PLÁN PRÁC NA ODSTRÁNENIE ENVIROMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE NZ (1789) / Nové Zámky - Rušňové depo, Cargo a.s. SK/EZ/NZ/1789
Vlastník nehnuteľnosti:
ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO a.s.
Názov EZ:
NZ (1789) / Nové Zámky - Rušňové depo, Cargo a.s. (SK/EZ/NZ/1789)
Zhotoviteľ plánu prác:
Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava Sekcia geológie a prírodných zdrojov
Vypracovali:
RNDr. Vlasta Jánová, PhD. Mgr. Lenka Kralovičová, PhD.
Dátum vyhotovenia:
jún 2015
Schválil:
RNDr. Vlasta Jánová, PhD. generálna riaditeľka sekcie
PLÁN PRÁC NA ODSTRÁNENIE ENVIROMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE
Identifikačné údaje vlastníka nehnuteľnosti: Názov: ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO a.s. Adresa: Rožňavská 1, 832 72 Bratislava 3 IČO: 35914939 Zastúpený, ako štatutárny orgán: Ing. Pavol Gábor, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, ZSSK a.s. názov: Železnice Slovenskej republiky adresa: Klemensova 8, Bratislava 813 61 IČO: 31364501 Zastúpený ako štatutárny orgán: Ing. Dušan Šefčík, generálny riaditeľ Názov EZ podľa registračného listu: NZ (1789) / Nové Zámky - Rušňové depo, Cargo a.s. SK/EZ/NZ/1789 http://envirozataze.enviroportal.sk/Lokalita-zataze/NZ-%281789%29-Nove-Zamky-Rusnove-depo%2cCargo-as-register-B Názov a kód katastrálneho územia, názov a kód obce, okresu, kraja: Názov katastrálneho územia: Kód katastrálneho územia (IČÚTJ): Názov kraja: Kód kraja: Názov okresu: Kód okresu: Názov obce: Kód obce: parcelné číslo:
číslo listu vlastníctva:
Identifikačné údaje zhotoviteľa plánu prác: Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava Sekcia geológie a prírodných zdrojov Nám. Ľ. Štúra 1 812 35 Bratislava
Nové Zámky 842320 Nitriansky 4 Nové Zámky 404 Nové Zámky 503011 5776/39, 5776/32, 5776/47, 5776/53, 5776/54, 5776/55, 5776/56, 5776/59, 5776/60, 5776/61 (ŽSSK, a.s.) 5776/128 (ŽSR) 13453 (ŽSSK, a.s.) 638 (ŽSR)
OBSAH 1. ÚVOD
............................................................................................................................................4
2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽI .............................................................................4 2.1. Charakter činnosti podmieňujúcej vznik environmentálnej záťaže .............................................5 2.2. Rozsah znečistenia jednotlivých zložiek životného prostredia ....................................................5 3. ÚDAJE
O GEOLOGICKÝCH
PRÁCACH
VYKONANÝCH
NA
IDENTIFIKOVANIE
A OVERENIE
ENVIROMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE A ICH VÝSLEDKOCH ............................................................................... 9 4. VECNÉ A ČASOVÉ VYMEDZENIE PLÁNOVANÝCH GEOLOGICKÝCH PRÁC POTREBNÝCH NA ODSTRÁNENIE ENVIROMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE .............................................................................. 11 4.1. Projekt sanácie EZ (vrátane vypracovania aktualizovanej analýzy rizika) a odborného geologického dohľadu .................................................................................................................11 4.1.1 Cieľ projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu .............................12 4.1.2 Harmonogram vypracovania projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu ..............................................................................................................................13 4.1.3 Predpokladané finančné náklady projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu ..............................................................................................................................13 4.2. Realizácia sanácie EZ a odborného geologického dohľadu .......................................................14 4.2.1 Cieľ sanácie environmentálnej záťaže a odborného geologického dohľadu .....................14 4.2.2 Harmonogram realizácie sanácie environmentálnej záťaže a odborného geologického dohľadu ..............................................................................................................................15 4.2.3 Predpokladané finančné náklady realizácie sanácie EZ a odborného geologického dohľadu ..............................................................................................................................16 4.3. Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia ....................................................16 4.3.1 Cieľ monitorovania geologických faktorov životného prostredia.......................................16 4.3.2 Harmonogram vykonávania monitoringu geologických faktorov životného prostredia ...16 4.3.3 Predpokladané finančné náklady .......................................................................................16 4.4. Ukončenie realizácie plánu prác .................................................................................................16 5. LITERATÚRA .........................................................................................................................................17
Prílohy : 1. Lokalizácia záujmového územia 2. Výpis z registra environmentálnych záťaží
1. ÚVOD Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 38/2015 zo dňa 21. januára 2015 bolo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) určené ako príslušné ministerstvo na úseku environmentálnej záťaže podľa § 5 ods. 7 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 409/2011 Z. z.). V zmysle vyššie uvedeného, MŽP SR vypracovalo Plán prác podľa § 8 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 409/2011 Z. z. pre environmentálnu záťaž evidovanú v Informačnom systéme environmentálnych záťaží ako NZ (1789) / Nové Zámky - Rušňové depo, Cargo a.s. (SK/EZ/NZ/1789). Záujmové územie sa nachádza v katastrálnom území mesta Nové Zámky. Rušňové depo je situované v intraviláne obce v obytnej zóne, pričom obec je jeho existenciou rozhodujúcou mierou zasiahnutá. Na lokalite prebehli v rokoch 2000 až 2003 sanačné práce, ktorými sa podarilo EZ zmierniť, no nie definitívne odstrániť. V roku 2006 bola vyhotovená analýza rizika (Matiová, 2006) pre areál Rušňového depa v Nových Zámkoch, ktorej zhotoviteľom bola spoločnosť HGM – Žilina, s.r.o. V roku 2007 prebehol doplnkový prieskum životného prostredia (Matiová, 2007), v rámci ktorého bola identifikovaná opätovná kontaminácia horninového prostredia a podzemných vôd. 2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽI Rušňové depo v Nových Zámkoch prevádzkovali pôvodne Československé dráhy a po rozdelení ČSFR Železnice slovenskej republiky š.p., dnes Železničná spoločnosť CARGO Slovakia a.s.. Pri prevádzke rušňového depa v Nových Zámkoch sa manipuluje s nebezpečnými látkami, ktoré sa pri úniku dostávali do podložia a podzemnej vody. Ide hlavne o pohonné hmoty (motorová nafta), oleje a rôzne mazadlá. Environmentálna záťaž Nové Zámky - rušňové depo je klasifikovaná ako EZ s vysokou prioritou (K > 65) na základe vysokej kontaminácie zemín a podzemných vôd ropnými látkami, ktorá predstavuje ohrozenie podzemných vôd, ktoré sú bez prirodzenej ochrany. Momentálne je areál rušňového depa zaradený do skupiny lokalít kategórie C – vysoké znečistenie. Znečistenie je charakterizované prítomnosťou voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody, plošnou kontamináciou zemín a podzemnej vody ropnými látkami, aromatickými uhľovodíkmi a chlórovanými uhľovodíkmi. Vzhľadom na zistený stupeň a rozsah znečistenia je sanácia lokality nevyhnutná, a to hlavne z dôvodu výskytu voľnej fázy ropných uhľovodíkov, ktorá predstavuje sekundárny zdroj znečistenia, ktorého prirodzený rozklad (atenuácia) by bez sanačného zásahu trval desiatky rokov. Územie môžeme tiež považovať za zraniteľné, keďže ide o oblasť v intraviláne obce (obytné zóny, administratívne budovy, záhradky a pod.). Vlastné riešené územie ani jeho širšie okolie však nie je limitované prítomnosťou žiadnej chránenej vodohospodárskej oblasti (CHVO). Nové Zámky boli zásobované pitnou vodou zo záchytného územia, ktoré leží asi 2 km severovýchodne od mesta. V súčasnej dobe sú podľa informácií ZSVaK všetky zdroje odstavené, ale udržiavané v prevádzkyschopnom stave. Mesto je zásobované vodovodom privedeným z oblasti Gabčíkova. Vodné zdroje, zásobujúce závody vodami z vrchno neogénnych horizontov sú sústredené severne a severovýchodne od mesta i južne, za tokom rieky Nitra. Na základe výsledkov prieskumu znečistenia (Polák, 1998) boli za hlavné zdroje znečistenia s dopadom na kvalitu podzemnej vode označené:
4
-
zásobníky nafty, oblasť výzbrojnej haly, priestor veľkej rotundy, diagnostické stredisko, manipulačná plocha olejového hospodárstva a sklad. V rámci prieskumných prác, ktoré realizovala firma HGM, s.r.o. Žilina v rokoch 1999 – 2006 (Matiová, 2006) bol zdokumentovaný podstatne nižší rozsah znečistenia podzemnej vody preukázaný výskytom voľnej ropnej fázy na hladine podzemnej vody, ktorý bol potvrdený len v oblasti zásobníkov pohonných hmôt, výzbrojnej haly, veľkej rotundy a točne. Súvislá vrstva voľnej ropnej fázy neumožňuje bližšie určiť, ktorý z uvedených zdrojov znečistenia predstavuje centrum znečistenia, aj keď indície naznačujú, že ním je oblasť zásobníkov pohonných hmôt. Aj keď sa domnievame, že k únikom nebezpečných látok dochádzalo najmä v minulosti, nie je možné vylúčiť ani ich súčasné úniky do podložia. Súčasným zdrojom znečistenia môže byť aj nevyhovujúci technický stav kanalizačného systému na odvádzanie priemyselných odpadových vôd. Na lokalite je podstatne väčší počet bodových zdrojov znečistenia, najmä znečistenia z okapov na koľajiskách, ktoré však z pohľadu ich dopadu na stav podzemných vôd považujeme až za druhoradé. Avšak pri prevádzke je nevyhnutné popri vyššie uvedených hlavných zdrojoch znečistenia venovať pozornosť aj týmto „menším“ prevažne lokálnym zdrojom znečistenia a prijať preventívne opatrenia na zabránenie vstupu nebezpečných látok do okolia. (Vrana, 2008). 2.1.
Charakter činnosti podmieňujúcej vznik environmentálnej záťaže
Vznik EZ sa datuje na obdobie od roku 1990. Na lokalite prebiehala činnosť spojená so zaisťovaním dopravy vlakov bezchybnými hnacími vozidlami, údržbou hnacích vozidiel a pomocných prostriedkov. Dochádzalo k manipulácií s veľkým množstvom materiálov, najmä s pohonnými hmotami (motorová nafta), olejmi a rôznymi druhmi mazadiel. V dôsledku tejto činnosti bola v areáli RD v okolí výzbrojnej haly, veľkej rotundy, skladov PHM zistená vysoká kontaminácia zemín a podzemnej vody ropnými látkami prevyšujúca IT kritériá veľkého rozsahu. Zistená aj kontaminácia podzemnej vody PCE nad IT kritériá (vrt MW 9). Nedostatočne zabezpečené miesta ich skladovania a manipulácie v rámci areálu rušňového depa, sú potenciálnymi primárnymi zdrojmi znečistenia. 2.2.
Rozsah znečistenia jednotlivých zložiek životného prostredia
Na lokalite boli zistené 3 skupiny kontaminantov: ropné znečistenie identifikované ako nepolárne extrahovateľné látky (NEL) – tmavo čierna zmes nafty a oleja, prchavé monocyklické aromáty zo skupiny BTXE (konkrétne ide hlavne o benzén a xylény, s indikáciami prítomnosti toluénu a etylbenzénu), chlorované uhľovodíky (hlavne 1,1,2,2-tetrachlóretylén a tetrachlóretén, iba podružne aj trichlóretylén a trichlóretén). Z doterajších výsledkov prieskumných prác (Polák, 1998, Matiová, 2006) je zrejmé, že podstatnou zložkou zisteného znečistenia na lokalite sú ropné látky identifikované v danom prípade ako nepolárne extrahovateľné látky (NEL). Z najpodstatnejších produktov spracovania ropy (benzín, petrolej, motorová nafta a minerálne oleje) sú na lokalite zastúpené hlavne motorová nafta a oleje. Nepolárne extrahovateľné látky svojim objemom a koncentráciou jednoznačne dominujú nad zisteným 5
znečistením prchavými aromatickými uhľovodíkmi a chlórovanými uhľovodíkmi, ktoré sme pre ich lokálny význam pri rizikovej analýze nebrali do úvahy. Nepolárne extrahovateľné látky predstavujú zmes uhľovodíkov, ktorých spoločným znakom je nízka rozpustnosť vo vode, ktorá ale aj tak vysoko prekračuje prípustné koncentrácie pre pitnú a v podstate aj úžitkovú vodu. Oveľa rozpustnejšie vo vode sú aromatické uhľovodíky. Z hľadiska modelového riešenia znečistenia na lokalite je z vyššie uvedeného podstatnou skutočnosťou to, že práve pre zistený typ prevažujúceho znečistenia (NEL ako zmes uhľovodíkov) nie je možné presne stanoviť parametre určujúce ich pohyb vo zvodnenej vrstve. Je to možné pre aromatické uhľovodíky, no v našom prípade to nemožno efektívne využiť. Znečistenie zemín ropnými látkami bolo zisťované chemickými analýzami vzoriek zemín odoberanými z rôznych hĺbkových intervalov až po úroveň hladiny podzemnej vody, cca do hĺbky 8 m pod úroveň terénu. Pre rozlíšenie stupňa znečistenia zemín bola použitá limitná hodnota obsahu NELUV, IR > 1000 mg/kg. Podľa hĺbkovej úrovne zisteného znečistenia rozlišujeme: -
vrty s povrchovým a podpovrchovým znečistením zemín, ktoré nepreniklo po úroveň hladiny podzemnej vody – ide o vrty MV3, MV-5, MV-7, MV-8, MV-11, MP-4 (hĺbka 4 m), MP-7, NZP-4, vrty v ktorých bolo zistené znečistenie v celom profile vrtu, resp. v prevažnej časti profilu vrtu od povrchu po úroveň hladiny podzemnej vody – MV-1, MV-2, MV-10, NZP-3, NZP-1, 10, vrty v ktorých bolo zistené znečistenie zemín v zóne na rozhraní saturovanej a nesaturovanej zóny, t.j. v úrovni kolísania hladín podzemnej vody – vrty MP-1, MP-3, NZP-2, vrty „čisté“ – MV-4, MV-6, MV-9, MV-12, MP-2, MP-5, MP-6, MP-9, MP-10, NZP-5.
Vzhľadom na nehomogénnosť prostredia pre značný počet bodových zdrojov znečistenia by bolo finančne veľmi nákladné vymapovať presnejší rozsah znečistenia zemín. Na základe dostupných bodových informácií je problematické stanoviť aj celkový objem kontaminovaných zemín. Na základe výsledkov sa dá usudzovať nasledovné: povrchové a podpovrchové znečistenie zemín bolo identifikované na podstatne väčšej ploche ako hĺbkové znečistenie, identifikované na úrovni hladiny podzemnej vody. Z toho sa dá usudzovať, že úniky nebezpečných látok z niektorých zdrojov znečistenia boli relatívne malé, takže neprenikli až po úroveň hladiny podzemnej vody. Ide najmä o oblasť diagnostického strediska, ktoré bolo v správe Poláka (1989) označené za jeden z hlavných zdrojov znečistenia (vrty MV-5, MV-6). K únikom polutantov a k ich migrácii do podzemných vôd dochádzalo nepravidelne v lokálne obmedzených plochách intenzívnej manipulácie s ropnými látkami - z výsledkov analýz zemín sa dá usudzovať, že centrum znečistenia sa nachádza v oblasti zásobníkov nafty, kde boli zistené jednak najvyššie koncentrácie obsahu NEL v zeminách (142 000 mg/kg), ale najmä, že zeminy boli znečistené v celom profile vrtov MV-1, MV-2, NZP-1. Druhým zdrojom znečistenia je priestor pod točňou v priestore vrtu NZP-3, ktorý je taktiež znečistený v celom profile. Znečistenie zemín zistené len v zóne rozkyvu hladín podzemnej vody vo vrtoch MP-1, MP-3, NZP-2 poukazuje na šírenie znečistenia podzemnou vodou. Podľa stupňa znečistenia v profile vrtov sa dá usudzovať, že intenzívnejšie znečistenie zemín sa nachádza na rozhraní saturovanej a nesaturovanej zóny (zóna kolísania hladiny podzemnej vody), kde sa znečistenie zachytáva, akumuluje a šíri sa v smere prúdenia podzemnej vody. Usudzujeme, že znečistenie zemín v úrovni kolísania hladiny podzemnej vody má na rozdiel od povrchového znečistenia plošný charakter a dá sa predpokladať, že jeho rozsah je podstatne väčší. Jeho rozšírenie sa dá predpokladať od hlavných zdrojov znečistenia (vrt MP-3) v smere prúdenia podzemnej vody v šírke cca 100 m. Jeho výskyt vo vrte MP-1 v okrajovej časti areálu naznačuje, že jeho rozšírenie sa nedá vylúčiť aj za hranicou areálu. Keďže údaje o režime kolísania hladín podzemnej vody na lokalite sú sporadické, hrúbku znečistených zemín v zóne kolísania hladín podzemnej vody je možné 6
odvodiť len z údajov SHMÚ – predpokladané maximálne a minimálne stavy v lokalite rušňového depa (Vrana, 2008). Výskyt voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody Pre hodnotenie stavu znečistenia lokality ropnými látkami bolo k dispozícii päť meraní hrúbky voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. Z dostupných údajov o výskyte voľnej fázy ropných uhľovodíkov na hladine podzemnej vody je možné konštatovať nasledovné: -
-
V roku 2006 (po sanačnom zásahu v roku 2000-2003) sa voľná fáza ropných látok nachádzala v priestore medzi točňou, výzbrojnou halou a zásobníkmi nafty. Približný plošný rozsah výskytu voľnej fázy je odhadovaný na 3 200 m2. Celkový objem ropných látok vo forme voľnej fázy na hladine podzemnej vody bol odhadovaný na 100 - 200 m3 (pri uvažovaní priemernej hrúbky 10 – 20 cm). Od roku 2006 sú uvádzané hrúbky voľnej fázy od 3 do 44 cm. Na tvorbu voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody má pravdepodobne vplyv viacero faktorov, pričom za najdôležitejší je možné považovať režim kolísania hladín podzemnej vody.
Znečistenie podzemnej vody ropnými látkami Pri hodnotení stupňa a rozsahu znečistenia podzemných vôd, sme vychádzali z prieskumných prác realizovaných v rokoch 1998 (Polák) ďalej z rokov 2006 a 2007 (Matiová), ako aj z dvoch odberov vzoriek podzemných vôd uskutočnených v roku 2008 (Vrana). K dispozícii neboli výsledky chemických rozborov podzemných vôd z rokov 1999 – 2003, ako aj správa, ktorá by hodnotila priebeh sanačných prác realizovaných v rokoch 2000 – 2003. Dostupné údaje zo stanovením obsahu NEL – I R a NEL – UV v mg/l uvádzame v nasledovnej tabuľke, spolu s vyhodnotením podľa Pokynu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 15. decembra 1997 č. 1617/97 (ďalej len MP SKŽP č. 1617/97). Obsah NEL-IR a NEL-UV v podzemných vodách v mg/l Označenie vrtu
05/06
12/06
2/08
7/08
NEL-IR
NEL-UV
NEL-IR
NEL-UV
NEL-IR
NEL-UV
NEL-IR
NEL-UV
MV-3
25,61
183,2
suchý
suchý
fáza
fáza
fáza
fáza
MV-4
0,18
0,69
suchý
suchý
-
-
-
-
MV-6
0,07
0,31
suchý
suchý
-
-
-
-
MV-8
0,09
0,52
0,09
0,57
-
-
1,61
10,76
MV-9
0,09
0,27
0,06
0,31
-
-
-
-
MV-10
0,39
3,74
2,13
11,83
-
-
-
-
NZM-1
0,13
0,46
0,12
0,38
0,1
0,2
0,02
0,02
NZM-2
0,17
0,41
0,13
0,31
-
-
2,59
16,67
7
NZM-3
31,94
142,1
0,74
6,46
fáza
fáza
fáza
fáza
NZM-4
0,06
0,38
0,03
0,12
0,06
0,12
0,02
0,01
NZM-5
0,07
0,40
0,06
0,26
-
-
-
-
NZM-6
26,2
142,3
0,60
7,31
Fáza
Fáza
fáza
fáza
NZM-7
-
-
0,10
0,42
0,15
2,95
0,07
1,14
NZM-8
-
-
0,08
0,29
-
-
-
-
NZS-1
1,17
6,36
0,16
1,02
4,51
14,63
0,11
1,51
NZS-2
3,16
19,45
0,40
19,88
fáza
fáza
fáza
fáza
NZI-1
0,18
0,32
-
-
-
-
-
-
NZI-2
0,08
0,20
-
-
-
-
-
-
NZI-3
0,05
0,20
-
-
-
-
-
-
Vysvetlivky: Kategória A (NEL 50 ug/l) – fónové hodnoty, charakterizujúce približne ich prírodné obsahy, prípadne dohodnuté hodnoty požadovanej medze citlivosti analytického stanovenia. Kategória B (NEL 200ug/l) – medzné koncentrácie ukazovateľov, ktorých dosiahnutie vyžaduje prieskumné práce s cieľom vysvetliť pôvod, či zdroj znečistenia. Kategória C (NEL 1000 ug/l) – medzné koncentrácie, ktoré vyžadujú asanačný zásah, ak je preukázané riziko migrácie znečistenia do okolia a možnosť poškodenia ďalších zložiek životného prostredia.
Z predchádzajúcej tabuľky vyplýva, že najväčšie znečistenie podzemných vôd sa nachádza v okolí vrtov MV-3, MV-8, NZM-3, NZM-6 a NZM-2, kde bol v rokoch 2006 a 2008 na hladine podzemnej vody zistený výskyt voľnej fázy ropných látok. Tieto vrty sú situované v predpokladaných hlavných centrách znečistenia ako sú sklady PHM a točňa. Najväčší obsah ropných látok bol zdokumentovaný vo vrte MV3 (NEL-UV 183,2 mg/l), ktorý je situovaný v blízkosti skladov PHM. Znečistenie podzemných vôd na výstupe z areálu rušňového depa sú charakterizované kvalitou podzemných vôd vo vrtoch NZM-2, NZS1, NZM-1. Výsledky chemického rozboru vody na obsah ropných látok vo vrtoch NZS-1 s NZM 2, ktoré sú situované bližšie k centru znečistenia poukazujú na šírenie sa kontaminačného mraku v smere prúdenia podzemnej vody. V odberoch z roku 2008 bola vo vrte NZM-2, ktorý sa nachádza bližšie k zdroju znečistenia zaznamenaná maximálna hodnota NEL – UV 16,67 mg/l a NEL-IR 2,59 mg/l. Daná skutočnosť poukazuje na možnosť, že kontaminačný mrak môže (alebo mohol v minulosti) zasahovať aj mimo areál rušňového depa v Nových Zámkoch. Na toto tvrdenie poukazuje aj fakt, že vo vrte MP-1, ktorý sa nachádzal v okrajovej časti areálu bolo v minulosti zistené znečistenie zemín ropnými látkami v zóne rozkyvu hladín podzemnej vody. 3. ÚDAJE O GEOLOGICKÝCH PRÁCACH VYKONANÝCH NA IDENTIFIKOVANIE A OVERENIE ENVIROMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE A ICH VÝSLEDKOCH Podľa dostupných informácií (Polák, 1989, Matiová, 2006) na lokalite RD Nové Zámky boli doteraz realizované dve etapy sanačných prác. Prvá etapa dekontaminačných prác bola vykonaná v priebehu prieskumnej etapy v roku 1989 (Polák, 1989). Bola zameraná len na odstránenie, resp. 8
redukciu povrchového znečistenia identifikovaného na spevnených plochách a v montážnych kanáloch v priestoroch výzbrojnej haly. Dekontaminácia sa vykonala postrekom znečistených plôch dekontaminačným roztokom (Enzymmix s pridaním emulgifikátora). Efektívnosť týchto sanačných prác nebola hodnotená (Vrana 2008). Druhá etapa sanačných prác malého a stredného rozsahu, ktorá bola realizovaná v rokoch 2000 – 2003 a bola zameraná na odstránenie zdroja znečistenia (napr. podzemných nádrží), odstránenie kontaminovanej zeminy (odkopanie a odvezenie na skládku), odstránenie fázy ropných látok z hladiny podzemných vôd a na zamedzenie šírenia znečistenia. Objednávateľom prác bola železničná spoločnosť CARGO Slovakia, a.s. Zhotoviteľom tejto sanácie bola spoločnosť EHS, s.r.o. Trenčín. Sanácia bola realizovaná odčerpávaním podzemnej vody zo sanačných vrtov NZS-1 a NZS-2 v množstve 2,6 – 3,5 l/s za účelom vytvorenia hydraulickej depresie a odčerpávaním vrstvy ropných látok. Výsledným efektom v závere sanačných prác je uvádzané zníženie mocnosti fázy ropných látok z hrúbky cca 14 cm na cca 4 – 6 cm a zníženie obsahu NEL v podzemnej vode, ktorý v okrajovom vrte NZM-1 neprekročil 0,2 mg/l, pričom bolo odčerpaných 5 552 l ropných látok (Matiová, 2006). Prevádzkovanie sanačných prác bolo ovplyvnené problémom s infiltráciou dekontaminovanej podzemnej vody a bolo preto realizované iba v obmedzenom režime. Napriek uskutočnenej sanácií došlo ku odstráneniu iba časti environmentálnej záťaže a lokalita je v súčasnosti klasifikovaná ako lokalita so zbytkovou kontamináciou. Monitorovanie preukázalo prekračovanie ID limitov a vzhľadom na povahu vykonanej sanácie a prírodné podmienky stále môže dochádzať ku kontaminácii. Vzhľadom na existenciu zostatkového znečistenia po sanácii podzemných vôd v okolí skladov PHM, bolo odporučené v sanácii lokality pokračovať. Údaje o nákladoch na sanačné práce neboli dostupné, no pravdepodobný odhad celkovej výšky nákladov za realizované sanačné práce je 552 878 €. V roku 2006 (18.4. – 30.4.) bola bola firmou HGM - Žilina, s.r.o. vyhotovená riziková analýza prostredia, ktorej objednávateľom bola spoločnosť CARGO Slovakia, a.s. Riziková analýza potvrdila v priestoroch výzbrojnej haly, veľkej rotundy a skladov PHM riziko šírenia sa znečistenia v podzemných vodách, ako aj zdravotných rizík pri inhalácii (Matiová et al., 2006). Okrem analýzy rizika prebehli v rokoch 2006 – 2007 tiež prieskumné práce, ktoré spočívali v realizácii prác, ktorými sa zistil stav kontaminácie horninového prostredia a podzemných vôd tri roky po predčasnom ukončení sanačných prác na lokalite. Posledné prieskumné práce potvrdili veľkú kontamináciu územia ropnými látkami, hlavne v priestoroch skladov PHM, výzbrojovej haly, veľkej rotundy a diagnostického strediska. V rámci prieskumu boli identifikované v podzemnej vode tieto znečisťujúce látky: nepolárne extrahovateľné látky (NEL), trichlóretén, tetrachlóretén, benzén (Matiová et al., 2007). V roku 2008 bola vypracovaná záverečná správa spolu s analýzou rizika v rámci úlohy „Vypracovanie programov opatrení v rámci prípravy plánov manažmentu oblastí povodí v súlade s požiadavkami vodného zákona a Rámcovej smernice o vode pre prevádzky ZSSK CARGO a.s. - II. etapa prác a lokalitu Čierna nad Tisou – prekladisko“. V rámci tejto úlohy bol v oblasti RD Nové Zámky vypracovaný numerický model prúdenia podzemnej vody a transportu rozpustenej kontaminácie v podzemnej vode. Model bol využitý ako nástroj na posúdenie možných environmentálnych rizík spôsobených šírením kontaminácie z oblasti silne znečistených zemín ropnými látkami a výskytu fázy na hladine podzemných vôd. Na zostavenie a kalibrovanie modelu boli využité všetky dostupné hydrogeologické dáta z archívov Geofondu a z pozorovaní SHMÚ. Tieto boli doplnené hydrogeologickými a hydrochemickými dátami získanými pri prieskumných, sanačných a 9
monitorovacích prácach priamo na lokalite. Modelom bolo zisťované možné rozširovanie rozpustených ropných látok zo zdroja kontaminácie v smere prúdenia podzemnej vody. Všetky neisté parametre ovplyvňujúce šírenie sa ropných látok vo zvodnenej vrstve boli vzhľadom na hroziace riziko modelované pesimisticky (konzervatívne). Zdroj kontaminácie bol modelovaný v miestach výskytu fázy na hladine podzemnej vody. Jeho plošný rozsah je približne 3200 m2. Zdroj bol umiestnený na povrch zvodnenej vrstvy, kde bola modelovaná (monitorovaním doteraz v oblasti RD Nové Zámky najvyššia zistená) koncentrácia NEL 183 mg.l-1. Oblak znečistenia rozpustenými ropnými látkami sa pri transporte smerom od zdroja kontaminácie rozptyľuje pôsobením hydrodynamickej disperzie a difúzie. Transport sa spomaľuje retardáciou v dôsledku vratnej sorpcie kontaminantov na horninové prostredie. Zároveň časť rozpustených ropných látok v dôsledku biodegradácie zaniká (rozpadá sa). Všetky tieto procesy boli konzervatívne zahrnuté do modelového riešenia. Ukázalo sa, že najpodstatnejší vplyv na postupné znižovanie koncentrácie v smere prúdenia od zdroja majú procesy biodegradácie. Dáta z monitorovania koncentrácií NEL preukázali pomerne intenzívnu biodegradáciu, ktorú sme v letnom období modelovali polčasom rozpadu 60 dní a v zimnom polroku s polčasom rozpadu 2 roky. Pri existencii biodegradácie nastane pri určitom rozšírení kontaminácie v podzemnej vode stav, keď je množstvo uvoľňovaných ropných látok zo zdroja kontaminácie do podzemnej vody v rovnováhe z intenzitou zániku kontaminácie biodegradáciou. Modelovanie preukázalo, že takýto stav nastane približne po 8 rokoch od začiatku pôsobenia nami definovaného zdroja kontaminácie. Po tejto dobe sa napriek neustálemu uvoľňovaniu ropných látok zo zdroja kontaminácie rozširovanie oblaku rozpustených ropných látok v podzemnej vode zastaví. Pre zdroj kontaminácie bolo konzervatívne určené rozšírenie ustáleného oblaku znečistenia s hraničnou koncentráciou NEL 0.05 mg/l približne 200 m pred dosiahnutím povrchového toku Stará Nitra. Teda povrchová voda v Starej Nitre a v rieke Nitre nebude nadlimitne ohrozená kontamináciu zo zdroja znečistenia v RD Nové Zámky. Dĺžka vypočítaného ustáleného oblaku kontaminácie po limitnú koncentráciu NEL 0.05 mg.l-1 je 430 m, šírka 275 m a plocha približne 98 700 m2. V dosahu predpokladaného kontaminačného mraku sa nenachádza žiaden využívaný vodárenský zdroj na zásobovanie pitnou vodou (Vrana 2008). V priebehu rokov 1997 – 2010 bol v pravidelných intervaloch najmenej 1x ročne vykonávaný monitoring postihnutej oblasti. Monitorovacie ako aj sanačné objekty boli postupne dobudovávané. V súčasnosti je monitorovací systém plne funkčný a prebieha posanačný prieskum znečistenia (posanačný monitoring). V dôsledku administratívnych zmien vlastníka prevádzky zabezpečil novým majiteľ ŽSSK a.s. – v rokoch 2013 – 2014 pravidelný kvartálny monitoring na 10 monitorovacích vrtoch. Pri návrhu sanácie územia sme vychádzali jednak zo sanačných scenárov spracovaných v minulosti (Matiová 2007 a AUXT, a kol., 2009), ako aj potrebe zohľadnenia koncepcie definitívneho riešenia pri ktorom bolo potrebné vziať do úvahy objektívne skutočnosti, ktorými sú špecifické prevádzkové podmienky v RD Nové Zámky, v dôsledku ktorých je výber efektívnych metód sanácie značne zúžený. Ide predovšetkým o nasledujúce východiskové podmienky pre sanačné práce: lokalita je v plnej prevádzke, ktorú sanačné práce nemôžu podstatne ovplyvniť, umiestnenie sanačných prvkov je potrebné prispôsobiť existujúcemu zastavaniu a obmedzeniam z dôvodu prevádzky lokality, s odstránením primárnych zdrojov znečistenia sa neuvažuje, na zabránenie úniku znečisťujúcich látok do okolitého prostredia sa uvažuje s rekonštrukciou technologických zariadení,
10
-
zastavanosť a súčasné využívanie územia, ako aj hĺbka nesaturovanej zóny, do ktorej preniklo znečistenie (cca 8 m) neumožňujú realizovať výkopové práce vo väčšom rozsahu na odstránenie sekundárnych zdrojov znečistenia (znečistené zeminy, voľná fáza ropných látok). Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nakoniec prijaté riešenie, ktoré zohľadňuje všetky uvedené limitujúce špecifiká lokality. 4. VECNÉ A ČASOVÉ VYMEDZENIE PLÁNOVANÝCH GEOLOGICKÝCH PRÁC POTREBNÝCH NA ODSTRÁNENIE ENVIROMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE Environmentálna záťaž v záujmovej lokalite predstavuje významný problém pre ochranu životného prostredia. Vypracovaná riziková analýza (Vrana, 2008) mala za cieľ posúdiť možné negatívne vplyvy existujúcej kontaminácie horninového prostredia a podzemných vôd na životné prostredie. Cieľové hodnoty sanácie boli rizikovou analýzou (Vrana a kol. 2008) stanovené nasledovne : -
odstránenie voľnej fázy ropných uhľovodíkov z hladiny podzemnej vody, neprekročenie lokálnych limitov obsahu NEL v podzemnej vode v okrajových pozorovacích vrtoch: o NZM-2 – NEL – 82 mg/l, o NZS-1 – NEL – 15 mg/l, o NZM-1 – NEL – 1,4 mg/l. Neprekročenie týchto hodnôt bude garantovať, že potenciálne receptory nebudú ohrozené. Sanačné práce je potrebné zamerať na odstránenie voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody. Na základe zhodnotenia celkovej situácie na lokalite navrhujeme realizáciu sanácie environmentálnej záťaže rozdeliť etapovite do dvoch častí : -
-
4.1.
časť A - vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže, vrátane realizácie aktualizovanej analýzy rizika znečisteného územia (AAR), projektu a výkonu odborného geologického dohľadu pri AAR, časť B - sanácia environmentálnej záťaže a výkonu odborného geologického dohľadu pri sanácii environmentálnej záťaže. Projekt sanácie EZ (vrátane vypracovania aktualizovanej analýzy rizika) a odborného geologického dohľadu
Samotný postup navrhnutého sanačného riešenia vo výraznej miere ovplyvnila požiadavka prevádzkovateľa aby bola zachovaná funkčnosť všetkých technologických zariadení a aby nebola narušená činnosť prevádzky celého areálu. Uvedená skutočnosť podmienila orientáciu na aplikáciu sanačných metód in situ. Postup navrhovaného sanačného riešenia je preto postavený na použití viacerých sanačných metód, pričom pri ich vhodnej vzájomnej kombinácii sa vytvorí požadovaný efekt aplikácie intenzívneho a celoplošného aplikovania sanácie. Pre takúto kombináciu navrhujeme vybudovať potrebné vrty, ktoré budú budované účelovo pre aplikáciu danej sanačnej metódy.
11
V rámci navrhovaného riešenia environmentálnej záťaže navrhujeme dobudovať sanačné, aplikačné a respiračné vrty. Každá skupina vrtov bude po konštrukčno–technickej stránke zodpovedať účelu, na ktorý bude využívaný a zároveň budú navrhnuté v priestore lokality tak, aby bol obsiahnutý celý priestor zistenej anomálie znečistenia podzemných vôd a zemín. Následne sa uvažuje pomocou aplikácie celého spektra sanačných metód (sanačné čerpanie, vymývanie airsparging a venting) po dobu 22 mesiacov dosiahnutie požadovaných sanačných limitov pre ukončenie sanácie územia . Sanácia bude ukončená v zmysle harmonogramu sanácie. Podmienkou ukončenia sanácie je dosiahnutie cieľových limitov – odstránenie vrstvy voľnej fázy RL z hladiny podzemnej vody a trvalé neprekračovanie cieľových koncentrácií NEL v podzemnej vode. Splnenie podmienok pre ukončenie sanácie bude preukázané výsledkami prevádzkového monitoringu. S cieľom deklarovania úspešnosti aplikovaných sanačných postupov a garancie výsledkov bude navrhnutý posanačný kontrolný monitoring sanovaného územia a jeho blízkeho okolia v zmysle záverov aktualizácie analýzy rizika, ktorá bude súčasťou záverečnej správy zo sanačných prác. Predpokladáme dĺžku realizácie minimálne na obdobie dvoch rokov s trojmesačným odberovým cyklom na 6 pozorovacích objektoch.
4.1.1 Cieľ projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu Časť A – vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže, vrátane realizácie AAR, projektu odborného geologického dohľadu a výkonu odborného geologického dohľadu pri realizácii AAR. 1.
2.
3.
Aktualizácia analýzy rizika znečisteného územia - cieľom AAR je overenie aktuálneho rozsahu a miery znečistenia zemín a podzemných vôd prioritnými kontaminantmi – látkami ropného pôvodu (ukazovateľ NEL IR, NEL UV), ako podkladu na posúdenie environmentálnych a zdravotných rizík, a najmä na stanovenie cieľových hodnôt sanácie environmentálnej záťaže (pre zeminy, prípadne pre podzemné vody). Projekt sanácie environmentálnej záťaže – výsledky AAR budú podkladom pre vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže, tzn. AAR stanoví vhodný variant sanácie a sanačný limit pre podzemné vody a zeminy. Projekt odborného geologického dohľadu (OGD) bude zameraný na špecifikovanie požiadaviek a náplne kontroly vykonávania AAR a sanácie environmentálnej záťaže.
Cieľ sanačných prác: -
-
odstránenie voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody, dosiahnutie koncentrácie NEL-UV, IR v podzemnej vode vo vrtoch HGNZS-1 (sanačný vrt v centre znečistenia), NZS-2, MV-3, NZM-6 NZM-3, MV-10 a NZS-1 pod úroveň cieľových limitov (7,0 mg/l), neprekročenie lokálnych limitov obsahu NEL v podzemnej vode v okrajových pozorovacích vrtoch: o NZM-2 – NEL – 82 mg/l, o NZS-1 – NEL – 15 mg/l, o NZM-1 – NEL – 1,4 mg/l.
12
4.1.2 Harmonogram vypracovania projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu P. č.
Názov predmetu AAR a projekt sanácie EZ 1. Realizácia AAR
1a. Mapovacie - nevystrojené vrty
Termín plnenia
december. 2016 – december. 2017 december.2016
1b. Hydrogeologické vrty - vystrojené 1c. Odbery a analýzy vzoriek zemín 1d. Odbery a analýzy vzoriek podzemných vôd 1e. Odbery a analýzy vzoriek plynov 1f. Odber voľnej fázy 1g. Inštalácia zrážkomera 1h. Likvidácia nevystrojených vrtov 1ch. Zneškodnenie kont. zemín/vôd z vrtných prác 2.
Vypracovanie AAR
december.2016
3.
Vypracovanie projektu sanácie EZ vrátane zapracovania výsledkov AAR
december.2016
4.
Schválenie projektu sanácie EZ a 1. správy OGD
december.2016
1.
Odborný geologický dohľad Vypracovanie projektu OGD
december.2016
2.
Schválenie projektu OGD
december.2016
3.
OGD - odbery a analýzy kontrolných vzoriek zemín a podzemných vôd
december. 2016
4.
OGD - vypracovanie 1. správy o priebehu vykonávania geologickej úlohy 1 ks
Správa – posúdenie výsledkov AAR – december.2016
4.1.3 Predpokladané finančné náklady projektu sanácie EZ a projektu odborného geologického dohľadu Predpokladané finančné náklady na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže, vrátane realizácie predsanačnej AAR sú 168.330,-€ a na vypracovanie projektu odborného geologického dohľadu, vrátane výkonu odborného geologického dohľadu pri predsanačnej AAR sú odhadované na cca 4.000,- €. 13
4.2.
Realizácia sanácie EZ a odborného geologického dohľadu
4.2.1 Cieľ sanácie environmentálnej záťaže a odborného geologického dohľadu Cieľom sanácie environmentálnej záťaže je znížiť a obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia (odstránenie a zastavenie šírenia znečistenia horninového prostredia, podzemných vôd a zemín ropnými látkami v oblasti rušňového depa). Cieľom odborného geologického dohľadu je kontrola vykonávania sanácie environmentálnej záťaže, najmä súlad vykonávaných prác s projektom geologickej úlohy, kontrolné odbery vzoriek zemín a podzemných vôd za účelom posúdenia účinnosti sanačných prác. Ako už bolo spomínané návrh sanačného riešenia vo výraznej miere ovplyvnila požiadavka prevádzkovateľa aby bola zachovaná funkčnosť všetkých technologických zariadení a aby nebola narušená činnosť „zbrojenia“ (tankovania) lokomotív. Uvedená skutočnosť podmienila orientáciu na aplikáciu sanačných metód in situ. Pre samotný proces sanácie metódou in situ navrhujeme využiť kombináciu viacerých metód : Sanačné čerpanie a premývanie, Air sparging a biosparging, Venting a bioventing. V prvej fáze sanácie pomocou sanačného čerpania a premývania bude snaha znížiť hrúbku voľnej fázy RL na hladine až do jej úplnej likvidácie. V rámci navrhovanej etapy sanačných prác bude zahájené sčerpávanie voľnej fázy RL z hladiny podzemných vôd vo vrtoch, kde bude dokumentovaná. Po znížení hrúbky vrstvy RL bude zo sanačných vrtov čerpaná podzemná voda metódou konštantného zníženia. S cieľom zamedziť opätovnému vytvoreniu voľnej fázy RL sa navrhuje vykonať premytie kontaktnej zóny (rozhranie nasýtenej a nenasýtenej zóny) detergentom. Pre dosiahnutie trvalého odstránenia voľnej fázy RL z hladiny podzemnej vody a dočistenia kontaktnej zóny horninového prostredia bude využitá biodegradácia in-situ. Vzhľadom na prírodné podmienky, rozsah znečistenia a cieľové limity sanácie navrhujeme biodegradáciu in situ realizovať kombináciou metód biospargingu a bioventingu. Do znečistenej podzemnej vody navrhujeme vháňať vzduch, ktorý jednak vytláča časť ľahko prchavých uhľovodíkov, ale aj uvoľňuje kyslík, ktorý môže byť využitý v procese biodegradácie. Pre podporu biodegradácie je potrebná okrem kyslíka aj dodávka nutrientov. Na lokalite navrhujeme aj použitie ventingu, ktorého technika je založená na rozličnom tlaku pár prchavých kontaminantov v pôdnom vzduchu. Pôdny vzduch obsahujúci kontaminant je odsávaný, čím sa pre udržanie rovnovážneho stavu umožňuje prechod ďalšej časti kontaminantu z kvapalnej do plynnej fázy. Bioventing je technologicky zhodný s ventingom - do nesaturovanej zóny je privádzaný prúd vzduchu, a to buď zatláčaním alebo naopak odsávaním. Na rozdiel od čistého ventingu sa do záujmovej oblasti vnášajú živiny potrebné pre stimuláciu rastu baktérie (zvyčajne na báze priemyselných hnojív). Mikroorganizmom je tak vytvorené prostredie, ktoré vyhovuje ich životným podmienkam. Kolónie mikroorganizmov sa množia a k stavbe svojich tiel využívajú aj C obsiahnutý v polutantoch.
14
4.2.2 Harmonogram realizácie sanácie environmentálnej záťaže a odborného geologického dohľadu P. č.
Názov predmetu
Termín plnenia
1a.
Sanácia EZ Odvoz materiálu telesa EZ, triedenie odpadov, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov
december.2016 – jún. 2017
Odťažba a zneškodnenie kontaminovaných zemín na skládke 1b.
Hydrogeologické vrty - vystrojené
1c.
Infiltračné vrty – vystrojené
1d.
Aplikačné vrty – vystrojené
1e.
Respiračné vrty – vystrojené
1f.
Sanačné čerpanie podzemných vôd
1g.
Sanačné čistenie zemín
1h.
Odbery a analýzy vzoriek zemín
1ch.
Odbery a analýzy vzoriek podzemných vôd
1i.
Odbery a analýzy vzoriek plynov
1j.
Odber voľnej fázy
1k.
Vypracovanie záverečnej správy zo sanácie EZ, vrátane aktualizovanej analýzy rizika znečisteného územia
október.2019
1.l
Schvaľovanie záverečnej správy zo sanácie EZ
november.2019
2a.
Odborný geologický dohľad Odbery a analýzy kontrolných vzoriek zemín a podzemných vôd
december.2016 – október.2019
2b.
Vypracovanie správ o priebehu vykonávania geologickej úlohy
1. jún. 2017 2. október. 2019
2c.
Vypracovanie záverečnej správy o dosiahnutí cieľov geologickej úlohy
november.2019
2d.
Schvaľovanie záverečnej správy o dosiahnutí cieľov geologickej úlohy
december. 2019
jún.2019
15
4.2.3 Predpokladané finančné náklady realizácie sanácie EZ a odborného geologického dohľadu Náklady na realizáciu sanácie EZ a odborného geologického dohľadu budú koncipované tak, aby pokryli naprojektované práce v požadovanom rozsahu. Predbežne odhadované finančné náklady na realizáciu sanácie environmentálnej záťaže sú 1.772.308,-€ a na výkon odborného geologického dohľadu pri sanačných prácach 53.000,- €. Rozpočtová rezerva 99.567,90 € predstavuje 5 % z ceny kompletnej realizácie sanácie environmentálnej záťaže, resp. 2.705,- € z výkonov odborného geologického dohľadu. 4.3.
Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia
4.3.1 Cieľ monitorovania geologických faktorov životného prostredia Cieľom monitorovania geologických faktorov životného prostredia je sledovanie vývoja znečistenia v podzemných vodách po skončení sanácie environmentálnej záťaže, tzn. kontrola účinnosti sanácie environmentálnej záťaže vo vybraných monitorovacích objektoch v súlade s odporúčaniami podľa prílohy č. 11b Smernice Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 28. januára 2015 č. 1/2015-7. na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia zameraná na sledovanie nasledovných ukazovateľov: NELcelk., BTEX, PAU, C10 – C40 a ClU . 4.3.2 Harmonogram vykonávania monitoringu geologických faktorov životného prostredia Monitoring bude vykonávaný v priebehu dvoch rokov od ukončenia sanácie v 3-mesačných intervaloch na 6 vybraných objektoch. P. č.
Názov predmetu
Termín plnenia
Posanačný monitoring 1.
Vypracovanie projektu monitoringu geologických faktorov
december.2019
2.
Schválenie projektu monitoringu geologických faktorov
december.2019
3.
Odbery a analýzy vzoriek podzemných vôd na vybraných monitorovacích objektoch každé 3 mesiace
marec.2020 až december.2021
4.
Vypracovanie záverečnej správy z monitoringu geologických faktorov životného prostredia (za celé 2 ročné obdobie)
december.2021
5.
Schvaľovanie záverečnej správy z monitoringu geologických faktorov životného prostredia
december.2021
4.3.3 Predpokladané finančné náklady Predpokladané finančné náklady na realizáciu monitoringu geologických faktorov životného prostredia sú 50.720,- €. 4.4. Ukončenie realizácie plánu prác Ukončenie plánovaných prác sa predpokladá k decemberu 2021.
16
5. LITERATÚRA
1. 2. 3.
4.
5. 6.
Matiová, Z., et al., 2007: Doplnkový prieskum životného prostredia pre areál rušňového depa v Nových Zámkoch. HGM-Žilina s.r.o. Žilina. Matiová, Z., et al., 2006: Riziková analýza pre areál rušňového depa v Nových Zámkoch. HGMŽilina s.r.o. Žilina. Polák, P., 1998: Posúdenie skutkového stavu kontaminácie horninového prostredia a železničného zvršku rušňového depa Nové Zámky. Záverečná správa o výsledkoch prieskumu ekologickej záťaže. GEOPOL Prešov s.r.o. Vrana K. et al., 2008: Výsledky doplnkového prieskumu a rizikových analýz v lokalitách kategórie C a B-I a v lokalite Čierna nad Tisou – prekladisko. B-1 RD Nové Zámky. Centrum environmentálnych služieb Bratislava. Antal, J. 2013: RD Prievidza, Záverečná správa s čerpávanie voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody za rok 2013 Antal, J. 2014: RD Prievidza, Záverečná správa s čerpávanie voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody za prvý polrok 2014
Legislatívny rámec: 1.
Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.
2.
Vyhláška MŽP SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon v znení neskorších predpisov.
3.
Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4.
Metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k Plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže podľa zákona č.409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5.
Smernica Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 28. januára 2015 č. 1/2015-7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia.
6.
STN ISO 5667-1 Kvalita vody. Odber vzoriek – Pokyny na návrhy programov odberu vzoriek.
7.
STN ISO 5667-11 Kvalita vody. Odber vzoriek – Pokyny na odber vzoriek podzemných vôd.
17
Príloha č. 1: Lokalizácia EZ Nové Zámky – Rušňové depo, Cargo a.s.
18
