Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
PhDr. Alena Szökeová
Hra ako učenie pre rómske deti Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe
Bratislava 2013
Vydavateľ:
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava
Autor OPS/OSO:
PhDr. Alena Szökeová
Kontakt na autora:
Materská škola Dolnočermánska , alokovaná trieda Orechov Dvor, Dolnočermánska 57, 949 01 Nitra,
[email protected]
Názov OPS/OSO: Hra ako učenie rómskych detí. Rok vytvorenia OPS/OSO:
2013
Odborné stanovisko vypracoval: Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.
Kľúčové slová Hra. Učenie. Rómske dieťa. Predprimárne vzdelávanie. Materská škola.
Anotácia Táto Osvedčená pedagogická skúsenosť sa zaoberá problematikou edukácie rómskych detí v materskej škole. Zameraná je na hru, ako učenie. Cieľom práce je odporučiť pedagógom edukačné hry a ukázať, že hra ako učenie je vhodná cesta pri vzdelávaní rómskych detí. Predmetom analýzy problému v teoretickej časti je význam materskej školy pre výchovu a vzdelávanie týchto detí. V aplikačnej časti uvádzame edukačné hry.
OBSAH
ÚVOD .............................................................................................................................................................
5
1 MATERSKÁ ŠKOLA V EDUKÁCII RÓMSKYCH DETÍ ............................................................
7
1.1 Materská škola –edukačný a sociálny činiteľ......................................................................
7
1.2 Špecifiká výchovy a vzdelávania rómskych detí ................................................................
8
2 HRA AKO UČENIE.................................................................................................................................
9
2.1 Hra...........................................................................................................................................................
9
2.2 Úloha pedagoga pri hre detí ........................................................................................................
12
3 MATERSKÁ ŠKOLA - MIESTO PRE HRY .....................................................................................
13
3.1 Edukačné hry .....................................................................................................................................
13
ZÁVER ...........................................................................................................................................................
21
ÚVOD „Hlavným cieľom prepdrimárneho vzdelávania je dosiahnuť optimálnu perceptuálnomotorickú, kognitívnu a citovo-sociálnu úroveň, ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie a na život. Východiskom je jedinečnosť dieťaťa, aktívne učenie a začleňovanie do skupiny a kolektívu.“ ( Štátny vzdelávací program ISCED 0, 2008, str.5.) Na dosiahnutie tohto cieľa v pedagogickej praxi nám slúži HRA. Hra predstavuje základnú formu aktivity malého dieťaťa. Hra je typická pre detský vek a vplýva na rozvoj dieťaťa. V priebehu hry si dieťa osvojuje rozmanité vedomosti a zručnosti, napodobňuje prvky ľudskej práce a neraz zhotovuje výtvory. Hra nie je pre dieťa povinnosťou, ale uspokojením jeho potreby činnosti, pretože v hre robí také činnosti, ktoré ho v danej chvíli zaujímajú. Hra spôsobuje dieťaťu uspokojenie, ktoré však nie je spojené výlučne s uspokojovaním biologických potrieb. Je to aj uspokojovanie z prijímania pocitov a uspokojenie z dosiahnutého cieľa. Hra je dôležitým prostriedkom na upevňovanie vzťahov medzi deťmi. Dáva množstvo priestoru na rozvíjanie detskej fantázie, tvorivosti a prípravu na ďalšie povolanie. Pre dieťa nie je určite nič lepšie, zaujímavejšie a vhodnejšie. Je známe aj to, že hra je veľmi účinným prostriedkom na to, ako dieťa niečo naučiť. V predškolskom vzdelávaní sa preferuje učenie hrou, lebo deti si ani neuvedomujú, že sa takto učia. Na základe rôznych kritérií delíme a využívame v praxi manipulačné hry, tematické hry, konštruktívne hry, didaktické hry a pohybové hry. V rámci inštitucionálnej výchovy a vzdelávania, deti formou hier a zážitkového učenia sú schopné pochopiť vlastné charakterové vlastnosti a správanie. Pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia je učenie hrou veľmi dôležité. Učenie v období predškolského veku všeobecne, je charakteristické svojou spontánnosťou. Realizuje sa predovšetkým pozorovaním, manipuláciou s predmetmi a praktickou činnosťou. Myslenie dieťaťa je konkrétno–názorné a podmienené činnosťou. Končí sa prvé opytovacie obdobie charakterizované otázkou „ čo je to“ a nastupuje druhé opytovacie obdobie, charakteristické otázkou „ prečo?“, „načo?“, „ako?“. Dieťa sa zaujíma o vzťahy a vzájomné súvislosti. Učenie v tomto období je názorné, dieťa spoznáva pomocou svojich zmyslov, teda môžeme hovoriť aj o zmyslovom učení. Hra je hlavná a formatívna aktivita detí. Pokiaľ je iniciovaná dieťaťom a podporovaná učiteľom, je znakom procesu výučby v materskej škole. Proces výučby je interakciou medzi dieťaťom/deťmi, učiteľom a príslušným obsahom edukácie. Z pohľadu didaktiky materskej školy je efektívnou metódou, stratégiou, edukačným prostriedkom, ako i možnou formou učenia sa a rozvoja osobnosti dieťaťa. Hru, ktorú využíva dieťa a učiteľ v procese výučby súčasne, nazývame didaktickou hrou. Hra má socializačnú, motivačnú, kognitívnu, kreatívnu, komunikatívnu funkciu. Každá pedagogicko–didaktická aktivita je vlastne hra. Hra je jedna z podmienok učenia sa. Deti potrebujú rozvíjať rôzne druhy vývinových a učebných stratégií. Hra koordinuje učebné stratégie tak, že ich spája, a tak má učenie sa pre dieťa zmysel. Úlohou učiteľa rómskeho dieťaťa je navrhovať a ponúkať deťom široké spektrum hier (pedagogicko–didaktických aktivít), podporovať ho v získavaní kvalitných edukačných skúseností na základe princípu zážitkového učenia
5
sa. Tým je zámerne stimulované rozširovanie a skvalitňovanie dôležitých kompetencií, ktoré dieťa má a musí využívať. Učiteľ mu umožňuje bádať, skúmať, pátrať, manipulovať, učiniť vlastnú skúsenosť. A vlastná skúsenosť dieťaťa je neprenosná. V hre dieťa spoznáva svet prostredníctvom vlastnej skúsenosti. V predprimárnom vzdelávaní rómskych detí je žiaduca najmä zásadná zmena obsahu a spôsobu vzdelávania, metód a edukačných stratégií smerom k participatívnemu, interaktívnemu a zážitkovému učeniu, ktoré je založené na skúsenosti a prepojené so životom (ISCED 0, str. 10). Cieľom práce je odporučiť edukačné hry realizované v materskej škole za účelom edukácie rómskych detí. Práca OPS je delená do troch kapitol. V teoretickej časti sa zaoberáme pohľadom na materskú školu, ako primárne socializačné prostredie rómskych detí, na samotnú hru a aplikačnú čať tvoria edukačné aktivity. Námety v tejto práci môžu slúžiť pre učiteľov predprimárneho a primárneho vzdelávania rómskych i nerómskych detí, detí so ŠVVP, i ako pomôcka pri vytváraní vlastného portfólia. Môžu poslúžiť aj ako východisko pri tvorbe vlastných edukačných aktivít začínajúcim učiteľom, alebo aj študentov predškolskej a elementárnej pedagogiky, pripravujúcich sa na pedagogickú prax.
6
1 MATERSKÁ ŠKOLA V EDUKÁCII RÓMSKYCH DETÍ 1.1 Materská škola –edukačný a sociálny činiteľ Dlhodobo uznávané ako nevyhnutný začiatok vzdelávacej dráhy najmä u detí z tzv. sociálne znevýhodneného prostredia je predškolské vzdelávanie. V posledných rokoch ako aj v súčasnosti sa predškolskej príprave venuje množstvo odborníkov. Boli realizované výskumy dokazujúce dôležitosť a užitočnosť predškolskej prípravy. Materská škola poskytuje systematické výchovno-vzdelávacie pôsobenie na dieťa predškolského veku, zabezpečuje socializáciu dieťaťa – učí ho komunikovať s cudzími dosiaľ neznámymi dospelými, s druhými deťmi, vzdávať sa svojich výhod v prospech druhých . Z tohto aspektu je materská škola pre dieťa nenahraditeľná, pretože ho vlastne pripravuje nielen na vstup do základnej školy, ale ide tu aj o prípravu dieťaťa predškolského veku na život v spoločnosti. Podobne širšie a sociálne je ladená aj charakteristika Opravilovej, ktorá materskú školu chápe ako základňu predprimárneho vzdelávania a miesto prirodzeného rozvíjania osobnosti dieťaťa a jeho socializácie. Umožňuje začleniť sa do sociálnej skupiny a zvládnuť prijateľné pravidlá. Nároky, ktoré pedagóg v triede s rómskymi deťmi musí zvládnuť sú obrovské: empatiou, znalosťami , tvorivosťou počnúc a vlastným pozitívnym prístupom k „inakosti“ končiac. Edukácia rómskych detí v materskej škole akceptuje ich kultúru, národnosť a osobitosť. Prvky edukácie sú obsiahnuté v cieľoch predprimárneho vzdelávania a to je okrem iného aj vytvoriť deťom také prostredie na edukáciu, ktoré zodpovedá ich špecifickým, jazykovým, kultúrnym a psychickým potrebám. Rómske deti sa musia cítiť v prostredí materskej školy dobre, isto a bezpečne. Mali by mať možnosť adaptovať sa na nové prostredie i nové situácie. Pedagóg u týchto detí musí rešpektovať ich potreby, aj ich odlišnosti. Vo vzťahu dieťaťa a pedagóga a dieťaťa a ostatných detí sa musí prejavovať vzájomná tolerancia, ohľaduplnosť, solidarita, vzájomná pomoc a podpora , aby sa dieťa úspešne začlenilo do nového prostredia materskej školy. Kurincová, V., Slezáková, T (2009), poukazuje na to, že dieťa, ktoré „ pochádza z rodiny s inou hodnotovou orientáciou, s odlišným životným štýlom, a s rozličnou úrovňou podnetnosti prostredia, je determinované množstvom ďalších faktorov. Jednou z významných podmienok úspešnej adaptácie je jazyk. Komunikačné bariéry sú príčinou mnohých adaptačných problémov detí. Neznalosť úradného jazyka sťažuje orientáciu dieťaťa v prostredí materskej školy, jej požiadaviek a to vedie dieťa k izolácii. Ak dieťa nechápe komunikačné vzorce môže to viesť k nesprávnemu pochopeniu noriem správania, neorientácie sa v pravidlách školy a spoločnosti.“ Pri práci s rómskymi deťmi, ktorých materinský jazyk je iný ako jazyk majority, musí mať pedagóg vždy na pamäti, že mu deti nerozumejú. Deti si spočiatku stavia do bezprostrednej blízkosti, aby mohol nonverbálne pomôcť. Ostatné deti môžu pomáhať pri jednoduchých úkonoch a v každodenných činnostiach, kde je vhodné neustále pomenovávať veci z okolia detí, pretože časté opakovanie jednotlivých slov pri činnostiach vedie deti k porozumeniu.
7
1.2 Špecifiká výchovy a vzdelávania rómskych detí Úlohou materskej školy je vytvoriť vhodné podmienky, ktoré vytvárajú priestor na zabezpečenie existencie a rozvoj každého jedinca: bez ohľadu na farbu pleti a príslušnosti k národnostnej, či etnickej skupine. Rómovia zatiaľ nemajú vlastné národnostné školstvo. Rómske deti sú zaraďované do systému nášho školstva. Tu sa zavádzajú špecifické programy na rozvoj reči a komunikácie. Vypracováva sa diferencovaný edukačný program pre materskej školy, rešpektujúci vo svojom kurikule zvláštnosti rómskych detí. Objektívne však musíme priznať, že väčšina z týchto detí je v škole naozaj neúspešná. Príčin môže byť veľa. Pravdepodobne vznikajú a kumulujú sa z toho, že škola, teda náš školský systém automaticky počíta so spoluprácou školy a rodiny žiaka, ale tá je pri rómskych deťoch ojedinelá. Rómske deti majú slabú slovnú zásobu a neovládajú primerane vyučovací jazyk. Metódy a formy učenia, spôsob prenosu informácií a komunikácia je u Rómov iná. Zo špecifík vieme, že rómske dieťa žijúce v rómskej komunite sa v konkrétnom živote pripravuje na svoj život dospelého. Učí sa v reálnom kontexte, konfrontácii a priamej účasti na živote. Poznatky si osvojuje prežívaním a nadobúdaním životných skúseností. Verbálne vysvetľovanie bez reálneho kontextu pre rómske dieťa nemá zmysel a význam, pretože nie je v súlade s jeho kultúrnymi vzorcami. V samotnej praxi to znamená, že pedagóg musí dobre poznať dieťa, jeho rodinu a výchovné praktiky, aby mohol individuálne pristupovať a edukačne pôsobiť v náväznosti svojich vedomostí na predchádzajúce vedomosti a skúsenosti dieťaťa a využívať všetko to, čo sa dieťa naučilo v rodine.
8
2 HRA AKO UČENIE 2.1 Hra „Hra je forma činnosti, ktorá sa líši od práce i od učenia. Človek sa hrou zaoberá celý život, avšak v predškolskom veku má špecifické postavenie - je najdôležitejšou činnosťou“ (Průcha; Walterová; Mareš 2003, s. 75). Rizikovým faktorom vo vývine rómských detí ( zo sociálne znevýhodújúceho prostredia) je nedostatok vhodných vzorov správania zo strany dospelých a okolia. V rámci inštitucionálnej výchovy a vzdelávania, deti formou hier a zážitkového učenia sú schopné pochopiť vlastné charakterové vlastnosti a správanie, vyjadrujú svoje názory, postoje. V hre bez obáv povedia to, čo cítia. Vhodným výberom hry môže pegagóg doviesť deti k tomu, aby ony samé usúdili, či konajú v určitých situáciách dobre, alebo nesprávne, čo robiť pre lepší život, čo si treba uchrániť a nezmeniť z doterajšieho prístupu k životu. Pedagog využíva najmä hry zamerané na sebapoznávanie, sebahodnotenie a na sebakontrolu a autoreguláciu. Pri výbere hier dodržiava zásadu uvoľnenej a pohodovej atmosféry. Nenúti deti zapojiť sa do hry, ich nevôľa môže byť daná nedôverou k cudzím ľuďom, obavami z neúspechu, nepochopením pravidiel hry či z iných príčin. Je dobré tieto deti postupne sa snažiť získať pre spoločnú činnosť. Je tiež dôležité získať si deti pre dlhodobú spoluprácu a vytvoriť bezprostredný kontakt a vo väčšej miere využívať hru ako motivačnú formu vzdelávania. Hra je dôležitou a dominantnou činnosťou Pri realizácii hry ako učenia by sa mala využiť aj prirodzená spontánnosť detí. Detská hra Detská hra je typickou činnosťou detí v predškolskom veku. Táto činnosť je nevyhnutná pre rozvoj intelektu, predstavivosti, tvorivosti, pamäte, motoriky a charakteru dieťaťa, teda pre celkový rozvoj jeho osobnosti. Hrou dieťa získava cenné skúsenoti, cvičí isté funkcie a činnosti a rozširuje svoje poznatky. Hra mu prináša radosť, slúži učeniu a nemá charakter výsledného konania. Dieťa sa nesnaží dosiahnuť istý cieľ a v tom je odlišnosť od pracovnej činnosti. Hry možno rozdeliť do rozličných skupín podľa viacerých kritérií. Ch. Buhlerová ich rozdelila nasledovne*: 1. funkcionálne hry - Uplatňuje sa tu senzomotorické funkcie. Napr.: vyplazovanie jazyka, trhanie papiera, uchopovanie predmetov, lezenie. 2. fikcionálne hry – Sú spojené s istou fikciou dieťaťa, ktoré samo seba stavia do určitých situácií a úloh, pričom počas hry sa dieťa naozaj pokladá za to, čo predstavuje. Napr. hra na kuchára, popolušku, psa, na mamu, keď sa dieťa - dievčatko hrá s bábikou, pričom dievčatko predstavuje jej mamu a zaobchádza s ňou ako so živou bytosťou - so svojím dieťaťom. S bábikou sa rozpráva, kŕmi ju, prezlieka, perie jej šaty, varí jedlo, uspáva ju, češe... 3. konštruktívne hry - Pri nich sa precvičuje zaobchádzanie s neživým materiálom. Napr.: stavanie kociek, hra s pieskom, nalepovanie. Znaky hry Základné znaky hry môžu byť vodítkom k tomu, či si dieťa naozaj hrá. Prostredníctvom týchto znakov môžeme tiež sledovať proces hry.
9
Základnými znakmi sú podľa Koťátkovej (2005): • spontánnosť, ktorú môžeme charakterizovať ako prirodzené a aktívne správanie, improvizáciu, • zaujatie hrou, ktoré je charakteristické sústredením na hru, kedy dieťa nevníma okolité podnety, • radosť z uspokojenia možno vypozorovať z výrazu tváre dieťaťa, ktoré sa hrá. Môže sa usmievať, smiať sa nahlas, pohybmi a gestami vyjadrovať radosť, nadšenie a spokojnosť. Toto uspokojenie je niekedy sprevádzané samomluvou, ktorá slúži na konkretizáciu emócií. • tvorivosť možno charakterizovať neustálym upravovaním a novým konštruovaním okolia, • fantázie, ktorá sa objavuje v hre okolo tretieho roku, má pre hru veľký význam. Fantázia spája detské predstavy a skúsenosti a doteraz neúplné detské poznatky, • opakovanie je dôležitým znakom hry. Dieťa sa môže k hre, ktorú už hralo vracať a zažívať znova uspokojenie z opakovania situácie, ktorú už zažilo, • prijatie role je dôležitým medzníkom v hre detí. Dieťa preskúmava rokovania druhých, volí podľa svojho záujmu situácie a pretvára ich, volí si v nich úlohu a uplatňuje v nej svoje doterajšie skúsenosti a predstavy a overuje ich v kontexte s ostatnými rolami. Čo dieťaťu hra prináša Hra vzniká z potreby dieťaťa a pôsobí významným spôsobom na dieťa ako v oblasti kognitívnej, tak aj v oblasti sociálnej a tiež vplýva na rozvoj jemnej a hrubej motoriky. Podľa Mišurcovej (1980), dieťa nerealizuje hru zámerne, aby sa cielene niečomu naučilo, ale pretože ho hra zaujíma, je pre neho potešením a možnosťou niečo preskúmať. Nasledovne sa prostredníctvom hry niečomu naučí, získa nové skúsenosti. Koťátková (2008) a Vágnerová (2000) sa zmieňujú o tom, že hra má svoju podstatu v troch vzájomne prepojených činnostiach, ktorými sú mozgové impulzy danej zrením a spontánnym učením, v rôznych počiatočných informáciách súvisiacich s premenou okolia a zmyslovými stimuly a v základných skúsenostiach, ktorých rozsah a hĺbka sa postupne zväčšuje. Dieťa, ktoré má čas a priestor k voľnej hre, dozrieva v neuropsychické sfére aj vo sfére sebapoňatia a sebahodnotenia. Hra umožňuje dieťaťu predovšetkým kognitívny rozvoj. Je prostriedkom na vedenie dieťaťa k novým situáciám, podnetom a vnútorne ich núti spoznávať a skúšať nové veci. Deti môžu podľa Koťátkovej (2005) prostredníctvom hry s novými poznatkami pracovať, organizovať ich a premýšľať o nich, čím rozvíja aj intelektové schopnosti a zručnosti, ktoré majú v prípade hry podobu riešení rôznych problémov a nejasností pri dosahovaní zámerov dieťaťa. Pri hre sa deti snažia aplikovať získané poznatky a skúsenosti a analyzovať ich na základe konkrétne vznikajúcich vzťahov a vhodných a nevhodných postupov. Vágnerová (2000) opisuje situácie, v ktorých sa môžu predškolské deti pomocou hry vyrovnávať s realitou, ktorá je pre nich problematická. Hra sprostredkuje dieťaťu možnosť aspoň symbolicky uspokojiť želania, ktoré nie je možné uspokojiť v reálnom svete. Rovnaké znaky popisuje aj Říčan (1990) na príklade rozprávkového sveta. Hovorí v tejto súvislosti o rozprávkových postavách, ktoré majú jednoznačné charakterové vlastnosti a rozprávkový príbeh má vždy dobrý koniec a zlo je potrestané.
10
Hra dieťaťu prináša rozvoj v sociálnej oblasti. Sociálne vzťahové znaky sa podľa Kollárikovej, Pupalu (2001) v hre premieňajú v súvislosti s individuálnym rozvojom dieťaťa. Deti sa postupne čoraz viac zaujímajú o iné deti a vyhľadávajú ich k hre. Takéto správanie ovplyvňuje ich sociálne správanie nielen ako vnímanie a prijímanie druhého, ale aj očakávania rešpektu a prijatie ostatnými. Sociálne skúsenosti dieťaťa vznikajú práve v procese detskej hry. Hra dieťaťu prináša aj radosť z pohybu. Dieťa skúša svoju vlastnú obratnosť, experimentuje. Koťátková (2005) rozdeľuje deti podľa potreby sa pohybovať a to z toho dôvodu, že každé dieťa má inú potrebu pohybu. Deti hypermotorické majú veľkú potrebu pohybu, ktorá im nesmie byť odopieraná. Naopak deti hypomotorické majú malú potrebu pohybu, vyhýbajú sa pohybu a prirodzeným detským hrám. Deti s bežnou potrebou motoriky, ktorých je väčšina, majú potešenie z pohybu a herných činností. Pohyb ich teší, vyhľadávajú ho a preukazujú schopnosť sa pohybom v rôznych variantoch učiť. Hra a pravidlá Pravidlá môžu byť pre deti obmedzujúce. Základným znakom pravidiel je dohoda, ktorá môže byť len aktuálne záväzná napríklad pri hraní určitej hry. Zážitok z hry deťom prináša to, že všetci hráči sú schopní tieto pravidlá rešpektovať a dodržiavať. Okolo druhého roku dieťaťa sa podľa Koťátkovej (2005) tvoria vnútorné pravidlá, ktoré sú späté s detskou hrou. Dieťa si samostatne vytvára predstavu o hre, o jej námete, cieľoch. To všetko vedie dieťa k tomu, aby sa podriadilo zmyslu hry alebo jej postupom. Dieťa je schopné čiastočnej sebakontroly vo vzťahu k podriadeniu sa vymysleným pravidlám, ktoré určujú smer jeho hry. Vágnerová (2000) uvádza, že poriadok a pravidlá umožňujú dieťaťu lepšiu orientáciu vo svete, prináša mu to istotu a predvídateľnosť situácií nielen v detskej hre, ale aj v každodenných situáciách. Vo štvrtom roku si dieťa podľa Koťátkovej (2005) pre vlastnú hru vytvára svoje aktuálne pravidlá. Často dochádza pri hre k ich zmene a úpravám. Zatiaľ ale dieťa nedokáže prijať pravidlá, ktoré mu predkladá dospelý alebo vrstovník. Je to z toho dôvodu, že si ich nedokáže zatiaľ zapamätať, v čas vybaviť a prijať a tiež z toho dôvodu, že nie sú jeho vlastnými popudmi k hre. Bruceove (1996) uvádza, že deti vo veku troch rokov vedia rozlíšiť už niekoľko druhov pravidiel. Príkladom môžu byť morálne pravidlá, ktoré sú deťmi považované za nezmeniteľné. Iné druhy pravidiel je možné zmeniť. Okolo piateho roku veku života deti odhaľujú pravidlá v hrách. Pociťujú radosť, ak sú pravidlá hier dodržiavané v skupine. V šiestom roku si deti podľa Koťátkovej (2005) stanovujú spoločné pravidlá, vedia si ich vysvetliť, prijať ich a následne ich dodržiavať. S pravidlami prichádza do skupiny detí aj určitý poriadok, ktorý upravuje úlohy v hre a štruktúruje ju. Vágnerová (2000) opisuje, že ku koncu predškolského veku dochádza u detí k zvnútorneniu niektorých základných pravidiel a stotožnenie sa s nimi. Pri porušení pravidiel deti zažívajú pocit viny. Říčan (1990) sa zmieňuje o zvýšenej citlivosti svedomia detí v predškolskom veku, ktoré sa prejavuje zvýšeným hodnotením svojich činov, čo môžeme chápať ako experimenty s prijatými normami. Pravidlá vytvorené z vonkajšieho prostredia sú deti schopné podľa Koťátkovej (2005) prijať pre hru iba na určitom stupni sociálneho a rozumového vývoja. Pravidlá prijímajú a dodržiavajú len vtedy, ak im rozumejú. Preto je dôležité dohovárať sa na pravidlách
11
spolu s deťmi. Takto stanovené pravidlá sú potom významnou prevenciou konfliktov medzi deťmi. 2.2 Úloha pedagóga pri hre detí. Vo výchove je dôležité rozdeliť čas riadenej a voľnej hry tak, aby bol vyvážený. Pedagóg by mal tiež pri hre detí uplatňovať akceptáciu, empatiu a autenticitu, ktoré sa podieľajú na rozvoji sebapoňatia detí. Mal by prebúdzať predovšetkým záujem o hru a to spontánnu aj riadenú, motivovať deti, byť im nápomocný pri riešení problémov a konfliktov, vytvárať podmienky a bezpečný herný priestor. Pedagóg má deti v hre usmerňovať a ponúkať im rôzne možnosti herných aktivít, hračiek, herných materiálov, ktoré ich k hrám motivujú. Mal by brať zreteľ na vekové a vývojové zvláštnosti detí. Mal byť pre dieťa oporou, mať k dieťaťu kladný vzťah, ktorý by mal byť založený na úcte, rešpektu a náklonnosti. Takýto vzťah sa potom prejavuje tak, že dieťa od učiteľa ochotne prijíma podnety pre svoju ďalšiu činnosť. Pedagóg ako organizátor hry nesmie zabudnúť na to, že hru nestačí iba pripraviť a dať jej voľný priebeh. Hra je totiž hrou iba pre deti, ale pre učiteľa je vážnou a zodpovednou prácou. Hra pedagógovi prezradí stupeň rozvoja dieťaťa, aká je jeho pozornosť, sústredenie, ako dieťa dokáže samostatne využiť vlastné skúsenosti, či je dieťa nápadité, tvorivé. Hra ukáže, ako rýchlo sa dieťa dokáže rozhodnúť, ako dokáže zhodnotiť svoje chyby a poučiť sa z nich. Tiež ukáže, ako dieťa znáša neúspech, ako je dieťa dôsledné. Hrou pedagóg zistí, ako sa dieťa dokáže vyjadrovať, slovom, gestom, pohybom, kresbou. Pedagóg prostredníctvom hier a učebných situácií vytvára podmienky na to, aby sa zdanlivo náhodne získané skúsenosti každého dieťaťa postupne skladali v logicky funkčné vzťahy, sieť vzájomných súvislostí a základ osnovy budúceho poznatkového systému. Ako sa teda hrať? Otázka sa javí ako zbytočná len pri jednoduchých a známych hrách. Iná situácia nastáva, ak chce učiteľ hrou učiť. Prvé zásadné otázky, ktoré si pedagóg musí položiť ešte pred hernou eduačnou aktivitou, sú: „Čo sledujem hrou? Aký je výchovný cieľ?“ a „Ktorá hra sa pre cieľ hodí najlepšie?“ Učiteľ by pri príprave hry mal mať na pamäti: Aké sú predchádzajúce skúsenosti detí, pre ktorých hru chystá? Aké sú jeho “ hráčske“ skúsenosti ako pedagóga a organizátora hry? Aké sú možnosti materiálneho a organizačného zabezpečenia a čo bude potrebovať v priebehu hry? Koľko času má k dispozícii? Okrem týchto základných otázok by mal mať premyslenú motiváciu, postup s vysvetlením pravidiel a na záver, zhodnotenie hry. Aby hra splnila edukačný zámer a aby obidve strany mali z hry úžitok, musí byť pedagóg schopný hru čo najlepšie uviesť a jej dopad čo najefektívnejšie využiť.
12
3 MATERSKÁ ŠKOLA - MIESTO PRE HRY ObdobIie predškolského veku je zlatým vekom hry. Hra je pre dieťa najdôležitejšia činnosť ktorú vykonáva a je pre neho základnou potrebou, ktora mu dovoľuje orientovať sa vo svete dospelých. Predškolský vek je kľúčovým obdobím vytvárania základov osobnosti dieťaťa. Je rozhodujúcim obdobím pre rozvoj psychických a fyzických predpokladov dieťaťa, ktorých zanedbanie nepriaznivo ovplyvňuje jeho ďalší život. Preto je potrebné vytvárať pre všetky deti bez rozdielu bezpečné prostredie plné porozumenia, úcty a lásky, kde má dieťa čas a priestor pre spontánnu hru. Hru ako učenie, ktorá je dôležitou a dominantnou činnosťou. V materskej škole je potrebné venovať rómskym deťom intenzívnejšiu, individuálnejšiu starostlivosť, prispôsobiť pracovné tempo, znížiť požiadavky na edukačný obsah a vyberať tie formy a metódy práce, ktoré by plne rešpektovali špecifiká rómskych detí. Pre edukáciu rómskych detí využívame hry didaktické, pohybové, rolové, inscenačné, relaxačné, motivačné a iné. Pri výbere hier dodržiavame zásadu uvoľnenej a pohodovej atmosféry. Pri hrách využívame prirodzenú spontánnosť detí. Tieto hry aktivizujú deti k prirodzenému prejavu a záujmu o riešenie problému, najmä v situáciách v ktorých je prítomné skúsenostné prežívanie. 3.1 Edukačné hry Hlavnou nutnosťou pre hry je bezpečné prostredie, ktoré zodpovedá potrebám hier. Dostatok priestoru, členitosť, dostatok miesta pre pohyb. Mal by však byť aj miestom pre samotu a intimitu. Priestor by mal byť útulný a vkusný. Rómske deti musia mať pre hru dostatok pomôcok, materiálu, dostatok estetických, podnetných hračiek. Hra je v spojení s osobnostnou orientáciou a individualizáciou výchovno vzdelávacieho pôsobenia základom sústavného vzdelávania. Názov: Cieľ:
NA RODINU Uvedomovať si spolupatričnosť k rodinným príslušníkom, prispievať k vytváraniu pozitívnych vzťahov v triede Priebeh edukačnej aktivity Všetci prítomní dostanú geometrické tvary z farebného papiera (väčšie aj menšie) rôzneho tvaru. Pripravíme štyri stoličky s označením daného tvaru (trojuholník, štvorec, obdĺžnik, kruh) Úlohou detí bude posadať si na stoličky na seba v poradí od najväčšieho po najmenší geometrický tvar otec, mama, deti. Názov: NA HODINÁRA Cieľ: Primerane a reálne hodnotiť svoje postoje k vlastnému zdraviu Priebeh edukačnej aktivity Deti stoja v jednom rade pred učiteľom (hodinárom). Na otázku detí: „Pán hodinár koľko je hodín?“ udá hodinár počet krokov vpred alebo vzad podľa kritéria: - čo je zdravé - kroky vpred - čo je menej vhodné - kroky vzad Napríklad ten kto raňajkoval, postúpi 2 kroky vpred, kto málo spal - krok vzad a pod. V hre nejde o prvenstvo ale o pravdivé odpovede. Názov: Cieľ:
ČERPACIA STANICA Uvedomiť si dôsledky chýb a omylov v životospráve
13
Priebeh edukačnej aktivity Deti sa pohybujú po priestore ako autá. Prichádzajú na čerpaciu stanicu a čerpajú tekutiny, ktoré im určuje pumpár alebo o ktorú si zažiadajú ( malinovku, vodu, benzín, naftu a pod.). Autá ktoré načerpali iný druh tekutiny než benzín sa kazia a musia zastať. V rozhovore sa porozprávame o tom, čo je pre človeka vhodná tekutina pre jeho zdravie. Názov: MÔJ DOM Cieľ: Vyjadriť svoje túžby tvorivou dramatikou Priebeh edukačnej aktivity Deti vytvoria tvorivou dramatikou „veľký dom“ - so všetkými jeho znakmi – strecha (napr. zdvihnuté paže), dvere, okná atď. V rozhovore diskutujeme o tom, v akom dome by chceli bývať a prečo. Tie deti, ktoré prejavia záujem o bývanie v dome sa postupne môžu vystriedať. Názov: PRECHÁDZKA LESOM Cieľ: Cvičiť sa v sebakontrole, kooperácia Priebeh edukačnej aktivity Polovica detí znázorňuje les (hustý les, riedky les, prales a pod.) Druhá skupina detí sa prediera pomezi stromami. Cieľom je prežívanie spoločnej hry v ktorej sa deti učia neubližovať si a pod. Názov: Cieľ:
GUĽOVAČKA Chápať, akceptovať a rešpektovať pravidlá, byť schopný konať s určitým cieľom Priebeh edukačnej aktivity Deti sa rozdelia do dvoch družstiev, ktoré stoja oproti sebe. Medzi ne položíme na zem nízku prekážku. Na povel (zdvihnutie ruky, kartičky alebo zvukový signál) začína prehadzovanie papierových gúľ (pokrčený papier) na súperovu polovicu. Na vopred dohodnutý signál sa hra viackrát prerušuje a zisťuje skóre popadaných papierových gúľ na jednotlivých poloviciach. Ide o kooperáciu a súťaživosť. Názov: HRA TIEŇOV Cieľ: Pozitívny sebaobraz, tvorivosť, sebavyjadrenie, nonverbálna komunikácia Priebeh edukačnej aktivity K tejto hre potrebujeme v zatienenej miestnosti nasmerovať vodorovne svetlo lampy na stenu vo výške asi 1,2m. Deti si postupne zahrajú tieňohru podľa fantázie, alebo pozorujú svoj vlastný tieň. Názov: NA MAGNETKY Cieľ: Spolupatričnosť, schopnosti dohodnúť sa, tvorivost, uplatniť sa v skupine Priebeh edukačnej aktivity Deti chodia pri rytme hudby alebo ozvučného drievka. Po prerušení hudby učiteľ zvolá jednociferné číslo a deti majú za úlohu sa k sebe pripojiť v počte ako bolo určené. Názov: DÔLEŽITÁ TVÁR Cieľ: Nadobudnúť primeranú úroveň sebaponímania, sebaúcty, sebahodnotenia Učiteľ drží v ruke zrkadlo. Dieťa sa pozerá do zrkadla a vyjadruje, čo vidí a čo cíti.
14
Názov: STRATILO SA DIEŤA Cieľ: Uvedomiť si problém, vedieť ho pomenovať, rozvoj sebakontroly Priebeh edukačnej aktivity Učiteľ alebo dieťa opisuje člena skupiny po vizuálnej stránke nasledovne: Stratilo sa dieťa - má modré nohavice, blond vlasy...atď. Úlohou ostatných je uhádnuť meno „strateného dieťaťa“ . Náročnejšou obmenou je hra, kde sa nevymenúvajú vonkajšie znaky osoby ale charakteristika vlastností a pod. Názov: HVIEZDY NA NEBI Cieľ: Pozitívny sebaobraz, Vyjadriť svoje túžby Priebeh edukačnej aktivity Každý človek je hviezda na nebi. Deti a učiteľ nakreslia na veľký baliaci papier svoju vlastnú hviezdu. Následne sa zhovárajú o svojich túžbach Názov: Cieľ:
ČO O ŇOM VIEŠ? Rozvíjať pozornosť voči spolužiakom, Vnímať vzťahy v skupine, sebareflexia Priebeh edukačnej aktivity Deti sedia v kruhu - jedna stolička v kruhu je prázdna. Na prázdnu stoličku si presadne dieťa, ktorého prizve vedľa sediaci. „Stolička po mojom boku je prázdna, príď ku mne...“ Na otázky učiteľa „Poznáš ho? Čo o ňom vieš? pozývaný porozpráva o pozvanom určité charakterové vlastnosti, záľuby a pod. Na uvoľnenú stoličku pozvaného sa pozýva ďalšie dieťa. Názov: KAMARÁTSKA LOPTIČKA Cieľ: Vyjadrovať náklonnosť, prijať a opätovať úsmev od iných. Pomôcky: loptička Priebeh edukačnej aktivity: Deti sedia v kruhu a gúľajú si loptu. Gúľajú ju svojim kamarátom. Pred gúľaním sa usmejú na toho, komu je lopta určená. Názov: HRA NA OBCHOD, DOPRAVU, RODINU, LEKÁRA Cieľ: Nadviazať a udržať zrakový kontakt s komunikujúcimi vo dvojici. Pomôcky: podľa druhu hry Priebeh edukačnej aktivity: Deti sa hrajú na určitý námet a snažíme sa plniť cieľ aktivity. Názov: VÝSTAVA Cieľ: Opýtať sa v hre, činnosti alebo pri riešení úlohy na mienku kamaráta. Pomôcky: výkresy Priebeh edukačnej aktivity: Deti vyberajú z rôznych výkresov tie, ktoré by chceli mať na výstave. Každé dieťa vyberie jeden výkres, ktorý sa mu páči a povie svojmu kamarátovi, prečo si ho vybral, prečo sa mu páči. Názov: FAREBNÉ ZNAMIENKA Cieľ: Primerane reagovať na kontakt a opätovať ho. Pomôcky: samolepiace farebné krúžky Priebeh edukačnej aktivity:
15
Deti sedia na koberci a učiteľka im prilepí na čelo farebný krúžok. Deti budú rozdelené do piatich skupín a každá skupina bude mať inú farbu. Na pokyn učiteľky deti vstanú, začnú sa v priestore prechádzať a bez slova sa snažia vytvoriť skupiny podľa jednotlivých farieb. Deti nesmú medzi sebou komunikovať, ale smú používať neverbálnu komunikáciu. Obmena: Namiesto farebných krúžkov to môžu byť geometrické tvary, ovocie, zelenina. Tieto predmety im môžeme nalepiť na chrbát, alebo pripevniť na šnúrku. Podmienkou je, aby si deti svoj dotyčný predmet nevideli. Názov: ÚTEK ZO ZOOLOGICKEJ ZÁHRADY Cieľ: Vyjadrovať radosť v kontakte s druhými. Pomôcky: stoličky, vankúše Priebeh edukačnej aktivity: Deti sedia v kruhu a dostanú meno jedného zvieratka zo ZOO (deti si rozdelíme do skupín a každá skupina má iné zviera). Jedno z detí, ktoré nemá miesto, povie meno jedného zvieratka a tie si vymenia miesto (alebo obehnú okolo kruhu a sadnú si na iné miesto). Komu sa neujde miesto, vyslovuje nahlas meno zvieratka. Ak niekto povie „útek zo ZOO“ všetci si musia vymeniť miesto. Obmena: Košík plný ovocia – deti majú názvy ovocia. Pri hesle „košík plný ovocia“ vymenia si všetci miesta. Farebný svet – deti majú mená farieb. Pri hesle „farebný svet“ vymenia si miesta. Môžeme využiť názvy potravín, zeleniny, kvetov, stromov a heslo si vymyslíme. Názov: PRÍBEH VČIELKY Cieľ: Prekonávať životné prekážky, rozvoj predstavivosti Priebeh edukačnej aktivity Včielka žila v úle a jedného dňa sa rozhodla, že opustí svoj domov a vyberie sa do sveta. Pokračujte v príbehu. Deti budú rozprávať vlastné verzie na jej úspechy aj neúspechy, nebezpečné i šťastné chvíle. Deti môžu diskutovať o svojom živote, v ktorom sa nachádzajú, ťažšie ale aj krajšie udalosti, ktoré človeka posilňujú a dodávajú mu ochotu tvoriť si svoj život podľa pozitívnych hodnôt. Názov: Cieľ:
ZAČAROVANÁ RODINA Poznať svoje postavenie v rodine. Mať pozitívne hodnoty vo vzťahu k rodine Priebeh edukačnej aktivity: a) motivácia - napodobniť nejaké zviera (chôdza, hlas, správanie zvieraťa atď.). Hra pokračuje, kým sa všetci nevystriedajú, - Napodobňovanie hlasov zvierat - motivačná pieseň s dramatizáciou zvierat: „Na jednom veľkom dvore“, b) práca s pracovným listom – Začarovaná rodina. Deti dostanú úlohu, aby nakreslili svoju rodinu. Rodinní príslušníci sú však začarovaní na zvieratá a preto ich dieťa kreslí v zvieracej podobe.
16
Úloha analyzuje rodinu ako celok, postavenie dieťaťa v nej, vzťahy v rodine, podradenosť alebo dominanciu, konflikty s rodinnými príslušníkmi, úzke vzťahy jednotlivých rodinných príslušníkov c) Rozhovor o výsledkoch a detskej tvorivosti „Aké zvieratko je tvoj otec, mama, brat a prečo si ho nakreslil takto? – odpovede zapisuje učiteľka priamo na pracovný list. Niektoré výroky detí sa v diskusii priamo riešia. Navodzuje sa situácia potreby porozumenia v rodine a vzájomnej pomoci. d) Vyhodnotenie činnosti a práce detí, ich aktivity, pochvala Názov: MÔJ DOM Cieľ: Vyjadriť svoje túžby. Chcieť byť tvorivou osobnosťou Priebeh edukačnej aktivity a) Spoločný kruh. „Potulky a stretnutia“. Všetky deti sa prechádzajú voľne v triede a podľa uváženia sa zvítajú s kamarátmi (objatie, dotknutie končekmi prstov, podanie si rúk, aj dovidenia - zamávanie...) Pantomíma – Všetky deti spoločne svojimi telami a vzpaženými rukami vytvoria spoločný dom, do ktorého vojde pani učiteľka a porozpráva o tom ako sa v tomto domčeku cíti. Príjemne, teplo, útulne, čisto... b) Práca s pracovným listom. Kde by som chcel bývať Deti pracujú samostatne a v závere činnosti spolu diskutujú o tom v akom dome bývajú teraz, či majú svoju izbu, svoje pohodlie a súkromie a v akom dome by chceli bývať. Záverečná otázka učiteľky. Koho by si chcel mať pri sebe v tvojom dome? c) Vyhodnotenie prác a pochvala d) Pohybová hra: „Ideme ideme do lesa, zlámali sa nám kolesá, ideme ideme ako vlak, vysoko letíme ako vták.“ Po hre učiteľka vyzve deti aby znázornili strom, aký by chceli byť... citové prežívanie a zaradenie sa v skupine – v lese - na kraji, v strede...blízko, ďaleko od jednotlivých detí...(dominancia...) e) Záver Pochvala a odovzdávanie kľúčikov zavesených na stužke ako symbolu kľúča k svojmu šťastiu (kľúčik k tvojmu domu a srdiečku – otvor ho len tomu, komu dôveruješ) Názov: VÄČŠIE A MENŠIE Cieľ: Odpovedať na jednoduché otázky pohotovo a pozorne. Pomôcky: Oobrázky rôznych zvierat, predmetov a i. Priebeh edukačnej aktivity: Na viditeľné miesto umiestnime obrázky rôznych zvierat, predmetov a i. /neskôr to nie je potrebné – zo začiatku, slúžia obrázky deťom ako pomôcka pri odpovediach/. Deti stoja v rade – jeden vedľa druhého. Učiteľka stojí oproti deťom vo vzdialenosti cca 2 -3 metre od detí. Učiteľka oboznámi detí s jednoduchými pravidlami – kto správne odpovie urobí krok v pred a zostane stáť, odpovedá sa celou vetou, kto sa pomýli zostane stáť na svojom mieste, kto prvý dôjde k učiteľke je víťaz. Učiteľka kladie deťom jednoduché otázky, úlohou detí pohotovo a správne odpovedať. Napr.: učiteľka: „ Čo je väčšie, kôň alebo pes?“ správna odpoveď detí: „Väčší je kôň.“ učiteľka: „Čo je menšie, mravec alebo slimák?“ správna odpoveď detí: „Menší je mravec.“ Metodické odporúčania: v skupine by malo byť maximálne 7 detí. Získané kompetencie detí: kognitívna kompetencia – porovnáva podobnosti a rozdiely predmetov, javov, osôb atď., učebná kompetencia – sústredí sa primerane dlhý čas na hru a na zámernú riadenú výchovno–vzdelávaciu činnosť.
17
Názov: Cieľ: Pomôcky:
KDE ŽIJÚ Spoznať životné prostredie niektorých zvierat. Veľké formáty papiera alebo papierové plagáty, obrázky rôznych zvierat, pastelky, fixky, lepiaca páska, gymnastické kruhy. Priebeh edukačnej aktivity: Učiteľka si vopred vytvorí na veľký formát papiera alebo plagát niekoľko životných prostredí zvierat napr. les, púšť, farma, rybník atď. Tieto plagáty rozmiestni po triede (prilepí na stenu, dvere a i. vhodné miesto). Každé dieťa si sadne na značku na koberci . Učiteľka deti oboznámi s pojmom „životné prostredie“ /čo je to?/. Pýta sa na to kde žijú deti … rozpráva im o rôznych zvieratách, ktoré žijú v rôznom prostredí – v lese, vo vode, v púšti atď. Na koberec pred deti si učiteľka rozmiestni obrázky rôznych zvierat, ktoré deťom postupne ukazuje, spoločne ich pomenuvávajú, pričom si o niektorých zvieratách vravia aj krátke čekanky. Potom nasleduje priraďovanie zvierat k jednotlivým životným prostrediam (učiteľka pomáha deťom prilepovať obrázky zvierat k rôznym životným prostrediam). Každé dieťa opíše svoje zviera na obrázku a nahlas zopakuje niekoľkokrát jeho názov. Na upevnenie poznatkov plagáty životných prostredí aj obrázky zvierat necháme v triede vystavené počas trvania preberanej témy. Ďalšie dni učiteľka kladie deťom zvieracie hádanky, neskôr môžu deti samostatne alebo s pomocou učiteľky vymýšľať hádanky o daných zvieratách napr.: „Malý drobček v lese žije, neustále len pochoduje. Malý pracant domček stavia, ale sám ho nepostavia. Kto je to? /mravec/“, „Bývam v zemi prikrytý, pred slniečkom ukrytý. Staviam pekné domčeky, vidno z nich len kopčeky. Kto som? /krtko/“ a i. Edukačné pravidlo: počas EA dodržiavať triedne pravidlá napr.: „neskáčeme si do reči“ a i. - pri priraďovaní zvierat k plagátom životných prostredí sa postupne vystriedať - slovne opísať aj výzor zvieraťa na obrázku Edukačná kompetencia: Poznanie životných prostredí niektorých zvierat. Názov: DIEŤA DŇA Cieľ: Hodnotiť a rozlišovať pozitívne i negatívne charakterové vlastnosti ľudí na základe reálnych i fiktívnych situácií. Oceniť kamarátove pozitívne schopnosti, vlastnosti a výkony. Priebeh edukačnej aktivity: Mená všetkých detí sú napísané na lístkoch v košíku. V rannom kruhu učiteľka alebo dieťa z predchádzajúceho dňa vylosuje meno jedného dieťaťa, ktoré sa stane dieťaťom dňa. Následne učiteľka požiada ostatné deti, aby porozprávali, čo sa im na vylosovanom dieťati páči, čo na ňom/ nej oceňujú. Dieťa dňa sa stáva pomocníkom učiteľky na celý deň. Metodické pokyny a praktické odporúčania pri hre: Orientovať deti na osobnostné schopnosti, vlastnosti, výkony, nezamerať sa na vzhľad. Uplatnenie zručností a schopností dieťaťa: rozlišuje pozitívne a negatívne charakterové vlastnosti ľudí Získanie novej kompetencie: Rozlišovanie schopnosti, vlastností a výkonov kamarátov v triede.
18
Názov: Cieľ:
JA A TY Zaujať pozitívne a empatické postoje k chorým, osobám so zdravotným postihnutím, starým ľuďom, multikultúrnej a socioekonomickej rozmanitosti ľudstva. Poučiť deti o jedinečnosti a osobitosti každého z nás. Priebeh edukačnej aktivity: Na viditeľné miesto umiestnime obrázky rôznych kvetov. Učiteľka deťom vysvetlí rozmanitosť druhov kvetov. Nikdy sa nenájdu 2 presne rovnaké kvety, to isté je aj s ľuďmi. Deti sa postavia navzájom oproti sebe a porovnávajú si výšku, farbu vlasov, farbu pleti atď. a poukazujú na svoje odlišnosti. Metodické pokyny a praktické odporúčania pri hre: Na vysvetlenie rozdielov a jedinečnosti je vhodné použiť aj fotografie ľudí rôznej farby pleti, ľudí s rôznym zdravotným postihnutím. Uplatnenie zručností a schopností dieťaťa: - prehlbuje empatické cítenie k ostatným ľuďom Získanie novej kompetencie: Rozoznávanie a prijímanie odlišnosti druhých ľudí. Názov: Cieľ:
PÍSMENKÁ Vedieť sluchom rozlišovať jednotlivé hlásky v slove, ich kvalitu a lokalizáciu. Rozlišovať prvú hlásku v slove na základe fonematického sluchu. Priebeh edukačnej aktivty: Deti ležia na koberci, tvária sa, že spia a učiteľka hovorí: „Všetky písmenká spia, ale čo to, zobudilo sa písmenko L ako lev.“ Dieťa, ktoré pozná slovo začínajúce sa určeným písmenom, sa posadí a povie ho nahlas. Ak dieťa odpovie správne, ostane sedieť a stáva sa zobudeným písmenkom. Hra pokračuje dovtedy, kým sa neprebudia všetky písmenká/deti. Metodické pokyny a praktické odporúčania pri hre: Obmena - začiatočné písmená sú najprv názvy zvierat, potom druhy ovocia, zeleniny a iné. Uplatnenie zručností a schopností dieťaťa: rozlišuje začiatočné písmená v niektorých slovách Získanie novej kompetencie: Rozšírenie slovnej zásoby, spájanie hlások so slovami. Názov: Cieľ:
STRATENÁ ČIAPKA Priradiť, rozoznať a pomenovať farby na obklopujúcich reáliách.Rozoznať a priradiť farby. Priebeh edukačnej aktivity: Deti sa voľne, pomaly prechádzajú vo vyhradenom priestore. Učiteľka vopred deťom oznámi pravidlá hry – teda na čom farby vyhľadávajú napr. na oblečení ostatných detí, na predmetoch, nábytku a i. Učiteľka alebo určené dieťa povie: „Tomáš stratil čiapku, bola farby… červenej“. Následne deti vyhľadajú túto farbu, tak že sa chytia tej farby napr. na oblečení. Metodické pokyny a praktické odporúčania pri hre: Ak sa farba hľadá na oblečení detí, upozorniť detí na ohľaduplnosť - kamaráta neštípeme, dávame pozor aby sme niekoho nezhodili. Uplatnenie zručností a schopností dieťaťa: pozná, rozlišuje, pomenuje farby vo svojom okolí Získanie novej kompetencie: Upevnenie schopnosti rozlišovať farby.
19
Názov: Cieľ:
VÝLET PO MATERSKEJ ŠKOLE Orientovať sa v tesnej blízkosti domova a materskej školy. Zoznámiť sa s priestormi MŠ. Prostredie:priestory MŠ /interiér aexteriér/ Priebeh edukačnej aktivity: Deti sa zoradia do dvojíc a spoločne prechádzajú všetky priestory MŠ. Učiteľka deťom všetko pomenuje a pýta sa detí otázky typu: „Viete čo sa tu robí?“, „Ako sa správame v spálni?“ a pod., keď deti nevedia, tak im povie ona. Deti názvy všetkých priestorov MŠ hlasno zopakujú. Na rozlúčku každému priestoru zakývajú. Po výlete môžu deti s pomocou učiteľky vytvoriť mapu MŠ. Metodické pokyny a praktické odporúčania pri hre: Pri hre máme čas, neponáhľame. Počas EA sa môžeme stručne zmieniť o pravidlách MŠ. Uplatnenie zručností a schopností dieťaťa: pozná priestory MŠ Získanie novej kompetencie: Prejavenie zvedavosti o spoznávanie nového. Názov: Cieľ:
MOJE TELO Určiť na základe viaczmyslového vnímania časti tela a jednoduchým spôsobom opísať ich funkciu. Pomenovať časti ľudského tela a triediť ich na viditeľné a neviditeľné orgány. Priebeh edukačnej aktivity: Učiteľka povie deťom krátky príbeh o ľudskom tele. Pomocou makiet a obrázkového materiálu deťom priblíži anatómiu ľudského tela. Podľa počtu detí sa vytvorí niekoľko skupín. Na veľký formát papiera si každá skupina obkreslí postavu jedného kamaráta. Obrysy tiel zvisle zhora nadol rozdelia čiarou na dve časti. Úlohou detí je vybrať z kopy obrázkov „viditeľné orgány“, priložiť ich na správne miesto na jednej polovici tela. Na druhú polovicu tela prikladajú opäť obrázky „neviditeľných orgánov“. Obrázky a makety môžu obkresľovať a následne vyfarbovať. Spoločne si vyhodnotíme správne umiestnenie orgánov a porozprávame sa o nich. Metodické pokyny a praktické odporúčania pri hre: Hru je vhodné zrealizovať v tých istých alebo podobných skupinách detí aj na začiatku i na konci preberanej témy. Tak zistí úroveň porozumenia danej téme nielen učiteľka, ale aj deti môžu porovnávať a vidieť, čo nové sa naučili. Uplatnenie zručností a schopností dieťaťa: upevní a rozšíri si vedomosti o ľudskom tele. Získanie novej kompetencie: Popísanie a poznanie niektorých častí ľudského tela. Názov: KOZLIATKA A VLK Cieľ: Ovládať základné lokomočné pohyby. Priebeh edukačnej aktivity: Na začiatku hry je koza učiteľka, deti sú kozliatka. Na jedenej strane telocvične je lanom ohraničené miesto – domček. V domčeku je koza s kozliatkami. Na druhej strane telocvične je vlk. Koza vyjde z domčeka, za ňou všetky kozliatka a pasú sa. Na zvolanie: „Pozor vlk!“ všetky deti bežia k domčeku a dostať sa do bezpečia. Vlk sa pokúša uchytiť niektoré kozliatko. Hra sa končí chytením kozliatka, ktoré sa stáva vlkom. Hra pokračuje ďalej. Metodické pokyny a praktické odporúčania pri hre: Hru možno obmieňať aj tým spôsobom, že meníme názvy zvierat v hre Uplatnenie zručností a schopností dieťaťa: osvojené pravidlá naháňačky Získanie novej kompetencie: Rýchla orientácia na určený signál.
20
ZÁVER Predškolské vzdelávanie hrá významnú rolu pre vzdelávanie Rómov. Vo vzdelávacej politike sa začína venovať tejto oblasti veľká pozornosť, pretože práve v predškolskom vzdelávaní sa odbúravajú jazykové i sociálne bariéry. Materské školy sú prvým článkom vzdelávacieho reťazca. Aj keď materskú školu navštevuje malé percento rómskych detí, je dôležité začínať s ich vzdelávaním už v predškolskom veku. Deti nemajú ešte predsudky, neuvedomujú si svoje rozdiely. Rýchlo sa učia, získavajú isté zručnosti, schopnosti a kompetencie. Prostredníctvom hry majú predpoklady zvládnuť všetko, čo budú v živote neskôr potrebovať. Základom je samostatná tvorivá hra a experimentovanie. Cieľom OPS bolo odporučiť edukačné hry a ukázať, že hra ako učenie je vhodná cesta pri vzdelávaní rómskych detí. Hra dáva príležitosť nadviazať na osobný prežitok, uplatniť skúsenosti a záujmy, vyjadriť vlastnú predstavu o svete i osobitý vzťah k nemu. Vhodnou motiváciou, kladnými príklady, vytváraním priateľských a kamarátskych vzťahov sa podarí vytvoriť základy kladných postojov a návykov rómskych deti na celý život.
21
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV 1. Cohn, W. :2009: Cikáni. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON), 2009. ISBN 97880-7419-008-7. 2. Dubayová , M. 1996 : Poznámky etnológa k problému vzdelávania rómskych deti In: Výchova a vzdelávanie v procese spoločenských zmien: Zborník z medzinárodného teoretického seminára, 27.-28.4.1994 v Malom Lipniku.Prešov: FF UPJŠ, 1996. s. 220229. ISBN80-887-2221-7. 3. Filit – 2012 : Otvorená filozofická encyklopédia [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, .Dostupné na www:
. 4. Fízik, L. 2010 : Etika v sociálnej práci s rómskou rodinou. In: Prohuman [online]. 6. December 2010 Dostupné na www: . 5. Helus, Z.: 2007.Sociálni psychologie pro pedagogy.Praha: Grada Publishing, 2007 ISBN 978-80-247-1168-3. 6. Horňák, L. 2009 : Determinanty školskej úspešnosti/neúspešnosti rómskeho žiaka. In: Rómovia–Roma –Romanies kultúra avzdelávanie, zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie 25. –26. marca 2009 v Košiciach.Košice: Štátna vedecká knižnica v Košiciach, 2009. s. 49 –57. ISBN 978-80-85328-61-5. 7. Kalous, Z., Obst, O., et. al. 2002 : Školní didaktika. Praha: Portál, 2002. ISBN 80-7178253-X. 8. Končeková, Ļ. : 2007: Vývinová psychológia.Prešov: Vydavateļstvo Michala Vaška, 2007. ISBN 978-80-7165-614-2. 9. Kopasová, D. 2005 : Rómske dieťa predškolského veku a možnosti jeho rozvoja prostredníctvom psychologických intervenčných programov. In: FARKAŠOVÁ, E., KRETOVÁ, E. et. al.: Rómske deti z pohľadu psychológie v prácach VÚDPAP. Bratislava: VÚDPaP, 2005. s. 49 –55.ISBN 80-969401-2-0. 10. Kotrusová, J,Szökeová, A 2009 : Sme pripravení na mulitikulturalitu na Slovensku? In: NOTES. - ISSN 1336-1651. - Roč. 9, leto (2008), s. 26-27.Sme pripravení na multikulturalitu 11. Krajčovičová, M. 2009: Elementárna školská edukácia rómskych ţiakov. In: Kovalčíková, I.et. al. Kultúra a kompetencie : adaptívne kompetencie rómskych žiakov. Prešov:Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2009. s. 64 –71. ISBN978-80-555-0111-X. 12. Lehoczká, L. 2010: Multikultúrna výchova (aktuálne úvahy o multikulturalizme a jeho úlohe vo výchovno –vzdelávacom procese). Vychovávateľ. 2010, roč. 58, č. 5, s. 2 –6. ISSN 0139 –6919. 13. Liégeois, J. P. 1995: Rómovia, Cigáni, Kočovníci.Bratislava Informačné a konzultačné stredisko o Rade Európy, 1995. ISBN 80-967380-4-6. 14. Maczejková, M. et. al. 2000 : Prípravný –nultý ročník v základnej škole pre šesťročné deti nepripravené pre úspešný vstup do základnej školy.Prešov: Metodické centrum Prešov, 2000. ISBN 80-8045-218-0.
22
15. Petlák, E. 1996 : Efektívnosť vyučovacieho procesu. In: Pedagogické spektrum.1996, roč. 5, č. 2, s. 1 -13. ISSN 1335-5589. 16. Petlák, E. 2004 : Všeobecná didaktika. Bratislava: Vydavateļstvo IRIS, 2004. ISBN 8089018-64-5. 17. Portík, M. 2003 : Determinanty edukácie rómskeho žiaka. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2003. ISBN 80-8068-155-4. 18. Salner, A. et. al. 2004 : Rómske deti v slovenskom školstve.Bratislava: SGI –Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, 2004. ISBN 80-89041-81-7.94 19. Kolláriková, Z., Pupala, B. 2010: Předškolní aprimární pedagogika –Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 2010. s. 141 –160. ISBN 978-80-7367-828-9. 20. Suchotová, E., Šándorová, V. 2007 : Multikultúrne kompetencie učiteľa. Prešov: Metodicko pedagogické centrum v Prešove, 2007. ISBN 978-80-8045-218-4661. 21. Szökeová, A 2011: Spolupráca materskej školy a rómskych rodín na Orechovom dvore , In: V4 Ako výchova, vzdelávanie, voľný čas a vzájomná inšpirácia. Podporné terapie pre deti s poruchami učenia./ Kollárová, Dana (eds), HTC media consulting, Hlohovec 2011. – 207s. –ISBN 987-80-970833-1-1. 22. Szökeová, A, 2010: Jazykové kompetencie rómskych detí v materskej škole, In: Interra 9 [CD-ROM]: metody sociální, edukační a zdravotnické práce s etnickými a marginálními skupinami : 29. setkání Hnutí spolupracujících škol R : sborník z mezinárodní konference konané 6.-7. dubna 2010 v Českých Budějovicích / Jaroslav Balvín (eds.) ... [et al.] ; fotografie Lenka Vavreková, Jaroslav Balvín. - České Budějovice ; Praha ; Wroclaw : Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích : Hnutí R : Fundacja Integracji Społecznej Prom, 2010. - 1 elektronický optický disk (CD-ROM), ilustr. - ISBN 978-83-928354-4-8 - 3,32 € (SUD) UK/Z-1 (sociálna práca - etnické skupiny - elektronické publikácie - CD-ROM) 23. Szökeová, A, Kotrusová, J. 2008 : Ako pristupovať k deťom zo znevýhodneného sociálneho prostredia. , 2008 In: InteRRa 6 : interkulturalita a národnostné menšiny: v sociálnych, filozofických, pedagogických, kultúrnych, historických a prírodovedných súvislostiach. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Nitra 22.-23.10.2008 / Jaroslav Balvín, Lenka Vavreková. Spišská Nová Ves : Hnutie R Spiš, 2008. - 474 s. - ISBN 978-80-970032-1-0. - S. 338-34. 24. Šikrová, M. 2003 : Vyučovanie rómskeho jazyka na školách. In: Rómska kultúra na Slovensku v 21. Storočí, príspevky odzneli dňa 23.10.2003 na konferencii v Šamoríne. Dunajská Streda: LILIUM AURUM, 2004. s. 35 –38. ISBN 80-8062-211-6. 25. Štátny vzdelávací program –ISCED 0, Bratislava: ŠPÚ, 2008. 26. Čačipen pal o Roma 2002: Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002. s.31 –42. ISBN 80-88935-41-5. 27. Valachová, D., Zelina, M. 2004 : Overovanie efektívnosti prípravných tried pre rómske deti – Záverečná správa z výskumu.Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2004. ISBN 80-85756-81-1. 28. Vašek, Š. 2003 : Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapienta, 2003. ISBN80968797-0-7. 29. Veľký sociologický slovník. Praha: Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-311-3.
23
30. Zákon č. 245/2008 Z. z.o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 31. Zeman, V. 1995 : Metodické usmernenie na otvorenie nultých ročníkov ZŠ pre deti z jazykovo a sociálne znevýhodneného prostredia. In: Bariery a negatívni jevy v životě a vzdelávaní Romů: 3. setkáníHnutíRvZŠMost- Chanov 28.-29. dubna 1995. Ústí nad Labem: Hnutí R, 1996. s. 39 –50. ISBN 80-902149-1-6.
24