Dr.D.Selko, PhD,MPH, NÚSCH, a.s. Pod Krásnou hôrkou 1, 833 48 Bratislava,
[email protected]; 02/59320 237 Psychológia zdravia Významné zmeny vo vývoji medicíny ale najmä redukcii kardiovaskulárnej mortality a morbidity sú spájané s intenzívnym prienikom psychologických - behaviorálnych vied do klinickej a preventívnej medicíny v 80 r. min. storočia; klasický model zdravotnej výchovy zaužívaný dovtedy, sa ukázal ako nefunkčný na ovplyvnenie a zmenu správania sa jedincov v smere zníženia rizika zdravotného zlyhania. Holistické vnímanie človeka ako bio-psychosociálnej jednoty – Engel.1977; vznik nových vedných disciplín - psychológie zdravia a behaviorálnej medicíny. Zdravotnícky systém je schopný ovplyvniť zdravotný stav populácie na 20%; zvyšok je v osobnosti, správaní sa človeka, jeho vzťahmi s okolím a prostredí, v ktorom žije. 1978 – Americká psychologická asociácia - APA – 38. Divízia - Health Psychology Division 1990 – prvý svetový kongres medzinárodnej spoločnosti behaviorálnej medicíny - ISBM Prečo vznikli behaviorálna medicína a psychológia zdravia ? 1. 2. 3. 4. 5. 6.
zmena štruktúry ochorení zmena chápania zdravia tradičný biomedicínsky model nevysvetľoval epidémiu civilizačných ochorení patogenetické faktory, multifaktorialita, rizikové správanie človeka ako RF dôraz na prevenciu, salutogenetický model zdravia zvyšovanie nákladov na zdravotnícku starostlivosť
ad 2. : chápanie zdravia – def.zdravia: stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody WHO,1948 Pri prechode do XXI. st.: stav úplnej telesnej, duševnej, sociálnej a spirituálnej pohody (podľa prof. D.Kováča aj kulturálnej pohody)
Psychológia zdravia - Vedný odbor, zaoberajúci sa úlohou psychologických faktorov pri udržiavaní dobrého zdravotného stavu, pri prevencii ochorení, pri zvládaní negatívnych stavov (emócií), pri poskytovaní psychologickej pomoci pacientom v priebehu liečby a uzdravovania a pri vyrovnávaní sa s chronickými ochoreniami. / Schwarzer, 1992/ Hlavné charakteristiky PZ: • disciplína zameraná na psychicky relatívne zdravých ľudí (psychologický normál) • disciplína zameraná na predchádzanie zdravotným ťažkostiam – preventívne, nie terapeutické zameranie, i keď psychoterapia buduje relatívne solídnu základňu pre tieto disciplíny. Zameranie PZ: udržiavanie dobrého zdravotného stavu, posilovanie zdravia- health promotion, podporu zdravia – health enhancement, utužovanie zdravia a psychické povzbudzovanie zdravia. • Snaží sa budovať svoje teórie a poznatkovú základňu vedeckými spôsobmi. • Študuje vplyv/dopad určitej ľudskej činnosti – kladnej alebo zápornej– na zdravie. Ciele: budovanie teórie zdravého správania a konania človeka a získavanie solídnych poznatkov z oblasti psychológie o tom, čo zdraviu prospieva a čo zdraviu škodí. Prínos PZ pre verejné zdravotníctvo: salutogenetický model zdravia
Psychosomatická medicína – študuje psychologické a somatické faktory liečbe ochorení, cieľová skupina – jedinec; psychogenéza ochorenia.
pri vzniku a
Behaviorálna medicína: nie je alternatíva ku klasickej medicíne, reformné hnutie, ktoré integruje klasickú, biologicky orientovanú medicínu a súčasnú klinickú psychológiu. Odbor medicíny, zaoberajúci sa vývojom a integráciou behaviorálnych a biomedicínskych vedeckých poznatkov a techník, ktoré sa týkajú zdravia a choroby a aplikáciou týchto techník v rámci prevencie, diagnostiky, liečby a rehabilitácie. Cieľová skupina: skupina, komunita, populácia; zameranie na správanie a chorobu. Psychológia zdravia: budovanie teórie zdravého správania sa človeka a získavanie objektívnych poznatkov z oblasti psychológie o tom, čo zdravie posilňuje a čo mu škodí cieľová skupina: jedinec, populácia: orientácia na zdravie Najdôležitejšie medzinárodné organizácie EPHS – European Health Psychology Society ISBM - International Society of Behavioral Medicine Najzávažnejšie neinfekčné ochorenia ovplyvniteľné správaním a spôsobom života Kardiovaskulárne ochorenia: predstavujú vyše 51% celkovej mortality v populácii, vo vysokej miere sú zapríčinené zlým životným štýlom a osobnostnými faktormi jedincov, ktoré sú ovplyvniteľné správaním. Výskum A-typu správania podľa Friedmanna a Rosenmana; po prvý raz popísaný a publikovaný v r. 1956; 1964 – General Surgeon US: škodlivosť fajčenia, životný štýl a KVCH –začiatok systematického boja proti fajčeniu; Prospektívne longitudinálne štúdie sledovania RF KVCH a možnosti ich ovplyvnenia: The Lifestyle Heart Trial-D.Ornish,1977, 1990; Projekt Severnej Karélie - Fínsko,1984.etc... USA-1972-1982: pokles úmrtnosti o viac ako 30% na ICHS u mužov v produktívnom veku dôslednou aplikáciou systémového - aj behaviorálneho prístupu v liečbe KVCH Rozvoj nových vedných disciplín podmienených snahou zvládnuť epidémiu KVCH: Behaviorálna medicína a psychológia zdravia. Orientácia na správanie a zdravie chorobu, prevenciu a podporu zdravia Ischemická choroba srdca Neovplyvniteľné RF : Pohlavie, vek, dedičnosť Behaviorálne- ovplyvniteľné RF ICHS : A typ správania, hostilita, stres, fajčenie, nedostatok pohybu, nadváha, sociálna opora/podpora, socio-ekonomický stav, depresia, pocit vitálneho vyčerpania, D typ osobnosti/ správania A/B typ správania podľa Friedmanna a Rosenmana Pracovná zanietenosť; Priebojnosť Zrýchlené psychomotorické tempo Chronický pocit časovej tiesne Neschopnosť relaxácie Hostilita
Stabilita, trvácnosť prejavov správania po klinickej manifestácii a liečbe ochorenia Rodové rozdiely v zdraví a chorobe – chorobnosti: ako biologické, tak aj psychosociálne rizikové faktory ICHS u žien v produktívnom veku sú čiastočne spoločné, čiastočne iné ako u mužov. Stres, rizikové správanie, životný štýl stierajú rodové rozdiely, znižujú bilogickú ochranu žien v produktívnom veku.
Nefarmakologická liečba aterosklerózy zmenou životného štýlu – projekt Deana Ornisha Lifestyle Heart Trial Týmová práca: pacient + terapeutický tím + partner / rodina Pacienti: mierne a stredne závažné zmeny na koronárních artériách Manažment: 1. rok: stretávanie terapeutického týmu, pacientov a ich rodinných príslušníkov 2x týždenne po 4 hod. Cieľ: Zmena - správania, postojov, hodnôt. I. krok – nízkotuková diéta: 10 % kalórií z tukov 15 % kalórií z bielkovín 75 % kalórií z uhlohydrátov obsah cholesterolu ≤ 300 mg/deň II. krok – aerobně cvičenie chôdza - rýchla chôdza; jogging; plávanie; cykloturistika; lyžovanie kombinácie vyššie uvedených; 3 x týždenne minimálne 1 hod. III. krok – zvládanie stresu prácou s telom Strečink; Progresívna relaxácia; Dychové cvičenia; Meditácia; Vizualizácia; Jóga IV. krok – zvládanie stresu s behaviorálnym terapeutom Skupinová psychoterapia za spoluúčasti partnera kongnitívno - behaviorálna terapia; racionálne - emotívna terapia Komunikačný trénink; relaxačné cvičenia Experimentálna skupina mala významne znížený príjem tuku, vracej cvičila, upravili sa hodnoty cholesterolového spektra, krvného tlaku, hmotnosti, znížil sa výskyt bolestí na hrudi a štatisticky významne sa upravil lumen koronárních artérií potvrdených koronarografickým vyšetrením, tj. došlo k prirodzenej revaskularizácii (D.Ornish et al., Lancet, 1990). Vedecky potvrdená možnosť reverzibility ICHS nefarmakologickou cestou.
Ako správne cvičiť, ktoré športy sú vhodné a ktoré nie? Aeróbne a anaeróbne cvičenia, význam fyzickej aktivity z hľadiska udržania telesného a duševného zdravia. Výpočet strednej optimálnej pulzovej frekvencie pri aeoróbnom tréningu v rámci prevencie
Hypertenzia Esenciálna hypertenzia: 95% neznáma/multifaktoriálna etiológia:
Hypertenzná osobnosť (Alexander,1939); A-typ správania; Hnev, hostilita Stres a jeho zvládanie; Migrácia, zmena životného štýlu; Pocity ohrozenia – strata pozície; Úzkosť, depresia, vyčerpanosť; Sociálna/skupinová podpora- vs. sociálna izolácia; Pracovná záťaž; Emočná defenzívnosť; D-typ správania – osobnosti podľa J.Denolleta
Behaviorálna – „nefarmakologická“ liečba: Relaxačné techniky, „diéta“, cvičenie, aeróbne cvičenie, zvládanie stresu, zvládanie emócií, podporná psychoterapia, kogniktívno behaviorálna, racionálno-emotívna, tímová práca Farmakologická liečba: compliance a noncompliance, % úspešnosti vs % správnej liečby, štúdie zistili, že zo 100 pacientov len 12,5% sa lieči správne! vedľajšie účinky liekov
Zmena životného štýlu nie je lacná!!!
behaviorálne epidemiologické
Nádorové ochorenia a správanie: predstavujú 22-25% celkovej mortality v populácii, významne sa pri vzniku najrozšírenejších druhov nádorových ochorení, podobne ako pri kardiovaskulárnych, podpisujú faktory životného štýlu a správania: Stravovanie Liečba: špecifiká Fajčenie „Alternatívne“ prístupy Alkohol Prognóza a prežívanie Telesné cvičenie Preventívne prehliadky Stres a objavenie sa Ca Emocionálne stavy a Ca Depresia Osobnostné faktory: hopelesness/helplesness: „C- personality“, zážitky z ranného detstva, straty, emočné strádanie, frustrácie, stavy podráždenosti, hostility, sociálna podpora Ďalšie oblasti pre realizáciu PZ v klinickej praxi: Poruchy príjmu potravy a správanie: Mentálna anorexia x mentálna bulímia Stres x poruchy príjmu potravy Diéty, reklama, alternatívne postupy Fámy a mýty v povedomí laikov a odborníkov Behaviorálna terapia nadváhy Metabolický syndróm a behaviorálna zmena
Rizikový sex a správanie: Pohlavné choroby; HIV/AIDS; Závislosti a sexuálne choroby; Kríza rodiny x sexuálne správanie Reklama, propagácia a tolerancia rizikového správania; sexuálna výchova; Vyhľadávanie odbornej pomoci, prevencia;
Kvalita života Kvantita x kvalita života; O čo človeku v živote ide, na čom mu najviac záleží, čo je pre neho najdôležitejšie v oblasti: telesnej, duševnej, duchovnej, sociálnej, pracovnej, záujmovej....QL a depresia
Protektívne osobnostné faktory: Resilience, hardiness, sense of coherence, optimizmus, sebahodnotenie, sebacit, pocit vlastnej zdatnosti – self efficacy, coping – zvládanie, sebaregulácia. Hardiness /Kobasová a spol/ Zmysel pre koherenciu Sense of coherence /Antonovský/: Dispozičné zložky Resilience: presvedčenie o vlastnej kompetencii, životný optimizmus, štrukturovanosť v živote, sociálne kompetencie a externý sociálny podporný systém, rodinná kohézia, adaptabilita osobnosti, skúsenosti so stresormi, schopnosť odhadnúť, predvídať a riešiť problémy
Využitie programov PZ v podpore zdravia a prevencii ochorení: V oblasti pracovného prostredia Životné prostredie a faktory ohrozujúce zdravie Vo verejnom zdravotníctve V oblasti životného štýlu V oblasti školstva: zdravá škola Štúdium stresu Duševné zdravie, duševná hygiena Pohybové aktivity, cvičenie a zdravie Health Impact Assessment - HIA– dopad rozhodovania na zdravie – (význam kohézie komunity pri rozhodovaní o zásahoch do životného úprostredia s možným dopadom an zdravie)
Modely k zmene motivácie a zdravotnému správaniu Motivácia k zmene správania (Transteoretický model Di Clemente a J. Prochaska, 1984) 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.
Informácia Opakovanie informácií Pochopenie Upevnenie v pamäti Rozhodnutie k zmene Vlastná akcia, zmena Udržanie zmeny, recidíva
Behaviorálna modifikácia rizikových faktorov - limitácie • • • • • •
Motivácia pacienta k spolupráci Časová náročnosť Finančná náročnosť Personálne zabezpečenie Tímová práca „Stigmatizácia“
Burn Out syndróm – psychické vyhorenie Osoby náchylné k BO: empatickí, senzitívni, obetaví, úzkostní, pedanti, entuziasti, idealisti, jedinci s tendenciou silno sa identifikovať s inými Nárast výskytu sy BO medzi lekármi v európskom regióne BO ohrozuje nielen zdravie samotných lekárov, ale aj kvalitu poskytovanej starostlivosti o zdravie pacientov BO môže mať finančné dôsledky z dôvodu vysokej miery nespokojnosti, absentérizmu, fluktuácie a skorého odchodu do dôchodku WHO uznala závažnosť dôsledkov sy BO a upozornila na túto skutočnosť
Priebeh a fázy vyhorenia Nadšenie a zapálenie pre prácu Vytriezvenie z ideálov, stagnácia Frustrácia, sklamanie z nemožnosti riešiť problémy Apatia, nepriateľstvo ku všetkému, čo súvisí s profesiou Úplné vyčerpanie sprevádzané cynizmom
Burn Out syndróm – podľa Maslachovej Syndróm vyčerpanej emocionálnej, fyzickej a poznávacej energie, prejavujúci sa: • Emocionálnou a fyzickou únavou • Cynickým prístupom • Osobnou neefektívnosťou, neschopnosťou
Okolnosti vzniku BO – sociálne faktory Zlé vzťahy, závisť, zlosť, hostilita; Nedostatok rešpektu, ponižovanie, urážanie;Nedostatok vzájomnej dôvery; Porušovanie etických noriem;Nedostatočné spoločenské uznanie; Nedostatočná/slabá sociálna podpora
Osobnostné faktory Neuroticizmus, emočná labilita; Nízke sebahodnotenie, sebaúcta;Pasívne správanie sa v záťaži, strese; Na výkon orientované, aktívne správanie za hranice svojich síl; Iracionalita – nereálne a negatívne očakávania
Telesné príznaky BO: Pocity únavy a vyčerpania; Pocity chladu, najmä sakrálne, dychová tieseň; Bolesti hlavy
Problémy GIT; Poruchy spánku, nespavosť; Skrátený dych; Zvláštne pocity na koži Rôzne bolesti („krížov“)
Psychické a emočné príznaky Predráždenosť na ináč neutrálne podnety; Plačlivosť; Neodôvodnené záchvaty zlosti a hnevu Objektívne prítomný smútok; Podráždený tón hlasu, nekontrolované verbálne prejavy zlosti Podozrievavosť až vzťahovačnosť; Vyhýbanie sa pracovným povinnostiam; Letargia, apatia
Rizikové profesie pre BO Zdravotníci, JIS; Psychológovia a psychiatri; Sociálni pracovníci; Dispečeri v ZS a doprave Policajti v priamom výkone, kriminalisti, zásahové jednotky
Protektívne faktory BO B - typ správania; Asertivita; Schopnosť relaxovať; Správna organizácia času; Pracovná autonómia Odolnosť – sense of coherence; Osobná kompetentnosť –pocit dostatku osobných schopností zvládať situáciu; Ego-kompetencie; Self-efficacy, viera vo vlastné schopnosti; Percipovaná kontrola Interná lokalizácia kontroly; Dispozičný optimizmus; „Flow“ – príjemné zážitky, silné, euforické zaujatie pre vec; Sociálna opora (v práci – kolegovia - peer support); Pocit primeraného spoločenského a ekonomického uznania a hodnotenia; Pocit osobnej pohody : životná spokojnosť, pozitívne emócie a šťastie
Prevencia BO (voľne podľa Honzáka, 2008) Zmysluplná pracovná činnosť; Získanie profesionálnej autonómie a opory; Prirodzený vzťah k práci a ďalším životným aktivitám; čo prináša prácou a práca prináša jemu; Buď sama k sebe láskavá a vľúdna; Uvedom si, že tvojou úlohou je pomáhať k zmenám, nie násilne meniť; Nájdi si svoje útočište, miesto pokoja; Buď druhým oporou, neboj sa ich pochváliť, nauč sa to prijímať od nich Snaž sa obmeňovať svoje pracovné postupy a neupadať do stereotypu.; Nájdi rozdiel medzi nariekaním, ktoré prináša úľavu a nariekaním, ktoré ťa ničí. Cestou domov mysli, sústreď sa na dobré veci. Snaž sa sama seba posilňovať a povzbudzovať. Využívaj silu priateľstva.; V čase voľna nehovor o práci. Plánuj si chvíle oddychu a odpočinku. Nauč sa hovoriť „rozhodla som sa“ namiesto „musím“ Nauč sa hovoriť NIE; aká j cena každého tvojho ÁNO, keď nikdy nevieš povedať NIE. Uvedom si, že v situácii, v ktorej si, sú celkom oprávnené príležitostné pocity bezmocnosti. Ľahostajnosť a rezervovanosť vo vzťahu k iným je nebezpečnejšia než myšlienka, že sa nedá nič robiť. Raduj sa, teš sa, smej sa, hraj sa!
Literatúra k štúdiu problematiky: Kaplan R.M., Sallis J.F., Jr., Patterson T.L.: Zdravie a správanie človeka. Bratislava, SPN 1996 Kebza, V.: Psychosociální determinanty zdraví. Praha, Academia 2005 Kováč D.: Psychológiou k metanoi, Veda, Bratislava, 2007; najmä kap.VII.: Kvalita života s.359-392 Křivohlavý, J.: Psychologie zdraví. Praha, Portál 2001. Křivohlavý, J.: Psychologie nemoci., Praha, Grada 2002 Zborníky z konferencií Sekcie psychológie zdravia pri SPS SAV r. 2006, 2007, 2008, 2009,2010 (dostupné v knižnici sv. Alžbety) Zborníky sú dostupné aj na internetovej adrese: www:prohuman.sk
