Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH vo väzbe na novelu č. 246/2012 Z. z. č. 440/2012 Z. z.
Zmeny pri registrácii za platiteľa podľa § 4 od 1.10.2012 -
Rozširuje sa okruh osôb, ktoré sa stávajú zo zákona platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Sú to: a) Zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú stavby, jej časť a stavebný pozemok, ak príjme aj platbu vopred sa stávajú platiteľom dňom, ktorým sa má dosiahnuť obrat na účely zákona (momentálne 49 790 eur). Netýka sa to osôb, ktoré môžu aplikovať oslobodenie podľa § 38 ods. 1 zákona (treba vedieť pred dodávkou či toto právo chcem uplatniť) - Mení sa lehota povinnosti zaregistrovať subjekt za platiteľa vo väzbe na zloženie zábezpeky podľa § 4c a to na 60 dní od doručenia žiadosti. Pre ostatné osoby zostáva naďalej 30 dňová lehota
§ 4c zákona – Zábezpeka na daň od 1.10.2012 • a) b) • • • • •
Forma zábezpeky: Finančná zložením na účet daňového úradu Banková záruka bez výhrad Doba zloženia zábezpeky je 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky Zábezpeka sa vráti do 30 dní po uplynutí lehoty 12 mesiacov Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky je možné sa odvolať do 8 dní od doručenia rozhodnutia, nemá odkladný účinok Výšku zábezpeky určí správca dane od 1000 do 500 000 eur. Zohľadňuje sa riziko vzniku nedoplatku Zo zloženej zábezpeky neplynú úroky
• Kto sú osoby, ktoré musia zložiť zábezpeku:
a) FO, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby a
1) táto PO má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani viac ako 1000 eur a ku dňu podania žiadosti neboli zaplatené, pričom v čase vzniku bola FO konateľom alebo spoločníkom 2) PO bola zrušená registrácia podľa § 81 ods. 4 písm. b) 2 bod a v čase zrušenia bola táto FO konateľom alebo spoločníkom b) Konateľ alebo spoločník PO má nedoplatky na dani viac ako 1000 eur a viac a ku dňu žiadosti neboli tieto nedoplatky uhradené alebo bola zrušená podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod c) Konateľ alebo spoločník zdaniteľnej osoby je FO alebo PO, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej PO a 1) táto PO má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani viac ako 1000 eur a ku dňu podania žiadosti neboli zaplatené, pričom v čase vzniku bola FO konateľom alebo spoločníkom 2) Táto PO bola zrušená registrácia podľa § 81 ods. 4 písm. b) 2 bod a v čase zrušenia bola táto FO alebo PO konateľom alebo spoločníkom d) Zdaniteľná osoba (PO aj FO) neuskutočňuje v čase podania žaidosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie (názor SKDP je, že je to v rozpore s rozsudkom C – 268/83 (Rumpelman) a toto ustanovenie pôsobí reštriktívne)
• Čo v prípade, ak sa nezloží zábezpeka alebo sa zloží v nižšej sume? - Vymáha sa ako daňový nedoplatok cez daňové exekučné konanie v prípade ak ide o osoby uvedené v § 4c ods. 1 písm. a) až c) a ktoré sú povinné sa stať platiteľom z dôvodu prekročenia obratu ( 49 790 eur) - Zamietne sa registrácia v prípade osôb, ktoré žiadajú o dobrovoľnú registráciu a prípadná zábezpeka sa vráti
• § 16Ods. 2 – krátkodobý prenájom (článok 38, 39,40 Nariadenia č. 282/2011) – od 1.1.2013 - Ak ide o dopravné prostriedky je to 30 dní - Ak ide o plavidlá je to 90 dní • Ilustračný zoznam dopravných prostriedkov: - motorizované a nemotorizované pozemné vozidlá, napr. automobily, motocykle, bicykle, trojkolky a obytné prívesy, pokiaľ nie sú pripevnené k zemi, - motorizované a nemotorizované plavidlá, - motorizované a nemotorizované lietadlá, - vozidlá prispôsobené na prepravu chorých a zranených osôb, - poľnohospodárske traktory a ostatné poľnohospodárske vozidlá, - nebojové vojenské vozidlá a vozidlá policajného dozoru alebo vozidlá určené na účely civilnej obrany, - mechanicky alebo elektronicky poháňané invalidné vozíky.
• Miesto dodania je tam, kde sa dá dopravný prostriedok fyzicky k dispozícii • Od 1.1.2013 sa dopĺňa do § 16 ods. 2 skutočnosť, že - ak ide o dlhodobý prenájom pre nezdaniteľnú osobu, miesto dodania je tam, kde je bydlisko, sídlo alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava - Ak ide o výletnú loď, tak miesto dodania pri dlhodobom prenájme pre nezdaniteľnú osobu je tam, kde sa dá loď fyzicky k dispozícii, za predpokladu, že tam má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň. Ak tam nemá sídlo alebo prevádzkareň, riadime sa bydliskom, sídlom alebo miestom, kde sa obvykle zdržiava. Príklad: Občan českej republiky si prenajme v Bratislave motorové vozidlo na 6 mesiacov. Od 1.1.2013 sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 2 podľa bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava. V tomto prípade v ČR. Prenájom dopravného prostriedku nie je predmetom dane v tuzemsku. Do konca roka sa bude dlhodobý prenájom riadiť ustanovením § 15 ods. 2, t.j. podľa sídla poskytovateľa.
Zmeny v § 69 od 1.10.2012 • a) b) c) d) e)
Mení sa ustanovenie § 69 ods. 12 – tzv. tuzemský „reverse charge“ – prenos daňovej povinnosti v tuzemsku z platiteľa na platiteľ. Okruh osôb, ktoré budú spadať do tejto skupiny: Dodanie kovového odpadu (platilo aj doteraz) Prevod emisných kvót skleníkových plynov Dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 (svoje rozhodnutie určí slovnou formuláciou „ prenesenie daňovej povinnosti“) Dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorá bola predaná dlžnou osobu uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji Dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky. Pre zabezpečovacom prevode práve je príjemcom platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená a platiteľ, ktorý tovar nadobudol (t.j. v tomto prípade budú samozdaňovať dvaja platitelia, napriek tomu že ide o jeden úkon prevodu práva k veci)
Príklad: Platiteľ dodal stavbu 15.10.2012 inému platiteľovi v tuzemsku. Keďže si odpočítaval daň podľa § 49 až § 51 zákona, nemá v úmysle zmeniť účel použitia investičného majetku a preto na faktúru uviedol text „prenos daňovej povinnosti na príjemcu stavby“. V tomto prípade sa aplikuje ustanovenie § 69 ods. 12 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca stavby Príklad: Spoločnosť, platiteľ, poskytla inej slovenskej spoločnosti, platiteľovi, pôžičku vo výške 1 mil eur, pričom pohľadávku zabezpečila záložným právom na špeciálny stroj príjemcu pôžičky. Príjemca pôžičky prestal plniť záväzok z titulu splácania a preto sa poskytovateľ pôžičky rozhodol pristúpiť k výkonu záložného práva. Stroj bol predaný tretej osobe, platiteľovi. Osobou povinnou platiť daň je jednak poskytovateľ pôžičky a jednak nadobúdateľ nehnuteľnosti a to v súlade s § 69 zákona Upozornenie: § 69 ods. 12 sa aplikuje len ak je dodávka realizovaná medzi platiteľmi.
• Príklad: Spoločnosť si obstarala na lízing motorové vozidlo. Po 6 mesiacoch prestala splácať lízingové splátky, preto sa lízingová spoločnosť rozhodla uspokojiť svoje pohľadávky predajom motorového vozidla z dôvodu zabezpečovacieho práva. Všetci sú platiteľmi. V tomto prípade má povinnosť vykonať „samozdanenie“ lízingová spoločnosť a kupujúci motorového vozidla
Čo v prípade ak nebude vystavená faktúra v súvislosti s § 69 ods. 12? • V tomto prípade nárok na odpočítanie dane nie je viazaný na priatie faktúry ale na uvedenie dodávky dane do záznamov podľa § 70 – vyplýva to z § 51 ods. 1 písm. b) vo väzbe na § 49 ods. 2 písm. b)
• Ods. 14 a 15 Od 1.10.2012 sa do § 69 ods. 14 spresňuje pojem, čo je dostatočný dôvod, aby platiteľ ručil za daň z prechádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre. Tieto skutočnosti sú: a) Protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka b) Platiteľ pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zozname osôb vedenom FRSR – na internetovej stránke(§ 69 ods. 15 zákona). Väzba na § 52 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. – ustanovenie doplnené novelou č. 440/2012 Z. z. – uvádza sa čo sa v zozname uverejňuje. c) V čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu
• • • • • • •
• •
Ručenie za daň (§ 69b – novela od 1.10.2012) Daň nebola v lehote § 78 uhradená alebo bola len časť Väzba na § 69 ods. 14 zákona Pri zániku dodávateľa bez právneho nástupcu nie je povinnosť ručiť dotknutá Ručiteľ hradí daň na základe rozhodnutia správcu dane Daň je splatná do 8 dní od doručenia, pričom je možné sa odvolať sa do 8 dní od doručenia ale odvolanie nemá odkladný účinok Ručiteľ má právo nazerania do spisov týkajúcich sa nezaplatenej dane pre prípad práva použitia opravných prostriedkov Ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, použije sa na úhradu dane za ktorú ručí. Daňový úrad vydá rozhodnutia. Použitie nadmerného odpočtu týmto spôsobom má prednosť pred ustanoveniami 563/2009 Z. z. Ručiteľ sa môže odvolať avšak odvolanie nemá odkladný účinok Ak správca dane použije nadmerný odpočet a zároveň ručiteľ daň uhradí, rozdiel prevyšujúci daň správca dane bezodkladne vráti Ak daň zaplatí aj dodávateľ (dlžník) a aj ručiteľ, rozdiel prevyšujúci daň sa vráti ručiteľovi
§ 70 – vedenie záznamov – od 1.10 2012 a 1.1.2013 • Rozširuje sa okruh vedenia záznamov pre bezodplatné dodania tovarov a služieb ( § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2 a 3) - 1.1.2013 • Spresňuje sa evidencia vo vzťahu k § 8 ods. 4 a to na písmena f), g) a h) - 1.1. 2013 • Rozširuje sa záznamova povinnosť na pozemné motorové vozidlá ( § 11 ods. 11 písm. a) pre osoby, u ktorých je určené na ďalší predaj (t.j. predajcovia motorových vozidiel a nie užívatelia motorových vozidiel), pričom sa nadobúda z iného členského štátu, kde je alebo bolo motorové vozidlo evidované. Zákon zadefinoval do § 70 ods. 6 náležitosti záznamov - 1.10.2012 • Záznam o pozemných motorových vozidlách musí byť doručený správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania -1.10.2012 • Ak sa záznamy nedoručia, správca dane uloží pokutu až do výšky 10 000 eur. - 1.10.2012
§ 71 až § 76 – fakturácia od 1.1.2013 – vo väzbe na novelu smernice 2010/45/EU •
•
• •
§ 71 (Faktúra) – cieľom ustanovenia je zrovnoprávnenie zaobchádzania medzi elektronickými a papierovými faktúrami. Elektronická faktúra môže byť po novom vystavená v akomkoľvek formáte – teda nemusí byť podpísaná elektronickým podpisom či zaslaná cez systém EDI. Elektronickú faktúru je však možné poslať odberateľovi len po jeho súhlase. Faktúra (elektronická či písomná) musí spĺňať: Vierohodnosť – tj fakt, že faktúru vystavil dodávateľ alebo iná osoba v jeho mene. Povinnosť dokázať ju má nielen dodávateľ, ale aj odberateľ – napr. záznamom v účtovníctve. Neporušenosť - tj fakt, že obsah faktúry nebol menený. Musia ju zabezpečiť dodávateľ a rovnako aj odberateľ, či už každý samostatne alebo spoločne Čitateľnosť - od jej vydania do konca obdobia na ich uchovávanie musí byť faktúra prečítateľná človekom. Napr. faktúra vo formáte xml je čitateľná až po konverzii.
• § 72 – osoby, ktoré sú povinné vyhotoviť faktúru a v akých prípadoch
Platiteľ: -
-
Pri tuzemských dodávkach nedošlo k zmene Pri dodaní tovaru a služby do iného členského štátu je povinnosť vystaviť faktúry ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby a to aj v prípade oslobodenia od dane. Rozširuje sa teda okruh na všetky druhy služieb s miestom dodania v inom členskom štáte bez ohľadu na to či sa miesto dodania určuje podľa všeobecného (§15) alebo špecifického (§16) pravidla Pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu (nové) Pri dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 Pri prijatí platby pred odaním tovaru alebo služby okrem dodávky tovaru oslobodeného od dane podľa § 43
-
-
-
Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1. v inom členskom štáte alebo v treťom štáte alebo príjme platbu pred dodaním služby Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu Naďalej ostáva skutočnosť, že sa faktúra nemusí vyhotoviť pri dodávkach oslobodených od dane podľa § 28 až 42. Novelou č. 440/2012 sa doplnilo ustanovenie § 72 ods. 6 a platiteľ nemusí vyhotoviť FA ani pri dodaní poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39 s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte. Za dodávateľa môže vyhotoviť faktúru aj odberateľ na základe písomnej dohody, pričom ju odberateľ vyhotovuje podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby.
§ 73 (lehota na vyhotovenie faktúry) – článok 222 2045/10/EU 1. 2. 3. 4. •
Ponechala sa 15 dňová lehota, pričom sa počíta Od dodania tovaru alebo služby Odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby Od konca kalendárneho mesiaca, kedy sa dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 Od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte Otázka vystáva prečo sa do lehoty na vystavenie faktúry podľa § 15 ods. 1 nedostal aj § 16
• § 74 – obsah faktúry - Platí pre všetky osoby, ktoré vyhotovujú faktúru - Obsah zostáva viac menej nezmenený. Zmeny sa týkajú najmä textových formulácii, kedy faktúra musí obsahovať texty ako: - Dodanie je oslobodené od dane, poprípade odvolávka na články smernice - „Prenesenie daňovej povinnosti“ v prípade ak osobou povinnou platiť daň je príjemca služby alebo tovaru - „Úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar“, „umelecký tovar“, „zberateľské predmety“, „cestovné kancelárie“ - „Vyhotovenie faktúry odberateľom“
a)
b)
c) d) -
Významná zmena sa týka najmä pojmu zjednodušená faktúra (ods. 3). Patrí sem: Doklad za tovar alebo službu, ak hodnota vrátane dane nepresahuje 100 eur – nemusí obsahovať údaje o odberateľovi (ods. 1 písm. b) a jednotkovú cenu (ods. 1 písm. g) Doklad z ERP do hodnoty 1000 eur vrátane dane alebo do 1600 eur, ak je úhrada inými platobnými prostriedkami nahrádazjúcimi hotovosť (platba kartou, poukážky), doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur (doplnené novelou č. 440/2012 Z. z.) Podkladová časť diaľničnej nálepky Doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru, pričom musí obsahovať odkaz na pôvodnú faktúru a údaje, ktoré sa menia Zjednodušená faktúra sa nemôže vystaviť v prípade dodania tovaru alebo služby do iného členského štátu,
§ 75 (súhrnná faktúra) - Platiteľ môže vystaviť faktúru na viac dodaní tovarov alebo služieb a na viac prijatých platieb jednu faktúru, ktorá musí pokrývať najviac jeden kalendárny mesiac. Fa sa vystavuje do 15. dní od uplynutia mesiaca - Dohody o platbách nájomného, dodaní elektriny, plynu vody a tepla pokrývajú najviac 12 kalendárnych mesiacov, pričom obsahujú náležitosti faktúry, nie je povinnosť vystavovať faktúru za každý kalendárny mesiac v prípade, ak odberateľ je sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a miesto dodania je v tuzemsku.
• § 76 – uchovávanie faktúr - Ukladá povinnosti uchovávať faktúru platiteľovi, zdaniteľnej osobe a právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a každej osobe, ktorá dodáva nový dopravný prostriedok do iného členského štátu (napr. aj občan) - Lehota na uchovanie zostáva desať rokov okrem faktúr viažúcich sa na investičný majetok na ktorý sa vzťahuje obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 a §54a, lehota je po dobu, kedy možno vykonať úpravu - V prípade elektronicky uchovaných faktúr, musí zdaniteľná osoba umožniť ich sťahovanie a používanie správcovi dane na účely kontroly. - § 74 ods. 5 – vypustila sa prvá veta v novele č. 246/2012 Z. z. práve novelou č. 440/2012 Z.z., ktorá zaväzovala uchovávať faktúry vo forme v ktorej sa poslala alebo sprístupnila
§ 77 – zdaňovacie obdobie od 1.10.2012 • Základné zdaňovacie obdobie je mesiac • Kvartálne zdaňovacie obdobie si bude môcť platiteľ zvoliť až po 12 kalendárnych mesiacoch (nie kalendárny rok!!!) od mesiaca kedy sa stal platiteľom, pričom nepresiahol obrat 100 000 eur za toto obdobie – prejsť na kvartálneho platiteľa môže prvým dňom nasledujúceho kvartálu, musí byť mesačným platiteľom 15 mesiacov. • Oznamovacia povinnosť správcovi dane pri prechode na kvartál zostáva a to do 25. dní od skončenia mesiaca, kedy sa splnili podmienky kvartálneho zdaňovacieho obdobia • V mesiaci kedy sa prestávajú plniť podmienky pre kvartálneho platiteľa, končí sa aj toto zdaňovacie obdobie. Nasledujúci mesiac už bude zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac (neoznamuje sa to!!!) – • Prechodné ustanovenie (§ 85ka) – platiteľ, ktorý má stanovené kvartálne zdaňovacie obdobie môže naďalej pokračovať v tomto zdaňovacom období, najviac však do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom prestane plniť podmienky § 77 ods. 2 (prekročí obrat 100 tis. Eur za 12 mesiacov).
Príklad : Zdaniteľná osoba sa stala platiteľom od 1.1.2013. Prvých dvanásť mesiacov neprekročila obrat 100 tis. Eur, preto oznámila, že prechádza na kvartálneho platiteľa. Oznámenie podala v lehote do 25 januára 2014. Na kvartálneho platiteľa prejde od 1.4.2014. Avšak v auguste 2014 prekročil obrat 100 tis. Eur za 12 kalendárnych mesiacov. Preto mu končí zdaňovacie obdobie augustom a od 1.9. 2014 prejde na mesačného platiteľa. Na mesačného platiteľa prechádza zo zákona, túto zmenu správcovi dane neoznamuje.
• Príklad (§85ka) Platiteľ mal k 30.9.2012 kvartálne zdaňovacie obdobie. Od 1.1.2012 do 31.12.2012 prekročil obrat 100 tis. Eur (jediná podmienka, ktorú skúma). Keďže v prvom kvartály 2013 porušil podmienky uvedené v § 77 ods. 2 zákona, musí prejsť od 1.4.2013 na mesačného platiteľa. Túto skutočnosť správcovi dane neoznamuje.
• § 78 – Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti – od 1.10.2012 - Spresňuje sa pojem vlastná daňová povinnosť, ktorá sa vypočíta ako rozdiel splatnej dane (okrem dane vyrúbenej colným orgánom) a odpočítateľnej dane, pričom sa upravila textácia aj vo väzbe na ručenie za daň (§ 69b), pretože zákon definuje že každá daň zo zdaniteľného obchodu je splatná v lehote na podanie daňového priznania - Lehota zostáva zachovaná. . § 79 – Nadmerný odpočet – od 1.10.2012 - Upravuje sa plynutie lehoty v prípade, ak je zaslaná výzva správcom dane na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní, pričom lehota neplynie až do dňa odstránenia nedostatkov
Zmeny pri zrušení registrácie (§ 81) od 1.10.2012 • • a) b) 1. 2.
•
• •
Pri skončení činnosti, ktorá je predmetom dane je platiteľ povinný požiadať o zrušenie registrácie (ods. 2)- hrozba sankcie ak si túto povinnosť platiteľ nesplní Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň Na základe žiadosti platiteľa Ak nie sú dôvody na registráciu a to ak platiteľ Nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 Opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole O zrušení registrácie vydá daňový úrad rozhodnutie, kde určí deň, ktorým prestáva byť subjekt platiteľom. Nevydáva ho v prípade zániku likvidáciou, kedy osoba prestáva byť platiteľom dňom jej zániku. Deň určený v rozhodnutí je totožný s dňom skončenia zdaňovacieho obdobia! Od tohto dňa plynie lehota na podanie DP. Do desiatich dní povinnosť odovzdať osvedčenie o registrácii Nie je možné sa odvolať proti rozhodnutiu o zrušení registrácie
Zmeny viažuce sa k zahraničnej osobe platiteľovi
Od 1.10 sa v § 5 rozširuje okruh činnosti, pri ktorých sa nemusí zahraničná osoba registrovať a to o činnosti oslobodené od dane z pridanej hodnoty podľa § 47 ods. 8,10 a12 Od 1.10.2012 sa definuje vo väzbe k § 55 ods. 4 a § 78 ods. 9, že osobou povinnou platiť daň je zahraničná osoba, ktorá si nesplní svoju registračnú povinnosť podľa tohto zákona a omeškanie je dlhšie ako 30 dní (§ 69 ods. 13). Zahraničná osoba nie je povinná platiť daň z dodávok, pri ktorých sa prenáša daňová povinnosť podľa § 69 ods. 2,3 a9 Od 1.10.2012 - § 49 ods. 9 (novela zákona). Zákon spresňuje uplatňovanie odpočítavania dane pri platiteľoch registrovaných v iných členských štátoch, ktorý spĺňajú nárok na refundáciu dane podľa § 55a. Zahraničný platiteľ z iného členského štátu si nebude môcť uplatniť odpočítavanie dane v podanom daňovom priznaní z plnení, ktoré nepoužije na dodávky, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona – Musí postupovať výlučne formou refundácie dane pre zahraničných platiteľov.
• Podmienky pre splnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty (refundácia dane) - § 55a
• Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak a) je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, b) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval, c) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania 1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8 2. služby a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca podľa § 69 ods. 2 a 3, 3. tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný podľa § 69 ods. 9, 4. tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu žiadateľom, ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom podľa § 69a, 5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnil ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ.
- § 55 ods. 4 definuje, nárok na odpočítanie dane zahraničnou osobou v prípade, ak si nesplnila povinnosť registrácie podľa § 5 zákona – uplatní si daň viažucu sa na dodávky, pri ktorých vzniká nárok podľa § 49 až 51 zákona - Odpočítanie sa uplatní v tom zdaňovacom období, kedy je povinný odviesť daň - Odviesť daň je povinná v súlade s § 78 ods. 9 do 60 dní od zistenia skutočností daňovým úradom alebo od podania oneskorenej žiadosti. - Obdobie sa začína počítať od prvého zdaniteľného obchodu v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň.
Zmeny v zákone o DPH viažuce sa na tovar •
• •
•
•
Od 1.10.2012 sa upravuje § 8 ods. 4 písm. d), kde sa spresňuje že za premiestnenie tovaru sa nebude považovať akýkoľvek vývoz tovaru v rámci EU a nie len v rámci tuzemska Od 1.1 2013 sa upravuje § 8 ods. 4 písm. f) , kde sa za premiestnenie tovaru nepovažuje aj premiestnenie tovaru za účelom ocenenia Od 1.1.2013 sa dopĺňa k vzniku daňovej povinnosti k opakovaným dodávkam § 19 ods. 3písm. e), kde sa definuje, že ak sa opakovane (nie čiastkovo) dodáva tovar s oslobodením podľa § 43 za obdobie dlhšie ako kalendárny mesiac, potom vzniká daňová povinnosť posledným dňom kalendárneho mesiaca až do skončenia dodávky. Od 1.10.2012 sa na účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 zavádza pojem „potvrdenie o prijatí tovaru“, pričom zákon definuje presné náležitosti tohto potvrdenia a to v § 43 ods. 5 písm. c) zákona a rozširuje sa okruh osôb oslobodených od dane z pridanej hodnoty z titulu dodania tovaru ak ide o medzinárodné organizácie neuvedené v ods. 6 písm. b) zriadených na území iného členského štátu a ich pracovníkom, ktorí nie sú občanmi SR a to na základe medzinárodných zmlúv (napr. Vyhláška č. 21/1968 Zb. ministra zahraničných vecí o Dohovore o výsadách a imunitách medzinárodných odborových organizácií) Od 1.10.2012 sa spresňuje vzorec uvedený v prílohe č. 1 pri zmene účelu použitia investičného majetku.
• Zabezpečenie dane pri dovoze tovaru (§ 48b) – od 1.10.2012
• Colný úrad môže požadovať zábezpeku (zloženie peňažných prostriedkov alebo banková záruka) a to vo výške dane, ktorú by platiteľ zaplatil, keby sa neuplatnilo oslobodenie podľa § 48 ods. 3 • Zábezpeka sa platí pred vpustením do colného režimu voľný obeh • Nie je prípustné odvolanie • Ak sa zábezpeka nezaplatí vo výške a termíne určenom správcom dane, nebude možné uplatniť oslobodenie podľa § 48 ods. 3 • Zábezpeka sa uvoľní do 10 dní od predloženia dôkazu. Dôkazom je doklad o prevzatí tovaru, ktoré náležitosti sú zadefinované v § 48b ods. 3 • Ak platiteľ nepredloží doklad do 60 dní od prepustenia do režimu voľný obeh, správca dane vyrubí daň a zábezpeka sa použije na túto daň • Ak sú podozrenia o pravdivosti dokladu, vyplatí sa zábezpeka do desiatich dní od dňa, kedy colný úrad dostane informáciu od príslušného finančného úradu členského štátu. Ak sa nepotvrdí pravdivosť, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zábezpeka.
Zmeny u daňového zástupcu od 1.10.2012 • § 69a ods. 4 – vymedzuje sa obsah záznamov, ktoré vedie daňový zástupca (rozširuje sa o číslo rozhodnutia v colnom konaní) • § 69a ods. 5 - mení sa obdobie podania daňového priznania na kalendárny mesiac (do 30.9. kalendárny štvrťrok) • § 69a ods. 6 – súhrnný výkaz sa podáva za kalendárny mesiac do 20. dňa (odvolávka bola na § 80 t.j. bola možnosť aj kvartálne do 30.9.) • § 69a ods. 8 – spresňujú sa dôvody odňatia identifikačného čísla pre daňového zástupcu a to z dôvodu porušovania povinnosti pri súhrnnom výkaze, daňovom priznaní a evidencií záznamov, v čase 12 kal. Mesiacov nezastupoval žiadneho dovozcu, prestane byť platiteľom, nemal plnomocenstvo na zastupovanie dovozcu, požiada o odňatie čísla.
Zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Novela č. 395/2012 Z. z.
§ 5 – Príjmy zo závislej činnosti • Ods. 1 sa doplnil o písm. j) a k) j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára, k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu21) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia. - Odčlenenie týchto príjmov má dopad na platenie sociálneho poistenia. Zdravotné sa z týchto príjmov bude platiť.
§ 6 ods. 2 – príjmy autorov •
• 1) -
Rozširuje sa okruh príjmov podľa § 6 ods. 2 o vlastnú distribúciu a o príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (väzba na § 43 ods. 15 zákona) Príspevky od 1.1.2013 je možné daňovo vysporiadať dvoma spôsobmi: Príspevky podliehajú zrážkovej dani § 43 ods. 3 písm. h) – príspevky podliehajú zrážkovej dani § 43 ods. 5 písm. b) – základ dane tvorí hrubý príjem znížený o príspevky do LITY (2%) § 43 ods. 1 – sadzba dane je vždy 19 %
2) Príspevky ako príjem z inej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) - § 43 ods. 15 – písomná dohoda o nezdaňovaní príspevkov. Platiteľ dane má túto skutočnosť povinnosť oznámiť do 15 dňa nasledujúceho kalendárneho roka (15.1.) - § 6 ods. 2 – ide o príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá podlieha rovnakým pravidlám ako príjem z podnikanie - Vzniká právo na uplatnenie nezdaniteľnej čiastky, daňového bonusu, paušálnych výdavkov. Má to vplyv na sociálne a zdravotné poistenie.
§ 6 ods. 10 – Paušálne výdavky • Od 1.1.2013 nemá nárok na uplatnenie paušálnych výdavkov daňovník z príjmami z prenájmu (§ 6 ods. 3) • Zákon limituje maximálnu hranicu paušálnych výdavkov na 5040 eur, resp. 480 eur na kalendárny mesiac • Paušálne výdavky si môže uplatniť daňovník z príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 a z príjmami podľa § 6 ods. 4, ktorý nie je celé zdaňovacie obdobie platiteľom dane z pridanej hodnoty. • V hodnote paušálnych výdavkov nie je zahrnuté poistné a príspevky, ktoré znižujú základ dane. (väzba na daňové priznanie typu B)
• Príklad Daňovník podniká a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pričom v kalendárnom roku dosiahol príjem vo výške 20 000 eur. Chce si uplatniť paušálne výdavky. Podľa nového znenia zákona bude uplatňovať výdavky následovne: • 40 % z 20 000 = 8 000 eur • Zákon umožňuje uplatniť len paušálne výdavky do výšky 5040 eur. Na základe tejto skutočnosti si uplatní daňovník hodnotu určenú zákonom t.j. 5040 eur. Svoj základ dane zníži ešte o zaplatené poistné a príspevky. • Príklad • Daňovník podniká a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pričom v kalendárnom roku dosiahol príjem vo výške 10 000 eur. Chce si uplatniť paušálne výdavky. Podľa nového znenia zákona bude uplatňovať výdavky následovne: • 40 % z 10 000 = 4 000 eur • Zákon umožňuje uplatniť len paušálne výdavky do výšky 5040 eur. Na základe tejto skutočnosti si uplatní daňovník hodnotu určenú výpočtom t.j. 4000 eur. Svoj základ dane zníži ešte o zaplatené poistné a príspevky.
• •
• •
• •
• •
Príklad Daňovník podniká a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pričom v kalendárnom roku začal podnikať 1.7. a dosiahol príjem vo výške 10 000 eur. Chce si uplatniť paušálne výdavky. Podľa nového znenia zákona bude uplatňovať výdavky následovne: 40 % z 10 000 eur = 4 000 eur Zákon v prípade začatia alebo skončenia podnikania umožňuje uplatniť daňovníkovi paušálne výdavky do výšky 420 eur na kalendárny mesiac. V tomto prípade je to hodnota 420 x 6 = 2520 eur. Keďže hodnota stanovená zákonom je nižšia ako je hodnota 40 % uplatní si výdavky do výšky 2520 eur. Svoj základ dane zníži ešte o zaplatené poistné a príspevky. Príklad Daňovník podniká a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pričom v kalendárnom roku začal podnikať 1.7. a dosiahol príjem vo výške 5 000 eur. Chce si uplatniť paušálne výdavky. Podľa nového znenia zákona bude uplatňovať výdavky následovne: 40 % z 5 000 eur = 2 000 eur Zákon v prípade začatia alebo skončenia podnikania umožňuje uplatniť daňovníkovi paušálne výdavky do výšky 420 eur na kalendárny mesiac. V tomto prípade je to hodnota 420 x 6 = 2520 eur. Keďže hodnota určená výpočtom je nižšia ako je hodnota 2520 eur uplatní si výdavky do výšky 2000 eur. Svoj základ dane zníži ešte o zaplatené poistné a príspevky.
§ 7 – kapitálové príjmy - Doplnilo sa písm. h) – výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok (vyčlenilo sa to z § 43 ods. 3 písm. i), ktoré podliehajú zrážkovej dani) – Fyzická osoba si bude takýto príjem zdaňovať sama. - § 7 ods. 7 – výdavkom je aj povinné poistné na zdravotné poistenie (väzba na § 32 ods. 12 zákona). Väzba na § 52t ods. 3 – platí pre rok 2012
§ 8 – ostatný príjem • § 8 ods. 9 – limit paušálnych výdavkov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva na sumu 5040 eur • § 8 ods. 12 – výdavkom je povinné poistné na zdravotné poistenie. Väzba na § 52t ods. 3 – platí pre rok 2012
§ 9 – oslobodené príjmy •
•
• •
Upravil sa § 9 ods. 2 písm. a) vo väzbe na dobrovoľné príspevky do druhého piliera. Ak dôjde ich vyplateniu (súd rozhodne o neplatnosti zmluvy), tieto sa nepovažujú za príjmy oslobodené od dane z príjmov. Zaradia sa do § 8 – ostatný príjem a daňovník si uplatní výdavky zaplatené dobrovoľné poistné § 9 ods. 2 písm. i) - strata zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu. § 9 ods. 2 písm. m) – výhry do 350 eur § 9 ods. 2 písm. z) plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo vdovám po baníckych dôchodcoch, ktorým nárok na toto plnenie vznikol podľa výnosu Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 1/1990 zo dňa 23. januára 1990 o deputátnom uhlí a dreve do 16. januára 1992.
§ 11 – nezdaniteľné časti základu adne • § 11 ods. 8 a 9 – nezdaniteľná čiastka z dobrovoľných príspevkov do II. Piliera. Max 2 % zo základu dane (§ 5 a § 6 ods. 1 a 2). Nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane (rok 2013 je to suma 943,20 eur). Pri porušení podmienok je povinnosť upraviť základ dane najneskôr do troch zdaňovacích období od konca ZO, v ktorom bola suma vyplatená. Pri porušení podmienok je povinný daňovník podať daňové priznanie (väzba na § 32 a § 38) • § 11 ods. 4 sprísňuje kritérium nároku uplatnenia nezdaniteľnej čiastky na manžela(ku), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, ak manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnostisa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím • Podmienka vlastného príjmu manželky zostáva.
§ 13 – oslobodené príjmy PO • ods. 1 písm. b) – už sa nevylučujú rozpočtové organizácie VUC a obcí. • Ods. 1 písm. e) sa rozširuje aj o predaj majetku obcou a VUC • Väzba na § 52t ods. 6 – platí to už pre rok 2012
§ 15 – sadzba dane (väzba na § 52t ods. 2) a)
b) a) b)
U fyzickej osoby bude platiť: 19 % sadzba dane, ak základ dane podľa § 4 (znížený o stratu a nezdaniteľné čiastky) je nižší ako 176,8 násobok životného minima) – pre rok 2013 ŽM = 194,58 (34401,74 eur) Nad hodnotu 176,8 x ŽM platí sadzba dane 25 % U právnickej osoby: Platí sadzba dane 23 % Väzba na § 52t ods. 10 – ak je zdaňovacie obdobie hospodársky rok, daňová povinnosť sa počíta ako súčet ZO roku 2012 a ZO roku 2013, pričom základ dane sa znižuje o DS. DP = ((ZD-DS)/12xPM roku 2012) x019 + ((ZD-DS)/12xPM roku 2013) x 0,23
§ 34 a § 35 – preddavky na daň FO • § 34 – zvyšuje sa spodná hranica pre platenie preddavkov u FO na 2500 eur • Väzba na § 52t ods. 4 – preddavky do lehoty na podanie DP sa nemenia vo väzbe na zmenu sadzby dane. Ak by vznikla daňová povinnosť do 2500 eur, za prvý kvartál alebo tri prvé mesiace treba zaplatiť preddavok na daň z príjmov. Vráti sa v žiadosti o vrátenie preplatku na preddavkoch. • Pri výpočte platenia preddavkov treba následne zohľadniť platné sadzby dane pre rok 2013 • § 35 – preddavky zo mzdy. Zohľadňuje sa výška základu dane pri sadzbe dane v pomere 1/12 k 176,8 násobku ŽM
§ 39 ods. 9 – prehľady a hlásenia • Prehľady už nebudú obsahovať údaje o zamestnancoch, táto príloha bude len súčasťou hlásenia • Väzba na § 49 ods. 1 zákona – lehota na podanie hlásenia je do 30.4 2012 • Väzba na § 52t ods. 5 – prehľady sa použijú prvý krát za január 2013 a hlásenie sa použije prvýkrát už za rok 2012
§ 49 – lehota na podanie daňového priznania • Väzba na § 52t ods. 7 až 9 – platí pre rok 2013 • Predĺžiť lehotu na podanie môžu len daňovníci s príjmami zo zdrojov v zahraničí (preukázateľné zdanené). Lehotu je možné predĺžiť o 3 mesiace formou oznámenia. Musí obsahovať novú lehotu a dôvod predĺženia • O ďalšie tri mesiace je možné len požiadať o predĺženie a to podaním žiadosti najneskôr 15 dní pred uplynutím novej lehoty. Ak správca nerozhodne do uplynutia lehoty, platí pôvodná, ak rozhodne, platí nová lehota určená rozhodnutím • Ak sa zistí, že nevzniklo právo na predĺženie, posúdi sa to ako podanie DP po lehote na podanie daňového priznania
Podiely na zisku za rok 2003 a skôr • Väzba na § 51d – platí len pre rok 2013 (§ 52t ods. 11) • Musí dôjsť k schváleniu VZ a vyplateniu v roku 2013 • Sadzba dane je 15 %. Ide o zrážkovú daň, t.j. je to daňovo vysporiadané. Nemá vplyv na zdravotné poistenie • Neaplikuje sa § 52 ods. 24 pre rok 2013. V tomto prípade sa určuje majetkové prepojenie tuzemské a zahraničné spoločnosti (priamy podiel na ZI vo výške 10 %). Takýto podiel nie je predmetom dane. • Ak dôjde k vyplateniu podielu zo zahraničia, uvedie sa v DP ako samostatný základ dane podliehajúci osobitnej sadzbe dane 15 %.
Zrážková daň a neziskové organizácie - Zmena
§ 43 ods. 3 písm. i) – doplnili sa nové písm. l) a m) l) výnos zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska, m)výnos z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska - Vo väzbe doplnených písmen sa zmenilo aj zadefinovanie základu dane v § 43 ods. 5 písm. c) – ZD tvorí výnos z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok znížený o ich obstarávaciu cenu a poplatky súvisiace s ich obstaraním - Bol doplnený § 43 ods. 16 - Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. l) a m) je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fond národného majetku Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska. Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do tridsiateho dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech
2 % dane • Predĺžila sa lehota na uplatnenie 2 % dane z príjmov PO • Viď tabuľka
Zmeny v dani z motorových vozidiel od 1.12.2012 s aplikáciou pre rok 2013 (zákon č. 582/2004 Z. z. )
§ 84 – predmet dane • Predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N a O (ďalej len „vozidlo"), ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov (ďalej len „podnikanie"). • (2) Predmetom dane z motorových vozidiel nie je vozidlo • a) používané na skúšobné jazdy (vypadlo iné jazdy), ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo, • b) určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II je označené ako špeciálne vozidlo.
•
•
Rozdiel oproti roku 2012 je v tom, že do konca roka platí, že predmetom dane je motorové vozidlo M,N,O, ktoré sa používa v Slovenskej republike na podnikanie (od 1.1.2013 je, ktoré sa eviduje) táto skutočnosť má vplyv na to, že predmetom dane budú všetky motorové vozidlá evidované v SR, ktoré sa používajú na podnikanie bez ohľadu na to, kde skutočne motorové vozidlo bude jazdiť. Na základe tejto skutočnosti nie sú predmetom dane zahraničné motorové vozidlá, ktoré nie sú v SR evidované (preto je vypustené aj ustanovenie § 85 ods. 1 písm. d) zákona – týka sa zahraničných osôb) - V súlade so Smernicou č. 1999/62/ES
§ 85 – Daňovník na účely DZMV • Spresňuje sa ods. 1 - ak ide o prenájom vozidla bez predkupného práva, daňovníkom je osoba, ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla ako vlastník, • Upravuje sa ods. 2 písm. a) – zamestnávateľ je povinný platiť daň za zamestnanca, ktorému vypláca cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. – vypúšťa sa podmienka, že musí byť držiteľom
§ 87 – základ dane • § 87 - uvádza sa čo je základom dane, pričom sa tu zavádza legislatívna skratka, čo sa chápe za hmotnosť – je to celková prípustná hmotnosť motorového vozidla uvedená v osvedčení. Ďalej sa v zákone používa pojem hmotnosť...
§ 89 – vznik a zánik daňovej povinnosti • definuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Od 1.1.2013 je vznik a zánik daňovej povinnosti viazaný na skutočnosť kedy sa začalo auto používať resp. prestalo používať na podnikanie (do konca roku 2012 platí následujúci deň pre vznik a pre zánik posledný deň kalendárneho mesiaca, kedy sa prestalo používať na podnikanie). Táto skutočnosť má vplyv aj na plynutie lehoty na podanie oznámenia podľa § 90. Vo väzbe na právneho nástupcu vzniká daňová povinnosť nasledujúci deň po zániku daňovníka. • Problém v praxi: Pomerná časť výpočtu dane a vznik a zánik daňovej povinnosti. V zákone chýba presné zadefinovanie pojmu: - „prestať používať na podnikanie“ - „začať používať na podnikanie“
Názory FRSR: a) Samotné zaradenie motorového vozidla do obchodného majetku nezakladá vznik daňovej povinnosti b) V príkladoch viaže podstatu vznik a zániku daňovej povinnosti na pojem „používanie“ motorového vozidla – Otázka, ktorú si prax kladie je, či daň sa viaže na fyzické použitie MV na cestách! c) Problém, ktorý v praxi je, či je daň poplatkom alebo ide o majetkovú daň, ktorá sa viaže na motorové vozidlo ako také a nie samotnú jazdu po ceste. Zastávam názor, že DZMV je majetková daň. Zánik daňovej povinnosti by mal byť viazaný na skutočnosť, že cieľom daňovníka nie je využívať MV na podnikanie. Usmernenie k novele je kópiou dôvodovej správy, kde zámerom úpravy § 89 bol dôvod, aby nedochádzalo k duplicitnej úhrade za motorové vozidlo napr. pri predaji. Zámerom nebol fakt, že by daňovník mal platiť len za dni jazdy na motorovom vozidlo (na tomto princípe funguje mýtny systém). d) Dôvodom zániku daňovej povinnosti môže byť napr. predaj MV, skončenie prenájmu, skončenie pracovnej cesty, skončenie sezóny,...
§ 90 – oznamovacia a daňové priznanie • Oznamovacia povinnosť – vzniká už len pri zániku daňovej povinnosti, pričom lehota 30 dní sa ponechala. Z tejto povinnosti je naďalej vylúčený zamestnávateľ. • Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane sa ponecháva do konca januára nasledujúceho roku • Zákon spresňuje, kto podáva daňové priznanie v prípade konkurzu, likvidácie, úmrtia a zrušenia bez likvidácie. Je to spresnenie daňovníka na účely zákona aby nedochádzalo k problém, kto má povinnosť podať daňové priznanie. Vymedzujú sa tu aj zdaňovacie obdobia na účely podania daňového priznania. Doteraz to legislatíva neriešila čo viedlo k problémom v praxi
•
•
•
•
Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny nástupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná. Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, podáva správca v konkurznom konaní do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná. Ak vozidlo daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, je naďalej predmetom dane počas konkurzu, daňové priznanie podáva správca v konkurznom konaní, ktorý postupuje podľa odseku 2. Ak sa daňovník zrušuje likvidáciou, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie, podáva likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie je povinný podať dedič alebo podľa dohody jeden z dedičov. Ak sa nedohodnú, kto podá daňové priznanie, určí ho správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve. V tejto lehote je daň splatná.
§ 91 – preddavky na daň a platenie dane Mení sa spôsob výpočtu pomernej dane k zdaňovaciemu obdobiu, ak sa používa motorové vozidlo len časť zdaňovacieho obdobia. Platí sa daň vo výške 1/365 (priestupný rok 1/366) kedy sa auto používalo na podnikanie. • Aj pomerná časť dane bude splatná v lehote na podanie daňového priznania, .tj. do 31. januára nasledujúceho roku. • Príklad Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu v dňoch 5.7. – 10.7. 2013 a 11.9.2013 jeho súkromným motorovým vozidlom. Zamestnávateľ bude musieť podať daňové priznanie do konca januára 2014, zaplatiť daň v tejto lehote. Nevzniká mu oznamovacia povinnosť a daň vypočíta DZMV = sadzba dane x 7/365 - Výpočet preddavkov na daň zostáva nezmenený. Vplyv na výpočet má len motorové vozidlo v evidencii k 1.1.
§ 96- výklad pojmov • Je tu spresnený výklad pojmu celková hmotnosť vozidla je súčet pohotovostnej a užitočnej hmotnosti a pojmu najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla - je uvedená v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II. V návesových jazdných súpravách sa celkovou hmotnosťou jednotlivého vozidla rozumie numerický súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy. Takisto je tu spresnené čo sa považuje na účely zákona za užitkové motorové vozidlo (platí 2012 aj 2013)
§ 99- správa daní • V roku 2012 platí, že správu daní vykonáva miestne príslušný správca dane podľa evidencie motorových vozidiel k 31. Decembru predchádzajúceho roka, pričom sa na zmenu miestnej príslušnosti v kalendárnom roku neprihladalo. V praxi však nastával problém v prípade zmeny daňovníka v priebehu kalendárneho roka. • Od roku 2013 v prípade, že dôjde k vzniku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti (problém v praxi môže nastať v prípade, že sa motorové vozidlo začne využívať na podnikanie skôr ako sa prehlási u polície) • V prípade zamestnávateľa je miestne príslušný správca dane podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o prevádzkareň alebo organizačnú zložku je miestne príslušný správca dane kde je prevádzkareň alebo organizačná zložka umiestnená.
Príklad • V máji 2012 kúpila bratislavská spoločnosť motorové vozidlo od spoločnosti z Prešova. Na základe tejto skutočnosti je miestne príslušný správca dane, kde bolo motorové vozidlo evidované k 31.12. predchádzajúceho roka. Na účely podania daňového priznania a podania oznámenia musí v roku 2012 bratislavská spoločnosť komunikovať s daňovým úradom v Prešove Príklad • V máji 2013 kúpila bratislavská spoločnosť motorové vozidlo od spoločnosti z Prešova. 15. Mája ho prihlásila u policajného zboru v Bratislave a 16 mája ho začala používať na podnikanie. Na základe tejto skutočnosti je miestne príslušný daňový úrad v Bratislave. Oznámenie spoločnosť nepodáva. Príklad • 2. mája 2013 kúpila bratislavská spoločnosť motorové vozidlo od spoločnosti z Prešova. Na prihlásenie motorového vozidla má lehotu 15 dní. 5. Mája začne využívať automobil na podnikanie. Auto prepísala 16. mája. Na základe tejto skutočnosti je miestne príslušný daňový úrad v Prešove. Oznámenie spoločnosť nepodáva.
V prípade zmeny miestnej príslušnosti zákon definuje v ods. 7, kto je oprávnený vymáhať daňový nedoplatok a rovnako vyrúbiť úroky z omeškania. Je to daňový úrad u ktorého daňový preplatok alebo daňový nedoplatok vznikol. Pri zmene miestnej príslušnosti je oprávnený vyrúbiť pokutu ten správca dane, ktorému bolo podané daňové priznanie.
§ 104 f - Definuje fakt, že ak daňová povinnosť alebo
oznamovacia povinnosť k dani z motorových vozidiel vznikne do 31.12.2012, postupuje sa podľa predpisov účinných do 30.11.2012
zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti
§ 2 - platbou v hotovosti rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo bankoviek alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom. Na prepočet sa používa kurz ECB zo dňa, ktorý predchádza dňu úhrady alebo prijatia platby § 3 - Bankovky alebo mince, ktoré niekto odovzdal v súvislosti s tým, že zastupuje iného ako jeho zákonný zástupca, opatrovník, prokurista, splnomocnený zástupca alebo zamestnanec oprávnený na odovzdávanie bankoviek a mincí, sa posudzujú akoby ich odovzdal zastupovaný § 4 – zakazuje sa platba v hotovosti nad 5000 eur medzi podnikateľmi a 15 000 eur medzi FO nepodnikateľmi. Ak je teda jeden z účastníkov podnikateľ, platí 5000 eur. § 6 – platba v hotovosti sa viaže na jeden právny vzťah. Zákon tento pojem nijako neupravuje. Za jeden právny vzťah môžeme považovať dodanie vo väzbe na zmluvu, objednávku, faktúru. Napr. ak ide rámcovú zmluvu, ktorá zakladá dodávku na mesačnej báze podľa uskutočnených dodávok, je možné považovať jeden právny vzťah práve dodávku za kalendárny mesiac. Obmedzenie platby sa neviaže na odberateľa, dodávateľa alebo obdobie. Ak presahuje dodávka na jeden právny vzťah hodnotu uvedenú v § 4 – musí sa nad túto hodnotu realizovať cez bankový účet alebo spôsobom, ktorý nepodlieha tomuto zákonu (napr. poštový platobný styk)
- § 7 - Zákaz sa vzťahuje aj na cudzinu ak je to viazané na osobu, ktorá má trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania v SR (aj pre odovzdávajúceho aj pre príjemcu) - § 8 – ustanovenie určuje, kedy sa neaplikuje tento zákon, t.j. limit v hotovosti - § 9 - ak ide o priestupok uloží sa pokuta do 10 000 eur (voči FO nepodnikateľovi) - § 10 - Ak ide o správny delikt uloží sa pokuta do 150 000 eur. (voči PO a FO podnikateľovi) – Sankcionovaný môže byť jedna aj druhá strana. Výška závisí od dĺžky a závažnosti trvania protiprávneho stavu. - § 11 – miestna príslušnosť vo väzbe na zákon č. 563/2009 Z. z. - § 13 - Platbu v hotovosti dohodnutú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorej hodnota prevyšuje sumu ustanovenú v § 4, možno vykonať do 31. marca 2013.