Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského25, 974 09 Banská Bystrica
Rudo Moric
Ondrej Frandel III.F Banská Bystrica 2011/2012
0
OBSAH ÚVOD................................................................................................................................... 2 1 ŽIVOTOPIS...................,.....................................................................................................3
2 TVORBA.............................................................................................................................. 5 2.1 Beletristická popularizácia športu..................................................................... 5 2.2 Beletristická popularizácia histórie................................................................... 5 2.3 Beletristická popularizácia prírody.................................................................. 6
3
OCENENIA.........................................................................................................................7
4
OBĽÚBENÉ DIELO..........................................................................................................8 ZÁVER.................................................................................................................................9
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY................................................................................10 PRÍLOHY................................................................................................................................11
1
Úvod Detstvo býva najkrajším obdobím kaţdého dieťaťa, ja som ho mal o to krajšie ţe môj otec má rad prírodu a je členom Slovenského poľovníckeho zdruţenia Poľana v našej obci. Od malička som bol rodičmi vedený k tomu, aby som si váţil prírodu, neubliţoval jej svojím správaním, aby som ochraňoval zvieratá, vtáctvo, rastlinstvo a všetko čo je ţivé v prírode. Uţ ako malého chlapca ma otec brával na rôzne poľovnícke stretnutia a brigády, kde starší poľovníci odovzdávali svoje vedomosti a skúsenosti, v podobe rôznych príbehov, svojím mladším nasledovníkom. Príbehy vţdy boli obohatené o veselé historky, ktoré vţdy oţivili ich rozprávanie. Z týchto príbehov vyplývali ponaučenia, ako sa majú poľovníci ale aj návštevníci lesa správať v prírode, ako sa stavať k rôznym situáciám, s ktorými sa môţeme stretnúť v prírode. Pamätám sa na chvíle, keď sme prišli domov a nášho otca uţ nenapadali ţiadne veselé príhody no mi s bratom sme nemali dosť ich rozprávania o poľovačkách, tak z knihovníčky vybral našu obľúbenú kniţku: " Z poľovníckej kapsy ", ktorá je plná zaujímavých príbehov starého horára z hlbokých dolín kysuckých hôr uja Bohdana. Čím viac sme tieto príbehy poznali tým častejšie sme ich chceli počúvať. Rád sa vraciam i teraz k tejto kniţke a sem tam si prečítam niektorú veselú príhodu a takto sa stal Rudo Móric mojím obľúbeným spisovateľom.
2
1 Životopis Rudo Moric sa narodil 27. marca 1921 v Sučanoch v rodine ţelezničiara Andreja Morica a Jozefíny rodenej Zacharovej. S manţelkou Jozefínou sa Rudo Moric spoznal na predstavení ochotníckeho divadla v Stupave. Neskôr spolu hrali aj v hre Tanec nad plačom. Vyrastal ako najstarší syn spolu so svojimi súrodencami , mladším bratom Viliamom a najmladšou sestrou Vierou. Manţelkou Ruda Morica bola Ţofia, rodená Sedláčková, , ktorá bola knihovníčkou. Mali spolu dve deti, syna Milana, narodeného roku 1949, ktorý je strojným inţinierom a ţije v Stupave. Jeho manţelka je lekárkou a pracuje v Bratislave. Dcéra Ruda Morica, Miroslava (1953,-), vydatá Kováčiková, vlastní kvetinárstvo v Stupave, kde aj ţije so svojou rodinou. Manţelia Moricovci spolu so svojimi deťmi ţili v Stupave, kde pani Ţofia pracovala v Mestskej kniţnici ako vedúca kniţnice. Počas svojho pôsobenia za pomoci mestského úradu vybudovala novú kniţnicu s krásnymi priestormi, ktorej súčasťou mala byť aj pamätná izba Ruda Morica. Vzhľadom k tomu, ţe v r. 1989 prišla „Neţná revolúcia“ a majetky sa v reštitúciách vracali späť pôvodným vlastníkom, kniţnica bola presťahovaná do menej vhodných priestorov a pamätná izba tak zostala nedokončená. A preto pani Ţofia darovala časť jeho pozostalosti Matici Slovenskej. Vzdelanie získaval v rodnej obci Sučany kde navštevoval obecnú Ľudovú školu, v rokoch 1933-1937 absolvoval gymnázium v Martine. V štúdiu pokračoval na učiteľskom ústave v Bánovciach nad Bebravou, kde v roku 1950 promoval. Neskôr popri práci učiteľa v Belej
študoval na pedagogickej fakulte
Univerzity Komenského v Trnave.V roku 1970 dostal titul Phdr. Po štúdiu na gymnáziu sa stal učiteľom v Belej, kde pôsobil v rokoch 1941-1943. Ešte roku 1943 nastúpil na vojenskú prezenčnú sluţbu v Martine. Po vypuknutí SNP sa stal príslušníkom prvej československej armády, s ktorou bojoval pri Strečne a Vrútkach, kde bol zranený. V novembri 1944 bol integrovaný do nemeckých zajateckých táborov v Keisersteinbrucku, Krems an der Donau a v St. Georgene v Rakúsku. Keď bol prepustený v roku 1945-1946 stal sa osvetovým dôstojníkom a redaktorom kultúrnej rubriky Obrany ľudu. V roku 1946 znovu pôsobil ako učiteľ v Stupave a súčasne bol pedagogický referent a viedol dramaturgiu školených filmov v Školfilme. Neskôr v rokoch 1950-1959 bol pracovník Výskumného ústavu pedagogického. V roku 1959 sa stal vedúcim oddelenia literatúry pre mládeţ vo Výskumnom ústave pedagogickom, a súčasne tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, a riaditeľom vydavateľstva Mladé letá v Bratislave, kde bol vedúcim aţ do jeho smrti 26. novembra 1985.
3
V týchto obdobiach bol dvakrát predseda Slovenského literárneho fondu, prvýkrát v období od roku 1964 aţ do roku 1970, a druhýkrát od roku 1974 do roku 1984.
4
2 Tvorba Rudo Moric je spolutvorcom slovenskej literatúry pre deti a mládeţ. Publikovať začal v detských časopisoch Priateľ dietok a Slniečko, neskôr prispieval do Okienka Záhoria, ktoré sám redigoval, ale aj do Ohníka a Zorničky a tieţ do časopisov Naše rozprávky a Pionierske noviny. Do týchto
časopisov prispieval rozprávkami, povesťami,
črtami,
realistickými poviedkami a antropoformizovanými rozprávkami. V polovici šesťdesiatich rokov začal písať aj pre dospelých. Táto tvorba bola tieţ ovplyvnená Slovenským národným povstaním.
2.1 Beletristická popularizácia športu Rudo Moric bol športovým nadšencom a fanúšikom, pričom ho na športe najviac upútala dramatickosť a dynamickosť. Uţ v roku 1947 kniţne debutoval prózou so športovou tematikou Lyţiar Martin. Keď v roku 1952 na Olympijských hrách v Helsinkách v jednej z váhových kategórii v boxe zvíťazil slovenský pästiar Janko Zachara, ktorý sa stal miláčikom celého národa, plný nadšenia sa podujal jeho ţivotný príbeh aktuálne beletristicky spracovať. Tak sa zrodila úspešná próza Majster pästiarskych rukavíc (1954), ktorá preslávila autora i jeho hrdinu. Vysoké Tatry a horolezectvo zasa spopularizoval prostredníctvom literárnej reportáţe o zimnom prechode tatranských hrebeňov Cez šesťdesiatjeden končiarov (1956). Čo sa týkalo športového prostredia, najväčší úspech mu priniesli kniţky venované najpopulárnejšej hre – futbalu. To sa týkalo zbierky poviedok Smutný Suarez (1962), v ktorých futbalový svet, popri faktografickej rovine, priblíţil beletristicky s dôrazom na etickú rovinu športu. Posmrtne vydaný román Sen značky Pelé (1987), situovaný do brazílskeho športového a sociálneho prostredia, zaloţil na zvýraznení príbehu futbalových talentov, pričom uplatnil silný výchovný moment.
2.2 Beletristická popularizácia histórie Počas politického odmäku v 60. rokoch sa Rudo Moric prezentoval pozoruhodným historickým románom Teraz ho súdia nepriatelia (1967), v ktorom
5
presvedčivo načrtol ţivotnú drámu svojho sučianskeho rodáka, štúrovského dejateľa, hurbanovského dôstojníka a martýra Slovenského povstania v rokoch 1848/49 Ďurka Langsfelda. Na pozadí tohto historicko-ţivotopisného románu zo štúrovského obdobia našich dejín sa mu podarilo prenikavo poukázať na národnoemancipačný zápas Slovákov v 19. storočí a zvýrazniť ich túţbu po slobode. Reálie rodného kraja sa stali námetom pre zbierku turčianskych povestí O Blaţejovi, čo sa nebál (1975). Povesťový ţáner ďalej rozvíjal v knihe Zvon lumpov (1979), v ktorej spracoval staršie adaptácie príbehov z okolia Bratislavy, pričom sa zameral na udalosti, osobnosti a pamätihodnosti spojené s týmto prostredím. Povesťovou látkou sa inšpiroval aj v knihe Podivuhodné príbehy Adama Brezuľu (1980), ktorá vznikla na základe príhod známej ľudovej postavy. Popri domácich historických témach čerpal aj z inonárodnej histórie, keď po návšteve exotickej Kuby vydal povesťovo-rozprávkové knihy Svetlo náčelníka Hatueya(1975) a Rozprávky z ostrova orchideí (1976).
2.3 Beletristická popularizácia prírody Bytostnou a ťaţiskovou témou Ruda Morica sa stala príroda. V tejto súvislosti sa medzi jeho vôbec najúspešnejšie diela zaradila poviedková kniha
Z poľovníckej kapsy
(1955). Poľovnícke príhody a záţitky, ktoré autor vyrozprával prostredníctvom postavy starého uja horára Bohdana z Kysúc, majstrovsky pribliţujú krásy prírody a jej prepojenia s človekom, pričom vecno-dokumentárny plán diela korešponduje s emotívno-etickým svetom detského čitateľa. Poľovnícke poviedky tejto zbierky neobsahujú len mravné a poznávacie aspekty, ale dominuje v nich silný humanistický náboj a posolstvo. Na podobnom základe je postavený kniţný výber Rozprávky z lesa (1971), v ktorom sa Rudo Moric opäť majstrovsky predstavil ako zasvätený znalec prírody a jej zvieracích hrdinov, so zvýraznením lyrickosti a etického pátosu. Kritika povaţuje práve toto Moricovo dielo za vrchol jeho literárnej tvorby. Lyrizmus obsahujú aj zvieracie rozprávkové príbehy v kniţke O Haríkovi a Billovi, dvoch kamarátoch (1973) o súţití a dobrodruţstvách šteniatok psíčka a mačičky. Najmä tieto antropomorfozované zvieracie rozprávky pre deti sa zaslúţili o to, ţe Ruda Morica v roku 1974 poctili zápisom na čestnú listinu a v roku 1979 na mimoriadnu čestnú medzinárodnú listinu IBBY Hansa Christiana Andersena. V humoristickom tóne štylizoval kniţku Ako som krstil medveďa (1976) so snahou nadviazať spontánny kontakt s detským čitateľom.
6
3 Ocenenia 1975 zaslúţilý umelec 1984 národný umelec 1956,1959,1969 cena vydavateľstva Mladé letá 1968 Cena Fraňa Kráľa za tvorbu pre deti a mládeţ 1971 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za knihu Rozprávky z lesa Na Čestnú listinu IBBY boli zapísané knihy Rozprávky z lesa (1974), Rozprávky z
ostrova
orchidei (1979). 1980 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za knihu Podivuhodné príbehy
Adama
Brezuľu 1983 Čestné uznanie v Cene Maxima Gorkého za knihu Ţalobaba
7
4 Obľúbené dielo Tak, ako v úvode som uţ uviedol ţe mojou najobľúbenejšou kniţkou od tohto autora je zbierka poviedok Z poľovníckej kapsy. Túto zbierku Rudo Moric začal pisať svojím netrpezlivým čakaním na svoju dovolenku, ktorú mal stráviť na Kysuciach u istého horára uja Bohdana, ktorý má vraj mnoţstvo podivuhodných príbehov z poľovníckeho prostredia. Neskôr opisuje cestu vlakom hore Povaţím, ako sa trasa mení z rovín v kopce, ktoré akokeby ho nechceli pustiť ďalej. Počas trasy z Kysúc do Kysuckého Nového Mesta sa dal do reči s tunajšími. Onedlho uţ začal vyzvedať či nepoznajú istého horára Bohdana. Oni hneď vedeli, koho hľadá. Keď prišli do Kysuckého Nového Mesta ukázali mu cestu ktorou sa k nemu dostane. Potom opisuje neobvyklé privítanie, keď si horár Bohdan pripravoval vábničku na jeleňa a Rudo Moric sa bál vojsť do dvora. Po chvíľke sa odhodlal - vošiel a zbadal horára ako si pripravuje vábec na jelene. Potom sa zvítal z tetou Hanou, Bohdanovou mamou, ktorá ho hneď privítala a priniesla mu niečo pod zub. Keď sa najedol ujo Bohdan mu ukázal miesto kde sa môţe zloţiť. Izba bola plná poľovníckych trofejí, s ktorými má ujo Bohdan veľa neobvyklých záţitkov. Potom, ujo Bohdan ho upozornil na to, ţe keď si bude zapisovať jeho príbehy, tak nech si ich zapisuje tak, ako mu ich hovorí a nie ţe si bude meniť slová ako mu budú pasovať, lebo nemal rád keď mu menili poľovnícke vyjadrenia do normálnej reči. Ráno keď bolo pekne brával ho do prírody a tu mu rozpovedal niektorý z jeho neobvyklých príbehov. V tejto kniţke sú poviedky písané v poradí v akom mu ich staručký ujo horár Bohdan vyrozprával. Medzi príbehmi autor vyjadril aj priebeh jeho prázdnin. Doslov je zameraný najmä na posolstvo ktoré nám káţe starať sa o prírodu. Máme sa snaţiť zanechať ju ďalším generáciám aspoň v takom stave v akom sme ju dostali mi. Lebo, keď začal písať túto kniţku príroda mala menej nepriateľov ako keď ju dokončieval.
8
Záver V slovenskej literatúre máme mnoho významných spisovateľov, ktorý sú zahrnutý v školskom i maturitnom učive. Medzi týchto je moţné zaradiť aj spisovateľa Ruda Morica, ktorého
tvorba
je
prínosom nielen pre mládeţ ale aj pre dospelých. Tematickým
obohatením tvorby je príklon k povesťovým a rozprávkovým látkam. Písal do detských časopisov, prispieval do týţdenníkov a denníkov. Jeho knihy mali veľký ohlas doma aj v zahraničí. Hojne boli prekladané do srbochorvátčiny, bulharčiny, poľštiny, ruštiny, maďarčiny a nemčiny. Mnohým začínajúcim autorom bol poradcom, skúsenejším kritikom. Zachovala sa jeho korešpondencia so spisovateľmi, s literárnymi vedcami, výtvarníkmi, prototypy postáv v jeho dielach, listy v ktorých riešil záleţitosti jeho tvorby, prekladateľské, ilustrátorské, vydavateľské a organizačné problémy, tieţ posudky na tvorbu mladých autorov, prejavy, ktoré napísal ako riaditeľ Mladých liet svojím spolupracovníkom i širokej verejnosti prostredníctvom rozhlasu a tlače. Dokumentárny materiál obsahuje tieţ osobné spisy, pozvánky, preukazy, vyznamenania, autorské a vydavateľské zmluvy a i.
9
Zoznam použitej literatúry http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/BZ_2008_2009/Kolokvium_Zvolen_200 8/Benciova_Katarina.pdf http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58743 http://sk.wikipedia.org/wiki/Rudo_Moric http://zivot.azet.sk/clanok/242/potomkovia-slavnych-zamysleny-rozpravkar-rudo-moric.html http://www.zones.sk/studentske-prace/osobnosti-zivotopisy/2947-rudo-moric/ http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2011/april/48.pdf
10
Prílohy:
Rudo Moric
kniţky: Týmito kniţkami si Rudo Moric získal najväčšiu popularitu.
11
