Úplná rodina v kontexte výsledkov cenzov 1991 a 2001 Zuzana Podmanická Štatistický úrad Slovenskej republiky
V dnešnej dobe sme svedkami hlbokej a ďalekosiahlej premeny rodiny, ktorá bude pravdepodobne ešte pokračovať. Pochopiť a vysvetľovať príčiny tejto premeny sa snažia vedci a odborníci z rôznych oblastí, či už filozofi, sociológovia, politici,… . Spôsob akým sa vedú diskusie o rodinách však naznačuje, že ide často o niečo viac (alebo iné) ako len o obavy a pochybnosti vedcov. Výskumy a ich interpretácie sa v druhej polovici 20. storočia tematicky často zužujú do dvoch okruhov: rola ženy a práva jedinca. Potreby a dobro rodiny ako celku a však ostávajú na okraji polemík. Jednotlivcovi sú ponúkané rôzne alternatívy riešení, optimalizačné spôsoby spolužitia zdôrazňujúce možnosti voľby, ktoré zahŕňajú manželstvo, život na báze voľnej dohody, možnosť byť samostatným rodičom, život osamote, život v komunitách, dokonca skupinové manželstvá, manželstvá ľudí rovnakého pohlavia, atď. A vedú sa rozsiahle diskusie o výhodách a nevýhodách jednotlivých spôsobov, často ovládané negatívnymi emóciami. V takýchto diskusiách sa ale stráca pojem rodina v zmysle toho, že „…Rodina ako inštitúcia síce môže prechádzať určitým vývojom, ale predsa je stále najstabilnejším spoločenským útvarom optimálne napĺňajúcim nie iba potreby detí, ale aj rodičov.“ (I. Podmanický, in [2]) Rodina je základnou podstatou usporiadania ľudskej spoločnosti, primitívnej i vyspelej a tou je už tisícročia. Už Aristoteles pred vyše dvoma tisícročiami vyhlásil: „V skutočnosti človeka prirodzene viac priťahuje život v manželskom zväzku než politické spolčovanie, pretože rodina svojím významom a dĺžkou existencie predchádza štát.“ (in [1]) Rodina nie je ľudský vynález a teda nie je určený na dosahovanie určitých cieľov, ktorý je možné prerábať a manipulovať tak, aby bolo možné dosahovať ciele iné. Preto je potrebné ponímať problém rodiny a nachádzania jeho riešenia v spoločnosti tak, aby rodina mala možnosť plniť funkcie, v ktorých nemôže byť nikdy nahradená, a to sú: a) primárna socializácia dieťaťa (oveľa skôr než sa dieťa naučí učiť, učí sa napodobňovaním); b) stabilizácia osobnosti dospelých členov (rodina vytvára zázemie a zároveň je bránou do vonkajšieho sveta). (T. Parsons, in [6]) Aktuálne štatistické zisťovania môžu napomôcť charakterizovať súčasnú rodinu, naznačiť trendy v jej vývoji, selektovať oblasti s vyššou schopnosťou odolávať negatívnym zmenám, ale tiež napomáhať hľadaniu spoločného jazyka odborníkov z rôznych spoločenských oblastí v tom, ako by sa k daným faktom spoločnosť i samotní členovia rodín mali postaviť. Obdobie medzi dvoma poslednými cenzami v Slovenskej republike je charakteristické predovšetkým zmenou politickej orientácie krajiny na medzinárodnej i vnútroštátnej úrovni, mohutnými tokmi informácií a slobodou prejavu, čoho dôsledkom je rozmach plurality názorov, šírenie tvrdení a iných informačných výstupov, ale často bez základu poznania podstaty javu, resp. bez snahy rešpektovať ho. Tento fenomén môžeme sledovať i vo sfére rodiny, vnímania jej podstaty a hodnoty.
Obraz rodiny v Slovenskej republike podľa výsledkov cenzu 2001 reálne odráža zmeny, ktoré nastávajú zmenou postoja k tradičnému rodinnému modelu dominujúcemu v našej krajine dlhé obdobie. Napriek tomu 60,4% dospelých (starších ako 18 rokov) žije v manželských zväzkoch a 54,9% všetkých cenzových domácností1 sú domácnosti manželských párov. Úplné rodiny Úplnou rodinou sa vo výsledkoch sčítania rozumie manželská dvojica alebo spolužitie druha a družky bez detí alebo s deťmi, bez ohľadu na ich vek (ak dospelé deti netvoria samostatnú cenzovú domácnosť). Manželskú dvojicu s deťmi alebo bez detí tu potom chápeme ako tradičnú , resp. právnu rodinu a spolužitie druha a družky s deťmi alebo bez detí ako faktickú rodinu. Posledné medzicenzálne obdobie je charakteristické poklesom počtu úplných rodinných domácností z 1 234 473 na 1 168 023, čo v podiele všetkých cenzových domácností predstavuje zmenu zo 67,4% na 56,4%. Podiel úplných rodín so závislými deťmi2 v roku 2001 tvorí 55,1%, kým v roku 1991 predstavoval 61,3%. Zmenila sa i štruktúra úplných rodín podľa počtu detí (viď grafy 1,2) Úplné rodiny podľa počtu závislých detí k 3.3.1991
Úplné rodiny podľa počtu závislých detí k 26.5.2001
10% 3%
7% 37%
2%
24%
45%
29%
22%
21%
0
Graf č.1
1
2
3
0
4+
1
2
3
4+
Graf č.2
Tradičné rodiny Tradičná rodina je charakteristická manželským vzťahom, ktorý sa od voľných vzťahov líši predovšetkým tým, že v sebe obsahuje verejne deklarovaný záväzný sľub na celoživotné spoločenstvo muža a ženy a to vo všetkých troch základných dimenziách človeka, t.j. duchovnej, duševnej i telesnej. Navyše je pre deti, okrem iného, predpokladom istoty a uvedomovania si vzájomnej spolupatričnosti. Pojem a význam tradičnej rodiny je charakterizovaný i v základných medzinárodných a vnútroštátnych dokumentoch, napr.: Všeobecná deklarácia ľudských práv, (in [7]): „Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu.“ Zákon o rodine (94/1963 Zb.): „Rodina založená manželstvom je základným článkom našej spoločnosti, ktorá všestranne chráni rodinné vzťahy. … Manželstvo v našej spoločnosti spočíva na pevných citových vzťahoch medzi mužom a ženou. Obidvaja sú si v ňom rovní. Hlavným spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.“
Výsledky posledných dvoch cenzov v Slovenskej republike ukazujú pokles počtu tradičných rodín, tzn. rodín založených manželstvom. Podľa cenzu 2001 tradičné rodiny predstavujú 54,9% (1 137 557), podľa cenzu 1991 to bolo 66,3% (1 213 609) zo všetkých cenzových domácností. Z regionálneho pohľadu 34 okresov má nižší podiel tradičných rodín ako je celoslovenský priemer. Najmenší podiel manželských párov je v okrese Bratislava I (36,8%), najvyšší v okrese Bardejov (67,6%). Závislé deti má 55,2% tradičných rodín. Jednotlivé okresy sa líšia i štruktúrou tradičných rodín podľa počtu detí. (viď Príloha 1). V porovnaní s cenzom v roku 1991 zaznamenali všetky okresy Slovenskej republiky pokles podielu tradičných rodín na cenzových domácnostiach. (viď Príloha 2) Faktické rodiny Faktické spolužitie muža a ženy je nemanželskou kategóriou úplných rodín a dôvody prečo sa niektoré páry rozhodujú pre túto formu sú rôznorodé (začiatok spolužitia, ktoré plánujú vyústiť do manželstva, vnímanie rozdielov manželského a nemanželského spolužitia len ako „kus papiera“, zlé skúsenosti z predchádzajúceho manželského spolužitia, atď.). Väčšina odborných výskumov však túto formu spolužitia nehodnotí pozitívne ani vo vzťahu k partnerom ani vo vzťahu k deťom. V Slovenskej republike skupina faktických rodín tvorí len malý podiel, i keď v medzicenzálnom období zaznamenala nárast z 1,1% (20 864) na 1,5% (30 466) v rámci všetkých cenzových domácností. (viď Príloha 2) Na 37 tradičných rodín tak v roku 2001 pripadá 1 faktická dvojica, kým v roku 1991 pripadala 1 faktická rodina na 40 tradičných rodín. Závislé deti má 52,9% faktických rodín podľa cenzu 2001. Z regionálneho pohľadu 36 okresov má vyšší podiel faktických rodín ako celoslovenský priemer. Najvyšší podiel faktických rodín okres Rimavská Sobota 3,6%, najnižší okres Námestovo 0,2%. V porovnaní s cenzom v roku 1991 len 6 okresov zaznamenalo pokles podielu faktických rodín na cenzových domácnostiach, v ostatných okresoch sa podiel zvýšil. (viď Príloha 2) Na základe uvádzaných faktov relatívne najstabilnejšou oblasťou na území Slovenska v medzicenzálnom období je pásmo popri severnej hranici, t.j. Kysuce, Orava a okresy Prešovského kraja. V rámci tohoto pásma vyniká okres Námestovo, ktorého charakteristiky ako podiel tradičných rodín, podiel tradičných rodín s deťmi, podiel tradičných rodín s troma i so štyrmi a viac závislými deťmi patria medzi tri najvyššie hodnoty v rámci celej republiky. Oblasti s relatívne negatívnymi trendmi majú svoje ohniská v Bratislave, Košiciach a na území Banskobystrického kraja. Hlbšie analýzy ďalších cenzových charakteristík vo vzťahu k rodine môžu bližšie špecifikovať regionálne podmienky a naznačia jasnejšie potrebné kroky pre podporu tradičnej rodiny v jednotlivých oblastiach Slovenskej republiky. Myslíme si, že napriek uvádzaným skutočnostiam je možné konštatovať, že rodina ako sociálna skupina má v Slovenskej republike hlboké ukotvenie a bude pretrvávať. Ide naozaj len o to, ako navrátiť stratený obsah tam, kde bol negatívne pozmenený, tzn. vytvárať spoločenské podmienky pre obnovu rodiny. Pri hľadaní cesty pre súčasnú rodinu môže napomôcť: − vhodná transformácia rodinného práva;
− − − − −
eliminácia otvorených útokov voči tradičnej rodine; preferovanie tradičnej rodiny ako optimálneho modelu rodinného života; deklarovanie a dodržiavanie morálnych postojov v súvislosti s rodinným životom; výchova k manželstvu a rodičovstvu; výskumy zamerané na rodinu s dôrazom na regionálne špecifiká.
Tradičná rodina je jeden z najdôležitejších prvkov (ak nie najdôležitejší) pre priaznivý populačný vývoj jednak z hľadiska počtu populácie ale i jej ľudskej kvality. Ak bude podporovaná, potom sa môže stať určujúcou pre vývoj spoločnosti, schopnou brániť mravné princípy, nenahraditeľnou pre formovanie mladej generácie, obrannou voči masovej manipulácii. „Pokiaľ je rodina zdravá a je v nej súhra a ľudia si v nej rozumejú, potom je zdravá i spoločnosť. Ľudia by mali žiť predovšetkým slušne a dobre pre seba navzájom. Dobro sa potom zrkadlí a odovzdáva ďalej.“ (P.Dvorský)
Poznámky:
1
Cenzovú domácnosť tvoria osoby, ktoré spoločne bývajú v jednom byte na základe ich rodinných alebo iných vzťahov v rámci jednej hospodáriacej domácnosti. Je to základná jednotka, ktorá sa ďalej nedelí. Cenzovú domácnosť tvoria: 1. rodinné domácnosti, ktorých jadro tvorí: a) úplná rodina – manželské dvojice (alebo spolužitie druha a družky) bez detí alebo s deťmi (bez ohľadu na ich vek, ak dospelé deti netvoria samostatnú cenzovú domácnosť); b) neúplná rodina – jeden z rodičov aspoň s jedným dieťaťom (bez ohľadu na vek dieťaťa, ale so zohľadnením spoločného hospodárenia); 2. ostatné domácnosti: c) viacčlenná nerodinná domácnosť, ktorú tvoria dve alebo viac osôb, príbuzných i nepríbuzných, hospodáriacich spoločne, ktoré však netvoria rodinnú domácnosť; d) domácnosť jednotlivca – jediná fyzická osoba, ktorá býva v byte buď sama alebo ako podnájomník alebo býva spoločne s ďalšou cenzovou domácnosťou, ale samostatne hospodári. 2
Závislé dieťa - mladšie ako 28 rokov s kódom vzťahov: učeň, študent SŠ, VŠ, osoba v domácnosti, dieťa do 16 rokov, nezistené.
Literatúra: [1] Aristoteles: Etika Nikomachova (český preklad Antonína Kříže), Rezek, 1996 [2] I.Podmanický: Axiologické východiská výchovy v rodinnom prostredí, Zborník referátov z konferencie „O výchove v rodine“, SSPRZR, Bratislava, 2001 [3] V.Srb, M.Kučera, L.Růžička: Demografie, Svoboda, Praha 1971 [4] SODB 2001 - Definitívne výsledky za SR, NUTS2, kraje, okresy a obce, ŠÚ SR, 2003 [5] Zbierka zákonov Slovenskej republiky [6] http://pedagogika.studovna.cz/scripts/detail.asp?id=2087 [7] http://www.unhchr.ch/udhr/lang/slo.htm
