CHOV HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT CHOV HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT

ZivocisnePotraviny_print.qxd

16. 1. 2003

16:13

Page 2

poèas celého svojho ivota nemajú monos vidie slnko alebo by na paši. Mesiac po tom, èo porodia, sú znovu pripúšané alebo umelo oplodnené a tak sa stávajú automatmi na rodenie teliat. Kravy patria medzi najašie pracujúce zvieratá. Dojnice musia unies dvojakú záa − pro− dukciu ve¾kého mnostva mlieka a zároveò rast ïalšieho te¾aa vo svo− jom tele. Na to, aby matka uivila svoje te¾a, potrebuje asi tri litre mlieka denne. Dojnice špièkových plemien však produkujú desakrát väèšie mnostvo. Rovnako ako u iných zvierat, aj v prípade kráv selektívne š¾achtenie spôsobilo tak neprirodzene vysokú produkciu mlieka a záa na organizmus, e je èasto problematické zabezpeèi dojniciam takú vyváenú výivu, aby u nich nedochádzalo k akútnym metabolickým ochoreniam.

Tieto nádherné a mierumilovné ivo− èíchy sú èasto odsúdené na celoivotné väzenie vo ve¾kovýkrmniach, kde deprimované nedostatkom stimulov a zlým zaobchádzaním èakajú na dosiahnutie jatoènej váhy, aby boli odtransportované na bitúnok. Šastnejšie stáda sú sezónne vyhá− òané na pastviny, mnohé sa však nikdy nedostanú von z ošarpaných maštalí, kde sú natlaèené v zlých hygienických podmienkach s nedos− tatoènou klímou a vetraním. Neprirodzené podmienky chovu a podávanie umelej potravy miešanej s mäsokostnou múèkou boli pod¾a výskumov príèinami vzniku epidémie BSE. Zvláštnou skupinou sú kravy na produkciu mlieka − dojnice. Väèšinu roka trávia priviazané reazou na jedno miesto. Niektoré

ÈO ïalej...? Vedecký výskum a poznatky èerpajúce z etológie (náuka o správaní sa zvierat) jednoznaène dokazujú, e je potrebné zmeni priemyselné podmienky chovu hospodárskych zvierat. V roku 2000 Európsky parlament zakázal chov nosníc v klasických klietkových chovoch od roku 2012. Táto zmena bola dosiahnutá po viac ako 30 tich rokoch intenzívneho lobovania organizácie CIWF (Compassion in World Farming − Súcit vo svetovom farmárstve). Po prijatí zákazu sa majitelia ve¾kochovov zaèali obáva rapídneho zvyšovania cien vajec. Prieskum však ukázal, e roèný výdaj by po zavedení chovu predstavoval asi 250 Sk pre jednu rodinu pri spotrebe 10 vajec týdenne. V prípade, e my konzumenti budeme ochotní zaplati „túto cenu“ za prirodzenejšie a vhodnejšie ivotné podmienky zvierat, dosiahneme:

• Menej potravinových škandálov − bezpeènejšie potraviny. • Lepšie podmienky chovu zvierat − zdravšie potraviny. • Zníenie zneèistenia ivotného prostredia. • Viac pracovných príleitostí na vidieku. • Zníenie chorobnosti zvierat.

CHOV HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT


Kravy


16. 1. 2003

16:13

Page 4

Sloboda zvierat zastáva stanovisko, e chov hospodárskych zvierat musí zoh¾adòova pä základných slobôd, ktoré boli vymedzené nezávislým poradným orgánom pre ochranu zvierat vlády Ve¾kej Británie ( Farm Animal Welfare Council) a vstúpili do medzinárodnej terminológie ochrany zvierat.

Pä slobôd − Five Freedoms (vo¾ne prekladáme ako ochrana) 1. Ochrana pred hladom a smädom. Chovate¾ chovajúci zvieratá, z ktorých má úitok, je povinný zabezpeèi im prístup ku krmivu a èerstvej vode a tak zabezpeèi zdravie a telesnú zdatnos zvierat.

2. Ochrana pred fyzickým utrpením spôsobeným zlými chovate¾skými podmienkami. Chovate¾ chovajúci zvieratá, z ktorých má úitok, musí poskytova zvieratám zodpovedajúce chovné prostredie vrátane úkrytu pred nepriaznivými klimat− ickými podmienkami a priestoru na odpoèinok.

3. Ochrana pred bolesou, zranením a ochorením. Chovate¾ je povinný chráni zvieratá od uvedených okolností zaruèenou prevenciou, rýchlou diagnózou a lieèením.

4. Ochrana pred stresom a zbytoèným strachom. Chovate¾ je povinný zabezpeèi také chovné prostredie a zaobchádzanie so zvieraom, ktoré vyluèuje stres a utrpenie.

5. Ochrana pred neprirodzenými podmienkami. Chovate¾ musí zvieratám poskytova dostatoèný priestor, vhodné stimulujúce prostredie a spoloènos zvierat toho istého druhu.

USMRCOVANIE HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT

V posledných 30 rokoch sú po¾nohospodári na celom svete vystavení silnejúcemu tlaku uspokoji dopyt po stále väèšom mnostve èo najlacnejších potravín. Aj naše supermarkety sa predbiehajú v ponuke akciových cien potravín najmä ivoèíšneho pôvodu − výsledkom je, e kilogram kuracieho mäsa je niekedy ponúkaný za cenu nišiu ako je napríklad cena papriky alebo niektorých druhov ovocia. Odchova kilové kura tak, aby boli zoh¾adnené jeho prirodzené potreby, je však ïaleko nákladnejšie ako vypestova kilo zeleniny. Ako je teda moné, e k takémuto cenovému javu dochádza? Pravdou je, e za všetko sa musí NEJAKO zaplati. Nišia cena ivoèíšnych produktov je získaná na úkor horších ivotných podmienok a utrpenia zvierat v intenzívnych chovoch a na ve¾kofarmách. Pouívaním vakcín, antibiotík a chemoterapeutík sme schopní zníi riziko ochorení a nákaz a natlaèi do umelo osvetlených hál stále viac a viac zvierat, ktoré sú vyprodukované tak, aby boli prispôsobené chovu v umelých podmienkach bez denného svetla. Genetickou selekciou vieme dosiahnu to, aby rástli rýchlejšie a aby boli zmäsilejšie.


16. 1. 2003

16:13

Page 6

Brojlerové kura je geneticky vyselektovaný jedinec š¾achtený za úèelom èo najväèšej produkcie mäsa. Ich ivot zaèína vyliahnutím sa v umelých elektrickým prúdom vyhrievaných ve¾kokapacitných liahòach. Po vyskladnení nasleduje nasadenie do hál − budov bez okien s umelým osvetlením, kde sa krmivo a voda automaticky privádzajú z násypok pripevnených ku stropu. Dnešné brojlery musia dosiahnu svoju koneènú váhu za 42 dní, èo je dvakrát tak rýchlo ako pred tridsiatimi rokmi. 42 dní sú vykr− mované špeciálnymi kàmnymi zmesami ošetrenými antibiotikami Ich rast a naberanie hmotnosti je urýchlené nato¾ko, e vývin ich konèatín výrazne zaostáva za telom. Výsledkom sú milióny kurèiat (na Slovensku pri spotrebe 18 kg hydinového mäsa na obyvate¾a sa odchová asi 30 miliónov brojlerových kurèiat roène) trpiacich deformáciami konèatín. Takéto kurèatá nie sú schopné pohybu a èasto uhynú len kvôli neschopnosti dosta sa ku kàmidlu. Profesor Donald Broom s Univerzity v Cambridge prirovnal ivot brojlera s rýchlym rastom tela k ivotu deväroèného chlapca pohybujúceho sa na nohách sotva päroèného dieaa. P¾úca a srdcia kurèiat tie nestaèia udra krok s rastom ich tiel. Milióny kurèiat preto predèasne hynú na zlyhanie orgánov spôsobené chorobami ako ascites (vod− natie¾ka) alebo syndróm náhlej smrti. Je škandál, e sme vyš¾achtili vtáky, ktoré sa nedoijú ani veku šiestich týdòov bez toho, aby neboli zmrzaèené a nezomierali na infarkt. Brojlery sú poráané vo veku 6 týdòov − prirodzená dåka ivota sliepky je 7 rokov. Poèas svojho krátkeho ivota nikdy nevideli denné svetlo, zelenú trávu, ani sa nenadýchli vzduchu, ktorý by nebol plný èpavku z ich vlastných výkalov. Kuracie drobky sú èasto len èasti kureniec, ktorých telá sa pre poškodenia nedajú preda vcelku. Ak je ivot v preplnených prašných halách bez okien stresujúci, ich prvé a jediné stretnutie so slnkom nie je iné. Pri vyskladnení hál sú kurèatá zvyknuté na polotmu chytané za nohy, vynášané von hlavou dolu a napchaté do prepraviek nákladných áut. V spraco− vate¾skom závode sú potom zavesené za nohy na beiaci pás a elektrický prúd a noe ukonèia ich neradostnú existenciu. Na Slovensku v súèasnosti neexistuje zákon, ktorý by urèoval farmárom zabezpeèi chovaným brojlerom aspoò minimálne ivotné podmienky!

Nosnice Sliepky znášajúce vajcia preívajú podobný osud. Myšlienka, e sliepka je len úèin− ným strojom na premenu krmiva na vajce sa v chovate¾skej rétorike objavuje dos èasto. Dôsledky tohto postoja sú pre nosnicu katastrofálne. Utrpenie nosníc zaèína ve¾mi skoro. Po vyskladnení z umelých liahní sú kohútiky oddelené od sliepoèiek a usmrtené − pouívajú sa ako surovina na výrobu mäsokostných múèok. Sliepoèky sú odchované do znáškovej dospelosti a nasadené do klietok batériových chovov uloených

Riešenie Transporty ivých zvierat je treba okamite zastavi a nahradi obchodom so ivoèíšnymi produktmi. Na zastavenie transportov ivých zvierat je potrebné: • Zabezpeèi èo najkratšie vzdialenosti medzi farmami, na ktorých sa hospodárske zvieratá rodia a tými, na ktorých sú vykrmované. • Zabezpeèi prísun produktov ivoèíšneho pôvodu do obchodnej siete z lokálnych bitúnkov a spracovate¾ských podnikov. • V celoeurópskom meradle zruši štátne dotácie na vývoz ivých zvierat (najèastejšie hovädzieho dobytka). • Zabezpeèi primeraný poèet lokálnych bitúnkov.

PREPRAVA HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT


Kurèatá na mäso − brojlery


16. 1. 2003

16:13

Page 8

Kadoroène sú milióny ivých zvierat prepravované na extrémne dlhé vzdialenosti. Nie všetky preijú nieko¾kodòovú cestu sprevádzanú stresom pri nakladaní a vy− kladaní, dehydratáciou, hladom, vyèerpaním, teplom, zimou a zraneniami. Mnohé zvieratá sú poranené na klzkých rampách, umierajú v kamióne od vyèerpania alebo sú pošliapané inými. Zvieratám je celkom nezmyslene, len kvôli väèším ziskom spôsobované obrovské utrpenie poèas cesty, ktorá môe v najhorších prípadoch trva a 72 hodín, t.j. 3 dni. Doteraz nie je s urèitosou známe ako sa BSE (Bovinná spongiformna encefalopatia) dostala na Slovensko. Existuje nieko¾ko ciest prenosov nákaz. Je jasné, e jedným z nich je medzinárodný obchod a transporty zvierat na dlhé vzdialenosti, èi u na ïalší výkrm alebo za úèelom ich usmrtenia. Medzinárodný obchod so ivými zviera− tami a transporty na dlhé vzdialenosti nie sú teda dôvodom iba znaèného utrpenia zvierat, ale aj potencionálnym rizikom šírenia nákaz. Transportmi ivých zvierat bola rozšírená slintaèka a krívaèka z Ve¾kej Británie do Francúzska a Holandska. Najväèším vývozným artiklom Slovenska spomedzi ivých zvierat sú jahòatá a te¾atá. Slovensko roène vyvezie roène a 100 000 ve¾konoèných ivých jahniat vo veku 8 − 12 týdòov a nieko¾ko desatisíc teliat vo veku od 2 do 6 mesiacov. Od matiek odstavené jahòatá a teliatka sú transportované v preplnených kamiónoch do Talianska 24 − 36 hodín s malými prestávkami na oddych. Vedecké štúdie dokázali, e po 8 hodinách transportu dochádza u zvierat k takému vyplavovaniu adrena− línu, ktoré navodzuje stresový stav, vyèerpávanie organizmu èasto konèiace úplným vyèerpaním a smrou zvieraa.

v dlhých radoch a minimálne troch poschodiach nad sebou. Systémy batérií sú umiestnené v halách s umelým intenzívnym osvetlením, ktoré svieti a 17 hodín denne, pretoe svetlo podporuje znášanie vajec. V klietke, v ktorej sa tlaèí nieko¾ko sliepok, predstavuje ivotný priestor pre jednu rozsah hárku papiera A4. Nemôu pohodlne stá ani sedie, musia sa pohybova, ak sa pohybujú ostatné. Je to ako pozorova troch ¾udí, ktorí sa snaia pohodlne prei v telefónnej búdke – – a sliepky sú k tomuto vopred prehratému boju odsúdené na celý ich krátky ivot. U po nieko¾kých mesiacoch zaèínajú stráca perie, èiastoène preto, e sa otierajú o drôty, èiastoène preto, e si ho navzájom vytrhávajú. Drôty spôsobujú bolestivé poranenia konèatín. Sliepky sú v halách drané jeden rok na umelých medikovaných kàmnych zmesiach bez toho, aby èo len na chví¾u zhliadli prirodzené svetlo alebo zelenú trávu. Nie je uspokojená ani jedna ich prirodzená potreba okrem prijímania potravy a znášania vajec. Nemôu sa prechádza, hraba v zemi, kúpa sa v prachu, stava hniezda, alebo si natiahnu krídla. Nie sú súèasou kàd¾a. V strese a hluku znášajú vajcia dovtedy, kým neklesne ich produktivita a úplne sa „nevyšavia“. Potom bývajú vyskladnené, usmrtené a spracované v kafilerických zariadeniach. Napriek tomu, e na Slovensku platí zákon, ktorý urèuje minimálne podmienky pre nosnice, dodriavanie týchto podmienok je ignorované. Pod¾a monitoringu súèasných chovov nosníc na Slovensku bolo v roku 2002 a 43% chovov predi− menzovaných, t.j. v klietkach bol zistený vyšší poèet nosníc na aký boli vyrobené. Take ak pod¾a zákona prináleí jednej nosnici ivotný priestor pribline 20 x 22 cm, na ktorom si nemôe ani roztiahnu krídla, v skutoènosti bolo zistené, e tento priestor je ešte menší asi o 20%! u takmer polovice všetkých fariem. Farmári porušujú zákon, pretoe kontrola podmienok chovaných zvierat zo strany štátnych orgánov je nedostatoèná, èo farmárom prináša vyššie zisky. Od roku 2007 je zakladanie klasických klietkových chovov v EÚ zakázané a od roku 2012 bude moné chova nosnice v krajinách EÚ iba v halových chovoch na podstie¾ke alebo v obohatených klietkových systémoch. Táto zmena bola dosiahnutá po viac ako 30 rokoch intenzívneho tlaku zo strany ochranárskych organizácií.




16. 1. 2003

16:13

Page 10



Nákazy zvierat

Priemyselné metódy chovu zvierat musia skonèi!

V súvislosti s likvidáciou ohnísk nákaz BSE, slintaèky a krívaèky boli v Európe usmrtené desiatky miliónov kusov hovädzieho dobytka. Nákazy a nehumánne spôsoby hromadného usmrcovania zvierat pri likvidácii nákaz sú však opä len dôsledkom nezdravých praktík v súèasnom chove zvierat, èo mnohokrát uniká pozornosti širokej verejnosti.

Súèasná celoeurópska kríza v chove hospodárskych zvierat sa v posledných rokoch prejavila vo forme nákaz ako slintaèka a krívaèka alebo BSE (Slovensko s 11 prípad− mi BSE vedie medzi krajinami bývalého východného bloku ako krajina s najvyš− ším výskytom BSE). Taktie nedávne škandály týkajúce sa škodlivých látok v krmivách pre ošípané a hydinu sú odrazom dnešného pretechnizovaného, nezdravého a pre zvieratá neprirodzeného spôsobu chovu. Zvieratá natlaèené v nehygienických preplnených halách, ktoré nemajú monos prirodzene sa správa, trpia chronickým stresom, èo zniuje ich imunitu voèi ochoreniam. Ak prepukne ochorenie v prostredí intenzívneho chovu, rozšíri sa extrémne rýchlo a prejaví sa u väèšiny zvierat. Ak chceme ozdravi chov zvierat, èo v koneènom dôsledku znamená chráni i seba, je potrebné nahradi priemyselné spôsoby chovu zvierat. To sa týka predovšetkým chovu hydiny a prasiat, kde je situácia najvánejšia.

Usmrcovanie zvierat na bitúnkoch Na Slovensku sa kadoroène usmrtí asi 160 000 kráv, 15 000 teliat, 2 000 000 kusov ošípaných, 100 000 oviec a kôz a 50 000 000 mäsových kurèiat. Spolu je to takmer 53 miliónov zvierat roène − 209 000 denne. Verejnos sa však zväèša nezaujíma o to, ako sú zvieratá na bitúnku usmrcované. Vo väèšine prípadov sú usmr− cované nehumánne, pretoe usmrcovanie v moderných ve¾kokapacitných bitúnkoch je príliš rýchle na to, aby bolo vdy dôkladné a pod¾a predpisov. Moderné bitúnky pre prasatá majú kapacitu 50 − 100 usmrtených prasiat za hodinu a 60 a 100 kurèiat za minútu. Niektoré sú nedostatoène omráèené a spätne nadobúdajú vedomie pred alebo poèas vykrvenia. Získa informácie o kadodennom utrpení zvierat na bitúnkoch je ve¾mi aké. Ploty a múry bitúnkov ve¾mi dobre ukrývajú pred oèami verejnosti to, èo zo zákona majú právo vidie a kontrolova iba inšpektori štátnej správy platení z našich daní za to, aby zaruèili, e zvieratá budú usmrcované humánne pod¾a pred− pisov. O tom, e sa tak nedeje, svedèia aj nedávne kontroly inšpektorov EÚ na sloven− ských bitúnkoch. V správach z ich previerok je medzi nedostatkami uvádzané hrubé zaobchádzanie so zvieratami, kopanie do zvierat, nedostatoèné a nesprávne omra− èovanie pred usmrtením. Je smutné, e sku− toènosti o tom, ako pracujú slovenskí mäsiari a ich kontrolóri platení z našich daní, vychádzajú najavo iba poèas návštev inšpektorov z medzinárodných inštitúcií. Je smutné, e kadodennou realitou na slovenských bitúnkoch je ve¾ké utrpenie zvierat.

Prasatá Výsledky vedeckého výskumu potvrdili, e prasatá si v prirodzených podmienkach vytvárajú stabilné sociálne skupiny, budujú spoloèné miesta pre odpoèinok, vyluèujú èo najïalej od týchto miest, sú mimoriadne aktívne, a 75% èasu trávia skú− maním prostredia, rytím a vyh¾adávaním potravy. Intenzívne ve¾kovýkrmne však neumoòujú ani jednu z týchto prirodzených aktivít. V takomto prostredí sa ich pozornos obracia na jedinú zaují− mavú vec − chvostíky iných prasiat. Z frustrácie a nudy dochádza k vzájomnému obhryzávaniu chvostov, èo konèí kanibalizmom. Farmári, aby obmedzili tieto prejavy, im chvostíky preventívne odštikávajú. Pre mentalitu moderného chovu je typické uprednostnenie mrzaèenia zvierat pred vytvorením prirodzenejších podmienok. Snaha zníi výdavky za pracovné sily bola hlavným dôvodom prechodu k uzatvá− raniu a fixovaniu gravidných prasníc. Zníenie výdavkov sa však dosiahlo za cenu drastického zníenia pohody zvierat. Výsledkom je uzatváranie prasníc v indivi− duálnych klietkach, ktoré sú asi o 30 cm širšie a 70 cm dlhšie ako ich telá a trpia tak nedostatkom monosti pohybu èi akejko¾vek inej aktivity. Prasnice sú v kliet− kach silne stresované a èasto sa u nich vyvíja bezduché neurotické opakovanie stereotypných pohybov. Obzvláš stresujúce sú dni tesne pred oprasením, pretoe prasnica si nemôe postavi hniezdo. Pri intenzívnom chove prasiat na výkrm zvládne jeden èlovek celý technologický postup vïaka automatickému kàmeniu a roštovým podlahám, cez ktoré prepadáva hnoj, aby ho bolo moné ¾ahšie odpratáva. Ïalší spôsob, ako ušetri, je nepos− kytnú takmer nijaký priestor pre pohyb, take prasatá „spotrebujú“ menej energie a rýchlejšie priberajú na hmotnosti. Vybetónované boxy a kovové alebo betónové rošty však váne poškodzujú konèatiny prasiat.





16. 1. 2003

16:13

Page 12

Sila zákazníka − èo môete urobi vy. Pri nákupe ivoèíšnych potravín, èi u v supermarkete, v mäsiarstvach alebo v fast foodoch si uvedomte, e zvieratá, z ktorých sú potraviny vyrobené, boli poèas svojho ivota vystavené utrpeniu – áno, tieto potraviny sú lacné, ale ich nízka cena je vykúpená utrpením zvierat. V krajinách EÚ sú u bene k dispozícii v obchodoch produkty zo zvierat chovaných v ekologických chovoch, kde sú zoh¾adòované prirodzené potreby zvierat. U nás chov zvierat na eko−farmách iba zaèína a ivoèíšne potraviny sa dajú kúpi zatia¾ iba na dvore farmy. Záleí iba na Vás, èi sa ich predaj rozšíri aj do našich obchodov. Preto, ak chcete pomôc, preèítajte si nasledujúce odporúèania. • Všimnite si, èi je na obaloch ivoèíšnych potravín uvedené, z akých chovov pochádzajú. • Dajte prednos produktom z vo¾ných a ekologických chovov, adresy a ponuku ekologických farmárov nájdete na www.ecotrend.sk • iadajte od vedúcich alebo manaérov supermarketov a predajní potravín (napríklad prostred− níctvom schránok alebo kníh na pripomienky zákazníkov alebo priamym kontaktom), aby ponúkali ivoèíšne potraviny aj z vo¾ných a ekologických chovov. • Napíšte nám a iadajte si ïalšie materiály a informácie. • Urobte vo Vašom meste infostánok o realite ivota zvierat v priemyselných chovoch. • Napíšte Ministrovi pôdohospodárstva, aby prostredníctvom koncepcií rozvoja ekologického po¾no− hospodárstva na Slovensku podporil jeho ïalší rozvoj a umiestòovanie ekoproduktov na našom trhu. Adresa: Ing. Zsolt Simon Minister pôdohospodárstva SR Dobrovièová 12 812 66 Bratislava

Sloboda Zvierat Sološnická 12 841 04 Bratislava Tel/ fax: +421 2 6542 1961 www.slobodazvierat.sk [email protected]

IVOÈÍŠNE POTRAVINY AKÁ JE ICH SKUTOÈNÁ HODNOTA ??

CHOV HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT CHOV HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT

Recommend Documents