Obrázky z d jin národa trampského po Druhé sv tové válce. Nap ed malé ohlédnutí za minulou kapitolou, o které se postaral Ka our od Chudink : „Volám ti jako rodilý Smíchovák,“ povídá mi do telefonu, „a rád bych ti sd lil, že ta hospoda U Tu k je po ád tam, kde byla, i když tam p edtím n jakej as nebyla…“ A tak znova koukám na mapu a najednou vidím, že kdybych si býval byl p i svém minulém hledání na map zadal rovnou U Tu k … No, krátce e eno: Tu slavnou trampskou hospodu 50. let najdete v Hole kov ulici (od n kdejšího tanku nahoru podle parku) po levé stran v ísle 877/67, kde skoro naproti doprava odbo uje Zapova ulice. Zajdete-li tam na pivo, v nujte tichou vzpomínku všem, co tam sedávali a zpívávali… Málem jsem dodal „rozpomínajíce se na Sion…“ My tehdy n kdy vskutku bývávali n co jako ti Izraelité v zajetí babylonském. Ale na druhou stranu zase není divu, že po nás tak pásli (kdo? No p ece ortodoxní pa ou i beze smyslu pro humor, jako ostatn vždycky). Takhle jednou asi tak v roce 1956 jdu p es park pod Wilso ákem, p es ten s rybní kem a vodopádem, kachni kami a s penzisty na lavi kách – byl n kde tam, co je dnes nová nádražní hala – a tam sedí na lavi ce vedle usárny Kris ák z T. O. Mohykán. A povídá mi, jestli znám tu novou; a jelikož naše trampské 2
kytary, vesm s levné i zd d né p ípadn na p d nalezené, se tenkrát tahaly na vandry bez futrál , hned ji popadne a spustí: „Bu zdráv starý parde, tuláku, napijem se spolu z tupláku, kdoví, kdy zas starý brachu sejdeme se na potlachu…“ No, neznali jsme se dlouho – vlastn teprv od minulé soboty, kdy jsme se seznámili na potlachu T.O. Údolí d su. V tom roce jsme s naší osadou „velké“ potlachy navštívili dva. Oba byly na Berounce, první v Údolí h íchu poblíž nádraží ka Roztoky-K ivoklát a druhý v Údolí d su poblíž Srbska. Jak takové potlachy vypadaly? Od dnešních (t eba t ch brdských) se lišily hlavn v tom, že se bez výjimky konaly na starých klasických chatových osadách a že jejich „po adatelský štáb“ (dávám do uvozovek, protože jsem si ten termín zrovna vymyslel) tvo ili zasloužilí kamarádi tehdy ješt stále ur ující, kudy a kam se má tramping ubírat… Pravda je, že je to dávno, a proto jsem taky tenhle seriál nazval „Obrázky z d jin“ – všechno si prost pamatovat nelze… A tak zase jen útržkovit a zp eházen , jak jsem si oba potlachy zapamatoval: Tak t eba na „D sy“ jsme vyrazili jsouce zagitováni U Tu k Tonym Koukalem. V Srbsku nás tehdy vystoupilo z vlaku snad padesát, mezi jinými i nápadný ou ezek s kytarou a zrzavým plnovousem, což byla v této p edmatuškovské dob naprostá kuriozita. I já jsem se tehdy vyzna oval jen slušivým knírkem á la Clark Gable… Pro ten plnovous neboli „bíbr“ se taky Honzovi apkovi íkalo Kristus – pozd ji spíš Kris ák, abychom nepopudili. V asech, kdy jsem byl jenom Kid, nikoli Kapitán. Jelikož to bylo ješt p ed Matuškou, holky tenkrát let ly spíš na knírek, e ený „gejblík“. Vyrazili jsme z nádraží vedeni Tonym Koukalem s And lou a n kolika dalšími sta ešiny a lechy od Tu k . Vykrá eli jsme kamsi na kopec s velkým rozhledem nad osadou, tam jsme stanuli a Tony zavelel: „Všichni zpívat!“ Na ež p íslušn práskaje basy na své špan le zap l: „Lístek jste nám poslali, kamarádi z osady, že se u vás koná velká slezina…“ A padesátihlavý sbor se p idal: „Ahoj, kamarádi sta í, za chvíli z nás budou pa ou i…“ Nedá mi to, abych neprozradil nezasv ceným, že melodie této písn známé pod názvem Lístek je stará americká lidovka (pozd ji ji v rozhlase zpíval Rudolf Pellar jako „Šlap, šlap, jen si šlapej dále…“), ale my její originál znali jako festivalovou „Go home, Ami, Ami, go home“ – takže je to vskutku kuriózní osud (té písn myslím). Jestli nás dole slyšeli, nemám pon tí. Jinak už si z tohohle potlachu pamatuju jenom to, že tam zrovna fr ela 3
Vlachovka, erstvá novinka od „Dechni ká “ (kdo si myslí, že je to staropražská z 20. let je na omylu), že tam na jedné chat byla jako host n kdejší filmová star V ra Ferbasová, že tam n kdo v ned li dopoledne hrál a zpíval Star Dust na text Josefa Kainara („Takovou žíze m že mít jen bernardýn…“) a že jsem se tam skamarádil s Kris ákem – a to sice tak, že m ráno probudil v jakési podivné sokolovn na sen zp vem a kytarou. Pro tam nebyl nikdo jiný než my dva a pro tam bylo na st n jakési sokolské heslo, je mi dnes zcela nejasné… Kris ák samoz ejm nezpíval pro m , nejspíš si nevšiml, že tam n kdo leží! Dali jsme se do e i – a v d sledku toho jsem se skoro dvacet let nato stal tak ka dvorním texta em Schovanek, které Kris ák založil a dlouho principáloval. Zajímavé je, že každý potlach mám spojený s n jakou písni kou. Tak t eba ten na „H íchách“ s Bílou smrtí a Opilým korábem. Le vezm me to popo ádku… V Údolí h íchu m li p kný, tak ka bará nický zvyk – každý jejich potlach m l n jaký ráz jako to bývá na maškarních merendách. Ten „ráz“ ovšem zachovávali hlavn po adatelé. Potlach, který jsme navštívili tehdy, m l ráz „Návrat do d tských let“ a na nádraží nás vítali
“.
kamarádi v d tských košilkách zpívajíce infantilní písn (kterých byl v tehdejším historickém trampském repertoáru dostatek). Celou cestu na osadu pak nás doprovázely d tské ko árky se voucími nemluv aty podez elého v ku, kolob žky a t íkolky a tak dále… Co se na takovém potlachu d lo dál? Stejn jako dnes se celé odpoledne ekalo na soumrak. Když se slavnostn a s pat i nými ob ady zapálil ohe , všichni kytaristi doprovázeli sborový zp v Vlajky. Kytar bylo možná patnáct nebo dvacet a všichni jsme Vlajku hráli v d-moll a D-dur v etn onoho „pada-da dá-da“ mezi slokou a refrénem… Pak osady p ípadn osadní sbory (nikoli kapely) sout žily ve zp vu písní prov ených asem; dnes mi to skoro p ipadá, jako by se sout žilo o to, kdo líp p edvede M j wigwam, Indiánskou lásku nebo Sosnu… Jenom Dechni ká i vesm s p išli s n jakou srandovní parodií, které se tvá ila jako satira, by to p íliš velká satira nebyla – ono taky 4
tenkrát… My se pochopiteln nezú astnili, bylo to zcela nad naše možnosti. Pak p išlo „veselé vypráv ní“ – nikoli k popukání, protože jsem si zapamatoval jen kamaráda Tkani ku (nebo snad Kani ku?) pov stného s historkou, kterou ovšem každý dávno znal… Na osad ovšem byla jistá výhoda výb ru – ve velké chat (viz pohled na osadu) byl osadní vý ep, kam
jsme se také jako mladí rámusáci vbrzku uchýlili. A tam sed la u stolu parta s kytarami a hulákala: „Bílá smrt tu šmejdí kolem, poj kamaráde, ke krbu se h át…“ Sed l tam taky Johnny Sahara (tenkrát jsem se s ním ješt osobn neznal) a válel na uke-banjo… a já najednou zaslechl akord, který pot šil mou swinga skou duši (no prosím, já tenkrát za ínal zpívat s bigbandem a u il se na saxofon, ale to je jiná stránka mé složité osobnosti) a dodnes si vzpomínám, jak jsem sledoval Saharovy prsty – dokud mi to E7 v D-duru nedošlo. Od té doby už m v D-dur nep ekvapilo ani H7! Kon ilo se u ohn , kde ti skalní vydrželi až do kurop ní. Pokusil jsem se tehdy ohe vyfotit… Na 21°DIN to byla dost odvaha a musel jsem to držet snad vte inu ne-li víc. V em se ten snímek p edjit ního ohn liší od dnešních? Technicky tak ka ve všem. Zato ti kolem n j jsou stejní, i když mnozí z nich už 5
jist odešli do V ných loviš . N jak v tenhle as, kdy už se nemluví, jen tu a tam n kdo sáhne po kyta e, protože si vzpomn l ješt na jednu, která by tu m la zaznít, jsem uslyšel magický text: „Když plul jsem po ekách, jež nevýslovn pádí…“ Ten text m uhranul a dodnes vidím ten p edjit ní ohe p ed p tapadesáti lety a slyším, jak „hrom s bleskem házely mn svoje smolné v nce, p t nocí tan il jsem jak zátka na míse…“ Nev d l jsem, že je to báse Arthura Rimbauda v p ekladu Vít zslava Nezvala na hudbu Gézy V eli ky. Ale cht l jsem tu píse znát a nau it se ji… Kapitán Kid A tak pro dnešek kon ím dojat sám sebou.
Tramping z iného kúta Malých Karpát.
XVIII. Pokra ovanie
TO Siví vlci Trnava-1969 Trnavská osada „Siví Vlci“ bola založená pôvodne v roku 1969 pod názvom Schugar boys (cukroví chlapci). Po dvoch rokoch pôsobenia s týmto názvom na domovenke, ktorý nám spôsoboval problémy u príslušníkov VB na Slovensku (nie raz sme si ju museli odpára ). Mnohí, a hlavne niektorí starší trampi mali k tomuto názvu výhrady. Z dôvodu viacerých ohlasov sme v roku 1971 zmenili názov osady Schugar Boys na TO Siví vlci. Vlka na domovenke sme si odkreslili zo znaku loga vtedajšej pohrani nej stráže SSR. V sú asnosti sme oprášili staré domovenky, ktoré sa nám z minulosti zachovali a na základe nich sme dali vyhotovi sú asnú vlajku a domovenku Naše vandre, ešte mladej osady smerovali asto do Malých Karpat v okolí Trnavy. Naj astejšie do okolia erveného kame a, Dobrej vody, Katarinky, Bukovskej priehrady i na Brezinky, Jahodník (Škarbák), Havranice. asto nás túlavé boty odniesli pod achtický hrad, Zelené o ko 6
na ertovu pec alebo na Bradlo i do ra ianskych hôr, Marianky na Brehy Dunaja i k Siladickému špicu pri Váhu. Osada organizovala aj výpravy na konajúce sa sleziny i potlachy: 1972 Dunaj – TO Šedý Grizzly, MaduniceTO Zlatý sup Pezinok, na Žliabkoch - TO Biely sup Trnava, Sološnica TO Ascalóna, Bojoví vlci Bratislava Ra a. Vandrovky smerovali naj astejšie do Slovenského raja, na ktorých sme postretali a nielen na vandroch, ale aj na potlachov kamarátov, samotárov z celého eskoslovenska spomeniem na okraj len niektorých ako Utah Praha, Ascalóna, Tehura, Ruksak, Starý vlk, Melón, Papagaj, Fóro z Feriby, TO ATS. Ani sme sa nespamätali a už tu bol as na zelený vander. V roku 1973 sme všetci nastúpili na základnú vojenskú službu. Po dvojro nom zelenom vandre sa už osada ve mi ažko dokopy aj ke snaha niektorých lenov bola vä šinou sa chodilo na vandre vo dvojici alebo sám. Dodnes sa nestalo, že by sme niekam išli všetci spolu. Šmrxo sa zú astnil nieko kých Zrazov Mládeže - výstupov na Havranicu. So Šmajdom sa zú astnili 3. ro níka Trnavskej Stovky (pochod hrebe om Malých Karpát 100 km, non-stop za 24.hod.) Šmrxo, šerif sa posledné roky snaží osadu oživi , našli si as stretnú sa s kamarátmi a tiež zavíta na tradi né stretnutia, potlachy vítania jari, slnovraty s trampskými osadami. Nako ko je vlastníkom baru „Posedenie u Šmrxa“, stretávajú sa každý utorok s kamarátmi a kamarátkami – trampami z :Trnavy, Pieš an, Modry, Tren ína, Prievidze, Pezinka, Nitry, i trampskými samotármi. Výnimo né sú stretnutia v prvý utorok v mesiaci kedy býva ve ká. hudobná slezina Kapela je naozaj rozsiahla : Pi okontrabas, ierna vdova, Kabela, Kaki, Bufallo 7
gitara, Sára - husle, Bocho - bendžo, Be o - ústna harmonika. A hlavne každý kto vie hra na hoci o. Nedá nám nespomenú dobrého kamaráta z TO Túlaví psi „Makara - Mariána Mrvu, pravidelného hrá a na gitaru a jeho piese „Slavíci z Madridu“ a jeho ve ký repertoár piesní so spomienkou na ve ery pri táborových oh och. Žia , dnes už Makar nie je medzi nami odišiel na ve ný vander (2013). V roku 2012 sme prijali za lena osady Duška Puška (Malý Mao) aj s ním už brázdime letnou i zimnou prírodou. Naše motto: Príroda je pekná, život je krátky ale krásny, preto majme to všetko o život dá radi. V sú asnosti stále aktívni lenovia osady: Donald, Šmajdo, imo, Dúško Puško a šerif Šmrxo. XIII. Pokra ovanie
Ve ká rieka XIII. Pôvodne sme vôbec neuvažovali o nejakej zmene v tom nekone nom romantickom rozjímaní až letargickom snení a užívaní si slnka, vody, vzduchu a prírody. Dnes sa tomu bežne hovorí pohoda. Každé aj seba menšie narušenie tohto stavu sa nám zdalo akoby narušenie hegemónie v našom zaužívanom cykle vo vlastnom teréne. Skoro to vyzeralo akoby nám tie naše fleky a spôsob života chcel niekto vzia . Tak sme si to vážili a vôbec sme nemysleli na to, že aj my raz cez týžde vadíme srnkám a jele om opodia . Lenže ako dni a roky odchádzali o slovo sa hlásili aj iní trampi, rovesníci, i aj mladší z iných kon ín mesta. Takže nebola to náhoda, ale skôr nutnos , že sme sa postupne postretávali v jedinej kr me na širokom alekom okolí, na brennerskej známej to „Mariši“. Tam sme sa aj my dávnejšie už stretávali a dokonca sme sa tam u ili hra a spieva od tamojších domácich starších trampov, u ktorých sme mali priate skú podporu. Mali už svoje rodiny a s trampingom už kon ili. Takže možno potrebovali odovzda svoje skúsenosti mladšej generácii, o sme im hádam aj splnili. Tak sa stalo, že sme tu stretli chlapcov aj z rôznych astí mesta, z Dunajskej ulice a „500 bytov“. Napríklad aj Džambyho a í ana, ale najmä „tajfu ákov“ z Rözenhajmu. Pôvodná osada „Tajfún“ pochádzala z mladých chlapcov, grupujúcich sa v Ružinove. Nako ko disponovali nieko kými gitaristami aj spevákmi, netrvalo dlho a bola ruka v rukáve. Odvtedy sme sa spolu stali nadlho takmer ako spriatelené 8
osady v speve ale aj na undroch. Nezabudnute ný bol aj Vlado - Pi ky dávnejšie už na ve nom vandri. Pravdaže aj alší boli dobrí, Vlado – Trto a v speve Palír. Nezaostávali ani Rudy - Tlstoš, Cigán, alej prvý šerif Karlos, kamarát Tereza, Hlída , Žabák, Ajax, Fuxovci, Bambulo, Kastriš a z mladších Viktor, Jóži, Mire ek a ve a alších od „Cupáka“ (hostinec na konci slepej Záhradníckej ul.) a „Trnku“ na Jégeho ulici. Celá táto partia chodila mimo iného aj na „Oko“. Bol to jeden z ostrov ekov v záplavovej oblasti pod kalinkovským ramenom Dunaja už smerom k ostrovu Kormorán. Pri vysokej vode bol skoro vlastne celý pod vodou. Pri „normálnej“ alebo nízkej hladine bol prístupný brodením alebo nasucho, ale najmä pomocou lanovej „húpa ky“ visiacej zo stromu, z ktorej sa skákalo s rozhupom nad najužšou as ou ramena. Na ahko to nebol ve ký problém, ale ke že sa tam chodilo aj na noc, ažšie USky, príp. te aciny, mnohým „šikovnejším“ urobil škrt cez rozpo et zlý odhad momentu pustenia sa z húpa ky - hrazdy. Tak sa tam viacerí nechtiac okúpali a zablatili. Ale stalo sa aj to, že sa vôbec nepustili, obávajúc sa príkladu predošlého „predskokana“ a ostali tam visie za búrlivých ovácií prítomných, pokým sa im nehodilo lano a nerozhúpala sa tá srandovná vec odznova. Niekedy až moc a vtedy tie dopady boli trošku tvrdšie. Chodilo sa tam dos asto aj preto, že na Oku bola vyh bená jama (po záplavách vždy istená), vlastne to bol prame prefiltrovanej dunajskej vody, použite nej na všetky ú ely, vrátane pitia studenej šumienky alebo ti – ki, bez náznaku nejakých následkov alebo neskorších komplikácií. Skrátka bola taká dobrá ako z ostrova Siho v Koldorfe, ktorá bola a stále je zásobár ou pitnej vody pre Bratislavu. Akurát ten chlór nám v nej „ve mi“ chýbal. Pravda my jicarilláci sme nezabudli chodi na naše staré fleky, ale aby bola nejaká zmena, tak sme sa posúvali alej od ostrova Kopá smerom na JV a to krížom cez rezerváciu a ten jediný mostík cez Kopá ske (Biskupské) rameno, po našom Epides, cez lesnú cestu na Kalinkovo. alej poved a majera Tegelház s rumpálom a dobrou vodou, ktorému sme hovorili „u Anna nény“ (niekto zasa u Mariška nény alebo u Jany bá iho). Pravé mená a priezviská sa už po 55. rokoch asi nedozvieme. Pravdepodobne je to ten istý majer, aký opisujú vodáci v knihe „Údolia nestíchli“ od autora Br ka. Tí si tam nechávali kanojky - kajaky na postráženie aj na dlhšie. Vodu sme si mohli napumpova do ubovôle, aj erstvé kravské mlieko nám dala za pohár zadarmo. Ale kto chcel viac, tak bolo psa ou povinnos ou jej zaplati aj s bakšišom, hoci to do litra ani nevyžadovala a už vôbec nie v maloobchodných cenách. Druhá cesta, ako som už spomínal, bola normálna štrková zna ková (modrá) cesta od malého Dunaja. Tou sme chodili až na Jamu, o bol náš alší flek na dlhé roky. Ležal kúsok spä pri 59. D km. Tou cestou sa potom chví u išlo pri Dunaji ku kalinkovským ramenám (meandrom) až na Oko. To síce bolo 9
najbližším zdrojom vody, ale tá sa ažko dostávala vo vä šom množstve na pevný breh cez spomínanú sakramentskú húpa ku, jedine ou sa dalo vodu dopravi na súš, aj to s pomocou prvého odvážlivca. Ten si ju musel pritiahnu lanom a rozhupom vysko i na druhú stranu. Potom už vlastne pri ahoval ostatných. Preto sa radšej chodilo po pitnú vodu na bicáku na „Majer“, prípadne nás neskorší už šoféri pred zásobovali najvzácnejšou tekutinou zo Žitného ostrova. Na jamu (pôvodne Canyho flek, Kofiflek a pod) za alo brázdi stále viac a viac trampov z viacerých známych aj zmiešaných osád, ba i iných nová ikov aj rybárov a turistov. To už do týchto kon ín zavítali aj chlapci z Püšperku a Feriby (budúca TO ierny jastrab) a alšie osady. Neraz sa tam dalo naráta aj 15 - 30 udí a viac. Ke že sme si ten flek riadne vy istili, ba aj okolie skoro po cestu ( as porastu sa musela ale zachova kvôli zvedavcom), tak sme ho považovali za svoj. Tým že bol zastr ený do húštiny a alej od hlavného toku Ve kej rieky, nemali sme trampoty ani s rie nymi príslušníkmi VB (vtedy ich tak volali) alebo s pohrani níkmi, ktorí nepretržite sledovali všetky kapitalistické lode, i už tla né alebo ažné remorkéry s nákladnými lnmi, alebo poschodové turisticko - rekrea né elegantné výletné lode. Všetky tie nákladné lny naplnené tovarom skoro po iaru ponoru sa plavili hore prúdom doslova krokom, takže kým splavili naše územie od Štúrova po Devín, tak príslušníci armády a iní v rýchlych lnoch sa museli na slnku doslova „zrekreova “. Námorníci z Dunaj plavby by o tom vedeli rozpráva viac. To že sme táborisko museli trošku rozšíri vôbec nevadilo. Do roka - dvoch sa naplavené drevo nedalo popáli a po alšej vysokej vode sme mohli za a odznovu s „hygienickou“ o istou fleku a okolia. Jama sa musela upravi od nánosov. Mala asi 10 m v priemere a jej okraje sa pomaly zosúvali a zvetrávali po silnejších daž och, takže trávi ku, ktorá stihla z jari do leta narás sme žia trochu udupali alebo zošúchali v snahe vyškriaba sa z nej von. V prostriedku jamy bolo ve ké ohnisko chránené od vetra a tak sme sa chtiac - nechtiac k oh u museli vždy vráti , prípadne sa osuši . Ke že sme už niektorí zarábali, tak sme sa aj poskladali na nejaký ten súdok piva a naši „bohá i“ na Škode Tudor nám ho tam dopravili aj s odvozom. Pribúdali aj vyu enci, ba aj niektorí študáci si vedeli nejako zarobi , takže sme ich pri príležitostiach získania ich výu ných listov a maturitných vysved ení museli nejako uspokoji , ale už za ich vlastné prachy. Najhoršie to však malo zopár vysokoškolákov, ktorí sa dušovali, že raz to všetko uhradia aj s úrokmi. Tá akacia doba, ak vôbec bola, je už dávno za nami a v niektorých prípadoch akoby vôbec nebola. Aj napriek takýmto drobnostiam ako aj iným vzájomným finan ným nedorozumeniam napr. v podobe „osadného“ sa jicarilláci do kali spolo nej pä desiatky! Pokra ujú stále alej bez zmien v chápaní trampských 10
zásad. Aj napriek niektorým nevynúteným odchodom asti ich „ lenstva“ majú svojrázny prístup k svojim mladším kamarátom, ba i k novým príchodzím sú ústretoví, takže im v najbližšom ase zánik nehrozí.
Už po piaty krát sa v sobotu 21.6.2014 konal Festival pôvodnej slovenskej trampskej hudby BLATINA 2014. Prípravy tohto podujatia sa za ali už v decembri 2013, oslovením kapiel Grajciar, Pengagi, Rolni ky, Šidlo a Allan Mikušek, ktorí prijali a potvrdili pozvanie. Od tohto aktu sa odvíjali alšie prípravné úkony. Požiadali sme o finan nú podporu zastupite stvo mesta Pezinok v aka, ktorej sme mohli rozbehnú prípravy naplno. Okrem financií množstvom strávených hodín na prípravách sa zaslúžili Rendy, Gula, Karfo a Lewis. Prípravy na samotný koncert sa rozbehli už v stredu 18.6.2014. Prípravné práce išli od ruky v aka kamarátom, ktorí prišli už v predstihu pokosi lúku, na ktorej sa koncert konal. Oficiálne zahájenie festivalu bolo v sobotu o 14:00 hod., no niektorí ú astníci prišli už v piatok podve er. Konferencierom bol aj tento rok náš známi kamarát Ma o, ktorý uviedol ako prvých kapelu „Grajciar" druhá v poradí bola „Pengagi“ ako tretia skupina boli Rolni ky.
Po as vä šej prestávky sa mali možnos ú astníci aj posluchá i ob erstvi a tiež si vyskúša aj športovú zdatnos v chôdzi na chodú och. Ob erstvenie nám zabezpe ila pivovarská reštaurácia Barrel. Po prestávke pokra oval 11
festival vystúpením skupiny „Šidlo“ a na záver sólové a zárove aj závere né vystúpenie Allana Mikušeka.
Zábava však po ukon ení festivalu neskon ila. Pokra ovalo sa v skupinkách pri ohníku až do skorých ranných hodín. V nede u ráno sme zahájili upratovanie lúky Regionálneho Trampského Združenia tak, že o 12:00 hodine bolo všetko akoby sa tam nikdy ni nekonalo, len zopár vytrvalcov si balilo svoje stany na odchod domov. Na mnohých webových stránkach i faceboku sa v aka prvenstva chtivým popísalo o Blatine dos , ale aj ve a skreslených informácii, o chceme touto cestou trochu napravi . Po akovanie patrí v prvom rade Zastupite stvu mesta Pezinok a primátorovi Oliverovi Solgovi za schválenú finan nú dotáciu. Kamarátom, ktorí prispeli sponzorskými príspevkami i už materiálne alebo fyzicky. Kamarátovi Ajsovi a jeho družke za poskytnutie eklektickej energie, bez ktorej by sme nedokázali zabezpe i ozvu enie. Kamarátom Fuzovi, Cigá ovi, Samsonovi, Lewisovi a Cvrkovi, ktorí kosili do úmoru a navyše v aka Cvrkovím drôtikom bez ktorých a jeho asisten nej pohotovosti by nebol ani bufet. Samozrejme, že to po akovanie patrí aj organizátorom, Karfovi, že ukecal kapely, Gulovi, že si dral boty na SOZU. Rendy za všetky potreby pre uskuto nenie festivalu aj tie sociálne, Lewisovi držgrošovi za púš anie bubákov a hlavne Vám kamaráti, ktorí ste nás podporili a svojou ú as ou prejavili záujem usporiada festival aj v budúcom roku. Dovo te nám však na záver hodnoti aj z nášho poh adu. Publikum obecenstvo - posluchá i boli vynikajúci a vytrvalí. Dokázali ste sa spontánne bavi a po úva . Mnohým sa pá ilo to, že nejde o masové zhromaždenie. Nám práve o takýto prejav ide, hlavne v prírode s dekou a nielen pre trampov, ale pre všetkých, ktorí majú takýto druh hudby radi. Vypo uli sme si aj kritiku, že pri bufete neboli žiadne stoly a lavice to by potom nebolo o festivale, ale tom, že „hospodský rozto pípy“. To, že nebol vybudovaný amfiteáter pre posluchá ov na sedenie s lavicami? Myslíme si, že aj to je na nie o dobré, prís si s dekou, celtou i karimatkou a vychutna si hudbu spolu s prírodou. 12
Medzi trampami asto po úvame „štvornohých kamarátov nechaj doma“. Aj teraz tomu nebolo inak. Nie že by sme tých štvornohých milá ikov nemali radi ale akosi zabúdame nato, že ke si ich už privedieme na takúto akciu tak si aj všímajme o naši milá ikovia robia a ako sa správajú. Ani tu tomu nebolo inak, ich majitelia ostali k nim ahostajní, ani množstvo sekrétov nemal kto po nich pozbiera . Tiež sústavný štekot a nahá anie sa psov, ktorí rušili nielen festival ale aj dobrú pohodu celého víkendu. K vzneseným kritikám zaujmeme stanovisko, tiež odporú ajúcim radám sa chceme venova a do budúcna pripravíme aj niektoré zmeny, o ktorých by sme vás chceli v as informova na našej webovej stránke Blatina. o doda na záver? akujeme všetkým, ktorí ste nás prišli podpori a vypo u si nami oslovené a pozvané kapely vo vo nej prírode a tešíme sa na Vás aj v budúcnosti. Za organizátorov festivalu Blatina. https://picasaweb.google.com/lh/sredir?uname=113427918985154793382&ta rget=ALBUM&id=6029730495983795841&authkey=Gv1sRgCMnHk96r_vX tEw&feat=email
Tento lánok si vyžiadal „ahojahojový“ Frenky, takže ak by pôsobil dojmom samochvály, je to síce skuto ne tak, ale na požiadanie, teda spoluchvála, o síce nemá príliš logiku, ale zase to aspo nie je iba na m a. A nemám napísa len o výro áku, ale aj do histórie na rie , takže na ieram a pekne od za iatku. Tak prosím: Rok 1983, nadšený z prvých vandrov a prvých stretnutých trampíkov, sformuluje sa zostava a názov kolektívne volí si podla malokarpatského, eskú cestu strážneho hradu Korlátka (Korlátko, Korlatkö, Korlátsky hrad). V zime a na jar ´84 sa ešte o ukávame, získavame známosti a skúsenosti a uprostred prázdnin zapa ujeme na erném (po slovensky iernom, po trnavsky írnom) potoku zákla ák. Podla abecedy Ba a, Culík, ezi, Frigo, S ora a Župan. Posledný menovaný šerifuje, lebo je služobne najstarší. Zo samého potlachového nadšenia zbuchneme ešte v ten rok Folkové stretnutie, na ktorom hral folk akosi iba Frigo, na jar ´85 potom jarnú rozlú ku. Na vojan inu rukujú Župan, Frigo a Culo. ezara zatial v osade vystrieda Mišák a ke zmiznú do armádnej zelene aj S ora s Ba om, ahá sám druhý výro ný. Potom postupne Mišák vystúpil, tak isto po osadníkmi odignorovanom 13. výro áku Ba a, aby na 15. Výro nom zase vstúpil a aby koza nezožrala vlka a z kapusty zostal aspo kúsok, vymyslel alternatívne, zimné a malé ohne výro né s tým, že každý piaty bude gulatý, teda velký, teda normálny. Významný zásah o do lenstva bol príchod Jossa a Jozefa, menej významný odchod Župana. 13
Velký, gulatý a skoronormálny tridsiaty zapálila po dobrej skúsenosti spred piatich rokov louizianská Danka s topsonským Duškom o poslednom júlovom víkende na kedysi slávnom a dnes už takmer zabudnutom a teda aj patri ne zarastenom fleku pri iernom potoku, nazývanom Potlachová lúka, alebo jednoducho erný (po trnavsky samozrejme írny) potok. Piatkový ve er sa niesol v neuveritelnej retroatmosfére, bola tu neuveritelná zostava ludí, o tu s nami pri ohni hulákali pred štvr storo ím. Hry sa, ako je to už u Korlatu niekolko rokov dobrý zvyk nekonali z jednoduchého dôvodu: „... a na o?“ Na korlátske pomery tu bol asi rekordný po et mládeže a psov. Na okraji lúky boli vystavené reprodukcie starých fotiek, kde mala mladšia generácie možnos zrovna sú asný stav s dobou, ke tu lúky boli lúkami a o údržbu sa starali ovce so salaša to odvedla, a s neuveritelne atraktívnymi trampskými dušami, ktorými sme bývali samozrejme my. A trebárs tí z toho piatkového ve era. Ke že tu pivo tieklo aj popri rekultiva ných prácach už od stredy, musela si da pípa na sobotu do ve era pohov, o umožnilo aj tým, ktorý pri dnešnom stupni motorizácie národa a pri sedení u pagod už odvykli fyzickému pohybu, príjemnú prechádzku malokarpatským hvozdom na Rozbehy, da si nejaké to pivko a rumíka k nemu a ako bonus zabehnú ešte smerovníkových pä minút plus nad as, (adekvátny veku) si na Korlátku, o je pôvodne strážny hrad, ktorý - ako už viete - velkoryso prepoži al svoj názov našej trampíckej osade až do smrti jej posledného lena. Tu sa konala tiež nejaká 60-ka, takže oldies mali možnos ešte aj stretnú alšieho niekoho praznámeho. Cesta z Rozbehov je dobre známa svojou náro nos ou, o sa potvrdilo aj tento raz v podobe vyššieho stup a únavy a drobnou úrazovos ou, na o hos ujúca osada samozrejme prihliada s velkorysos ou a toleranciou. o nám nakoniec aj ostávalo, ke podobným osudom postihnutý bol aj jeden z nás. Zapalovanie stanovené bolo na ôsmu, o by bolo v poriadku, keby sa neza alo provokatívne zmráka . Pred asnému zapáleniu bránila práve neú as chýbajúceho osadníka, bojujúceho s nepriaz ou osudu. Všetko sa ale pekne stihlo aj s plnou parádou a úprimnou a krásnou „zapalovacou“ re ou Danky a dodatkom Duškovým. Touto cestou im strašne moc akujeme. Ba ova slávnostná re však už bola prerušená pä minútovou frontálnou poruchou, takže dav sa rozp chol pre pláštenky a bundy a zostala len osada a zopár verných, o dodalo celému priebehu celkom komický ráz a o nakoniec aj odpovedá trampskej filozofii Korlatu. Ke sme sa znovu zhromaždili, obdržal domovenku a estné lenstvo za dlhoro nú vernos a množstvo absolvovaných zážitkov hlavne s Frigom a Ba om pražskej Dan, o ho trochu zasko ilo, dojalo a rozplakalo a o bol nakoniec aj náš ciel. Na to ešte krátko laškovne sp chlo a potom bolo už len pod hviezdami veselo. Camrátka symbolicky obsahovali aj unikátne kúsky malty z hradného muriva, o malo by ohlásené už ve er po zapálení, ale v aka drobnej neplánovanej vložke s daž om sa na to akosi pozabudlo, takže to len ako doplnok pre tých, ktorým to potom nebolo prezradené osobne. Mrzuté bolo, že síce ve er vyšli na 14
chlp presne (neušli sa lenom osady), ale ráno sa prihlásili dvaja z hostí neobdarovaní, o boli pri rozdávaní telom a duchom vzdialení. No ale kto by to bol povedal, že sme ešte tak v kurze a tiež, no neobdaruj tie deti, ke majú taký krásne prosebný kuku , aj ke sa s ich ú as ou v našom veku akosi už nerátalo. Tolko k tridsiatke korlátskej a kto prežije, za pä rokov na erném, írnom a iernom, tiež nejako v lete.
alší Trnavský ohe sa konal v d och 8-10. augusta.8 na potlachovej lúke pod hradom Korlátka na Rozbehoch. Ohe bol zasvätený 25. výro iu založenia trnavskej trampskej osady Krochne. Už od piatka rána bol ulý ruch na lúke, robili sa posledné prípravy na tento slávnostný ohe . Pomaly prichádzali kamaráti a lúka za ala ožíva trampským ruchom. Podve er sme sa presunuli do kr my na Rozbehoch, kde sa konal hudobný ve er, v ktorom sa prezentovali viacerí vynikajúci muzikanti. Hralo sa do rána - do 04:00 hodiny. V sobotu dopoludnia sa za ala potlachová lúka plni stanmi a na vlajkosláve zavialo asi 50 vlajok osád a samotárov. Niektorí kamaráti využili vo né sobotné dopoludnie a navštívili blízku Bukovskú priehradu, tiež ne alekých vojenských lesov, kde prebiehala rekonštrukcia bitky z II. svetovej vojny, poniektorí si vyšli pozrie na hrad Korlátka s výh adom na široké okolie. Popolud ajších hodinách prebehli denné sú aže: hod nožom, sekerou, lapaná, dekomlat, pre ahovanie lanom a detská sú až - hod lopti kou do plechoviek. Po vy erpávajúcich sú ažiach sa podával guláš a k dispozícii bolo aj pivko a vinea. Po sú ažiach osadní ky TO Krochne zapálili svie ku pri pietnom st pe svojej osadní ke Danke, ktorá sa odobrala na ve ký nebeský vander v roku 1998. Že trampský svet nepozná hranice dokazuje aj to, že pozvanie na potlach prijalo 7 trampských osád z iech a Moravy: TO. Trappers a TO. Ost íži z Prahy, TO. Skaláci z Humpolca, TO. Úpl k z Písku, TO. Zlatý sokol Prostejova, TO. Samotári z Dolních Bojanovíc, TO. Kondor Ku im. Zo Slovenska to boli trampské osady a samotári zastúpený z Prievidze, Bratislavy, Malaciek, Modry, Pezinka, Handlovej, Topo ian, Hlohovca, Pieš an, achtíc, Tren ianských Teplíc a Stupavy. Slávnostný ohe si zapálili 4 lenky tejto iste ženskej trampskej osady o 20:30 hodine. Po oficiálnej asti ve era a po gratuláciach prebehlo vyhodnotenie denných sú aží. Potom už nasledovala vo ná zábava, v ktorej sa vystriedalo viac ako tridsa hudobníkov a aj re níkov. Hralo sa až do svitania. Každý z ú astníkov dostal na pamiatku ru ne ma ované camrátko. Na záver treba po akova Krochniam a všetkým organizátorom za dobrú prípravu tohto Trnavského oh a. 15
ã Vydalo:
Regionálne trampské združenie – Pezinok pre vnútornú potrebu združenia. Na tvorbe tohto ísla spolupracovali kamaráti, Rendy, Lewis, Džipo, Tony Lovec, a alší.
Predpokladaná uzávierka budúceho ísla 18.11.2014. kontakt: www.rtzpezinok.tym.sk, www.malokarpatskyobcasnik.tym.sk email:
[email protected]
16