Dekoračné kamene Ružomberka
Peter Holec, Daniel Pivko
Horniny • Pozostávajú zo zhlukov minerálov • Minerálne zloženie závisí od východiskových chemických prvkov a od podmienok vzniku • Podľa pôvodu a spôsobu vzniku delíme horniny do troch skupín: • Vyvreté (magmatické) • Usadené (sedimentárne) • Premenené (metamorfované, tzv. kryštalické bridlice)
Vyvreté magmatické horniny • Hlbinné vyvreniny - plutonity (podľa Pluta, boha podsvetia), magma vykryštalizovala postupne vo väčších hĺbkach zemskej kôry • Výlevné, povrchové vyvreniny - vulkanity (podľa Vulkána, boha ohňa), keď sopečnou činnosťou sa dostala magma (láva) na zemský povrch a tu pomerne rýchlo stuhla • Žilové vyvreniny, keď magma prenikla do puklín v okolitých horninách zemskej kôry, tu stuhla a vykryštalizovala
Hlbinné vyvreniny • •
Žula (kremeň, živec, sľuda, amfibol, pyroxén) Syenit (živec, sľuda, amfibol, pyroxén)
• •
Diorit (živec, amfibol, biotit, ±pyroxén) Gabro (živec, amfibol, augit, biotit, olivín)
Výlevné vyvreniny • • •
• • •
Kremenný porfýr, ryolit a liparit (kremeň, živec, biotit, pyroxén, amfibol) Andezit (živec, biotit, amfibol, pyroxén) Čadič a melafýr (živec, alebo nefelín, leucit, pyroxén, olivín, sklo)
Žilové vyvreniny Aplity a pegmatity (zloženie podobné hlbinným vyvreninám) aplity sú jemnozrnné, pegmatity extrémne hrubozrnné Dolerit (živec, pyroxén, olivín) čierny pomníkový kameň – je častý
Základné typy magmatických telies
Odspodu nahor: astenosféra, vnútorná kôra (krehká) + vonkajšia kôra = litosféra
Vulkanická aktivita
Delenie hornín podľa chemického zloženia
Sedimentárne horniny • Vznikli druhotne z rozrušených a zvetraných častí starších hornín. Sypké zvetraniny sa preniesli vodou, ľadom, alebo vetrom na iné miesta zemského povrchu a tam sa usadili. Podľa spôsobu vzniku rozlišujeme sedimenty: • 1 – úlomkovité (mechanické, klastické) môžu byť sypké - štrk, piesok, spraš, hlina, íl alebo spevnené ílovými minerálmi, kalcitom alebo kremeňom – zlepence, brekcie, pieskovce, ílovité bridlice • 2 – chemické, vznikajú chemickým vylučovaním látok rozpustených vo vode, odparovaním, alebo zmenou chem. zloženia roztoku. Tak vznikla napr. kamenná soľ, sadrovec, vápenec, limnokvarcit, limonit, bauxit. • 3 – organogénne (biogénne, činnosťou organizmov), napr. krieda, vápenec, rašelina, uhlie
Premenené horniny • Vznikali z vyvretých, alebo sedimentárnych hornín, pôsobením veľkého tlaku a teploty vo väčších hĺbkach, kam sa premiestnili pri pohyboch zemskej kôry. Pôvodné súčasti týchto hornín sa čiastočne premiešali, stlačili, alebo zvrásnili a prekryštalizovali. Minerálnym zložením sa premenené horniny podobajú vyvretým. Ich súčasti sa rovnobežne usporiadali, čo spôsobuje ich rovnobežnú odlučnosť, tzv. bridličnatosť. • Z kyslých vyvretých hornín vznikli ruly a granulity • Z bázických hornín chloritické (zelené) bridlice, amfibolity a serpentinity z ultrabázických, z vápencov mramory, z pieskovcov kvarcity • Z ílovitých bridlíc vzniká postupne fylit, svor a rula z vrstvovitej zmesi kremeňa a sľudy vzniká svor, premenou z opuky, alebo slieňa vzniká fylit
Štruktúra a textúra hornín • Výzamným orientačným znakom pri určovaní hornín je ich celkové zloženie a priestorové usporiadanie minerálov. • Štruktúra je vzájomný pomer minerálnych súčiastok podmienený spôsobom ich vzniku. Podľa veľkosti zŕn môže byť štruktúra hrubozrnitá až jemnozrnitá, prípadne celistvá (sklovitá), ak sú v základnej celistvej hmote rozmiestnené väčšie kryštalické vyrastlice, hovoríme o tzv. porfyrickej štruktúre. • Textúra je priestorové usporiadanie minerálnych súčiastok. Napr. vyvreté horniny môžu mať celistvú, pórovitú, bublinkovitú, alebo mandľovitú textúru. Premenené a usadené horniny mávajú vrstvovú až hrubovrstvovú, bridličnatú, vláknitú pásikovanú, alebo rovnobežnú štruktúru • Presne určiť horniny je možné len pomocou polarizačného mikroskopu a chemickej silikátovej analýzy.
Sociálny úrad
Spišský travertín, chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina
Pamätník
Porfyrický granit (liberecká žula) hlbinná vyvretá hornina (kyslá)
Pamätník, žilné gabro nazývané dolerit („šluknovský syenit“) – hlavne živce a pyroxény
Pamätník granit (žula) hlbinná vyvretá hornina (kyslá) s bázickou enklávou (primiešaná „kvapka“) inej magmy)
Pamätník, pieskovec klastická usadená spevnená hornina – hořický pieskovec, vznikal pri pobreží v kriede
Pamätník granit (žula) hlbinná vyvretá hornina (kyslá) asi len varieta libereckej žuly
Pamätník 2
Pamätník 2 magmatická hornina asi granodiorit z Čiech – stredočeský plutón?
Polícia
Polícia, bešeňovský travertín chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina
Allianz
Allianz, alkalický granit, hlbinná vyvretá hornina, španielsky granit
Otpbanka
Otpbanka, pieskovec klastická usadená spevnená hornina snáď hořický pieskovec
Zoo aréna
Zoo aréna, travertín z Lúčok (môžu byť odtlačky listov) alebo Ludrovej, chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina
Zoo aréna, travertín z Lúčok alebo Ludrovej, chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina
Travertín, chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina asi z Lúčok
Travertín, chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina asi z Lúčok
1. Stavebná sporitelňa
Umelý kameň, asi obklad
Kooperatíva
Kooperatíva, pravdepodobne je to charnockit (kyslá hornina s pyroxénmi) z Juhoafrickej republiky
Farský kostol Levický zlatý ónyx (krstiteľnica) vznikol z horúcich minerálnych prameňov, dole tmavý „zbudzanský mramor“ – hľuznatý devónsky vápenec, vyššie spišský a bešeňovský travertín
Farský kostol - presbytérium Vzácny tmavý tuhársky mramor – metamorfovaný triasový vápenec
Farský kostol
Kararský mramor z Talianska – metamorfovaný spodnojurský útesový vápenec
Mauzoleum A. Hlinku Spišský travertín a andezit s fluidnou stavbou po tečení lávy asi od Krupiny
Námestie A. Hlinku Pravdepodobne ružovkaská sardínska žula
Námestie A. Hlinku
Spišský travertín
Námestie A. Hlinku Liberecká žula
Námestie A. Hlinku Dolerit
Námestie A. Hlinku
Migmatit z Indie vznikol čiastočným tavením ruly – pôvodná ílovitá hornina vznikla pred cca 3 miliardami rokov
Mestský úrad Ružovkaská žula zo Sardínie karbónskeho veku
Námestie A. Hlinku Neznámy travertín – snáď z okolia Ružomberka prípadne spišský?
Jezuitský kostol Podstavec – snáď andezit s fluidnou stavbou
„mramor Botticino“ – spodnojurský vápenec s onkoidmi, či riasovými hľúzkami
Dom na Mostovej ul. 19 Travertín asi z Lúčok s odtlačkami rastlín vznikol z minerálnych prameňov
Mostová ulica Bešeňovský travertín
Ružovkaská žula zo Mostová ulica Sardínie karbónskeho Orange i T-mobile veku
Mostová ulica? Pamätník Mila Urbana Liberecká žula a dolerit, Na podstavci busty - vidno stopy po odvŕtavaní kamenného bloku zo steny kameňolomu
Mostová ul. Brekciovitý travertín vzniknutý porušením a preplavením úlomkov kôry v jazierku – neviem odkiaľ Maďarsko alebo typ Lúčky, Vyšné Ružbachy?
Mostová ulica dlažba
Sliezsky mramor – metamorfovaný devónsky vápenec, dolerit, sardínska žula, ktorá miestami obsahuje šmuhy rúl pohltených magmou
Podhora Ílovitá bridlica asi z Jeseníkov – vidno kus dreva z karbónskeho pralesa
Podhora ten istý obchod Tmavý sliezsky mramor z lázní Lipová z budinami kalcitu vzniknutými pri metamorfóze
Podhora Dolerit asi „Šluknovský syenit“
Ružové schody
Spišský travertín a liberecká žula
Podhora – Pizzeria da Andrea V dlažbe tmavý sliezsky mramor, béžový rudistový vápenec z vrchnej kriedy – Slovinsko alebo Chorvátsko, bulharský zlepenec
Podhora 44 Ružovkastá žula asi jursko-kriedového veku z Číny
Podhora 38
Zelený migmatit z Brazílie, pôvodne archaický migmatit bol neskôr slabo metamorfovaný za vzniku minerálov zelenej farby
Podhora 40 Ružovkastý sardínsky granit
Železničná stanica
Mních - skalné zrútenie
Hala železničnej stanice – belemnit a článok stopky ľaliovky spodnojurský hľuznatý vápenec z Rumunska
Brachiopoda – ramenonožce
Brachiopoda – ramenonožce
Vyhojené kalcitové pukliny a krinoidové články
Stylolity - tlakové rozpúšťanie
Brachiopód – ramenonožec
Brachiopódy a článok stonky ľaliovky
Brachiopód - ramenonožec
Rostrum belemnita
Brachiopód - ramenonožec
Reštaurácia na stanici - brachiopód?
Úlomok stopky ľaliovky
Rekonštrukcia belemnita, prierez ramenonožca a recentné r., ľaliovky
Podlaha v staničnej hale – pravdepodobne je to sliezsky (Jeseník) mramor
Podlaha v staničnej hale, možno rumunský vápenec?
Podlaha v staničnej hale – rumunský jurský vápenec
Podlaha v staničnej hale – spišský travertín
Obklad spodnej strany steny v čakárni – mramor – premenený prvohorný krinoidový vápenec - Ural
