.-
~
-.
~
••
'-
--
Škola volá opäť je tu ,. september. Deň, ktorý ako zázračný kľúčik poodmyká brány všetkých 5k6l. Deň, ktorý mim kaidoroéne namaľuje rovnaký, ale svojím sp6!d:Jom vždy vzrušujúci obrázok - v záp/ave kvetov oiívajúce školské triedy,
A
úprimné detské zvítania so spolui;akmi i uéiteľmi a predO'detkým expl6ziu záiitkov 8 pT/behov z prá7Qnin. po dva mesiace pusté triedy oifvajú rozprávaním, smiechom 8 novou lúibou po
Mnohé
dievčatá
ďalsích
a chlapci budú v
vedomostiach.
.
načatom učení pokračovať.
Avšak 242
najmladších školáčikov vykrOčí do školy, ktorá je pre nich novým neprebádaným .svetom po prvýkrát. S aktovkou na chrbte vykročia do ríše abecedy 8 mnoiln. Prázdninové dni sa definitívne skončili a začína ďalšf rok práce vo forme plnenia si školských povinnosti, vzdelávania 58. Nech nastávajúci školský rok 1988/89 je pre iiakov, učiteľov. vychovávateľov 8 ostatných školských pracovn/kov rokom úspešným. Nech dosiahnuté výsledky Ich práce prinesú uspokojenie im samotným, rodičom i nám všetkým. (mb)
,
Vár az ískala
V
jra /tt van szeptember l-je. Ez a nap mint egy csodakulcs kitárja minden iskola kapuját Ez a nap minden éven ugyanaz. de a saját módján mindig új sz/nes képet tár elénk. Virágäzdnnel újraélednek az osztályok, az osztálytársak találkozásának Oszinte aróme t(j/ti meg az iskola falait aróm ez a találkozás a volt tan/tdkkal, tanárokkal A szOnetben átélt or6m6k megbeszélése, mindmegannyi beszédtéma. Felhangzik az or6mbiil fakadó nevetés és újra éled minden. A tanu!ók tele vannak vággyal az új Ismeretek után. Sok leány és flú a megkezdett tanulást folytatja. Viszont 242 új elsOs kezdi meg ez Iskolaévben a tanulást, egy új eddig ismeretlen világban. Iskolatáskával a hátukon az írás és a halmazok birodalmába lépnek. A szunidônek vége és megkezdädlk az új év, megkezdódik a munka amindennapi fe/adatok becsuletes tefjes/tése. Legyen az e/kovetkez6 1988/89-es tanév úgy a tanu/óknak, tanftóknak, nevelóknek és minden Iskolában dolgozónak sikerekben gazdag. Az elért eredmé· nyek hozzanak megelégedést, úgya tanu!óknak mint a szulóknek és valamennyiunknek.
I
Pravdupovediac. keď som koncom školského roka dostal ponuku od redakčnej rady Moldavského mesačnika, v osobe PhDr. M. Bábovej. napfsať príspevok o našej škole. ihneď somju prijal. Potom som však dlhšie uvažoval o obsahu článku. Uvažoval som o tom. te 25-rQČné vy~ie založenia školy máme za sebou. 35. vjročie pred sebou a od februárového vfťazstva pracujúcich sa velmi vera zmenilo v našej spoločnosti i v n~m meste. Vystriedala sa aspoň jedna generácia a ďal· šia sa ujlma svojich povinností s pevnym rozhodnutím dokázať, že úspešne zvládne požiadavky súčasnej doby. To sú vJak stále diskutované otázky generačného problému. Preto som sa rozhodol a som rád. že prostrednictvom tohto mesačnika aspoň stručne oboznámim obyvatelov nMho mesta a okolia z históriou. súčasnosťou a pcrspektlvou našej školy.
Ján Kostra
PRvACIK Clo vek je sprvu mafitký a volajú ho dielatko. Tak muje dobre. preslatiko, !e by chcel ZOSlať navfdycky l' 'lán/ti svojej mamitk)'. Dieťatko
rastie na diela. Uf nenosia ho v ndrut/. Samo sa pl/Jta do sveta okolo danIlI na skusy. len to so chodiť naut/. No nezostane vfdycky lak, lebo raz ráno vjeseni všetko so zasa premeni keď stone v školskej predsieni uf ako fiatka a ti iiak. Iliak je sprvu maMký a volajú ho prvátik. No rastie. Nielen do výšky. I do hrdosti pri práci Veď nosi domov jednitky.
Na SPoŠ
Nie vidycky somi, pravdale. Je mnoho rôznych pismeniek. jedno je fahké. iné nie a človek talko daMie spraviť ich bez chýb na kráse.
Realizácia úloh socialistického pornohospodárstva by nebola matná bez odborníkov na požadovanej úrovni doby. SúčasťoU' tejto potreby bola aj prestavba štruktúry a siete strednYch pornohospodárskych škôl. a preto pred 35 rokmi sa otvorili aj brány mechanizačných škôl v čsl. republike. Naša škola bola založená v roku 1956 v Bočiari a do Moldavy nad Bodvou presťahovaná v roku 1960. Počas svojej existencie sa vystriedali rôzne formy a odbory štúdia - denné. diarJr.ové. externé, jednoročné pre funkcionárov pornohospodárskych podnikov. nadstavbové pre absolventov učňovskYch škÔl, peslovatersko-chovaterského a mechanizačného odboru s vyučovaclm jazykom slovenskym a maďarskYm. od roku 1969 je na škole len mechanizačny odbor s obidvoma vyučovacI mi jazykmi. V súčasnosti je v CSSR II takýchto škôl. z nich su 3 v SSR. Pre Západoslovensky kraj v Bernolákove. Stredcislovenský kraj v Rim, $obole a pre Vs. kraj v n~m meste. Skola od svojho
Spod prstov lezie pismenko a podá. chúďa. nechce stdt:
Dn/hi sa pekne stavia v rad. le! vyšlo /rochu ruJtenko. To tre/ie je u! akurát. Tak chodi prvák do školy. A predstavte si; rozlúska on abecedu do kúska. kj.", dozrie hr&k rUJ poli alebo hruika v halúzkach! Chodi jak veľký do prdce a veľké wei dokdfe. ok má len trochu gurále. . Kafka md rokov? Iba !est: Prváckej práci všetka tesť!
2
zalotenia vychovala viac ako 3000 absolventov. z ktorých takmer 430 úspe~ne ukon· čilo aj vysoko~kolské ~túdium v Prahe. Nitre. KoSiciach. Bratislave. Moskve. Gôdôllô - MĽR. atď. Mohol by som vymenovať veľmi veľa absolventov, kton zastávali. či zastávajú významné odborné. politické či spoločenské funkcie.' Uvediem aspoň niekorko mien. z ktorých sú vám určite niektoré známe: L Vajányi. bývalý predseda JRD Buzica a člen Ov KSS. Ing. F. Eged. predseda JRD Sady nad Torysou a člen ÚV KSt. JUDr. Borovský. rng. letectva Hrenčuk. At,Lila Klimko. meHrhov. Ing. Hudák .:hanizátor JRD a Ing. Slávik. predseda a mechanizátor JRD Klatov. Ing. BoháT. mechanizátor SSM v Saci, Ing. Góots. námestník riaditeľa OPKS so sídlom v Moldave nad Bodvou. . Viliam Sýkora. autoservis OPKS Moldava.
pokračujú
la má bohaté skúsenosti v družobných sty· koch it s niektorými dodnes udržiava kon. takty na rôznej úrovni. ako napr. s SPoS Karcag. Békés. Orosháza v MĽR a v Striji _ ZSSR. Aj na záver tohto ~kolského roka absolvovali nali žiaci plavecký výcvik a odbornú prax na pôde družobných ~kôl. '. Medzi nesporné výhody n"ho ~tudijného odboru patn. te žiaci sú povinní zlskaf oprávnenie na vedenie motocykla. traktora. osobného auta a nákladného auta. Dosahované výchovno-vyučovacie výsledky nás ra'dia medzi nadpriemerné stredné odborné ~koly v kraji. Odporoval by som ..glasnosti". ak by som neuviedol aj niektoré tienisté Stránky histórie ft:oly. napr. eminentný záujem Rožňavy o na~u ~kolu. nie úeclové budovy ~koly. likvidácia bývalých dielenských priestorov. vyvolali stav. keď ~kola II mestské orgány doslova museli vybojoval
v ciel'avedomom úsilí
Imrich Nagy. pracovník Cs. rozhlasu a lY. Ing. Iván. Ing. Stacho, M. Kiš. I. TOrOk, I. Bodnár. A. Koncz. učitelia nMej ~koly a ďalší, Sme hrdí aj na tých. kton svojimi odbornými. či ~portovými výkonmi ~[rili dobré meno ft:oly. ako napr, A. AboSi. majster republiky v orbe v roku 1965. Ing. Tanem. pracovník medzinárodnej spoločnosti AGROMAS v Budaj:dti. Eugen Cserge. mecha. nizátor v okrese Dunajská Streda. sestry Stevkove. Dučák. Papuga. Slávik. K5vér. Barci. Répaský. reprezentanti v športovobranných discipllnach. či Zubkovci - majstri Európy v radovom hokeji v roku 1988. V súčasnosti má škola 12 tried denného štúdia, z nich 8 tried s vyučovacím jazykom slovenským a 4 triedy s vyučovacímjazykom maďarským. s celoslovenskou pôsobnosťou. a rôzne formy štúdia popri zamestnanl Výchovno-vzdelávací proces zabezpečuje 36-členný pedagogický zbor, V tomto nol· skom roku na základe pokynov MSMaTV SSR otvárame aj pomaturitné štúdium, Sko-
na~u
existenciu. Vďaka vrodenej ľudskej povahe však na bývalých zrúcaninách vyrastajú nové stavby. za posledných' 6 rokov sme vybudovali nové dielenské objekty. plynovody a zariadenia za takmer 20 mil. Kčs. Je to n" konkrétny podiel v rozvoji n"ho mesta a sme pevne rozhodnuti tento podiel. výrazne zv~iť. Sme presvedecnl, že tak ako Vs KNV aj mestskt a okresné orgány nám vyjdú v ústrety v plnení nMich cierov. Polovica pOCtu stredných n:OI v okrese je v Moldave nad Bodvou a tie za posledných 25 rokov nemali Uastie pre výraznejšl rozvoj. Začínajúci sa školský rokje pre riás pokračovaním v ciefavedomom úsill o čo najlep~iu prípravu stredných odborných kádrov pre socialistické poľnohospodárstvo a aby táto príprava sa uskutOČt1ila v primeraných životných a pracovných podmienkach.
os.
Ing. RudoIr Dob'ayos riaditeľ
3
školy
CÉLTUDATOS MUNKAT FOLYTATUNK I A mezógazdasági szakkózépiskola életéból I Hrenčuk
Amikor az iskolai ~V v~gén Bába eJvlársno a helyi lap szerkeszlôsége neveben felkér!.
repillômémOk. Klimko Attila mechanizátor. Slávik mémOk efsz einOk. Goóts mérnok a szepsi kommunális szolgáltatások igazgatóhelyeltese. Nagy Imre a Csehszlovák Rádió szerkeszt5je. Orosz Jenô mémok a dunamocsi efsz mechanizátora. Ropog József a MATESZ komáromi társulatának színmúvésze. Horváth Lajos szlnházrendezô, itletve iskolánk lanárai és szakoktatói kôzilI Iván László mémOk. SZlacho László mérnôk. Koncz Árpád. TOtôk Imre. Kis Mihály. Bodnár Imre és még mások. 80szkék vagyunk persze azokra is. akik szaktudásukkal vagy sportteljesitményOkkel szerezlek iskolánknak hlmevet. Elek kOzul emIltem Abosit. aki 1965-ben a szántás országos bajnoka volt. Täncos mémOk a budapesti AGROMAS dolgOlója. A sport terén országos dljazouak a Stevková testvérek. Dučák. Papuga. Slávik. KÔVér. Barci. Repaský. illetve alubek testvérek az 1988-as jégkorong Európa bajnokság aranyénnesei. Jelenleg 12 osztályunk van nappali lagozaton. ebbôl 4 magyar tannyelvil (mint ilyen egyetlen Szlovákiában). 36 tagú pedag6giai testUlet biztosJtia az oktatásl. Ebben az tvben nyflik minisztériumi utasításra iskolánkon egy érettségi utám továbbképzô tagOla!. NemzetkOzi baráti kapcsolataink terén sem maradtunk le. Karcag. Békés. Orosháza memgazdasági szakkôzépiskoláival évek 6ta j6 a viszonyunk. Ebben az évben is Magyarországon vettek részt diákjaink Usz6tanfolya. mon és termelési szakgyakorlaton. Az e1ônyOkel emlltve elmondhatjuk. hogy kOzkedvelt az atény. hogy diákjaink tanulrnányaik folyamán jogosCtványt szereznek traktorra. gépkocsira. teheraut6ra. Tanulmányi eredményeink a szakkOzépiskolák kOzOU átlagon felllliek a kerUletben. A lényekhez lartozik az is. hogy a városnak egy idôben hafl:olnia kellelI az iskola itlrnaradása érdekében. arnikor Rozsny6 szeretle volna bekebelezni. és az illeni feltételek sem voltak a
hogy egy lájékoztat61 irjak iskolánkról. az igazal megvallva rOgiOn elfogadtam. de azlán lôprengeni kezdtem. Iskolánk megalakulása óta e!tell három evtized. a februári gyôzelem óla négy. és ez alau társadalmunk és városunk is rengeteg vá1toz.ás1 elt meg. Újabb nemzedékek lépnek $lfnTe. hogy koruok kôvetelményei surio! feleljenek meg az elvárásoknak. Ezén halározlam el. hogy városunk és a kOmytk o]vasóit megismertelem iskolánk tOrlénelével. eredményeivel és lávlali terveivel. Tény. hogy a szocialiSla mez5gazdaság nem leone képes feladatai megvalósltására megfelel5en képzelt szakembere~ ntlkOI. Hyen szllkségletek miau váltQztauák meg a mezôgaZĎasági kôzépiskolák szerkezetét. és 35 éve hazánkban is megnyfltak. a gépesítési szakiskolák kapui. Iskolánkat eredetíleg 1956-OOn BOCiarban alapítollák. majd 1960ban helyezték át városunkba. Fennállása óta a tanulmányok kUlOnbôzô fonnái váltollák egymást. A nappali tagozat mellett volt levelezô. extern. egyéves továbbképzô mewgazdasági vezet6k részére. felépítményi tan~:m eok számára. valamint nOvénytennesztési és állattenyésztésí szak is. Van kUlOn szlovák és magyar tagoza!. 1969 óta viszont már csak gépesftési szak létezik. Ehhez hasonló az országban II van. ebbôl Szlovákiában 3 (rajtunk klvOI Bernolákovo és Rimaszombat). Fennállásunk Óla tObb mint 3000 diák érettségizett. akik kOzllI 430-an fejezték be sikerrel fôiskolai tanulmányaikat Prágában. Nyitrán. Kassán. Pozsonyban. Moszkvában avagy GOdOllón. iskolánk végzeu diákjai kOzOl tObb neves embert említhetilnk a gazdasági, politikai avagy akulturális élet terilletér3l Vajányi László a 8uzitai EFSZ volt elnoke. a SZLKP KB tagia. Eged F. mémOk. efsz elnOk. a SZLKP KB tagia. dr. Borovský jogász.
4
meli, kellene egy kedvezobb idiSszaknak felváhania. hogy korszerííbb kOrU1mények kOzl az oktatást ~ nevelést is fejleszteni tudjuk. A kOvetkezô tanév céhudatos munkánk folylatását jelenti, hogy minél felkészliltebb szakembereket képezhessiink mez5gazdaságunk sclmára. ReméljUk. hogy ennek megfelelô kOr1l1ményei is biztosítollak lesznek. Dohanyos Rudolf mémOk az iskola igazgatója
legjobbak, mert a régi mllhelyeket leOOnlOIlak. az épUlel\lnk sem oktatási célra készlllt eredetileg. Szerencsére most már uj épUle. tekben folYlat6dik a mííhelygyakorlat. melynek leljes beruházása kOzel20 millió kOTonál teH ki. Tennészetesen iskolánk, tanáraink, diákjaink is hoz:z.ájárulnak a város fejlesztéséhez, szépiléséhez. politikai és kuhurális életéhez. Värosunknak három kOúpiskolája van, a járás áJ10mányának afele. eúrt az utóbbi évek pangását. már ami a támogatásl
-
na ŠM Moldava nad Bodvou
Žatva 1988
Štátny majetok, Moldava nad Bodvou, štátny podnik v roku 1988, v 3. roku 8. 5 RP pestuje hustosiate obilniny na 'l'{mere 1 620 ha, z toho 850 ha pšenicu ozimnú na jačmeň jarný na 520 ha raž ozimnú na 250 ha Hustosiate ozimné o.bilniny a ozimná repka dobre prezimova li, bolo dostatočné množstvo jedincov a porasty boli v dobrom kondičnom stave. Stav jarných obilnin (jarný jačmeň) na 'l'{mere 520 ha, nebol celkom optimálny následkom neskoršej sejby a sucha. Porasty boli riedšie a kondične slabšie. V neskoršej fáze rastu hustosiate ozimné obilniny boli vermi dobré a jarný jačmeň priemerný.
5
Štátny majetok. št. p. Moldava nad Bodvou, žatvu v roku 1988 ukončil dňa 8. 8. 1988 v kat. území Medzev. Plánovanú produkciu ŠM splnil na 115,6 %. Plnenie podľa druhov: Plán v t . Skutoč. v t Plnenie Pšenica Raž Jačmeň
Spolu hustos.
ha
l
850 250 520 1620
3800 875 1 987 6632
ha
l
v%
850 250 520
4488 1029
118,1% 117,6 %
2147
108,0 %
1620
7664
115,5 %
Podľa hospodárstiev sme dosiahli nasledovné
výsledky ha úrody
v tonách Pšenica oz. Raž oz. Jačmeň jar. Spolu:
Moldava
Hatiny
plán
skur.
5,10
7,00
pI. 4,10
4,60 5,80
3,50 3,50 3,76
4,12 4,61
Žarnov
4,64 4,11 3,92
pI. 4,98
5.65
4,12
4,12
4,31
4,74
5,22
sk.
sk.
ŠM
spolu
pI. 4,47
sk.
5,28
Pšenica plán, úloh v % podľa hospodárstiev Moldava nad Bodvou Hatiny Žarnov ŠM spolu:
-
125,8%
-
114,6%
-
110.1 % 115,5 %
Ozimnú repku sme pestovali na výmere 170 ha a to na hospodárstve Hatiny Plán výroby: 170 ha 374 ton 2,2 t/ha
Skutočnost:
170ha 412ton 2,42 t/ha
plnenie na110,1%
žatvu sme začali 14.7.1988 na hospodárstve Žarnov, kat. úz. Tuma nad Bodvou a ukončili sme 8. 8. 1988 na hospodárstve Hatiny, kat. územie Medzev. Žatva trvala 26 dní. žatvu zabezpečovalo 15 ks vlastných obilných kombajnov, 4 ks obilných kombajnov z JRD Plavnica z okresu Stará t.ubovňa a JRD Nižný KJatov 4 ks z okresu Košice-vidiek, ktori sa zberu zúčastnili do polovice žatvy.
6
Mimo žatvy sme robili ostatné letné práce a to:
Plán
Skutočnost
k 9. B. 19BB
ha ha ha ha ha ha ha
Zber slamy Podmietka Vápnenie OP Vápnenie TTP Zaorávka org. hnoj. Sejba str. mieš. Naorávka pod oz. repku
1 790 1790
1200
1200
310
100
20
BBO 210
54B
170
1 515
340 60
V histórií Štátneho majetku v roku 1988 sme dosiahli najvyššie výnosy v hustosiatych obilninách. Cierom pracovnikov ŠM. je dosiahnut v budúcich rokoch priememe 5 ton hllStosiatych obilnín z jedného hektára. Verime. že kolektív pracovnikov ŠM Moldava nad Bodvou to dokáže. Jozef Sanisl6 agronóm ŠM
7
Zatva sa teda skončila. kombajny sa rozbehli pomôcť tam, kde treba. Polia však neutíchajú. V plnom pnide sú ostatné práce rovnako dôležité a neodmysliterné súčasti katdoročnej tatvy. Keď sa zamýšram nad tým. oo prispelo k tomu. aby úsilie pornohospodára bolo korunované takýmto úspechom, muslm uznať. te všetky tatve predchádzajúce práce boli vykonané tak ako sa patrI. Pravdou je, te tohoročnej žatve prialo aj počasie, ale predsa len muslm za tým vidieť silný faktor; konkrétnych. statočných rud!. ktorí sa nezastavili. ale pokračujú v boji o každodenný chlieb. Ing. Ján Derjlin hlavný intinier. JRD Budulov
Končí
a pokračuje Tohoročná
mIva pre JRD VIII. 1,iazdu JRD
Budulov sa skončila. ale boj o každodenný chlieb pokračuje dalej. 2:atva nebola síce fahšia ako po iné roky. ale rozhodne najúspdnejšia v doterajšej histórii nMho družstva. Konečne sme prekročili 5-1000'111 hranicu úrody hustosiatych obilolo z hektára. 2. augusta po 16-tich dňoch neľahkej práce padli posledné klasy.
Hustosiate obilniny sme v lomlo roku pestovali na 2 330 hektároch. Z tejlo výmery sme dosiahli II priemere 5.22 l/ha. čo bolo doteraz ten našim tajným snom. Oproti plánovaným 10 057 tonám sme vyrobili 12179 ton obilnin. Najkp!:ie sypala ptenica ozimná. u klorej sme oproti plánovanému výnosu 4.26 tlha dosiahli 5.49 I Z hektára. Nedá sa nespomenúť ovos. klorý sme pestovali len na 70 hektároch. avbk s priemernou urodou 4,87 l/ha. Pracovali sme s 19 vlastnými kombajnami, siedmymi kombajnami nám vypomohli SM Lipany z okresu Prešov, s ktorými máme ut dlhoročnú dobrú spoluprúcu a dva kombajny cez STS. n. p.. boli z JRD Vrbov z okresu Poprad. Najlepšie žatevné výsledky dosiahlo hospodárstvo Mokrance pod vedením Ernesta Kočiša. Bolo to 5.74 t/ha. druhé bolo hosIlO" dárstvo Péder - 5,01 t/ha a tretie hospodárstvo Drienovec so 4,67 t/ha. PO organizačnej stránke žatevné práce najlepšie zvládlo hospodárstvo Péder pod vedením Ing. Ernesta Krušinského. Práca všetkých kombajnistov bola dobrá a prístup zodpovedný. ale predsa by som spomenul Mikuláša Ongyika a Gejzu Semana z hospodárstva Mokrance. Ladislava Kristiána z péderského dvora a Milana Sač ka z hospodárstva Drienovec. Nemalý podiel na úspešnom priebehu tatvy majú aj opravári, ktorí v1lčšinou zostanú v anonymite, pričom ani oni nemôtu opustii svoje dielne skÔr. kým nezíde posledný stroj z pora. za mnohých len dve mená: Ján Domonko!: a Ondrej Kuzma.
Vége van és folytatódik A Munka Erdemrenddel kitQntetett Bodoló-i Egyseges FôldmGvesszävetkezet az idei aratást befejezte, de amindennapi kenyéréft folyó harc folytatódik. Az aralás ez even sem volt kônnyebb, mint más éveken, de egy bizonyos, a szôvetkezet életében a legsikeresebb. Vegre sikerult a gabonatelékbôl elérni az 5 tonnás hektámozamot és az embert-gépet nem kímélo 16 napos aratást sikeresen augusztus 2-án befejezni. Gabonaféléket szôvetkezetunk 2 330 hektáron termelt. Ezen a tenJleten 5,22 t/ha sikenJlt elémi, arni régí titkolt vágyaink beteljesUlését jelenti. Igy a tervezeU 10 057 t sikenJlt tulteljesiteni és az ország asztalára 12 179 t letenni. A legjobb termést az oszi búzánál sikerGlt elémi - 5,49 t/ha a tervezett 4,26 t/ha képest. Nem lehet meg nem emliteni a zabat, amit csak 70 hektáron termeltunk, de 4,87 tonnés hek1árhozammal.
8
Az aratási munkákban 19 saját kombájnunk vett rászt. Nagy segitségunkre voh az a hát kombájn, amelyet a lipany-i éllami gazdaság kUldôtt kisegitásre, akikkel már sokéves j6 egyíittmJkôdésUnk van. 2 kombájnt a Vrbov-j EFSz kUldôtt az aratáshoz. A legjobb aratási eredményeket a mekranei gazdasági udvar érte el Koči!! Emô vezetése alatt 5,74t hektáronként. A második a péderi udvar, mely 5,07 t/ha ért el es hannacfik a somodi (DrienowK:J gazdasägi udvar 4,67 t/ha_ Az aratási munkákat szervezésileg legjobban 8 péderi gazdaság biztosŕtotta be Kru!iinsky EmO m&môk vezetése alatt. Minden kombájnos felel6ségteljesen végezte a munkáját, de kulôn e1ismerést éfdemelnek Ongyik. Miklós és Seman Gejza a mannei udvan'Ól, Kristián László a péderi gazdaságból és Satko Milan a somodi IOrienovee) gazdaságb61. Nem kis részUk volt a sikeres aratásban a javítóknak is. akik nagyon sokat tettek, helgy i!yen rOVid id6 alatt kiesésok n81kUl fotytatlldhatott az aratás. ok sem hagyhattak el addig a mJhelyeiket. mig az utols6 gep kint tartózkodott a fOkleken. KózUluk szeretném kiamelni Domonkos Janost és Kuzma Andrast.
Z dejín Moldavy.
• •
MoIdavs nad Bodvou sa v stJJrých spisoch objavuje po PtVÝ raz v roku 1255 ako .. Villa Zekeres". To kdf Béla No pri obnovovanI T8tármi zničeného starého spisu z roku
1130 pri vymedzovaníhranic INJnstva jBsovského kMštonJ spomína nale mesto. Spis bol vydaný v Tumianskom Podhradí. V X storočí patrilo okolie MoIdIlV'y /I J/I~ va k tumillnskej lesnej lupe, ktor.f na SfIVfN sillhala až po Hnilec /I nB juhu /If po Gemer. Strediskom tejto luPi bolo PraVdePOtJObnII hradislco niekde medzi Zádielskymi Dvomllcmi a Hrhovom ktoré v d6sJedku ul vtedy zmiešaného obyvateľstva dost/llo dvoj/lké meno VánH;I (Váradk/lJ po m/lď/lrsky /I Zsmlin ako slovanské pomenov8nÍfl.
Kedže oIcalie v8é:§1'nou poIcrýval les. INJf'I04IfIík tu dal pris(ahow1( obyvat/lfsrvo, Irtrxé Iuok. za krokom získavalo od divočiny ornú p6du a postupne ju obhospodáJT1ll8Io. Keďskumame minulosf nálho fflfI$ta nut-
ne sa musíme z:sobenI( aj minulosfou lírIittho oIwIiII. TaIc sa dozvedáme, le neď/llektl
Befe}ezOdik tehát egv sikeres 8rt1tas. A kombájnok szétszélednek segíteni oda. ahol arra szUkség van. A fôldek azonban most sem csendesednek. Teljes er6bedobással fotynak a tôbbi ITI6Z6gazdasági munkák, melyek szintén részei al aratas-
Košice boli podľa istých PrametSOV zaJotené v roku 1194 rrO;tiSía:NOU skupinou Nemcov pod vedením istého NIlfOda, ktorý k nám pri§ieI z /Jzemia dneIného R/lkúska. Ko§ice SU v roku 1249 podľ/l SfIfld8ctva starých spi$(Nelte iba dedinou - ~viHa regie" - Kl vlastni:tve kráľa. Wrobu lesov VĎa~ia za svoj vznik aj blIzJeB Čeéejavce, ktoré sa p/'Nodne volali "Set'~ z čoho sa postupom ~asu vytvorilo maáarské pomenovanie ~Csécs" (čétJ. Susedný Jasov zaloiili Jazygovi/l, ktorých prisťahoval do Uhorsk/l kdf Ladislav I. Pomenovanie Moldavy - "ViHa Zeke/TJS" (osada povozníkovJ má svoj ~vod v älsoch, keď mesto obývali hlavne kdľovskfpovoznfci a remeselnlci zhotovujúci vozy. Vyplývalo to zo zemepisného postavenia údolie lkKJvy, ktoré letalo na krikNatke oJx:hodných ciest. Toto svoje významné postavenie sl Moldava
"'~
Ha elgondolkozom azon, mi tette lehet6ezt a sikeres Mt, hogy a mez6gazdaságr dolgozók munkilja ityen eredményes volt, meg keli ál1apitanom, hogy mindent megtettunk azM, hogy a munkák a megszabott idčben, pontosan be valtak biztositva. Biztos, hogy nagy segitséget jelentett az idčjárás, amety a mezôg8zdasági munkák fontos zéloga. Viszont látni keli a mezägazdaségi dolgozók ônfeléldozó, lelkiismeretes munkáját, arni nélkOl mág a legjobb idôjárás sem biztositja a sikert.
ve
Derján János mémOk. a Bodol6-i EFSz fômémôke
udrliavala al do zavedenia felaznict1. Gustav Stibninyl st.
9
Szepsi tärténe/mébó/ ... A t&ténelem fo/yamán Szepsi (Moldava n18) neve 8 régi írásokban ellJszär 1255-ben bukkan atĎ mint Szekeresfalva k6zség Nilla Zek.eres). IV. Béla király román (Tumianske Podhradie) a jáwi prépostság részére meg-
egységek tlirténetével Osszefiiggésben lehet kutatm; vizsgálni és nyomon kävetni. !gy a klizelťJnkben levlJ Kassa (Košice), egyes tOr· ténelmi kútffJk szerint Iilll1ólag 11 94-ben Narod osztrlik vezér 3 000 némettelj6tt erra
újitotta
aoo~re~mmegWe~ettésmega~~
8
tatárok ilta! elpusztltott.
8Z
1 73D-ban kiadotf határmegállapltó 19V9let és abbBn van emlftvB altiszlir Zekeresfalva, a mai Szepsl: A X században Szsps! és Jász6 {Jasov)
totta Kasslit mely egy 1249-es okirat kiadásakor még falu volt: villa regia, vagyis a király birtokában Iev6 falu. Az erd6irtás rrivén nyerte nevét a kozeli Csécs (ČeIJe/ovce) kOzség is, melyet el6szlir szllivosan Seé-nek neveztek, mely vliglist jelent s késább magyarosan lett Csécs. K6zvetJen szomszédsligunkban 19116 Jászó (.Jasov) elsli telepesei a Lászl6 kirlily liltal az országba betelepített Jlismk vo/tak. Ezektŕil nyerte a k6zség nevét is. Szekeresfalva elnevezés az laká sok szekeresgazda és szekérkészftlJ mester elnevezéséblil ered, kik késlJbb a király szállltói lettek. Szekeresfalva-5zepsi a Bddvavólgy kOzponti fekvésénél fogva, szinte hivatva volt az akkOli forgalom k6zvetítlJ szerepére, mely szerepet hosszú évszlizadokon át - a vasút megnyitásáig meg is tartatta. Ezért volt itt érdemes és szukségas szekeres gazdának lenni, mert e századokban ez volt az egyedu· li szá/litási eszk6z. Az eliJbbi mondatokból kitúnik, hogy Szepsi miért volt elabb Szekeresfa/va.
vidéke 8 toma; erdfiispánság teru/atére 858ft ame!y északre 8 G61nic (Hnilec) foIy6ig terjedl és nyugatra mtilyen 8 mai Gtimärbe (Gemer).
sz.
Ezen erdéiispánság kozpontja 8 mai Szádudvarnok. (Zádie/ske Dvorníky) és Tomag6r-
gO (Hrhov) határán fälépijft f61dvár lehetett
m
melynek neve - minthogy sz odate/epített magyar népesség mel/elt és k6zótt szlávok is
voltak - párhuzam05 névadással magysTlJf Vár8d N6radka), szIliII nyelven Zem/in lett. Mindkét e/nevezés fennmarsdt n.apjainkig.
Mive! e terO/eter t6bbnyire errtó bofltotta, sz a/sá betelepiil6ket 8Z akkori királyok 8Z ftteni rengetegek ;r1lisáre és ezen irlások mt1velésére és a nép munklire való oktatása eliljábál telepŕtették be. Ha városunk múltját kutatjuk, szukségszen1en túl kelllépnunk vlirosunk határlin, mert t&ténelmi alakullisát csak az ot magliban foglal6 nagyobb tlij vagy igazgatlisi
id. Stibrányi Gusztáv
MOLDAVSKA JASKYŇA Priamo v intraviláne nášho mesta sa nachádza zaujimavý krasový útvar pozostávajúci z troch, na pohrad samostatných častí, samotného vchodu jaskyne, "Mnichovej diery", ktooi je najvy§šim vchodom a poschodim jaskyne a "Vami atramentu", skalného Utvaru, čo bolo tiež vyústenie jaskyne, ale v dnešnej dobe je zanesená hlinitYmi náplavami. Z geologického hradiska sa nachádza na rozhraní Košickej kotliny a Slovenského krasu - Jasovskej planiny. Okolie je reprezentované karbo-
nátmi stredného triasu a vápencami wettersteinského typu. Vstupný otvor vznikol prepadnutím bočnej steny na výraznej poruchovej zóne. Jaskynné priestory sú znač ne členité a predstavujú labyrint chodieb, ktorých celková držka môže byť asi štyri kilometre. Doteraz bolo zameraných jeden a pol kilometra. Pôlo'Od jaskyne je erozivno-riečny. Vápence su značne porušené dislokáciami a puklinovými systémami. V blízkosti vchodu su rozmanité erozívne a korozívne tvary. V hlbších častiach sa
IO
nickeho lepidla "čirizešmi". vzniklo tu slovo použivané a poznané len v Moldave. "čirizova(' s významom: piecť slaninu. Komplexný speleologický výskum jaskyne začala oblastná skupina slovenskej speleologickej spoločnosti Košice-Jasov roku 1979 a je vykonávaný aj v súčasnosti. Jaskyňa je významná aj z hľadiska v(skytu viacerých druhov netopierov a má aj značný hydrologický vYznam. pretože drénuje infiltrovanu zrážkovu vodu z vápencov Jasovskej planiny a predpokladá sa spojenie s Drienovskou vyvieračkou. Napriek tomu sa v poslednom čase vo vodách jaskyne zisťuje neustále znečistenie vody látkami organického pôvodu - fekáliami, presakujucimi z obývanej časti moldavského kopca a v jednom prípade sa zistilo aj znečistenie vody ortuťou. Voda z jaskyne toho času nie je vhodná na pitie. V tomto prípade MsNV prisfubilo v snahe zachovať čistotu podzemných vôd, sledovať a trvať na nutnosti napojenia rodinných domov na Terase do verejnej kanalizácia. Je nevyhnutné. aby jaskyňa ostala neporušená a prístupná aj pre prípadný archeologický výskum. Nachádza sa v ochrannom pásme Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras a je navmnutá za chránený prírodný vitvor. • Peter SllIe tajomník OV SZOPK Košice-vidiek
vyskytuju pastelovo sfarbené náteky a závesy. malé sintrové jazierka. brčká. stalagtity a stalagmity najviac do držky 40 cm. Podstatná čssť priestorov je "Yplnená hlinitoilovitými sedimentami, pieskami a štrkmi riečneho pôvodu. Chodby su VfPlnené do polovice až dvoch tretin výšky. Predpokladaju sa tri jaskynné poschodia smerom do hrbky. vyplnené usadeninami a vodou. Voda je infiltračného pôvodu a v sučasnos ti bez aktivneho toku. Archeologický Ustav eviduje zatiaľ z jaskyne nálezy z vrcholného stredoveku (10. a 12. storočie) a novoveké nálezy. Možno však očakávať dôl<.azy o viacnásobnom osídleni v praveku i včasnej dobe dejinnej. Podľa povesti bola jaskyňa spojená s tajnou chodbou Turnianskehó hradu a s jaskyňou "Piťkov" v Drienovských kúpeľoch. Pomenovanie Mnichova diera. svedči o obývaní jaskyne mnichom-pustovníkom a mÔže by( v sUvislosti s činnosťou mnícha. katolíckeho pátra Herka. ktorý pôsobil v Moldave v čase protirefonmicie a s akým úspechom, to sa mÔžeme dovtipiť z toho, že jeho meno sa dodnes zachovalo v miestnej ľudovej nadávke. Názov skalného Litvaru "Varňa atramentu" vznikol tým. fe sem chodili členovia obuvnickeho cechu variť čierne farbivo z bobuľ sviba krvavého, rastúceho na okolitom svahu. Popri varení farbiva si obuvníci piekli aj slaninu a kedže ich prezývali podľa obuv-
A SZEPSI BARLANG által jôtt létra a bejárati rész. A bartaogrendszer járatai fôldalatti labirintust képaznek, melynek hosszát négy kilometerre lefél kilométer het becsUlni. Ez ideig egy lett faltáNa. Folyami-eroziós (vizmosásos) eredetú, a tektonikus - eroziv barlaogok jelentôs képvisel6je. A mészkô diszlokációkkal és repedésrendszerekkel szaggatott. A bejárat kôzeléban kiilônféle erozív és korroziv alakzatok találhatók, a melyebben fekvô reszekben paszlelosan szinezodôtt ráfolyások. ffiggvényak. kis csappkôves tavak, borsóko képzôdmények, sztalagmitok és sztalagtitok vannak. melyek legnagyobb
Figyelemre méltó karszt képzôdmény található városunk betterOletén. látszatra három kiilônálló reszool áll. a barlang tulajdonképpeni bejäratábÓI. a Barátlyukból. ami a bartang legfelsô bejárata és szintje. és a Tintafôzôbôl, ez egy sziklakapuhoz hasonló kóképzôdmény amely szintén a barlangrendszer bejárata volt, ma már agyaghordalékkal van telve. A bartang a kassai medence és a jászói fennsík határvonalán fekszik. Kômyékének kozetét kôzep tríász eredatú karbonátok és wattersteini mészkôvek alkotják. Egy jelentôs tôrésvonalon levô oldalsó sziklafal súllyedése
es
II
hossza 40 cm. A járatok és uregek jelentos része agyagos hordalékkal, folyami eredetií homokkat és kaviccsal van telve. Az archeológiai intézetben a bartangb61 ez ideig kôzépkori (10. és 12. századi) és ujkori leletek vannak nyilvántartva, de számítani lehet ujabb leletekre az 6kor és a korai tôrténelmi ídôkbôl is. A monda szerint a barlang a tomai vártitkos alagtitjaval volt ôsszekôtve, és a somodi-furdôi Pityk6 barlanggal. A Baratlyuk elnevezés aITa utRI, hogy a barlangban remeték laktak és oszszefCiggésben lehet Her1c:6 paterral, akí mint katolikus szerzetes az ellenreformácíó érdekében tevékenykedett varosunkban. Hogy milyen módon és eredménnvel azt az bizonyitja, hogy neve máig fennmaradt egy helyi népszerií káromkodasban és az arcképe egy dombormtivôn a r. k. templom falán. A Tintafózô elnevezése abból ered, hogy ide, az akkor mág városon kívCilre, jartak a helvi cipész és csizmadía céh tagjai fekete festéket fôzni a kômyéken bôven temlÔ veresgyurií som bogyóiból. Tintafôzés kozben szalonnát sCitôttek és mive1 hogy az általuk használt ragasztó szerint csirizeseknek csúfolták oke1, ebból keletkezett a csak Szepsiben ismert és hasznalt szó, csirizálni, arni annyit jelent, hogy nyárson szalonnát sCitni. Teljes barlangasza1i kutatást, amelv máig is folVik, 1979-ben kezdtek a Szlovákiai barlangász egyesCilet Kassa-Jászói teruleti csoportja. A barlang tôbbféle denevér fajnak nyújt menedéket, és jelentôs hidrológiai szerepe van, mert a jászói fennslk csapadék vizeit infiltrálja és ôsszekôtés feltételezett a somodi fOlTással is. Éppen ezert nem elhanyagolha1ó az atény, hogy az Ulóbbi években állandó szerves eredetu /fekálias) a hegv beépitett részérol szármaro szennyezettség tapasztalható a barlangb61 vett vizmintakban, és egy esetben higgany szennyezés is ki volt mutatva. A barlang vize ez idôben ivóviznek nem megfelelô. Ebben az esetben a Városi Nemzeti Bizottság megigérte, hogy figyelemmel kiséri és kôtelezni fogja a hegven épOlt családi házak bekôtését a városi szenny';;zcsatoma há1ózatba. fontos, hogy a bartang sértetlen marad-
jon és hozzMérhetó az archeológiai ku1atás számara is. A Szlovák karszt tájvédelmi teríilet kCilsó védelmi zónájában fekszik, és javasoiva van mint védett természeti képzôdménv·
SOle Péter Szlovákiai táj- és természetvédók szôvetsége Kassa-vidéki járasi bizottságának titkára
MsNV INFORMUJE 5. júla 1988 sa konala v poradí 33. riadna schôdzka rady Mestského národného výboru v Moldave nad Bod· you.
Prvým bodom rokovania bolo vyhodnotenie výchovno-vyučovacfcli výsledkov v~etkých ZS na území mesta, ako aj Osobitnej školy a Ľudovej ~koly umenia za ~kolský rok 1987/88, včítane školskej dochádzky a so zameranún na cigánskych žiakov. Prvý referoval o dosiahnutých výsledkoch PaedDr. Ladislav Stark. V ~k. roku 1987/88 navštevovalo ZS celkom I 293 žiakov, z toho 66 cigánskych. Z celkového počtu žiakov prospelo l 268. Lj. 98 %. S vyznamenaním prospelo 194 žiakov. Z cigánskych žiakov prospelo 53. 12 neprospelo a I bol neklasifikovaný. Liaci počas ~k. r. vy. mdkali celkom 91 905 vyučovacích hodin. v priemere na jedného žiaka pripadá cca 70 hodín. 'ZrJ 169 žiakov 8. ročníka sa drvivá väčšina žiakov prihlásila a bola prijatá na 3·ročné uče.bné odbory (celkom 104 žiakov). ďalších 19 na gymnáziá, IO žiakov na SPoS. 5 na vojenské školy a 31 žiakov na iné stredné ~koly.
12
Róbert Máthé - riaditeľ zS s vyučo vadmjazykom maďarským - informoval radu MsNV o tom, že ~kolu navštevuje 412 žiakov, z toho 104 cigánskych. V šk. r. 1987/88 prospelo 399 žiakov. čo činí 96,8 % z celkovéhq počtu žiakov. Z cigánskych žiakov prospelo 91. neprospelo 9 žiakova 4 boli neklasifikovaní. S vyznamenaním prospelo 84 žiakov. Počet vymeškaných hodín je celkom 16689. priemer na jedného žiaka je 40,5 hodiny. Z celkového počtu 40 žiakov 8. ročníka bolo prijatých 16 žiakov-na gymnáziá. 12 žiakov do stredných odborných škôl a 12 žiakov do učebného pomeru. ZS v Mokranciach riadi s. Milan Suca. Skola má v troch triedach celkom 73 žiakov. z toho 2 cigánskych. Všetkých 73 žiakov prospeiQ. Vymeškaných bolo celkom 2051' hodín. z čoho na jedného žiaka pripadá 28,09 hodiny v priemere, u cigánskych žiakov je to až 68,5 hodiny. Na ZS v Budulove je riaditerkou a zároveň aj jedinou učiteľkou Priska Pásztorová. Skolu naV§tevuje 18 žiakov, všetci v šk. r. 1987/88 prospeli. Priemer vymeškaných hodín na jedného žiaka je 27.98 hodiny. V 16-tich triedach Osobitnej školy (z toho 4 triedyelokované) je celkom 208 žiakov. z nich je 178 žiakov cigánskeho pôvodu. Celkove prospelo 186 žiakov, neprospelo 20 a dvaja žiaci boli neklasimwvanf. Z celkového počtu 55 žiakov 14-15-16-ročných zostáva 32 žiakov v osobitnej škole, 4 žiaci budú pokračo vať v osobitných odborných učilištiach, 16-ti nastúpia do pracovného pomeru a traja žiaci boli oslobodení od povinnej školskej ·dochádzky. Moldavská škola umenia mala v šk. r. 1987/88 zapísaných 556 žiakov. Z tohoto počtu hudobný odbor navšte-
vovalo 280 žiakov, výtvarný odbor 143 žiakov, tanečný odbor 39 a literárnodramatický odbor 17 žiakov. Z referátov jednotlivých riaditeľov škôl vyplynulo, že sa im dari úspclne realizovať úlohy školstva po XVII. zjazde KSt. Rada MsNV žiadala riaditelov škôl, aby naďalej venovali zvýšenú pozornosť výchovno-vyučova cím výsledkom, prospechovosti a prehlbovaniu komunistickej výchovy žiakov. Za vš"etkých členov rady poďako val predseda MsNV riaditeľom škôl za ich náročnú prácu pri výchove mladej generácie. V ďalšom bode rokovania sa rada MsNV zaoberala politicko-organizač ným zabezpečením letných poľnohos podárskych prác na SM a JRD. Na rad prišla aj správa o činnosti poľnohospodárskej komisie. ktorá v minulosti nevyvijala takú činnost' aká bola od nej očakávaná. Situácia sa však už zlepšila a dúfajme. že v budúcnosti aj táto komisia bude plniť svoje poslanie. Rada vzala na vedomie infoÍ'matívnu správu o zostavení poradovníka na II. polrok 1988. v ktorom sú zaradení uchádzači o byty z miestneho zoznamu. Správu o činnosti bytovej komisie predniesol jej predseda Viliam Gaboš. tinnosť tejto komisie je dobrá, komisia postráda však plán údržby bytového fondu od OPBH. čím má sťaženú kontrolnú činnost Rada MsNV schválila harmonogram poslaneckých dni na II. polrok 1988. V súvislosti s blížiacimi sa oslavami 100. výročia založenia ZO ZPO, Ing. Ivan Sokolovský, predseda MsNV predložil rade na schválenie návrhjubilejného odznaku ZO ZPQ. Rada schválila výtvarný návrh aj úhradu nákladov na zhotovenie 2000 kusov odznakov. (-m-)
13
GALÉRIA Ján JANIČKO smenový majster
OPP
Dn~vovýroba
Je zapojeny do socialistickej sú(ale koleklIvov THP il sťJ(atl o z/skanie odznaku. Ako majster prev.1dzky si svoje pracovne povin-
nosti plni k plnej spokojnosti vedenia. V práci je česIný il svedomi/ý, rád pomáha
ai pri nárazových prácach
Niekoľkokrát
podaj zJepSovacie návrhy, týkajúce sa inovácie nábytkovej vyroby, ktoré sa ai zre.llizovali.
Alžbeta 1:uPčANovA ekonómka úseku M2v
STS Pracuje v STS závod Moldava 35 rokov, ako ekonómka strediska MtV. Svoje odborne \'edomosli si sústavne dop/rluje. vyznaéu;e sa dobrou pracovnou molá/kou. Je člen kou ROH, ZČSSP. Na základe rozhodnutia vedenia zavodu, OO KSS il DV ROH menu-
vanej je
doporučené
udelenie rezortného
vyznamenania "Zas/úblý pracovnik VHJ"
z pri/etilosti 40. vyrotia za/otenia STS.
14
VZORNÝCH ~n UPTÁJ(
~""
T edri:ké sLžby
Pracuje v Technických sJulbách od roku 1984 ako 'oOdit nákladného \tOzidla. V OtganizJcii lo)'kon,;iVil funkciu predsedu Komisie národneho poistenia pri ZV ROH.
Svoje pracovne povinnoslí si plni k spokoj/losli svojich nadriadených. V lomlo roku ukonó/ veť'emu Meolu - Organizatorská a riadiaca pmca ROH, k/Dru absolvoval
úspe$ne.
DUo
voZÁR
,
kLril':
oP8H
Pracuje v Okresnom podniku bytového ho"(>Ori.'ttVViI od roku 1985 na ÚSeku le(H..'lného hospodarslva. Svoju prJcu lI)'kotlJva svedomi/eo Nezmieruje sa s nedosla/kami a sám napomáha rie~i( V)'Skytujuce sol
problémy. Svo;u hUtevna/osl dokazuje
pri vyskytujúcich sa poruchách a obetavo ich odslrar'lu;e.
15
ČINNOSŤ občianskych výborov Zákon O národnych výboroch umožňuje II mestách zriadif občianske v(bory. ktoré volia občania na verejných zhromaždeniach, na dobu 5 rokov. Aké sú práva a povinnosti občianskych výborov? ,. Občianske výbory sa m6iu obracaťso svojimi návrhmi, podnetmi 8 otázkami
na orgány národného výboru. tieto orgány sú povinné sa nimi zaoberať 8 informovať občianske výbory najneskôr do 30 dní o spôsobe vybavenia. 2. Organizujú účasť na riešení verejných zá/etitostf. najmä pri zveľaďovanímesta, ochrane iivotného prostredia, ochrane bytového majetku, upevňovaníverejného poriadku 8 socialistického spoluiitia. Usmerňujú činnost domových komisií a domových dôvernlkov.
3. Podierajú sa na tvorbe, plnení a kontrole volebných programov Národného frontu. Vyjadrujú sa k návrhom uznesenf národného výboru. ktoré sa týkajú riešenia potrieb a záujmov občanov.
4. Úzko spolupracujú s poslancami národného výboru, pomáhajú im v ich činnosti vo volebných obvodoch a organizujú v spolupráci s nimi a organizáciami združenými v NF verejné zhromaždenie oManov.
V našom meste volby do občianskych výborov boli v októbri 1986, zvolili členov do 10 občianskych výborov.
keď
sme
Územny obvod občianskeho výboru č.l tvoria tieto ulice: Debraďská, Obrancov mieru, Šmeralova, Janka Kráľa, Letná, Porovnícka, Jiskrova, Leninova, štúrova, Okružná, Partizánska, Vodná. Predsedom OV č. 1 bol zvoleny Ján Onda a tajomnfčkou Ing. Kuzevičová Mária, členmi sú Dittel Tibor, Tamášová Zuzana, Rusňák Imrich, Dzesatniková Viera, Smetanová Oľga, Žiga Alojz a MUDr. Hvizdoš Jozef. Územny obvod volebného občianskeho výboru Č. 2 tvoria ulice: Mlynská, Tehelná, Hviezdoslavova. Železničná, Budulovská, Ž8rnovská, Dukelskych hrdinov, Nová, Jesenského, Rožňavská, Čs. armády (dolná čast'). Predsedom bol zvoleny Štefan Filomela a tajomničkou PhDr. Fehérová Gabriela. Členmi sú Adorján Dezider, L6csa Jozef, Vojakovičová)Eva, Gyóriová Šarlota, Rácz Anton, Bozogáň Ondrej, Baščúr Viliam. Územny obvod občianskeho výboru č.3 je časf mesta Budulov. Predsedom OV bol zvolený Salas Ondrej a tajomníčkou Eva Takácsová. Členmi sú: Šuver Imrich, Danková Zita, Ing. Bodnár Vojtech, Koleszár Ladislav, Filakovská Helena.
16
územný obvod občianskeho výboru č.4 tvoria ulice na Terase: SNP, Obchodná, Viničná, Komenského, Sovietskej armady. Lesná. Predsedničkou bola zvolená Lásl6fiová Zlatica a tajomnfčkou Némedyová Mária. V máji tohoto roku bola uskutočnená zmena s tým, že predsedom sa stal Hegedus Jozef a tajomnfčkou Zlatica Láslófiová. Členmi su: Vávra Ladislav, Ing. Iván Ladislav, Dobošová Mária a Andová Terézia. Uzemný obvod občianskeho výboru č.5 tvoria tieto ulice: Oslobodenia. Čs. armády (páme, dolná čast). Žižkova. Fučikova, Podhorská. Skolská. kpt. Nálepku, Krátka, Čs. armády 19, 17, 21 a 24. Predsedom bol zvolený Ján Hisira a tajomnfčkou PhDr. Bábová Mária. Členmi sú: Bálint Martin, Drescherová Katarina, Seregély Gejza. Otväs Ladislav, Horňáková Helena. Ing. Kadlec Stefan. Anti tudovit. Územný obvod občianskeho výboru Č. 6 tvoria tieto ulice: Čs. armády 15, 23, 25, 26, 27, 28, 30, , 31, 33 a námestie Budovaterov. Predsedom bol zvolený Or.lvaniŠ Ondrej a tajomnfčkou Stehliková Jolana, ktorá zo zdravotných dôvodov tuto funkciu nemôže vykonávat. Tuto funkciu teraz zastáva Eva Faithová. Členmi su JUDr. Képes Elemir, Sciranka Juraj, Németh Robert. Ing. Brašková Eva, Čejková Zuzana, Ing. ätväs Lórant, Németh štefan. Územný obvod občianskeho výboru č. 7 tvoria tieto ulice: námestie Mieru od č. 1 - 14. Predsedom bol zvolený Stefan Stefán. tajomnrčkou Halmiová Valéria. Členmi sú: Ján- zalcer, Krnáč Stefan, Ivaniš Ondrej, Gaál Juraj, Tesaf Ján, Obšuthová Božena, Sága Marián. Cibura Eduard. Územný obvod občianskehovýboru Č. 8 tvorí námestie Klementa Gottwalda. Za predsednrčku bola zvolená Eva Filomelová, tajomničkou Viera Pupalová. Členmi sú Stachová Mária, Kádar Jozef, Benyicky František, Tóth Alexander, Karaffa Ondrej, Kis-Pál Alexander, Käteles Július. Územný obvod občianskeho výboru Č. 9 tvorí územný obvod ulice Marxova. Predsedom bol zvolený Bemik Ján a tajomničkou Kätelešová Mária. Členmi sú: Fialka Pavol, Ing. Horváth Július, Helei Vojtech, Stutiak Ján, Gacek' Ladislav. Bartók Eugen, Ing. Smajda Dionýz. Aikková Anna. Územný obvod občianskeho výboru Č. lOje časť mesta Mokrance. -Predsedom bol zvolený Fialka Imrich a tajomníčkou Alžbeta Kečeiová. Členmi sú: Seleš Stefan, Šuca Milan. Tóth Ján, Ing. Papcun Matej. Béreš Ján. Béreš Ladislav. Herbert Stefan, Mikl6šová Helena, Baffy Ladislav. PO
začiatočných
tažkostiach, ktoré sme mali po volbách OV, možeme už konštatovať. že ich činnost je pravidelná a cieravedomá. Z pracovníkov MsNV je určená pracovníčka Matilda Bartóková. ktorá je nápomocná pri organizač ných záležitostiach občianskych výborov. Z funkcionárov tajomníčka MsNV s. Gizela zabová udržiava s občianskymi výbormi kontakt. ročne štyrikrát sa stretáva s predsedami a tajomnikmi OV. kde ich informuje o najbližších ulohách NV. Zástupcovia OV sú pozývaní na plenárne zasadania MsNV, ich problémy a otázky sú prejednávané na zasadnutí rady MsNV. Každý predseda OV už bol
17
pozvaný na radu MsNV a podal správu o činnosti a nanáša problémy zo svojho obvodu. po preštudovaní ipisnic s. tajomníčka neodkladné požiadavky nanáša na gremiálnu poradu, kde sa prijímaju stanoviská a postup prác pri riešení problémov. Dotazy a požiadavky týkajúce sa občanov sú zodpovedané na verejných zhromaždeniach. S neaktívnymi členmi s. tajomnička vykonala pohovor. Za neaktivitu novou volbou došlo k výmene 5 členov. Pre jednotlivé občianske výbory z členov rady MsNV sú určení aktivisti a to nasledovne: OV 1 Tibor Tvergyák. OV 2 Jozef Filomela, OV 3 Ondrej Seleš. OV 4 Jozef Hanula, OV 5 JUDr. Elemir Képeš, OV 6 Gizela zabová, OV 7 Ing. Ivan Sokolovský, OV 8 Eva Urvová, OV 9 Kamila Kyserová, OV 10 Ján Tóth. Zasadnutia OV sa zúčastňuju aj poslanci volebného obvodu. OV pozývaju občanov na verejné schôdze, brigády, a rôzne akcie, ktoré usporadúvaju. Občania pod vedením OV sa zúčastňuj u brigádnických prác na akcii Z a na skrášrovaní okolia a jeho zveradovaní. Tu musíme pochváli! OV Č. 2, Č. 3, Č. 4 občanov Terasy, ktoré dokončili Serpentínku a odpracovali vyše 500 hodín, OV Č. 6 opravil chodnik. OV Č. 7 vytvoril nenáročné detské ihrisko, OV Č. 9 dokončovacie práce okolo blokov; aj ostatné OV pracovali pri zveradovaní svojho okolia. Vera pomáhali aj pri organizovaní brigád na detskom ihrisku pod kopcom. . Ich činnos! je zameraná aj na prácu s mládežou cez soboty a nedele, ako je turistika, športové súfaženie, usporiadanie Dňa deti, Deda Mráza, kreslenie na asfalt, súťaž v bicyklovaní, súťaž na rade, maškarný ples a iné. Členovia OV navštevuju prestarlých občanov, vyhradávajú občanov odkázaných na pomoc. V spolupráci s poslancami sa zučastňujú protipožiarnych preventívnych prehliadok. Za účasti poslancov OV v mesiaci novembri 1987 vykonali volby domových dôverníkov. Činnost' domových komisií riadi MsNV prostrednictvom občianskych výborov. Domové komisie zastupuju kolektív užívaterov bytov najmä pri riešení otázok, ktoré sú spojené so správou. údržbou, opravami a spôsobom užívania bytov, spoločných priestorov domu a jeho okolia. OV znamenaju vel'ku pomoc pre NV a to zvlášť v častiach mesta Mokrance a Budulov. pri ochrane verejného poriadku vyvíjajú členovia OV činnost' voči rušit~rom nočného krudu, pri ochrane bytového fondu. Poukazuju na porušovanie pravidiel cestnej premávky, na nedodržiavanie dopravných značiek a iné. Každý OV sa zapojil do socialistickej sútaže. Najväčším problémom sú priestory na schôdzkovu činnost' a tak OV č. I, II a V zasadajú v zasadačke MsNV, Č. IV zasadá v Esprese na Terase, Č. Vl na Poliklinike, Č. 111 v Budulove a OV Č. X v Mokranciach, ostatné v priestoroch Zväzu rybárov. Každý OV má svoju propagačnú skrinku vo svojom sídle. kde oboznamuje občanov o uskutočnených akciách a o ich výsledku. Každý člen OV má určený okruh svojej činnosti ako ochrana verejného poriadku. spolupráca so zborom pre občianske záležitosti, práca s mládežou a rozvoj záujmovej činnosti, zdravotná a sociálna starostlivost', zásobovanie obchodu a služieb, rozvoj pracovnej iniciatívy občanov.
18
Ešte nemá každý OV svoju schránku určenu na pripomienky a podnety občanov.
Vyše 200 podnetných návrhov predložili OV na riešenie z oblasti obchodu a služieb, verejného poriadku, verejného osvetlenia a iné. Na zlepšenie činnosti OV rozdelia jednotlivé obvody na rovnaké celky a tak každý člen OV a poslanec by dostali 10 rodin, s ktorými by udržiavali priamy kontakt, prizývali ich na akcie, sledovali plnenie socialistických záväzkov. Tu by mohli účinne pomôct aj domovi dôverníci. Za doterajšiu prácu v mene rady MsNV ďakujeme členom OV za vykonanú prácu. Sme presvedčení, že len spoločnými silami môžeme vytýčené úlohy Volebného programu NF plnit. Gizela zabová tajomnička MsNV
kontrolujú vodičom motorovVch vozidiel technickY stava vybavenie motorovVch vozidiel, ako aj dodržiavanie dopravnych predpisov vodičmi. Ved práve disciplinovanosf vodičov a technický stav motoroy'fch vozidiel sú faktory, ktoré vo vel1o:ej miere ovplyvňujú nehodovos! na našich cestách.
Za zvýšenie bezpečnosti
cestnej
V poslednYch rokoch sa aj v naoom malom meste rapídne zvýšil počet motoroy'fch vozidiel, pribudlo vera miadYch, neskúsených vodičov, ktorých nedostatočné skúsenosti negatívne vply..,ajú na ich počí nanie na cestách. Je však odsúdeniahodné, keď sa neskúsenosf spája s nedisciplinovanosfou v cestnej premávke. Prislušnikmi obvodného oddelenia VB v Moldave nad Bodvou za I. polrok 1988 bolo na našich cestách zistenych 627 priestupkov, z ktorých bolo 580 riešených v blokovom konaní sumou 30470 Kčs. V Moldave nad Bodvou bolo zistenYch 209 priestupkov. z ktorých v blokovom konaní bolo riešenYch 193, sumou 11 580 Kčs. Bolo zadržanYch 13 vodičských preukazov. z toho pre požívanie alkoholickYch nápojov vodičmi 12. Zdalo by sa, že zvýšený dozor nad bezpečnosfou a plynulosťou cestnej premávky prináša so sebou pokles priestupkovosti a jázd pod vplyvom alkoholu, skutočnost je
premávky
S rastom intenzity cestnej premávky a stupňa motorizácie, stúpa pravdepodobnos! výskytu dopravnych nehôd. K zväčše niu potencionálneho nebezpečenstva vzniku dopravnej nehodovosti na cestách Slovenskej socialistickej republiky v roku 1987 prispelo zv'(äenie počtu motoroy'fch vozidiel oproti roku 1986 o 2 % a počtu držiterov vodičskYch preukazov o 3 %. Jednou zo základných úloh obvodnych oddeleni VB je vYkon dozoru nad bezpeč nos!ou a plynulosfou cestnej premávky. V rámci tohto dozoru príslušníci OO VB
19
však ina. Hoci je všeobecne známe, že do mesta je každú noc vysielaná hliadka VB, ktorej úlohou okrem iného je aj dozor nad cestnou premávkou. V mesiaci jul 1988 bolo v našom meste odobratYch 6 vodič skych preukazov pre požívanie alkoholickVch nápojov vodičmi. Zvlášť nezodpovedne si počina I vodič S. J. z Moldavy nad Bodvou, ktorY dňa 14. 7. 1988 bol kontrolovany hliadkou VB, pričom po zistení, že vodič požil alkoholické napoje pred jazdou, bol mu zadržany vodičsky preukaz. Dňa 15. 7. 1988 ten istY občan jazdil s motorovVm vozidlom bez vodičského preukazu, avšak znovu pod vplyvom alkoholu. Dňa 22. 7. 1988 došlo ku dopravnej nehode v mestskej časti Mokrance, ktorú spôsobil mlady \MXfič motocykla zn. JAWA 250, ktorY pod vplyvom alkoholu nezvládol riadenie motocykla a narazil do stlpa elektrického osvetlenia. pri nehode došlo k tažkému zraneniu spolujazdca. Vodičovi bol zadržany vodičský' preukaz a pripad
Takto
konči jazda
pod vplyvom alkoholu
20
rieši oddelenie dopravnych nehôd pri OS ZNB Košice-vidiek. Prislušníci zvVšenym dozorom nad plynulostou a bezpečnostou cestnej premávky sleduju zámer, aby v budúcnosti k podobnym udalostiam na cestách nášho mesta nedochádzalo. Ich praca je v znač nej miere stažená vodičmi, ktorí mnohokrat z nedbanlivosti nedodržiavajú dopravné predpisy a nerešpektujú dopravné označe nie. od zakročujúcich prislušníkov oČaká· vajú falošnú solidárnosť z dôvodu, že mnohych osobne poznajú, niektori si dokonca mylne predstavuju, že príslušníci obvodného oddelenia VB nie sú oprávnení vykoná· vať dozor nad cestnou premávkou, že takyto vYkon sú opravneni vykonáva! len príslušníci dopravnej služby VB. Všeobecnou povinnosťou každého prislušníka ZNB je v pripade zistenia priestupku, alebo trestného činu zakročiť, preto ani vodiči sa takejto falošnej solidárnosti nedočkajú. ppor. Štefan Spišák
•
Z
činnosti
ZPOZ Blahoželáme novomanželom: Zoltán Tomka 8 Jolana HOlYáthová
Ing. Vledimk Sýkora
a Ing. lubica Lakatovd Zoltán Derján a He/ena Kočišová Ladislav Kmec a Helena Derjánová
Tibor Sokolovský a Eleonóra Bartóková
Alexander Hajdu a Iveta Babášová Imrich $zany; a Agnesa Benčíková Ladislav Pribufa a Agnesa Peczuchová Ján Lipták 8 Zuzana Lukácsová
Ladislav Ragyos a Marta Hudáková
František
Takáč
a Iveta Szcsuová Bartolomej Petra 8 JuJiana Vaňová
Ondrej Perháé a 0l'g8 Magyarová
21
,
Vftame nových spoluobčanovná~ho mesta: Margita Rybárovi
CsiHa Takácsová Eva DantcNá Karolina Timová
Eva ChvAlová
lBdislav SD/ligy;
Cyntia VojakoviécNá Gabriela Nižnlková Róbert JakJuvský Kn"stfna Dubócziová Peter Závodsky Monika Sabová
Marek Lichvár
Patrik Golier Blanka Szilágyiová
8emadeta Dohányosová Lucia Urbanová
Andrea KočikNš Róbert KOI/M Luk.᧠Karŕlik
,
\
Vyslovujeme sústrasf nad stratou našich spoluobčanov: Jozef Szepesy - 84-ročný Viliam Kulčár - 61-ročný Ondrej Weiszer - 53-ročný
22
Mestský dom pionierov a mládeže
PROGRAM DPM NA MESIAC SEPTEMBER 1988
4.9. 1988 6. 9. 1988 8. 9. 1988 11. 9. 1988 13. 9. 1988 15. 9. 1988 16.9. 1988 18.9.1988 20. 9. 22. 9. 23. 9. 25.9. 27.9.
1988 1988 1988 1988 1988
o 9.00 hod.
o 14.00 hod. o 14.00 hod. o 9.00 hod. o 14.00 hod.
o 14.00 hod. o 14.00 hod. o 9.00 hod.
-
o 14.00 hod.. o 14.00 hod. o 9.00 hod.
Aiaditefstvo OPM oznamuje
časf'
- video-program - kreslené filmv - hry s mikropočitačom - premietanie maďarského filmu "A predsa bude predstavenie"
o 14.00 hod.
o 14.00 hod.
premietanie francuzskeho filmu "Fantomas II. hry s mikropočitačom video - program - kreslené filmy premietanie porskeno filmu "Oko proroka" športové popoludnie. súťažné hry v telocvični
-
športové hry v telocvični premietanie filmu "lolek a Bolek" zbieranie samorastov premietanie filmu NSR "Ostrov pokladov" zábavné hry v' hemi
deťom
I mládeti. te od 15. 9. 1988 do 20. 9. 1988 sa komi zápis do záujmových útvarov. ktoré budťi pracovať v Ikolskom roku 1988/89.
a to: • krUžky yVpočtovej techniky • mlltdý technik • fotografista • plastikevY modeIar • drevorezbár • ochranca prirodv • vtipny matematik
• bábldl~ • tanečnY • šikovne ruky • filozofickY pre študujUcu mládež
•
klub dievčat • krúžok filatelistov • športova gymnastika. aerobic • stolny tenis •
• mladV rybar • mlady -.teIar • mlady pestovater
•
klub medzinárodneho priatefstva
• šach • turisticky • strelecko-branný'.
knäok elektrotechnickY
• divadelny • literárny
23
•
•
MESTSKE KULTURNE STREDISKO • pre vás pripravilo tieto podujatia: 5. septembra -
o 17.00 hodine sa uskutoční mestské kolo V'fstavy a aranžovania kvetov. ktoru organizuje MsV SZŽ II spolupráci s MsKS. SZM a Szz. Výstava sa uskutoční vo vel'kej sále MsKS
10. septembra -
tanečné
21. septembra -
o 16.00 hodine vo vel'kej sále MsKS cyklus prednášok zo svetonázorovej výchovy pre žiakov SPO!;, ktorého lektorom je MUDr. Sova
23. septembra -
o 17.00 hodine sa uskutočni prednáška "Boj proti požiarom" II požiarnej zbrojnici II časti Mokrance
24. septembra. -
o 19.00 hodine vo velkej sále MsKS - hudobno-zábavný program pri cimbale so strýcom Marcinom. Vstupné 25,Kčs. I
2S. septembra -
zábava II Kulturnom dome II časti Mokrance o 19.00 hodine, ktorú organizuje Telovýchovná jednota Mokrance v spolupráci s MsKS
o 19.00 hodine v Kultúrnom dome II časti Mokrance sa uskutočni diskotéka. ktoru organizuje ZO SZM o 14.00 hodine pre žiakov sPaS sa uskutočni cyklus prednášok z právnej výchovy vo vel'kej sále MsKS
AKCIE PRAVIDELNE SA OPAKUJÚCE: Robotnícka dychovka nácvik každý pondelok, štvrtok o 17.00 hodine v tŠu Miešaný spevokol Ženská spevácka skupina - nácviky každý pondelok o 18.30 hod. v LŠU a v Základnej škole madarskej Folklórny súbor Bodva nácviky každú stredu 8 piatok o 17.00 hodine vo vel'kej sále MsKS
24
Ženský spevokol nácvik každý utorok o 18.30 hodine v OPaM Liliomszál, B6dvácska nácviky v piatok v ZŠ maďarskej Aerobic nácvik každý piatok v KO v
časti
Mokrance
Klub spoločenského tanca "M L A O O SŤ' , nácvik každú sobotu vo veJ1<ej sále MsKS
MESTSKÁ KNiŽNICA na september pripravila tieto podujatia: 8.9.1988 -
beseda o knihe ZELINOVÁ; Jakubko pre ZŠ slov.
12.9.1988 -
beseda z NL -
Doniesol ma bocian
14.9. 1988 -
beseda -
16.9.1988 -
infonnatická výchova pre U. MŠ
26.9.1988 -
bibliograf.-infonnačná priprava pre žiakov SPoŠ
27.9.1988 -
gramokoncert - Prehľad populárnej hudby socialistických krajin pre stredné školy
29.9.1988 -
beseda MÁCS: Brána cintorína pre čitaterský krúžok Szž:
oboznámenie s detskými časopismi
V ČASTI MOKRANCE: - beseda z náučnej literatúry pre základnú školu
,
V CASTI BUDULOV: rozprávkové dopoludnia pre deti z materských škôl a základných škôl
Politické oddelenie Mestskej knižnice •
Neustále sledovanie spoločensko-politického diania má vefký význam pre každého človeka. vzhradom na jeho orientáciu sa v každodennom živote. V mestskej knižnici môžete nájsf v slovenskom, ale i maďarskom jazyku diela klasikov marxizmu-leninizmu, všeličo o kultúre. knihy o filozofii i ateizme, o komunistickej strane, o teórií vedeckého komunizmu, materiály o zja.zdoch KSČ a KSSZ. Knihy k téme sociológia, všeobecná politika. politická ekonómia, právo a vojenstvo, o výchove a pedagogike a tiež rôzne zaujímavé knihy a fakty z našich i svetových dejín. Knihy, ktoré by ste u nás nenašli, vám ochotne objednáme cestou Medziknižničnej výpožičnej služby. Okrem knih si v MsK môžete prečítaf aj politické časopisy: Život strany, Národné výbory. Osvetová práca. Praha-Moskva, Otázky míru a socialismu, Týždennik aktualít, Nové Slovo. Tvorba, Tribúna a iné.
25
PROGRAM KINA HVIEZDA Začiatok
predstavení o 17.00 a o 19.00 hodine Nedeľné detské predstavenie o 15.00 hodine Pokladňa otvorená hodinu pred predstavenim varný deň - pondelok
Telefón: 28-13
,\
I. "
1.9.1988 - HODY Slovenský film. Tragikomédia o tom,
čo
,
....
nie je na predaj. . .
MP od 15 rokov
QUEEN V BUDAPEŠTI film. Rockový koncert anglickej hudobnej skupiny
MP
2. 9. 1988 Maďarsky
3. 9. 1988 - APLAUZ. APlAUZ Sovietsky film. Životná šanca starnúcej herečky. V hlavných úlohách ludmila Gurčenková a Oleg Tabakov. MP
26
4.9. 1988 - UTAJENE TAJOMSTVÁ Taliansky film. Pribeh feny. ktorá spojila svoj osud s teroristami.
MN
6. 9. 1988 - BúRKA V PACIAKU RumunskY film. DramatickY lipas zaoceánskej lode s ničjyofm ~.
MP
7.9.1988 - UDAlOst V šTVORCI 36-80 Sovietsky film.
MP
8.9. 1988 - STRATENE vztAHY Film Velkej Britänie.
MP od 12 rokov
9. 9. 1988 ceský film.
MP od 15 rokov
PANElSTORY
10.9.1988 - PRAVÝ BREH. [AVÝ BREH Franclizsky film. Pravda y tieni korupcie a finančnYch záujmov. 11.9.1988 - UUCA UMIERANIA Austrálsky film. Drama vojnových veteránov zasiahnutYch zákernou bojovou chemickou látkou.
počas
MP od 15 rokov
vietnamskej vojny MP od 15 rokov
13. 9. 1988 - MASKA SMRll Film Velkej Britänie. Sherlock Holmes na stope skupiny nemeckých zá!kodnikov.
MP
14. 9. 1988 -' MASKA SMRll
MP
15.9.1988 - tÚBIM ŤA. MILÁČiK Filmová komédia NDR o tom. ako y neznámej krajine nájsf neznámeho otca. MP od 12 rokov 16. 9. 1988 - PRVORODENY Americky film. omyly dospel'fch a nekompromisnosf mladych.
27
MP od 12 rokov
17.9. 1988 - NEĎALEKO OO NEBA SlovenskY film. NebeskY muzikill na rudovú nôtu.
MP od 12 rokov
18.9. 1988 - DVAKRÁT lA ŽIVOT AmerickY film. Únik z každodennej všednosti manželského života.
MN
20. 9. 1988 - SlOBODÁREŇ Sovietsky film.
MP
21.9. 1988 - Z lÁSKY cesky film. AutentickY pohrad do sUkromia jedného mladého manfelstva v priebehu MP od 12 rokov liestich rokov. 22. 9. 1988 - TRAJA MUŽI A NEMWVŇA Francúzska kQmedia. Starí mládenci na materskej dovolenke.
MP od 12 rokov
23.9. 1988- ~ T U ~ JuhoskMlnskV film.
MP
24. 9. 1988 - NÁSTRAHY VEtKOMESTA Taliansky film. Komédia o mužovi. ktor( dobYva ,.vel'kY svet".
MP
25. 9. 1988 - POŽIAR V PfdSTAVE Sovietsky film.
MP
27.9. 1988 - PRI POKLADNICI STÁl teské komédia s Vlastom Burianom.
MP
28. 9. 198B teskV film.
KAM ZMIZOL KURIÉR
29. 9. 1988 PorskY film.
SOM PROTI
MP MP od 15 rokov
30. 9. 1988 - POUCAJT AlEBO DAREBÁK Francúzska filmová komädia v hlavnej UIohe Jean Paul 8elmondo.
MP
, DETSKÉ PREDSTAVENIA 4. 9. 1988 - Sipv ROBINA HOODA Sovietsky film 11. 9. 1988 SlovenskY film 18. 9. 1988 tesk)' film 25. 9. 1988 -
MARCIPÄNOVÁ KOMÉDIA DOBRODRUžsTVO ROBINSONA CRUSOA PÁSMO KRESLENYCH FILMOV
28
~»
• ŠPORT
«~
I. ROČNfK MINIFUTBALU Účastníci -
družstvá mohli by( zostavené rubovorne z hráčov registrovanych i neregistrovanych. Na súpiske mohlo byť najviac 10 hráčov, pričom družstvo tvorilo: brankár a pät hráčov v poli. Hralo sa na ihrisku hádzanárskych rozmerov a bránok. Miesto konania bolo škvarové ihrisko TJ. Hracie dni boli soboty, hralo sa 2 X 20 minúl s 5 minútovou prestávkou. Do sufaže bolo prihlásenYch 10 družstiev.
V zmysle Plánu činnosti telovýchovnej jednoty "JEDNOTA" Moldava nad Bodvou na rok 1988 zorganizoval mestskú ligu v minifutbale l. ročník - jarnú časf - o Putovný pohár predsedu TJ. Cierom miniligy bolo v rámci rozvoja masovej telesnej ..,ychovy zvy~ovaf telesnú zdatnosť. regeneráciu sil a účelne využíva! vorný čas mládeže.
Záber zo stretnutia TO?END-CITROCOLA
29
V streleckej súťa!! boli najlepäl: Franti!ek. Kerekes (TOPENDI - 16 gólov libor Tamás (KOZMOS) - 13 gólov Jjn HOMith (INTER) - 11 gólov Bartolomej Kuänir (EDOA) - 11 góklv Najlep!i hráči obdrtali vecné odmeny. František Kerek.es _ najlep&i strelec, Emil Hi~k. najlep!i brankár, Bartolomej 8aščÚ'" - najlep§i obranca a Tibor Tamás - najlep!i Litočnik. Jednoznačne motno k.on!tatovať. le vytyčený tier l.mOlnil mladým rudom účelne vvuliva! svoj vorný čas. hra! čestne a športovo, maf radost' z dosiahnutYch výsledkov - mestská liga vo futbale splnila svoj cier. Úroveň zápasov bola dobra. v niektorýdl pripadoch aj vyníkBjUca. Dôkazom toho SU aj početné návštevy divákov, ktori pri&1i na jednotlive zápasv a hlasito povzbudzovali svojich kamarátov. Jeden z najväčších prínosov turnaja bol, le viac ako 90 % hráčov nie je registrovaných. Na základe dobrých výsledkov z jamej časti výbor TJ vypisuje jesennú časf miniligy vo futbale. Jesennú časf ZBčneme 3. 9. 1988 o 8.00 hodine. Vítame kaldé drulstval Ing. Ján Csala pcx:Ipredseda TJ
vYSLEDKY JARNEHO KOLA:
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10.
TOPEND RUNDA KOZMOS LORD EDDA AlfA INTER
amOCOLA KRAHEDU PREMIER
Supiska
hráčov
9810 9441 9513 9432 9423 9333 9243 91 35 9207 91 1 6
35:6 21 :8 24:15 14:7 23:11 15:11 19:15 9:18 13:48 6:40
17 12
11 11 10 9
8 5 4 3
prvých troch dnJhtiev:
1OPEND: F. Kerekes, M. BudovskY, T. Kozman, ~. ~tefan, P. OrechovskY, T. Beres, L ~up čen, A. Kocsardv, J. BájJa, M. Viszlai. AUNDA: ~. Orosz, G. Alexovič, E. Alexovič, O. Filomela, J. Spišák, S. Bujr'lák. V. Kavečanský, J. KramIa, E. Bačo a t. Hrie. KOZMOS: J. Sciranko, M. Tamás. T. Tamás, P. Gonda, J. Petrgáč, L Emôdi, A. žiga, J. KOOar, J. zalacko a Z. Bíčilk.
biber zo stretnutia RUNDA-KDZMOS
30
Telovýchovná jednota vás pozýva na nasledovné podujatia: FUTBAL (športový štadiónl
3. septembra 1988 o 12.30 hod. Jednota Moldava nad Bodvou-lokomotiva Drofst. Čalla žiaci A o 14.00 hod. Jednota Moldava nad Bodvou-lokomotive Družst. taňa - ml. dor.
11. septembra 1988 o 15.00 hod. Jednota Moldava niS-Slavoj Strojstav 5ečovce - st. dorast o 17,00 hod. Jednota Moldava n/B-Spoje Košice - ..A" muži 17. septembra 1988 o 12.30 hod. Jednota Moldava n/B-lskra R9VÔca - •.A" žiaci o 14.00 hod. Jednota Moldava nad Bodvou-Iskra Revúca - ml. dorast
26. septembra 1988 o 14.30 hod. Jednota Moldava n/B-Jednota zts Košice "B" - st. dorast o 16.30 hod. Jednota Moldava ntBt-Spartak Vihorlat Snina - "A" muži
••• Ponúkame vám aj niekofko knižných noviniek z politickej literatúry: Socializmus - otázky teórie a praxe BUNIČ: Rozhodujúca je zainteresovanosť
KADE: Lof storočia SILNÁ: Čfna od včeraj§ka k dnelku LUPTÁK: Obrana mieru Prestavba - nová etapa socialistickCHtkonomického rozvoja HRONSKY: Slovensko pri zrode československa PETROVSU: Nové parametre medzinárodnej bezpečnosti
Socializmus a budlienosť Kultlima politika Vzkriesenie Otympie Estetika vledného dňa 31
ZÁVODY ŤAŽKÉHO STROJÁRSTVA Kombinátny podnik
závod 15 Moldava nlB prijmú do pracovného pomeru: •
obrábačov kovov, ukončené SOU alebo dvojsmennú prevádzku
•
zámočnfkov, ukončené
Osa,
aj na zaučenie, na
SOU na dvojsmennú prevádzku
• formovačov, zlievačov do zlievárne sivej liat!ny s ukončeným SOU na jednosmennú prevádzku •
brusičov
odliatkov do zlievárne sivej liatiny aj na
zaučenie
•
vyučenú
kuchárku s praxou do závodnej kuchyne na jednu smenu.
Platové podmienky podla platných mzdových predpisov II. etapy
ZEÚMS. Bližšie informácie poskytne osobné odd. prevádzky (tel.
Náborová
oblasť
Košice-vidiek
MOLDAVSKÝ MESAČNíK - Vydáva M$V KSS. MsV NF a MsNV -
č.
24-64).
,
MsKS v Moldave
nad Bodvou. Vedie redakčná rada. Predseda PaedDr. ladislav ~ark, členovia: Gizela Zabová, Milan Dubinský, RNDr. Rozália HONáthová, Zoltán Lobe!, pplk. Jozef Starinský, Mária Stachová, Mária Kooder1ová. ZOdpovedná redaktorka PhDr. Mária Sábová. Vvtlačili vychodoslovenské tlačiarne Košice. Vydávanie povolené ONV odborom kultúry v Koši· ciach, pod číslom 2I1988-tlač. Počet výtlačkov 2 000 ks. Objednávky zasielajte na MsKS v Moldave nad Bodvou.
Cena
Kčs
2.-
•
.-
---- -
