DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XXI • 05/2014
Sme plní vďačnosti
Za starých rodičov, úrodu i celý okolitý svet Strany 6-7
Kaplán s hudbou v srdci Skladá, hrá aj spieva Strana 9
„Milosti Pánovej plná je zem“ (Ž 33,5)
EDITORIAL V septembri sme v našej farnosti privítali nového pána kaplána. Vdp. Martin Majda vyrastal v Beňadove na Orave. Po absolvovaní Gymnázia v Námestove si to namieril rovno do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Už šesť rokov pôsobí ako kňaz a je obdivovateľom dnes už svätého Jána Pavla II. Viac sa dozviete v rozhovore v budúcom čísle.
Milí čitatelia, na otázku „Čo je to milosť?“ by sme možno dostávali od opýtaných rôzne odpovede. Nech sú však akékoľvek, jednu podstatnú skutočnosť si musíme uvedomiť: milosť je dar, ktorý dostávame zadarmo, bez našich zásluh. Keď som zostavovala toto číslo, uvedomila som si, že takých milostí máme veľmi veľa. Veď si len všimnite správy, ktoré prinášame v rubrike Udalosti vo farnosti. Tohto roku opäť dozrela úroda na našich poliach. Výstup na Choč spríjemňovalo nádherné počasie a dojem z neho umocnila krásna jesenná scenéria, ktorú ešte doplnil úžasný výhľad z vrchu na všetku Božiu prírodu, na všetky jeho diela naokolo. Deti nacvičili program a ďakovali ním starým rodičom za ich nezaslúženú starostlivosť a lásku. Terciári v našej farnosti pôsobia už dvadsať rokov. No nie je naozaj „milosti Pánovej plná zem“? Pozrime sa okolo seba týmto pohľadom a svet dostane možno inú farbu v našich očiach. Na otázku, či sa vieme úplne odovzdať Ježišovi by mnohí z nás vo chvíľach radosti, pokoja a znesiteľných ťažkostí odpovedali kladne. No len čo prichádzajú prvé ťažkosti, prvé rany, chvíle bezmocnosti, všetko stále držíme vo svojich rukách a hľadáme možnosti, ako z toho von. Ježiš ostáva často vzadu a na rad sa dostáva až ako posledný. Ak ho posunieme na miesto prvé a celkom sa mu odovzdáme, tak ako Ján Pavol II., ukáže nám cestu, spôsoby i význam všetkého a budeme kráčať po ceste k svätosti. Totus tuus. Nákazlivé čítanie!
Mgr. Martin Majda
Poďakovanie
P
rázdninové mesiace často prinášajú zmeny v osobnom živote. Stalo sa to aj Markovi a Olinke Nemčekovým. Odsťahovali sa z Dolného Kubína do Likavky. Obidvaja boli v našej farnosti aktívni. Marek vypomáhal v službe kostolníka, Olinka nám dlhé roky spravovala „účty a peniaze“ nášho časopisu a spoločne sa starali aj o jeho distribúciu. Zo srdca im za ich službu ďakujeme a prajeme veľa milostí
a požehnania na ich ďalšej životnej ceste do Božieho kráľovstva.
Eva Murínová
Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail:
[email protected] Snímka na titulnej strane: František Miština
Dvojmesačník kubínskych katolíkov. Vydal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Ing. Eva Murínová. Redakčná rada: Mgr. Martin Majda, PhDr. Zuzana Machajová,PhD., Ľudovít Oravec, Mgr. Petra Jurčáková, Mgr. Martin Farbák, Zuzana Kováčiková, Adam Skirčák. Imprimatur: Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie,13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 2000 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. decembra 2014. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu:
[email protected]. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. Sadzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín 2
FARSKÝ LIST 05|2014
Pohľad na smrť očami viery TEXT: ĽUBOMÍR PEKARČÍK, DEKAN • SNÍMKA: INTERNET
O
smrti ľudia obyčajne neradi rozprávajú. Je to problém, ktorý sa však dotýka každého človeka a niet pred ním úniku. Treba sa s ním vysporiadať, zobrať ho na vedomie. Smrť je záležitosťou, ktorá sa absolútne vzťahuje na každého človeka, pravda, nie každý má správny a usporiadaný pohľad na smrť. Človek si je zo svojej skúsenosti dobre vedomý a vie, že jeho život na zemi je konečný - časný. Jeho osobná história je uzavretá do času medzi narodením a smrťou. Človek ustavične smeruje k smrti, k zavŕšeniu svojich osobných dejín. O tomto smerovaní človeka k smrti svätý Augustín píše: „Veď od toho okamihu, kedy kto počne bytie v tomto tele odsúdenom smrti, neustále sa v ňom chystá príchod smrti. Lebo jeho premenlivosť smeruje po celú dobu tohto života (ak sa to vôbec má životom nazývať) k tomu, aby došlo k smrti. Niet totiž nikoho, komu by nebola po roku bližšie než pred rokom, zajtra bližšie než včera a teraz bližšie ako pred okamihom - pretože každá čiastočka času, v ktorej žijeme, už uberá z dĺžky života a zostatok je denne menší a menší, takže doba tohoto života nie je vlastne nič iné ako beh za smrťou, pri ktorom sa nikto nesmie ani na chvíľku zastaviť, ani trochu pomalšie postupovať, ale všetci sú nútení jednakým pohybom a podnecovaní tým istým náporom....” Smrť je osobnou záležitosťou človeka. V tejto veci ho nemôže nik zastúpiť. Keby to aj niekto urobil, že za nás zomrie, je to len odloženie našej smrti na neskoršie. Človek sa musí s touto skutočnosťou blížiacej sa smrti vysporiadať. Čím skôr zoberie na vedomie, že zomrie, tým lepšie. Ľudia sa k problému vlastnej smrti stavajú trojako: jedni ju berú na vedomie a s plnou zodpovednosťou sa na ňu pripravujú. Čakajú ju deň čo deň, stále intenzívnejšie. Toto čakanie neberie nič z kvality života, ale naopak, zo dňa na deň ho skvalitňuje. Známe je kartuziánske: „Memento mori!” - „Pamätaj na smrť!” Ozýva sa
v ňom optimizmus a programovosť života, chuť kvalitne žiť. Kvôli tomu, aby sme zle nežili, máme pamätať na smrť. Druhou skupinou ľudí sú tí, čo myšlienku na smrť a vyrovnanie sa s vlastnou smrťou odkladajú na neskoršie. Boja sa na ňu myslieť a prijať ju do každodenného života, lebo sa obávajú, že by sa museli vzdať svojho doterajšieho štýlu života a zmeniť sa. Odsúvanie myšlienky na smrť je niekedy zapríčinené aj zlými spomienkami z minulosti, výčitkami svedomia. Jednoducho pre nevysporiadané svedomie unikajú pred myšlienkou na vlastnú smrť. Tretím typom ľudí vzhľadom na postoj k vlastnej smrti sú tí, ktorí o smrti, aj svojej vlastnej, myslia a hovoria neosobne - „raz sa musí zomrieť“. Pre prílišnú zaujatosť rôznymi problémami, odpútavačmi pozornosti niekedy ani nechcú, niekedy ani nevedia myslieť na vlastnú smrť. Do poslednej chvíle žijú v ilúzii, že sa ich smrť netýka, že je to záležitosť len tých druhých. Niekedy sa zdá, akoby tento typ ľudí bolo treba presviedčať a dokazovať im, že tiež zomrú. Myšlienka na smrť sa vždy spája s vedomím nesmrteľnosti vlastnej duše. V perspektíve tejto pravdy smrť nie je koniec, ale len zavŕšenie časného života. Je to veľká transformácia z jedného spôsobu bytia na druhý. Rozum za horizont smrti už nedovidí a pre prirodzený ľudský rozum smrť a všetko s ňou súvisiace zostáva tajomstvom. Toto tajomstvo človekovi odkrýva viera, ktorá predstavuje smrť ako začiatok nového života vo večnosti. Tieto dve svetlá: svetlo prirodzeného rozumu, ktoré hovorí pravdu o našej osobnej smrti a svetlo viery, ktoré zasa hovorí pravdu o tom, čo bude po smrti, dostačujú človekovi, aby sa k nej blížil síce s bázňou, ale bez strachu, s nádejou a bez smútku a aby ju prijal. Smrť nie je na to, aby sme sa my ľudia ňou strašili, ale aby sme sa ňou inšpirovali radostne a zodpovedne žiť. Veď je to brána, za ktorou nás čaká blažená večnosť v Bohu. FARSKÝ LIST 05|2014
3
TÉMA
Celý Tvoj, Mária! TEXT: MARTIN MAJDA, KAPLÁN • SNÍMKY: INTERNET
Keby Panna Mária čo i len tušila, čo bude nasledovať potom, ako povie: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova,“ bez dôvery, veľkej viery a odovzdanosti Bohu by to ľudsky sama asi nikdy nedokázala zvládnuť. Veď okrem mnohých ťažkostí, ktoré musela prežiť, sa nakoniec ešte musela pozerať aj na utrpenie Ježiša, ktorého porodila, na jeho veľké bolesti i na jeho smrť. No ako vieme, s Bohom, ktorý ju za to i odmenil, všetko zvládla. A ako tie všetky kríže máme prijímať a niesť my? Pomôžem si príkladom osobného života jedného človeka, dnes už svätca. Na 22. októbra pripadá liturgická spomienka svätého Jána Pavla II. Keď som uvažoval nad tým, čo by nám pravdepodobne chcel najviac odporučiť zo svojho života do našich životov, jednoznačne mi prichádzajú na myseľ slová jeho celoživotného hesla – TOTUS TUUS (CELÝ TVOJ). Stačí sa pozrieť na jeho testament. Začína ho práve týmito slovami a chce nás všetkých zveriť do rúk Matky Božej: „Totus tuus ego sum. V mene Najsvätejšej Trojice. Amen. „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24, 42) – tieto slová mi pripomínajú posledné zavolanie, ktoré príde vo chvíli, keď to bude chcieť 4
FARSKÝ LIST 05|2014
Pán. Túžim ho nasledovať a želám si, aby ma všetko, čo tvorí môj pozemský život, pripravilo na túto chvíľu. Neviem, kedy príde, ale ako všetko, tak aj túto chvíľu vkladám do rúk Matky môjho Majstra: Totus tuus. V týchto materských rukách nechávam všetko a všetkých, s ktorými ma spojil môj život a moje povolanie. V týchto rukách nechávam predovšetkým Cirkev, ale aj môj národ a celé ľudstvo.“
Som celý Tvoj
Odkiaľ je toto jeho heslo a táto veľká úcta k Matke Božej? Sám o tom píše v knihe Prekročiť prah nádeje: „Spočiatku sa mi zdalo, že sa musím vzdať mariánskej zbožnosti zo svojho detstva v prospech kristocentrizmu. Vďaka svätému Ľudovítovi Grignonovi z Montfortu
som však pochopil, že ozajstná zbožnosť k Božej Matke je kristocentrická.“ A v apoštolskom liste Rosarium virginis Mariae, opierajúc sa o svätého Ľudovíta Grignona, vysvetľuje: „Celá naša dokonalosť spočíva v pripodobňovaní sa Kristovi, v zjednocovaní sa s ním a v zasväcovaní sa mu. Teda najdokonalejšia zbožnosť je tá, ktorá nás najdokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi, zjednocuje s ním a zasväcuje jemu. A keďže Mária je zo všetkého stvorenia najviac pripodobnená Ježišovi, znamená to, že spomedzi všetkých foriem zbožnosti najviac zasväcuje a pripodobňuje našu dušu Pánovi uctievanie Márie, jeho svätej Matky, a že čím viac je srdce zasvätené jej, tým viac je zasvätené Ježišovi.“ Celá formula zasvätenia Ježišovi Kristovi prostredníctvom Panny Márie, ktorú uvádza svätý Ľudovít, a ktorá pochádza už od svätého Bonaventúru, znie: „Totus tuus ego sum, et omnia mea tua sunt, mi dulcissime Jesu, per Mariam, Matrem tuam sanctam.“ (Som celý tvoj a všetko, čo mám, je tvoje, môj najdrahší Ježišu, skrze Máriu, tvoju svätú Matku. Odtiaľto si vybral motto Ján Pavol II. „Totus tuus!“ Zvolil si ho už ako biskup a ponechal si ho aj ako pápež.
Konkrétna odovzdanosť
Veľká úcta a dôvera k Panne Márii sa tiahla naozaj celým jeho životom. Pozrime sa aspoň na niektoré udalosti z jeho života.
Hneď po voľbe za pápeža nastal problém s jeho erbom. Odborníci na heraldiku nesúhlasili s tým, aby si ponechal erb s krížom a písmenom M, ktoré mal už ako biskup a ktoré symbolizovalo Pannu Máriu pod krížom, no on si ho presadil. Jeho prvé slová po voľbe za pápeža boli: „Bál som sa prijať toto menovanie, ale prijal som ho v duchu poslušnosti k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a v absolútnej dôvere v jeho Matku, blahoslavenú Pannu Máriu.“ Rok 1987 vyhlásil za mimoriadny Mariánsky rok, venovaný úvahám o Márii, Matke Božej a matke Cirkvi. A v tom istom roku vydal aj encykliku o Panne Márii - Redemptoris Mater. Po atentáte pri prvom verejnom vyhlásení hovorí: „Zjednotený s Kristom, kňazom a obeťou, ponúkam svoje utrpenie
za Cirkev a za svet. Tebe, Mária, opakujem – Totus tuus.“ A do testamentu v tomto období, reagujúc na atentát, dopisuje: „Oveľa viac cítim, že sa nachádzam úplne v Božích rukách a neustále zostávam k dispozícii svojmu Pánovi, zverujem sa jemu v jeho Nepoškvrnenej Matke (Totus tuus).“ Krátko pred smrťou, po tracheotómii, Ján Pavol II. stratil hlas a na papier vtedy napísal: „Čo ste mi to spravili?! Ale... Totus tuus!“ Chcel vyjadriť bolesť zo straty hlasu a zároveň pripravenosť úplne sa zveriť Márii. A počas posledného požehnania Urbi et orbi, ktoré máme mnohí v živej pamäti, keď nemohol nič povedať, kardinál Stanislav Dziwisz spomína: „Svätý otec bol hlboko dojatý, rozčarovaný a zároveň vyčerpaný. Ľud na námestí tlieskal,
volal ho, ale on na sebe cítil bremeno bezmocnosti a utrpenia. Pozrel sa mi do očí a povedal: ‚Asi by bolo lepšie, keby som zomrel, keď už nemôžem plniť poslanie, ktoré mi bolo zverené.‘ Chcel som odpovedať, no on dodal: ‚Nech sa stane tvoja vôľa... Totus tuus.‘ Nevyjadrovalo to rezignáciu, ale odovzdanie sa Božej vôli.“
Naše osobné Totus tuus
Nech sa aj pre nás stáva Totus tuus mottom našich životov. Nech sa stáva najhlbšou túžbou našich duší a modlitbou, ktorou sa obraciam na Krista prostredníctvom Panny Márie, ktorej neustále opakujeme Totus tuus. A slovo Totus je pre nás zároveň aj spytovaním svedomia, čo všetko nám ešte chýba, aby platilo v našich životoch Totus tuus – som CELÝ tvoj.
Prijať! Na mailovej pošte mám funkciu s názvom Prijať všetky nové správy. Stačí sa rozhodnúť, kliknúť a ak je nová pošta, presunie sa ku mne. Každý deň dostávam nové správy: od ľudí i od Boha. A nielen správy: sú tam aj výzvy, zadania, domáce úlohy, trampoty, nepríjemnosti, ale aj chvíle šťastia a pohody. Moja odpoveď je zakaždým áno. Áno, chcem prijať novú poštu, čo mi prichádza. Nielen preto, aby som sa dozvedel, ako sa má môj brat či sestra, ale aj to, ako som na tom ja sám. S čím môžem u seba rátať, v čom opäť sklamem sám seba, v čom zlyhám a v čom obstojím. Chceš trpieť? Pýta sa ma môj Učiteľ. Ja sa nadychujem a stláčam odpoveď áno. Daniel Hevier, spisovateľ
FARSKÝ LIST 05|2014
5
UDALOSTI VO FARNOSTI Ďakovali sme za tohtoročnú úrodu
Nebesia rozprávali o sláve Boha
Ú
častníci tohtoročného Mariánskeho výstupu na Choč mohli slová devätnásteho žalmu zakúsiť na vlastnej koži. V nedeľu 5. októbra sa konal XXIV. ročník výstupu, ktorý sa niesol v znamení desiatku ruženca svetla – „ktorý sa premenil na vrchu Tábor“. Stúpanie na malebný oravský vrch začalo z parkoviska vo Valaskej Dubovej, odkiaľ si hojný počet účastníkov niesol v srdciach svoje úmysly. Deti, mladí či starší, všetci si počas výstupu mohli vychutnať nádherné počasie i krásne začínajúcu jeseň, ktorá vyčarila úsmev na tvári nejedného turistu. Výstup bol pre niektorých náročný, ale všetci sa tešili z prekrásneho výhľadu zo samotného vrcholu. Oblaky a jesenná inverzia vyčarovala nezabudnuteľne krásne scenérie. Krátke zamyslenia pripravené saleziánmi spolupracovníkmi, nás vtiahli do desiatku ruženca svetla, nad ktorým sme sa mohli zamyslieť.
Slávnostný víkend
T
Snímky: Adam Skirčák 6
FARSKÝ LIST 05|2014
ohtoročný druhý septembrový víkend sa veriaci mali možnosť zúčastniť celodekanátnej púte do Hornej Lehoty a odpustovej slávnosti v Kostole Povýšenia sv. Kríža na Brezovci. V sobotu 13. septembra sa z príležitosti jubilejného roku Sedembolestnej Panny Márie zúčastnili na sv. omši v Hornej Lehote veriaci a kňazi z celého Dolnokubínskeho dekanátu. Oslava tohtoročnej patrónky začala o 9.00 hod. svätým ružencom. Po ňom nasledovala sv. omša, ktorú celebroval pán dekan Ľubomír Pekarčík (iniciátor tejto zjednocujúcej slávnosti). Slávnostný kazateľ Dušan Seman, farár zo Zázrivej, priblížil veriacim sedem bolestí Panny Márie. Atmosféru sv. omše povznášal spev približne 120 členného zboru, ktorý viedol skúsený dirigent, vdp. Štefan Tuka, farár v Dlhej nad Oravou. Toto veľké teleso tvorili zbory z Dolného Kubína, domáci zbor z Hornej Lehoty, a tiež speváci farností Pucov a Dlhá nad Oravou. Zastúpené v ňom
Najväčším bonusom pre všetkých bola sv. omša slávená na samotnom vrchole, ktorú celebroval pán kaplán Peter Križian. A tak ako sa Ježiš premenil na vrchu Tábor, aj my sme mohli byť veľmi blízko premeneného Ježiša, ktorý k nám prišiel v Eucharistii. Dobrá nálada, pohostinnosť a úprimné úsmevy na tvárach pomohli vytvoriť milé spoločenstvo po sv. omši. Panna Mária držala počas celého výstupu nad všetkými ochrannú ruku a všetci sa mohli v zdraví vrátiť späť. Monika Kočalková Snímka: Martin Farbák
boli všetky vekové kategórie, čo prispievalo k vzájomnému obohateniu a jednote spevákov. Po sv. omši nechýbalo láskavé pohostenie domácich veriacich. Nasledujúci deň v nedeľu sme pokračovali v slávnostnom duchu v našej farnosti. O 10.00 hod. sa konala odpustová slávnosť v Kostole Povýšenia Sv. Kríža, sprevádzaná zbormi našej farnosti. Jej celebrant a slávnostný kazateľ vdp. Viktor Pardeľ sa v homílii zameral na históriu kríža a jeho dôležitosť v našom živote - kríž nesený spolu s Kristom nás zdokonaľuje a pripodobňuje jeho konaniu. „Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.“ (1 Kor 1,18) Myslím, že tento víkend bol zaujímavou hudobnou skúsenosťou pre zbory, možnosťou zjednotenia veriacich a kňazov nášho dekanátu a zároveň ponúkol všetkým účastníkom duchovné obohatenie. Miriam Nováková Snímka: Veronika Jurčíková
Žiaci Cirkevnej školy ďakovali starým rodičom
Záver prázdnin v stovežatej Prahe
M
ladí z našej farnosti si na konci prázdnin odskočili na pár dní do hlavného mesta našich susedov. 50 zboristov spolu s priateľmi Mládežníckeho zboru v sobotu 30. augusta nasadlo do autobusu a spolu sa vybrali za posledným dobrodružstvom leta. Hneď po príchode na nich čakala vyhliadková plavba po Vltave, prechádzka po centre a podvečer svätá omša v chráme Panny Márie Snežnej, po ktorej si spolu aj zaspievali. Hneď ako sa zotmelo, vybrali sa obdivovať toto krásne mesto ponorené do tmy, napríklad Hradčany z Karlovho mosta. V nedeľu skoro vstávali aby stihli
Kritérium lásky potvrdené
V
treťom tohtoročnom čísle Farského listu sme priniesli informáciu o tom, že si členovia dolnokubínskeho Tretieho rádu svätého Františka pripomenuli dvadsiate výročie prvého skladania večných sľubov. Dvadsať rokov prežívali v porozumení, odriekaní, v spoznávaní, obetovaní, v modlitbách, v účasti na svätých omšiach, v „lúskaní“ ružencov, v adorácii. To všetko v Božom náručí pod patronátom svätého Františka. A keďže išlo o krásne výročie, cez leto to spoločne aj primerane oslávili. Vybrali ľahko dostupné miesto – kaštieľ v Mokradi – a už týmto výberom začali plánovať všetko do posledného detailu. Od načasovania začiatku slávnosti (aby vyhovovala všetkým z celého regiónu Oravy), cez prípravu svätej omše až po krásnu poobednú „záhradnú slávnosť“ –
omšu v najvzácnejšej katedrále českého národa – v Katedrále Svätého Víta, čo bol určite jeden z najväčších zážitkov tejto „púte“. Aj keď začalo pršať, Petřín im poskytol skvelý výhľad pre počítanie, či má Praha skutočne sto veží. V zrkadlovom labyrinte sa zabávali na krivých zrkadlách, v múzeu voskových figurín sa fotili so známymi osobnosťami a na Václaváku so svätým Václavom. Vyšehrad zas ponúkol iný pohľad na mesto a na Staromestskom námestí sledovali už dlhé roky obdivovaný orloj. Cestou domov sa zastavili ešte v pútnickom Velehrade. Domov prišli síce vyčerpaní, ale plní zážitkov a milostí, ktoré doznievajú aj v jeseni. Ida Hanušniaková Snímka: Veronika Jurčíková
opekačku a pohostenie na nádvorí kaštieľa. Celou slávnosťou si len potvrdili, že hlavným kritériom ich života je kritérium lásky. Utvrdili sa i vo vedomí, že sa majú o koho oprieť, že si navzájom pomáhajú, vypočujú sa, že sa spolu delia s radosťami i bolesťami a že to všetko je úžasná sila a milosť Božia. Z celého srdca stále ďakujú Všemohúcemu za toto spoločenstvo a aj touto cestou zároveň pozývajú nových záujemcov. Veď srdce plné radosti, pokoja a božej milosti si nechcú nechať len pre seba. Mária Vojteková Snímka: archív autorky
Snímky: Karol Tokár FARSKÝ LIST 05|2014
7
UDALOSTI VO FARNOSTI o mladých neznamená len výlety do hôr, spoločné sledovanie filmu či športové turnaje, ale predovšetkým osobný a úprimný čas strávený s tými najbiednejšími a najopustenejšími. Sú to siroty, deti bez domova, sexuálne zneužívané a vykorisťované deti a mladí, detskí vojaci, obete vojnových konfliktov, utečenci... Až na kapitule pri rozprávaní sa so sestrami z rôznych kútov sveta som si tak reálne uvedomila bohatstvo našej krajiny, našej tradície a hodnôt, ktoré sú ešte niekde hlboko v nás po našich prarodičoch zasiate,“ hovorí Júlia Čižmárová. Eva Murínová Snímky: archív J. Čižmárovej
Generálna kapitula sestier saleziánok
V
Ríme sa v dňoch od 8. septembra do 15. novembra 2014 koná už v poradí 23. generálna kapitula sestier saleziánok. Zúčastňuje sa na nej 194 sestier. Začiatok generálnych kapitúl FMA sa datuje od roku 1872, kedy bol inštitút založený. Odvtedy sa opakujú každých šesť rokov. Slúžia na prehodnotenie a podávanie návrhov na skvalitnenie saleziánskeho života. Okrem toho sa tam zvyčajne volí nová generálna predstavená a jej rada na nasledujúce obdobie. Témou tohtoročnej kapituly je Byť dnes spolu s mladými domom, ktorý evanjelizuje. Toto heslo sa v jej priebehu rozpra-
Misie očami dobrovoľníkov
D
on Bosco sníval o tom, že saleziáni i sestry ponesú radostnú zvesť o Božej láske do mnohých končín zeme. O tom, že v dnešnej dobe existuje veľa ľudí ochotných ponúknuť svoj život a voľný čas pre blížnych, sme sa presvedčili aj počas misijnej nedele v saleziánskom stredisku Dominika. „V priebehu ročnej prípravy na misijný tábor pre deti som pochopila, že Boh ma volá zostať tu na Slovensku a venovať sa
8
FARSKÝ LIST 05|2014
cuje do šesťročného programu. Slovenskú provinciu tento rok reprezentuje provinciálka sestier Janka Kurkinová a jej vikárka Monika Skalová. Mladých na osobitnom víkendovom programe zastupovala Júlia Čižmárová, Dolnokubínčanka, bývalá šéfredaktorka nášho Farského listu, ktorá je predsedníčkou Laury, združenia mladých. Táto jej účasť potvrdzuje aj pokrokovosť a inovatívnosť kapituly, pretože prvý raz sa jej zúčastňujú aj mladí ľudia z rôznych krajín sveta „Keď som sa pripravovala na stretnutie v Ríme, do rúk sa mi dostal pracovný dokument, ktorý bližšie rozoberal heslo kapituly. Veľmi ma zaujala kapitola o náročnosti evanjelia vo svete, kde sú rôzne formy chudoby. Zamýšľala som sa nad situáciou v niektorých krajinách, kde starostlivosť deťom zo sociálne slabých rodín. Deťom, ktorým chýba výchova v rodine, sú zanedbané po mnohých stránkach,“ spomínala vo svojom svedectve Lucka Podstrelená. To, že Boh volá svojich učeníkov na rozmanité miesta, o ktorých možno ani len netušíme, sme sa dozvedeli od pani Boženky Červeňovej, ktorá spolu so svojím synom saleziánom zažívala misijné skúsenosti v Azerbajdžanskom Baku. Okrem jej vzácnych skúseností, ktoré sa dotkli nášho srdca a priblížili nám život ľudí v tejto krajine, sme mali možnosť ochutnať şekerburu (špeciálny sladký koláč obľúbený v Azerbajdžane). Ako tretia v poradí zakončila toto príjemné nedeľné popoludnie sestra Elena slovami: „Na Slovensku sa nemusím báť, že sa naša rodina dostane do kolobehu krvnej pomsty.“ Pri týchto slovách sme si uvedomili bezpečie, ktoré nám naše rodiny ponúkajú a zároveň povinnosť tento dar chrániť. Možnosť spoznať misijné destinácie, kultúru a život ľudí v „krajine orlov“ a v „krajine vetra a ohňa“, vyskúšať si typické
dievčenské šaty či klasické topánky jednoduchých ľudí, naučiť sa počítať do troch po albánsky - aj to patrilo k misijnej nedeli. Elena Caunerová, FMA Snímky: autorka
ROZHOVOR
Kľúč od každého ľudského srdca je v nás TEXT: IDA HANUŠNIAKOVÁ • SNÍMKA: ARCHÍV PK
Keď sme sa v Mládežníckom zbore učili pieseň Buď vôľa tvoja, vedeli sme, že jej autorom je nejaký Krížik. Viac sme o ňom nevedeli. Začiatkom tohto leta k nám do farnosti prišli noví kapláni a my sme boli prirodzene zvedaví, kto to vlastne prišiel. A jeden z nich bol práve Krížik, teda pán kaplán Peter Križian, ktorý k nám prišiel ako novokňaz. Už sa tu trochu udomácnil, tak sme mu položili niekoľko otázok. Mladí z našej farnosti, ale aj takmer z celého Slovenska vás poznajú pod prezývkou Krížik. Ako vznikla? Prezývka „Krížik“ je odvodená od môjho priezviska a vznikla, keď som v roku 2006 bol u františkánov v Trstenej. Boli sme tam v postuláte traja Petrovia a prirodzene nás bolo treba nejako rozlíšiť, aby sme na každé oslovenie nereagovali všetci traja. A vtedy tam padol návrh, že keďže sa volám Križian, mohol by som byť Krížik a odvtedy som Krížik. Pochádzate z Liptovského Mikuláša, z mestskej časti Okoličné. Prezradíte nám niečo o sebe a vašej rodine? Pochádzam z Liptovského Mikuláša, kde som sa v roku 1984 narodil aj vyrástol. Od malička som mal veľmi rád prírodu, zvlášť tú liptovskú, ktorá mi veľmi prirástla k srdcu. V Liptovskom Hrádku som navštevoval Strednú drevársku školu, ale aby som bol úprimný, veľmi zručný v „stolárčine“ som nikdy nebol a zostalo to tak dodnes. Boh túžby môjho srdca viedol iným smerom. Boli to túžby byť viac s ľuďmi a pre ľudí. Začal som ich napĺňať počas môjho 7-ročného pôsobenia v detskej organizácii eRko, kde sme spolu s ďalšími mladými ľuďmi pracovali s deťmi. Boh už vtedy veľmi dobre vedel, kam ma smeruje, a veruže ma tam aj dostal. Stalo sa to práve v tomto roku, keď som sa z jeho milosti mohol stať kňazom. A niečo o mojej rodine? Nuž, mám milujúcich rodičov, dvoch mladších súrodencov a milióny bratov a sestier. Je krásne mať takú veľkú rodinu. No a jeden z mojich mladších súrodencov je taktiež kňazom, je kaplánom v Spišskej Belej. Kedy ste začali vnímať povolanie stať sa kňazom? Prvýkrát mi táto myšlienka tak serióznejšie napadla, keď som mal 15 rokov, a odvtedy
V našej farnosti máte na starosti prvoprijímajúce deti. Čo sa vám na práci s nimi najviac páči? V podstate takmer jediná príležitosť, kedy som s nimi všetkými v kontakte, sú pravidelné detské sväté omše. A tie sú pre mňa veľmi krásne. Vždy som mal deti rád pre ich úprimnosť, jednoduchosť, bezhraničnú dôveru a pravú radosť. My dospelí sme často úplne opační, sme samá komplikovanosť, plní nárokov, domýšľavosti, morálnych výhrad a bezočivých kompromisov. A presne toto sú dôvody, pre ktoré mám tak rád aj detské sväté omše. Práve tam sa od detí stále nanovo učím, na čo vo svojom živote nemám zabúdať. Myslím, že tí, ktorí na detské sväté omše chodia, vedia, o čom hovorím. Zaujať deti a najmä teenagerov nie je jednoduché... Máte nejaký špeciálny recept? Kňazom som ešte veľmi krátko, ale už aj pred tým som si pri práci s deťmi alebo mladými začal uvedomovať jednu skutočnosť, ktorá sa mi teraz stále viac potvrdzuje: Jediný kľúč, ktorý „pasuje“ do zámku ľudského srdca je pravdivá, nehraná, neúradná, pokorná, radostná a k sebadarovaniu siahajúca ľudskosť.
som nad tým uvažoval častejšie. Samozrejme, stále sa to striedalo – raz som túžil slúžiť Bohu i ľuďom ako kňaz, inokedy zas som sníval o tom, že raz budem mať ženu a deti a budem dobrým otcom. Takto sa to striedalo niekoľko rokov, no postupne Boh tak riadil veci, že vo mne spontánne zvíťazila túžba po kňazstve. Ale to je dlhý príbeh, nedá sa to takto v niekoľkých vetách povedať.
Keď ste sa dozvedeli, že vaše prvé pôsobisko bude Dolný Kubín, čo vám vtedy prebehlo hlavou? Bolo to tesne po našej kňazskej vysviacke. Keď nám otec biskup dával dekréty, každého sa najprv spýtal, kam si myslí, že pôjde. Ja som si myslel viacero miest, ale Dolný Kubín mi veru nenapadol. No potešil som sa, lebo hneď som si spomenul na ľudí, ktorých som z Kubína už poznal, a sú to naozaj dobrí ľudia, s ktorými som sa vždy rád stretol. Teraz môžem skonštatovať, že to zďaleka nie sú jediní dobrí ľudia v Dolnom Kubíne. Takmer denne spoznávam nových. A naozaj som Bohu veľmi vďačný za nich, aj za to, že môžem byť práve v tomto meste.
Ktorá je vaša obľúbená pasáž z Písma? Boh to robí tak, že vždy sa ma dotkne niečím novým, a teda aj tie obľúbené pasáže sa dosť menia podľa toho aktuálneho dotyku. Keď však nad tým uvažujem, predsa len je jedna pasáž, ktorá sa ma dotkne vždy, keď sa s ňou stretnem. Je to práve stať, kde Ježiš vyzdvihuje deti a hovorí, že im patrí Božie kráľovstvo. Stále viac spoznávam, prečo to tak je, a prečo práve ony majú k nebu tak blízko. Povedal som si, že nikdy nedovolím dospelosti, aby mi ukradla detské srdce. Vlastne o tom hovorí aj jedna moja pieseň s názvom „Ako deti“. Aké máte záľuby, čomu sa venujete vo voľnom čase? Ako som už spomenul, mám veľmi rád prírodu. Okrem toho medzi moje záľuby patrí gitara a spev. Toto tiež bola jedna veľká túžba, ktorú kedysi Boh vložil do môjho srdca, aby ju neskôr naplnil, keď som mohol nahrať a vydať dve CD-čka s mojimi autorskými piesňami a 4 roky chodiť po celom Slovensku a koncertovať. Na jednej strane ma to naozaj bavilo a napĺňalo a na druhej strane som videl, ako sa cez tie piesne Boh dotýka mnohých ľudských sŕdc. Dodnes som mu veľmi vďačný, že som mohol byť Jeho nástrojom, cez ktorý hovoril k ľuďom. No a okrem toho si rád vypočujem dobrú hudbu, pozriem zaujímavý film, prečítam pútavú knižku, či porečním s fajn ľuďmi. Jednoducho mám rád všetko krásne, čo sa dotýka môjho života. FARSKÝ LIST 05|2014
9
AKTUÁLNE
Víria vám hlavou otázky o odpustkoch? Opäť je tu obdobie, keď viac spomíname a modlíme sa za našich zosnulých. Viac sa v mysli zaoberáme slovíčkom „odpustky“, možnosťou ich získania pre duše v očistci... Keďže stále je okolo tejto témy veľa otázok, skúsime v odpovediach priniesť vysvetlenie aj v nasledujúcom príspevku.
bo kaplnku a pomodliť sa modlitbu Pána a urobiť vyznanie viery (Verím v Boha). Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: - svätá spoveď (krátko predtým alebo potom) - sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň) - modlitba na úmysel Svätého otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva Otcu) Okrem toho vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému. Tieto odpustky možno získať odpoludnia predchádzajúceho dňa (teda 1. novembra) až do polnoci určeného dňa.
Aké podmienky treba splniť, ak chceme získať odpustky dušiam v očistci aj v prvých ôsmich novembrových dňoch? Od 1. do 8. novembra tiež môžeme získať úplné odpustky pre duše v očistci, ak nábožne navštívim cintorín a aspoň mysľou sa pomodlím za zosnulých. Treba splniť aj ďalšie podmienky, uvedené v predchádzajúcej odpovedi. Jedna svätá spoveď však stačí na všetky odpustky.
Načo sú nám odpustky? Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi sú odpustky odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Časný trest je následkom každého hriechu. Pre lepšie pochopenie uvediem príklad: Predstavme si deti, ktoré sa hrajú na ulici s loptou. Kopnú ňou do susedkinho okna a rozbijú ho. Pani suseda vyjde na ulicu nahnevaná. Deti sa priznajú a ona pre svoju lásku k nim sa upokojí a odpustí im, že to urobili. Povie im však, že bude dobré, aby škodu nahradili. Nech sa s pomocou svojich rodičov postarajú o to, aby jej okno znovu zasklili. Podobne je to aj s hriechom, ktorý človek spácha. Vinu nám Boh odpustí vo sviatosti zmierenia, ale to, čo sme hriechom spôsobili, musíme nahradiť. Nahrádzame to modlitbou a pokánim, často rôznymi utrpeniami. Ak toto vynahradenie nie je dostatočné tu na zemi, musíme tieto škody spôsobené hriechom vynahradiť v očistci. Cirkev však ponúka prostriedok, pomoc cez odpustky, kedy nám tieto škody môžu byť odpustené (jednoducho, akoby pani suseda odpustila deťom aj to, aby jej okno museli zaskliť a ona by si to dala urobiť na svoje vlastné náklady). Odpustky môžu byť čiastočné alebo úplné - podľa toho, či oslobodzujú od 10
FARSKÝ LIST 05|2014
časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Pre koho sú odpustky určené? Odpustky môžeme získať pre seba alebo pre duše zomrelých (vždy je potrebné si vzbudiť úmysel). Máme obrovskú možnosť tu na zemi pomôcť sebe samým, ale aj dušiam zosnulých, pretože po našej smrti túto možnosť už mať nebudeme.
Ako ich môžeme získať? Najprv musím mať v sebe túžbu získať odpustky. Získavajú sa prostredníctvom Cirkvi modlitbou, skutkami milosrdenstva, nábožnosti, pokánia alebo lásky. My, ktorí ešte žijeme na tejto zemi, môžeme využiť aj určené dni v roku, v ktoré môžeme odpustky získať. Okrem toho sú výnimočné udalosti, kedy môže Svätý otec alebo diecézny biskup vyhlásiť možnosť získania úplných odpustkov, napr. v jubilejnom roku, na púti ap. Nie sú však kúpením si vstupenky do neba či rozhrešením za hriechy. Môžeme získať odpustky aj pre zomrelých? Áno. V deň Spomienky na všetkých zosnulých, teda 2. novembra, každý veriaci, ktorý chce získať úplné odpustky dušiam v očistci, by mal nábožne navštíviť kostol ale-
Musím ísť naozaj aj na cintorín alebo sa stačí pomodliť doma? Návšteva cintorína je jednou z podmienok, ktoré určila Cirkev. Často si to vyžaduje našu obetu, no efekt je neporovnateľný a stojí to za to. Chorí a tí, ktorí z vážnych dôvodov túto podmienku nemôžu splniť, sa môžu spojiť s Cirkvou v úprimnom úmysle. Na cintoríne je potrebné modliť sa pri hlavnom kríži? A čo vtedy, ak je cintorín zamknutý? Modlitba pri hlavnom kríži nie je podmienkou. Spokojne sa môžeme pomodliť pri hrobe našich blízkych. V prípade zamknutého cintorína a modlitby „pri bráne“ Boh opäť pozerá na ochotu a úmysel nášho srdca.
Petra Jurčáková Snímky: internet
Drahí birmovanci! Teším sa, že sa chcete pripravovať na prijatie sviatosti birmovania a verím, že táto naša spoločná príprava bude pre nás vzájomne obohacujúca. Chcel by som, aby ste ju prežili najlepšie, ako viete, a zároveň pozývam do tejto prípravy aj rodičov birmovancov i celú našu farnosť. Rodičov povzbudzujem, aby so svojimi deťmi aspoň niekedy prehodili pár slov o tom, čo sa na sv. omšiach nové dozvedeli, či boli na sv. spovedi alebo ako sa im darí v škole na náboženstve... Najvzácnejšie ale je, ak im svojím životom dávate dobrý vzor a príklad. V krátkosti vám ponúkam prehľad pravidiel, ktoré platia počas prípravy na birmovku: Birmovanci, dostali ste kartičky, ktoré je potrebné „dopĺňať“ podpismi. • Účasť na piatkových sv. omšiach, sv. omšiach v nedele a prikázané sviatky budú podpisovať rodičia birmovanca. • Sviatosť zmierenia vám podpíše kňaz. • Aktivity v rámci farnosti vám podpíšu animátori, katechéti, rehoľníci, kňazi... Tiež si tam napíšete, o akú aktivitu išlo. Je potrebné, aby ste mali vyplnené všetky riadky na kartičke. Na výber budete mať z množstva aktivít, ktoré budú uverejňované na internete, ale vždy sa vám ponúknu aj pri sv. omšiach. Napr.: miništrovanie, spevokol, rôzne aktivity počas sv. omše, predmodlievanie sv. ruženca, krížovej cesty, športové a kultúrne aktivity... • Povinné stretnutia v skupinkách, ktorých bude maximálne 5 a časovo budú trvať asi hodinu, vám podpíšu animátori. Rozpis skupiniek je na internete a na nástenke v kostole na Brezovci. Záverečná skúška: Pri sv. omši ste dostali texty so základnými modlitbami a rozobratými prikázaniami. Na internete sú zverejnené otázky, ktoré budú tiež obsahom skúšky. Otázok je 85. Môžete si všimnúť, že iba niektoré sú podčiarknuté – tie treba vedieť na 100% - ostatné otázky môžete vysvetliť aj svojími slovami. Úvahy: Počas prípravy vám postupne ponúkneme asi 4 krátke námety, témy, ku ktorým napíšte veľmi krátko svoju úvahu – maximálne 4-5 viet. A tie potom donesiete na sv. omšu a tam ich pozbierame. Všetky podmienky i aktuálne informácie nájdete aj na internete (http://rkcdolnykubin.sk/birmovanci/, https://www.facebook.com/ birmovkadk/timeline) Želám vám, aby ste sa dobre pripravili na prijatie sviatosti birmovania, aby z vás vyrástli dobrí a zodpovední kresťania.
VEĽK Á
VÝZVA
Adoptujte si birmovanca!
V
šetkých veriacich v našej farnosti pozývam k modlitbe za birmovancov. Prebieha aktivita „Adoptuj si birmovanca“, kde ste si po nedeľných sv. omšiach mohli vybrať konkrétneho birmovanca a počas celej prípravy sa za neho modliť. Ak ste si žiadneho nevybrali, môžete sa modliť za niektorého konkrétneho, alebo na úmysel za všetkých. Už vopred aj v mene birmovancov za každú modlitbu ďakujem! Martin Majda, kaplán zodpovedný za prípravu birmovancov
FARSKÝ LIST 05|2014
11
ZO SVETA CIRKVI Stretnutie zástupcov náboženských zoskupení s biskupom
V
máji 2014 poslal biskup Štefan Sečka výzvu na zaregistrovanie katolíckych zoskupení (skupín, spoločenstiev, hnutí a združení) v Spišskej diecéze. Zaregistrovalo sa 189 zoskupení, v ktorých je vyše 11 tisíc veriacich. Cieľom generálneho vikára Antona Tyrola a biskupa Štefana Sečku je, aby náboženské zoskupenia vo farnostiach a vedenia farností mali dobrú spoluprácu. „Keď bude spolupráca dobrá na farskej úrovni, budeme o krok bližšie k tomu, aby sme vedeli jednotne spolupracovať aj na úrovni dekanátov a celej diecézy,“ vysvetlil generálny vikár Anton Tyrol. Kvôli tomuto cieľu vyvíja vedenie diecézy aktivity na zaevidovanie všetkých náboženských zoskupení v diecéze a 20. septembra zorganizovalo na Katolíckej univerzite v Ružomberku stretnutie vedenia farností so zástupcami náboženských zoskupení. Ako konštatoval otec biskup Sečka: „Spoločnými silami pod vedením Ducha Svätého sa chceme stretnúť a premyslieť ponuky aj očakávania našich kňazov a rovnako aj vás, čo sa stretávate v skupinách a formujete si duchovný život podľa určitých cieľov, ktoré ste vo svetle Ducha Svätého spoznali ako dôležité.“ Na stretnutí každé spoločenstvo prezentovalo referát o tom, aké iniciatívy ponúkajú vedeniu
Kňazi Spišskej diecézy v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie
Okolo 200 spišských kňazov so svojimi biskupmi a množstvom veriacich sa zišlo v stredu 15. októbra 2014 v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade. Boli to mimoriadne celodiecézne kňazské rekolekcie zvolané diecéznym biskupom Mons. Štefanom Sečkom pri príležitosti Roka Sedembolestnej Panny Márie, ktorý sa chýli ku koncu. Biskup v homílii vychádzal z príhovoru Svätého otca Františka kňazom z júla tohto roka. V príhovore vysvetlil spiritualitu diecézneho kňaza, jeho vzťah k biskupovi a k ostatným veriacim. Pri svätej omši diecézny biskup povzbudil svojich kňazov k radostnému ohlasovaniu evanjeliového posolstva. V ďalšej časti rekolekcií si kňazi vypočuli prednášku s názvom "Vykú-
12
FARSKÝ LIST 05|2014
farností a aký priestor od neho očakávajú. Naopak kňazi ako predstavitelia vedenia farností prezentovali, čo očakávajú od náboženských zoskupení a aký priestor im ponúkajú. Takto sa mali obe skupiny konfrontovať a zistiť, čo vlastne od seba očakávajú a čo ponúkajú pre vzájomnú spoluprácu. Podobné stretnutia sú veľmi dôležité a veríme, že sa budú opakovať, lebo jedno stretnutie nestačilo na konštruktívnu debatu medzi zoskupeniami a kňazmi a pre mnohých bolo skôr prvotným vzájomným spoznávaním sa. Martin Farbák
Jakubská pútnická cesta
P
utovať k svätému Jakubovi do Santiaga de Compostela je v súčasnosti možné zo všetkých miest Európy. Nie všetci však majú z rôznych dôvodov možnosť putovať až do Španielska a zároveň chcú naplniť svoje očakávania po stretnutí s tradíciami, spiritualitou a históriou miest. Preto vzrastá popularita pútnických ciest aj v iných krajinách, ktoré pripravujú vlastné Jakubské cesty. Nie je to síce putovanie na miesta zázrakov a k relikviám svätých, no hlboký duchovný impulz k zamysleniu sa nad vecami tohto sveta a svojím životom im nemožno uprieť. Viera a spiritualita, poznanie a sebapoznanie, objavenie svojich hraníc, turistika a umenie, príroda a človek, zážitok a hra, cesta a legenda, to všetko tvorí príťažlivý celok uprostred reality našej doby, ktorý priťahuje na Jakubskú cestu desaťtisícky ľudí ročne. Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013 - sa prostredníctvom mnohých partnerov pripo-
pený svet spolu so Sedembolestnou" od generálneho vikára Nitrianskeho biskupstva Mons. Petera Brodeka. Objasnil v nej pokoru Panny Márie ako jej najúčinnejšiu vlastnosť v službe vykúpenia ľudstva. Podobné vlastnosti sú silou každej evanjelizácie, a to aj v dnešných časoch.
Zomrel spoluzakladateľ Spoločenstva Fatima
Členovia Spoločenstva Fatima sa 16. októbra rozlúčili s kňazom Rudolfom Fibym. Ten po ťažkej chorobe zomrel v 69. roku života, v 40. roku členstva v spoločenstve Fatima a v 37. roku kňazstva. Spoločenstvo Fatima zakladal spolu so Silvestrom Krčmérym a Vladimírom Juklom. V období komunistického režimu bol tento vedec matematik tajne vysvätený za kňaza a aj v čase slobody okrem kňazskej služby pracoval aj ako
jilo k tejto európskej Jakubskej ceste prvou trasou na Slovensku, a to z Košíc do Levoče. V novembri 2013 ju požehnal prešovský pomocný biskup Milan Lach, SJ. Prvý rok existencie má teda za sebou. Počas leta ju prešlo viac ako 150 mladých pútnikov i rodín s deťmi z 12 krajín. Plánuje sa aj rozšírenie tejto cesty do všetkých diecéz a regiónov na Slovensku, dokonca do troch rokov aj prepojenie s Poľskom, Rakúskom, Maďarskom a Českom. Trasa prechádza aj cez Thurzov pri Gelnici, kde v septembri požehnali novú sochu sv. Jakuba, ktorá bola pre Jakubskú cestu na Slovensku špeciálne vyrobená v Santiagu de Compostela. Zároveň tam požehnali aj Oázu pokoja, ktorá bude slúžiť pútnikom na odpočinok a načerpanie síl pri Thurzovskom jazere. -tk kbs-
Kampaň Sviečka za nenarodené deti
F
órum života čoskoro začne ďalší ročník kampane s názvom Sviečka za nenarodené deti. Je kampaňou, ktorá má tri dimenzie – duchovnú, vzdelávaciu a praktickú. Združenie pripomína, že sa často stretávame s otázkou, na čo sú použité peniaze z každoročnej verejnej zbierky, ktorá sa s projektom spája, pretože ľudia – celkom pochopiteľne – neradi prispievajú na príliš všeobecné a neoverené záležitosti. „Je v našom vlastnom záujme, aby sme boli čo najkonkrétnejší a najtransparentnejší,
robotník v košickej firme. Čulé boli jeho kontakty a apoštolát v Sovietskom zväze. Rudolf Fiby bol predstaveným spoločenstva Fatima v roku 1988, keď sa konala Sviečková manifestácia.
O Andrejovi Hlinkovi
Informácie o živote a diele kňaza, politika a publicistu Andreja Hlinku nájdete na novej internetovej stránke AndrejHlinka.sk. Podnetom pre vznik tohto projektu je 150. výročie jeho narodenia, ktoré si verejnosť pripomenula 27. septembra tohto roku. Odborným garantom stránky je prof. Róbert Letz, vedúci Katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Cieľom tohto internetového projektu je objektívne a pravdivo predstaviť významnú osobnosť slovenských dejín Andreja Hlinku a priblížiť ho širokému publiku. Prinášaním
pretože je samozrejmé, že pre ľudí sú najpresvedčivejšie projekty, ktorých sa – metaforicky povedané – môžu priamo dotknúť,“ hovorí Marcela Dobešová, predsedníčka občianskeho združenia Fórum života, ktoré združuje 47 organizácií na ochranu života, ľudskej dôstojnosti a rodiny z celého Slovenska. „Fungujeme viac ako desať rokov a táto verejná zbierka je základným a často jediným zdrojom pre financovanie našich celoročných aktivít v oblasti prevencie, advokácie a konkrétnej pomoci. Môžeme spomenúť napríklad pravidelnú kampaň 25. marec – Deň počatého dieťaťa a organizáciu verejných zhromaždení za život a rodinu vo všetkých krajských mestách na Slovensku, spoluorganizáciu Národného týždňa manželstva, Dňa rodiny; dôležité je mať erudovaných odborníkov v oblasti legislatívy, psychológie. To všetko sú iniciatívy, ktorých propagácia aj realizácia sú finančne veľmi náročné záležitosti a tie dokážeme pokryť práve vďaka peniazom vyzbieraným počas Sviečky za nenarodené deti,“ upresňuje predsedníčka združenia. Vlaňajšia verejná zbierka v rámci kampane sa konala v dňoch 21. 9. – 31. 12. 2013. Spolu sa vyzbieralo 76 661,24 €. Náklady spojené s konaním zbierky predstavovali 18 431,91 € a čistý výnos bol 56 229,33 €. Zapojilo sa vyše 534 farností a inštitúcií, spolu bolo distribuovaných vyše sto tisíc plastových a 2 600 sklenených sviečok. Podľa Marcely Dobešovej Fórum života sa často uchádza o granty z rôznych fondov a nadácií, no napriek dôležitosti problematiky ochrany života v spoločnosti a splnení všetkých podmienok zo strany Fóra života, je kladná odozva skôr výnimočná.
Okrem veľkých projektov a kampaní v oblasti prevencie a advokácie sa pozornosť Fóra života sústreďuje najmä na „programy konkrétnej pomoci“, ku ktorých vytváraniu povzbudzujú aj slovenskí biskupi. Fórum života v tomto duchu už niekoľko rokov veľmi úspešne prevádzkuje projekt Zachráňme životy www. zachranmezivoty.sk, zameraný na pomoc tehotným ženám, matkám a ich deťom, vďaka čomu sa narodilo už niekoľko desiatok detí, ktorých mamy kvôli ťažkej životnej situácii zvažovali potrat. „Tento projekt síce má svoj osobitný účet, ale všetky vyzbierané peniaze putujú práve týmto ženám a matkám v núdzi. Režijné náklady projektu sú financované práve prostredníctvom Sviečky za nenarodené deti,“ vysvetľuje Mária Demeterová, ktorá má na starosti riešenie projektu. Ďalším osvedčeným projektom konkrétnej pomoci, fungujúcim v rámci Fóra života už niekoľko rokov, je Poradňa Alexis (www.alexisporadna.sk), kde nachádzajú u odborníkov pomoc a radu ženy a dievčatá, ktoré čakajú neželané dieťa, prípadne trpia následkami spontánneho alebo umelého potratu. „Sú to nesmierne citlivé témy, kde nie je dôležité iba to, ako rýchlo sa dostaneme do cieľa, ale kde treba zvážiť trpezlivo a premyslene každé slovo, pretože často ide skutočne o život,“ vysvetľuje koordinátorka konkrétnej pomoci Zuzana Stohlová Kiňová. Financie vyzbierané počas projektu Sviečka za nenarodené deti sa investujú aj do vydávania tlačeného Spravodajcu Fóra života, ktorý vychádza niekoľkokrát do roka, aj do ďalších publikačných aktivít. Pracovníci Fóra života úspešne rozbehli sieť prednášok a školení na aktuálne témy ochrany života aj na základných, stredných školách a v rôznych
spoločenstvách po celom Slovensku, kde sa snažia mladým ľuďom priblížiť skutočné hodnoty medziľudských vzťahov, potrebu úcty v láske medzi mužom a ženou, aj výchovu k budúcemu zodpovednému partnerstvu a rodičovstvu. „Situácia v tomto smere nie je ľahká, pretože k našim deťom sa v rámci školského systému dostáva stále novými cestami príliš liberálna sexuálna výchova a rodičom by táto hrozba nemala byť ľahostajná. Snažíme sa prinášať protiváhu založenú na rešpekte voči ľudskej dôstojnosti, s nádejou, že títo mladí ľudia po nás raz celkom prirodzene a s láskou prevezmú štafetu obhajoby ľudského života v každej jeho fáze a podpory rodiny,“ hovorí projektová manažérka Fóra života Elena Miškovičová. Medzi dôležité vzdelávacie aktivity patrí aj každoročne organizovaná jarná konferencia „Vyber si život“ s medzinárodnou účasťou, ktorá reflektuje aktuálne problémy týkajúce sa kultúry života. V roku 2014 bola zameraná na rodinu a ľudské práva, v roku 2015 sa sústredí na rôzne aspekty ľudskej dôstojnosti. Vďaka patrí všetkým, ktorí naliehavosť pro-life a pro-family tém chápu a podporujú združenie podľa svojich možností, aj v rámci kampane Sviečka za nenarodené deti, ktorá prebieha v týchto dňoch. Okrem zakúpenia jedného z dvoch druhov symbolických sviečok, distribuovaných vo farnostiach, spoločenstvách, školách a ďalších inštitúciách, je možné prispieť aj priamo na číslo účtu 5033357295/0900. Verejná zbierka na tento účel, organizovaná neinvestičným fondom Fórum života, prebieha od 13. októbra 2014 do 31. marca 2015. -tk kbs-
faktov, autentických článkov a prejavov, či predkladaním odborných štúdií má tento projekt umožniť verejnosti dozvedieť sa informácie o Andrejovi Hlinkovi a utvoriť si vlastný názor na jeho účinkovanie.“ Na projekte spolupracoval aj novinár Matúš Demko s mladými historikmi z univerzít. Grafický dizajn spracovalo 2štúdio Crystal Group a technickú realizáciu zabezpečila firma Softwave. Projekt vznikal niekoľko rokov.
Terézia od Ježiša nás učí, že kráčanie k Bohu je aj približovaním sa človeku, píše Svätý otec v liste veriacim diecézy Avila a povzbudzuje, aby „kráčali po uliciach našej doby s Evanjeliom v ruke a s jeho Duchom v srdci. Evanjelium nie je oloveným vrecom, ktoré vlečieme s námahou, ale zdrojom radosti, ktorá napĺňa srdce Bohom a pobáda ho slúžiť ľuďom.“ Ďalej pripomína štyri pevné body spirituality svätice, ktorá žila v 16. storočí: radosť, modlitba, priateľstvo, spätosť s dobou, v ktorej žila, zdôrazňujúc hodnotu radosti z objavovania Božej lásky.
rencii s názvom „Sixtínska kaplnka po dvadsiatich rokoch“. Dátum jej konania nie je náhodný. Bolo to práve 31. októbra v roku 1512, keď veľký pápež Július II. slávnostne inauguroval Sixtínsku kaplnku, práve ukončenú Michelangelom. A bolo to 31. októbra v roku 1541, keď pápež Pavol III. odhalil nástennú fresku Posledného súdu. Zmena klimatizačného systému bola nevyhnutná z toho dôvodu, že doterajší z r. 1994 bol stavaný na trojmiliónový počet návštevníkov, no dnes ich je raz toľko. Moderný systém bude slúžiť pre lepšiu preventívnu údržbu a konzerváciu predmetov kultúrneho dedičstva a pamiatok, ktoré Sixtínska kaplnka uchováva. Ide o projekt ochranného systému ventilácie, regulácie teploty a vlhkosti, a tiež zamedzenia kontaktu s poškodzujúcimi látkami.
Posolstvo Svätého Otca k 500. výročiu narodenia sv. Terézie Avilskej
Pri príležitosti päťstého výročia narodenia sv. Terézie Avilskej bol 15. októbra otvorený Jubilejný rok tejto svätice. Svätý otec František ďakuje Bohu za dar tejto veľkej ženy a povzbudzuje veriacich, aby spoznávali jej život a čítali jej knihy. Sv.
Sixtínska kaplnka s novým osvetlením
Sixtínska kaplnka má nové klimatizačné zariadenie a osvetlenie. Výsledok trojročnej usilovnej práce bude predstavený 30. a 31. októbra na medzinárodnej konfe-
Správy z –tk kbs-
FARSKÝ LIST 05|2014
13
PREDSTAVUJEME
REDEMPTOR (istky) TEXT: MAREK JAMRICH • SNÍMKY: INTERNET
Nebojte sa, nejde o tlačovú chybu, ale predstavujeme ďalšiu rehoľu. Znova som siahol do vienka kontemplatívnych reholí, tentoraz trochu modernejšej a možno i známejšej. Ide o klauzúrnu kontemplatívnu rehoľu Najsvätejšieho Vykupiteľa (Ordo Sanctissimi Redemptoris – OSsR). Jej predstaviteľky sa ľudovo nazývajú redemptoristky. Zakladateľka a vznik. Zakladateľkou je talianska mystička Mária Celesta Crostarosa. Narodila sa v 17. storočí v Taliansku. Vychovávaná bola v jednoduchom, ale hlboko nábožnom prostredí. Keď mala 21 rokov, vstúpila do karmelitánskeho kláštora, ktorý bol kvôli ťažkostiam s pozemkom o 5 rokov zatvorený. Preto vstupuje do kláštora sestier vizitiek v Scala. Tu ako novicka obdržala od Boha zjavenia, ktoré ju pobádali k založeniu nového inštitútu pripomínajúceho svetu nekonečnú Božiu lásku k ľuďom. Zapísala ich počas štyridsiatich dní mimoriadne naplnená Duchom Svätým v čase vďakyvzdávania po svätom prijímaní. Avšak zjavenia neboli prijaté. Až vďaka sv. Alfonzovi de Liguori (zakladateľ redemptoristov) vznikol v Scala nový rehoľný inštitút, ktorý Svätá stolica nazvala Rehoľou Najvätejšieho Vykupiteľa. Mária Celeste sa z neho dlho netešila. Bránila slobodu vlastného svedomia a hodnovernosť Bohom zjavených regúl. Nesúhlasila so zmenami, ktoré vyžadoval jej duchovný vodca. Pretože sa nechcela podriadiť, musela odísť z kláštora v Scala. Až po niekoľkých rokoch hľadania založila v r. 1738 v meste Foggia kláštor redemptoristiek. Zomrela v r. 1755 na sviatok Povýšenia sv. kríža v povesti svätosti. Dekrétom Svätej kongregácie boli jej diela uznané za doktrinálne správne a v r. 1895 sa začal jej beatifikačný proces. Poslanie Poslanie rehole veľmi dobre vyjadruje veta sr. Márie Celesty Crostarosa: „Byť vo svete jasnými a žiarivými svedkami lásky, ktorou nás Boh miluje a nezanedbať žiadnu príležitosť k tomu, aby iní zakúsili Božiu lásku." Charizma 1. Neustála kontemplácia – život modlitby a dôverného zotrvávania pred Pánom. Byť „misionárkami“ a „apoštolkami“ predovšetkým skrze „vnútorné vyžarovanie Ježišom“, ktoré je ovocím pravého prebývania s Pánom, ovocím modlitby. 2. Bratský život v spoločenstve - život vzájomných vzťahov. Veľký dôraz kladú na ducha vzájomnej lásky, služby a evanjeliového priateľstva, schopnosť dialógu a otvorenosti na seba navzájom a schopnosť odpúšťať. 3. Obeta za bratov a sestry – život pre iných. Hoci sú do istej miery ukryté pred svetom, predsa žijú pre iných. Svojou modlitbou, obetou a prácou podporujú tých, ktorí sa zasväcujú evanjelizácii, alebo prispievajú k tomu, aby sa svet stal spravodlivejší a bratskejší. Habit Habit bordovej farby nie je nijakým módnym výstrelkom. Hovorí o ňom sám Ježiš v zjavení z apríla 1725: „Ich habit bude mať tmavočervenú farbu, aby označoval moju nekonečnú lásku k celému ľudstvu. Opasok z tmavočervenej látky bude znakom môjho puta, ktorým som spojený s Cirkvou, mojou Nevestou, a so všetkými veriacimi. Plášť bude modrý, čo v prvom rade znamená, že som vzal na seba každú bolesť, potupu, poníženie a trpké utrpenie. Jeho druhý význam je taký, aby pamätali na to, že celý ich život má byť nebeský. A tretí: aby ukázali, že som mojím krížom a utrpením spojil nebo so zemou, aby sa pozemský človek stal obyvateľom neba. (Plášť sa nosil počas väčších liturgických slávností , dnes ho sestry nosia iba v niektorých kláštoroch na svete). Biele prvky na hlave a hrudi budú symbolom čistoty a nevinnosti ich mysle a srdca. Hlavu si prikryjú čiernym závojom, bude to symbol mojej smrti a znakom, že sú celkom ukryté a mŕtve pre svet. Obujú si topánky bielej farby, aby pamätali, že som si nič nezobral z tohto sveta iba to, čo bolo nevyhnutne potrebné pre život. Na hrudi budú nosiť podobizeň mojej ľudskej prirodzenosti, aby všetci vedeli, že ja žijem v ich srdci. Pri páse budú nosiť ruženec so znakmi môjho utrpenia. Bude ich ochranným štítom pred nepriateľmi človeka: pred svetom, zlými duchmi a zmyselnosťou.“ Redemptoristky na Slovensku Rehoľa je rozšírená po celom svete - viac ako 500 sestier v súčasnosti pôsobí v 48 komunitách. Na Slovensku je komunita rímskeho obradu v Kežmarku a komunita byzantského obradu vo Vranove nad Topľou. Rehoľná formácia sa začína ročným postulátom, ktorému predchádza trojmesačná kandidatúra. Počas nej kandidátka už žije v klauzúre a vzájomne sa lepšie spoznáva so sestrami. Po postuláte nasleduje dvojročný noviciát, ktorý sa končí zložením prvých sľubov. Potom formácia pokračuje časom juniorátu, ktorý trvá rôzne dlho – avšak najmenej 3 roky od prvých sľubov. Po ňom sestra juniorka skladá večné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. 14
FARSKÝ LIST 05|2014
ŽILI MEDZI NAMI
Blahoslavení Louis a Zélie Martinovci TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET
Hoci najviac svätcov žilo zasväteným alebo laickým životom, nájdu sa aj manželské páry, ktoré spoločne dokázali kráčať cestou svätosti. Isto je takých veľmi veľa, ale nie každý pár sa dočká svätorečenia. Pápež Pius X. Louisa a Zélie Martinovcov nazval „najväčšími medzi modernými svätcami“. Boli Bohu natoľko oddaní, že všetkých ich 5 dcér sa stalo karmelitánskymi rehoľnými sestrami. Jednu z nich určite poznáte, je veľmi známa, veď je to sv. Terézia z Lisieux. Louis Martin Narodil sa v Bordeaux v roku 1823 do vojenskej rodiny. Zvykli sa často sťahovať, no napokon sa usadili v Alençone. Keďže bol pokojnej a rozjímavej povahy, nepokračoval v stopách svojho otca a radšej sa vyučil hodinárskemu umeniu. Precestoval kvôli tomu viaceré veľké mestá .V švajčiarskych Alpách navštívil kláštor sv. Bernarda a tam premýšľal nad vstupom do kláštora. No neprijali ho. Ako 27-ročný začal podnikať vo svojom remesle a darilo sa mu. Do každej činnosti pozýval Boha. V každom človeku hľadal Pána. Veľmi často chodil na púte a vydržal dlho v tichu adorovať pred Pánom. Tento spôsob života si zachoval aj v manželstve. Voľný čas trávil obľúbenou rybačkou. Bol veľký milovník prírody, vedel napodobňovať rôzne zvieratá aj ľudí. Napriek tomu, že ho neprijali do kláštora, celý svoj život chcel venovať Bohu a do 34 rokov sa ani nepokúšal nájsť si životnú partnerku. S tým však nebola spokojná jeho
matka. Tá na kurze čipkovania spoznala mladú Zelié Guerinovú a veľmi sa jej zapáčila. Vraj im dohodla stretnutie, vďaka ktorému sa zoznámili a preskočila iskra. Po svadbe Louis navrhol Zélie, aby žili ako brat a sestra podľa príkladu Panny Márie a Jozefa. Z omylu o tom, ako by sa malo žiť v manželstve, ho vyviedol jeho spovedník.
Zélie Guerin Narodila sa v roku 1831 v Gandelain tiež v rodine vojenského dôstojníka. Keď mala dvanásť rokov, presťahovali sa do Alençone. Na svoje detstvo nespomínala najlepšie, keďže jej matka na ňu bola veľmi prísna a uprednostňovala pred ňou jej mladšieho brata. V mladosti Zélie túžila po rehoľnom živote u vincentiek, ktoré ošetrovali chorých v Alenconskej nemocnici. Avšak ani ju do rehole neprijali. Zélie sa po rozjímaní rozhodla venovať krajkárskemu remeslu. Veľmi sa jej darilo a už ako 22-ročná so svojou staršou sestrou začala podnikať a
predávať slávnu Alenconskú čipku. O Zélii sa vie, že bola ženou so silnou vierou a prekypovala entuziazmom. V apríli 1858 sa na moste svätého Leonarda stretla s mladým mužom, Louisom Martinom, ktorý na ňu veľmi zapôsobil. Pri pohľade na neho počula vnútorný hlas: „Tohoto som ti pripravil“. Zosobášili sa 13. júla 1858 v kostole Notre Dame.
Spoločný život Spoločný život trval 19 rokov. Od roku 1860 do roku 1873 sa im postupne narodilo 9 detí, ale iba 5 dcér sa dožilo dospelosti a všetky vstúpili do kláštora. Bolestná strata detí bola ťažká predovšetkým pre Zéliu, ale vynikala svojou odovzdanosťou a okamžitým prijímaním Božej vôle. Vravievala: „Boh je Pán, on činí, čo chce.“ A jej muž zvykol dodať: „Musíme predovšetkým slúžiť Bohu.“ Korešpondencia pani Martinovej odhaľuje hlbokú lásku, ktorá spájala pár. Tiež opisuje každodenný život, starostlivosť jej manžela o vzdelávanie detí, jej hlbokú vieru, vplyv spoločenského života na život rodiny. Pani Martinová vzdelávaniu dcér venovala všetku svoju energiu. Základom vzdelávania bola dôvera voči Bohu. Chcela pre svoje deti to najlepšie – chcela, aby sa stali svätými. To však vôbec neznamenalo nudný a upätý život – organizovala im aj oslavy, hry… Zavŕšenie životov Na konci roka 1876 sa manželia dozvedeli o nádore pani Zélie, ktorý nebolo možné operovať. Zélie naďalej pracovala a nedávala najavo žiaden strach. Na podnet rodiny putovali aj do Lúrd, ale k uzdraveniu nedošlo. V roku 1877 sa Louis stal vdovcom. Sv. Terézia mala vtedy len 4 roky. Po manželkinej smrti sa Louis presťahoval s dcérami do Lisieux, kde býval jeho švagor. Rodina sa každý večer schádzala ku spoločnej modlitbe pred sochou Panny Márie a často niekomu vyprosili uzdravenie alebo obrátenie. Aj u Louisa sa začali objavovať príznaky paralýzy, no ešte vykonal s Terezkou významnú cestu do Ríma, kde boli prijatí u pápeža Leva XIII., ktorého Terezka žiadala o výnimku pre skorší vstup do Karmelu a bolo im vyhovené. Louisova choroba sa po vstupe Terezky do kláštora začala zhoršovať a musel byť hospitalizovaný. Stav mu sťažila aj arterioskleróza, ktorá s progresívnou paralýzou spôsobila jeho smrť. Zomrel v roku 1894 na zámku La Musse. Prítomný bol jeho švagor Izidor, ktorý ako lekár prehlásil, že nikdy nevidel pokojnejšiu smrť. Blahorečenie manželov Martinovcov sa uskutočnilo v bazilike v Lisieux 19. októbra 2008. FARSKÝ LIST 05|2014
15
OKIENKO ORGANISTOV
POVEDALI O NAŠOM NOVOM ORGANE Milí čitatelia, pán dekan pred niekoľkými týždňami oznámil, že nový organ v Kostole Povýšenia svätého kríža na Brezovci je úplne splatený, čím je naše spoločné dielo úspešne dokončené. Chceme vám teraz priniesť vyjadrenia popredných slovenských odborníkov, ktorí organ osobne vyskúšali a podelia sa tak s nami o svoje dojmy. Ján SCHULTZ, hudobný publicista, moderátor Národného mužského zboru - SZSU a nositeľ Ceny FRA ANGELICO za hudobné umenie 2010 „13. augusta 2014 mi bolo láskavo umožnené hrať na vašom novom organe. Nástroj má krásne zvukové a technické možnosti a svojou komplexnou dispozíciou poskytuje kvalifikovanému fachmanovi do najjemnejších odtieňov diferencovať bohatstvo všetkých slávení v rámci liturgického roka. Ako kráľovský nástroj umožňuje milovníkovi organového umenia poznať aj majstrovstvo organových virtuózov. Obdivujem odvahu, s akou farnosť podporila a realizovala náročný projekt renomovanej zahraničnej firmy. Teší ma veľmi, že tvorcovia nepodľahli tzv. organovej gigantománii (stavba 3-4 manuálového organa). Gratulujem vám, že vďaka tomuto činu budú mať milovníci krásy možnosť načierať do bezodnej klenotnice organového umenia. Peter LALINSKÝ, vysokoškolský pedagóg hry na organe „V júni 2014 som bol s mojimi študentmi na exkurzii v Dolnom Kubíne, kde sme mali česť zahrať si na novom nástroji firmy Jann. Keďže som 6 rokov študoval v Nemecku a pravidelne cez program Erasmus navštevujem Vysokú školu pre cirkevnú hudbu v Regensburgu (kde je nainštalovaných asi 15 nových organov), dovolím si poznamenať, že v Dolnom Kubíne sa postavením tohto nádherného nástroja udial doslova „zázrak". Architektonicky výborne navrhnutý chrám ponúka veľkorysý priestor pre umiestnenie píšťalového nástroja, malý orchester a spevácky zbor. Toto nie je samozrejmé, lebo v mnohých novopostavených kostoloch navrhnutých nekompetentnými architektmi sa niekedy ledva podarí umiestniť digitálny organ. Keď som zavrel oči pri počúvaní organovej hudby a znova 16
FARSKÝ LIST 05|2014
ich otvoril, až sa mi veriť nechcelo, že sa nachádzam v Dolnom Kubíne, a nie v niektorom kostole v Nemecku. Vďaka novému nástroju, jeho zvukovej kráse, ale i remeselnému vyhotoveniu, sa kostol stal oázou nádeje pre všetkých priaznivcov cirkevnej a špeciálne organovej hudby. Pánovi dekanovi Pekarčíkovi, všetkým zainteresovaným, ale i veriacim gratulujem k úspešnému dokončeniu projektu.“
Ján VALOVIČ, popredný slovenský organár a reštaurátor „Stavbou organa nadpriemerných kvalít získal kostol pozíciu ukážkovo zvládnutej modernej sakrálnej architektúry. Veď už niekoľko storočí kvalitný píšťalový organ významným spôsobom prispieva k evanjelizácii. Mimoriadne oceňujem, že rovnako ako do stavby kostola, sa veriaci nebáli investovať i do kvalitného organa. Tento chrám sa tak môže pochváliť najlepším organom na Orave. Gratulujem všetkým, ktorí sa mohli pričiniť na tomto výnimočnom a nadčasovom Božom diele.“ Marián A. MAYER najvýznamnejší slovenský organológ, pedagóg Vysokej školy múzických umení v Bratislave „Od roku 1990 som mal viacero príležitostí prezrieť si nové organy postavené na Slovensku jednak cudzími, ale už aj domácimi firmami. Najmä s nástrojmi, ktoré som kolaudoval, resp. pôsobil som v ich výberových komisiách, som sa zoznámil do detailu. Preto som rád využil možnosť pozrieť sa aj na váš nový organ, ktorý postavila nemecká organárska firma Jann. Dvojmanuálový, 25 registrový nástroj (11/8/6) s mechanickými hracími, elektrickými registrovými traktúrami so setzermi a zásuvkovými vzdušnicami vhodne dotvára interiér moderného kostola. Po stránke remeselnej, aj po stránke použitých materiálov, je na
vysokej úrovni. Presvedčivý je však najmä po akustickej stránke. Ľutujem, že pre iné povinnosti som sa pri tomto nástroji mohol zdržať len relatívne krátky čas, a nemal som možnosť organ počuť aj v plne obsadenom kostole. Aj napriek tomu je môj dojem z nástroja pozitívny, a pokladám ho za jeden z najvydarenejších organov na Slovensku v kategórii dvojmanuálových nástrojov s počtom registrov okolo 25.“
Ján Vladimír MICHALKO koncertný organista, profesor organovej hry na Vysokej škole múzických umení v Bratislave „Nový organ firmy Jann vo vašom kostole ma zaujal nielen štandardne kvalitným technicko-remeselným vyhotovením, ale hlavne vydarenou mäkkou, kantabilnou intonáciou, ktorá z jednotlivých registrov vytvára pôsobivý zvukovo-farebný celok a dáva nástroju vlastný charakter. Aj preto možno na tomto organe výborne interpretovať nielen liturgickú hudbu, ale aj organové diela rôznych období, hlavne bohatú literatúru 19. a 20.storočia. Novopostavený organ je prínosom pre slovenskú organovú kultúru a spĺňa aj kritériá v európskom kontexte. Verím, že bude povzbudením a motiváciou k stavbe nových organov pre ďalšie farnosti, kde sa nachádzajú nové kostoly.“ Marek VRÁBEL koncertný organista, pedagóg organovej hry na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave „Mal som tú príležitosť byť medzi prvými, ktorí si mohli vyskúšať váš nový organ v kostole na Brezovci aj koncertne. Keďže ide o prvý nástroj tejto firmy na Slovensku, moje očakávania boli o to väčšie. Môžem s plnou zodpovednosťou prehlásiť, že predmetný nástroj spĺňa najvyššie kvality stavby organov. Predovšetkým vyvážená dispozícia, výber kvalitných materiálov, príjemný chod traktúry, ušľachtilý zvuk v podobe výborne zvládnutej intonácie a v neposlednom rade citlivé architektonické riešenie v modernom chráme ho predurčujú nielen na ideálne liturgické využitie, ale predovšetkým spĺňa aj prísne kritériá vo vzťahu k jeho využitiu na koncertné účely. Všetkým zainteresovaným môžem len gratulovať, že v tejto neľahkej dobe sa podujali na náročnú investíciu, ktorá iste bude prinášať osoh niekoľkým generáciám. Cena za tento nástroj je podľa môjho názoru adekvátna jeho vysokej kvalite a taktiež umeleckej hodnote.“ Matej Bartoš, organista
ODPORÚČAME
kniha
Bill Hybels: Stačí vykročiť
film
Jednoduché kroky, ako ukázať ľuďom cestu k viere. Tak znie podtitul knihy autora, ktorého možno poznáte vďaka jeho výroku: „Život je príliš rýchly, aby si sa nemodlil.“ Hybelsove knihy môžu byť pre mnohých rýchlym čítaním. Môže sa stať, že nebudete mať chuť vstať od knihy a prerušiť tok myšlienok. Budete s napätím čakať, čo prinesie ďalšia strana či kapitola. Autor používa ako príklady vlastné skúsenosti, ktoré kombinuje s výrokmi zo Svätého písma a udalosťami z Ježišovho života. V tejto knihe sa nám snaží predstaviť takzvanú novú éru osobnej evanjelizácie. Povzbudzuje nás k tomu, aby sme urobili krok vpred, dali prednosť veciam, ktoré v dnešnej dobe už pre nás nie sú samozrejmosťou. Vyzýva k stretnutiam s ľuďmi, ozajstným kontaktom s ľuďmi, nie prostredníctvom elektronickej komunikácie. Chce, aby sme sa zdvihli zo svojich obývačiek, opustili svoje pohodlie a venovali svoj čas tým, ktorí to naozaj potrebujú. Aby sme sa tak mohli osobne dotknúť sŕdc iných, tak ako to robil Ježiš. Aby sme sa mohli osobne priblížiť k tým, ktorí túžia po poznaní, chcú zažiť veľkosť Božej lásky prostredníctvom nášho úsmevu, povzbudenia alebo prijatia. Naším konaním tak môžeme zmeniť večnosť človeka, ktorý je blízko nás. Nie je to zložité, stačí začať tým, že vykročíme. Zuzana Machajová • Snímka: internet
Darca (The Giver) Dodržiavanie pravidiel, všeobecná spokojnosť a jednotvárnosť. To sú vlastnosti nového sveta. Príbeh odohrávajúci sa v budúcnosti, v ktorej ľudia vymazali akékoľvek spomienky na predošlý svet a vytvorili umelé prostredie, kde pravidlá zabezpečujú harmóniu. Chcú tak zabrániť akejkoľvek odlišnosti a citovosti medzi ľuďmi, aby bol nový svet bez vojen, strachu, závisti, bolesti a biedy. Ľudia však prestanú poznať aj krásu, emócie, radosť a lásku. Každý mladý človek v určitom veku dostane svoje povolanie. Mladý Jonas dostáva celkom špecifickú úlohu, stane sa tzv. „príjemcom“, ktorému starý muž žijúci sám na okraji „ostrova", kde žijú, sprostredkuje všetky spomienky o predošlom svete, ako zdroj múdrosti a poučenia. Jonasa ohromí krása predošlého sveta, no ochromí ho i zlo, ktoré v ňom bolo. Jonas prestane užívať každodenné sérum, ktoré ich zbavovalo emócií a zaľúbi sa do svojej kamarátky. Zistí, že lásku nemôže nič nahradiť a uvedomí si, že idylický svet, v ktorom bol vychovávaný, je klam. Od toho momentu sa snaží dokázať všetkým, že láska stojí aj za riziko zla a bojuje o vrátenie starého sveta. Či sa mu to podarí, zistíte sami. Táto sci-fi dráma z roku 2014 je zaujímavá nielen námetom (podľa knihy Loisa Lowryho), ale aj zvučným hereckým obsadením, ako napr. Jeff Bridges alebo Meryl Streep. Martin Farbák, Eva Fačková • Snímka: internet
hudba
DOMINIKA GURBAĽOVÁ: V srdci mi znie
Málokto by si pod hlbokým zamatovým hlasom predstavil jemné 22-ročné dievča. Práve jej hlas ju odlišuje od ostatných speváčok na Slovensku. Hoci vám možno meno Dominika Gurbaľová nič nehovorí, zanedlho to môže zmeniť vydanie jej prvého sólového CD. Príbeh tejto talentovanej speváčky z hudobníckej rodiny začal, keď si jej výnimočný hlas všimli košickí hudobníci a pozvali ju do kapely. Práve keď sa kapele darilo, Dominika zažila milosť obrátenia a stála pred rozhodnutím: buď bude spievať na Božiu chválu, alebo bude pokračovať v kariére popovej speváčky. Na koncertoch ju trápilo, že nemôže svedčiť o pravde, ktorú spoznala a preto urobila krok do prázdna a vzdala sa svojej rozbehnutej kariéry. Boh dlho nečakal s odpoveďou a zahrnul ju mnohými príležitosťami svedčiť. Spieva na svätých omšiach, vedie modlitby chvál a neustále skladá nové piesne, ktoré na slovenskej gospelovej scéne nemajú obdobu. Vynikajú čistým akustickým zvukom a netypickými harmonickými postupmi. Nezameniteľnosť jej tvorby je skrytá v unikátnom zafarbení jej hlasu. Textové bohatstvo jej piesní je inšpirované z veľkej časti Svätým písmom, no z celkového hľadiska sa jedná o intímne rozhovory s Bohom. Mládežnícky zbor sv. Kataríny spolu s Dominikou pripravujú spoločný hudobný projekt „...v srdci nám znie“. Nenechajte si ujsť príležitosť zažiť Dominikinu tvorbu naživo v jedinečnej kombinácii so zborovým sprievodom. Martin Farbák, Veronika Jurčíková • Snímka: internet
10 % zľava
Zľava platná do 31. 12. 2014 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
Maria Simma: "Dostaňte nás odtiaľto!!!" Andreas Englisch: Pápež zázrakov - Ján Pavol II. S. R. Shepherd: Milovanej Princeznej
7,90 eur 6,- eur 9,90 eur
FARSKÝ LIST 05|2014
17
KVÍZ
?
Len nedávno sme v čítaniach na svätej omši počúvali príbeh o spravodlivom mužovi menom Jób. Jeho životný príbeh i jeho počínanie v rôznych životných situáciách by nás mali povzbudiť a potvrdiť, že všetko, všetky naše kríže i radosti, sú v Pánových rukách. Pre osvieženie pamäti sme z tejto knihy vybrali pár otázok do nášho kvízu. 1. Hlavnou postavou knihy je bohabojný Jób. Z ktorej krajiny pochádzal? A) z krajiny Mus B) z krajiny Hus C) z krajiny Tús 2. Jób bol veľmi zámožný, mal veľa majetku, teda v tom čase veľa stád oviec, tiav, rožného dobytka a oslice. Viete, koľko mal Jób tiav? A) 300 B) 1 500 C) 3 000 3. Boh požehnával Jóba aj na potomstve. Koľko mal synov a dcér? A) 3 synov a 7 dcér B) 7 synov a 3 dcéry C) mal len 7 synov 4. Jób bol statočný muž. Bál sa Boha a chránil sa Zlého. Avšak Satan pred Bohom oponoval, že ak Jób príde o majetok, bude Boha preklínať. Tak došlo k jeho prvej skúške viery. Jób prišiel o celý svoj majetok a nakoniec i o synov a dcéry, na ktorých sa zrútil dom, keď spoločne oslavovali. Viete,
18
FARSKÝ LIST 05|2014
čo bolo príčinou, že sa zrútil dom? A) silná víchrica B) zemetrasenie C) dom spadol sám od seba 5. Ako zareagoval Jób na tieto pohromy, keď prišiel o majetok i o potomstvo? A) Všetko, čo som mal, Pán vzal, nech je Pánovo meno oslávené. B) Nič mi neostalo, nech je Pánovo meno zvelebené. C) Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené. 6. Jób prišiel o všetko, ale aj tak ústami nezhrešil. Satan znovu tvrdil, že ak bude ohrozené jeho telesné zdravie, určite bude preklínať Boha. Tak prišla na Jóba nová skúška viery. Viete aká? A) oslepol B) postihlo ho malomocenstvo C) jeho celé telo pokryli vredy 7. Jóbovi sa vlastná žena vysmievala, že takto dopadol. Ako zareagoval Jób na túto skúšku viery?
A) Asi som niečím urazil Pána, keď to na mňa dopustil! B) Azda máme len dobré dostávať od Pána a zlé by sme mali odmietať? C) Azda máme len dobré brať od Pána a zlé prijať by sme nemali? 8. Traja Jóbovi priatelia počuli o tom, čo ho postihlo a prišli ho pozrieť. Viete ich mená? A) Elifaz z Temanu, Bildad zo Šuachu a Sofar z Naamatu B) Teman zo Šuachu, Safar z Elifazu a Naamat z Bildadu C) Šuach z Naamatu, Elifaz z Bildadu a Teman zo Safaru 9. Keď ho uvideli, zaplakali a sadli si k nemu na zem. Určitú dobu len zdieľali s Jóbom jeho bolesť a neprehovorili ani slovo. Viete, ako dlho? A) 1 deň a 1 noc B) 7 dní a 7 nocí C) 3 dni a 3 noci 10. Pretože Jób bol spravodlivý a ani po týchto skúškach nezhrešil, Pán zmenil jeho údel. Znovu nadobudol svoj majetok, vrátila sa k nemu rodina i priatelia, opäť mal synov a dcéry ako pred skúškou. Viete ako dlho po týchto udalostiach ešte Jób žil? A) 120 rokov B) 80 rokov C) 140 rokov Správne odpovede: 1B, 2C, 3B, 4A, 5C, 6C, 7C, 8A, 9B, 10C
Biblia z police do malíčka
SPRAVODAJSKÝ SERVIS Bohoslužobný poriadok v týždni
Úmysly Apoštolátu modlitby
Farská matrika
Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
NA NOVEMBER
V mesiacoch august a september sme sviatosťou krstu v spoločenstve Cirkvi privítali
6.00 a 18.00 hod. (sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec 18.30 hod. (štvrtok – 17.00 hod. sv. omša za účasti detí) (piatok - 18.30 hod. sv. omša za účasti mládeže) (sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice, Vyšný Kubín Piatok – 17.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod. (utorok, štvrtok) Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok v nedeľu Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec 7.45 • 10.00 • 18.30 hod.
Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín 9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod.
Požehnanie matiek pred pôrodom 29. novembra a v decembri na požiadanie
Stránkové dni na Farskom úrade Pondelok – piatok: 8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod. V súrnom prípade po večerných bohoslužbách. V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308
Všeobecný: Aby všetci, ktorí trpia osamelosťou, zakúsili blízkosť Boha a podporu ostatných. Evanjelizačný: Aby mladí seminaristi i rehoľníci mali múdrych a dobre formovaných učiteľov. Úmysel našich biskupov: : Za zomrelých veriacich, aby sme nezabúdali na našich zosnulých a pomáhali im vyslobodiť sa z očistca.
NA DECEMBER Všeobecný:: Aby narodenie Vykupiteľa prinieslo pokoj a nádej všetkým ľuďom dobrej vôle. Evanjelizačný: Aby rodičia boli skutočnými evanjelizátormi, ktorí budú odovzdávať svojim deťom vzácny dar viery. Úmysel našich biskupov: : Aby sme sa s radosťou pripravovali na narodenie Spasiteľa v našom srdci a aby betlehemské svetlo prežiarilo temné stránky našich rodín i spoločnosti.
Olívia Zrnčíková Matej Kubas Zuzana Kuhejdová Nela Kňazúrová Paulína Briššová Linda Tokárová Viktória Mozolíková Louis Peter Hablák Jakub Hajdúch Filip Juráš Lukáš Polák Anna Celecová Eva Moresová Timon Kšanovský Zoja Kaliská Mária Vnučková Michal Dauda Matej Sloboda
Sviatosť manželstva prijali
Martin Pozsgai – Zdenka Škvarková Vlastimil Petrovič – Jana Lonská Michal Plachý - Katarína Čajková Vladimír Drengubiak – Daniela Komárová Michal Tupý – Gabriela Kacková Matúš Paluga – Simona Kšenzuľáková Dušan Kormaňák – Katarína Lešková Ján Kubačka – Lucia Ferenčíková Martin Ondrík – Gabriela Smoleňová Michal Barťák – Mária Stanojevičová Ján Nemček – Renáta Janíková Slagjan Bogdanovski – Daniela Šišková
Pán si z našich radov povolal Stanislav Bobek (64) Etela Čechová (83) Jozef Klimpl (76) Július Kolárovič (84) Justín Svitek (82)
Godzone
Pozývame vás na evanjelizačné turné projektu Godzone, tentoraz pod názvom Nezastaviteľní. Na Slovensku sa koná v rámci Týždňa Cirkvi pre mládež už po šiesty krát. Za projektom sú mladí ľudia, ktorí túžia vidieť Slovensko premenené láskou Boha. 17. - 22. november 2014 Poprad · Košice · Považská Bystrica Bratislava · Banská Bystrica · Ružomberok.
FARSKÝ LIST 05|2014
19
DETSKÝ KÚTIK Ahoj, deti! Tak ako zo stromov padajú farebné listy, tak pribúdajú nové kreatívne jesenné hry a úlohy vytvorené len pre vás. Ďalší detský kútik je tu. Všetko sa pomaly ukladá na zimný spánok. Lesné zvieratká si chystajú brlôžky, lastovičky už odleteli do teplých krajín, drobné rastlinky pomaly zaspávajú, začína sa ochladzovať a slniečko štrbavie... Čaká nás ale aj ďalšie zaujímavé obdobie plné spomienok na našich blízkych a na dušičky ľudí, ktorí sú už pri Bohu a nie sú už s nami na tomto svete. Chodievame na cintoríny, modlíme sa za nich a zapaľujeme sviečky. Prežime teda aj my tieto dni s našími rodičmi v modlitbách za dušičky. Držím vám palce vo vypĺňaní úloh a ak niečo nebudete vedieť, poproste o pomoc rodičov. Určite vám budú chcieť s radosťou a ochotne pomôcť!
1
Veci, predmety i objekty u nás v Dolnom Kubíne sa rozhodli, že sa so štrbavým jesenným slniečkom zabavia a pomiešajú sa. Vznikla z toho trma-vrma a teraz sa v tom nevie vyznať ani pani Jeseň. Vymenujte jej predmety, ktoré viete rozoznať na obrázku.
2
Rozlúšti názov stromu, z ktorého tieto listy pochádzajú, pospájaj ich s plodmi, ktoré tieto stromy majú.
3
4
Nájdi stratený prívesok v tvare srdca, ktorý sa mi stratil v jesennom bludisku z listov.
5
Pomodli sa sám alebo s rodičmi za dušičku, ktorej sa ešte nepodarilo prísť k Bohu a dokresli plamienok, lebo je ešte v očistci. Sviečku môžeš aj ozdobiť.
DETSKÝ KÚTIK 05|2014
Starý dedko slimák stráži svoje vnúčatá. Chcel by vedieť, koľko akých slimáčat stráži. Zisti, koľko slimákov má pruhovanú, bodkovanú ulitu, pančuchu na nohe a tiež koľko ich je všetkých dokopy.
Veľmi sa z vašej šikovnosti teším a teším sa aj na vaše rozžiarené očká na losovaní výhercov, ktoré bude 20. novembra 2014 v kostole na Brezovci. Nezabudnite ale vhodiť vaše odpovede do schránky označenej ako Detský kútik. Pripíšte svoje meno, vek alebo triedu, lebo nepodpísané správne odpovede by nemali svojich autorov, a tak by nemohli byť odmenené. Teším sa na stretnutie s vami. Zuzana Kováčiková Kresby: autorka