Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 NEHODOVÉ UDALOSTI V ŽELEZNIČNEJ DOPRAVE A PRÍSLUŠNÁ LEGISLATÍVA Miroslav Fazekaš1, Marián Šulgan2 1. Úvod Neodmysliteľnou súčasťou existencie dnešného života je neustály dopravno – prepravný proces v jeho všetkých formách, podobách, spôsoboch, druhoch, podliehajúci neustálemu vývoju napredovaniu a zdokonaľovaniu. Nie je tomu inak ani v oblasti železničnej dopravy, kde v tomto procese hodnota jeho kladného prínosu je častokrát znížená neplánovanými okolnosťami ale aj takými, ktorým sa dalo predísť. Aj napriek tomu, že železničná doprava je v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy relatívne bezpečná, predsa je aj tu potrebné prijímať opatrenia na systematické znižovanie rizík vzniku dopravných nehôd.
2. Nehoda Nehoda - čo to vlastne je? Existuje veľa rozdielnych názorov, vysvetlení a definovaní tohto pojmu. Už len samotný pojem nehoda po jeho vypočutí evokuje niečo negatívne. Nehoda je definovaná ako nepríjemná, zlá, nešťastná náhoda (dopravná, železničná, automobilová, letecká). [3] Nehoda je definovaná aj ako dôsledok náhlych a nepredvídaných okolností, ktoré porušili správny a bezpečný chod dopravy alebo jazdy vozidiel (motorových aj nemotorových), pričom nedošlo k zraneniu, ale len k hospodárskym škodám rôzneho rozsahu. [1] Dopravná nehoda - vo všeobecnom ponímaní je to taký súhrn človekom vykonávaných činností pri riadení dopravného prostriedku, ktoré sa dostávajú do rozporu so zákonnými normami a ostatnými špeciálnymi predpismi, pričom sa tento rozpor rýchlo prehlbuje. Dochádza k nekorektnému pohybu dopravných prostriedkov, ich vzájomnej interakcii navzájom, prípadne ku kolízii s inými účastníkmi premávky s následkami, ktoré sa prejavia 1
Ing. Miroslav Fazekaš, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 1, 01026 Žilina, Slovakia, e-mail:
[email protected] 2
prof. Ing. Marián Šulgan, PhD., Katedra cestnej a mestskej dopravy, Žilinská Univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina;
[email protected]
42
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 poškodením či zničením zariadení, dopravných prostriedkov, komunikácie a ďalšími škodami. Sprievodným znakom dopravnej nehody je aj poškodenie zdravia či usmrtenie osôb - účastníkov nehody. [2] V oblasti železničnej prevádzky je potrebné rozlíšiť vzájomne súvisiace pojmy nehoda a nehodovú udalosť. Definovanie pojmu nehoda je bližším špecifickým vymedzením vzniknutej neželanej situácie, zatiaľ čo nehodová udalosť je zovšeobecnením všetkých aspektov, príčin a súvislostí vzniku nehody. Nehodová udalosť v železničnej prevádzke je prípad, ku ktorému došlo v súvislosti s jazdou vlaku, alebo pri posune, príp. pri inom pohybe železničných vozidiel, majúci za následok smrť alebo ujmu na zdraví osoby, škodu na zariadení, základných prostriedkoch a na prepravovanom náklade, alebo ohrozenie života a zdravia osôb, majetku železničnej prevádzky, príp. hrubé porušenie zásad bezpečnosti alebo plynulosti železničnej prevádzky, ktoré mohlo mať uvedené následky. [4] V zmysle predpisu D 17- je nehoda a mimoriadna udalosť chápaná ako nehodová udalosť v rozsahu veľkej nehody, strednej nehody a ohrozenia bezpečnosti železničnej dopravy, ktorá sa nahlasuje, eviduje, kategorizuje a zisťujú sa príčiny jej vzniku podľa tohto predpisu. [5]
3.
Legislatíva v oblasti zachovania bezpečnosti železničnej prevádzky
Právna úprava v oblasti zachovania bezpečnosti železničnej prevádzky vychádza: • zo smerníc Európskeho parlamentu a Európskej rady, • z medzinárodných dohovorov, ktorými je SR viazaná, • zo zákonov, nariadení vlády, vyhlášok a ostatných všeobecne záväzných právnych noriem. Po vstupe SR do Európskej únie ( EÚ ) dňa 1. mája 2004 bola SR zaviazaná aplikáciou prijatých smerníc Európskeho parlamentu a Európskej rady aj v oblasti bezpečnosti železnice. Základnou smernicou je Smernica 2004/49/ES Európskeho parlamentu a Európskej rady z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc spoločenstva a o zmene smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnom osvedčení ( „Smernica o bezpečnosti železníc” ).
43
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 Pred vstupom SR do EÚ legislatívna úprava v bezpečnosti železničnej dopravy bola určená zákonom NR SR č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, a vyhláškou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 250/1997, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh. Dňa 9. februára 2007 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 109/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa pôvodný zákon NR SR č. 164/1996 Z. z. o dráhach. Samotný zákon o dráhach stanovuje, ktoré udalosti pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe sú nehody. Ukladá prevádzkovateľovi dráhy vydať vnútorný predpis obsahujúci postupy na zisťovanie príčin vzniku nehody a mimoriadnej udalosti, ich podrobnú kategorizáciu, spôsob ohlasovania ich vzniku, úlohy organizačných jednotiek prevádzkovateľa dráhy a dopravcov zúčastnených na zisťovaní ich príčin, spracovať systém záchranných opatrení na zvládnutie činnosti pri odstraňovaní následkov nehody, spoluprácu s orgánmi, ktoré pôsobia pri vyšetrovaní, ako aj evidenciu a štatistiku nehôd. ŽSR ako prevádzkovateľ dráhy musí zabezpečiť na dráhe bezpečnosť a plynulosť dopravy a preto je potrebné zisťovať príčinu vzniku NU (nehodová udalosť) so stanovením rozsahu zodpovednosti za nedodržanie predpisových ustanovení, pracovných a technologických postupov s cieľom zabezpečiť účinnú prevenciu a zamedziť vzniku nehôd v železničnej prevádzke. Prevádzkovateľ dráhy (ŽSR) v súlade s § 48, ods. 5, písm. e) zákona č. 109/2007 Z. z. o dráhach, vydal predpis „Nehody a mimoriadne udalosti predpis D 17” s účinnosťou od 9.12.2007. V súvislosti s meniacim sa procesom legislatívy boli v roku 2005 s účinnosťou od 11.12.2005 nahradené dovtedy platné základné predpisy D 1 (Návestné predpisy), D 2 (Dopravné predpisy) a z ich ustanovení vyplývajúce následné predpisy, nahradené novým predpisom Ž 1 - Pravidlá železničnej prevádzky. Bezpečnosť železničnej prevádzky v nemalej miere závisí a je ovplyvňovaná zachovaním bezpečnosti zamestnancov, zúčastnených na jej prevádzke. Podmienky zachovania stanovených pravidiel v súčasnosti upravuje novelizovaný predpis Bz 1 - Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach ŽSR s účinnosťou od 9.12.2007. V súlade s vydanými platnými zákonmi SR na vyšetrovanie vzniku NU v obvode ŽSR sú poverené aj orgány činné v trestnom a priestupkovom konaní železničnej polície a policajného zboru, ktoré v rámci jednotlivých konaní vychádzajú zo zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a tiež zo zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
44
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 4.
Kategorizácia a evidencia
Ako je uvedené vyššie, nehodová udalosť je spoločným názvom pre nehody veľkého rozsahu, stredného rozsahu a ohrozenia bezpečnosti železničnej dopravy. Z dôvodu nahlásenia, evidencie, stanovenia postupu pri zisťovaní ich príčin a posúdenia ich následkov muselo dôjsť k ich prerozdeleniu - kategorizácii. Z pohľadu predpisu D 17 sú NU rozkategorizované na: I.
Veľké nehody (ozmnačenie “A”): Do tejto kategórie sa zaraďujú NU, ktoré majú najmenej jeden z týchto následkov: • smrteľný úraz, • ťažký úraz, • ublíženie na zdraví siedmim a viacerým osobám, • škoda veľkého rozsahu, • závažné poškodenie životného prostredia, a sú to:
A 1 - zrážka vlaku, A 2 - vykoľajenie dráhového vozidla počas jazdy vlaku, A 3 - zrážka dráhového vozidla s užívateľmi úrovňových priecestí, A 4 - prípady kvalifikované podľa tohto predpisu ako ohrozenia bezpečnosti železničnej dopravy, ktoré majú niektorý z hore uvedených následkov, A 5 - usmrtenie alebo ťažké zranenie osoby alebo ublíženie na zdraví siedmim a viacerým osobám, ku ktorému došlo v súvislosti s pohybom dráhového vozidla, a ktoré nie je kategorizované ako veľká nehoda A 1 - A 4. II.
Stredné nehody (označenie „B“) Do tejto kategórie sa zaraďujú NU, ktoré majú najmenej jeden z týchto následkov: • ublíženie na zdraví najviac šiestim osobám, • značná škoda. Sú to:
B 1 - zrážka vlaku, B 2 - vykoľajenie dráhového vozidla počas jazdy vlaku,
45
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 B 3 - zrážka dráhového vozidla s užívateľmi úrovňových priecestí, B 4 - prípady kvalifikované podľa tohto predpisu ako ohrozenia bezpečnosti železničnej dopravy, ktoré majú niektorý z hore uvedených následkov, B 5 - ublíženie na zdraví najviac šiestim osobám, ku ktorému došlo v súvislosti s pohybom dráhového vozidla, a ktoré nie je kategorizované ako stredná nehoda B 1 - B 4. III.
Ohrozenie bezpečnosti železničnej dopravy (označenie „C”) Do tejto kategórie sa zaraďujú NU, pri ktorých sa nevyskytli následky pre zaradenie do
kategórie „veľké nehody” alebo „stredné nehody”, ale takéto následky mohli nastať a majú negatívny vplyv na bezpečnosť prevádzky. Sú to: C 1 - zrážka vlaku, C 2 - vykoľajenie dráhového vozidla počas jazdy vlaku, C 3 - zrážka dráhového vozidla s užívateľmi úrovňových priecestí, C 4 - vchod vlaku na obsadenú koľaj, C 5 - vchod vlaku do obsadeného oddielu iným vlakom alebo dráhovým vozidlom alebo jazda vlakov proti sebe, C 6 - neúmyselný pohyb dráhového vozidla, C 7 - odchod vlaku bez riadnej výpravy alebo odchod vlaku na inú trať, C 8 - prejdenie návestia „Stoj”, C 9 - vykoľajenie dráhového vozidla (okrem jazdy vlaku), C 10 - jazda dráhového vozidla pri neuzatvorenom priecestí, C 11 - rozrezanie výmeny alebo prestaviteľnej srdcovky, C 12 - roztrhnutie vlaku, C 13 - predčasná zmena návestného znaku hlavného návestidla, C 14 - porucha železničného zariadenia, C 15 - porucha dráhového vozidla, C 16 - poškodenie železničného zariadenia, dráhového vozidla alebo prepravovaného nákladu, C 17 - požiar dráhového vozidla. [5]
46
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 Ak spĺňa nehodová udalosť súčasne podmienky pre zaradenie do niekoľkých kategórií, zaraďuje sa do najvyššej kategórie. V osobitných prípadoch o zaradení do kategórie rozhodne odbor bezpečnosti a inšpekcie GR ŽSR (Generálne riaditeľstvo ŽSR). Jedným z rozhodujúcich faktorov zaradenia tej ktorej NU do príslušnej kategórie je faktor spôsobených následkov, začínajúc ohrozením ľudského života či už spôsobením smrteľného úrazu, ťažkého úrazu a ublíženia na zdraví podľa počtu osôb až po následky spôsobenej škody rôzneho rozsahu.
5. Faktory ovplyvňujúce vznik nehodovej udalosti v prevádzke ŽSR Nežiaducou ale zároveň neoddeliteľnou súčasťou dopravno - prepravného procesu v železničnej doprave sú nehody a mimoriadne udalosti. Príčiny ich vzniku sú podmienené množstvom súvisiacich faktorov ovplyvňovaných technikou, myslením, počasím, respektíve ich kombináciou, ktorá sa javí ako najvýraznejšia príčina vzniku nehody. Doterajším sledovaním a na základe spracovaných analýz NU v železničnej prevádzke sú za najčastejšie faktory ovplyvňujúce vznik nehôd považované: I.
Technický stav: 1. Železničnej infraštruktúry: • železničného spodku a zvršku, • trolejového vedenia, • zabezpečovacieho zariadenia, • oznamovacieho zariadenia • priecestného - zabezpečovacieho zariadenia. 2. Vozňového parku (osobné a nákladné vozne). 3. Hnacích dráhových vozidiel. 4. Špeciálnych strojných zariadení určených na údržbu železničnej infraštruktúry. 5. Železničných zariadení (majetkové priestupky a trestné činy spáchané formou krádeže týchto zariadení).
II.
Myslenie - ľudský faktor: 1. Slabá odborná pripravenosť. 2. Rutinnosť.
47
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 3. Nedbanlivosť. 4. Unáhlenosť. 5. Psychická nevyrovnanosť. 6. Nezachovanie postupov pri práci v zmysle prevádzkových a miestnych predpisov. 7. Nepozornosť a nesústredenosť (nehody na železničných priecestiach). 8. Skrat myslenia (páchanie samovrážd). III.
Počasie - stav klimatických podmienok: 1. Letné obdobie - vysoká teplota (rozťahovanie materiálu, vybočenie koľají, zrážanie
koľajnicových izolovaných stykov a pod.). 2. Zimné obdobie - nízka teplota (sťahovanie materiálu, praskanie a lomy koľajníc, roztrhnutie, prepálenie trolejových vedení a pod.). 3. Hmla - slabá viditeľnosť (obmedzenie viditeľnosti na určité vzdialenosti, slabá viditeľnosť pri signalizovaných návestiach). 4. Obdobie dažďov - poškodenie železničného spodku a zvršku (vznik záplav, podmývanie tratí, zosuv pôdy na trať a pod.). 5. Kalamitné situácie - ohrozenie železničnej infraštruktúry (zasypanie snehom, vyvracanie stromov a pod.). Vzájomná prepojenosť hociktorých z týchto uvedených možných príčin je veľkým nebezpečenstvom
zrodu
reťazca
postupného
vývoja
udalostí,
smerujúcich
k nekontrolovateľnosti a neovplyvniteľnosti často bez možnosti zmiernenia ich následkov.
6. Činnosť od vzniku nehodovej udalosti Z dôvodu zabezpečenia a zabránenia ďalším možným narastajúcim nežiaducim negatívam a z dôvodu pružnejšieho zvládnutia prvotných úkonov mimo miesta vzniku nehody, každá zainteresovaná organizačná zložka musí mať spracovaný organizačný poriadok určujúci kto a ako postupuje od nahlásenia vzniku NU. Základom tohto organizačného poriadku je „Zvolávací plán vedúcich zamestnancov” pre zabezpečenie dosiahnuteľnosti nielen vedúcich zamestnancov ŽSR, ale aj kontaktných zamestnancov dopravcov. Prvotným úkonom po vzniku NU je jej telefonické ohlásenie s udaním k čomu došlo a s predpokladanými následkami (škoda na majetku, ohrozenie života, ekologická havária a pod.). Táto prvotná informácia sa musí dostať čo najskôr k zamestnancovi, ktorý svojou 48
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 činnosťou dokáže okamžite zabrániť ďalším možným negatívnym následkom a z pozície svojej funkcie a podľa povahy vzniknutej udalosti dokáže prijať opatrenia pre zásah potrebných zložiek záchranného systému. Obvykle ide o týchto zamestnancov nepretržitej prevádzky: výpravca, strojmajster, staničný dispečer, elektrodispečer, železničná polícia stála služba a pod.
Zvolávací plán vedúcich zamestnancov ŽSR (dopravcu) Telefonické hlásenie o vzniku NU
Vedúci zmeny OR
Stredisko bezpečnosti a inšpekcie
Kontaktný zamestnanec dopravcu
Vedúci zamestnanci OR
Vedúci zmeny ŽSR
Orgán činný v trestnom konaní
Vedúci zamestnanci GR
Vyrozumenie podľa príkazu MDPT
Záchranný systém
Odbor bezpečnosti a inšpekcie GR
Vyšetrovací orgán
Obr. 1. Grafické znázornenie zvolávacieho plánu vedúcich zamestnancov ŽSR [5]
7.
Záver
Zmyslom príspevku bolo poukázať na nehodové udalosti, ktoré majú negatívny vplyv na plynulosť a bezpečnosť železničnej dopravy. Z pohľadu bezpečnosti je vo svete železničná doprava považovaná za jeden z najbezpečnejších druhov dopravy. Aj tu sa ale nedajú úplne odstrániť negatíva, ktorými sú najmä nežiaduce železničné nehody.
49
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 Tato štúdia/publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
"Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ"
Literatúra [1] BANGO, D. – PALAREC, J.: Metodika vyšetrovania mimoriadnych udalostí
a dopravných nehôd, Akadémia PZ - K vyšetrovania, 2003,168 s., ISBN 80-8054-290-2. [2] HEČKO, I.: Teória a prax služby dopravnej polície, Akadémia Policajného zboru, 2000, 130 s., Bratislava ,1999, ISBN 80-8054-125-6. [3] PECIAR, Š.: Slovník slovenského jazyka, SAV, 1960, ISBN 80-7090-537-9. [4] PETROVSKÝ, A.: Dopravný slovník, Alfa, 1983. [5] Predpis D 17 (Z 17) - Nehody a mimoriadne udalosti, 2011.
Lektoroval: doc. Ing. Jarmila Sosedová, PhD., Žilinská Univerzita, Žilina Zadané na uverejnenie: 30. marca 2012
50
