PÔDA
PÔDA • PLOCHA ORNEJ PÔDY A TRVALÝCH KULTÚR • EKOLOGICKÉ PO)NOHODPODÁRSTVO • POUŽÍVANIE UMELÝCH HNOJÍV • POUŽÍVANIE PESTICÍDOV • LESNATOSŤ • ZDRAVOTNÝ STAV LESOV • VLASTNÍCKA ŠTRUKTÚRA LESOV • ŤAŽBA DREVA • ERÓZIA PÔDY • KONTAMINÁCIA PÔDY
PLOCHA ORNEJ PÔDY A TRVALÝCH KULTÚR Pôda je rozhodujúcou výrobnou základňou a sociálnou oporou SR. Pôdny kryt umožňuje ekonomické aktivity (poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, turistika a i.) a súčasne plní nenahraditeľné funkcie v prírode, bez ktorých by nebol možný život. Podľa spôsobu využitia sa v podmienkach SR poľnohospodársky pôdny fond (PPF) člení na jednotlivé druhy pozemkov - ornú pôdu, trvalé trávnaté porasty, chmeľnice, vinice, záhrady a ovocné sady. Priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy na 1 obyvateľa je 0,46 ha, z toho ornej pôdy na 1 obyvateľa pripadá 0,27 ha. Týmto sa SR zaraďuje medzi krajiny s priemerným potenciálom poľnohospodárskych pôd. Na úbytkoch poľnohospodárskej pôdy majú najvyšší podiel zalesňovanie a občianska a bytová výstavba. S ohľadom na reálne pôdno-ekologické pomery je potrebné znížiť stupeň zornenia pôd (v súčasnosti predstavuje takmer 60 %) s následne vyšším zastúpením trvalých trávnych porastov a špeciálnych kultúr. Tendencia postupného úbytku poľnohospodárskej pôdy, osobitne ornej pôdy, pokračovala aj v roku 2000 pri miernom znížovaní plôch chmeľníc a viníc a súčasnom zvyšovaní výmery trvalých trávnych porastov a ovocných sadov. Tým opäť kleslo percento zornenia, ktoré sa za posledných 10 rokov znížilo zo 61,5 % na 59,43 %, t.j. o 2,07 %. Vývoj vybraných druhov pozemkov
Porovnanie plochy ornej pôdy na obyvateľa (ha)
Zdroj: ÚGKK SR
36
Zdroj: VÚPOP
RIO+10
PÔDA
Ciele: • Národný akčný plán - navrhuje zalesňovať poľnohospodársky nevyužiteľné pôdy. • Agroenvironmentálny program SR - v tomto programe bude stanovený súbor agroenvironmentálnych opatrení, ktoré budú usmerňovať poľnohospodársku činnosť za účelom ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia podľa jednotlivých agroenvironmentálnych schém (AES). Jedným z cieľov tohto programu je: - podporovať zalesňovanie, vytvárať poľnohospodársku zeleň a zatrávňovať pôdy nevhodné pre poľnohospodárske využívanie. • Stratégia ochrany a využívania pôdy - odporúča pôdy nevhodné pre poľnohospodárske využívanie ponechať v PPF, ale využívať ich ako poľnohospodársku zeleň. • Štátna pôdna politika SR - vyzýva chrániť pôdu SR pred neodôvodnenými zábermi; chrániť výmeru a kvalitu pôdy ako hospodársko-sociálny potenciál štátu, ale aj ako súčasť prírodného a životného prostredia; pritom pri konflikte ekonomických záujmov pri využívaní pôdy so záujmami ekologickými majú mať prednosť záujmy ekologické (v súlade so všeobecnými zásadami Agendy 21).
EKOLOGICKÉ PO)NOHOSPODÁRSTVO Ku koncu roka 2000 bolo v systéme ekologického poľnohospodárstva v SR evidovaných 80 subjektov, hospodáriacich na výmere 59 500 ha poľnohospodárskej pôdy. Z tejto výmery bolo 21 000 ha ornej pôdy a 38 500 ha trvalých trávnych porastov. V porovnaní s rokom 1991 sa v roku 2000 zvýšil podiel výmery poľnohospodárskej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve z 0,59 % na 2,5 %. Výška podpory EP mala klesajúcu tendenciu a v rokoch 1999 - 2000 predstavovala čiastku 2 000 Sk/ha ornej pôdy a 800 Sk/ha trvalých trávnatých porastov. MP SR v súčasnosti pripravuje celkovú zmenu dotačného systému, ktorá sa dotkne aj ekologického poľnohospodárstva. Východiskom pre štátnu podporu v ekologickom poľnohospodárstve sa v blízkej budúcnosti stane Agroenvironmentálny program SR, vychádzajúci z princípov trvalo udržateľného rozvoja a optimalizácie poľnohospodárskych postupov z hľadiska ich dopadov na životné prostredie. Vývoj výmery poľnohospodárskej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve SR a jej podielu (%) na celkovej výmere poľnohospodárskeho pôdneho fondu ( PPF)
Vývoj počtu subjektov v ekologickom poľnohospodárstve SR
Zdroj: MP SR
Zdroj: MP SR
Ciele: • Koncepcia ekologického poľnohospodárstva v SR - navrhla súbor opatrení na podporu EP, cieľom ktorých je okrem iného: - do roku 2010 dosiahnuť, aby EP hospodárilo na 4 - 6 % z celkovej výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu, t.j. na cca 100 - 150 tisíc ha. • Agroenvironmentálny program SR (bude dopracovaný v roku 2002) -v tomto programe bude stanovený súbor agroenvironmentálnych opatrení, ktoré budú usmerňovať poľnohospodársku činnosť za účelom ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia podľa jednotlivých agroenvironmentálnych schém (AES): - základné schémy (tzv. nultý balík bez nároku na podporné platby),
RIO+10
37
PÔDA
- všeobecné agroenvironmentálne schémy (platby za predpísané obhospodarovanie/manažment krajiny), - špecifické agroenvironmentálne schémy (zvýšené podporné platby za ochranu významných ekosystémov), - doplnkové schémy (platby za osobitne šetrné hospodárenie v krajine, resp. za aplikáciu postupov trvalo udržateľného poľnohospodárstva).
POUŽÍVANIE UMELÝCH HNOJÍV Hnojenie predstavuje jedno z agrotechnických opatrení, ktoré vzhľadom na povahu hnojiva ovplyvňuje rastlinu (prísun živín), pôdu (obsah humusu, hodnotu pH, obsah živín, obsah solí, obsah znečisťujúcich látok), ako aj ostatné zložky životného prostredia - vody (podmieňuje vznik eutrofizáciu povrchových), ovzdušie (emisiami plynných zlúčenín dusíka a uhlíka sa podieľa na vytváraní a zosilňovaní skleníkového efektu). Spotreba priemyselných hnojív v poľnohospodárstve SR v porovnaní s rokom 1990 výrazne poklesla. V roku 1997 sa spotreba priemyselných dusíkatých hnojív pohybovala na úrovni priemeru krajín OECD (6 t/km2 ornej pôdy). Spotreba NPK, ktorá v roku 1990 dosahovala hodnotu 239,1 kg/ha poľnohospodárskej pôdy do roku 1992 poklesla na 63,9 kg/ha a v roku 2000 dosiahla len 46,6 kg/ha. V skutočnosti sú však tieto hodnoty vyššie, nakoľko priemyselné hnojivá sú aplikované len na určitej výmere poľnohospodárskej pôdy - napr. v roku 2000 sa priemyselné hnojivá aplikovali len na 81,3 % výmery ornej pôdy. Napriek tomu však hnojenie priemyselnými hnojivami je v SR pod úrovňou normatívnej potreby živín, pričom tento deficit sa aj na hnojenej pôde neustále zvyšuje. Pokles spotreby priemyselných hnojív (obdobne ako u spotrebe pesticídov) súvisí predovšetkým s reštrukturalizáciou poľnohospodárskej výroby po roku 1989, nárastom cien vstupov do poľnohospodárstva a celkovou ekonomickou "podkapitalizáciou" rastlinnej poľnohospodárskej výroby. Spotreba NPK na ha poľnohospodárskej pôdy (kg čistých živín)
Spotreba dusíkatých hnojív - medzinárodné porovnanie k roku 1997
Zdroj: MP SR
Zdroj: MP SR
Ciele: • Národný program pre prijatie Acquis Communautaire - v oblasti ochrany vôd SR bude potrebné zabezpečiť splnenie nasledovných cieľov: - označiť špecificky ohrozené oblasti odvodňované do povrchových vôd s identifikovaným znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskej výroby, - vypracovať kódexy správnej poľnohospodárskej praxe, konkrétne Kódex správnej poľnohospodárskej praxe v SR - ochrana pôdy, 1996; Kódex správnej poľnohospodárskej praxe v SR - zásady správneho používania hnojív, 2000; Kódex správnej poľnohospodárskej praxe v SR - ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, 2001).
38
RIO+10
PÔDA
• Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 stanovila pre túto oblasť cieľ: - určiť kritériá na identifikáciu znečistenia vôd vyvolaného dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, - identifikovať a zhodnotiť zraniteľné oblasti v zmysle smernice EÚ o dusičnanoch. • Koncepcia poľnohospodárskej a lesníckej politiky do roku 2005 navrhla: - dotáciami podporiť komplexné zúrodňovanie poľnohospodárskych pôd.
POUŽÍVANIE PESTICÍDOV Spotreba pesticídov sa vyjadruje ako spotreba, resp. predaj pesticídov v tonách aktívnych zložiek, prípadne v množstve ich aplikácie (v kg/ha, resp. v t/km2) do poľnohospodárskej pôdy. Zásadným problémom pri medzinárodnom porovnávaní údajov o spotrebe pesticídov je skutočnosť, že pri tomto hodnotení sa nezohľadňujú rozdiely medzi pesticídmi z hľadiska ich stupňa toxicity, perzistencie a mobility. Spotreba pesticídov v SR rapídne poklesla v období rokov 1980 - 1991. V poslednom desaťročí tento ukazovateľ vykazuje kolísavý nepretržitý mierny pokles. Tento súvisí predovšetkým s reštrukturalizáciou poľnohospodárskej výroby po roku 1989, nárastom cien vstupov do poľnohospodárstva (hlavne v oblasti cien energií, vodného, stočného atď.) a celkovou ekonomickou "podkapitalizáciou" rastlinnej poľnohospodárskej výroby. Vzhľadom k roku 1991 sa v roku 2000 zaznamenali v jednotlivých skupinách pesticídov nasledovné poklesy ich spotreby: o 32% (u herbicídov), o 57% u fungicídov a o 72% u insekticídov. Vývoj spotreby pesticídov (kg.ha-1 poľnohospodárskej pôdy)
Vývoj spotreby pesticídov (kg.ha-1 poľnohospodárskej pôdy)
Zdroj: MP SR
Zdroj: MP SR
Spotreba pesticídov - medzinárodné porovnanie k roku 1997
Zdroj: OECD
RIO+10
39
PÔDA
Ciele: • Koncepcia agrárnej a potravinovej politiky SR do roku 2005 - dopracovať Agroenvironmentálny program SR na báze súboru agroenvironmentálnych opatrení, pomocou ktorých sa bude usmerňovať poľnohospodársku činnosť za účelom ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia podľa jednotlivých agroenvironmentálnych schém (AES): - Základné schémy (tzv. nultý balík bez nároku na podporné platby), - Všeobecné agroenvironmentálne schémy (platby za predpísané obhospodarovanie/manažment krajiny), - Špecifické agroenvironmentálne schémy (zvýšené podporné platby za ochranu významných ekosystémov), - Doplnkové schémy (platby za osobitne šetrné hospodárenie v krajine, resp. za aplikáciu postupov trvalo udržateľného poľnohospodárstva), - Zaviesť tento program do dotačného systému do roku 2003.
LESNATOSŤ Z celkovej plochy lesov SR (v roku 2000 lesný pôdny fond zaberal 2 001 253 ha, čo predstavuje 40,6% rozlohy krajiny), cca 40 - 45% patrí medzi poloprírodné lesy, ktoré sa prirodzene obnovujú a ich druhové zloženie sa len málo odlišuje od pôvodných lesov. Na Slovensku sa zachovalo viac ako 70 fragmentov prírodných lesov a pralesov, ktorých plocha dosahuje 18 000-20 000 ha. Plošné zastúpenie kategórií lesov v SR v roku 2000 (%)
Zdroj: MP SR
Nové smernice pre plánovanie lesného hospodárstva, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1996 zaviedli opatrenia, ktoré prispeli k plneniu ich ochrannej a kultúrnej funkcie: 1. ochranné funkcie lesov sú nadradené osobitným a hospodárskym funkciám, 2. v lesoch osobitného určenia, ktoré môžu byť vyhlásené aj mimo siete menších chránených území, možno zabezpečiť také plánovanie ich obhospodarovania, pri ktorom sa zohľadňuje prítomnosť hodnotných biotopov a vzácnych druhov nachádzajúcich sa na ich území. Lesnatosť územia (v km2/1000 obyvateľov) - medzinárodné porovnanie (rok 1997)
Zdroj: OECD
40
Vývoj plôch lesných pozemkov a lesných pozemkov pripadajúcich na 1000 obyvateľov
Zdroj: MP SR
RIO+10
PÔDA
Ciele: Princípy trvalo udržateľného využívanie lesných zdrojov boli rozpracované v týchto dokumentoch: • Stratégia a koncepcia rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku a Princípy štátnej lesníckej politiky, ktorých strategickými cieľmi je: - zvýšiť podiel prirodzenej obnovy lesov na každoročne obnovovaných plochách, - podporovať stanovištne vhodné drevinové zloženie pri zohľadňovaní miestnych proviniencií, - podporovať ekosystémový prístup v lesníckom plánovaní, - podporovať jemnejšie spôsoby obhospodarovania lesov; • Akčný plán pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity SR (NSOB) pre roky 1998-2010, ktorý vytýčil nasledovné ciele: - vypracovať a realizovať projekty ochrany fragmentov lesných ekosystémov v katastroch obcí s lesnatosťou pod 2% a tiež od 2% do 5%, - zistiť možnú hranicu prirodzenej obnovy lesov v lesných oblastiach podľa HSLT a lesných typov a jej ekonomický prínos, - vytvoriť sieť regionálnych škôlok autochtónnych genotypov lesných drevín v každom biogeografickom regióne Slovenska; • Koncepcia lesníckej politiky do roku 2005 vrátane "Projektu zalesňovanie poľnohospodársky nevyužiteľných pôd", podľa ktorého sa do roku 2005 navrhlo takto zalesniť 3 700 ha poľnohospodárskych pôd.
ZDRAVOTNÝ STAV LESOV Podľa Svetového fondu pre prírodu (WWF) má Slovensko po Švédsku a Švajčiarsku najzachovalejšie lesy v Európe, no napriek tomu stav lesov na Slovensku je narušený, a to najmä v dôsledku pôsobenia imisií či iných poškodzujúcich faktorov, ako aj charakteru lesného hospodárstva v minulosti. Dlhotrvajúce poruchy lesných ekosystémov viedli k ich postupnej degradácii a rozpadu - v roku 1989 javilo symptómy poškodenia 85% lesov na území SR. Posledné 4 roky (1997-2000) bolo pozorované zlepšenie zdravotného stavu lesov (pričom zdravotný stav listnatých lesov Slovenska je stabilizovaný). Celková rozloha imisiami poškodených lesov v roku 2000 presiahla hranicu 750 tis. ha. Intezita poškodenia je výrazne diferencovaná teritoriálne i v závislosti od nadmorskej výšky. Najhorší stav je v lesoch na hornej hranici lesa, ktoré plnia mimoriadne dôležité celospoločenské funkcie a v ktorých hrozí akútny rozpad.
Zdravotný stav lesov SR - stupne poškodenia (%)
Objem dreva spracovaný v dôsledku imisného poškodenia
Zdroj: MP SR
Pre posúdenie zhoršovania, resp. zlepšovania zdravotného stavu lesov je rozhodujúci podiel stromov v stupňoch poškodenia 2-4. 2 - defoliácia 26 - 60 % (stromy stredne poškodené) 3 - defoliácia 61 - 99 % (stromy silno poškodené) 4 - defoliácia 100 % odumierajúce a mŕtve
RIO+10
Zdroj: MP SR
41
PÔDA
Vývoj škôd spôsobených abiotickými činiteľmi
Poškodenie lesov biotickými činiteľmi
Zdroj: MP SR
Zdroj: MŽP SR
Ciele: • Národný environmentálny akčný program II SR (NEAP II) stanovil pre túto oblasť cieľ: -
vypracovať a realizovať projekt eliminovania dôsledkov synergicky pôsobiacich škodlivých činiteľov na lesné ekosystémy za účelom celkového zvýšenia ekologickej stability lesov.
• Koncepcia lesníckej politiky do roku 2005 vytýčila cieľ: - zmierniť a odstraňovať dôsledky pôsobenia významných antropogénnych škodlivých činiteľov, najmä imisií z domácich a zahraničných zdrojov na lesy. • Program rozvoja lesného hospodárstva SR do roku 2010 určil cieľ: - ozdravovať lesy poškodené imisiami a zvyšovať účinnosť integrovanej ochrany lesov. • Správa o lesnom hospodárstve SR ("Zelená správa") odporučila: - pokračovať v monitorovaní zdravotného stavu lesov v rozsahu určenom medzinárodnými dohovormi, - realizovať prvú etapu programu "Požiarnej ochrany" v rozsahu vyčlenených prostriedkov zo štátneho rozpočte, - pokračovať v ozdravných opatreniach v najviac postihnutých regiónoch a v oblastiach na hornej hranici lesa a to v ucelených častiach bez rozlišovania vlastníckych pomerov.
VLASTNÍCKA ŠTRUKTÚRA LESOV Lesníctvo v SR prešlo v histórii dlhým vývojom. Medzi najväčšie zmeny však možno zaradiť tie, ktoré po roku 1989 v rámci odstraňovania majetkových krívd viedli k postupnému prevodu štátneho vlastníctva lesov do rúk ich skutočných vlastníkov. Tento fenomén, ako aj nové trhové prostredie môžu v blízkej budúcnosti zásadne ovplyvniť lesnícku politiku na Slovensku. V období rokov 1991 - 2000 sa v oblasti zmierňovania majetkových krívd v lesnom hospodárstve podarilo dosiahnuť priaznivé výsledky. K 31. 12. 2000 sa v rámci reprivatizácie lesov žiadateľom vrátilo 830 788 ha lesných pozemkov a vo vybavovaní bolo 148 782 ha. Štátne organizácie činné v lesnom hospodárstve k uvedenému termínu užívali 62,4% a neštátny sektor 37,6% rozlohy lesov. Proces ujasňovania, upresňovania a usporiadania vlastníckych práv sa zatiaľ neukončil, pričom tento proces kladie veľké úlohy na lesnícku politiku, ktorá sa musí vysporiadať s viacerými antagonistickými skutočnosťami: • rozdrobovaním lesov na nízko výmerové parcely a potrebou ich spájania do ucelenejších lesníckych celkov, • optimalizáciou systému obhospodarovania lesov v týchto podmienkach.
42
RIO+10
PÔDA
Vývoj štruktúry vlastníctva lesov (%)
Vývoj štruktúry užívania lesov (%)
Zdroj: MP SR
Zdroj: MP SR
Ciele: Spomínanej problematiky sa dotýkajú viaceré koncepčné a strategické dokumenty MP SR, napríklad • Program rozvoja lesného hospodárstva SR do roku 2010: - zabezpečiť obhospodarovanie lesov nezávisle na ich vlastníctve a užívaní podľa lesných hospodárskych plánov, ktoré budú rešpektovať aj záujmy ich užívateľov, - aktívne pôsobiť v komisiách na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim; • Správa o lesnom hospodárstve SR ("Zelená správa") MP SR: -
urýchliť doriešenie užívania neodovzdaných neštátnych lesov;
• Koncepcia lesníckej politiky do roku 2005: - upraviť súčasne platnú legislatívu na urýchlenie doriešenie užívania neodovzdaných neštátnych lesov, - riešiť problematiku vytvárania spoločenstiev a združovania vlastníkov neštátnych lesov, - riešiť zásadné problémy v oblasti správy a užívania lesov na Slovensku - v záujme zabezpečenia trvalých úžitkov pre vlastníkov a plnenia verejnoprospešných funkcií lesov, - doriešiť správu (odštátnenie) lesných ciest v lesných porastoch vrátených pôvodným vlastníkom a užívateľom; • Akčný plán pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku pre roky 1998-2010: - ukončiť reštitúciu lesného pôdneho fondu a pri správnom konaní zohľadniť odborné stanoviská ochrany prírody v záujme ochrany mimoriadne cenných lesných ekosystémov.
ŤAŽBA DREVA Pomocou ukazovateľa "Intenzita ťažby dreva" - definovaného ako podiel ťažby a prírastku dreva možno posúdiť využívanie lesov vzhľadom k ich skutočnej produktivite. Ak je tento pomer vyšší, resp. rovný jednej, potom príslušná krajina ťaží viac dreva, ako je únosné z hľadiska princípov trvalo udržateľného rozvoja. Na základe štatistických ukazovateľov sa porastové zásoby dreva v SR nepretržite zvyšujú. Hlavnou príčinou tohto rastu je existujúce vekové zloženie lesov SR - s nadnormálne vysokým zastúpením najprírastkovejších stredných vekových stupňov vo veku 60 - 90 rokov. Podľa Správy pre ministerskú konferenciu o ochrane lesov (Lisabon, 1998) sa Slovensko v produkcii drevnej hmoty na 1 ha lesa nachádzalo na siedmom mieste vo svete, resp. na šiestom mieste v Európe. Na základe údajov o vývoji porastových zásob s ich vekovým rozložením možno konštatovať priaznivé podmienky pre mierny rast ťažieb dreva v SR aj v nasledujúcich 20-30 rokoch - pri dodržiavaní predpisov lesných hospodárskych plánov (LHP).
RIO+10
43
PÔDA
Vývoj ťažby a ročného prírastku dreva
Vývoj ťažby dreva dreva v SR
Zdroj: MP SR
Trend v celkovej porastovej zásobe dreva
Zdroj: ŠÚ SR
Vývoj podielu náhodnej ťažby dreva z celkového objemu v lesoch SR
Zdroj: MP SR
Zdroj: MP SR
Ciele: Vláda SR schválila v roku 1999 program "Drevo - surovina 21. storočia" s cieľom zosúladenia stratégie lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu v horizonte roku 2005. Koncepcia lesníckej politiky stanovila pre oblasť lesného hospodárstva (LH) nasledovné priority: Prvá priorita: - zabezpečiť verejnoprospešné funkciie lesov, - udržať primeranú výkonnosť lesného hospodárstva, - zavádzať a obnovovať ekologicky vhodné techniky, - sprístupňovať odľahlé lesné komplexy, opravovať a udržiavať objekty leso- technických meliorácií, - podporovať združovanie, stabilizáciu a zvyšovanie odbornosti v neštátnom sektore lesného hospodárstva (LH); Druhá priorita: - zmierňovať riziká a negatívne dôsledky týchto rizík v LH, predovšetkým škody spôsobované suchom na lesných kultúrach a škody spôsobované mimoriadnymi udalosťami v lesoch (kalamity regionálneho a nadregionálneho charakteru), - realizovať preventívne opatrenia pred povodňami ako aj odstraňovať nimi spôsobované škody z rokov 1997-1999; Tretia priorita - vedeckotechnický pokrok a v rámci neho: - vypracovávať adaptačné projekty, - zabezpečovať realizáciu projektov schválených uzneseniami vlády SR v oblasti pôsobnosti LH.
44
RIO+10
PÔDA
ERÓZIA PÔDY Erózia pôd predstavuje nezvratnú zmenu stavu vlastností pôd, vznikajúcej v dôsledku dlhodobého narúšania rovnováhy nastolenej medzi pôdami a aktívnymi zložkami ich okolia (klimatické pomery, vegetácia, vplyv ľudského činiteľa a pod.). V SR je asi 1 359 000 ha poľnohospodárskych pôd potenciálne ohrozovaných vodnou eróziou. Veterná erózia postihuje len cca 6,5 % z výmery poľnohospodárskych pôd SR - predovšetkým v oblastiach s ľahkými pôdami. Významným akceleračným faktorom erózie pôd v SR je až 60 %-ná zornenosť poľnohospodárskych pôd, čo je nad rámec vhodnosti. Potenciálna vodná erózia poľnohospodárskych pôd SR (tis.ha)
+# 1 B 0 ! * C* (D C* ""B
Zdroj: VÚPOP
Ohrozenosť poľnohospodárskych pôd SR vodnou a veternou eróziou
Veterná erózia jemná deflácia stredne silná až intenzívna deflácia lesy
Vodná erózia pôdy mierne ohrozené eróziou ( 0-4 t/ha/rok) pôdy stredne až silne ohrozené (4 - 10 t/ha/rok) pôdy silne až extrémne ohrozené (10 - 30 t/ha/rok)
Zdroj: VÚPOP, SAŽP
Aktuálna vodná erózia PPF v SR (%)
Zdroj: MP SR
RIO+10
45
PÔDA
Ciele: • Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 v oblasti kvalitatívnej ochrany povrchových i podzemných vôd vykonať opatrenia na zmenšenie erózie pôd. • Koncepcia poľnohospodárskej a lesníckej politiky do roku 2005 - dotáciami podporiť protierózne opatrenia. • Národný environmentálny akčný program II. (NEAP II) v rámci ochrany pôd pred eróziou: - vykonať rekonštrukciu existujúcich vetrolamov a zakladať nové vetrolamy s protieróznym zameraním, - trvalo zabezpečiť realizáciu Čiastkového monitorovacieho systému (ČMS) " Pôda", cieľom ktorého je zaznamenávať tendencie k nezvratným zmenám vlastností pôd, ako aj monitorovať stabilitu parametrov pôdnych vlastností. • Národný akčný plán: - vytvoriť špecializované pracovisko na odstraňovanie dôsledkov vodnej erózie, - zalesňovať pôdy nevhodné na poľnohospodárske účely. • Návrh programu rozvoja vodného hospodárstva do roku 2010: - v rámci revitalizácie povodí uplatňovať opatrenia na zníženie eróznej ohrozenosti pôd. • Stratégia ochrany a využívania pôdy: - znížiť zornenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, - identifikovať a následne využiť ako poľnohospodárske zeleň cca 40 tis. ha pôd nevhodných pre poľnohospodárske využívanie.
KONTAMINÁCIA PÔDY Kontaminácia poľnohospodárskych pôd rizikovými prvkami a látkami predstavuje potenciálny zdroj kontaminácie potravinového reťazca. Ku kontaminácii môže dôjsť priamymi zásahmi (aplikáciou priemyselných odpadov, čistiarenských kalov, dnových sedimentov, pesticídov, hnojív, kontaminovanými závlahovými vodami) i nepriamo - produkciou emisií dopadajúcich na pôdu (predovšetkých z priemyslu, energetiky a dopravy). Závažné ekologické a zdravotné riziká možno spájať aj s kontamináciou pôd v tzv. kontaminovaných územiach, t,j, územiach v krajine, v ktorých sa nachádzajú staré neriadené skládky odpadov, bývalé vojenské objekty Sovietskej armády, opustené priemyselné areály, sklady pohonných hmôt, nebezpečných chemických látok a pod. Stanoviť rozsah znečistenia na týchto lokalitách, zdravotné a ekologické riziká vyplývajúce z tohto znečistenia a optimálne metódy sanácie týchto území sú jednou z najdôležitejších úloh environmentálnej politiky v bývalých krajinách tzv. "sovietskeho bloku". Štúdium kontaminácie poľnohospodárskych pôd SR rizikovými prvkami a látkami v pôde sa realizuje Čiastkovým monitorovacím systémom (ČMS) "Pôda". V zmysle doteraz platných hygienických limitov bolo zistené, že kontaminované plochy zaberajú 1,4 % výmery pôdneho fondu a 0,4 % výmery tvoria výrazne kontaminované pôdy. Tieto sa nachádzajú prevažne v horských oblastiach s výskytom geochemických anomálií. V rámci doteraz zistených údajov monitoringu pôd neboli zistené signifikantné zmeny v obsahu ťažkých kovov po roku 1993, a to ani v kontaminovaných, ani v nekontaminovaných oblastiach. Problematika kontaminovaných území (KÚ) nebola zatiaľ v SR systémovo riešená, aj keď sa v tejto oblasti realizovali, či realizujú viaceré projekty zamerané na analýzu rizík v týchto územiach, resp. na sanáciu najznečistených území. Postupne však problematika KÚ začína byť zastrešovaná legislatívnymi predpismi, schválili sa prvé metodické pokyny zamerané na zosúlaďovanie postupov pri prieskume znečistenia, uskutočňovania rizikových analýz, či návrhu sanačných opatrení.
46
RIO+10
PÔDA
Kontaminácia pôdneho fondu SR
Mierne kontaminovaná pôda
kategória A, A1
Kontaminovaná pôda
kategória B
Silne kontaminovaná pôda
kategória C
Pôda kontaminovaná MgCO3 Zdroj: VÚPOP
Podiel jednotlivých kategórií kontaminácie pôd SR
Zdroj: VÚPOP
Ciele: • Koncepcia poľnohospodárskej a lesníckej politiky do roku 2005: - dotáciami podporiť biologickú a inú dekontamináciu poľnohospodárskych pôd, - kontaminované pôdy využívať na nepotravinárske účely/produkciu. • Národný environmentálny akčný program II (NEAP II): - zalesňovať pozemky pod imisnou záťažou vo vybraných oblastiach, - trvalo realizovať ČMS "Pôda." V rámci "Stratégie a akčného plánu" pre riešenia problematiky KÚ vypracovanom v rámci medzinárodného projektu "Sanácia kontaminovaných pôd a podzemných vôd" boli stanovené nasledovné ciele: - vypracovať právny rámec pre riešenie problematiky KÚ, - vypracovať finančné mechanizmy na akceleráciu realizačných prác, - navrhnúť a realizovať systém zberu údajov pre databázu KÚ, - prípraviť funkčný manažérsky systém pre riadenie KÚ, - iniciovať programy prieskumov a sanácií KÚ.
RIO+10
47
