predaji automobilu, z ktorého nebola odpočítaná DPH Predaj automobilu platiteľom DPH je predmetom zdanenia, bez ohľadu na to, že pri kúpe nebola možnosť odpočítania DPH, vzhľadom na to, že predávajúci nebol platiteľom DPH. V súvislosti s nárokom na odpočítanie DPH pri osobných automobiloch v kategórii M1, bol s účinnosťou od 1. 1. 2010 zrušený zákaz odpočítania (podľa§ 49 ods.7 písm. a) platil zákaz odpočítania do 31. 12. 2009). V súvislosti s vyšlo: 30. jún 2016
prechodným obdobím, kedy došlo k zrušeniu zákazu odpočítania pri osobných automobiloch platilo podľa § 85i ods. 2 zákona o DPH, že dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. 12. 2009. Uvedené oslobodenie pri dodaní automobilu kategórie M1 sa vzťahovalo teda len na automobil kúpený do konca roka 2009, pri ktorom bola uplatnená DPH a kupujúci si ju nemohol odpočítať. Platiteľ DPH, ktorý predáva automobil, je povinný uplatniť pri predaji DPH, bez ohľadu na to, či si pri nákupe DPH odpočítal. Kupujúcemu, ktorý je platiteľom DPH, vzniká právo na odpočítanie DPH v závislosti od toho, pre aký účel bude automobil pri svojom podnikaní používať. Rozsah odpočítania DPH vyplýva z § 49 ods. 2 až 4 zákona o DPH. Príklad: Dohoda o použití tankovacích kariet, refakturácia PHM Spoločnosť - platiteľ DPH v SR, má uzatvorenú zmluvu s nemeckou spoločnosťou (platiteľ DPH v Nemecku), pre ktorú zabezpečuje prepravné služby. Tieto prepravné služby však zabezpečuje prostredníctvom inej slovenskej firmy (tiež platiteľa DPH na Slovensku). Súčasťou zmluvy s oboma spoločnosťami je aj dohoda o používaní tankovacích kariet. To znamená, že slovenská firma, ktorá realizuje prepravy, využíva tankovacie karty na tankovanie pohonných hmôt do svojich áut na území rôznych krajín EÚ i mimo nich. Nemecká spoločnosť pohonné hmoty vyfakturovala najprv s nemeckou DPH za PHM natankovanú na území Nemecka a neskôr faktúru opravila tak, že čiastky za PHM boli vyfakturované bez DPH a nemeckou DPH zdanila len spracovateľský poplatok. Ako správne má postupovať pri refakturácii (bez navýšenia cien) takto nakupovaných pohonných hmôt, aký je správny dátum dodania, kedy je povinnosť vystaviť faktúru pre slovenského dopravcu a v akom daňovom režime? S PHM disponuje – používa ich na účely svojho podnikania dopravca, ktorý na základe dokladov z čerpacích staníc si môže uplatňovať právo na vrátenie DPH nakúpenej v Nemecku resp. v iných členských štátoch, na základe žiadosti o vrátenie DPH.
12 | 2016
3
Skutočnosť, že v súvislosti s tankovaním PHM je uzatvorená dohoda o použití tankovacích kariet, a na základe tejto dohody je zasielaný mesačný prehľad o ich nákupe, nemá vplyv na DPH. Ide o finančné vyrovnanie zúčastnených subjektov. Nemecká spoločnosť preto správne refakturáciu nákupov uviedla bez DPH. Ak je za spracovanie prehľadov – faktúr o čerpaní PHM za kalendárny mesiac dohodnutá odmena, táto predstavuje protihodnotu za službu. Miesto dodania služby – spracovania prehľadov, sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v štáte príjemcu – slovenskej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj spracovateľský poplatok mal byť bez DPH, pretože osobou povinnou platiť daň je slovenská spoločnosť. Pri refakturácii čerpaných PHM za kalendárny mesiac faktúra, ktorú vystaví slovenská spoločnosť pre dopravcu, bude bez DPH, nakoľko ide o finančné plnenie, ktoré nie je predmetom DPH. Ing. Jana Mitrengová
Registrácia slovenských podnikateľov pre DPH v prípade obchodovania v rámci EÚ v roku 2016 Daň z pridanej hodnoty sa týka väčšiny podnikateľov, ktorí poskytujú služby, alebo predávajú tovar a ich klienti alebo dodávatelia sú z krajín Európskej únie. Podnikateľom prikazuje zákon o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. povinnú registráciu za osobu registrovanú podľa § 7a príslušného zákona, v prípade služieb. V prípade, že podnikateľ, ktorý obchoduje so zahraničím, nie je platiteľ dane z pridanej hodnoty, môže mu nastať povinnosť registrácie nielen v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí. Ak podnikateľ nakupuje tovar, je potrebné sledovať si objem nakúpeného tovaru, pričom platí, že ak za kalendárny rok prekročí takto nakúpený tovar z inej členskej krajiny Európskej únie hodnotu 14 000 €, je potom povinný požiadať daňový úrad o registráciu ešte pred prekročením tohto obratu. Samozrejme, môže tak urobiť aj dobrovoľne a daňový úrad by mal registráciu vybaviť do 7 dní, avšak najneskôr do 31 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu.
4
Ďalšou situáciou je, že dodáva alebo nakupuje službu od iného platiteľa dane v rámci členských štátov Európskej únie. V tomto prípade sa musí registrovať ešte pred nakúpením alebo dodaním prvej služby. Konkrétne, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby. Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Takúto žiadosť o registráciu pre daň zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň z dôvodu, že nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, ktorého celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 €. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať osoba aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 €. Daňový úrad je povinný osobu registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii a prideliť jej identifikačné číslo najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Ak teda podnikateľ podmienky spĺňa, registrovať sa je povinný. Registrovaná fyzická, resp. právnická osoba dostane od daňového úradu slovenské identifikačné číslo dane z pridanej hodnoty, ktoré bude používať pri obchodovaní s partnermi mimo Európskej únie a uvádzať ho na výkazoch a priznaniach týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. Registrovať sa v zmysle § 7a zákona o dani z pridanej hodnoty je podnikateľ povinný v prípade, ak dodá službu (poradenské, reklamné či programátorské služby a. pod.) odberateľovi z krajín Európskej únie, pričom daň z tohto obchodu platí zahraničný odberateľ, a tiež ak prijme službu od dodávateľa z členského štátu Európskej únie a v tomto prípade daň z pridanej hodnoty platí slovenský odberateľ. 12 | 2016
vyšlo: 30 jún 2016
Príklad: Poskytnuté služby medzi 2 podnikateľmi – slovenský podnikateľ poskytuje poradenské služby pre maďarského. Čo znamená, že dodávateľ aj odberateľ sú podnikateľmi sídliacimi v rôznych krajinách Európskej únie. V takomto prípade sa musí registrovať slovenský podnikateľ, pretože dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania v inom členskom štáte (Maďarsko) a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby (maďarský podnikateľ). Tzn. je povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby. Povinnosť registrácie sa však netýka všetkých druhov služieb, ale len väčšiny z nich, pričom dôležité je miesto dodania služby. Podnikateľ sa v zmysle § 7a zákona o dani z pridanej hodnoty nemusí registrovať, v prípadoch ak poskytol či prijal služby, ktoré sa vzťahujú napr. na nehnuteľnosť či reštauračné a stravovacie služby, prípadné iné služby, ktorých miesto dodania sa určí podľa osobitných pravidiel. Je však možné, že je povinný sa registrovať v krajine svojho odberateľa. Presné určenie miesta dodania aj povinnosti registrácie v praxi závisí od konkrétneho typu služby. V menej jasných prípadoch je teda ideálne konzultovať postup s účtovníkom, ekonómom, daňovým poradcom či Finančným riaditeľstvom SR. Podobná registrácia sa netýka predaja tovaru, ktoré je potrebné zaslať alebo prepraviť do krajín Európskej únie. Väčšina obchodníkov s tovarom sa však registruje za platiteľov dane, keďže pri obchodovaní je to pre nich výhodnejšie – či už ide o dobrovoľnú alebo povinnú registráciu na základe dosiahnutia obratu. Registráciou z titulu nákupu tovaru alebo služieb, či ich dodaním sa nestane podnikateľ klasickým platiteľom dane z pridanej hodnoty. Ak dodal službu, bude naďalej fakturovať bez dane a podávať výkaz, v ktorom uvedie objem dodaných služieb a odberateľa. V prípade, že nakúpi tovar alebo službu, nakúpi ich bez dane a na Slovensku podá daňové priznanie, kedy k nim zaplatí výšku dane podľa sadzby platnej v Slovenskej republike. Proces registrácie za platcu dane z pridanej hodnoty je komplikovaný a pomerne časovo náročný a závisí aj od krajiny, kde žiada podnikateľ o registráciu. Okrem dokladovania všetkých skutočností o ekonomickej činnosti osoby, vypĺňania rôznych dokumentov a tlačív je potrebná komunikácia so všetkými úradmi, či už daňovým ako aj živnostenským a obchodným registrom. Právnym základom vyšlo: 30. jún 2016
pre harmonizáciu dane z pridanej hodnoty je šiesta smernica Rady č. 77/388 EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Táto smernica ukladá členským štátom prijať národnú právnu úpravu, neskôr bola šiesta smernica Rady nahradená smernicou Rady č. 2006/112/ES. Smernica ustanovuje rozsah pôsobnosti režimu dane z pridanej hodnoty. Pri dodávkach tovarov a služieb z jedného členského štátu do iného členského štátu medzi registrovanými platiteľmi dane je uplatňovaný „princíp určenia“, tzn. princíp zdanenia tovaru a služby v členskom štáte príjemcu. Princíp pôvodu sa uplatňuje pri predaji tovaru konečným spotrebiteľom, ktorými sú predovšetkým občania, čo znamená, že tovar sa zdaňuje raz a to v krajine dodávateľa, a tento predaný a zdanený tovar sa môže pohybovať v rámci Európskej únie bez ďalšej kontroly a bez ďalšej povinnosti platiť daň. V prípade, ak zdaniteľná osoba uskutoční zdaniteľný obchod, pri ktorom splní podmienku registrácie v inom členskom štáte, je povinná registrovať sa v štáte, v ktorom je miesto zdaniteľného obchodu. Ak teda podnikateľ dodáva tovar alebo poskytujete službu do inej krajiny Európskej únie, musí sa zaregistrovať na daňovom úrade v krajine EÚ, v ktorej má podnik sídlo, účtovať svojim zákazníkom daň a predložiť o tom doklad daňovým orgánom. Slovenskému podnikateľovi teda môže vzniknúť povinnosť registrácie pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte EÚ, ak má v inom členskom štáte zriadenú prevádzkareň, prostredníctvom ktorej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, alebo v inom členskom štáte nemá zriadenú prevádzkareň, ale tam uskutoční činnosť, ktorá je predmetom dane, tzn. dodá tovar, nadobudne tovar, poskytne službu, pričom nedochádza k prenosu daňovej povinnosti na prijímateľa. Taktiež ak uskutočňuje zásielkový predaj tovaru fyzickým osobám iných členských štátov na ich osobnú spotrebu. Ak teda podnikateľ plánuje vykonávať svoju podnikateľskú činnosť nad rámec územia Slovenskej republiky, musí si vopred preveriť, či jeho činnosť nezakladá dôvod na registráciu v inom členskom štáte. Ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorá v danom členskom štáte nemá sídlo, môžu členské štáty povoliť, aby ako osobu povinnú platiť daň ustanovila daňového zástupcu. Pričom táto možnosť je viazaná na splnenie podmienok a postupov, ktoré stanoví každý členský štát. 12 | 2016
5
Niektoré členské štáty však možnosť daňového zástupcu obmedzujú len pre účely dovozu tovaru. Pričom registračná povinnosť môže byť viazaná aj na dosiahnutie určitého limitu dodávaného tovaru alebo môže vyplývať z poskytnutia služby, resp. montáže či inštalácie tovaru, kedy vznikne registračná povinnosť ešte pred ich vykonaním. Slovenskí podnikatelia, ktorí svoju podnikateľskú činnosť vykonávajú v niektorom štáte EÚ a majú tam zriadenú prevádzkareň, sú v danom štáte považovaní za zdaniteľnú osobu. Nie je však jednotne zakotvená hranica obratu, pri ktorej sa podnikatelia, ktorí majú sídlo alebo prevádzkareň v danom štáte, majú povinnosť registrovať pre daň z pridanej hodnoty. Výšku obratu majú členské štáty odlišnú. V prípade dodávania tovaru formou zásielkového predaja do členských štátov je v národných zákonoch stanovený limit vo výške 100 000 € alebo 35 000 €, resp. ich ekvivalent. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že nie všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona o dani z pridanej hodnoty platného v Slovenskej republike sú rovnako upravené i v zákonoch o dani z pridanej hodnoty v ostatných členských štátoch. Poznámka redakcie: Smernicu Rady č. 2006/112/ ES si môžete stiahnuť v on-line verzii časopisu DPH aktuálne. Ing. Juraj Válek, PhD.
Zásielkový predaj medzi SR a ČR v roku 2016 v praxi Zásielkovým predajom sa rozumie dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený dodávateľom alebo na jeho účet z členského štátu iného ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a odberateľom je osoba, ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre daň. Pri dodaní tovaru pri zásielkovom predaji rozlišujeme rôzne miesta dodania, a to konkrétne, ak je tovar dodaný z iného členského štátu do tuzemska alebo v prípade, ak ide o tovar dodaný z tuzemska do iného členského štátu. Tiež poznáme situáciu, ak je tovar predmetom spotrebnej dane, pričom pri takomto predaji sa uplatňuje princíp zdanenia v krajine pôvodu, tzn., je zdanený v členskom štáte dodávateľa, ale len do určitej hodnoty dodaného tovaru bez dane. Je dôležité poznať limity pre zásielkový predaj v jednotlivých členských štátoch, 6
pričom sa sledujú vždy za kalendárny rok. Ak však dodávateľ prekročí hodnotu pre zásielkový predaj stanovenú členským štátom, do ktorého tovar dodáva, je povinný požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty a uplatniť sadzbu dane tohto členského štátu. V tomto prípade sa uplatňuje princíp zdanenia v krajine určenia, čiže tam, kde sa spotrebuje. Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy ku kupujúcemu. Pri takomto predaji ide napríklad o prípady predaja tovaru na základe internetovej ponuky, letákovej ponuky, katalógovej ponuky, televíznej ponuky určenej najmä konečnému spotrebiteľovi, pri čom predmetom dane pri takomto predaji nemôžu byť tovary, ktoré sú predmetom spotrebnej dane, okrem prípadov, keď sa tieto tovary dodávajú fyzickým osobám na ich osobnú spotrebu, nové dopravné prostriedky, ako aj tovary, ktoré dodávateľ dodáva spolu s montážou alebo inštaláciou. Príklad: Limit pre určenie miesta dodania tovaru formou zásielkového predaja Slovenský platiteľ dane zasielal tovar formou zásielkového predaja do Českej republiky osobám, ktoré nemajú pridelené identifikačné číslo pre daň. Limit pri zásielkovom predaji pre registráciu v Českej republike je 1 140 000 CZK. Slovenský podnikateľ zrealizoval dodávku tovaru v roku 2014 v celkovej hodnote bez dane 720 000 CZK. Ďalšiu dodávku do Českej republiky zrealizoval v roku 2015 v hodnote 100 000 CZK. Slovenský platiteľ dane nedosahuje limit pre určenie miesta dodania tovaru formou zásielkového predaja v Českej republike a zdaní dodávku tovaru v tuzemsku sadzbou dane z pridanej hodnoty platnou v Slovenskej republike. Pričom daň z pridanej hodnoty je splatná v tuzemsku. Príklad:
Dve rozdielne objednávky od toho istého dodávateľa Slovenská spoločnosť so slovenským IČ DPH si objednala tovar (dve rôzne objednávky) cez internet u českého dodávateľa, ktorý mu následne vystavil pre dve rôzne objednávky tovaru, dva rôzne druhy faktúr, a to faktúru bez DPH a faktúru s DPH. Jeden tovar bol objednaný 12 | 2016
vyšlo: 30 jún 2016
cez internet a odoslaný z Českej republiky. Taký je fakturovaný bez DPH – dodanie samozdaní. Druhý tovar bol tovar vyzdvihnutý v sklade na Slovensku, tak je fakturovaný s daňou, pričom sa uplatní daň z pridanej hodnoty podľa § 49 – § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. Prenos daňovej povinnosti na tuzemskú zdaniteľnú osobu podľa § 69 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. uplatňuje pri dodaní každého tovaru okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja, ak je miesto dodania tovaru v tuzemsku a dodávateľom je zahraničná osoba. Príklad: Čo je zásielkový predaj?
Platiteľ dane doviezol tovar z Ukrajiny, pričom miesto dovozu tovaru je v tuzemsku. Dovezený tovar dodáva platiteľ dane do Českej republiky osobám, ktoré nemajú pridelené IČ DPH. Dodanie tovaru je v danom prípade zásielkovým predajom tovaru s miestom dodania v tuzemsku, za predpokladu, že dodávateľ neprekročí limit určený členským štátom, do ktorého sa tovar dodáva. Následne bol tovar formou zásielkového predaja zaslaný do Slovenskej republiky osobám, ktoré nemajú pridelené identifikačné číslo pre daň. Osoby na Slovensku zdania dodávku tovaru v tuzemsku sadzbou dane z pridanej hodnoty platnou v Slovenskej republike. Pričom daň z pridanej hodnoty je splatná v tuzemsku. Príklad: Čo nie je zásielkový predaj?
Zásielkovým predajom tovaru sa nerozumie prípad, ak si kupujúci sám prepravil tovar z tuzemska do iného členského štátu, resp. si kupujúci objednal na svoj účet prepravu tovaru u prepravcu. Napríklad, ak si materiál objednala cez internetovú stránku osoba z Českej republiky, ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre DPH a príde si pre materiál osobne na Slovensko. Príklad: Čo nie je zásielkovým predajom? Česká obchodná spoločnosť dodáva do Slovenskej republiky tovar prostredníctvom internetového obchodu. Tovar dodáva občanom ako aj podnikateľom či neplatiteľom a náklady na prepravu znáša odberateľ. Takéto dodanie vyšlo: 30. jún 2016
tovaru nie je zásielkovým predajom z dôvodu, že náklady na prepravu tovaru znáša odberateľ. Čo znamená, že zahraničná osoba nemá v tuzemsku registračnú povinnosť podľa § 6 zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. z dôvodu prekročenia limitu pre zásielkový predaj tovaru 35 000 € v príslušnom kalendárnom roku. Príklad: Čo nie je zásielkovým predajom?
Dodávateľ z Českej republiky dodáva občanovi Slovenskej republiky nový dopravný prostriedok, pričom prepravu automobilu do tuzemska zabezpečuje predávajúci. Toto dodanie tovaru – nového dopravného prostriedku, nie je zásielkovým predajom. Kupujúci v tuzemsku je povinný platiť daň z nadobudnutia nového dopravného prostriedku, podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň. Ďalej k daňovému priznaniu priložiť aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku a na požiadanie daňového úradu poskytnúť ďalšie informácie potrebné na správne určenie dane. Ing. Juraj Válek, PhD.
OTÁZKY A ODPOVEDE Prenesenie daňovej povinnosti pri prefakturácii elektroinštalačných prác v roku 2016 Firma A nám fakturuje elektroinštalačné práce na stavbe s prenesením daňovej povinnosti (patriace do sekcie F klasifikácie CPA). Nie sme konečný príjemca týchto prác. Budeme ich ďalej prefakturovávať s pridanou obchodnou maržou koncovému príjemcovi - majiteľovi stavby, kde boli práce prevedené. Máme fakturovať tiež bez DPH s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu ? Spoločnosť obstaráva elektroinštalačné práce, podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH, t. j. je najskôr príjemcom služby elektroinštalačných prác, pri ktorých dochádza k prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. Následne je dodávateľom tejto služby, preto tiež dochádza k prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH. 12 | 2016
7
Spoločnosť bude elektroinštalačné práce fakturovať tiež bez DPH. Ing. Jana Mitrengová
Registrácia na DPH pri dodávke služby do zahraničia v roku 2016 Je potrebná registrácia na DPH pri dodávke služby do zahraničia v prípade, ak slovenská s. r. o. so sídlom na Slovensku poskytuje službu rakúskemu letisku (rozvoz stratenej batožiny)? Letisko je platca DPH. Slovenská s. r. o. je zatiaľ neplatca DPH. Musí sa registrovať na DPH v Rakúsku, alebo jej stačí dobrovoľná registrácia na DPH na Slovensku, keďže ešte neprekročila obrat povinný k registrácii DPH? Ak tuzemská zdaniteľná osoba (t. j. Vaša s. r. o.), ktorá nie je platiteľom DPH a ktorá má v tuzemsku sídlo dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa §15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je táto tuzemská zdaniteľná osoba povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa
§ 7a) ešte pred dodaním služby. Daňový úrad je povinný túto zdaniteľnú osobu registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Ak neskôr táto tuzemská zdaniteľná osoba dosiahne obrat pre registráciu podľa § 4 zákona o DPH, potom jej registrácia bude zmenená na registráciu podľa § 4. Ak tuzemská zdaniteľná osoba dodáva službu osobe z iného členského štátu, ktorá je tiež zdaniteľnou osobou a miesto dodania služby je v členskom štáte, kde je zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby usadená, potom povinnosť platiť DPH má táto osoba z iného členského štátu. Miesto poskytnutia (dodania) ako aj miesto vzniku daňovej povinnosti pri prepravných službách je podľa § 15 ods. 1 miesto, kde má sídlo zákazník. Vo Vašom prípade má zákazník sídlo v Rakúsku, ako uvádzate, je tam registrovaný pre DPH, a preto na Vami poskytnuté služby uplatní rakúsku DPH. Registrácia Vašej s. r. o. v Rakúsku z dôvodu poskytovania prepravných služieb nie je potrebná. Vaša spoločnosť bude vystavovať faktúry bez DPH. Ing. Alena Zábojová
Internetový portál časopisu v rámci predplatného zdarma!
Súčasťou portálu sú: 1. Z aujímavosti a novinky, kde sa dočítate o aktuálnych informáciách z legislatívneho diania, ktoré sú spracované v krátkych informačných článkoch napísaných renomovaným autorským kolektívom. 2. V časti na stiahnutie získate prístup k odborným pdf dokumentom. 3. D okumenty a formuláre, kde sú pre vás doplnené praktické pomôcky a tlačivá, ktoré vám zjednodušia každodennú pracovnú činnosť. 4. V archíve nájdete všetky čísla tlačenej verzie časopisu v online verzii od roku 2004 až po súčasnosť.
www.onndph.dashofer.sk
5. N a Vaše otázky Vám sprostredkujeme odpovede priamo od renomovaných odborníkov.
DPH – dvojtýždenník aktualít, komentárov, otázok a odpovedí pre platiteľov DPH Vydáva VERLAG DASHÖFER, vydavateľstvo s. r. o., Železničiarska 13, Bratislava 814 99, IČO 35730129, Tel.: 02/33 00 55 55, Fax: 02/33 00 55 50, e-mail: dph@dashofer. sk,/ www.dashofer.sk,/ Zodpovedná redaktorka: Ing. Nadežda Fuksová / Odborný redaktor: Ing. Maroš Vitkovič, / www.dashofer.sk / Sadzba: VERLAG DASHÖFER / Tlač: IM - PRINT, s. r. o. / Vychádza: dvojtýždenne / Cena: ročné predplatné 168,00 EUR bez DPH + balné a poštovné, 201,60 EUR s DPH + balné a poštovné / Predplatné na newsletter je na obdobie 12 mesiacov od dátumu Vašej objednávky. Objednávku na dalšie obdobie nie je treba obnovovať, je predĺžená automaticky na ďalších 12 mesiacov. Objednávku môžete zrušit len písomne, a to najneskôr 6 týždnov pred koncom vášho ročného predplatného obdobia / Objednať možno na adrese vydavateľstva / ISSN 1336-5355 / ev. č. EV1786/08. Newsletter a všetky v ňom obsiahnuté príspevky a ilustrácie sú chránené autorským právom. Ich používanie je bez schválenia vydavateľstva – s výnimkou zákonom povolených prípadov – neprípustné. Žiadna časť newslettra nesmie byť akoukoľvek formou bez písomného súhlasu vydavateľstva reprodukovaná alebo s použitím elektronických off-line alebo on-line systémov ukladaná do pamäti, či šírená / Za správnost obsahu príspevkov ručia autori / Informácie boli spracované na základe najlepších poznatkov v okamihu zverejnenia / Redakcia zodpovie otázky čitateľov_/_ Vybrané odpovede budú uverejnené v niektorom z čísiel tohto newsletteru / e-mail noviny, registrácia zadarmo na www.enoviny.sk
8
12 | 2016
vyšlo: 30. jún 2016
