Civilná ochrana
©Andrea Majlingová, PhD., 2013
Civilná ochrana Ústavným právom občanov Slovenskej republiky (SR) je právo na ochranu života, zdravia a majetku v prípadoch vzniku mimoriadnych udalostí. Na zabezpečenie uvedeného práva je konštituovaná civilná ochrana obyvateľstva, ktorej poslanie, úlohy, riadenie, organizáciu ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov pri plnení úloh civilnej ochrany ustanovuje zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o civilnej ochrane obyvateľstva. Civilná ochrana (CO) v SR má humanitné poslanie a jej činnosť je v súlade s úpravou medzinárodného humanitného práva.
Civilná ochrana Civilnú ochranu riadi ministerstvo vnútra SR. Určovanie úloh a opatrení na ochranu obyvateľstva je v súčasnosti na sekcii integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany v pôsobnosti odboru civilnej ochrany a krízového riadenia. Civilná ochrana v Slovenskej republike predstavuje v súčasnosti systém úloh a opatrení, vychádzajúcich z analýzy možného ohrozenia, ktorý je spôsobilý vo vymedzenom rozsahu a s dostupnými prostriedkami chrániť životy, zdravia a majetok obyvateľstva. Poslaním civilnej ochrany je teda v rozsahu uvedenom v zákone chrániť životy, zdravie, majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas mimoriadnej situácie.
Analýza územia Analýza územia je posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia a vyhotovuje sa vo forme súboru dokumentov. Predstavuje komplexný dokument, ktorý popisuje konkrétne územie podľa vopred stanovených kritérií. Pozostáva z písomnej a grafickej časti, ktoré sa priebežne novelizujú podľa vývoja územia. Analýza územia môže mať tieto časti a štruktúru: 1. Geografická charakteristika územia ◦ ◦ ◦ ◦
komplexná geografická charakteristika (profil ) územia, klimatické podmienky, chránené územia, nerastné suroviny.
Analýza územia
2. Demografická charakteristika územia ◦ počet, hustota a vekové zloženie obyvateľstva, ◦ národnostné zloženie, ◦ počet obcí, miest (vrátane obyvateľstva) a ich katastre.
3. Ekonomická, hospodárska a sociálna charakteristika územia 3.1. Hospodárska charakteristika územia ◦ priemysel (charakteristika jednotlivých priemyselných odvetví), ◦ energetika (energetické zdroje a trasy ich vedenia), ◦ vodné hospodárstvo (zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou - zdroje, vodojemy, siete, a kanalizačné zariadenia a siete), ◦ životné prostredie (ekologická charakteristika územia - ovzdušie, voda, pôda, produkcia odpadov, skládky – evidované a neevidované, spaľovne, kafilérie a pod.).
3.2. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo ◦ rastlinná výroba, ◦ živočíšna výroba (druhy, počty, umiestnenie zvierat a ďalšie informácie), ◦ lesný fond (druhy drevín, rozloha a ďalšie informácie).
Analýza územia
3.3. Dopravná a telekomunikačná infraštruktúra ◦ cestná, železničná, vodná a letecká doprava (trasy, triedy, kapacity, mosty, tunely a ďalšie zariadenia a údaje), ◦ elektronické komunikácie, ◦ rozhlasové a televízne trasy a vysielače.
3.4.Vodné toky a stavby - základné údaje o vodných tokoch a vodných stavbách 3.5. Zdravotnícka a veterinárna starostlivosť
◦ nemocnice a nemocničné zariadenia, ◦ veterinárne zabezpečenie a starostlivosť.
3.6 Školstvo, veda a kultúra ◦ predškolské zariadenia, základné, stredné a vysoké školy (kapacity, vybavenie, dislokácia a pod.), ◦ vedecké ústavy a inštitúcie, ◦ kultúrne pamiatky.
Analýza územia 4. Stanovenie pravdepodobnosti vzniku MU na danom území 4.1. Živelné pohromy (povodne a záplavy, snehové kalamity a lavíny, zosuvy pôdy, víchrice, zemetrasenia a pod.), 4.2. Havárie (požiare a výbuchy, úniky nebezpečných látok, ropných produktov a odpadov, poškodenie vedenia rozvodných sietí, ich zariadení a diaľkovodov), 4.3. Katastrofy (rozsiahle dopravné nehody spojené s požiarmi, únikmi nebezpečných látok, poškodením infraštruktúry, havárie jadrových (energetických) zariadení, rozrušenie vodohospodárskych diel).
5. Vyhodnotenie ohrozeného územia následkami MU
Analýza územia 6. Sily, prostriedky a materiálne zdroje na riešenie MU 6.1. Analýza síl a prostriedkov, ktoré je možné aktivovať v prípade vzniku mimoriadnej udalosti na danom území. 6.2. Technické prostriedky, ich štruktúra, skladba a využiteľnosť pri obnove územia. 6.3. Materiálne zdroje a zásoby, ktoré je možné použiť na obnovu postihnutého územia.
Analýza územia Na plnenie úloh civilnej ochrany je možné pre potrebu orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, verejnej správy a objektov na základe ich písomnej žiadosti vyhotovovať čiastkové výpisy, ktoré podliehajú evidencii. Analýza územia a čiastkové výpisy z nej sa neutajujú. Spracovatelia analýzy územia sú povinní ju aktualizovať. Kompletná analýza územia sa zasiela v elektronickej podobe na Sekciu IZS a KM raz ročne so stavom k 31.12. Závažné zmeny sa oznamujú neodkladne. Grafická časť plánov je vypracovávaná spravidla na mapách alebo plánoch mesta, obce v mierkach 1:1 440, 1:2 880, 1:5 000 alebo 1:10 000.Úlohy a opatrenia civilnej ochrany sú prijímané na znižovanie rizík ohrozenia a určovanie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Spočívajú najmä v organizovaní, riadení a vykonávaní záchranných prác na záchranu osôb, v poskytovaní predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb, ale tiež v organizovaní a zabezpečovaní hlásnej a informačnej služby, poskytovaní núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, v zabezpečovaní a vykonávaní ukrytia a evakuácie, vykonávaní protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení, organizovaní, riadení a vykonávaní prípravy na civilnú ochranu.
Medzinárodné aktivity civilnej ochrany zamerané na ochranu obyvateľstva a humanitárnu pomoc Ochrana obyvateľstva zahŕňa aj úlohy spojené s poskytovaním humanitárnej pomoci do zahraničia a pre danú oblasť civilná ochrana zabezpečuje rozvoj medzinárodnej spolupráce. Slovenská republika sa po svojom vzniku prihlásila k dodatkovým protokolom k Ženevskej dohode z roku 1949 a zakotvila v Ústave Slovenskej republiky právo občana na ochranu života, zdravia a majetku. Mechanizmus Spoločenstva na uľahčenie spolupráce pri asistenčných zásahoch civilnej ochrany zriadený rozhodnutím Rady Európskej únie vstúpil do platnosti 1. januára 2002 a Slovenská republika sa zúčastňuje na všetkých programoch spoločenstva. Platí to aj o rokovaniach Výboru Európskej komisie pre Akčný program a Mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany. Cieľom mechanizmu je pomôcť zabezpečiť ochranu obyvateľstva, životného prostredia a majetku, vrátane kultúrneho dedičstva pre prípady rozsiahlych prírodných, technologických, rádiologických alebo enviromentálnych mimoriadnych udalostí v rámci, ale i mimo Spoločenstva na základe žiadosti poskytnúť pomoc a podporu v takých oblastiach. Monitorovacie a informačné centrum (Monitoring and Information Center - MIC) s nepretržitou prevádzkou funguje v Bruseli od roku 2003. Spravuje databázu zásahových tímov a dostupných zdrojov na riešenie následkov mimoriadnych udalostí. Mechanizmus prevádzkuje spoločný komunikačný a informačný systém CECIS.
Medzinárodné aktivity civilnej ochrany zamerané na ochranu obyvateľstva a humanitárnu pomoc
Humanitárna pomoc je najmä pomoc v stave núdze a v tiesni, je reakciou na mimoriadnu udalosť, ktorú nemožno predvídať, a je spravidla krátkodobá.
Významným krokom v rozvoji systému poskytovania humanitárnej pomoci bolo zapojenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako Národného kontaktného miesta do projektu OSN/OCHA, ktorý od roku 1997 rieši využitie vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri záchranných akciách.
