AKO PODNIKAŤ? Praktická príručka pre začínajúceho podnikateľa

AKO PODNIKAŤ? Praktická príručka pre začínajúceho podnikateľa

Rozhodnutie stať sa podnikateľom Keď sa povie podnikanie, každý človek si predstaví niečo iné. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že za podnikateľa považuje verejnosť hlavne niekoho veľmi bohatého a nemenej úspešného. Málokto však vidí za jeho úspechom množstvo vykonanej práce a stráveného času, ktorý musel obetovať pre naplnenie svojho sna. Spoločnosť prehliada malých podnikateľov – živnostníkov, poskytujúcich rozmanité služby, bez ktorých si dnešný život nevieme predstaviť. Malí a strední podnikatelia sú totiž kostrou slovenského hospodárstva. Čo to vlastne je podnikanie? Podnikanie sa začalo rozvíjať spolu s vývojom civilizácie. V minulosti ľudia podnikali hlavne v oblasti remesiel a obchodu. V porovnaní s minulosťou však má súčasný podnikateľ výrazne viac možností pri výbere predmetu podnikania. Dnes je podnikanie vnímané rôzne aj podľa kultúr a krajín, ale i podnikateľskej tradície. Základnú definíciu podnikania na Slovensku je možné nájsť v Obchodnom zákonníku a Živnostenskom zákone, ako aj vo väčšine učebníc a kníh o podnikaní. Podľa tohto znenia je podnikanie definované ako: Sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne, podnikateľom, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V zahraničnej literatúre sa častejšie stretnete s pojmom Entrepreneurship. Toto slovo má základ vo francúžštine a znamená „ten, kto sa usiluje“. Podnikanie je skutočne činnosť založená na enormnej snahe. V zahraničnej literatúre však nebýva podnikanie spájané, resp. podmieňované dosahovaním zisku, ale skôr s dosahovaním úspechu. Tým úspechom môžeme označiť aj snahu o sebarealizáciu sa v oblastiach, v ktorých by sa človek v zamestnaní realizovať nemohol. Podnikateľ teda uspokojuje svoje potreby tým, že uspokojuje potreby svojich zákazníkov. Oblasti v ktorých sa dá podnikať sú nekonečné. Právne minimum alebo základný legislatívny rámec podnikania na Slovensku Podnikaním sa všeobecne rozumie vlastnenie a činnosť podniku a, alebo činnosť podnikateľa, jeho samostatné rozhodovanie o zámere, právnej forme, umiestnení, organizácii, miere zadĺženia, rozdelení zisku a podobne. 4

WWW.PLATFORMAZIEN.SK

Podnikanie v SR a jeho základná úprava vychádza z týchto legislatívnych usmernení: • Zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov – Obchodný zákonník • Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov – Živnostenský zákon

Kto je to podnikateľ? Podnikateľ je v odvodenej definícii vyplývajúcej z predchádzajúcich zákonov: Osoba, ktorá vykonáva sústavnú činnosť, vo svojom vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a hlavne za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť, družstvo), b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (umelci a iné slobodné povolania), d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu (samostatne hospodáriaci roľníci). Je lepšie byť zamestnancom alebo podnikať? Pohnútky ľudí, ktorí sa rozhodujú podnikať sú rozdielne. Mnoho ľudí totiž podvedome už od detstva cíti silnú potrebu sebarealizácie. Na Slovensku dlhé roky chýbala a aj naďalej absentuje výchova k podnikavosti. V USA je bežné vidieť deti predávajúce na ulici počas teplých dní citrónovú limonádu. Zamyslite sa nad tým, kedy ste niečo také videli robiť deti na Slovensku. Naša spoločnosť bola a ešte stále je zameraná na teoretickú prípravu a uniformitu. Častejšie si vyberáme menej náročné cesty na dosiahnutie určitého cieľa. Podnikanie v tomto prípade predstavuje komplikovanejšiu cestu. Prečo teda toľko ľudí začína podnikať?

PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

5

Zaujímavosť! Vedeli ste že na Slovensku máme približne 415 000 fyzických osôb a živnostníkov, teda malých podnikateľov a 2,4 milióny zamestnancov? To znamená, že každý 6 pracujúci človek na Slovensku je malým podnikateľom. Dobrým zamestnancom dokáže byť každý pracujúci, ale dobrým podnikateľom sa stanú len niektorí z tých, ktorí sa podnikať rozhodnú. V štatistikách sa uvádza že z 1000 ľudí sa len 2 dvaja stanú mimoriadne úspešnými.

Aké výhody a nevýhody majú teda podnikatelia v porovnaní so zamestnancami?

Zamestnanec + istý príjem + nižšia zodpovednosť + odvody + dovolenka + kolektív + fixná pracovná doba + sociálne výhody + istota + + - nízky príjem - vedenie, šéf - Nízka miera sebarealizácie - Nemožnosť kariérneho rastu - 6. 7. 8. 9. 10.

6

Stereotypnosť práce

Podnikateľ + sám sebe pánom + flexibilita časová aj pracovná + Voľná pracovná doba + vyšší príjem + výzva, robiť to čo ma baví 6. 7. 8. 9. 10. - stres - viac zodpovednosti - byrokracia - Konkurencia/ konkurenčné prostredie - Riziko neúspechu - finančné problémy - problémy so zamestnancami - vysoké vstupné náklady - nestála pracovná doba 10.


Hlavné výhody podnikania. Hlavnou výhodou podnikania je flexibilita. Táto sa prejavuje v nasledujúcich oblastiach: • • • •

časová flexibilita, finančná nezávislosť, voľnosť v napĺňaní vlastných myšlienok, kreatívna (tvorivá) voľnosť.

Časová flexibilita je označovaná za základnú výhodu podnikania. Svoje aktivity môže podnikateľ realizovať v ním zvolenom čase a rozsahu. Je na jeho osobnom rozhodnutí, koľko zo svojho času obetuje práci a koľko napríklad rodine. Na začiatku podnikania však musí byť každý podnikateľ pripravený, že rozbiehajúca sa firma pohltí väčšinu jeho času. Finančná nezávislosť je ďalšou z výhod podnikania. Výška príjmov podnikateľa nie je v podstate ničím limitovaná. Všetko záleží len na šikovnosti, podnikateľskom nápade a veľkej dávke šťastia. Zatiaľ čo v zamestnaní má pracovník hornú hranicu danú a rast mzdy je veľmi pomalý, v podnikaní môže aj drobný podnikateľ naraz poskytovať služby aj pre viac odberateľov a tým maximalizovať svoje príjmy. V prípade efektívne nastavených procesov v rámci svojho podnikania dostane priestor na úplnú finančnú nezávislosť, keďže nebude nútený čakať napr. na konkrétny výplatný termín. Voľnosť v uspokojovaní vlastných plánov – alebo miera sebarealizácie patrí k najčastejším dôvodom prečo ľudia podnikajú. V práci častokrát zamestnanci pociťujú nízku mieru možnosti vlastnej realizácie. Podnikanie dáva možnosť plniť sny a vízie. Podnikatelia sa snažia zúžitkovať svoje vedomosti a koníčky a presvedčiť svojich potenciálnych zákazníkov o výnimočnosti svojich produktov. Hlavné nevýhody a riziká podnikania • • • • • • •

Za hlavné riziká a nevýhody podnikania sú považované: Riziko neúspechu Rastúca konkurencia Administratívna náročnosť Vysoké daňové a odvodové zaťaženie Zle vypracovaný podnikateľský plán Spojenie pracovného a súkromného života


7

Riziko a strach z neúspechu pochovajú množstvo podnikateľských projektov. Prirodzená obava z neúspechu je vlastná každému človeku. Napriek tomu, že existuje veľa príkladov úspešných podnikateľských zámerov, tých neúspešných je podstatne viac. Riziko podnikania je možné eliminovať napríklad ďalším vzdelávaním. Existujú aj možnosti ako neprichádzať na trh s vlastnými myšlienkami ale prebrať úspešné podnikateľské koncepty zo zahraničia. Táto forma podnikania sa vola franchising, alebo po slovensky frenšíza. Rastúca konkurencia je rizikom, ktoré ohrozuje hlavne existujúce podnikateľské subjekty a ich podnikateľské aktivity. Ak však má podnikateľ v hlave nový podnikateľský nápad pridlho, je veľká pravdepodobnosť, že ho niekto v realizácii predbehne a na trh príde skôr ako on. Podnikateľské príležitostí sa presúvajú z reálneho sveta do sveta virtuálneho na internet. Globalizácia spôsobuje, že musíte bojovať nielen proti lokálnym konkurentom, ale napríklad aj proti dodávateľom z Číny. Konkurencia je teraz bližšie ako kedykoľvek predtým. Byrokratická náročnosť podnikania je nočnou morou hlavne malých podnikateľov. Za väčšinu administratívnych pochybení totiž môže byť podnikateľ potrestaný úradmi. Miera byrokracie na Slovensku je mimoriadne vysoká. Pokuty za nesprávne vyplnené formuláre, oneskorené podanie výkazov a daní, či zmena zákonov, ktoré sa dotýkajú podnikania môžu orgány vyrúbiť aj za obdobie z pred piatich rokmi. Zriadenie podnikania na Slovensku je však v súčasnosti jednoduchšie a živnosť dokážete vybaviť na jednom mieste. Vysoké odvodové zaťaženie súvisí s byrokratickou náročnosťou podnikania. Odvodové zaťaženie dosahuje takmer 47 percent a aj preto je zamestnávanie nových pracovníkov často problematické. Napriek tomu, zjednodušenie daňovej správy a rovná daň na úrovni 19% je pozitívnym prvkom. Keď si uvedomíte že pred 10 rokmi bola sadzba dane z príjmov právnických osôb 40%. Spojenie pracovného a súkromného života a strata súkromia. Aj keď sme ako výhodu podnikania uviedli časovú flexibilitu, jej nezvládnutie často vedie k úplnej strate súkromného života. Podnikatelia, hlavne tí začínajúci by mali absolvovať aspoň základný kurz time manažmentu. Začínajúci podnikateľ sa musí pripraviť na to, že v najbližšom období sa nebude môcť venovať svojím koníčkom. V prvých rokoch podnikania musí nezriedka obetovať i dovolenky. Podnikanie so sebou prináša úspech, ale pre jeho dosiahnutie treba investovať veľké množstvo času a úsilia. Pri rozhodovaní sa o tom, či začať podnikať alebo nie, je často potrebných na správne rozhodnutie viac faktorov než len porovnanie výhod a nevýhod oproti zamestnaneckému pomeru. Kariérna profilácia mnohých podnikateľov však 8


začínala zamestnaneckým pomerom, neskôr zistili, že by sa chceli realizovať samostatne, založili si živnosť a po úvodnom presadení sa na trhu nastalo obdobie expanzie ich podnikania a preto založili obchodnú spoločnosť. Ktorá prebrala ich aktivity ako živnostníkov. Faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie nádejných podnikateľov: Negatívne faktory = prípady, kedy je podnikateľ prinútený podnikať za iných ako plánovaných okolností, napríklad po prepustení zo zamestnania, v dôsledku výkonu dedičstva, atď. Pozitívne faktory = nádejný podnikateľ zistil, že má potrebu sebarealizácie v oblasti v ktorej je vzdelaný a pracuje, alebo v oblasti, ktorá je jeho záľubou. Predmet podnikania Rozhodnutie, v akej oblasti bude podnikateľ podnikať, je zároveň voľbou jeho predmetu podnikania. Okrem zváženia toho, čo by ho bavilo, je potrebné pri rozhodovaní sa brať do úvahy aj ďalšie faktory. Jedná sa napríklad o finančnú, časovú, technologickú prípadne personálnu náročnosť realizácie zvoleného podnikateľského nápadu a finančné možnosti začínajúceho podnikateľa, dopyt po tovare alebo službách v regióne ale aj širšom okolí. Potrebné je dokonale poznať aj aktuálnu konkurenciu, možnosť ďalšieho rozvoja a tvorby pridanej hodnoty v prípade nasýtenia trhu. V prípade ďalšieho rozvoja je tiež potrebné zobrať do úvahy, či ako podnikateľ budete vhodný typ na zamestnávateľa. V tomto prípade je potrebné poznať odpovede na otázky ohľadne schopnosti pracovať s ľuďmi, vedením tímov, schopnosť akceptácie názoru druhých. Dobrý zamestnávateľ by mal byť schopný zobrať do úvahy aj dobrý nápad od ostatných členov tímu a dokázať ich presvedčiť, že to čo im ponúkaje naozaj myšlienka hodná realizácie. Pri tvorbe vlastných podnikateľských plánov si však musíte uvedomiť, že na niektoré podnikateľské nápady a myšlienky trh ešte stále nedozrel. Na váš podnikateľský úspech vplývajú aj ďalšie faktory, nevynímajúc tie geografické a demografické podmienky, či spoločenské hľadisko. Aké predpoklady by teda mal mať nádejný podnikateľ ? Podnikateľ by mal mať aspoň základné predpoklady na úspešnú realizáciu seba a svojich nápadov a medzi také možno zaradiť: • Trpezlivosť, PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

9

• • • • • • • •

Sebavedomie, vedomosť o svojich silných a slabých stránkach, vieru v seba a svoje nápady, zmysel pre plánovanie a systematickú prácu, vôľa neustále sa vzdelávať a napredovať, vytrvalosť, súťaživosť, schopnosť komunikovať s ľuďmi.

Na podnikateľa a jeho rozhodnutia vplýva veľké množstvo faktorov, často krát veľmi rizikových. Riziko má určité zdroje, z ktorých vychádza: Systematické riziko – je riziko na trhu ako takom, ktoré podnikateľ nemôže svojou činnosťou nijako ovplyvniť ani podmieniť ich vznik: • politické riziko, • medzinárodné riziko, • riziko inflácie, • ekonomické riziko, • zmeny úrokových sadzieb, • riziko udalostí. Nesystematické riziko – je také riziko, ktoré je podnikateľ do istej miery schopný ovplyvniť. Je dané: • kvalitou, • prostredím implementácie, • stupňom diverzifikácie, • rozložením nákladov v podniku, • odvetvím, • manažmentom podniku. Základné druhy rizika: • podnikateľské riziko. • prirodzené riziko. Riziká podľa miery ovplyvniteľnosti: • ovplyvniteľné riziko,

10


• neovplyvniteľné riziko Vecné hľadisko rizík: • výrobné riziko, • technicko-technologické riziko, • trhové riziko, • sociálne riziko, • finančné riziko. Každé riziko je možné čiastočne predvídať a eliminovať. Ochrana proti riziku sa môže realizovať 2 spôsobmi: • odstránenie príčin rizika a tým jeho elimináciu, • Zníženie nepriaznivých dôsledkov rizika na prijateľnú mieru. Zníženie nepriaznivých dôsledkov rizika môže mať rôzne podoby: • diverzifikácia, • poistenie proti riziku, • flexibilita, • transfer rizika, • delenie rizika, • iné prístupu k znižovaniu rizika. Podnikateľská kríza Aj v živote tých najúspešnejších podnikateľov sa striedajú lepšie a horšie obdobie z hľadiska úspešnosti podnikania, ale aj spojenia súkromného a pracovného života. Podnikateľská kríza je obdobie, v ktorom dochádza k výraznému narušeniu rovnováhy medzi podnikateľskými charakteristikami na jednej a postojom podnikateľského prostredia k podniku na druhej strane. V tomto období sa rozhoduje o ďalšej existencii podniku, o tom, či sa obnoví narušená rovnováha medzi vytýčeným postupom smerujúcim k realizácii stanovených úloh a či sa podarí úspešne pokračovať v napĺňaní podnikateľského zámeru. Všeobecne môžeme podnikateľské riziko vnímať ako nebezpečné, ak skutočne dosiahnuté hospodárske výsledky našej podnikateľskej činnosti sa budú odchyľovať od výsledkov predpokladaných, plánovaných a očakávaných. V podnikaní ide najmä o realizáciu vlastných myšlienok. V zamestnaní o realizáciu myšlienok niekoho iného. Podnikanie je činnosť, ktorou


11

podnikateľ uspokojuje cudzie potreby, pričom sa snaží dosiahnuť zisk a uspokojiť tak vlastné potreby. Sebarealizácia pri podnikaní Keďže v každom človeku je miera túžby po dosiahnutí úspechu a sebarealizácií odlišná, rovnako odlišná je aj naša túžba po napĺňaní vlastných myšlienok. V ekonómii sa témou potrieb zaoberal americký psychológ Abraham Harold Maslow. V tzv. Maslowovej pyramíde hodnôt sa rozčlenili potreby do niekoľkých skupín. Zistil, že potreby sebarealizácie majú ľudia najrozdielnejšie. Abraham Maslow vychádzal z presvedčenia, že výkon pracovníkov je možné zvyšovať až k prirodzeným fyziologickým hraniciam, ak budú uspokojované nielen materiálne, ale i sociálne potreby, t.j. potreby sebarealizácie, sebaaktualizácie, sebauskutočnenia, sociálnej spolupatričnosti k niekomu alebo niečomu, tvorivosti, bezpečia, istoty, postavenia a pod. K naplneniu väčšiny potrieb dochádza práve v pracovnom procese. Motívom, ktorý dokáže zo zamestnancov urobiť podnikateľov je paradoxne fakt, že mnohí o sebarealizáciu nestoja, sú motivovaní len nižšími fyziologickými potrebami, kľudom a pohodlím. Takíto zamestnanci nemajú ochotu opustiť pohodlie a istoty o ktorých sme hovorili vyššie (vráťte sa k vlastnej tabuľke pozitiv a negatív). Charakteristickým rozdielom medzi zamestnancom a podnikateľom je preto nespokojnosť a túžba dosiahnuť úspech. Naplniť svoje sny a pritom zabezpečiť príjmy pre seba a rodinu. Dnes už nie je nič nezvyčajné ak sa stretnete napríklad s profesionálnymi hráčmi pokru či golfu. Podnikateľmi sú známi moderátori, hudobníci či lekári. Každý z týchto ľudí videl príležitosť ktorá sa mu naskytla. Spomeňte si na známeho šéfkuchára Jamieho Oliviera. Mýty o podnikaní: Podnikateľ má veľa peňazí Dobrý podnikateľ v skutočnosti nemá veľa peňazí. Skutočne dobrý podnikateľ totiž veľkú časť svojich príjmov ďalej investuje do rozvoja svojej firmy, alebo do nových podnikateľských aktivít, ktoré minimalizujú prípadné riziko straty klientov a podobne. S každou novovytvorenou podnikateľskou aktivitou alebo príležitosťou podnikateľ nezarába na seba, ale vytvára ďalšie pracovné miesto pre budúcich zamestnancov. Štatistické informácie poukazujú, že z 500 ľudí sa len jeden stane podnikateľom milionárom, 30 sa zaradí medzi tzv. vyššiu triedu, a 80 medzi strednú triedu. Zvyšok budú tvoriť prevažne zamestnanci, malí živnostníci.

www.podnikatelkaslovenska.sk

12


Mýty o podnikaní: Podnikateľ nemusí nič robiť Ak by ste sa opýtali malých podnikateľov, koľko času trávia prácou povedali by vám, že viac ako 12 hodín denne. Podnikateľ musí zabezpečovať dostatok práce pre seba a jeho zamestnancov. Malí živnostníci, ako napríklad remeselníci prispôsobujú svoju pracovnú dobu svojim klientom a často sa tak stáva, že pracujú dlho do noci a aj cez víkendy. Ďalším problémom, ktoré pri štarte podnikania nezvykneme brať do úvahy je administratívne zaťaženie podnikateľov. Komunikácia s úradmi štátnej a verejnej správy, s daňovými úradmi, sociálnou poisťovňou, sledovanie aktuálnej meniacej sa legislatívy zaberie podnikateľom približne 30 % ich času. Mýty o podnikaní: Podnikateľ rýchlo bohatne Podnikateľ ktorý bohatne rýchlo s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel s výborným podnikateľským nápadom. Dnes už je ťažké nájsť na konkurenčnom trhu obchodnú príležitosť, tovar alebo službu, ktorá by dokázala spôsobiť rýchly rast príjmov. Na internete môžete nájsť množstvo dobrých príkladov toho, že podnikanie je otvorené a zarobiť sa dá takmer na všetkom. Ľudia najčastejšie merajú úspech podnikateľa na základe viditeľných znakov ako je napríklad nové auto. Podnikatelia väčšinou menia auto každé štyri roky. Je to dané hlavne ich snahou o efektívnu správu finančných prostriedkov. Keďže po 4 rokoch im na auto skončí lízing a z hľadiska daňového je pre nich výhodné kúpiť nové auto. Mýty o podnikaní: Podnikateľ zarába na svojich zamestnancoch Nie je to pravda. Podnikateľ, ktorý chce expandovať a rozvíjať svoju firmu, skôr či neskôr bude nútený prijímať zamestnancov. Tým, že vytvára pracovné miesta podstupuje obrovské riziko a záväzok za ich mzdy a platy. Ak zamestnanec na výplatu dostáva v čistom 500 Eur, pre zamestnávateľa je to náklad takmer 800 Eur len v mzdových a odvodových výdavkoch. Ďalšie náklady sú na vytvorenie pracovného miesta a bežnú prevádzkovú réžiu spojenú s týmto pracovným miestom. Zákonník práce, ako zákonná úprava zamestnanecko zamestnávateľských vzťahov je viac na strane zamestnanca. Mýty o podnikaní: Na to, aby človek mohol začať podnikať treba veľa financií Na to aby sa človek stal podnikateľom netreba veľa finančných prostriedkov. Vybavenie si živnostenského oprávnenia, čo je základná forma podnikania v SR PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

13

stačia len 5 eur. Pokiaľ si chcete vyskúšať čo podnikanie je, prípadne vyrábate nejaký výrobok, alebo poskytujete službu je živnosť pre vás ideálne riešenie. Viac o živnostiach ale aj obchodných spoločnostiach nájdete v lekcii 2 - Výber predmetu činnosti a formy podnikania.

Výber predmetu a formy podnikania Po výbere podnikateľského nápadu by mala nasledovať fáza analýzy, preskúmania faktorov vplývajúcich na podnikanie, výber formy podnikania a zostavenia podnikateľského zámeru s vyčíslením potrebných finančných zdrojov na podnikanie. V tejto časti štartu podnikania sa stretávame s pojmom SWOT analýza. SWOT analýza je jednou z najpoužívanejších analýz vôbec. Štruktúra analýzy a systém jej výstupov by mal pomôcť podnikateľovi odhaliť jeho slabé a silné stránky, vyzdvihnúť možnosti a naopak upozorniť na ohrozenia jeho podnikania. Je to ľahko použiteľný nástroj na rýchle spracovanie prehľadu o strategickej situácii podniku. Je východiskom pre formulovanie stratégie, ktorá vznikne ako súlad medzi internými schopnosťami podniku a jeho vonkajším prostredím.

Ak SWOT analýza nezačína definovaním koncového želaného cieľa, je tu riziko, že jej výsledky nebudú relevantné. Ak je cieľ jasne definovaný, SWOT analýza sa môže použiť ako manažérska podpora k stanoveniu nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa: 1. Silné stránky (Strenghts) – interné (vnútorné atribúty) vlastnosti podnikateľa/spoločnosti, ktoré jej môžu napomôcť k dosiahnutiu cieľa. 2. Slabé stránky (Weaknesses) - interné (vnútorné atribúty) vlastnosti podnikateľa/spoločnosti, ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa. 3. Príležitosti (Opportunities) – externé podmienky, ktoré môžu dopomôcť podnikateľovi/spoločnosti k dosiahnutiu cieľa.

14


4. Ohrozenia (Threats) – externé podmienky, ktoré môžu sťažiť podnikateľovi dosiahnutie stanoveného cieľa. Správne prevedenie SWOT analýzy je veľmi dôležité. Prieskum trhu stojí na začiatku aj na konci procesu rozhodovania. Je nevyhnutným základom pri plánovaní, realizácii a hodnotení marketingovej stratégie. Keď sa chceme orientovať na zákazníka, musíme o ňom získať čo najviac informácií – o jeho potrebách, nákupných zvyklostiach a o tom, ako vníma našu firmu a naše produkty. Cieľom prieskumu trhu je: • pochopiť strategické príležitosti a pripraviť sa na budúce hrozby, • spoznať situáciu na zahraničných trhoch a vybrať vstupné stratégie, • analyzovať odvetvia a odhaliť trendy a scenáre ďalšieho vývoja, • identifikovať zákaznícke potreby a faktory ich spokojnosti a lojality, • monitorovať konkurenciu a odhaľovať jej stratégie a zámery, • spoznať najlepšiu prax v manažmente, obchode a marketingu, • zhodnotiť efektívnosť predaja a marketingu a navrhnúť zlepšenia. Aké formy podnikania na Slovensku poznáme a ktorú na začiatok uprednostniť? Právna forma podnikania predstavuje právne pravidlá, ktoré usmerňujú činnosti podnikateľských subjektov. Rozdiely medzi jednotlivými právnymi formami sú najmä v podmienkach pre ich založenie, v spôsobe získavania základného kapitálu, v rozsahu ručenia za záväzky, vo finančnom hospodárení a v spôsobe riadenia. Právne formy podnikania možno rozdeliť na dve skupiny. Podnikateľ môže pôsobiť ako fyzická alebo právnická osoba. Toto je rozhodujúce kritérium pre výber právnej formy. Výber právnej formy je dôležitý najmä pri pohľade do budúcnosti.


15

Môžu sa vyskytnúť situácie, ktorých riešenie ovplyvňuje práve právna forma podnikania - nezhody medzi spoločníkmi, neschopnosť splácať svoje záväzky, ručenie za záväzky spoločnosti a pod. Okrem týchto druhov existujú aj špecifické právne formy akými sú štátny podnik alebo družstvo. Podnik jednotlivca – podnikanie na základe živnosti, podnikanie podľa osobitných predpisov, vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe autorského zákona. Najčastejšou právnou formou podnikania na Slovensku je podnikanie na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Podnikanie vo forme podnikania jednotlivca sa často obmedzuje na ľudové označenie podnikanie na základe živnosti. Okrem podnikania na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení však do tejto kategórie patrí vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti všeobecne a preto sa často stretnete v praxi so skratkou, že sa jedná o SZČO = samostatne zárobkovo činnú osobu. Do kategórie SZČO - samostatne zárobkovo činných osôb patria všetky osoby vykonávajúce činnosti: • na základe vydaného oprávnenia o živnostenskom liste – živnostníci, • na základe autorského zákona, • podnikajú podľa osobitného predpisu (lekári, lekárnici, advokáti, notári, exekútori, audítori, daňoví poradcovia, reštaurátori kultúrnych pamiatok, prevádzkovatelia SBS, poskytovatelia sociálnych služieb...), • umelci, • znalci, tlmočníci, • finanční sprostredkovatelia. Živnostníci sú osoby, ktoré podnikajú na základe vydaného osvedčenia o živnostenskom oprávnení, sú iba podskupinou ostatných samostatne zárobkovo činných osôb. Ostatné samostatne zárobkovo činné osoby potrebujú byť na výkon svojej 16


činnosti buď zapísané v nejakej komore, alebo majú na výkon svojej činnosti uzatvorené zmluvy v rámci autorského zákona, zákona o finančnom sprostredkovaní. Znalci alebo tlmočníci musia mať na výkon svojej činnosti tzv. okrúhle pečiatky a rovnako musia byť zapísaní v zoznamoch príslušnej stavovskej organizácie. Určite ste sa už stretli s pojmom „slobodné povolanie“ alebo laickým výrazom „slobodný umelec“, no nie každý si vie presne predstaviť, čo tento pojem presne znamená. Väčšina ľudí si pod ním predstaví speváka, spisovateľa, maliara, či skladateľa. Tento výraz však obsahuje oveľa viac špecializovaných profesií. Slobodné povolanie zahŕňa duševno-ideové služby založené na vedomostiach, ktoré sú ako vedecké, literárne, umelecké, kultúrne, výchovné, učiteľské, medicínske, ekonomické, inžinierske, právne, technické a prírodovedecké činnosti na základe špecifických odborne - právnych noriem vykonávané osobne, na vlastnú zodpovednosť a nezávisle v záujme svojich klientov a verejnosti. Medzi slobodné povolania patria napríklad: zubní lekári, lekárnici, veterinári, maséri, psychológovia, právnici, notári, audítori, daňoví a podnikoví poradcovia, marketingoví pracovníci, stavební inžinieri, architekti, geodeti, reštaurátori, hudobníci, výtvarní umelci, dramatickí umelci, pedagógovia, novinári, tlmočníci, prekladatelia, ale aj samostatne hospodáriaci roľníci. Živnosť je podľa legislatívy charakterizovaná ako sústavná činnosť (súvislé alebo pravidelné uskutočňovanie podnikania), vykonávaná samostatne (za podnikanie nemožno považovať činnosť, o ktorej rozhoduje niekto iný), vo vlastnom mene (podnikateľ uskutočňuje podnikanie pod vlastným menom), na vlastnú zodpovednosť (podnikateľ nesie riziko za výsledky svojho podnikania, zodpovedá za prevzaté záväzky aj za prípadné straty), za účelom dosiahnutia zisku (zákon nepožaduje, aby sa zisk aj dosiahol, stačí keď sa oň podnikateľ snaží) a za podmienok ustanovených zákonom. Druhy živností Vaše rozhodnutie začať podnikať na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení, stačí úradom „ohlásiť“. V každom okresnom meste fungujú PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

17

jednotné kontaktné miesta. Ak spĺňate základné na získanie živnostenského oprávnenia, môžete prevádzkovať ohlasovaciu živnosť. V rámci ohlasovacích živností sa živnosti delia na: • voľné, ktoré je oprávnený prevádzkovať každý (ak spĺňa zákonom stanovené kritériá), • remeselné, • viazané, na ktorých prevádzkovanie je potrebné preukázanie odbornej spôsobilosti živnostníka alebo jeho zodpovedného zástupcu. Zoznam remeselných a viazaných živnosti je uvedený v prílohe zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Je tu uvedený aj spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti. Obchodné spoločnosti Tak ako živnosti aj obchodné spoločnosti delíme na niekoľko druhov a to podľa toho, akým spôsobom sa jednotliví spoločníci zúčastňujú na podnikaní. Z toho hľadiska ich delíme na: • osobné/personálne spoločnosti, charakteristickým znakom osobných spoločností je bezprostredná účasť jednotlivých spoločníkov na podnikaní a do tejto kategórie patria: • verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.), • komanditná spoločnosť (k.s.), • kapitálové spoločnosti, charakteristická je kapitálová účasť na podnikaní a do tejto kategórie patria: • spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), • akciová spoločnosť (a. s.) Samotné rozhodnutie podnikať formou obchodnej spoločnosti bude nasledovať rozhodnutie, ktorú formu spoločnosti si vybrať.

18


Družstvá Družstvo je spoločenstvo viacerých osôb založené za účelom podnikania alebo zabezpečenia hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov (poľnohospodárske, bytové, stavebné a iné). Podľa čoho si teda vybrať formu podnikania? Pri rozhodovaní akú formu podnikania si vybrať vám možno pomôže aj nasledovné porovnanie dvoch najpoužívanejších foriem podnikania a to živnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Analyzovať ich budeme z viacerých hľadísk. Zodpovednosť za záväzky Živnostník ručí pri podnikaní za svoje záväzky celým svojím majetkom. Z hľadiska rizika sa jedná o najrizikovejší spôsob podnikania, nakoľko ručí okrem vlastného majetku aj osobným majetkom svojho manžela/ky. Pri podnikaní vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným (daľej s.r.o.) ručí za záväzky vzniknuté z podnikania iba samotná s.r.o. a nie jej majiteľ alebo spoločník (ručí iba do výšky svojho nesplateného vkladu v s.r.o.). Pri tejto forme podnikania je oddelený osobný majetok podnikateľa (ako aj jeho manžela/ky) od majetku spoločnosti. Rizikovosť podnikania Z hľadiska rizikovosti platí, že čím rizikovejšie činnosti živnostník vykonáva, tým je jeho riziko vyššie. Preto je pre neho výhodnejšie založiť obchodnú spoločnosť. Taktiež v prípade neúspechu, pokiaľ vlastní súkromný majetok väčšej hodnoty, je pre neho jednoduchšie podnikať vo forme obchodnej spoločnosti. Daň z príjmov Živnostník si môže vybrať akou formou uplatní výdavky súvisiace s podnikaním. Môže si uplatňovať skutočné výdavky vynaložené na dosiahnutie a udržanie príjmov, alebo si vyberie možnosť uplatnenie paušálnych výdavkov. V prípade PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

19

preukázateľných výdavkov je povinný viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu, v prípade uplatnenia paušálnych výdavkov je povinný viesť evidenciu príjmov a prehľad pohľadávok a zásob. Veľkou výhodou živnostníka je skutočnosť, že predmetom dane z príjmov sú iba skutočne uhradené odplaty za predaný tovar alebo poskytnuté výrobky a služby. Živnostník teda platí daň iba vtedy, ak mu odberatelia skutočne uhradia dodaný tovar, resp. služby. Výdavky si tiež môže odpočítať až po ich uhradení, a tak si znížiť svoju daňovú povinnosť. Zjednodušene povedané živnostník platí daň iba z príjmov, ktoré mu skutočne odberatelia uhradia, teda príjmov, ktoré obdrží na účet a to vo výške 19%. Obchodné spoločnosti sú povinné viesť podvojné účtovníctvo. Predmetom dane z príjmov sú všetky uskutočnené alebo prijaté služby a dodávky, bez ohľadu na úhradu. Spoločnosť s ručením obmedzeným teda platí 22% daň aj vtedy, ak jej odberatelia skutočne neuhradili dodaný tovar, resp. služby. Odvody Živnostník je povinný platiť všetky odvody z vymeriavacieho základu, ktorý je priamoúmerný príjmu z jeho podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že pri väčšom príjme musí živnostník odviesť aj vyššie odvody. Odvody: • verejné zdravotné poistenie -povinné • sociálne poistenie – povinné, dobrovoľné

VEREJNÉ ZDRAVOTNÉ POISTENIE • povinnosť prihlásenia sa na verejné zdravotné poistenie je možné preniesť na jednotné kontaktné miesto • v prípade súbehu je možné si určiť nulový vymeriavací základ zo živnosti a teda aj odvody pre začiatok

20


• výška odvodu je 14% z vymeriavacieho základu • minimálny vymeriavací základ pre rok 2014 = 402,50 eur, t.j. minimálny odvod = 56,35 eur/mesiac • výpočet vymeriavacieho základu = čiastkový základ dane + uhradené odvody na zdravotné a sociálne poistenie / 1,6 / 12

SOCIÁLNE POISTENIE balík poistenia zahrňujúci: • • • •

Starobné poistenie Invalidné poistenie Nemocenské poistenie Rezervný fond

Starobné poistenie – poistenie pre prípad dôchodku, dôchodkové poistenie Invalidné poistenie – poistenie pre prípad invalidity, pre účely vyplácania invalidného dôchodku Nemocenské poistenie – poistenie pre účely výplaty nemocenských dávok, kt. sú: • Materské (materská dovolenka) • Ošetrovné (OČR) • Nemocenské (PN) • Vyrovnávacia dávka (preradenie zamestnankyne počas tehotenstva na inú prácu) Rezervný fond – jeden z fondov, ktorým Sociálna poisťovňa ručí za škodu spôsobenú sporiteľovi rozhodnutím, postupom alebo iným konaním Dôchodkovej správcovskej spoločnosti • povinnosť prihlásenia sa na sociálne poistenie nie je možné preniesť na jednotné kontaktné miesto • povinnosť prihlásiť sa a platiť vzniká k 1.7. po podaní prvého daňového priznania a po prekročení obratu vo výške 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu • v prípade súbehu nie je možné si určiť nulový vymeriavací základ zo PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

21

živnosti a teda ani odvody • výška odvodu je 33,15% z vymeriavacieho základu • minimálny vymeriavací základ pre rok 2014 = 402,50 eur, t.j. minimálny odvod = 133,42 eur/mesiac • výpočet vymeriavacieho základu = čiastkový základ dane + uhradené odvody na zdravotné a sociálne poistenie / 1,6 / 12 V prípade podnikania vo forme s.r.o. má spoločník nárok na podiel na zisku, konateľ sa môže zamestnať v spoločnosti ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy alebo poberať odmenu za výkon funkcie konateľa. Marketingový aspekt Nespornou výhodou s.r.o. oproti živnosti je marketingový aspekt. Právnickú osobu vnímajú partneri (v rámci budúcej spolupráce, fúzie, investícií - i napriek obmedzenému ručeniu) ako kapitálovo silnejšieho a podnikateľsky skúsenejšie partnera než je fyzická osoba. Administratívna náročnosť Živnosť je možné si založiť v priebehu jedného týždňa a žiadateľovi stačí vo väčšine prípadov navštíviť jednotné kontaktné miesto na obvodnom úrade. Ten sa postará o povinnosti spojené s registráciou žiadateľa na daňovom úrade ako aj o jeho prihlásenie do systému zdravotného poistenia. Počiatočné náklady podnikateľa na živnosť sú nízke. Pri založení živnosti nemá podnikateľ zákonom stanovenú povinnosť vložiť do podnikania minimálny počiatočný kapitál a náklady spojené so získaním živnostenského oprávnenia sú oveľa nižšie ako náklady spojené so založením iných foriem podnikania. Založenie obchodnej spoločnosti je časovo aj finančne náročnejšie. Poplatky za vystavenie živnostenských oprávnení, ktoré obchodná spoločnosť potrebuje rovnako ako živnostník sú rovnaké, finančné náročnejší je následne zápis do obchodného registra a tiež je potrebné upozorniť na povinnosť vkladu do základného imania.

22


Pokiaľ ste si urobili prieskum trhu, zistili aké šance na realizáciu vášho podnikateľského nápadu sú, aké silné a slabé stránky máte, aké príležitosti a ohrozenia sa vám ponúkajú a striehnu na vás, je potrebné si zostaviť podnikateľský zámer a vymyslieť, kde získať finančné prostriedky, ktorých odhad a potrebu nám ukáže podnikateľský zámer. Podnikateľský zámer obsahuje rozvojové podnikateľské aktivity podniku, ktoré mu majú zabezpečiť úspešný rozvoj a dlhodobú prosperitu v meniacom sa prostredí. Podnikateľský zámer zahŕňa a rieši vecno-technickú, právnoorganizačnú a ekonomickú stránku podnikania. Kvalitný podnikateľský zámer je základom každého dlhodobého úspešného podnikania, predstavuje najúčinnejší spôsob znižovania podnikateľského rizika. Úspešný podnikateľ začína svoje konanie dobrým nápadom a jeho nasledovným rozvíjaním. Podnikateľský zámer je správnou odpoveďou na väčšinu otázok pri štarte podnikania, napríklad: • Kde mám vziať nápad? • Koľko peňazí budem na začiatok potrebovať? • Uživím sa pri súčasných cenách a presadím sa v tejto konkurencii? • Kde začať? • Mám niekoho zamestnať? Technická stránka podnikania – zaoberá sa predmetom podnikania, t. j. aké výrobky alebo služby chce podnikateľ poskytovať na trhu. Východiskom je podnikateľská idea, pre realizáciu ktorej je potrebné zvoliť správnu technológiu, materiálne zabezpečenie ako aj zabezpečenie z hľadiska ľudských zdrojov. Právna forma podniku – táto časť rieši výber organizačno-právnej formy podniku, ktorá umožní čo najlepšie dosiahnuť podnikateľský zámer a zabezpečiť budúcu prosperitu podniku. V tejto súvislosti je potrebné riešiť i otázky organizácie podniku, t.j. aká bude deľba práce vnútri podniku, aká bude organizačná štruktúra podniku, či sa podnik bude členiť i na menšie podnikateľské jednotky a aké budú medzi nimi PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

23

vzťahy. S tým súvisí aj rozhodovanie o lokalizácii podniku. Mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať ekonomickej stránke podnikania, kde sa skúma, či bude podnikateľská činnosť rentabilná, aké zhodnotenie kapitálu je možné očakávať, aké sú súčasné možnosti, ale aj možnosti z hľadiska perspektívy presadiť sa na trhu. Výsledkom týchto úvah a prepočtov je: • výpočet očakávaných výnosov z predaja, predpokladaných nákladov na zabezpečenie výroby a zisk z tejto činnosti, • výpočet potrebného kapitálu na financovanie potrieb podniku, • výpočet ukazovateľov charakterizujúcich očakávanú efektívnosť novej výroby. Podnikateľský plán Vypracovaný podnikateľský zámer sa konkretizuje do podnikateľského plánu. Starostlivo vypracovaný podnikateľský plán je základom úspechu podnikateľov a podnikových manažérov, ktorý by mal odpovedať na 3 otázky: 1. Kde som ? 2. Kde chcem byť (kam idem) ? 3. Ako sa tam dostanem ? Odpoveď na prvú otázku sa týka situácie firmy v súčasnosti, vyžaduje dôkladný rozbor a podnikateľ musí urobiť objektívny pohľad na skutočné postavenie firmy. Pri druhej otázke sa stretávame so zámermi podnikateľa v budúcnosti. Vychádza zo súčasnej situácie a stanovuje si ciele do budúcnosti. Pri odpovedi na tretiu otázku sa podnikateľ zaoberá nástrojmi, spôsobmi a prostriedkami potrebnými na dosiahnutie podnikateľského cieľa. Z pohľadu druhového členenia môžeme rozlíšiť 3 typy podnikateľských plánov: • zakladateľský podnikateľský plán (podnikateľský zámer), • strategický podnikateľský plán, • finančný plán. 24


Kľúčovými časťami plánu sú: • analýza trhu, • podnikateľské prostredie, • konkurencia, • ekonomické trendy v danej oblasti. Samostatnú súčasť podnikateľského plánu tvorí zakladateľský rozpočet. Založenie podniku alebo jeho rozšírenie si vyžaduje mimoriadne často aj jednorázové finančné zdroje na získanie alebo rozšírenie dlhodobého majetku a potrebného krátkodobého majetku (nákup surovín, materiálu, energie, výplata miezd, a iné platby do času ako podnik získa prvé úhrady za realizovanú produkciu. Toto mimoriadne financovanie je potrebné podložiť prepočtami pomocou ktorých sa zistia: • predpokladané výnosy, náklady, hospodársky výsledok, prehľad finančných tokov, • nevyhnutná výška dlhodobého a krátkodobého majetku, zdroje ich finančného krytia, • predpokladaná výnosnosť podniku, rentabilita vlastného kapitálu. Prepočet nie je jednorazový ale postupne sa hľadajú možnosti zvyšovania zisku napr. ak tie prepočty poukazujú na nedostatočnú výnosnosť rôznymi cestami, napr. cestou znižovania nákladov, rozširovaním predaja. Významnou súčasťou je zostavenie očakávaného toku peňazí, spracovanie projekcie peňažného toku. Každá spoločnosť, každá firma vykonáva určitú činnosť, ktorej výsledkom je produkcia výrobkov alebo služieb. Aby táto činnosť bola dokonalá, musí firma tieto svoje produkty predať. Predajom získava nielen prostriedky na svoju ďalšiu činnosť, ale aj odmenu za svoju námahu. Vyprodukovať výrobky a služby je veľmi náročný proces, no oveľa dôležitejší je pre firmu proces predaja. Vyrábať dokáže každý ale efektívne predávať len niektorý. Zjednodušene povedané nie je dôležité koľko vyrobíte, ale koľko predáte. Pri tomto procese zohráva dôležitú úlohu veľa faktorov. Za najdôležitejší a PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

25

najvýznamnejší faktor, ktorý najviac ovplyvňuje predaj je predsa len stále považovaná cena produktu. Ak má cena produktu pôsobiť na zákazníka, a tým aj na predaj produktu, musí jej firma venovať maximálnu pozornosť. Základom tvorby akejkoľvek ceny je jej kalkulovanie. Firma musí zmerať všetky náklady vynaložené na vytvorenie daného produktu. Je to dôležité nielen pre stanovenie ceny ale aj pre dodatočné hľadanie skrytých rezerv pri prípadnom znižovaní ceny v budúcnosti. V konečnom dôsledku každá cena produktu musí byť podložená kalkuláciou v prípade kontroly firmy kontrolnými orgánmi. Je samozrejmé, že kalkulácia je pre firmu v procese výberu ceny iba nápomocná a konečná cena, s ktorou vstupuje produkt na trh, sa od samotnej kalkulácie odlišuje, neberúc ohľad na fakt, že ku kalkulácii ešte treba prirátať i zisk firmy. Samotná cena je výsledkom cenovej stratégie firmy, ktorá z veľkej časti vychádza s cieľov podnikateľského subjektu a jeho poslania. Znamená to, že v určitých prípadoch môže byť jej hodnota nižšia než je hodnota samotnej kalkulácie (úplné vlastné náklady produktu). Do kalkulácie ceny výrobku alebo služieb vstupujú náklady. Tieto môžeme rozdeliť na : • priame, • nepriame. Priame náklady sú náklady, ktoré priamo súvisia s procesom výroby a tvorby výrobku alebo služby a bez nich by výrobok alebo službu nebolo možné vytvoriť a dodať. Sú to hlavne náklady na priamy materiál, priame mzdy a ostatné priame náklady. Nepriame náklady sú náklady, ktoré sa na nákladoch výrobku alebo služby podieľajú nepriamo, ale v rámci ostatných prevádzkových nákladov podnikateľa alebo spoločnosti je potrebné ich zaplatiť a teda zahrnúť do ceny výrobku alebo služby. Medzi nepriame náklady patri: • prevádzková réžia, • výrobná réžia, • odbytová réžia.

26


Takto vyzerá kalkulačný vzorec na tvorbu kalkulácie ceny výrobku alebo služby: Kalkulačný vzorec 1.Priamy materiál 2.Priame mzdy 3.Ostatné priame náklady 1.-3. Vlastné náklady 4.Správna réžia 1.-4. Vlastné náklady výkonu 5.Odbytové náklady 1.-5. Úplné vlastné náklady výkonu 6.Zisk 1.-6. Cena bez DPH Priamy materiál tvorí nevyhnutný materiálový prvok výrobného procesu. Do tejto položky sa zahŕňa spotreba surovín a základného materiálu, výrobkov, polotovarov a služieb kooperujúcich podnikov, prípadne i pomocného materiálu, technologického paliva a technologickej energie. Ďalej sem patria pracovné predmety, ktoré prechádzajú do výrobku a tvoria jeho základ, prípadne sú nutnými zložkami pri jeho vyhotovení Priame mzdy sú mzdy priamo súvisiace s uskutočňovaním príslušného výkonu. Sú to mzdy robotníkov za odpracovaný čas alebo za určitú odvedenú prácu, prípadne iných pracovníkov, pokiaľ ich mzda súvisí s výrobným procesom. Ďalej sem zahrňujeme príplatky, doplatky ku mzde a odmeny. Ostatné priame náklady sú náklady, ktoré nie sú obsiahnuté v priamych nákladoch napr. odpisy, patenty, licencie, náklady na opravy a udržiavanie, náklady na technický rozvoj, náklady na prevádzku strojov a zariadení, príspevky na sociálne poistenie pripadajúce na priame mzdy. Správna réžia obsahuje všetky časovo rozlíšené prvotné a druhotné náklady súvisiace s riadením a správou podniku, všeobecnou obsluhou výrobnej a nevýrobnej činnosti podniku, prepravné, výkony spojov, poplatky. Odbytové náklady sa skladajú z odbytovej réžie a priamych odbytových nákladov: náklady na obaly, prepravné, propagácia, reklama. PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

27

Minimum podnikateľa v praxi Ako získať osvedčenie o živnostenskom podnikaní? Pri zakladaní živnosti povedie prvá cesta na obvodný úrad, odbor živnostenského podnikania, kde sa nachádza tzv. jednotné kontaktné miesto. Pred jeho návštevou je potrebné vedieť, akú živnosť chce podnikateľ vykonávať a v prípade požadovania potrebných dokumentov na dokladovanie odbornej spôsobilosti ich mať so sebou. Taktiež je potrebné poznať údaje o rodných menách rodičov uchádzača kvôli vypísaniu žiadosti o výpis z registra trestov. Na vydanie živnostenských listov už nie sú potrebné kolkové známky v potrebnej nominálnej hodnote podľa druhu živnosti, poplatok je možné uhradiť aj v hotovosti. • Voľná živnosť – 5 eur / činnosť • Viazaná živnosť – 15 eur / činnosť • Remeselná živnosť -15 eur / činnosť V prípade podania návrhu elektronicky : • Voľná živnosť – zdarma • Viazaná živnosť – 7,50 eur / činnosť • Remeselná živnosť -7,50 eur / činnosť Pri žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom podnikaní jednotné kontaktné miesto prihlási podnikateľa do systému povinného zdravotného poistenia a zaregistruje aj na daňovom úrade. Napriek tomu odporúčame po vydaní osvedčenia tieto miesta navštíviť aj osobne. Dňom vydania osvedčenia o podnikaní vzniká povinnosť registrácie z titulu zdravotného poistenia a do 30 dní od vydania má podnikateľ povinnosť sa registrovať na daňovom úrade z titulu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne vznikne až po podaní prvého daňového priznania a prekročení stanoveného obratu pre povinného platiteľa odvodov do Sociálnej poisťovne. 28


Ako založiť obchodnú spoločnosť? Pokiaľ sa podnikateľ rozhodol podnikať formou obchodnej spoločnosti, potrebuje ju v prvom kroku založiť. • Svojpomocne • Pomocou právnika, alebo spoločnosti na to špecializovanej • Kúpiť ready made spoločnosť • Kúpiť existujúcu spoločnosť s históriou Všeobecne sa odporúča zakladať obchodné spoločnosti prostredníctvom právnika alebo spoločností, ktoré takéto služby ponúkajú, nakoľko založenie obchodnej spoločnosti je náročnejšie v porovnaní so založením živnosti. Podľa toho, či bude mať firma len jedného spoločníka obchodnej spoločnosti alebo bude mať ďalších spoločníkov je potrebné spoločnosť založiť prostredníctvom zakladateľskej listiny alebo spoločenskej zmluvy. So zakladateľskou listinou alebo spoločenskou zmluvou treba požiadať o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení rovnako ako podnikateľ - živnostník. Po jeho vydaní bude nasledovať žiadosť o zápis spoločnosti do obchodného registra. Po zapísaní spoločnosti do obchodného registra je potrebné vykonať registráciu pre daň z príjmov právnických osôb na daňovom úrade. Pokiaľ spoločnosť neplánuje zamestnávať zamestnancov nie je potrebná registrácia v zdravotnej a Sociálnej poisťovni. Pri žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo pri zakladaní spoločnosti je vyžadované sídlo podnikania. V prípade živností je zvyčajne sídlom podnikania trvalé bydlisko podnikateľa, v prípade obchodných spoločností je to najčastejšie miesto, kde si spoločnosť prenajíma kancelárske alebo obchodné priestory. V obidvoch prípadoch je vyžadovaný doklad, že miesto podnikania môže byť na adrese, ktorá je uvádzaná a to buď trvalým bydliskom, listom vlastníctva k nehnuteľnosti, súhlasom majiteľa nehnuteľnosti so sídlom, alebo uzatvorenou nájomnou zmluvou.


29

Miesto podnikania Veľké množstvo činností sa dá vykonávať z miesta podnikania či z domu, ale niektoré činnosti si vyžadujú zriadenie prevádzky na to, aby zákazníci mohli prísť, vybrať si tovar alebo službu na základe vzorky. Prevažná väčšina remeselných služieb a služieb typu kadernícke, kozmetické, masérske služby si vyžaduje priestor prevádzkarne. Prevádzkareň a jej zriadenie sa nahlasuje na miestne príslušnom živnostenskom odbore. Na daňovom úrade príslušnom pre podnikateľa je potrebné prihlásiť pokladňu, ktorú budete používať na prevádzke, v prípade, že vám jej používanie vyplýva zo zákona o registračných pokladniciach. V prípade služieb tiež treba mať povolenie na otvorenie prevádzky od Úradu verejného zdravotníctva (hygiena) a schválený prevádzkový poriadok od tohto úradu. Majiteľ prevádzky má okrem základných vecí ako je dodržiavanie povinností vyplývajúcich z príslušných stavebno-technických a hygienických predpisov podľa druhu prevádzky vo vlastnej zodpovednosti pomerne veľké bremeno zodpovednosti za rôzne ďalšie aktivity a úkony, ktorých sa nezbaví ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu. Majiteľ prevádzkarne je v prvom rade povinný príslušnú prevádzkareň zvonku viditeľne označiť obchodným menom podnikateľa, ku ktorému môže pripojiť názov prevádzkarne, alebo iné rozlišujúce označenie. Majiteľ prevádzkarne ďalej musí: 1. Viesť evidenciu o reklamáciách a predložiť ju na požiadanie orgánu dozoru na nazretie. Evidencia o reklamácii musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie. 2. Predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, musia mať označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa; táto povinnosť sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach. (§15 ods.3 zákona). 3. Predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na 30


viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. (§18 ods.1 zákona). Pokiaľ bude podnikateľ zamestnávať troch a viac zamestnancov musí ohlásiť túto skutočnosť Rade pre televízne a rozhlasové vysielanie a uhradiť koncesionárske poplatky. Pokiaľ bude v rámci prevádzky púšťať hudbu alebo hudobné nahrávky, je potrebné upovedomiť o tejto skutočnosti Slovenský ochranný zväz autorský. Majiteľ prevádzkarne má povinnosť používať legálne a ciachované meradlá, sledovať dobu počas ktorej sú úradne potvrdené ako vyhovujúce a po uplynutí tejto lehoty ich znovu dať ociachovať. Podľa § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa musí byť na viditeľnom mieste prevádzkarne, ktorá predáva výrobky alebo poskytuje služby uvedené: • obchodné meno a sídlo, • meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, • prevádzková doba pre spotrebiteľa, • kategória, skupina a trieda (ak je typ prevádzkarne pohostinstvo, alebo ubytovacie zariadenie), pričom kategorizáciu pohostinských a ubytovacích prevádzkarní a ich klasifikačné znaky upravuje vyhláška MH SR č. 125/1995 Z. z.. Aké odvody a dane musí podnikateľ platiť? Povinnosti podnikateľa z titulu vykonávania samostatne zárobkovej činnosti, teda podnikania, sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných oblastí: • povinnosti a záväzky voči správcovi dane, • povinnosti a záväzky voči inštitúciám sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Dane v SR, ktoré musia fyzické a právnické osoby odvádzať, môžeme rozdeliť do základných kategórií. Nepriame dane sa ako nepriame označujú z dôvodu, že ich zdaneniu podliehajú nepriamo nielen podnikatelia, ale aj všetci ostatní odberatelia, teda aj bežní občania nakupujúci základné tovary a služby. Do ich ceny tieto dane premietajú PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

31

bez toho, aby si to vôbec uvedomovali. Medzi nepriame dane patrí: • Daň z pridanej hodnoty - DPH (sadzba 20%) • Spotrebné dane, každá vo výške a sadzbe určenej osobitným zákonom (Spotrebná daň z piva, vína a liehu; Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov a daň z minerálnych olejov; Spotrebná daň z elektriny, uhlia, zemného plynu) Priame dane priame z toho dôvodu, že sa dotýkajú iba vybraných daňových subjektov, teda podnikateľov alebo spoločností, ktorým ich platenie vyplýva z ustanovení zákona. Štátne priame dane sú Dane z príjmov fyzických (FO) sadzba 19% a 25% a právnických osôb (PO) sadzba 22% Miestne priame dane sú jedným zo zdrojov príjmov lokálnych samospráv. Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec (resp. mesto), sú: • daň z nehnuteľností ( pozemkov, stavieb, bytov), • daň za psa, • daň za užívanie verejného priestranstva, • daň za ubytovanie, • daň za predajné automaty, • daň za nevýherné hracie prístroje, • daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, • daň za jadrové zariadenie, • daň z motorových vozidiel (sadzby si určuje VÚC). Budem ako podnikateľ musieť viesť účtovníctvo? V každej účtovnej jednotke, činnosti podnikateľa alebo obchodnej spoločnosti vzniká počas roka množstvo hospodárskych operácií, ktoré treba priebežne zaznamenať. Môže ísť o nákup materiálu, predaj tovaru za hotovosť alebo na faktúru, výplata miezd zamestnancom, výber peňazí z bankového účtu a podobne. Nielen pre informovanosť podnikateľa, ale hlavne na základe požiadaviek a ustanovení zákona je potrebné tieto hospodárske operácie 32


evidovať v niektorej zákonom stanovenej forme. Zaznamenávanie týchto operácie sa nazýva vedenie účtovníctva. Jednotlivé operácie, ktoré sa evidujú v účtovníctve, sa nazývajú účtovné prípady. Zákon o účtovníctve stanovuje, aké druhy účtovníctva, resp. účtovných sústav poznáme a kto môže akú sústavu používať. Zákon o účtovníctve rozoznáva dve účtovné sústavy: • jednoduché účtovníctvo, • podvojné účtovníctvo. V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať: • osoby nezapísané v obchodnom registri (živnostníci, osoby podnikajúce podľa osobitných predpisov, neziskové účtovné jednotky....) V sústave podvojného účtovníctva účtujú: • obchodné spoločnosti • osoby nespĺňajúce podmienky pre jednoduché účtovníctvo V sústave podvojného účtovníctva však môžu dobrovoľne účtovať aj živnostníci, v prípade že sa rozhodli, že je pre nich zrozumiteľnejšie a vhodnejšie. Osoby nezapísané v obchodnom registri, teda živnostníci alebo osoby podnikajúce podľa osobitných predpisov, sa môžu rozhodnúť pre ďalšie formy vedenia evidencie hospodárskych operácií a preukazovania výdavkov. Môžu sa rozhodnúť pre uplatňovanie preukázateľných (skutočne vynaložených) výdavkov prostredníctvom daňovej evidencie alebo paušálnych výdavkov (uplatnenie výdavkov percentom z dosiahnutých príjmov podľa druhu živnosti). V prípade, že sa ako podnikateľ – živnostník rozhodnete pre uplatňovanie preukázateľných výdavkov máte dve možnosti: • používať jednoduché účtovníctvo • viesť daňovú evidenciu Tí podnikatelia, ktorí môžu viesť zjednodušenú daňovú evidenciu, musia mať prehľad a evidenciu minimálne o: • príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

33

vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, • hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívaných na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, • zásobách, pohľadávkach a záväzkoch. Pokiaľ nemáte dostatok preukázateľných výdavkov, alebo sa nechcete zaoberať účtovníctvom, môžete sa rozhodnúť pre uplatnenie paušálnych výdavkov. To znamená, že výdavky budú tvoriť podľa druhu živnosti percento z dosiahnutých príjmov a všetky preukázateľne uhradené odvody do poisťovní. Je možné uplatniť do paušálnych výdavkov 40% z dosiahnutých príjmov, max. vo výške 5040 eur/rok. Podnikatelia, ktorí sa rozhodnú uplatňovať paušálne výdavky, musia viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, ktorá však nemá predpísanú formu. O niečo zložitejšie je vedenie podvojného účtovníctva a aj keď si časť podnikateľov zvládne viesť evidenciu príjmov alebo daňovú evidenciu, podvojné účtovníctvo bude rozumnejšie zveriť do rúk odborníkom – účtovníkom. Základný rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom je v spôsobe vstupu príjmov a výdavkov do výsledku hospodárenia. Jednoduché účtovníctvo je založené na hotovostnom princípe, čo znamená že príjmy a výdavky vstupujú do výsledku hospodárenia a následne do základu dane až v momente ich úhrady. V podvojnom účtovníctve vstupujú príjmy a výdavky do výsledku hospodárenia v momente, kedy vzniknú bez ohľadu na ich úhradu. Hovoríme, že podvojné účtovníctvo funguje na akruálnom princípe. PRÁVNE MINIMUM Každý podnikateľ by mal mať základný prehľad nielen v praktických aspektoch týkajúcich sa povinností pri registrácií, platení odvodov a daní alebo vedení účtovníctva ale aj základných právnych predpisoch regulujúcich obchodné vzťahy a riziká podnikania po právnej stránke. Základnou právnou úpravou zaoberajúcou sa podnikaním a obchodnými vzťahmi je Obchodný zákonník. V tomto zákone nájde podnikateľ základné informácie 34


o druhoch obchodných spoločností, obchodných zmluvách a vzťahmi medzi obchodnými partnermi. Tak ako živnostník vykonávajúci samostatnú zárobkovú činnosť ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom, mýtus o bezpečnejšom podnikaní v rámci obchodnej spoločnosti nie je ani zďaleka taký jednoduchý, najmä z pohľadu konateľa tak ako si ľudia často mylne myslia. Napriek všeobecne známym faktom, že spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom a spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri je málo známou skutočnosťou, že vykonávanie funkcie konateľa v s.r.o., so sebou prináša zvýšenú mieru zodpovednosti a viaceré riziká. Zákon jasne hovorí, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti s ručením obmedzeným a všetkých jej spoločníkov. V minulosti totiž dochádzalo k stavu, že konatelia sa starali viac o záujmy len niektorých spoločníkov ako o záujmy celej spoločnosti. Tým fakticky dochádzalo k „okrádaniu” spoločnosti ako celku a obvykle niektorí zo spoločníkov, najmä tí minoritní, utrpeli škodu, zatiaľ čo majoritní spoločníci dosiahli zisk vyšší ako by im náležal. Samozrejme, že aj v súčasnosti je možné porušiť ustanovenia zákona, zákonodarca však vymedzil trestnoprávnu zodpovednosť za takéto konanie. V praxi by teda odteraz nemalo dochádzať k nejasnostiam, resp. vyhýbaniu sa zodpovednosti z dôvodu neurčitosti právnych noriem a rôznych foriem ich výkladu. Je teda zrejmé, že konatelia nemôžu bez možných následkov pre svoju osobu robiť úkony, ktoré sú síce napr. na prospech majoritného spoločníka a môžu byť dokonca aj ním schválené, ale poškodzujú samotnú spoločnosť, resp. ostatných spoločníkov. Konatelia sú v zmysle ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, prípadne záujmy spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje vlastné záujmy, záujmy len niektorých zo spoločníkov PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

35

alebo záujmy tretích osôb pred záujmami samej spoločnosti s ručením obmedzeným. Toto ustanovenie je najzreteľnejšie pri inštitúte zákazu konkurencie (§ 136 Obchodného zákonníka), kde pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: 1. vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavrieť obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, 2. sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, 3. zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a 4. vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa. Iným prípadom zodpovednosti konateľa je napr. uzavretie zjavne nevýhodnej zmluvy pre spoločnosť alebo znižovanie aktív spoločnosti s cieľom znížiť možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov spoločnosti. Ak sa chce konateľ zbaviť zodpovednosti za škodu, má sťaženú úlohu. Za škodu nezodpovedá len vtedy, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konateľ však nesie v prípade sporu dôkazné bremeno, čo výrazne sťažuje jeho pozíciu. Konatelia pritom nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia. To však neplatí, ak je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie odobrila dozorná rada. Je teda zrejmé, že konateľstvo pre konkrétnu fyzickú osobu prináša okrem pôžitkov z funkcie aj značnú mieru rizika a zodpovednosti za svoje konanie. Žalovať konateľa môže spoločnosť, spoločník ale aj veriteľ spoločnosti. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že nároky veriteľov spoločnosti voči 36


konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je pritom na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom už správca konkurznej podstaty. Obchodný zákonník tiež vymedzuje základné druhy obchodných vzťahov medzi podnikateľmi. Vymedzuje základné druhy zmlúv, ktoré je vhodné použiť v závislosti od druhu obchodnej transakcie nasledovne: • kúpna zmluva (predaj, kúpa hnuteľného a nehnuteľného majetku medzi dvomi podnikateľskými subjektmi ako aj medzi podnikateľom a fyzickou osobou), • zmluva o dielo (na základe nej sa zaväzuje jedna zmluvná strana vytvoriť pre druhú zmluvnú stranu nejaké dielo, ktoré môže mať podobu hmotného alebo nehmotného výsledku), • mandátna zmluva (na základe nej sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu), • komisionárska zmluva (komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu). K menej používaným zmluvám patria ešte zmluva o obchodnom zastúpení alebo zmluva o sprostredkovaní, ktoré upravujú vzťahy medzi jednou zmluvnou stranou, ktorá má za odplatu vykonať protislužbu pre druhú zmluvnú stranu. Ako môžem v praxi získať potrebné finančné zdroje na podnikanie? K praktickým aspektom realizovania svojich podnikateľských nápadov patrí aj základný prehľad o možnostiach financovania svojich podnikateľských nápadov. Len vo veľmi málo prípadoch, respektíve v prípade nízkonákladových živností bez výroby existuje možnosť, že podnikateľ má všetky potrebné finančné prostriedky k dispozícii z vlastných zdrojov. PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

37

Finančné zdroje podniku môžeme rozdeliť na dve základné skupiny: Interné zdroje V prípade živnostníka tvoria interné zdroje finančné zdroje, ktoré má k dispozícii a ktoré vloží ako osobný vklad podnikateľa do podnikania. Vlastné zdroje v obchodných spoločnostiach tvoria: • základné imanie – tvorí sa vkladmi vlastníkov alebo upisovaním akcií v nominálnej cene. Tvorí v podstate pevnú časť vlastného imania, ktorá vzniká najmä pri založení spoločnosti. Meniť sa môže len so súhlasom spoločníkov alebo valného zhromaždenia a.s. Jeho veľkosť je daná právnymi predpismi (Obchodný zákonník), mala by zodpovedať trvalej potrebe vlastného kapitálu, ktorá vyplýva z potreby stáleho majetku a trvalej časti obežného majetku. V prípade vykazovania straty, ktorá sa neuhradí inou formou, dochádza k zníženiu základného imania spoločnosti. • kapitálové fondy – možno sem zaradiť najmä emisné ážio (časť uznaných vkladov, ktorými sa nezvyšuje základné imanie kapitálovej spoločnosti, tvorí sa prebytkom emisnej ceny nad nominálnu hodnotu akcie), fondy tvorené z darov, dotácií na nadobudnutie stáleho majetku, vklady spoločníkov, ktorými sa nezvyšuje základné imanie a podobne. • fondy zo zisku – majú charakter tzv. zákonných fondov (ako zákonný rezervný fond, ktorý sa musí tvoriť v s.r.o. a v a.s., a nedeliteľný fond, ktorý sa tvorí v družstve), alebo charakter dobrovoľný (vznikajú na základe spoločenskej zmluvy, stanov, rozhodnutia VZ a pod.) • výsledok hospodárenia minulých rokov – vystupuje v podobe nerozdeleného zisku, teda zisku, ktorý nebol použitý na prídely do fondov alebo na dividendy a previedol sa do ďalšieho obdobia • výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia – podlieha schvaľovaciemu konaniu obchodnej spoločnosti alebo družstva, preto sa do doby jeho rozdelenia eviduje na účte „výsledok hospodárenia v schvaľovaní“. Časť z neho sa zvyčajne rozdeľuje aj mimo podniku vo forme dividend, podielov na výsledku hospodárenia a podobne. 38


Externé zdroje: • rezervy – tvoria sa na vrub nákladov podniku (znižujú vykazovaný zisk). Predstavujú čiastky peňazí, ktoré bude musieť podnik v budúcnosti vydať, ide teda o budúce záväzky (napr. rezervy na opravy majetku, na nevyčerpané dovolenky zamestnancov.). Z dôvodu záväzkov sú teda cudzími zdrojmi. • dlhodobé záväzky – vystupujú vo forme záväzkov z obchodného styku po dobu dlhšiu ako 1 rok. Patria sem emitované obligácie, dlhodobé zálohy od odberateľov, dlhodobé zmenky na úhradu a pod. • krátkodobé záväzky – predstavujú záväzky voči dodávateľom po dobu kratšiu ako 1 rok, krátkodobé zmenky na úhradu, krátkodobé zálohy od odberateľov, záväzky voči zamestnancom, voči inštitúciám sociálneho zabezpečenia, voči spoločníkom, štátu a pod. • bankové úvery a výpomoci – zahrňujú dlhodobé úvery s lehotou splatnosti dlhšou ako 1 rok, bežné krátkodobé úvery, úvery na eskontované zmenky, ako aj krátkodobé finančné výpomoci (emitované krátkodobé obligácie, komerčné CP a pod.) Pri získaní finančných prostriedkov na podnikanie v praxi má živnostník menšie výhody oproti obchodnej spoločnosti. Banky sú voči začínajúcim podnikateľom, ktorí nevedia preukázať svoje zámery a činnosť finančnými výkazmi veľmi opatrné, naproti tomu aktívne nástroje politiky zamestnanosti umožňujú začínajúcim podnikateľom živnostníkom absolvovať na úrade práce vzdelávací kurz, ktorého výsledkom je vypracovanie podnikateľského plánu, jeho obhajoba pred skúšobnou komisiou a po úspešnej obhajobe získanie potrebných finančných prostriedkov. Zdroje financovanie sme si teda rozdelili na interné a externé a najmä v tých externých je potrebné mať prehľad hoci nie je častokrát najjednoduchšie ich získať. Finančné potreby podniku delíme na potreby, ktoré vznikajú pri založení podniku a potreby vyplývajúce z jeho činnosti a ďalšieho rozvoja. Pri založení podniku treba najskôr sústrediť kapitál s ktorým možno začať podnikateľskú PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

39

činnosť. Veľkosť tohto kapitálu závisí od predmetu podnikania, konkrétnej náplne a rozsahu činnosti a od technickej a technologickej úrovne, s ktorou sa podnikanie začne. Z takto determinovaného podnikateľského zámeru sa určí potrebná majetková štruktúra. Na jej reálne určenie je potrebné ujasniť, aký bude kolobeh podnikového kapitálu, ako rýchlo sa budú investované finančné zdroje vracať spať v peňažnej forme. Na základe toho sa stanovuje, koľko kapitálu bude viazaného v investičnom majetku, vo výrobných zásobách, v zásobách nedokončených a hotových výrobkov a v pohľadávkach. Ocenením takto určeného potrebného objemu majetku zistíme výšku kapitálu potrebný na zloženie podniku. Tento kapitál spravidla tvorí prvotný vklad vlastníka tvoriaci základné imanie podniku. Pri začatí podnikovej činnosti vznikajú ďalšie finančné potreby. Podnik plynule nakupuje materiál, začína vyrábať, vypláca mzdy a ďalšie prevádzkové výdavky. Začína normálny kolobeh spojený s podnikateľskou činnosťou. Postupne sa vytvorí charakter podnikových aktivít zodpovedajúci štruktúre majetku. Rozvoj podniku môže byť uvedomelý alebo spontánny. Uvedomelé rozširovanie podniku môže mať niekoľko príčin. Dôvodom môže byť zvýšenie dopytu po produktoch podniku, čo umožňuje rozšíriť produkciu, alebo sa podnik rozširuje preto, aby sa využili úspory z rozsahu umožňujúce znížiť náklady na výrobok. Spontánny rast nie je dôsledkom úmyselného podnikateľského rozhodnutia, ale je postupným procesom rastu aktivít podniku. Podnikateľ si v každodennom zhone ani neuvedomuje, že jeho firma rastie a uvedomí si to, až keď nastanú problémy s platobnou schopnosťou. Tieto platobné problémy nastávajú vtedy, ak podnik rastie bez dodatočného vkladu kapitálu, alebo ak rastie rýchlejšie, ako je schopný vytvárať interné finančné zdroje. EXTERNÉ ZDROJE FINANCOVANIA PODNIKU K externým zdrojom financovania patria: • dlhodobé a strednodobé úvery, • krátkodobé úvery, • osobitné formy financovania ako sú leasing, faktoring, forfaiting, 40


• dotácie. DLHODOBÉ A STREDNODOBÉ ÚVERY Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, t. j. s podmienkou návratnosti. Za dlhodobé úvery sa považujú finančné zdroje získavané podnikmi úverovou formou na dobu prekračujúcu 4 - 6 rokov. Medzi dlhodobé úvery patria: • úvery získané emisiou podnikových obligácií • finančné úvery, • dlhodobé pôžičky na dlžný úpis. KRÁTKODOBÉ ÚVERY Krátkodobé úvery sú určené na krátkodobé preklenovanie nesúladu medzi potrebu zdrojov financovania a ich disponibilnou výškou. Lehota splatnosti je do 1 roka. Medzi hlavné formy krátkodobých úverov patrí: • obchodný úver, • stále pasíva, • preddavky od odberateľov, • komerčné papiere, • krátkodobé bankové úvery. OSOBITNÉ FORMY FINANCOVANIA Pri faktoringu ide o odkúpenie krátkodobých pohľadávok ktoré vznikajú prevažne pri dodávkach bežného obchodného tovaru konečnej spotreby a pri dodávkach pre bežnú výrobnú spotrebu. Podnik predá svoju pohľadávku ešte pred jej splatnosťou faktorov (špeciálna finančná inštitúcia alebo banka). Pričom dohoda medzi faktorom a jeho zákazníkom môže byť rôzna. Forfaiting je formou nefinancovania exportných pohľadávok. Vývozca predá PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

41

svoju pohľadávku v zahraničí forfaitérovi za cenu, ktorá je nižšie o odmenu forfaitérovi ako nominálna hodnota pohľadávky. Tým vývozca získa peniaze ešte pred splatnosťou pohľadávky a zbaví sa rizika, že odberateľ načas, alebo vôbec nezaplatí. Toto riziko preberá forfaitér. Leasing možno definovať z dvoch hľadísk. Z vecného hľadiska ide o prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom, ktorí ho používajú za úplatu. Z finančného hľadiska predstavuje leasing špeciálnu formu úverového krytia dlhodobých potrieb nájomcov. Leasing poznáme: operatívny - je typom transakcie, pri ktorej sa určitá zložka majetku prenajíma na obdobie kratšie, než je životnosť prenajímaného majetku. Po uplynutí doby, na ktorú sa leasingová zmluva uzavrela, neprechádza predmet leasingu do vlastníctva nájomcu, finančný - možno charakterizovať dlhodobosťou nájomného vzťahu. Doba prenájmu zhŕňa podstatnú časť doby životnosti prenajímaného majetku a v zásade končí jeho prevodom do vlastníctva nájomcu. Prenajímateľ prenáša podstatnú časť doby životností prenajímaného majetku a v zásade končí jeho prevodom do vlastníctva nájomcu. Prenajímateľ prenáša na nájomcu rizika plynúce z vlastníctva. Leasingovú zmluvu nemôže žiadny z partnerov vzťahu jednostranným konaním zrušiť. Dotácie sú nenávratné zdroje financovania, sú zároveň ekonomickým nástrojom, prostredníctvom ktorého štát alebo iný územný celok podporuje presadzovanie svojich zámerov. Formy a spôsoby poskytovania dotácií môžu byť rôznorodé, spravidla ich členíme na priame a nepriame. Priame dotácie znamenajú prísun peňažných prostriedkov do podniku. Môže ísť o: • cenové príplatky, ktoré zvyšujú tržby podniku, používajú sa hlavne pri intervenovaní cien poľnohospodárskych produktov, • exportné prémie, ktoré vyrovnávajú exportérom rozdiel medzi cenou na svetových a domácich trhoch, 42


• investičné dotácie, ktoré nemajú za cieľ podporovať aktivitu investorov, • iné priame formy dotovania s presným účelovým určením. Nepriame dotácie znamenajú zníženie podnikových výdavkov. Hlavné formy sú: •

•

•

• •

daňové úľavy, t. j. zníženie alebo úplné odpustenie platenia dane. Zvýhodnenie sa robí najčastejšie tak, že sa určia čiastočne alebo úplne odpočítateľné položky z daňového základu. bezúročné pôžičky a pôžičky so zníženou úrokov sadzbou, pri ktorých sa zo štátneho rozpočtu príslušným úverujúcich inštitúciám uhradzuje rozdiel medzi normálnou výškou úrokov a zvýhodnenou sumou úrokov, štátne garancie úverov poskytovaných podnikom do málo výnosných odborov podnikania. Pri tejto forme pomoci dochádza k čerpaniu rozpočtových prostriedkov až v prípade uplatnenia nároku veriteľa na garanciu úveru. bezplatné poradenstvo a poskytovanie informácii hlavne pre malé a stredné podniky poskytovanie výhodných štátnych objednávok.

Ako efektívne predávať? Rozhodnutie stať sa podnikateľom so sebou prináša viacero výziev. Tými najzákladnejšími je získanie zručností v oblasti manažmentu a marketingu. Tieto dva pojmy sú zvyčajne spájané a to aj napriek tomu, že sú z hľadiska úspešného fungovania každého podniku kľúčovo dôležité. Podcenenie, alebo nezvládnutie, ktoréhokoľvek z nich zvyšuje riziko prípadného podnikateľského neúspechu. Poďme sa teda pozrieť na marketing podrobnejšie, manažmentom sa budeme zaoberať bližšie v ďalšej lekcii. PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

43

Čo vlastne je manažment a čo znamená marketing? Manažmentom označujeme súbor krokov a činností riadenia organizácie alebo firmy. Vychádza z anglického slovného základu manage, čo znamená riadiť. Manažment nachádza v rámci firmy široké uplatnenie, keďže jeho formy sú úzko spojené so všetkými organizačnými útvarmi firmy. Podľa druhu riadenia hovoríme najčastejšie o finančnom, podnikovom a personálnom manažmente. Marketing, z anglického slova market – trh, naopak podnikateľovi poskytuje odpovede na otázku, čo vyrábať, resp. ako umiestňovať výrobky, tovary alebo služby na trh pri minimalizácii podnikateľského rizika. Marketing dáva základné odpovede na to, čo chcú zákazníci, ale aj na to, kde týchto zákazníkov nájsť. Aj napriek tomu, že tieto dva nástroje firemnej politiky sú v podstate nezávislé, musí medzi nimi byť v rámci firmy zabezpečená dokonalá interakcia. Manažment musí pružne reagovať na požiadavky marketingu. Zjednodušene povedané. Ak podnikateľ vie, čo, pre koho a za koľko vyrábať a ako jeho produkty efektívne predávať zákazníkom, teda ak má dobre zvládnutý marketing, musí v rámci firmy rovnako dobre a efektívne využívať výrobné faktory a teda potrebuje veľmi efektívne riadenie. Každá firma, bez ohľadu na jej veľkosť je živým organizmom, ktorý treba usmerňovať. Manažment je využiteľný už pri jednej osobe.

Čo je to marketing? Marketing v minulosti označovaný aj ako odbyt, alebo riadenie odbytu. Označenie marketing má pôvod v anglickom slove market, čo znamená trh. Marketingom je teda možné nazvať súhrn krokov potrebných k tomu, aby sa výrobok alebo služba dostali na konkurenčný trh a nakoniec aby si našli cestu ku konečnému spotrebiteľovi. Bez efektívne fungujúceho marketingu nie je možné efektívne predávať vlastné produkty. Mnoho ľudí si však stále myslí, že marketing je len reklamou. Marketing pritom skúma celý proces výroby a 44


distribúcie produktu. Je zdrojom informácií pre manažérske funkcie v podniku od plánovacej, cez organizačnú až po kontrolnú. Marketingové analýzy sa však na rozdiel od plánov a vízií spoločnosti orientujú na získavanie informácií priamo od konečných spotrebiteľov. Základnou úlohou marketingu je preto predávať výrobky, produkty a služby. Základnými marketingovými činnosťami je plánovanie odbytu, uzatváranie zmlúv o partnerstvách, vybavovanie reklamácií, skladovanie a distribuovanie výrobkov, sledovanie požiadaviek zákazníkov a úprava výrobného programu podľa ich požiadaviek. Základom marketingu je prieskum trhu. Predtým ako sa padne rozhodnutie aké výrobky vyrábať alebo aké poskytovať služby je potrebné zrealizovať prieskum trhu, ktorý poukáže na spotrebiteľské správanie sa potenciálnych klientov. Cieľom prieskumu trhu je pritom získať východiskové informácie pre marketingové analýzy. Pred spustením výroby je potrebné dostať odpovede na nasledujúce otázky: • Majú zákazníci záujem o daný produkt alebo službu? • Aká je cena a kvalita konkurenčných produktov? • Aké sú výrobné náklady na náš produkt? Marketing má mnoho podôb a predstavuje najdôležitejšiu formu komunikácie s najdôležitejšími ľuďmi vášho podnikania – s vašimi zákazníkmi. Často je označovaný ako súbor aktivít, ktoré majú slúžiť na uvedomenie si potrieb zákazníka na jednej strane a podporu jeho túžby vlastniť váš produkt na strane druhej. Moderný marketing sa už viac sústreďuje na vytváranie vzťahov medzi klientom a na posilňovanie pozitívneho vnímania značiek. Marketingový mix Marketingový mix predstavuje súhrn nástrojov na získavanie informácií o trhu, ale zároveň tieto nástroje používa aj ako podporné pri distribúcii vlastných produktov alebo služieb smerom k zákazníkovi. Marketingový mix, označovaný PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

45

aj ako metóda 4P, pomáha prostredníctvom štyroch faktorov predaju tovarov alebo služieb. Produkt (Product) Miesto (Place)

Cena (Price) Podpora predaja, reklama (Promotion)

Rozdiel medzi marketingom a reklamou Z vyššie uvedeného vyplýva, že pôvodná predstava o tom, že marketing je len reklamným nástrojom nebola pravdivá. Reklama, alebo inak povedané marketingová podpora, je len jednou zo 4 zložiek úspešného marketingového mixu. Žiadna firma sa nemôže sústrediť len na jednu zo zložiek marketingového mixu. Reklama je len jednou z foriem podpory predaja. V súčasnosti sa už do popredia dostávajú iné modernejšie formy ako sú napríklad vzťahy s verejnosťou, spoločensky zodpovedné podnikanie, sponzoring kultúrnych a športových aktivít. Čoraz častejšie sa v prípade reklamných aktivít objavujú aj pojmy ako nadlinková a podlinková komunikácia. Jedná sa o základne rozdelenie marketingovej komunikácie podľa typu komunikačných kanálov, ktoré sú použité na ovplyvňovanie spotrebiteľa. Nadlinkové marketingové nástroje sú: • • • •

klasická reklama v TV, rozhlase a tlači, billboardy a iné reklamné plochy, reklamné predmety, internetová reklama.

Podlinkové marketingové nástroje sú: • Public relations – vzťahy s verejnosťou, • Výstavníctvo, 46


• direct marketing, • ochutnávky, • obaly... Traduje sa, že nie je úspešný ten podnikateľ, ktorý dokáže najviac a najlacnejšie vyrobiť, ale ten, ktorý dokáže najrýchlejšie svoje výrobky predať. Vyrábať na sklad dokáže každý, ale predávať len tí najlepší. Hlavným dôvodom je fakt, že firmy ponúkajú svoje výrobky v konkurenčnom prostredí. To znamená, že vstupujú na trh, kde už sú podobné produkty prítomné a zastúpené a zastúpené prostredníctvom konkurentov – iných výrobcov. Na Slovensku máme slobodný trh s väčšinou produktov. Slobodný trh spôsobil, že okrem domácich producentov sa na trhu, objavujú aj zahraničné produktu. Ak by sme mali zadefinovať trh – tak sa jedná o miesto, kde sa stretávajú predávajúci s kupujúcimi za účelom dobrovoľnej výmeny tovarov a služieb. Práve veľká konkurencia, tlačí na firmy aby čo najefektívnejšie využívali marketingový potenciál. Na to, aby ste však mohli navrhnúť účinnú stratégiu predaja vašich tovarov a služieb je potrebné zrealizovať marketingový prieskum. Marketingový prieskum Je základné získavanie informácií o trhu, ktoré podnik potrebuje na rozhodovanie o svojej distribučnej politike. Hlavným cieľom je spoznať konkurenčné produkty alebo značky a zistiť názory klientov na produkt a ich pripravenosť zrealizovať kúpu takéhoto produktu. Realizuje sa s využitím nástrojov marketingového mixu. Dáva odpovede na otázky: • Aká veľká je konkurencia a kto je naším najväčším konkurentom? • Akú cenovú politiku zvolili naši konkurenti, a sú ich produkty porovnateľné s našími? • Kto sú naši potenciálni zákazníci, a aké očakávania majú od našeho produktu?


47

• Koľko sú ochotní zaplatiť, aby náš produkt získali. Samotný prieskum trhu je možné realizovať viacerými prístupmi: Na základe doby realizácie prieskumu Sledovanie trhu – dynamická forma prieskumu trhu pri ktorej sa využívajú nástroje na sledovanie zmeny cien. Analýza trhu – jedná sa o statický prieskum, ktorý zisťuje napríklad len ceny konkrétnych produktov, ale nezohľadňuje napríklad vývoj rastu cien a podobne. Z pohľadu zapojených osôb a objektov skúmania Hospodársky prieskum – zameriava sa na zisťovanie merateľných informácií, ako je cena tovarov, objem predaja, a podobne. Sociologický prieskum – všíma si hlavne informácie so spotrebiteľoch, sleduje ich základné charakteristiky a spotrebiteľské návyky, ale aj predstavy, pohnútky ku kúpe konkrétneho produktu a podobne. Čo ďalej, keď už viem kam by som sa mal v rámci trhu dostať? Pokiaľ podnikateľ pozná svoje silné a slabé stránky, vie o možných príležitostiach a ohrozeniach a vie akú marketingovú stratégiu pri prieniku na trh by mal použiť, nastal čas zhrnúť tieto informácie do jedného celku a navrhnúť konkrétne kroky na realizáciu odbytu výrobkov a služieb a podporu predaja. Nastal čas marketingového plánovania a vypracovania marketingového plánu. Marketingové plánovanie: • analýza situácie - dáva odpoveď na otázku ,,kde som?“, robí sa analýza podniku, odvetvia, trhu a konkurencie, • určenie cieľov a stratégií - odpoveď na otázku ,,kam sa chcem dostať?“ • marketingové programy - odpovedá na otázku ,, ako a kam sa

48


dostanem?“. Realizuje sa marketingový program = akčný program, v ktorom sú integrované jednotlivé zložky marketingového mixu (marketingových nástrojov) používané podnikom k pôsobeniu na trhu tak, aby boli dosiahnuté marketingové ciele na cieľových trhoch. Manažmentom podniku by mal byť marketingový plán chápaný ako sprievodca pri marketingovom rozhodovaní a nie ako nejaký všeobecný, povrchný dokument. Čo marketingový plán môže a čo nemôže urobiť? Môže urobiť: • posilní schopnosť firmy zjednotiť marketingové aktivity tak, aby sa maximalizovala snaha pri dosahovaní cieľov spoločnosti, • zminimalizuje vplyv prekvapenia pri náhlych zmenách prostredia, • udáva štandard pre všetky úrovne organizácie, • posilní schopnosť manažmentu riadiť pretože očakávania a návody sú jasne vyznačené a odsúhlasené mnohými členmi manažmentu. Nemôže urobiť: • neposkytne návod, ktorý by umožnil manažmentu predvídať presne budúcnosť, • neochráni manažment od robenia chýb, • neposkytne návod pre každé veľké rozhodnutie. Stanovisko manažmentu bude stále najdôležitejšie. • Nebude bez zmien počas celého roka vzhľadom na zmeny okolia. Samotná organizácia procesu prípravy marketingového plánu môže byť pre podnik užitočná, pretože na to, aby sa spracoval marketingový plán je nutné zdokumentovať a písať čo najviac marketingových detailov, o ktorých sa bude v priebehu tvorby plánu rozhodovať. Tento proces umožní nielen porozumieť a spoznať kritické miesta (príležitosti a hrozby), ale sa aj pripraviť na prípadné zmeny v marketingovom prostredí.


49

Získanie potrebných informácií Na spracovanie efektívneho marketingového plánu sú potrebné informácie o trhových trendoch, potrebách zákazníkov, technológiách, zmenách podielov na trhu, reakciách konkurentov a pod. Existuje veľké množstvo zdrojov informácií, ktoré môže manažér použiť (obchodné asociácie, obchodné periodiká, vládne zdroje, štatistické údaje, správy z výskumu trhu, správy o predaji, objednávky, sťažnosti, zákazníci, literatúra konkurencie). Potrebné informácie a schopnosť získať ich sa budú líšiť v závislosti od trhu a odvetvia. Faktory potrebné pre marketingové plánovanie 1. Kto sú užívatelia, kde sa nachádzajú, koľko kupujú, od koho kupujú, a prečo? 2. Ako bola uskutočnená propagácia, reklama a ktorý z týchto prístupov bol viac účinnejší? 3. Aké sú zmeny cien na trhu, kto tieto zmeny inicioval a prečo? 4. Aký je prístup trhu voči konkurenčným produktom? 5. Ktoré kanály distribúcie zásobujú spotrebiteľov a ako tieto kanály fungujú? 6. Kto sú konkurenti, kde sa nachádzajú, aké výhody / nevýhody majú? 7. Aké marketingové techniky používajú najlepší konkurenti? A aké najhorší? 8. Aké sú celkové ciele spoločnosti na ďalší rok a na päť rokov? 9. Aké sú silné stránky firmy? Aké slabé? 10. Aké sú produkčné možnosti produktu? Proces marketingového plánovania zahŕňa 7 hlavných krokov: 1. Identifikácia súčasnej situácie organizácie: Aká je súčasná ekonomická situácia? 2. Interný audit: Čo organizácia dosiahla? 3. Externý audit: Aký je veľký trh organizácie? Kto sú jej konkurenti? 4. Určenie marketingového mixu: Čo by mala organizácia urobiť? 5. Určenie cieľov: Čo chce organizácia dosiahnuť? 6. Vypracovanie marketingového plánu: Ako postupovať, aby boli dosiahnuté ciele? 50


7. Sledovanie a vyhodnocovanie plnenia marketingového plánu: Postupuje organizácia podľa vopred vypracovaného plánu? Charakteristika a postup spracovania marketingového plánu Marketingový plán by mal byť vytvorený tak, aby sa splnili určité kritériá. V efektívnom marketingovom pláne by mali byť zohľadnené dôležité charakteristiky ako napr.: • mal by poskytovať stratégiu, ktorá dosiahne cieľ alebo splní poslanie podniku, • mal by byť založený na faktoch a zdôvodnených predpokladoch, • musí poskytovať informácie o existujúcich zdrojoch, musí byť uvedené rozčlenenie zariadenia, finančných a ľudských zdrojov, • musí byť vytvorená vhodná organizácia pre naplnenie marketingového plánu, • mal by poskytnúť súvislosti, na ktorých môže stavať každý marketingový plán tak, aby sa splnili dlhodobejšie ciele, • mal by byť jednoduchý a stručný, no nemal by byť taký krátky, aby v ňom chýbali detaily, ako dosiahnuť ciele, • úspech plánu spočíva v jeho flexibilite; zmeny, ak sú potrebné, by mali byť včlenené vložením tzv. ,,čo - ak scenárov“ a vhodne prispôsobené stratégiami, • mali by byť určené kritériá, ktoré budú monitorované a kontrolované. Mali by byť stanovené priebežné ciele, ktoré ak sa nedosiahnu, je potrebné uskutočniť určité zmeny napr. v stratégii. Obsah marketingového plánu: • Analýza situácie: • zázemie firmy, • príležitosti a hrozby, • silné a slabé stránky. • Ciele PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

51

• Marketingová stratégia a program • Rozpočet • Kontrola Definovanie stavu podniku Stav podniku znamená prehľad počiatočného stavu podniku. Odpovedá na otázku ,,kde som?“. Marketér teda musí poznať aktivity spoločnosti, svojho podniku, konkurencie a trhového prostredia. Mali by tu byť uvedené aj detailný opis produktu, konkurenčného prostredia a pod. Definovanie segmentov trhu, príležitostí a ohrození Segmentácia trhu je proces rozčleňovania trhu do menších homogénnych skupín. To pomáha definovať príležitosti a poskytuje vhodnejší prístup k uspokojovaniu potrieb zákazníkov. Po identifikovaní a rozčlenení trhu sa firma môže rozhodnúť, či bude pôsobiť na všetkých alebo iba na jednom trhovom segmente. Okrem toho sa v tejto segmentácii môžu zohľadniť všetky faktory, ktoré by mohli ohroziť úspech. Silné a slabé stránky Pri tvorbe marketingového plánu sa treba zamyslieť aj nad silnými a slabými stránkami podniku pri jeho pôsobení na cieľový trh. Silnou stránkou môžu byť napr. výhody produktu, skúsenosti v odbore či pochopenie potrieb segmentu, slabými napr. limitované výrobné možnosti, nedostatočný distribučný systém či nedostatok finančných prostriedkov na propagáciu. Stanovenie cieľov Pred vytýčením podnikovej stratégie si musí podnik stanoviť konkrétne a reálne marketingové ciele. Tieto ciele by mali naznačiť, kam spoločnosť smeruje a mali by bližšie špecifikovať údaje ako podiel na trhu, zisk, tržby (územne), vstup na trh, počet distributérov, vývoj nového produktu, cenová politika, podpora predaja, reklamná podpora a pod. Všetky spomenuté ciele majú byť 52


kvantifikovateľné a teda následne aj merateľné pri kontrole. Firma si môže stanoviť aj nemerateľné ciele ako napr. zlepšiť balenie produktu, nájsť nového distributéra. Počet cieľov by mal byť 6-8, príliš veľa cieľov sťažuje kontrolu a monitorovanie. Stanovenie marketingovej stratégie a programu činností Po stanovení cieľov treba formulovať marketingovú stratégiu pre ich dosiahnutie. Je dôležité, aby marketingová stratégia a program činností boli konkrétne a dostatočne detailné. Príklad zlej stratégie – zvýšiť predaj výrobku znížením ceny. Príklad dobrej stratégie – zvýšiť predaj výrobku o 6-8% pomocou zníženia ceny o 10%. Určenie zodpovednosti za plnenie marketingového plánu Zostavenie plánu je iba začiatkom marketingového procesu. Musí byť efektívne plnený, aby sa dosiahli všetky požadované ciele. Niekto musí byť zodpovedný za plnenie každej stratégie a za rozhodnutia prijaté v rámci marketingového plánu.

Efektívne obchodné a personálne vzťahy Dobré vzťahy robia dobrých obchodných partnerov .... Aj takto by sa dalo prispôsobiť známe prirovnanie. Ste vo fáze, kedy ste výrobok alebo službu vymysleli, vykalkulovali, zvolili vhodnú marketingovú stratégiu a nastal čas aby sa služba alebo tovar dostali ku konečnému odberateľovi – zákazníkovi. Výber dodávateľa i samotné vzťahy podniku s dodávateľmi sú pre podnik veľmi dôležité, pretože sa od nich môže odvíjať ďalšia činnosť a smerovanie podniku. Podnik sa o výbere dodávateľov rozhoduje dennodenne pri nákupe tovaru, materiálu, surovín.


53

Výberom dodávateľov a formalizáciou vzťahov medzi nimi sa zaoberá oddelenie nákupného marketingu. Nákup a predaj sú činnosti podniku, ktoré smerujú k trhu, resp. nákupca vstupuje do vzťahu s predajcom. Ak chce byť jedna, alebo druhá strana úspešná, musí mať čo najviac informácií o dodávateľoch, resp. odberateľoch, musí poznať aké nástroje jedna dodávatelia i odberatelia využívajú, mala by poznať stratégiu, ktorú opačná strana preferuje. Dodávatelia = vaši obchodní partneri, ktorí budú vašimi dodávateľmi služieb, materiálu, tovaru. Odberatelia = vaši obchodní partneri, fyzické aj právnické osoby, ktoré budú od vás objednávať tovar, výrobky alebo služby. Dodávatelia aj odberatelia môžu byť: 1. Interný 2. Externý Najčastejším príkladom interných dodávateľov sú napríklad vaši zamestnanci, ktorí vám pravidelne dodávajú svoje služby výmenou za mzdu. Výsledkom formalizovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov sú objednávky, resp. zmluvy. Neexistuje nejaká univerzálna podoba typových zmlúv s dodávateľmi. Napriek tomu, pri formalizácii vzťahov je dobré dodržiavať niektoré zásady: • Založiť písomný základ obchodného prípadu (zmluvu alebo objednávku). Ide o zásadu, že nie je možné sa absolútne spoľahnúť na dodávateľa a preto sa spoločnosť „poisťuje“ vopred proti možnému vzniknutému sporu. V dnešnej dobe je možné ihneď si overiť údaje o obchodnom partnerovi na stránke obchodného registra, alebo nahliadnuť do listín, ktoré má uložené v zbierke listín. • Oproti štandardným tlačivám zmlúv a objednávok je lepšie uprednostniť špeciálne formuláre, ktoré sa zostavujú pre konkrétny prípad. Ak sa to zdá príliš nepraktické, je dobré ak si firma vytvorí aspoň firemné štandardy takýchto tlačív. Toto tlačivo by malo plniť základné funkcie: 54


• presne identifikovať požiadavky na dodávku, • obsahovať potrebné informácie pre vedenie záznamov o nákupe tovaru a jeho ďalšom pohybe v podniku. Ak ide o dlhodobý kontrakt je lepšie spísať zmluvy s presnými podmienkami dodania produktov a platovými podmienkami, prípadne i s podpornými prostriedkami predaja ako sú napr. suveníry, reklamné produkty, prípadne iná marketingová podpora a iné. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je spôsob vykonania platby. Tú je možné uhradiť v hotovosti, bankovým prevodom alebo inými platobnými operáciami ako sú akreditív, dokumentárne inkaso, zmenka a šek. V každom obchodnom vzťahu môže prísť k zlyhaniu plnenia si vzájomných záväzkov. Pri voľbe obchodného partnera a stanovenie stupňa rizika treba vybrať správne formy a nástroje, ktoré kryjú riziko z neplatenia. Pre dodávateľa je najbezpečnejší a najvýhodnejší prípad, keď nenesie riziko z neplatenia sám. Najideálnejšou formou je zaplatenie vopred, a to buď celej sumy faktúry, alebo dôležitej časti celkovej sumy. Zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom by mali byť nastavené tak, aby vyhovovali obom zmluvným stranám. Ak všetko prebieha bez komplikácií, dodávateľ dodá tovar, materiál, odberateľovi, odberateľ zaplatí a obchod je vyrovnaný. Nie vždy sú však dodávateľskoodberateľské vzťahy bez komplikácií a sporov. K sporom dochádza v prípade, ak jedna alebo druhá strana poruší podmienky stanovené v zmluve. Medzi základné povinnosti, ktoré vyplývajú zo zmluvy pre dodávateľa patria: • dodať tovar alebo službu v správnom množstve, • v správnej kvalite, • v správnom sortimente, • v dohodnutom čase, • na dohodnutom mieste.


55

Pre odberateľa platia nasledujúce povinnosti: • prevziať tovar alebo službu na dohodnutom mieste, • v dohodnutom čase, • zaplatiť za tovar alebo službu, • stanovenú výšku peňazí, v stanovenej mene, • dohodnutým spôsobom platby. Ostatné náležitosti ako nesenie rizika, údržba, reklamácie a pod., bývajú dohodnuté osobitne v konkrétnych zmluvách. V rámci odberateľskododávateľských vzťahov sa niekedy stretneme s pozitívnou skúsenosťou v podobe obchodného partnera s ktorým komunikácia prebehne bezproblémovo a odberateľ po dodaní tovaru alebo služby vám načas uhradí vašu pohľadávku. Pohľadávka je záväzok vášho odberateľa voči vám za dodaný tovar alebo služby. Záväzok je váš záväzok voči obchodných partnerom, ktorý im musíte uhradiť za dodaný tovar alebo služby. Čoraz častejšie a hlavne v časoch finančnej krízy sa podnikatelia stretávajú s tzv. platobnou neschopnosťou. Platobná neschopnosť znamená, že podnikateľ alebo spoločnosť nie je schopná platiť svoje záväzky načas. Rozdeľujeme ju na: 1. prvotnú. 2. druhotnú. Prvotná platobná neschopnosť znamená neschopnosť splácať svoje záväzky a druhotná platobná neschopnosť znamená neschopnosť dodávateľa platiť za svoje záväzky z titulu toho, že odberatelia nie sú schopní plniť svoje záväzky. Pokiaľ sa teda stane, že očakávaná platba neprichádza, podnikateľ by mal podniknúť nasledovné kroky: • overiť si, či odberateľ pôsobí na trhu, či nie je v likvidácii alebo konkurze, • pokiaľ odberateľ naďalej podniká a vykonáva činnosť je potrebné ho na nesplatené záväzky upozorniť, vyzvať k úhrade, • horšia situácia nastáva pokiaľ podnikateľ zistí, že odberateľ má problémy, 56


snaží sa znižovať hodnotu svojho majetku, prípadne sa nachádza v likvidácii alebo konkurze, • pokiaľ je odberateľ v likvidácii šance na uspokojenie pohľadávok sú vyššie nakoľko do likvidácie môže ísť iba spoločnosť, ktorej majetok je väčší ako záväzky, od začiatku vstupu do likvidácie musí používať za názvom doplnok „ v likvidácii“, • v prípade, že odberateľovi hrozí konkurz, znamená to že hodnota jeho majetku je nižšia ako hodnota jeho záväzkov a je dosť možné, že pohľadávka nebude mať byť z čoho uspokojená. Predchádzať takýmto situáciám sa nedá, dá sa však zmierniť ich dopad napríklad ustanovením zmluvnej pokuty za omeškanie, alebo požadovaním aspoň čiastočnej zálohovej platby. Úrokom z omeškania sa neplatič nevyhne ani v prípade, že neboli vyslovene zmluvne dohodnuté, nakoľko tie vychádzajú aj z občianskoprávnych predpisov. Okrem úrokov z omeškania si môže podnikateľ stanoviť voči dlžníkovi aj zmluvnú pokutu. Rozdiel medzi zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania spočíva v tom, že zatiaľ čo nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká priamo zo zákona. A to aj vtedy keď právo na ich zaplatenie nebolo dohodnuté. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty môže vzniknúť iba v prípade, ak bolo právo na jej zaplatenie dojednané v písomnej forme. Pokiaľ ide o výšku oboch nárokov tak dojednanie zmluvnej pokuty vyžaduje určenie jej výšky, alebo spôsob jej určenia, avšak právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vzniká aj v prípade ak ich výška dojednaná nebola, čo však nevylučuje možnosť dohodnúť výšku úrokov z omeškania individuálne. V tomto prípade pôjde o tzv. zmluvné úroky z omeškania. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nič nebráni tomu, aby bol popri úrokoch z omeškania (či už zákonných alebo zmluvných) priznaný aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty (avšak iba za predpokladu že táto bola platne dojednaná), teda súbeh oboch týchto inštitútov nie je vylúčený. Môžete sa skúsiť s neplatičom dohodnúť na splátkovom kalendári, protidodávke služieb alebo tovaru, prípadne odstúpeniu majetku v hodnote pohľadávky. PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

57

Pokiaľ sa ocitnete v druhotnej platobnej neschopnosti, nie ste teda schopný riešiť situáciu svojimi vlastnými finančnými zdrojmi je potrebné ihneď kontaktovať svojich dodávateľov, prípadne poisťovne z titulu omeškania s odvodmi alebo banky kvôli splácaniu úverov a dohodnúť sa s nimi na ďalšom postupe prípadne splátkovom kalendári svojich záväzkov, aby ste vinou iných neboli v pozícii neplatiča vy. Medzi odberateľmi a dodávateľmi vznikajú obchodné vzťahy súvisiace s ich činnosťou. Všetky obchodné vzťahy by v rámci korektnosti mali byť na základe zmluvných vzťahov. Medzi základné dokumenty, ktorými je možné uzatvoriť obchodný vzťah a ktoré sa v bežnej podnikateľskej praxi používajú patria: • kúpna zmluva, • zmluva o spolupráci, • mandátna zmluva, • zmluva o dielo, • zmluva o obchodnom zastúpení. Všetky tieto zmluvné vzťahy ustanovuje Obchodný zákonník. Ako si vybudovať dobré vzťahy so zákazníkmi? Podniky, ktoré v súčasnosti fungujú vo veľkom konkurenčnom prostredí sa snažia budovať dlhodobú spoluprácu s kľúčovým zákazníkom, založenej okrem iného na budovaní lojálnosti zákazníkov. Lojálnosť znamená pocit previazanosti zákazníka a firmy. Lojálny zákazník je aj ten, ktorého hodnotový rebríček je do istej miery previazaný s podnikovými hodnotami danej firmy. Je ho možné tiež chápať ako citový vzťah ľudí pracujúcich vo firme k firme alebo tiež k výrobkom, ktoré ponúka. Lojálny zákazník je jednotka, ktorá kupuje viac a častejšie, teda prináša firme najväčšie zisky. Lojálny zákazník vykonáva systematické nákupy, šíri pozitívne informácie o výrobkoch alebo službách firmy, veľmi slabo reaguje na promočné činnosti konkurenčných firiem. V dnešnom období si podniky podstatne častejšie všímajú významu medzi kvalitou, spokojnosťou, satisfakciou, lojálnosťou zákazníkov a konkurenčnou prevahou firmy a zároveň jej rentabilitou. 58


Zákaznícke programy lojality (vernostné programy) sa stávajú stále populárnejšie a integrované sú v mnohých firmách do marketingových koncepcií. Predpokladá sa, že ich význam porastie aj v nasledujúcich rokoch. Väčšina zákazníckych programov lojality ponúka primárne finančné benefity, napr. cenové zľavy, bonusy, … Práve však tieto formy sú niekde na konci radu faktorov, ktoré sú cestou k vytvoreniu dlhotrvajúceho vzťahu so zákazníkmi charakterizovaného najmä emóciami, dôverou a partnerstvom. Zákaznícke kluby sú jednou z foriem zákazníckych programov lojality. Začali sa objavovať koncom 80-tych rokov v Nemecku a dosiahli tam aj prvé úspechy. Ako jeden z mála marketingových nástrojov zákaznícky klub nie je amerického pôvodu, ale Amerika sa učila z úspechov zákazníckych klubov v Nemecku. Princípom mnohých klubov boli spočiatku najmä finančné benefity, ale časom stále na význame získavali nefinančné benefity. Hoci dnes na svete existujú tisícky programov lojality, len veľmi málo z nich vytvára lojálnosť a oddanosť u zákazníkov. Až 90% programov lojality je tvorená cenovými benefitmi (diskont, rabat, špeciálna ponuka,..) Pri výbere vernostného riešenia pre vernostný program je potrebné vyhodnotiť niekoľko aspektov: • princíp vernostného programu, • počet zákazníkov a z toho vyplývajúci odhad členov vernostného programu, • typ distribučného reťazca (vlastná alebo nezávislá distribučná sieť) a jeho technická vyspelosť, • portfólio produktov spoločnosti, • typ a spôsob zberu dát (zákaznícke dáta, transakčné dáta), • ako plánujete s dátami pracovať a využívať ich v ďalšom rozhodovacom procese, • potreba identifikačného prostriedku zákazníka- člena programu. PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

59

Či už sa rozhodnete pre papierové alebo softwarové vernostné riešenie pamätajte na efektívnosť vynaložených prostriedkov. Položte si niekoľko nasledovných otázok a správne sa rozhodnite: • Budeme schopní realizovať, teda plánovať a realizovať komunikačné •

•

• • • •

aktivity využívajúce komplexné poznanie správania sa zákazníka? Budeme schopní využívať obrovské množstvo informácií získaných prostredníctvom vernostného programu pre dynamické a sofistikované analýzy, segmentácie cieľových skupín a následnú realizáciu efektívnych promo kampaní? Je vernostné riešenie schopné pokryť a podporovať imidž spoločnosti vo všetkých miestach kontaktu zákazníka so spoločnosťou (obchodné miesta, internet, sms)? Budeme schopní zefektívniť marketing z hľadiska nákladov vynaložených na komunikáciu a optimalizovať rýchlosť uvedenia promo kampaní na trh? Aká je časová a finančná náročnosť implementácie vernostného riešenia? Je vernostné riešenie natoľko jednoduché, aby zákazník vytvorený vernostný program využíval bez zbytočných komplikácií? Umožňuje vernostné riešenie v budúcnosti otvoriť vernostný program pre partnerov z rôznych odvetví a poskytnúť členovi- zákazníkovi vyššiu pridanú hodnotu vo forme koaličného vernostného programu?

Pri rozhodovaní sa o princípe vernostného programu má spoločnosť viacero možností. Väčšina vernostných programov je postavených na princípe bodovej schémy. Spoločnosť odčlení určitú finančnú hodnotu a pridelí ju členovi programu vo forme bodov na vernostný účet. Sú však spoločnosti, ktoré tento princíp vernostného programu nemôžu uplatniť. Povedzme z povahy ich podnikania nemôžu zo svojej marže odčleniť časť finančných prostriedkov na body pre členov programu. Pre takéto spoločnosti sú vhodné vernostné programy postavené na princípe prideľovania rôznych bonusov. Dôležité však je, aby akékoľvek odmeňovanie vychádzalo z komplexného poznania zákazníkačlena programu, spĺňalo obchodné ciele spoločnosti a aby sa vernostný 60


program nezmenil na hromadné priznávanie benefitov bez vyhodnocovania efektívnosti. Pozrime sa na niekoľko reálnych výsledkov, ktoré sa dosiahli v rámci vernostných programov spoločnosti predávajúcej software. Identifikácia cieľovej skupiny Pred spustením vernostného programu spoločnosť nepoznala exaktne svoju cieľovú skupinu nakoľko predaj produktov realizuje cez nezávislú predajnú sieť. Prvým cieľom, ktorý mal vernostný program dosiahnuť bola komplexná identifikácia- poznanie cieľovej skupiny. V rámci náborovej kampane sa do programu zaregistrovalo a začalo v ňom pracovať 37 % z celkovej cieľovej skupiny. Monitorovanie a formovanie nákupného správania Ďalším cieľom bolo naštartovanie kontinuálneho zberu správnych dát o členoch programu. Poznáme frekvenciu nákupov, štruktúru nákupov, finančný objem nákupov každého člena programu, konkrétne: 51,4 % predaja tvorila nižšia trieda a 17,7% vyššia trieda produktov. Okrem toho sa podarilo cez vernostný program monitorovať 40% z celkového predaja produktov danej spoločnosti na trhu. Existencia týchto informácií umožnila pristúpiť v ďalšej fáze ku formovaniu nákupného správania členov programu. Spoločnosť sa rozhodla zmeniť štruktúru predaja. Cieľom vernostného programu bolo zmeniť pomer medzi predajom nižšej- menej ziskovej triedy produktov a predajom vyššej- ziskovejšej triede produktov. Po zmene motivácie sa štruktúra predaja cez vernostný program zmenila nasledovne: 26,5% nižšia trieda produktov (predtým 51,4%) 47,6% vyššia trieda produktov (predtým 17,7%) V jednom z biznis to biznis vernostných programov sa zrealizovala promo kampaň, cieľom ktorej bolo podporiť predaj vybraných produktov strednej PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

61

triedy. Dosiahli sa nasledovné výsledky: • Jeden z podporovaných produktov pred promo kampaňou predstavoval 1,59% podiel na predaji spoločnosti cez vertnostný program. • Počas promo kampane vzrástol jeho podiel na 37,9 % z celkového predaja cez vernostný program. • Celkové komunikačné náklady na túto promo kampaň (vrátane pridelených extra bodov) predstavovali 2,11% z vygenerovaných tržieb spoločnosti v rámci tejto akcie. Veľmi zaujímavý bol fakt, že táto promo kampaň bola zameraná iba na členov programu, spoločnosť nerealizovala žiadnu marketingovú komunikáciu na konečných spotrebiteľov. Motivácia k nákupu produktov spoločnosti Člen programu dostáva ďalší dôvod - pridanú hodnotu na uprednostnenie značky pred konkurenciou. Vernostný program stanoví vopred jasné pravidlá spolupráce a odmeňovania. Čím je participácia členov programu vyššia, tým vyššiu pridanú hodnotu získavajú. Vernostný program odmeňuje konkrétne nákupné správanie konkrétneho člena programu. Výber odmeny ponechávame na člena programu, on rozhoduje akú odmenu, v akej hodnote si vyberie a ako rýchlo sa k odmene „dostane“. Priama komunikácia s členmi, spätná väzba Správne zvolená komunikácia- teda obsah, komunikačný nástroj a presne vyšpecifikovaná cieľová skupina môže dosiahnuť až 90% úspešnosť z hľadiska spätnej väzby a aj vynaložených nákladov. Pri komunikácii cez vernostný program sa dosiahla 9,3% spätná väzba pri oslovení cez poštovú zásielku a 65% spätnú väzbu členov programu pri využití internetu. Aj zamestnanci sú vaši interní dodávatelia a odberatelia a vzťahy s nimi musia tiež byť korektné Tak ako Obchodný zákonník upravuje všetky obchodné vzťahy, Zákonník práce 62


upravuje všetky vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Po výbere pracovníka je potrebné s ním uzatvoriť „vzťah“, ktorým sa z dvoch subjektov stanú partneri. Takýto vzťah môže vzniknúť na základe pracovného pomeru. Okrem pracovného pomeru však môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť aj dohodu vykonávanú mimo pracovného pomeru, z ktorej pre obidve strany vyplývajú určité práva a povinnosti. Uzatvorením pracovno-právneho vzťahu vznikajú teda pre zamestnávateľa voči zamestnancovi určité povinnosti a k takýmto povinnostiam patrí aj úhrada odmeny za prácu „dodanú“ zamestnancom. Táto odmena sa nazýva mzda. V praxi existujú 4 druhy miezd: • časová mzda, • úkolová mzda, • podielová mzda, • zmluvná mzda. Časová mzda predstavuje najčastejšie využívanú formu mzdy. Pre zamestnancov je najpohodlnejšou formou, keďže výška vyplatenej mzdy nezávisí na výkone ale len na čase strávenom v práci. Časová mzda vychádza z normy pracovného času, resp. pracovného týždňa. Úkolová mzda: je výhodnejšia pre zamestnávateľov , lebo mzda je vyplatená len na základe dosiahnutých pracovných výsledkov, resp. splnení stanovených cieľov. Úkolová mzda vyvoláva tlak na zvyšovanie efektívnosti zamestnancov, ktorí zefektívnením svojej práce môžu získať viac finančných prostriedkov. Pre zamestnávateľa sa tak otvára veľký priestor na zvýšenie inovácie pracovných postupov vo firme. Úkolová mzda je najvyužívanejšia napríklad pri manuálnych profesiách, pri ktorých je práca a jej výsledky merateľný na jedného zamestnanca. Podielová mzda: využíva sa hlavne v bankovníctve a finančných službách. Podielová mzda je často doplnkom úkolovej a časovej mzdy a slúži na motivovanie pracovníkov, ktorí sú takto priamo vtiahnutí a zapojení do spoločných cieľov a stratégie firmy. Táto mzda sa často využíva hlavne vo vyšších manažérskych pozíciách, kde do veľkej miery simuluje podiel manažéra na výsledkoch firmy. PLATFORMA ŽIEN SLOVENSKA

63

Okrem mzdy môžete zamestnancov motivovať aj prostredníctvom nefinančných benefitov. Mzdové benefity sú rozdeliteľné do dvoch kategórii: mzdové benefity zo zákona a benefity na báze dobrovoľnosti. Mzdové benefity zo zákona sú definované v zákonníku práce a jedná sa hlavne o príplatky za prácu počas dní pracovného pokoja, prácu nadčas, prácu v noci alebo cez sviatok. Mzdové benefity na báze dobrovoľnosti môžu byť všetky aktivity, ktoré zamestnávateľ vypláca, resp. inak uďeľuje svojím zamestnancom. Treba si uvedomiť fakt na ktorý zamestnanci zabúdajú. Mzdový benefit na báze dobrovoľnosti totiž môže byť aj využívanie mobilného telefónu, poskytnutie počítača či auta aj na súkromné účely. Ďalšou skupinou benefitov sú napríklad zabezpečenie pitného režimu na pracovisku a podobne. Zamestnávateľ môže na výplatu mzdových benefitov využiť aj povinne vytváraný sociálny fond vo firme. Okrem mzdy má vás pracovník nárok na dovolenku ako dobu odpočinku na zotavenia za odvedenú prácu. Na to, aby zamestnanec mohol čerpať dovolenku u zamestnávateľa jednou z podmienkou je, aby u zamestnávateľa vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Podľa zákonníka práce sú upravené tieto druhy dovoleniek: • dovolenka na kalendárny rok, alebo jej pomerná časť, • dovolenku za odpracované dni, • dodatkovú dovolenku. Podľa zákonníka práce je určená výmera dovolenky na najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najviac piatich týždňov, prislúcha zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka odpracoval 15 rokov v pracovnom pomere po 18. roku veku. Táto odpracovaná doba 15 rokov sa nevzťahuje na výkon práce u jedného zamestnávateľa, do tejto doby sa započítava aj práca pre iných zamestnávateľov. Dodatková dovolenka je samostatným nárokom, ktorý je veľmi odlišný od ostatných druhov dovoleniek. Táto je podmienená odlišne ako je to pri vzniku nároku na dovolenku za kalendárny rok resp. pomernú časť dovolenky 64


Nárok na dodatkovú dovolenku majú dve skupiny zamestnancov, a to zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a zamestnanci vykonávajúci zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce. Dodatková dovolenka sa čerpá prednostne pred riadnou dovolenkou, a to aj vtedy, keď na ňu zamestnancovi vznikne nárok až koncom kalendárneho roka. Pre zamestnávateľa vyplývajú zo vzniku pracovného pomeru alebo uzatvorenia dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru ďalšie povinnosti spojené s platením odvodov za zamestnávateľa a tiež odvodov povinných zrážok zo mzdy zamestnanca. Výška odvodov do zdravotnej poisťovne je určená nasledovne: Zdravotné poistenie Sadzba poistného zamestnanca Sadzba poistného zamestnávateľa

4% 10%

Z vymeriavacieho základu zamestnanca. Výška odvodov do sociálnej poisťovne je určená nasledovne: Sociálne poistenie Sadzba poistného na nemoc.poistenie zamestnanca Sadzba poistného na nemoc.poistenie zamestnávateľa Sadzba poistného na starob.poistenie zamestnanca Sadzba poistného na starob.poistenie zamestnávateľa Sadzba poistného na invalidné poistenie zamestnanca Sadzba poistného na invalidné poistenie zamestnávateľa Sadzba poistného na poistenie v nezam. zamestnanca Sadzba poistného na poistenie v nezam. zamestnávateľa Sadzba poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa Sadzba poistného na garančné poistenie zamestnávateľa Sadzba poistného do rezervného fondu zamestnávateľa


1,4% 1,4% 4% 14% 3% 3% 1% 1% 0,8% 0,25% 4,75%

65

Okrem povinností vyplývajúcich z titulu zdravotného a sociálneho poistenia ste ako zamestnávateľ povinný zabezpečiť odvod dane z príjmov zo mzdy zamestnanca. Vytvoriť si dobré vzťahy so zákazníkmi ako internými tak externými je základ dobrého podnikania, aj keď nie vždy je to jednoduché, ale pokiaľ chcete svoje podnikanie rozvíjať a expandovať tak sa tomu v praxi nevyhnete. Najťažšia práca je práca s ľuďmi a tej sa budete musieť naučiť, aby ste naplnili svoje podnikateľské ciele a predstavy a dosiahli maximálny možný súlad medzi súkromným a pracovným životom.

UKONČENIE PODNIKANIA V prípade podnikania ako fyzická osoba nie je možné plynule prejsť do inej formy podnikania. Je potrebné ukončiť jednu formu a začať inú formu, prípadne je možná existencia obidvoch súbežne. Ukončenie oprávnenia na živnostenské podnikanie • oznámenie živnostenskému úradu prostredníctvom formulára Oznámenie o ukončení podnikania Oznámenie o ukončení podnikania nadobúda účinnosť, teda živnostenské oprávnenie zaniká: • dňom, ktorý v ňom podľa vlastného rozhodnutia uviedol živnostník, • dňom, nasledujúcom po dni jeho doručenia, ak živnostník údaj o čase zániku nevyplnil Oznámenie o ukončení podnikania nepodlieha žiadnemu správnemu poplatku.

66


Skončenie alebo prerušenie živnosti oznámi za podnikateľa daňovému úradu živnostenský úrad (podnikateľ však musí vrátiť daňovému úradu kartičku s DIČ). Daňové priznanie k dani z príjmov podáva podnikateľ (živnostník) v prípade, ak počas roka živnosť skončil, prerušil alebo obnovil. Oznámenie zdravotnej poisťovni vykoná živnostenský úrad, v Sociálnej poisťovni je potrebné sa odhlásiť samostatne. Ukončenie činnosti obchodnej spoločnosti  

bez likvidácie likvidáciou

Bez likvidácie: • zlúčenie • splynutie • rozdelenie • zmena právnej formy

Likvidácia Likvidácia spoločnosti prebieha v nasledovných fázach: a/ rozhodnutie valného zhromaždenia o likvidácii a vymenovanie likvidátora b/ zápis likvidácie a likvidátora do obchodného registra c/ uspokojenie veriteľov z majetku spoločnosti d/ skončenie likvidácie po uspokojení všetkých veriteľov e/ vysporiadanie likvidačného zostatku a následný výmaz spoločnosti z obchodného registra


67

AKO PODNIKAŤ? Praktická príručka pre začínajúceho podnikateľa

Recommend Documents