Súkromná základná škola s materskou školou MONTESSORI
Alternatívna škola vs. tradičná škola v čom spočíva rozdiel? Seminár pre rodičov
Bratislava, 20. máj 2008 © Súkromná ZŠ s MŠ, www.montessori.sk, e-mail:
[email protected]
Tradičná škola (vymedzenie pojmu) •orientovaná preferenčne na informácie (ciele a obsah) •autoritatívne postavenie učiteľa (prístup k žiakovi a postavenie žiaka) •relatívne stála organizácia vyučovacích hodín, dané osnovy, učebné plány, štruktúra šk.roka (metódy) •orientácia na „ročníky“, direktívny spôsob riadenia edukatívneho procesu a chodu školy (organizácia a riadenie)
Alternatívna škola (vymedzenie pojmu)
•systémová alternatíva tradičnej školy •líši sa vo všetkých základných znakoch
Základné rozdiely medzi tradičným a alternatívnym vzdelávaním Tradičná forma Výuka prebieha podľa pevného rozvrhu hodín a jednotnej organizácie dňa: zvonenie, rozdelenie predmetov – minimálna možnosť voľby zo strany žiaka – všetko je dané Učiteľ má monopol na pravdu, ktorú predáva žiakom: vyučovanie minimálne prebieha formou diskusie, žiaci sú pasívni poslucháči Žiak plní úlohy podľa zadania: domáce úlohy, úlohy na vyučovaní, ktoré žiak väčšinou nemá šancu odkonzultovať, príp. ovplyvniť ich výber Dôraz na pamäťové učenie a vonkajšiu motiváciu: deti nie sú nútené rozmýšľať, sú nútené ovládať danú látku – nie je dôležitý proces, dôležitý je výsledok (vie-nevie). Nekladie sa dôraz na uvažovanie v súvislostiach. Dôraz na výkonovú súťaživosť: deti sa porovnávajú na základe známok, ktoré nehovoria nič konkrétne – nekonštatujú, nepomenúvajú slabé a silné stránky dieťaťa – dieťa sa tak nič nedozvedá – výsledok je emócia „som horší – lepší“, ktorá ovplyvňuje a rozhoduje Vzdelávanie je obmedzené priestorom triedy: nemožnosť pohybu – striktné vymedzenie priestoru (stolička, lavica, určené miesto sedenia, príp. aj spolusediaceho). Nekladie sa dôraz často na fyziologické potreby dieťaťa. Menší dôraz je kladený na tvorivosť a iniciatívu učiteľov a žiakov: dané učebnice, pracovné zošity, dlhé roky nemenené, rovnaký postup, jednotná forma výuky, deti sú pasívni poslucháči, nie aktívne prvky v procese – vedie k nižšej motivácii –nie je dôvod
Základné rozdiely medzi tradičným a alternatívnym vzdelávaním
Alternatívna forma – charakteristické znaky pre alternatívne školy všeobecne
- Rozvrh a organizácia dňa vychádza zo záujmu detí a flexibility ich potrieb - Učiteľ je v roli poradcu, partnera a staršieho (skúsenejšieho) kamaráta - Žiak sám rozhoduje o poradí a rozsahu zadaných úloh - Dôraz na objavovanie vecí a vnútornú motiváciu - Dôraz na spoluprácu v skupinách - Vzdelávanie je možné aj v priestoroch mimo triedu a školu - Dôraz je kladený na rozvoj tvorivosti a iniciatívy
PEDAGOGIKA M. MONTESSORIOVEJ M. Montessori sa narodila v roku 1870 v Taliansku a zomrela v roku 1953 v Holandsku. Jej základnou myšlienkou bolo oslobodiť dieťa od diktatúry dospelých, dať „ slobodu dieťaťu´´, pričom verila, že dieťa má dostatok vnútorných predpokladov samo o sebe, aby sa stalo dobrým človekom. Jej filozofia dieťaťa bola poznamenaná náboženstvom, ale aj jej lekárskym vzdelaním a prácou s postihnutými deťmi. Hlavnou príčinou deviantného rozvoja dieťaťa je neustály „boj´´ dospelého s dieťaťom, vnucovanie vôle dospelého dieťaťu. Hovorí, že „za dobré´´ sa považuje poslušnosť dieťaťa vo všetkých je podobách: - poslušnosť tela (ticho sedieť, počúvať, nebehať) - poslušnosť inteligencie (verne si osvojovať to, čo povie učiteľ a tak, ako to chce on) - poslušnosť aktivity (len tam sa môže dieťa realizovať, kde to povolí učiteľ a len takým spôsobom, aký mu predpíše) - poslušnosť vôle dieťaťa (zapretie vlastnej vôle dieťaťa) Potláčanie dieťaťa retarduje vývoj jeho osobnosti a jeho schopností. Hlavné princípy a metódy pedagogiky Montesorriovej : 1. dieťa má robiť len to, čo urobí samo z vlastných síl 2. prostredie pre výchovu má byť také, aby vyhovovalo potrebám detí a nie dospelých. Má dávať deťom maximálne možnosti pre ich rozvoj. Ide najmä o tri momenty, ktoré definujú podnecujúce prostredie: a) primeranosť zariadenia ( nižšie kľučky na dverách ) b) didaktické pomôcky ( valec, kocka…) c) každé dieťa má mať svoj pracovný kútik 3. maximálne sa má podporovať samostatnosť a sústredenosť detí na činnosť, ich individualizácia 4. veľkú váhu pripisuje vnímaniu, rozvoju všetkých zmyslov 5. princíp postupnej náročnosti sa má prejaviť najmä v prostredí, v jeho koncipovaní, ako aj v hračkách, ktoré majú postupne stupňovať možnosti rozvoja dieťaťa 6. osobnosť vychovávateľa, učiteľa je charakterizovaná vysokou odbornosťou a snahou pomôcť dieťaťu v jeho vlastnom vývoji a nie vývoji podľa predstáv učiteľa, vyžaduje sa vysoká empatia od učiteľov, sledovanie potrieb detí, vytvárania podnetov individualizovaných a náročných pre všetky deti.
Základné rozdiely medzi tradičným a alternatívnym vzdelávaním Alternatívna forma – Montessori ZŠ Rozvrh a organizácia dňa vychádza zo záujmu detí a flexibility ich potrieb: prestávky, rozdelenie predmetov – možnosť voľby zo strany žiaka – rozvrh je tvorený spolu s deťmi do takej miery, do akej to umožňujú prevádzkové možnosti školy Učiteľ je v roli poradcu, partnera a staršieho (skúsenejšieho) kamaráta: vyučovanie prebieha často formou diskusie, žiaci sú aktívni, nie je za nich preberaná zodpovednosť, môžu sa s dôverou obrátiť na učiteľa, ktorý k nim nepristupuje z pozície nadradeného, z pozície „ja viem lepšie ako ty“ Žiak sám rozhoduje o poradí a rozsahu zadaných úloh: má možnosť zvoliť si, akú úlohu a kedy bude robiť – dôraz na samostatnosť a preberanie zodpovednosti – rozsah musí splniť, ale cesta, akou sa tam dostane, je z veľkej časti na dieťati Dôraz na objavovanie vecí a vnútornú motiváciu: deti sú nútené rozmýšľať, nie je dôležité memorovať danú látku – primárne je dôležitý proces, sekundárne výsledok (vie-nevie). V prípade, že dieťa je zaujaté procesom, látku si oveľa rýchlejšie a ľahšie osvojí – motivuje ho to ísť dopredu, látka ho zaujme – sú zapojené viaceré zmysly, nie je to statické. Kladie sa dôraz na uvažovanie v súvislostiach. Dôraz na spoluprácu v skupinách: deti sa neporovnávajú na základe známok, súťaživosť nemizne celkom, ale prejavuje sa skôr v rovine, čo ten druhý vie a ja ešte nie – dieťa sa dozvedá od učiteľa fakty (ako na tom je s učivom, ako napreduje a čo konkrétne mu ide a čo nie – môže narábať s faktami, nie s emóciou. Taktiež sú deti vedené k ohľaduplnosti voči iným, k poznaniu vlastn´ého prežívania i prežívania iných. Vzdelávanie je možné aj v priestoroch mimo triedu a školu: možnosť pohybu – stolička, lavica, koberec, nie je určené miesto sedenia, príp. aj spolusediaceho – deti si určujú sami. Kladie sa dôraz na fyziologické potreby dieťaťa. Dôraz je kladený na rozvoj tvorivosti a iniciatívy: množstvo materiálov, pracovné zošity, stále pribúda nový materiál, s ktorým deti môžu pracovať, rôznorodá forma výuky, deti sú aktívne zapojené do procesu – sú nútené sa zapájať, pretože učiteľ to nerobí za nich – je im dovolené ponúkať návrhy na zmeny a realizovať ich
Časté obavy z alternatívnych škôl – ktoré to sú? - bude moje dieťa ovládať všetku učebnú látku, ktorá je v osnovách? Nebude vedieť menej? - deti potrebujú disciplínu, nemôžu byť veci ponechané na nich samých – nezvládnu to, ešte to nevedia. - učiteľ má byť zodpovedný za to, čo sa dieťa naučí – ako je to ale možné dosiahnuť, keď sa zbavuje svojej zodpovednosti? - nebude dieťa ťažko zvládať prestup do inej školy? - sú alternatívne školy určené deťom, ktoré nezvládajú normálnu školu? - aký je skutočný zmysel alternatívnych škôl? Nestačia tradičné školy? Veď sme nimi prešli všetci a sme tu. - dieťa si nie je schopné regulovať svoje tempo, ktorým bude napredovať – ako to potom bude zvládať? - dieťa si môže počas vyučovania robiť čo chce – takto ale nemá disciplínu a nebude sa učiť Čo hrozí ?
Vízia do budúcna Nepotrebujeme rozdelenie na tradičné a alternatívne školy. Postačí školstvo, v ktorom bude rešpektované dieťa ako partner, bude fungovať v pripravenom prostredí, spolu so zrelými pedagogickými pracovníkmi, v prostredí dôvery.
Ďakujeme za Vašu účasť a pozornosť. Tešíme sa na najbližšie stretnutie. Kolektív SZŠ s MŠ, Montessori
