FAKULTA PRÁVA 1.Trest smrti v právnom štáte – argumenty za a proti Trest smrti je inštitút spoločensky a právne analyzoný aj v súčasnosti. Zásada „oko za oko, zub za zub“ sa často transformuje do predpokladu, že je legitímne usmrtiť ľudskú bytosť, ak sa preukáže, že sa dopustila napr. vraždy. Aká je relevancia trestu smrti v (právnom) štáte? Môžeme za „právny“ označiť štát, ktorý má vo svojom právnom poriadku zakotvený trest smrti? Aké efekty má trest smrti v právnom poriadku... a aké sú jeho riziká? V prípade, že sa študent rozhodne pre túto tému, logicky sa mu poskytuje priestor na to, aby vyjadril svoj názor na trest smrti, jeho riziká a výhody, ale aj (právnu) relevanciu – napr. v podmienkach Slovenskej republiky. 2. Vzťah medzi hodnotami, právom a náboženstvom Vzťah medzi právom a hodnotami sú viditeľné aj jednotlivcom bez právnického vzdelania. Niekedy sa tieto inštitúty zhodujú, inokedy právo nie celkom sleduje hodnoty a, naopak, nie všetky (spoločenské) hodnoty sú vždy (automaticky) chránené právom. Aký je význam hodnôt v spoločnosti? Má právo naozaj chrániť všetky spoločenské hodnoty alebo len tie najdôležitejšie? Na strane druhej, čo s hodnotami, ktoré majú religiózny charakter? Mala by byť nevera sankcionovaná? Prečo sa sankcionuje napr. prekročenie rýchlosti autom, ak takéto konanie nie je neetické? V tejto práci má účastník súťaže možnosť detailne skúmať množiny hodnôt v práve, v spoločnosti a v náboženstvách. Má priestor na vyjadrenie vlastných názorov, a to aj takých, ktoré by možno – z hľadiska svojho obsahu – boli názormi minoritnými. 3. Právo na život verzus eutanázia Má (mať) ľudská bytosť právo rozhodovať o svojom živote v absolútnom zmysle? Množstvo ľudí trpí nevyliečiteľnou chorobou, kvôli ktorej ich telesná schránka ešte javí známky života, ale fakticky sú už tieto osoby mŕtve – bez možnosti zlepšenia ich zdravotného stavu. Bolo by správne a vhodné, aby sa takáto osoba sama rozhodla, že jej život má byť ukončený? Ak áno, aké podmienky by ste určili Vy? Kedy by mala osoba o (svojej) eutanázii rozhodnúť? Mohol by o eutanázii osoby rozhodnúť aj niekto iný – napr. rodinný príslušník? Bez ohľadu na to, či ste za alebo proti eutanázii, napíšte do eseje, čo Vás viedlo k zaujatiu daného postoja.
Myslienka 2012-2013 Paneuropska Vysoká Škola
FAKULTA EKONÓMIE A PODNIKANIA 1. Dane ako na ne? Dane tvoria dôležitú súčasť ekonomických procesov. Na jednej strane sú dôležitým príjmom do štátneho rozpočtu, ale na druhej strane znižujú podnikateľským subjektom ich kladný hospodársky výsledok, teda zisk. Podnikateľské subjekty ako aj štát majú každý svoj spôsob riešenia otázky daní s veľmi odlišnými spôsobmi. Úlohou je napísať esej o možnom riešení daní z pohľadu podnikateľských subjektov a z pohľadu štátu, alebo o daniach vo vzťahu k podnikateľským subjektom a štátu. 2. Pranie špinavých peňazí V súčasnosti sa čoraz viac objavuje pojem „pranie špinavých peňazí“, čo si však pod ním predstaviť? Vzhľadom na to, že problematika boja proti praniu špinavých peňazí nie je len výlučne v kompetencii vlád a súdnych orgánov, významnú úlohu v tomto procese zastáva aj finančný sektor, resp. finančné a úverové inštitúcie, ktoré sa aktívne podieľajú na finančných operáciách. Úlohou je napísať esej o praní špinavých peňazí, čo si pod týmto pojmom predstaviť a ako bojovať proti tejto činnosti. 3.Podnikať na Slovensku, alebo v zahraničí? Podnikateľské subjekty motivuje k podnikaniu zdravé podnikateľské prostredie, na základe čoho sa rozhodujú kde budú podnikať. Zdravé podnikateľské prostredie je základným predpokladom dlhodobej konkurencieschopnosti a rastu každej trhovej ekonomiky. Aké výhody a riziká prináša zdravé podnikateľské prostredie. Máme na Slovensku zdravé podnikateľské prostredie? Úlohou je napísať esej o možnostiach, ktoré ovplyvňujú podnikateľské subjekty pri rozhodovaní, kde podnikať.
Myslienka 2012-2013 Paneuropska Vysoká Škola
FAKULTA MASMÉDIÍ 1. Ako vnímate pôsobenie médií z morálneho hľadiska? Sociálne siete, blogovanie (blogging), vlogging, internetová komunikácia, ale aj klasické formy médií ako je televízia, film, fotografia predstavujú pre mladých ľudí množstvo príležitostí na získavanie a zdieľanie informácií, ale aj určité riziká. V súčasnosti je množstvo tvorcov mediálnych správ a posolstiev kritizovaných za spôsob, akým sprostredkúvajú mediálne obsahy. Spôsob podávania informácií je agresívny, s dôrazom na bulvárnu zložku informácií, ktoré však majú nízku mravnú, prípadne obsahovú hodnotu. Úlohou je napísať esej o zodpovednosti médií a ich podiele na tvorbe morálnych hodnôt jednotlivca a spoločnosti. 2. Budúcnosť médií v 21. storočí Média prekonávajú v súčastnosti veľmi dynamický vývoj. Tradičné formy ako noviny, rozhlas alebo televízia stále viac ustupujú dynamicky sa rozvijavúcemu internetu. Internet v 21. storočí výrazne vplýva na všeobecný rozvoj ľudí, ide o rozvoj nových foriem komunikácie. Prostredníctvom online získavania informácií majú ľudia rýchli prístup k informáciam rôzneho typu. Úlohou je napísať esej o budúcnosti tradičných médií v 21. storočí. 3. Úloha sociálnych sietí v spoločenskej komunikácií V súčasnom trende nepochybne vstupujú do popredia sociálne siete. Sociálne siete ako Facebook, Pokec či Twitter, každý z nás využíva denne. V rámci komunikácie s priateľmi, alebo na vyhľadávanie nových možností či priateľstiev. Ľudia vnímajú sociálne siete nielen ako miesto, kde sa delia o informácie so svojím okolím, ale aj miesto, ktoré v zhľadom na veľkú popularitu dobrou voľbou pre umiestnenie reklamy. Sociálne siete nám poskytujú priestor na spoznávanie a komunikáciu s novými ľudmi. Úlohou je napísať esej o úlohach sociálnych sietí v spoločenskej komunikácie.
Myslienka 2012-2013 Paneuropska Vysoká Škola
FAKULTA INFORMATIKY 1. Trendy a vízie vývoja informačných technológií z pohľadu trvalo udržateľného rastu Informačné technológie zasahujú v podstate do všetkých ľudských aktivít a to pozitívne ale aj negatívne. V súvislosti s globálnymi problémami – otepľovaním, vyčerpaním neobnoviteľných zdrojov surovín a energie, obrovskými rozdielmi v životnej úrovne jednotlivých regiónov, preľudnením atď. sa ponúkajú nové aplikácie IT, podporujúce riešenie týchto problémov. Úlohou je napísať esej o možnom vývoji informačných technológií a ich vplyvu na spoločnosť s dôrazom na trvalo udržateľný rast ekonómie. 2. Škola hrou – mobilné hry podporujúce vzdelávanie Počítačové hry, ktoré sa stále viac presadzujú aj v mobilných zariadeniach ako sú telefóny a tablety, sú veľmi rozšírené hlavne medzi mladými ľuďmi, ktorí s nimi trávia veľké množstvo voľného času. Hry majú veľký potenciál, ktorý sa však málo využíva v oblasti vzdelávania formou učenia sa robením (learning by doing), kde sa simulujú mnohé činnosti v rôznych profesiách pričom hrajúca osoba má neustále spätnú väzbu o správnosti jednotlivých krokov. Úlohou je napísať esej podávajúcu prehľad o trendoch hier pre mobilné zariadenia a víziu ich možného vývoja s dôrazom na vzdelávacie hry pre žiakov základných a stredných škôl. 3. Všadeprítomné počítanie Všedeprítomné počítanie (Ubiquotous alebo pervasive computing) a počítače, ktoré sa dajú nosiť na sebe (wearable computers) predstavujú jednu formu budúcnosti informačných technológií. Mobilné telefóny a tablety sú prvou etapou, ale za nimi budú nasledovať inteligentné senzorové siete, počítače zabudované do odevu alebo iných predmetov, ktoré človek nosí na alebo pri sebe, ktoré sú schopné navzájom komunikovať, získavať informácie z okolia, identifikovať ľudí a veci okolo seba. Jedna zo zamýšľaných aplikácií sú zbierkové predmety v múzeu, ktoré môžu komunikovať s návštevníkmi pomocou bezdrôtových technológií. Ale možnosti využitia sú obrovské. Úlohou je opísať možné aplikácie takýchto technológií, pričom fantázii sa nekladú medze.
Myslienka 2012-2013 Paneuropska Vysoká Škola
FAKULTA PSYCHOLÓGIE 1. Aj keď si iný, si môj kamarát V súčasnosti registrujeme zvyšujúcu sa neznášanlivosť, intoleranciu, diskrimináciu, agresiu a násilie medzi mládežou na Slovensku. Mnohí mladí ľudia sú k sebe nevraživí, vedome odmietajú svojich spolužiakov a neprijímajú ich do svojej skupiny, ak sú napr. príslušníkmi inej národnej, národnostnej alebo etnickej menšiny, ak ich rodičia majú iný sociálny status a finančné zázemie, ak „fandia“ inému športovému klubu, ak uznávajú inú hudobnú skupinu alebo dokonca, ak nenosia značkové oblečenie alebo kvalitný drahý mobil tak ako oni. Neznášanlivosť, intolerancia a rasová diskriminácia medzi deťmi v školách vyvolávajú následne agresivitu, šikanovanie, násilie, terorizovanie žiakov navzájom. Je preto dôležité rozvíjať toleranciu a znášanlivosť medzi mladými ľuďmi rôznych odlišností, fyzických, psychických, ale aj kultúrnych, národnostných, etnických a uvedomenie si toho, že aj keď sa dvaja a viacerí ľudia telesne, mentálne či sociálne líšia, predsa môžu mať mnohé spoločné názory, postoje, myšlienky, ciele, túžby, potreby, očakávania, ba dokonca aj jednu spoločnú budúcnosť (život v partnerstve s človekom z inej kultúry). Práve tieto myšlienky by mohli predmetom eseje. 2. Čo by bolo, keby neboli emócie? Každý z nás je zakomponovaný do určitého sociálneho priestoru, v ktorom prežívame pevné i voľnejšie medziľudské vzťahy, ktoré nás napĺňajú, obohacujú a dávajú zmysel nášmu životu. Ich kvalita a bohatosť prejavu sa odvíja od vzájomnej koexistencie založenej na dávaní a prijímaní hodnôt najrôznejšieho druhu, od materiálnych, cez komunikačné, až po tie najhodnotnejšie, duchovné. Zmysel existencie jednotlivca teda spočíva v schopnosti prijímať hodnoty, ktoré život ponúka s potrebou simultánnej reciprocity ešte väčšie hodnoty tvoriť a rozdávať ich vo svojom okolí. To dáva človeku zmysel života a pocit naplnenia v zmysle prežívania potrebnosti a pocitu istoty v sociálnom kontexte, v ktorom žijeme. 3. Dá sa žiť bez pocitu užitočnosti? Potreba pozrieť sa na svet očami druhých ľudí - vcítiť sa do ťažkých životných situácií ľudí, nevnímať svet iba racionálne, nie každý si dokáže poradiť sám (nehody, živelné nešťastia, tragédie okolo nás, ale i vo svete; život ľudí bez dostatku základných potravín, či bezpečia domova, ľudí ťažko chorých, handicapovanýchnevidiacich, nepočujúcich, telesne postihnutých - t.j. fyzicky, psychicky, sociálne detí žijúcich, no telesne či duševne chorých rodičov, detí či starých ľudí odkázaných na pomoc druhých...
Myslienka 2012-2013 Paneuropska Vysoká Škola
