f
Publikácia 15
„...premeňte sa obnovením mysle...“
Ú v a h y
Prorok Ozeáš Mikuláš Zavilla
Internet :
www.zmenaarast.sk
1
Rok 2014
Zamyslenia - o Ozeášovi (autor – Mikuláš Zavilla) Mnohí sa zamýšľajú nad Písmom svätým, aby poznali viac Pána Ježiša Krista, vôľu Božiu a nakoniec to s Božou pomocou uplatnili vo vlastných životoch, prípadne to povedali aj iným. Možnosť rozumieť možnosť svedčiť, možnosť hovoriť o Božích cieľoch a plánoch je nielen vzrušujúce, ale predovšetkým veľmi užitočné – dáva to zmysel života. Možno aj to niekomu poslúži k širšiemu pohľadu na vlastný život, na život vo svojom okolí a na život v širšom zmysle – v dejinách Cirkvi a ľudstva. Najmä pre naše deti a vnúčatá je aj toto zamyslenie. Amen.
Citáty Písma svätého z ekumenického prekladu
2
krze skazený môže cestou návratu a pokánia, najmä na konci časov, byť úplne spasený, zažiť úplnú obnovu a posvätenie. Poznámky k vyjadrovaniu sa a k určitým výrazom v knihe Ozeáša: ♦ Ozeáš; tiež niektorý preklad: Hozeáš = uzdravenie, záchrana, spása. ♦ Izrael a Júda, tzn. všetkých 12 rodov pokolenie, celý národ v jednote. ♦Ozeáš,svätý prorok má vstúpiť do manželského zväzku so smilnicou menom Gomer. . ♦ Deti z menami, ktoré majú prorockú výpovednú hodnotu: Jezreel - rovina, bojové pole v Izraeli; /Lo-Ruchama/=Neomilostená; a /Lo-Ammi/=Nie môj ľud. ♦ Odvrhnutie Božieho ľudu /Lo-Ammi/, a jeho opätovné prijatie /Ammi/. ♦ Pozoruhodné proroctvá sú v 3.kapitole. V uplynulých skoro 2000 rokoch sa naplnili: a/. draho zaplatené výkupné, bez štátnosť, či územia, bez Chrámu, b/.bez zvieracích obetí, c/. bez modloslužby, d/. odmietnutie Mesiáša. . ♦ Očakáva sa ešte: návrat Mesiáša v posledných časoch do zasľúbenej zeme a prijatie - viera v Mesiáša. ♦ Spôsob vyjadrovania sa, proroctvo je: vyzývajúce a plné nepokoja. ♦ Odhalenie spásonosných dejín na konci knihy: 14:9. «Štruktúra knihy» A/. Prorocký pohľad na manželstvo a rodinu /1 - 3 verše/. B/. Božia nepochopiteľná láska vyvádza z priepasti hriechu k najblahoslavenejšiemu požehnaniu /4 - 14/. B1/. Morálny pád Izraelského národa znova obnovený cez obrátenie a pokánie /4:1 - 6:3/. B2/. Izrael musí zažiť aj odsúdenie. Iba Božia milosť môže umožňuje obnovu /6:4 - 11:11/. B3/. Napriek úplnej skazenosti Izraelského národa môže Pán Boh vypôsobiť spásu a posvätenie /12:1 - 14/. «Poučenie pre praktický život» ► Božia láska je nepochopiteľná a nevyčerpateľná. ► Pri Pánu Bohu majú aj „beznádejné prípady“ - nádej.
Prorok Ozeáš
Úvod. Najprv poznámka k „Dvanástym malým prorokom.“ ♦ Izraelskí rabíni dali pomenovanie: schnem asar = Dvanásty; a qetannim = malý (tzn. tiež krátky) . ♦ Všetci sú zapísaní v jednom knižnom zvitku (potvrdzujú to aj nájdené zvitky v Qumráne: 7 v jaskyni IV; 1 v jaskyni V; z r.150-25 pr.Kr ). ♦ Poradie období a priradenie prorokov: 1/. Asýrske: Ozeáš - Nahum; 2/. Babylonské: Habakuk - Sofoniáš; 3/. Po exile: Aggea - Zachariáš - Malachiáš. . • Ozeáš na čele,alebo ako prvý: Pretože je to najrozsiahlejšia kniha, čo do množstva strán, aj čo sa týka obsahu. • Najstaršou knihou - zvitok je Abdiášov. ◘ Párové usporiadanie; Severné kráľovstvo/Južné kráľovstvo:Ozeáš/Joel; Amos/Abdiáš; Jonáš/Micheáš; Nahum/Habakuk; . ◘ Súvisiace texty: Joel 3:16;(=4:16) ↔ Amos 9:12 ↔ Abdiáš. ◘ Chronologické poradie: Abdiáš; Joel?; Jonáš /Amos/; Ozeáš; Micheáš; Nahum; Habakuk; Sofoniáš; Aggea; Zachariáš; Malachiáš. «Ozeáš» Pôsobil v čase panovania kráľov: Uzziju, Jótama, Acháza a Chizkiju v r.787-686 pr.Kr.; a izraelského kráľa Járobeáma II. V čase 782-753 pr.Kr. Zánik Severného kráľovstva - Izraela sa datuje na r.722 pr.Kr.;→ prípadne v r. 787 a 722 pr.Kr. ‹Hlavnou témou je› Božia láska a Izraelská nevernosť. Tiež je dobrou aplikáciou pre tie prípady kde je absolútna beznádejnosť, v tom zmysle: Pre Pána Boha nie nič nemožného, alebo: Kde už nikto a nič nepomôže tam všetko zmôže Pán Boh, - Pán Ježiš Kristus. «Určité zhrnutie úvodu» Večný Boh vstúpil do zväzku manželského s Izraelským národom. Izrael však porušil túto zmluvu a začal slúžiť modlám, čo Pán Boh nazýva smilstvom v duchovnom zmysle. Božia láska však prekonáva nemožné: Jeden národ, ktorý je skrz, nas3
►Pokánie a ľútosť vedú pred Pánom Bohom k absolútnej obnove. Amen. «Nepochopiteľná,Božia požiadavka» V Ozeášovi v 1.kap. od 1.-9.verš.čítame: „1 Slovo Hospodina, ktoré prehovorilo k Ozeášovi, synovi Bériho, v období judských kráľov Uzziju,Jótama,Acháza a Chizkiju a v čase izraelského kráľa Járobeáma, syna Jóašovho 2Začiatok Hospodinovej reči prostredníctvom Ozeáša.Hospodin povedal Ozeášovi: Vezmi si smilnú ženu a maj deti zo smilstva, lebo krajina strašne smilní, odvrátila sa od Hospodina.3Vzal si teda Gomér, dcéru Diblaima. Tá počala a porodila mu syna.4Vtedy mu Hospodin povedal: Daj mu meno Jezreel,lebo onedlho potrestám dom Jehuov za krviprelievanie v Jezreeli a potom urobím koniec kráľovstvu Izraela.5V ten deň zlomím luk Izraelov v údolí Jezreel.6Potom opäť počala a porodila dcéru. Vtedy mu povedal: Daj jej meno Neomilostená, pretože už viac nebudem mať súcit s domom Izraela - veľmi sa mi protivia.7Nad domom Júdu sa však zľutujem a prídem im na pomoc ako Hospodin, ich Boh, ale nie s lukom a mečom ani s koňmi so záprahom, teda nie bojom.8Potom, čo oddojčila Neomilostenú, počala a porodila syna.9Vtedy povedal: Daj mu meno Nie môj ľud,lebo vy nie ste mojím ľudom a ja nie som vaším Bohom.“ «Slovo Hospodinovo» to nie je slovo ľudské! Toto je rozhodujúce nielen pre Ozeáša,ale malo by byť pre ľudstvo všeobecne platné a pre tých ktorí hovoria o sebe, že sú kresťanmi by to malo byť najzávažnejšie slovo v ich živote. Ako sa udalosti ďalej vyvinuli, tak pre Ozeáša to tak bolo. Napriek tomu, že tento krát malo s týmito udalosťami problém nie liberalisti, nie tí, ktorí všetko prevedú do duchovnej rovine, ale pravoverní Židia. Prečo?Nuž z jednoduchého dôvodu,že svätý muž,podľa Mojžišovho zákona si smel zobrať iba ženu bezvadne čistú.Niečo takéto, aby si svätý prorok zobral nečistú to im nijako nechcelo prejsť cez myseľ a
srdce/viď 3.Mj.21:7 a nasl/.Nezobrať však toto prorocké slovo do slova, to by znamenalo znehodnotiť ho a stratilo by na svoje výpovednej hodnote.Stratilo by slovo od Hospodina dané na svojej rozhodujúcej vážnosti a to by asi nikto z nás nechcel. V Písme svätom viackrát vidíme, služobníci Boží dostanú pokyn od Pána Boha, často sa zdá nelogický, problematické, ale naplní svoje poslanie iba tak, ak ho doslova prijme ten čo mu bolo povedané a na viac je v tom všeobecný úžitok pre ľudí. Vyrieši sa určitý problém, napraví sa hriešnosť ap. I keď o Ozeášovi a o jeho rode, či pôvode vieme iba veľmi málo, môžeme usúdiť, že si ho Pán Boh preto vybral na tento prorocký úkon, ktorý mal rázne a jednoznačne prehovoriť k ľudu, ktorí si Pán Boh „splodil“ /1.Mj.32:29/ a Izrael na inom mieste nazýva svojim prvorodeným. Vedel, že napriek ťažkostiam, ktoré sa mohli odohrávať v museli Ozeášovej a vonkajší postojov, že predsa poslúchne na slovíčko a doslova všetko splní. Teda pre Ozeáša bolo slovo Božie tým jediným a určujúcim faktorom, ktorým sa riadil a správal.To by nás mal osloviť ešte aj dnes,ba práve dnes najviac. Pán Boh sa k prorokovi viackrát prejaví svojim slovom a pokynmi.Prorok pokračuje vo svojej poslušnosti. Napr. mena svojich detí, ktoré sa narodili smilnici, už nesú so sebou určitú škvrnu a ešte tie divné mená, s prorockým významom, to teda muselo mať ohlas vo svojom okolí. Nielen ohlas,ale aj bolesť,posmech a odmietnutie zažili tieto deti. Veď vieme ako sa deti chovajú navzájom k sebe,ak majú ešte nejakú príčinu, tak je to ešte bolestnejšie. Prorok však je poslušný a iste k tomu vedie aj svoje deti.Keď jeho zo smilstva zachránená manželka sa opätovne navráti k hriechu to je už veľmi silná požiadavka k jej opätovnému prijatiu. Ale o tom neskôr keď k tomu prídeme. «Okolnosti a čas» Ide o skutočnosť, ktorá sa opiera o obdobie keď pôsobili konkrétni ľudia a odohrávali sa deje historicky doložiteľné. Ozeáš pôsobil v severnom kráľovstve ako sme uviedli v ú4
vode. Izrael šiel cestou hriešnou. Uctieval cudzích bohov - modly,čo je pre nášho Pána urážkou a súčasne je to cesta k sebazničeniu. Pretože riadiť sa Božími prikázaniami,znamená Pána Boha si ctiť, milovať a ľudstvu to poslúži iba k blaženému životu. K životu s vrcholným šťastím, ale všeobecne človek ako aj Boží ľud veľmi často v dejinách ide práve tou cestou, že si pripravuje skazu a nešťastie. Za takýchto okolností prichádza Pán Boh a hovorí cez svojho služobníka proroka Ozeáša. Hovorí k vrchnosti, k duchovným vodcom, prehovára všeobecne k ľudu. Predovšetkým to platilo pre severné kráľovstvo - Izrael, ale zahrňoval do toho aj Judu, južné kráľovstvo.Aplikovať to môžeme na všetok veriaci ľud v každom čase.Obdobie, v ktorom sa celé proroctvo odohráva je zrejmé z úvodu, ale z hľadiska skutočností a konkrétnosti treba predpokladať, že Ozeáš prorokoval nejaké to desaťročie pred tým ako bolo severné kráľovstvo premožené Asýrčanmi a zavlečení boli do otroctva. V histórii ľudstva je to tak,že Pán Boh sa pozerá, ale aj zasahuje. Jeho priame, či nepriame zasahovanie má predovšetkým ten účel, aby sme žili radostný a šťastný život a to je možné iba podľa Božích predstáv a pokynov. Vždy volí ten najlepší a najúčinnejší spôsob, ale ľudstvo je tak tvrdohlavé a neposlušné,že to tak jednoducho nefunguje. Preto aj tento pokyn, aby si svätý muž zobral za ženu smilnicu, bol na tento čas ten najvýrečnejší výkrik a napomenutie Izraelského ľudu, len aby sa spamätal a obrátil. I keď sa toto nám nemusí takto pozdávať, je to aj preto, že mnohé veci a technická vybavenosť sa radikálne zmenila. Na vtedajší čas a pomery, to rozhodne muselo byť to najúčinnejšie. Napomínanie sa stupňovalo narodením detí a ich pomenovaním.Ľud však upadával do čo ráz hlbšej hriešnosti a tak sa Pánu Bohu sprotivil, že sa stál Pánu Bohu nemilým a nemilovaným. To vyjadrovali mená detí. Šlo tak ďaleko, že Hospodin už tento ľud nechcel pokladať za „svoj ľud.“ Opakuje sa história s pod hory „Sinaj,“ keď
bol Mojžiš po Božie prikázania. Vtedy sa Pán nad ľudom zľutoval.I tu smeruje proroctvo proroka k tomu, že najprv radikálne napomenutie až tak príde ďalší stupeň, trest. Nepochopiteľná požiadavka je teda Božím bolestným výkrikom a súčasne radikálnym napomenutím. To si pamätajme, že aj s nami tak náš milovaný nebeský Otec bude zachádzať. Preto buďme citlivý na to čo a ako sa deje v našom okolí. Pretože tie udalosti nie sú náhodné, ale Božia reč k nám.Nech nás Pán požehná múdrosťou a poslušnosťou včas veci uviesť na správnu mieru podľa Božích požiadaviek a budeme požehnaní a vykročíme na cestu večného blahoslvenstva. «Bez obrátenia prichádza súd - trest» Alebo aj aplikácia. Prorok Ozeáš musí byť aj sám dosť dotknutý tým čo má urobiť, ale robí, lebo je to vôľa Pánova. Izraelský ľud,ľud Boží napriek týmto výzvam a obrazom nechce rozumie,alebo už nerozumi. Áno, je to reč predovšetkým k izraelu - k severnému kráľovstvo,ale výzva je tu aj pre južné kráľovstvo. V behu času so vznikom Cirkvi si Cirkev celkom jasne a zreteľne prisvojuje mnohé zasľúbenia,ktoré Pán Boh dal s Starej zmluve Židom. Je to dobre a správne až tak, že aplikácia môže byť aj veľmi osobná a pre jednotlivca. Menej, alebo už vôbec si Cirkev neberie v úvahu aj výzvy,výstrahy a tresty.Akoby,len dobré bolo pre Cirkev. Ale pozor aj výstrahy, súdy a tresty treba brať tak vážne a tak ich aplikovať do života Cirkvi a aj jednotlivca , znovuzrodeného kresťana v Ježišovi Kristovi, ako dobré zasľúbenia.Tak môžeme kráčať na lepšej a požehnanejšej ceste života, ako kráčal Izrael. Všimnime si však dnešnú skutočnosť a zistíme, že to ide cestou „dolu vodou“ ešte viac ako v čase Izraelského národa. Nuž čakajme aj také, alebo aj hrozivejšie následky, aké mal Izrael. Nech nám dá Pán milosť a porozumenie, keď už nie ako celku - Cirkvi, tak aspoň ako skupinke a jedincovi. Amen. /Poznámka, toto proroctvo vôbec nemožno aplikovať pri obhajobe uzavierania manželstva, najmä v prípade zväzku verný – neverný/. 5
pred očami všetkých jej milencov a nikomu sa nepodarí zachrániť ju z mojej moci.13Urobím koniec všetkým jej radostiam - sviatkom, oslavám novmesiaca, dňom sobotného odpočinku a všetkým slávnostným príležitostiam.14Zničím jej vinič aj figovníky, o ktorých hovorí: Je to poplatok, ktorým ma vyplácajú moji milenci. Nechám ich zarásť lesom a potom ich požerie divá zver.15Potrestám ju za dni zasvätené baálom, keď im prinášala kadidlové obety, zdobila sa náušnicami a šperkmi a chodila za svojimi milencami,na mňa však zabúdala - znie výrok Hospodina.16Preto hľa! Vyvábim ju, zavediem na púšť a prehovorím k jej srdcu.17Odtiaľ jej dám vinice a údolie Áchor ako bránu nádeje a odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti, ako vtedy, keď vychádzala z Egypta.18V ten deň - znie výrok Hospodina - bude ma volať: Môj muž, a nebude ma viac volať: Môj Baál.19Odvrátim mená baálov od jej úst, viac nebudú spomínaní menom.20Vtedy uzavriem zmluvu s divou zverou,nebeským vtáctvom a plazmi zeme. Luk a meč, teda boj, odstránim zo zeme a usadím ich v bezpečí.21Zasnúbim si ťa naveky, zasnúbim si ťa v spravodlivosti, práve, láske a v milosrdenstve.22Zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Hospodina. Vtedy odpoviem - hovorí Hospodin - odpoviem nebesám a ony zasa odpovedia zemi,24 zem odpovie obiliu, muštu a oleju a oni odpovedia Jezreelu.25Zasejem si ju v krajine a zmilujem sa nad Neomilostenou, poviem Nie môjmu ľudu: Ty si môj ľud a on povie: Môj Boh. “ «Nenapodobniteľná milosť a láska» Nielen, že s výstrahou a výstražnou rečou. Prichádza Pán v prvej kapitole. Ale. Prichádza Pán Boh k svojej manželke – Izraelu aj so sľubom a poukazom na možné obrátenie. Na odvrátenie sa od hriechu - najmä duchovného smilstva - modloslužby, s nevídanou a nepredstaviteľnou možnosťou blahoslavenej budúcnosti, či večnosti. Nič tomu nemôže zabrá-
S výstrahou - aj nádej . Pán Boh to tak robí s ľudstvom v jednotlivých etapách a obdobiach neustále a opakovane. Pozrime sa ďalej na Izrael, na Božie konanie, a aj na možnosť obrátenia - na nádej,ktorú môžeme zažiť jedine s Pánom Bohom,Ježišom Kristom. Preto čítajme ďalej v Ozeášovej knihe z 2.kap. od 1. – 25. Verš: 1 Izraelitov bude počtom ako piesku v mori,ktorý nemožno zvážiť ani spočítať. Miesto toho,aby im hovorili:Vy nie ste môj ľud, budú im hovoriť:deti živého Boha.2Potom sa zhromaždia spolu Júdovci a Izraeliti, ustanovia si jedného vodcu a vyjdú z krajiny. To bude veľký deň Jezreela.3Povedzte vašim bratom: Môj ľud a vašim sestrám: Omilostená.4Žalujte svoju matku, obžalujte ju, že nie je mojou ženou, a tak ani ja nie som jej mužom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a z pŕs znaky cudzoložstva!5Ak nie, vyzlečiem ju donaha a vystavím ju takú, akou bola v deň svojho narodenia. Obrátim ju na pustatinu, spravím ju podobnú vyprahnutej zemi,nechám ju zomrieť od smädu.6Nad jej deťmi sa nezmilujem,keďže sú to deti zo smilstva,7lebo ich matka smilnila, ich rodička sa dopustila hanebnosti, veď hovorievala: Pôjdem za svojimi milencami, za tými, čo mi dávajú chlieb a vodu,vlnu a plátno,olej a nápoje.8Preto hľa! Zahradím jej cestu tŕním a ohradím ju múrom, takže nenájde svoje chodníky.9Vydá sa za svojimi milencami,ale nedostihne ich, bude ich hľadať, ale nenájde ich.Vtedy povie: Vrátim sa k svojmu prvému mužovi,lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.10Ona však nevie, že to ja som jej dával obilie, mušt a čerstvý olej. Dal som jej mnoho striebra a zlata, ale venovala ho Baálovi.11Preto si vezmem späť svoje obilie, až príde jeho čas, a svoj mušt, keď príde jeho obdobie. Odnímem od nej svoju vlnu a plátno, určené na zakrytie jej nahoty.12Teraz odhalím jej nehanebnosť 6
niť, ani množstvo ľudstva nie, či množstva Židov, tiež nie. Božím zasľúbenia nemôže nič prekážať, ani ich zmariť, tie sa naplnia.To však má svoj postup a podmienku. ‹Zjednotenie sa národa a postavenie si na čelo toho jediného Vodcu, ktorého nemôže nik nahradiť - Pána Ježiša Krista›. Podmienky a stav,ktorý tu Pán ukazuje prorokovi Ozeášovi, ktorého mnohí biblisti nazývajú aj „Jánom apoštol lásky“ Starej zmluvy. Pretože je nepredstaviteľný tento stav a podmienky, bez priameho Božieho zásahu, bez vlády Pána Ježiša Krista. To predstavuje videnie aké mal Ján v Novej zmluve v kn. Zjavenia a v spojitosti s veľkými prorokmi Izaiášom, Jeremiášom, Ezechielom a Danielom. Všetko začne „veľkým dňom na rovine Jezreela - po veľkej bitke Harmagedon.“ Je zaujímavé,že nielen Ozeáš dostáva súčasne s varovaní voči aktuálnemu stavu a blízkej budúcnosti súdu,ale aj videnie o posledných časoch.Vidíme v tom posilnenie k obráteniu, k nádeji v milosti láske a blahoslavenstve,ktorá verných rozhodne neminie. Toto má byť posilnenie a sila na vytrvanie verných vo vernosti a zblúdilým to má poslúžiť k obráteniu aj keď za ťažkých okolností. Nie je to len u Ozeáša, ale je to tak rozhodne u väčšine prorockých výpovedí a pôsobenia prorokoch. Samozrejme, že tie blízke, ktoré sa naplnili po niekoľkých viac, alebo menej rokoch potvrdzujú pravosť proroka. Ďaleké, týkajúce sa posledných časov sú do dnes nádejou pre Izraela a pre Božiu Cirkev - až do príchodu Pána Ježiša Krista. Ba až za príchod, v 1000-ročnom kráľovstve Pána Ježiša Krista. «Nič nepomôže, jedine obrat» Od 4. verša začína zvláštna reč. Reč, ktorú by sme mohli charakterizovať tým „môžeš sa ísť sťažovať /na lampáreň/ kde len chcel nič ti to nepomôže.“ Jediná cesta a správna adresa je milostivý Pán Boh v SZ a Pán Ježiš Kristus v NZ.Vidíme,ako ľudia preceňovali pozemské blaho a hodnoty voči hodnotám Božím. Je tam vymenovaná nesprávna orientácia,nesprávne myslenie a nádeje. Nesprávne obvi-
ňovanie a obžaloba.Tu je to opísané ako skutočnosť, ktorú postihla smilnicu, ale neskôr sa to stalo skutočnosťou pre celý národ izraelský.To malo byť poučením, ale žiaľ nestalo sa a to nie iba pre Izrael, ale aj pre veriacich kresťanov v histórii Cirkvi a jedincov, ktorí sú znovuzrodení. Veď Cirkev keď sa stala v 3-ťom storočí uznávanou vierou, tak to bol krok, k tomu aby vykročila k duchovnému smilstvu. Najprv pravá a verná Cirkev,potom smilnica pre posledné časy /viď. Zj. na niekoľkých miestach/. Pre Izrael platilo a dožil sa toho, že bol potrestaný.Jeho pozemské bohatstvo mu nepomohlo,až Božia milosť,láska a ruka ho opäť privádza späť do svojej zeme a zažíva požehnanie.Najprv pozemský rozkvet.Čo ho sme svedkami.Inak najprv pekné,krásne milé Božie konanie. Len aby sa obrátili a prijali Pána Ježiša Krista a keď sa nestane toto skutočnosťou. Čo sa nestane - podľa Božieho predzvedenia.Potom ešte ráz hrozný trest a utrpenie. Po ktorom ostane iba zvyšok - 1/3 a ten bude spasený /viď Rm.9-11/.Prejde však hroznými strasťami a mukami, avšak nezanikne, Pán Ježiš ich zachráni a obnoví aj duchovne. Pán Boh cez Ozeáša dáva jasne najavo čo sa stane keď sa neobrátia na Neho,ale na Egypt /dnes USA/ len nie na Pána. Morálny aj materiálny úpadok bol tu pre Izrael predpovedaný, to sa aj naplnilo, mali by sme sa poučiť. Do zúfalej situácie sa dostane najprv smilnica, ako predzvesť, čo sa stane s Izraeleom a neskôr s týmto svetom spolu s tzv. veriacimi, či kresťanmi. To však bude východisková brána to, aby Hospodin dal opäť milosť a požehnanie. Dnes treba vidieť,že história sa opakuje. «Konkrétny opis nenapodobniteľnej milosti, darov lásky z požehnania» Ak úvodne 3 verše sú prísľubom novej a krajšieho stavu manželského pre smilnicu a to ako podobenstvo pre Izrael. Tak od 17.verša je opis tohto blahoslaveného manželského stavu, aj opisom pre Izrael,ale v posledných časoch.To nevieme, či by sa „keby sa“ bol Izrael obrátil pred asýrskym zajatí,či by sa začala éra 7
tohto blahoslaveného obdobia,ktoré veľmi výrazne opisuje stav v čase keď Pán Ježiš opäť príde na zem a založí svoje kraľovanie aj s Cirkvou a to na 1000 rokov. Je to veľmi špekulatívne. Radikálnu zmenu mysle,prírody,správania sa živočíchov tu rozhodne opisuje /vid podob. Iz.65:20,25/. Ba dá sa povedať to čo opisujú aj iní proroci o „1000 roč. kráľovstve sa tu doplňuje a tak vzniká pre nás ucelenejší obraz a predstava aké a ako to tam bude. Tie slová sú ohromnou útechou len pre Izrael, ale aj pre pravú Cirkev. Žiť v poslušnosti a vo vrelom úprimnom vzťahu s Pánom je to najlepšie pre manželku aj pre nevestu Izrael a Cirkev. Vráťme sa opätovne do týchto vzácnych slov zasľúbenia a prijmime ich doslovne.Ako reálnu budúcu skutočnosť. Tak nás to uistí, že kresťanstvo a vernosť v Pána, pre Izrael to nie je, ani nikdy nebolo niečo nudné,nezáživné,ale naopak vzrušujúce a krásne. Amen.
nena sa opäť dobrovoľné vrhla na scestie a do hriechov smilstva. Zrejme taký bol v tom čase Izrael v očiach Božích. Taký musel byť podľa Božích kritérií. Aj keď na jednej strane boli vydané jasné, cez Mojžiša, usmernenia pre manželstvo, ktoré smeli uzavierať Boží mužovia. Pán tu hovorí do srdca izraelského národa nielen cez slová proroka, ale aj cez jeho skutky. V tom mala byť sila prorockého volania po náprave. Inak si to nevieme vysvetliť. Nielen sila slova, ale hlavne veľkosť Božej lásky, milosti pre súčasný Izrael - severné kráľovstvo. Samozrejne, že zvesť sa dostala aj do južného kráľovstva a tam sa mali tiež z toho poučiť. Keď ap. Pavol o niekoľko storočí sa zamýšľal na svojím národom, ako znalca SZ ho aj tento postoj a tá skutočnosť viedla k napísaniu slov v liste do Ríma. Keď píše v 11:1,2a toto: „Pýtam sa teda: Či Boh zavrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita z Abrahámovho potomstva z Benjamínovho kmeňa.2 Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý vopred poznal.“ A celý proces postoja Božieho a konania s národom Izrael opisuje v tomto liste v 9-11.kap. Čo i nám pomáha lepšie pochopiť hlásanie a konanie proroka Ozeáša a príkazy Božie pre celé toto dianie a postoje. Tie vyplývajú aj zo slov:. „práve tak ako Hospodin miluje Izrael.“ Tak ako miluje Pán Boh, tak ako miluje Pán Ježiš Kristus, to chce od nás ľudí, aby sme Mu boli podobní a Ho aj v láske napodobňovali. Láska Božia k Izraelu sa nám môže predsa len javiť ako nepochopiteľná. Miluje a predsa má určitý dištanc, odstup, ktorý je uvedený slovami: „Dlho budeš u mňa, a ani ja nebudem mať s tebou nič.“ «Zvláštny vzťah» Zvláštny stav manželský. Lásku materinskú, rodičovskú a jej podobnú vieme pochopiť bez intímneho pohlavného vzťahu, ale manželský? Veď tak to utvoril a uzákonil sám Hospodin. Manželka, otrokyňa opäť vykúpená, za cenu tridsať strieborných. Totiž pätnásť strieborných a naturálie mohli tvoriť
.......
..
Nepochopiteľná láska .
V knihe proroka Ozeáša postúpime do tretej kapitoly. Zdá sa byť krátka, ale ľud Izraela to doposiaľ boli už tisícročia. Najmenej dve. Čítajme 3:1-5, po koniec: „1Hospodin mi opäť povedal: Miluj ženu, ktorá miluje zlo a cudzoloží, práve tak ako Hospodin miluje Izraelitov, ktorí sa obracajú k iným bohom a majú radi hroznové koláče.2Kúpil som ju teda za pätnásť strieborných,chómer jačmeňa a džbán vína.3Povedal som jej: Dlho zostaneš u mňa. Nebudeš smilniť a nebudeš mať muža a ani ja s tebou nebudem mať nič,4lebo dlho zostanú Izraeliti bez kráľa,kniežat,bez obety, maceby, efódu a terafím.5Potom sa Izraeliti obrátia a budú hľadať Hospodina, svojho Boha, a Dávida, svojho kráľa. S bázňou sa obrátia k Hospodinovi a jeho dobrote v čase, ktorý príde.“ «Nepochopiteľná láska» Nepochopiteľné jednanie. Nepochopiteľná milosť. Nepochopiteľný prístup. Aj tak by sme príkaz Boží mohli nazvať v prístupe k Izraraelu, ako k smilnici, ktorá už raz zachrá8
výkupné - tridsať strieborných,ako bol aj ohodnotený Pán Ježiš. Cena za otroka. Tu však nie za zradu,ale za milosť a lásku. Za starostlivosť a zachovanie pri slušnom spôsobe života, alebo prežitia? V tom čase sa totiž ženy vydávali veľmi často iba za to aby sa mal o nich kto postarať. Teda vykúpenie do zvláštneho vzťahu manželského, ktorý vedel uviesť a uplatniť ako existenciu iba Pán Boh. Ten obraz nám dáva toto konanie proroka Ozeáša, na Boží príkaz. Ten výnimočný vzťah nakoniec sa stal skutočnosťou pre Izrael približne po 800 rokoch. Keď odmietli novú milosť, keď medzi nich prišiel sám Emanuel = /s vami je Boh/, Jeshua Ha Meshias a Ho odmietli. Následne preto v r.70 po Kr. bol zničený aj Chrám v Jeruzaleme a Židia začali sa napĺňať prorocké slová dané cez Ozeáša: „Lebo dlho /od r.70 po 1948/ zostanú Izraeliti bez kráľa /prezidenta/,kniežat /kňazstva a veľkňazov/, bez obety /prestali obete v Jeruzalemskom Chráme, pretože inde ani nesmeli byť prinášané/, maceby /plnenia obratov v Chráme/, efódu /nosenia predpísaných odevov/ a terafím /ministrov, vládnych činiteľov/. Dá sa porozumieť,že Izraelský národ po pôsobení nielen Ozeášovom, ale aj ďalších malých a veľkých prorokov sa ako celok neobrátil natrvalo k Hospodinovi a na dlhšie obdobie. Iba na krátky čas po návrate z babylonského zajatia. Opäť znova a znova upadal do hriechu, nevernosti, dnes modernej modloslužby, v ktorej zotrváva, do dnes - určitým spôsobom. Ale hlavne neprijal Pána Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa, za svojho Pomazaného, čiže Mesiáša. Tak sa Ozeášovo proroctvo naplňuje a naplní do detailov, či doslovne. Keď Pán Ježiš opäť príde na túto zem a bez zásluh si svoj národ posvätí a ustanoví za najsvätejší a vládnuci národ v Jeho 1000 ročnom kráľovstve. Naplnia sa všetky slová, ktoré máme za písané v tomto proroctve /viď 2.kap./ a aj u ďalších prorokov. Zvláštny, mimoriadny vzťah a tiež stav. Kto po stáročia, alebo lepšie povedané, ako väčšina kresťanov berie a po-
chopilo jednanie Božie s národom Izraelským? Od čias pôsobenia prorokov a ich nepriatia, Izrael /až na malú časť/ vždy sa odvracal od svojho MANŽELA, Hospodina. Tento manželský vzťah, tiež zväzok a stav si nevymyslel človek, ale ustanovil ho sám Pán Boh. /Cirkev je Jeho nevesta - pozn./. «Zvláštny vzťah»Nie odvrhnutá manželka, ale priam opäť navrátená, už nemôže žiť životom smilnice, ale životom manželky so zvláštnym štatútom. Bez intímneho vzťahu. Z pohľadu hriešnosti, bez hriechu,ale aj bez dôverného blízkeho vzťahu. Možno takému stavu ani dostatočne neporozumieme, aspoň nie teraz, ale Pán Boh vie prečo a aj rozumie. My ako kresťania by sme mali nasledovať iba príklad lásky a milosti,ktorým nás predchádza Pán Ježiš Kristus. Obzvlášť keď sledujeme ako tento vzťah sa naďalej vyvíja.Vieme, že jeho smerovanie a príprava je pre „Kráľovstvo Pána Ježiša Krista“ tu na zemi v trvaní 1000 rokov. My kresťania nie sme mimo diania, ani mimo zámeru a cieľa, ale sme súčasťou a spoluúčastníci toho všetkého. Toto by nás malo viesť k sústredenému sledovaniu čo a ako sa deje. K pripravenosti byť Pánom Ježišom Kristom premenení, alebo vytrhnutí - kedykoľvek, v každý čas. Amen.
Výčitky vodcom Pán Boh zachováva poriadok. Tak ako ustanovil svoj národ, aby šíril vieru v jediného Boha Stvoriteľa,tak aj medzi tými, ktorých týmto poslaním poveril aj pre nich ustanovil určitý poriadok. Tým, ktorí stoja na čele - vodcovia, ich podriadení až tak nasleduje ľud. Tento poriadok má svoj význam a súčasne určuje životné poslanie a náplň so zodpovednosťou. Preto v Ozeášovi, v 4.kap. do 1-19 verš čítame toto: „1Počúvajte slovo Hospodina,Izraeliti! Hospodin vedie spor s obyvateľmi krajiny, lebo niet vernosti, milosrdenstva ani poznania Boha v krajine.2Preklínanie, podvody, vraždy, krádeže a cudzoložstvo prelomili svoje hrádze: vša9
de je samá krv.3Preto smúti krajina,lebo ochabuje všetko,čo v nej prebýva: divá zver aj nebeské vtáctvo,dokonca aj morské ryby hynú.4Nech nikto nevedie s nikým spor a nech nikto nikoho neodsudzuje! To s tebou mám spor, kňaz!5Ty sa potkýnaš vo dne a aj prorok sa s tebou potkýna v noci. Ničíš svoj ľud -6môj ľud je zničený pre nevedomosť.Keďže ty si odmietol poznanie, odmietam ťa ako svojho kňaza.Zabudol si na zákon svojho Boha, ja tiež zabudnem na tvojich potomkov -7o čo viac sa množia, o to viac hrešia proti mne. Ich dôstojnosť zmením na potupu!8Kŕmia sa hriechom môjho ľudu a túžia po jeho vine.9Ako bude s ľudom, tak bude aj s kňazom. Potrestám ho za jeho cesty a odplatím mu jeho skutky.10Budú jesť,ale nenasýtia sa, budú smilniť, ale nerozmnožia sa, lebo opustili Hospodina11v prospech smilstva. Víno a mušt odoberajú rozum môjmu ľudu,12dopytuje sa svojho dreva a jeho palica mu dáva rady, lebo duch smilstva ich zvádza z cesty a oni sa smilnením odvracajú od svojho Boha.13Na temene vrchov prinášajú obety, na výšinách pália kadidlo - pod dubom,topoľom a cerom, lebo ich tieň je príjemný; preto vaše dcéry smilnia a vaše snúbenice páchajú cudzoložstvo.14Nepotrestám však za to ani vaše dcéry,ani vaše snúbenice, lebo muži chodia do ústrania so smilnými ženám a s kultovými neviestkami prinášajú o bety. Ľud, ktorý to nechápe, bude zničený.15Ak smilníš ty, Izrael, nech sa nepreviňuje Júda. Nechoďte do Gilgálu, neputujte do Bét-Ávenu, neprisahajte: Na živého Hospodina prisahám!16 Ako vzdorovitá jalovica vzdoruje Izrael, má ho azda Hospodin pásť na rozľahlej pastvine ako baránka?17Efrajim je spolčený s modlami, nechaj ho; 18 ich hostiny sa pominuli. Neustále smilnil,v hriešnej láske mal opakovanú záľubu; potupa prevýšila ich pýchu. 19 Vietor ho zabalí do svojich krídel a ponesie hanbu za svoje obety.“
«Výčitky, napomínanie to má tiež svoj poriadok» To čo musel Ozeáš vykonať a dodržať, trvalo určitý čas a malo svoje intervaly. Nie intervaly nečinnosti a mlčania. Tieto boli vyplnené kázaním,napomínaním.Často zneli akosi všeobecné a pre všetkých, ale často vidíme, že Pán tu dodržuje určitú postupnosť a poriadok.Hriech a hriešny spôsob života je tu veľmi jasne a konkrétne pomenovaný.Je však zaujímavé je to, že táto hriešnosť mala vplyv aj na prírodu a živočíšstvo. To nám niečo môže niečo prehovoriť aj do dnešných dní. Život môže prekypovať telesnými radovánkami a uspokojovaním, ale predsa je život prázdny smutný,akoby umieral a ochaboval. Taký bol pravdivý obraz vo vtedajšom čase a v časti oproti bývalého krásneho dávidovského a prekvitajúceho kráľovstva. A v čase pôsobenia proroka, je krajina rozdelená, žije v nepriateľstve a hriešnosti. Z toho vychádzajúc je tu ihneď prvé odporučenie - odporučenie o zmierení sa ľudí navzájom medzi sebou.Veď toto nepriateľstvo viedlo k hrôzostrašnému bratovražednému boju medzi severom a juhom v Izraeli. Tieto všetky výčitky a napomínania nadobúdajú vo verši 4b prekvapujúcu adresnosť, hovorí sa tu - ku kňazom! Duchovní, ktorí predovšetkým majú viesť národ k hlbšej a dokonalejšej vernosti voči Pánu Bohu a jeho ustanoveniam. Sú tu veľmi ostro a adresne oslovení. Hriešny spôsob života izraelského národa je im pokrmom radosti a uspokojovania.Zabudli, alebo zanedbali poznanie Božej vôle a Božích ustanovení. To nie je iba závažná vec a téma, ale aj široká a hlboká, ktorá si vyžaduje,aby sa kňazi dobre zamysleli, čo ako učia a konajú. Nie je našim úmyslom sa týmto smerom teraz ďalej a podrobnejšie zaoberať. Jedine tá výstraha, nie je iba pre čas a národ izraelský, ale pre veriacich a ich vodcov všetkých čias. Toto predovšetkým chceme zdôrazniť. Ďalej aj to, že tu je aj poukaz na to, že je tu aj následný trest, ktorý sa iste dostaví, ak nenastane náprava a obrat. Ako veľmi ústrednú myš10
veľmi bitý.48Ten však, ktorý ju nepoznal a urobil by niečo, čo si zaslúži bitku, bude menej bitý. Od každého, kto mnoho dostal,bude sa mnoho žiadať. Od toho, komu veľa zverili, budú aj viac žiadať.“ «Byť múdry» Aby ľud vedel, tak musí byť poučený. To urobil Pán Boh jasne a jednoznačne.Keď ap.Pavol píše v Rm. 9:4,5 toto: „4Sú to Izraeliti, im patrí synovstvo aj sláva, aj zmluvy, im bol daný zákon aj bohoslužba, aj prisľúbenia.5Ich sú otcovia a z nich pochádza podľa tela Kristus,ktorý je nad všetkými,Boh požehnaný na veky. Amen.“ Izraelitom, ako ľudu boli dané vynikajúce Zákony a ustanovenia, na hore Sinai. Žiť podľa nich znamenalo viesť,mať blahoslavený život už tu na zemi a predsa takto poblúdili a odvracali sa od Pána Boha. Odvracať sa od Jeho ustanovení, požiadaviek, či zákonných ustanovení znamená zavrhnúť samého Darcu týchto ustanovení. To mali mať na zreteli v severnom kráľovstve a v južnom sa mali poučiť od severného a tiež takto žiť. Nuž a Cirkev v NZ to tiež inak nemá robiť,nie preto, aby bola spasená, ale preto, že je spasená. Amen.
lienku z tejto časti vidíme v slovách: .«Ľud, ktorý to nechápe, bude zničený». Pán Boh tu skrze proroka vyčituje nevedomosť ľudu a príčinou toho sú kňazi. Z toho jednoznačne vyplýva akú úlohu majú kňazi - vyučovať, šíriť poznanie Pána Boha - Ježiša Krista.Veď aj sám Pán Ježiš Kristus toto potvrdzuje svojimi slovami v Jn.17:3. To si treba uvedomiť v tom čase a platí to aj dnes. Predovšetkým pre tých, ktorí poznajú povolanie do tejto služby, ale aj všetkých znovuzrodených kresťanov. Pretože v NZ máme aj povolanie všetci, ktorí sme Pánovi - do všeobecného kňazstva. Teda znalosť Písma svätého, znalosť Božej vôle to by z nás malo priam sršať a prekypovať.Uvedomme si. Je tu zrejme problém, s ktorým sa veriaci a najmä kňazi musia vysporiadať po celú históriu ľudstva. Poznať Písmo, poznať vôľu Božiu to je aj veľmi praktické aplikovanie zásad Božieho slova do našich životov. To je aj o Jeho aktuálnosti pre čas, v ktorom žijeme,pre prostredie,ktoré vytvárame,pre náš zbor, rodinu a okolie. Toto bola úloha proroka a jeho súčasníkov, ktorí mali za úlohu ľud učiť a viesť. Táto úloha a zodpovednosť nie je zrušená v NZ, ba naopak nadobúda na závažnosti, najmä z blížiacim sa koncom času milosti, vytrhnutia a nástupu času Božieho súdu. Pamätajme,že v NZ zmluve platia nielen tie zásady, o ktorých tu hovoríme, ale aj slová v Lk.12:42-47, napísané: „42Pán mu odpovedal: Kto je teda verný a rozumný správca,ktorého pán ustanovil nad svojimi služobníkmi, aby im načas dával určenú stravu?43Blahoslavený sluha,ktorého pán pri svojom príchode nájde robiť tak.44Pravdivo vám hovorím:Ustanoví ho nad všetkým, čo má.45Ale keby si ten sluha v srdci povedal: Môj pán mešká a nechodí, a začal by biť sluhov a slúžky, jesť a opíjať sa,46pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej netuší. Vykáže ho a dá mu podiel s nevernými.47Ten sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána,no nepripravil sa a neplnil jeho vôľu,bude
....
Výzvy k návratu.
Pán Boh si proroka Ozeáša používa ako svojho hovorcu,ktorý činy poslušnosti doplňuje neúnavným kázaním. Tento spôsob pôsobenia sa opakuje. Takýto spôsob nápravy a výchovy svojho ľudu používa Pán opakovane a dlhší čas. Tu môžeme vidieť tiež určité etapy,určitý čas používa milostivý Pán tie isté spôsoby, len aby svoj ľud a veriacich ľudí všeobecne privádzal na tú cestu blahoslavenstva - na najvyšší stupeň šťastného života, ktorý môže dať a na ktorý môže doviesť ľudstvo iba jedinečný Pán Boh. O tom čítame v 6.kap.od 1-11 verš.: „1Poďte, vráťme sa k Hospodinovi. On nás totiž roztrhal a on nás aj uzdraví, on nás udrel a on nás aj obviaže.2Po dvoch dňoch nás oživí,na tretí deň nás vzkriesi, budeme žiť pred jeho 11
tvárou3a spoznáme ho, usilujme sa o poznanie Hospodina! Jeho východ je istý ako východ rannej zory a jeho príchod je pre nás ako príchod dažďa, jesenného a jarného dažďa, ktorý zvlažuje zem.4Čo si s tebou počať,Efrajim?Čo si s tebou počať, Júda?Veď vaše milosrdenstvo je ako ranný oblak,alebo ako rosa, čo sa hneď stratí. 5 Preto som ich okresával prostredníctvom prorokov, zabíjal som ich slovami svojich úst. Moje právo vychádza ako svetlo;6lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu, poznanie Boha viac ako spaľované obety.7Oni však porušili zmluvu v Adame, tam ma zradili.8Gileád je mestom zločincov so stopami po krvi.9Ako tlupa číhajúcich záškodníkov je spolok kňazov, zabíjajú na ceste do Síchemu; áno, páchajú nehanebnosti!10V dome Izraela som videl strašnú vec: je tam smilstvo Efrajima, poškvrnil sa Izrael -11Júda ti takisto chystá žatvu!“ «Roztrhal nás, rozdelil» prorok si uvedomuje, že pre hriechy kráľa Šalamúna sú rozdelení na juh a sever. Jasné mu je to aj to,že iba On Všemohúci ich môže opäť spojiť a zjednotiť. To však vyžaduje zmenu života. Obrat k Pánu Bohu. Dokonca to vidí, že je to možné behom krátkeho času.Čas udáva dokonca v dňoch.Aj keď to nemusia byť tri dni, rozhodne to môže byť behom krátkeho času. Citlivá duša to vníma ako úder, ako trest. Tak to opisuje prorok, ako to prežíva. Mohli by sme povedať, ako dobre, aké je to veľké požehnanie a Boží dar, keď máme medzi sebou človeka, ktorý tak vníma to čo sa deje a pritom mu zjavne pomáha Pán Boh a preto má aj radu, aby sa všetko napravilo a dostalo do správneho vzťahu s Pánom Bohom. Je to tak aj medzi nami? Či história ľudského hriechu a pýchy sa neustále opakuje ako sa to udialo s Izraelom a deje do dnes. «Výzva k návratu» Niečo čo hlása prorok Ozeáš sem, pre ten určitý čas a do tejto situácie poslaný a zmocnený Pánom Bohom, hlása návrat k Pánu Bohu. To sa v Písme svätom opakuje ako ref-
rejn,či už pre Izraelský národ,pre iné národy - Cirkev a aj pre jednotlivca. Návrat k Božím prikázaniam, ale aj k poznávaniu Pána Boha. Toho, ktorého nevidíme, v ktorého veríme si môžeme jedine tak ctiť a byť Jeho keď plníme Jeho vôľu.Jeho prikázania nie sú niečo pre človeka priťažujúce, ale naopak to oslobodzuje, tie dáva zmysel a hĺbku životu. Najväčší problém je v tom, že sa obmedzujeme iba na holé prikázania a máme ich pred očami, iba ako Zákon a poriadok. Aj tu je texte slovo „o poznaní a spoznávaní.“ To je vskutku, čo nám často chyba a to bolo už v tom čase keď žil Izraelský národ ako národ vo svojej zemi.Opakuje sa to ako u prvých ľudí, ktorí žili v krásnej záhrade Eden. to nedocenili, ale podľahli pokušeniu, svojvôli a pýche. Tu pribudlo duchovné a aj telesné smilstvo, čiže sexuálna bezuzdnosť poriadok, s modloslužbou a pritom ale na druhej strane, strata krásy a blaženosti,ktorá prichádza práve vtedy keď človek kráča s Pánom a podľa Pánovej vôli. Preto je nevýhnutné čo najviac poznať Pána Boha, v našom čase Pána Ježiša Krista, Jeho lásku a dobré úmysly, ktoré má s ľudstvom všeobecne.Prorok si kladie konkrétne otázku: „čo si počať?“ Týka sa to jak severného kráľovstva v tom prípade aj pomenované ako Efraim. Tak aj južného kráľovstva pod menom Júda. Pomenovania to podľa najväčších rodov v tom, ktorom teritóriu. Odporúčanie znelo - návrat a to s hlbším a konkrétnejším poznaním a spoznávaním Pána Boha. To poznávanie znamená aj byť usmernený veľmi jasne a konkrétne pre tie ktoré dni, v ktorých práve žijeme a to platilo vtedy aj pre Izrael ako celok. Nič takáto výzva nestráca na aktuálnosti v každý čas a pre každého, ktorý poblúdil, alebo sa odvrátil a zhrešil.Božia milosť a láska je tu vždy a často odpúšťajúca bez následkov, alebo dôsledkov. «Milosrdenstvo» je niečo skutočne obživujúce a občerstvujúce. To Židia, žijúci v tejto prekrásnej zemi predsa veľmi dobre poznali, na základe jarných, jesenných dažďov i rannej hmly a rosy. Ba 12
ešte viac to museli poznať keď získavali odpustenie a zmierenie s Pánom Bohom cez obete, ktoré mali svoje presné návody, postupy a hlavne účinnosť. Radosť v srdci,ako to aj my dnes poznáme pri znovuzrodení a odpustení hriechov, našich prestúpení. Predovšetkým však milosrdenstvo od nich vyžadoval aj Pán Boh. Úprimné, opravdivé a trvalé, nie niečo iba „na oko“ a aj keď bolo úprimné a pravdivé, tak pri najbližšej hádke boli opäť vytiahnuté staré hriechy a nedorozumenia.Pán Ježiš Kristus vedel o ľudskej nedokonalosti pri uplatnení milosrdenstva, preto nám bol príkladom v milosrdnestve, v milosti a nás napomína v Jn.1:16, aby sme si uvedomovali, čo je milosrdenstvo i milosť. Tam hovorí: „Z jeho plnosti sme my všetci prijali, milosť za milosťou.“ Za hriešnych, nečistých sa On svätý a čistý obetoval na kríži,aby nás očistil a vykúpil zo špiny hriechu a viny.On je príkladom milosti a milosrdenstva. Pán Ježiš nás aj učí,aby sme aj mi milosť a milosrdenstvo uplatňovali vo svojich životoch. On horor: „Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva“ (Mt.5:7). Teda ak Pán kládol takýto dôraz na milosrdenstvo v SZ a v NZ odpustenie hriechov na základe obete Pána Ježiša Krista nemáme tým viac sa uplatňovať princíp milosti a milosrdenstva my, ktorí sme v čase NZ obdŕžali milosť a milosrdenstvo?! Amen.
uzdravím Izrael, bude odhalená vina Efrajima a zlé skutky Samárie. Ako len podvodne konajú! Zlodej sa vkráda dnu,vonku plienia záškodníci.2Nemyslia však na to, že ja si pamätám ich zlé činy. Ich skutky ich obklopujú, mám ich priamo pred sebou.3Skazenosťami obveseľujú kráľa a svojimi podvodmi jeho veľmožov.4Všetci sú cudzoložníci, sú ako pec rozpálená pekárom, ktorý prestal bdieť, keď zamiešal cesto a čaká na jeho vykysnutie.5Denne je náš kráľ chorý,jeho veľmoži sú rozpálení vínom, naťahujú svoju ruku aj k rúhačom.6Veru,prikrádajú sa so srdcom rozžeraveným ako pec pri strojení úkladov - ich pekár spí po celú noc,ráno však vzbĺkne ako blčiaci plameň.7Všetci sú rozpálení ako pec a stravujú svojich sudcov. Všetci ich králi padajú,nikto z nich ku mne nevolá.8Efrajim je medzi národmi, mieša sa s nimi. Efrajim je bochník,ktorý pri pečení neotočili na druhú stranu.9Jeho silu stravujú cudzinci, ale on o tom nevie, je posiaty šedinami, ale ani o tom nevie.10Vlastná pýcha usvedčuje Izrael priamo do tváre, ale neobrátia sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a napriek tomu všetkému ho nehľadajú.11Efrajim sa stal podobný holubici: sú dôverčiví, bez rozumu,privolávajú Egypt,kráčajú do Asýrie.12Keď pôjdu, rozprestriem na nich svoju sieť a znesiem ich dolu ako nebeských vtákov, potrestám ich sedemnásobne podľa výnosu ich zhromaždenia.13Beda im,lebo odo mňa odstúpili,skaza na nich, lebo sa vzbúrili proti mne. Ja som ich vykúpil, oni však o mne hovoria lži,14ani ku mne nevolajú z hĺbky svojho srdca,len kvília na svojich lôžkach, kvôli obiliu a muštu si robia na tele zárezy a vzdorujú mi.15Ja som ich napomínal,posilňoval ich ramená,ale oni proti mne kujú zlé plány.16Obracajú sa k ničote,sú ako nespoľahlivý luk. Mečom padnú ich veľmoži pre svoj bezočivý jazyk, ten bude ich výsmechom v Egypte.“ «Zmením údel» v hriešnej a bezbožnej
.
Napriek zlu, dobré sľuby.
.
Božia milosť, konanie sú nevyspytateľné, tak ako mám to sám Pán hovorí v Žalme 96:2; 139:17,alebo v Iz.55:8,9 kde sa hovorí, toto: „8 Lebo: Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodina.9Lebo ako nebesá prevyšujú zem, tak prevyšujú moje cesty vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“ Prejdime však do nášho zamyslenia v Ozeášovi 7:1-16 a čítajme: „1Keď zmením údel svojho ľudu, keď 13
beznádeje dostať prísľub na zmenu, na zmenu v nevýslovne blahoslavenstvo.Také niečo môže sľúbiť, dodržať a uskutočniť jedine nevýslovne milostivý Pán Boh. Toto dostal to má jedinečný národ, ktorý si založil Pán keď Jákobovi povedal, v Ge.32:29 toto: „Už sa nebudeš volať Jákob,ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.“ Pán Boh sa tu, na počiatku ľudských dejín rozhodol založiť si svoj rod. Svoj národ a tým, že si vyvolí Abrama, ktorého najprv premenoval na Abraháma. Tak určil aj poslanie tomuto rodu neskôr národu. Poslanie šíriť vieru v jediného Pána Boha Stvoriteľa.Toto poslanie sa zdá doposiaľ najviac naplnili učeníci Pána Ježiša Krista. Poslušní jednotlivci, malá skupinka ľudí výsledok posúdíť, ani vyhodnotiť nie je v našej kompetencii. Vieme, že aj my patríme k výsledku tejto požehanej služby učeníkov akým bol aj ap. Pavol. Mimo iného, máme tu milosť zámerom Božím porozumieť a veľmi jasne sledovať ich postupné naplňovanie. Niekedy sa naše predstavy môžu odkloniť od Božích, pretože mnohé detaily nie sú nám jasne opísané.Zrejme by to bol veľmi rozsiahli opis, pretože tu zrejme dáva Pán možnosť ľuďom prejaviť sa a vyjaviť svoj postoj voči Božím zámerom a usmerneniam.Pán však nakoniec dôjde do svojho cieľa a splní zasľúbenia aj s izraelským národom, bez zásluhy ho ustanoví za evanjelizačný a vládnuci národ v Ježišovom kráľovstve, tu na zemi. Prejaví sa opätovne - milosť nad milosť Božia voči ľudskému stvoreniu. «Nezmerná hriešnosť a zloba»nie sú Hospodinovi prekážkou, ani neprekonateľným nepriateľom, aby neprejavil svoju milosť a lásku.Tak ako nevieme zmerať, ani určiť veľkosť hriechu, tak stojíme aj bezmocní a v údive vo výške hĺbke, diaľke či šírke aj voči Božej milosti a láske. V tom čo bol izraelský národ nepoučiteľným z toho sa malo poučiť Južné kráľovstvo - Júda a ešte viac tí čo to všetko v priebehu dejín mohli vysledovať.Teda bytostne sa to týka aj nás a súčasnosti.
Je to bolestné a smutné konštatovanie, že hriechy tu spomínané sa opakujú aj dnes.Hriechy ako vidíme z predchádzajúcej kapitoly /4:3/ tam mali hriechy účinok aj na prírodu. Hynuli ryby, vtáci, nemáme podobné výsledky a prejavy prírody aj my dnes? Chceli by sme povedať, že je to náhoda? Môžeme sa dať celkom smelo poučiť.Tak ako to vtedy bolo dôsledkom hriešneho spôsobu života tak to je aj dnes. Tak ako oni došli súdu, tak dôjde súdu ľudstvu aj dnes, alebo v krátkom čase. Východiskom bol obrat, zmena spôsobu života. Nie bez Boha, ale v úcte k Pánu Bohu žiť a Jeho vyznávať, oslavovať, Mu ďakovať a prosiť o životnú múdrosť pre blahoslavený život. Hriechy tu opísané sa nám ani nechce opakovať a menovať. Môžete si ich každý sám a pre seba rozoberať. Prípadne vyznávať a obrátiť sa k Pánovi Ježišovi s prosbou o odpustenie a o silu i múdrosť nasledovať Jeho príklad. Môžeme lamentovať, ako oni, aké sú nedostatky vo vedení národa, ale každý nezačne od seba tak to lamentovanie sú iba prázdne reči. Reči nič neriešiace. Začať u seba je konkrétnym riešením, možno malým,ale rozhodne účinným. Izraelci sa obracali, ale nie na správnu adresu. Z toho by sme sa mali poučiť. Tou zachraňujúcou s spasiteľnou pomocou je dnes Pán Ježiš Kristus. «Beda im,lebo odo mňa odstúpili» Výstraha voči bezbožnosti a hriešnemu spôsobu života. V tom je milosť,v tom je láska. Tak sa správame aj my ľudia.Najprv výstraha poučenie a potom trest, tak postupujeme pri našich deťoch, a navzájom voči sebe ak máme také postavenie. Pre severné kráľovstvo zaznieva „beda.“ Južné sa malo z toho poučiť a neisť tou istou cestou hriešneho spôsobu života. Nepoučili a tiež na nich prišlo „beda.“ Nezanieva to beda aj nám, ľuďom žijúcim v tzv. čase „milosti?“ Pripomíname si a pri svojujeme si iba Božiu lásku, milosť? A čo hovorí kniha „Zjavenia?“ Zaoberajme sa aj ňou a berme ju doslovne,aj keď nám niektoré výrazy môžu znieť nezrozumiteľné, ale v poslednom čase sa stá14
va ráz čo zrozumiteľnejšou.Nielen to,ale aj mnohé „beda“ sa prejavujú ako skutočnosť, aj keď ešte nie v celej sile a veľkosti. Rozhodne však ako varujúce a výstražné „beda!“ Spoznávajme aj v tom a pre nás Božiu milosť a lásku. Amen.
«Lev a orol» sú prirovnania, ktoré môžu vyvolať skôr obraz hrôzy a strachu. Na iných miestach je práve ten zlý - satan opísaní a porovnaný s týmito výrazmi. Ale majme na pamäti, že milujúci Pán Boh je aj trestajúcim Pánom a Bohom. V knihe „Zjavenia“ máme aj takýto opis služiacich bytostí okolo Božieho trónu. A v tom dobrom slova zmysle, že niekto veľmi pozorne sleduje,ba priam očakáva na našu vernosť, lásku a poslušnosť. Ta neostáva bez povšimnutia,to nás môže iba tešiť a z toho sa môžeme radovať, že nášmu Pánovi nič neujde.Áno človek ľahostajný, hriešny nech sa trasie a bojí. Strach a obavy sú veľmi užitočné keď nás vedú k pokániu, pokore a vernosti voči Pánu Bohu. Pán Boh pozoruje svoj národ a striehne na každého jednotlivca a nad každým domom, ale žiaľ výsledok je iba hriech a bezbožnosť, čo môže vidieť Ten. Ktorý k nim láskou a milosťou pristupuje. To dobre usmernenie - „Zákon“ ako to zvykneme nazvať oni nedodržujú a nepraktizujú v ich životoch. To vedie aj do hospodárskej nedostatočnosti, alebo ak chcete k hospodárskej a finančnej kríze, ktorú aj my zažívame. «Bezbožnosť pri Bohoslužbe» To je už ozaj vrcholná urážka voči Pánu Bohu.Tvrdia, že Pána Boha poznajú,ale Jeho zmluvu porušujú. Pán Ježiš farizejom, čo tak konali povedal: „Ježiš im odpovedal: Keby ste boli slepí,nemali by ste hriech.Vy však hovoríte: Vidíme, a tak váš hriech zostáva“ (Jn.9:41). Vidieť, inými slovami to znamená aj vedieť, alebo poznať to nesie so sebou aj zodpovenosť. Ako to je s nami? Poznáme nášho Spasiteľa? Poznáme Jeho zámery a ciele s ľudstvom, s nami ako jednotlivec? Vieme, iba o láske a milosti, odpustení a o tom čo v nás má vypôsobiť Duch svätý? Či poznáme aj to, že nesieme aj zodpovednosť, že môžeme byť a sme posúdení práve našim Spasiteľom Ježišom Kristom?! Poznáme iba evanjelia, prípadne list do Efezu? A SZ, Zjavenie a iné knihy Písma svätého sú nám neznámou? Starajú sa o to naši učitelia,
Pretvárka a úprimnosť
...........
Človek si myslí, že je dôležité to čo ukazuje na vonok.Pán Boh však videl,vidí a bude vidieť aj to čo je človeku ukryté. Čítajme ďalej v Ozeášovi 8:1-14; „1Boh čaká ako levíča,Hospodin je ako orol krúžiaci nad domom: Porušili moju zmluvu a vzbúrili sa proti môjmu zákonu,2hoci ku mne kričia: Boh Izraela, my ťa poznáme!3Izrael zavrhol toho, ktorý je dobrý, bude ho stíhať nepriateľ.4Ustanovili si kráľov, no nie podľa mojej vôle,ustanovili si kniežatá,ale bez môjho vedomia.Zo svojho striebra a zlata si spravili modly,aby boli vykynožení.5Zavrhujem tvoje teľa,Samária; môj hnev blčí proti nim - dokedy budú neschopní očistenia6 synovia Izraela? Teľa nie je Boh; zhotovil ho remeselník. Veru, teľa Samárie bude rozbité na kúsky.7Sejú vietor a budú žať víchricu.Vyrastie steblo bez zrna, nebude sa z neho robiť múka; ak by sa aj robila, zhltnú ju cudzinci.8Izrael je pohltený,teraz sú medzi národmi ako nikým nechcená nádoba.9Keď vystupovali do Asýrie,osamelého divého osla Efrajima si najímali milenci;10ale hoci ich najímajú medzi národmi,teraz ich zhromaždím a zakrátko prestanú pomazávať kráľa veľmožov.11Keďže Efrajim rozmnožil oltáre, stali sa pre neho oltármi na hriech.12Napísal som im množstvo svojich zákonov, no pokladajú ich za cudzie.13Ako obety obetujú moje dary, jedia mäso - Hospodin v nich nemá zaľúbenie. Teraz si spomenie na ich vinu a potrestá ich hriechy - oni sa vrátia do Egypta.14Izrael zabudol na svojho Tvorcu a staval chrámy, Júda rozmnožoval opevnené mestá. Zošlem však oheň na jeho mestá a ten strávi jeho pevnosti.“ 15
kňazi, aby prešli celou Bibliou, systematicky. Nie len tematickými celkami, alebo témami, ktoré sa nám zdajú byť vhodnými, ľahkými a prijateľnými. Prípadne kážeme kázne „z hora“ nadiktovanými a odkontrolovanými? Tá doba sa už blíži a v niektorých „cirkvách“ začínajú byť skutočnosťou. Ideme už cestou, ktorou nemal ísť Izrael a či sme na to pripravený i správne z orientovaní? Stav bezbožnosti, hriešnosti a neprávej orientácie to sa odráža aj v tom akého majú kráľa, vládu. Dnešnými pojmami povedané vládnucu vrchnosť od prezidenta po miestnu samosprávu. Nepoznajú pravý zmysel života - sejú vietor, ale žať budú hrôzu a dostanú sa do stavu najnešťastnejšej existencie - otroctva pod cudzou nadvládou a vykorisťovania. Toto ich čakalo a sa aj naplnilo. Vidíme to jasne a opakovane v dejinách Izraelského národa. Je to predobraz, divadlo pre nás všetkých, pre naše poučenie, ako to vyjadruje ap. Pavol v Rm.15:4; „Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej.“ Áno, to čo sa udialo, bolo písomne zachytené, aby sme si to my živo predstavovali, poučili a uviedli do života. Keďže nenastala premena, obrat k vernosti Pánu Bohu a jeho usmerneniam, tak prišiel trest. Taká je postupnosť Božia. Nedivme sa, že aj tento svet sa rúti do Božieho hnevu a trestu. Buďme pripravení, že súd,vyhodnotenie začne od domu Božieho.Pán Boh koná predovšetkým so svojim omilosteným a vyvoleným ľudom, tak to bude pokračovať po všetky dni až po dne,tak aj do budúcnosti. Duchovný stav a prejav sa odrazí aj v materiálnych hodnotách a potrebách. Stav zbožnosti, či bezbožnosti Izraela sa prejaví aj v prírode, z ktorej aj človek čerpá zdroj obživy. «Úrodnosť polí», základný zdroj ľudskej obživy. To, čo si od pradávna, človek uvedomil, že musí obrábať zem, aby mu vydala potravu k životu. Totiž Pán Boh po páde do hriechu to tak ustanovil: „Mužovi povedal:Pretože si poslúchol
hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života.Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny.“ Toto ustanovenie z Ge.3:18,19 Pán Boh nezmenil ani v čase pôsobenia proroka Ozeáša.Možno bude pre niekoho prekvapením,že toto platí aj v čase milosti,teda aj dnes. Toľko teraz, lebo to si vyžaduje porozumieť obdobiam,časom nových nastupujúcich zmlúv a prechodom, v ktorých vždy zostáva v platnosti niečo zo starého ustanovenia, z pôvodného. Do hriešne spôsobu života Pán Boh zasahuje, slovom skutkom cez proroka Ozeáša. Druhým krokom je nedostatok chleba - potravín a keď to všetko neprinesie zmenu - tak nasleduje otroctvo v Asýrii. Láskavý postup, postup plný múdrosti a milosti. Podobne je to aj v prípade nerozumného mládenca, ktorý zo svojim podielom dedičstva ide do sveta a tam premárni všetko. Žije v biede, ale ľudia mu ešte pomáhajú,až do chvíle,keď do krajiny prichádza neúroda a hlad. Potom mu už nepomôže nik, ale tú neúrodu a hlad mal v rukách Pán Boh a týmto zásahom ho privádza k rozhodnutiu navrátiť sa k Otcovi, vyznať a oľutovať svoj starý a hriešny spôsob života. Výsledok je prijatie a radosť.Keďže v Izraeli sa tento výsledok po neúrode nedostaví, naopak ľudia naprázdno lamentujú a vzdychajú. Obracajú sa na ľudskú pomoc, na pomoc, ktorá im ich problém hriechu nevyrieši. Lebo problém hriechu a hriešneho života môže vyriešiť iba Pán Boh Ježiš Kristus. Nesprávny postup a adresa nielen,že nič neriešia, ale ešte viac dráždia a urážajú Božiu lásku. Stupňujú Boží hnev a samy sa rútia do Božieho súdu a spravodlivého odsúdenia. Podobne susedný „Júda“ namiesto poučenia a obratu k Pánu Bohu sa spoliehajú na vlastnú rozumnosť a silu - stavajú opevnené mestá. Poučené nie je ani severné, ale ani južné kráľovstvo. Dal by Pán, aby sme boli poučení my, kresťania z milosti. Amen. 16
Daj im,Hospodin - čo by si im tak dal? - Daj im neplodné lono a vyschnuté prsia!15Všetko ich zlo sa prejavilo v Gilgále, áno, tam som ich znenávidel.Pre skazenosť ich skutkov ich vyženiem zo svojho domu; viac ich nebudem milovať, všetci ich veľmoži sú tvrdošijní.16Efrajim je ubitý, jeho korene vyschli, už neprinesú ovocie; ale aj keby rodili, usmrtím vytúžené ovocie ich lona.17Môj Boh ich zavrhne,lebo ho nepočúvali, a stanú sa zblúdilcami medzi národmi.“ «Sexuálne neviazané potešenie» Sex patrí k ľudskému životu. Má však svoj význam, účel a aj svoje pravidlá. Patrí do manželského spolunažívania a plní poslanie množenia, alebo uchovania života. Má byť prijemný a poskytovať aj určitú rozkoš. To si človek snáď uvedomí, ale ak ho ovládne iba túžba po rozkoši a zaprie existenciu Božieho poriadku, tak sa stáva tým čo najviac zabíja a ničí ľudské šťastie a blaho. Nielen to, ale uvalí na seba prekliatie, hriech a Boží trest,či odsúdenie. Izrael, či Efraim, alebo Júda /sever, či Juh/ to iste vedeli a predsa to nerešpektovali, ba k tomu pridali aj hodovanie a neúmerne pitie alkoholického opojenia a to sa Pánu Bohu rozhodne nepáčilo. Poslal najprv napomenutie s hrozbou trestu a napokon prišiel aj samotný trest. Prišlo varovanie cez proroka Ozeáša a ďalších prorokov.Náprava nenastala,prišiel aj spravodlivý trest. Ten mal rôzne odstupňovanie. Tak ako narastal hriešny spôsob života,smilstva duchovného - modloslužby i telesného tak prichádzal aj trest. Keď to sledujeme v celej Biblii tak vidíme, že je to Boží princíp,je v tom prejav Božej milosti a lásky. Teda môžeme s istotou predpokladať, že je to tak aj v dnešných časoch. Hriešnosť nie tohto sveta, ale hriešnosť Božieho národa hriešnosť Božích detí. Po učení modloslužbou, do ktorej upadli /Nu.5:3 a nasl./ a jej následkami z toho poučení /De.4:3/. To nevedel svetský človek, ale zažil to na vlastnej koži Izraelita teda, ľud - človek Pánom Bohom poučený, vychovávaný. Tie skutočnosti sa stali aj pre naše
Radosť z hriechu Možno vás takýto nadpis prekvapí. Je možné, že si poviete také niečo nie je v skutočnosti vôbec možné. Prečítajme si však z Ozeáša 9:1-17 a zamyslime sa nad tým čo je tam napísané: „1Neteš sa, Izrael, nejasaj, ľud môj, lebo smilnením si odpadol od Boha.Miloval si dary za smilstvo na každom obilnom humne.2Humno ani vínny lis ich nenasýti a mladé víno ich oklame.3Nebudú prebývať v krajine Hospodina,Efrajim sa vráti do Egypta a v Asýrii budú jesť nečistý pokrm.4Nebudú odlievať víno pre Hospodina,svojimi obetami si nezískajú jeho priazeň - stanú sa pre nich chlebom smútku a každý,kto ho bude jesť,sa poškvrní. Áno,ich chlieb je len pre nich samých, nedostane sa do domu Hospodina.5 Čo chcete robiť v deň slávnosti,v deň Hospodinovho sviatku?6Aj keď ujdú pred záhubou, zhromaždí ich Egypt, Memfis ich pochová.Ich vzácne striebro zarastie burinou, tŕnie ich vyženie z vlastných stanov.7Prišli dni trestu, prišli dni odplaty, zle sa bude zaobchádzať s Izraelom. Prorok je blázon, šialencom je muž ducha, lebo sú početné tvoje hriechy a veľký je tvoj odpor.8Je azda Efrajim bdelým strážcom a ľud môjho Boha prorokom?Pasca je nastražená na všetkých jeho cestách, nevraživosť vládne v dome jeho Boha.9Hlboké je ich porušenie, ako za dní Gibey, spomenie si na ich vinu, potrestá ich hriechy.10Ako vinič na púšti našiel som Izrael,ako na skorú figu na figovníku v jej prvom čase hľadel som na jeho otcov. Oni išli do Baál-Peóru, zasvätili sa Hanbe, stali sa ohavnosťou ako ich milenec.11Efrajim - ako vtáča odletí ich sláva od pôrodu, od tehotenstva a od počatia. 12 Aj keď vychovajú svojich synov, vezmem ich od nich, aby u nich nebolo ľudí.Veru,beda im,keď sa od nich odvrátim.13Efrajim - videl som, ako svoje deti urobil korisťou pre lovca, ako Efrajim vyviedol svoje deti na zabitie.14 17
poučenie a výchovu. Nie je to pre svet a pre ľudí svetsky zmýšľajúci. To nám hovorí aj ap.Pavol. Keď sa zamyslíme, že Písmo sväté požaduje od veriacich ľudí aby sa poučili od udalostí, ktoré sa stali pred 10 storočiami. Tak musíme vedieť, že sa stali, a že Pán Boh od nás očakáva, že poznáme nielen blízku minulosť veriacich,ale aj skutočnosti,ktoré sa udiali veľmi, ale veľmi dávno. To znamenám že veriaci by mali veľmi dobre poznať celé Božie slovo a z neho vedieť vyvodiť dôsledky a uviesť ich do praktického života. Toto požadoval Pán Boh od svojho vykúpeného národa,to požaduje neustále aj dnes pre svoje draho vykúpené deti. Nie ako vládnuci despota, ale ako milujúci nebeský Otec, ktorí chce pre svoje iba to blahoslavenstvo. Teraz aj na veky. Podobne to je aj s druhou udalosťou v Gibey /Sud.20; 1.Sam.10 a nasl/.Tá hovorí o strašnom vraždení, dá sa povedať o vyvražďovaní Izraelského národa. Skúsme si to aplikovať aj pre súčasnosť a stav našej viery a aplikácie posväteného života v našich zboroch. «Malé prejavy hriechu» Izraelský ľud má radosť zo smilstva. Neskôr sa to prejaví na nečistom stravovaní. Jedlo, ktoré im má byť posilou a víno liekom sa im stavajú neužitočnými a nedostatočnými vyživovacími prostriedkami.Obete sa vykonávajú bez viery a pred Pánom sa dostavujú ako neprijateľné. Ten čo má byť strážcom poriadku a pokoja, ním už nie je. Zber úrody sa deje v nepravý čas a zbiera sa nezrelé ovocie.Nakoniec príde trest vo forme vyhnanstva a otroctva.Dejiny sa opakujú, lenže vo väčšom rozsahu, so silnejšími účinkami a v globálnejšom prejave.Často počuť,vojny boli a budú,to je síce pravda,ale nielen s názvom „svetové,“ ale čo do rozsahu sa dotýkajú celého sveta. Bola prvá svetová, potom druhá a teraz sme v tretej - protiteroristickej. Zvážte, ktorý väčší a významnejší štát nebrojí a nebojuje proti teroristom? Ako sa robí veľký zber ovocia? Zbiera sa nezrelé, dozrieva v skladoch neprirodzene. Iste keď budete ďalej vážne a zodpovedne uvažovať prídete ešte
na mnoho iných a podobných vecí, ktoré sa priam zhodujú s týmito izraelskými. Hriešnosť má vplyv na pôrodnosť,na výchovu mladej nasledujúcej generácie. Rodičia nebudú mať radosť zo svojich detí, prípadne budú odvedené, alebo ich stihne neprirodzená úmrtnosť. To všetko sa bude diať, oni ale neposlúchnu,neodvrátia sa a už v tom čase začína určité roztrácanie a zmiešávanie sa s inými národmi. Je tu človek, prorok, ktorý jasne pomenováva ako zlo, hriech tak aj dôsledky. Oni ho však nepočúvajú, ani sa ich jeho hlas a volanie nedotkne. Ako dobre keď je tu niekto,kto varuje a vecne hovorí. Zrozumiteľne a jasne, to je ešte vždy čas k obráteniu. Prídu aj horšie časy? Máme za to, že už prišli a ich účinnosť sa prejavuje v niektorých susedných krajinách. Ako dobre, keď z kazateľníc zaznievajú jasne, varujúce a vyzývajúce slová. Aké strašné kde sú už kazatelia obmedzovaní, zastrašovaní, prípadne ovplyvnení liberálnymi a humánnymi prejavmi a učením. Keď Ozeáš a jeho kázanie nemalo účinok vtedy, prosme o pokoru a múdrosť nech sú nám tieto slová na pomoc, pre blažený a zmysluplný život a hlavne na slávu Božiu.Nie je tak jasné, čo zviedlo Izrael, či susedné hriešné národy,alebo vlastná telesnosť.To nie je pre nás ani tak dôležité,ako to, že Slovo Božie budeme brať doslovne a radikálne zmeníme náš život skrze obeť a drahé krvou vykúpenie Pánom Ježišom Kristom. Prosme o to. «Osvieženie, pripomenutie Gilgále» Miesto, možno v tom čase mestečko, v ktorom sa odohrali rôzne udalosti spojené s Božími rozhodnutiami, ľudskými radosťami, ale aj bolesťou a utrpením. /Joz.4; 10; Sud.3:9; 1.Sam.11; 13; 15/. Ak sa mali rozpamätať na tie rôzne udalosti a deje, ktoré sa tam odohrali, tak si predovšetkým museli uvedomiť, že Pán Boh je vševládny, že On môže zasiahnuť do ľudského života, diania a tak určiť aj jeho výsledok. Niekto povie osud, nie vzťah k Pánu Bohu a s Pánom Ježišom Kristom, to sú tie hlavné atribúty, ktoré sú určujúce pre stav a život člove18
ka,alebo aj celého národa,ba aj ľudstva. Amen.
stva, preorte si úhor. Je čas hľadať Hospodina, až kým nepríde a nezavlaží vás spravodlivosťou.13Zaorávali ste podlosť, neprávosť ste zožínali, jedli ste ovocie lži, lebo si sa spoliehal na svoju jazdu, na množstvo svojich udatných bojovníkov.14Povstane však rozbroj v tvojom ľude a všetky tvoje pevnosti budú zničené, tak ako zničil Šalman Bét-Arbelu v čase vojny; vtedy bola ubitá na smrť matka skláňajúca sa nad deťmi.15Tak naložím s vami, Bétel, pre veľké zlo, ktoré konáte.Na úsvite izraelský kráľ načisto skončí.“ «Keď blahobyt rastie» Niekedy môže narásť ako bujná rastlina. Ako rastlina nepestovaná, neobrezávaná, aj jej ovocie sa môže javiť ako niečo čo má prinášať uspokojovanie a radosť. Človek však mimo telesných potrieb má aj duchovné a tie potom súčasne s hojnosťou v materiálnej oblasti prerástavajú do falošných duchovných aktivít a modloslužby. Tým srdce /vedomie a svedomie/ sa deformuje ešte viac a všetko začína tým,ako nás o tom poučujú aj slová z Rm.1:18-21. „18Boží hnev sa totiž zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivosťou prekážajú pravde.19Veď im je zjavné, čo možno poznať o Bohu; Boh im to totiž zjavil.20Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí.A tak nemajú ospravedlnenie,21pretože hoci poznali Boha, neoslavovali ho ako Boha ani mu neďakovali. Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.“ Takáto pravda vyslovená v síce Novej Zmluve ma však opodstatnenie pre celú históriu ľudstva.Platí vždy vo vzťahu človeka k Pánu Bohu a aj v postoji Božom voči človeku. Možno sme udivení, nad tým čo sa deje v takejto krajine ako bol Izrael, severný i južný. Ale nie je to jav, ktorý môžeme sledovať v celej histórii ľudstva? Ak narastá materiálny blahobyt, že človek nielen zabúda ctiť si TOHO od
Srdce rvúce varovanie..
........
Milosť a láska Božia je práve aj v tom, že je tu niekto, kto zo srdca a z bolesťou varuje a volá k návratu. Vie pomenovať hriechy a vidí dôsledky, ktoré sú na obzore.Ešte nie sú skutočnosťou,ale sa rysujú,Pán ich ukazuje svojmu služobníkovi,aby ich odovzdával ďalej - svojim spoluobčanom, či bratom a sestrám. Niečo ako ap. Ján. To sa dočítame v Ozeášovej 10.kap. od 1.-15. verša: „1Izrael je bujný vinič a rodí primerane veľa ovocia. Čím viac ovocia však nesie, tým viac oltárov množí, o čo je jeho krajina lepšia, o to lepšie robí aj posvätné stĺpy.2Ich srdce je falošné, no teraz zaplatia za svoju vinu. On zrúca ich oltáre a spustoší ich posvätné stĺpy.3Teraz hovoria:Nemáme kráľa; nebojíme sa Hospodina, a kráľ čože nám môže urobiť?4Sú vyslovované slová, prisahá sa bez zmyslu,uzatvárajú sa zmluvy,rozsudok vzchádza ako jedovatá burina na brázdach oráčiny.5O teľa Bét-Ávenu sa trasú obyvatelia Samárie, smúti za ním jeho ľud aj jeho kňazi;trasú sa pre jeho slávu,lebo odstúpila od neho.6Aj ono bude odnesené do Asýrie ako obeta veľkému kráľovi.Stud zožne Efrajim,hanbiť sa bude Izrael za svoje plány.7Samária bude zničená;jej kráľ je podobný trieske plávajúcej na vode.8Spustošené budú výšiny Ávenu,hriech Izraela, tŕnie a bodľačie vyrastie na ich oltároch. Vtedy povedia vrchom: Prikryte nás! a kopcom: Padnite na nás! 9 Odo dní Gibey sa tiahne hriech Izraela;tam zastali. Či ich nezastihne v Gibei vojna proti synom bezprávia?10 Prichádzam, aby som ich potrestal; zhromaždia sa proti nim národy pri treste za ich dvojitú vinu.11Efrajim je cvičená jalovica, ktorá rada mláti obilie, a ja som vložil dobré jarmo na jej šiju. Zapriahnem Efrajima, Júda bude orať, Jákob bude brániť.12Zasejte si spravodlivosť,žnite ovocie milosrdne19
koho berie všetko - život i dary k jeho blahobytu.Pozrime sa na seba, na naše rodiny, kde nachádzame uspokojenie a upokojenie? Stále sa ženieme za ničím. Je to honba za vetrom, ako povedal múdry kráľ Šalamún. Dokonca on sám napokon šiel touto cestou,hoci vedel,že vedie do záhuby. Neúprimné srdce /vedomie a svedomie /si myslí nik ma nevidí,ja sám si vystačím.A keď nie tak si sám vybudujeme svoju modlu a vytvorím si nielen telesnú, ale aj duchovnú pohodu a šťastie. Aká to neúprimnosť a zvrátenosť, keď vieme, že Stvoriteľove oko nad všetkým bdie a všetko vidí. Pravda je taká, že aj terajší Izrael, ako národ, ako väčšina ide tou cestou. Prečo to spomíname, nuž preto, že sú tam vyslovené tresty a súdy Božie,ktoré sa budú opakovať vo posledných časoch vo väčšom a širšom rozsahu, ako to zažil vtedajší Izrael. Z Písma ako samozrejmosť aplikujeme a berieme na seba - Cirkev, dobré veci, požehnania, dané pre Izrael. Chceme tak aplikovať aj prikázania, poučenia a výzvy,alebo sme pre tieto veci hluchí a slepí? Nemyslime si, že ak niektoré súdy a hrozby vtedy vyslovené a v poslednom čase opakovane a sa týkajú Izraela, že to tak nemôže, alebo nemusí platiť aj pre kresťanov. Múdrejšie je dať sa poučiť a ísť cestou vernejšou voči Pánu Bohu, ako ísť cestou liberálnou, a ľahostajnosti. «Zlo sa hlboko zakorenilo» Od falošného srdca - orientácie vedomia a svedomia je ďalší krok ľahkovážne, bezbožné, reči, žiaden rešpekt a poslušnosť voči vrchnosti, zákonom i Pánu Bohu, a tiež neprávosť v súdnictve. Takáto hriešna a zvrhlá morálka vládla v Izraeli. Náprava neprišla, ale doľahla porážka zotročenie a zahanbenie Asýrskou nadvládou. Najprv severné kráľovstvo a ako vieme z Písma neskôr aj južné kráľovstvo Babylónskou nadvládou. Hlboko zakorená hriešnosť a bezbožnosť mala za následok dlhodobé porobenie a útlak. Prišiel strach a triaška na nich, ale aj to nepomohlo. Jednoducho nedošlo k obratu, k návratu, k svätému Pánu Bohu. Ten ich videl,
ako bezmocnú triesku unášanú veľkou a mocnou vodou. Bolesť a utrpenie bolo také veľké,že si nepriali žiť. Ale vrchy im ani nepomohli, ani sa na nich nezosypali, aby ich prikryli a pripravili o život. Aký nezmysel - nie obrat a pokánie, ale smrť, ktorá v takomto prípade znamená ešte väčšie - večné utrpenie v pekle.Spoznávame tu podobu, ktorá je napísaná aj v knihe Zjavenia.Podobnosť slov, dáva nielen tušiť, ale s istotou spoznávať podobnosť utrpenia, ktoré bolo v tom čase sa bude opakovať na konci tohto veku. I keď sa nedočítame nikde, že by v tomto stave urobili akési generálne pokánie. Pán Boh z milosti a z milosrdenstva im napokon dal možnosť návratu a obnoviť Chrám aj mesto Jeruzalem. Obrat nastal až v Jeruzaleme viď Ezdraša a Nehemiáša. Až tí opäť siahli po knihe Zákona a ho čítali celé dni a plakali. Až si uvedomili čo sa im opäť dostalo, aká to milosť, až potom skutočné a vrelé obrátenie a oslava Pánu Bohu. I keď sa proti vtedajšiemu severnému kráľovstvu - Efraimu,či Izraelu sa nezhromaždili národy,ale iba jedná veľmoc Asýria predsa tu je prorokovi dané, aby napísal: „zhromaždia sa proti nim národy pri treste za ich dvojitú vinu.“ Trest za opakovanú bezbožnosť,prídu voči Izraelu národy,čo sa doslovne deje už dnes a ešte do konkrétnejšej formy vyvinie,to bolo prorokované,aby predovšetkým izraelský národ si uvedomil kam to bude smerovať ak bude v bezbežnom a hriešnom spôsobe života pokračovať. Ak ho bude opakovať, tak tu vždy bude Božia mocná ruka, ktorá bude vychovávať a formovať až do závečného konca ľudských dejín a to nielen Izrael,ale aj ostatné národy, či ľudstvo. Hospodin vždy uvalí, či zapriahne do jarma, tých čo miluje a vychováva. Takto poznáme z Písma : „10Či netrestá ten, kto karhá národy? Veď on učí človeka múdrosť!11Hospodin pozná zmýšľanie človeka, vie, že je len číra márnosť.12Blahoslavený,koho ty,Hospodin,karháš,vyučuješ podľa svojho zákona,. ..“ (Ž.94.10-12). Aj keď je výchova a karhanie niekedy bo20
lestive,až hrozivé,no jedine Hospodin vie, pozná účinnosť, primeranosť trestu a rán. Rozhodne i tu ide o veľmi bolestivý súd nad Izraelom.To nám ukazuje opis,ktorý si môžeme aj živo predstaviť.Zlo a hriech hlboko zakorené, ale ako, to vie iba Pán a preto vie akú palicu a aký trest je účinný. Vie to v čase, nad ktorým sa zamýšľame, vedel to aj v čase rozptýlenia medzi národmi až po holokaust.Bude to tak aj v budúcich dňoch až na večnosť. To čo človek zaseje to aj potom zožne. Na to by sme mali pamätať a z toho poučiť. Príde doba keď ozaj skončí vláda ľudských kráľov a nakoniec časov príde doba keď na trón celosvetovej vlády zasadne Pán Ježiš Kristus spolu so svojimi draho vykúpenými. Amen.
ko Adamu a naložiť s tebou ako s Cebójimom? Moja myseľ sa obracia proti mne a všetky moje pocity ľútosti sa rozpaľujú.9Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu, nezničím znova Efrajim, lebo ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba, neprídem vo vzrušení hnevu.10Budú kráčať za Hospodinom, on zareve ako lev. Áno, zareve a nato s triaškou pribehnú synovia od západu.11Pribehnú s triaškou ako vták z Egypta, ako holubica z Asýrie;potom im dám príbytok v ich vlastných domoch - znie výrok Hospodina.“ «Neposlušné deti,dieťa» Neúcta voči rodičom je snáď jedným z prvých príznakov detí voči rodičom. Nedocenenie toho čo rodičia pre svoje deti urobili,koľko sa pre nich obetovali.V tomto pozemskom živote to je tak prirodzené, že to čo pre nás urobili naši rodičia, to vieme oceniť až neskôr - keď sa samy staneme rodičmi a možno keď sa celá tragédia zopakuje. Obyčajne ostane pri vyhodnotení, ale k žiadnej zmene, či náprave už nedôjde. Často už tu ani nie je už akási možnosť k náprave. Vo väčšine prípadov to teda končí iba tým, že sa už nič na tom zmeniť nedá. Náš Pán a Boh ako vidíme a spoznávame sa tiež k ľudskému pokolenie správa ako starostlivý rodič. Máme za to, že starostlivosť a lásku Božiu nie je možné ani zďaleka porovnať s ľudskou. Predsa nás však uvedený text Písma k tomu nabáda. Zrejme preto,aby sme Pánovi viac porozumeli. Text nás o tom priam informuje do slovne hovorí, že „povrazmi ľudskosti som ich ťahal.“ Láska a milosť, to sú Božie atribúty, duchovné hodnoty,ktorým veľmi dobre rozumieme. Ak láske a milosti rozumieme, už tu na zemi, tak by sme si ich mali čo najviac vštepovať do našich životov.Do nášho charakteru.Niečo o čom nám je jasne povedané: „Láska nikdy nezanikne;proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie bude prekonané“ (1.Ko.13:8). Majme na pamäti.To čo Pán Ježiš vykonal tu v časnosti, tu v materiálnom svete
Neposlušné dieťa Nie raz vo svojom živote sa zamyslí rodič nad svojimi deťmi. Obzrie sa späť, čo všetko urobil pre svoje deti a kam to viedlo. Tieto hodnotenia bývajú rôzne a vieme, že je iba málo tých šťastných rodičov, ktorí sú z výsledkom spokojní a šťastní. V tomto zmysle sú napísané aj slová a hodnotenie Božie o svojom prvorodenom Izraelovi - tu nazvanom Efraimovi. Čítajme text napísaný v Oz.11:111; „1Keď bol Izrael mladý, miloval som ho, z Egypta som povolal svojho syna.2Ako som ich volal, tak sa vzďaľovali odo mňa,baálom prinášali obety a modlám pálili kadidlo.3Sám som učil chodiť Efrajima,brával som ich na svoje ramená, no nepoznali, že som ich uzdravoval.4Povrazmi ľudskosti som ich ťahal, lanami lásky, bol som pre nich ako ten,čo im nadľahčuje jarmo nad čeľuste,skláňal som sa k nemu a dával som mu jesť.5Nevráti sa do Egypta,no Asýria mu bude kráľom, lebo sa odmietli kajať.6Meč bude krúžiť v jeho mestách, zničí jeho falošných prorokov a strávi ich pre ich zámery.7Môj ľud má sklon odvrátiť sa odo mňa,Baál je ten, ku ktorému volajú,spoločne ho vyvyšujú.8Ako by som ťa mohol vydať,Efrajim,teba sa vzdať, Izrael? Ako by som ťa mohol vydať a21
má platnosť vo večnosti. Zostúpil z nebeskej existencie, z duchovného sveta, vykonal tu na zemi a má to platnosť a účinnosť vo večnosti a pre večnosť. Svet hmotný a materiálny je úzko prepojený s tým duchovným. Ten je reálny, skutočný existujúci. Uvedomme si keď bol Mojžiš na hore „Mórija“ tam mu Hospodin povedal ako a čo má vyhotoviť, ako to má vyzerať, ohľadom „Stanu stretávania“ a obetných predmetov. Tak Pán zdôraznil: „Dbaj o to, aby to všetko bolo zhotovené podľa vzoru, ktorý som ti ukázal na vrchu“ (Ex.25:40). Mojžiš videl, existujúci vzor v nebeskej dimenzii. Chrám a stan je aj v nebi videl ich tam ap. Ján /viď kn. „Zjavenia“/. Podstatné je to, že mnohé skutočnosti, ktoré máme možnosť poznať, nacvičiť si, uplatniť v našom spôsobe existencie - bytia a stanú sa nám samozrejmými, majú večnú hodnotu a uplatnenie. Jednoducho povedané - budú fungovať vo večnosti. V tom je aj zmysel nášho terajšieho života. Jeho hodnoty, deje, vzťahy atď. Výchova, spôsob rodičovského prístupu a rodičovských požiadaviek voči nám, nás poučujú o tom ako nás Pán vychováva a aké má voči nám požiadavky. Nakoniec Pán Ježiš nám to na záver vyučovania o spôsobe posväteného života jasne povedal: „Vy teda buďte dokonalí,ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt.5:48). Na tom ako Pán jednal a ako vychovával svojho prvorodeného, na tom sa dajme poučiť aj my dnes. «Mení spôsob výchovy, nevzdáva to» Pán jasne vidí a pozná ľudské stvorenie a jeho hriešnu náklonnosť. Vidíme to aj v tomto prípade na Efraimovi. Izrael bol v otrockom položení v Egypte,bol aj tam vo výchove. Mali veľký vzor v Jozefovi, ktorého mnohí pokladáme za predobraz Pána Ježiša Krista. Teda mali koho napodobnovať. Zrejme upadali do modloslužby a ďalší spôsob výchovy v Egypte by bol neúčinný. Tak ich Pán z Egypta predivne vyviedol. Bola to mocná Božia reč.Teraz šli opäť cestou úpadku a stupňoval sa spôsob modloslužby a hriešné-
ho spôsobu života. Prišlo láskavé varovanie a výzvy cez prorokov. Bola tu možnosť k obratu, ale ako vieme, neobrátili sa.Pán mal pre nich nový spôsob, aj nové miesto súdu, či prevýchovy. Nezatajoval to, priamo a jasne im to dal vedieť, čo a ako to bude. Najmä tí, čo falošne zvádzali,ktorí dávali falošné nádeje a poučenia.Najmä na tých bol zameraný očisťujúci trest. No nebáli sa, nezľakli sa. Strach, ktorý by bol v tom prípade veľmi užitočný a potrebný, ten odmietali. Dokonca sa na tom dobre zabavili. Vyplýva z toho niečo? Ďaleká minulosť, história? Môžeme konštatovať mnohé veci a udalosti sa opakujú. Odohrávajú sa ako na scéne. Môžu upadnúť do zabudnutia, alebo nad nimi môžeme mávnuť rukou nás sa to netýka. Alebo predsa. Hriešnosť a modloslužba sa odohrávala na malom území - Izraeli. A Pán Boh sa nimi zaoberal. Dnes sa odohráva možno, že väčšia modloslužba, doslovne, ale aj v prenesenom slova zmysle. Pán Boh akoby si to nevšímal. Iba akoby - pre niektorých,pozorní a poučení z Božieho slova hovoria aj niečo iné.Nevieme či s tým niečo zmôžeme, či to vieme obrátiť. Ani Ozeáš to nezvrátil, ale robil čo mohol, čo mu Pán ukazoval, teda čo vedel, že robiť má. To je veľmi poučné a nasledovania hodné. Správajme sa ako prorok. To čo vieme zo Slova Božieho to čo vieme, to v čom sme poučení. Možno ako malá skupina, malý ostrovček. Rozhodne to je to,čo od nás Pán očakáva a čo je v Jeho očiach správne. Výsledok, odmena, alebo odsúdenie má v rukách náš spravodlivý, milujúci a milostivý Pán Ježiš Kristus /viď kn. „Zjavenia.“/ Veď sme deti Božie. Tak ako o Izrael sa Pán staral a mu pomáhal, tak to robí a bude robiť aj so svojimi vykúpenými deťmi. Amen.
Klamstvá o Pánu Bohu
......
Klamstvá o Stvoriteľovi, o Pánu Bohu - Otcovi, o Synovi Ježišovi Kristovi a Duchu svätom. Je to niečo pravdivé, je toto skutočne možné? Vernému kresťanovi sa môžu vynárať aj takéto otázky 22
pri čítaní rôznych textov Písma svätého. Jednu takúto skutočnosť opisuje Ozeáš. Hriešnosť a modloslužbu, telesné aj duchovné smilstvo a to u deťoch Božích - svätý Izrael. Svätý - ako oddelený ľud pre Božie zámery a ciele. Prečítajme si z Ozeáša 12.kap.1-15 verš: „Klamstvom ma obohnal Efrajim, podvodom dom Izraela, aj Júda sa stále potuluje s bohmi, svätým božstvám ostáva verný.2Efrajim je pastierom vetra, za východným vetrom sa ženie celý deň, množí lož a násilie. Uzatvárajú zmluvu s Asýriou, olej je dopravovaný do Egypta.3Hospodin má spor s Júdom, chce strestať Jákoba podľa jeho ciest,podľa jeho skutkov mu dať odplatu.4V lone matky uchopil brata za pätu,vo svojej sile zápasil s Bohom, 5 zápasil s anjelom a premohol ho,plakal a prosil o milosť.V Bételi ho našiel, tam sa s ním rozprával.6Hospodin je Boh zástupov, Hospodin je jeho meno.7Ty by si sa mal vrátiť k svojmu Bohu.Zachovaj milosrdenstvo a spravodlivosť a dychtivo očakávaj svojho Boha bez prestania!8Kanaán má v ruke falošné váhy, miluje podvod.9Efrajim zasa povedal: Ako som len zbohatol, nahonobil som si majetok; nič z toho,čo som spôsobil,ma nezastihne, žiadne zlo, ktorým som sa prehrešil. 10 Ja som však Hospodin,tvoj Boh,ktorý ťa vyviedol z Egypta, znovu ťa ubytujem v stanoch ako v dňoch stretávania na púšti.11Hovoril som k prorokom,dal som im mnohé videnia a prostredníctvom prorokov som hovoril v obrazoch.12S Gileádom je ničomnosť, akí sú len prázdni! V Gilgále obetovali dobytku a ich oltáre sú tak ako hromada kamenia na brázde oráčiny.13 Jákob utiekol do stepí Aramu, Izrael slúžil, aby dostal ženu. Za ženu strážil stáda.14Prostredníctvom proroka Hospodin vyviedol Izrael z Egypta a prostredníctvom proroka ho strážil.15 Trpké rozhorčenie spôsobil Efrajim, preto jeho Pán naňho nechá uvaliť jeho vlastnú krv a vráti mu potupu, ktorú spôsobil.“
«Áno, je to možné? A ešte po tom všetkom?» Obohnať, ohradiť, akoby plotom, nepreniknuteľným múrom pravdu o Pánu Bohu.A ešte,takým krásnym básnickým štylom to opisuje prorok Ozeáš.Takúto strašnú hriešnosť, priam opozíciu voči Pánu Bohu má v sebe a prejavujú Božie deti Boží národ. Táto skutočnosť sa odohráva síce pred mnoho stáročiami, až tisícročím je od nás vzdialená, ale obsahom nám úplne blízka, až príliš aktuálna pre dnešok. Nepravdou o Pánu Bohu, ktorá je tu jasne pomenovaná - klamstvom,tým obklopuje Izrael svojho Pána Boha. Toto klamstvo priam živý, podnecuje vo vlastných radoch a samozrejme, že sa to šíri aj navonok. Tak starostlivo to robí, ako keď pastier pasie svoje stádo. Pritom si vedome z toho nič nerobí, žiadnu „ťažkú hlavu.“ Seje vietor, žije si nielen bezstarostný život, ale to všetko dobré čo Pán vykonal pre Izrael už nielen, že zabudol, ale priam zapiera a nahrádza klamlivými informáciami. Je tu niekto, kto na to všetko upozorňuje. Je tu prorok a zrejme aj okolo neho mala skupina, nič neznamenajúca menšina, ktorá si to všíma a Pán Boh zmocňuje jedného hovorcu. Písmo nám napr. v Žd.1:1 jasne hovorí: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom cez prorokov“ Nielen v NZ,ale aj v SZ je o tom svedectvo Písma, že Pán Boh vždy z láskou a milosrdne jednal s ľuďmi. Možno, že nás takýto prístup izraelského národa rozčuluje. Vidíme však, že keď to nešlo pekne, slovom, malými znameniami, tak nakoniec prišiel výchovný trest, po ktorom nastala náprava aspoň u značnej časti Izraelitov. Čo dnes, keď nám správanie, veriacich ľudí, kresťanskej Európy, kresťanského Slovenska pripomínajú niečo podobné? Veď tzv. veľkí ľudia, osvietení učenci vyšli z kresťanských rodín, absolvovali kresťanské školy a presadzujú ateizmus, veľký tresk, zapierajú existenciu Pána Boha, prekrúcajú pravdu o Pánovi Ježišovi Kristovi. Na významné mena si iste spomeniete. Ale. Čo my na to 23
kresťania - sme aspoň tak „hlasní“ a varujúci akým bol Ozeáš a ľudia jemu blízki? Náprava nenastal vtedy. Možno sa dívame na to tiež tak: - „My svet nezme níme,“ ale naša povinnosť je konať ako proroci! Jasne formuloval trest a zajatie Asýrčanmi.Vieme dnes jasne formulovať a pomenovať tresty, ktoré sú nám jasne odkryté v knihe „Zjavenia?“ Vieme jasne svedčiť o milosti, ktorá je pripravená pre verných, vykúpených: - Že budú vytrhnutí,náhle premenení pred „beda,“ ktoré príde uchránení?! /viď Zj.3:10/. «Za čo sa vieme obetovať» Prorokovi je dané,aby pripomenul Izraelitom dobrodenia a to všetko dobro čo vykonal Pán pre Izrael. Vyslobodenie z Egypta, predivná cesta a starostlivosť na púšti,ba aj viac si mohli pripomenúť a za to prejaviť vďačnosť,poslušnosť a zachovať vernosť. Nie, oni šli za inými bohmi, tí im boli „svätí - oddelení“ pre nich sa vedeli „oddeliť - zasvätiť“ a obetovať. Pre TOHO, ktorý sa volal „JA SOM,“ ale mali iba samé výhovorky. Pred oči im prorok vykresľuje život Jákoba, ktorý pre jednu ženu, ktorá mu padla „do oka“ sa vedel obetovať,drať, slúžiť. Hoci často šiel aj cestou klamu, seba obšťastnenia, mnohokrát aj cestou podvodu. Nakoniec vlastným rozhodnutím, z nasadením hľadal Pána Boha,nezabúdal na Neho. Hľadal Ho prosil plakal a bojoval. Hospodin mu nakoniec vstúpil do „cesty života“ a dosiahol najkrajšie víťazstvo - obdŕžal milosť a ochranu Božiu.A to v zapätí po boji pokánia a vytrvalosti, sa o neho postaral Pán Boh tak, že stretnutie s bratom. Z ktorého mal strach sa stalo stretnutím radosti a vzájomného zmierenia a prijatia. Inými slovami,ak by oni postupovali tak ako Jákob došli k tomu istému výsledku. Otázka,ktorá sa nám vtláča do srdca: A, čo my? Ako mi reagujeme? Tiež pod slovom: „Nemám čas, nemám sily“ sa skrýva to neúprimné mne sa do toho nechce, alebo mne je to jedno. Všetko iné, len nie zápal a oddanosť pre Božie kráľovstvo, pre Boží zámer a ciele. Formálne kresťanstvo, či skôr náboženstvo, čo má ďaleko od učeníctva a verného nas-
ledovania Pána Ježiša Krista.Takýto postoj a takáto životná prax vedie k spravodlivým a oprávneným súdom opísaným v kn. Zjavenia. Nie je síce v prorockej knihe Ozeáša napísané to čo sa udialo s malo časťou verných v severnom kráľovstve.Ale z toho obdobia, veľmi blízke tomuto. Vieme, že Jeremiáš verným prorok svojmu Pánovi, nenávidený a prenasledovaný vlastnými dostal milosť od nepriateľov z Babylónie. Tu z tejto udalosti vieme, že prišlo veľké a ťažké obdobie pre severné kráľovstvo a neskôr aj pre južné,ktoré sa nepoučilo. Takže je rozumné sa z toho poučiť a ísť cestou verného nasledovania Pána Ježiša Krista. Amen.
Zlo narastá, nápravy niet Ozeáš pokračuje v aj v 13.kap. v napomínaní, vymenúvava ich hriechy a súčasne aj varuje pred možnými trestami, ktoré mu Hospodin predkladá. Falošné predstavy a hriech však majú stúpajúcu tendenciu. Situácia vyzerá bezvýchodiska, iba trest musí nasledovať. „1Keď Efrajim hovoril, nastala hrôza bol vyvýšený v Izraeli,previnil sa však s Baálom a zomrel.2Teraz ešte stále pokračujú v hriechu a zo svojho striebra si vyrábajú liate modly: modly podľa vlastného chápania, diela remeselníkov - všetky z nich;majú aj obetné baránky a teľatá bozkávané človekom.3Preto budú ako ranný oblak,ako rosa, čo sa hneď stratí,ako plevy odviate z humna alebo ako dym z komína.4Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta.Iného Boha,ako som ja, nepoznáš a záchranca mimo mňa nejestvuje.5Pásol som ťa na púšti vo vyschnutej zemi.6Ako som ich pásol,nasýtili sa;nasýtili sa a spyšnelo im srdce,preto na mňa zabudli.7Budem teda pre nich ako lev, ako leopard budem číhať na ceste.8Napadnem ich ako medvedica olúpená o mláďa a rozorvem im hruď, chrániacu srdce. Zožeriem ich tam ako levica, poľná zver ich roztrhá.9Zničím ťa, Izrael,ktože ti môže pomôcť?10Kde je 24
ho evanjelia je často zahmlievané, vykrášľované,len nie úprimné a pravdivé.Že svet a neveriaci očakávajú nápravu a naďalej život v prosperite a materiálnom prebytku od svojej svetské vlády, to je skutočnosť, ktorá ako vidíme sa nemení ani dnes. «Božia odpoveď, Božie hodnotenie» To je to čo zaznieva aj z týchto slov. Slov poslaných od Pána Boha, síce cez človeka Ozeáša, ale slová pravdivé a nespochybniteľné.Človek v hriechu tak hlboko zapadnutom, stráca aj súdnosť, pravé poznanie a myslenie. Izraelský národ - severné kráľovstvo je tak ďaleko „zviazaný“ svojou vinou a hriechom, že jednak to už nevie rozpoznať, jednak ho preto trest neminie.Ľudia tu nepoznajú,že stratili možnosť večnosť prežiť v nebi.Ba naopak, to si ani len nechcú pripustiť, ale Pán im jasne hovorí, že ani sa nenazdajú a príde na nich ako „vietor“ - náhle a stratia všetko.To čo im bolo milé a potrebné pre tento život, ale aj pre život večný. Dnes už niektorí kresťanský myslitelia, alebo pracovníci vo vede prehlasujú: „Ten,kto neverí v existenciu Pána Boha, kto Jeho neberie vážne, ten dochádza aj k nesprávnym vedeckým záverom a poznaniu.“ Však z toho, čo mohli poznať a poznali Izraeliti,aj keď možno nemali vedcov dnešného razenia.Ale,aj z toho pred čím ich varovali proroci mohli urobiť nápravu a nemuseli pretrpieť vyhnanstvo a cudziu nadvládu. I dnes je to tak,ak svoje informačné zdroje,či z kníh Písma svätého, kázni, z TV zo správneho kanála, internet zo správnej využijeme, tak máme možnosť sa zorientovať a kráčať terajším životom s Pánom Ježišom Kristom.A predovšetkým tráviť večnosť v blaženosti neba. Amen.
tvoj kráľ a tvoji sudcovia, aby ťa zachránili vo všetkých tvojich mestách? Tí,o ktorých si hovoril: Daj mi kráľa a veľmožov!11Dal som ti kráľa vo svojom hneve a beriem ho vo svojom rozhorčení.12Zviazaná je vina Efrajima a uschovaný je jeho hriech.13Bolesti rodičky prišli kvôli nemu; je to syn nemúdry,lebo sa nedostal včas na opustenie jej lona.14Vykúpil som ich zo spárov podsvetia, vyslobodil som ich zo smrti.Kde sú tvoje rany moru,smrť? Kde je tvoj osteň, podsvetie?15Aj keď sa mu darí medzi bratmi, priženie sa východný vietor, vietor od Hospodina sa zdvihne z púšte a vysuší jeho žriedlo, vysuší jeho pramene. On vylúpi poklad všetkých vytúžených vecí.“ . «Ojedinelý výkrik?»Akoby si niekto predsa len uvedomil čo sa deje. Mimo Ozeáša v tom čase pôsobili aj iní proroci. Keď sa pozeráme na históriu kresťanstva,tak zisťujeme, že tu boli vždy tí, ktorí poblúdili ba dokonca zvádzali,ale aj tí ktorí zostali verní. Jedni populárni, väčšinou prijimaní a nasledovaní a tí druhí potlačení, utláčaní až prenasledovaní. Tí,ktorí viedli a zvádzali ľudí k modloslužbe k hriechu, tí napredovali, tí sú vždy priatí. Od čias Ozeáša,až po príchod Pána Ježiša Krista, ktorí hovorí v Jn.5:43; „Ja som prišiel v mene svojho Otca,a neprijímate ma.Keby prišiel niekto iný vo svojom vlastnom mene, prijali by ste ho.“ Ľudia veriaci v Jediného Boha, ľudia, ktorí mali skúsenosti s Pánom Bohom,ľudia, ktorým zjavne Pán Boh pomohol z Egypta z pút otroctva.Ich otcovia skúsili Božiu milosť požehnanie na púšti a tak by sme dnes mohli vymenovať toho viac ako sa tu v Ozeášovi, šli predsa len cestou modloslužby a hriechu.Je tu varovanie,je tu bolestný výkrik proroka a nápravy niet. Slová sú ostré, výhražne. Pán Boh, Boh milosti a lásky je nútený vziať do ruky palicu a vykonať trest. Vieme si predstaviť túto skutočnosť? Máme za to, že túto skutočnosť prežívame aj dnes.Je len spôsob volania po náprave iný,žiaľ často zle podávaný. Totiž hlásanie pravého a čisté-
.
Cesta pre omilostených .
Čítať SZ prorokov, ich pôsobenie,ich bezmocnosť, ale súčasne vyznačujúci cestu milosti, z toho plynie požehnanie a istota. Pán a Boh je vždy Ten istý a nemení sa. V tomto zmysle čítame aj z 14. poslednej kapitoly Ozeášovej knihy tieto nasledujúce slová: 25
„1Samária nesie vinu za vzburu proti svojmu Bohu, padne pod mečom: ich deti budú rozsekané na kusy a tehotné ženy budú rozpárané.2Vráť sa, Izrael,k Hospodinovi, svojmu Bohu,veď si sa potkýnal na vlastnej vine.3 Vezmite so sebou slová a vráťte sa k Hospodinovi, povedzte mu: Odpusť nám každú vinu, vezmi všetko, čo je dobré, a my zaplatíme ovocím našich perí.4Asýria nás nezachráni.Nebudeme jazdiť na koňoch a nepovieme už dielu našich rúk: Naši bohovia!, lebo v tebe je zľutovanie nad sirotou.5Vyliečim ich odpadnutie, budem ich slobodne milovať, lebo sa odvrátil od nich môj hnev.6Budem ako rosa pre Izrael,on rozkvitne ako ľalia a zapustí korene ako Libanon.7Bude vyháňať nové výhonky, bude krásny ako oliva a bude rozvoniavať ako Libanon.8Tí,čo prebývajú v jeho tôni, budú opäť žiť ako obilie, vyženú ratolesti ako vinič a jeho chýr bude ako chýr Libanonského vína.9Efrajim - čo ešte chce s modlami? Sám ho vypočujem a dohliadnem naňho. Som ako svieži cyprus, to odo mňa si dostal svoje plody.10Kto je múdry, nech tieto veci pochopí a kto je chápavý,nech ich spozná. Lebo priame sú cesty Hospodinove; spravodliví po nich kráčajú, no hriešnici sa na nich potkýnajú“ «Nespochybniteľne žitý život v hriechu, v nerešpektovaní Pána Boha» Toto nám jasne naznačujú slová z poslednej kapitoly proroka Ozeáša. Nie krajina,ako zem, ale ľudia žijúci v tejto krajine sú nespochybniteľne vinný so spôsobu života, vo vzťahu ku Všemohúcemu Pánu Bohu - „Samária nesie vinu.“ Ako dobre ak existujú ľudia, ľudia viery v Pána Boha,ktorí si uvedomujú svoj vzťah a spôsob života vo vzťahu k Pánu Bohu.Ale takými ľuďmi viery neboli práve tí, ktorí takýmito mali byť. Sme v poslednej kapitola, inými slovami sme na konci verejného pôsobenia jedného z „malých“ prorokov. Z malých? Či tiež krátko pôsobiacich prorokov? Prečo? To je dobrá otázka. Dokedy ste
vy, sme my ochotní pre dielo nebeského kráľovstva pracovať - svedčiť- ako to nám ukladá Pán Ježiš Kristus? Prorokovi Ozeášovi sú ukázané hrozne skutočnosti utrpenia a bolestí - „na kusy rozsekané tehotné ženy, ešte nenarodené deti!“ Do tejto hrôzy, zaznieva ešte hlas - „vráť sa!“ Vzývaj svojho Pána, vzývaj NZ Pána Ježiša Krista. Z toho dôvodu, že vieme, že ide o poslednú kapitolu, že ide o posledné slová, ktoré Pán Boh posiela Izraelu. Môžeme si položiť aj otázku prečo? Prečo je jeho pôsobenie obmedzené na určitý čas. A potom čo, čo bude nasledovať? Rezignoval? Stratil chuť, vyčerpal sa? On, prorok, či Pán Boh tu hovorí už dosť!? Dnes často hovoríme o vyprázdnení, o vyčerpaní. Priam to dopúšťame, že niečo také existuje. Zamyslime sa však. «Pán Boh jasne a jednoznačne hovorí» Nie prorok, nie jeho rozhodnutia, nie jeho stav rozhodujú, ale všetko je jedine v Božích rukách. To si musíme uvedomiť, či pri SZ udalostiach, ako aj v čase NZ. Celkom osobne si to musíme uvedomiť a aplikovať do nášho života viery.K vôli lepšiemu porozumeniu si povieme takýto príklad. Bežný v našom živte. Niekoho si niekto obľúbi, či je to jednotlivec, ktorý má moc, alebo skupina či zbor, ktorá rozhoduje. A toho postaví si do čela, ako svoj vzor, ako svoj idol, ako svojho správcu,kazateľa. Je to veľmi často tým, že poznáme tzv. demokratické voľby - voľby väčšiny. Väčšina má pravdu?! To je, alebo môže byť problém, ale súčasne to je správne a dobré konanie. Keď na oboch stranách je skromnosť, modlitba a očakávanie na Boží prejav a prejav Božej vôli potom je všetko na dobrej a svätej ceste. Ak sa minieme tohto postoja a postupu,tak to môže byť aj niečo katastrofické pre jednotlivca, či skupinu, zbor. Tento pohľad a toto poučenie plynie aj z pôsobenia proroka Ozeáša. Teda nie Ozeáš je „malý, či krátky“ prorok, to Pán Boh ho na ten čas a na určený čas použil, vyzbrojil a zmocnil. Ten čas a tá „malosť“ sa nám môže zdať 26
ské a duchovné postavenie. Bez zásluh, bez ľudského pričinenia /viď od 5.verša/ sa zmení Boží postoj k Izraelu. I keď sa táto výpoveď vzťahuje priamo na Izraelský národ. Môžeme predsa vedieť, z iných miest Písma, že je to obdobie,v ktorom aj Cirkev zohrá svoju úlohu. Dokonca úlohu spoluvládnutia s Pánom Ježišom Kristom.Nie je to poznanie,ktoré iba tak padne niekomu do lona. Myslíme tu na kresťanov. Je tu podmienka /viď 10. verš/ - „Kto je múdry, nech tieto veci pochopí a kto je chápavý,nech ich spozná. Lenivý žiak, žiak s odmietavým, alebo ľahostajným postojom, možno prejde tu v škole na zemi. Ale pre Božie cesty a poznanie treba mať tú pravú múdrosť,ktorá začína z „bazňou“ voči Pánovi. Múdrosť, ktorá sa dostaví na základe prosby, snaženia až vypätia. Na základe fundamentálnej viery, nie liberálnej, ľahkovážnej, ba dokonca znevažujúceho postoja voči Božiemu slovu a zasľúbeniam.Nie malý,ani krátkodobý prorok s jeho výpoveďami, ale opak je pravdou. Prorok s veľkým Božím poslaním a úlohou. Prorok na slávu Božiu a úžitočný pre veriaceho človeka, pre Izrael i Cirkev. Amen.
z pohľadu na skutočnosti, ktoré sa odohrali v tomto čase. Ale... «Čo však s jeho proroctvom pre budúcnosť, či večnosť?» Nedá sa povedať malý prorok,alebo prorok s výpoveďami krátkodobými. Prorok predovšetkým pre Izraelský národ, to áno. Už na začiatku sme videli, že je prorokom, ktorý sľubuje milosť a omilostenie izraelského národa. Nielen ihneď v tom čase, v ktorom pôsobí prorok, ale aj v posledných časoch.Na konci dejín ľudstva tu na zemi.Jednou vzácnou skutočnosťou, s ktorou nás oboznamuje prorok je vzťah Pána Boha k Izraelu po mnoho stáročia, napriek tomu že národ Izraelský vo vzťahu k Pánovi nie je taký aký by mal byť. Je tu opísaný vzťah, opäť vykúpenej ženy, s ktorou síce spolu nažíva, ale nemá s ňou ten intímny vzťah. Návrat Izraela ako národa do zasľúbenej zeme je predpovedaný aj inými prorokmi. To smieme my vidieť ako skutočnosť.Veriaci si však často kladú otázku ako to bude s Izraelom po duchovnej stránke. A tu v zhode aj inými „veľkými“ prorokmi máme zvesť a potvrdenie toho, že Pán Ježiš pri svojom druhom príchode, zmení nielen „osud“ Izraela,ale aj jeho pozem-
-.-.-.-
-.-.-.-
27
