ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Aurelius Kríženie: Neuburské x Rizling rýnsky 45/18 Krajina pôvodu: Česká republika, ŠS Veľké Pavlovice a ukončené na ŠS Perná. Šľachtiteľ: Ing. Veverka a Ing. Zatloukal. Úrody: priemerné 10 t/ha Cukornatosť hrozna: v priemere nad 20 kg/hl Obsah kyselín v mušte: v priemere 12 g/l Odolnosť voči chorobám je priemerná, trpí plesňou sivou (tenká šupka). Víno je plné, harmonické, s výraznejšími kyselinami typu Rizlingu rýnskeho. Vo vôni jemne pripomína odrodu Neuburské (jemne po juchtovine). Víno je vhodné na výroby akostných vín s prívlastkom na dlhodobejšie zrenie.
1
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Bouvierovo hrozno Synonymá: Bouvier, Bouvierrebe ... Pôvod: rôzne názory, podľa Bláhu ide o náhodného kríženca odrôd Burgundské biele x Silvánske zelené v Štajersku. Ďalej sa uvádza, že odrodu rozšírili francúzski križiaci na srbsko – rakúsku hranicu v okolí obce Radgona. Skoršie dozrievajúca cukornatá odroda, Úrody nad 5 t/ha, Cukornatosť nad 20 kg/hl, Kyseliny v mušte 6-7 g/l. Vína bývajú troche mdlé, ale plné, alkoholické, s jemnou arómou. Odrodu využívajú šľachtitelia do kríženia, pretože dobre odovzdáva svoje vlastnosti.
2
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Devín Kríženie: Tramín červený x Veltlínske červeno biele 15/4 Pôvod: Slovenská republika, KVÚVV Bratislava. Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Má menší list, stredný strapec, rastie vzpriamene a nezahusťuje porast. Je to úrodnejšia odroda, keď dosahuje 10 až 12 t/ha. Cukornatosť dosahuje nad 20 kg/hl, ktorá sa najviac akumuluje v neskoršej priaznivej jeseni. Kyseliny v mušte 7-9 g/l. Víno: poskytuje vysoko kvalitné akostné vína s prívlastkom. Víno je jemne korenisté po Tramíne červenom, extraktívne s harmonickými kyselinami. Víno je vhodné na dlhšie zrenie vo fľašiach.
3
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Dievčie hrozno Synonymá: Leáňka, Dívčí hrozen, Fehér leányka, Mädchentraube, Mädlein, Feteasca alba a iné. Pôvod: rôzne názory - rumunská Ampelografia, jej pravlasťou je Moldavsko, rozšírenie do Transylvánie a susedných krajín. Podľa ampelografa Pála Feketeho je maďarského pôvodu. Pestuje sa vo východnej, čiastočne i strednej Európe (Moldavsko, Zakarpatská Ukrajina, Rumunsko-Ardeal, Maďarsko-Eger,Mátra). U nás sa pestuje hlavne v malokarpatskej oblasti (Modra). V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1952. Má bujný rast, zahusťuje ker. Dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra. Úroda od 4 do 9 t/ha, cukornatosť 17 – 20 kg/hl i viacej, obsah kyselín 6,5 – 7 g/l. Vína sú kvalitné, harmonické, s dobrým buketom, menej plné s pálivou dochuťou.
4
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Feteasca regala Synonymá: Pesecká leánka, Királyleanyka, Danesáná, Fetjaska korolevskaja a iné. Pôvod - je to rumunská odroda, vznikla krížením odrôd Dievčie hrozno a Grasa de Cotnari na začiatku 20. storočia v obci Danes v Sighisoarskom rajóne. Podľa ruských údajov je to kríženec odrôd Dievčie hrozno a Muškát Ottonel. Pod názvom Feteasca regala je rozšírená v Rumunsku. Veľké rozšírenie nemá, pestuje sa v Rumunsku, Moldavsku, na Ukrajine, Maďarsku. U nás je to hlavne v obci Pesek – Šalov pri Želiezovciach. Rastie stredne silne až bujne. V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1979. Bobule začínajú mäknúť v druhej polovici augusta a dozrieva najčastejšie v prvej polovici októbra. Úroda 10 – 12 t/ha, cukornatosť 15 – 18 kg/hl, kyseliny v mušte 8 – 12 g/l. Vína sú plné, harmonické, s muškátovou arómou, ktorá pri vyššom obsahu kyselín nehorkne. Vyžaduje veľmi teplú polohu vzhľadom k vyšším úrodám a neskoršiemu dozrievaniu. Vyžaduje hlboké, výživné a vododržné pôdy. Neznáša dlhotrvajúce sucho.
5
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Irsai Oliver Synonymá: ´Irsay Olivér, Muskat Oliver, Zolotistyj rannij a iné. Pôvod: bola vyšľachtená v Maďarsku šľachtiteľom Pál Kocsisom v roku 1930 krížením odrôd Bratislavské biele a Čabianska perla. Je rozšírená hlavne v Maďarsku, v menšom rozsahu na Ukrajine a Transylvánii. U nás sa pestuje hlavne v malokarpatskej a južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1975. Skorá odroda, zrieť začína už koncom júla a dozrieva v prvej polovici augusta. Vhodná do teplejších južných oblastí. Úrody sú stredné, 5 – 9 t/ha, cukornatosť 17 – 20 kg/hl, obsah kyselín v mušte 6 – 7 g/l. Odroda sa musí skoršie oberať (podtrhnúť) z dôvodu zachovania kyselín v mušte. Vína sú jemné, tenšie, aromatické po muškáte, harmonické - pre výrobu burčiakov a šumivého vína Hubert de Lux..
6
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Chardonnay Pôvod: pravdepodobne vznikla voľným krížením Rulandského s odrodou Heunisch. Pestuje sa v Alsasku, v Taliansku v okolí St. Michaelu. V Listine registrovaných odrôd je od roku 1996. Vo väčšine znakov pripomína Rulandské biele. Vo Francúzsku sa pestovala pod názvom Pinot blanc Chardonnay. V roku 1896 bola uznaná za samostatnú odrodu. Ampelograficky sa Chardonny od Rulandského bieleho odlišuje otvoreným rapíkovým výrezom v tvare písmena U, jeho ohraničenie tvorí holá nervatúra. Ďalšie znaky odlišnosti sú ostrouhlé vrcholky lalokov, listová čepeľ je tmavšia a lesklejšia. Hrozno je často menšie a žltšie vyfarbené. Raší o niečo skôr, ale neskoršie dozrieva. Víno je plnšie, harmonické a má vyššiu intenzitu aromatických látok. Víno je vhodné na archivovanie, tiež ako barriqe a je základom pre výrobu kvalitných šumivých vín.
7
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Milia Kríženie: Müller-Thurgau x Tramín červený 65/4 Pôvod: KVÚVV Bratislava Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Odroda je citlivejšia na sucho a následné preťaženie, čo spôsobuje kolísanie úrody a horšie vyzrievanie dreva. Odroda je stredného vzrastu, list je stredne veľký, trojlaločnatý, s veľmi krátkymi zúbkami. Stopkový výkrojok je zatvorený, laloky sa silne prekrývajú, strapec je malý, bobuľa malá, krátko elipsovitá, ružovej farby. Úroda 12,0 t/ha, cukornatosť 23,8 kg/hl, obsah kyselín v mušte 6,0 g/l. Vína sú jemné, aromatické, s nižším až nízkym obsahom kyselín. Pri stanovení termínu zberu je potrebné prihliadať na obsah kyselín. Cukornatosť je pravidelne vysoká, za sledované obdobie všetky mušty spĺňali požiadavku na výrobu akostných výberových vín s prívlastkom. Je vhodná aj do okrajových vinohradníckych rajónov.
8
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Muškát moravský Synonymá: Mopr Kríženie: Muškát Ottonel x Prachtraube 23/33 V r. 1993 bol premenovaný na Muškát moravský. List je stredne veľký, päťlaločný, s výrazným zúbkovatením. Strapec je stredný až veľký, krídlatý. Bobule sú guľaté, zelenožlté a mierne ojínené. Rast je bujný, ker zahusťuje zálistkami. Dozrievanie začína v prvej polovici augusta, dozrieva stredne skoro, v poslednej dekáde septembra. Dozrieva súčasne s odrodou Müller Thurgau, oproti ktorej má výhodu, že jej hrozná tak nehnijú. Zberá sa pri nižšej cukornatosti, pre uchovanie kyselín. Úroda 10-15 t/h, je vysoká, pre aromatické odrody neobvyklá, pravidelná a vyrovnaná. Obsah cukru 20 kg/hl a vyšší, obsah kyselín v mušte 7-8 g/l. Víno je jemného muškátového typu, menej plné, harmonické. Pre harmonickosť v chuti treba sledovať kyseliny.
9
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Muškát Ottonel Synonymá: Ottone, Muskat – Ottonel weis, Ottonel muscotaly, Muscato Ottonel Pôvod: odrodu vypestoval zo semenáča francúzsky záhradkár Róbert Moreau z Agers. Predpokladá sa, že jednou z rodičovských odrôd bola Chrupka. Ako druhý rodič, ktorého udáva Galet, je Muscat de Saumur. Je rozšírená vo všetkých vinohradníckych štátoch Európy, ba aj v Anglicku. U nás sa pestuje ojedinele. Do Listiny registrovaných odrôd bola zaregistrovaná v roku 1952. Je stredného až slabého vzrastu. Letorasty sú tenké. Odolnosť proti zimným mrazom je dobrá, neznáša však suché zimy. Dozrieva stredne skoro, so začiatkom v auguste, a zberá sa koncom septembra. Úroda je kolísavá a pohybujú sa v rozmedzí 3,5 až 14 t/ha, obsah cukru okolo 20 kg/hl i viac, obsah kyselín v mušte 7 – 8 g/l. Odrodové víno sa môže vyrábať ako výberové víno s prívlastkom.
10
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Müller-Thurgau Synonymá: Müllerka, Rizvanec, Müller-Thurgau Rebe, Rizling x Silvaner, Müller Thurgau bianco a iné. Pôvod: odroda vznikla v Nemecku v r. 1882 v Geisenheime, kde ju zo semena vypestoval švajčiarsky prof. Dr. H. Müller. V r. 1891 sa prof. Müller presťahoval do Švajčiarska (Wädensvil) a priniesol si 150 semenáčov. Z nich jeho technik H. Schellenberg si všimol najmä semenáč, vedený pod č. 58 (kríženie Rizling rýnsky x Silvánske), ktorý medzi ostatnými vynikla najmä výrazným buketom. Genetickou analýzou bolo zistené, že odroda Müller – Thurgau nemá dedičné vlastnosti odrody Silvánske a preto sa usudzuje, že je semenáčom Rizlingu rýnskeho. Vo Švajčiarsku sa odroda ujímala veľmi ťažko, v Nemecku sa začala pestovať v Bavorsku. V Listine registrovaných odrôd bola registrovaná v roku 1941. Úroda 10 – 15 t/ha, cukornatosť 15 – 20 kg/hl, obsah kyselín v mušte 5,5 – 7 g/l. Víno: aromatické po muškáte, stráca kyseliny.
11
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Neuburské Synonymá: Neuburg, Neuburger blanc,, Fehér neuburgi, Neuburger weisser, Neue Rebe a iné. Pôvod: pochádza z Rakúska. Podľa Turkoviča a Bláhu ju údajne vyplavil r. 1850 Dunaj na breh v obci Arnsdorf vo Wachau, odkiaľ sa rozšírila do okolitých štátov. Označuje sa ako kríženec Burgundského bieleho so Silvánskym. Je rozšírená najmä v Dolnom Rakúsku a v Burgenlande, nepatrne v Maďarsku, ďalej v rumunskej Transylvánii, v Moldavsku. V Čechách sa hodne pestovala na južnej Morave (Hodonínsko, Strážnicko), v súčasnosti sa málo pestuje pre jej nízke úrody z dôvodu opadávania kvietkov. Na Slovenskú sa pestuje veľmi ojedinele. V Listine registrovaných odrôd bola registrovaná v roku 1941. Úrody 8 – 9 t/ha, cukornatosť muštu 18 – 20 kg/hl, obsah kyselín v mušte 9 – 11 g/l. Trpí opadávaním kvietkov. Vína sú plné, extraktívne, po juchtovine.
12
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Noria Kríženie: Rizling rýnsky x Semillon 23/33 Pôvod: odroda Noria bola vyšľachtená na VSVV Veľký Krtíš, pracovisko Opatovská N. Ves, krížením odrôd Rizling rýnsky a Semillon a do štátnych odrodových skúšok bola vysadená v roku 1995. Odroda je stredného vzrastu, list je stredný päťlaločný, s krátkymi zúbkami, stopkový výkrojok je zatvorený, laloky sa mierne prekrývajú. Strapec je malý. Bobuľa stredná, krátko elipsovitá, žlto zelenej farby so zvláštnou arómou, pripomínajúcou odrodu Semillon. Noria je muštová biela odroda, dozrievajúca zároveň so štandardnou odrodou Rizling rýnsky. Z pestovateľského hľadiska má oproti štandardnej odrode lepšiu odolnosť voči hubovým chorobám, vyznačuje sa kvalitnými vínami s jemnejšími charakteristickými kyselinami a buketovými látkami, pripomínajúcimi odrodu Semillon. Víno na archivovanie.
13
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Pálava Kríženie: Tramín červený x Müller-Thurgau. Pôvod: Česká republika, ŠS Veľké Pavlovice a Perná. Šľachtiteľ: Ing. Veverka V Listine registrovaných odrôd je od r. 1977. Je stredne veľký, väčšinou hladko päťlaločný. Strapec je stredne veľký 100 až 160 mm dlhý, priemerná hmotnosť 169 g. Bobuľa je stredne veľká, priemerne 14 mm dlhá, guľovitá, svetlo červená, so sivým nádychom. Šupka je pevná, dužina šťavnatá, aromatická, s výraznou korenistou tramínovou príchuťou. Rast je stredný až bujný. Dozrievať začína v druhej polovici augusta, zber je neskorý, v druhej dekáde októbra. Úroda 8-11 t/ ha, obsah cukru je 19-21 kg/hl, kyseliny v mušte od 7-11 g/l. Víno, plné, korenisté po tramíne, vhodné na výrobu prívlastkových archívnych vín..
14
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Rizling rýnsky Synonymá: Lipka, Weisser Riesling, Rheinriesling, Petit Riesling, Gentil aromatique, Rajnai rizling a iné. Pôvod: nie je presne známy. Pravdepodobne vznikla v Porýni ako semenáč divého viniča Vitis vinifera var. silvestris . Stretávame sa tiež s názorom, že je podobný odrode, ktorú opisuje rímsky spisovateľ Plínius (23 – 79 n. l.). V Nemecku je rozšírený názor, že kráľ Ludwig (843 – 876) ho ako prvý nechal vysadiť na brehoch rieky Rýn. Rast je silný. Veľmi dobre odoláva zimným mrazom najlepšie zo všetkých registrovaných odrôd viniča. Je to neskorá odroda, zrieť začína v tretej dekáde augusta, dozrieva v 1 – 2 dekáda októbra. Pri neskoršom delenom zbere sa dosahuje vynikajúca kvalita rôznych výberových vín. Úroda: nad 10 t/ha, cukornatosť 17 – 20 kg/hl, kyseliny v mušte 10 – 14 g/l. Víno je vysoko kvalitné s buketom po lipe, vhodné na archivovanie.
15
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Rizling vlašský Synonymá: Vlašák, Rizling taliansky, Rakúsky rizling, Riesling blanc, Petit riesling, Talianska graševina, Wälschriesling, Olasz rizling, Riesling italico, Kleinriesler a iné. Pôvod: odroda vznikla pravdepodobne vo Francúzsku, odkiaľ sa podľa Goetheho z Champagne rozšírila najprv do Heidelbergu. Z Porýnia prenikla v 19 storočí do Štajerska, Dolného Rakúska a Maďarska. Tiež sa stretávame s názorom, že je talianskeho pôvodu, čo je však málo pravdepodobné. Názov “vlašský” vznikol údajne v Nemecku kvôli rozlišovaniu od Rizlingu rýnskeho. V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1941. Úroda 9 – 12 t/ha, cukornatosť 15 – 19 kg/hl, obsah kyselín v mušte 10- 15 g/l. Víno býva svetlejšej farby, s výraznejšími kyselinami, jemne aromatické, menej extraktívne, neutrálnej chuti vhodné ako odrodové víno i na sceľovanie.
16
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Rulandské biele Synonymá: Burgunda, Pinot blanc, Pinot blanc Chardonnay, Fehérburgundy, Weisser Burgunder a iné. Pôvod: Francúzsko, v Alsasku sa pestuje od 14. storočia. V roku 1894 bol ampelografickou komisiou pomenovaný na Burgundské biele. Podľa francúzskych prameňov vznikol ako púčiková variácia z Burgundského sivého. Vo Francúzsku sa dlho pokladalo za identické s odrodou Chardonnay pod názvom Pinot blanc Chardonnay. Až v roku 1896 na vinohradníckom zjazde v Chalon sa Burgundské biele definitívne oddelilo ako samostatná odroda. Odroda Chardonnay sa líši od Burgundského bieleho hlavne tým, že má typický lýrovitý stopkový výkroj, lemovaným žilami. Takýto list sa v rodine burgundských nevyskytuje. Víno odrody Chardonnay je buketnejšie, Burgundské biele je zase úrodnejšie. Odroda Chardonnay je pokladaná za kvalitatívne lepší variant Burgundského bieleho.
17
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Rulandské šedé Synonymá: Klevner, Pino seryj, Burgunder grauer, Ruländer, Pinot gris, Szürkebarát, Piros kisburgundi a iné. Pôvod: vzniklo ako púčiková variácia Burgundského modrého, pravlasťou s veľkou pravdepodobnosťou je Burgundsko. Odtiaľto sa rozšírila do celého Francúzska, najmä do oblasti Champagne. Ďalej sa rozšírila do Porýnia, kde ju v roku 1711 v istej opustenej záhrade objavil obchodník Johan Seger Ruland zo Speyer. Jej názov “Rulandské” je nepochybne odvodený z jeho mena. Prvotriedne vína u nás poskytuje v okolí Radošiny, Nitry a Vrábľov. V Listine registrovaných odrôd je od roku 1941. Rast je stredný až bujný. Úroda 9 – 10 t/ha, cukornatosť nad 20 kg/hl, obsah kyselín v mušte 8 – 9 g/l. Vína sú kvalitné, plné, extraktívne, výberové s prívlastkom na archivovanie.
18
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Sauvignon Synonymá: Sauvignon blanc, Sovinjon, Muskat Silvaner, Sauvignon petit, Fehér Sauvinjon, Weisser Sauvignon a iné. Pôvod: je neznámeho pôvodu, stáročia sa pestuje vo Francúzsku na juhozápadnom pobreží Atlantického oceánu a v strednom Francúzsku. Už v 17. storočí sa opisovali dve formy tejto odrody: Sauvignon žltý (surin) a Sauvignon zelený, ktorý má väčšie strapce. Pestovala sa v zmiešaných výsadbách so Semillonom. Rastie vzpriamene s hustým olistením a vytvára veľa zálistkov. Je stredne neskorá odroda (august, september). Úroda cca 8,5 t/ha, na vysokom vedení cca 10 t/ha, cukornatosť cca 19,5 kg/hl, obsah kyselín v mušte 11 – 11,5 g/l. Vína sú veľmi akostné, na výrobu akostných vín s prívlastkom. Majú špeciálnu arómu po žihľave, alebo po broskyniach, tzv. trávovinka. Viac je cenená broskyňová aróma.
19
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Silvánske zelené Synonymá: Cynifándl, Zelený Cinyfál, Cyrifandl, Silvaner, Silvanec zeleni, Zold silvani, Grüner Silvaner, Zierfahndler a iné. Pôvod: rôzne názory, Bassermann Jordan vyvrátil tvrdenia, že pochádza z Franken (nemecké synonymá) a tiež, že pochádza z Transylvánie (Silván). V Rumunsku sa spomína až v roku 1870. Všeobecne uznávaný názor je, že odroda Silvánske pochádza z Rakúska, kde sa vyvinula z viniča z Vitis vinifera subsp. Silvestris , ktorý rástol v lužných lesoch Dunaja. Pestuje sa v malom v malokarpatskej vinohradníckej oblasti (Limbach). V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1941. Rast je stredný, tvorí veľa zálistkov. Stredne neskorá odroda, úroda 8 – 11 t/ha, cukornatosť 15 – 18 kg/hl, obsah kyselín v mušte 8 – 10 g/l. Vína majú neutrálnu chuť, sú harmonické, extraktívne, vhodné na sceľovanie.
20
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Tramín červený Synonymá: Tramín, Livora červená, Livora, Rivola, Roter Nürnberger, Piros Tramini, Mala dinka a iné. Pôvod: nie je jasný. Názor, že vznikla z odrody, ktorú Plínius označuje ako Vitis arminaea nemožno dokázať. Iný názor, že jeho pravlasťou je južné Tirolsko, konkrétne obec Tramino. Isté je, že už v 15. storočí sa v Tirolsku ospevuje víno z Traminu. Zaujímavé je, že tu sa odroda zaviedla alebo obnovila až po I. svetovej vojne. V 14. storočí sa v istej francúzskej vinohradníckej listine spomína názov Savagnin a v 16. storočí sa vo Francúzsku veľmi rozšíril. Po Napoleonovej nadvláde sa jeho plochy podstatne znížili a dnes sa pestuje v oblasti Alsaska. V Listine registrovaných odrôd je od roku 1941. Rastie stredne až bujne. Kry zahusťuje veľké množstvo zálistkov. Vína sú veľmi kvalitné, plné, aromatické, ťažké alkoholické so špecifickou korenistou arómou a chuťou, na výrobu archívnych vín.
21
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Veltlínske zelené Synonymá: Muškátel zelený, Ryvola bíla,Bielošpičák, Zold veltelini, Zold muskotály, Weisser Veltliner, Grüner Veltliner, Grüner Muskoteller, a iné. Pôvod: pravdepodobne pochádza z Dolného Rakúska. Tiež sa uvádza, že pochádza zo severného Talianska z údolia Valtelino. V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1941. Rast je stredne silný. Začína zrieť v auguste, dozrieva v prvej polovici októbra. Úroda býva vysoká 10 – 13 t/ha, cukornatosť 17 – 19 kg/hl, obsah kyselín v mušte 8 – 9 g/l. Vína sú harmonické s príjemnou mandľovou arómou a chuťou. Na sprašových pôdach aróma mladých vín pripomína arómu Sauvignonu. Vína podľa obsahu cukru v mušte sú vhodné na výrobu výberových vín s prívlastkom a archívnych vín.
22
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová biela odroda
Veltlínske červené skoré Synonymá: Červený cinyfal, Malvazinka, Malvazija krasnaja, Früher roter Malvasier, Frühroter Veltliner, Piros malvasia a iné. Pôvod: rôzne názory. V diele J. Bauhina, v ktorom sa uvádza ako “ Uvae Rheticea “. Nedá sa však povedať, že sa to vzťahuje na túto odrodu. Pulliata, že Veltlinske červené skoré pochádza z talianskeho údolia Valteline, ale v Taliansku nie je rozšírená. V okolie rakúskeho mesta Gumpodskirchen, sa pestuje a je rozšírená aj v celom Dolnom Rakúsku. V Listine registrovaných odrôd sa registruje od roku 1952. Má bujný rast, letorasty sú silné. Začína zrieť v polovici augusta a dozrieva po 20. septembri. Úroda 6 až 10 t/ha, obsah cukru 17 – 19 kg/hl, obsah kyselín v mušte 7,5 – 8,5 g/l. Vína sú plné, menej harmonické pri nižších kyselinách, so sklonom k oxidácii.
23
ÚKSÚP
Bratislava
Tokajská odroda
Furmint Synonymá: Tokaj krupnyj, Grasa de Kotnar, Luttenberger, Weisslauber, Bihari boros, Moslavina, Posip, Sipo, Furmint bianco, Cimigera, Schmiger a iné. Pôvod: nie je známy. Podľa niektorých prameňov prenikol do Maďarska v r 1241 z Talianska z vŕškov Formie a jeho názov údajne pochádza z latinského slova Frumentum, preložené do francúzštiny ako Formint, čo znamená “slamové hrozno”. Podľa maďarských ampelografov Furmint vznikol ako semenáč a najskôr bol rozmnožený v oblasti Tokaihegyalja. Iní autori sú toho názoru, že Furmint pochádza z rumunského podhoria Tirnava. U nás sa pestuje vo vinohradníckej oblasti Tokaj na výrobu tokajských vín. Odroda je veľmi úrodná. Úroda by nemala presiahnuť 7 – 8 t/ha, obsah cukru je približne 20 kg/hl a viac, obsah kyselín v mušte 9,5 g/l. Z hrozna sa vyrábajú tokajské vína – samorodné a výbery.
1
ÚKSÚP
Bratislava
Tokajská odroda
Lipovina Synonymá: Lipovina, Gars Levelju, Lindenblättriger, Hachat Lovelin, Feuilles de tilleul, Hárslevelü, Kerekes a iné. Pôvod: pravdepodobne ide o odrodu maďarského pôvodu, ktorá vznikla ako náhodný semenáč. V Ampelografii Ruska sa udáva, že jej pravlasťou je Chorvátsko (rajón Lipova) a v 18. storočí bola odtiaľ zavlečená do Maďarska, do tokajskej oblasti. U nás sa pestuje vo vinohradníckej oblasti Tokaj na výrobu tokajských vín. Je veľmi úrodná, preto ju treba usmerňovať rezom tak, aby úroda neprevyšovala 8 t/ha. Obsah cukru v dobrých ročníkoch je vysoký. Vyžaduje však dlhú, teplú a slnečnú jeseň, kedy sa vytvárajú cibéby. Vína sú veľmi príjemné, harmonické, plnej chuti s horko mandľovou vôňou. Tvorí jedno zo základných vín na výrobu tokajských vín samorodných a výberov.
2
ÚKSÚP
Bratislava
Tokajská odroda Muškát žltý Synonymá: Muskat belyj, Muskat ljunel, Ladannyj, Chungi, Gelber Muskoteller, Schmeckender, Katzendreckler, Muscat blanc, Muscat de Lunel, Sárga muskotály, Bárzsing, Szagos veirer, Tamiiosá rominesca, Joenicá, Bjala tamjanka, Moscatel menudo bianco, Zoruna, Moscatello bianco a iné. Pôvod: uvádza sa, že pravlasťou muškátov je Sýria, Egypt alebo Arábia. Tieto odrody sa pestovali skôr, ako sa o nich zmieňuje rímsky spisovateľ Plinius, ktorý uvádza, že na Sicílii sa vyrábalo víno z hrozna, ktoré Gréci nazývali Sticha (mucha), Rimania Apianae. Rímsky spisovateľ Columella opisuje 3 druhy Apianae. Názov Muscat použil ako prvý Pierre de Crescence v roku 1471. Zásluhou Rimanov sa muškáty rozšírili do sveta. U nás sa pestuje iba vo vinohradníckej oblasti Tokaj ako jedna zo základných odrôd v tejto oblasti na výrobu tokajských vín. Úroda 5 t/ha pri dosiahnutí vysokého obsahu cukru a výrazného muškátového buketu. Obsah cukru 20 kg/hl, v priaznivých ročníkoch až 30 kg/hl. Obsah kyselín v mušte je asi 8,5 g/l.
3
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová modrá odroda
Alibernet Synonymá: Odeskij červenyj. Kríženie: Alicante Bouchet Sauvignon
x
Cabernet
Pôvod: Ukrajina, odroda vznikla v roku 1950 krížením odrôd v Ukrajinskom vedeckom ústave vinohradníctva a vinárstva v Odese. Ako zaujímavý semenáč bol introdukovaný na Vysokej škole zemědelskej do Lednice na Morave (prof. Ing. V. Kraus, CSc). Do Listiny registrovaných odrôd bola registrovaná v roku 1975 ako farbiarka. Úroda je pravidelná a pohybuje sa medzi 10 – 13 t/ha, cukornatosť 14 – 17 kg/hl, obsah kyselín v mušte 11 – 12 g/l. Vína majú vysoký obsah antokyanových farbív (typ farbiarka), sú harmonické, s jemnejšími kyselinami, s kabernetovým buketom. Výslednú kupáž ovplyvnia kabernetovou príchuťou.
1
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová modrá odroda
André Odroda bola pomenovaná na počesť Ch. K. Andreho (1763 – 1831). Bol to vtedajší sekretár Moravsko-Sliezskej spoločnosti pre zveľadenie orby, prírodoznalectva a vlastivedy, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o šľachtenie ovocia a v Brne založil spolok pre šľachtenie ovocia ako prvý na svete, čím podnietil svetový záujem o vytváranie nových odrôd hybridizáciou. Kríženie: Frankovka modrá x Svätovavrinecké 16 / 76 Pôvod: Česká republika, ŠS Veľké Pavlovice. Šľachtiteľ: J. Horák Do Listiny registrovaných odrôd bola registrovaná v roku 1980. Jedna s najúrodnejších odrôd viniča. Úroda 10 – 15 t/ha, cukornatosť 17 – 20 kg/hl, obsah kyselín v mušte v priemere 10 g/l. Vína sú pomerne kvalitné, harmonické, trocha menej plné, s dostatočnou červenou farbou. Pri vysokých úrodách kvalita vína klesá.
2
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová modrá odroda
Cabernet Sauvignon Synonymá: Kabernet-Soviňon, Lafit, Lafet, Petit Cabernet, Vidure, Petit Bouchet, Carbouret, Marchoupet, Sauvignon rouge a iné. Pôvod: pochádza z polovice 16. storočia. Kabernety, rozšíril ju kardinál Richelieu prostredníctvom svojho správcu Bretona, a to v juhozápadnom Francúzsku, v okolí Bordeaux. Tu spolu s Merlotom vytvárajú svetoznáme kvalitné bordeauxské vína. Cabernet Sauvignon tvorí 3/4 sortimentu tejto veľkej a chýrnej oblasti – Médocu. V Listine registrovaných odrôd je registrovaný od roku 1980. Zrieť začína koncom augusta, dozrieva neskoršie, v 1. – 2. dekáde októbra. Odroda nie je úrodná. Podľa stupňa selekcie sa úroda pohybuje od 5 do 8 t/ha, cukornatosť 17 – 20 kg/hl, obsah kyselín v mušte 9 – 12 g/l. Vína majú kabernetový buket, ktorý sa zvýrazňuje hlavne u starších ročníkov. Víno je bohaté na tanín, antokyany, a sú s výraznejšími kyselinami.
3
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová modrá odroda
Dunaj Kríženie: (Muškát Bouchet Svätovavrinecké 6/10
x
Oporto)
x
Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Pôvod: Slovenská republika, KVÚVV Bratislava Dunaj je muštová modrá odroda. Odroda pomerne skoro raší, je polo vzpriameného rastu. Je citlivejšia na opŕchanie kvietkov. List je stredne veľký, päťuholníkový. Bobuľa má okrúhly tvar, tenká šupka, farba šupky modro-čierna. Strapec je strednej veľkosti, stopka krátka, dozrieva koncom septembra. Úroda 10 t/ha a viac, cukornatosť hrozna nad 18 kg/hl, obsah kyselín v mušte 7 – 9 g/l. Víno je farebne dostatočné (tmavo rubínové), harmonické, chuť plná s jemnými trieslovinami, zamatové.
4
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová modrá odroda
Frankovka modrá Synonymá: Lampart, Limberger, Noir de Franconie, Crna Frankovka, Frankinja modrá, Kék Frankos, Nagyburgundi, Blaufränkisch, Limberger schwarz, a iné. Pôvod: stará odroda, ktorá je podľa určitých prameňov nemeckého pôvodu (Franken), odkiaľ sa odvodzuje jej názov. Nemecké a francúzske pramene sa prikláňajú k názoru, že jej pravlasťou je Dolné Rakúsko. Podľa názvu Limberg sa jej pripisuje chorvátsky pôvod podľa mesta Lemberg. Roku 1875 určila Medzinárodná ampelografická komisia v Colmare hlavný názov – Blaufrankisch. U nás - Bratislava-Rača, ktorá sa preslávila už roku 1767. Vtedy Račania dostali od Márie Terézie na ňu dispozičné právo a predkladala sa ako privilegovaný nápoj na kráľovský dvor. Frankovka má tradíciu aj v Skalici a na Levicku. Úrodu dosahuje 10 – 13 t/ha, cukornatosť 16 – 17,5 kg/hl, obsah kyselín v mušte až nad 10 g/l. Vína patria medzi najkvalitnejšie červené vína, majú intenzívnu farbu, sú harmonické, plné, s výraznejšími trieslovinami. Vhodné na výrobu prívlastkových vín.
5
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová modrá odroda
Modrý Portugal Synonymá: Portugal, Portugizel, Ranina, Skorák, Černé rané, Portugais bleu, Portugais de Bingen, Raisin des Roses, Crna Kraljevina, Rana modra, Portugaljka, Oportó, Kék oportó, Kék portugizi, Portjuge,Blauer Portugieser, Oportorebe a iné. Pôvod: názor Baba a Macha, že túto odrodu z Portugalska do Rakúska preniesol rakúsky vyslanec gróf Fries, nemohli ampelografi potvrdiť. V Portugalsku sa ani v starých výsadbách nenachádza. Od pradávna sa však pestuje v Dolnom Rakúsku a Maďarsku (v okolí Villánya, Egeru, Soprone a Székszárdu. Značnú plochu zaberá v Nemecku. Na Slovensku v malokarpatskej oblasti (Horné a Dolné Orešany) a tiež aj v okolí Skalice ako jedna z odrôd na výrobu známeho vína Skalický rubín. Úrody vysoké, 12 – 14 t/ha, cukornatosť 16 – 17 kg/hl, obsah kyselín v mušte 8 – 11 g/l. Vína sú kvalitné, farebne dostatočné, jemne aromatické, menej plné, harmonické ako stolové víno.
6
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová modrá odroda
Neronet Kríženie: (Svätovavrinecké x Portugalské modré /B3-27/) x Alibernet. Vedená aj pod označením C 15. Pôvod: Česká republika, VŠZ Lednica na Morave. Šľachtiteľ: Prof. Ing. V. Kraus, CSc. V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1991. Rast má stredne silný až bujný. Odroda je skoršia, dozrieva na úrovni Svätovavrineckého. Úrodu poskytuje pravidelné medzi 10 – 13 t/ha, cukornatosť 15 – 16 kg/hl., obsah kyselín 10 – 12 g/l. Vína sú plné, intenzívnej farby typu farbiarka, vo vôni a chuti sú nevýrazné (neutrálne). Využívajú sa na úpravu farby červených vín v nepriaznivých ročníkoch a tiež na sceľovanie vín pri výrobe značkových vín. Pri sceľovaní vzhľadom na svoju neutrálnu vôňu a chuť neovplyvňujú výslednú kupáž.
7
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová modrá odroda
Rulandské modré Synonymá: Rouči modré, Pino čeren, Pinot noir, Pinot fin, Burgundac crni, Modra Klevanjka, Burgundi kék, Kisburgundi, Kék klévner, Kék rulandi, Blauer Spätburgunder, Blauer klevner, Pinot negru a iné. Pôvod: veľmi stará odroda, ktorá preslávila francúzske Burgundsko vynikajúcimi vínami už v 6. st. Pravlasťou je Burgundsko. Okolo roku 1300 sa o odrodách Pynos zmieňuje básnik Eustache Deschamps. Odrody Pynos sú opísané aj v starom burgundskom spise z roku 1394. Tvorí základ veľkej vinohradníckej oblasti Francúzska – Champagne Úroda 5 – 10 t/ha, cukornatosť 20 – 22 kg/hl, obsah kyselín v mušte 8 – 12 g/l. Vína sú akostné, jemné, s jemným horkomandľovým buketom, zamatovo červené s tehlovo červeným odtieňom svetlejšej farby. Kvalitu nadobúda niekoľko ročným vyzrievaním vo fľašiach (5 i viac).
8
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová modrá odroda
Svätovavrinecké Synonymá: Svätý Vavrinec, Pinot Saint-Laurent, Swarzer, Blauer Saint Laurent, Lorenztraube, Szent Lorincz a iné. Pôvod: nič presné. Podľa Galeta je označenie Pinot Saint-Lorent chybné, lebo táto odroda nepatrí do skupiny pinot. Pulliat ju považoval za francúzsku odrodu, ktorú údajne Bronner z Wieslochu priniesol do Nemecka a pôvodne ju rozmnožil ako stolovú odrodu. Iba neskoršie sa používala na výrobu červených vín.. Bronner ju údajne nazval podľa miesta, v ktorom ju objavil. Je pravdepodobné, že pochádza z Médocu z obce Laurent, alebo z oblasti Var, z obce St. Laurent. Oberlin označuje za jej pravlasť Alsasko, kde ju obyvatelia od nepamäti pestovali pod názvom Schwarzer. V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1941. Úroda 9 – 12 t/ha, cukornatosť 17 – 19 kg/hl, obsah kyselín v mušte býva aj nad 10 g/l. Vína - výraznejšie kyseliny a triesloviny, s dostatočným farebným odtieňom.
9
ÚKSÚP
Bratislava
Muštová modrá odroda
Zweigeltrebe Synonymá: Zweigelt, Zweigelt blau, Blaue Zweigeltrebe, Kék Zweigelt szolo a iné. Pôvod: je to rakúska odroda, ktorá vznikla krížením odrôd Svätovavrinecké x Frankovka modrá. Bola vyšľachtená v Klosterneuburgu. Názov dostala po šľachtiteľovi a prvom riaditeľovi Šľachtiteľskej stanice pre vinič, F. Zweigeltovi, ktorý bol v rokoch 1938 až 1945 aj riaditeľom terajšieho Výskumného ústavu pre vinohradníctvo a ovocinárstvo v Klosterneuburgu. V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1980. Hrozno dozrieva stredne skoro, koncom septembra. Je veľmi úrodná. Dosahuje pravidelné úrody až cez 15 t/ha. Pri optimálnej úrode cca 10 t/ha býva obsah cukru 17,5 kg/hl, obsah kyselín v mušte 8,5 g/l. Vína sú dostatočne farebné, bývajú tvrdšie, kyselina prevláda nad trieslovinou. Hrozno treba odstrapiť (lahodnejšia chuť).
10
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Ametyst Kríženie: Aptiš aga x Cardinal Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Pôvod: KVÚVV Bratislava Ametyst je veľkoplodá stredne neskorá stolová odroda vhodná iba do najteplejších vinohradníckych rajónov a najlepších polôh kde vhodne vypĺňa medzeru medzi skorými a neskorými odrodami. Pri nesplnení týchto požiadaviek sa bobule nerovnomerne vyfarbujú a pôsobia dojmom nedozretého hrozna. Strapce sú veľké atraktívne vzhľadom, tvarom a veľkosťou i vyfarbením bobúľ.
1
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Diamant Kríženie: Julski biser x Panonia Kincse Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Pôvod: KVÚVV Bratislava List je päťlaločný, stredne až veľký. Strapec je veľký a riedky. Bobuľa je žltej farby, veľká, oválna s pevnou dužinou. Zreje v prvej polovine septembra. Odroda je úrodná a pre vyššiu kvalitu hrozna je lepšie urobiť redukciu strapcov. Atraktívna kvalitná odroda vhodná do zahrádok. Dužina je pevná, šťavnatá, harmonickej chuti. Vyhovujú jej teplé a chránené polohy s úrodnou a vododržnou pôdou.
2
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Dora Kríženie: Julski biser x Panónia Kincse 13/12. Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Pôvod: KVÚVV Bratislava
Dora je stolová biela odroda. Odroda s dobrou rodivosťou. V ročníkoch s nepriaznivým počasím v dobe kvitnutia čiastočne opŕchava, čo pri následnom dobrom počasí väčšou veľkosťou bobúľ doháňa. Pri normálnom počasí v čase kvitnutia nespŕchava. Dozrieva koncom augusta. Patrí do skupiny veľkoplodých lebo poskytuje veľmi veľké strapce hrozna (30x14 cm), ktorý je dlhý, kónický, redší. Bobuľa je stredne veľká, okrúhla, symetrická, zeleno žltá. Šupka je jemná, dužina mäsovite - rozplývavá, chuť sladká. Vyžaduje chránené teplé polohy s dostatkom vlahy, lebo pri dlhotrvajúcich obdobiach sucha trpí.
3
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Julski biser Kríženie: Bolgar x (Čabianska perla x Čiljaky rozovyj) Pôvod: Bulharsko List je stredný až veľký, troj až päťlaločnatý s otvoreným repíkovým výkrojkom. Strapec je stredne veľký,, stredne zahustený,, válcovito kuželovitého tvaru. Bobuľa je žlto zelená, stredná, elipsovitého tvaru. Dužina je stredne pevná. Vyhovujú jej teplé a chránené stanovištia, vododržné stredne ťažké pôdy hlinitopiesčité. Výnos je stredný až veľký v priaznivých podmienkach hrozno je atraktívneho vzhľadu.
4
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Guzaľ Kara Odroda získaná v r. 1962 zo ZSSR Ing. Dorotou Pospíšilovou, CSc. Stolová odroda veľkoplodá, modrá, s neskorou dobou dozrievania. List – čepeľ je veľmi veľká, 3 – 5 laločnatý, výrez plytký. Spodná strana listu slabo ochmýrená. Rapíkový výkrojok zakrytý, skoro bez priesvitu. Bobuľa: veľká až veľmi veľká, oválna, pravidelná i opakvajcovitá, vypuklá, symetrická, modrá. Vrchol pritupený s brázdičkou. Voskový nálet celoplošný, šupka tenká – zrastená s mäsovitou a šťavnatou dužinou. Chuť plná, príjemná – sladkokyslá, mierne natrpklá, bez výraznejšieho bukétu. Rast silný, mrazu odolnosť slabá. V Listine registrovaných odrôd je od roku 1982. Odroda je vysoko úrodná s vysokou tržnou produkciou. Hrozno nehnije, vydrží dlho na kre a nestráca na akosti. Odporúča sa len do najjužnejších produkčných oblastí a chránených polôh.
5
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Chrupka biela Synonymá: Ušľachtilé biele, Šasla, Auslender, Strapák, Chasselas doré, Chasselas de Fontainebleau, Sazsla, Gyogyszolo, Fehér gyongyszolo, Gutedel, Weisser Gutedel Goldgutedel, Chasselas blanc, Fendant blanc, Marzemina bianca, Šasla belaja, Dinka belaja a iné. S pôvodom Chrupky bielej je úzko spojená existencia všetkých odrôd a pododrôd sortotypu Chrupiek, ktoré vznikli buď vegetatívnym množením (mutácie) Chrupky bielej alebo spontánnym či zámerným generatívnym množením. Najstaršie stopy vedú do Egypta, kde 90 km juhozápadne od Kaira v oáze Fayum bola objavená dovtedy neznáma Chrupka čierna, z ktorej pravdepodobne vznikli všetky ostatné formy. Ďalej pozri CHČ a CHJ. Chrupky dávajú vysoké úrody 10 – 13 t/ha, CHJ 15 t/ha. Obsah cukru 16 – 18 kg/hl a obsah kyselín v hrozne 7 – 7,5 g/l. Bobule majú pevnejšiu šupku, ktoré pri prezretí nestrácajú chuť (dlhšie vydržia na kry).
6
ÚKSÚP
Bratislava ÚKSÚP
Bratisla
Stolová odroda
Chrupka červená Synonymá: Chrupka červená, Červený ausllender, Ušľachtilé červené, Šasla rozova, Chasselas rouge, Crvena Šasla, Plamenka crvena, Piros chasselas, Piros gyongyszolo, Konigs Gutedel, Gutedel roter, Rote Frauentraube, Chasselas violet, Chasselas rosso, Šasla rozovaja a iné. Pôvod: pozri CHB. Tu bola objavená aj Chrupka biela, ktorá sa v okolí pestuje už 2800 rokov. Z Egypte prenikla do Malej Ázie, kde sa oddávna pestuje v Turecku (okolie Istanbulu). V roku 1523 vraj francúzsky diplomat u sultána Solimana II. priviezol Chrupku bielu z Konstantinopolu do Burgundska. Asi sa vtedy vysadila v obci Chasselas, severozápadne od Maconu, lebo jej pôvod sa často spája s touto obcou. Za iné pôvodné miesto Chrupky bielej sa označuje Cabors sur Lot, severne od mesta Toulouse. CHČ dozrieva skôr ako CHB a má atraktívne hrozno. Pokračovanie pozri CHB.
7
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Chrupka Jalabertova Synonymá: Jalabertova. Pôvod: pokračovanie z CHČ. Domienka hovorí, že Francois I. alebo Henrich IV. doniesol prúty Šasly z Cahorsu do Fontainebleu, z ktorých sa tu vysadila slávna kráľovská drôtenka. Uvádza sa tiež, že sa v Európe rozšírila z francúzskej časti Švajčiarska, kde sa vinič pestuje od čias Júliusa Cézara (1. storočie pred n. l.), do Francúzska, odkiaľ ju francúzski kolonisti priviezli. Chrupky sú rozšírené po celom svete. Pestujú sa všade tam, kde možno pestovať vinič. Do ostatnej Európy pravdepodobne prenikla v 18. storočí z Francúzska alebo Švajčiarska, súvislé výsadby vinohradov nad jazerom Léman. Chrupky začínajú zrieť v polovici augusta, dozrievajú stredne skoro, po 1. dekáde septembra. Z hrozna Chrupiek (CHB, CHJ) sa dá vyrobiť iba stolové víno , ktoré je lahodné, málo extraktívne, vhodné na sceľovanie. Ďalej pozri Chrupku bielu.
8
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Negra Kríženie: Aptiš aga x Cardinal 6/9 Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Pôvod: KVÚVV Bratislava Negra je modrá, stolová veľkoplodá odroda, náročná ale veľmi atraktívna , vhodná len do najteplejších polôh bez výskytu silných zimných mrazov a do hlbokých a výživných pôd. Pri nerovnomernom rozložení zrážok prichádza k praskaniu bobúľ. Patrí do skupiny poloskorých odrôd. Odroda je silného vzrastu, list je stredne veľký sedemlaločnatý, so stredne dlhými zúbkami. Stopkový výkrojok je otvorený. Strapec je stredný, až veľký, s veľkými, modrými bobuľami vajcovitého tvaru s muškátovou príchuťou.
9
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Olšava Kríženie: Kossuth Lájos x Boskolena pod číselným označením 39 / 28 Šľachtiteľ: Ing. Václav Křivánek Pôvod: Česká republika (Morava), ŠS Polešovice V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1988. List je stredne veľký až veľký, tvar čepele obličkovitý. Strapec je veľký, riedky so stredne dlhou stopkou. Bobuľa je veľká, guľatá, neutrálnej chuti. Dužina má chrupkavú konzistenciu. Farba bobuli je červenofialová. Rast je slabý až stredne bujný so vzpriamenými až polo vzpriamenými letorastami. Odroda je ešte pomerne málo rozšírená ako na Morave tak na Slovensku. Je vhodná pre záhradkárov v okrajových severnejších oblastiach. Obsah cukru 14 – 16 kg/hl, obsah kyselín 9 – 11 g/l. Neštandardné hrozno sa môže lisovať na víno.
10
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Onyx Kríženie: Dunavski misket x Beauty seedless 22/26 Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Pôvod: VÚVV Bratislava Onyx je stolová veľkoplodá modrá odroda, patrí do skupiny stredne skoro dozrievajúcich odrôd, dosahuje pravidelné, vysoké úrody, vhodne vypĺňa medzeru medzi skorými a neskorými odrodami. Odroda je stredného vzrastu, list je malý sedemlaločnatý, s krátkymi zúbkami. Stopkový výkrojok je zatvorený. Strapec je stredne veľký, hustý, s veľkými modrými bobuľami dlhého elipsovitého tvaru. Vyžaduje hlbšie, vlahou a živinami dobre zásobené pôdy.
11
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Opál Kríženie: Ceaus roz x Julsky biser 29/8 Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Pôvod: Slovenská republika, KVÚVV Bratislava. Odroda pomerne skoro raší, má polovzpriamený rast. Listová čepeľ je päťuholníkovitá, farba dospelého listu je svetlo zelená. Farba bobule zeleno žltá bledá. hrúbka šupky tenká. Tvar bobule obrátenovajcovitý. Strapec býva veľmi veľký stredne hustý. Hrozno pomerne skoro dozrieva. Odroda je málo opŕchava, hrozno je vzhľadné. Chuť je neutrálna s harmonickými kyselinami. Opál dosahuje vysokú tržnú produkciu (70%).
12
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Panónia Kincse Kríženie: Kráľovna vinohradov x Cegléd szépe, šľachtiteľ Poczik Ferenc v r. 1942. Prvý na ňu upozornil Javosch Gyula a rozšírila sa pod názvom Pannónia kincse. Pôvod: Maďarsko V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1980. Strapec je veľký, riedky s jedným alebo dvomi krídlami. Stopka je stredne dlhá. Bobuľa je veľká, elipsovitá, žlto zelenej farby. Šupka je pevná zrastená s tuhou dužinou. Chuť je nevýrazná. Rast je stredne bujný až bujný s polo vzpriamenými letorastami. Zreje v prvej polovine septembra. Úroda býva stredná až vysoká. Chuť hrozna je sladká, s harmonickými kyselinami, veľmi vzhľadné, veľkoplodé. Hrozno má dobrú transportabilnosť, môže sa kompotovať i voľne uskladňovať.
13
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Pastel Kríženie: Katta Kurgan x Chibrid bessemen V-6 25/20 Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Pôvod: KVÚVV Bratislava Pastel je stolová veľkoplodá odroda, patrí do skupiny neskorých odrôd, dozrieva v prvej dekády októbra. Preto patrí len do najlepších vinohradníckych rajónov a najlepších polôh. Vyžaduje hlboké, priepustné, teplé a vododržné pôdy, zásobené živinami a vlahou. Za týchto podmienok vytvára odroda veľmi atraktívne strapce, vyznačujúce sa veľkosťou bobúľ a ich vyfarbením. Je veľmi silného vzrastu, list je stredne veľký sedemlaločnatý, so stredne dlhými zúbkami. Stopkový výkrojok je zatvorený, laloky sa prekrývajú. Strapec je veľký, s veľkými obrátenovajcovitými bobuľami žlto zelenej farby s rúžovými líčkami.
14
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Rubanka Kríženie: Julski biser x Panónia kincse Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc. Pôvod: KVÚVV Bratislava Rubanka je veľkoplodá stredne skorá stolová odroda. Vyznačuje sa predovšetkým vysokou úrodnosťou a odolnosťou voči zimným mrazom. Pri vysokom zaťažení krov dochádza k tvorbe menších bobúľ a redších strapcov. Chuť je nevýrazná, ale harmonická.. Z pestovateľského hľadiska je vhodná do všetkých vinohradníckych rajónov, okrem okrajových polôh. Odroda je stredného vzrastu, list je stredne veľký sedemlaločnatý, so stredne dlhými zúbkami. Stopkový výkrojok je veľmi otvorený. Strapec je stredný, so strednými žlto – zelenými bobuľami.
15
ÚKSÚP
Bratislava
Stolová odroda
Vitra Kríženie: Pobeda x Košutovo Šľachtiteľ: Ing. Václav Křivánek Pôvod: Česká republika (Morava), ŠS Polešovice. V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku 1993. Bola registrovaná ako skleníková odroda. List je stredne veľký až veľký, tvar čepele srdcovitý. Strapec je veľký, stredne hustý so stredne dlhou stopkou. Bobuľa je veľká, oválna. Dužina je pevná, šťavnatá bez zvláštnych aromatických látok, príjemnej chuti. Farba bobule červenofialová, pri pestovaní vonku červená.. Rast je stredne bujný s polo vzpriamenými letorastami. Zber vo vonkajších podmienkach začína v polovici septembra, v studenom skleníku koncom júla až zač. augusta, vo vykurovanom skleníku v polovici mája.
16
