VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA Graf týždňa: Ako by sa mohol vyvíjať kurz SKK/EUR, ak by Slovensko neprijalo euro? Štátny rozpočet hospodáril v roku 2013 lepšie ako si vláda naplánovala Nezamestnanosť v novembri klesala Ceny výrobcov naďalej klesajú
GRAF TÝŽDŇA
TÝŽDEŇ NA TRHOCH
Teoreticky kurz slovenskej koruny (voči euru) 45
USD/EUR 1,39 1,381
43
1,379
1,378
1,38
41 1,37 1,366
1,36
1,363
1,35 27.12.
30.12.
31.12.
2.1.
3.1. Zdroj: ECB
39 37 35
JPY/EUR
33
146 145,02
144,72
31 29 3.1.
11-13
8-13
5-13
2-13
8-12
5-12
2-12
8-11
11-12
0,836
SKK
11-11
0,837
Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ECB
0,834
0,835
RON
5-11
GBP/EUR 0,840
PLN
25
2-11
Zdroj: ECB
11-10
2.1.
8-10
31.12.
5-10
30.12.
8-08
27.12.
Nasledujúc vývoj: CZK HUF
27
2-10
141
11-09
142,46
8-09
142
5-09
143
2-09
143,82
144
11-08
145,02 145
5-08
> > > >
01/2014
0,830 0,830 0,828
0,825 0,820 27.12.
30.12.
31.12.
2.1.
3.1. Zdroj: ECB
CZK/EUR 27,6 27,53
27,4
27,48
27,48
27,5
27,45
27,43
27,3 27.12.
30.12.
31.12.
2.1.
3.1. Zdroj: ECB
Úrokové krivky EURIBOR 0,56
0,6 0,39
0,4
0,29
0,23 0,2
0,56
0,39
0,28 0,21
0,0 1M 52. týždeň
3M
6M 1. týždeň
12M Zdroj: ECB
Pred 5 rokmi vstúpilo Slovensko ako druhá krajina strednej a východnej Európy do eurozóny – svoju domácu národnú menu tak nahradilo eurom. Už od stanovenia konverzného kurzu v máji 2008 však bol kurz koruny voči euru de facto fixný. V aktuálnom Grafe týždňa sme sa pozreli na hypoteticky možný vývoj kurzu slovenskej koruny voči euru v prípade, ak by Slovensko v roku 2008 do eurozóny nevstúpilo. Na výmenný kurz vplýva množstvo faktorov od ekonomických fundamentov až po nálady finančných trhov. Otázka hypotetického kurzu koruny je tak čisto špekulatívna a nikto nemôže s istotu určiť, kde by sa jej kurz v súčasnosti nachádzal. Veľa však môže naznačiť pohľad na vývoj mien okolitých krajín regiónu s plávajúcim výmenným kurzom (Česka, Poľska, Maďarska, prípadne Rumunska). Všetky tieto meny naznačujú, že kurz koruny voči euru by ešte pred prijatím eura v dôsledku globálnej hospodárskej krízy pravdepodobne začal oslabovať, pričom na najslabších úrovniach by sa nachádzal v úvode roka 2009 – podľa toho, kurz ktorej z okolitých mien by slovenská koruna nasledovala, 18% (Česko) až 45% (Poľsko) nad úrovňou konverzného kurzu. V prípade, ak by slovenská koruna svojím vývojom sledovala svoju menovkyňu českú korunu, jej kurz by sa už v závere roka vrátil blízko k úrovniam konverzného kurzu a v nasledujúcom období by jeho odchýlka od konverzného kurzu oboma smermi neprekračovala 5%. Až novembrové zásahy ČNB výraznejšie vychýlili českú korunu k slabším úrovniam (cca 10%). Naopak, ak by slovenská koruna sledovala vývoj v ostatných krajinách regiónu, jej kurz by ostal dlhodobo na výrazne slabších úrovniach ako bol stanovený konverzný kurz, v súčasnosti cca 23% nad úrovňou konverzného kurzu (37,1 SKK/EUR). Ktorý scenár
>1
by bol pre slovenskú korunu pravdepodobnejší je ťažké určiť, historicky slovenská koruna vykazovala najvyššiu koreláciu s českou korunou, v posledných 2 rokoch pred prijatím eura však skôr sledovala pohyby poľského zlotého, či maďarského forintu. Ak by prevážili ekonomické fundamenty, kurz koruny by pravdepodobne sledoval skôr českú korunu, kedy by ju na silnejšie úrovne mohol tlačiť aj narastajúci prebytok bežného účtu. Ak by prevážili sentiment a prípadne politické turbulencie, koruna by mohla vo väčšej miere sledovať ostatné meny regiónu. Ako naznačil vývoj po voľbách v roku 2006, koruna by pravdepodobne citlivo reagovala aj na akékoľvek domáce politické turbulencie najmä počas volieb. Je pravdepodobné, že tak ako tomu bolo aj v minulosti, relatívne vysoká citlivosť koruny na akékoľvek udalosti by opäť nútila NBS vstupovať na trh v snahe brániť korunu – len počas pobytu koruny v systéme ERMII, t.j. od novembra 2005 do prijatia eura, NBS použila na priame intervencie (či už proti, alebo v prospech koruny) 6,2 mld. EUR. Prijatie eura prinieslo Slovensku prvé pozitíva už pred vstupom do eurozóny, kedy ambície skorého prijatia eura vytvárali na vlády potrebný tlak vedúci k zodpovednejšej fiškálnej politike a vyššiemu reformnému úsiliu. Najviditeľnejším pozitívom pre podnikateľov po vstupe do eurozóny bolo odstránenie transakčných nákladov, kurzového rizika a nákladov na jeho zabezpečenie pri významnej časti zahraničného obchodu. Do krajín eurozóny, resp. krajín s fixným alebo takmer fixným kurzom voči euru (napr. Bulharsku, Dánsko, či Litva) smeruje viac ako 40% slovenských exportov. Je pritom možné predpokladať, že aj časť obchodu s okolitými krajinami, najmä tá časť, ktorá je súčasťou výrobného procesu naviazaného na eurozónu (najmä Nemecko), sa realizuje v eurách. Euro však v úvode krízy prinieslo Slovensku aj vyššiu stabilitu na finančných trhoch a nižšie náklady na financovanie dlhu. Investori totiž pri ohodnocovaní rizika krajiny stále pridávali akúsi bezpečnostnú prémiu za členstvo v eurozóne. Riziko Slovenska tak aj vďaka tomu vnímali menej ako riziko okolitých neurových krajín. Postupne ako sa prehlbovala dlhová kríza v krajinách na periférií eurozóny sa význam tejto bezpečnostnej prémie znižoval a investori začali viac vnímať aj špecifiká jednotlivých krajín eurozóny. Výhoda členstva v eurozóne pre vnímanie rizika krajiny sa tak minimalizovala. Euro bolo pravdepodobne aj jazýčkom na váhach, ktoré rozhodlo o umiestnení niektorých zahraničných investícií práve na Slovensku, opäť najmä v prvých rokoch po prijatí. Euro však so sebou neprináša len výhody. Slovensko ako člen eurozóny musí znášať náklady dlhovej krízy a podieľať sa na záchranných mechanizmoch, čo navýšilo verejný dlh Slovenska zatiaľ o 2,5% HDP. Nemožnosť oslabiť domácu menu pocítil v počiatkoch krízy slovenský priemysel. Mzdy sú tradične veľmi málo flexibilné smerom nadol. Oslabenie domácich mien však exportérom v okolitých krajinách pomohlo relatívne znížiť mzdy v porovnaní s krajinami eurozóny vrátane Slovenska (mzdy v eurovom vyjadrení poklesli) a zvýšiť tak svoju konkurencieschopnosť na eurových trhoch. Aby ostali slovenskí priemyselníci konkurencieschopní museli zvyšovať efektivitu svojej výroby inými spôsobmi, napríklad siahnuť na druhú zložku, ktorá by viedla k zníženiu ich mzdových nákladov – zamestnanosť. Euro si tak čiastočne odniesol trh práce, keď Slovensko v roku 2009 zaznamenalo najvyšší nárast nezamestnanosti v regióne. Zamestnanosť pritom klesala najmä v exportne orientovanej časti ekonomiky (t.j. priemysle). Produktivita práce v priemysle je v súčasnosti na Slovensku už najvyššia spomedzi krajín regiónu strednej a východnej Európy. Z dlhodobejšieho hľadiska Slovensko prijatím eura prišlo aj o možnosť pomáhať si pri konvergencii cenových hladín (ktorá by mala sprevádzať konvergenciu HDP) kurzovým kanálom (posilnenia koruny). Konvergencia cenových hladín tak bude prebiehať už výlučne len prostredníctvom inflačného kanála. Euro a chýbajúca vlastná domáca menová politika zvyšuje aj nároky na politikov a správne nastavenie domácej fiškálnej politiky, ktorá môže čiastočne korigovať prípadné nie úplne ideálne nastavenie menovej politiky pre konkrétnu krajinu (najmä v prípade menších krajín, keďže menová politika eurozóny sa prispôsobuje najmä veľkým krajinám s vyšším vplyvom na ekonomiku eurozóny). Paradoxne však práve euro a z toho plynúca „bezpečnostná prémia“ pomáhali v minulosti v mnohých krajinách zakrývať nevhodné fiškálne politiky. Myslíme si, že euro na Slovensku zatiaľ potvrdzuje, že pre malú otvorenú ekonomiku napojenú na eurozónu výhody eura mierne prevyšujú jeho nevýhody. Výhody eura na Slovensku by sa mali ešte zvýrazniť vstupom okolitých krajín do eurozóny, ku ktorému sa zaviazali v prístupovej zmluve do EÚ. V súčasnej situácií však ich skorý vstup do eurozóny očakávať nemôžeme. (lk)
>2
____________________________________________________________________________________
EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž.
51.
1.
2.
Obdobie
Odhad trhu
Odhad UniCredit Bank
Realita
November
-
-0,1% mom 0,5% yoy
-0,2% mom -0,5% yoy
November
-
13,65%
13,50%
November
-1,2% yoy
-1,5% yoy
-2,0% yoy
Štátny rozpočet (2. január)
December
-
-2 500 mil. EUR
-2 023 mil. EUR
Maloobchodné tržby (8. január)
November
-
-0,2% yoy
-
Zahraničný obchod (9. január)
November
305 mil. EUR
398 mil. EUR
-
Priemyselná produkcia (10. január)
November
-
7,1% yoy
-
Stavebná produkcia (10. január)
November
-
-3,5% yoy
-
Indikátor Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (17. december) Nezamestnanosť (15-20. december) Ceny výrobcov (20. december)
Zdroj: Bloomberg, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank Slovakia
EKONOMIKA ŠTÁTNY ROZPOČET Štátny rozpočet hospodáril v decembri s deficitom v objeme iba 60 mil. EUR. V decembri pritom štátny rozpočet zvyčajne zaznamenáva najvyšší deficit spomedzi všetkých mesiacov roka. V minulom roku však štát hospodáril s vyšším deficitom až v 8 mesiacoch. Naposledy nebol decembrový deficit najvyšší v danom roku ešte v roku 1999, kedy nová vláda po voľbách na jeseň 1998 v priebehu roka 1999 prijala tvrdý ozdravný balíček. Pre porovnanie, v priemere za predchádzajúcich 5 rokov dosahoval schodok rozpočtu v poslednom mesiaci roka takmer 1 mld. EUR. Pod pozitívne čísla rozpočtu v decembri minulého roka sa podpísali najmä eurofondy – príjmy z fondov EÚ v decembri 2013 boli vyššie ako za 11 predchádzajúcich mesiacov roka spolu. Graf 1: Štátny rozpočet - plán vs. realita (12MA, % HDP) 12.05 3.06 6.06 9.06 12.06 3.07 6.07 9.07 12.07 3.08 6.08 9.08 12.08 3.09 6.09 9.09 12.09 3.10 6.10 9.10 12.10 3.11 6.11 9.11 12.11 3.12 6.12 9.12 12.12 3.13 6.13 9.13 12.13
Štátny rozpočet hospodáril lepšie ako si štát naplánoval
0%
-1%
Plán
-2% -3% -4% -5%
Realita
-6%
-7% -8% Zdroj: UniCredit Bank na zákalde údajov MF SR a ŠÚ SR
V roku 2013 štátny rozpočet zaznamenal deficit vo výške -2 023 mil. EUR, t.j. len 2,8% HDP. Hospodárenie štátneho rozpočtu tak bolo o viac ako miliardu lepšie ako parlamentom schválený deficit (-3 085 mil. EUR) a o 261 mil. EUR lepšie ako odhadovaný deficit pre rok 2013 v decembri schválenom návrhu štátneho rozpočtu pre roky 2014-2016. V porovnaní s rokom 2012 sa hotovostný deficit štátneho rozpočtu znížil až o 1 787 mil. EUR. Za lepším ako rozpočtovaným hospodárením štátneho rozpočtu treba hľadať najmä zlepšenie efektivity výberu DPH, nižšie náklady na obsluhu verejného dlhu, dodatočné úspory na bežných výdavkoch, ale aj nižšie spolufinancovanie eurofondov, či superdividendy (ktoré však boli z veľkej časti kompenzované nižším objemom riadnych dividend). Príjmy rozpočtu medziročne vzrástli o 8,2% na 12,8 mld. EUR, avšak za rozpočtovanou úrovňou zaostali o 8% (resp. o 1,1 mld. EUR). Aj napriek 2,2% medziročnému nárastu, za rozpočtovanou úrovňou zaostali najmä príjmy z rozpočtov EÚ, ktoré dosiahli len 61% plánu. Dostať príjmy z EÚ na rozpočtovanú úroveň už
>3
nedokázal ani mohutný finiš v závere roka – v decembri pritieklo z EÚ do rozpočtu až 1,1 mld. EUR (pre porovnanie doteraz najsilnejší mesiac bol december 2012, kedy pritieklo z EÚ do rozpočtu necelých 500 mil. EUR). Nižšie čerpanie eurofondov sa však prejavilo aj na výdavkoch súvisiacich s eurofondami - EÚ výdavky dosiahli len 57,2% rozpočtovanej úrovne (medziročný nárast o 1,0%), spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu len 59,2% rozpočtovanej úrovne (medziročný pokles – 9,0%). V porovnaní s rozpočtom tak štát na týchto položkách v čistom vyjadrení ušetril takmer 400 mil. EUR. Za plánom výrazne zaostali aj dividendy zo štátnych podnikov, ktoré boli oproti minulému roku aj rozpočtu na rok 2013 nižšie o približne 2/3. Výpadky z dividend však plne nahradili dodatočne schválené superdividendy (plánovaný objem 361 mil. EUR). Daňové príjmy rozpočtu, ktoré predstavujú takmer ¾ príjmov rozpočtu, boli medziročne vyššie o 7,9% a naplnili rozpočet na 102%. Výraznou mierou k tomu prispel najmä zlepšený výber DPH, s takmer 10% medziročným nárastom. Okrem rastu ekonomiky pomohli aj opatrenia prijaté na zefektívnenie výberu DPH (pokiaľ v roku 2012 dosiahol výber DPH len 6,1% z HDP, v roku 2013 sa zvýšil na 6,6% z HDP). Výdavky štátneho rozpočtu sa v roku 2013 znížili o -6,2% a dosiahli len 87,2% rozpočtovanej úrovne. Nižšie plneniu rozpočtu na výdavkovej strane výraznou mierou ovplyvnili najmä vyššie zmienené výdavky súvisiace s eurofondami, ale aj priaznivá situácia na finančných trhoch - výdavky na obsluhu štátneho dlhu sa medziročne znížili o -6,6% (161 mil. EUR) a dosiahli len 87,9% rozpočtovanej úrovne. K medziročnému poklesu výdavkov prispeli aj zmeny v druhom dôchodkovom pilieri, ktoré znížili transfery zo štátneho rozpočtu do sociálnej poisťovne na menej ako polovicu roku 2012 (resp. o -734 mil. EUR) – o 50 mil. väčší pokles ako počítal rozpočet na rok 2013. Štát však šetril aj na bežnom chode, ostávajúce výdavky medziročne poklesli o -1,0% a dosiahli 98,1% rozpočtovanej úrovne.
VÝHĽAD Výsledky štátneho rozpočtu na hotovostnej báze naznačujú, že štátny rozpočet ako hlavná zložka okruhu verejných financií by mal významnou mierou prispieť k stlačeniu deficitu verejných financií pod úroveň 3% HDP v tomto roku. Rezerva plynúca z lepšieho hospodárenia štátneho rozpočtu, ktorá by mala vykryť prípadné horšie hospodárenie ostatných zložiek verejnej správy (najmä samospráv) sa v posledných mesiacoch roka zvýšila. (lk)
NEZAMESTNANOSŤ
Graf 2: Nezamestnanosť (sezónne očistená) 0,8
15
Štatistický vplyv zmeny ekonomicky aktívneho obyvateľstva Medzimesačná zmena Nezamestnanosť (sez.oč., pravá os)
0,6
14 13
0,4
12
0,2
11 10
0,0
9
-0,2
8
9.13
6.13
3.13
9.12
12.12
6.12
3.12
9.11
12.11
6.11
3.11
9.10
12.10
6.10
3.10
12.09
9.09
6.09
3.09
12.08
9.08
6.08
7 3.08
-0,4 12.07
Nezamestnanosť v októbri výraznejšie poklesla
Nezamestnanosť podľa údajov Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny v novembri príjemne prekvapila, keď ďalej klesala - o 0,16 pb. na 13,50%. Nezamestnanosť pritom opäť výraznejšie medzimesačne klesala aj po zohľadnení tradičných sezónnych vplyvov – o -0,18 pb. na 13,61% (prepočet UniCredit Bank). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka (v porovnateľnej metodike, t.j. vrátane obecných a dobrovoľníckych prác) bola nezamestnanosť nižšia o 0,05 pb a zaznamenala tak prvý medziročný pokles od konca roka 2010.
Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov UPSVaR
Predbežné údaje naznačujú, že za lepšími číslami nezamestnanosti v posledných mesiacoch môžeme hľadať najmä nižší prítok nových nezamestnaných do evidencie
>4
úradov – pravdepodobne v dôsledku stabilizácie a lepších vyhliadok slovenských podnikov. Na druhej strane, počet umiestnených na trhu práce zatiaľ výraznejšie nerastie. V novembri zaznamenali medzimesačný pokles nezamestnanosti (po zohľadní sezóny – prepočet UniCredit Bank) všetky kraje, najvýraznejšie poklesla nezamestnanosť v okresoch prešovského a nitrianskeho kraja. Z hľadiska okresov najviac nezamestnanosť v novembri poklesla v okresoch Šaľa, Prešov, Levoča, Sabinov a Vranov nad Topľou, naopak najviac vzrástla v okresoch Veľký Krtíš, Medzilaborce a Stará Ľubovňa. Najvyššiu nezamestnanosť stále zaznamenávajú okresy na juhu stredného Slovenska - Rimavská Sobota (31,5%), Revúca (29,5%), a Poltár (25,4%) a okres Kežmarok (27,8%), najmenšiu Bratislava (5,9%) a okolité okresy – Senec (6,3%), Galanta (6,9%), Trnava (6,9%), Malacky (7,6%) a Pezinok (7,9%).
VÝHĽAD November zvyčajne býva posledným mesiacom pred masívnejším nástupom sezónnych pracovníkov do evidencie úradov práce. V dôsledku sezónnych vplyvov preto v decembri očakávame nárast nezamestnanosti na 13,7%-13,8%. Sezónne očistená nezamestnanosť by však pod vplyvom zlepšujúcej sa kondície slovenskej ekonomiky mala v nasledujúcich mesiacoch stagnovať resp. mierne klesať. (lk)
CENY VÝROBCOV Ceny výrobcov pre tuzemsko podľa údajov Štatistického úradu SR v novembri medzimesačne poklesli o 0,7%, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa ich pokles prehĺbil - z -1,4% na -2,0% - t.j. najvýraznejší medziročný pokles od mája 2010. K poklesu cien výrobcov v novembri opäť výrazne prispeli ceny ropných produktov (2,1% medzimesačne), keď ešte doznieval októbrový pokles cien ropy na svetových trhoch (v novembri už cena ropy Brent v eurovom vyjadrení stagnovala). Výraznejší pokles cien zaznamenalo aj ďalšie odvetvie citlivejšie na pohyby cien ropy – chémia (-1,5% medzimesačne). Smerom nadol sa vydali aj ceny energií (-0,9% medzimesačne) a v ďalšom poklese pokračovali aj jadrové ceny (ceny v priemyselnej výrobe očistené o rast cien ropy a potravín – prepočet UniCredit Bank) – tie poklesli medzimesačne o -0,5%, pričom medziročne boli nižšie o -1,9%. Exportné ceny v novembri medzimesačne poklesli o -0,5%, dynamika ich medziročného poklesu sa jemne zmiernila na -2,5% (z -2,6% v septembri a októbri).
Graf 3: Ceny výrobcov - jadrové a exportné (01/2008=100, sez. očist) 103 Jadrové (priemysel bez ropy a potravín)
101
Exportné
99 97 95 93 91 89
7.13
10.13
4.13
1.13
10.12
7.12
4.12
1.12
10.11
7.11
4.11
1.11
7.10
10.10
4.10
1.10
10.09
7.09
4.09
1.09
7.08
10.08
4.08
87
1.08
Ceny výrobcov naďalej klesajú
Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR
Pokles cien poľnohospodárskych komodít sa po krátkej októbrovej prestávke opäť výraznejšie prehĺbil - po zohľadnení sezónnych výkyvov (prepočet UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR) ich ceny v novembri klesali o 3,9%, ich medziročný pokles sa zvýraznil z -9,8% v októbri na -16,3% v novembri. Klesali najmä ceny v rastlinnej výrobe (-7,4% - sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), ceny v živočíšnej výrobe zaznamenali v novembri len mierny pokles o -0,1% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank).
>5
Graf 4: Ceny v rastlinnej a živočíšnej výrobe (medzimesačný rast, sez. očist.) 15,0%
4% rastlinná výroba (3M MA)
živočíšna výroba (3MA MA, posun o 5 mesiacov, pravá os)
3%
10,0% 2% 5,0%
1% 0%
0,0% -1%
-5,0%
-2% -3%
-10,0% -4% -15,0%
-5%
VÝHĽAD Len pozvoľné oživovanie ekonomík najvýznamnejších obchodných partnerov by malo stále vytvárať tlak na marže producentov. Z tohto dôvodu očakávame, že aj v najbližších mesiacoch by ceny výrobcov mali medziročne klesať. (lk)
>6
_____________________________________________________________________________________
EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO
2008
2009
2010
2011
2012
HDP (% rast)
5,8
-4,9
4,4
3,0
1,8
HDP na hlavu
2013F 2014F 0,9
2,9
11 910 11 589 12 133 12 700 13 091 13 305 13 769
Spotreba dom ácností (% rast)
6,0
0,1
-0,7
-0,5
-0,2
0,0
1,5
Spotreba vlády (% rast)
6,1
6,1
1,0
-4,3
-1,1
0,0
0,5
Hrubé investície (% rast)
4,7
-31,5
20,0
9,5
-16,0
-9,8
5,5
Export (% rast)
3,1
-16,3
16,0
12,2
9,9
3,9
6,4
Import (% rast)
3,1
-18,9
14,9
9,7
3,3
1,1
6,4
Priem yselná produkcia
3,2
-14,6
18,9
6,9
10,3
4,4
6,3
Stavebníctvo
12,0
-11,3
-4,6
-1,7
-12,5
-8,5
6,5
Maloobchodné tržby
9,1
-10,3
-2,2
-2,8
-1,0
0,5
2,1
Inflácia (%,m edziročne , priem er)
4,6
1,6
1,0
3,9
3,6
1,4
0,9
Inflácia (%, medziročne, Dec.)
4,4
0,5
1,3
4,4
3,2
0,7
1,8
Rast cien nehnuteľností
22,1
-11,1
-3,9
-3,0
-1,1
-0,6
1,0
Nominálna mzda
697
745
769
786
802
823
846
Nom inálna m zda (% rast)
8,1
3,0
3,2
2,2
2,0
2,6
2,9
Reálna mzda (% rast)
3,5
1,4
2,3
-1,6
-1,5
1,1
2,0
Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) Nezam estnanosť (%, priem ., VZPS)
3,2
-2,8
-2,2
1,5
-1,0
-0,1
0,7
9,6
12,1
14,4
13,5
14,0
14,3
13,9
Deficit verejných financií (% z HDP)
-2,1
-8,0
-7,7
-5,1
-4,5
-3,0
-2,9
Verejný dlh (% z HDP)
27,9
35,6
41,0
43,4
52,4
55,0
56,6
Priame zahraničné inv. (mld EUR)
2,2
-0,2
1,0
1,0
1,5
1,8
2,0
2W repo sadzba (% p.a., Dec.)
2,50
1,00
1,00
1,00
0,75
0,25
0,25
3M úrok (% p.a., Dec.)
3,9
0,7
1,0
1,2
0,2
0,3
0,2
2Y úrok (% p.a., Dec.)
4,1
1,3
1,0
1,1
0,3
0,7
1,8
10Y úrok (% p.a., Dec.)
4,3
3,4
2,9
4,8
2,2
2,6
3,7
Zahraničie
2008
2009
2010
2011
2012
HDP Eurozóny (% rast)
0,3
-4,1
1,7
1,5
-0,6
2013F 2014F -0,4
1,5
HDP Nem ecka (% rast)
0,8
-5,1
3,6
3,1
0,9
0,6
2,5
HDP Česka (% rast)
2,5
-4,7
2,7
1,7
-1,0
-1,3
2,5
HDP USA (% rast)
-0,3
-3,5
3,0
1,7
2,8
1,7
2,4
Inflácia v Eurozóne(%, medz., Dec)
3,3
0,3
1,6
2,7
2,5
1,4
1,2
EUR/USD, priem .
1,46
1,39
1,33
1,39
1,28
1,33
1,37
EUR/USD (Dec)
1,33
1,46
1,32
1,32
1,31
1,37
1,40
EUR/CZK (Dec)
26,8
26,4
25,1
25,8
25,1
27,5
27,2
EUR/HUF (Dec) 264,8 280,0 277,6 304,2 285,8 300,2 308,0 EUR/PLN (Dec) 4,0 4,0 4,5 4,1 4,2 4,1 4,1 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia – Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) – Eurozóna, USA
>7
USD/EUR
GBP/EUR
1,40
FOREIGN EXCHANGE
0,90
1,35 0,85
1,30
1,25
0,80
1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
Zdroj: ECB
Zdroj: ECB
NOK/EUR
JPY/EUR 150
8,6 8,4
140
8,2 8,0
130
7,8 7,6
120
7,4
110
7,2
1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
Zdroj: ECB
1.11
1.1
Zdroj: ECB
SEK/EUR
CZK/EUR 28,0
9,2 9,0
27,0
8,8 8,6
26,0
8,4 8,2
25,0
8,0 1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
Zdroj: ECB
1.11
1.1
Zdroj: ECB
PLN/EUR
HUF/EUR 315
4,4
305
4,3
295
4,2
285
4,1 4,0
275 1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
Zdroj: ECB
1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
Zdroj: ECB
____________________________________________________________________________________ Úrokové krivky EURIBOR
MONEY MARKET
0,56
0,6 0,39
0,4
0,29
0,23 0,2
0,56
0,39
0,28 0,21
0,0 1M 52. týždeň
3M
6M 1. týždeň
12M Zdroj: ECB
>8
IRS EUR
FIXED INCOME
Výnosy štátnych dlhopisov - EUR
2,8
2,8
2,4
2,4
2,0
2,0
1,6
1,6
1,2
1,2
0,8
0,8
0,4
0,4
0,0
0,0 3Y
4Y
5Y
1.11.2013
6Y
7Y
8Y
9Y
10Y
15Y
20Y
2Y
Zdroj: Bloom berg
8.11.2013
3Y
1.11.2013
4Y
5Y
8Y
10Y
20Y
Zdroj: Bloom berg
8.11.2013
____________________________________________________________________________________ S&P 500
Dow Jones Industrial
EQUITY
17 000
1 900 1 800
16 000
1 700
15 000 1 600 14 000
1 500
13 000
1 400
1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
Zdroj: Bloom berg
1.11 Zdroj:
1.1
Bloomberg
NIKKEI 225
EURO STOXX 50 3 250
17 000 16 000
3 000
15 000 14 000
2 750
13 000 12 000
2 500
11 000 10 000
2 250 1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
1.11
1.1
Zdroj: Bloom berg
1.1
1.3
1.5
1.7
1.9
1.11 Zdroj:
Bloomberg
>9
UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy ___________________________________________________________________________ Ľubomír Koršňák, analytik +421 2 4950 2427;
[email protected] ___________________________________________________________________________ Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti +421 2 4950 4319;
[email protected] Greta Slaninková, Real Estate +421 2 4950 2271;
[email protected] Štefan Brychta, Firemné a Projektové Financovanie +421 2 4950 4362;
[email protected] František Doležal, Stredne Veľké Firmy +421 2 4950 4229;
[email protected] Tomáš Perďoch, Markets and Investment Banking +421 2 4950 2264;
[email protected] Roland Viskupič, Global Transaction Banking +421 2 4950 2282;
[email protected] Marian Burian, Obyvateľstvo, Malé a Stredné Podniky +421 2 4950 3207;
[email protected] Roman Hajduk, Privátni klienti +421 2 5942 8022;
[email protected]
___________________________________________________________________________ Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Slovakia a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Slovakia a. s.. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Slovakia a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Slovakia a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených.
> 10
