ÍNSKE TAJOMSTVÁ PEVNÉHO ZDRAVIA

ÍNSKE TAJOMSTVÁ PEVNÉHO ZDRAVIA

napísala Mgr. So a MILOVÁ ©2014 So a Milová, www.vyziva5elementov.eu

Mgr. So a MILOVÁ

Cisárske tajomstvá pevného zdravia

OBSAH Úvod.................................................................................................................................................................................................................................... 4 1.

DVERE DO TAJOV PRIRODZENÝCH SÚVISLOSTÍ ÍNSKEJ TRADI NEJ MEDICÍNY .............................................................................................................. 5

2.

ROZDIEL MEDZI ÍNSKOU A ZÁPADNOU DIETETIKOU .................................................................................................................................................... 7

3.

4.

2.1

Jin a jang v nás ...................................................................................................................................................................................................... 8

2.2

o znamená o?.................................................................................................................................................................................................... 9

TRÁVIACI PROCES ....................................................................................................................................................................................................... 12 3.1

Tri ohrieva e (San Jiao) ....................................................................................................................................................................................... 12

3.2

Žalúdok............................................................................................................................................................................................................... 12

3.4

Hrubé revo ........................................................................................................................................................................................................ 13

3.4

Tenké revo ........................................................................................................................................................................................................ 13

3.5

Slezina ................................................................................................................................................................................................................ 13

3.6

Tráviaci proces .................................................................................................................................................................................................... 13

VARENÁ ALEBO NEVARENÁ STRAVA ........................................................................................................................................................................... 14 4.1

Chladené a studené potraviny a nápoje .............................................................................................................................................................. 14

4.2

Vlhkos a hlieny .................................................................................................................................................................................................. 14

www.vyziva5elementov.eu

2

Mgr. So a MILOVÁ

4.3 5.


Teplota po spálení .............................................................................................................................................................................................. 15

PÄ CHUTÍ .................................................................................................................................................................................................................. 16 5.1

Kyslá s ahuje....................................................................................................................................................................................................... 16

5.2

Horká vysušuje ................................................................................................................................................................................................... 16

5.3

Sladká harmonizuje............................................................................................................................................................................................. 17

5.4

Ostrá rozpty uje .................................................................................................................................................................................................. 17

5.5

Slaná zmäk uje ................................................................................................................................................................................................... 18

5.6

Tropizmus ........................................................................................................................................................................................................... 18

Vz ahy piatich orgánov a piatich chutí ............................................................................................................................................................................ 19 6.

PÄ ENERGIÍ ............................................................................................................................................................................................................... 20 6.1

7.

8

Potraviny zoradené pod a energií....................................................................................................................................................................... 21

POHYB POTRAVÍN....................................................................................................................................................................................................... 22 7.1

Potraviny pod a štyroch ro ných období pod a ich kombinácií energie a chuti .................................................................................................... 24

7.2

Zásady zdravej stravy pod a T M ........................................................................................................................................................................ 25

ZÁVER ........................................................................................................................................................................................................................ 26


3

Mgr. So a MILOVÁ


Úvod Žijeme v dobe, kedy nám populárne média každých pár mesiacov ponúkajú a vychva ujú nejakú novú diétu. ínska dietetická terapia je založená na troch tisíckach rokov zdokumentovaných, neprerušených a stále sa vyvíjajúcich skúseností. Myslím si, že zdravý rozum, s ktorým ínska medicína pristupuje ku zdravému stravovaniu, dáva rovnaký alebo dokonca vä ší zmysel než oko vek, o je k dispozícii v dnešnej dobe. Na základe klinickej praxe si myslím, že sedemdesiat percent všetkých chronických neprenosných chorôb je dôsledkom nesprávneho stravovania a nevhodného spôsobu života.

Prehlásenie Tento eBook je vzdelávaco – informa ným produktom. Dostali ste ho ako bonus, pretože ste lenom klubu Výživa piatich elementov. Akéko vek šírenie, alebo poskytovanie tretím osobám bez súhlasu autorky je zakázané. akujem za pochopenie a rešpektovanie tejto informácie. Stiahnutím tohto materiálu rozumieme to, že akéko vek používanie informácií z tohto materiálu úspechy i neúspechy z toho plynúce, sú iba vo vašich rukách a autorka za ne nenesie žiadnu zodpovednos . www.vyziva5elementov.eu

4

Mgr. So a MILOVÁ


1.DVERE DO TAJOV PRIRODZENÝCH SÚVISLOSTÍ ÍNSKEJ TRADI NEJ MEDICÍNY Jedným z dôvodov, pre o sa zaobera a študova ínsku dietetickú terapiu, je jej dlhá zaznamenaná história. V roku 200 pred n. l. bolo napísané dielo, ktoré sa stalo základným spisom ínskej medicínskej teórie, Huang Di Nie Jing ( Vnútorná kniha Žltého cisára) . Toto dvoj zväzkové dielo sa zaoberá predovšetkým jinom–jangom, piatimi elementmi, qi ( chi) a krvou, teóriou dvanástich dráh a jej aplikáciou na akupunktúru a moxovanie. Obsahuje tiež ve ké množstvo rád a odporú aní, a samozrejme zásady zdravého stravovania. Napríklad v diele Su Wen (Jednoduché otázky), v kapitole o vz ahoch medzi piatimi orgánmi a ro nými obdobiami sa píše: „Lie ivá sú podávané k potlá aniu škodlivín, ale obilie sa využíva k výžive tela, aj ovocie, mäso a zelenina napomáhajú tomuto ú elu – všetkých pä chutí spolo ne pôsobí, aby dali qi a esenciu.“ o to znamená pre našu sú asnos ? Obilniny by mali by hlavnou zložkou stravy, naproti tomu mäso, zelenina a ovocie by sa mali jes na doplnenie a na podporu tohto základu. Inak povedané, lovek nemôže ži iba z chleba. V tomto diele boli aj stanovené zásady medzi piatimi chu ami, obilninami, ovocím, zeleninou a druhmi mäsa, a medzi piatimi orgánmi a piatimi elementmi. Preto vieme, že sladká chu má špecifický vz ah k slezine, kyslé potraviny k pe eni, slané vstupujú do obli iek, ostrá (štip avá, pikantná)ovplyv ujú p úca a horké má mimoriadny vplyv na srdce. Na konci dynastie Han 220 n. l. vzniklo alšie dielo, ktoré sa stalo pilierom ínskej medicínskej teórie a praxi. Bola to kniha Shan Han Lun/Jin Kui Yao Lue ( Rozprava o zranení chladom/Recepty zo zlatej skrinky) od Zhang Zhong Jinga. Toto dielo je považované za prvý ínsky predpis liekov. Zhang Zhong vo svojej knihe kombinoval lie ivé byliny (cao yao) s bežnými potravinami. Medzi bežné potraviny patria napríklad zázvor, škorica, cesnak, cibu a, ervená at a, sladká fazu a, slzovka, ryža všetky druhy, med, ocot, alkohol, vaje ný ž tok, jah acie mäso a alšie. Dnes, aj po troch tisíckach rokov sa hovorí: „Medicína a strava vychádzajú z toho istého zdroja.“ To znamená, že neexistuje www.vyziva5elementov.eu

5

Mgr. So a MILOVÁ


žiadna ostrá hranica medzi lie ivými prostriedkami a potravinami, každá potravina nejako pôsobí na zdravie. V knihe Bao Pu Zi Nie Bian (Pao Pchuziove vnútorné spisy) je rada: „Neprehá ajte pri jedle žiadnu z piatich chutí, pretože príliš ve a kyslej poškodzuje slezinu, príliš mnoho horkej poškodzuje p úca, príliš mnoho ostrej poškodzuje pe e , príliš mnoho slanej poškodzuje srdce a príliš mnoho sladkej poškodzuje obli ky.“ V období Juhu a Severu (420 – 589 n.l.) Tao Hong-jing napísal svoje slávne dielo Shen Nong Cao Jing ( Klasická matéria medika Božského po nohospodára). Táto kniha obsahuje 365 lie ivých substancií – rastlinných, živo íšnych a minerálnych. Každá z týchto substancií je popísaná a prináleží k niektorej z piatich chutí a štyroch pováh. Štyri povahy, to sú štyri tepelné charakteristiky potravín, to znamená ochladzujúca, osviežujúca, zahrievajúca a horúca. Existuje aj piata neutrálna. Ke dnes lekár hovorí o ú inku potravín na nejakú osobu, berie do úvahy povahu iže teplotné pôsobenie danej potraviny. Dynastia Tang (618 -907 n.l.) a ve ký Sun Si-miao. Sun vo svojom diele Qian Jin Yao Fang ( Predpisy za tisíc zlatých) kategorizoval dietetické vlastnosti a použitie potravín, rýb, hmyzu a alších živo íchov. Autor hovorí o vyvažovaní piatich chutí a všeobecných zásad vyvažovania stravy. Skuto nos , že sa dožil 100 rokov, poukazuje na to, že praktikoval to, o kázal. Za ním nasledovali alšie diela o výžive dokonca diela zaoberajúce sa výživou v období geriatrie. Existuje ve a podrobných u ebníc ínskej dietetiky, ve a menších špecializovaných knižiek o ajovej terapii, lie ivých vínach, tinktúrach, lie ivých kašiach a dokonca octových vají ok. Pokia ide o ínsku dietetickú terapiu, máme k dispozícii pomerne rozsiahlu hlbokú štúdiu vyskúšanú a overenú praxou. ína je obrovská zem, kde je ve a etnických skupín (alebo genofondov) ve a rôznych geografických klimatických zón. Bolo preukázané, že ínska dietetická terapia ú inkuje aj vo ve mi diverzifikovanej skupine obyvate stva, od prímorskej oblasti až po vrcholky Himalájí, od chladnej tundry na severe až po tropické oblasti Hainanu na juhu, od vlhkého pobrežia ínskeho mora až k púš am ínskeho Turkestanu. Základné www.vyziva5elementov.eu

6

Mgr. So a MILOVÁ


princípy tritisíc rokov starého ínskeho systému dietetickej terapie sú s miernymi úpravami pod a individuálnych potrieb použite né pre vä šinu udí na vä šine miest našej Zemi.

2.ROZDIEL MEDZI ÍNSKOU A ZÁPADNOU DIETETIKOU Moderná západná strava, ktorú považujeme za samozrejmos , je z vä šej asti produktom doby po druhej svetovej vojne a pokrokom v technológiách a doprave. Až do druhej svetovej vojny neexistovali masovo dostupné možnosti chladenia a medzinárodnej dopravy, ktorá umožnila každému kúpi si v ktoromko vek ro nom období dva litre pomaran ovej š avy alebo ma doma v mrazni ke 1 kg zmrzliny i jogurtu. K tomu ešte isto ú elová reklama nasadila u om do hlavy ve a mylných predstáv o „zdravom“ stravovaní a „zdravosti“ potravín. Moderná západná strava to je len experiment, ktorý už viac menej kon í, lebo stále viac udí, rovnako ako vládnych agentúr, dochádza k záveru, že ve ká as toho o považujeme za normálnu stravu, je v skuto nosti nezdravé. Rovnako ako faj enie nie je zdraviu prospešné, za íname chápa , že príliš ve a cukru, tuku, olejov a živo íšnych proteínov zdraviu neprospieva a nevedie k dlhovekosti.

Existujú dva základné rozdiely medzi ínskou a západnou dietetikou. 1. Predovšetkým sa západná dietetika chápe ako diéta, ktorej cie om je výživa populácie a rôzne diéty ako nástroje na zníženie hmotnosti. ínska dietetika slúži k uchovanie zdravia v kombinácii s dlhovekos ou, slúži ako lie ba pri mnohých chorobách a zdravotných problémoch. www.vyziva5elementov.eu

7

Mgr. So a MILOVÁ


2. Druhý rozdiel je ten, že v západnom vnímaní sa na potraviny pozerá len z h adiska proteínov, vitamínov, stopových prvkov, kalórií, uh ohydrátov a podielu iných živých látok. V ínskej dietetike hodnotíme potraviny z h adiska ich chutí, energie, pohybu, všeobecných vlastností a ú inku na organizmus. Najdôležitejšie aspekty ínskej dietetiky, pokia ide o hodnotenie potravín sú tieto: pä chutí potravín, pä energií potravín, smer pohybu potravín, všeobecné vlastnosti a ú inky potravín na organizmus. Ako to vyzerá v praxi? Ke cítim chlad na tele a na nohách zjem prirodzene nie o o ma zahreje; ak mi je horúco, chcem nie o o ma schladí. Zahreje ma zázvor pretože má teplú energiu; fazu ky mungo ma schladia, pretože majú energiu chladnú.

2.1 Jin a jang v nás ,,Jednota plodí dvojicu...“ (Tao-te- ing) Pôvodný význam ínskeho ideogramu pre Jin je „odvrátená strana kopca“. Predstavuje teda temnotu a ne innos a je spojená s vlastnos ami ako poddajnos , mäkkos a stla ite nos . Pre jin sú typické pohyby smerom dole a do vnútra. Symbolizuje ho žena, voda a Zem. Jang je oproti tomu „slne ná strana kopca“. Prestavuje preto svetlo a aktivitu, býva spojená s pevnos ou, tvrdos ou a rozpínaním, prirodzene pohybom smerom hore a von a hlavne ho symbolizuje muž, ohe , a nebesá. Jin a jang sú na sebe vzájomne závislé sily nemenného náboja, ktoré spolu nepretržite reagujú. Aj ke majú úplne opa nú polaritu, každá v sebe obsahuje zárodok tej druhej, ako to poznáme z ich kruhového stvárnenia. Kruh ako taký tu predstavuje „Prvopo iatok bytia“, polovica jin a polovica jang , pri om v každom z nich je obsiahnutý zárodok toho druhého. Línia medzi nimi má esovité zakrivenie a znamená, že www.vyziva5elementov.eu

8

Mgr. So a MILOVÁ


hranice medzi týmito dvoma nie sú nikdy pevné. Pokia ide o ro né obdobie, chladná jese a mrazivá zima patria k jinu, zatia o teplá jar a horúce leto prináležia k jangu. S podobným dopl ovaním by sme mohli pokra ova donekone na. Pokia ide o udské telo, jin ovplyv uje vnútorné pochody, dolnú a prednú as tela. To platí aj pre celok ako taký aj pre jednotlivé vnútorné orgány. Jin ovplyv uje krv, š avy, substancie a na telesnej úrovni pokojný spánok, dobré nervy a schopnos uvo ni sa. Na psychickej úrovni je jin zodpovedný za zdržanlivos , trpezlivos , výdrž, pokoj. Schopnos empatie, nežnos a výdrž v sexuálnej oblasti sú dobrým znakom silného jinu. Jin má za úlohu ochladzova organizmus, zvlh ova a vyživova . Jang pre zmenu ovláda vonkajší povrch a horné a zadné partie tela. Jang je životná sila. Ke máme jangu dostatok, sme silní a dynamickí. Máme silnú imunitu. Naše trávenie sa stará o výživu z potravy. Na psychickej úrovni predstavuje koncentráciu, silnú vô u a motiváciu, rados , nádej a odvahu. Qi a teplo sú tiež jangové initele, ktoré sa starajú o udržiavanie životných procesov v našom tele. V sexuálnej oblasti je jang zodpovedný za libido a potenciu. Ako spozna i som jin alebo jang? Obvykle príznaky „prevahy jangu“ zahr ujú za ervenanú pokožku, zvýšenú teplotu, vyprahnutos , prílišnú aktivitu, zápchu a zrýchlený tep. „Prebytok jinu“ sa prejaví bledou tvárou a pomalým tepom. Nezáujmom o život, sklesnutos ou, smútkom, a uzimením. 2.2

o znamená o?

Skôr než sa ponoríme do jednotlivých elementov, je nutné si poveda nie o o termínoch ínskej medicíny a dietetiky, ktoré nám pomôžu v alšej ceste za zdravím. ínske termíny budeme používa preto, že jednoducho vyjadrujú pochody a veci v udskom tele. Sú to zaužívané pojmy a predstavy o živote a smrti. Pokia si ujasníme tradi né ínske koncepty, budú nám jednotlivé odporú ania pripada zrozumite né. Qi ( ítaj chi) – pokia by sme mali vyjadri podstatu ínskej medicíny jediným slovom, nenájdeme vhodnejšie ako slovo „Qi“. Qi je primárna substancia vesmíru, bytia ako takého, www.vyziva5elementov.eu

9

Mgr. So a MILOVÁ


vo všetkých jej podobách. Bez pochopenia tejto definície v celom jej rozsahu len ažko vieme pochopi celistvos výkladu teórie ínskej medicíny. Qi - vä šinou sa prekladá ako energia alebo životná sila. Je to hnacia sila všetkého pohybu a premeny vo svete aj v našom tele. Akýko vek metabolický proces, ktorý sa odohráva v našom tele, každý pohyb, každý pocit a každá myšlienka sú vytvárané pohybom qi a sú asne sú jeho vyjadrením. V okamihu po atia dostávame qi od svojich rodi ov. Práve táto sila je hnacím motorom nášho rastu a premeny v materinskom lone. Taktiež nám umož uje prvý nádych. Ako náhle za íname dýcha a jes , vytvárame si novú qi – osnovná qi. Ke vstúpi do nášho žalúdku potrava, slezina (myslí sa ínsky koncept sleziny) premení najjemnejšiu esenciu potravy, a tú pošle k p úcam. Ke sa nadýchneme, p úca vdychujú najjemnejšiu esenciu vzduchu, a tá sa spojí s esenciou potravy a spolo ne vytvára qi. Táto qi ide do srdie ka, tam sa zafarbí na erveno a je posielaná do celého tela a umož uje jeho rast, aktivitu a obnovu. Funkcie qi: funkcia hnacej sily, zatep ovacia, ochranná, zadržiavacia, transforma ná a vyživovacia funkcia. Krv – xue – ( ítaj sue). V ínskej medicíne má úplne iný význam ako v západnej. Pod pojmom krv si predstavíme len jednu z foriem energie qi, ktorá je sú asne hustá a materiálna. Krv je s energiou qi neoddelite ne spätá. Energia qi prináša život pomocou krvi. Bez qi by bola krv iba tekutina. Funkcie krvi: vyživovacia a zavlažovacia, substrát psychiky. Jang – jedna zo základných protichodných síl, ktoré riadia vesmír. Prejavuje sa ako tvar, svetlo, hluk, teplo, aktivita, rodenie, funk ná aktivita tela a teplo vznikajúce pri látkovej výmene. Jang je tiež ohe , sucho, rast, rozširovanie, plnos a náhly akútny stav. Pri ubúdaní Jangu pribúda Jin. Pri nedostatku jangu vzniká chlad a vlhko. Jin- Druhá z dvoch protichodných síl, ktoré riadia vesmír. Prejavuje sa ako základ, tma, chlad, ne innos , smr a predstavuje materiálnu podstatu tela, tj. tkanivo, tekutiny a krv. Jin je tiež mokro, nehybnos , zhoršovanie, s ahovanie sa, stuhnutos , prázdnota a chronický stav. Ke ubúda jinu, pribúda jangu. Pri nedostatku jinu vzniká teplo a sucho. Esencia – ing – hmotná podstata života každého jedinca. Je najjemnejšou telesnou hmotou, ktorá tvorí základ všetkého tkaniva. Je zásobár ou a nahromadením telesnej qi, jednak zdedenej, získanej, prijímanej z potravy a zo vzduchu.


10

Mgr. So a MILOVÁ


Schopnos získa a uchova si esenciu chráni loveka pred chorobami a ur uje d žku života. Stav esencie sa dá pozna pod a vzh adu kože a podkožia, pod a jazyka, nápaditosti, výkonnosti a tvorivosti.

Dráhy alebo meridiány – tvoria pomyslenú sie prúdiacej qi. Každý vnútorný orgán má svoju dráhu (srdce, tenké revo, pe e , žl ník, slezina, žalúdok, p úca, hrubé revo, obli ky, mo ový mechúr, trojitý ohrieva a osrde ník). Naviac existuje predná stredná dráha (dráha po atia) a zadná stredná dráha (vládnuca dráha) a mimoriadne dráhy, ktoré majú vlastne aktívne body. Znalos jednotlivých dráh je nevyhnutná pre akupunktúru. udské orgány – srdce, pe e , slezina, p úca, obli ky – nejde o orgány ako také, ale v ínskej medicíne hovoríme o orgánových sie ach. Každá z nich má špecifickú intelektuálnu funkciu, každá má svoju nápl práce, svoj typ správania a svoju pracovnú koncepciu. Srdce pohá a krv a je sídlom duch Shen vedomia, p úca prijímajú a rozde ujú qi, obli ky uchovávajú životnú esenciu, pe e skladuje krv a riadi rovnomerný pohyb qi, slezina vyrába a rozde uje výživu. Teplo – je stav, ktorý urých uje innos metabolizmu, rozširuje cievy a oživuje obeh. Ak je teplo neprirodzené, potom spôsobuje zápaly, horú ky a zrých uje pulz. Okrem za ervenania, opuchom a bolestiam je sprevádzané smädom, suchos ou, zápchou, problémom pri mo ení a nervozitou. Chlad – je stav, kedy sa pokožka a svaly stiahnu, objaví sa husia koža a triaška. Ak sa zmobilizuje obranná jangová energia v tele, potom vzniká z chladu horú ka. Vlhkos – je stav, ktorý sprevádza pocit tiaže, opuchy, roztiahnutie hrudníka a brušnej dutiny, hromadenie tekutín, zvä šenie uzlín, bolesti k bov, stuhnutos , vodnatá stolica a tvorba hlienu. Sucho – je stav, kedy dochádza k narušeniu i strate telesných tekutín vplyvom horú avy, ve ké potenie, dlhotrvajúce hna ky, asté mo enie i strata krvi. Sprevádza ho lámavos nechtov a vlasov, vráskavá pokožka, hnisanie slizníc, podráždené o i, tuhá stolica, nedostatok potu a malé množstvo mo u. sd


11

Mgr. So a MILOVÁ


Vietor – je stav, ktorého je podstatou neznášanlivos prievanu a náhlych zmien, tendencia ku k om, labilita, pla livos , asté závrate, s ahovavá boles , chvenie, svrbenie, bolesti hlavy, nepriechodný nos, škrabanie v krku a necitlivos kon atín.

3.TRÁVIACI PROCES V ínskej medicíne sa trávenie rovná rozpty ovaniu istých substancií, ktoré majú by uchované, a kalných substancií, ktoré majú by vylú ené potom, o prešli premenou, transformáciou. Tráviacemu traktu sa hovorí aj (xiao hua dao) alebo cesta rozpty ovania a transformácie. V ínskej medicíne je proces trávenia popisovaný ako proces sleziny (pi) a žalúdka (wei). Pod a nasledovného princípu nám bude proces trávenia pripada ve mi jednoduchý.

3.1 Tri ohrieva e (San Jiao) Slezina a žalúdok tvoria jin-jangový pár. Žalúdok patrí k 6 orgánom (liu fu) a je relatívne jangový. Slezina patrí k 5 orgánom (wu zang) a je relatívne jinová. Funkciou žalúdka je prijíma potraviny a tekutiny a obidve „rozloži a vari “. Môžeme si ho prirovna ku kotlu na ohnisku. Všetky fyziologické premeny v ínskej medicíne sú tepelnou transformáciou. Na trup sa môžeme pozrie ako na tri ohniská , tri nádoby, ohrieva e. Horný ohrieva obsahuje srdce a p úca, stredný slezinu, žalúdok, pe e , žl ník a tenké revo. Dolný ohrieva zahr uje obli ky, mo ový mechúr, hrubé revo a reproduk né orgány.

3.2 Žalúdok Nachádza sa v strednom ohrieva i. Slezina je oh om tohto ohrieva a, ohe pod kotlom žalúdka, ako destila ný prístroj, ktorý je pripojený k tomuto kotlu. V re i dietetiky to znamená, že potraviny sa varia a rozkladajú na isté (qing) a ne isté (zhuo), ke sa oddelia, úlohou sleziny je predestilova a dopravi smerom hore k p úcam esenciu tekutín a potravín. istá as potravín nazývaná 5 chutí (wu wei) sa stáva základom pre tvorbu qi v p úcach. Tu sa to sa zmieša s energiou (qin qi) zo vzduchu a toto sa pošle do srdca a ten vyrobí krv, ktorú pošle do žíl. Poslaním istej asti tekutín a potravy sprevádzané slezinou sa nazýva stúpanie istého (shen qing) a je to teóriou hlavnej funkcie sleziny. Žalúdok potom posiela ne isté asti www.vyziva5elementov.eu

12

Mgr. So a MILOVÁ


alebo kalné k alšej premene do hrubého reva. Toto posielanie ne istých astí a tekutín dole iniciované žalúdkom sa nazýva klesanie kalného (yang zhuo). Hovorí sa, že žalúdku sa protiví sucho. Jej funkcia závisí na tvorbe kaše alebo polievky v kotly.

3.4 Hrubé revo Funkciou reva v ínskej medicíne je reabsorbova istú as ne istej pevnej potraviny. To sa stáva poznatálnym palivom pre neskoršie nebo pre obli kový jang alebo ohe brány života. Hrubé revo odvádza ne istú as z tela von formou stolice.

3.4 Tenké revo Jeho funkciou je reabsorbova istú as ne istej asti tekutín. Tá sa potom absorbuje na hustejšie telesné tekutiny (ye), ako napríklad mozgovo - miechový mok alebo k bové tekutiny a vyživuje poznatálny jin obli iek. Tenké revo odvádza ne istú as do mo ového mechúra.

3.5 Slezina Funkciou sleziny z poh adu dietetiky je možne zhrnú do dvoch slov pohyb (yun) a premena, transformácia (hua). Hovorí sa, že slezina sa bojí vlhkosti. Vzh adom k tomu, že funkcia sleziny je prirovnávaná k ohni pod kotlom, v ktorom sa destiluje esencia z kaše obsiahnutej v žalúdku, rýchlo pochopíme, že príliš ve a vody môže tento ohe uhasi alebo poškodi .

3.6 Tráviaci proces Z uvedeného vyplýva, že najdôležitejšie je vytvori v žalúdku „polievku“ o teplote 38o C. Nesmieme zabúda , že telesná teplota udského tela je 37oC. Všetko, o podporuje vytvorenie tejto teplej tekutiny – polievky v žalúdku, je dobré pre trávenie a všetko, o bráni, tráviacemu procesu alebo ho narúša, je zlé. To je v zásade pravda aj z poh adu klasickej medicíny.


13

Mgr. So a MILOVÁ


4.VARENÁ ALEBO NEVARENÁ STRAVA V ínskej medicíne tvrdíme, že vä šina udí by mala jes varenú stravu. Varenie je pred vstupom trávenia mimo telo, pri om sa potrava stáva lepšie strávite nou. Studené leng a surové sheng jedlo potrebuje ove a viacej energie na to, aby sa mohlo v žalúdo nom hrnci zmeni na horúcu „polievku“. A pretože k takémuto procesu je treba energiu alebo qi, istý zisk z takejto transformácie je menší. Pokia ale lovek je jedlo aspo v izbovej teplote, spotrebováva pri procese trávenia menej qi sleziny. istý zisk je vä ší. V ínskej medicíne hovoríme o tom, že zelenina by sa mala len ahko restova a ovocie sa môže jes nevarené, pokia vám to vyhovuje.

4.1 Chladené a studené potraviny a nápoje Z daného vyplýva, že ke jeme studené a chladené jedlá a k tomu pijeme studené nápoje s adom, bránime tak tepelnej transformácii a procesu trávenia. Chlad zníži teplo a voda uhasí ohe . Znamená to, že takéto jedlo nestrávime dostato ne dobre. Ke slezina a žalúdok dostato ne netransformujú a netransportujú potravu a tekutiny, za ína sa hromadi v organizme akési blato. Takéto blato sa v ínskej medicíne nazýva stagnujúca potrava shi zhi, vlhkos a kal shi zhuo. A o náš zvyk da si k jedlu studený nápoj? Za prvé chlad nápoja poškodzuje slezinu, ktorá je potom prázdna a oslabená, za druhé, žalúdok sa prehrieva a v snahe vyrovna sa so studeným nápojom za ne by hyperaktívny, ke je postavený pred nutnos rozloži ho a uvari . Niektorí udia majú konštitúcie ve mi jangovej qi. Oni môžu pi a jes ve mi ve a studených jedál a nápojov. Vä šina našej populácie však má oslabenú slezinu a aj žalúdok. 4.2 Vlhkos a hlieny o sa stane potom, ak je žalúdok prepchaný hromadou jedla, alebo je jeho trávenie narušené studeným jedlom a chladenými nápojmi? o sa stane v prípade ažkých nestrávite ných jedál? Stagnujúca potrava sa za ne hromadi v žalúdku. Ten za ne viacej pracova a snaží sa ju spáli , je ako auto, ktoré sa zaseklo vo vysokých otá kach. V snahe zbavi www.vyziva5elementov.eu

14

Mgr. So a MILOVÁ


sa nahromadenej potravy sa stále viacej zahrieva, o má obvykle za následok, že za ne by prehriaty chronicky. Stav prehriatia znamená, že za ne rezignova na pocit chladu, ktorý sa v ínskej medicíne rovná tepla a prázdnoty v tomto orgáne. Hlad spôsobuje, že jeme stále viacej a viacej až sa ocitáme v za arovanom kruhu. Podobne je to so slezinou. Ak sa zablokujú transforma né a transportné cesty sleziny qi pi akumulujú sa ako vlhkos shi. Tento nadbytok vodnatých tekutín indikuje slezinovú funkciu transformácie, tak ako voda hasí ohe . Po dlhšom ase sa môže vlhkos zmiesi so stagnujúcou potravou a zrazi sa v podobe hlienu tan, ktorý zalepí celý organizmus a spoma uje prúdenie qi v celom tele.

4.3 Teplota po spálení

Pojem teplota po strávení ozna uje na „termostat“ nášho tela. Niektoré tendenciu znižova telesnú teplotu kategorizuje potraviny ako chladné, Tomuto hovoríme povaha potravín

istý ú inok danej potraviny alebo nápoja potraviny sú aj po uvarení chladné a majú niektorých orgánov. ínska medicína osviežujúce, teplé, horúce a neutrálne. alebo tropizmus xing.


15

Mgr. So a MILOVÁ


5.PÄ CHUTÍ Každá potravina má svoju charakteristickú chu : Kyslú, horkú, sladkú, ostrú ( štip avú, pikantnú) a slanú. V jedálnom lístku by mali by zastúpené všetky chute. Žiadnu z piatich chutí by sme dlhodobo nemali preferova ani vylu ova . To znamená porušenie rovnováhy, ktoré sa môže neskôr sta prí inou choroby. Každá chu telu prospieva v primeranom množstve ale v nadmernom škodí. Výsledkom nevyváženosti piatich chutí môžu by také choroby ako je šeroslepos , beri-beri, i struma. Chu potravín v ínskej dietetike je ve mi dôležitá, pretože jednotlivé chute majú konkrétny efekt na vnútorné orgány.

5.1 Kyslá s ahuje Chu kyslá je jinová. Pôsobí smerom dole a do h bky. Kyslá chu má zvieravý ú inok, bráni úniku energie qi a tekutín. S ahuje póry. Je ú inná pri lie be hna iek, inkontinencii mo u alebo nadmernému poteniu. Je kontraindikovaná pri napadnutí škodlivinou chladného typu (nachladnutie, chrípka) a pri poruchách svalov a väziva. V primeranom množstve vyživuje pe e , š achy, o i a nechty. V jednorazovom nadbytku poškodzuje pe e . Pri chronickom nadbytku poškodzuje slezinu. Nadmerný príjem potravín kyslej chuti sa prejaví zhrubnutím svalov, tvorbou vrások, stiahnutím kože okolo úst. Ku kyslej chuti sa radí zvieravá chu . Pôsobí proti nadmernému poteniu, hna kám, mo eniu, pomo ovaniu, proti krvácaniu a výtokom.

5.2 Horká vysušuje Horká chu je jinová. Pôsobí smerom dole a do h bky. Má laxatívny ú inok, rozpty uje a osviežuje teplo, vysušuje vlhko, spev uje a podporuje odtekanie. V primeranom množstve vyživuje srdce, v nárazovom nadbytku poškodzuje srdce, v chronickom poškodzuje p úca. Uzatvára cesty spájajúce tri ohniská – žiari e (cesty vody) a vyvoláva zvracanie. Horká chu je využívaná pri znižovaní horú ky, stimulácii www.vyziva5elementov.eu

16

Mgr. So a MILOVÁ


chuti a pre is ovaní organizmu. Je kontraindikovaná pri stavoch sucha v organizme a poruchách kostí. Nadmerný príjem horkých potravín sa prejavuje vysušovaním a vypadávaním vlasov a chlpov. Horkú chu majú napr. fermentované sójové bôby, zvieracia žl , semená marhule

5.3 Sladká harmonizuje Sladká chu pôsobí smerom hore a von. Mierne posil uje jang, zvlh uje. Dopl uje, harmonizuje a vyživuje, zvláš oslabenú slezinu a žalúdok. Uvo uje pe e , môže vyvoláva potenie. Sladká chu tlmí k e a bolesti, uvo uje a spoma uje trávenie, môže regulova energiu qi q krv. Avšak nadbytok sladkého môže v potrave oslabova chu . V primeranom množstve vyživuje slezinu v nadbytku ju poškodzuje. Nadmerný príjem sladkého môže by prí inou bolestí kostí a vypadávania vlasov. Sladká chu je kontraindikovaná, pokia je v tele prítomná nadmerná vlhkos a pri poruchách svalov. Sladkú chu má med, Sladovka hladkoplodá – sladké drievko. Ku sladkej sa radí fádna chu (neutrálna). Pôsobí mo opudne, vylu uje vlhkos . Používa sa pri opuchoch, retencii (zadržiavaní) mo u, chronickej hna ke. 5.4 Ostrá rozpty uje Ostrá - pikantná, štip avá chu má jangovú povahu. Pôsobí smerom hore a von. Rozpty uje, podporuje obeh vitálnej energie, vylu uje patogénne initele, pôsobí potopudne. Ostrá chu zvlh uje obli ky a v miernom množstve tonizuje p úca. V primeranom množstve vyživuje p úca, v nárazovom nadbytku ich poškodzuje. V chronickom nadbytku poškodzuje pe e . Ve ké množstvo štip avých potravín v jedálni ku s ahuje š achy a vysušuje nechty. Byliny a jedlá s prevahou tejto chuti sa používajú pri nachladnutiach a chrípke. Ostrá chu je kontraindikovaná pri oslabení energie qi p úc, kedy dráždi ku kaš u. Má ju zimná cibu a, zázvor, ínska hor ica. Tieto potraviny je dobré podáva na za iatku www.vyziva5elementov.eu

17

Mgr. So a MILOVÁ


nachladnutia, ke škodlivý chlad a vietor zostávajú na povrchu tela. Pri v asnom podávaní tak môžeme zabráni rozvoju choroby.

5.5 Slaná zmäk uje Slaná chu je jinová. Pôsobí smerom dole a do h bky. Zmäk uje, podporuje vylu ovanie smerom dole, má laxatívny ú inok, zvlh uje obli ky, v miernej dávke tonizuje p úca. Rozpúš a stvrdnuté miesta na tele, ako sú nádory, zhluky, strumu. V primeranom množstve vyživuje obli ky. V nárazovom poškodzuje obli ky. V chronickom poškodzuje srdce. Ve ké množstvo slaného jedla vyvoláva zrážanie krvi v cievach a prejavuje sa matnou ple ou bez lesku. Slaná chu s nemôže používa v prípade hna iek a pri oslabení krvi. Mali by sme dáva prednos prirodzene slaným než soleným potravinám. Vhodná je potrava pochádzajúca z mora, napríklad morské riasy.

5.6 Tropizmus Lie ebné potraviny vyberáme aj pod a toho, kde má ich pôsobenie smerova , na akú dráhu, na aké orgány a tkanivá bude zamerané. Pokia bude chcie lie i napr: o i, š achy, pe e , budeme vybera potraviny alebo byliny, ktoré prenikajú do dráhy pe ene. Vz ah k dráhe a orgánom vychádza z indikácie jednotlivých bylín. Napríklad klin ek a zázvor podporujú chu k jedlu, za ktorú zodpovedá žalúdok, tieto byliny budú prenika do dráhy žalúdka a lie i tento orgán. Med zasa vyživuje jin, zvlh uje a zmier uje kaše a lie i tento orgán. Preto jeho pôsobenie smeruje do dráhy p úc. Plody kustovnice lie ia problémy so zrakom, rovnako ako brav ová pe e , chryzantéma a kapsi ka pastierska, preto budú ovplyv ova dráhu pe ene. Jednotlivé byliny pôsobia vzostupne alebo zostupne, ich pôsobenie smeruje do h bky alebo na povrch. Tieto vlastnosti môžeme odvodi z ich chuti a povahy. www.vyziva5elementov.eu

18

Mgr. So a MILOVÁ


Vz ahy piatich orgánov a piatich chutí

orgán

malé množstvo posil uje, ve ké oslabuje

môže poškodi

Pe e

kyslá

ostrá (štip avá, pikantná)

Srdce

horká

slaná

Slezina

sladká

kyslá

P úca

ostrá (štip avá, pikantná)

horká

Obli ky

slaná

sladká


19

Mgr. So a MILOVÁ


6.PÄ ENERGIÍ Energia potravín hovorí o ich schopnostiach vyvola v udskom tele pocit tepla alebo chladu. K vytvoreniu dlhotrvajúceho efektu sa používajú byliny, ktoré nahradzujú potraviny poskytujúce len do asnú pomoc a ú avu. Inými slovami pre vytvorenie pocitu tepla alebo chladu sú byliny ove a ú innejšie ako potraviny. Potraviny sú zasa ú innejšia ako ad a horúca voda. Ak hovoríme o piatich potravinách máme na mysli energiu studenú, horúcu, teplú, chladnú a neutrálnu. Prídavné mená tu nevypovedajú o aktuálnom stave potraviny. Napríklad: aj má energiu studenú aj vtedy, ke sa pije teplý. ierne korenie má horúcu energiu. Takže, aj ke bude v chladni ke a zjete ho vždy bude ma horúcu energiu. Energia potravín je to, o potravina urobí vo vašom tele, pocit horú avy alebo zimy, tepla alebo chladu, alebo pocit neutrálny. Horúci je opakom studeného; teplý je opakom chladného; neutrálny je nie o medzi teplým a chladným. Studené a chladné potraviny sa navzájom od seba líšia rovnako ako teplé a horúce. Bambusové výhonky majú studenú energiu, ierne korenie horúcu, uhorka má chladnú energiu, kur a teplú a kukurica je energeticky neutrálna. Napríklad, ak niekto trpí chladným reumatizmom je dobré konzumova potraviny s teplou a horúcou energiou. Ak má niekto kožnú vyrážku, ktorá sa zhoršuje ak je vystavená teplu, je dobré jes potraviny s chladnou alebo studenou energiou, aby sme zmiernili symptómy. Ak ste dostali žih avku a všetko vás svrbí, uvarte si hrniec fazuliek mungo a rozmiešajte v nej trochu cukru. Schladia vás a žih avka zmizne, pretože studená energia a cukor lie ia horúce symptómy. Ak máte hemoroidy, budete jes každý de dva pe ené banány so šupkou (nie úplne upe ené). Banán má studenú energiu. www.vyziva5elementov.eu

20

Mgr. So a MILOVÁ


6.1 Potraviny zoradené pod a energií Studená energia: bambusové výhonky, banány, horúca dy a, mušle, kraby, grapefruit, chaluhy, hlávkový šalát, výhonky lotosu, melón, kaki, so , morská tráva, morské riasy, karambola, cukrová trstina, vodné gaštany, vodný melón. ahko studená energia: chme , paradajky Chladná energia: jablká, ja me , tofu, slepa ie bielko, uhorka, baklažán, Slzovka -jojobove slzy, hlávkový šalát, mišpulka japonská, mandarínka krá ovská, mango, baklažán, majoránka, fazu ky mungo, hrušky, mäta pieporná, re kovka, sezamový olej, špenát, jahody, mandarínka, pšenica, pšeni né otruby. Horúca energia: ierne korenie, škorica, semená bavlníku, zázvor, zelené a ervené korenie, biele korenie, olej zo sójových bôbov. Neutrálna energia: marhu a, hovädzie mäso, ervená repa, huba Judášove ucho, semeno ierneho sezamu, ierne sójové bôby, ínska kapusta, mrkva, zeler, jadrá erešní, slepa ie vajce- ž tok, kukurica, kukuri ný hodváb, plané jablká, sépia, ka ica, figa, hroznové víno, listy guavy, med, bôb konský, fazu a obecná, kaleráb, mlieko, olivy, ustrice, papája, búrske oriešky, ananás, slivky, lúpaná ryža, brav ové mäso, paradajky, fazu ky adzuky, šafran, huba shitake, trnky, zelené fazu ky – struky, slne nicové semienka, sladká ryža, sladké zemiaky -batáty, ínska biela huba, biely cukor, žlté sójové bôby. Teplá energia: marhu ové jadierka, hnedý cukor, rasca, ereš a, gaštan, kurence, pažítka, semeno pažítky, ty inky škorice, klin ek, kokosový orech, káva, koriander, at a, kôprové semienko, úhor, fenikel, cesnak, zázvor, ženšen, grapefruit šupky, v a bielej hlavi ky cibule zelenej, guava, šunka, malo plodný pomaran , listová hor ica, pór, li i ínske, longan, sladový cukor, mor acie mäso, muškátový oriešok, brosky a, maliny, rozmarín, granát, mäta , tekvica, badián, slne nicové semienko, sladká bazalka, bôb me íkovitý, tabak, vínny ocot, vlašské orechy, víno.


21

Mgr. So a MILOVÁ


7.POHYB POTRAVÍN Potraviny majú tendenciu pohybova sa v tele rôznym smerom. Niektoré sa pohybujú smerom von; niektoré dovnútra; iné majú tendenciu pohybova sa smerom hore, niektoré smerom dolu. Aby sme to videli ako to funguje, je treba si rozdeli telo na 4 regióny. -

Vnútorný (vnútorné orgány) Vonkajší (koža a povrch tela) Horný (od pásu hore) Spodný (od pásu smerom dole)

Pohyb von znamená pohybova sa z vnútra smerom von; takže potraviny s pohybom smerom von vedia vyvola potenie a znižova horú ku. Pohyb smerujúci do vnútra znamená pohybova sa z vonkajška smerom do vnútra; takže potraviny s pohybom smerom do vnútra môžu zmierni pohyb riev i vnútorností a u avi pri opuchoch brucha. Pohyb hore znamená pohybova sa od spodného regiónu smerom k hornému regiónu; takže potraviny s pohybom smerom hore, zmier ujú hna ku, prepad kone níka, pokles maternice a pokles žalúdku. Pohyb smerom dole znamená pohybova sa z horného regiónu smerom dole k spodnému; to znemená, že potraviny môžu zmierni zvracanie, kanie a astmu. Listy a kvety majú tendenciu sa pohybova smerom hore. Korene, semená a plody majú tendenciu pohybova sa smerom dole. www.vyziva5elementov.eu

22

Mgr. So a MILOVÁ


K pohybom sú priradené dve doplnkové charakteristiky potravín a to hladký, k zavý pohyb a pohyb brzdiaci. K zavé potraviny ako med a špenát pomáhajú pohybu. Sú dobré vo i zápche a vnútornej vysušenosti. Nie sú vhodné pri hna ke a mimovo nom výrone semena. Brzdiace potraviny ako guava a olivy pohyb spoma ujú. Sú vhodné pri hna kách a výrone semena, a nie sú vhodné pre zápchu. Smer pohybu sa mení aj pod a toho akým spôsobom sa potravina pripravuje. Potraviny pripravované vo víne – majú tendenciu ís hore. Preto sa asto bylinky spracovávajú s vínom. Potraviny spracovávané so zázvorom získavajú tendenciu sa pohybova smerom von. Potraviny pripravované s vínnym octom získavajú tendenciu brzdi . Potraviny spracovávané so so ou (pri fritovaní) majú tendenciu pohybova sa smerom dole. Pohyb potravín má spojitos s chu ou a energiou potravín. Všeobecne teplé a horúce potraviny, ktoré majú štip avú a sladkú chu , majú tendenciu sa pohybova hore alebo smerom von. Studené a chladné potraviny, ktoré majú kyslú alebo slanú chu alebo horkú chu , majú tendenciu pohybova sa smerom dole alebo do vnútra. Okrem toho všetko súvisí s ro nými obdobiami. Potraviny smerujúce pohybom hore sa majú konzumova na jar, v dobe, ke živá príroda za ína rás ; rast znamená pohyb smerom hore. Potraviny so smerom pohybu von sú dobré na leto, ke všetko vystupuje, vyviera von, (ako je potenie a expanzia). Potraviny, ktorých energia smeruje dole, sú vhodné na jese , kedy všetko za ína opadáva (listy). Potraviny s energiou smerujúcou do vnútra sú vhodné na zimu, kedy sa všetko s ahuje do vnútra (a zostáva vo vnútri).


23

Mgr. So a MILOVÁ


7.1 Potraviny pod a štyroch ro ných období pod a ich kombinácií energie a chuti Potraviny s pohybom smerom hore je dobré jes na jar. Takéto potraviny majú neutrálnu energiu a tri chute – štip avú, sladkú alebo horkú. Patria medzi ne: use , marhule, hovädzie mäso, ervená repa, Judášove ucho, semeno ierneho sezamu, ierne sójové bôby, ínska kapusta, mrkva, zeler, ereš ová š ava, slepa ie vají ka, ž tky, kukuri ný hodváb, sušená šupka mandarínky krá ovskej, ka ka, figy, hroznové víno, med, bôb konský, fazu a obecná, kaleráb, sladké drievko, plody a semená lotosu, mlieko kravské, olivy, ustrice, búrske oriešky, ananás, slivky, brav ové mäso, paradajky, dy a, listy re kovky, malá ervená fazu ka adzuki, ryžové otruby, šafran, huby shitake, zelená fazu a struky, slne nicové semienka, sladká ryža, batáty, biely cukor, žlté sójové bôby. Potraviny sa smerom pohybu von sú dobré na leto. Tieto potraviny majú horúcu energiu a dve rôzne chute – štip avú alebo sladkú. Patrí medzi ne ierne korenie, kôra škorice, semená bavlníka, zázvor (sušený), zelené korenie, biele korenie, olej zo sójových bôbov. Potraviny, ktorých energia smeruje dole, sú vhodné na jese . Tieto potraviny majú tri energie – studenú, chladnú alebo teplú a dve chute – sladkú alebo kyslú. Sú to jablká, bambusové výhonky, banány, ja me , tofu, bielko slepa ie, ínska vosková dy a, mušle rie ne, neotvorené hríbiky, uhorka, baklažán, grapefruit, plody hlohu, slzovka -jojobove slzy, hlávkový šalát, baklažán, li i, mišpula japonská, mango, fazu ky mungo, melón pižmový, brosky a, kaki, špenát, karambola, jahody, š ava z cukrovej trstiny, mandarínka, vodný gaštan, pšenica, pšeni né otruby. Potraviny s energiou do vnútra sú vhodné na zimu. Majú studenú energiu a dve rozdielne chute – horkú a slanú. Do tejto skupiny patria horká tekvica, mušle, krab, chme , chaluhy, hlávkový šalát, so , morská tráva, morské riasy.


24

Mgr. So a MILOVÁ


7.2 Zásady zdravej stravy pod a T M Základné princípy ínskej dietetiky hovoria nasledovné: 1 Starostlivá harmonizácia piatich chutí – vneste harmóniu do svojho výberu stravy. - Iba strava zložená z piatich chutí (sladkej, teplej, ostrej, kyslej a slanej), zaistí aby kosti boli rovné, š achy ohybné, qi a krv vo ne prúdiaca, póry uzavreté a funkcia všetkých piatich orgánov koordinovaná a harmonicky vyvážená. 2 Vo ba potravín vhodných k lie eniu konkrétnej osoby. - Táto zásada poukazuje na konštitu ný typ loveka. Typ drevo - ohe ; typ vlhkos - hlieny; osoby s prázdnotou (nedostatkom) jin; osoby s prázdnotou jangu. Neskôr sa nau íte rozpozna svoj konštitu ný typ. 3 Daný as, dané množstvo – kedy a ko ko by sme mali jes . 4 Správna rovnováha pri varení. 5 Vyvážená strava vo všetkých ro ných obdobiach. 6 Recepty na každé obdobie


25

Mgr. So a MILOVÁ


8 ZÁVER Gratulujem vám! Pokia ste do ítali tieto stránky až do konca, ste jednoducho úžasní. V eBooku som toho napísala ve a. Verím, že po pre ítaní všetkých informácií máte v hlave zmätok. Ne udujem sa! Moje pocity pred dvanástimi rokmi boli presne také, ako vaše teraz. Cudzie slová, výrazy, kategórie to všetko pre m a zo za iatku nedávalo žiadny zmysel. Napriek tomu som bola silno motivovaná. Bezmocnos , strach, nesmierna vô a a vytrvalos ma zaviedli na túto cestu. Dnes sedím pri po íta i a píšem tieto riadky pre vás. Podeli sa so skúsenos ami, nieko ko tisíc rokov osved ených a zaru ených receptov mi pripadá ako moje poslanie. Nechcem aby ste si kupovali nesmierne ve a kníh, i chodili do odborných škôl. Skúste spolu so mnou preži rok výživy piatich elementov. Neponúkam žiadnu zázra nú tabletku, ani výživový doplnok. Dokonca nastane obdobie, kedy sa budete chcie na všetko „vykaš a “. Ak však prekonáte túto hranicu, vaše telo a duša vám povedia ve ké „ AKUJEM“. Ni viac a ni iného nemôžete pre seba urobi . Prichádza jar a s ou aj nová energia, nový jang. Za nite nový rok a vykro te v roku dreveného ko a, roka zmien a vzdelávania, cestu premeny vášho tela a duše. Doprajte si rok zdravia a dlhovekosti. Ako na to, krok za krokom sa postupne dozviete na mojej stránke www.vyziva5elementov.eu .

©Spracovala So a Milová 14.02.2014


26

ÍNSKE TAJOMSTVÁ PEVNÉHO ZDRAVIA

Recommend Documents