2000

7/1999

začíname 47. akademický rok

Príhovor rektora ŽU prof. Ing. Milana DADU, CSc. pri otvorení šk. r. 1999/2000

Vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, študenti! Súčasnosť je charakteristická obrovskými geospoločenskými zmenami, ktoré sú zapríčinené mnohými procesmi, vznikajúcimi na báze poznania, jednoduchšieho, ďaleko širšieho a stále akcelerujúceho prístupu k informáciám a vytváraniu nového. Ak chceme obstáť v globalizujúcich procesoch, musíme byť silní a "silní" znamená byť konkurencie schopní aj vo vede a vzdelaní, či lepšie povedané poznaní, ktoré je základom všetkého - aj ekonomickej sily spoločnosti. Dovoľte mi na začiatku nového akademického roka, ktorý bude v znamení začiatku prechodu do nového milénia, upozorniť na dôležitosť dobrého vzdelania - vzdelania pre človeka, ktorý dokáže tvoriť pre ľudí to, čo oni potrebujú. Tak ako všetko ostatné sa má vytvárať pre spoločnosť, tak aj vzdelanie musí mať v prvom rade tento charakter a nemôže byť len samo pre seba. Všetky školy, vysoké nevynímajúc, nemôžu vzdelávať len jednostranne zameraných odborníkov či špecialistov. Musia vytvárať dostatočný priestor pre vzdelávanie harmonických, morálne založených osobností. Práve takýchto ľudí potrebuje svet na prelome tisícročí. Vysoké školy budú plniť viac otvorenú funkciu. Budú musieť byť schopné úspešnejšie pôsobiť v medzinárodných vzdelávacích a výskumných sieťach, budú musieť ďaleko lepšie spolupracovať s organizáciami či inštitúciami na národnej úrovni. Práve vysoké školy, Žilinskú univerzitu nevynímajúc, urobili v tomto desaťročí veľa v realizácii svojich integračných procesov. Nemôžem nespomenúť úspechy v medzinárodných programoch, ktoré boli základným prierezovým procesom rozvoja medzinárodného postavenia našej školy v Európe ale aj podpory jej celkového pozitívneho obrazu vo svete. Vzdelanie, veda a spoločnosť nemôžu existovať izolovane. Nedokážeme nič, ak nebudeme schopní vnímať a podporovať okolie, v ktorom žijeme.

1

Chcem preto vyjadriť želanie, aby sa vzdelaniu a vede pre spoločnosť dostalo práve od spoločnosti väčšie morálne - ale aj skutočné ohodnotenie. Je nevyhnutné, aby sa aj na Žilinskej univerzite vytváral priestor pre lepšie ocenenie tých, ktorí sú tvorcami nového a ochrancami kvality poznania a vzdelania. Súčasnosť je v celom modernom svete charakteristická širokým a pre všetkých otvoreným prístupom ku vzdelaniu. Aj preto budeme potrebovať veľa priestoru na hľadanie správneho nasmerovania rozvoja Žilinskej univerzity do budúcnosti. Práve teraz dozrieva doba na to, aby sme tieto zmeny robili. Nie však presadzovaním osobných ambícií, niekedy so snahou zachovania do budúcnosti málo použiteľného „status quo", ale hľadaním a vytváraním pre školu a spoločnosť najužitočnejších riešení spojením toho čo tu je s tým, čo treba pre budúcnosť. Na konci takejto práce treba vždy vidieť študenta, osobnosť, ktorá sa bude musieť vedieť počas celého svojho ďalšieho života prispôsobovať podstatne rýchlejším zmenám technológií a procesom v spoločnosti ako tomu bolo dosiaľ a dokázať tieto procesy ovplyvňovať. „Vzdelanosť je schopnosť rozumieť iným", povedal Goethe. Aj to je jedna z vážnych funkcií vysokých škôl v tomto období na celom svete, v ktorom je treba vidieť priestor aj pre rozvoj Žilinskej univerzity. Ak dnes hovoríme, že sme na začiatku vytvárania informačnej spoločnosti, tak v blízkej budúcnosti budeme musieť hovoriť o spoločnosti založenej na vzdelaní. Úspešné budú tie inštitúcie - tá spoločnosť, ktorá bude mať dostatok dobre vzdelaných, tvorivých a komunikatívnych ľudí, ktorí budú schopní vytvárať nové. Pre to je však potrebné dávať priestor už teraz tým, ktorí si to uvedomujú a chcú smerovať Žilinskú univerzitu na úspešnú cestu jej budúceho rozvoja. V spojitosti s uplatnením informačných, telekomunikačných a dopravných technológií, alebo možno lepšie povedané, novej techniky a technológií v spoločnosti nadobudne mimoriadny význam riešenie filozofických, sociologických, psychologických ale aj politicko-ekonomických otázok. Týmto oblastiam sa tiež treba viac venovať aj na Žilinskej univerzite. Pre naplnenie predchádzajúcich úvah je potrebné, aby si každý učiteľ urobil vlastné sebahodnotenie. To sa ďalej musí urobiť na úrovni katedier, fakúlt, ostatných pracovísk a celej školy. Pri hodnotení sa budú musieť vecne a konkrétne posúdiť úspechy ale aj nedostatky vo vzdelávaní a výskumnej činnosti. Treba mať odvahu zbaviť sa zbytočnej záťaže, ktorá vyplýva najmä z neefektívnych spôsobov vo vzdelávaní, najmä duplicít, ktorých odstránením sa dokáže vytvoriť väčší priestor pre nové a potrebné. Preto musíme viac ako doteraz vidieť školu ako celok. Atomizácia mnohých činností, nevnímanie sa ako súčasti celku, nepomáha efektívnemu pôsobeniu Žilinskej univerzity vo vzdelávaní ani vo vedeckovýskumnej práci. Ak chceme naplniť funkcie školy z hľadiska šírky aj hĺbky záberu, musíme sa dokázať pozrieť viac na svoju vlastnú činnosť. Pre úspešné pôsobenie školy v budúcnosti je to nevyhnutné. Funkcionári školy na všetkých úrovniach sú v prvom rade zodpovední za to, ako pôjdeme ďalej. Bez toho, aby to chcela väčšina, sa ťažko dosiahnu väčšie úspechy. Preto vyzývam všetkých k diskusii, ktorej cieľom bude nájsť cesty do budúcnosti, aby sme sa na ne mohli čo najskôr vydať a napĺňať tak v plnej miere poslanie našej školy vo vede a vzdelávaní. Je to nevyhnutné pre prospech nás všetkých, našej školy a v neposlednom rade našich súčasných a budúcich študentov. Vážené kolegyne, kolegovia a študenti! Do nového školského roka 1999 –2000 vám prajem veľa pracovných úspechov v rozvoji vzdelania a priaznivé vzťahy v pracovných kolektívoch a vo vašich rodinách. prof. Ing. Milan Dado, CSc. rektor

2

Rubrika UCHO Prvé zasadnutie kolégia rektora v školskom roku 1999/2000 bolo zamerané na tieto hlavné body rokovania: 1. Aktuálne otázky redukcie nepedagogických zamestnancov vysokých škôl a predaj nepotrebného majetku s uplatnením postupu podľa § 3 ods. 3 zákona č. 278/1993 v zmysle listu MŠ SR. 2. Zhodnotenie prijímacích skúšok na fakultách Žilinskej univerzity. 3. Program SOCRATES. 4. Projekt Piateho rámcového programu "Centrum excelencie". Ad 1) Predmetom rokovania bol list ministra školstva SR číslo 2429/1999 z 19. augusta 1999, ktorý obsahuje dve časti. V prvej je odporúčanie, aby sa racionalizačnými opatreniami zredukoval stav nepedagogických zamestnancov vysokých škôl o 10 % a v druhej časti listu má MŠ SR predložiť MF SR odhad príjmov z predaja nepotrebného štátneho majetku. K prvej časti bola vypracovaná analýza všetkých nepedagogických zamestnancov Žilinskej univerzity podľa fakúlt, útvarov, účelových zariadení a študentských domovov. K druhej časti bola zaslaná odpoveď, že v rámci ponukového konania poskytujeme iným rozpočtovým organizáciám nepotrebný majetok, ktorý je fyzicky a morálne tak opotrebovaný, že väčšina ponukových konaní prebieha bez odozvy. Kolégium rektora prijalo stanovisko k uzneseniu vlády SR o prepúšťaní zamestnancov vysokých škôl, ktoré je prílohou tejto informácie. Ad 2) Prorektor doc. I. Čáp uviedol niektoré postrehy z tohoročných prijímacích pohovorov a odporúčania pre prijímacie konanie v školskom roku 2000/2001, ktoré prerokuje v pedagogickej komisii. O závoch komisie bude informovať 2. zasadnutie kolégia rektora. Ad 3) Kolégium rektora uložilo prorektorovi prof. M. Dzimkovi vydať presnú normu kompetencií v programe SOCRATES na Žilinskej univerzite s termínom ihneď. Ad 4) V súvislosti s prípravou projektu do Piateho rámcového programu bol predložený návrh na vznik Ústavu aproximácie dopravy a členov jeho vedeckého kolégia. V bode Rôzne kvestor informoval o: * výsledkoch kontroly, ktorú uskutočnili na Žilinskej univerzite pracovníci odboru kontroly MŠ SR. Boli prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov príkazom rektora; * súbore úsporných opatrení z MŠ SR na efektívne využívanie osobných automobilov, mobilných telefónov, zákazu nákupu nábytku. K tomuto bodu budú osobitne zvolaní tajomníci fakúlt;

3

* viazaní rozpočtu 10 mil. Sk, čo predstavuje 200 - 300 tis. Sk nekapitálových prostriedkov na fakultu. Spracovala: T. Soviarová

Blahoželáme Vám, pán profesor Prof. Ing. Anton PUŠKÁR, DrSc., dr. h. c. 60 ročný Ak raz bude historik písať dejiny našej alma mater, určite nebude môcť nespomenúť meno nášho terajšieho jubilanta prof. Ing. Antona Puškára, DrSc, dr. h. c., ktorý sa 3. septembra 1999 dožil 60 rokov. Doterajšia história našej vysokej školy je obsiahnutá v jeho živote, jeho život je nezmazateľne vpísaný do jej dejín. Jubilant začal študovať na Vysokej škole železničnej r. 1958 v Prahe a po jej presťahovaní a premenovaní štúdium ukončil roku 1963 na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Po promócii pracoval ako asistent a odborný asistent na Katedre mechanickej technológie Fakulty strojníckej a elektrotechnickej (F SET). Teraz je profesorom na Katedre materiálového inžinierstva SjF ŽU. Roku 1967 získal vedeckú hodnosť CSc. a po habilitácii r. 1971 bol menovaný docentom. Po obhajobe doktorskej dizertačnej práce mu bola r. 1977 priznaná hodnosť DrSc. a r. 1978 bol menovaný profesorom. Vo svojich 39 rokoch sa stal najmladším vysokoškolským profesorom na Slovensku. Prvú akademickú funkciu vykonával ako prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť F SET (1976 – 1980), po nej bol prorektorom VŠDS pre vedu (1980 – 1983) a v septembri 1983 bol ustanovený za rektora VŠDS. Túto funkciu vykonával až do januára 1990. Ako akademický funkcionár a učiteľ vždy usiloval o zvyšovanie kvality práce, zvlášť vo vedeckovýskumnej oblasti - sám idúc príkladom. Je autorom či spoluatorom 16 vedeckých monografií, z ktorých v angličtine v zahraničí vyšli 4, v ruštine 2, v češtine 2 a 8 titulov v jazyku slovenskom, z ktorých bola jedna monografia ocenená Slovenským literárnym fondom v Bratislave. Toho roku má do tlače pripravené ďalšie monografie a sú predpoklady, že niektoré budú vydané aj v zahraničí. Je autorom vyše 330 pôvodných vedeckých prác, 117 cudzojazyčných článkov, urobil 4 preklady článkov, jeho citácie sú v 155 prácach, napísal 25 titulov skrípt, má 12 patentov, 16 vynálezov a zlepšovacích návrhov. Ako mladý vedecký pracovník absolvoval stáže v Anglicku, USA, v Rusku a ďalších štátoch. Je členom American Society for Testing of Materials v USA, bol členom redakčnej rady časopisu Kovové materiály a teraz je šéfredaktorom celoslovenského odborného časopisu Materiálové inžinierstvo. Vo vedeckej práci sa orientuje na skúmanie, hodnotenie a interpretáciu subštruktúrnych aspektov plastickej deformácie kovových materiálov a na vplyv intenzívneho ultrazvuku na plastickú deformáciu a únavové procesy. Ako rektor sa výrazne zaslúžil o rozvoj našej vysokej školy vo všetkých oblastiach jej činnosti. Mimoriadne a ne-únavné úsilie venoval graduačnému rastu učiteľského zboru. Ak r. 1983 pri nástupe do funkcie rektora bolo z celkového počtu učiteľov vyše 13 % profesorov a docentov, tak ku koncu r. 1989 na VŠDS ich bolo už 30,5 % , zo 613 účiteľov bolo 55,1 % s vedeckou hodnosťou DrSc. a CSc. Sám viedol a vychoval 17 kandidátov vied, z ktorých viacerí dosiahli významné postavenie u nás (prof. P. Palček, prof. O. Bokůvka a ďalší). Mnohostranná bola aj jeho zmluvná spolupráca s rezortmi a podnikmi. Nemalú pozornosť venoval aj materiálnemu budovaniu VŠDS. Boli dokončené viaceré stavby, započaté ešte počas funkčného obdobia jeho predchodcu v rektorskej funkcii prof. J. Jeřábka (internáty na VD – okrem ŠD FŠI - VD1, VD2, terénne úpravy, budovanie unimo buniek na VD atď.). Sám inicioval v zložitých podmienkach vtedajšieho plánovania výstavbu na VD blokov A, F, NR, NS, NG, bol vypracovaný generel celkového riešenia areálu, rekonštrukcia zasadačky rektorátu, začala sa rekonštrukcia kotolní v blokoch A,B,C, rekonštrukcia ŠD a

4

rekonštrukcia v bloku A pre zriadenie Edičného strediska VŠDS, zakúpené boli budovy Univerzitnej knižnice, strediska v Súľove a pod. Bol nevídaným nadšencom počítačovej techniky a jej zavádzania do výskumu a výučby. Isteže, dnes po rokoch sa nad úrovňou vtedajších PC pousmejeme, ale išlo o presadzovanie trendu, ktorý bol určite správny a potrebný a ktorý sa už na inej úrovni a v iných podmienkach plne presadil. Prof. Ing. A. Puškár, DrSc. nebol nikdy a v žiadnej funkcii človekom, ktorý by nečinne čakal, aby mu iní kliesnili cestu. Mal odvahu používať vlastný rozum, mal odvahu povedať: toto je dobré a to zlé. A pre rozvoj výskumu, výučby a dobrého mena školy robil všetko, nešetril seba ani iných, čo nebolo vždy jednoduché, ale v mene realizácie svojich predsavzatí bral na seba zodpovednosť a riziká. Vážený pán profesor, umenie nestarnúť neprichádza nikdy samo od seba. Popri rozhodujúcom faktore, akým je ľudské zdravie, je to predovšetkým práca, činorodý život. Celý svoj život ste spojili s našou školou, prekonali ste všetky peripetie jej vývoja, nešetrili ste čas a energiu pre jej úspešný rozvoj. Táto práca a úspechy vás burcovali ešte k väčším výkonom, ktoré vás pohltili celého, a to sa, žiaľ, odrazilo na vašom zdraví. Je nám úprimne ľúto, že v ostatnom čase vám zdravia ubudlo, ale veríme, že sa nepriazni osudu nepoddáte, že u vás neprevládne spomienkový optimizmus, ale optimizmus vašej pevnej vôle plne žiť. Z vlastného života viete, že najmocnejší je ten, kto premôže sám seba. Za všetko, čo ste pre našu školu urobili, pán profesor, vám vyslovujeme úprimné poďakovanie a uznanie. Do ďalších rokov života vám prajeme, aby sa váš zdravotný stav zlepšoval a v tomto zápase nech je pre vás povzbudením, že s vami naisto počítame a že máte svoje pevné a významné miesto medzi učiteľmi našej univerzity. Redakcia

Kedy vstúpime do

tretieho

milénia ? S blížiacim sa koncom kalendárneho roka sa množia diskusie o tom, kedy vlastne začína tretie tisícročie nášho letopočtu. Názov milénium pochádza z latinského mille (tisíc) a annus (roky) a zahrňuje tisíc rokov. Z tohto hľadiska je preto odpoveď na otázku položenú v nadpise veľmi jednoduchá. Rokom 2000 končí druhé tisícročie nášho letopočtu a do tretieho tisícročia vstúpime dňom 1. januára 2001. Situácia je však podstatne zložitejšia, ak sa budeme zaujímať o to, kedy uplynie 2000 rokov od narodenia Krista, ktoré je – alebo by malo byť – orientačným bodom nášho letopočtu. Dnešný platný kalendár nazývaný gregoriánsky (podľa rímskeho pápeža Gregora XIII., ktorý ho r. 1582 zaviedol) vychádza totiž z kalendára, ktorého autorom bol mních Dionýzius, právnik, matematik a astronóm. Toho r. 525 poveril pápež Ján I. vypracovaním liturgického kalendára, ktorý by umožnil, aby všetci kresťania mohli spoločne sláviť Veľkú noc a ďalšie cirkevné sviatky. Dionýzius sa rozhodol vziať za základ narodenie Krista. V jeho dobe sa však používali rímske číslice, ktoré nepoznali nulu. Preto nemohol rok narodenia Krista, od ktorého sa odvíja kresťanský letopočet, začať nulou, ale označil ho ako rok 1. Vo svojich výpočtoch vychádzal z údajov uvedených v evanjeliu. O narodení Krista sa zmieňujú iba dvaja zo štyroch evanjelistov – Matúš a Lukáš – a z ich údajov chybne vypočítal, že sa Ježiš Kristus narodil v roku 753 podľa predchádzajúceho (Diokleciánovho) kalendára - a tento rok označil rokom 1 pre svoj kalendár. V Matúšovom evanjeliu sa dočítame, že sa Ježiš Kristus narodil v dobe, keď judejským vládcom bol Herodes. Súčasní historici sú však presvedčení, že Herodes zomrel už roku 4 pred začiatkom nášho letopočtu. Lukášovo evanjelium zasa umiestňuje narodenie Ježiša Krista do doby, keď Sýriu, ktorej súčasťou bola aj Judea, spravoval Quirinius. Dnes sa však vie, že Quirinius bol menovaný za guvernéra v Sýrii až v roku 6, resp. 7 nášho letopočtu. Podľa rímskych záznamov však v Herodesovej dobe spravoval Judeu legát Quintilius. Vzhľadom na to, že Lukáš písal svoje evanjelium s časovým odstupom - až okolo roku 70 nášho letopočtu - je možné, že skomolil mená a zamenil Quintilia za Quirinia. To by však znamenalo, že dátum narodenia Krista sa viaže k roku 6 alebo 7 pred naším letopočtom, a teda 2000 rokov jeho narodenia sme mali sláviť už pred niekoľkými rokmi.

5

Avšak svet zachvacuje miléniová horúčka, všade sa hovorí o oslavách vstupu do tretieho tisícročia na prelome rokov 1999 a 2000. Ide prinajmenšom o nepresnosť, ak nie o hrubú chybu. Budúci kalendárny rok, ktorý budeme písať dvojkou a tromi nulami je totiž posledným rokom druhého tisícročia nášho letopočtu a na vstup do ďalšieho milénia si budeme musieť počkať do silvestrovskej noci budúceho roka 2000. -fík

TRANSCOM ’99 V dňoch 29. 30. 6. 1999 bola na Žilinskej univerzite 3. medzinárodná vedecká konferencia TRANSCOM ’99. Ako medzinárodné fórum pre získanie kontaktov a výmenu skúseností mladých vedeckých pracovníkov úspešne nadviazala na dve predchádzajúce - Transcom ’95 a Transcom ’97. Môžeme konštatovať, že v plnom rozsahu bol splnený základný zámer konferencie, t. j. rozšírenie možnosti prezentácie vedeckých prác absolventov vysokých škôl, doktorandov, absolventov doktorandského štúdia a ďalších mladých vedeckých pracovníkov z oblasti dopravy, spojov, strojárstva, elektrotechniky a stavebníctva. Na konferencii bolo 103 (v r. 1997 – 91) účastníkov mimo ŽU, z toho 81 (v r. 1997 – 73) zo zahraničia (ČR, SRN, Poľsko, Rumunsko, Taliansko, Veľká Británia, Maďarsko, Slovinsko, Švajčiarsko). Zo ŽU bolo 84 účastníkov – autorov a spoluautorov referátov. Zborník referátov je vydaný v anglickom jazyku, má 8 dielov (podľa sekcií) a obsahuje 267 (v r. 1997 – 194) príspevkov. S veľmi dobrých ohlasom sa stretol medzi účastníkmi spoločenský večer, ako aj zorganizovanie výletu do Bojníc. V organizačnom výbore pod vedením prof. Ing. P. Skočovského, DrSc. a Ing. H. Vráblovej pracovali naši doktorandi, resp. mladí pracovníci: Ing. Buková, Ing.Chromjaková, PhD., Ing. Isteník, PhD., Ing. Neslušan, PhD., Ing. Pitoňáková, Ing. Remišová, Ing. Rovňaník, Ing. Roško, Ing. Slovák, Ing. Strenitzerová, Ing. Šupík, PhD., Ing. Vaško a Ing. Tínus. Úlohy, ktorými boli poverení úspešne zvládli a veríme, že získané skúsenosti využijú aj pri organizovaní ďalších akcií. Transcom ’99 bol predovšetkým odbornou akciou, kde mali mladí odborníci možnosť prezentovať výsledky svojej práce v anglickom jazyku a nadviazať kontakty so svojimi rovesníkmi. Veríme, že sa na tejto akcii, svojho druhu na Slovensku ojedinelej, opäť stretneme v roku 2001. Ing. Helena Vráblová, ved.odd. pre vedu a výskum

6

Novomenovaní docenti na ŽU Rektor Žilinskej univerzity prof. Ing. Milan Dado, CSc. vymenoval za docentov: * S účinnosťou od 15. apríla 1999: Doc. Ing. Jozefa Majerčáka, CSc., pracovníka Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, pre odbor dopravná a spojová technológia, Pplk. doc. Ing. Ladislava Olšara, CSc., pracovníka Fakulty špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity, pre odbor vojenská doprava a vojenské stavby, * S účinnosťou od 1. júla 1999: Doc. Ing. Ladislava Schwartza, PhD., pracovníka Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity, pre odbor telekomunikácie, Doc. Mgr. Jiřího Slavíka, CSc., pracovníka Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity, pre odbor aplikovaná matematika, * S účinnosťou od 2. augusta 1999: Doc. Ing. Annu Kejíkovú, CSc., pracovníčku Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, pre odbor dopravná a spojová technológia, Doc. Ing. Jána Knižku, CSc., pracovníka Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, pre odbor dopravná a spojová technológia, Doc. Ing. Ivetu Kremeňovú, CSc., pracovníčku Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, pre odbor dopravná a spojová technológia.

7

Na XI. bienále DOPRAVA 98 sa zúčastnil p. Lionel Véret, člen EFIAP vo Francúzsku. Jedna fotografia z jeho kolekcie bola odmenená. V týchto dňoch dostal organizátor bienále Ing. M. Pfliegel, CSc. od p. L. Véreta pozdrav: Ďakujem a blahoželám všetkým za zorganizovanie DOPRAVY ’98 a veľmi pekný katalóg. Priateľsky Véret Pán Pliegel, som stále veľmi šťastný, že som sa zúčastnil Vášho fotografického bienále DOPRAVA 98 a dostal veľmi pekný katalóg. V to ráno som dostal vo veľmi dobrom stave nádhernú krištáľovú vázu, odmenu za moju fotografiu číslo 127 MOLICEIROS a veľmi vrúcne Vám za ňu ďakujem. Mám už viac krištáľových cien, pochádzajúcich od vás a s rokmi im prikladám čoraz väčšiu dôležitosť, pretože tento krištál je skutočne veľmi, veľmi pekný. Spolieham sa na Vás, že sa na mňa obrátite s organizačným poriadkom DOPRAVY 2000, pretože budem mať niekoľko nových a dobrých fotografií, ktoré by tam mohli byť. Dúfam, že si budete môcť preložiť týchto niekoľko riadkov, pretože ja píšem len po francúzsky a ospravedlňujem sa za to. Ešte raz Vám ďakujem, pán Pfliegel, ako aj všetkým Vašim spolupracovníkom posielam veľmi úprimné pozdravy.

8

Le Havre 15. 7. 1999 L. Véret

Letné telovýchovné sústredenie

Takto urputne bojujú s plachtou začiatočníci Ústav telesnej výchovy zorganizoval aj v uplynulom školskom roku pre študentov našej školy lákavé a stále populárne letné telovýchovné sústredenia. Základy windsurfingu, aerobik a kanoistika boli už tradične náplňou sústredení na Zemplínskej Šírave a Nitrianskom Rudne. Pre tých, ktorých láka čaro pravého vodáckeho života, pripravil ÚTV každoroč-né splavy rieky Hron. Školské učebno-výcvikové stredisko v Zuberci privítalo záujemcov o vysokohorskú turistiku a cykloturistiku. Novinkou tohtoročných LTS boli plavecko-kondičné zájazdy na Sicíliu a Francúzsku riviéru ponúknuté nielen študentom, ale aj zamestnancom ŽU. Spolu sa menovaných akcií v školskom roku 1998/99 zúčastnilo viac ako 200 študentov našej školy. PaedDr. Ľudmila Malachová

9

Športovanie zamestnanco ŽU ÚTV v snahe poskytnúť zamestnancom ŽU priestor na športové vyžitie a aktívny oddych od jednostranného psychického zaťaženia, ponúka širokú škálu možností, a to od 27. 9. 1999: Aerobik: pondelok – štvrtok 16.00 - 17.00, 19.00 – 21.00 h Menza Hliny V. Vodný aerobik: streda 19.00 - 20.00 h Plaváreň Plávanie: streda 19.00 - 20.00 h Plaváreň Kondičné posilňovanie: pondelok – piatok 9.00 - 12.00, 14.00 - 21.00 h Fit-club - internáty G-H VD pondelok – piatok 9.00 - 11.00, 17.00 - 21.00 h Fit-club – menza Hliny V.

Ricochet: pondelok – piatok 9.00 - 12.00, 14.00 - 21.00 h Fit-club – internáty G-H VD (na objednávku) Športové hry: utorok 14.15 - 15.30 h (SjF) 15.30 - 17.00 h (FRI) streda 13.30 - 15.30 h (SvF) 15.30 - 17.00 h (Rektorát) 17.00 - 18.30 h (PEDaS) štvrtok 17.00 - 18.30 h (PEDaS) piatok 13.30 - 15.00 h (EF)

10

v

15.00 - 16.30 h (SvF) 18.00 - 19.30 h (EDIS) 19.30 - 21.00 h (PEDaS)

ŽIVOTNÉ JUBILEÁ Júl 1999 50 rokov veku Dušan Damborský 2. 7. 1999 Marta Katrencová 4. 7. 1999 Ing. Jozef Mužík 8. 7. 1999 Ing. Helena Ryčeková 9. 7. 1999 Zuzana Masná 20. 7. 1999 Ing. Robert Labuda, CSc. 22. 7. 1999 Anna Gärtnerová 23. 7. 1999

55 rokov veku Ing. Cyril Srnka 2. 7. 1999 Ing. Jarmila Kavcová 10. 7. 1999 Prof. Ing. Karel Havel, CSc. 21. 7. 1999

60 rokov veku Prof. Ing. Petr Skočovský, DrSc. 21. 7. 1999 Daniel Štalmach 25. 7. 1999

65 rokov veku Doc. Ing. Kamil Bagin, CSc. 8. 7. 1999

August 1999

11

50 rokov veku Prof. RNDr. Peter Bury, CSc. 2. 8. 1999 Zenóbia Gerebenitsová 17. 8. 1999 Mária Fučková 28. 8. 1999 Marta Michalíková 31. 8. 1999

55 rokov veku Stanislav Višňovský 3. 8. 1999 Doc. PhDr. Alfréd Prígl, CSc. 11. 8. 1999 Mária Šulajová 14. 8. 1999

September 1999 50 rokov veku Ing. Ján Salaj, CSc. 4. 9. 1999 Magdaléna Jancová 7. 9. 1999

55 rokov veku Ing. Ferdinand Choluj 18. 9. 1999 Daniela Malacká 24. 9. 1999 Ing. Ľubomír Hurajt 25. 9. 1999 Edita Zelinová 25. 9. 1999 Doc. Ing. Rudolf Hronec, CSc. 27. 9. 1999 Ing. Anna Braciníková 30. 9. 1999

60 rokov veku Prof. Ing. Anton Puškár, DrSc. 3. 9. 1999 Doc. Ing. Miloš Sroslík, CSc. 6. 9. 1999 Ladislav Uličný 7. 9. 1999 Ing. Eugen Belobrad 15. 9. 1999 RNDr. Rudolf Blaško 22. 9. 1999

65 rokov veku

12

Doc. RNDr. Ivan Turek, CSc. 21. 9. 1999

DOPLŇUJÚCE VOĽBY

V doplňujúcich voľbách do zamestnaneckej komory akademického senátu Stavebnej fakulty ŽU, ktoré sa konali 17. septembra 1999 boli za členov zvolení: prof. Ing. Ján Mikolaj, CSc. a prof. Ing. Vladimír Tomica, CSc. Prof. Ing. F. Schlosser, CSc. predseda volebnej komisie

PRACOVNÉ VÝROČIA September 1999 20 rokov na Žilinskej univerzite Eva Kováčová 1. 9. 1999 Ján Slota 1. 9. 1999

25 rokov na Žilinskej univerzite Mária Bobuľová 1. 9. 1999 Oľga Doricová 1. 9. 1999 Helena Holešová 1. 9. 1999 Doc. Ing. Zora Hroncová, CSc. 1. 9. 1999 RNDr. Jela Kostrová, CSc. 1. 9. 1999 Jozefa Machátová 1. 9. 1999 PhDr. Kvetoslava Okálová 16. 9. 1999

30 rokov na Žilinskej univerzite RNDr. Václav Stanček, CSc. 1. 9. 1999

35 rokov na Žilinskej univerzite Doc. Ing. Marián Benický, CSc. 1. 9. 1999

13

RNDr. Ferdinand Křiž 1. 9. 1999 Doc. Ing. Ján Rusnák, CSc. 1. 9. 1999 RNDr. Terézia Štrbová 1. 9. 1999 RNDr. Rudolf Višňovský, CSc. 1. 9. 1999 Doc. Ing. Juraj Braciník, CSc. 16. 9. 1999 Marta Čapkovičová 21. 9. 1999 Doc. Ing. Ivan Baják, DrSc. 28. 9. 1999

14