CRA Z YGYM Školsk ý časopis
D e c e m b e r 2 – 2013/2014
Cena: 0,50 €
Stalo sa
Imatrikulácie prvákov pomaľované tváre a kopa zábavy
Theme
Pripomíname si 85. výročie od narodenia básnika Milana Rúfusa
OBSAH RED BORDERS CRAZYGYM
4 6
Theme Pripomíname si 85. výročie od narodenia Milana Rúfusa, na Gymnáziu Milana Rúfusa, ktoré hrdo nesie jeho meno
Exclusive Vedecká činnosť Úspechy našich v oblasti výskumu
12
Príbeh
24
Interview
26
Recenzia
Vianočné želanie je napísaný od novej spisovateľky, určite si ho prečítajte! Rozhovor s p. f. b. Funešom, jeho pôsobenie na Slovensku a v Talianku
Lietajúce auto z dielne Slováka Náš Slovák vymyslel lietajúce auto
December 2013 číslo 2 – 2013/2014 O%ciálny školský časopos Gymnázia Milána Rúfusa Žiar nad Hronom Periodicita vydávania: Štvrťročne Šéfredaktor: Denis Poledník Predseda redakčnej rady: Eliška Katinová Redačná rada: Gáfriková N., Jelžová K., Lacová T., LipjanskáJ., Cangárová L., Oslanec E., Bodáková H., Repiská S., Líšková L., Hlaváčová M., Chovančíková V., Žigová P. Gra"cká úprava: Denis Poledník, Sandra Cao Phuong Tlač: Členovia redakčnej rady Pedagogický dozor: Mgr. Katarína Weissová Webová stránka časopisu: www.issuu.com/gymzh Kontakt: Denis Poledník -
[email protected] Katarína Weissová -
[email protected] Spoznor: TyPol tiskárna, CZ Časopis vychádza od roku 1990. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu článkov.
E d ito r ial Vítam Vás pri čítaní vianočného čísla nášho časopisu. D o Vianoc ostáva už len pár dní a všetci sa tešíme na vianočnú atmosféru, na vianočné koláče a, samozrejm e, aby som nezabudol, najmä na vianočné darčeky! V tomto č ísle m ôžete nájsť aj nejaké -tie intelektuálne d a rče k y. Po d s t at n á č a s ť vianočného čísla časopisu je venovaná spom ienke na 85. v ýročie od narodenia M ilana Rúfusa, básnik a, filozofa a esejistu, ktorého m eno naša škola nesie. Okrem toho si môžete prečítať článok o úspechu našich maturantiek v oblasti vedeckého výskumu. Taktiež sa doz viete, že zúčasťňovať sa na súťažiach a mimoškolských aktivitách sa naozaj oplatí, lebo odmenou sú per fektne zorganizované exkurzie do európskych veľkomiest. Tento raz naši študenti navštívili Budapešť, Londýn a Osvienčim . Náš redakčný tím rozšírila aj nová “spisovateľk a”. Veríme, že s a v á m j e j v i a n o č ný p r í b e h b u d e p á č i ť . Svo j i m i článk ami prispeli aj študenti tretieho ročník a, určite vás zaujme pútavá článok o lietajúcom aute či recenzie, napr ík lad o anim ovanom filme Hore! Želám Vám všetk ým nádher né Vianoce, plné pokoja a radosti. A ak nie veľa darčekov, tak aspoň kopu pek ných spomienok . A hlavne, aby ste sa po prázdninách všetci vrátili do školy zdraví a bez žiadnych lyžiarskych zlomenín. Váš šéfredaktor – Denis Poledník
THEME
Pripomíname si 85. výročie od narodenia Milana Rúfusa ... na Gymnáziu Milana Rúfusa v Žiari nad Hronom
„Žil jeden básnik! žila rybka v sieti. Žil jeden ujo, veľmi ľúbil deti!“
Týmito poetickými veršami sa prihovárajú študenti osemročného Gymnázia Milana Rúfusa v Žiari nad Hronom žiarskym škôlkarom i školákom. Keďže gymnázium hrdo nesie meno tohto významného básnika, rozhodli sme sa šíriť jeho verše nielen medzi školákmi, ale aj medzi škôlkarmi, a to v rámci dvoch samostatných pásiem – venovaných spomienke na 85. nedožité výročie básnika, historika a esejistu, Milana Rúfusa. Aby sme zaujali obidve vekové kategórie, pripravili si gymnazisti pre najmenšie detičky Rozprávkové pásmo a pre školákov základných škôl Literárne pásmo pod vedením pedagogičiek p. Kubišovej, p. Weissovej, p. Júdovej a p. Debnárovej.
Cez rozprávku k poézii V čase od 9. 12. do 19. 12. 2013 navštívia gymnazisti s pripraveným Rozprávkovým pásmom všetky materské školy v Žiari nad Hronom a hravou formou vovedú deti do sveta poézie. „Výber básní na spracovanie rozprávkového pásma bol v podstate jednoduchý, pretože významná časť tvorby básnika je venovaná práve deťom. Ako inšpiráciu sme si preto zobrali jeho básnickú zbierku Studnička, ktorá je akýmsi dialógom básnika a dieťaťa.“ hodnotí námet p. Kubišová. Študenti tercie a sekundy nacvičovali program s veľkým nadšením. Básne im umožnili návrat do detstva, do obdobia čistého ako sneh, ktorý v tomto predvianočnom období poletuje krajinou. A namáhavá príprava zožala úspech už pri vystúpení v prvej materskej škôlke. Pozornosť škôlkarov nezaujali len pestré masky či rozprávkový príbeh, ale deti sa priamo zapájali do rozprávkového diania za zvuku gitary, na ktorej hral šikovný gymnazista. Čo viac si človek môže priať, než vidieť rozžiarené oči našich najmenších?
Hlboké posolstvo básní V rámci Literárneho pásma, prezentovaného v Deň otvorených dverí na žiarskom gymnáziu, sa prváci a druháci štvorročného štúdia snažili predstaviť žiakom základných škôl nielen život a dielo Milana Rúfusa, ale upriamiť ich pozornosť aj na posolstvo jeho básní. Pozitívny postoj k životu a váženie si rodiny, lásky a priateľstva predstavujú hodnoty, ktoré by sa mali šíriť aj v dnešnej modernej spoločnosti. A práve tieto hodnoty preferoval vo svojom živote i tvorte Milan Rúfus. Vlastne, celý život básni-
4
THEME
ka bol jednou veľkou básňou. Prvou inšpiráciou pre jeho tvorbu bolo jedno z jeho obľúbených miest – rodisko, Závažná Poruba: „Naveky Závažná. Len cesta zarúbaná. Čosi, čo nemá dna. Živá a krásna rana... Stále ti bude takou. Plnosťou do prázdna. Svitaním do súmrakov.“ Formovanie pozitívneho postoja básnika k ľudskému životu ovplyvnili aj jeho rodičia. Vďaka harmonickému detstvu a láske rodičov sa z básnika stal človek s vnímavým srdcom, schopný milovať a vycítiť potreby ľudí. „Buď pochválený, kto si namiešal zázračný nápoj protichodných vôní: radosti, driny, krásy, trápenia... Ty moje detstvo na zelenom koni!“ Láska a priateľský vzťah k ľudom zohrávali v básnikovom živote dôležitú úlohu. Jeho inšpiráciou sa stala aj manželka Magda. „Čo ti dnes poviem, dievča moje? Že si mi viac než osudom, viac ako láskou: obidvoje obstojí Bohu pred súdom. Len pierko z vtáka Ohniváka znieslo sa dnes na tichú zem. Kiež Boh ti žehná, že si taká. Ja nežehnám: ja milujem.“ Tak, ako každý človek, aj Milan Rúfus zažil v živote ťažké chvíle. Ťažkým sa môže zdať aj údel jeho dcérky Zuzky, avšak človek, ktorý je schopný milovať bez výčitiek a výhrad, vie, že i trpký údel je pre človeka požehnaním. „Môj kríž má meno Zuzana a bolí, ako vie ľudí bolieť iba kríž. Storočný dážď sa ponad polia prehnal. Suší si myška zamatový plášť. Môj dážď má meno Zuzana a žehná, tak mi žehná, ako vie tráve žehnať iba dážď.“ Básnik nemiloval len členov svojej rodiny, ale svoju priazeň venoval celému Slovensku: „Viem jedno hniezdo, rád ho mám. Hreje ma dňom i nocou, vystlané mäkkou vravou mám a mozoľami otcov. Môj dobrý Bože, zhliadni naň. Stráž nám ho neustále. Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň, keď si ho stvoril malé...“ Milan Rúfus je a bude inšpiráciou pre mnohé generácie, preto sme si na Gymnáziu Milana Rúfusa radi pripomenuli jeho život i myšlienky prezentované prostredníctvom jeho básní. Veď predsa chceme, aby si naša mládež vedela vážiť hodnoty a šírila pozitívne myšlienky i ďalej. Nech teda v nás znejú slová básnika: „Život náš, ty temný, krásny, krutý, všetko si ber, iba jedno nie. Celý vesmír do neho sa zrúti, ak by človek stratil svedomie. Mal by oči, ale bol by slepý. Sýty by bol, a žil o hlade. Prázdny ako pohodené črepy na zemi, v tej krásnej záhrade.“ (Milan Rúfus)
► Mgr. Katarína Weissová
5
EXCLUSIVE
Vedecká činnosť Ú !e"#$ na&i"' ( )*las+, -ý./012
Maturantky z oktávy – Katarína Orsághová a Mária Beňová – sa už niekoľko rokov venujú vedeckému výskumu, za ktorý získali nejedno ocenenie. Po minuloročnom umiestnení v krajskom kole SOČ na 3. mieste s prácou z biológie Akaricídny účinok vybraných bylinných extraktov na prachové alergogénne roztoče opäť získali ďalšie významné ocenenie.
6
V dňoch 14. až 16. novembra 2013 sa v Bratislave uskutočnila celoslovenská prehliadka vedeckých prác – Festival vedy a techniky. Tento festival je súťažou projektov mladých ľudí so záujmom o vedu a techniku vo veku do 20 rokov a každoročne ho organizuje Asociácia pre mládež, vedu a techniku – AMAVET. Tento rok na festivale prezentovalo svoje vedecké projekty 89 účastníkov zo Slovenska i zahraničia (Španielska, Ruska a Belgicka). Jednotlivé projekty boli prezentované pred študentmi základných, stredných a vysokých škôl, odbornou verejnosťou a predovšetkým pred odbornou komisiou (zloženou z odborníkov z radov vedcov či vysokoškolských pedagógov). V rámci festivalu predstavili naše žiačky výsledky svojho výskumu pod názvom Neutralizačný účinok vybraných rastlinných silíc a olejov na alergény prachových alergogénnych roztočov. Za svoju vedeckú činnosti získali v rámci kategórie Medicína a zdravotníctvo ocenenie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského za najlepšie prezentovaný vedecký projekt. Okrem toho postupujú na Vernadského národnú súťaž do Moskvy. Samotné žiačky prekvapilo, ale i potešilo pozitívne hodnotenie porotcov: „Porotcovia už počas festivalu hodnotili náš projekt pozitívne, pokladali ho za prínos pre prax a ocenili našu odvedenú prácu.“ dodáva Mária.
EXCLUSIVE Predmet výskumu V rámci svojej výskumnej činnosti sa gymnazistky snažia nájsť možnosť, ako sa dá efektívne bojovať proti alergii na prach a roztoče. Experimentálne sledujú mieru ovplyvnenia pohyblivosti, resp. mortality roztočov z laboratórneho chovu po ich vystavení pôsobeniu testovaných olejov riedených v indiferentnom riedidle po dobu 24 hodín. Potenciálny antialergický účinok olejových extraktov na špecifické alergény prachových roztočov skúmajú stanovením sérového IgE pomocou komerčného testu ELISA u 20 probandov s pozitívnou reakciou na roztoče. Taktiež sledujú mieru interferencie olejových extraktov s alergénmi roztočov a ovplyvnenie celkovej hladiny IgE v krvnom sére alergikov.
Odborné konzultácie Projekt bol vytvorený v spolupráci s Parazitologickým ústavom SAV v Košiciach, ktorý komplexne skúma parazity a nimi vyvolávané ochorenia ľudí, zvierat a rastlín, a to so širokou medzinárodnou spoluprácou a uplatňovaním moderných molekulovo-biologických postupov. Hlavným konzultantom pri ich vedeckom výskume je známy slovenský parazitológ doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. Aby mohli dievčatá svoj výskum realizovať, museli tiež vycestovať do nejedného laboratória či za ostatnými konzultantmi do Bratislavy a Košíc. Absolvovali aj viaceré zahraničné súťaže, napríklad vo Phoenixe v Arizone, kde súťažilo vyše 1 600 nadaných stredoškolákov z celého sveta. Cieľ výskumu „Cieľom výskumu je vyvinúť prípravok na zneškodňovanie roztočov a neutralizáciu ich alergénov, a tak pomôcť tisíckam ľudí trpiacich alergiou na prachové roztoče. Preparát by mal fungovať na čisto rastlinnej báze.“ charakterizuje výskum Katarína. Dievčatá predpokladajú, že výsledky štúdie pomôžu k zlepšeniu kvality života alergikov. Hoci gymnazistky maturujú ešte len tento školský rok, dostali už teraz ponuku na spoluprácu s Inštitútom pre inováciu v americkej Georgii. V budúcnosti by chceli študovať farmáciu a spolupracovať pri vývine nových liekov nielen v zahraničí, ale predovšetkým doma – na Slovensku.
► Fotografie z časopisu Zdravie
7
EXCLUSIVE
Cesta za históriou A t"ht#ro$%& '(e'ia)* +p,-n.v/0* 1234%5 6 ná7h, n8rod: ; <=v/l#> k#n?2n'ra$n#> t@b#(B ; O+CD2n$4EB . Nie až takou príjemnou, ako skôr poučnou, je exkurzia do Osvienčimu, ktorej sa zúčastňujú každoroční tretiaci spolu so septimou. 14. októbra 2013 sa ponorili do čias druhej svetovej vojny a spoznávali možno najhoršiu a najkrutejšiu dobu, aká postihla aj ľudí zo Slovenska. Byť židom v dobe od roku 1939 až do roku 1945 bolo, ako mnohí vieme, neprijateľné a možno sa vám ani nebude chcieť veriť, aké krutosti a násilnosti boli odohrávané práve v koncentračných táboroch.
Prvou časťou prehliadky koncentračného tábora v Osvienčime bolo spoznanie vtedajšej reality cez rôzne fotografie židov prichádzajúcich do táborov, ktorým nemeckí vojaci vnucovali myšlienky, že sem prichádzajú len za prácou a bude im za ňu dávaná dostatočná strava, nocľah a starostlivosť. Ako dobre vieme, pravda bola úplne iná. Po príchode vlakom, ktorým cestovali niekoľko dní bez prestávok na potreby a v ktorých už vtedy niekoľko starších ľudí umrelo, si ich nemeckí vojaci prerozdeľovávali. Starých ľudí a deti rovno posielali do ,,sprchy“ čo znamenala pre nich okamžitá smrť, lebo v skutočnosti boli spaľovaní v obrovských plynových peciach. Súčasťou exkurzie je aj návšteva takejto plynovej pece. Tí, ktorí boli určení na prácu, zobrali všetky osobné veci, ktoré si priniesli, a tak sa pre nás naskytol aj pohľad na kopy zubných kefiek, kufrov, topánok do všetkých ročných období a aj obrovská kopa vlasov.
8
EXCLUSIVE
Nepríjemné pohľady sú na fotografie vyhladovaných detí tesne pred smrťou, ako aj na podmienky, v akých museli títo ľudia žiť. Pracovné odevy, ktoré nosili v zime aj v lete a často pracovali aj bosí. Po celý rok spávali na hromade len na drevách alebo aj na kameňoch, kde sa každý deň nie všetci zobudili. Ich potreby nikoho nezaujímali. Celý deň tvrdo pracovali v hrozných podmienkach a dostávali za to len polievku a tešili sa, keď sa im naskytla možnosť zahryznúť do kúska chleba. Pri týchto pohľadoch sa vám možno podlomia kolená, možno budete mať aj slzy v očiach, keď sa vcítite do doby druhej svetovej vojny a možno tiež zmeníte váš názor na životné priority.
,,Národ, ktorý nepozná svoju minulosť, si ju musí prežiť znova.“ Avšak medzi obeťami tejto absurdnej hrôzy Hitlera je aj malá skupina ľudí, ktorí prežili koncentračný tábor. Títo ľudia však nechcú veľmi hovoriť o tom, čo tam prežili. Mnohí z nich sú totiž postihnutí traumami, s ktorými sa už nedá vyrovnať. Preto, ak aj nieste nadšencami pre históriu, táto exkurzia vám dá veľa do života nielen z hľadiska poznania, ale aj z hľadiska ľudskosti.
► Hanka B.
9
STALO
SA
Byť aktívnym sa oplatí... Na Gymnáziu Milana Rúfusa sa buduje nová tradícia. Škola sa snaží poďakovať svojim študentom za reprezentáciu, úspechy na celoštátnych kolách súťaží, aktívnu účasť v projektoch, prácu v študentskom parlamente, a to formou výletu do zaujímavých miest v okolitých štátoch. Po vlaňajšom Krakowe sa tento rok 29 úspešní študenti a vybraní pedagógovia vypravili na dva dni do Budapešti. Po meste nás sprevádzal Ištván Komenda, vynikajúci rozprávač a znalec uhorských dejín. Výlet sa začal na Námestí hrdinov. Privítalo nás nevľúdne – snehom a chladom, napriek tomu všetkých oslovilo veľkoleposťou. Na panteóne sme spoznávali osobnosti z rodu Arpádovcov a Anjouovcov, významných uhorských šľachticov (bolo ich toľko, že kým pán Ištván o každom povedal nejakú zaujímavú príhodu, zmenili sme sa na ľadové kocky :). Prvý deň exkurzie patril Pešti. Prešli sme sa po historickom centre a videli všetky dôležité pamiatky spoločnej slovensko-maďarskej histórie. Najdlhšie sme sa zdržali v Bazilike sv. Štefana, v ktorej sme poobdivovali aj zachovanú relikviu – jeho pravú ruku. Po rušnom dni všetkým dobre padla večera a pohodlie hotela Sissi v centre mesta. Na druhý deň sa nad nami, výletníkmi, zľutovalo aj počasie. Ustal chladný vietor aj sneženie, a tak sme sa mohli vybrať na Budínsku stranu. Vychutnali sme si nádherný pohľad z Hradného vrchu na Dunaj, parlament a Pešť, prehliadli si Kostol kráľa Mateja, slinky sa nám zbierali v Múzeu marcipánu... Záverečnú bodku za poznávaním Budapešti dala prehliadka povestnej ZOO. Tá všetkých natoľko zaujala, že dve hodiny ubehli skôr, ako by sme sa dostali do všetkých jej pavilónov. V autobuse sme začali spriadať plány na budúci rok. Výlet za odmenu je dostatočným lákadlom k aktivite a aj partia výletníkov je vždy dobre zohraná. Ak sa úspech gymnazistom neotočí chrbtom a uspejú v celoštátnych kolách súťaží, mala by v budúcom školskom roku na nich čakať Viedeň. Byť aktívnym sa teda oplatí aj po celý rok 2013/2014.
10
►
Zuzana
STALO
SA
Imatrikulácie prvákov P#m/ľ#v6HI 'v.(B : k#p: z@b6C5... A t/kt, C5J2r/0* 4ma'KLMNlá)DB QKv@k#;, kt#(I s: uSMuto$%L0* 18. V1. 2013 n: naš#> Z[\n8-4]. Už od rána na prvákov striehli naši druháci. Od fixky na tvár a od rúžu neostal ušetrený ani jeden prvák. Ideou druhých ročníkov bolo odlíšiť „prváčikov“ farbami na tvárach alebo rôznym poznávacím oblečením. Následne sa všetci prváci a druháci stretli v telocvični, kde sa za účasti pani riaditeľky, triednych profesorov a žiakov z vyšších ročníkov uskutočnila oficiálna časť programu. Na prvákov boli pripravené 4 nástrahy pod zámienkou hrubého trestu – predviesť tanček alebo spev, vystavať z vybraných obetí ľudskú pyramídu, zahrať sa „telefón“ alebo na detektívov. Najposlušnejšia bola I. A, ktorá zvládla všetky úlohy najlepšie, za čo dostala aj sladkú odmenu v podobe detského (nealkoholického) šampanského. Druhá skončila I. B a na poslednom mieste sa umiestnila I. C. Každá trieda dostala aj cenu útechy v podobe nepotrebných maličkostí. Na záver každému z prvákov odovzdali diplom za účasť potvrdzujúci ich oficiálne prijatie do kolektívu gymnázia. Aj cez tieto imatrikulácie nebola o úsmevy a zábavu núdza a už teraz je určite každý z nás zvedavý, čo si pripravia novo prijatí „bažanti“ pre budúcich prvákov.
► Timea
11
STALO
SA
Poznávací zájazd do Londýna 25. 9. 2013 sa triedy tretích ročníkov zúčastnili poznávacieho zájazdu do Londýna, ktorého cieľom bolo oboznámiť sa s krajinou a precvičiť si znalosti anglického jazyka.
R2p,_8` c L#ng=n: Po príchode do centra Veľkej Británie nás privítalo celkovo príjemné jesenné počasie, čo je na Londýn viac než dosť nezvyčajné. Ako prvé sme navštívili priestory historického centra Westminsteru, kde sme prešli aj priestormi Westminsterského opátstva. Podarilo sa nám vidieť kráľovskú výmenu stráži, s ktorou sme prešli až k častiam Buckinghamského palácu, ktorá je londýnskou rezidenciou kráľovnej Alžbety II. a patrí tiež k najznámejším turistickým atrakciám Londýna. Večer sme sa presunuli autobusom do severnej časti Golders Green, kde sme sa ubytovali v hoteli King Solomon. Na prvý pohľad sa náš hotel javil ako maličký, avšak keď sme vstúpili dnu, tak sa pred nami objavilo bludisko s nespočetne veľkým množstvom izieb.
Na druhý deň ráno, hneď po raňajkách, sme sa presunuli do Londýnskej časti Greenwichu, kde asi najväčšou zaujímavosťou bol nultý poludník, ktorý tvorí hranicu medzi západnou a súčasne východnou pologuľou. Po tomto zážitku sme mohli objaviť krásy Greenwichského parku. Boli to hlavne veľké, zelené záhrady, kde sme mali jedinečnú príležitosť vidieť, nakŕmiť a pohladkať zblízka veveričky a tiež vidieť unikátne zelené papagáje Alexandre. Naše putovanie smerovalo k návšteve Kensingtonských múzeí, kde sme si mohli vybrať spomedzi múzeí: Prírodovedecké, Múzeum kráľovnej Victorii a Alberta a Technické múzeum. Vo večerných hodinách sme sa mohli potešiť krásami Londýnskeho oka, ktoré je vysoké 135 metrov a leží na južnom nábreží rieky Temža. K očareniu krásy Londýnskeho oka, nám prispel aj čas stmievania sa, ktorý nám poskytol zážitok postupného rozsvecovania jednotlivých častí Londýna. S týmto prekrásnym zážitkom sme sa museli rozlúčiť a presunúť sa do hotela, kde sme načerpali nové sily na ďalší deň.
12
STALO
SA
Nasledujúci deň nášho putovania patril návšteve Toweru. Toto malebné miesto sme prechádzali ponad rieku Temžu, popri ktorej sa nám naskytol pohľad na krížnik Belfast. Cestou ku katedrále St. Paula, sme navštívili aj Southwarskú katedrálu, ktorá je úzko spätá s Shakespearovým divadlom Globe. K posledným miestam a cieľom nášho putovania patrili aj loď kapitána Francisa Drakea a taktiež most Millenium, ktorý nás doviedol ku katedrále St. Paul, kde nás už čakal autobus, ktorým sme prešli ešte maličký kúsok Londýna, a tým sme sa rozlúčili s našou púťou. Posledným zlatým klincom našej cesty bol prechod cez tunel La Manche, ktorým sme definitívne stúpili na európsky kontinent. Všetci sme zažili kopec zábavy a naučili sme sa veľa zaujímavých informácií.
► Alexandra Á., Martina M., III.A
j e k s t n e d u t 19. ročník š kvapky kr vi
Dňa 5. novembra 2013 mali študenti našej školy možnosť darovať krv a pripojiť sa tak k tisíckam darcov z celého Slovenska. Plnoletosť, bezchybný zdravotný stav a váha nad päťdesiat kilogramov, boli jednými z podmienok, ktoré museli dobrovoľníci splniť. Napokon tieto podmienky splnilo a krv darovalo 18 študentov. Každému z nich bolo odobratého takmer pol litra životodarnej tekutiny, ktorá je taká vzácna a zachraňuje životy.
► Lucia L., III.B
13
PRÍBEH
Vianočné želanie Lily sedela v starom hojdacom kresle a plakala. Spomínala na všetko, čo minulý mesiac stratila. Jej predošlý život sa dal nazvať perfektným. Bola šťastná! Mala výborné známky, priateľov, perfektnú rodinu. Svoj voľný čas venovala športu a sochárstvu. Milovala tvoriť z hliny zvieratá alebo ľudí. Všetko bolo perfektné, až kým neprišiel deň 1.11. S mamou sa dohodla, že pôjdu na vlakovú stanicu po babku a potom spoločne aj s otcom a sestrou pôjdu na hroby. Na miesto stretnutia však nedorazili. Tesne pred cieľom totiž havarovali a jej matka to neprežila. Lilyn život sa zmenil o 360°. Miesto toho, aby športovala alebo vytvárala diela z hliny, zastávala všetku prácu, ktorú mala robiť mama. Starala sa o sestru, robila všetky domáce práce, prala, varila, nakupovala a popritom si našla brigádu v neďalekom antikvariáte. Už nič nebolo perfektné. Otca vídavala každý večer pri večeri a ráno tesne pred odchodom do práce. Aj on sa zmenil. Už to nebol ten vtipný a milujúci otec. Zostal z neho iba tieň. Nesmial sa. V očiach sa mu už neleskli hviezdičky šibalstva, ale smútok a zúfalstvo. Robil od 8 rána do 6 večer. Domov prišiel zvyčajne unavený a po večeri skoro zaspal, alebo namiesto Lily pomáhal Táni s úlohami. Teraz to bolo ešte horšie. Blížili sa Vianoce a tých, sa všetci traja najviac báli. Nevedeli si predstaviť Vianoce bez mamy. Preto Lily aj teraz plakala. Bolo deň pred 24. decembrom. Zdvihla uslzenú hlavu a pozrela na hodiny. Bolo pol ôsmej a Táňa s otcom ešte neboli doma. Upozornili ju, že dnes domov prídu neskôr, nech sa nestrachuje. Lily pozrela von oknom a zahľadela sa na hviezdnatú oblohu. Očami vyhľadala najjasnejšiu hviezdu a zašepkala jednu jedinú myšlienku: ,, Chcem byť šťastná!“ Vtom sa vo dverách ozval štrkot kľúčov a dnu vbehla Táňa a za ňou otec. Lily si utrela slzy a vstala. Nikto z nich sa už neusmieval tak ako kedysi, okrem Táni. Bola optimista po mame. Na tvári sa jej vždy objavil úsmev. Aj teraz sa so smiechom rozbehla k svojej jedinej sestre a hodila sa jej okolo krku. ,, Ahoj, princezná! No ako bolo?“ spýtala sa jej Lily a Táňa sa usmiala. ,, Úžasne! Výklady svietili všetkými možnými farbami a všetci ľudia boli šťastní!” povedala Táňa so smiechom a Lily sa pousmiala. Závidela jej bezstarostný smiech. ,, Ahoj, ocko. Daj sem tie tašky, idem vám spraviť večeru,” povedala a vzala otcovi tašky s nákupom a pobrala sa do kuchyne. Rýchlo zohriala večeru a zakričala na otca s Táňou. Jedli mlčky, občas Táňa niečo povedala a znova bolo ticho. Ťažobné mŕtve ticho, ktoré sa každému z nich zabáralo do kože a pálilo srdce ako rozžeravený kov. ,, Lily, rozmýšľal som . Ako chceš tráviť tohtoročné Vianoce?” spýtal sa otec zamyslene. ,, No … ja … chcem byť s vami,” povedala Lily a odvrátila zrak. Nepriala si nič iné, len aby Vianoce boli preč. ,, Ak chceš, môžeš ich tráviť podľa predošlých plánov. Mama … niečo mi spomínala na konci októbra,” povedal a pozrel na ňu. ,, Plány padli, ocko! Chceli sme ísť s mamou do Paríža, lenže mama tu už nie je, tak sa plány zrušili. Koniec. A viac sa k tomu nechcem vracať,” odpovedala sklopila tvár. Chcela plakať. Mama jej tak neznesiteľne chýbala. Všetko sa zrazu kazí. Po večeri umyla riad, uložila Táňu spať a potom sa zavrela v svojej podkrovnej izbe. Zapálila sviečku vedľa maminej fotky na nočnom stolíku a podišla k oknu. Znova sa zahľadela na hviezdnaté nebo. Ako veľmi si priala byť šťastná. Lily si sadla ku stolu a v prítmí iba pri svetle malej stolnej lampy začala tvarovať akého si človeka. Potrebovala sa odreagovať. Potrebo-
14
PRÍBEH
vala zabudnúť na to, že čochvíľa sú Vianoce. Ako bola zabratá to práce nevšimla si, že padla hviezda, práve vtedy, keď si ako mantru opakovala: ,, Chcem byť šťastná!” Hviezda na nebi slabo zablikala a naďalej sa tvárila ako všetky ostatné. Zrazu hodiny v kuchyni odbili polnoc! Lily sklopila pohľad a čosi zamrmlala. Nadýchla sa a zhasla svetlo. Pomaly sa presunula k posteli a zvalila sa do perín. Chcela spať dlho, aby bol deň krátky. No tak sa nestalo. Lily sa zobudila o pol 9 ráno. Chvíľu zúfalo nadávala a priala si, aby to bol len zlý sen, chcela sa zobudiť, chcela veriť, že jej mama tu stále je, že jej otec sa stále smeje. Priala si veriť, že je šťastná. Znudene vstala a išla dolu otcovi pomôcť variť a upratovať. Deň sa pomaly vliekol. S otcom mali náladu pod psa, Táňa jediná do domu vnášala pokoj. Vyspevovala koledy, vešala nové ozdoby na stromček, tajne jedla perníky a trepala dve na tri. Po obede sa všetci obliekli a išli na cintorín zapáliť mame sviečku. Lily jej tam položila kyticu 12 ruží a potom sa pobrali späť domov. Lily vydychovala obláčiky pary a zdalo sa, že zima je jediné, čo je na Vianociach krásne. Alebo aj nie? Večera prebehla pomaly a ticho. Všetci mlčky jedli, jediné čo sa v dome ozývali, boli tiché koledy na videonahrávke, ktoré spievala ich mama. Po večeri si rozbalili darčeky. Lily sa cez slzy usmievala na novú knihu, ktorú jej poslala babka s listom. Potom sa pobrala umyť riad, kým si otec s Táňou sadli pred televízor. Mohlo byť pol deviatej, keď vtom sa ozval zvonček na dverách. ,, Čakáš niekoho?” spýtala sa Lily otca, keď sa pobrala otvoriť. ,, Nie!” zaklamal otec s tajne sa usmial na Táňu. Spoločne vyčkávali návštevníka. Lily zachmúrene otvorila dvere. Do nosa jej udrela vôňa ihličia, chlad a ešte čosi. Tá vôňa bola tak známa predsa si nevedela spomenúť odkiaľ ju pozná. Zdvihla pohľad a nemohla uveriť vlastným očiam. ,, Ty... ty si … čo tu … ako si...” habkala a nevedela sa vymotať z vlastných myšlienok. Na prahu jej dverí stál jej najlepší kamarát z detstva – Martin, ktorý sa pred 2 rokmi presťahoval do Anglicka. ,, Ani ma neobjímeš?! Tomu vravíš privítanie?” skritizoval ju naoko urazene. Lily sa usmiala a silno ho objala. ,, Ako to, že si tu?” zašepkala so slzami v očiach. ,, Tvoj otec a sestra... chceli ťa potešiť!” pošepkal jej a tuho ju objímal. Lily sa rozplakala. ,, Ak tu budeš revať, tak okamžite mením svoje rozhodnutie ostať! Len ma štve, že som sa potom asi zbytočne sťahoval,” zašomral Martin a Lily na neho pozrela. ,, Sťahovať?” ,, Áno. Anglicko som videl a už tam byť nechcem. Chýba mi rodina, starí známy, staré zvyky a tak som tu! Natrvalo!” usmial sa a Lily zvýskla. Po prvý krát sa od maminej smrti cítila šťastná! Vianoce nakoniec nie sú také zlé, pomyslelea si Lily a vďačne sa usmiala na hviezdu, ktorá znova zablikala. Potom spoločne s Martinom vošli do domu a s Táňou a Lilyným otcom spolu oslávili Vianoce.
► Eliška K. ,II. C
15
RECENZIA
Lietajúce auto
Štefan Klein (54) kedysi ako dieťa s otvorenými ústami sledoval, keď na obrazovke televízie lietal filmový Fantomas v citroëne. Dnes všetci s otvorenými ústami sledujú, ako lieta on. Na vlastnom AeroMobile. Fantomasom bol Štefan Klein v detstve taký očarený, že si s bratom a otcom skonštruovali lietajúce sánky. Aby robili na svahu dlhé skoky. „Pozvárali sme konštrukciu, dali plátno a boli z toho krídla. Mali rozpätie dva a pol metra. Sánky sme vozili na streche auta,“ hovorí Štefan Klein, ktorý je dnes dizajnérom. Pochádza z leteckej rodiny, dedo v roku 1921 navštevoval vzduchoplavecké učilište v Chebe, otec bol konštruktér, vždy lietal, a Štefan Klein lieta od štrnástich rokov. Pochádza z Nitry, kde aj žije. Spojenie auta a lietadla ho lákalo vždy. A pred troma týždňami v kanadskom Montreale ukázal svoj tretí prototyp lietajúceho AeroMobilu. Účastníci konferencie sledovali so zatajeným dychom video, ako AeroMobil z Nitry jazdí po ceste, potom príde na letisko, roztiahne krídla a odpúta sa od zeme.
Ako strojársky inžinier nastúpil na vojenčinu. „Pokúšal som sa dostať na VŠVU niekoľkokrát a vždy neúspešne. Povedal som si – dobre, skúsim to naposledy. A vyšlo. Telegram o prijatí mi prišiel počas vojenčiny. Od radosti som na buzerpľaci robil o polnoci stojky,“ spomína. V roku 1984 nastúpil na VŠVU. „Keď sme si v roku 1989 určovali témy diplomoviek, povedal som, že chcem spojiť auto s lietadlom, a dal som mu názov AeroMobil. Pedagógovia boli takí veľkorysí, že povedali – fajn, dobrá téma.“ Diplomovka bola úspešná a po nej mu ponúkli, či by nechcel zostať v škole učiť. Dostal miesto asistenta. Neskôr išiel na rok do Francúzska na postgraduálne štúdium a na prívesnom vozíku si tam so sebou vliekol aj skelet lietajúceho auta. „Vo Francúzsku som doň urobil interiér a hlavne som sa naučil pracovať s počítačmi, lebo u nás boli vtedy akurát tak kalkulačky.“
Po návrate na Slovensko založil na VŠVU oddelenie Transport dizajnu. Vtedy už mal AeroMobil dokončený. Dal doň motor z trabanta. Skúšal ho na letisku, aj sa s ním odlepil od zeme. Nemal však šancu na ďalší vývoj, lebo bol pre jedného človeka a mal veľké rozpätie krídiel.
16
z dielne Slováka
RECENZIA
Štefan Klein začal s vývojom ďalšieho prototypu a to už bol „transformer“, čiže auto, ktoré vie krídla roztiahnuť a po dolete zasa zložiť. Robil na ňom päť rokov, motor použil z motorky hondy. Tiež sa odlepil od zeme, ale s problémami, AeroMobil potreboval na vzlietnutie vysokú rýchlosť. Vývoj auta stál množstvo peňazí, všetko išlo z rodinného rozpočtu. „Aby som si mohol plniť sny, pracoval som veľa aj mimo školy. Robil som napríklad dizajn na lokomotívy, traktory pre domáce i zahraničné firmy. Došli na mňa aj Švajčiari, ktorí vyrábajú kráčajúci bager MenziMuck – známy alpský výkonný stroj do ťažkých podmienok. Boli sme na strojárenskom veľtrhu v Nitre, prišli Švajčiari a pýtali sa – kto robil dizajn na tento traktor? Povedali im – veď tu je, tuto sedí – a ukázali na mňa. Oslovili ma, že či by som neprišiel na týždeň do Švajčiarska a či by som im neurobil zopár skíc. Tam ma preklepali sprava, zľava, navrhol som im novú karosériu. Keďže som aj strojár, bola realizovateľná a vyrobil som ju. Odvtedy moja malinká firmička vyrobila karosérie už na tisíc kráčajúcich bagrov MenziMuck 71. Všetky zarobené peniaze som minul na vývoj AeroMobilu,“ hovorí Štefan Klein. Peniaze však nestačili, a keď sa dozvedel, že Američania takisto vyvíjajú lietajúce auto na profesionálnej úrovni, bolo mu jasné, že bez peňazí nezvládne urobiť tretí prototyp, ktorý by už bol blízky konečnej verzii. „Vtedy som stretol Juraja Vaculíka, človeka z reklamnej brandže. Chcel projekt financovať, ale hovoril som mu, že je to riskantné a možno z projektu nič nebude. Prekvapil ma, neprekážalo mu riziko a trval na tom, že peniaze poskytne. Založili sme teda firmu AeroMobil a začal som pracovať na treťom prototype. Už som si mohol kúpiť originálny letecký motor, nakúpiť lepšie komponenty, originálnu leteckú vrtuľu, mohol som urobiť výskum variátora, diferenciálu.“ AeroMobil s označením 2,5 dokončil v septembri tohto roka. „Rozbehol som sa, vzlietol som a... Krása! Eufória! Nebol žiaden problém, ruky išli z volantu na knipel hladko, bez najmenších problémov. Bol bočný vietor, ale AeroMobil letel stabilne, nádherne, ako malé lietadlo. Fantastické! Ako letec som mal okamžite stopercentnú istotu, že AeroMobil nie je výborný len na zemi ako bežné auto, ale aj ako lietadlo.“ Konferencia v Montreale na konci septembra už bola spanilá jazda. „Keď som povedal, že sa nám tri dni pred konferenciou podarilo urobiť letovú ukážku a máme ju nahratú, všetci stíchli. Pozreli si video a spíker z NASA nakoniec povedal, že sme v projekte ďalej ako americká Terrafugia. Máme lepšie vyriešenú transformáciu z auta na lietadlo, AeroMobil krásne lieta a koncepčne sme úplne niekde inde.“
► Marek C.
17
RECENZIA
Red dead Redemption
Túžite po strhujúcej akcii no máte dosť toho nezmyselného moderného sveta GTA? Aj Vás láka atmosféra divokého západu rovnako ako mňa? Potom je pre Vás RPG hra roku 2010 Red Dead Redemption to pravé. Vžite do role Johna Marstona, bývalého bankového lupiča. Po poslednom bankovom prepade ho priatelia-lupiči nechali napospas osudu, čím si pekne zavarili. Ako Marston dookola hovorí, oni opustili jeho a potom on opustil ich. Vláda vám ale dáva šancu na nový život. Stačí, ak chytíte svojich bývalých kolegov. Aby ste boli trochu motivovaný, zoberú vám ženu a dieťa a pravdaže vás nepovesia. A tak prichádzate opäť na divoký západ, počúvate okolo-sediacich vo vlaku a rozmýšľate, kde ich nájdete. Akonáhle vyleziete z vlaku, hráte hru ako GTA. To, čo ostalo z GTA, je: ovládanie, minimapa a hud, systém waypointov a systém úloh (questov). Zmenu určite zaregistrujete, keďže sa nenachádzate v obrovskom meste, ale na rozsiahlej púšti s kaktusmi, kde sem tam narazíte na mesto s piatimi drevenými budovami. Autá sa zamenili za kone a koče, čo určite uvítate, keď uvidíte azda najdokonalejšie spracované kone v počítačovej hre. Zbrane. Zabudnite na automatické Uzi-ny, rýchlopalné brokovnice, či raketomety. Sme na začiatku 20. storočia, kde hrdzavé kolty a pušky na zver sú výsadou dobrého cowboya. Najviac fascinujúca je ale atmosféra. Rockstar chcelo urobiť hru čo najinteraktívnejšou. Preto, ak prídete do hociktorého mesta, čakajú vás náhodné úlohy, ako napríklad chytanie zlodeja koňov, zachránenie rukojemníka, či duel, ktorý závisí od vašej reputácie. Nikdy preto neviete, čo sa stane. Dôležitejšie ale je že tomu veríte. Medzi mestami taktiež narazíte na rôzne náhodné šarvátky, či prepady. Možno bude chcieť slečna len odviesť, alebo je to volavka, ktorá za svojim kočom schováva lupičov. Ak vás ale nebaví čakať na náhodné eventy, sú tu pravdaže príbehové a nepríbehové misie. U tých druhých sa môžete zastaviť v meste, osadníci majú určite prácu za plácu, ako napríklad ,,wanted“ postery, nočné hliadky okolo mesta, hľadanie ľudí, prevážanie, či transport dobytka. Je niekoľko misií, ktoré vyslovene nie sú o násilí , ale o vyvolaní atmosféry a dojmu, že na tom divokom západe naozaj ste. V roku 2011 Rockstar vydal k tejto hre datadisk Undead nightmare, ktorý prináša na divoký západ zombie nákazu. Pridajte k tomu veľa čierneho humoru a o zábavu máte postarané. Výrobca: Rockstar Platforma: PS3, Xbox360 Cena: 20 € Dátum vydania: 8.10.2010 Veková hranica: 18+
18
► Michal H.
Dieťa podľa predstáv
RECENZIA
Americká genetická spoločnosť 23 and Me získala patent na výrobu detí na mieru. Párom, ktoré podstúpia umelé oplodnenie, dokážu dodať dieťa vyrobené presne podľa ich predstáv. Napríklad s modrými očami, hustými gaštanovými vlasmi a nadpriemerným IQ. Ešte vedia obohatiť tento koktejl dokonalosti aj o umelecké cítenie. Začína sa éra dokonalých ľudských bytostí. 23 a ja – znamená 23 správne dosadených chromozómov k ženskému vajíčku alebo mužským spermiám tak, aby vytúžené bábätko bezdetného páru bolo skutočne dokonalé. „Progresívna cesta pravdepodobne do budúcnosti.“ hovorí gynekológ MUDr. Martin Petrenko. Modré alebo hnedé oči, rovné alebo bohaté kučeravé vlasy, ostré či jemné črty tváre? Stačí si vybrať. „Nie som si úplne istý, či je to eticky prijateľné.“ dodáva Petrenko. Napriek tomu, že darcovská selekcia gemét znie ako objav, ktorý dokáže vytvoriť dokonalý ľudský druh, v skutočnosti je to len veľmi dobrý marketing a poistenie si budúcnosti. „To jednoducho nie je možné. Zatiaľ tie poznatky nie sú k dispozícii.“ dodáva doc. RNDr. Ľudovít Kádaši z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Genetici stále nevedia, ktoré gény a v akých kombináciách robia ľudí takými, akí sú. Sú to milióny rôznych scenárov, ale len jeden je ten správny. „Reprodukcia nie je jednoducho matematika.“ dodáva gynekológ. „Môžeme len vyberať z toho, čo je k dispozícii. Z genómov reálnych mužov a reálnych žien.“ vysvetľuje Kádaši. Aj jednovaječné dvojčatá, ktoré majú identickú DNA, a teda úplne identický genetický materiál, sú dve úplne odlišné osobnosti. S rozdielnou inteligenciou, záujmami, názormi a iným pohľadom na svet. A ten sa nemusí vždy prekrývať s tým, čo kedysi naši rodičia vpísali do dotazníka.
► Alexandra Á.
Deň otvorených dverí Tak, ako po minulé roky, aj tento rok otvorila naša škola svoje dvere pre všetkých záujemcov. Žiaci, ale aj ich rodičia, mali možnosť pozrieť si novovybavené učebne. Navštívili učebňu chémie, kde im naši žiaci predviedli zaujímavé pokusy, ktoré si mohli nakoniec aj sami vyskúšať. V učebni biológie si mohli odmerať krvný tlak, poprezerať si mikroskopy, rôzne modely zvierat, ba aj kostru človeka. Na matematike a slovenčine si mohli skúsiť vyriešiť príklady, testy a profesori ich oboznámili aj s obsahom prijímacích testov. Taktiež navštívili učebňu dejepisu, kde mohli vidieť historické mapy a dokumenty. V učebni fyziky ich naši žiaci oboznámili s fyzikálnymi javmi a ukázali im prístroje, ktoré využívame na hodinách. Navštívili aj prednáškovú miestnosť, kde sa každoročne konajú prednášky s rôznymi odborníkmi. Pútavým faktom bola tiež prezentácia literárneho pásma o živote a diele významného slovenského básnika, Milana Rúfusa, ktorého meno naša škola nesie. Vo všetkých učebniach mohli návštevníci vidieť najnovšiu techniku a moderné zariadenie. Žiaci a profesori im nielen poukazovali učebne, ale ich aj oboznámili s obsahom a náročnosťou štúdia. Návštevníci tak získali veľa nových a zaujímavých informácií, ktoré im pomôžu rozhodnúť sa vybrať si tú správnu školu.
► Barbora T.
19
RECENZIA Recenzia na výkon jazdc v Abu Dhabi V3 456789 :8;< =p>? A@2 DhB@, =p>? C-EťGCHI S5bas+iJK V
? Cí.kBI d=]*U< . M8r:e_e` ` Nic=R Ro.Z8jg=R sG 1uq5I u p)k=t,? ` +Ne+PR 1vest=R.
Ilustračná fotka, zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Red_Bull_RB9
Sebastian Vettel: Tak, ako sme od Sebastiana zvyknutí opäť mal fantastický štart. Síce štartoval z druhého miesta, no už po prvej zákrute viedol. Aj keď sa jeho štart nepozdával viacerým traťovým maršálom a zvažovali trest. Vettell vytlačil z trate svojho tímového kolegu Marka Webera. Toto bolo jediné negatívum v celej jeho jazde. Všetko ostatné bolo priam úžasné. Vettel si opäť jazdil svoje vlastné preteky a konkurencii nadelil 27 sekúnd. Mark Webber: Ako je všeobecne známe, tomuto Austrálčanovi štarty vôbec nejdú. Štartoval síce z pole position, ale hneď sa zaradil za Sebastiana a následne aj za Rosberga. Ale nielen Mark urobil chybu, ale prekvapujúco aj Red Bull, ktorý ho nechal štartovať s mäkkou sadov pneumatík, ktoré nie sú štarte až tak účinné. Ale inak môžeme hodnotiť výkon Webera ako veľmi pozitívny. Nico Rosberg: Všetkých prekvapil úžasným štartom, kde nádherne a čisto predbehol Webbera. Nemecká stajňa je veľmi skúsená, no v boxoch to nepotvrdila. Mali problémy s výmenou pneumatík. Nicovi trvalo vymenenie pneumatík závratných 7 sekúnd. Toto by sa v takom tíme ako Mercedes nemalo stávať. Následne sa Nico zdržal na trati s pomalšími jazdcami, a preto skončil až na tretej pozícii. Podľa môjho názoru preteky v Abu Dhabi mali všetko, čo preteky F1 majú mať: Napätie, rýchle predbiehacie manévre, menšie technické problémy na monopostoch a státisíce divákov na tribúnach a stovky miliónov divákov pred televíznymi obrazovkami. Pre tieto preteky hodnotím ako veľmi dobré.
20
►
Marek C.
RECENZIA
Hore! Z dielne Pixar vychádzajú pútavé animované filmy a rozprávky, ktoré patria medzi najlepšie. O tom sme sa mohli presvedčiť pri sledovaní viacerých rozprávok z tejto dielne. Pixar sa rozhodol vytvoriť nový, ešte viac pútavejší animák, ktorý dostal názov Hore!! Začnem z hľadiska grafiky, pretože pri animákoch je grafika veľmi dôležitá. Pixar odviedol výbornú prácu, tak ako už mnohokrát. Dôkazom spojenia fantázie a umenia Pixaru je zväzok balónov, ktoré sú pripevnené na dome. Musím povedať, že Pixar si dal naozaj záležať. Výsledok je veľmi pôsobivý, tak ako aj všetky ostatné animácie. No a teraz sa presunieme k príbehu. Síce som na premiére tejto prozprávky nebola v kine, jej čaro som si užila aj doma. Dej je niekedy nepredvídateľný a o to viac ma fascinuje. Úspešnosť rozprávky spočíva hlavne v originálnom príbehu, ktorý sa tam odohráva. Starý muž si chce splniť sen, ktorý si aj s manželkou (ktorá medzičasom zomrela) naplánovali. Vydáva sa do Južnej Ameriky aj so svojím domom, na ktorý pripevnil veľké množstvo balónov naplnených héliom. Dom teda letí ako vzducholoď. Originálne sú aj postavy: pán Carl, skautík Russell, vták Kevin (ktorý je vlastne samička), pes Dug i všetci ostatní. Všetci majú svoj príbeh, ktorý sa postupne odhaľuje a mnohokrát aj takým smerom, ktorý by sme vôbec nečakali. V tejto rozprávke si dali tvorcovia záležať aj na detailoch. Samozrejme, sú tam aj príjemne vtipy, ktoré sú typické pre Pixar. Dôležitá je určite aj hudba, ktorá zvýrazňuje napätie a dotvára atmosféru. Ako teda hodnotím animák Hore!? Určite je veľkým umením a chce to veľa fantázie vytvoriť takýto zvláštny príbeh s množstvom originality. Ak si chcete oddýchnuť ale sa aj zabaviť, vrelo túto rozprávku odporúčam.
► Monika I.
CrazyGym CrazyGym je školský časopis nášho Gymnázia Milana Rúfusa v Žiari nad Hronom, ktorý je tvorený členmi „žurnalistického krúžku“ školy. Hoci existuje už niekoľko desaťročí a získal viaceré ocenenia, napríklad 1. miesto v súťaži žiarskych časopisov, predchádzajúce čísla som nečítala – až toto októbrové číslo z roku 2013, pretože ma prekvapilo svojím vynoveným dizajnom. Obal vyzerá jednoducho, pekne a veľmi sedí témam, takisto aj vnútorný vzhľad. Prečítala som si toto číslo vo voľnom čase. Obsah je zaujímavý a dobre spravený. Navyše tento rok existuje aj online verzia, takže si už môžem prečítať aj predchádzajúce čísla farebne a zadarmo! ► Sandra C.
21
RECENZIA
22
Takto vnímajú básne
RECENZIA Milana Rúfusa naši študenti...
23
INTERVIEW
ThDr. Ján Kuneš PhD. PyznášJ{< V|R r3}h=v=j ` ďBlš=2 n=v=2 +v|r=2 nG nG•89 ‚k)U< . NG ƒ„}/$ o…p=4
Mohli by ste sa nám, prosím, na úvod predstaviť a povedať odkiaľ pochádzate? Volám sa Ján Kuneš, som z Ponitria, z mesta Prievidza. Pochádzam z päťčlennej rodiny, otec, mama, mladší brat, ktorý je takisto kňazom a sestra, ktorá je vydatá. Dnes ste kňaz, mali ste však v minulosti nejaké iné plány? Čím ste chceli byť? Áno, mňa kňazstvo veľmi prekvapilo, nikdy som o tom nejako vážnejšie nerozmýšľal. Vždy som mal jediný plán, chcel som byť lekárom, teda študovať medicínu. Na to som sa aj pripravoval, kým mi do života nevstúpil Pán Boh. Dnes pôsobíte v Žiari nad Hronom, ako dlho? V Žiari nad Hronom pôsobím od 1. júla 2013. Tento rok ste začali učiť na našej škole, aký bol váš prvý dojem? Dojem z tejto školy som mal veľmi silný, pretože jednak je to pekná budova, ktorá zvonku žiari do okolia, až tak upúta. Hneď na začiatku som sa stretol s vedením školy a veľmi serióznym prístupom. Okrem toho som zistil, že aj v zborovni je výborná partia, dobre sa tam cítim. Som veľmi rád, že učím na tejto škole práve týchto študentov v tento rok a považujem to za špeciálne Božie riadenie a Božiu milosť.
24
REDAKČNÁ
RADA
Máte z tejto školy nejaký pekný zážitok, ktorý sa vám vryl do pamäte? Ťažko povedať, lebo zážitky sa zažívajú cez prestávku. Ale veľmi ma poteší, keď prídu na hodinu náboženstva študenti, ktorí sú zapísaní na etickú výchovu. A tento rozhovor je pre mňa takisto výborný zážitok. A čo zlý zážitok? Tak, možno sa naopak v niektorých triedach výnimočne nájdu prípady, kedy sú tam študenti nasilu, že ich tam zapíšu rodičia, to je potom veľmi náročné. Čo je pre Vás najväčší úspech v živote? Osobný úspech nevidím žiaden, za najväčší úspech považujem to, keď sa Pán Boh nejako prejaví. Keď napríklad pošle na sv. spoveď človeka po päťdesiatich rokoch. Za veľké Božie úspechy pokladám, to keď sa ľudia obracajú k Bohu, čoho som svedkom veľmi často. Máte nejaké plány do budúcnosti? Možno to bude znieť ako klišé, ale mojím plánom je hľadať a plniť Božiu vôľu. Ja iný plán nemám. Ja v podstate vôbec neviem, čo by som chcel do budúcnosti. Túžim hlavne slúžiť Bohu a ľuďom. NAJ jedlo: Keby som bol bohatý, tak steak, ale v bežnom živote – v takom ako si môžeme dovoliť – Zemiakové placky. NAJ ročné obdobie: Zima, zimné športy. NAJ osobnosť: Za najväčšiu osobnosť pokladám určite Ježiša Krista, takisto pápeža Františka. Zo strany evanjelickej cirkvi je to brat Roger z Taize. Veľmi si vážim kohokoľvek, kto robí niečo pre chudobných, napríklad Bono zo skupiny You Too, ktorý dal veľké peniaze na charitu.
Ďakujeme za rozhovor!
► Janka L., Nikolka G., Kristínka P.
25
FUN
PAGE
Vtipy
Na strednej škole prváci píšu písomku. Učiteľ zbadá, že jeden žiak má ťahák. Žiak ho inštinktívne rýchlo schoval a prišiel k nemu učiteľ. Hľadá ho a učiteľ ho po dôkladnej prehliadke nevie nájsť: "Kam si ho schoval?!" "To by som aj ja rád vedel...." Idú oproti sebe dvaja opitý chlapíci. A jeden vraví druhemu: - Počujte vy dvaja môžem prejsť pomedzi vás? A druhý nato: -Ale choďťe zaradom. Policajti majú skúšku z matematiky. Jeden z nich vraví: - Ja to asi nespravím. - Ale prečo? - pýta sa ho druhý, - vari nevieš sčitovať a odčitovať? - Veď práve. Nechápem, ako je to možné, že 5-7+2=0 - Veď je to jednoduché. Ja ti to vysvetlím. V autobuse cestuje päť ľudí. Na zastávke sedem vystúpi, koľkí musia nastúpiť, aby tam nikto nebol?
Žaba sa pýta bociana: - BOOOCIIIAAAAN? ČOO ROBÍÍÍŠ? - Hľadám potravu... niekoho s veľkou hubou! - ťaký ťu ňikto ňie je Hovorí blonína blondínke: - Vieš o tom, že tento rok budú Vianoce v piatok? - Dúfam, že nie na piatok 13.-tého.
Jožko sa pýta na Štedrý deň rodičov: "Určite mi toto všetko priniesol Ježiško?" Mamička na to: "Áno, a kto iný?" Jožko sa zamračí: "A čo ste mi teda priniesli vy?" "Pán riaditeľ, môžete mi dať zajtra voľno?" pýta sa v práci pán Novák. "Manželka chce, aby som jej pomohol s vianočným upratovaním." "Z takého dôvodu vám predsa nebudem dávať voľno!" rezolútne to odmietne riaditeľ. "Ďakujem," vydýchne si zamestnanec. "Vedel som, že je na vás spoľahnutie."
26
FUN
PAGE
Muž vyberá vianočný darček: "Máte niečo lacné, užitočné a pekné?" "Čo poviete na tieto vreckovky," ukazuje ochotne predavačka, "pre koho to chcete?" "Pre manželku." "Tak to bude určite prekvapená." "To áno," súhlasí muž, "ona myslí, že dostane pod stromček kožuch!"
Rozhovory v škôlke: "Aký máš stromček?" "Umelý." "A bol u teba Ježiško?" "Bol, ale tiež umelý."
Na Vianoce kričí malý Jožko cez celý byt na mamičku pri sporáku: "Mami, mami, stromček horí!" "Hovorí sa, svieti, a nie horí," poučí ho matka. Chlapček za chvíľu zase začne kričať: "Mami, mami, záclony už tiež svietia!"
27
Nesplnené prianie Predstavujem si prázdny svet, bez starostí a bez chýb. Predstavujem si prázdnych ľudí, bez sŕdc a bez duší. Predstavujem si teba, ako kráčaš prázdnou ulicou. Predstavujem tiež seba, ako ťa vidím s ňou. Je zbytočné písať niečo o citoch, je zbytočné spomínať nás dvoch. Bezhlavo sa zaľúbiť do človeka, to je vec neľahká. Keď ručička na hodinách nepravidelne tiká a káva je príliš sladká. Všetko má však svoj začiatok a koniec. A všetko sa končí vetou ,,zazvoní zvonec“. Ja sa len pýtam kedy moje srdce prestane biť?! Kedy sa konečne pretrhne naša niť?! Pri smutných piesňach na teba spomínať a na studenej zemi každý večer usínať. Vždy, keď ťa vidím, motýle mi z brucha odletia, smutní škriatkovia v očiach sedia. Načo sú ľudom myšlienky? Sú to len zbytočné závažia. Načo sú hlúpe klamstvá? Keď ľudom život sťažia.
► Hanka B,
