Biometanová stanice Vieska

BIO – AGRO s.r.o., Dĺžiny 122/40, 039 01 Turčianske Teplice

Biometanová stanice Vieska

ZÁMER v zmysle zákona NR SR. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Spracovateľ správy: BIO – AGRO s.r.o Turčianske Teplice December 2012

1

OBSAH

1 2 3 4 5 6 7 8 9

Základné údaje o navrhovateľovy Základné údaje o navrhovanej činnosti Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia Základné údaje o predpokladaných vplyvoch činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a možnostiach opatrení na ich zmiernenie Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu Mapová a obrazová dokumentácia Doplňujúce informácie k zámeru Miesto a Dátum spracovania zámeru Potvrdenie správnosti údajov Obrazová a fotografická príloha

3 4 10 17 32 33 34 35 35 36

2

ZÁKLADNÉ ÚDAJE 1. Základné údaje o navrhovateľovi 1.1. Názov Bio-Agro s.r.o.

1.2. Identifikačné číslo IČO: 45643318

1.3. Sídlo Dĺžiny 122/40 039 01 Turčianske Teplice

1.4. Oprávnený zástupca navrhovateľa Ing. Vojtech Pekárik

1.5. Kontaktný zástupca navrhovateľa Peter Bochnička Jesenského 1041/6 038 53 Turany +421903627269 +421911850827 [email protected]

3

2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 2.1. Názov Biometanová stanica Vieska

2.2. Účel Účelom navrhovanej činnosti je výstavba a prevádzkovanie biometanovej stanice BMS, výrobu biometanu z biomasy (poľnohospodárske produkty –kukuričná siláž, trávna senáž) z produkcie AFG s.r.o. . V BMS bude aneoróbnou premenou biomasy vo fermentačných nádržiach vznikať bioplyn a digestát, ktorý sa využíva ako hnojivo pre účely AFG s.r.o.. Bioplyn bude v čističke plynu spracovaný na biometan. Následne biometan bude tlačený do rozvodov plynu SPP.

2.3. Užívateľ Užívateľom bude navrhovateľ

2.4. Charakter činnosti Navrhovaná činnosť je v obci novou činnosťou. Podľa Prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu a zaradená nasledovne: -Výrobná plocha -do časti 8. Ostatné priemyselné zariadenia, položka č. 10 -Ostatné priemyselné zariadenia neuvedené v položkách č. 1-9 s výrobnou plochou od 1000 m2. - navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu

2. 5. Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj:Žilinský Okres: Turčianske Teplice Obec/mesto: Turčianske Teplice Miesto realizácie zámeru je v katastrálnom území mesta Turčianske Teplice na parcelách č. KN-C 1234/1, 1234/2, 1234/4, 1234/5, 1234/6, 1234/7, 1234/9, 1234/10, 1234/11, 1234/12, 1234/13, 1234/14, 1234/15, 1234/16, 1234/17, 1234/18, 1234/19, 1234/20, 1234/21, 1234/22, 1234/23, 1234/24, 1234/25, 1234/26, 1234/28, 1234/33, 1234/34, 1234/35, 1234/36, 1234/37, 1234/38, 1234/39, 1234/40, 1234/41, 1234/42, 1234/43, 1234/44, 1234/45, 1234/46, 1234/47, 1234/48, 1234/66, 1234/67, 1234/68, 1234/69, 1234/70, 1234/71, 1234/72, 1234/73, 1234/74, 1234/75, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Objekt a pozemok sa nachádza v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva na okraji zastavaného územia obce cca 0,3 km od obytnej zóny.

4

2. 6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti Situácia širších vzťahov Obrázok č. 1

5

2. 7. Termín začatia a ukončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Začiatok výstavby: 03/2013 Začiatok výroby: 12/2013

2. 8. Stručný opis technického a technologického riešenia Biometanová stanica je zariadenie, ktoré využíva proces anaeróbnej fermentácie ku spracovaniu biologicky rozložiteľných surovín. Zaisťuje riadenú, bezpečnú a efektívnu produkciu bioplynu za účelom jeho energetického využitia. Princípom fermentačného procesu je postupný rozklad vstupného substrátu pri teplote cca 38°C prostredníctvom niekoľkých druhov mikroorganizmov. Doba zdržania substrátu vo fermentoroch a dofermentore bude 107 dní, v koncovom sklade 138 dní. Celková doba zdržania substrátu v biometanovej stanici bude 245 dní. Vzniknutý bioplyn sa odvádza do čistiacej stanice, kde sa následne čistí na biometan a CO2 . Biometan sa vtláča do rozvodov plynu SPP a ďalej distribuuje . CO2 sa ďalej čistí na potravinársku kvalitu a distribuuje sa spracovateľom. Ďalším výstupom z biometanovej stanice je vyhnitý substrát tzv. digestát, ktorý je možné použiť ako veľmi kvalitné biologické organické hnojivo. Bloková schéma biometanovej stanice:

Vstupná surovina 

Homogenizácia  Bioplyn  Čistička plynu  Biometan  Rozvody plynu SPP



Anaeróbna fermentácia



Digestát

6

Výťažnosť bioplynu

Kategória

Množstvo bioplynu (m3/ t materiálu)

Kukuričný šrot, obilie Trávna senáž Kukuričná siláž Obilná GPS Čerstvá lúčna tráva

300 - 400 140 200 - 250 320 - 350 120

Prínosy prevádzkovania biometanovej stanice sú nasledovné: - ekologická výroba biometánu, - vďaka kvalitnému organickému hnojivu vzniká uzatvorený cyklus, ktorý zlepšuje úrodnosť pôdy, - zvýšenie konkurencieschopnosti miestneho poľnohospodárstva, jeho stabilizácia a s tým spojený rozvoj príslušného regiónu. Objekty biometánovej stanice: Technológia pozostáva z ôsmich nádrži, čistička plynu a havarijného horáku. V prvých dvoch nádržiach ( vstupné nádrže )prebieha homogenizácia surovín v ďalších troch dvojstupňová fermentácia (2 x fermentor a 1 x kofermentor) a zároveň slúžia ako zásobníky bioplynu, dve nádrže slúži ako konečný sklad vyfermentovaného substrátu s 180 dňovou zásobou, Posledná nádrž slúži ako zásobník dažďovej vody(z odkanalizovaných spevnených plôch) na homogenizáciu substrátu. V čističke plynu sa bioplyn čistí na biometán. Havarijný horák je horák v ktorom sa spaľuje bioplyn v prípade odstávky čističky plynu.

BMS Produkcia bioplynu Produkcia biometanu Spotreba a straty v el. energie BMS Homogenizačná nádrž 2 x Fermentor 2 x Fermentačný objem - fermentor Objem plynojemu nad fermentormi Dofermentor Fermentačný objem - dofermentor Objem plynojemu nad dofermentorom Koncový sklad 2 x Objem koncového skladu Nádrž na dažďovú vodu Objem nádrže na dažďovú vodu

m3 / hod m3 / hod kW / hod

1500 845 600

m m m3 m3 m m3 m3 m m3 m m3

ø 12,00 x 5 ø28,00 x 8,5 2 x 2.072 2 x 1.287 ø 30,00 x 8,5 2.220 1.379 ø 40,00 x 8,5 2 x 2.960 ø 12,00 x 5 533

7

1.Vstupné príjmové zariadenie rastlinnej biomasy : jedná sa o zastropenú, čiastočne do terénu zapustenú betónovú nádrž so vstupným otvorom a miešadlami. Slúži k homogenizácii upravenej rastlinnej biomasy a tekutej zložky ( digestát z koncového skladu, resp. dažďová voda zo zbernej nádrže). Nádrž má pracovný objem, ktorý bezpečne pojme dennú dávku vstupného substrátu. Je vybavená dvoma miešadlami, , príslušným potrubím a je zastropená betónovým stropom. Prípadné opravy a servis miešadiel je možný zo stropnej časti nádrže. 2. Fermentory : jedná sa o čiastočne do terénu zapustené betónové nádrže valcového tvaru so zásobníkmi plynu. Vnútorný priestor fermentoru je rozdelený na dve časti, a to dolnú časť, ktorá je fermentačná a horná časť, ktorá je tzv. plynová. Fermentačný priestor je miešaný ponornými miešadlami a ohrievaný vstavaným nerezovým vykurovacím systémom, v ktorom prúdi teplá voda z plynového vykurovacieho telesa. Plynový priestor je uzatvorený membránovou poplastovanou textíliou, ktorá je upevnená pod plachtovou strechou fermentoru. Podľa množstva bioplynu sa membrána nadúva medzi najnižšou a najvyššou polohou.V prípade potreby opráv miešadiel je možné každé miešadlo vytiahnuť špeciálnym mechanizmom cez príslušný revízny otvor, bez prerušenia procesu fermentácie. Ku každému revíznemu otvoru je prístup prostredníctvom výstupného rebríka a príslušnej plošiny. Plášť fermentorov je opatrený izoláciou z izolačných materiálov a opláštený trapezovým plechom. 3.Dofermentor : ako fermentory. Slúži k dokončeniu procesu fermentácie 4. Strojovňa fermentorov : je riešená ako spojovací člen medzi dvoma fermentormi. Je železobetónovými stenami , drevenou strešnou konštrukciou a strešným plášťom s tepelnou izoláciou. V nej sa nachádzajú potrubia s čerpadlami pre cirkuláciu kalu a vykurovacej vody, merače prietoku, injektory a dávkovacie zariadenia vzduchu a kompresorová stanica na odsírovanie bioplynu. Ďalej je tam umiestnené čerpadlo pre dodávku digestátu z fermetorov do nádrže koncového skladu. 5. Vykurovacie teleso : Ohrev fermentorov je zabezpečnený teplovodným vykurovacím systémom napojeným na plynový kotol Hoval Max-3 750 resp. 1000 . V kotly sa spaľuje zemný plyn z distribučných rozvodov SPP. 6. Odsírovacie zariadenie Každý fermentor má vlastné biologické odsírovanie na princípe dávkovania vzduchu do plynového priestoru fermentora. Odsírovacie zariadenie je tvorené zdrojom vzduchu, dávkovacím zariadením, injektorom a elektrorozvádzačom. Ako zdroj vzduchu je použitá kompresorová stanica, ktorá odsáva vzduch zo vstupných nádrží. Zariadenie nevyžaduje žiadne prídavné chemikálie ani ich regeneráciu. Zariadenie znižuje množstvá síry na hodnoty požadované výrobcom čistiacej jednotky plynu. 7. Havarijný horák plynu : V odľahlom mieste areálu je potrebné umiestniť havarijný horák plynu, umožňujúci v prípade poruchy čistiacej jednotky plynu spáliť prebytočný plyn. Ochranné pásmo okolo havarijného horáka je 15m.

8. Elektro - rozvodňa : V samostatnej miestnosti prevádzkovej budovy biometanovej stanice je rozvodňa, kde sú sústredené všetky elektrorozvádzače biometanovej stanice, ide hlavne o rozvádzače merania a regulácie so spoločným riadiacim systémom biometanovej stanice

8

9. Membránová čistiaca jednotka plynu MethaPOWER 1500 m3/h: V samostatnej budove je umiestnená membránová čistička bioplynu. Bioplyn je stlačovaný kompresorom a následne pretláčaný jednotkou s aktívnym uhlím ( odstránenie vlhkosti a dosiahnutie požadovanej teploty bioplynu). Ďalej je pretláčaný cez špeciálne membrány, kde dochádza k oddeľovaniu jednotlivých zložiek ako metán ( CH4 ) a CO2 . Metán je následne tlačený do distribučnej siete SPP. CO2 sa ďalej čistí v membránovom cykle až na kvalitu potravinárskeho CO2 a distribuuje sa konečným spotrebiteľom. Systém čistenia bioplynu v membránovej čističke MethaPOWER prebieha v uzavretom cykle bez nutnosti vypúšťania znečisťujúcich látok do ovzdušia, resp. vôd a pod. 10. Meranie a regulácia : Riadiaci systém zabezpečuje automatizáciu technologického procesu biometanovej stanice. Prostredníctvom dispečerského PC s nainštalovaným vizualizačným softvérom komunikuje obsluha biometanovej stanice s riadiacim systémom, reguluje jednotlivé procesy, je informovaná o aktuálne meraných dátach, prijíma alarmové hlásenia a vie využívať archivované dáta. Ovládanie je riešené ako poloautomatické, ktoré za normálnych okolností nevyžaduje zásah obsluhy. Čerpadlá a miešadlá a iné stroje je možné ovládať aj ručne. 11. Ostatné stavebné objekty bioplynovej stanice: - silážne žľaby – železobetónové odizolované a odkanalizované plochy , ohradené železobetónovými stenami na uskladnenie kukuričnej siláže, -spevnená betónová plocha pre príjmové zariadenie rastlinnej biomasy, -pomocné stavebné objekty -výkopové práce pre technologického potrubia, výkopy pre elektrické káble, spevnené komunikácie, prípravné práce -budova čistiacej jednotky plynu -železobetónová základová doska príslušného priemeru ,hrúbka podľa miestnych podmienok, oceľová konštrukcia opláštená tepelnoizolačnými panelmi.

2. 9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite Smernica európskeho parlamentu a rady č. 2009/28/ES z 23.apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc č. 2001/77/ES a č. 2003/30/ES podporuje výstavbu bioplynových a biometanových staníc, aby znížila emisie skleníkových plynov, pomohla využívaniu obnoviteľných zdrojov z biomasy, čo prispieva okrem diverzifikácie zdrojov aj k rozvoju zamestnanosti vidieka a sektoru poľnohospodárstva. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie ako domácich zdrojov zvyšuje bezpečnosť a diverzifikáciu dodávok energie a súčasne znižuje závislosť ekonomiky od nestabilných cien fosílnych palív. Ich využívanie je založené na vyspelých a environmentálne šetrných technológiách, výrazne prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov a škodlivín. Dôvodom realizácie stavby je dostatok vstupného biologického materiálu a možnosť dodávať biometan do distribučnej siete SPP blízkeho vysokotlakého rozvodu zemného plynu. Posudzovaná lokalita má z pohľadu činnosti nasledovné pozitíva: - ochrana životného prostredia, redukcia skleníkových plynov - priaznivá poloha z hľadiska dopravného napojenia na existujúcu cestnú sieť ( jestvujúce obslužné poľnohospodárske komunikácie), - obnova efektívneho hospodárenia na vidieku - farma dodávateľa produkuje dostatok trávnej senáže a kukuričnej siláže, ktoré budú využívané na výrobu bioplynu, - vo výstupnom produkte ( digestáte ) sa zachovávajú potrebné látky na výživu rastlín pri jeho využití vo forme ekologického hnojiva, - v danom území je vytvorená možnosť napojenia na vysokotlaké rozvody zemného plynu.

9

2. 10. Celkové náklady (orientačne) Celkové náklady na realizáciu projektu predstavujú orientačne sumu 13 miliónov €.

2. 11. Dotknutá obec Mesto Turčianske Teplice

2. 12. Dotknutý samosprávny kraj Žilinský samosprávny kraj

2. 13. Dotknuté orgány Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo Martine Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Martine Obvodný úrad životného prostredia Martin Obvodný úrad Martin, odbor krízového riadenia Obvodný úrad, odbor civilnej ochrany a krížového riadenia Martin Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemne komunikácie Martin Krajsky pamiatkový úrad Žilina

2. 14. Povoľujúci orgán Mestský úrad Turčianske Teplice – stavebný úrad Obvodný úrad životného prostredia Martin

2. 15. Rezortný orgán Ministerstvo hospodárstva SR

2. 16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Realizácia navrhovanej činnosti podlieha vydaniu územného rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a následne stavebných povolení. V rámci týchto nadväzujúcich povolení bude aj rozhodnutie o umiestnení stacionárneho zdroja znečistenia, ktoré vydáva Obvodný úrad životného prostredia Martin.

2.17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Vplyvy navrhovanej činnosti presahujúce štátne hranice sa vzhľadom na charakter činnosti a dostatočnú vzdialenosť od štátnych hraníc nepredpokladajú.

10

3. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA Posudzovane územie je situované na ľavej strane železničnej trate Turčianske Teplice - Martin v priestoroch bývalej prevádzky poľnohospodárskeho družstva. Leží na miernom svahu so sklonom k železničnej trati.

3.1. Charakteristika prírodného prostredia 3. 1.1. Geomorfologická charakteristika

Záujmové územie sa nachádza na západnom okraji mesta Turčianske Teplice. Záujmové územie tvorí areál bývalého poľnohospodárskeho družstevného dvora, povrch územia s nadmorskou výškou cca 516 - 518 m n. m., smerom na východ územie sa zvažuje na výšky cca 509 m n. m. Územie je v severozápadnej časti podmáčané, v terénnych nerovnostiach sme zdokumentovali mokrade. V súčasnosti sa areál využíva ako skládka stavebnej sute. Podľa geomorfologického členenia (Miklós et al., 2002) patrí záujmové územie do Fatranskotatranskej oblasti, celku Turčianska kotlina, podcelku Diviacka pahorkatina. 3.1.2. Horninové prostredie

Podľa regionálne geologického členenia západných Karpát a severných výbežkov panónskej panvy patrí záujmové územie do oblasti vnútrohorských panví a kotlín, zóny Turčianska kotlina (Vass et al., 1988). Blízke okolie záujmového územia je budované horninami kvartéru a neogénu (Gašparík, Halouzka, 1995). Kvartér Kvartér je reprezentovaný fluviálnym piesčito-štrkovitým súvrstvím diviackeho kužeľa veku stredný pleistocén - mindel. Ide o piesčité štrky, obliaky hrubé (5 – 10 cm) až stredné (2 – 5 cm), zriedkavo balvanovité (20 – 30 cm). Obliaky sú stredne až málo opracované, často navetrané. Petrografické zloženie štrkov: prevažne menej opracované andezity, rozvetrané granitoidy, menej kremence a vápence, zanedbateľne metakvarcity a iné metamorfity, rozvetrané pieskovce paleogénu a i. Štrky sú prekryté až 5 m hrubou vrstvou hlinitých náplavov. Neogén Neogén je reprezentovaný Martinským súvrstvím. ide o štrky až zlepence, íly a vápnité íly s rozličnou piesčitosťou, sladkovodné vápence, uhlie, andezitové a ryolitové tufy. 3. 1.2.1 Geodynamické javy V posudzovanom území nie je dokumentovaný výskyt geodynamických javov. Seizmicita územia V zmysle „ Mapy seizmických oblastí“ (STN 73 0036 ) sa lokalita nachádza v pásme, v ktorom maximálna intenzita seizmických otrasom nepresiahne hodnotu 7o stupnice makroseizmickej intenzity MSK-64.

11

3.1.2 Ovzdušie

Klimatické pomery Predmetne územie Turčianskej kotliny patri podľa klimatických charakteristík do mierne teplej a vlhkej oblasti, s chladnou až studenou zimou. Priemerná ročná teplota 7°C, priemerný počet dni s hmlou 40 - 50. Z hľadiska zaťaženia územia prízemnými inverziami patri širšie dotknute územie medzi priemerne inverzne polohy. Veterne pomery sú reprezentovane meracou stanicou v Bystričke. Oblasť a približne 30% bezvetria ročne. V lokalite prevláda severne, severozápadné a južne prúdenie. Veternosť je mierna s priemernou rýchlosťou vetra okolo 3 m/s. Z hľadiska potenciálneho znečistenia ovzdušia sú veterne pomery vcelku priaznivé. 3. 1.3 Voda Na základe vyhlášky MZ SR č. 392/2007 záujmové územie spadá do ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Turčianskych Tepliciach. Záujmové územie je odvodňované potokom Teplica, ktorý je pravostranným prítokom rieky Turiec. Záujmové územie podľa hydrogeologickej rajonizácie (Kullman, 2005) patrí do útvaru SK200210P Útvar medzizrnových podzemných vôd Turčianske kotliny oblasti povodia Váh, rajóna Q-P 033 Paleogén, neogén a kvartér Turčianskej kotliny. Náplavy Turca sú v hornej časti hrubé cca 3,0 m, pri vyústení z pohorí sú vyvinuté rozsiahle proluviálne kužele. Sedimenty poriečnej nivy pre malú hrúbku a slabú priepustnosť sú hydrogeologicky málo významné. V priaznivých prípadoch je súčiniteľ filtrácie rádovo 10-5 m.s-1. Výdatnosť vrtov dosahuje len desatiny l.s-1. Hladina je plytko pod povrchom, odráža prevažne drenážny účinok Turca. Podzemné vody sú výrazného typu Ca-HCO3 s mineralizáciou 250 – 300 mg.l-1. Šuba et al. (1987) uvádza v rajóne využiteľné zásoby v hodnote 800 l.s-1. Z hľadiska využívania treba vyriešiť najmä otázku ochrany podzemných vôd pred priemyselným a poľnohospodárskym znečistením. Vznik prírodných termálnych prameňov v Turčianskych Tepliciach umožnila priaznivá geologicko-tektonická stavba územia. Karbonatické horniny mezozoika, na ktoré sú termálne vody viazané svojím obehom, tu vytvárajú spolu s nadložnými sedimentmi neogénu tektonicky vyzdvihnutú kryhu. Hrúbka súvrstvia nepriepustných ílov a jemnozrnných pyroklastík dosahuje miestami len 10 – 15 m. Výver vôd je podmienený pozdĺžnym zlomom sv-jz smeru, ktorý vytvára aj komunikáciu s nižšími členmi mezozoika. 3. 1.4. Pôdy Vzhľadom, že záujmové územie sa nachádza na bývalom poľnohospodárskom družstve, ktoré sa dnes využíva ako skládka stavebnej sute , nenachádza sa tu poľnohospodársky využiteľná pôda. 3. 1.5. Fauna, flóra a vegetácia 3. 1.5.1 Flóra Na základe fytogeografického členenia Slovenska (Futák 1980) patrí územie do: -oblasti západokarpatskej flóry - obvodu flóry vnútro karpatských kotlín - okresu Turčianska kotlina

12

Podľa geobotanickej mapy Slovenska (Michalko et al., 1986) pôvodnú potenciálnu vegetáciu záujmového územia tvorili lužné lesy podhorské a horské v údoliach vodných tokov, na ne nadväzujúce dubovo-hrabové lesy karpatské . Súčasný stav vegetácie oproti potenciálnej vegetácii dotknutého územia je pozmenený. 3. 1.5.2 Fauna Na základe členenia Slovenska (Atlas SSR, 1980) na živočíšne regióny záujmové územie spadá do: - provincie Karpaty - oblasti Západné Karpaty - obvodu vnútorného - okrsku západného Druhove spektrum. v danom území je vzhľadom na konfiguráciu terénu, v kontexte s lokálnymi podmienkami je súčastná fauna čo sa týka diverzity chudobná. Poznatky o živočíchoch v území boli zosumarizované na základe vlastných pozorovaní pri terénnych prieskumoch a z dostupných archívnych zdrojov. K najbežnejším druhom patria zástupcovia spevavcov – lastovičky,sýkorky,drozdy,trasochvost biely a vrabec domový.Z cicavcov sa v území vyskytujú predovšetkým malé druhy, ako napr. jež východoeurópsky hraboš poľný, krt obyčajný ,veverica stromová, lasica obyčajná, líška obyčajná, králik divý, diviak obyčajný, jeleň obyčajný 3. 1.5.5 Chránené vzácne a ohrozené druhy a biotopy Z druhov chránených podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a uvedených v prílohe vyhlášky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z., nebol v území priamo dotknutom výstavbou zaznamenaný výskyt žiadnych rastlín a živočíchov, ktoré by boli na toto územie stabilne naviazané.

3. 2. Krajina, stabilita ochrana a scenéria Súčasná krajinná štruktúra Charakteristickou črtou súčasného priestorového rozmiestnenia štrukturálnych prvkov krajiny katastra je ich krajinoekologicky optimálne usporiadanie /organizácia/ v úzkej náväznosti na morfologické typy reliéfu.. Štrukturálne prvky krajiny vhodné na intenzívne poľnohospodárske využívanie /orné pôdy, TTP.../ zaberajú v drvivej miere záujmovú časť katastrálneho územia.. Hoci v záujmovej časti katastra sa jedná o intenzívne poľnohospodárske využívanie týchto prvkov štruktúry krajiny, nedochádza ku krajinnej jednotvárnosti a tým vizuálnej monotónnosti. Diverzita krajinných prvkov je dostatočne viditeľná, citlivo tvoriaca kvalitný obraz intenzívnej poľnohospodárskej krajiny. Dominantný prvok štruktúry krajiny – sídlo nenarúša tento obraz, styk s okolitou krajinou nie je ostrý, sídlo do okolitej poľnohospodárskej krajiny vhodne vyznieva sadmi a záhradami, doplnených rozptýlenou krajinou vegetáciou. Celkový kvalitný obraz krajiny katastra dotvára množstvo rozptýlenej krajinnej vegetácie formou menších enkláv, často líniových foriem ale aj solitérnych jedincov, plniacich rôzne funkcie /krajinotvorná, ochranná, bariérová, estetická.../. Všeobecne sa dá konštatovať, že usporiadanie jednotlivých krajinných prvkov spĺňa rámcové požiadavky kladené na kvalitný krajinný priestor.

Ochrana prírody Riešené území nezasahuje do chránených území a ich ochranných pásiem definovaných podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody. V záujmovom území neboli mapované biotopy európskeho a národného významu.

13

Chránené rastliny a živočíchy Z druhov chránených podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a uvedených v prílohe vyhlášky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z., nebol v území priamo dotknutom výstavbou zaznamenaný výskyt žiadnych rastlín a živočíchov, ktoré by boli na toto územie stabilne naviazané.

Územný systém ekologickej stability Regionálne územné systémy ekologickej stability (RÚSES) okresov Čadca, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Martin a Žilina (podľa pôvodného územnosprávneho členenia územia), boli vypracované v rokoch 1993 - 1995. Turčianske Teplice kategória

názov

Biocentrá provincálne

Tlstá

Biocentrá nadregionálne

Sokol - Žiar

Turiec

Biocentrá regionálne

Brieštie

Hadviga - Miestny hon - Hegland

Vyšehrad

Za hájom

Kotian - Sokol - Borová Kalúž

Kurací vršok - Krieslo

Hriadky

Kaltwasser - Toliarska dolina

Hore úpustom

Rakšianske rašelinisko

Biokoridory nadregionálne

vodný tok Jasenica

vodný tok Turiec

územie Handlová - Turček

Biokoridory regionálne

ekotón Veľkej Fatry Háj – Dolná Štubňa

ekotón Malej FatryBudiš – Sklené

Výmera/dĺžka/šírka

550

338

160

88

85

63

25

100

150

25

175

55

20

13,7/200

25,8/250

5,5/2 600

5,5/200

13,5/200

14

ekotón Malej Fatry Abramová-Jasenovo

vodný tok Teplica

9,5/200

12,5/50-150

3. 3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrno -historické hodnoty územia Obyvateľstvo a jeho aktivity Podľa sčítania ľudu, domov a bytov z 26. mája 2001 v záujmovom priestore – Turčianske Teplice, sú štatistické údaje takéto: Obyvateľstvo Počet obyvateľov spolu: 7 031 z toho: ženy 3 611 muži 3 420 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo: 3 507 Odchádzajúci za prácou 934 Pracujúci vo verejnom sektore 1 412 v súkromnom sektore 1 706 Spoločne hospodáriace domácnosti 2 626

Sídla a kultúrno-historické hodnoty územia Turčianske Teplice patria medzi najstaršie kúpeľné mestá Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste, resp. o teplých prameňoch pochádza z roku 1281, kedy vtedajší kráľ Ladislav IV. darovacou listinou poručil hájske panstvo a na jeho západnej časti ležiace teplé pramene grófovi Petrovi. V roku 1533 sa Turčianske Teplice stali majetkom mesta Kremnice. Kremnica sprístupnila pramene všetkým vrstvám spoločnosti a začala kúpele nielen využívať, ale aj budovať. Aj keď boli teplické liečivé pramene známe a navštevované, predsa sa túžby Kremnice, postaviť v Turčianskych Tepliciach vhodné budovy na ubytovanie hostí, splnili až v 19. storočí. Postupne sa začali budovať a rozrastať. Po februári 1948 boli Štubnianske Teplice premenované na Turčianske Teplice a druhýkrát v histórii sa stali sídlom okresu. Dňa 20.2.1949 sa Kremnica vzdala svojich práv na kúpele a vznikli Československé štátne kúpele a žriedla V roku 1996 sa Turčianske Teplice stali tretíkrát okresným mestom, ktorého budúcnosť je úzko spojená s rozvojom cestovného ruchu, kúpeľníctva, ale aj s budovaním turistických zaujímavého čistého zdravého mesta. Priemysel a poľnohospodárska výroba Ekonomická aktivita obyvateľstva regiónu je zameraná predovšetkým na poľnohospodárstvo, , strojárstvo čiastočne na stavebníctvo a drevársky priemysel. Ide zväčša o menšie podniky do 100 zamestnancov. Doprava a dopravné vzťahy Mestom Turčianske Teplice prechádza štátna cesta č. 65 (sever – juh), ktorá pokračuje na juhu smerom na Žiar nad Hronom a na severe smerom na Martin. Z mesta vychádza ešte cesta č. 577, ktorá vedie do Banskej Bystrice. Mestom prechádza železničná trať Vrútky-Zvolen. Je tu zastávka rýchlikov. Neďaleké Vrútky sú významným železničným uzlom na trati Bratislava-Žilina-Košice. Pre letecké spojenie je možné využiť vnútroštátne letisko Sliač pri Banskej Bystrici, resp. letisko Žilina.

15

Infraštruktúra Mesto je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu, na ktorý je napojených 100% obyvateľov. V súčasnosti je odkanalizovanie mesta realizované na 70%. Nedobudované časti kanalizácie sú v miestnych častiach Dolná Štubňa a Diviaky. V mestskej časti Turčiansky Michal zatiaľ kanalizácia vybudovaná nie je. Kanalizačné zberače sú vo vlastníctve z časti TURVOD –u a z časti mesta.. TURVOD je aj prevádzkovateľom celej vodovodnej a kanalizačnej siete. Kanalizačný zberač z celého územia mesta je zaústený do mechanicko-biologickej čističky odpadových vôd, ktorá sa nachádza v mestskej časti Diviaky. Kapacita čističky je v súčasnosti využitá na 50%. Majiteľom a prevádzkovateľom elektrických rozvodov je okrem malých výnimiek Slovenská energetika, a.s., Žilina (SSE).Spoločnosť riadi jej 49%-ný akcionár, Francúzky energetický koncern Electricité de France. 100% obyvateľov mesta je zásobovaných elektrickou energiou. Investície do rozvodných sietí na pravidelnú údržbu a obnovu plynú priebežne a financuje ich majiteľ. Neexistujú žiadne bariéry pre rozširovanie existujúcej energetickej infraštruktúry. Zásobovanie mesta zemným plynom zabezpečuje Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava (SPP), odštepný závod Žilina. SPP je aj majiteľom všetkých regulačných staníc a rozvodov (plynovody, prípojky). Existujúca infraštruktúra umožňuje 100%-né zásobovanie obyvateľov mesta. Verejné plynovody, ako aj prípojky k jednotlivým objektom sú vo vyhovujúcom technickom stave. Zber, prepravu a likvidáciu komunálneho odpadu v meste a v jeho okolí zabezpečuje mestská príspevková organizácia Technické služby (TS). Likvidácia odpadov je rozdelená na separovaný zber a klasický vývoz komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Komunálny odpad je ukladaný na skládku komunálneho odpadu Horná Štubňa, ktorá je vzdialená od mesta 8 km. Vlastníkom skládky je Združenie obcí Horného Turca pre životné prostredie. Predpokladaná kapacita skládky pri kompletnom dobudovaní je 80-90 rokov. Skládka spĺňa všetky platné normy a ustanovenia pre životné prostredie a je určená len na komunálny odpad. Prevádzkovateľom skládky sú TS, formou prenájmu na dobu neurčitú. Životnosť I. kazety na uvedenej skládke je do roku 2004. V súčasnosti sa pripravujú práce na dobudovanie II. kazety, ktoré budú financované z vlastných zdrojov združenia, zdrojov Ministerstva životného prostredia SR a príspevkov obcí. Nebezpečné odpady sa likvidujú u zmluvných partnerov podľa ich charakteru

Rekreácia, cestovný ruch a služby Kúpele v Turčianskych Tepliciach patria medzi najstaršie a kedysi najnavštevovanejšie kúpele na Slovensku. Vznikli na báze horúcich prameňov liečivých vôd, ktoré sú základným prírodným prostriedkom a skutočným bohatstvom turčianskych kúpeľov. Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s., poskytujú ubytovanie v liečebných domoch Veľká Fatra, Alfa, Kollár a Malá Fatra so 413 lôžkami pre dospelých a 54 lôžkami na liečbu detí. Rozsiahlu sieť zariadení cestovného ruchu okrem prírodných liečebných kúpeľov tvoria: • ubytovacie zariadenia so stravovaním (hotel Vyšehrad, penzión PANDA, penzión Milka, penzión pod Orechom, Relaxtour Turiec, Hotel G, hotel Lesník) • ubytovacie zariadenia bez stravovania (ubytovňa TJ Baník, ATC Diviaky a ubytovanie na súkromí) • stravovacie objekty (vináreň „U primátora“, pizzéria „La Gazela“, bistro Jednota, reštaurácia Novstav, motorest Šturec, • subjekty poskytujúce občerstvenie (napr. pivnica „Saturn“, cukráreň RomanCa, penzión ADRIA)

16

3. 4. Súčasný stav kvality životného prostredia Záujmové územie je považované za menej zaťažené z hľadísk dopadu narušených zložiek životného prostredia na jeho celkový stav. Medzi hlavné zdroje znečisťovania životného prostredia v rámci záujmového územia, ktoré negatívne vplývajú na zložky životného prostredia ako aj na kvalitu života obyvateľov a ktoré spôsobujú závažné environmentálne problémy môžeme zaradiť: -vody, kaly, tuhé odpady atď. s možnosťou kontaminácie ovzdušia, povrchových a podzemných vôd, pôdy a horninového prostredia, -poľnohospodárske prevádzky a ďalšie hospodárske aktivity, produkujúce emisie -doprava a technická infraštruktúra, spôsobujúca hlučnosť, produkciu exhalátov, bariérový efekt pre migráciu živočíchov a pod.

4.ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE 4. 1. Požiadavky na vstupy 4.1.1. Záber pôdy Areál budúcej BSP sa nachádza v okrajovej časti mimo zastavaného územia mesta Turčianske Teplice, v časti stanovenej Územným plánom ako plochy pre výrobu a technickú vybavenosť, je umiestnený na mierne svahovitom pozemku o výmere 2,25 ha na parcelách č. KN-C 1234/1, 1234/2, 1234/4, 1234/5, 1234/6, 1234/7, 1234/9, 1234/10, 1234/11, 1234/12, 1234/13, 1234/14, 1234/15, 1234/16, 1234/17, 1234/18, 1234/19, 1234/20, 1234/21, 1234/22, 1234/23, 1234/24, 1234/25, 1234/26, 1234/28, 1234/33, 1234/34, 1234/35, 1234/36, 1234/37, 1234/38, 1234/39, 1234/40, 1234/41, 1234/42, 1234/43, 1234/44, 1234/45, 1234/46, 1234/47, 1234/48, 1234/66, 1234/67, 1234/68, 1234/69, 1234/70, 1234/71, 1234/72, 1234/73, 1234/74, 1234/75, evidovaných ako zastavaná plocha a nádvoria. Na pozemku sú spevnené plochy, ktoré v prípade potreby sa budú asanovať. Realizácia zámeru si nevyžiada zaber pôdneho fondu. 4. 1.2. Spotreba vody Zdrojom vody pre potreby technológie a úžitkovej vody pre čistenie zariadenia bude vodovodná prípojka z mestského vodovodu ( bude riešené v PD pre stavebné povolenie) . Pre prevádzku technológie biometanovej stanice nie je potrebná žiadna voda. Ročná spotreba vody pri 2-ch zamestnancoch a spotrebe 120 l/os./smena bude spotreba vody pre sociálne zariadenia nasledovná. Denná potreba Qd = 4 x 120 = 480 l/deň Ročná potreba Qr = 175 m /rok 3

Zásobovanie požiarnou vodou Potreba požiarnej vody je stanovená pre predpokladané požiarne úseky objektu podľa § 6 ods. 1 vyhl. MV SR č. 699/2004 Z. z. a STN 92 0400. Požiarna voda bude zabezpečená z vybudovanej protipožiarnej nádrže, alebo novovybudovanej sieti hydrantov ( bude riešené v PD pre stavebné povolenie) 4. 1.3. Ostatné surovinové a energetické zdroje Zdrojom surovín pre biometanovú stanicu bude biomasa z poľnohospodárskej produkcie AFG s.r.o. Turčianske Teplice

17

Bilancia vstupnej biomasy (max)

NÁZOV Kukuričná siláž Trávna senáž

t/rok 29000 7000

Bioplyn Ako medziprodukt v procese BMS môžeme označiť bioplyn, ktorý sa bude vyrábať v procese fermentácie biomasy. Bioplyn vzniká zo vstupných surovín činnosťou metanogénnych baktérií bez prístupu vzduchu. Na fermentácií sa zúčastňujú rôzne druhy mikroorganizmov. Bioplyn s ohľadom na jeho následné čistenie v čistiacej jednotke musí spĺňať nasledujúce parametre: - obsah metánu 65 %, chlór menej ako 5 mg/MJ, sulfáty menej ako 50 mg/MJ, síra menej ako 50 mg/MJ, čpavok menej ako 1,5 mg/MJ, kremík menej ako 0,15 mg/MJ, relatívna vlhkosť t 10 – 20 %.

Bioplyn bude zachytený z fermentačných nádrží a skladovaný v plynojemoch nad nimi. Odtiaľ bude odoberaný a dávkovaný do čistiacej jednotky. Predpokladaná produkcia bioplynu bude 26 400 až 36 000 m3/deň. 4. 1.4. Energetické zdroje Pre potreby zariadenia staveniska počas výstavby navrhovanej biometánovej stanice bude realizované provizórne napojenie z existujúcej elektrickej siete. Na pozemku sa nachádza trafostanica o výkone 430 kVA. Pre potreby prevádzky bude potrebné navýšiť výkon trafostanice na 600 kVA. Vlastná spotreba biometanovej stanice bude cca 330 kW/h. 4. 1.5. Nároky na dopravu a inú infraštruktúru Pripravovaný zámer rešpektuje existenciu vybudovanej cestnej siete. Širšie dopravné väzby sú dané a ďalší možný územný rozvoj dopravnej infraštruktúry nebude narušený zahájením prevádzky v zariadení. Jestvujúci hospodársky areál je napojený na obslužnú poľnohospodársku komunikáciu. Vlastná prevádzka biometánovej stanice bude komunikačne napojená na asfaltovú areálovú komunikáciu. Dovoz vstupných surovín budú zabezpečovať nákladné motorové vozidlá prevažne počas zberu poľnohospodárskych plodín a dovozu biomasy. Max. intenzita dopravy vstupných surovín bude cca 10 – 15 nákladných vozidiel v jednom smere denne v čase zberu poľnohospodárskych plodín. Maximálny predpokladaný prírastok dopravy vyvolaný vývozom digestátu v priebehu 120 dní bude cca 10 – 15 áut v jednom smere. Vnútro areálové komunikácie budú navrhované podľa potrieb investora. Súčasťou spevnených plôch bude stanovisko pre cisternu pri stáčaní digestátu so záchytnou šachtou a stanovisko pre cisternu na odvoz CO2 . Kompletná doprava sa vyhne obytným zónam mesta Turčianske Teplice.

18

4. 1.7. Nároky na pracovné sily V posudzovanom investičnom zámere sa vytvoria 2 nové pracovné miesta pre zamestnancov obsluhy a 2 pracovné miesta pre servis a údržbu. Posudzovaný zámer zabezpečí udržatelnosť zamestnanosti u dodávateľa surovín.

4. 2. Údaje o výstupoch Výstupy navrhovanej činnosti predstavujú: produkcia biometanu , produkcia CO2 a produkcia digestátu, znečistenie ovzdušia, produkcia odpadových vôd, odpadov, produkcia hluku. Produkcia biometánu Biometanová stanica bude zdrojom biometanu, ktorý bude vtláčaný do distribučnej siete SPP. Produkcia biometanu – 650 - 845 Nm3/hod

Produkcia CO2 Pri čistení bioplynu na biometán vzniká CO2 , ktorý sa ďalej čistí na kvalitu potravinárskeho CO2 . Produkcia CO2 - 905 až 1020 kg/h. Produkcia digestátu Biometanová stanica bude ako jeden z výstupov produkovať fermentačný zbytok -digestát. Digestát je klasifikovaný ako organické hnojivo s vlastnosťami ako separovaná hnojovica. Digestát bude uskladňovaný v koncových skladoch, odkiaľ bude v súlade s hnojným plánom vyvážaný na jednotlivé polia. Vývoz digestátu bude prebiehať vo veľkoobjemových cisternách po komunikáciách ako návoz biomasy. Celkové predpokladané ročné množstvo digestátu je 35 989 t/rok 4. 2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia Emisie počas výstavby

Počas výstavby môžme predpokladať vznik emisií z líniových zdrojov a z plošného zdroja znečisťovania ovzdušia. Líniovými zdrojmi budú nákladné autá a stavebná technika, ktorá bude prevážať stavebný odpad na stavenisko a zo staveniska. Plošné zdroje -pri úprave objektu, počas krátkeho obdobia zemných a stavebných prác, môže byť stavenisko prechodným plošným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Stavebné mechanizmy a súvisiaca doprava budú zdrojom prašnosti a emisií. Znečistenie sa prejaví lokálne priamo na stavenisku a v menšej miere na prístupovej komunikácii. Tieto vplyvy sú dočasné, krátkodobé, kumulatívne a lokálneho charakteru. Emisie počas prevádzky Pri prevádzkovaní musia byť akceptované všeobecné emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania v súlade so zákonom o ochrane ovzdušia a Vyhláškou MŽP SR č. 137/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prevádzka bude obsahovať líniové, bodové a plošné zdroje znečistenia ovzdušia. Počas prevádzky navrhovanej činnosti vznikne nový zdroj znečisťovania ovzdušia. V rámci jedného technologického celku vzniknú zdroje znečisťovania ovzdušia: • Vykurovacia jednotka – energetický zdroj ZO • samotná výroba biometanu – technologický zdroj ZO Z dovezeného biologického materiálu sa vo vzduchotesne uzavretých boxoch vyrába bioplyn. Bioplyn je privedený na čistenie do čističky plynu, kde sa z neho vyseparuje biometan a CO2. Proces spracovania biomasy je navrhovaný tak, aby do ovzdušia unikalo pokiaľ možno 19

minimálne množstvo exhalátov oproti súčasnému stavu, keď biologicky rozložiteľné odpady sa v prevažnej miere zneškodňujú skládkovaním a všetky znečisťujúce látky voľne unikajú do ovzdušia vrátane metánu (anaeróbny proces prebieha aj na skládkach) a zaťažujú ovzdušie skleníkovými plynmi. Z hľadiska ochrany ovzdušia možno jednoznačne konštatovať, že čistením bioplynu a následným využitím biometánu vzniká nižšie emisné zaťaženie ako pri spaľovaní fosílnych palív. Kategorizácia zdroja znečistenia Podľa Prílohy č. 1 k vyhláške MŽP SR č.410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší je emisný zdroj kategorizovaný nasledovne: Nový zdroj znečistenia 1. Palivovo-energetický priemysel 1.1. Technologické celky obsahujúce spaľovacie zariadenia vrátane plynových turbín a stacionárnych piestových motorov, s nainštalovaným súhrným menovitým tepelným príkonom v MW - 0.3 MW a väčším – stredný zdroj znečisťovania ovzdušia 1.5. Výroba bioplynu s projektovanou výrobnou kapacitou: množstvo spracovanej suroviny alebo bioodpadu v t/d menej ako 100 t/deň – stredný zdroj znečisťovania ovzdušia Navrhované predpokladané denné množstvo bude max. 98,6 t/deň

Voľba technického riešenia pre zabezpečenie ochrany ovzdušia Celá technológia výroby a čistenia bioplynu je riešená tak, aby mala čo najmenší vplyv na stav ovzdušia. Podľa dostupných technológií sa z činnosti zariadení nebudú do ovzdušia uvoľňovať znečisťujúce látky v takej miere, aby sa vyžadovali zvláštne vzduchotechnické zariadenia na ich zachytávanie a výduch slúži len na odvod spalín z vykurovacieho kotla. Únik fugitívnych emisií z biologicky rozložiteľných komponentov je zanedbateľný, nakoľko celý proces bude prebiehať v hermeticky uzavretých technologických zariadeniach. Vo vykurovacom kotly sa spaľuje zemný plyn. Dostupná technológia garantuje nižšie emisné limity pre NOx a CO ako sú uvedené v legislatíve. V spalinách budú aj ďalšie znečisťujúce látky (TZL, SO2, celk. organický C), koncentrácie týchto znečisťujúcich látok sú zanedbateľné. Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky Podľa Vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší sú pre vykurovací kotol určené emisné limity podľa prílohy č. 3 – Špecifické emisné limity nasledovne: Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3% objemu Druh paliva Menovitý tepelný Emisný limit ( mg/m3 ) Príkon (MW) Od do TZL SO2 NOx CO Zariadenia s kotlami s vydaným povolením od 1.januára.2011 do 31.decembra 2013 ZPN > 0,3 < 50 200 50

Emisné limity pre nové zdroje Po skúsenostiach z obdobných BMS s rovnakým výkonom (hlavne v ČR) je možné konštatovať, že prevádzkou BMS nebudú prekročené emisné limity a nebudú vznikať žiadne nebezpečné emisie. Jedná sa iba o zápach, ktorý je v malej miere zastúpený v areáli navrhovanej činnosti. Podmienky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje sú uvedené v Prílohe č.9 k vyhláške MŽP SR č. 410/2012 Z.z.. Spaliny vystupujúce z

20

vykurovacej jednotky sú zvedené do komína. Podmienky pre rozptyl emisií by mali byť zabezpečené dostatočnou výškou komína – 7,5 m. od povrchu zeme. Emisné koncentrácie a podmienky prevádzkovania budú podrobne uvedené v rámci dokumentácie pre územné konanie a stavebné povolenie. Za účelom zistenia a preukázania dodržania emisných limitov bude počas skúšobnej prevádzky vykonané jednorazové oprávnené meranie. Ďalším bodovým zdrojom znečisťovania ovzdušia bude horák zbytkového plynu. Z komína resp. vyduchu poľného horáka budú spaliny vypúšťané krátkodobo len v prípade prebytku bioplynu alebo počas technologickej odstávky alebo poruchy. Podľa bodu 1.2.2, časti č. IV. prílohy č.4 k vyhláške MŽP SR č. 410/2012 Z.z. pre zariadenie na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom do 50MW, ktoré je podľa dokumentácie používané na núdzovú a Iňu obdobnú prevádzku, ktorá ma trvanie najviac 240 h/rok, sa emisne limity neuplatňujú. Emisie z takéhoto zariadenia musia zodpovedať požiadavkám podľa technických noriem a iných obdobných špecifikácii, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú. Emisie zo vstupnych surovin Siláž uskladnená v silážnej jame bude zdrojom fugitivnych emisii. V prípade siláže a senáže pri správnom uskladnení majú tieto suroviny len slabý a nie vyslovene nepríjemný zápach. Ak však v priebehu skladovania dôjde k nežiaducim kvasným procesom v silážovaných materiáloch sa rozmnožia baktérie "maslového" kvasenia objavuje sa odpudivý zápach nižších prchavých mastných kyselín, v ktorom väčšinou prevláda veľmi nepríjemný zápach kyseliny maslovej. Podľa „VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH ORGANICKÉ PLYNY A PARY“ v časti II., prílohy č.3 k vyhláške č.410/2012 Z.z. pri technologických procesoch a zariadeniach, kde môžu byť pri prevádzke alebo pri drobných poruchách emitovane latky s intenzívnym zápachom, je potrebne vykonať technicky dostupne opatrenia na obmedzenie emisii, napríklad zakrytie zariadenia, vhodne skladovanie surovín. Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch je potrebne vziať do úvahy hlavne miestne rozptylové podmienky, trvanie emisii a vzdialenosť zariadenia od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby. Líniovým zdrojom znečistenia ovzdušia bude zvýšená intenzita dopravy na príjazdovej komunikácii v čase dopravy kukuričnej siláže a trávnej senáže, a vývozu digestátu na poľnohospodársku pôdu. Prírastky znečistenia ovzdušia z výfukových plynov možno považovať za relatívne nízke a hodnoty imisných prírastkov zo súvisiacej dopravy sú pod stanovenými limitnými hodnotami. Plošnými zdrojmi znečisťovania ovzdušia bude predovšetkým doprava nákladných áut po spevnenej komunikácii v priestore biostanice a nádrže na digestát. S parkovaním nákladných áut v areáli BMS sa neuvažuje. Digestát bude uskladnený v otvorených nádržiach. Na elimináciu pachových látok bude potrebné vykonať všetky technicky dostupné opatrenia na obmedzenie fugitívnych emisií ako je zakrytie nádrži na vstupné suroviny a ich presun do fermentoru v uzavretom systéme. Výsledný digestát bude odvážaný v cisternách , resp. v zakrytých nákladných autách. Prevádzkové procesy spôsobujúce emisie sa budú uskutočňovať v uzavretých zásobníkoch. Procesy plnenia, miešania a vyprázdňovania sa uskutočňujú u všetkých zariadení určených na dopravu substrátu v uzavretom systéme. Ďalej je zabezpečené hermetické oddelenie plynového priestoru fermentačnej nádrže od okolitej atmosféry. Odpadový plyn s intenzívnym zápachom bude odvádzaný na čistenie ( odsírenie bioplynu ) . Výstavbou navrhovaného zámeru nedôjde k zvýšeniu pachových látok v jej okolí. Vplyvy na ovzdušie budú síce čiastočne negatívne, dlhodobé, ale lokálneho charakteru.

21

4. 2.2. Odpadové vody Prevádzkou biometanovej stanice nevznikajú technologické odpadové vody. Zamestnanci budú využívať sociálne zariadenie v administratívnej budove . Predpokladané množstvo splaškovej vody: Q rok = 175 m3/rok Vody z povrchového odtoku zo strechy technickej budovy budú zvedené do povrchových odvodňovacích žľabov zvedených do vsakovacích drénov. V oplotenom areáli nebudú parkovať motorové vozidlá ani pojazdné mechanizmy, preto projektant neuvažoval s osadením ORL. Výpočet množstva odvádzaných dažďových vôd bude riešený v projektovej dokumentácii pre územné konanie. Navrhovateľ pri nakladaní s nebezpečnými látkami v súlade s § 39 zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších právnych predpisov je povinný vykonávať také opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu povrchových a podzemných vôd. Vstupné sklady, zásobníky na vyfermentorovaný substrát a zásobníky silážnych štiav budú spĺňať podmienky zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a v zmysle Vyhlášky MŹP SR č. 100/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd, budú vykonané pred uvedením do prevádzky skúšky tesnosti, ktoré budú počas prevádzky periodicky opakované. Uskladnená siláž bude pred vyplavovaním štiav dažďom chránená vodotesnou plachtou. Komunikácie a spevnené manipulačné plochy budú spádované k drenážnym rigolom po ich obvode a od silážneho žľabu. Vody obsahujúce časti vstupných surovín (silážne šťavy) budú zvedené do vodotesnej záchytnej nádrže a odtiaľ budú prečerpávané do fermentorov. Záchytná nádrž plní zároveň funkciu zásobníka technologickej vody. Digestát, ktorý unikne pri ich stáčaní bude zachytený v záchytných šachtách a z nich prečerpaný do technologických nádrží.

4. 2.3. Odpadové hospodárstvo Pri výstavbe a búracích prácach objektu a prevádzkovaní BMS je predpoklad vzniku odpadov kategórií O -ostatných ako aj N -nebezpečných. V priebehu výstavby vzniknú predovšetkým odpady, ktoré patria do skupiny 17 – stavebné odpady a odpady z demolácii. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov je predpoklad vzniku nasledujúcich druhov odpadov uvedených v tabuľke Odpady vzniknuté počas výstavby

Producentmi odpadov počas výstavby budú dodávatelia stavebných prác. Spôsob nakladania s odpadmi bude riešený zmluvne. Odpady vznikajúce pri realizácii stavby bude producent odpadov triediť a ukladať oddelene (sklo, plasty, kovy, papier). Výkopová zemina bude využitá v rámci

22

stavby. Nebezpečné odpady bude držiteľ odpadov odovzdávať oprávnenej osobe, na základe zmluvného vzťahu, ktorá zabezpečí ich ďalšie zhodnotenie, resp. zneškodnenie. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov je počas prevádzky Bioplynovej stanice predpoklad vzniku nasledujúcich druhov odpadov: Predpokladaný vznik odpadov počas prevádzky Biometanovej stanice

Nebezpečné odpady, ktoré môžu vzniknúť pri servisných prácach resp. pri havarijných udalostiach musí držiteľ odovzdať len oprávnenej organizácii na základe zmluvného vzťahu a tiež pri nakladaní s viac ako 100 kg nebezpečných odpadov ročne, požiadať o súhlas na nakladanie s týmito odpadmi príslušný orgán odpadového hospodárstva. Presný postup nakladania s odpadmi, ktoré vstupujú do technologického procesu bude uvedený v technologickom reglemente a prevádzkovom poriadku zhodnocovania odpadov. Materiálový výstup z fermentora – digestát (sušina 4 – 10 %) sa ďalej skladuje v skladovacích nádržiach. Skladovanie sa musí realizovať v súlade so správnou poľnohospodárskou praxou a beţne trvá 120 – 180 dní. Správne vyfermentovaný digestát je takmer bez zápachu a je výborným hnojivom. BMS v značnej miere napomáhajú k postupnému obmedzovaniu skládkovania biodpadu, z ktorého sa počas rozkladu vytvára metán a CO2 a výraznou mierou tak prispieva k tvorbe skleníkového efektu. 4. 2.4. Zdroje hluku a vibrácií Navrhovaná činnosť je situovaná v zóne, ktorá je funkčne vymedzená ako plochy pre výrobu a technickú vybavenosť. V minulosti sa tam nachádzala prevádzka poľnohospodárskeho dvora a v súčasnosti sa tam skladuje stavebná súť. Cca 250m od prevádzky za železničnou traťou je umiestnené obytná zástavba. Keďže stacionárny zdroj hluku budú predstavovať iba čistička plynu, miešadlá a čerpadlá, nebudú prekročené prípustné limity hluku mimo hodnoteného územia prevádzky BMS. Dodržiavanie prípustných hodnôt hluku odporúčame preveriť oprávnenými meraniami v rámci kolaudácie stavby a počas skúšobnej prevádzky .

23

V súvislosti s prevádzkou areálu je potrebné počítať s týmito zdrojmi hluku: - technologické zdroje hluku: miešadlá , čerpadlá a kompresory - vonkajší hluk :navážanie materiálu, odvoz digestátu a odvoz CO2 - zdroje vibrácií : pri výstavbe môžu vznikať vibrácie. Tieto otrasy a vibrácie sú súčasťou stavebných prác a predstavujú krátkodobý a lokálny charakter. Ich vplyv možno eliminovať vhodnou stavebnou technológiou a realizáciou prác vo vhodnom ročnom období. 4. 2.5. Žiarenia a iné fyzikálne polia Navrhovaná činnosť nepredpokladá vznik osobitných foriem fyzikálneho žiarenia. Intenzita elektrostatického poľa navrhovaných prípojok elektrických vedení musí spĺňať príslušnú STN. Navrhovaná stavba nevyvolá zmenu hodnôt magnetického a radonového žiarenia v posudzovanom území. 4. 2.6. Zdroje tepla a zápachu Biometanová stanica okrem výstupov popísaných v predchádzajúcich kapitolách bude zdrojom tepla. Teplo sa bude využívať pri samotnom technologickom procese – na ohrev fermentora . Pri dodržaní presného technologického postupu nie je predpoklad úniku zapáchajúcich látok mimo areál BMS. Na zabránenie pachových emisií budú vstupné odpady a suroviny skladované v uzavretej železobetónovej nádrži a dopravované do procesu v uzavretom systéme. Výsledný produkt – digestát, ktorý prešiel anaeróbnou stabilizáciou nezapácha. Samotná technológia vo fermentore je hermeticky uzavretá, preto nie je predpoklad veľkého úniku emisií pachových látok, aj keď pachové zaťaženie sa nedá úplne vylúčiť.

4. 2.7. Iné očakávané vplyvy napr. vyvolané investície V priestore staveniska sa nachádzajú hospodárske objekty, ktoré budú v prípade potreby asanované

4. 3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie 4. 3.1. Vplyvy na obyvateľstvo V rámci hodnotenia vplyvov na obyvateľstvo počas výstavby a prevádzky BMS budú vznikať tak pozitívne ako aj negatívne vplyvy. Vplyvy počas výstavby budú dočasné a lokálne, obyvatelia najbližšej obytnej zóny nebudú výstavbou priamo ovplyvnení. Negatívne vplyvy budú predstavovať hluková záťaž a znečistenie ovzdušia prašnosťou spôsobené pohybom stavebných mechanizmov a nákladných automobilov. Hluková záťaž a znečistenie ovzdušia budú dočasné s lokálnym charakterom. Riziko poškodenia alebo ohrozenia zdravia sa dá predpokladať v prípade technického poškodenia a havárií strojov a mechanizmov, v prípade úrazov, pri zvýšenej hlučnosti a sekundárnej prašnosti. Tieto riziká je možné minimalizovať technickými opatreniami a dodržiavaním príslušnej legislatívy. Všetky stavebné práce musia byť zrealizované v súlade so stavebným povolením, s STN a príslušnými bezpečnostnými predpismi. Negatívne vplyvy počas prevádzky na obyvateľstvo nepredpokladáme, činnosťou BMS by nemalo dôjsť k narušeniu pohody a kvality života v dotknutom území. Prevádzka BMS nebude produkovať také pachové látky, ktorý by obťažovali obyvateľstvo nakoľko prevádzka sa nachádza mimo zastavaného územia. Vlastný proces výroby bioplynu a následné uskladnenie digestátu prebieha v uzavretom systéme bez pôsobenia negatívneho zápachu a emisií do okolia. Prevádzka tak ako je uvedené pri hodnotení ostatných vplyvov nevyvoláva také vplyvy, ktoré by trvalo a neprimerane pôsobili na obyvateľov. Zdravotné riziká počas výstavby alebo bežnej prevádzky neboli identifikované. Posudzovaná činnosť je navrhovaná v priemyselno-hospodárskom areáli na okraji obce. Etapa stavebných úprav a samotné prevádzkovanie BMS nemajú charakter činností s produkciou významného množstva látok

24

alebo faktorov, ktoré by mohli mať negatívny dopad na zdravotný stav obyvateľstva a významný vplyv na zložky životného prostredia dotknutého územia. Dodržaním technologického postupu nie je predpoklad vzniku významnej záťaže na obyvateľstvo a ovplyvnenie pohody a zdravia. Medzi pozitívne vplyvy bude patriť to, že navrhovaná BMS bude plniť funkciu zariadenia tak na energetické ako aj materiálové zhodnocovanie biomasy so vznikom dvoch výstupov – biometanu a hnojiva a taktiež budú vytvorené 4 nové pracovné miesta. 4. 3.2. Vplyvy na prírodné prostredie Vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti nepredpokladáme žiaden negatívny vplyv na horninové prostredie, nerastné suroviny, genofond a biodiverzitu. Možné riziko počas výstavby a prevádzky predstavujú havarijné úniky ropných látok z nákladných áut do podložia, resp. havarijný únik nebezpečných látok a odpadov počas nesprávnej manipulácie s týmito látkami. Toto riziko je málo pravdepodobné a zriedkavé. Vzhľadom na charakter územia nie je predpoklad pre vznik geodynamických javov. 4. 3.3. Vplyvy na ovzdušie, miestnu klímu a hlukovú situáciu V navrhovanom území vznikne nový zdroj znečisťovania ovzdušia s bodovým zdrojom znečisťovania – vykurovacia jednotka spaľujúca zemný plyn za účelom výroby tepla a ďalším zdrojom bude samostatná prevádzka – výroba bioplynu. Prvý zdroj ZO považujeme za stredný zdroj znečisťovania ovzdušia, druhý zdroj ZO považujeme rovnako za stredný zdroj znečisťovania ovzdušia. Celá technológia je uzavretá a nie je možný únik veľkého množstva pachových látok do okolitej atmosféry. V dôsledku prevádzky BMS dôjde k miernemu prírastku dopravného zaťaženia vplyvom dopravy vstupných surovín a výstupného digestátu. Nárast dopravných prostriedkov vplyvom prevádzky zámeru bude nepravidelný v čase zberu poľnohospodárskych plodín a v čase vývozu digestátu. Z obdobných prevádzok je možné konštatovať, že emisné limity nebudú prekročené a nedôjde k výraznému ovplyvneniu miestnej klímy. Vplyv na miestnu klímu môžeme považovať za negatívny, trvalý a málo významný. Navrhovaná činnosť bude naprojektovaná tak, aby v maximálnej možnej miere eliminovala vplyvy na ovzdušie a miestnu klímu. Hluková situácia bude ovplyvnená dočasne, v čase trvania výstavby. Stacionárne zdroje hluku nebudú ovplyvňovať hlukovú situáciu najbližšej obce z dôvodu dostatočnej vzdialenosti. Pri technologických zdrojoch hluku nedôjde k prekročeniu prípustných hlukových hladín vo vonkajšom ani vnútornom prostredí. Vplyv plynných a tuhých emisií a hlukovej záťaže má lokálny charakter. 4. 3.4. Vplyvy na povrchovú a podzemnú vodu Územím plánovanej výstavby BMS nepreteká žiadny povrchový tok. Najbližší recipient vodný tok Teplica, vzdialený od posudzovanej lokality cca 500 m . Hodnotené územie navrhovanej činnosti síce zasahuje do ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Turčianskych Tepliciach, no realizáciou zámeru sa nepredpokladá žiadny negatívny vplyv na množstvo a kvalitu podzemných vôd. Navrhovaná činnosť svojim rozsahom zásahu do terénu a charakterom stavby neovplyvní režim podzemných vôd v priestore situovania predmetnej stavby. Kvalita podzemných vôd môže byť potenciálne ovplyvnená len pri neodbornej manipulácii so surovinami a odpadmi resp. pri úniku ropných látok z dopravných prostriedkov a v prípade netesností na objektoch a technologických zariadeniach (silážny žľab, fermentory, sklad digestátu, potrubia). Tieto javy sú málo pravdepodobné a neštandardné a budú minimalizované technickými a organizačnými opatreniami v súlade so zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších právnych predpisov a v zmysle vyhl. č. 100/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešené mimoriadneho zhoršenia vôd (skúšky tesnosti, záchytné nádrže, ochranné nátery, havarijné plány. Všetky zariadenia, kde bude predpoklad vzniku kontaminovaných odpadových vôd budú naprojektované ako nepriepustné objekty. Vody obsahujúce časti vstupných surovín budú zvedené do vodotesnej záchytnej nádrže a odtiaľ budú prečerpávané do fermentorov. Ochrana podzemných vôd proti

25

prieniku fermentačných substrátov a produktov fermentácie je zabezpečená utesnením zásobníkov a záchytnými šachtami v mieste stáčania tekutých substrátov a plošnou drenážou pod dnom, kruhovou drenážou okolo päty dna zásobníka a tesniacou fóliou. 4. 3.5. Vplyvy na pôdu Vplyv na pôdu sa nepredpokladá ani v etape stavebných úprav nakoľko predmetný areál je evidovaný ako zastavané plochy a nádvoria a pozostáva zo spevnených plôch a trvalo trávnatých porastov I napriek tejto skutočnosti je počas výstavby potrebné realizovať opatrenia, aby sa zabránilo úniku ropných látok z používaných mechanizmov. Z hľadiska potenciálnych vplyvov na pôdu počas prevádzkovania navrhovaných zariadení možno konštatovať, že za štandardných podmienok chodu prevádzky nebude negatívne ovplyvňovaná. 4. 3.7. Vplyv na faunu, flóru a ich biotopy Plocha záujmového územia pozostáva zo spevnených plôch a trvalo trávnatých porastov . Z južnej a západnej strany areálu bude vybudovaná tzv. zelená zóna vysadením okrasných drevín.

Medzi vplyvy s výraznejším negatívnym dopadom na zoocenózy širšieho dotknutého územia môžeme zaradiť hluk vyvolaný stavebnými zariadeniami, pohybom techniky. Ide o dočasné pôsobenie tohto vplyvu, ktorého dôsledky na živočíšne spoločenstvá je problematické predpokladať. Vzhľadom na krátkodobé pôsobenie tohto vplyvu však môžeme usudzovať o pomerne rýchlej regenerácii zoocenóz ovplyvnených hlukom z výstavby. 4. 3.8. Vplyvy na krajinu Širšie okolie záujmového územia je možne v súčasnosti hodnotiť ako typicky poľnohospodársky využívanú krajinu, realizáciou posudzovaného zámeru nedôjde k jej zmene. 4. 3.9. Vplyvy na chránené územia a ich ochranné pásma V záujmovom území sa podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení uplatňuje prvý stupeň ochrany. Na ploche určenej k realizácii stavby alebo blízkom okolí sa nenachádzajú ekologicky významné biotopy, resp. významné segmenty krajiny z hľadiska ochrany prírody. Navrhovaná výstavba nezasahuje do žiadnych veľkoplošných alebo maloplošných chránených území. 4. 3.10. Vplyvy na územný systém ekologickej stability (ÚSES) Na dotknutej lokalite sa nenachádzajú prvky územného systému ekologickej stability. 4. 3.11. Vplyvy na urbárny komplex a využívanie zeme Vplyvy na poľnohospodársku výrobu bude pozitívny, pretože navrhovaný zámer má nároky na biomasu rastlinného pôvodu. 4. 3.12. Vplyvy na dopravu Vstup do navrhovaného areálu je navrhovaný po existujúcej poľnohospodárskej účelovej dopravnej komunikácii. Prírastok dopravných prostriedkom vplyvom dopravy vstupných surovín a výstupného digestátu bude málo významný a nepravidelný. Nepredpokladáme ohrozenie súčasnej dopravy zvýšeným počtom áut.

26

4. 3.13. Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky V dotknutom území sa nenachádzajú žiadne kultúrne, historické pamiatky, paleontologické náleziská, či významné geologické lokality, ktoré by mohli byť ovplyvnené realizáciou zámeru. Rovnako nepredpokladáme ani vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy. 4. 3.14. Iné vplyvy

Je možné predpokladať, že pri dodržaní všetkých požiadaviek na technické a technologické zabezpečenie navrhovanej činnosti sa neprejaví negatívne na kvalite životného prostredia. Potrebné je však stanoviť a dôsledne uplatňovať súbor technických, technologických a bezpečnostných opatrení na prevenciu a elimináciu rizík činnosti.

4. 4. Hodnotenie zdravotných rizík Hodnotenie zdravotných rizík predstavuje odhad miery závažnosti záťaže ľudskej populácie vystavenej zdraviu škodlivým faktorom životných podmienok a pracovných podmienok a spôsobu života s cieľom znížiť zdravotné riziká. Vplyvy na zdravie človeka pochádzajú z mnohých zdrojov a z medicínskeho pohľadu je veľmi ťažko extrahovať jeden zdroj a sledovať jeho účinky (či už kvalitatívne alebo kvantitatívne). Riziká možno vo všeobecnosti rozdeliť na: • riziko akútneho charakteru (nehody, havárie). • riziko chronického charakteru (expozícia polutantom cez znečistené ovzdušie, vodu, pôdu). Úniky škodlivých látok, ktoré sa môžu vyskytovať vo veľmi nízkych koncentráciách, ale z hľadiska dlhodobého pôsobenia môžu predstavovať riziko pre človeka. Navrhovaná činnosť nepredstavuje nebezpečnú výrobnú prevádzku, ktorá by významne zaťažovala životné prostredie emisiami, hlukom, produkciou odpadov, odpadových vôd, neprimeranými nárokmi na energie, vodu, zásobovanie plynom, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zdravie ľudí. Areál je oplotený a uzatvorený Charakter prevádzky nesie so sebou niektoré negatívne vplyvy – hluk, zápach, znečistenie ovzdušia vplyvom samotnej prevádzky a vplyvom dopravy. Rozsah a charakter navrhovanej činnosti, tak ako je uvedený, nenesie so sebou zdravotné riziká pre obyvateľstvo. Počas spracovania zámeru neboli identifikované také vplyvy a výstupy, ktoré by ohrozili zdravie a hygienické pomery dotknutého obyvateľstva. Posudzované technické a technologické zabezpečenie BMS ako aj spôsoby manipulácie v dostatočnej miere zabraňujú priamemu kontaktu a dlhodobej expozícii pracovníkov a obyvateľov rizikovým faktormi. Počas stavebných prác a osadení technológie sa predpokladá zvýšenie hlučnosti a prašnosti v bezprostrednom okolí, vyvolané zvýšením intenzity dopravy. Počas prevádzky zámeru bude určité riziko na zamestnancov predstavovať práca s elektrickými zariadeniami, hluk v pracovnom prostredí, práca s odpadom a práca so zariadeniami vyžadujúcimi odbornú obsluhu. Pre zamestnancov exponovaných hlukom a chemickými faktormi musí zamestnávateľ zabezpečiť súlad so zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež zabezpečiť zdravotný dohľad u zamestnancov. Pre prácu s chemickými faktormi platí NV č.335/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickými faktormi pri práci. Zdravotne rizika vplyvom navrhovaného zámeru hodnotíme ako minimálne a akceptovateľné.

4. 5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia Navrhovaný zámer nezasahuje do žiadnych veľkoplošných a maloplošných chránených území. Ochranné pásma existujúcich inžinierskych sietí budú pri realizácii stavby dodržané v súlade s požiadavkami platných predpisov a technických noriem. Zámer je navrhovaný v

27

území, na ktoré sa vzťahuje 1. stupeň ochrany, bez zvláštnej územnej ochrany. Navrhovaná činnosť nebude negatívne vplývať na chránené územia širšieho dotknutého územia.

4.6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového pôsobenia Na základe identifikovaných vplyvov zámeru na jednotlivé komplexy krajiny a ich vlastností bola vpracovaná hodnotiaca schéma. Očakávané vplyvy počas rekonštrukcie a počas prevádzky Vplyv na životné prostredie Vplyv počas rekonštrukcie Biotopy Hluk Ovzdušie Pôda Voda Horninové prostredie ÚSES Scenéria krajiny Chránené územia Doprava Poľnohospodárstvo Lesné hospodárstvo Obyvateľstvo

Bez vplyvu

Vplyv na životné prostredie Vplyv počas prevádzky Biotopy Hluk Ovzdušie Pôda Voda Horninové prostredie ÚSES Scenéria krajiny Chránené územia Doprava Poľnohospodárstvo Lesné hospodárstvo Obyvateľstvo

Bez vplyvu

Pozitívny

Negatívny

Priamy

Nepriamy

Krátkodobý

x x x

x x

x

x x

x

x

Dlhodobý

Trvalý

Dočasný

x x

x x x x x x

x

x x x

Pozitívny

Negatívny

Priamy

x x x

x x x

x

x

Nepriamy

Krátkodobý

Dlhodobý

Trvalý

Dočasný

x x x

x

x x x x x x

x

x

x x x

x

x

Predpokladané vplyvy sú z pohľadu intenzity, veľkosti a dopadov nevýznamné až stredne významné. Pri činnostiach, u ktorých možno predpokladať nepriaznivé dopady na prostredie a obyvateľstvo sú navrhnuté účinné opatrenia, ktorými sa zabezpečí environmentálna prijateľnosť výstavby posudzovaného investičného zámeru. Identifikované vplyvy činnosti sú environmentálne prijateľné. Prevádzkou BMS nebude dochádzať k poškodzovaniu a znečisťovaniu prostredia nad mieru stanovenú platnými právnymi predpismi 28

4. 7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice V rámci prípravy a prevádzkovania navrhovanej činnosti na určenom mieste sa nepredpokladajú vplyvy presahujúce štátne hranice SR.

4. 8 Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území Nie sú známe vyvolané súvislosti, ktoré by mohli výrazne negatívne ovplyvniť súčasný stav životného prostredia záujmového územia.

4. 9 Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti Riziká navrhovanej činnosti predstavujú štatisticky veľmi málo pravdepodobný vznik situácií a udalostí katastrofického charakteru. Potenciálne riziká poškodenia a ohrozenia životného prostredia možno predpokladať pri: -zlyhaní technických opatrení -poruchy a havárie technologických strojov a dopravných prostriedkov -zlyhaní ľudského faktora - nedodržanie pracovnej a technologickej disciplíny -vonkajších vplyvoch - neovplyvniteľné udalosti -prírodných vplyvoch -zmena počasia -prívalové dažde, úder blesku, nepriaznivé poveternostné podmienky Dodávateľ stavby je povinný rešpektovať NV č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. Najvýznamnejšie riziko počas prevádzky predstavuje riziko požiaru. Tieto riziká budú riešené v dokumentácii pre územné rozhodnutie. Ďalšie možné riziká spojené s havarijnými únikmi pohonných hmôt alebo vybraných látok do horninového prostredia a podzemných vôd možno minimalizovať dodržiavaním všeobecne záväzných predpisov, prevádzkových, manipulačných a havarijných plánov.

4. 10 Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životne prostredie Účelom opatrení je predchádzať, minimalizovať a kompenzovať očakávané vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré môžu vzniknúť počas výstavby a prevádzky. Cieľom zámeru je nielen vplyvy identifikovať, ale aj navrhnúť environmentálne opatrenia na minimalizovanie nepriaznivých dopadov činnosti na jednotlivé zložky ŽP vrátane zdravia. Opatrenia v rámci projektovej prípravy • vypracovať dokumentáciu pre územné konanie a projekt pre stavebné povolenie • vytýčiť všetky podzemné inžinierske siete, -v prípade potreby vykonať prieskumy (napr. inžiniersko – geologický prieskum, hydrogeologický ....), Technické, technologické a organizačné opatrenia Technické opatrenia sa týkajú opatrení počas celej realizácie zámeru (dodržiavanie pravidiel bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, požiarnych predpisov, hygienických predpisov a právnych predpisov a noriem

29

Ochrana pôdy -v prípade potreby zabezpečiť trvalé vyňatie pozemkov z PPF, Ochrana ovzdušia -plniť povinnosti prevádzkovateľa stredného zdroja znečisťovania ovzdušia v súlade s § 15 zákona NR SR č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, -na povolenie stavby nového zdroja znečistenia ovzdušia musí mať prevádzkovateľ v zmysle § 17 ods. ods.1 písm. a ) zákona NR SR č. 137/ 2010 Z.z. - po uvedení do prevádzky BMS vykonať jednorazové oprávnené meranie emisií, Opatrenia na úseku verejného zdravotníctva -počas výstavby je dodávateľ stavebných prác povinný zabezpečiť súlad s NV č.115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov v súvislosti s expozíciou hluku na pracovisku, -v rámci skúšobnej prevádzky zabezpečiť meranie hluku pri súbehu všetkých prevádzkovaných zdrojov hluku, -uskutočniť meranie škodlivín v pracovnom ovzduší technologických zariadení (vyhodnotenie NOx, CO, H2S, amoniak, posúdenie pachových látok). Porovnať s prílohou č.1 k NV SR č. 355/2006 Z. z., -vypracovať podľa Nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci „Prevádzkový poriadok“ a „Posudok o riziku“. - podľa potreby musí zamestnávateľ zabezpečiť predpísané ochranné pracovné prostriedky pre svojich zamestnancov napr. chrániče sluchu, ochranné okuliare..., -výrobné priestory a zariadenia na osobnú hygienu zamestnancov riešiť podľa NV SR č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. -dodržať emisné akustické veličiny pre jednotlivé stacionárne zdroje hluku v objekte, zabezpečiť dostatočný útlm hluku prenikajúceho z vnútorného priestoru s kogeneračnou jednotkou do vonkajšieho prostredia Ochrana podzemných a povrchových vôd -manipuláciu s nebezpečnými látkami vykonávať v súlade s prevádzkovým poriadkom, -pred uvedením činnosti do prevádzky vypracovať v zmysle § 39 ods.3 písm. a) zákonač.364/2004 Z.z. o vodách a vyhlášky MŽP SR č.l00/2005 Z. z. „ Plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku ( havarijný plán ) a predložiť' ho SIŽP IŽP Žilina na schválenie -vykonávať opatrenia podľa § 39 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a zabezpečiť prevádzku podľa STN 753415 Ochrana vody pred ropnými látkami. -vybudovať a riadne prevádzkovať účinný kontrolný systém na včasné zistenie úniku nebezpečných látok do prostredia (v súlade s Plánom preventívnych opatrení a návrhom monitoringu). -v prípade uskutočnenia vodnej stavby – studňa je potrebný súhlas podľa § 26 zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách od príslušnej štátnej vodnej správy. Nakladanie s odpadmi -zosúladiť prevádzku so zákonom č.223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších právnych predpisov, -plniť povinnosti držiteľa odpadu v súvislosti s § 19 zákona NR SR č.223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších právnych predpisov, -zabezpečiť pravidelný odvoz nebezpečných, ostatných ale aj komunálnych odpadov prostredníctvom oprávnených firiem, -v prípade ak držiteľovi odpadu vznikne viac ako 100 kg nebezpečných odpadov za rok je potrebné požiadať príslušný Obvodný úrad ŽP o súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi podľa § 7 ods.1, písm. g) zákona NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch Ostatné opatrenia - stavbu začleniť do prostredia vhodnými sadovými úpravami. Akceptovať odporúčania, návrhy a záväzky vyplývajúce z priebehu procesu posudzovania vplyvov v rozsahu, v akom budú premietnuté do vyjadrení, stanovísk a rozhodnutí príslušných

30

orgánov. Medzi iné opatrenia je možné zaradiť štandardné dodržiavanie platných technických, technologických, organizačných a bezpečnostných predpisov súvisiacich s navrhovaným druhom činnosti Zariadenie musí byť prevádzkované tak, aby nevytváralo nadmieru rušivé vplyvy na obyvateľstvo v okolí dopravných trás (zabezpečenie nákladu pri preprave, opatrenia na zníženie hlučnosti, prašnosti a pod. Technologické opatrenia Cieľom technologických opatrení je zabezpečenie správneho a ekologicky šetrného zhodnocovania odpadov s minimalizáciou rizika. Technologické opatrenia môžu byť realizované týmito spôsobmi: • správny výber strojného zariadenia • sledovanie potrebných parametrov pomocou meracej techniky • riadenie chodu pomocou riadiaceho systému K základným opatreniam počas prevádzky navrhovanej činnosti patrí dodržiavanie technologickej disciplíny. Počas prevádzkovania navrhovanej činnosti je nevyhnutné mať vypracované prevádzkové poriadky, manipulačné poriadky a návody na obsluhu v zmysle požiadaviek legislatívy a podľa vybranej technológie.. Prevádzkovateľ zabezpečí dôsledné plnenie požiadaviek legislatívy v oblasti prevencie (pravidelná kontrola tesnosti technológie, skladovacích nádrží, izolácie manipulačných plôch a pod.) vzniku nepredvídanej udalosti. Organizačné a prevádzkové opatrenia

Opatrenia pre prípad havárie K základným organizačným opatreniam v rámci výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti patrí vypracovanie havarijných plánov pre prípad úniku škodlivých látok do okolitého prostredia počas výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. Pred začatím stavebných prác a neskôr pred uvedením navrhovanej činnosti do prevádzky bude potrebné v rámci projektovej prípravy vypracovať plány havarijných opatrení a Plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do ŽP. Náležitosti plánov budú vypracované v zmysle platnej legislatívy. V zmysle zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch je potrebné vypracovať Plán havarijných opatrení pre prípad havarijného úniku nebezpečných látok. Musí byť vypracovaný pre miesta, kde budú počas výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti vznikať nebezpečné odpady, ako aj pre miesta, kde budú nebezpečné odpady zhromažďované. Pre účel efektívneho postupu pri vzniku požiaru a minimalizáciu škôd na zdraví, majetku, a životnom prostredí je potrebné v zmysle platnej legislatívy požiarnej ochrany vypracovať požiarne poplachové smernice, stanoviť protipožiarnu hliadku a podobne.

4.11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala - nulový variant Nulový variant predstavuje stav, kedy by sa predmetná činnosť v danej lokalite nerealizovala. Nulový variant predstavuje zachovanie súčasného charakteru t.j. nevyužitých objektov a zdevastovaných plôch areálu. Z pohľadu prevádzkovateľa predstavuje nulový variant neefektívne riešenie, nakoľko nedôjde k zhodnoteniu vloženej investície. Z hľadiska spoločenskej prospešnosti je nulový variant menej vhodným riešením, nakoľko realizácia zámeru umožňuje prevádzku spracovateľského zariadenia bez potreby veľkého záberu pôdy a veľkých stavebných zásahov. Z vyhodnotenia vplyvov vyplýva, že posudzovaná činnosť v danom území jednotlivé zložky životného prostredia nadmerne nezaťaží. Rovnako nedôjde ani k ovplyvneniu zdravotného stavu obyvateľstva, zámer je umiestnený v dostatočnej vzdialenosti od obytnej zóny.

31

4.12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou plánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi V súlade s Územným plánom mesta Turčianske Teplice zo dňa 27.8.2007 – dotknuté územie sa nachádza v priestore vymedzenom na výrobu a technickú vybavenosť, ako aj v súlade s ďalšími dokumentmi: V Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2010–2014 sa vláda SR v oblasti energetiky okrem iného zaväzuje, že vytvorí podmienky pre vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR je ďalším dokumentom pre všetky rezorty, ktorý priamo vyzýva k postupnej náhrade neobnoviteľných zdrojov za obnoviteľné.

4. 13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov Pre dosiahnutie cieľov navrhovanej stavby za najdôležitejšie považujeme zabezpečiť ochranu životného prostredia. Všetky negatívne vplyvy sú únosné. Pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie neboli identifikované také negatívne vplyvy tejto uvažovanej výstavby, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť podmienky životného prostredia v dotknutom území. Problémy sú riešiteľné (minimalizované) v rámci dotvárania koncepcie stavby a jej jednotlivých častí v ďalšom procese projektovej prípravy, príp. vhodnými organizačnotechnickými prevádzkovými opatreniami. Na základe tohto navrhovateľ odporúča ukončiť proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie na úrovni zámeru v súlade s podmienkami zákona. Podmienky, návrhy, alebo odporúčania, ktoré vyplynú zo stanovísk k zámeru, budú akceptované v potrebnom a objektívne možnom rozsahu a budú predmetom projektu stavby a pre uvedenie navrhovanej činnosti do prevádzky.

5. POROVNANIE VARIANTOV OPTIMÁLNEHO VARIANTU

NAVRHOVANEJ

ČINNOSTI

A

NÁVRH

Navrhovateľ v zmysle § 22 ods. (7) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životne prostredie žiada Obvodný úrad životného prostredia o upustenie od požiadavky variantného riešenia zámeru.

5.1 Tvorba súboru kritérií a určenie dôležitosti na výber optimálneho variantu Z dôvodu získania informácie o úrovni prínosu navrhovaného variantu uskutočnime hodnotové porovnanie jeho pozitívnych a negatívnych stránok s nulovým variantom a na tento účel sa použije jednoduchý hodnotiaci mechanizmus. Hodnotenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti sa posúdi numerickou stupnicou tak, že jednotlivým indikátorom sa priradia bodové hodnoty so škálou od (+3) do (-3). Znamienko (+) predstavuje pozitívny účinok, znamienko (-) negatívny. Jednotlivým kritériám sa priradia relatívne hodnoty, vyjadrujúce mieru vplyvu v porovnaní s týmito extrémnymi hodnotami: 0 -žiadny vplyv, 1- minimálny vplyv, 2 -zreteľný vplyv, 3 -významný vplyv. Vyhodnotenie kvality účinku a miery vplyvov jednotlivých variantov bude prezentovane súčtami hodnôt, priradených jednotlivým zvoleným kritériám a ktorých porovnanie určí, ktorý z variantov sa najmenej negatívne dotýka obyvateľstva a jednotlivých zložiek životného prostredia

32

5.2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty a zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu. Rozhodujúcimi kritériami pre výber optimálneho variantu bola snaha o zachovanie životného prostredia, minimalizácia dopadov činnosti na prírodné prostredie a obyvateľov dotknutého územia. Výber optimálneho variantu sa uskutočnil z nasledovných posudzovaných variantov riešenia: Variant posudzovanej činnosti a Nulový variant Vyber optimálneho variantu

Kritérium

Variant navrhovanej činnosti

Krajinno-ekologické kritériá Ohrozenosť pôd Ohrozenosť podzemných a povrchových vôd Ohrozenosť vzácnych a zraniteľných biotopov Ohrozenosť prvkov ÚSES Environmentálne kritériá Vplyv na obyvateľstvo Vplyv na výrobné činnosti Vplyv na ovzdušie Vplyv na hluk Vplyvy na estetiku a krajinnú scenériu Environmentálne kritériá mimo areálu prevádzky Odpadové hospodárstvo Zhodnotenie odpadov Sociálne kritériá Rozvoj obce Zamestnanosť Dopravné kritériá Vplyv na dopravné vzťahy Vyhodnotenie - súčet

Nulový variant

-1 -2 0 0

0 -1 0 0

-1 1 -2 -2 -2

0 0 0 -1 -2

2 2

-1 0

1 1

0 0

-1 -4

-1 -6

Výsledné hodnotenie: Variant 0 (súčasný stav): - 6 bodov Variant I: - 4 body

5.3 Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu Na základe posúdenia informácií o hodnotenom území môžeme konštatovať, že najdôležitejšie okruhy problémov boli identifikované a riešené jednak v samotnom technickom riešení prevádzky, ako aj v navrhovaných opatreniach na prípravu a zabezpečenie prevádzky navrhovanej činnosti. Z predchádzajúcich hodnotení potenciálnych rizík vyplýva, že technické a technologické zabezpečenie celého zariadenia je pri dodržaní prevádzkových postupov a opatrení je pri bežnej

33

prevádzke dostatočné. K potenciálnemu znečisteniu vody, pôdy a podložia by mohlo dôjsť len v prípade závažných havarijných stavov, ktoré nie je možné predvídať. Nebol identifikovaný žiadny významný negatívny vplyv, ktorého účinok nie je možné eliminovať prijatím vhodných opatrení. Pri vyhodnocovaní vplyvov navrhovaných variantov neboli zistené významné rozdiely v produkcii negatívnych faktorov. Na základe komplexného posúdenia očakávaných vplyvov na životné prostredie v hodnotenom území a splnenia opatrení na prevenciu, elimináciu a minimalizáciu vplyvov na životné prostredie považujeme realizáciu stavby za prijateľnú a z hľadiska vplyvov na životné prostredie a celospoločenského úžitku investície za realizovateľnú.

6. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA Mapy a obrazová dokumentácia Obr.1 Situácia širších vzťahov Obr.2 Situácia rozmiestnenie objektov BMS. Obr.3 Schémy technologického zariadenia Obr.4 Kópia z katastrálnej mapy Obr.5 Výpis z obchodného registra Fotodokumentácia: Pohľady na Turčianske Teplice

priemyselno-hospodársky areál.fy: BIO-AGRO s.r.o.

34

7. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU 7. 1 Dokumentácie, štúdie, stanoviská V zámere boli použité: - závery správy o geologickom prieskume, ENVIGEO a.s. Banská Bystrica 2008, -Imisno – prenosové posúdenie stavby, RNDr. Juraj Brozman, december 2012, - Vibroakustická štúdia, Klub ZPS vo vibroakustike, s.r.o., december 2012

7. 2 Použitá literatúra a ostatné pramene Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a zoznam hlavných použitých materiálov. • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

Ing.arch. Peter Krajči : Územný plán Mesta Turčianske Teplice Atlas krajiny SR. MŽP SR, 2002 Atlas SSR, Mazúr, Lukniš a kol., SAV Bratislava, 1980 Geobotanická mapa ČSSR, Michalko a kol., SAV Bratislava, 1986 Hydrologická ročenka, Kvalita povrchových vôd na Slovensku 2004, SHMÚ Bratislava, 2005 Hydrologická ročenka, Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2004, SHMÚ Bratislava, 2005 Hydrogeologická rajonizácia Slovenska, Kullman a kol. , 2005 Inžinierskogeologické mapovanie a rajonizácia, Matula, M. - Hrašna, M., VÚ-II-8 7/10, Geologický ústav PFUK Bratislava,1975 Pôdna mapa Slovenska, M 1:400 000, Hraško J. a kol., VÚPÚ Bratislava, 1993 Fytogeografické členenie Slovenska, J.Futák, 1980 Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2004, MŽP SR, SAŽP, 2005 Slovenský národný emisný informačný systém, SHMÚ, Bratislava, 2007 Zákony a platná legislatíva Slovenskej republiky www.sopsr.sk www.enviroportal.sk www.portal.statistics.sk www.shmu.sk www.turciansketeplice.sk www.sazp.sk

Legislatíva Ovzdušie Zákon č. 478/2002 o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečistenie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 245/2003 Z.z., zákona č. 525/2003 Z.z., zákona č. 541/2004 Z.z., zákona č. 414/2012 Z.z., zákona č. 587/2004 Z.z., zákona č. 725/2004 Z.z., zákona č. 230/2005 Z.z., zákona č. 479/2005 Z.z., zákona č. 410/2012 Z.z. Vody Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 587/2004 Z.z., Zákona č. 230/2005 Z.z., zákona č. 479/2005 Z.z., zákona č. 532/2005 Z.z. Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácií v sieťových odvetviach, v znení zákona č. 525/2003 Z.z., zákona č. 364/2004 Z.z., zákona č. 587/2004 Z.z., zák. č. 230/2005 Z.z.Vyhl. MŽP SR č. 418/2010 Z.z. ktorou sa

35

ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii Vyhl. MŽP SR č. 100/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s NO, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (úplné znenie zákon č. 409/2006 Z.z.)Vyhl. MŽP SR č. 283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch vznení vyhl. MŽP SR č. 509/2002 Z.z., vyhl. MŽP SR č. 128/2004 Z.z., vyhl. 599/2005 Vyhl. MŽP SR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhláškyč. 409/2002 Z.z., vyhl. MŽP SR č. 129/2004 Z.z. vyhl. MZ SR č. 392/2007 Z.z. ktorou sa vyhlasujú ochrané pásma liečivých zdrojov v Turčianskych Tepliciach Ochrana prírody Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v zmysle neskorších predpisov v znení zákona č. 525/2003 Z.z., zákona č. 205/2004 Z.z., zákona č. 364/2004 Z.z., zákona č. 587/2004 Z.z. a zákona č. 15/2005 Z.z. Zdravotný stav Zákon č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a doplnení niektorých zákonov

8. MIESTO A DÁTUM SPRACOVANIA ZÁMERU Turčianske Teplice , december 2012

9. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV

9. 1. Spracovatelia Zámeru Za správnosť a úplnosť údajov zodpovedá spracovateľ BIO-AGRO s.r.o. Turčianske Teplice

Zámer spracovala firma: BIO-AGRO s.r.o. Turčianske Teplice Zodpovedný riešiteľ :

Peter Bochnička – projektový manažér

Oprávnený zástupca navrhovateľa:

Ing. Vojtech Pekárik - konateľ spoločnosti

9. 2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou ) spracovateľa Zámeru a podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa.

Dňa: 25.12.2012 v Turčianskych Tepliciach

––––––––––––––––––––– za navrhovateľa

–––––––––––––––––––––– za spracovateľa

36

Obrázok č.2 Situácia umiestnenia biometanovej stanice

37

Obrázok č.3 Schéma technologického zariadenia biometanovej stanice

38

Obrázok č. 4 Kópia z katastrálnej mapy

39

40

Obrázok č. 5 Výpis z obchodného registra

41

43

44

45

Fotografická dokumentácia súčasného stavu záujmových parciel

46

47