2009 (magisterské štúdium)

Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove

Okruhy otázok na prijímacie skúšky na akademický rok 2008/2009 (magisterské štúdium)

Prešov 2008

Obsah 1. 1 Psychológia ........................................................................................................................ 1. 2 Sociálna práca ...................................................................................................................

Okruhy otázok na prijímacie konanie

2 9

2

1. 1 Psychológia ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE PRÁCE A PSYCHOLÓGIE V PERSONÁLNEJ PRÁCI Názory na ľudskú prácu v historickom poňatí od staroveku po súčasnosť. Čo spôsobilo tieto premeny názorov a aký bol ich vplyv na človeka vo vzťahu k práci? Význam práce ako jednej zo základných ľudských aktivít. Vzťah človeka k práci – čo človek prácou získava a čo stráca; determinanty upevňovania a rozvíjania potreby pracovať. Práca a detská hra – vzťahy, determinanty súvislosti vzhľadom k rodine a ontogenetickému vývinu. Psychológia práce ako samostatná vedná disciplína, história, vznik, vývoj, význam psychológie práce pre súčasnosť. Začlenenie psychológie práce v kontexte psychologických vied a jej subdisciplíny. Charakterizujte mechanocentrický, sociocentrický a antropocentrický smer v psychológii práce, uveďte ich predstaviteľov a podstatné myšlienky jednotlivých smerov. Osobnosť a práca – ktoré prvky podporujú, a ktoré brzdia adaptačný proces na prácu; rozlíšte pojmy pracovná adaptácia a pracovná identifikácia. Charakterizujte pracovnú spokojnosť a uveďte determinanty spokojnosti s prácou a v práci a uveďte ich súvislosti. Pracovné prostredie, čo rozumiete pod fyzikálnym a čo pod sociálnym prostredím, charakterizujte ich a uveďte najdôležitejšie súvislosti. Pracovná záťaž – vymedzte pojem, kedy vzniká a čo ju spôsobuje; dôsledky pracovnej záťaže na osobnosť vzhľadom k motivácii a ašpirácii jedinca. Pracovná motivácia a stimulácia – rozlíšte tieto pojmy a charakterizujte ich; ako sa prejavuje diskrepancia motívov v pracovnom procese a uveďte jej eventuálne dôsledky. Stres v práci – príčiny vzniku stresu, dôsledky na správanie sa a konanie osobnosti. Charakterizujte najčastejšie sa vyskytujúce stresory v práci a ako sa premietajú do pracovnej činnosti človeka. Vymedzte pojem ašpirácia a ašpiračná úroveň, ako sa stanovuje ašpiračný cieľ; primerané a neprimerané ašpiračné ciele. Charakterizujte úspech a neúspech vzhľadom na ďalšie pracovné aktivity človeka. Hlučnosť ako jeden zo základných prvkov pracovného prostredia a uveďte jeho dôsledky na psychické a fyzické zdravie pracovníka. Uveďte konkrétne hodnoty hlučnosti od optima po škodlivosť. Osvetlenie na pracovisku. Uveďte vplyv svetla na prácu a pracovnú pohodu. Aké spôsoby osvetlenie poznáte a uveďte na príklade, kde ich môžete využiť; uveďte konkrétne hodnoty svietivosti pre jednotlivé druhy prác. Farby a ich význam v pracovnom prostredí, popíšte účinky jednotlivých farieb, možnosti ich uplatnenia v pracovnom aj nepracovnom prostredí; význam farieb v pracovnom prostredí z hľadiska bezpečnosti práce. Popíšte typy pracovnej doby – štandardná, voľná, pružná, práca na zmeny, pozitíva a negatíva z hľadiska zamestnanca a organizácie. Výkonové krivky – popíšte ich, aký je ich význam z hľadiska štruktúry pracovných činností a pracovnej záťaže. Profesiografia – história vývoja profesiografie, profesiogram a jeho význam pre jednotlivca a pre firmu; aké typy profesiogramov poznáte.


3

KOGNITÍVNA PSYCHOLÓGIA KOGNITÍVNA PSYCHOLÓGIA – vymedzenie. POCIŤOVANIE: Všeobecné princípy fungovania zmyslového systému. Vlastnosti zmyslov: VNÍMANIE: Funkcie vnímania. Lokalizácia: Rozpoznávanie: Percepčné konštanty. POZORNOSŤ: Charakteristika, druhy, vlastnosti pozornosti, činitele ovplyvňujúce pozornosť. PREDSTÁVY: Predstavy a vnímanie. Kognitívne mapy a heuristiky používané pri ich utváraní. Úkony uskutočňované v predstavách. Vizuálna tvorivosť. PAMÄŤ: Štádiá a typy pamäti. Senzorická pamäť: Krátkodobá pamäť: Dlhodobá pamäť. Emocionálne faktory pamäti. Príčiny zabúdania. Implicitná pamäť. Dotvárajúci charakter pamäti. MYSLENIE. Základné charakteristiky myslenia. Pojmy a kategórie. Usudzovanie. Psychológia rozhodovania: Zdroje iracionality. Pretrvávanie chybných názorov. Riešenie problémov. REČ A DOROZUMIEVANIE. Úrovne reči: Osvojovanie reči: Komunikácia. INTELIGENCIA. Povaha inteligencie. Štruktúra inteligencie. Extrémy inteligencie Intelektové nadanie. Mentálna retardácia PSYCHOLOGICKA METODOLOGIA

Kvantitatívna metodológia. Typy výskumov v kvantitatívnej metodológii v psychológii: experimentálny, korelačný, kauzálno-porovnávací, prehľadový. Prednosti a limity jednotlivých typov výskumu. Prehľad fáz výskumného procesu. Výskumný problém v kvantitatívnom výskume. Problém - formulácia teoretického alebo praktického sociálneho problému. Chyby pri formulovaní problému. Formulovanie vzťahu medzi javmi vo výskumnom probléme. Charakteristiky “dobrých” výskumných problémov. Teoretické spracovanie problému - vyhľadávanie a prehľad literatúry, literárne a iné informačné zdroje. Premenné v kvantitatívnom výskume. Určenie premenných - nezávislá vs závislá premenná; kvantitatívna vs kategorická premenná; manipulovaná vs výsledná premenná; intervenujúca premenná. Spôsoby ovládania a kontroly premenných. Hypotézy v kvantitatívnom výskume. Formulovanie hypotéz. Kritéria dobrej hypotézy. Testovateľnosť hypotéz. Nulová hypotézy a alternatívna hypotéza. Výskumná vzorka osôb v kvantitatívnom výskume. Rozhodnutie o cieľovej populácii a výbere vzorky osôb do výskumu. Cieľové a dostupné populácie. Spôsoby náhodného výberu osôb: jednoduchý, stratifikovaný, “klástrový” a dvojstupňový náhodný výber osôb. Nenáhodné výbery osôb: systematický výber, konvenčný, účelový nenáhodný výber. Chyby pri tvorbe výberov osôb. Dôsledky neuskutočnenia náhodného výberu osôb. Externá validita kvantitatívneho výskumu. Zovšeobecňovanie na základe údajov vybranej vzorky. Ekologické zovšeobecňovanie výsledkov výskumu. Údaje v kvantitatívnom výskume. Druhy údajov v kvantitatívnom výskume. Spôsoby a nástroje zbierania údajov vo výskume. Rozhodnutie o spôsobe zberu údajov. Štandardizácia postupu zberu údajov a ich vyhodnocovania.

Charakteristika základných spôsobov zberu údajov v kvantitatívnom výskume: Pozorovanie ako metóda zberu údajov v kvantitatívnom výskume. Predmet a schémy


4

pozorovania. Validita pozorovania. Spoľahlivosť pozorovania. Priame a zúčastnené pozorovanie. Štruktúrované a neštruktúrované pozorovanie. Rozhovor ako metóda zberu údajov v kvantitatívnom výskume. Formy rozhovoru, vnútorná štruktúra rozhovoru, typy otázok, fázy rozhovoru, podmienky rozhovoru. Dotazník ako písomný rozhovor. Použitie dotazníka – výhody a obmedzenia, návratnosť odpovedí získavaných dotazníkom a jej dôsledky. Obsahová analýza a rozbor dokumentov v kvantitatívnom výskume. Klasická formalizovaná obsahová analýza. Kvantifikácia kategórií v obsahovej analýze. Spoľahlivosť a validita obsahovej analýzy. Interná validita výskumu v kvantitatívnom výskume. Interná validita výskumu ako alternatívne vysvetlenia výskumných výsledkov. Možné ohrozenia internej validity výskumu. Možnosti minimalizácie jednotlivých ohrození internej validity výskumu. Experimentálny výskum. Charakteristiky experimentu. Porovnávanie skupín. Manipulácia a ovládanie nezávisle premennej. Náhodnosť výberu a náhodnosť pridelenia k experimentálnym podmienkam. Kontrola intervenujúcich premenných. Plány experimentálneho výskumu. Organizácia postupu a podmienok experimentu s voľbou štatistickej metódy. Slabé a silné experimentálne plány - charakteristiky. Kváziexperimentálny plán, plán s vyvažovaním, plány využívajúce analýzu rozptylu a multivariačnú analýzu rozptylu. Experimentálny výskum procesov premenlivých v čase – časové plány výskumu. Experimentálne plány zamerané na jednotlivca. Korelačný výskum. Podstata a ciele korelačného výskumu. Základné kroky v korelačnom výskume. Ohrozenia internej validity v korelačnom výskume a možnosti ich kontroly. Regresná analýza, diskriminačná analýza, faktorová analýza, analýza cesty (path analysis). Výskum ex post facto alebo kauzálno-porovnávací výskum. Podstata a ciele výskumu ex post facto. Porovnanie s korelačným a experimentálnym výskumom. Ohrozenia internej validity vo výskume ex post facto a možnosti ich kontroly. Výhody a obmedzenia výskumu ex post facto. Prehľadový - orientačný výskum. Definícia. Základné kroky v prehľadovom výskume. Výskumný problém v prehľadovom výskume. Identifikácia cieľovej populácie. Výber vzorky osôb. Zber údajov v prehľadovom výskume: rozhovor a dotazník. Problém neodpovedania v prehľadovom výskume. Prierezový a longitudinálny výskum ako formy prehľadového výskumu v psychológii. Metaanalýza. Východiská a základná charakteristika metaanalýzy. Charakteristiky kvalitatívnych prístupov v psychologickej metodológii. Vymedzenie a porovnanie s kvantitatívnym prístupom.

Základy psychometrie Základy merania a druhy premenných: definícia merania, druhy premenných v psychometrii. Reliabilita merania: metódy určovania reliability, štandarná chyba merania. Validita merania: zdroje dôkazov validity. Úvod do konštrukcie psychologických testov: postup, konštrukcia položky, odpoveďové formáty, zostavenie testu, overenie pracovnej verzie testu.

Hodnotiť sa bude tiež praktické použitie metodológie. To bude zisťované kvalitou argumentácie o metodologických postupoch vo svojej bakalárskej práci. Študent/ka môže očakávať nasledovné otázky:


5

Primeranosť metodológie výskumnému problému. Aký typ výskumu predstavuje výskumná časť bakalárskej práce? Sú/Boli aj iné možnosti ako skúmať vybraný výskumný problém? Prepojenie teoretickej časti práce a úvodnej časti výskumnej časti k výskumu. Súvislosť predchádzajúcich výskumov s výskumom prezentovaným v bakalárskej práci. Ako výsledky výskumu autora/ky v jeho/jej bakalárskej práci súvisia s doterajšími výskumami? Definície pojmov a premenných. Akým spôsobom autor/ka definovala svoje pojmy a premenné? Aký je to typ definícií? Prečo to urobila práve týmto spôsobom? Hypotézy. Z čoho autor/ka vychádza/a pri formulácie hypotéz? Prečo si myslí, že sú primerané pre výskum? Výskumná vzorka. Je dostatočne opísaný postup pri vyberaní účastníkov výskumu? Odporúča autor/ka zovšeobecnenie na populáciu alebo ho nejakým spôsobom implikuje? Aké sú možné obmedzenia pre zovšeobecnenie výsledkov? Inštrumentácia – nástroj zberu údajov. Prečo autor/ka zbierala údaje práve tými metodikami, ktoré použil/a? Aká je ich reliabilita a validita? Pozná tieto parametre, zisťovala ich, uviedla ich? Boli aj iné možnosti zberu údajov? Interná validita výskumu. Aké sú možné ohrozenia internej validity výskumu autora/ky vo jeho/jej bakalárskej práci? Boli kontrolované? Ak nie, je uvedené prečo? Analýza údajov. Použil autor/ka vhodnú deskriptívnu a inferenčnú štatistiku? Mohol/a prípadne použiť aj iné štatistické postupy a procedúry? Umiestnenie výskumu do širšieho kontextu. Možno výsledky výskumu zovšeobecniť na populáciu a prostredie? Prečo áno/nie? PSYCHOLÓGIA EMÓCIÍ A MOTIVÁCIE Základné pojmy psychológie motivácie: motív, motivácia, motivované konanie. Motívy a ich klasifikácia (druhy a triedenia). Štruktúra motivačného systému človeka - návrh taxonómie motívov. Prehľad teórií a vybrané teórie motivácie (psychoanalýza, behaviorizmus, humanistická psychológia). Inštinktívna a pudová úroveň motivácie: Inštinkt a jeho miesto v motivačnom systéme. Pudy ako koncepty vysvetľujúce motiváciu. Vlastnosti a druhy fyziologických potrieb. Inštinkty a pudy. Holisticky orientované teórie motivácie: Maslow, Murray. „Potreba“ v Murrayovom prístupe k motivácii. Implicitný a explicitný motivačný systém. Implicitné motívy: výkonový motív (výsledky výskumu), motív moci, motív afiliácie a motív intimity. Výskum komplexných motivačných štruktúr. Explicitný motivačný systém - explicitné osobné ciele. Vzťah implicitného a explicitného motivačného systému. Integrácia vôľových a motivačných procesov. Fenomenológia správania - hlad, odpočinok - spánok, bolesť, sex, agresia, úzkosť. Definícia emócií. Emócie a emocionálne procesy. Behavioristické, kognitívne a sociologické teórie emócií. Schachterova kognitívnofyziologická teória emócií, Lazarusova kognitívno-fenomenologická teória, Weinerova koncepcia vzniku emócií, Averillova sociologická teória emócií, Zajoncova teória emócií, Funkcionalistický, komponentovo-procesuálny model emócií Leventhala a Scherera Fenomenológia emócií: úzkosť, radosť, smutok, strach, hnev, pocit viny, hanba, vyššie city.


6

Evolučno-psychologický prístup k emóciam. Biologický základ emócií. Biochemický základ emocionálneho prežívania. Evolučno-psychologické teórie emócií: Plutchik, Izard, Ekman. ZÁKLADY PORADENSKEJ PSYCHOLÓGIE Vymedzenie pojmov poradenstvo a poradenská činnosť. Formovanie identity poradenského psychológa na Slovensku. Vzťah poradenskej psychológie k iným psychologickým disciplínam. Etika a supervízia v poradenstve. Poradenské prístupy (dynamický, behaviorálny, humanistický, systemický, eklektický). Biodromálna koncepcia poradenstva. Psychologický problém, základné druhy podnetov (dôvodov) k poradenstvu, zdroje problémov a psychických ťažkostí. Rola a osobnosť poradcu, typy klientov. Vzťah, hranice, moc vs. pomoc a kontakt medzi poradcom a klientom. Poradenský proces - fázy. Individuálne, skupinové a hromadné poradenstvo. Pomáhajúce spôsobilosti a komunikačné zručnosti poradcu. ZÁKLADY ŠKOLSKEJ PSYCHOLÓGIE Škola, školský systém, funkcie školy. Vznik a vývoj školskej psychológie na Slovensku, jej vzťah k iným psychologickým disciplínam. Školská psychológia v zahraničí. Trendy rozvoja šk. psy. vo svete a u nás. Vzdelávacie teórie. Zelinov integrálny model fungovania človeka. Školské kurikulum. Školská trieda ako špecifická sociálna skupina. Školská klíma. Školská psychológia ako profesia. Funkcie a náplň práce školského psychológa. Sekvenčný model činnosti školského psychológa. Etické normy a zásady práce školského psychológa. Zdroje stresu v práci šk. psy. Metódy školskej psychológie. Rozhovor (interview) a pozorovanie a ich využitie v práci šk. psychológa. Spolupráca školského psychológa s rodičmi, žiakmi, učiteľmi, vedením školy, výchovným poradcom. ZÁKLADY KLINICKEJ PSYCHOLÓGIE. Klinická psychológia (ďalej KP), jej predmet, definícia a základné zameranie. Dielčie špecializácie KP, ako sa líši KP od príbuzných vedných disciplín. Kto je klinický psychológ? Založenie KP a jej ranná fáza. Vplyv I. svetovej vojny na KP. Novšia história KP. II. svetová vojna a obdobie tesne po nej pre rozvoj KP. Comprehenzívna KP, integratívny a biopsychosociálny prístup v KP, súčasné trendy a úlohy KP. Cesty k syntéze biológie a psychológie, súčasné prístupy psychobiológie vo vzťahu ku KP, aplikácia poznatkov psychobiológie v KP. Genetika a vývoj, dedičnosť psychických vlastností, odchýlok a porúch. Rozdiel medzi templátovou a transkripčnou funkciou génov, Kandelove princípy.


7

Čo rozumieme pod pojmami stres, eustres a distres. Mechanizmy náhlych stresových reakcií, chronické stresové reakcie. Rozdiel medzi nešpecifickou a špecifickou teóriou stresu. Alostatická záťaž. Schizofrénia, schizotypné poruchy a poruchy s bludmi F 20 – F 29. F 20 – Schizofrénia; F 20.0 – Paranoidná schizofrénia; F 20.1 – Hebefrénna schizofrénia; F 20.2 – Katatónna schizofrénia; F 20.3 – Nediferencovaná schizofrénia; F 20.4 – Postschizofrénna depresia; F 20.5 – Reziduálna schizofrénia; F 20.6 – Simplexná schizofrénia; F 20.7 – Iné schizofrénie; F 20.8 – Schizofrénia nešpecifikovaná; Poruchy psychického vývoja – pervazívne vývojové poruchy – autizmus F 84. Poruchy nálady (afektívne poruchy) F 30 – F 39; F 30 – Manická epizóda; F 31 – Bipolárna afektívna porucha; F 32 – Depresívna epizóda; F 33 – Periodická (rekurentná) depresívna porucha; F 34 – Trvalé poruchy nálady (afektívne poruchy). Neurotické poruchy (úzkostné) a poruchy vyvolané stresom F 40 – F 44; F 40 – Fobické úzkostné poruchy; F 41 – Iné úzkostné poruchy; F 42 – Obsedantno – kompulzívna porucha; F 43 – Reakcia na závažný stres a poruchy prispôsobenia; F 44 – Disociatívne konverzné poruchy. Behaviorálne syndrómy spojené s fyziologickými poruchami F 50 – F 59; F 50 – Poruchy príjmu potravy; F 51 – Neorganické poruchy spánku; F 52 – Sexuálne disfunkcie nevyvolané organickou poruchou, alebo chorobou; F 55 – Abúzus látok nevyvolávajúcich závislosť Poruchy osobnosti a správania u dospelých F 60 – F 69; F 60 – Špecifické poruchy osobnosti; F 61 – Zmiešané a iné poruchy osobnosti; F 62 – Pretrvávajúce zmeny osobnosti, ktoré nemožno prisúdiť hrubému poškodeniu, alebo chorobe mozgu; F 63 – Návykové a impulzívne poruchy; F 64 – Poruchy pohlavnej identity; F 65 – Poruchy sexuálnej preferencie; Poruchy správania a emócií zo začiatkom obvykle v detstve a adolescencii F 90 – F 98; F 90 – Hyperkinetické poruchy; F 91 – Poruchy správania; F 92 – Zmiešané poruchy správania a emócií; F 93 – Emocionálne poruchy so začiatkom špecifickým pre detstvo; F 94 – Poruchy sociálnych vzťahov so vznikom špecificky v detstve a adolescencii; F 95 – Tikové poruchy; F 98 – Iné poruchy správania a emócií, začínajúce obvykle v detstve a adolescencii. Mentálna retardácia F 70 – F 79; F 70 – Ľahká; F 71 – Stredne ťažká; F 72 – Ťažká; F 73 – Hlboká; F 78 – Iná; F 79 - Nešpecifikovaná


8

1. 2 Sociálna práca PSYCHOLÓGIA V SOCIÁLNEJ PRÁCI Vymedzenie a predmet psychológie osobnosti, základné pojmy a ich charakteristika. Vymedzenie pojmu osobnosť, ponímanie osobnosti - laické chápanie, historické a psychologické a pedagogické ponímanie osobnosti, nomothetický a idiografický prístup k osobnosti, súčasné prístupy k štúdiu osobnosti. Zdroje a determinanty vývinu, utvárania a formovania osobnosti. (vnútorné a vonkajšie determinanty utvárania osobnosti, biologická determinácia osobnosti, vzťah dedičnosti a prostredia, vrodené, dedičné a získané, sociokultúrna determinácia osobnosti, učenie a zrenie, ich podiel na vývine a formovaní osobnosti. Štruktúra osobnosti, vlastnosti osobnosti, ich celková charakteristika. (Pojem štruktúry osobnosti, vlastnosti osobnosti, ich charakteristika a vzťahy medzi nimi. Model CREDO´S od V. Smékala. Temperament- charakteristika, základné pojmy, vymedzenie, teórie a prístupy, typy a Typológie /antická, I. P. Pavlov, Sheldon, Kretchmer, Eysenck, vplyv dedičnosti na temperament, fyziologické mechanizmy temperamentu /Eliasz/. Charakteristiky ľudského poznávania, prechodné a trvalé osobnostné vplyvy v poznávaní, kognitívne štýly, rodové rozdiely. Schopnosti - základné pojmy, charakteristika, vlohy, nadanie, talent. Inteligencia - základné definície, implicitné a explicitné teórie inteligencie, štruktúra inteligencie, sociálna inteligencia, emocionálna a morálna inteligencia, praktická inteligencia. Motivácia ľudského konania – jej charakteristika, štruktúra, aktivizácia, zameranosť, smerovosť, potreby, Maslowova hierarchia potrieb, postoje, záujmy, hodnoty a hodnotové orientácie. Teórie osobnosti. Úvod do teórie osobnosti - čo je to teória osobnosti, jej silné a slabé stránky. Klasická psychoanalýza S. Freuda, analytická psychológia C.G.Junga, psychoanalýza A.Adlera, K.Horneyovej, E.Fromma. Behavioristické teórie osobnosti Miller, Dollard. Holizmus a humanizmus - Maslow, Rogers, Allport. Využitie psychologických teórií osobnosti v práci sociálneho pracovníka. Psychopatológia osobnosti. Charakteristika normy a normality, štatistické, funkčné, sociokultúrne ponímanie normality. Exogénne a endogénne príčiny vzniku duševných porúch. Bio-psycho-socio-spirituálny model vzniku duševných a somatických porúch. Stručný prehľad porúch jednotlivých psychických funkcií. Poruchy poznávacích procesov. Poruchy emocionálnych procesov. Poruchy vôľových procesov. Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb (MKDCH). Vybrané duševné a behaviorálne poruchy. Mentálna retardácia. Psychotická porucha ako psychosociálny problém. Schizofrénia. Neurotické poruchy. Poruchy osobnosti – psychopatie. Poruchy správania v detskom veku. Syndróm CAN – týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa. SOCIOLÓGIA V SOCIÁLNEJ PRÁCI Charakterizujte predmet sociológie ako vednej disciplíny, jej miesto v systéme spoločenských vied, úlohy sociológie v spoločenskom živote a štruktúru sociológie ako vednej disciplíny. Ktoré spoločenské skutočnosti viedli k vzniku sociológie ako vednej disciplíny? Pokúste sa charakterizovať pozitivizmus A . Comta a jeho prínos pre skúmanie spoločenského života.


9

Čo rozumel A. Comte pod pojmami sociálna statika a sociálna dynamika? Pokúste sa vysvetliť podstatu primárnych a sekundárnych faktorov spoločenského vývoja v poňatí A. Comta. Vyjadrite a pokúste sa osvetliť podstatu prínosu H. Spencera do spoločenskovedného poznania (organicizmuz, evoluciounizmuz). V čom spočíva podstata rozdielu medzi comtovským a spencerovským ponímaním podstaty spoločenského vývoja? Objasnite podstatu chápania spoločenských skutočností (teória reziduí, derivácií a kolobehu elít) u talíanskeho sociológa W. Pareta. Zamerajte sa na objasnenie spoločenského dosahu jeho teórií.. Ktoré skutočnosti viedli k expanzii sociológie v USA? Charakterizujte empirický a neopozitivistický smer americkej sociológie na rozhraní 19. a 20. storočia. Charakterizujte podstatu sociologických škôl sociologizmu E. Durkheima a chápajúcej sociológie M. Webera. Pokúste sa vyjadriť podstatu rozdielov medzi týmito dvomi sociologickými školami. Vyjadrite podstatu názorov na spoločnosť. Spoločenský vývoj v sociologických školách štrukturálneho funkcionalizmu (Parsons, Merton) a teórie konfliktov (Mils, Dahrendorf). Pokúste sa vyjadriť podstatu rozdielov medzi týmito dvomi sociologickými školami Charakterizujte kategórie spoločenský život, spoločenský jav a uveďte v čom spočívajú biologické, geografické a demografické základy spoločenského života, vrátane ich špecifíkácie na podmienky Slovenska. Vyjadrite a vysvetlite podstatu kultúry ako základu spoločenského života (definícia, kultúrny element, kultúrny komplex, kultúrna koinfigurácia). Vyjadrite podstatu vplyvu kultúry na spoločenský život ( socializácia, hodnotový systém, vzory správania, modely). Pokúste sa o aplikáciu na slovenské pomery. Charakterizuje ekonomické základy spoločenského života. Deľba práce a jej dôsledky. Technologické zmeny a ich vplyv na spoločenské procesy. Súčasný moderný kapitalizmus, ekonomická transformácia a jej vplyv na spoločenské procesy v Slovenskej republike. Sociálna štruktúra ako najvšeobecnejšia forma spoločenského života. Mechanizmy vzniku foriem spoločenského života. Spoločenské inštitúcie, spoločenská kontrola, spoločenská organizácia. Spoločenské zoskupenia, spoločenské skupiny a ich druhy. Globálne, politicko-právne a teritoriálne spoločenské skupiny. Vedecké metódy, ich význam a využitie v sociálnych výskumoch. Analýza a syntéza. Základné formy vedeckej analýzy (klasifikačná, vzťahová, kauzálna, genetická), induktívne a deduktívne postupy, systémový prístup v poznávacích procesoch sociálnych javov. Projekt spoločenskovedného výskumu a stratégia jeho prípravy. Objekt a predmet spoločenskovedných výskumov, sociálny problém. Vzťah teórie a empírie v spoločenskovedných výskumoch. Hypotézy a ich operacionalizácia v spoločenskovedných výskumoch. Vybrané metódy spoločenskovedných výskumov. Historická, monografická, typologická a experimentálna metódy – základné charakteristiky a možnosti ich uplatnenia pri skúmaní sociálnych javov. Techniky spoločenskovedných výskumov. Dotazník, rozhovor, pozorovanie, štúdium dokumentov a možnosti ich uplatnenia v spoločenskovedných výskumoch. Analýza empirického výskumného materiálu, jej ciele a úlohy. Kontrola a hodnotenie empirického materiálu. Kvalitatívny a kvantitatívny opis, klasifikácia a tabelovanie


10

empirických faktov. Funkčná a kauzálna analýza. Formovanie záverov empirického výskumu. TEÓRIE A METÓDY SOCIÁLNEJ PRÁCE Sociálna práca ako veda: predmet skúmania, výskumné metódy, charakteristika základného pojmového aparátu, postavenie v systéme vied, významné osobnosti a ich dielo, vzťah k iným vedným disciplínam, najmä sociálnej pedagogike a sociálnej práci, základná charakteristika vybraných teórii sociálnej práce, vedecko- výskumné pracoviská. Malé paradigmy sociálnej práce. Etická dimenzia sociálnej práce. Sociálna práca ako profesia. Humanistická koncepcia sociálnej práce. Existencializmus v sociálnej práci. Etické hodnoty a princípy sociálnej práce. Etický kódex sociálneho pracovníka. Poslanie a význam sociálnej práce v spoločnosti. Etické dilemy a etické problémy v sociálnej práci. Profesionalizácia sociálnej práce a sociálneho pracovníka. Osobnosť sociálneho pracovníka. Charakteristika profesie sociálnej práce. Dejiny sociálnej práce – vývoj sociálnych názorov a teórií: Sociálne myslenie v starom Oriente; v starovekom Grécku a Ríme. Učenie cirkvi a sociálne myšlienky. Sociálnopolitické názory utopistov. Osvietenci a prirodzené ľudské práva. Liberálne koncepcie. Pozitivizmus a solidarita. Sociálny darvinizmus. Dejiny sociálnej práce – vývoj starostlivosti o opustené a sociálne narušené deti: Genéza starostlivosti o opustené deti do konca 19. storočia. História zariadení náhradnej výchovy na Slovensku. Vývoj starostlivosti o sociálne a mravne narušené deti a mládež na Slovensku. Sociálna práca ako praktická činnosť: Poslanie sociálnej práce - koncept sociálneho fungovania. Význam sociálnej práce pre spoločnosť. Ciele a úlohy sociálnej práce. Etapy sociálnej práce. Vzťah sociálnej práce k sociálnej politike. Cieľové skupiny sociálnej práce. Klient sociálnej práce. Teórie sociálnej práce, teórie o sociálnej práci: filozofické témy významné pre sociálnu prácu, prístup orientovaný na klienta, transakčná analýza, kognitívno - behaviorálna teória, teória rolí, etiketizačné teórie, komunikačné teórie, systemický prístup, prístup orientovaný na úlohy, antiopresívne prístupy. Intervencie v sociálnej práci: Krízová intervencia. Sociálna prevencia. Sociálne služby. Sociálne poradenstvo. Sociálna rehabilitácia. Sociálno-právna ochrana. Terapie v sociálnej práci. Metódy sociálnej práce – klasifikácia (klasické a moderné metódy a techniky sociálnej práce), základná charakteristika vybraných metód, najmä prípadová sociálna práca, práca s jednotlivcom, skupinová sociálna práca, sociálna práca s komunitou. Mediácia a probácia v sociálnej práci. Projektovanie v sociálnej práci. Vedenie rozhovoru. Supervízia. Bálintovské skupiny. Charakteristika špecifík sociálnej práce s vybranými cieľovými skupinami, najmä seniori, občania so zdravotným postihnutím, etnické skupiny, bezdomovci, osoby so závislosťou, nezamestnaní...


11

2009 (magisterské štúdium)

Recommend Documents