TD 10/2014
Číslo: 10/XXV
Vyšlo: 14. mája 2014
1
0,30 €
Hotel Lomnica zmenil majiteľa TATRANSKÁ LOMNICA – Roky chátrajúci Hotel Lomnica zmenil majiteľa. „Zmluva je podpísaná. Čaká sa na zápis do katastra,“ potvrdil nám začiatkom mája architekt Pavol Franko. Nový vlastník, ktorý si svoje meno zatiaľ neželá zverejniť, by sa chcel najprv pustiť do prestavby historickej časti objektu, ktorý doplní aj moderná prístavba.
Rekonštrukciu jednej z prvých stavieb v Tatranskej Lomnici plánovala Unipharma dokončiť už v decembri 2005. Hoci do projektov i prác vrazila milióny vtedajších korún, napokon rezignovala a hotel ponúkla na predaj. Záujemcov však zakaždým odradila vysoká cena. Nový majiteľ sa našiel až teraz. Foto: pet
Chystajú sa nadviazať spoluprácu medzi štyrmi okresmi HORNÝ SMOKOVEC – Vyše štyridsať subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu sa zúčastnilo nultého ročníka miniveľtrhu a konferencie Expo Tatry, ktorý sa uskutočnil predvčerom v Grand Hoteli Bellevue v Hornom Smokovci. Pozvaní boli všetci z okresov Poprad, Kežmarok, Levoča a Stará Ľubovňa, ktoré boli zapojené do projektu Klaster turizmu Tatranského regiónu. „Cieľom bolo nadviazať spoluprácu medzi všetkými aktérmi cestovného ruchu v týchto okresoch. Uvedomujeme si, že turisti sú dnes mobilní a chcú vidieť čo najviac zaujímavostí a realizovať množstvo aktivít,“ vysvetľuje zámer Martin Janoško, výkonný riaditeľ Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska, v ktorej gescii sa projekt realizoval. Začalo sa s ním v auguste v roku 2010 a ukončený bude v tomto roku v auguste. Hoci propagačné materiály predstavujú iba časť projektových aktivít, podarilo sa zrealizovať veľa zaujímavých materiálov. Je medzi nimi mapa tatranského regiónu, DVD promo film a rôzne produktové publikácie, ktoré vyšli v náklade 50-tisíc kusov. Samostatne sú predstavené napríklad Najlepšie výlety s deťmi, Netradičné zážit-
ky, Bezbariérová turistika, AdreFoto: túry, ija nalínové zážitky, Najkrajšie Najlepšia lyžovačka, Najlepšie túry, Architektúra, Kúpanie a wellness, Cykloturistika či Sakrálne pamiatky. „V propagačných materiáloch sme chceli ukázať, že Tatry, ale aj širší región sa neoplatí vidieť len v lete a v zime, ale majú čaro aj na jar či v jeseni. Štyri ročné obdobia mapujeme fotografiami i výberom aktivít na celý rok,“ približuje Roman Krajčovič, zhotoviteľ materiálov. Okrem toho by mali vzniknúť partnerské zmluvy medzi Centrom turizmu PSK v Dolnom Smokovci a štyrmi oblastnými organizáciami cestovného ruchu pôsobiacimi na území spomínaných štyroch okresov. „Zmluvy by mali byť podkladom pre spoluprácu či už pri získavaní financií z projektov Európskej únie alebo (pokračovanie na str. 2)
O tom, že spoločnosť Unipharma, ktorá hotel kúpila ešte v roku 2003, konečne našla kupca, sa šuškalo dávnejšie. Jej vedenie už predvlani pamiatkarom i mestu oznámilo, že má seriózneho záujemcu, jeho meno však tajili. Prezradili iba to, že predaj je v záverečnej fáze a nový vlastník by mal byť známy do dvoch mesiacov. Odvtedy však prešiel takmer rok a pol a na liste vlastníctva sa nič nezmenilo. Až teraz, koncom apríla sa farmaceutickej spoločnosti konečne podarilo rozpadávajúcej sa národnej kultúrnej pamiatky nadobro zbaviť. „Zámerom budúceho investora je v prvom rade prinavrátiť hotelu jeho historickú hodnotu. Uvažuje sa v tomto duchu aj o zriadení napríklad obrazovej galérie. Hotel bude doplnený o prístavbu novej časti, ktorá doplní historickú budovu o wellness, kongresové priestory a rozšíri ubytovacie kapacity,“ prezradil plány nového vlastníka architekt. V historickom objekte, ktorý vyrástol v rokoch 1892 – 1894 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho, by mali byť ubytovacie kapacity, verejné i galerijné
priestory, reštaurácia i kaviareň. Pôvodný projekt podľa Franka uvažoval s podstatne väčšou zastavanou plochou. „Snažíme sa optimalizovať navrhované priestory tak, aby sme historickej časti vrátili jeho pôvodnú funkciu. Prístavba iba vhodne doplní pôvodnú funkciu hotela,“ priblížil zámery architekt. Nového majiteľa od kúpy hotela neodradil ani jeho žalostný stav. „Naopak, boli sme veľmi milo prekvapení, že sa tu urobil kopec práce, ktorá je náročná najmä z časového hľadiska, či už odpratávanie sutiny, vyčistenie objektu, historický prieskum... Sme presvedčení, že týmto historickým priestorom je potrebné vrátiť ich pôvodnú funkciu a znova ich sprístupniť verejnosti,“ dodal Franko. Po dokončení rekonštrukcie by mal mať hotel približne 140 lôžok. „Časť z nich bude v historickom objekte, kde využijeme jedno podlažie plus podkrovie. Tu by malo byť lukratívnejšie, luxusnejšie ubytovanie a v novo pristavenom objekte budú klasické dvojposteľové izby, prípadne rodinné izby, teda to, čo si vyžaduje súčasný štandard (pokračovanie na str. 2)
Areál jazierka v Tatranskej Lomnici v týchto dňoch prechádza radikálnou rekultiváciou. Začalo sa s čistením dna vodnej plochy, kosením i úpravou okolia a v najbližších týždňoch sa plánuje výstavba nového objektu, ktorý bude slúžiť ako zázemie pre celý areál. Viac sa dočítate na str. 3.
2
TD 10/2014
VIDELI SME u Takmer 160-tisíc hostí tridsiatich národností sa ubytovalo v Grand Hoteli Kempinski High Tatras za päť rokov odkedy ho 1. mája 2009 oficiálne otvorili. Najluxusnejší hotel v našich veľhorách získal za ten čas viaceré významné domáce aj zahraničné ocenenia. Zaradený bol medzi 100 TOP hotelov na svete v rámci hodnotenia Geo Saison 2013. Dokonca ako energeticky výnimočná budova získal ocenenie Building Efficiency Award 2013. u V pravidelnom dvojročnom intervale sa zmenil vo vedení Národnej asociácie horských vodcov Slovenska jej predseda. Na čele Róberta Gálfyho vystriedal ďalší skúsený horský vodca Igor Trgiňa. u Biele srdce je ocenenie zdravotných sestier za ich obetavú prácu pri starostlivosti o pacientov. Aj tento rok sa tejto morálnej pocty dostane siedmim z tých, ktoré pracujú v tatranských zdravotníckych zariadeniach, a to počas odborného seminára Tatry sestrám, ktorý sa uskutoční tento piatok v kinosále Šrobárovho ústavu v Dolnom Smokovci. u Deň víťazstva nad fašizmom sme si pripomenuli 7. mája predpoludním pri pamätníku pod Grandhotelom Starý Smokovec. Položením kvetov a minútou ticha sme si zaspomínali na 69. výročie od momentu, keď utíchli rinčiace zbrane druhej svetovej vojny. u Preteky Reebok Spartan Race sa na Slovensku organizujú už štvrtý rok, ale po prvý raz sa ich zúčastnil aj úspešný olympionik zo Soči, Tatranec Adam Žampa spolu so svojim bratom Andreasom. u Na trati Studený Potok – Tatranská Lomnica bude ešte zajtra výluka medzi 8.20 a 13.30 hodinou. Pravidelnú údržbu v rovnakom čase budú železnice robiť aj na trase Tatranských elektrických železníc v úseku Starý Smokovec – Vyšné Hágy. Pasažieri môžu využiť náhradnú autobusovú dopravu, ktorá pôjde podľa platného grafikonu. u Budúci rok budeme na Slovensku na prelome mesiacov január a február hostiť športovcov Svetovej zimnej univerziády, ktorej hlavným usporiadateľom je síce Grenada, ktorá však nemá podmienky na zabezpečenie regulárnych súťaží v klasickom lyžovaní a biatlone. Slovenská asociácia univerzitného športu podala kolegom zo Španielska pomocnú ruku a súťaže v klasickom lyžovaní sa uskutočnia na Štrbskom Plese a biatlon v Osrblí. (ija)
POČULI SME
Spravodajstvo
Protestovali proti ďalšej výstavbe v národnom parku STARÝ SMOKOVEC/SKALNATÉ PLESO – Nenechajme si zastavať Tatry! S takýmito transparentmi vyrazili zo Starého Smokovca na Skalnaté pleso účastníci protestného pochodu, ktorým sa nepáčia aktivity developerov v národnom parku. Tlak im dvihol najmä plán investorov spojiť Hrebienok a Skalnaté pleso lanovkou. Hoci podľa ohlasov na sociálnej sieti sa ich na prvého mája do Tatier chystalo vyše tristo, nakoniec ich prišla iba desatina. Cestou ich však podporili ďalší turisti. „Zišli sme sa tu ako ľudia, ktorí milujú Tatry a záleží nám na nich. Myslím si, že pomaličky čím ďalej tým viac sa začínajú podobať na niečo ako lunapark. Tým, že sa dávajú do popredia hlavne vleky a lanovky, zabúda sa na ostatné možnosti. Práve jedinečnosť, tradičné veci, ako napríklad vysokohorské chaty s tradíciou nosenia, ktoré je výnimočné, by sa mali zachovať, týmto by sa mali Tatry dávať do popredia,“ uviedla organizátorka protestu Mária Sendecká. Aktivity developerov označila za neúnosné a podľa nej pripravujú
TANAP o štatút národného parku. „Myslím si, že by bola veľká škoda, keby TANAP o tento štatút prišiel,“ dodala Popradčanka. „Národný park je definovaný ako miesto, kde by mala byť ochrana prírody nadradená všetkým ostatným činnostiam, avšak v 21. storočí sme svedkami rôznych ľudských aktivít, ktoré prírodu devastujú a ničia,“ konštatovala Sendecká. Priznala, že posledným impulzom, ktorý ich dvihol zo stoličiek, bola ohlásená výstavba lanovky medzi Hrebienkom a Skalnatým plesom. „Keď sa človek dočítal, že
niekoho vôbec napadlo niečo také urobiť, tak to už viacej ľudí zarazilo. Preto som sa rozhodla zorganizovať obyčajných ľudí, turistov, horolezcov, každého, kto Tatry pozná a má ich rád, aby svoj názor konečne dali najavo aj takto,“ dodáva Sendecká. Protest má byť podľa nej len prvým krokom, šíriť svoje myšlienky plánujú aj cez ďalšie akcie. Lanovku považujú za zbytočnú investíciu: To, akým smerom sa TANAP uberá, sa nepáči ani ďalšiemu organizátorovi protestu Vlastimilovi Papežovi. Rodák z Moravy žije pod Tatrami od svojich 15 rokov. „Som tu preto, lebo chcem mať čisté svedomie, chcem sa svojim deťom, svojim vnukom pozrieť do očí a povedať, že ja som nesedel iba pri pive a nefrflal, ale snažil som sa dať impulz a priviesť ostatných k tomu, aby sa nad tým, (pokračovanie na str. 11)
Hotel Lomnica zmenil majiteľa (dokončenie zo str. 1) a klienti,“ konkretizoval architekt. Kým architektonický štýl pôvodného objektu chcú zachovať, prístavba bude odrážať súčasnú dobu. „Čo sa týka prístavby, tam sme sa zatiaľ s pamiatkarmi zhodli na koncepcii architektúry, čo sa nestáva veľmi často. Cieľom je, aby vznikla moderná prístav-
ba ako kontrast k historickej časti a tým pádom ešte viac podporíme význam pôvodnej národnej kultúrnej pamiatky,“ zdôraznil Franko, ktorého architektonický ateliér stojí aj za rekonštrukciou ďalších stavieb v Tatrách. Medzi nimi je napríklad Grand Hotel Kempinski High Tatras na Štrbskom Plese, Sliezsky dom,
vily Coop Jednota či Lavína. Do prestavby chátrajúceho hotela by sa investor chcel pustiť ešte tento rok. „Budeme sa snažiť, aby niekedy koncom leta bolo možné začať s rekonštrukciou historickej časti,“ vyjadril sa Franko. Podľa jeho odhadov už o dva roky by vynovený hotel mohol privítať prvých hostí. (pet)
Chystajú sa nadviazať spoluprácu medzi štyrmi okresmi
Toto je jeden z materiálov, ktoré KOCR vydala v rámci projektu Klaster turizmu Tatranského regiónu. Budú dostupné v informačných kanceláriách a na propagáciu regiónu. Texty sú okrem slovenčiny preložené aj do ruštiny, poľštiny a angličtiny a ich distribúcia je bezplatná.
(dokončenie zo str. 1) pri tvorbe strategických dokumentov. Na jednom takom sa už pracuje. Je ňou stratégia rozvoja cestovného ruchu Tatranského regiónu, ktorú by sme chceli predstaviť do konca augusta. Tento región má veľký potenciál a zasluhuje si mať takýto dokument,“ zhodnotil Janoško. Stratégia by mala byť zverejnená na webovej stránke Prešovského samosprávneho kraja i na novom portáli Naše Tatry, ktorý bol vytvorený pre potreby tohto klástra. V rámci konferencie predstavili svoju prácu aj štyri oblastné organizácie cestovného ruchu, ktoré vznikli na podporu aktivít v tejto sfére a opäť rezonovala rozdrobenosť a prípadné spájanie sa. „Na tak malom území ako sa nachádzame, je nezmysel hovoriť o konkurencii. Musím hovoriť o partnerstve a spolupráci, kde
komunikuje súkromná a verejná sféra, ktoré spoločnými silami posunú cestovný ruch dopredu. Našim cieľom je, aby sme sa tam, kde sa to dá, postupne spájali. Problém v cestovnom ruchu nie je len u nás, ale aj vo svete, kedy ponuka ubytovacích kapacít prevyšuje dopyt. Musíme zabojovať a vtiahnuť turistu zo zahraničia na Slovensko a v rámci Slovenska do Tatier. Potrebné je ponúknuť taký produkt, aby návštevníci prišli práve k nám,“ konštatoval Štefan Bieľak, podpredseda PSK a dodal: „ V budúcnosti je nevyhnutné, že ak nebudeme hovoriť o jednej organizácii, tak minimálne o spolupráci. Už dnes to vidieť na dvoch oblastných organizáciách, ktoré majú spoločné produkty. Je zbytočné, aby sme na tak malom území vynakladali zbytočné finančné prostriedky na rovnaké aktivity.“ (ija)
Spravodajstvo
TD 10/2014
3
Jazierko v Tatranskej Lomnici opäť ožíva TATRANSKÁ LOMNICA – Dno vodnej plochy jazierka sa po skoro dvoch rokoch dočkalo vyčistenia. V uplynulých dňoch bolo zbavené nečistôt a nánosov a opravený je aj vrchný priepust. Nie je to jediná zmena v tejto tradičnej oddychovej zóne Lomničanov. Areál Minigolf jazierko Tatranská Lomnica by už do začatia letnej sezóny mal ponúkať služby, na ktoré sme boli zvyknutí v minulosti, ale plánované sú aj novinky. Na ostatnom mestskom zastupiteľstve poslanci odklepli terajšiemu nájomníkovi prenájom z pôvodných štyroch rokov na dvanásť. Dôvodom bol fakt, že tieto priestory si vyžadujú kompletnú rekonštrukciu. „Predpokladané investície sú na úrovni 60-tisíc eur. V týchto dňoch nás čaká ešte skultivovanie prostredia, oprava plotov a kosenie. V priebehu dvoch týždňov plánujeme asanovať pôvodný objekt a takmer súčasne vyliať deku pod nový, ktorý by mal mať rozlohu 10 krát 14 metrov. Objekt bude slúžiť na reštauračnú činnosť, ktorá tu doposiaľ chýbala, kde by sa mali taktiež odohrávať aj nejaké koncerty a spoločenské akcie,“ prezradil plánované práce nájomca Milan Štefánik a dodáva: „Súčasne prebehne výstavba lanového parku pre deti, na jazierku chceme spus-
Takto vyzerá areál jazierka dnes. tiť lodičky s vlastným rybolovom. Odchytený úlovok odnesiete kuchárovi, ktorý vám ho v špeciálnom grile pripraví. Gastronómia má byť primeraná prostrediu.“ Okrem lodičiek, lanových parkov a kladiek pre deti by sme sa mali dočkať aj požičovne korčúľ. Vstup bude, samozrejme, zdarma, platiť sa budú len vedľajšie aktivity. Znovuzrodenia by sa malo dočkať aj atraktívne pódium nad hladinou. Samostatný altánok by mal slúžiť ľuďom, ktorí si budú chcieť urobiť piknik svojpomocne, ale ak bude záujem, takúto udalosť prichystá aj tunajší personál. „Celý areál bude počas dňa k dispozícii rodinám s deťmi a večere sú predurčené posedeniam pri hudbe a s hud-
Foto: ija bou,“ dopĺňa Štefánik. Otvorené by malo byť počas celej sezóny a dokonca v piatky a soboty, by sa tu vraj malo dať najesť takmer nonstop. Vodná plocha bola v posledných rokoch, odkedy nad ňou vyrástlo parkovisko Buková hora, pravidelne zanášaná pieskom a zeminou, opravený priepust by však už takýmto udalostiam mal zabrániť. „Priepust je vyčistený a opravený, ešte potrebuje určité úpravy, ale už nie je v havarijnom stave a nebude brániť plánovaným aktivitám,“ dodal nájomca na záver. Podľa zmluvy medzi nájomcom a radnicou by po uplynutí nájmu vybudovaný objekt mal byť prevedený do majetku mesta. (ija)
Ukončí prototyp staničky návštevy medveďa? VYSOKÉ TATRY – Od začiatku apríla sa opäť rozbehli medvedie neželané návštevy pri obydliach ľudí v intraviláne mesta. S pribúdajúcimi dňami sa zvyšoval aj ich počet. Tak, ako posledné roky, aj teraz sú tieto strety monitorované mestskou políciou, ktorej ich nahlasujú obyvatelia. „Doteraz občania zaznamenali pohyb medveďa od Nového Smokovca po Tatranské Matliare.
V posledne menovanej časti mesta dokonca nechýbalo veľa a došlo by k priamemu stretu človeka
Takto by mala vyzerať stanička, ktorá bude uzatvárateľná a mala by zabrániť medvedím návštevám v kontajneroch.
s touto šelmou. Väčšinou bola videná medvedica s dvoma mladými. Oproti minulému roku je to nárast zhruba o dvadsať percent, keďže niektoré lokality sú navštevované medveďom denne,“ sumarizoval Miroslav Kolodzej, náčelník Mestskej polície Vysoké Tatry. Je to aj o materiálnych škodách: Okrem obávaných stretov ľudí a hnedých chlpáčov však po nich ostávajú aj viditeľné škody. Od začiatku roka si to odniesli už štyri rozbité kontajnery, každý z nich stojí okolo tristo eur. „Medvede nám ročne zničia okolo dvanásť až pätnásť kontajnerov, vyjde nás to zhruba na 4,5-tisíc eur. Peniaze, ktoré dostávame z recyklačného fondu dávame na kontajneri, hoci nám treba robiť staničky,“ hovorí Zoltán Berger, konateľ spoločnosti VPS Vysoké Tatry a dodáva: „Najčastejšie sa medvede zjavujú pri bytových domoch Zdravie I. a Zdravie II. (pokračovanie na str. 12)
14 DNÍ PRIMÁTORA Včera v Novom Smokovci zasadalo Valné zhromaždenie Asociácie horských sídel Slovenska (AHSS). „Aktívnejšie sme vstupovali do diania najmä v oblasti zákonov, predovšetkým stavebného, ale i problematiky spolužitia so šelmami, či už išlo o medvede, vlky alebo diviaky, ktoré spôsobujú na poľnohospodárskych plochách, hlavne v horských sídlach, veľké škody. Ministerstvu pôdohospodárstva, ale aj životného prostredia sme navrhli aktívnu účasť pri riešení a príprave podkladov v komisii, ktorá by sa vytvorila na riešenie tohto problému. Takisto rezonuje otázka daní, ktorá trápi predovšetkým vymierajúce horské sídla, v poslednom období sa tiež veľa hovorí o vytváraní tzv. lazníckych centier. Hlavne lazy, ktoré sú v oblasti stredného Slovenska, majú závažné problémy. Mladí odchádzajú za prácou a bývaním do lepších podmienok, starí ľudia, ktorí tam ostávajú, doslova živoria. Už sme listom oslovili jednotlivé samosprávne kraje s myšlienkou spolupráce a niektoré nám už aj odpovedali,“ zhrnul aktivity AHSS, ktorá momentálne združuje 120 miest a obcí, jej predseda, primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš. Ako dodal, požiadavku na vytvorenie centier pomoci v lazníckom osídlení v horských oblastiach sa chystajú predniesť aj na sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Medzi prioritami AHSS na ďalšie obdobie ostáva aj doriešenie zdaňovania tzv. víkendových bytov či chalúp, ako i zvyšovanie členskej základne. Pred dvoma týždňami zasadalo na Štrbskom Plese Predstavenstvo oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT). „Hlavným bodom rokovania bola problematika regionálnej zľavovej karty TATRY Card. Síce nám ešte ostáva doriešiť nejaké otázky technického charakteru, ale napriek tomu si myslím, že sme dosť pokročili,“ konštatoval po rokovaní primátor Mokoš, ktorý je zároveň aj predsedom Predstavenstva OOCR RVT. Ako dodal, pozvanie naň dostali aj zástupcovia Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry, vrátane novej predsedníčky jeho predstavenstva Daniely Kordovej. Do leta vstupuje TATRY Card s viacerými novinkami, tou najpodstatnejšou je, že jej držiteľom sa môže stať každý, kto sa v regióne ubytuje už na jednu noc. „Diskutovalo sa tiež o tom, či bude zadarmo alebo za nejaký poplatok. Pre členov OOCR RVT by mala byť grátis, a pre ostatné subjekty bude poplatok pravdepodobne vo výške jedného eura,“ konkretizoval Mokoš. (pet)
4
TD 10/2014
Spravodajstvo
Do práce na bicykli aj v Tatrách STARÝ SMOKOVEC – Mesto Vysoké Tatry patrí medzi tridsať miest a obcí na Slovensku, ktoré sa zapojili do celonárodného projektu Do práce na bicykli vyhláseného ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. „Cieľom súťaže je motivovať ľudí, aby čo najviac využívali bicykel ako každodennú formu dopravy. Môžu tak prispieť k zníženiu negatívnych dopadov automobilovej dopravy v svojich mestách a zároveň zlepšiť svoje zdravie. Prispejú k ochrane životného prostredia, ale aj ušetria nemalé finančné prostriedky. Navyše sa môžu pri svojich každodenných cestách aktívne stretávať so svojimi známymi,“ povedal národný cyklokoordinátor Peter Klučka. Do súťaže prebiehajúcej v mesiaci máj sa môžu prihlásiť dvoj až štvorčlenné tímy. Podmienkou je čo najviac najazdených kilometrov z domu do práce a späť. „Každý deň sa robí podrobná štatistika,
ktorú je po týždňoch potrebné odoslať na adresu koordinátora. Okrem pracovných dní sa započítava aj víkend, ak musel zamestnanec ísť do práce,“ konkretizuje pravidlá kontaktná osoba Michal Ovšonka z Mestského úradu v Starom Smokovci, z ktorého sa do projektu prihlásilo štvorčlenné družstvo na čele s primátorom mesta Vysoké Tatry Jánom Mokošom. Nechýba v ňom ani zástupkyňa nežného pohlavia Eva Puškárová a ďalšími členmi sú Emil Nemešány a už spomínaný Michal Ovšonka. „Bicykel patrí k tradičným dopravným prostriedkom v Tatrách. Máme tu veľa cyklistických trás a ďalšie skvalitňovanie služieb v tejto oblasti cestovného ruchu plánujeme
Tatranský cyklistický tím sa zapojil do celonárodného projektu Do práce na bicykli. Jazdia v dresoch mesta Vysoké Tatry. Foto: ija aj v najbližšej dobe. Bicyklujú tu nielen mnohí domáci obyvatelia, ale množstvo ľudí využíva značené cyklotrasy aj z podhoria, preto sme považovali za samozrejmosť, že sa do takejto iniciatívy zapojíme aktívne,“ vysvetlil primátor mesta
účasť tatranskej samosprávy na projekte. Po ukončení projektu budú vyhlasované tímy i jednotlivci, ktorým sa počas tohto mesiaca podarilo zdolať čo najviac kilometrov. (ija)
Verejná rozprava o problémoch, ktoré trápia Lomničanov TATRANSKÁ LOMNICA – Zhruba päťdesiat obyvateľov Tatranskej Lomnice prišlo na verejné zhromaždenie zvolané tamojšími poslancami koncom apríla. Predsedníčka Mestského výboru Iveta Bohušová ich privítala a požiadala, aby sa pýtali na všetko, čo ich zaujíma a čo sa chcú dozvedieť, a tak sa vyhli zbytočnému šíreniu správ, ktoré majú, napokon, od skutočnosti ďaleko. Ľudí trápil zlý stav kanalizácie a poklopov, ktoré neraz chýbajú a MUDr. Slovinská sa pýtala aj na to, kto ich má v správe. „Kanalizácia je v správe Podtatranskej vodárenskej spoločnosti. Obdobný problém sme riešili aj v Tatranskej Kotline, kde sme už mali obhliadku a poškodené poklopy budú opravené. Takto budeme postupovať aj v tejto časti mesta,“ povedal Peter Novák, vedúci oddelenia územného plánovania, výstavby, životného prostredia a dopravy mesta Vysoké Tatry. Sťažnosti boli aj na neprispôsobivých občanov prehrabávajúcich sa v odpadkových košoch, ktorých sa v Tatrách objavuje stále viac. „Dokonca si už zvykli aj žobrať pri dverách do potravín. Nie je to dobrá vizitka pred návštevníkmi, dokonca sa už stalo, že atakovali aj malé deti,“ doplnil poslanec Dalibor Piovarči. „Žobranie nie je trestné a ani ich nemôžeme vykázať z Tatier, majú právo na voľný pohyb ako my. Ak je už však problém, treba nás ihneď zavolať. Chodia sem aj preto, že v kontajneroch nachádzajú oblečenie, dokonca ich poniektorí obyvatelia zvyknú volať, aby si prišli zobrať veci,“ vysvetlil Jozef Štefaňák, zástupca náčelníka Mestskej polície Vysoké Tatry. Do minulosti sa vrátil Juraj Zverko, podľa ktorého tento problém nebol v čase, keď fungoval žetónový systém zberu odpadkov a kontajnery boli v Tatrách pozamykané. Chcel však vedieť aj viac podrobností o separovanom zbere, ale najmä ho zaujímalo stanovisko primátora mesta Vysoké Tatry k plánom lanovky z Hrebienka na Skalnaté pleso. „Narážate zrejme na to, čo bolo publikované v novinách Korzár. Bo-
hužiaľ, nebolo to interpretované tak, ako som to v skutočnosti povedal,“ hovorí Ján Mokoš a dodáva: „Podmienky na podnikanie nechceme vytvárať len veľkým, ale aj stredným a malým podnikateľom. Na zasadnutí Predstavenstva oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry som vystúpil, aby sa utlmili ďalšie investície na Štrbskom Plese i v Tatranskej Lomnici v prospech Starého Smokovca, kde sú nefunkčné zjazdovky a v zimných mesiacoch tu podnikatelia doslova živoria. Chceme vrátiť život na Hrebienok spojazdnením vlekov a všetkých služieb, na ktoré tam ľudia boli zvyknutí. Preto som povedal, že nechcem, aby sa pred investorom úplne zabuchli dvere, ale nech sa ešte o tejto problematike rokuje.“ Stop dali poslanci na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva lanovke, ktorá mala prepojiť tieto dve strediská. „Presiahlo to už viac ako hranice mesta či regiónu. Obracali sa na nás ľudia z celého Slovenska, aby sme niečo také nepripustili. A musím povedať, že za vyše tri roky bolo viacero požiadaviek, ktoré sme ďalej ani nepustili, len sa o tom toľko nehovorilo ako o spomínanej lanovke,“ doplnila poslankyňa Bohušová. Mária Salusová zasa poukázala na to, že ak sa neraz začne niečo robiť, nedotiahnu sa práce do konca a už sa začína s ďalšími. Narážala na nedokončené parkovisko Buková hora či chodníky a cesty, ktoré k nemu vedú. Pridal sa Juraj Bobula: „Celá kanalizácia v Tatranskej Lomnici je zanesená. Sifón je zaplnený pieskom. Samospráva by mala zaviazať investora, aby dal do poriadku aj cestu, na ktorej si denne ničíme autá. Navyše, v posledných rokoch sa úplne prestalo hovoriť o únosnosti územia. Ak chceme, aby návštevníci niečo z návštevy u nás mali, mal by sa na to prihliadať.“ K smutnému vzhľadu chátrajúcich budov sa pýtala Lýdia Čurilová: „Neexistuje zákon, ktorý by prinútil majiteľov budov zrekonštruovať ich do určitej doby? Ak by tak neurobili, bu-
dovy by napríklad mohli prepadnúť v prospech samosprávy.“ Bohužiaľ, takýto postup nie je legislatívne ošetrený a samospráva môže maximálne majiteľa pokutovať, ak si nesplní povinnosť. „Vo Francúzsku je zákon, podľa ktorého, ak sa do určitej doby nepostaráte o rekonštrukciu fasády objektu, urobí tak samospráva a následne vymáha náklady s tým spojené od majiteľa súdnou cestou,“ zapojil sa do rozhovoru Patrik Kolesár z Tatranského okrášľovacieho spolku. „Obdobný problém je pri budove Janka Jesenského, objekt chátra, čochvíľa bude vyzerať ako Hotel Lomnica a majiteľ vedľa toho stavia niečo nové, navyše urobil zásahy do svahu, ktorý sa v minulosti zosúval. Nemôžete to nejako regulovať?,“ zaujímala sa Oľga Chudíková. „Za bezpečnosť zodpovedá projektant. Čo sa týka budovy Jesenský, je to kultúrna pamiatka a tým sa náklady na jej rekonštrukciu znásobujú. Tri roky sme tlačili na majiteľa, aby s ňou začal, no zatiaľ o tom neuvažuje. Urobili sa tam len nutné práce,“ konštatoval Novák. Obyvatelia nájomných bytov vzniesli požiadavku na to, aby popri ceste bol vybudovaný chodník, ktorý by spájal túto časť Tatranskej Lomnice so sídliskom. Nové bytovky oddeľuje prirodzene od ostatných potok, cez ktorý síce vedie mostík, ale je pomerne úzky a v zimných mesiacoch šmykľavý. Jarmila Kulangová požiadala VPS Vysoké Tatry, aby osadili na parkovisko pri Klenotách ešte jeden odpadkový kôš, keďže ten jestvujúci nepostačuje. Zaznela i otázka, či na ihrisku pod školou aj tento rok ostanú počas leta mantinely, za ktorými sa hromadí neporiadok. „Ihriská sú v správe spoločnosti Tatry Teplo. O to, aby ostali mantinely, nás požiadali tunajší chlapci, ktorí chceli ešte hrať hokej, bohužiaľ, počasie im neprialo. Mantinely sa spracú a ak je problém s neporiadkom, treba nám dať vedieť,“ uistil prítomných Ján Košík. (ija)
Tatranské spektrum
TD 10/2014
Slavomíra Očenášová-Štrbová: Pobudnúť s umelcami bol naozaj zážitok Dvadsaťdva výnimočných osobností sa stretlo na stránkach knihy Život, viera, umenie (Tranoscius 2013), ktorú jej autorka Slavomíra Očenášová-Štrbová nedávno predstavila aj v Novom Smokovci. Hoci vyšla iba koncom minulého roka, už po pár týždňoch aj za ňu literárna historička získala Európsku cenu pre spisovateľov a publicistov – Zlatú medailu Leva Tolstého a stala sa tak jej prvou laureátkou nežného pohlavia. Špičkoví slovenskí umelci sa s ňou v rozhovoroch podelili o svoje názory, postrehy, myšlienky i spomienky. „Pobudnúť s nimi bol naozaj zážitok. Vždy som sa domov vracala bohatšia nielen o poznanie diela, ktorému sa venujú a ktoré za nimi zostáva ako obrovská hodnota, ale bola som očarená aj ich osobným, súkromným svetom, ich obrovskou pokorou,“ vyznala sa spisovateľka. „Všetkých spája obrovská eruVýber umelcov, ktorých oslovila, nebol náhodný. „Všetko sú to dícia, nesmierna láska a vzťah ľudia, s ktorými mi bolo dopriate k tomu, čo robia a takisto aj viera. už predtým spolupracovať, alebo Nie nejaká povrchná, ale viera, sa pri niečom úžasnom stretnúť,“ ktorou žijú, ktorá vyviera z hĺbky prezradila autorka viacerých ich duše a je to práve ona, ktorú vmaľúvajú, vkomponúvajú do kníh o umení. Svoj nateraz posledný pro- svojej tvorby, či už sú to básnici, jekt nosila v hlave viac ako de- výtvarníci alebo muzikanti. Sú to saťročie a tak ešte stihla urobiť ľudia, ktorí v živote dosiahli veľmi rozhovory aj s takými osobnos- veľa, vo svojom „fachu“ boli úspešťami, akými boli básnici Milan ní, obišli svet, dostali za svoje diela Rúfus a Milan Kaus, spisovateľka významné ocenenia, ale aj napriek Hana Zelinová, akademický ma- tomu boli alebo sú úplne obyčajní, liar Igor Rumanský či hudobný normálni, nepotrebovali sa predo skladateľ a pedagóg Ivan Hru- mnou prezentovať niečím iným šovský, ktorí sa už vydania kni- alebo inakšie,“ ozrejmila literárna hy nedožili. O niečo neskôr sa historička. kresťanských princípov. Človek by Pri rozhovoroch s nimi nepresvojimi otázkami dostala „pod sa zaobišiel bez poézie, bez hudby, stávala žasnúť nad ich uvažovakožu“ ďalších špičkových slovesaj bez obrázkov. Ale práve umelných, výtvarných a hudobných ním a vnímaním sveta, nad tým, ci robia svet na zemi ľudskejším, ako im na srdci ležia otázky nároumelcov, medzi nimi i Romana príjemnejším, krehkejším, krajším Bergera, Ľubomíra Feldeka, Iva- da, ako poznajú históriu, ako ne- a pravdivejším,“ napísala v úvode obchádzajú „svetové“ problémy, na Kadlečíka, Dušana Kállaya, knihy. Svoj talent neprijali s ľahJanky Krivošovej, Juraja Sarvaša, ako hľadajú dobro pre budúcnosť kovernou ilúziou o úspechu, ale či s koľkou pokorou vytvárajú Fedora Bartka, Milana Stana, Vísa mu oddali a zveľaďujú ho. ťazoslava Kubičku, Jána Valacha, myšlienkové skvosty. „Títo umelci V rozhovoroch umelci spomíEleny Šarayovej, Jána Vladimíra neutekajú od problémov. Ich štet- najú aj na detstvo, rodinu, kraj, Michalka, Jaroslava Uhela, Igo- ce, perá, noty či dirigentské paličky v ktorom sa narodili a ktorý ich ra a Miroslava Bázlikovcov, Jána sú ich zbraňami, lebo umelci, ktorí formoval, hovoria o viere, ktoSoloviča či Petra Ďuríka, ktorý sa stretli v tejto knižke, si nehoverá viedla ich kroky. „Aj keď som knihu aj graficky upravil. Vzác- jú, ničnerobiac, v teplúčku. Zasavšetkých poznala, veľakrát som nymi myšlienkami ju obohatili i hujú slovom, obrazom či tónom, bola prekvapená ich názormi. jej recenzenti – Vladimír Petrík bojujú proti lži, proti bezpráviu, Napríklad veľmi ma zaujala myša Dušan Tóth. humanizujú spoločnosť podľa lienka hudobného skladateľa Mira Bázlika o tom, že si treba v živote uchovať v umení čistotu srdca, aby sme boli schopní dojatia, a že ak má človek dobré srdce, potom dokáže aj viacej vidieť a počuť. Ja si myslím, že takto je schopný aj viacej dávať a odpúšťať, viacej tolerovať,“ zamyslela sa autorka knihy rozhovorov o živote, viere a umení. Hoci na vyše 150 stranách ponúkla priestor vyše dvadsiatke umelcov, priznáva, že je množstvo ďalších, ktorí by si ho takisto zaslúžili. „Mám v talóne aj ďalšie osobnosti. Uvažujem nad tým, že by bolo veľmi zaujímavé uroJedna z najúspešnejších súčasných slovenských spisovateliek Eva Boru- biť takúto knihu aj s vedcami. Je šovičová (na snímke) pripravila reedíciu svojej knihy poviedok Urobí- veľa literárnych, ale aj prírodných me všetko, čo sa dá, ktorá prvýkrát vyšla pred piatimi rokmi. Najnovšie vedcov, ktorí sú veriaci a majú čo čitateľov poteší jej praktická, „paperbacková“ verzia. Desať poviedok verejnosti ponúknuť,“ prezradila z nej prečítala v prvý májový piatok ich autorka aj hosťom Grand Ho- plány martinská rodáčka, ktorá tela Kempinski High Tatras na Štrbskom Plese za hudobného sprievodu pôsobí ako vedecká pracovníčka harfy. Podujatie bolo súčasťou programu, ktorý hotel pripravil v rámci na Univerzite Mateja Bela v Banosláv 5. výročia svojho otvorenia. (red.) Foto: Best Hotel Properties skej Bystrici. (pet)
5
AVIZUJEME ä Máte chuť spraviť niečo pre svoje okolie i pre seba? Pridajte sa už túto sobotu k ďalším dobrovoľníkom a pustite sa spoločne do maľovania interiéru národnej kultúrnej pamiatky Encián na Skalnatom plese. Akciu organizuje Tatranský okrášľovací spolok, ktorý sa zapojil do Dobrovoľníckeho maratónu 72 hodín. Ide o medzinárodný projekt dobrovoľníctva, ktorého cieľom je spríjemniť, skrášliť a urobiť okolie, v ktorom žijeme, lepším a zároveň aktivizovať čo najviac mladých ľudí. Ak chcete priložiť ruku k dielu, zraz je o 10.00 hodine na Skalnatom plese. ä Sobota pod Tatrami bude patriť čoraz obľúbenejšej Noci múzeí a galérií. Zaujímavý program prichystali nielen v Podtatranskom múzeu, ale i v Tatranskej galérii, ktorá okrem výstav a tvorivých dielní ponúkne aj projekciu koncertných filmov odohrávajúcich sa na rôznych miestach Európy. Premietania štartujú o 18.00 hodine, podrobný program nájdete na www.tatragaleria.sk. Vstup je voľný. ä Pod Tatry zavíta hriešna komédia Marca Camolettiho Kto zhasol svetlo? Pod režisérskou taktovkou Petra Mikulíka sa na doskách Domu kultúry vo Svite túto nedeľu predstavia známe tváre ako Mária Kráľovičová, Zdena Studenková, Zuzana Tlučková, Kristína Svarinská, Ján Koleník či Braňo Deák. Začiatok predstavenia je o 19.00 hodine. Lístky naň zoženiete v predpredaji aj na oddelení kultúry Mestského úradu vo Svite (tel. 0908 406 147) či v popradskej predajni Tescoma na Námestí sv. Egídia (0904 658 812). Vstupné je 14 eur. ä Šancu zoznámiť sa s jedinečnými hromadnými archeologickými a numizmatickými nálezmi z nášho regiónu ponúka najnovšia výstava Podtatranského múzea v Poprade, ktorú sprístupnili len minulú stredu. Ukryté poklady si môžete pozrieť až do 24. augusta. ä Už len do konca mája majú návštevníci vynovených priestorov Tatranskej galérie v popradskej elektrárni šancu vychutnať si tvorbu Andreja Mišaneka pod názvom Neznámy – známy karikaturista. Zručný výtvarník, ktorý chrlí vtipné nápady ako na bežiacom páse, sa môže pochváliť tisíckami kreslených satirických skratiek, ktoré uzreli svetlo sveta od roku 1965, keď sa začal venovať karikatúre. Mnohí si jeho meno istotne pamätajú aj z kultového časopisu Roháč, kam prispieval až do jeho zániku v 90. rokoch. Rodák zo Žakoviec však karikaturistické pero a štetec neodložil ani po novembri 1989, dnes spolupracuje s viacerými periodikami. (pet)
6
TD 10/2014
Tatranské spektrum
Noc s ľudovou rozprávkou Kde bolo, tam bolo, bolo to v Základnej škole vo Vyšných Hágoch. Voda sa tu sypala a piesok lial. Kto 7. mája v tej škole aj spal, s ľudovou rozprávkou sa zabával. Takto sa začína priam rozprávkový príbeh o jednej zaujímavej udalosti. Vieme, že detstvo potrebuje rozprávku. Jej cieľom je poučenie a pobavenie. Aj naši žiaci majú radi rozprávky. Spoznávajú v nich spôsob života, vzťahy, dobro a zlo, lásku i nenávisť. Hrdinovia v nich prekonajú prekážku a svojou dobrosrdečnosťou a mravnosťou víťazia nad zlom. Po minuloročnej Noci s Andersenom sme sa rozhodli venovať ľudovej rozprávke. Chceli sme prežiť jej čarovnú moc, keď vládne deň, ale hlavne noc. Kým zazvonil u nás zvonec, udialo sa v škole veľa čarovného. Na začiatku sa nám ľudová rozprávka predstavila formou prezentácie. Po nej sme si pripomenuli Rozprávku o Troch prasiatkach. Po jej prerozprávaní boli žiaci rozdelení do troch skupín a každá dostala meno podľa jedného z prasiatok. A mohlo sa začať s prekonávaním prekážok, ktorými boli štyri úlohy. Za kreslenie rozprávky, vyriešenie rozprávkových hádaniek a čítanie rozprávok dostal každý pečiatku prasiatka. Dostať štvrtú pečiatku a tak získať vstupenku do Nočné-
ho hľadania pokladu nebolo ľahké. Každý sa na chvíľu musel stať hercom i spevákom. Vo vlastnom kostýme a nacvičenej choreografii žiaci predviedli niečo z Rozprávkova. Vystúpila ježibaba, mama koza, Janko Hraško, Kocúr v čižmách, princezná i víly. Nechýbalo ani vajce, ktoré stretlo zbojníkov, tiež čerti, čarodejník, obor a Laktibrada. Aj dospelí účastníci Noci zahrali veselú rozprávku O vlkovi a troch prasiatkach. A aby vlk nezjedol prasiatka, tak sme preňho niečo chutné pripravili. Pani riaditeľka doniesla rodinnú, ždiarsku maselničku a ukázala nám na čo slúžila. A že sa v nej aj teraz dá urobiť výborné masielko, sme sa všetci presvedčili a vyskúšali si to. Nuž a na čo natrieť vlastnoručne vyrobené masielko? No predsa na pravý domáci voňavučký zemiakový chlebíček, ktorý pred očami detí upiekol pán kaplán Liška. Nesmeli chýbať ani naše slovenské ľudové bryndzové pirohy, ktoré sa podávali na večeru. V rozprávke býva koniec dobrý. Nebolo to inak ani u nás. Po nájdení medovníčkov našli žiaci aj sladký poklad, vlk bol sýty a prasiatko celé a mohlo sa ísť snívať. Keď sa môj sen stane skutočnosťou, tak by sme sa mohli o rok stretnúť na školskej Noci so spievankou. Ivana Čambalová
Deti si vyskúšali ako sa kedysi robievalo maslo. Foto: archív ZŠ Vyšné Hágy
Dom služieb by mal ostať Domom služieb V posledných týždňoch na pôde mestského úradu, ale aj medzi obyvateľmi Vysokých Tatier, rezonujú otázky ohľadom plánovaného predaja časti Domu služieb v Starom Smokovci a jeho následnej rekonštrukcii. Moje obavy z nevýhodnosti pripravovanej zmluvy, na základe ktorej sa má táto transakcia uskutočniť, som vyjadril v Otvorenom liste poslancom Mestského zastupiteľstva Vysokých Tatier. Napriek tomu je zmluva, ktorá po kritike prešla len minimálnymi úpravami, pripravená na podpis a jedným z hlavných argumentov vedenia mesta je tvrdenie, že po desiatich neúspešných pokusoch o riešenie havarijného stavu Domu služieb sa jedná o jedinú možnosť. Samotná skutočnosť, že vedenie mesta nebolo schopné za niekoľko rokov od uzatvorenia Domu služieb ani jednu z desiatich vyhlásených neúspešných obchodných súťaží celoslovensky spropagovať, rovnako ako nedokázalo prísť s vlastným projektom, však skôr ukazuje na odbornú nepripravenosť kompetentných, ako na nezáujem investorov. Preto navrhovaný predaj časti Domu služieb nevnímam ako jedinú možnosť Vysokých Tatier, skôr ako poslednú možnosť ich súčasného vedenia.
Dom služieb bol v Starom Smokovci postavený v roku 1959 a až do roku 2008 bol verný svojmu názvu. V jeho priestoroch poskytovali svoje služby obvodný lekár, zubný lekár, optika, kaderníctvo, čistiareň, kvetinárstvo, čalúnnik, fotoslužba, opravár obuvi, kozmetika či lekáreň. Okrem toho v ňom fungovali cukráreň, reštaurácia a iné obchodné prevádzky. Práve tento výpočet dnes chýbajúcich slu-
NAPÍSALI STE NÁM žieb pod jednou strechou, spolu so snahou nepredávať ďalší majetok mesta Vysoké Tatry, by mal byť určujúci pri zamýšľaní sa nad ďalším osudom Domu služieb. Jeho čiastočný predaj, spolu s výstavbou ďalších bytov určených na obchodné účely, už navždy zmení jeho účel a mesto postupne stratí vlastné zázemie pre riešenie služieb, ktoré obyvatelia, ale aj návštevníci Vysokých Tatier nutne potrebujú, alebo v budúcnosti budú potrebovať. Z týchto dôvodov za najvhodnejšie a zároveň reálne riešenie považujem zachovanie Domu služieb v plnom vlastníctve mesta Vysoké Tatry a jeho rozumnú rekonštrukciu vo vlastnej réžii. Do centra mesta by sa tak mohli
vrátiť všetky vyššie uvedené služby, ktoré v minulosti mali v Dome služieb svoje prevádzky, spolu s ambulanciami špecializovaných lekárov, očnou optikou a lekárňou. Veľkosť Domu služieb a lokalita, v ktorej sa nachádza, umožňujú v jeho priestoroch umiestniť aj informačnú službu, turistické centrum a ďalšie zariadenia ako reštaurácia alebo cukráreň. Rekonštrukcia nemusí obsahovať výstavbu nových bytov, keďže bytová výstavba je rozbehnutá v Tatranskej Lomnici, v Dolnom Smokovci a v Novom Smokovci. Aj variant výstavby bytov je možný, v tom prípade by sa však malo jednať o menšie nájomné byty, napríklad pre mladé rodiny, ktoré taktiež ostanú vo vlastníctve mesta. Rekonštrukcia Domu služieb vo vlastnej réžii je finančne reálna, časom splatiteľná a jediná garantuje zachovanie a rozširovanie jeho skutočného účelu. Mesto Vysoké Tatry predalo za ostatné štyri roky majetok približne za tri a pol milióna eur. Keby len časť z týchto peňazí investovalo na zhodnocovanie svojho majetku, Dom služieb by už dnes mohol byť opravený a slúžiť všetkým občanom a návštevníkom nášho mesta. Alexander Gálfy
Prvomájový fotoriport
TD 10/2014
7
Po ročnej pauze odštartovali Tatranci prvomájové oslavy na Jakubkovej lúke v Novom Smokovci opäť v retro štýle. I keď bez Lenina. Nechýbali však slávnostné príhovory, Internacionála a ani tradičný retro sprievod, v ktorom pracujúca trieda, iskry, pionieri i zväzáci prevolávali na slávu Komunistickej strany.
Na trať vyrazila aj vlajkami ovenčená vyše storočná električka Kométa, ktorá aj napriek poruche neďaleko stanice Pod lesom zdarne napokon dorazila do Starého Smokovca.
A aké by to boli prvomájové oslavy bez gulášu, párkov, piva a muziky? Tým, ktorí si retro sprievod nenechali ujsť, hrala do tanca dychová hudba Dubňanka zo Žiliny, svoje hity „zabrnkala“ aj humoristická dvojica Kajzer & Meluš.
Prvý máj na Skalnatom plese oživila Tatranská Májovka. Kým najmenší spoznávali okolitú prírodu spoločne s jej strážcom Miroslavom Brezovským (na snímke), tí starší si mohli vychutnať pohľad na tatranské štíty z vyhliadky napínacej veže Enciánu spolu s horským vodcom Pavlom Rajtárom alebo okúsiť grilované špeciality, ktoré pripravovali kuchári priamo na terase.
Tatranský majáles popoludní v Tatranskej Lomnici „odpálila“ skupina TRAKY z Čane.
Po ich vystúpení divákov zabavila dvojica humoristov Kajzer & Meluš a bodku za tohtoročnými prvomájovými oslavami dala tancovačka s Duom STYLE. Texty a foto: pet
Stavanie mája bolo už tradične v rukách tatranských dobrovoľných hasičov, ktorým sekundoval známy popradský folklórny súbor Vagonár (na snímke dole).
8
TD 10/2014
Z histórie
Dvorný architekt Tatier
(Dokončenie z minulého čísla) iektoré objekty stoja dodnes: Majunkeho tvorivá činnosť sa viaže k obdobiu najbúrlivejšej výstavby vo Vysokých Tatrách, kedy vznikali nové rekreačné a kúpeľné osady od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu. Módna vlna turistiky a klimatických kúpeľov zasiahla aj okolité regióny a tak sa Majunke podieľal na navrhovaní budov aj pre ďalšie kúpele. V roku 1882 po oslovení Kežmarskou bankou – novou majiteľkou vznikajúceho Dolného Smokovca začal Majunke s projektovaním budov vo Vysokých Tatrách. Ako jednu z prvých navrhol hotel Kamzík (dnes Mudroň). Dobový glosátor ho hodnotil ako „štýlový a veľmi účelne zariadený turistický dom so 40 izbami.“ Vedľa hotela Kamzík navrhol Majunke ďalší hotel Orol (dnes Šafárik), ktorý bol dokončený v roku 1883. Vstupný rizalit je bohato zdobený vyrezávanými doskovými výplňami. V štíte sa objavuje motív grifov. V 60-izbovom hoteli sa nachádzala aj obchodná prevádzka. Majunke na hrazdené polia niektorých objektov použil neorenesančnú sgrafitovú výzdobu. Dodnes sa takouto bohatou výzdobou vyznačuje vila Aesculap (dnes Kalinčiak) v Dolnom Smokovci (1884) postavená pre kúpeľného lekára MUDr. Samuela Pappa (1849 – po 1939). Neorenesančné groteskové sgrafito
N
je bohato členené rozvilinami, úponkami, grifmi, fénixami, maskarónmi a kartušami s portrétmi. Majiteľovo povolanie je vyjadrené lekárskym symbolom – Asklépiovou palicou. Vyrezávaná dosková výzdoba verandy a jemná čipkovitá výzdoba štítov dokresľuje malebný výraz tejto stavby. V roku 1884 sa Majunke pustil do stavby vlastného domu na Sobotskom námestí č. 49. Dokončil ho nasledujúci rok a „vysvätil“ na Turičný pondelok. Z pôvodného renesančného domu zo začiatku 17. storočia ponechal prízemie, na ktoré nadstaval dve podlažia. Ušľachtilé harmonické proporcie fasády sú zreteľne inšpirované neskorou talianskou renesanciou a manierizmom. Na medziokennom pilieri združeného okna Majunke umiestnil štukovú výzdobu s atribútmi svojej profesie. Tá sa naplno prejavila na druhom poschodí, vyzdobenom sgrafitovou maľbou s figurálnymi motívmi, predstavujúcimi jednotlivé stavebné remeslá a architektúru, takže táto výzdoba slúžila aj ako reklama. Zaujímavým priestorom je klenutá pivnica zdobená maľbami s výrazne satirickým charakterom. Sú na nich zachytené mačky a opice v úlohách ľudí. Podľa ich charakteru ako aj tradovaných informácii sa tu konali „pitky“. Arcikňažná (sasko–coburská princezná) Klotilda (1846 – 1927) si v rokoch 1885 – 1886 v Starom Smokovci nechala podľa Majunkeho projektu vybudovať
svoje vysokohorské letné sídlo – vilu Klotilda (terajší Kamzík). Najvyššie polia hrazdenia boli vyzdobené neorenesančným groteskovým sgrafitom. Ostatné murované plochy vypĺňala dekoratívna maľba, imitujúca murovanú tehlovú väzbu z dvojfarebných tehál. Štíty s oblúkovou vzperou a štítovým stĺpikom sú dodnes prebohato zdobené filigránskou čipkou drevených ornamentálnych prvkov. Spolu s dnes už nezachovanými vyrezávanými doskovými zábradliami a bohato členenými presklennými plochami dodávali budove rozprávkový vzhľad. Na tejto vile sa tak v plnej miere prejavila nespútaná dekoratívnosť neskorého historizmu kombináciou švajčiarskeho štýlu a neorenesančnej maľby. Majunke navrhol radikálnu prestavbu požiarom poškodeného objektu kaviarne (1889 – 1890) v Starom Smokovci. Okolo ústrednej murovanej hmoty objektu navrhol širokú, čiastočne presklenú krytú drevenú verandu bohato zdobenú vyrezávanou výzdobou a dekoratívne členenými presklenými výplňami. Viditeľné murované steny poschodia boli pokryté neorenesančnou výzdobou. Okrem kaviarne sa v objekte nachádza aj „kursalón“ s tanečnou sálou a biliardovou miestnosťou. V podnoži vyrovnávajúcej zvažitý terén boli od začiatku 20. storočia situované prevádzky obchodu a služieb upravené skriňovými výkladmi.
Veľmi moderným konštrukčno–stavebným riešením bolo použitie zatrávnených plochých striech. Neskôr Majunke aplikoval zelené ploché strechy aj na ďalších budovách – prístavby vodoliečebného ústavu v Novom Smokovci (pred 1899), prístavbe verandy hotela Weszter v Novej Polianke (1901). V roku 1890 sa nájomkyňa kúpeľov v Starom Smokovci – Spišská úverová banka a ústredná sporiteľňa v Levoči definitívne rozhodla nahradiť starú reštauráciu, ktorá bola údajne najväčšou v Hornom Uhorsku, dobe primeranou novostavbou, ktorá by slúžila zvýšenému pohodliu hostí. Dobový komentátor ju vysoko hodnotil a vyjadril sa o nej, že je to „štýluplná, veľkolepá stavba dobe primeranej reštaurácie..., ozajstné umelecké dielo Majunkovskej kombinácie.“ Pre 90. roky 19. storočia je charakteristická snaha o vznik svojských národných architektonických štýlov inšpirovaných miestnou (najmä drevenou) ľudovou architektúrou. Na poľskej strane Tatier to vyústilo do vzniku zakopanského štýlu. Tieto snahy našli svoj ohlas aj na južnej strane Vysokých Tatier v tvorbe Gedeona Majunkeho, aj keď len v obmedzenej miere. Majunke na túto vlnu nadviazal veľmi aktuálne, keď sa v detaile inšpiroval prvkom miestnej (karpatskej) ľudovej architektúry – motívom polkružia s kolíkom,
Na pozoruhodného rodáka spomínali minulý týždeň v stredu aj v Spišskej Sobote. Uctili si jeho pamiatku nielen pri rodinnej hrobke Majunkovcov, ale pripravili aj ďalšie zaujímavé sprievodné podujatia pre širokú verejnosť. „Chceli sme urobiť sériu podujatí, dopoludnia sme sa venovali predovšetkým mládeži, popoludní už to bolo pre širokú verejnosť. Motív je jasný, chceli sme si uctiť osobnosť Gedeona Majunkeho, ktorý sa narodil, žil a aj zomrel v Spišskej Sobote. Nielen pre svoje rodné mesto, ale pre celý región urobil veľmi veľa. Myslím si, že tento človek je vnímaný veľmi jednostranne ako architekt. On však bol významný verejný činiteľ a táto jeho funkcia sa prejavila v dvoch líniách. Jednak bol aktívny v Uhorskom karpatskom spolku, kde bol predsedom stavebnej komisie a druhou bolo pôsobenie v Spišskej župe, kde bol členom verejnosprávneho výboru, čo boli ľudia rozhodujúci o živote župy. Súhlasné podpisy Majunkeho môžeme nájsť pod projektom trolejbusu či tatranskej električky a mnohých ďalších stavieb, ktoré výrazne ovplyvnili rozvoj regiónu,“ priblížil aj menej známu činnosť Majunkeho Mikuláš Argalács, jeden z hlavných usporiadateľov tohto spomienkového podujatia. Gedeona Majunkeho si prišli uctiť aj predstavitelia tatranskej a popradskej samosprávy. Veniec k rodinnej hrobke položil Ján Mokoš, primátor mesta Vysoké Tatry v sprievode s Miroslavom Kolodzejom, náčelníkom Mestskej polície Vysoké Tatry. Text a foto: ija
Z histórie
TD 10/2014
9
sa narodil pred 160 rokmi Vila Klotilda v Smokovci
ktorý použil napríklad na štíte vily Jármay (naposledy Plesnivec) v Starom Smokovci z rokov 1889 – 1890 alebo na turistickom dome Alpská víla (teraz Hollý) dokončenom v roku 1891 v Poprade - Kvetnici. Ďalší motív inšpirovaný ľudovou architektúrou by sme mohli uviesť napríklad paprskovitý motív (slniečko) na hrazdených štítoch hotela Turzov dom v Turzovských kúpeľoch z rokov 1889 – 1890. Majunke zrejme skombinoval tento motív karpatskej ľudovej architektúry s motívom klasicizujúceho paprskovitého členenia termálneho okna. Majunke bol Spišskou úverovou bankou poverený vypracovaním projektu ako aj realizáciou hotela Tatranská Lomnica (1892 – 1894) v novovznikajúcich štátnych kúpeľoch a letovisku. Architektúra pozostávala z dvoch hmôt, hlavnej ubytovaco-stravovacej časti a technického zázemia. Prízemie slúžilo o. i. na ubytovanie personálu hotela. Na prvom poschodí bola reštaurácia a kaviareň pre tristo osôb, hala a kancelárie riaditeľstva kúpeľov. Pred severnú fasádu predstupovala presklená hrazdená terasa. Druhé hrazdené poschodie slúžilo na ubytovacie účely. Doboví kritici nešetrili chválou: „vrcholom tohtoročných stavieb je nepochybne veľký hotel, ktorý necháva levočská banka cez Majunkeho postaviť. Solídna, elegantná, zodpovedajúca súčasnému komfortu, je to prvá stavba v Tatrách, ktorá je vyrátaná pre vzdialenejšiu budúcnosť, nie len pre momentálne využitie.“ „Hotel sa stal ozajstnou pamätihodnosťou“.
Majunke navrhol podstatnú časť tatranských kostolíkov. Výrazne neogoticky orientovanú hrazdenú architektúru predstavuje rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (pôvodne sv. Anny) v Starom Smokovci (1888), ktorý dal na želanie arcikňažnej Klotildy postaviť na vlastné náklady spišský biskup Juraj Čáska (Györgyi Császka, 1862 – 1904). Stavba je tvorená pôdorysnou dispozíciou v tvare latinského kríža. Pôvodný interiér s neogotickým mobiliárom vyhotoveným Gustávom Adolfom Weiszom st. (1837 – 1913) z Kežmarku dopĺňajú dve neogotické vitráže od firmy Eduarda Kratzmanna z Budapešti. Exteriér bol v strešných partiách pôvodne vyšperkovaný gotizujúcou výzdobou a steny boli doplnené figurálnou a dekoratívnou výmaľbou. Nezvyčajným hmotovo – priestorovým riešením sa vyznačuje rímskokatolícky kostolík Najsvätejšieho Spasiteľa (sv. Salvátora) pôvodne zasvätený uhorským kráľom sv. Štefanovi a Ladislavovi v Dolnom Smokovci. Jeho návrh pochádza z roku 1890, ale kvôli nedostatku finančných prostriedkov bol dokončený až o štyri roky neskôr a vysvätený 26. júna 1895. Sám Majunke prispel na stavbu nemalou sumou tisíc zlatých. Kostolík navrhol a postavil ako zrubovú stavbu na vysokej kamennej podmurovke z ktorej vysunul nad úroveň terénu „bočné lode“ a oproti „hlavnej lodi“ ich zdvihol, takže nemajú rovnakú úroveň podlahy a navzájom sú oddelené zábradlím. Jednotlivé „lode“ boli prístupné pôvodne
len z exteriérového schodiska. Osobitými sú aj zvukové otvory na veži zvonice, ktoré majú tvar zrkadlovej dvojice polopostavy muža v klobúku. Dobový kritik projekt hodnotil ako „ozajstné majstrovské dielo stavebnej techniky a drevenej konštrukcie“. Vplyv zľudovenej architektúry môžeme vybadať na rímskokatolíckom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Tatranskej Lomnici, ktorý navrhol Majunke pravdepodobne za prispenia baróna Vojtecha Lipthaya (1827 – 1899) v roku 1899 a následne ho realizoval (vysvätený bol 20. júla 1902). Za nie celkom objasnených príčin tak v Tatranskej Lomnici vznikla skoro presná citácia kostolíka sv. Jozefa pri jazere Carezza/ Karersee v Dolomitoch v Južnom Tirolsku z roku 1897 od Josefa Muscha a Carla Luna. Je tu badateľná snaha o začlenenie stavby do krajiny ako jej prirodzenej a odvekej súčasti pomocou bezčasových foriem vidieckych kostolov. V rovnakej dobe vznikol aj povyše stojaci jednoduchý evanjelický a. v. kostol sv. Trojice, ktorý bol pôvodne spoločným vlastníctvom dvoch protestantských cirkví – evanjelickej a. v. a reformovanej (kalvínskej). Je inšpirovaný kostolom sv. Mikuláša zo 14. storočia pri Badgasteine v Rakúsku. Kostol pravdepodobne na základe Majunkeho projektu z roku 1899 realizovaný kežmarským staviteľom Jurajom Kornelom Schwarzom (1864 Kostol v Dolnom Smokovci
– 1933) bol vysvätený 3. augusta 1902. Stavbu môžeme charakterizovať ako neogotickú, s neorománskymi prvkami. V interiéri je zaujímavá otvorená oblúkovitá krovová konštrukcia. Kostolík je zakomponovaný do vizuálne atraktívneho urbanistického konceptu. Navrhoval aj chaty: Gedeon Majunke navrhoval tiež niekoľko vysokohorských chát. Napríklad v roku 1891 vznikol návrh chaty pri Zelenom plese alebo v roku 1913 chaty pri Batizovskom plese. No tieto návrhy ostali nezrealizované. Na sklonku 19. storočia postavil pozoruhodnú stavbu chaty v Malej Studenej doline. Maďarský turistický spolok ju nechal vybudovať z iniciatívy MUDr. Edmunda Téryho. Navrhol ju budapeštiansky architekt József Pfinn (1861 – 1935) v roku 1897 a pre konkrétne terénne a klimatické prostredie Malej Studenej doliny projekt upravil Gedeon Majunke. Zaviazal sa realizovať stavbu bez zisku za maximálnu sumu 6 000 zlatých. No nakoniec náklady vysoko presiahli plánovaný rozpočet a dosiahli výšku 18 669 zlatých. Rozdiel uhradil Majunke zo svojho. Chata postavená v nadmorskej výške 2 015 m bola najvyššou stavbou v Uhorsku. Bola realizovaná z miestneho kameňa s betónovou strechou pokrytou vegetačným trávnatým kobercom. Majunke sa stal do roku 1901 jej prvým správcom. Maroš Semančík
10
TD 10/2014
Z vrchov a dolín
Spod Tatier do Ladakhu Hoci ich najväčším a zatiaľ nesplneným snom je dostať sa autom až k protinožcom, nezabudnuteľným zážitkom pre manželov Danku a Jirka Janečkovcov bola už i cesta spod Tatier do indického Ladakhu. Mystická krajina ukrytá za hrebeňom Himalájí je pre svoj vysokohorský charakter a budhistickú tradíciu právom nazývaná aj Malý Tibet. „Je to nádherná cesta. Myslím si, že je škoda, ak ľudia radšej letia do Ladakhu, lebo tá cesta je možno zaujímavejšia než samotný pobyt tam,“ netají sa Jirko. Myšlienka vraj zrela v ich hlavách asi tri desaťročia, ten správny čas nastal však až pred dvoma rokmi. Po kolotoči vybavovačiek v júni konečne nasadli do auta a nabrali smer Ladakh. „Trasa, ktorou sme išli, je klasická trasa, aj keď trošku pozmenená, ktorou jazdili prvé horolezecké expedície do Himalájí,“ vraví Jirko. Netrápili sa žiadnymi zložitými plánmi, vopred nemali dohodnuté ani ubytovanie. „Cestu sme mali naplánovanú na tri mesiace – mesiac tam, mesiac v Ladakhu a mesiac späť,“ priblížil Jirko plán cesty. Cez Bulharsko prefrčali do Turecka, pokračovali popod bájny Ararat do Iránu, ktorý ich prekvapil nádhernou prírodou a svojou pohostinnosťou. A vďaka konverznému kurzu eura a iránskych riálov sa z nich aspoň na okamih stali milionári... Očarujúci i keď chudobný iránsky vidiek vystriedal Teherán so svojím dopravným chaosom. „To bola nočná mora. Jazdia veľmi rýchlo, divoko, zvlášť v mestách,“ zaspomínal si na okamihy, keď
ich „vcucla“ teheránska doprava. Šok z nej im však vykompenzovala prívetivosť a pohostinnosť miestnych. „V Iráne je úplne bežné, že keď sa budete chvíľu potulovať po ulici, tak vás dakto pozve aspoň na obed,“ dodáva Jirko. Živosť bazárov, pokoj nádherne vyzdobených mešít či družné večerné posedenia početných iránskych rodín v parkoch sa im navždy vryli do pamäti, rovnako ako aj veľkolepé isfahánske námestie Nakš-e džahán, ktoré je zapísané aj v zozname UNESCO. Nečudo, že Iránci považujú práve Isfahán za najkrajšie mesto svojej krajiny. „Zaujímavé je, že v Iráne si po chvíľke pripadáte ako vo veľmi civilizovanom štáte. Vidíte, že ľudia sú síce chudobní, ale sú vzdelaní, veľmi príjemní,“ zaspomínal si na Irán a jeho obyvateľov Jirko. Šokom pre nich bolo prekročenie iránsko-pakistanskej hranice. „Brána, ktorou sme prešli, bola bránou času. Tam sa vrátite o sto rokov naspäť,“ hovorí Jirko. Namiesto klasickej colnice búdy
Chýbajú mu už len dve Po úspešnom výstupe na najnižšiu himalájsku osemtisícovku Shisha Pangmu (8 013 m) mieri horolezec Peter Hámor na najvyššiu horu sveta Mount Everest. Spolu so svojím rumunským spolulezcom Horiom Colibăşanuom sa chce pokúsiť o výstup na vrchol novou trasou v severovýchodnej stene s napojením na severný a severovýchodný hrebeň, ktorým na kopec vystúpil v roku 1998. Ich plány nezmarila ani tragédia, pri ktorej nedávno pod lavínou zahynulo 16 šerpov. K tej totiž došlo na južnej, nepálskej strane. Oni sa rozhodli pre tibetskú. Pod najvyššiu osemtisícovku sa dvojica presunula po krátkom oddychu už bez Justina Ionesca, ktorý im robil spoločnosť na Shisha Pangme. Na vrchol najnižšej osemtisícovky sa im podarilo vystúpiť 30. apríla o 11.30 hodine miestneho času. „Ako prví v jarnej sezóne dosiahli hlavný vrchol Shisha Pangmy bez kyslíka a výškových nosičov,“ informovala Hámorova manželka Mária. Podarilo sa im to až na tretíkrát, dva razy ich zastavilo zlé počasie. Na vrchol vyšli tzv. čínskou cestou s Ińakiho vrcholovým variantom, ktorým na východný hrebeň traverzoval španielsky horolezec Ińaki Ochoa de Olza v roku 2006. Vyrazili už dve hodiny po polnoci, keďže šli hore ako prví, dosť sa nadreli, museli totiž raziť stopu. Po takmer sedemnástich hodinách však už boli späť v treťom výškovom tábore, kde prenocovali. Odtiaľ si to na druhý deň namierili rovno do base campu. „Tam ich okrem tradičného dal bhatu čakala aj torta,“ prezradila. Pre Hámora je Shisha Pangma už dvanástou osemtisícovkou, ostáva mu zdolať ešte dve. Manaslu a Dhaulághiri. (pet)
So svojimi zážitkami z cesty do Ladakhu sa Popradčania Danka a Jirko Janečkovci podelili v prvú májovú sobotu s návštevníkmi starosmokoveckého Café Baru U Michalka. v piesku, privítanie ale predčilo očakávania. „Prvé, na čo sa nás úradník opýtal, bolo, či si nedáme čaj alebo nejakú minerálku. A takisto aj keď sme sa vracali naspäť. Vtedy bol práve Ramadán, tak sme povedali, že nie a on na to, však ste moji hostia, som posledný, s kým sa rozprávate, tak musíte mať na Pakistan pekné spomienky,“ opísal okamihy na hraniciach. Odtiaľ už mierili aj s ozbrojenou ochrankou do zhruba 500 kilometrov vzdialenej Quetty „preslávenej“ častými výbuchmi či útokmi samovražedných atentátnikov. „Je to mesto, kde si pripadáte ako na návšteve tam, kde sa na návštevu nechodí... Asi dva dni predtým, ako sme tam prišli my, niekto postrieľal polku krčmy,“ konštatuje Jirko. Z Quetty sa presunuli do Lahore, druhého najväčšieho pakistanského mesta. Z modernej metropoly povestnej svojou obrovskou mešitou, na nádvorie ktorej sa vojde až 60-tisíc ľudí, prešli do indického Amritsaru. „Je to jediný hraničný priechod z miliardovej Indie do dvestomiliónového Pakistanu,“ prekvapuje Jirko. Ďalej pokračovali cez stavebný boom zažívajúcu Dharamsalu známu ako exilové sídlo Dalajlámu, západných turistov lákajúce Manali označované aj za indické Švajčiarsko a vzápätí kľukatými cestami cez štyri sedlá, za ktorými sa konečne vynoril Leh, najväčšie mesto regiónu Ladakh. Oblasti, ktorá je označovaná za tibetskejšiu než samotný Tibet. Atmosféra budhistických kláštorov, scenérie zasnežených himalájskych končiarov a trepot modlitebných vlajočiek je vraj balzamom na dušu pre každého cestovateľa. Každý deň mesiaca, ktorý tam strávili, im doprial zážitky, na ktoré sa ani po rokoch nezabúda.
Jedným z najsilnejších bola návšteva samotného Dalajlámu v dedinke neďaleko Lehu, ktorá je domovom tibetských utečencov. Jeho cestu z letiska do Čoglamsaru, letného sídla duchovného vodcu, si nenechali ujsť davy miestnych i turistov. „Bolo to veľmi emotívne, nádherné. Tibeťania boli vyobliekaní do krojov, každý mal umelú kytičku. V tom dave to ševelilo, všetci sa modlili a keď prešiel okolo, tak nastalo uvoľnenie, ľudia si hneď rozprávali zážitky,“ vylovil v pamäti spomienky na stretnutie Jirko. Naspäť sa rozhodli vrátiť sa cez Šrínagar, kde známa cestovateľská dvojica Zigmund – Hanzelka dávali na papier zážitky zo svojich ciest, myšlienky navštíviť známu jaskyňu Amarnath, kde rastie povestný Šivov lingam, sa však napokon vzdali. Síce tam zašli, ale nakoniec sa otočili. „Je zaujímavé, ako dnes Indovia nemajú problém tam prísť, zaplatiť si helikoptéru a odviezť sa k jaskyni a naspäť,“ poznamenáva Jirko. Tí menej majetní sa k nej dovezú koňmi a najchudobnejší prejdú cestu po vlastných. Hoci si pre návrat domov zvolili takmer tú istú trasu, neľutujú. „Mysleli sme si, že to nebude bohviečo, ale bolo to veľmi dobré, pretože tie miesta sme videli úplne inými očami,“ priznáva Jirko. Počas troch mesiacov najazdili vyše 20-tisíc kilometrov, na cestách strávili 85 nocí, z toho 51 priamo v aute na parkovisku, v kempe, na pláži, čerpacích staniciach, dvore hotela či v pravom jazdnom pruhu diaľnice. Obaja sa zhodujú, že to bol skvelý zážitok. „Úplne to poprehadzuje hodnoty. Človek si uvedomí, že koľkokrát v živote sa zbytočne ženie za nejakou chimérou,“ uzatvára Jirko. (pet)
Z vrchov a dolín
TD 10/2014
Slovenské hory sa dostali do medzinárodnej mobilnej aplikácie Horskí záchranári síce zažili atypickú zimnú sezónu, ale práce mali aj tak dostatok. Od prvého decembra minulého roka do posledného dňa apríla tohto roku bolo 174 úrazov vo voľnom teréne, navlas rovnaký počet ako v predchádzajúcej zimnej sezóne. Menej však bolo úrazov na lyžiarskych tratiach a to až o dvadsať percent, čiže v reálnych číslach je to 1 342. „Aj napriek tomu, že zima bola pomerne skúpa na sneh, zaznamenali sme aj lavínové nešťastia, ktorých bolo síce menej ako minulého roku, hlavne smrteľné boli o dve menej, čiže celkovo len šesť. Čo však hodnotíme veľmi kladne, v ôsmich prípadoch sme zaznamenali použitie lavínového airbagu, ktorý priamo prispel k záchrane ľudských životov. Som presvedčený, že keby ich návštevníci nemali, teraz by sme tu hovorili o väčších stratách na životoch,“ vyslovil presvedčenie Jozef Janiga, riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) a dodal: „V predchádzajúcich rokoch sme nemali informácie o použití airbagu. Teraz sme vyslovene mali nahlásené či už od priamych účastníkov nešťastia alebo sved-
kov, že boli použité tieto aktívne záchranné prostriedky a všetci, ktorí sa nachádzali v snehovej mase, sa našli na povrchu, tým sa potvrdila ich opodstatnenosť napriek ich cene.“ Toľko šťastia však nemal napríklad český návštevník, ktorému sa stala osudná skialpinistická túra s českým horským vodcom z Popradského plesa na Zbojnícku chatu, kedy v Prielome odtrhli lavínu. Z tej sa ho síce podarilo vyhrabať, ale pri transporte na chatu podľahol zraneniam. Skialpinisti si veľmi zimy neužili: Netradičná sezóna priniesla aj neštandardné podmienky. Zatiaľ čo doliny neposkytli veľa možností pre skialpinistické túry, na svoje si prišli skôr horolezci.
„Boli týždne, keď podmienky pre horolezectvo boli podobné ako v lete. Preto bolo aj viacero horolezeckých záchraniek, ako poslednú môžem spomenúť zablúdenie poľského horolezca v masíve Gerlachu,“ skonštatoval šéf záchranárov. HZS priniesla viacero noviniek v uplynulej sezóne: Prvýkrát boli horskí záchranári vybavení už aj systémom Recco na vyhľadávanie ľudí v lavínach pasívnymi prostriedkami. Ku koncu zimnej sezóny sa slovenské hory dostali do programu mobilnej aplikácie, kde doposiaľ boli zaradené len alpské krajiny. „Aplikácia SnowSafe je voľne šíriteľná pre rôzne druhy mobilných zariadení a zobrazuje stupeň lavínového nebezpečenstva a výstrahy spojené s lavínami. Robili sme na tom dva roky. Teraz máme letnú sezónu na to, aby sme dostali túto aplikáciu do povedomia ľudí a stiahli si ju do svojich mobilných telefónov,“ povedal Janiga na záver. (ija)
Protestovali proti ďalšej výstavbe v národnom parku (dokončenie zo str. 2) čo sa tu deje, aj zamysleli,“ vyjadril sa Papež. „Nechápem prečo treba za každú cenu robiť lanovku z Hrebienka na Skalnaté pleso, keď sa tam dá dostať z Tatranskej Lomnice. Pripadá mi to ako zbytočná investícia, ktorá, bojím sa, by mohla dopadnúť podobne ako tie megalomanské škatule, ktoré postavili na Štrbskom Plese vedľa dnešného hotela Kempinski. Sú prázdne, neobsadené a keď som sa pýtal ľudí, či sa im to páči, tak iba dvaja z tridsiatich povedali, že je to interesantné. Naozaj nechcem ďalšie hyzdenie Tatier,“ dodal Papež. Apetít investorov dvihol tlak aj Slávke z Baldoviec, ktorá prišla protestnú akciu podporiť spoločne s dcérou. „Milujem Tatry a preto som tu. Myslím si, že skôr by sa mali Tatry zalesniť, než stavať nejaké nové lanovky,“ netajila sa. Majú právo na názor: Podľa Zuzany Fabianovej, hovorkyne spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR), ktorá prevádzkuje lyžiarske strediská vo Vysokých i Nízkych Tatrách, verejnosť má právo vyjadriť svoj názor. „Šli by sme však sami proti sebe, keby sme prírodu bezhlavo ničili. Ľudia do Tatier totiž chodia prioritne za oddychom. Aktivity rozvíjame len v
strediskách, kde má cestovný ruch dlhodobé tradície, minimálne polstoročie,“ tlmočila stanovisko TMR Fabianová. Najväčší hráč v tomto biznise investoval v Tatrách za sedem rokov stodeväťdesiat miliónov eur. Dostali stopku: Iba pár dní pred protestom zmeny a doplnky územného plánu, o ktoré vo Vysokých Tatrách žiadala spoločnosť TMR, mestskí poslanci zamietli. Svoj nesúhlas vyjadrili aj k zámeru spojiť Hrebienok so Skalna-
tým plesom lanovkou, uzniesli sa však, že komplexným návrhom riešenia lyžiarskeho strediska Starý Smokovec sa budú zaoberať až po vypracovaní záverečného stanoviska posudzovania vplyvom na životné prostredie. Navyše, odklepli aj poslanecký návrh viceprimátora Róberta Gálfyho, aby sa do záväznej časti územného plánu zapracovala formulka o tom, že v rámci zmien a doplnkov sa budú realizovať len stavby v intraviláne mesta. (pet)
Nenechajme si zastavať Tatry! S takýmito transparentmi vyrazili zo Starého Smokovca na Skalnaté pleso účastníci protestného pochodu, ktorým sa nepáčia aktivity developerov v národnom parku. Foto: pet
11
V SKRATKE ä Uplynulú sobotu horskí záchranári ratovali belgickú turistku, ktorá si v blízkosti Chaty Plesnivec poranila nohu v oblasti členka. O pomoc ich požiadal jej slovenský priateľ. Zranenú Belgičanku po ošetrení transportovali do Tatranskej Kotliny, kde mala dvojica zaparkované auto. ä V prvý májový piatok skončilo Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (HZS) s pravidelným denným vydávaním informácie o lavínovej situácii v sezóne 2013/2014. Vydaná bude už len v prípade, ak sa výraznejšie zmení situácia v horách. ä Len na Veľkú noc sa na Solisku lúčili so zimou a od prvého mája už hladinu Štrbského plesa brázdia člnky. Hoci oficiálne odomykanie jeho vôd sa chystá až v polovici júna, návštevníci sa už teraz môžu previezť na niektorej z dvadsiatich pramíc. Od roku 2008, kedy člnkovanie po štvrťstoročí na jazere obnovili, vyplávalo na vodu 18 746 člnkov s 54 200 návštevníkmi. Len počas minuloročnej sezóny, ktorá trvala od polovice júna do konca septembra, vyšlo na jazero 4 096 člnkov, na ktorých sa previezlo 10 240 ľudí. ä Najznámejší slovenský orol, ktorého od minulého leta ochranári monitorujú vďaka mini vysielačke, sa s novou partnerkou zrejme usadí v novom hniezde. Šéf Správy TANAPu Pavol Majko však nevylúčil, že kameru, ktorá sledovala to pôvodné, časom presunú k Arnoldovmu novému domovu, aby fanúšikovia živých prenosov mohli prostredníctvom ich webstránky sledovať, čo sa deje v Arnoldovej kuchyni. Stať by sa tak mohlo najskôr o mesiac, keď sa vyliahnu orlíčatá. ä Mesačný tieň v Javorinskej Širokej má na konte ďalšie prvenstvo. Unikátny prechod po lane v hĺbke takmer 300 metrov nad 90-metrovou priepasťou Mesačná stvora, ktorý sa pred pár dňami podaril slacklinerovi Danovi Kapustovi v najdlhšej jaskyni na slovenskej strane Tatier, si v komunite slacklinerov vyslúžil veľký obdiv. Doteraz povrazolezci prešli po lane v extrémnych výškach v horách i medzi budovami, ale v jaskyni vraj ešte nikto na svete takýto prechod neurobil. ä Nosnou myšlienkou seminára, ktorý na budúci piatok v Infocentre Výskumnej stanice a múzea TANAPu v Tatranskej Lomnici chystajú Občianske združenie Zachráňme tatranského kamzíka v spolupráci so Štátnymi lesmi (ŠL) TANAPu a Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny, (pokračovanie na str. 12)
12
TD 10/2014
V SKRATKE (dokončenie zo str. 11) ZO Vysoké Tatry, bude spomienka na významných botanikov Tatier pri príležitosti 200. výročia vydania prvého uceleného diela o flóre Tatier Flora Carpatorum Principalium z pera švédskeho lekára a botanika Görana Wahlenberga. Súčasťou podujatia má byť i odhalenie pamätnej tabule v Expozícii tatranskej prírody ŠL TANAPu venovanej šiestim známym botanikom zo slovenskej i poľskej strany Tatier. ä Vo vodách Štrbského plesa je dvakrát toľko chlorofylu ako pred rokom. Ukázali to nedávne laboratórne testy. Kým vlani v auguste bolo v jazere necelých sedem jednotiek v litri, v najnovšej vzorke ich namerali takmer šestnásť, naopak množstvo amoniakálneho dusíka, ktorý minulý rok dosiahol desaťnásobný nárast oproti dlhodobému priemeru, neprekročilo normu. Podľa odborníkov takéto množstvo zeleného farbiva, ktoré obsahujú riasy, sinice a rastliny, je vzhľadom na to, že sa pleso roztopilo iba koncom apríla, nezvyčajné. Prečo sa premnožili ostáva záhadou. ä Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici otvorila po zime opäť svoje brány. Návštevníci Expozície tatranskej prírody ŠL TANAPu sa od uplynulého štvrtku môžu opäť pokochať pohľadom na meniacu sa farebnosť tatranských kvetov aj v období, keď je vysokohorské prostredie ešte uzavreté a vegetácia miestami pod snehom. Hýriace farby vysokohorskej jari a leta majú v botanickej záhrade svoje optimum práve v máji a júni. Na ploche takmer tri hektáre nájdu návštevníci aj tento rok približne 290 bylín a drevín, medzi nimi aj endemický druh Tatier a Fatry mak tatranský, vzácnu skalokrásku pyrenejskú, trávničku alpínsku či vičenec horský, ktorý sa v Tatrách vyskytuje len v jedinej lokalite. Z glaciálnych reliktov rastie v botanickej záhrade dryádka osemlupienková, lomikameň ovisnutý, turička jednoduchá a ostrička myšia. Milovníci skalničiek si sadeničky a semená tatranských rastlín a drevín môžu aj kúpiť, tento rok ŠL TANAPu ponúkajú na predaj takmer 80 druhov rastlín, medzi ktorými nechýba ani najžiadanejší plesnivec alpínsky. ä Divočina pod Salatínom bodovala v súťaži o najkrajšiu knihu regiónu Liptov za rok 2013. Publikácia, ktorú zostavil profesionálny strážca Správy TANAPu Milan Ballo s Ladislavom Holkom z Ústavu hydrológie SAV v Liptovskom Mikuláši a kolektívom, získala v kategórii odbornej literatúry pre dospelých a pre deti a mládež 3. miesto. (pet)
Ochrana prírody
Chcú snímky lykožrútom zničeného lesa Ani po takmer dvoch rokoch nie je jasné, či exministri životného prostredia László Miklós (SMK) a Jaroslav Izák (SNS), ktorí majú na krku obvinenie za to, že nezabránili vyčíňaniu lykožrúta v tatranských dolinách, skončia pred súdom. Vyšetrovanie pokračuje, podľa posledných informácií sa znalci chystajú fotografovať zničené lesy z lietadla. Exministrov ešte v auguste 2012 obvinil popradský vyšetrovateľ na pokyn prokuratúry, ktorá im vyčíta, že namiesto aktívnych opatrení na záchranu lesa v Tichej a Kôprovej doline sa spoľahli na to, že príroda si s následkami veternej kalamity poradí sama. Podľa nej mali ministri zo zákona konať a povoliť spracovanie kalamitného dreva aj napriek tomu, že doliny sa nachádzajú v najprísnejšom stupni ochrany. Škody, ktoré mali svojou nečinnosťou štátu spôsobiť,
vyčíslili vtedy na takmer 13 miliónov eur. Obaja bývalí šéfovia rezortu už vtedy obvinenia špecialistu Generálnej prokuratúry na problematiku tzv. environmentálnej kriminality Ladislava Hannikera označili za absurdné, vyšetrovanie však stále nie je ukončené. Prípad rieši Krajská prokuratúra Prešov. „Orgány činné v trestnom konaní vyhodnocujú veľké množstvo listinných dôkazov týkajúcich sa využitia finančných prostriedkov environmentálneho fondu zo
strany Štátnej ochrany prírody SR a ministerstva životného prostredia na sanáciu podkôrneho hmyzu,“ informoval jej hovorca Marián Spišák. Naďalej sa pracuje aj na doplnení znaleckých posudkov, ktoré majú na starosti výskumné ústavy vo Zvolene a v Nitre. Vyšetrovateľa najnovšie zaujíma, ako vyzerá zasiahnutá oblasť zo vzduchu. „Doposiaľ nebolo vykonané letecké snímkovanie dotknutých území za účelom zistenia súčasného stavu lykožrútovej kalamity,“ vyjadril sa Spišák. Prokuratúra ešte nevie, kedy prípad ukončí a či nakoniec podá návrh na obžalobu. Exministri sa už snažili obvinenia zvrátiť viacerými sťažnosťami, no podľa našich informácií ani raz neuspeli. (pet)
Ukončí prototyp staničky návštevy medveďa? (dokončenie zo str. 3) v Hornom Smokovci, kde nám umelohmotný kontajner roztrhali ako papier, teraz sme tam dali kovový, ten však tiež ľahko pokrivia.“ Posledné dva roky sa na niektorých miestach, kde bol možný prístup k elektrickému vedeniu, ohradili existujúce staničky elektrickými oplôtkami. Tam sa to osvedčilo, ale chlpáči si vždy nájdu aj iné miesta, kde by si mohli pomaškrtiť. Na druhej strane, oplôtky síce nepoškodila zver, ale poniektorí ľudia si nenechali ujsť príležitosť, aby ich mohli zlikvidovať. Tatranská samospráva si uvedomuje, že nezabezpečený prístup ku kontajnerom je jednou z príčin návštev jedincov medveďa v blízkosti obydlí, nie však jedinou. „V prvom rade je to premnoženie synantropného medveďa a nie je to problém len Vysokých Tatier. Silnejšie jedince vytláčajú slabšie a tie potom hľadajú potravu aj mimo lesa. Medvedica, ktorá si zvykla chodiť po kontajneroch, to učí aj každú nasledujúcu generáciu mladých. Upozorňujeme na to už od roku 2005 a nič sa nedeje, situácia sa stále zhoršuje,“ konštatoval Ján Mokoš, primátor mesta Vysoké Tatry. Ďalšou možnosťou je ochranný odstrel, ktorý je možné realizovať len na základe výnimky udelenej ministerstvom životného prostredia a výnimky okresného úradu a pozemkového a lesného úradu. „Momentálne sa čaká na odobrenie jednej výnimky, ktorá prechádza povoľovacím
procesom už od konca minulého roka,“ objasnil momentálnu situáciu Peter Novák, vedúci oddelenia územného plánovania, výstavby, životného prostredia a dopravy mesta Vysoké Tatry. Vybudovania staničiek sa nevzdali: Radnica sa naďalej snaží získať finančné prostriedky na dobudovanie staničiek pre komunálny odpad, ktoré by boli neprístupné medveďom. Projekt na 75 staničiek po celých Vysokých Tatrách pred troma rokmi neprešiel a momentálne leží v šuplíku a čaká na nové grantové výzvy a zmenu legislatívy, ktorá by umožnila, aby sa takéto stavby mohli realizovať na pozemkoch vo vlastníctve
štátu. V týchto dňoch sa však už pracuje na prototype staničky, ktorá vyrastie pri bytových domoch Zdravie I. a Zdravie II. v Hornom Smokovci do konca mája. „Rozpočet projektanta na staničku je zhruba 18-tisíc eur a jej realizácia bude zabezpečená v rámci partnerskej spolupráce. Drahý je predovšetkým materiál, z ktorého musí byť vyhotovená, aby dokázala odolať prípadnému ataku medveďa, aj preto je jasné, že samospráva z vlastného rozpočtu nemá šancu zafinancovať všetky staničky nachádzajúce sa na území mesta,“ vysvetlil Jozef Gál, vedúci investičného oddelenia a údržby mesta Vysoké Tatry. (ija)
Sledujú už i lietajúci drahokam Fanúšikov online prenosov zo života zvierat ochranári potešili ďalšou lahôdkou. Najnovšie kamera sníma už aj hniezdo rybárika riečneho, ktorý je pre svoje zafarbenie nazývaný aj lietajúcim drahokamom. V prírode sú jeho domovom dutiny, ktoré si hĺbi na brehoch potokov, tento však obsadil umelé hniezdo na brehu Váhu v oblasti Malej Fatry. Hniezdnu stenu spolu s umelou komôrkou tam ornitológovia vybudovali ešte v marci minulého roku pre nedostatok hniezdnych možností v tomto úseku starého koryta rieky. „Rybáriky tu odchovali už 13 mláďat a hniezdo si osvojili aj tento rok. Už niekoľko minút po inštalácii kamier rodinka rybárikov pokračovala v kŕmení mláďat,“ informovala Správa TANAPu. Ochranári po prvýkrát využili aj druhú minikameru, ktorá sníma interiér hniezda s mláďatami ukrytými pod zemou. „Je veľká pravdepodobnosť že párik rybárikov bude mať aj druhú znášku. Čaká nás teda unikátne kino z našej prírody,“ sľubujú ochranári. Začiatkom mája oživili aj kamerový systém z bocianieho hniezda v Demänovej. „V roku 2012 to bolo mediálne najznámejšie hniezdo, kde sa odohrávala veľká bociania story,“ pripomenul šéf Správy TANAPu Pavol Majko. Vlani ostalo toto hniezdo v areáli základnej školy neobsadené, tento rok doň 21. apríla priletel prvý bocian a tak bocianí príbeh z Demänovej pokračuje. Podľa záberov z kamier už v hniezde pribudli aj vajíčka. Prírastky bociany očakávajú aj v ďalších hniezdach, ktoré sledujú kamery v Partizánskej Ľupči a Pribyline. (pet)
Šport
TD 10/2014
13
Nasťa Kuzminová: Chýba mi ešte zlatý kov z majstrovstiev sveta Tvárou piateho výročia otvorenia luxusného päťhviezdičkového Grand Hotela Kempinski High Tatras Štrbské Pleso bola dvojnásobná olympijská víťazka Anastasia Kuzminová, ktorá Vysoké Tatry navštívi tak šesť až sedemkrát do roka. Využíva ich nielen na tréning, ale aj na chvíle strávené s rodinou. Prinášame vám s ňou krátky rozhovor. Dá sa povedať, že stále ešte oddychujete po úspešnej sezóne? Momentálne som v takej udržiavacej fáze, takže plávam, robím nord walking či beh, aby svalstvo nestratilo svoje schopnosti, takto to bude vyzerať až do júna, keďže majstrovstvá sveta sú až v marci. Kedy začínate „naplno“? Dlhodobejšie intenzívne sústredenia ma čaká až koncom júla, keď pôjdeme na Nový Zelánd a využiť tam chceme nielen snehové podmienky, ktoré táto krajina poskytuje, ale aj beh na kolieskových lyžiach, dlhé krosy okolo jazier, ktoré sú v kopcoch, je to optimálne spojenie všetkého, čo potrebujeme k príprave, navyše v primeranej nadmorskej výške 1 400 metrov. Vždy sa snažíme skombinovať tréning tak, aby bol zaujímavý. Akú úlohu vo vašej príprave zohrávajú Vysoké Tatry? Chodím tu rada, milujem ich, pretože aj Tatry ponúkajú možnosti, ktoré môže športovec využiť pri príprave. Chýba mi tu len strelnica, ak by tu bola aj tá, bola by som tu ešte častejšie. Kedy je najväčšia pravdepodobnosť, že vás tu môžeme stretnúť? Najmä v jarných až jesenných mesiacoch, či už je to na jednodňovú túru alebo na predĺžený víkend. V zime tu chodíme menej.
Zvyknete bežky vymeniť za zjazdové lyže? Na zjazdové lyže nechodím často, aby som sa vyhla zraneniam, ale už som tu aj lyžovala, aj keď väčšinou sa nám podarí na Kamčatke, kde máme tradičné vyjazdenie po sezóne. Keď sa vrátim na Slovensko, väčšinou sa tu už nedá lyžovať. Do Vysokých Tatier chodíte na turistiku len v rámci voľného času alebo je to aj súčasť tréningového procesu? Na turistiku sú tu dobré náročnejšie trate pre športovca, ale aj také, kde môžeme ísť ako rodina. Minulý rok sme tu boli aj s deťmi zo Svetielka nádeje v rámci kempu, mala som strach či to deti zvládnu, ale bola som milo prekvapená, ako si poradili. Aké sú vaše ambície v poolympijskej sezóne? Prvou métou budú koncom augusta majstrovstvá sveta v letnom biatlone, kde by bolo fajn, keby sa mi podarila aj medaila. No a potom sú to marcové majstrovstvá sveta vo fínskom Kontiolahti. Zo svetových šampionátov mi chýba ešte jeden kov, a to zlatý. Možno budem neskromná, som síce dvojnásobná olympijská víťazka, no majsterkou sveta sa mi ešte nepodarilo byť. Pri vašom výkone vás občas zradí streľba, je to, ako sa hovorí, v hlave?
Anastasia Kuzminová vždy počas pobytu vo Vysokých Tatrách býva v Grand Hoteli Kempinski High Tatras Štrbské Pleso. Ako prejav vďaky za príjemné a kvalitné služby prijala generálna riaditeľka hotela Kathrin Noll od dvojnásobnej olympijskej víťazky dar v podobe štartovného čísla zo svetového pohára a imitáciu medaile zo Soči, ktorú dostávali všetci športovci pri úvodnom ceremoniáli najväčšieho medzinárodného sviatku športovcov. Foto: ija Čím ďalej viac pracujem aj so psychológom, čo je v dnešnej dobe nevyhnutné. Športovec musí zvládať nielen športovú záťaž, ale aj psychickú. Veľmi som cítila tlak, v prvom rade som od seba očakávala veľa, ale bolo to aj od okolia a fanúšikov. Keď sa mi začalo dariť, už som rozmýšľala nad tým, že
Tatraman, online registráciu spustili včera Bohatú ponuku športových podujatí, ktoré sa počas roka organizujú na území mesta Vysoké Tatry, by malo obohatiť ďalšie. V predposledný augustový deň sa budú konať preteky v triatlone Tatraman 2014, čo je kombinácia plávania, cyklistiky a behu. Podujatie má cezhraničný charakter, keďže bude prebiehať na poľskej i slovenskej strane Tatier. Pretekári odštartujú preplávaním dvoch kilometrov cez Czorsztynske jazero v poľskej obci Niedzica, kde nasadnú na bicykle a cez Maguru prejdú do Ždiaru a ďalej Cestou Slobody až na Podbanské, odtiaľ pobežia do cieľa, ktorý je plánovaný na Kasprovom vrchu. „Po skúsenostiach z organizovania pretekov Oravaman a na podnet pretekárov sme sa rozhodli takéto podujatie uskutočniť aj tu v Tatrách. Na poľskej strane Lucjan Habieda a Piotr Legomski organizujú viac ako päť rokov triatlonové podujatie v okolí Nového Targu, my sme mali tohtoročné preteky, ktoré
sú limitované na 250 účastníkov vypredané po ich vyhlásení na internete za jedenásť minút,“ hovorí Peter Paľa, riaditeľ pretekov Oravaman. Online registrácia podujatia Tatraman sa spustila včera a ak máte záujem, môžete sa zaregistrovať na webovej stránke www.tatraman.sk. Ak si chcete zabezpečiť možnosť štartovať na prvom ročníku tohto podujatia, bude lepšie prihlásiť sa čo najskôr, pretože pri čísle 250 sa registrácia uzatvára. Triatlon je šport, ktorý si vo svete nachádza stále nových priaznivcov a jeho vznik sa vraj spája s tradičnými testami prežitia, ktoré absolvovali americkí záchranári v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. V skutočnosti sú jeho predchodcom preteky Les trois sports, ktoré boli organizované už v dvadsiatych rokoch minulého storočia vo Francúzsku. Na olympiáde sa triatlon objavil po prvýkrát v roku 2000 v Sydney. (ija)
musím utekať do cieľa a často som streľbu poriadne nedokončila. Chýbalo mi viac koncentrácie. Koľko hodín trénujete v príprave a koľko počas kolotoča svetového pohára? V príprave denne trénujem päť až šesť hodín denne, niekedy aj viac. V sezóne je to časovo menej, ale je to oveľa náročnejšie a aj emocionálnejšie. Pôjde v biatlonových šľapajach aj váš sedemročný syn Jelisej? Jelisej zatiaľ tvrdí, že ho baví bežecké lyžovanie, ale má rád aj iné športy. Strieľať sme ho zatiaľ neučili, pretože je malý, ale myslím si, že začneme vzduchovkou. Uvidíme, či ho to osloví, ale predpokladám, že áno, ako väčšinu mužov. Navštevuje teda už nejaký športový detský klub? Zatiaľ nie. Mám aktívnych svokrovcov, ktorí chodia s ním tak veľa kilometrov, takže pochybujem, že by toľko prešiel v nejakom detskom športovom klube. V tomto veku však potrebuje aj deti okolo seba, chodí plávať, jazdí na koni, korčuľuje. V škole majú športový päťboj, ktorý rozvíja celkovú fyzickú zdatnosť detí. (ija)
14
TD 10/2014
Šport
Cyklochodníky v Tatrách otvorili netradičnými pretekmi Tatranské chodníky tento rok po prvýkrát symbolicky otvorili netradičné preteky. Okrem 14tich kilometrov v sedle bicykla na súťažiacich čakala aj lukostreľba, zlaňovanie a vedomostný kvíz o Vysokých Tatrách. Hoci dažďové mraky prevaľujúce sa nad Horným Smokovcom odstrašili viacerých pretekárov, napokon sa našla necelá desiatka odvážlivcov, ktorá sa v prvú májovú sobotu predsa len postavila na štart pretekov. Ich trasa viedla od Grand Hotela Bellevue cez Dolný Smokovec, Novú Lesnú, cyklistickú trasu v Poši a späť do Dolného Smokovca, kde ich pri Vile Kalinčiak čakala posledná súťažná disciplína – vedomostný kvíz, s ktorým si najlepšie poradil celkový víťaz pretekov Jozef Zito z Krnče pri Topoľčanoch.
„Preteky boli super, prekvapila ma hlavne streľba, keďže som držal luk v rukách prvýkrát. Na budúci rok som znova tu,“ netajil sa víťaz, ktorý trať zdolal za niečo vyše 23,13 minúty. „Šlo sa super, preteky boli výborné. My sme zvyknutí bicyklovať aj keď je zlé počasie,“ pochvaľovala si Kežmarčanka Marcela Horanská, ktorá prišla pretekať aj so svojimi dcérami. Organizátori by z pretekov, ktoré boli zároveň i jedným z prvých podujatí projektu Honba za pokladmi Prešovského kraja, radi urobili tradíciu. „V spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom sme nadviazali na myšlienku kampane, ktorej hlavným cieľom je spoznať krásy východnej časti Slovenska, ale zároveň propagovať ekologický spôsob dopravy. Aj napriek nepriazni po-
časia sme radi, že cyklistov dážď neodradil. Všetci účastníci sa zabavili, zašportovali si a získali
pekné ceny,“ skonštatoval Viktor Kosmák, riaditeľ Grand Hotela Bellevue. (pet)
Účastníkov netradičných cyklopretekov čakali na trase aj rôzne súťažné disciplíny. Jednou z nich bola aj streľba z luku. Foto: pet
Tatranci zaknihovali dve víťazstvá Barca - Vysoké Tatry 0:4 (0:2) Na pôdu predposledného mužstva súťaže cestovali Tatranci s cieľom naplno bodovať. Aj keď celok Barce je už zmierený s tým, že sa do vyššej súťaže nedostane, svoju kožu nechceli pustiť lacno. Úvodných desať minút sa hrala vyrovnaná partia, ba domáci mali aj dve strelecké možnosti. Najskôr v 5. min. po Pitoňákovom „špeku“ sa k lopte dostal Macák, tvrdo vystrelil zo 16 m, ale strelu zblokovala obrana hostí. Potom po faule Vlada Buca v 8. min. kopal Slicho z 18 m priamy kop, ale netrafil bránu. Postupom času začali hostia hrať svoju kombinačnú hru a začali prichádzať aj šance. V 11. min. sa na pravej strane uvoľnil Bednarčík, prudko po zemi odcentroval cez „päťku“, ale obrana domácich loptu „zahasila“ na roh. V 16. min. po centri Bednarčíka na „zadnú tyč“ loptu „sklopil“ Baláž, ale skôr pri nej bol domáci brankár. V 24. min. Dulovič prešiel po pravej strane polovičku ihriska a jeho prudký prízemný center dokopol do brány Stanislav. V 31. min. po centri Šprocha sa k odrazenej lopte dostal Novák, ale jeho prudká strela zo 16 m skončila vedľa brány. V 41. min. kopali Tatranci priamy kop z 18 m. Loptu si postavil Stanislav a jeho prudká strela preletela cez múr a skončila v sieti. Druhý polčas sa podobal tomu prvému, pretože hostia diktovali tempo hry a domáci sa málokedy dostali k ohrozeniu Hajovského
brány. V 57. min. si ešte Šprochova strela z 18 m cestu do brány nenašla, ale o minútu neskôr svoje sólo „a lá Roben“ z opačnej strany už zakončil krásnou strelou k tyči a bolo „vymaľované“. V 71. min. ešte prikrášlil výsledok Vlado Buc a to nevídanou drzosťou. Najskôr si v 16-tke „zasekol“ prvého obrancu a každý už čakal strelu. Avšak nasledovalo ďalšie „zaseknutie“ obrancu a potom to prišlo. „Zasekol“ si aj brankára. A keď ho mal pekne na zemi tak ho elegantne „a lá Panenka“ preloboval do poloprázdnej brány. Jednoducho futbalová paráda a kumšt. Po striedaní už Tatranci nehrali na plný plyn, aj keď Palguta sa dostal do troch dobrých príležitostí, ale výsledok sa už nemenil. Zaslúžené tri body po dobrom výkone sa sťahovali do Vysokých Tatier. Góly: 24. a 42. Stanislav, 59. Šproch, 71. Buc. ŽK: Macák Compeľ. Pred sedemdesiatimi divákmi rozhodoval Mišenčík.
Vysoké Tatry - Michalovce 2:1 (1:1) Hostia v tomto zápase, ktorý sa odohral na krásnom štadióne mesta Kežmarok, nenechali nič na náhodu a pre istotu do zápasu nasadili piatich hráčov druholigového mužstva a zvyšok doplnili aj hráčmi prvoligového dorastu. Domáci však v tomto zápase mali veľkú snahu získať skalp tak silného mužstva. Už v 3. min. mal obrovskú možnosť Bednarčík, ktorý však svoj samostatný únik
zakončil iba strelou do brankára. V 7. min. mal ďalšiu „gólovku“ na hlave Dulovič, ale z 10 m lopta iba tesne minula bránu. Po týchto dvoch „tutovkách“ opäť platilo nedáš – dostaneš. V 11. min. po chybe Bednarčíka išiel sám na bránu Regáli a s prehľadom k tyči prekonal Hajovského. Domácich to na chvíľu vyviedlo z miery a desať minút sa na ihrisku iba hľadali. V 20. min. vystrelil tvrdú strelu z 30 m Pitoňák, ale iba do stredu brány. Hostia odpovedali v 22. min. opäť rýchlym brejkom Regáliho, ale jeho prízemnú strelu Hajovský zachytil. O dve minúty na to išiel sám na Hajovského Hirka, ale náš brankár mal svoj deň a istý gól chytil. V 26. min. mohol vyrovnať Buc po odrazenej strele Baláža, ale brankár hostí Kira ju chytil. V 31. min. zahrával priamy kop z 25 m Stanislav, ale lopta išla nad bránu. V 42. min. si loptu v 16-tke prebral Sirko, posunul si ju na lepšiu strelu, ale bol faulovaný a hlavný rozhodca ukázal nekompromisne na značku pokutového kopu. Ten s prehľadom premenil Stanislav a začínalo sa akoby od znova. Druhý polčas začali lepšie Tatranci a v 48. min. mohli strhnúť vedenie na svoju stranu. Šproch tvrdo vystrelil, brankár Kira loptu vyrazil pred seba, ale Buc ideálnu šancu zahodil, pretože loptu z 12 m poslal pol metra vedľa tyče. Hostia využívali svojich rýchlych hráčov na nebezpečné protiútoky a v 54. min. sa Regáli „rútil“ osamotený na Hajovské-
ho, ale ten opäť jeho „tutovku“ zlikvidoval. V 59. min. dokonca hostia Gamkrelidzem po prečíslení trafili tyčku. V 60. min. ušiel po pravej strane Bednarčík, ale jeho prihrávku „cez päťku“ nikto nezasiahol. O minútu neskôr opäť Bednarčíkovú prihrávku nezasunul voľný Baláž do prázdnej brány hostí. V 64. min. po faule na Stanislava v 16-tke kopali domáci opäť pokutový kop. Najskôr strelu Stanislava vyrazil Kira, ale loptu Šproch „dotlačil“ do brány a zaznamenal, ako sa neskôr ukázalo, víťazný gól. Ďalšie minúty sa niesli v znamení snahy mužstva Michaloviec o vyrovnanie, ale Tatranci úspešne kontrovali. V 80. min. sa dostával za obranu hostí Palguta, bol faulovaný Mikovčíkom, ktorý sa po druhej žltej karte porúčal do šatní. V 87. min. po prihrávke Baláža z 5 m netrafil bránu Novák. Hosťom sa v závere zápasu takmer podarilo vyrovnať po hlavičke Jacka, ale lopta iba tesne išla vedľa Hajovského „tyčí“. Nesmierne ťažký a dramatický zápas už doviedli hráči Vysokých Tatier do víťazného konca a zaknihovali dôležité tri body v boji o postup do 3. ligy. Góly: 42. Stanislav (z 11 m), 64. Šproch – 11. Regáli. ŽK: Mikovčík, Micka, Regáli (Michalovce). ČK: Mikovčík po 2 ŽK (Michalovce). Pred stovkou divákov rozhodoval poľský rozhodca Kupczak. Zrušená dohrávka 22. kola so Spišským Podhradím sa odohrá dnes o 17.00 hodine v Spišskej Belej. (dzej)
Infoservis
TD 10/2014
MESTO VYSOKÉ TATRY
15
MESTO VYSOKÉ TATRY
Primátor Mesta Vysoké Tatry v zmysle § 4 zákona č. 596/ 2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
Primátor Mesta Vysoké Tatry v zmysle § 4 zákona č. 596/ 2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
v y h l a s u j e výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa/ky Materskej školy, Vyšné Hágy, Vysoké Tatry
v y h l a s u j e výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa/ky Materskej školy, Nový Smokovec , Vysoké Tatry
Kvalifikačné predpoklady: • odborná pedagogická spôsobilosť pre daný druh školy zákona č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MŠ SR č. 437/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov • najmenej päť rokov pedagogickej praxe
Kvalifikačné predpoklady: • odborná pedagogická spôsobilosť pre daný druh školy zákona č. 317/ 2009 o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MŠ SR č. 437/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov • najmenej päť rokov pedagogickej praxe Iné požiadavky: • bezúhonnosť, • zdravotná spôsobilosť, • ovládanie štátneho jazyka, • práca s PC, • znalosť príslušnej legislatívy, • komunikačné a organizačné predpoklady, • osobnostné a morálne predpoklady pre výkon riadiacej funkcie. Požadované doklady k prihláške do výberového konania: • prihláška do výberového konania, • štruktúrovaný profesijný životopis, • overené doklady o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, • potvrdenie o dĺžke pedagogickej praxi, • výpis z registra trestov /nie starší ako tri mesiace/, • písomný návrh koncepcie rozvoja školy, • doklad o zdravotnej spôsobilosti podľa § 10 zákona č. 317/2009 Z.z. • čestné vyhlásenie o pravdivosti všetkých údajov uvádzaných v prílohe žiadosti, • písomný súhlas uchádzača na použitie osobných údajov pre potreby výberového konania podľa § 11 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Termín nástupu do funkcie: 1. september 2014 Uzávierka prijímania prihlášok: 2. júna 2014 do 15.00 hod. Prihlášky s označením „Výberové konanie pre riaditeľa Materskej školy Nový Smokovec“ posielajte na adresu: Mestský úrad Vysoké Tatry, 062 01 Starý Smokovec. O termíne a mieste výberového konania budú prihlásení uchádzači písomne informovaní.
Iné požiadavky: • bezúhonnosť, • zdravotná spôsobilosť, • ovládanie štátneho jazyka, • práca s PC, • znalosť príslušnej legislatívy, • komunikačné a organizačné predpoklady, • osobnostné a morálne predpoklady pre výkon riadiacej funkcie. Požadované doklady k prihláške do výberového konania: • prihláška do výberového konania, • štruktúrovaný profesijný životopis, • overené doklady o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, • potvrdenie o dĺžke pedagogickej praxi, • výpis z registra trestov /nie starší ako tri mesiace/, • písomný návrh koncepcie rozvoja školy, • doklad o zdravotnej spôsobilosti podľa § 10 zákona č. 317/2009 Z.z. • čestné vyhlásenie o pravdivosti všetkých údajov uvádzaných v prílohe žiadosti, • písomný súhlas uchádzača na použitie osobných údajov pre potreby výberového konania podľa § 11 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Uzávierka prijímania prihlášok: 2. júna 2014 do 15.00 hod. Prihlášky s označením „Výberové konanie pre riaditeľa Materskej školy Vyšné Hágy“ posielajte na adresu: Mestský úrad Vysoké Tatry, 062 01 Starý Smokovec O termíne a mieste výberového konania budú prihlásení uchádzači písomne informovaní.
INZERCIA n Predám leštený smrekový tatranský obklad perodrážku 3 €/ m2, zrubový obklad, hranoly aj dlážku na podlahu. Kontakt: 0908 234 866. n Predám dve garáže v Tatranskej Lomnici. Viac informácií na telefónnom čísle 0905 524 180.
Popradská zberateľská burza Klub filatelistov v Poprade pozýva zberateľov na Popradskú zberateľskú burzu, ktorá sa uskutoční v sobotu 17. mája 2014 od 7.00 do 12.00 v Poprade v priestoroch Strednej odbornej školy na Okružnej ulici 25. Na svoje si určite prídu zberatelia z odborov filatelia (známky), filokartia (pohľadnice), numizmatika (mince) a notafília (bankovky). Ostatné zberateľské odbory sú vítané.
n Kúpim byt v Tatranskej Lomnici. Iba prízemie alebo zvýšené prízemie. Tel: 0910979213
Pre občanov a návštevníkov Vysokých Tatier vydáva mesto Vysoké Tatry. Vedúca redaktorka: Mgr. Ingrid Janigová (e-mail: ingrid.janigova@vysoketatry. sk). Redaktorka: Mgr. Martina Petránová (martina.petranova@vysoketatry. sk). Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Mestský úrad, 062 01 Starý Smokovec, IČO: 00326585 tel.: 052/478 04 38, fax: 052/ 478 04 59, www.tatry.sk. Výroba novín: Tlačiareň Kežmarok GG, spol. s r. o., Priekopa 21, tel. 052/ 452 32 07, e-mail:
[email protected]. Ev. č. MK SR: 3110/09. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka novín je vždy v piatok pred výjdením novín. ISSN: 1338-9882
16
TD 10/2014
Kalendár podujatí
