Viktor Jerofejev: Encyklop´edia ruskej duˇse
1
Viktor Jerofejev
Encyklop´edia ruskej duˇse Artforum, 2011 ˇ preklad: J´an Strasser
• 7 U n´as neprejdu´ nijak´e reformy.“, ubezpeˇcil ma hlavny´ reform´ator. ” • 7 ´ ideu. Naˇsli sme len rozluˇcujuce. ´ Chceli sme n´ajst’ zluˇcujucu • 10 ´ (. . .) My je (. . .) Nikolajom II. ruskej lexiky. Nemoˇzno si mysliet’, zˇ e naˇse my sa sklad´a z mnohych ja. ´ autonomnych Rusk´e ja ako element nie je zˇ ivotaschopn´e a vyskytuje sa vyluˇ ´ cne v rodinnej molekule. Takˇze nie ja formuje ideu my, ale my je manifestaˇcn´e a reˇcotvorn´e. My plod´ı zdegenerovanych ja ako drobn´e zemiaky. Vˇsetky sily rusk´eho ´ pravopisu su´ na strane my, a nech by ste sa liter´arne akokol’vek usilovali rozv´ıjat’ ja, neoplat´ı sa to, lebo chyba ´ gra´ sa jakanie Nabokova a uvid´ıme matick´a z´asoba. Vezmime si ako pr´ıpad podvedom´e mykanie Platonova a vzpierajuce ˆ roznost’ potenci´alov. Na my moˇzno sˇ tekat’ ako Zamiatin, moˇzno sa mu vysmievat’ ako Oleˇsa, no my m´a autokraticku´ kvalitu, zn´amu pod n´azvom n´arod. N´arod je jeden z najpresnejˇs´ıch pojmov rusk´eho jazyka. M´a v sebe dvojity´ prenos zodpovednosti: z ja na my a z my na ´ rod: my-oni, vonkajˇskovo-vnutorn y´ faktor, ktory´ oznaˇcuje veˇcn´e hl’adanie nie sebapoznania, ale sebapotvrdzovania. ´ Slovo n´arod zabetonovalo n´arod na cel´e veky. • 11 ˆ ´ dolu sˇ ikmou plochou, Rusi si splietli spojpr´avnost’ so svojvol’ou a zmenili sa na zlepeny´ chuchvalec, ktory´ sa kotul’a chrl´ı kliatby, hesl´a, hymny, cˇ astuˇsky, ochkania a d’alˇs´ı n´arodny´ p´atos a nie je schopny´ sa zastavit’. • 11 ˆ ´ (. . .) Rusku v koneˇcnom dosledku pomohol Hitler. S´ıce mu nevytvoril aˇz taky´ zˇ elezobetonov y´ status mor´alnej imunity ako zˇ idom, no nejaky´ mu vytvoril. V tridsiatych rokoch pretiahol na stranu sovietskeho Ruska celu´ pokrokovu´ ´ z´apadnu´ inteligenciu, ktor´a sa stala sovietskym sˇ pionom myslenia, zaˇciatkom sˇ tyridsiatych rokov cely´ z´apadny´ svet. ´ z´akonite niˇc´ı. Na vˇsetkych, Rusko zbaven´e imunity nevzbudzuje uctia. Tych, cˇ o sa k nemu pribliˇzuju, cˇ o ho navˇst´ıvili, ´ ´ zanech´ava trvaly´ odtlaˇcok. • 14 ˆ M´alokto v Rusku v dev¨at’desiatych rokoch zˇ il – takmer vˇsetci plakali. Z roznych pr´ıcˇ in. Plakali od radosti, zˇ e z´ıskali slobodu. Plakali okradnut´ı. Plakali postrelen´ı. Takmer vˇsetci sa vyl’akane obzerali, drˇzali sa za vreck´a, nezap´ajali sa do ´ hry, paberkovali na okraji. Peniazmi napchan´a Moskva sa tym takmer vˇsetkym“ videla byt’ najubohejˇ s´ım, stratenym ´ ´ ´ ” mestom sveta. Peniaze sa v´al’ali na bulv´aroch a n´amestiach, vietor ich un´asˇ al do br´an domov, v´ırili na schodiˇstiach. Dali sa hrabat’ metlami, akur´at nebolo domovn´ıkov, boli nov´acˇ ikovia amat´eri, a t´ı spoˇciatku hrabali neˇsikovne, primit´ıvne – bolo to ´ tak´e unavn´ e, zˇ e veˇcer nevl´adali zr´atat’ trˇzbu, tak vel’mi sa im chcelo spat’. Peniaze sa drˇzali vo vedr´ach, v umyvadl´ ach, ´ ´ ´ ´ ˇ vo vel’kych boli ich miliony a miliony, vymienali sa za zelen´e a zelenych ´ kastroloch, ´ sa dalo za tyˇ ´ zdenˇ nahonobit’ aj ´ milion.
Viktor Jerofejev: Encyklop´edia ruskej duˇse
2
• 15 Saˇsa zaˇcal ponoˇzkami v podchode. Po ponoˇzk´ach a obrane slobody v zˇ ivej ret’azi pri Bielom dome obchodoval s cigareˇ zakladal banky, tami, so staroˇzitnost’ami, so zahraniˇcnymi autami, vlastnil sklady a obchody, neleg´alne drˇzal zbran, ´ ´ ˇ a fabriku na sˇ atky z angorskej vlny. Pop´alil sa, zbankrotoval, chcel kupit’ Aeroflot, namiesto toho postavil tehelnu ´ ´ ´ pokusil sa zastrelit’ v kupel’ni a prelial nem´alo vlastnej krvi. Preˇzil, vr´atil sa k sˇ krupink´arom, vstupil do hern´eho ˇ cenci ho chceli biznisu, obliekol si cˇ erven´e sako, zaˇcal vyd´avat’ cˇ asopis pre p´anov, skrachoval, dlhoval vˇsetkym. Ceˇ ´ zakopat’ v lese pri Moskve. Presnejˇsie, dali mu lopatu a navrhli mu samozakopanie. Filozofiou dev¨at’desiatych rokov sa stala poˇc´ıtaˇcov´a hra. Virtu´alnost’sa preval’ovala vo vzduchu ako jarn´a hmla. Kaˇzdy´ ´ mal niekol’ko zˇ ivotov, sˇ atn´ık sa nemenil podl’a sezony, ale podl’a intu´ıcie, zlietali sa vt´aci, zvonili meˇce, z hrude sa vydieral zvuk bojov´eho k´rcˇ a. Do Saˇsu striel’ali, br´anil sa strel’bou, pracovali vrty, hodil peniaze na Z´apad. Zadov´azˇ il si nehnutel’nost’ v Londyne. V hlave sa mu rozmnoˇzili sˇ v´aby. Zaˇcal sa zaoberat’ ruskou filozofiou, zaprel pravosl´avie, ´ ´ vyslyˇsal Altaj, stal sa pustovn´ıkom, ponoril sa do budhizmu, budhizmus vymenil za hinduizmus, tancoval, vstupil do astr´alu. Hinduizmus vymenil za judaizmus (nebol zˇ id), nejaky´ cˇ as sa tyral ako ateista, pribl´ızˇ il sa k l’udu, stal ´ sa vegetari´anom. Na pr´ıkaz srdca prijal cirkevny´ trest, vymenil dˇz´ıp za rozml´aten´e zˇ iguli, zaˇcal byt’ na seba tvrdy, ´ zariekol sa, zˇ e sa tri roky nedotkne zˇ eny. Bolo to desat’roˇcie rusk´eho tela. Por´azˇ ka materializmu viedla k objavu materi´alnosti. Dievˇcat´a sa zmenili na chlapcov a naopak. V´asˇ ne sa potiahli vazel´ınou unisexuality. Saˇsa n´ahodou objavil v sebe islam, zadov´azˇ il si p¨at’ s´aun ´ u, ´ vypadol do Karibiku, odtial’ do Nig´erie, z´azrakom preˇzil v Lagose, vr´atil sa, pokajal a h´arem, zaˇcal vyzn´avat’ vud ´ sa v Danilovskom kl´asˇ tore, stal sa referentom. Pracoval v tajnej sluˇzbe a dokonca si trufol predo mnou nadchynat’ ´ sa hrdinstvami sovietskych k´ageb´akov, miloval Ameriku, nen´avidel Ameriku, pocit’oval nostalgiu za minulost’ou, ˇ ˆ nechcel minulost’. Saˇsa ned´avno dov´rsˇ il tridsiatku. Dalej experimentoval so zdravym zˇ ivota, so sexom, ´ sposobom s filmom, poˇc´ıtaˇcmi, reklamou. Saˇsa priznal, zˇ e situ´acia je na prd. • 17 ´ u´ na svoje trpitel’sk´e zaloˇzenie a zaˇc´ınaju´ napodobnovat’ ˇ Byvaj in´e n´arody ´ u´ zriedkav´e obdobia, ked’ Rusi zabudaj v ich tvorivom princ´ıpe, nieˇco budovat’, o nieˇco sa usilovat’. Zakaˇzdym ´ sa to konˇc´ı zˇ alostne. Rusky´ zˇ ivot je povolany´ ´ odputavat’ l’ud´ı od zˇ ivota. • 18 ´ s ostatnym V dneˇsnych ´ podmienkach Rusko vyzer´a straten´e, prehr´avajuce ´ svetom, kde sa akt´ıvne princ´ıpy vyjadruju´ organicky. No Rusko je stvoren´e pre modlitby, zˇ ial’a neˇst’astie. Rusko je krajina, ktor´a plod´ı l’udsk´e neˇst’astie. Historick´e ´ aby bola nepretrˇzite neˇst’astn´a. Rusk´a moc spol’ahlivo rieˇsi svoje ulohy, ´ predpoklady krajinu predurˇcuju, nech by sa prid´rzˇ ala akejkol’vek orient´acie. Rusko vie kvalitne rozpracovat’ utopick´e konˇstrukcie, ktor´e sa navidomoˇci nedaju´ uskutoˇcnit’ a ich rozvoj si vyˇziada vel’a obet´ı. Oˇcak´avat’ od takej obrovskej krajiny cˇ osi viac by bolo cˇ udn´e. • 19 ´ ´ Gr´ecko zahynulo na religiozny formalizmus, Rusko hynie na form´alnu religioznost’. • 20 ˆ zeme ju presta rozoberat’, rozkrucat’. ´ Ked’ vezmeme matrioˇsku do ruky, nemoˇ Chceme sa dop´atrat’ pravdy. Matrioˇska je zaloˇzen´a na prapoˇciatoˇcnej hre, ktoru´ pozn´a dojˇca na nej je zaloˇzeny´ z´akladny´ sexu´alny efekt odevu – je to hra na schov´avaˇcku. Pravda sa skryva v tajuplnosti. Pravda si zˇ iada obete. Velk´e matrioˇsky su´ tehotn´e, maju´ v sebe ´ ˇ ım hlbˇsie vnik´ame ˇ u´ pre z´abavu. C´ mal´e matrioˇsky ako vlastnu´ niekol’kon´asobnu´ smrt’. Hlavy sa s v´rzgan´ım odstranuj ´ tym Matrioˇska je sign´al chronick´eho vyˇcerpania, svetloplachosti. ´ je menej farieb, slabˇsie bizarnosti, maliarova unava. Predpoklad´a sa, zˇ e ten najmenˇs´ı cˇ lovieˇcik, zle nakresleny´ pre nedostatok miesta, soˇska mal´eho embrya vyvol´ava ˇ ´ dojatie ako b´ab¨atko. Vybuch dojatia. Zial’za rodiˇcmi. Na tv´ari nie su´ vr´asky, ale ak´asi pavuˇcina, ruky ako struhadlo. Je ´ to chlapec, je to dievˇca? Nevedno. Matkine drsn´e ruky sa zˇ iada pobozkat’, otcove vr´asky vyhladit’. Ale rusk´a celistvost’ ´ ´ ´ je pr´ıliˇs chudobn´a na emocie, integrita j bezradn´a, to vˇsetko su´ len fantazmagorie a t´a najmenˇs´ı figurka sa vˇzdy ´ pod stol. ˆ zakotul’a • 22 ´ Od ZSSR sa ako koles´a odkotul’ali republiky. • 23 (. . .) Z´apadny´ cˇ lovek vid´ı realitu ako pole cˇ innosti. Rus – ako rozpr´avkovy´ priestor. Obyvaj ´ u´ ho bytosti, obdaren´e ´ magickou silou. Niekedy sa t´a sila rovn´a nule, inokedy prevracia svet. Rozpr´avkovost’ vnutorn´ eho priestoru Ruska ˇ u´ sa pr´ıcˇ iny a n´asledky. spoˇc´ıva v tom, zˇ e sa z´asadne ned´a deˇsifrovat’. Nepriatelia sa hrˇcia ako neˇcist´e sily. Zamienaj ˇ ´ ´ st’a Vytv´araju´ sa vzt’ahy za zrkadlom. Rozpr´avka je konˇspirat´ıvna. Cierne maˇcky su´ nieˇco ako uklady Osudu. Rus vpuˇ do seba rozpr´avkov´e myslenie a balansuje na prahu dvoch svetov – nenach´adza pokoj ani v pretv´aran´ı zˇ ivota, ani
Viktor Jerofejev: Encyklop´edia ruskej duˇse
3
´ v medit´acii. Svojbytnost’rusk´eho sveta spoˇc´ıva v sebapoˇzieran´ı. Magicky´ svet ma prit’ahuje fantazmagoriami a nap´ına neschopnost’ou prekonat’bosor´actvo. Rusko je introvertn´e vo svojich moˇznostiach a extrovertn´e vo svojej bezmocnosti. ´ skami. Ak som proti nim, vylamujem sa z rozpr´avky do neexistujuceho ´ Hrdina sa zˇ iv´ı skuˇ priestoru. Agenti rozpr´avky, spolup´achatelia a sˇ kodcovia: pop, vojak, poslanec, c´ar, kupec, zbojn´ık, milicion´ar, Nemec, moskovsky´ prim´ator, baba ˇ y´ urad, ´ Jaga, drak Goryniˇc, danov pobehlica, manˇzelka, sˇ e´ f, Chochol – boli na svojich miestach pre mnou a budu´ aj po mne. ˆ zem zmenit’ iluzorny ´ ´ Vstupujem do sveta s vopred uv¨aznenymi symbolmi. Predstieram, zˇ e moˇ svet iluzornyim ko´ ˇ ˇ nan´ım. Pr´ave tym svoju rozpr´avkovu´ misiu, a to je naozajstn´e rusk´e individu´alne bytie, ktor´e nikta za mna ´ nap´lnam ´ ned´a dokopy. Men´ım sa bud’ na hrdinu, alebo na antihrdinu, alebo prosto na rozpr´avkov´eho putnika. Od hrdinu k obeti je len krok, a nohy uˇz vykroˇcili. ´ sky sa prekon´avaju´ rozliˇcne: dovtipom, ˆ Skuˇ l’st’ou, pref´ıkanost’ou, smelost’ou, trpezlivost’ou, inak cˇ lovek nepreˇzije. Prejavia sa protikladn´e vlastnosti – z nich je spleteny´ aj rusky´ mor´alny svet, nepodob´a sa na niˇc. (. . .) • 24 ˇ Cerven´ a rozpr´avka je pekn´a, ale vel’mi krvav´a. No rozpr´avka slabne v nepriatel’skom nerozpr´avkovom obkl’´uˇcen´ı. ´ Nov´e technologie zabili rozpr´avku. Rusko treba odˇcarovat’ vyluˇ ´ cne preto, aby nezahynulo. • 28 Rusk´a moc v podstate zniˇcila vlastn´e obyvatel’stvo, nie cudzie cˇ i nepriatel’ov ako v inych ´ krajin´ach. • 30 ˇ do seba vˇsetko“. Rus si mysl´ı, zˇ e mu nepatr´ı niˇc. Rus si mysl´ı, zˇ e mu patr´ı cely´ Rus sa sklad´a z niˇcoho“, ktor´e zah´rna ” ” svet. Pri vonkajˇsej m¨akkosti a l’ubozvuˇcnosti Ruska, pri jeho podobe, l´aske ku kef´ıru zˇ ije v tejto krajine obyvatel’stvo s ohromnym ´ apet´ıtom. Vˇcera vˇsetko, dnes niˇc, zajtra op¨at’ vˇsetko. Ak skultivujeme a spr´avne rozbehneme tento sˇ tyl ´ ˆ zeme sa stat’ modnou ´ vˇsetko-niˇc-vˇsetko, moˇ krajinou ako Nep´al. • 30 ´ Rozˇcarovali sme Z´apad a v nieˇcom aj seba tym, zˇ e sme sa uk´azali ako in´ı“, nie tak´ı, akych chceli ´ ´ by n´as Europania ” vidiet’. • 30 ˇ ınanom ˇ Z´apad dal prednost’ inym“ C´ napriek tomu, zˇ e podl’a vˇseobecnych ´ ´ sˇ tandardov sme ovel’a slobodnejˇs´ı ako ” ´ casny´ cˇ ´ınsky komunizmus. V koneˇcnom dosledku ˆ ´ racion´alne repres´ıvny suˇ sa uk´azalo, zˇ e v europskom dome niet pre ˇ ´ ktory´ vydelili Rumunom a pobaltskym n´as ani len toho kuta, a Poliakoch uˇz ani nehovoriac. ´ n´arodom, o Cechoch • 31 ´ Idea n´arodn´eho charakteru, ktor´a sa v Europe po Hitlerovi poklad´a za h´aklivu´ t´emu, je jedinou moˇznost’ou, ako pochopit’ Rusko. Rusi su´ nehor´azna n´acia. Bal´ıcˇ ek stereotypov. Nevedia systematicky pracovat’ a systematicky uvaˇzoˆ su´ nastaven´ı na sporadick´e, jednorazov´e skutky. Svojou patetickou emocionalitou, jaskynnou naivitou, pupvat’. Skor katost’ou, t’arbavym ´ spr´avan´ım dlhy´ cˇ as predstavovali priamy protiklad vel’k´emu estetick´emu sˇ tylu ´ Z´apadu – sˇ tylu ´ cool. Pr´ısne vzat´e, o tom cool Rusi nemali ani len tuˇsenie. • 32 ˇ Pojem cool (chladny) Milesa Davisa Thr Birth ´ vznikol v USA koncom sˇ tyridsiatych rokov spolu s dˇzezovou platnou ˆ zeme pokladat’ za ideologa ´ cool, v roku 1950 p´ısal o odliˇsnosti of the Cool a knihami Jacka Kerouaca. Posledn´eho moˇ vlhk´eho a cool vedomia ako o protikladnych ´ form´ach sebauvedomenia. Cool vedomie, ktor´e dodnes nem´a rusky´ ekvi´ valent, nezanech´ava v cˇ loveku nezreflektovan´e temn´e“ str´anky. Je mu vlastn´a otvorenost’, priezraˇcnost’, vnutorn´ a ” ˆ ˇ ˆ erotickost’, ironickost’, zdoraznen´ a sˇ tylovost’, cˇ o sa prejavuje v jeho dˇzezovych korenoch. Vobec nie vˇsetky idoly ´ ´ ´ Z´apadu boli cool. Ani Elvis Presley, ani Marilyn Monroc nepatria do tejto kategorie. Zato na jednej strane to najlepˇsie ´ ´ ces, sˇ tyl z Beatles, muzik´al West Side Story Leonarda Bernsteina, piesne Boba Dylana a na druhej usmev, uˇ ´ obleˇcenia prezidenta Johna Kennedyho (najm¨a ak ho porovn´ame na spoloˇcnej fotografii s Chruˇscˇ ovom) – to je prav´e cool, ´ ´ ´ Postupne sa cool stalo vrcholom glob´alnej americko-europskej mimiky, hlasu, mody, reklamy, kodexu spr´avania. ´ ´ Maniere sovietskych diplomatov aj naˇsu kulturnu produkciu prij´ımal Z´apad so znaˇcnou d´avkou ironie. Rozpor ´ medzi z´apadnou modou a ruskym viedol k tomu, zˇ e vo vedom´ı Z´apadu sa po rozpade ZSSR Rusi op¨at’ ´ sˇ tylom“ ´ ” ˆ komick´eho. vykryˇstalizovali ako obraz nepriatel’a, no uˇz nie ideologick´eho, ale estetick´eho, menej nebezpeˇcn´eho, skor ´ V porovnan´ı najm¨a s excentrickou, uv´azˇ livo sa zajacht´avajucou the cool Britania“ v interpret´acii britsk´eho premi´era ” ´ sme nervozna, ostychavo-bezoˇ civ´a masa. Na svete medzi bielymi l’ud’mi niet v¨acˇ sˇ´ıch anti-cool (vr´atane Rumunov), ´ neˇz su´ Rusi.
Viktor Jerofejev: Encyklop´edia ruskej duˇse
4
´ za Napriek tomu sa Moskva v priebehu dev¨at’desiatych rokov n´astojˇcivo usiluje stat’ cool, vol’ky-nevol’ky sa ruti ´ modu, ´ ´ Eˇste aj milicion´arom uˇsili proz´apadn´e uniformy. Ale rusk´e Z´apadom, ktory´ prin´asˇ a tuto ked’ˇze nem´a novu. neofitstvo (povedzme. . . ml´adeˇzn´ıcke cˇ asopisy s ob´alkou cool) nevyvol´ava euronadˇsenie, pretoˇze je to vyblednut´e ´ epigonstvo. • 34 ´ st’at’ jednym ´ st’am jednym P´acˇ i sa mi vˇsetko puˇ ´ uchom dnu, druhym ´ von. Idem a vˇsetko puˇ ´ uchom dnu, druhym ´ von. Vravia mi, zˇ e to tak nejde. A ja vrav´ım: nehovorte mi, zˇ e to tak nejde. Nezn´asˇ am to. Nezakryvajte mi nebo. ´ • 35 ´ Peter Vel’ky´ beˇzal s loptou do Europy, vystrelil, netrafil – rozbil okno. ´ Reprezentaˇcn´e muˇzstvo bradatych ´ muˇz´ıkov viedlo loptu clo Azie. Katar´ına Vel’k´a si vykasala sukne a prevzala iniciat´ıvu. ˇ Pavel prevzal loptu a beˇzal s nou na a´ zijsku´ br´anku. ´ Alexander I. vybojoval loptu a poslal ju na polovicu Europy. ´ Nikolaj I. ju vykopol na polovicu Azie. ´ Jeho syn Alexander II. ju vystrelil d’aleko na polovicu Europy. ´ Alexander 111. odp´alil loptu do Azie. Nikolaj II. sa rozbehol na z´apadnu´ polovicu. ´ Lenin neˇzal s loptou na polovicu Azie. ´ Stalin z Leninovej prihr´avky strelil gol. Vysledok bol 100 : 0. ´ ´ Chruˇscˇ ov zaˇcal zo stredu ihriska a s´am nevediac preˇco beˇzal s loptou do Europy. ´ Breˇznev ju poslal do Azie. ´ Gorbaˇcov hral na europskej strane ihriska. Jel’cin pokraˇcoval v jeho hre, no v druhom polˇcase zazm¨atkoval. Stoj´ı a nevie, kam m´a striel’at’. Zaznela p´ısˇ t’alka. Skonˇcilo sa prem´arnen´e storoˇcie. • 38 Sovietsky jazyk je (. . .) to ist´e ako nosit’ modro-ˇcervenu´ milicion´arsku uniformu s brigad´ırkou: om´ına, tlaˇc´ı, zoˇsuchuje sa. Ak hociktor´emu Rusovi nasad´ıte milicion´arsku brigad´ırku, t´a bude silnejˇsia ako Rus. Tak to bolo. Vˇsetci vyzerali ako milicion´ari. Takmer som nepoznal vynimku. ´ • 42 (. . .) Rusko je radik´alnejˇsie ako Rusi. Vytvor je silnejˇs´ı ako tvorcovia. S Rusmi sa eˇste ako tak d´a; s Ruskom sa nedo´ hodnete nikdy. Zlialo sa donˇ privel’a hovien. ˇ Jedni ju Rusi ch´apali, zˇ e sa deje nieˇco zvl´asˇ tne, no nevedeli to vyslovit’; vymysleli si vyb´ajenu´ vlast’ a uverili v nu. volaju´ tak, in´ı onak. Treba oddelit’ Rusov od Ruska. Rusko je hovnovitejˇsie ako Rusi. • 44 ´ Afriˇcanom koloniz´acia pomohla. Vybudovali im cesty, pozd´lˇz nich vztyˇ ´ cili cˇ erveno-biele m´ıl’niky ako vo Francuzsku. Nauˇcili ich hovorit’ d’akujem a pros´ım. Do obchodov priviezli normandsk´e syry. Iste, nie vˇsetko sa podarilo, nie vˇsetci si obl’´ubili syry, vegetuju´ ako predtym, ´ svietia petrolejom, ale nieˇco sa predsa len podarilo. • 46 Rusko sa na mape rozprestiera ako vel’k´a roztiahnut´a harmonika, pohoden´a po pijatike. • 46 ´ n´arodnymi Verejn´e z´achody v Rusku – to je viac ako put’ dejinami. To su´ chr´amy. S kopulami nie dohora, ale nadol. ´ Mali by sme ich ukazovat’ turistom s n´aleˇzitym ´ sebavedom´ım, tak ako prepychov´e c´arske siene. Rusko liber´alov ´ typu pod’medoeuropy“ sa uˇz niekol’ko storoˇc´ı hanb´ı za svoje z´achody, poklad´a ich za svoje slab´e miesto. No verejny´ ” zˇ ivot l’ud´ı najlepˇsie charakterizuje origin´alna, nie katol´ıcky farizejsk´a verejnost’z´achodov. Naˇse miesta, kde sa soci´alne zhromaˇzd’ujeme z prirodzenej potreby a ktor´e sp´ajaju´ cˇ loveka s pr´ırodou, nezahubila historick´a destabiliz´acia ako
Viktor Jerofejev: Encyklop´edia ruskej duˇse
5
ˆ dosledok zn´ızˇ enia pasion´arneho nap¨atia etnick´eho syst´emu. Z´achody si obh´ajili svoju svojbytnost’ napriek tym ´ ego´ istickym ktor´ı nie su´ schopn´ı priniest’ obety na olt´ar neziˇstn´eho vlastenectva. Z´achody zachr´a´ pod’medoeuropanom, nilo ich pevn´e postavenie – neprijali cudzie vplyvy. M´ame sa cˇ ´ım pyˇ ´ sit’. Prekonali sme konvencie. Vyˇsli sme do otvoren´eho z´achodov´eho kozmu. Vˇsetci sme kozmonauti verejn´eho hajzl’a. Pred vchod do kaˇzd´eho verejn´eho z´achodu ´ zasnych by som vyvesil andrejevsku´ vlajku. Nech vlaje. A na stene – ikony a prezidentov portr´et. Videl som vel’a uˇ ´ ˆ ´ filozoficku´ m´arnost’ Z´apadu, ale z´achodov, vˇsetky su´ takym nefunkˇcn´e, skryto usvedˇcujuce ´ cˇ i onakym ´ sposobom tak´e byzant´ınske cˇ udo ako vo Vyˇsnom Voloˇcku som nevidel nikde. Tam prieˇcka medzi zˇ enskym ´ a muˇzskym ´ oddelen´ım nejde zospodu, ale zvrchu, od stropu. Hlavy nevidiet’, ale vˇsetko ostatn´e je ako vo vyklade. Bezhlav´e zˇ ensk´e ´ ´ ı druˇzne cˇ upia a s velkou pasion´arnost’ou sˇ tia a seru´ do dierok. Tren´ırky, anatomia, ´ vˇsetkych prde´ vekovych ´ kategori´ nie a talkˇsou. Ten fajˇc´ı, onen cˇ ´ıta noviny, tamten preber´a naliehav´e z´aleˇzitosti, henten jednoducho pasion´arne tlaˇc´ı, ´ na vˇsetko. Erotick´e divadlo, uˇz´ıvaj si, kol’ko chceˇs, ale smrd´ı to tam poriadne. zabudnuc • 47 Il’jiˇc vedel, cˇ o robit’. Nevyhnutn´e je sprisahanie voˇci obyvatel’stvu. V Rusku treba vˇsetko robit’konˇspirat´ıvne. Len n´asilie ´ je schopn´e prebudit’krajinu. Obyvatel’stvo netreba brat’do uvahy. Ak zabijeme polovicu (l’´utost’nie je namieste – l’ud´ı je ´ ´ ı s demokraciou Rusov treba vel’a), druh´a bude povol’nejˇsia. Pretoˇze obyvatel’stvo nie je uvedomel´e. Nesucost’ nesuvis´ stavat’ do pozoru. • 48 ˇ ım je sˇ t´at nemiloKonzervat´ıvci si myslia, zˇ e Rusi sa nepodobaju´ na nikoho, a len silny´ sˇ t´at je schopny´ ich skrotit’. C´ ˇ konzervat´ıvci poznaju´ skrytu´ pravdu rusk´eho zˇ ivota. Rusov treba drˇzat’ v hrsti, vo srdnejˇs´ı, tym ´ lepˇsie. Podl’a mna ´ veˇcnom strachu, dl´avit’ ich, nepustit’ ich z ret’aze. Vtedy sa poskladaju´ na n´arod a ako-tak preˇz´ıvaju. • 51 Plynovu´ masku – a vpred. Rusi nestrpia, ked’s nimi niekto sluˇsne zaobch´adza. Od sluˇsn´eho zaobch´adzania plesniveju´ ako sal´ama na slnku. Cely´ zˇ ivot sˇ kodia sami sebe. Nestaraju´ sa o svoje zdravie, rozvracaju´ rodinu. Byvaj ´ u´ v zlych ´ ˇ zko si predstavit’, kol’ko toho Rusi znesu. ´ Moˇ ˆ zete im vziat’ vˇsetko. Su´ nen´aroˇcn´ı. Moˇ ˆ zete podmienkach a zvykaju´ si. Taˇ ´ umyvat’ ich donutit’ sa pieskom. Napriek tomu su´ Rusi straˇsne z´avistliv´ı. Ak jednych a muˇcit’ ´ ´ budu´ pred smrt’ou tyrat’ ´ ´ a druhych na smrt’ zastrelen´ım, prv´ı budu´ rozhorˇcene kriˇcat’, zˇ e t´ı druh´ı mali sˇ t’astie. ´ len jednoducho odsudia A budu´ mat’ pravdu. • 53 ˆ Neviem pochopit’ spisovatel’ov, ktor´ı odiˇsli. Rusko je raj pre spisovatel’ov. No uˇz vobec nepochop´ım cˇ itatel’ov, ktor´ı tu ostali. Rusko je peklo pre cˇ itatel’ov. • 60 ´ ´ Pr´ave Francuzsko, a nie nejaky´ Karl Marx, nakazilo Rusko socializmom, poplietlo ho Par´ızˇ skou komunou, a potom ´ ho ktovie preˇco opustilo na polceste k sˇ t’astnej buducnosti. • 68 ˇ zna´ Rusko je matkou anekdot. Vytvorili sme sˇ t´at-anekdotu. Ked’ sa oˇsucha pozl´ateny´ p´atos, ost´ava len anekdota. Co men´a zˇ it’ v anekdote? Anekdota je rusky´ zˇ a´ ner, nevydan´e diela. Nepublikovatel’nost’ ruskej anekdoty tkvie v jej prvotnej nesluˇsnosti, ktor´a odr´azˇ a prvotnu´ nesluˇsnost’ rusk´eho zˇ ivota. V Rusku je vˇsetko nesluˇsn´e. Nesluˇsn´e je narodenie. Nesluˇsn´a je smrt’. Nesluˇsn´a je moc. Nesluˇsny´ je n´arod. • 69 Rusky´ smiech podnecuje poruˇsovanie. Nijaky´ hrdina anekdoty nekon´a podl’a pravidiel, tym ´ je smieˇsny a vyvol´ava dvojaky´ pocit: odmietnutie a uznanie. • 70 ˆ Anekdota je jediny´ sposob rusk´eho sebapoznania. Druh terapie. Viac ako to, druh preˇzitia. Na druhej strane je to druh ´ zufalstva. Obl’´uben´ı hrdinovia anekdoty – to je elita popletenych ´ l’ud´ı. Popletenost’ nedr´azˇ di, ale stimuluje. • 78 ´ ´ Ja Rusko je triler. (. . .) Nahovno na p´ısany! ob´alkou! Ned´a sa od neho odtrhnut’! ´ Na novinovom papieri! S hlupou neviem, mne sa p´acˇ i. • 81 ´ Rusko nepatr´ı ku kulturam schopnym ´ sebaurˇcenia. Je to historicky nepoctiv´a krajina. Rusko je zaloˇzen´e na lˇzi. V Rusku sa d´a existovat’ len na lˇzi vr´atane humanistickej lˇzi inteligencie.
Viktor Jerofejev: Encyklop´edia ruskej duˇse
6
• 82 ´ Rus je ask´eta z donutenia. • 83 Sivy´ vyhl´asil vˇseobecnu´ amnestiu. Priˇsiel k moci a vˇsetkych ´ pustil z v¨azenia. Ale potom si to rozmyslel a vˇsetkych ´ tam op¨at’ postrkal. Tak sa to rob´ı.“, povedal. Tak sa jednoduchˇsie vl´adne.“. ” ” • 83 Vyhod’me si z kopytka.“, povedal Sivy´ a chytil kalaˇsnikov. ´ ” • 84 ˇ Stali sa z n´as gangstri. Stali sa z n´as n´asiln´ıci. Zn´asilnovali sme ako dˇzezmeni – do vˇsetkych ´ dierok. Bombardovali sme dediny a mest´a, dl´avili sme osady mestsk´eho typu, zˇ ensk´e jaˇcali, vyhadzovali sme do povetria plynov´e spor´aky. ˇ ´ ´ ´ Vˇsetko sa zn´asilnovalo l’ahko, vˇsetko sa rucalo nenutene, akoby priam cˇ akalo na zrucanie. Rusk´a zem leˇzala pripraven´a na pustoˇsenie. Domy padali ako domino. Pr´ıroda sˇ t´ıtivo striasala zo seba rusk´e fuˇserstvo. V Smolensku sme zrovnali so zemou chr´am. V Jaroslavli sp´alili okrsok mil´ıcie. Priˇsli hasiˇci. Z had´ıc im sotva kvapkala voda. • 85 Pod’me muˇcit’ l’ud´ı.“, navrhol Sivy. ´ Budeme dareb´aci.“. ” ” ˇ Pustili sme sa do muˇcenia. Zehliˇ ckami, letovaˇckami, sˇ tipcami, kvapkali sme kvapky na hlavy. Vˇselijako sme muˇcili. Len sa pozri, ako pekne trpia!“, nadchynal sa Sivy, ´ ´ l´amuc rusk´e kosti, chrbtice, lebky. No len sa pozri! Su´ odoln´ı ” ” a nen´aroˇcn´ı. Ste na nezaplatenie.“, hovoril muˇcen´ıkom. Rusi odpovedali divym ´ revom. Nik sa nevyhol muˇceniu. Vˇsetci sa priznali ku vˇsetk´emu. • 93 ´ Clivota je rusk´a medit´acia (. . .). Lenˇze namiesto toho, aby si sa na nieˇco sustredil, mus´ısˇ sa rozptylit’. ´ • 97 ˆ Vo vˇsetkom je dovernost’a prudk´e dojatie. Nikomu to vˇsak nebr´ani, aby do druh´eho kopal. Prudk´a, niˇc´ım nepodloˇzen´a zmena n´alady je z´akladom miestneho schizofrenick´eho zˇ ivota. • 98 (. . .) Ak Rus zaˇcal hovorit’, nepreruˇsujte ho. Nechajte ho, nech sa vyrozpr´ava. Rozpr´avanie vyvol´ava v Rusoch mocn´e ´ Nen´ahlite sa dat’najavo, zˇ e nerozumiete, len pritak´avajte, pritak´avajte. Dozvienadˇsenie, nekontroluju´ sa, cˇ o vytresnu. te sa vel’a zauj´ımav´eho. • 101 ˆ Charakteristickou cˇ rtou Rusa je jeho schopnost’ robit’ sˇ pinavosti. Vobec – sˇ pinit’. Pre Rusa su´ vˇsetci naokolo vinn´ı. Rus je cˇ lovek pochmurny. ´ ´ Cudzinci v tejto krajine pochopili len m´alo. Za najuprimnejˇ s´ıch cudzincov poklad´am pohraniˇcn´ıkov, ktor´ı Rusov podozrievaju´ zo vˇsetk´eho, a dobre robia. • 103 Rusk´a zadubenost’spoˇc´ıva v tom, zˇ e pojem zauˇz´ıvan´e“ je poruˇseny. ´ Pravidl´a hry su´ tak´e premenliv´e, zˇ e premenlivost’ ” je pravidlom. • 103 (. . .) Jeden zn´amy Nemec p´ısˇ e vo svojom moskovskom denn´ıku z dvadsiatych rokov minul´eho storoˇcia, ako sa nemo´ s vr´atnikmi v hoteli, aby ho zobudili. Ked’ sa zobud´ıme, tak v´as zobud´ıme, no ked’ sa nezobud´ıme, tak hol dohodnut’ v´as nezobud´ıme. ´ V cˇ om je podstata anekdoty, ktor´a u Rusov ihned’ vyvol´a ch´apavy´ usmev? Vr´atnici odmietli byt’ vr´atnikmi. Mali inu´ predstavu o svojom profesion´alnom poslan´ı. Kaˇsl’at’ na Nemca!, mysleli si vr´atnici. My ho nepotrebujeme. Nech ho para tlaˇc´ı! Vr´atnici predviedli svoj l’udsky´ rozmer. Rus urazene vn´ıma s´am seba ako funkciu. Chce, aby ho vn´ımali integr´alne. To si treba drˇzat’ v hlave. Ale cˇ o z toho, ked’ neviete, cˇ i v´as zobudia, alebo nie? Od Rusa cˇ akajte vˇsetko. Okrem in´eho aj otvoreny´ priestor na zriedkavu´ neziˇstnost’. Po druh´e, vr´atnici sa vyhli osobnej zodpovednosti pre pr´ıpad, zˇ e by sa nezobudili. Navyˇse sa predviedli ako doleˇz´ı t´ı l’udia, od ktorych ´ nieˇco z´avis´ı. Pokazili Nemcovi moment´alne zˇ ivotn´e pohodlie a teˇsilo ich, zˇ e sa mu mohli vysmiat’. (. . .)
Viktor Jerofejev: Encyklop´edia ruskej duˇse
7
• 116 Rusko je pekn´e pr´ave preto, zˇ e je nepredv´ıdatel’n´e. • 118 ´ N´adej, zˇ e komun´alne byty prestanu´ existovat’, je (. . .) naivn´a. Komun´alny byt je ako svetlo nezhas´ınajuceho Mesiaca – ´ je to norma ruskej mentality. Je to model nutenejpospolitosti. Zasvinen´e vchody a podbr´ania, nevyˇcisten´e, sˇ pinav´e ako smetisk´a, jaskynn´ı l’udia su´ metafyzick´ı. Kuchynsky´ riad kaˇzdy´ pes in´a ves, poohyban´ e lyˇzice a vidliˇcky podliehaju´ len ´ ´ Boˇziemu sudu. Degraduju´ predstavu o cˇ loveku, ked’ to vid´ısˇ , nevyhnutne pomyˇ ´ sl’aˇs na emigr´aciu, spoloˇcn´e byvanie ´ pripom´ına peklo. • 123 O Rusku nik nenaˇsiel spr´avne slov´a. Jedni sa biju´ do p´rs a prisahaju´ mu l´asku a vernost’. Never ich pr´ısah´am. Druh´ı ˇ u´ Nemcov, obliekli si nemeck´e sˇ aty a vel’a si o sebe myslia – pravdaˇze, su´ to bastardi, no asponˇ su´ jasn´ı. napodobnuj ´ zitok. Moˇzno k nim nieˇco aj prenikne, no su´ hluch´ı. Rusko – A t´ıto tu sa tv´aria, zˇ e l’´ubia, no robia to pre svoj vlastny´ uˇ ´ to je krochkanie. Ak nekrochk´asˇ , nem´asˇ tu cˇ o robit’. Chod’ medzi inteligenciu a vymyˇ ´ sl’aj teorie. • 132 Pam¨at´asˇ sa, ako sme v det sˇ tve mazali sane hnojom, aby sa lepˇsie sˇ mykali? Ked’ sa hovno minie, Rusko skonˇc´ı. ´ • 144 Nechod´ım kaˇzdy´ denˇ do pr´ace. Nef´aram do bane, nehladujem. Niekol’ko mesiacov v roku zˇ ijem v zahraniˇc´ı Taliansko, ´ ´ celebrity druhej triedy. Keby to nebolo, zavyjal Nemecko, Francuzsko, USA. M´am soci´alny sˇ tatut ´ by som. Roztrhlo by ma. Ja prakticky neˇzijem zˇ ivotom ruskej chamrade. Nem´am na plnohodnotny´ rusky´ zˇ ivot. Nie som cudzinec vo ˆ zu dovolit’ milovat’ tuto ´ krajinu svojej krajine, no nie som ani jej uˇsliapnuty´ obˇcan. Som z tych ´ happy few, ktor´ı si moˇ zvl´asˇ tnou l´askou. • 157 ´ m´a pozoruhodnu´ zvl´asˇ tnost’: m´a kr´atku pam¨at’. Vedomosti sa nev´rsˇ ia. Zlievaju´ sa ako pomyje. (. . .) Rusk´a kultura ˇ ceva, zarehocu´ sa, povedia vtip, ´ pofajˇcia si, spomenu´ Tutˇ Rusk´e myslenie su´ stopy v piesku. Rusi sa vyrozpr´avaju, ponad´avaju´ na reˇzim, poh´adaju´ sa, zatancuju´ si, vybozk´avaju´ sa, pobiju´ a napokon skonˇcia v hroboch ako kosti. ˇ ceva. Pr´ıde d’alˇsia gener´acia a op¨at’ sa vˇsetko zaˇcne od nuly. Op¨at’ si pofajˇcia, op¨at’ spomenu´ Tutˇ • 158 ´ ´ st’ame do seba jed z´amena Nikam sme sa neposunuli v naˇsich uvah´ ach, moˇzno najm¨a preto, lebo tak ako predtym ´ vpuˇ my. • 163 ´ Rusky´ vzt’ah k slovu zomlel historicky´ mlynˇcek. Z tak´eho mlet´eho m¨asa utl’apk´ate akukol’vek faˇs´ırku. • 163 Ja never´ım ani jedn´emu rusk´emu slovu: ani ofici´alnemu, ani tlaˇcen´emu, ani opoziˇcn´emu, ani nez´avisl´emu, ani kaˇzdo´ ´ denn´emu – kaˇzd´e slovo v sebe obsahuje uskok, hrozbu, n´asilie, riziko pre zˇ ivot. Pravdaˇze, pouˇcila ma trpk´a skusenost’, no nevdojak sa podd´avam slovu, pretoˇze tuˇ ´ zim po n´adeji ako kaˇzdy´ Rus. ˆ V takejto nepr´ıjemnej situ´acii, so zap´alenymi nervovymi zakonˇceniami si objavujem pre seba subjekt´ıvne doveryhod´ ´ ´ sam ho metodou ´ ´ cenia z vyluˇ ´ cenia: preh´anam ˇ n´e slovo, ktor´e sa cˇ asom stane autoritat´ıvnym. Hl’ad´am a skuˇ vyluˇ ho ´ medenymi rurkami, vyv´aram ho vo vriacej vode, overujem si jeho zak´azanost’ a dovolenost’, porovn´avam ho s pria´ tel’mi, preˇskrt´avam ho a kriesim. Alebo zabudnem na vˇsetko a jednoducho sa zal’´ubim do slova a ver´ım mu na slovo. • 164 Ak milovat’, tak bezhlavo, inak to nie je po rusky. • 166 Zlikvidovali sme rodinu, Boha, trad´ıcie. Ned´a sa povedat’, zˇ e bolo vel’a cˇ o likvidovat’. Rusky´ Boh sa kyval ako zub ´ a bol’ˇsevici ho vytrhli jedinym ´ trhnut´ım. • 169 (. . .) Sila Z´apadu je v neˇstandardnych rozhodnutiach. Rus sa v podstate prid´rzˇ a t’aˇzkop´adneho rozvoja. Akosi si ´ nepam¨at´am, zˇ e by Rus v poslednom cˇ ase vymyslel cˇ osi uˇzitoˇcn´e pre l’ud´ı. Napr´ıklad praktickejˇsie cedidlo alebo novy´ typ bicykla. Niˇc mu neprich´adza na um. ´ je akrobaticky´ pruˇzn´a. Europa
Viktor Jerofejev: Encyklop´edia ruskej duˇse
8
• 172 ´ ´ Piˇst’anie dievˇcat sa rod´ı zo zl’aknutia prech´adzajuceho do rozkoˇse, a z rozkoˇse prech´adzajucej do zl’aknutia – to je ´ zby. Piˇst’an´ım l´akaju, ´ piˇst’an´ım odstraˇsuju. ´ prvopoˇciatoˇcn´a ambivalentnost’ ruskej tuˇ • 175 Vychod a Z´apad sa stretli v Rusku. ´ • 204 ´ zbu dorazit’ ho. Rusi su´ l’´utostiv´ı, no nepoznaju´ sucit. ´ Mrz´ak vyvol´ava u Rusov k´rcˇ smiechu, zlost’ a tuˇ Jednonoh´eho ˇ ml´atia jeho vlastnou barlou. Beznoh´eho topia v ml´ake. Hrbat´eho vystieraju´ kopancom. Skul’av´ emu s chripotom vyraˆ ˇ radi sˇ tvu´ psov. No obˇcas, ked’ v z´ahradk´ach zia posledn´e oko. Tehotn´a zˇ ena je tieˇz svoj´ım sposobom mrz´ak. Na nu pred domami kvitnu´ astry, Rusi skladaju´ o mrz´akoch prekr´asne piesne.
Stano Krajˇci, 26.–28. 8. 2011
typeset by LATEX
