1. Vývoj dražieb z historického hľadiska

Obsah Úvod ......................................................................................................................................6 1. Vývoj dražieb z historického hľadiska ..........................................................................8 2. Charakteristika právneho inštitútu dobrovoľných dražieb ......................................10 3. Subjekty dražobného konania - práva a povinnosti...................................................12 3.1 Účastníci dražby.........................................................................................................12 3.2 Priebeh dražby ...........................................................................................................13 3.3 Dražobná zábezpeka. .................................................................................................16 3.4 Povinnosti vydražiteľa. ..............................................................................................17 3.5 Nadobudnutie vlastníckeho práva. Odovzdanie predmetu dražby. ...........................19 3.6 Zápisnica o vykonanej dražbe....................................................................................21 3.7 Zmarenie a neplatnosť dražby....................................................................................23 3.8 Opakovaná dražba......................................................................................................24 3.9 Zodpovednosť ...........................................................................................................24 3.10 Záverečné ustanovenia.............................................................................................25 4. Zhodnotenie prijatia inštitútu dobrovoľných dražieb z hľadiska ich prínosu v problematike vymáhania................................................................................................26 4.1 Nevýhody núteného výkonu rozhodnutia – exekúcia................................................26 4.2 Výhody dobrovoľnej dražby......................................................................................27 5. Aplikácia dobrovoľných dražieb v praxi.....................................................................29 Čerpané z Judikatúry........................................................................................................31 Záver ...................................................................................................................................40 Zoznam použitej literatúry ...............................................................................................42

Úvod

Cieľom práce je posúdenie významu a vplyvu dobrovoľných dražieb v našom právnom systéme. Ako aj v jednotlivých kapitolách charakterizovať a rozobrať vplyv a význam dobrovoľných dražieb z historického hľadiska až po súčasnosť. Zámerom práce je charakterizovať z právneho hľadiska inštitút dobrovoľných dražieb, ktoré zabezpečujú právny význam zabezpečenia záväzkov, čím sa zmenšuje riziko veriteľa, tým je šanca na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov priamo zo zábezpeky. Hoci podkladom pre riešenie právnych problémov je už existujúca právna úprava, ale ešte je stále čo v nej upravovať a novelizovať, prispôsobovať sa nárokom s naším vstupom do Európskej únie. Obsahom dobrovoľných dražieb je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných, na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Celý proces dobrovoľnej dražby je ovládaný zásadou publicity, ktorá má za cieľ informovať širokú verejnosť o jej priebehu. Na tento účel je podriadený notársky centrálny register dražieb. Aplikácia dobrovoľnej dražby v praxi pomohla veriteľom, ktorý majú zriadené záložné právo k nehnuteľnosti alebo hnuteľným veciam, dostať sa

rýchlejšie

k poskytnutým finančným prostriedkom ako u núteného výkonu rozhodnutia t.j. exekúcie.

6

Aj preto je zámerom práce posúdiť výhody dobrovoľných dražieb od ostatných oprávnených subjektov napr. exekúcii, výhody a nevýhody v našom právnom systéme, ktoré majú vplyv na našu hospodársku ekonomiku a efektivitu fungujúcu na našom trhu. Základným podkladom práce bol najmä zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/2002 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník a súvisiace predpisy, alebo aj iné právne normy, ktoré boli použité v tejto práci. Okrem týchto hlavných zdrojov pre spracovanie témy však boli použité aj poznatky získané z internetových stránok, ktoré informujú o uvedenej problematike. Obsah práce chce poukázať aj na poznatky aplikačnej praxe, ktoré sa priniesli prijatím Slovenska do Európskej únie, čo má veľký vplyv na zmenu a činnosť súdov do judikatúry, ktorá je verejne prístupná a ktorá pomáha pri riešení sporných problémov, na ktoré nemožno použiť platné znenie právnych predpisov, lebo právna úprava je v začiatkoch, ktorá sa stále dopĺňa a novelizuje na základe získaných poznatkov z praxe. Práve na konkretizáciu teoretických riešení práca poukazuje aj na judikatúru, ktorá pre splnenie uvedeného cieľa práce poskytla podrobnejší pohľad na uplatňovanie jednotlivých zákonných ustanovení príslušných predpisov

7

1. Vývoj dražieb z historického hľadiska Dejinným základom a koreňom slovenského práva a právnej kultúry je európsky ( kontinentálny ) typ práva a právnej kultúry charakterizovaný písaným právom. Je úplným opakom anglo – amerického práva, ktoré je charakteristické nepísaným právom tvoreným súdnymi precedensmi. Aj keď slovenská právna kultúra mala pôvodnú vývojovú líniu za štyridsať rokov socialistického vývoja prerušenú právnou kultúrou socialistickou ( sovietskou ) v súčasnosti, posledných 20 rokov sa vracia k pôvodným civilizačným východiskám a koreňom práva európskeho ( kontinentálneho ) typu. Tento proces je umocnený prijatím Slovenska do Európskej únie,

do spoločenstva štátov, kde je

vzácnosťou právny systém, ktorý by nebol poznamenaný vývojom a vplyvom rímskeho práva. Všetky európske zákonodarstvá boli vystavené vplyvu rímskeho práva, ktorému sa nevyhlo ani Anglicko. Rímskoprávnu vzdelanosť na územie Slovenska priniesli talianski učitelia práva i študenti, ktorí nemali žiadne jazykové problémy so štúdiom na talianskych univerzitách. Všade na univerzitách sa prednášalo latinsky. Originálny prínosom do európskeho ( kontinentálneho ) typu práva bolo kresťanstvo, ktoré prinieslo do rímskeho práva celkové umravnenie a humanizáciu spoločenského života. Naopak, zmenou a násilným pretrhnutím tohto vývoja a politického systému, zavedením právnej kultúry špecifickej - socialistickej ( sovietskej ) došlo k závažným zmenám negatívneho charakteru. Treba poznamenať, že hlavným

prameňom

socialistického práva bolo obyčajové právo, nepísané právo a práve to umožnilo rýchlu adaptáciu nedemokratického, diktátorského typu práva a jeho zavedenie do spoločenského života. Socialistická právna kultúra zároveň zavrhla všetky zásady mravnosti a humanity, ktoré hlásalo kresťanstvo. Vo vývoji na Slovensku sú spoločné prvky s českými krajinami, Českou republikou v časovom období od roku 1918 až do roku 1993, keďže patrilo do spoločného štátu Čechov a Slovákov - do Československej republiky.

8

V čase vzniku Československej republiky právne normy dobrovoľných dražieb, ktoré upravovali v Čechách a na Slovensku, boli rozdielne. V Čechách platil rakúsky notársky poriadok č. 71/1871 a na Slovensku zákonný čl. XXXIV z roku 1874 v znení zákonného článku VII z roku 1866. Prvá republika - Československá republika notárstvo prevzala vo forme, ako bolo upravené v Rakúsko – Uhorsku koncom tretieho štvrťstoročia minulého storočia. Notárstvo vo svojej podstate bolo slobodným povolaním s určitými prvkami oficiality / spisovanie verejných listín, overovanie, osvedčovanie/ aj pod nich spadali dobrovoľné dražby. V roku 1948 došlo k zmene politického režimu a spoločenského systému v oboch štátoch, ktoré boli zjednotené politického režimu

v Československej republike. Prvou snahou zmeny

bolo zrušenie notárstva a rozdelenie kompetencii

medzi súdy

a advokáciu. Od tohto postupu sa nakoniec upustilo. Keďže notárstvo sa v tejto forme pre záujmy režimu osvedčilo, došlo k jeho ďalšej právnej úprave zákonom č. 52/ 1954, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1955. Týmto zákonom došlo k zrušeniu činnosti z poverenia súdu a dvojkoľajnosť systému bola odstránená tým, že určitá agenda, prešla do kompetencie štátneho notárstva. V tom čase od 1. apríla 1964 do roku 1990 boli zverené niektoré činnosti štátnym notárstvam a zasa aj naopak zrušené niektoré činnosti, medzi ktoré patrili aj ,,dobrovoľné dražby,,. Závažná zmena nastala po zrušení Ústavy ČSSR, ČSFR

po novembri 1989.

Významný medzníkom bolo prijatie Deklarácie Slovenskej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17.júla 1992 a Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992. Touto politickou zmenou a po dlhom odmlčaní sa vracajú späť ,, dobrovoľné dražby,, do

nášho právneho systému.

9

2. Charakteristika právneho inštitútu dobrovoľných dražieb Národná rada Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 10. júla 2002 prijala jeden z ,,eurozákonov“ , ktorý je veľmi dôležitý

pre Slovenskú republiku v súvislosti s jej

integráciou do Európskej únie, a to zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/2002 Zb. o notároch a notárskej činnosti / Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov. Návrh zákona o dobrovoľných dražbách predložil minister spravodlivosti Slovenskej

republiky a podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku na

základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 338 z o dňa 9. apríla 2001 k návrhu legislatívneho zámeru komplexných zmien právnej úpravy záložného práva. Cieľom

reformy

záložného

práva

bolo

vytvorenie

takého

právneho

a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý by viedol k rozšíreniu možnosti financovania podnikateľských aktivít, najmä sektoroch malého a stredného podnikania. Jednou z úloh reformy záložného práva bolo aj upraviť vykonanie záložného práva k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku dobrovoľnou dražbou. Ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách sa nevzťahujú na dražby, ktoré sú upravené osobitnými predpismi. /podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákona 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok / v znení neskorších predpisov a zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní justičných pohľadávok/

10

Dvoma piliermi právneho rámca, ktoré podporujú financovanie podnikateľskej sféry, sú:

možnosť efektívneho odchodu z trhu /prostredníctvom zákona o konkurze

a vyrovnaní, k čomu smeruje aj posledná novela zákona/ a efektívna možnosť zabezpečenia záväzkov, čím sa zmenšuje riziko spojené s poskytnutím úveru tým, že sa zvyšuje šanca na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov priamo zo zábezpeky. Krajina, ktorá nemá ,,zdravý,, právny rámec zabezpečenia záväzkov, sa zbavuje výhod, ktoré prináša hospodárstvu efektívne fungujúci trh so zabezpečenými úvermi. Je to zrejmé, že reforma

systému záložného práva bude mať kľúčovú úlohu pri ochote veriteľov

zabezpečovať externé financovanie podnikateľských plánov. Doterajšia právna úprava dražby bola nedostatočná a neefektívna. Vykonanie záložného práva k hnuteľným veciam prostredníctvom verejnej dražby bolo možné len podľa zákona č. 174/1950 Zb. Táto právna úprava bola značne zastaralá a pre dnešné trhové pomery nevyhovujúca. Pre nehnuteľnosti podobná norma neexistovala. Bolo preto nevyhnutné prijať právnu úpravu, ktorá by umožňovala právne bezproblémový výkon záložného práva, tak pre hnuteľné, ako aj pre nehnuteľné veci a súčasne poskytovala aj primeranú ochranu vlastníckeho práva záložcu k draženému predmetu záložného práva. Kvôli efektívnosti komplexných zmien právnej úpravy záložného práva bola potrebná nová komplexná a jednotná úprava dražby mimo výkonu súdneho rozhodnutia. Nová právna úprava upravuje podmienky predaja predmetu zálohu záložným veriteľom. Úprava sa dotýka tak predaja hnuteľných vecí, ako aj predaja nehnuteľností. Uspokojenie veriteľa speňažením nehnuteľností dražbou uskutočňovanou súdom, prípadne exekútorom je pomerne zložité a časovo náročné, v mnohých prípadoch rovnaký výsledok možno dohodnúť verejnou dražbou mimo súdneho výkonu rozhodnutia či exekúcie, ktorá môže byť pre dlžníka ekonomicky výhodnejšia.

11

3. Subjekty dražobného konania - práva a povinnosti 3.1 Účastníci dražby Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa za účelom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách. Účastníkom môže byť • osoba spôsobilá na právne úkony. V prípade, že predmetom dražby je spoluvlastnícky podiel, kde maloletá osoba alebo osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, má spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby, je účastníkom dražby, avšak tieto osoby musia byť zastúpené zákonným zástupcom alebo opatrovníkom, • štát a to aj vtedy, ak by iná osoba bola z dražby vylúčená. Účastníkom dražby nesmú byť • osoby, ktoré nemôžu nadobúdať vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby (napr. nadobúdanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam cudzozemcami v zmysle zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon), • osoby, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz, alebo voči ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ohľadom ich majetku bolo opätovne potvrdené nútené vyrovnanie a to po dobu troch rokov od zrušenia konkurzu, jeho zamietnutia pre nedostatok majetku alebo do troch rokov od skončenia opätovného vyrovnania. Nikto nesmie dražiť za tieto osoby. • osoby, u ktorých by v dôsledku nadobudnutia vlastníctva k predmetu dražby mohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže a nikto nesmie dražiť za tieto osoby. • osoby, ktoré nezložili dražobnú zábezpeku, ak je požadovaná, a v opakovanej dražbe ani vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie predchádzajúcej dražby toho istého predmetu dražby u toho istého dražobníka a nikto nesmie dražiť za tieto osoby. Ďalej nesmie byť účastníkom dražby • dražobník, • zamestnanci dražobníka, 12

• osoby blízke dražobníkovi a jeho zamestnancom, • právnické osoby, ktoré ovláda dražobník alebo osoby dražobníkovi alebo zamestnancom blízke, v čase kedy sa uskutočňuje dražba, • právnické osoby, v ktorých je dražobník alebo jeho zamestnanci alebo osoby dražobníkovi alebo jeho zamestnancom blízke, štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo spoločníkom, • právnické osoby ovládané osobami uvedenými predchádzajúcom odseku. Nikto nesmie dražiť za tieto osoby. 1. Účastník dražby je povinný na vyzvanie dražobníka alebo osoby ním písomne poverenej preukázať sa platným preukazom totožnosti (fyzické osoby) a tiež prípadne poverením konať za účastníka dražby (písomné plnomocenstvo). V prípade, že bolo požadované zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný doložiť doklad preukazujúci zloženie dražobnej zábezpeky. Účastník dražby preukáže zloženie dražobnej zábezpeky výpisom z účtu účastníka dražby o odpísaní čiastky z účtu, poštovou poukážkou, alebo overenou kópiou záručnej listiny, preukazujúcou vznik bankovej záruky. Účastník dražby je oprávnený zložiť dražobnú zábezpeku na mieste v hotovosti k rukám dražobníkom poverenej osoby. 2. Účastník dražby podpíše pred otvorením dražby písomné prehlásenie o splnení podmienok uvedených v tomto článku dražobného poriadku a priloží k tomuto písomnému vyhláseniu doklady v zmysle tohto článku. Účastník dražby bude následne zapísaný do zoznamu účastníkov dražby, pričom mu podľa poradia príchodu bude udelené dražobné číslo.

3.2 Priebeh dražby 1. Miesto, dátum a čas otvorenia dražby sú uvedené v Oznámení o dražbe, ktorou dražobník vyhlasuje konanie dražby. Miesto, dátum a čas otvorenia dražby musia byť určené tak, aby neobmedzovali účasť na dražbe. 2. Prístup do priestorov, v ktorých bude prebiehať dražba, musí byť účastníkom dražby umožnený najmenej 30 minút pred začatím dražby. 13

3. Pred otvorením dražby je účastník dražby povinný na vyzvanie dražobníka alebo osoby ním písomne poverenej preukázať svoju totožnosť, prípadne oprávnenie konať za účastníka dražby, dať sa zapísať do zoznamu účastníkov dražby, a ak sú rozdávané dražobné čísla, prevziať dražobné číslo. Ak bolo požadované zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný doložiť aj doklad o zložení dražobnej zábezpeky. Účastník dražby je ďalej povinný doložiť čestné vyhlásenie, že nie je osobou vylúčenou z dražby. Tomu, kto sa dostaví na zápis na dražbu pred jej začatím a preukáže, že spĺňa podmienky stať sa účastníkom dražby, musí byť umožnené zúčastniť sa na dražbe. 4. Dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné, ktoré nesmie presiahnuť na jeden dražobný deň a osobu sumu vo výške 100 SKK. Prístup do priestorov, v ktorých bude prebiehať dražba, musí byť verejnosti umožnený najmenej desať minút pred začatím dražby. Účasť verejnosti na dražbe je limitovaná priestorom, v ktorom sa dražba vykonáva. Účasť verejnosti na dražbe nesmie obmedzovať účastníkov dražby pri podávaní ponúk. Dražobník, resp. osoba poverená dražobníkom je oprávnená vylúčiť osoby, ktoré narúšajú pokojný priebeh dražby a obmedzujú účastníkov pri podávaní ponúk. 5. Dražobník umožní účastníkom alebo verejnosti vstup do dražobných priestorov a zapíše účastníkov dražby do zoznamu účastníkom len do času stanoveného v Oznámení o dražbe ako čas otvorenia dražby. 6. Otvorenie dražby. Dražba sa otvára vyvolaním licitátora o otvorení dražby. Obsah vyvolania: označenie a popis predmetu dražby, odhadnutá alebo zistená cena predmetu dražby, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak majú podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie. V prípade, že predmetom dražby je kultúrna pamiatka, uvedie licitátor aj túto skutočnosť. 14

Licitátor po oboznámení účastníkov dražby s obsahom vyvolania vyzve účastníkov dražby k podávaniu ponúk. 7. Podávanie ponúk. Prvé podanie účastníka musí byť aspoň vo výške najnižšieho podania. Ďalšie podanie musí prevyšovať podanie už učinené najmenej o stanovené minimálne prihodenie. V prípade, že žiaden z účastníkov dražby neurobí najnižšie podanie je licitátor oprávnený znížiť sumu najnižšieho podania o sumu dohodnutú s navrhovateľom dražby. Možnosť zníženia najnižšieho podania bude podľa dohody dražobníka a navrhovateľa uvedená alebo neuvedená v Oznámení o dražbe. Licitátor je oprávnený znížiť sumu najnižšieho prihodenia o sumu a za podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní dražby. Suma a podmienky zníženia najnižšieho prihodenia budú podľa dohody dražobníka a navrhovateľa uvedené alebo neuvedené v Oznámení o dražbe Draží sa, ak účastníci dražby robia vyššie podanie. Ak žiaden z účastníkov dražby napriek dvojitej výzve a vyhláseniu licitátora neurobí vyššie podanie, oznámi licitátor ešte raz posledné podanie a po tretej výzve vykoná príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Svojím podaním je účastník dražby viazaný. Znenie výzvy licitátora: "Ak neurobí niekto z prítomných účastníkov dražby podanie vyššie, ako bolo podanie naposledy urobené účastníkom dražby (označenie účastníka dražby, ktorý urobil najvyššie podanie), udelím mu príklep".1 Rovnaké podanie. Ak urobí niekoľko účastníkov dražby súčasne rovnaké podanie v rámci toho istého vyvolania a ak nebolo urobené vyššie podanie, rozhodne licitátor žrebom 1

Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/2002 Zb. o notároch

a notárskej činnosti /Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov.

15

o tom, komu z nich príklep udelí. Žrebovanie sa uskutoční bez prerušenia dražby nasledovným spôsobom. Účastníci, ktorí urobili rovnaké podanie vložia do nepriehľadného obalu predloženého licitátorom lístky označené poradovým číslom účastníka. Licitátor za dohľadu účastníkov, ktorí urobili rovnaké podanie následne vyberie z priehľadnej žrebovacej nádoby, ku ktorej je otočený chrbtom, jeden lístok. Následne oznámi výsledok žrebovania a udelí príklep. Predkupné právo. Ak má niektorý z účastníkov dražby zmluvné alebo zákonné predkupné právo k predmetu dražby a ak to preukáže dražobníkovi pred otvorením dražby, nie je tento účastník určeným prihodením viazaný; ak urobí podanie v rovnakej výške ako najvyššie podanie, udelí licitátor príklep účastníkovi dražby oprávnenému z predkupného práva. Ak urobí niekoľko účastníkov dražby, ktorí majú k predmetu dražby zmluvné alebo zákonné predkupné právo, súčasne rovnaké podanie v rámci toho istého vyvolania a ak nebolo urobené vyššie podanie, rozhodne licitátor žrebom o tom, komu z nich príklep udelí. 8. Ukončenie dražby. Dražba je ukončená udelením príklepu. Dražbu licitátor ďalej ukončí, ak žiaden z účastníkov dražby neurobí najnižšie podanie ani po jeho prípadnom znížení. Účastníkom dražby, ktorí sa nestanú vydražiteľmi, sa vráti dražobná zábezpeka (pokiaľ bola požadovaná), bankovým prevodom na účet, ktorý účastník písomne oznámi dražobníkovi a to do dvoch pracovných dní odo dňa konania dražby.

3.3 Dražobná zábezpeka. 1. Povinnosť zloženia dražobnej zábezpeky je určená po dohode dražobníka a navrhovateľa dražby. 2. Dražobnú zábezpeku je možné zložiť najneskôr pred otvorením dražby.

16

3. Dražobnú zábezpeku je možné zložiť priamo u dražobníka v hotovosti, na účet dražobníka alebo do notárskej úschovy najneskôr pred otvorením dražby alebo vo forme bankovej záruky, ktorú účastník preukáže najneskôr pred otvorením dražby. Dražobník je povinný umožniť vyššie spôsoby zloženia dražobnej zábezpeky. Dražobnú zábezpeku je možné po dohode s navrhovateľom ďalej zložiť platobnou kartou alebo šekom. 4. Výška dražobnej zábezpeky, spôsob a lehota na jej zloženia, číslo účtu alebo miesto, kde má byť dražobná zábezpeka zložená a doklad, ktorým účastník dražby preukáže zloženie dražobnej zábezpeky sú určené v oznámení o dražbe. 5. Dražobná zábezpeka nesmie presiahnuť 30% z najnižšieho podania; nesmie však presiahnuť sumu 49 790,- EUR. 6. Vrátenie dražobnej zábezpeky a listín. Dražobník je povinný po skončení dražby vrátiť dražobnú zábezpeku účastníkovi dražby, ktorý predmet dražby nevydražil alebo zabezpečiť jej vydanie z notárskej úschovy alebo vrátiť listinu preukazujúcu vydanie bankovej záruky účastníkovi dražby. Dražobník ďalej vráti oprávneným osobám listiny, ktorými tieto preukázali svoje práva k predmetu dražby alebo vznik pohľadávok a to bez zbytočného odkladu

po

skončení dražby. V prípade, že sa dražba neskončí udelením príklepu, vráti dražobník listiny týmto oprávneným osobám bez zbytočného odkladu po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na vykonanie opakovanej dražby alebo po skončení opakovanej dražby. 7. V prípade upustenia od dražby vráti dražobník zložené dražobné zábezpeky bez zbytočného odkladu.

3.4 Povinnosti vydražiteľa. 1. Vydražiteľ je povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením v lehote a spôsobom stanoveným v Oznámení o dražbe.

17

2. Cenu dosiahnutú vydražením nie je možné dodatočne znížiť. 3. Dražobná zábezpeka sa vydražiteľovi započítava do ceny dosiahnutej vydražením. Zostávajúcu časť ceny dosiahnutej vydražením je vydražiteľ povinný zaplatiť v lehote a spôsobom uvedeným v Oznámení o dražbe. 4. V prípade, že cena dosiahnutá vydražením nie je vyššia ako 6638,- EUR je vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením hneď po skončení dražby. V prípade, že cena dosiahnutá vydražením je vyššia ako 6638,- EUR je vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní od skončenia dražby, ak sa vydražiteľ s navrhovateľom dražby nedohodli inak. V prípade spoločnej dražby je vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením, ak nie je vyššia ako 3319,- EUR hneď po udelení príklepu. 5. Ak vydražiteľ zložil dražobnú zábezpeku vo forme bankovej záruky dražobná zábezpeka sa k cene dosiahnutej vydražením nezapočítava a vydražiteľ je povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením v plnej výške vo vyššie uvedených lehotách. Po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením je vydražiteľ povinný vrátiť vydražiteľovi záručné listiny. 6. Forma úhrady ceny dosiahnutej vydražením. Cenu dosiahnutú vydražením nie je možné zaplatiť započítaním, ani zmenkou. 7. Ak je dražba zmarená vydražiteľom, dražobná zábezpeka zložená vydražiteľom vrátane jej príslušenstva sa použije na úhradu nákladov zmarenej dražby. Ak sa koná opakovaná dražba, zúčtuje sa zostávajúca časť dražobnej zábezpeky zložená vydražiteľom, ktorý spôsobil zmarenie dražby, na náklady opakovanej dražby. Po úhrade nákladov dražby a opakovanej dražby sa zostávajúca časť vráti vydražiteľovi, ktorý spôsobil zmarenie dražby. 8. Vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie dražby, je povinný na vyzvanie dražobníka uhradiť tú časť nákladov dražby, ktorú nepokrýva dražobná zábezpeka ním 18

zložená; to platí aj na náklady opakovanej dražby konanej v dôsledku zmarenia predchádzajúcej dražby vydražiteľom.

3.5 Nadobudnutie vlastníckeho práva. Odovzdanie predmetu dražby. 1. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby ku dňu udelenia príklepu. Podnik. Časť podniku. Ak ide o podnik, prechádzajú na vydražiteľa zaplatením ceny dosiahnutej vydražením ku dňu udelenia príklepu všetky práva a záväzky spolu s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávnych vzťahov, oprávnenie používať obchodné meno spojené s podnikom, ak to nie je v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby a s právami z priemyselného a iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti vydraženého podniku, ak to neodporuje povahe práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva alebo zmluve o poskytnutí výkonu týchto práv. Ak ide o časť podniku, prechádzajú na vydražiteľa všetky práva a záväzky, ktoré sa týkajú tejto časti, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Ak ide o vydraženie podniku alebo jeho časti, ručí vlastník podniku za splnenie záväzkov, ktoré prešli s prechodom práv k podniku alebo jeho časti na vydražiteľa. 2. Potvrdenie o nadobudnutí vlastníctva. Ak sa nespisuje osvedčujúca

priebeh

dražby,

dražobník

vydá

bez

notárska

zápisnica

zbytočného

odkladu

vydražiteľovi, ktorý nadobudol vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby, písomné potvrdenie o vydražení predmetu dražby. Písomné potvrdenie obsahuje označenie predmetu dražby, predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, navrhovateľa dražby, ak nie je totožný s vlastníkom predmetu dražby, dražobníka a vydražiteľa, súčasťou potvrdenia o vydražení musí byť doklad, z ktorého bude zrejmý dátum a spôsob zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením.

19

Súčasťou rovnopisu potvrdenia o nadobudnutí vlastníctva je rovnopis zápisnice o dražbe vrátane podpísaného rovnopisu Oznámenia o dražbe. To neplatí, ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou. 3. Ak je predmetom vydraženia nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť alebo hnuteľná vec, pri ktorej najnižšie podanie predstavovalo viac ako 33194,_EUR obdrží vydražiteľ dve vyhotovenia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice bez zbytočného odkladu po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením. 4. Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, dražobník je povinný zaslať po zaplatení ceny predmetu dražby príslušnej správe katastra jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice bez zbytočného odkladu. 5. Odovzdanie predmetu dražby. Po nadobudnutí vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby je dražobník povinný za podmienok stanovených v Oznámení o dražbe odovzdať vydražiteľovi bez zbytočného odkladu predmet dražby a listiny, ktoré osvedčujú vlastnícke právo a sú nevyhnutné na nakladanie s predmetom dražby alebo osvedčujú iné práva vydražiteľa k predmetu dražby. Vydražiteľ prevzatie predmetu dražby písomne potvrdí v zápisnici o odovzdaní predmetu dražby. Ak je predmetom vydraženia nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, odovzdá predchádzajúci vlastník predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby. 6. Zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby podpíšu predchádzajúci vlastník predmetu dražby, vydražiteľ a dražobník. Predchádzajúci vlastník a dražobník obdržia jedno vyhotovenie zápisnice a dve vyhotovenia dostane vydražiteľ.

20

7. Nebezpečenstvo škody na predmete dražby prechádza z navrhovateľa dražby na vydražiteľa dňom odovzdania predmetu dražby, v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s predmetom dražby. Ak je vydražiteľ v omeškaní s prevzatím predmetu dražby, nesie nebezpečenstvo škody a zodpovednosť za škodu vydražiteľ. 8. Všetky náklady spojené s odovzdaním a prevzatím predmetu dražby nesie vydražiteľ. Vydražiteľ nie je povinný uhradiť tie náklady, ktoré by ináč nevznikli a ktoré vznikli v dôsledku zavinenia predchádzajúceho vlastníka, majiteľa alebo dražobníka alebo ak im tieto náklady vznikli náhodou, ktorá ich postihla. 9. Ak s predmetom dražby prechádzajú na vydražiteľa práva voči tretím osobám, je dražobník povinný podľa podmienok uvedených v Oznámení o dražbe oznámiť tento prechod tretím osobám bez zbytočného odkladu. V oznámení najmä uvedie označenie vydražiteľa a deň prechodu práva.

3.6 Zápisnica o vykonanej dražbe. 1. Dražobník je povinný po ukončení dražby vyhotoviť bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby. Zápisnicu nie je povinný vyhotoviť, ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou. Priebeh dražby sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí,

práv

a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193, 91 EUR. 2. V zápisnici o vykonaní dražby je dražobník povinný uviesť • dátum, miesto a čas vykonania dražby; ak ide o opakovanú dražbu, uvedie i túto skutočnosť, • označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznúcich a s ním spojených, stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a odhad jeho ceny,

21

• označenie navrhovateľa dražby, a ak je možné, aj označenie bývalého vlastníka predmetu dražby, • najnižšie podanie, • označenie dražobníka a licitátora (licitátorov), • vydražiteľa, • cenu dosiahnutú vydražením. Súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis Oznámenia o dražbe a jeho prípadné dodatky, ak došlo k zmene údajov v Oznámení o dražbe. 3. Zápisnicu o vykonanej dražbe podpíšu dražobník, licitátor a vydražiteľ. Ak odmietne vydražiteľ zápisnicu o vykonaní dražby podpísať, uvedie to dražobník v zápisnici. 4. Ak na dražbe nebolo urobené ani najnižšie podanie a dražba bude z tohto dôvodu ukončená, vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby primerane podľa bodu 2, tohto článku. 5. Pri spoločnej dražbe vyhotovuje dražobník o priebehu dražby jednu zápisnicu; vydražiteľom jednotlivých

predmetov musí byť umožnené podpísať zápisnicu

hneď po vydražení. 6. Zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám, ktorým zasiela Oznámenie o dražbe. 7. Ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, notárska zápisnica obsahuje údaje uvedené v bode 2,3,4,5 tohto článku. 8. Ak bolo Oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní tam dražobník aj nasledovné údaje • dátum, miesto a čas vykonania dražby; ak ide o opakovanú dražbu, uvedie i túto skutočnosť,

22

• označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznúcich a s ním spojených, stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a odhad jeho ceny, • označenie dražobníka a licitátora (licitátorov), • výšku ceny dosiahnutú vydražením alebo skutočnosť, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

3.7 Zmarenie a neplatnosť dražby. 1. Ak vydražiteľ zmarí dražbu je dražobník povinný bez zbytočného odkladu oznámiť osobám, ktorým sa zasiela Oznámenie o dražbe skutočnosť, že dražba bola zmarená. Ak bolo Oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní tam dražobník aj oznámenie o zmarení dražby. Ak vydražiteľ zmaril dražbu, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. 2. Neplatnosť dražby. Ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem. 3. Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste. 4. Právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu oznámi osobám, ktorým sa zasiela Oznámenie o dražbe. Oznámenie o neplatnosti dražby ďalej dražobník uverejní bez zbytočného odkladu na dobu najmenej 30 dní spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo Oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní tam dražobník aj oznámenie o neplatnosti dražby.

23

3.8 Opakovaná dražba 1. Opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý

vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený

alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním

opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej

dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. Opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby alebo ak bola dražba neplatná. 2. Ak bolo Oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami uvedenými v §17 ods.1 písm. a) až f) zákona o dobrovoľných dražbách najmenej desať dní pred začatím dražby. V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám, ktorým sa zasiela Oznámenie o dražbe v zmysle článku IV. tohto poriadku. Ustanovenia článku IV. tohto poriadku sa použijú primerane aj na opakovanú dražbu.

3.9 Zodpovednosť 1. Navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby, ktoré mu boli alebo mali byť pri podaní návrhu na uskutočnenie dražby známe a neupozornil na ne včas dražobníka v zmluve o vykonaní dražby. 2. Navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť. 3. Dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť

24

ani pri

vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.

Dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. 4. Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. 5. Navrhovateľ dražby zodpovedá aj za škodu spôsobenú porušením oznamovacej povinnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách; tejto zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že o takýchto osobách nemohol vedieť ani s vynaložením náležitej starostlivosti. 6. Ak vykonala dražbu osoba, ktorá na to nebola oprávnená, zodpovedá za škodu spôsobenú uskutočnením dražby; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. 7. Notár zodpovedá za škodu spôsobenú svojím pochybením pri uverejnení informácií v Notárskom centrálnom registri dražieb podľa osobitného zákona. 8. Osoba povinná vydať predmet dražby zodpovedá vydražiteľovi za škodu spôsobenú omeškaním s odovzdaním predmetu dražby.

3.10 Záverečné ustanovenia. Všetky práva a povinnosti dražobníka, účastníkov dražby i ďalších osôb, ktoré budú na dražbe prítomné sa riadia najmä príslušnými ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a ustanoveniami tohto Dražobného poriadku.

25

4. Zhodnotenie prijatia inštitútu dobrovoľných dražieb z hľadiska ich prínosu v problematike vymáhania Inštitút ,,dobrovoľných dražieb,, upravuje najmä zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ďalej len Občiansky zákonník v časti o záložnom práve a ust. § 73 Notárskeho poriadku, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2003. Základným charakteristickým znakom tohto inštitútu ,, dobrovoľných dražieb,, bolo zjednodušiť podnikateľským subjektom napr. bankám domôcť sa svojich veriteľských práv napr. úverov, na čo malo banky alebo iné právnické osoby motivovať najmä to, že záložnému veriteľovi a záložnému dlžníkovi sa umožňuje, aby sa dohodli na spôsobe výkonu záložného práva, teda už nie je nevyhnutné vyžadovať len nútený výkon rozhodnutia prostredníctvom sudu alebo exekútora, ktorý je časovo a často aj ekonomicky náročnejší. Novela Občianskeho zákonníka totiž umožňuje, aby sa strany dohodli na výkone záložného práva aj priamym predajom alebo prostredníctvom dobrovoľnej dražby. V novom zákone o dobrovoľných dražbách teda súd zostal mimo hry, odhliadnuc od možnosti podania žaloby o neplatnosť dražby. Týmto si môžeme porovnať nevýhody núteného výkonu rozhodnutia /exekúcie/ a výhody dobrovoľných dražieb nasledovne:

4.1 Nevýhody núteného výkonu rozhodnutia - exekúcia Nevýhody núteného výkonu rozhodnutia formou exekúcie sú najmä nasledovné: • na pohľadávku, aj keď je zabezpečená záložným právom je nutné viesť súdny spor s cieľom získať exekučný titul pre nútený výkon rozhodnutia

/s výnimkou

notárskej zápisnice/, • vydaniu platobnému rozkazu alebo rozsudku predchádza povinnosť uhradiť súdny poplatok za ich vydanie v súčasnej dobe vo výške 6% z vymáhanej sumy,

26

• väčšina občanov alebo i podnikateľských subjektov je odkázaná na spracovanie podania na súd, ale aj na nútený výkon rozhodnutia na advokáta, čo je spojené taktiež s nemalými poplatkami, • vydanie platobného rozkazu alebo rozsudku je z časového hľadiska náročné a trvá aj niekoľko mesiacov, či rokov, • po získaní exekučného titulu je potrebné podať návrh na začatie exekúcie a priložiť kolok v hodnote 16,50 EUR, • vydanie poverenia súdom pre súdneho exekútora v súčasnej dobe trvá taktiež 3 až viac mesiacov, • voči Upovedomeniu o začatí exekúcie môže povinný /dlžník/ podať námietky, o ktorých opäť niekoľko mesiacov rozhoduje exekučný súd, • ak je povinný /dlžník/ orientovaný v problematike, alebo ak mu nieto poradí, tak podá návrh na odklad exekúcie a opäť sa čaká na rozhodnutie súdu, • ak po týchto úskaliach sa súdny exekútor ,, dostane,, k predaju nehnuteľnosti zabezpečenej záložným právom a táto je v dražbe aj predaná, je možné podať námietku proti udeleniu príklepu a znova o nej rozhoduje exekučný súd, • ak povinný dlžník má viacerých veriteľov, je možné podať námietky proti rozvrhu výťažku z dražby, o ktorých taktiež rozhoduje súd, • najväčšou nevýhodou je možno považovať prednostné uspokojenie odmeny a účelne vynaložených nákladov súdneho exekútora z výťažku dražby a až to, čo zostane pripadne oprávnenému /veriteľovi/. Táto čiastka môže byť nižšia než trovy exekúcie.

4.2 Výhody dobrovoľnej dražby Výhody dobrovoľnej dražby sú najmä nasledovné: • nie je potrebné vydanie platobného rozkazu ani rozsudku – postačí záložné právo hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, • neuhrádzajú sa súdne poplatky za vydanie exekučného titulu – platobného alebo rozsudku, • nie je potrebné uhrádzať poplatky advokátom za právne zastúpenia a spísanie právnych podaní,

27

• vykonanie dražby nie je obmedzované žiadnymi zákonnými možnosťami na jej oddialenie zo strany dlžníka. Jedinou výnimkou je predbežné opatrenie súdu zamedzujúce predaj, ak o predmete dražby je vedený súdny spor, ale to však možno uplatniť aj v exekučnom konaní • úprava zákona o ,,dobrovoľných dražbách,, má pre podnikateľskú sféru význam. Záložní veritelia nemusia čakať na rozhodnutie súdu, ale môžu môcť konať na základe

spôsobu

realizácie

záložného

práva

dohodnutého

s dlžníkom

vopred.

Najdôležitejšie je, aby si tento zákon uvedomili banky, iné organizácie a podnikatelia a ako záložní veritelia ho začali aplikovať v praxi

28

5. Aplikácia dobrovoľných dražieb v praxi Aplikácia dobrovoľných dražieb v praxi vstupuje aj do bankového sektoru. Zákonom prijaté riešenia spočívajú najmä v presnení a posilnení postavenia a právomoci bankového dohľadu

Národnej banky Slovenska tak, aby zodpovedne plnili úlohu

kontrolovania činnosti komerčných bánk. Navrhované zmeny sa dotýkajú tak oblasti povoľovacieho konania pri založení banky, ako aj oblasti jej ekonomického usmerňovania, priebežného kontrolovania a prípadného sankcionovania vtedy, keď si banka neplní zákonom stanovené povinnosti. Významnou

zmenou,

ktorú

priniesol

Zákon

o bankách,

bolo

zavedenie

hypotekárneho bankovníctva. Ustanovenia upravujúce hypotekárne bankovníctvo reagujú na narastajúcu potrebu ekonomiky Slovenskej republiky na oživenie investičnej výstavby, predovšetkým s ohľadom na naliehavú potrebu oživenia a rozvoj bytovej výstavby, pretože hypotekárne a komunálne úvery predstavujú jeden z jeho najvýznamnejších nástrojov. Išlo o ustanovenia zákona netrpezlivo očakávané tak komerčnými bankami, ktoré poskytujú hypotekárne obchody, ako aj občanmi, ktorí využívajú hypotekárne úvery. Problematika hypotekárneho bankovníctva je obsiahnutá v ôsmej časti Zákona o bankách v ustanovení § 36a. Úplne znenie zákona bolo publikované pod č. 62/1996 Z. z. Súčasťou tejto úpravy bola aj problematika záložného práva na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktorými je krytá menovitá hodnota hypotekárnych záložných listov komunálnych obligácií. Predmetom takéhoto záložného práva je nehnuteľnosť. Režim záložného práva v obchodných vzťahoch je súčasťou širšie koncipovaného inštitútu zabezpečenia záväzku /§ 299 a §323 Obch. zák./. Základnou funkciou záložného práva je umožniť, aby veriteľ bol uspokojený zo založenej veci, pokiaľ dlžník svoj záväzok včas nesplní. Záložné právo má povahu práva akcesorického. Pristupuje k pohľadávke ako nástroj jej zabezpečenia. Inštitút záložného práva zabezpečuje jednak peňažné a jednak nepeňažné pohľadávky a ich príslušenstvo. Záložné právo poskytuje záložnému veriteľovi možnosť pre prípad, že jeho pohľadávka nebude splnená normálnym spôsobom, domáhať sa jej uspokojenia v dobrovoľnej dražbe.

29

Dobrovoľné dražby môžu využívať fyzické či právnické osoby, organizácie, ktorými sa domáhajú svojich práv a uplatňujú ich nasledovne na základe zákona, napr.: Dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva, schválenej súdom. Občianskeho súdneho poriadku

- úplné znenie pod č. 38/1995 Z. z., domáhať sa jej uspokojenia

v dobrovoľnej dražbe. Podľa daňových predpisov / § 71 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov/ na zabezpečenie daňovej pohľadávky a jej príslušenstva možno rozhodnutím správcu dane konštituovať na základe záložného práva k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa, domáhať sa jej uspokojenia v dobrovoľnej dražbe. Podobne aj colný zákon / zákon č. 180/1996 Z. z./ umožňuje na zabezpečenie cla a jeho príslušenstva daní a poplatkov vyberaných pri dovoze z 3 krajín a pokuty, zriadiť tzv. colné záložné právo k veciam, prípadne pohľadávkam dlžníka alebo ručiteľa, domáhať sa jej uspokojenia v dobrovoľnej dražbe. Občiansky zákonník / § 151 f/ rezervuje v prospech záložného veriteľa oprávnenia domáhať sa na súde uspokojenia zo zálohu, ak zabezpečovaná pohľadávka nie je riadne a včas splnená. To platí aj v tom prípade, keď došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky. Najviac, pokiaľ ide o výkon záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku z obchodno-právnych vzťahov /§ 299 ods. 2/, záložný veriteľ pri výkone svojho záložného práva navyše disponuje oprávnením predať na verejnej dražbe založenú nehnuteľnosť alebo iný záloh, ktorý má u seba, alebo s ktorým je oprávnený nakladať, a to za predpokladu, že na taký postup realizácie výkonu záložného práva včas upozorní záložcu a dlžníka. Zmluvou možno rozšíriť spôsoby realizácie predaja zálohu o ďalšie vhodné formy, okrem predaja na verejnej dražbe. V prípade, ak došlo k predaju zálohu, zákon /§ 299 ods. 3/ ukladá záložnému veriteľovi povinnosť vydať dlžníkovi bez zbytočného odkladu výťažok predaja, ktorý prevyšuje jeho zabezpečenú pohľadávku. Pritom si však záložný veriteľ môže odpočítať účelne vynaložené náklady spojené jednak so samotnou realizáciou predaja a jednak so spravovaním zálohu.

30

Čerpané z Judikatúry 47/2008 ZSP Nerozlučnosť spoločenstva účastníkov v konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách § 91 Občianskeho súdneho poriadku V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ osobitný zákon (zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) ustanovuje, že určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo zaniká), nemožno len zo skutočnosti, že v občianskom súdnom konaní o tejto žalobe ide medzi viacerými žalovanými o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, bez ďalšieho vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby v ustanovenej lehote bola žaloba buď podaná spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo aby v ustanovenej lehote bola aspoň rozšírená na všetkých žalovaných nerozlučných spoločníkov. Pri riešení otázky včasného uplatnenia práva na súde nemožno preto v takom prípade vychádzať z právnej úpravy nerozlučného spoločenstva žalovaných podľa § 91 ods. 2 Občianskom súdnom poriadku, ale treba vziať na zreteľ, či a ako túto otázku upravuje osobitný zákon. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 272/2007. Skutkový stav: Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti dražby [§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len "zákon o dobrovoľných dražbách")] nehnuteľností. Ako pôvodný vlastník týchto nehnuteľností pri odôvodňovaní žaloby poukazoval na to, že dražbou sa realizovalo záložné právo žalovaného v prvom rade, ktoré 31

bolo k uvedeným nehnuteľnostiam zriadené v jeho prospech notárskou zápisnicou. Dražbu navrhol žalovaný v prvom rade, uskutočnená bola 7. septembra 2004 žalovaným v druhom rade a v dražbe bol príklep udelený žalovanému v prvom rade. V procese prípravy a uskutočnenia dražby došlo k viacerým porušeniam zákona (napr. žalobca nebol upovedomený o konaní dražby, správcovi dane nebolo zaslané oznámenie o dražbe, dražba sa nemala uskutočniť vzhľadom na prebiehajúce exekučné a súdne konanie), pri zohľadnení ktorých je dražba neplatná. Okresný súd rozsudkom z 15. februára 2007 žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musia zúčastňovať všetky osoby, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách označuje za účastníkov konania, teda navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá porušením zákona o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách). V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musia mať všetky zúčastnené osoby možnosť uplatnenia ochrany ich práv a právom chráneným záujmom. Tá z nich, ktorá podáva žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, sa musí neplatnosti domáhať voči všetkým ostatným vymenovaným osobám, pričom na strane žalovaných ide o nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"). Dobrovoľná dražba sa v danom prípade uskutočnila 7. septembra 2004. Týmto dňom začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné podať žalobu o určenie jej neplatnosti (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Uvedená lehota uplynula 7. decembra 2004. V jej priebehu však žalobca uplatnil svoje právo len voči žalovanému v prvom rade; právo voči žalovanému v druhom rade uplatnil až po tejto lehote - na pojednávaní 26. septembra 2006. Keďže žalobca neuplatnil právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v ustanovenej lehote voči všetkým nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa podaná žaloba týka, došlo k preklúzii jeho práva, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Samostatným výrokom pripustil dovolanie, lebo otázku, "či v konaní o neplatnosť dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných medzi navrhovateľom dražby, dražobníkom, vydražiteľom a vlastníkom predmetu dražby" považoval za otázku zásadného právneho významu. Potvrdzujúci výrok rozsudku vo veci odôvodnil úplnosťou skutkových zistení súdu prvého stupňa a tiež ich správnym právnym posúdením. Zdôraznil, že rozhodnutie o žalobe na určenie neplatnosti 32

dobrovoľnej dražby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa rozhodnutie týka, a musí pre všetkých z nich vyznieť rovnako. Z toho vyplýva, že konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa vždy musí zúčastňovať navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ (prípadne právni nástupcovia týchto osôb). Pokiaľ niektorá z uvedených osôb nepodá žalobu (nevystupuje na strane žalobcov), musí vystupovať na strane žalovanej, pričom pri pluralite žalovaných vzniká tzv. nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 OSP). Aj keď žalobca podal v prekluzívnej trojmesačnej lehote žalobu o určenie neplatnosti dražby, nebolo možné prehliadnuť, že ju v tejto lehote nepodal voči všetkým nerozlučným spoločníkom na žalovanej strane (v lehote ju podal len voči žalovanému v prvom rade, avšak voči žalovanému v druhom rade právo uplatnil na súde až rozšírením žaloby, ku ktorému došlo po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty). Na oneskorené uplatnenie práva, ktoré zaniklo, musel súd prihliadnuť a v dôsledku toho žalobu zamietnuť bez posúdenia súladu priebehu dražby so zákonom. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uviedol, že § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nešpecifikuje, ktorý subjekt je oprávnený podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ani subjekt, voči ktorému má byť žaloba podaná. V danom prípade žalobca, ako osoba dotknutá na svojich právach, včas - ešte pred uplynutím prekluzívnej trojmesačnej lehoty, podal žalobu voči tomu, kto dražbu navrhol, nehnuteľnosti vydražil a určením neplatnosti dražby by bol priamo a bezprostredne dotknutý (o takú väzbu na predmet konania nejde v prípade dražobníka, prípadne iných osôb zúčastnených na dražbe). Osobám, ktoré v danom prípade prichádzajú do úvahy ako pasívne legitimované, nevznikajú v priebehu dražby žiadne spoločné práva a povinnosti, preto nemôžu byť považované za nerozlučných spoločníkov. Pokiaľ vydražiteľ je rozhodnutím súdu o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dotknutý priamo na svojom vlastníckom práve, v prípade dražobníka nemá rozhodnutie súdu tento dopad, lebo len technicky zabezpečoval priebeh dražby. Ak sú preto žalovanými vydražiteľ a dražobník, nevzniká medzi nimi nerozlučné spoločenstvo. To (podľa názoru žalobcu) opodstatňuje záver, že podanou žalobou bolo uplatnené včas právo voči tomu, kto mal byť žalovaný, a rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov, ktoré sú založené na opačnom názore, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c) OSP]. Žiadal preto, aby ich dovolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

33

Žalovaný v prvom rade sa k dovolaniu nevyjadril. Žalovaná v druhom rade označila dovolanie za neopodstatnené, ktoré smeruje voči vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Keďže žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nebola v prekluzívnej 3-mesačnej lehote podaná na súd voči obom nerozlučným spoločníkom, nebolo dodržané ustanovenie § 21 zákona o dobrovoľných dražbách, preto súd musel žalobu zamietnuť. Z tohto dôvodu žiadala, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 OSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 OSP), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 OSP bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť. Z odôvodnenia: V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku založil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 OSP Ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, dovolateľ je oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní potom predmetom posudzovania môže byť len správnosť riešenia uvedenej právnej otázky. V prejednávanej veci dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP]. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej možnosti preskúmať správnosť riešenia otázky, "či v konaní o neplatnosť dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných medzi navrhovateľom dražby, dražobníkom, vydražiteľom a vlastníkom predmetu dražby", ktorú považoval za otázku zásadného 34

právneho významu. Z takto formulovanej a obsahovo vymedzenej dovolacej otázky je zrejmé, že jej podstata má procesno-právnu povahu - pojem "nerozlučné spoločenstvo" je pojmom procesného práva (pozri ďalej). Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie ([§ 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách]. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby [§ 2 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách]. Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep [§ 2 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách]. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade sa možno domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (pozri § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkmi súdneho 35

konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách (pozri § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (pozri § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách). Z uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných. V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade samostatného spoločenstva (§ 91 ods. 1 OSP) koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 OSP) ide vtedy, keď z hľadiska hmotno-právneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov. Na rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností 36

sa výsledok dražby týka. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vychádzal odvolací súd v prejednávanej veci zo správneho záveru, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 OSP Napriek tomu ale odvolací súd nerozhodol správne. Právne závery odvolacieho súdu tak, ako sú vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku, svedčia totiž o tom, že odvolací súd (a pred ním tiež súd prvého stupňa) pri správnom závere o nerozlučnom spoločenstve žalovaných nesprávne interpretoval § 91 ods. 2 OSP a nerozlučnému spoločenstvu účastníkov konania priradil taký obsah, ktorý mu nezodpovedá a ktorý nemá podklad v uvedenom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku zreteľne uviedol, že žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuplatnil právo podaním žaloby (v určenej lehote) voči všetkým nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa žaloba týka. Odvolací súd, potvrdzujúc napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny, sa s uvedeným názorom stotožnil a (zrejme vzhľadom na význam, ktorý pre správne rozhodnutie prejednávanej veci pripisoval existencii procesného spoločenstva žalovaných) pripustil dovolanie na účely vyriešenia otázky, či v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vzniká medzi žalovanými nerozlučné spoločenstvo. To svedčí o tom, že odvolací súd vychádzal z názoru, že z povahy nerozlučného spoločenstva viacerých žalovaných v konaní o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva, že žaloba musí buď už v čase jej podania smerovať proti ním všetkým, alebo musí byť aspoň dodatočne (v určenej lehote) rozšírená tak, aby smerovala proti ním všetkým. Tento názor ale nemá oporu v § 91 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 91 OSP sa týka procesného postavenia jednotlivých spoločníkov a procesných účinkov ich úkonov medzi spoločníkmi navzájom a tiež vo vzťahu k tretím osobám (napríklad k účastníkom na opačnej procesnej strane). Vyplýva to celkom zreteľne v prípade samostatného spoločenstva z formulácie "koná každý z nich samostatne" (pozri § 91 ods. 1 OSP) a v prípade nerozlučného spoločenstva z formulácie "platia úkony jedného z nich" (pozri § 91 ods. 2 OSP). Uvedené ustanovenie ale neupravuje opak - procesné účinky úkonov tretích osôb (stojacich mimo spoločenstva) vo vzťahu k jednotlivým spoločníkom. Neurčuje teda, že by v prípade samostatných spoločníkov boli procesné 37

úkony tretích osôb spôsobilé vyvolať požadované procesné účinky len ak boli urobené individuálne voči každému samostatnému spoločníkovi. Obdobne v prípade nerozlučných spoločníkov neurčuje, že by právne úkony tretích osôb mali zamýšľané procesné účinky len ak tieto úkony boli urobené spoločne voči všetkým spoločníkom. Pokiaľ preto osobitný zákon (v danom prípade zákon o dobrovoľných dražbách) ustanovuje, že určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo zaniká), nemožno len zo skutočnosti, že v občianskom súdnom konaní o tejto žalobe ide medzi viacerými žalovanými o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 OSP, bez ďalšieho vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby v ustanovenej lehote bola žaloba buď podaná spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo aby v ustanovenej lehote bola aspoň rozšírená na všetkých žalovaných - nerozlučných spoločníkov. Pri riešení otázky včasného uplatnenia práva na súde nemožno preto v takom prípade vychádzať z právnej úpravy nerozlučného spoločenstva žalovaných v Občianskom súdnom poriadku (§ 91 ods. 2 OSP), ale treba vziať na zreteľ, či a ako túto otázku upravuje práve osobitný zákon. Súdy oboch nižších stupňov v prejednávanej veci už z toho, že žalovaní v prvom a druhom rade sú nerozlučnými spoločníkmi v zmysle § 91 ods. 2 OSP, vyvodili vo vzťahu k včasnosti uplatnenia práva na súde nesprávny právny záver, ktorý nezodpovedá uvedenému výkladu dovolacieho súdu; tým je daná opodstatnenosť dovolaním uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) OSP. Najvyšší súd SR považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že v dovolacom konaní posudzoval vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí len vo vzťahu k odvolacím súdom vymedzenej dovolacej otázke (majúcej väzbu na ustanovenie § 91 OSP). Iné otázky [napríklad, či zákon o dobrovoľných dražbách popri vymedzení okruhu účastníkov konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a ustanovení prekluzívnej lehoty, v ktorej musí byť žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podaná na súde (pozri § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), určuje aj lehotu, v ktorej sa osoby uvedené v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách musia stať účastníkmi konania, či v prípade včas (v zákonom určenej lehote) podanej žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobca môže aj po uplynutí tejto lehoty robiť dispozície s okruhom žalovaných a či je alebo nie je postačujúce, ak v čase meritórneho rozhodovania súdu o žalobe sú účastníkmi konania 38

všetky osoby uvedené v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách], Najvyšší súd SR v tomto dovolacom konaní neriešil, lebo odvolacím súdom pripustená dovolacia otázka k ich riešeniu nesmerovala. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR zrušil nielen dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ale aj odvolacím súdom potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa (a s ním súvisiace uznesenie tohto súdu o trovách konania) a vec vrátil Okresnému súdu T. (§ 243b ods. 1 a 2 OSP) na ďalšie konanie. Poznámka: Dražba uskutočnená podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je neplatná, ak jej neplatnosť určí súd; neplatnosť dražby pritom súd nemôže posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 uvedeného zákona. Na uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby je ustanovená lehota troch mesiacov odo dňa príklepu; ide o lehotu prekluzívnu a jej márnym uplynutím právo zaniká. Aj keď neplatnosť dražby môže byť určená len vtedy, ak sa jej zúčastnia (buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní) navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách, zákon nestanovuje žiadnu lehotu, v ktorej sa tieto osoby museli stať účastníkmi konania o takejto žalobe. Lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj k vymedzeniu osôb, ktoré sa musia konania zúčastniť ako účastníci konania (z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie) Ak žaloba o určenie neplatnosti dražby bola podaná v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote, žalobca môže aj po jej uplynutí robiť úkony v zmysle § 92 OSP.-

-

Systém ASPI- 136/2008 Z. z. /RC/ 3CdF 272/200

39

Záver Cieľom práce bolo posúdenie významu a vplyvu dobrovoľných dražieb v našom právnom systéme. Cieľom práce bolo v jednotlivých častiach práce charakterizovať a rozobrať vplyv a význam dobrovoľných dražieb z historického hľadiska až po súčasnosť. Zámerom práce bolo charakterizovať z právneho hľadiska inštitút dobrovoľných dražieb, ktoré zabezpečujú právny význam zabezpečenia záväzkov dlžníka, čím sa zmenšuje riziko veriteľa, tým je šanca na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov priamo zo záložného práva na hnuteľný a nehnuteľný majetok. Hoci podkladom pre riešenie právnych problémov je už existujúca právna úprava, máme však za to, že je ešte stále čo v nej upravovať a novelizovať a prispôsobovať právnym inštitútom Európskej únie. Hlavnou zámerom a postupmi dobrovoľných dražieb je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných a na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk, pričom vyzve osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora, vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Aplikácia dobrovoľnej dražby v praxi pomôže veriteľom, ktorí majú zriadené záložné právo k nehnuteľnosti alebo hnuteľným veciam, dostať sa

rýchlejšie

k poskytnutým finančným prostriedkom ako u núteného výkonu rozhodnutia t.j. exekúcie. Aj preto bolo zámerom práce posúdiť výhody dobrovoľných dražieb a nevýhody od ostatných druhov výkonu rozhodnutia najmä exekúcii, v našom právnom systéme, ktoré majú vplyv na našu hospodársku ekonomiku a efektivitu fungujúcu na našom voľnom trhu.

40

Základným podkladom práce bol najmä zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/2002 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník a súvisiace predpisy, alebo aj iné právne normy, ktoré boli použité v tejto práci. Obsah práce poukázal aj na poznatky ako rýchlo sa zákon o dobrovoľných dražbách aplikoval v praxi, ktoré sa priniesli prijatím Slovenska do Európskej únie, čo má veľký vplyv na zmenu a činnosť súdov do judikatúry, ktorá je verejne prístupná a ktorá pomáha pri riešení sporných problémov. Práve na konkretizáciu teoretických riešení práca poukazuje aj na judikatúru, ktorá pre splnenie uvedeného cieľa práce poskytla podrobnejší pohľad na uplatňovanie jednotlivých zákonných ustanovení príslušných predpisov. Pri písaní tejto práce som sa pokúsila prispieť k rozšíreniu k danej problematiky dobrovoľných dražieb a ich významu v našej spoločnosti aj z pohľadu toho, ako pôsobí v praktickom živote. Mám za to, že uvedené prinieslo komplexnejší pohľad na dobrovoľné dražby a ich aplikovanie v praxi.

41

Zoznam použitej literatúry Monografie: 1.

JUDr. Jozef Opatovský, Úlohy notára v procese výkonu dobrovoľných dražieb, ARS Notaria 1/2003

2.

JUDr. Katarína Valová, Činnosť notára pri dobrovoľných dražbách, ARS Notaria, 4/2004

Použité zákony a iné normatívne právne akty: 1.

Ústava SR

2.

Zbierka zákonov 527/2002 čiastka 2004 o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 323/1992 Zb. notároch a notárskej činnosti

/Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov 3.

Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Z. z. v znení neskorších predpisov

4.

Obchodný zákonník a súvisiace predpisy, EUROUNION spol. s r.o., Bratislava 1997

5.

Vreckový exekučný poriadok a dobrovoľné dražby, vydal: Ing. Miroslav Mračko, EPOS, Pečnianska 27, 851 01 Bratislava, ISBN 80 -8057-652-1

6.

Zákon č. 180/1996 Z. z. Colný zákon

7.

Zákon č. 21/1992 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov,

8.

Zákon č. 62/1996 Z. z. o bankách

9.

Zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon

10. Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní justičných pohľadávok 11. Zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov 12. Zákon č. 328/1991 Z. z. o konkurze a vyrovnaní 13. Zákon č. 427/1990 Z. z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby 14. Zákon č. 111/1990 Z. z. o štátnom podniku 15. Systém ASPI – Stav k 30.09.2008 do čiastky 136/2008 Z. z. /RC/ 3 CdF/272/2007 Použité internetové stránky: 1.

http://www.employment.gov.sk/

2.

http://jaspi.justice.gov.sk/

3.

http://www.epi.sk/ 42