2011/03
Časopis študentov Gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici a4
... stran
se! e na Ple boli sm am udialo, t i! ...čo sa o vnútr v nájdete a6
... stran
lisia zo záku pikošky nnej piesfó Franko júcejšie ku o .š .. ! ar! ne Superst o z ie t ž ne a9
... stran
k a: ru b r i nová ami... Medzi v e Vás... pr o Vás – a 22
... stran
ý záver akávan dlhooč na pokraky povied a p e k a n é :Z ie n čova müsli. čo ko l á
d ové
a 24
... stran
šetkých Fotky v ov! nt matura a 31
... stran
cí kup UliEva
gjgt.lif
e@gma
ó n!
i l. co m
GYMNÁZIUM
J. G. Tajovského
BANSKÁ BYSTRICA
r E d i to
obsah
iál 3
2
16 NA CESTÁCH – Paris je t´aime á tous jamais ...
4 TÉMA – Ples štyroch banskobystrických gymnázii
18 ÚVAHA – Sloboda ako obmedzenie? 19 RECENZIA - Control
6 UDIALO SA - Concours de la chanson francophone
Kto tvorí je tvor, kto netvorí je netvor 20 básne 22 poviedka na pokračovanie
8 UČITEĽSKÉ OKIENKO BS má dvadsať! 9 MEDZI VAMI – Michaela Karaková – začínajúca modelka
30 Fotky maturantov
10 ODHALENIE – Profesori ako ich nepoznáme
31 Horoskopy od veštice Zalgy 31 Ulievací kupón!
12 SLIEDILI SME Čistota. Pol života??? 14 VIDELI SME – Nikdy nepochopím, ale... NOVINKA!!!
32 Odkazovač
Nie dovidenia, ale s Bohom, žite blaze.
o vA č oznam
ULIE VACÍ KU PÓN Nestihol si sa naučiť a profesor/ka Ťa nečakane vyvolal/a? Máš už pred očami päťku v elektronickej žiackej knižke? Nič nie je stratené! Použi náš ulievací kupón! Predlož kupón Šéfredaktorky: Ivana Sujová –ajvíKatarína Vargová –kav-
spolu s celým časopisom profesorovi/profesorke a si zachránený! Ulievací kupón nemôžeš použiť viackrát. Platný je iba spolu so zvyškom aktuálneho čísla časopisu. Neplatia vystrihnuté, vytrhnuté ani prefotené!!!
ná Redakč r a da
Redaktori: Dominika Raffajová –domiJanka Olejová –TiMQiKatarína Kováčová –katkaSimona Zvaríková –simonkaJuraj Havlík –jurajAlena Pôbišová –alkaMarko Havaš –byroMichal Kuchár –M.Paula Maťová –polla-
Ako dobre poznáte Národnú ulicu? Neviem, či viete. Ale už je tomu pol roka (ľudia majú takú výnimočnú schopnosť pamätať si len to, čo sa im hodí alebo to, čo im hrdosť dovolí, ako povedal Nietszche). Už je tomu pol roka, čo ešte na klobučníctve v Národnej visela tabuľka „výpredaj“. Že aké klobučníctvo? Neviem, či viete, ale kedysi bolo v Národnej ulici klobučníctvo a ja som doň nikdy nevstúpila. Chodila som okolo a čudovala sa, ako môže prežiť. A neprežilo. Malý ostrov starých prežitkov hneď vedľa stánku s hotdogmi. Mala som ho rada. To klobúčnictvo. Aj keď to medzi nami ostalo len pri platonických pohľadoch a sľuboch. Ale akonáhle zmizlo, pocítila som zradu. Že mi nikdy nebolo dopriate vojsť, zacengať vstupným zvoncom (koľko obchodov má ešte na dverách zvonec?!) a ochutnať tamojšie územie. Tu platí: neskoro je nikdy. A teraz tam je tuším, hmm ... čokoládovňa. Aj mne sa teraz na krku hompáľa ceduľka. Žiadne staré železo! Výpredaj... Krátko pred zrušením. Ale aj na moje miesto príde niečo sladké a nové. Nože Katka, nepýr sa. Avšak myslím, že v mojom prípade ste ma trochu predsa len spoznali. Ale mám rada čerešne, Charmsa, retiazkový kolotoč a rock´n´roll. To len pre istotu.
Korektorka: Mgr.Eva Lešníková
Prispievatelia: p. prof. Zboranová, Zuzana Kŕčová, Martin Šuster
Fotografie: Matej Lupták, Alena Pôbišová
Kontakty:
[email protected] facebook – G-Life Časopis vychádza pri Gymnáziu J.G.Tajovského v Banskej Bystrici. Printed by EU: www.euroart.sk
Ajví. PS: Ďakujem každému, kto ma naštval, podrazil, potešil, prekvapil, spoznal, postrčil, ... v mojej šéfovskej kariére (aká Big Boss). Jednoducho som vďačná. Pani profesorke, za to všetko, čo sem nemôžem napísať. A u Katky som rada, že sa našla a že sa do tohoto šialenstva púšťa.
Ahojte. Volám sa Katka Vargová. Nejem sušené hrozienka, rada trúsim holubom kornútky od zmrzliny, chutí mi čokoláda z Ikei. V zime veľa spím. A už presne tri minúty sa pýrim. Lebo Ivka mi polichotila, že som sladká a nová. Ivka vždy vedela lichotiť. Vedela písať pekné editoriály, fotiť sa zo správneho uhlu, zrecenzovať dobrý film a viesť pevnou rukou G-life. Spravila ho živší, farebnejší a o čosi osobnejší, ako bol kedykoľvek predtým. Vďaka, Ivka. Mne teraz pripadá milá úloha tento časopis prebrať a podľa svojich možností udržať ho rovnako dobrý. Ba aj ho trošku zlepšiť, ako sa vraví. Tak teda po prvýkrát... Na ďalších stránkach nájdete Dominikinu autentickú reportáž z plesu, Jankin článok o Frankofónnej piesni(na ktorej som sa zúčastnila s mojou skupinou, lebo pekne spievame) alebo celkom novú rubriku Horoskopy, pretože sme do Redakčnej rady prijali vešticu. A ešte veľa, veľa iného. Pekné čítanie. A držte mi palce. -kav-
Téma 4
Ples štyroch
PLES 5
banskobystrických gymnázií Ako všetci vieme, náš študentský senát je organizátorom rôznych školských akcií. V tomto školskom roku nám pribudla jedna veľmi zaujímavá, a tou bol školský ples. Pokus usporiadať školský ples bol síce aj minulý rok, ale pre nedostatok záujmu sa nakoniec ples neuskutočnil. Tento rok sa dali dokopy štyria hlavní senátori a vznikol Ples štyroch banskobystrických gymnázií. Konal sa v kultúrnom dome v Podlaviciach, o ktorom by si mnohí z vás pomysleli, že to bude fail, ale majú čo ľutovať tí, ktorí tam neboli. Asi vás bude zaujímať, prečo by ste to mali ľutovať. Začnem tým, že sme si užili plesový večer v krásne vyzdobenej
sále, pochutili sme si na omnoho lepšom jedle ako býva to, čo sa nachádza v našej školskej jedálni a program, ktorý nasledoval, bol skutočne pestrý. Začal sa tanečným otvorením parketu a pokračoval vystúpeniami rôznych talentovaných ľudí zo všetkých štyroch škôl. Našu školu reprezentovali baby z Elementu. Najlákavejším číslom pre dámy boli chalani kapueristi (pre tých, ktorí nevedia o čo ide, je to bojové umenie spájajúce hudbu, tanec, boj a akrobaciu), ktorí uviedli druhú pesničku „hore“ bez. Viete si predstaviť tie lačné pohľady báb na vyšportované telá... A hoci sme skandovali, že chceme prídavok, chlapcov sa nám už presvedčiť nepodarilo.
ším DJ a s na ávnu k é t o k r vala dis točiť sp tanNasledo ý vie ako roz y v u š , ktor išli du ášho n Lackom šetci sme si ň ý V stupk á . z u j v a a b to hodina zá týka sa bila jedenásta i sko a ť a v co od ratil e sa vyt mbola. zia. Keď gymná nie zástupkyn d ra to pa rišla na p naprí, na naše y k š ale sko zdali sa lička opolu , o P R m o . o k c a m n h o ta ro sel že ek vinným cel vyhrať, mu lo neúr ampanského, alenia e o n b o n t ie C eš éb Začalo e kto ch í obleče dve fľaš orplechovkov meso tým, ž äčší počet čast . Či už t m klad aj a v s t o š g o o e il l č ajv nera y, dv sak s a sebe n nečného part y alebo na vlas ken ale aj ruk n ť a m ine topánk ojho ta veľpiva He Bystrica. ia od sv ele, kravaty a ole bol le n b m á o k t s yv koš lo, a ta Ban za to. to boli ky a štóly. dné cen elosova o stálo t e O posle m, takže sa n čný battle. n ž e , s e r t á ril a podp tane ý záuje fam uzn sa určite vyda jší ú d i m a mi veľk bol vyhlásený S mnázií ešte úspešne iu roch gy na pód Ples šty ôžete tešiť na m o rok sa ník. č o r ý -domidruh Za fotky veľmi pekne ďakujeme Matejovi Luptákovi.
o udial 6
: ... alebo euvin k e by že u ve r í te d í t e, n e š i a m ! u v l a s ný m
sa Concours de la chanson francophone 24. marca sa po piatej hodine začalo pred učebňou estetiky hromadiť akosi priveľa študentov. Dôvodom bolo školské kolo speváckej súťaže vo frankofónnej piesni, ktoré pre nás každoročne organizujú naše panie profesorky v rámci mesiaca frankofónie. Tento rok sa ho zúčastnilo päť skupín a dvaja sólisti sprevádzaní dvoma gitaristami, klaviristom a CD nahrávkami. Pri tak hojnom počte účinkujúcich bolo jasné, že bude musieť zasadnúť aj nejaká tá porota a my sa budeme musieť tváriť, že to začíname brať vážne. Aby sme publikum veľmi nenudili, spevácke výkony sa striedali s čítaním najlepších francúzskych básničiek, ktoré vyšli z pier našich študentov. Porota to nemala jednoduché, no nakoniec vybrala skupinu a sólistu, ktorí nás reprezentovali v regionálnom kole. Správnosť tohto rozhodnutia potvrdili Patrícia Bošelová a Katarína Guštafíková, ktoré si druhým miestom vo svojej kategórii s piesňou Milord od Edith Piaf zabezpečili postup do Československého kola, ktoré sa bude konať v júni. Dievčatám blahoželáme a budeme im držať palce. Toľko k faktom.
Teraz zopár in formácií zo zákulisia. Od začiatku súťaže všetkých sprevádzala dobrá nálada. No, možno až príliš dobrá, pretože niektoré skupiny sa museli zastaviť v strede pesničky, aby prekonali záchvat smiechu. Potom už len ostávalo dúfať, že publikum sa nesmeje na falošných tónoch, ale na spôsobe, akým súťažiaci svoje vystúpenia poňali. Ak totiž neberieme do úvahy výpadky textov a zabúdanie akordov, vystúpenia to boli očarujúce. Tiež sme asi liezli na nervy pani zubárke, ktorej ušlo spred ordinácie zopár pacientov počas toho, ako sme sa snažili na chodbe rozospievať. A to sme sa len snažili dať na javo, ako sme umelecky založení. Úprimne dúfam, že z toho nezostal žiadny zvukový záznam. Aj tak v konečnom dôsledku spevácky výkon nebol až taký dôležitý. Bolo tam veľa ďalších dôvodov na účasť ako napríklad: bonusová jednotka z francúzštiny alebo ospravedlnenie sa z posledných dvoch hodín. No keďže tie nikto z nás nemôže verejne priznať, tak všetci svorne tvrdíme, že sme sa tam išli zabaviť. Vy, čo ste sa boli pozrieť, mi určite dáte za pravdu. -TiMQi-
7
ľské učite ko okien 8
BS má dvadsať!
V tomto roku si pripomíname 20. výročie založenia francúzsko-slovenskej bilingválnej sekcie (BS) na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského. Ak máme byť presní, dňom vzniku našej BS je 30.máj 1991. Vtedy škola dostala súhlas s vytvorením jednej bilingválnej triedy v školskom roku 1991/1992. Gymnázium urýchlene pripravilo prijímacie skúšky, zabezpečilo vyučujúcich a priestory. Všetko sa podarilo a septembrové zvonenie zaznelo aj v ušiach prvých bilingválcov. Odvtedy toto náročné a zaujímavé štúdium úspešne ukončilo 420 študentov. Práve na nich sme boli zvedaví a pozvali sme ich do školy pri príležitosti okrúhleho dvadsiateho výročia. Oslavy sa konali 25.marca. Program bol rozdelený na viac častí. V dopoludňajších hodinách sme zorganizovali stretnutie s absolventmi, kultúrny program pre celú školu v aule, medzitriedny floorbalový turnaj, kvíz o Francúzsku, premietanie filmovej produkcie BS a recepciu pre všetkých súčasných aj bývalých študentov v priestoroch GJGT. Večer sa oficiálni hostia spolu s vedením školy a vyučujúcimi BS stretli v Bábkovom divadle na Rázcestí. Čakalo na nich predstavenie „Pas de panique !“ v podaní divadelného súboru študentov BS, naštudované, ako inak, po francúzsky. Na záver viacerí rečníci vo svojich prejavoch zaspomínali na začiatky BS a pripomenuli všetko významné, čo sa za dvadsať rokov v „sekcii“ udialo. Ak sa na výročie pozrieme z matematického hľadiska, vyjde nám, že nás prišlo navštíviť 72 našich absolventov, ktorí videli v programe vystupovať 96 účinkujúcich, všetci spolu zjedli 23 kilogramovú päťposchodovú tortu a vypili 63 litrov minerálky. Z estetického uhla pohľadu zaujali spevácke, hudobné, tanečné a herecké výkony na v aule. Celý program výborne odmoderovali Miška Omelková a Martin Výbošťok z III.L. Súťaživá stránka osláv priniesla tieto výsledky: súťaž „O nové logo BS“ vyhrala Martina Švecová z III.L, vo floorbalovom turnaji zvíťazila IV .L a kvíz najlepšie zvládla V.L. Podľa ohlasov divákov aj účinkujúcich boli oslavy „skvelé, úžasné, príjemné, na úrovni“, atď. Netreba sa tomu čudovať, veď BS je plná výnimočných talentov. Ďakujeme všetkým za prácu pri príprave výročia a za vynikajúcu reprezentáciu školy a BS. Milá sekcia, prajeme Ti všetko najlepšie. Joyeux anniversaire! p.p. Zboranová
i medz va m i
Michaela Karaková začínajúca modelka
Začiatky modelingovej kariéry Mišky Karakovej (18) boli podľa jej slov veľmi nevinné, pretože jej talent a nezvyčajnú krásu objavili celkom náhodne. Prvou skúsenosťou, pre nádejnú začínajúcu modelku Mišku bolo fotenie pre vizážistku Silviu Píšovú do českého časopisu na tému „motýlí křídla“. Hoci spočiatku nebola veľmi nadšená, jej fotografie zaznamenali nadmieru pozitívny ohlas. Jej úspech pokračoval víťazstvom castingu pre kampaň Face of Gosh, na ktorý sa dostala na naliehanie kamarátky. Ako odmenu získala možnosť nafotiť ďalšiu módnu kampaň v Turecku. ,, Považovala som to za veľkú výzvu a ponuku som s nadšením a s istými obavami prijala,´´ povedala Miška o tejto ponuke. A dobre urobila! Aj vďaka tomuto zviditeľneniu si ju všimla hľadačka talentov z oblasti modelingu, a tak sa ocitla v prekrásnom Istanbule, v jednom z najromantickejších miest sveta, kde dva mesiace tvrdo pracovala na nafotení módnej kolekcie pre istú firmu. Dúfame, že brány modelingu sa pred Miškou tak skoro nezatvoria a zároveň jej držíme palce (aj na nohách). Miškine TOP5 Motto „Každý deň sa stane krajším a lepším, keď sa naučíte tešiť sa aj z maličkostí...“ Myslím, že toto motto je veľmi pravdivé a vystihuje mňa a môj postoj k životu. Moj psík Liluška Milujem prechádzky s ňou, dobíja ma takou zvláštnou pozitívnou energiou. Lesk od Goshu so svetielkom Sprevádza ma na všetkých mojich nočných výjazdoch. A vďaka svetielku zostávam upravená v každej situácii. Dobré jedlo od maminky V poslednej dobe veľa cestujem a o to viac si vážim jedlo od mojej maminky. Najviac milujem cestoviny na akýkoľvek spôsob. A jedlo, ktoré by som nikdy nevzala do úst? Jednoznačne morské príšery! Kuba Mojím cestovateľským snom je exotická Kuba. Zbožňujem kubánske rytmy a temperament, ktorý dokážu ukázať svojím zmyselným tancom. A čo by Miška odkázala dievčatám, ktoré uvažujú o modelingu? Modeling je pre mňa veľká skúsenosť a dal mi do života veľa. Vôbec neľutujem, že som sa na to dala. Všetkým dievčatám, ktoré majú na túto prácu potenciál, odkazujem: určite to skúste! -alka -kav-
9
od ie halen 10
Profe s o ri t ro ch u i nak a l e b o . . .
. . . v i eme o ni c h n i e čo vi ac ! ! ! ...no nechodia spolu len športovať...
Určite Vám nie je žiadnou novinkou, že profesori trávia spolu veľa, veľa času. Pravda, nie je to len na poradách, kde vymýšľajú na nás všelijaké bláznovstvá a nástrahy, na chodbách a pri obedoch, ale i v čase, keď si môžu sadnúť doma na gauč s popcornom v ruke a pozerať telku. Ako správne ,,novinárky” sme sa o tomto chceli dozvedieť niečo viac, a tak sme sa spýtali...
1. Ako dlho sa navzájom poznáte? Odhadom sa profesori poznajú už 17 rokov. Mnohí sa spoznali až po príchode na školu. Majú sa však tak radi, že majú pocit, že sa poznajú odjakživa! 2. Máte nejakého obľúbeného profesora(profesora, s ktorým sa stretávate aj v súkromí)? Všetci spolu veľmi dobre vychádzajú, ale keďže škola je veľká, stretávajú sa s niektorými naozaj iba na chodbe a obedoch. Najdružnejšie sú však kabinety 99 a 68. 3. Ako vidíme na jednej z fotiek, chodíte aj športovať. Akému druhu športu sa venujete? V lete naši profesori najčastejšie vytiahnu bicykel. A prezradili, že aj fúrik, keďže okolo zahrady je práce dosť. Ako u väčšiny Slovákov je to obľúbená „hádzaná”(napríklad s bowligovými guľami J).
Často sa stretávajú v divadlách, na spoločných obedoch a najradšej majú spoločné ,,kávičkovanie”(chi-chi-chi) 4. Myslíte si, že ste ,,jednička” v nejakom športe? ...a na túto otázku odpovedali vskutku originálne... -Skok do reči a šprinty zo školy, to vie asi každý najlepšie. -Rád nadávam na starobu počas ,,štverania” sa na Šachtičky. - Akurát tak v slovnom súboji so žiakmi. Alebo s manželom? J
5. Čo si myslíte o športových výkonoch našich študentov? Študentov na našej škole považujú za výborných korčuliarov, vraj vieme zo všetkého krásne vykorčuľovať. ....no mali sme na nich aj chúlostivešie otázky.... 6. Akou veľkou bowlingovou guľou hádžete? A odpoveď bola takáto.... Guľou? Ach, prepáčte, myslím, že to bol melón, veľké zelené s tmavými pásikmi. Za zodpovedne zodpovedané otázky veľmi pekne ďakujeme pani profesorke Majerovej, Lešníkovej,Gilányovej, Školníkovej a pánovi profesorovi Brunovskému. Dúfame, že aj nasledujúca spolupráca bude taká skvelá ako táto! -zimonke -katka-
11
ili sl i ed sme 12
Ako vám už prezrádza tento obligátny nadpis , v mojom článku sa zamyslím nad čistotou spoločných priestorov a okolia GJGT. Nedá mi, aby som opäť nezačal obšírnejšie. Budova nášho gymnázia totiž vyzerá bez pardonu otrasne a už betónové parkovisko, ktoré bolo predmetom nejedného konfliktu, vám dáva vedieť, že vstupujete do komplexu, ktorý má najlepšie roky za sebou. Niet divu, veď naša škola má už takmer 35 a vďaka prevratným budovateľským technológiám predchádzajúceho obdobia bola už vtedy jej konštrukcia stará a nevyhovujúca. ,,Citlivo” zakomponovaná učiteľská vrátnica s priam pekelnou kombináciou skla a plastu zase slúži ako príklad spojenia starých mravov s novými, v tomto prípade zrejme socialistického prúdu s mečiarovským staviteľským ,,boomom” 90. rokov.
Čo sa týka prejavov ,,umenia” na laviciach, panujú na škole protichodné názory. Osobne si myslím, že pokiaľ sa na laviciach vyskytujú len ťaháky, ktoré potom ich autor zmaže, a nie bojové heslá typu ,,Punk is not dead”; ,,Rytmus je kráľ” alebo ,,Rytmus je ko…” je to v poriadku. Úplne totiž chápem, že čisté, nanovo natreté lavice priam nútia nenaučených umelcov prejaviť sa. Osobné odkazy typu ,,Jurko má veľkú životnú poistku, nedáme ho dole? ” alebo ,,Mirka ich má ozaj malé...” či ,,Mirka ich nemôže mať malé, veď používa Shaumu !” ponechávam bez komentára. Čo je však príčinou toho, že sa niektorí z nás v cudzom prostredí správajú ako z reťaze odtrhnuté prasce, ktoré nenechajú kameň na kameni ??? Príčinu netreba hľadať nikde inde, než vo výchove. Naša slovenská nátura v sebe nesie typický rys, ktorého prejavy vidno úplne všade. Na každej verejnej komunikácii, v každej verejnej nemocnici, škole, či úradnej budove. Postsocialistické dogmy (áno, je síce pravda, že som v období totality nežil, no jej katastrofálne dopady na našu spoločnosť nevidí len slepý), tak typické práve pre Slovensko nám nanucujú 2 modely správania sa.... Tým prvým je práca na pol plynu, taká príznačná práve pre naše úrady, školy či nemocnice. Chvalabohu, týmto modelom sa na Slovensku ešte stále neriadia úplne
Po prechode žiackou vrátnicou (naprosto otravné, zbytočné a s porušovaním zákona o ochrane osobnosti hraničiace PÍÍÍÍP je samozrejmosťou) sa vám naskytne pohľad na celkom udržiavanú chodbu. Áno, spoločné priestory sa vďaka vysokej frekventovanosti a prítomnosti profesorov tešia čistote a poriadku. Navyše, strohé prostredie aspoň čiastočne kompenzujú originálne plastožrúty ako dôkaz toho, že recyklovať sa dá aj s humorom. Ehm. Ako je to však s triedami a učebňami ??? Počas bežného vyučovacieho týždňa som mal možnosť navštíviť niekoľko tried a učební a v KAŽDEJ som našiel väčší či menší neporiadok... Nie, nemám na mysli plagáty s preambulou ústavy (živý dôkaz toho, že láska ide cez žalúdok a vlastenectvo cez tendre), ale plastové fľaše všetkých farieb aj veľkostí, rozhádzané chrumky, servítky a sáčky, obaly z bagiet, obaly zo sendvičov, obaly z keksíkov, obaly z obalov, a tak podobne. O ,,gučiach” starých žuvačiek (niektoré z nich si iste pamätajú ešte rok ‘89), ktoré sa vyskytujú pod lavicami, radšej pomlčím.
všetci, a preto máme na úradoch či na školách ešte stále aspoň nejaké to percento schopných ľudí, ktorí vedia, čo robia... Druhým modelom je čo najmenej ohľaduplné správanie sa ku svojmu okoliu. Presne podľa hesla ,,Keď mi zdochne koza, nech zdochne aj susedovi” sa drvivá väčšina z nás správa absolútne bezohľadne voči všetkému, čo nie je naše. Keď v podobnom duchu vychovávame naše deti, nemôžeme sa čudovať ani prejavom bordelárstva či dokonca vandalizmu na ihriskách, sídliskách či školách. Koniec koncov, urobte si exkurziu po tej našej a dáte mi za pravdu. Dokonalé riešenie tohto problému neexistuje, pretože tak ako je hlúpe chcieť po profesoroch, aby takýmto študentom robili v škole ,,policajtov” a kontrolovali každý ich krok, je rovnako hlúpe chcieť po rodičoch, aby sa namiesto práce začali venovať svojim deťom. Alebo nie? -byro-
Či s to t a . Pol ž ivo t a ? ? ?
13
i v i del sme 14 Niektoré miesta vám ostanú navždy živé v pamäti. Spomienka na to miesto sa votrie do vášho vnútra a už nikdy sa ho nepustí. Niektoré miesta vás jednoducho zasiahnu, dotknú sa vás, budú k vám celý život šepkať a pripomínať sa vám. Pre mňa ostane navždy takýmto miestom koncentračný tábor v Osvienčime. Dnes pôsobiaci ako „pokojná tehlová dedinka“, ktorá pred viac ako 70 rokmi bola svedkom všetkého, len nie normálneho žitia. Miesto, po ktorého zhliadnutí možno už nikdy nebudete chcieť mať dom z pálených tehál bez omietky. Miesto, ktoré môže na iných pôsobiť na prvý pohľad celkom pokojne či akoby dýchajúce len tichou vážnosťou. No nájdu sa aj takí, ktorí sa poriadne započúvajú a budú počuť šepot. Milióny hlasov prelínajúcich sa vo vetre. Šepot patriaci tieňom, ktoré sa im budú neodmysliteľne spájať s Osvienčimom. Každý študent našej školy dostane šancu zúčastniť sa exkurzie do Osvienčimu. Ja som túto možnosť využila. Aj po dlhšom čase po exkurzii musím podotknúť, že je ťažké opisovať veci, ktoré tu môžete vidieť. Pravdupovediac sú to totiž veci a zážitky, ktoré sa slovami opísať nedajú. Len na vlastnej koži a na vlastné oči pochopíte, aký je to pocit vidieť tisíce detských topánočiek, nahromadené kufre s menami ich bývalých majiteľov, fotky ľudí a pod nimi dátumy, kedy prišli a kedy zomreli, pričom budete hľadať a dúfať, že nájdete niekoho, kto tam vydržal aspoň rok. Budete kráčať miestami, po ktorých sa premlelo milióny nôh a budete mrznúť pri predstave, že by ste mali spať v zime, na drevenej posteli, prakticky v maštali. Nájdete dievčatko (chlapčeka) s rovnakým menom ako máte vy. A budete vedieť, že neprežilo. Vaša obrazotvornosť bude pracovať na plné obrátky. A vy si budete uvedomovať, že toto všetko sa raz stalo. A potom sa možno dostavia tie najsilnejšie pocity. Nepochopenie a hnev. Ako sa mohlo toto stať? Ako mohli toto ľudia urobiť ľuďom? Viem, že tieto otázky možno vyznejú ako otrepané klišé, keď ich počujete,
Nikdy pím, o h c o p ne ale... z úst iných ľudí. Hovoríte si, téma - koncentračné tábory sa rozoberá neustále. Mnohí z nás zatvárajú oči, lebo o tom už nechcú viac počuť, vraj je príliš hrozné a zbytočné si to pripomínať, alebo preto, že sú presýtení touto témou. Zabúdame však, že toto nie je len téma. Je to realita, ktorá sa stala pred viac než 70 rokmi. A vtedy robili ľudia to isté, čo aj mnohí z nás robia dnes. Verejnosť zatvárala oči počas vojny, keď sa im predkladali dôkazy o tom, čo sa deje v koncentrákoch a nikto tomu nechcel veriť. Stúpenci Hitlera zatvárali oči každý deň, keď stovky ľudí posielali do plynu a rozhodovali o ich životoch len preto, aby ich neťažilo svedomie (ak ešte nejaké mali). Vrie vo mne hnev a priam si klopem na čelo, či je toto všetko naozaj pravda. Či ešte stále smiem povedať, že hovorím o ľuďoch? Ak o sebe tvrdíme, že sa nezaraďujeme medzi zvieratá, nie je to azda preto, lebo cítime, lebo vieme rozmýšľať a odlišovať dobré od zlého? Nie je to azda preto, že by sa v nás mala skrývať empatia, ľudskosť a pochopenie? Kde sa toto všetko stratilo, keď ľudstvo zostrojilo jeden z najbarbarskejších vynálezov tohto sveta - koncentračné tábory? Kde sa toto všetko stratilo, keď ľudia boli schopní zabíjať iných ľudí ako na bežiacom páse? Keď sa Osvienčim stal továrňou smrti? Kam sa podela ľudskosť ? Kam sme sa podeli, my, ľudia? Ešte pred Osvienčimom som sa dostala ku knihe Sophiina voľba, z ktorej mi jedna myšlienka veľmi utkvela v pamäti. Istý Steiner tam spomínal v súvislosti s koncentračnými tábormi, že jediné, čo môžeme spraviť, je aspoň Osvienčim pochopiť. Zistila som však, že sa mi Osvienčim nikdy nepodarí pochopiť. No možno je to tak správne. Dokázal by totiž nejaký normálny človek so všetkými správne fungujúcimi emóciami pochopiť ľudí, ktorí svoju ľudskosť odhodili ako najzbytočnejšiu vec na svete? Pre mňa by to bolo malým priblížením sa k ich zmýšľaniu. Preto verím, že to správne, čo môžeme urobiť, je otázku Osvienčimu a veci s ňou spojené aspoň precítiť. Zobudiť v sebe city. Nezatvárať oči. Predstaviť si samých seba aspoň na chvíľu v situáciách, ktoré si iní museli prežiť na vlastnej koži. Pretrpieť si aspoň ten moment predstavy toho všetkého. Pokladáte to azda za sebatrýzeň? Nuž pomenujte si to ako chcete, ja v tom však vidím jediný spôsob ako zabrániť, aby sa niečo také stalo znova. Lebo ak prestaneme zatvárať oči pred tým, čo je nám nepríjemné a nepohodlné a začneme viac využívať schopnosť vžiť sa do iných ľudských osudov a situácií, súcitiť s inými, budeme azda jasnejšie vidieť význam ich smrti. Je to obrovská výstraha pre nás všetkých, aby sme nikdy nedovolili, aby sa niečo podobné opakovalo. Aby sme nikdy nezabudli na to dobré na nás, ľuďoch. Pretože v opačnom prípade by veľmi hlboká otázka zo Sophiinej voľby: „Kde bol v Osvienčime Boh? A kde bol človek?“ musela byť pozmenená do podoby: „Kde je v nás Boh? A kde je v nás človek?“ -polla-
15
Na ch cest á
Schody,
schody,
schody...
t´aime Paris je ais ... am á tous j 17
16
Posledné slzy a bozky. Je čas sa rozlúčiť. Povedať zbohom rodičom a už len kývať z autobusu. Veď sa ide do Paríža, na týždeň sa poslednýkrát stretnúť s našimi „koresmi“. Do autobusu si všetci sadali až nepríjemne nabudení. Mal som taký pocit, že dnes asi nezaspím, a ten sa aj sa vyplnil. Noc plná bolestivých polôh a smiechu, neúspešných aj úspešných pokusov o spánok, zastávok a plných močových mechúrov. Čechy sa mihli ako rozmazaná šmuha. V Nemecku si ľudia začínali uvedomovať nedostatok priestoru a keď sme prešli hranice Francúzska, napätie by sa dalo krájať. Posledná zastávka pre vytúženým cieľom. Cesta by sa nám ani nerátala, keby sa niečo nepokazilo a keby autobusár neokrikoval cestujúcich.Posledné úpravy a je to tu. Známe tváre sa zoskupovali pod autobusom. Každý očami hľadal toho „svojho“ alebo „svoju“. O autobus sa uź nikto nestaral. Všetci si to chceli užiť. Otázky typu „Aká bude rodina?“, „Budem niečo vedieť vypotiť?“ a „Čo sa bude diať cez víkend?“ sa prehnali hlavou asi každému. Postupne poodchádzali skoro všetci keď konečne „tá moja“ zavelila na odchod. Bol som neuveriteľne nervózny, keď sme vchádzali do bytu. Vítanie prebehlo celkom hladko a hurá do mesta. Prvý kontakt s nočným Parížom. Hneď som si uvedomil, aké je to krásne mesto. Aj po polnoci to tam žilo ako napoludnie. Hádam len áut bolo menej. Sobota sa niesla v duchu pozerania pamiatok a schodov ! Áno, išli sme na Sacre-Coeur. Ale ten výhľad hádam aj stál za to. Paríž ako na dlani. Potom už len bežať domov a pripravovať sa na ... kultúrny program toho večera. Nedeľa prebehla veľmi humorne (čo sa trapasov týka). Aspoň teda o jednom veľkom viem. Všetko sa to točí okolo aquaparku a diery na plavkách. Viac k tomu niet čo dodať. Pondelok som bol vyhnaný z utočiska teplej postele do zimy môjho dočasného bytu. Ani nie o 15 minút som sa už pokúšal nezaspať v metre a neskôr aj v autobuse. Potom prišiel na rad môj úhlavný nepriateľ, 144 schodv do ich školy. Hneď som si vyškrtol „Lycée de Sévres“ zo zoznamu škôl, na ktoré sa budem hlásiť. Ako prvá nás prijala obrovská budova ich školy. Hneď sme sa vyštverali do knižnice (CDI), kde sme dostali raňajky a boli sme privítaní ich pani riaditeľkou. Potom nasledoval krátky rozchod a hor sa na Notre Dame. Prvý dojem boli zase schody ! Schody doslova do neba. Bolo vidieť všetko. Všetky kúty Paríža. Nemožno však opomenúť ani samotný Notre Dame. Dokonca sme videli aj „Quasimodove“ zvony. Vnútro nebolo o nič menej honosné. Po Notre Dame nasledovala „len“ prehliadka okolitého Paríža. Cez všetky obchody svetoznámych
značiek, čo ocenili najmä dievčatá, cez hotel Ritz až po prvé stratené Slovenky. Veru prvý deň a stratiť sa ... Našťastie sme sa všetci hneď našli, a potom už len do školy a domov, neskôr samozrejme „žiť“ do mesta. Utorok som skoro plakal, ako ma ťahali do tej zimy. Neskôr opäť 144 schodov. A ako na koni do La Défense. Najmodernejšia štvrť, ktorá mimochodom ukončuje líniu Louvre-Champs Elysée-Vítazný Oblúk. Kancelárie, kov a sklo. No Défence ma bohvieako neoslovila. Niežeby nebolo na čo pozerať, ale predsa len boli tam oveľa krajšie veci. Na obed do tamojšej jedálne. A stretnutie s koresmi. Neskôr múzeum a francúzsky výklad. No krása. Môj mozog bol vytrasený od toľkého sústredenia, ale snažil som sa zachytiť čo najviac. Večer znova do mesta aj napriek tomu, že moje telo kričalo na protest, ale do Paríža sa nedostanem každý mesiac... Mal som pocit úplného vyčerpania. Keby som znova mal vyšliapať tie schody, mimochodom pre Francúzov to nebol žiaden problém, tak by som určite prežil menšiu porážku. Chvalabohu, že sme sa stretávali pri múzeu, čo bolo dolu kopcom. Múzeový deň sa ťahal zo začiatku pomaly. Hrozne pomaly. Pardón, ale l´Oragnerie bola naozaj, a myslím že hovorím za každého, nudná ! Našťastie Louvre pozachraňoval, čo sa dalo. Obrazy v nadživotnej veľkosti boli vskutku ... šokujúce. Na jednej strane obraz so 150 ľuďmi a na druhej, sorry Leo, maličká Mona Lisa. No, aby sme jej nekrivdili, aj ona bola majestátna. „Zabite ma alebo ma nadopujte kofeínom,“ preletelo mi hlavou ako prvé, keď som znova vstával. Zo schodov nič neubudlo, len ich bolo čoraz viac a viac. Prisahám, že keby som žil vo FR, tak mením školu ! Po celodennej 26 stupňovej horúčave konečne prišiel podvečer a tieň, a potom hurá na loďku. Skvelý výhľad na nádherný Paríž, na západ slnka, na skoro všetky pamiatky. Proste idylka ako z béčkového romantického filmu, s trošku smutným nádychom. Predsa len - bol to posledný deň. Posledné ráno a posledná rozlúčka s rodinou. Všetky zlé pocity však zatienila majestátnosť Versaillu. O záhradách nehovoriac. Jednoducho dokonalosť sama. Ešte aj počasie vyšlo. Voľný čas poobede bol venovaný leňošeniu na slnku, prechádzkam, člnkovaniu a mnohému inému. Potom nás už len chladnokrvne naložili do autobusu. Ak ste čakali srdcervúce lúčenie, tak ste na tom tak ako ja. Ale nič nebolo. Zopár sĺz a to je všetko. Možno sme naivní, ale asi každý z nás už teraz vie, že sa tam chce vrátiť ... Michal Kuchár
Ú VAHA 18
Slob o d a
re c e n
zia 19
ako o b m ed zen ie? Oxymoron? Paradox? Na prvý pohľad možno áno. I keď by som obmedzenie skôr vnímal ako nevyhnutný následok slobody. Alebo podnet? Bolo pre mňa veľmi zaujímavé počuť štatistiku prijatých žiadostí jednej nadácie po novembri 1989. Prvých pár rokov ľuďom nešlo do hlavy, že by len tak dostali do rúk peniaze. Čo za to? Ktorá strana je za tým?, zneli často otázky žiadateľov. Keď si po určitom čase ľudia zvykli na to, že sa môžu naozaj slobodne realizovať, nadácia dostávala nespočetne mnoho návrhov na využitie ňou získaných finančných prostriedkov. Posledné roky však každoročne zaznamenáva menší a menší záujem verejnosti niečo meniť vo svojom okolí. Sme pohodlní? To skôr tí starí. My by sme pre zmenu stále len niečo menili. Revolúcia! A máme vlastne proti komu bojovať? Jedine obmedzenie alebo samotný zákaz asi naozaj podmieňujú ľudskú kreativitu a vynaliezavosť. Môžeme si dať aj iný príklad. Čo sa deje napr. s kvalitou tlače, rozhlasu alebo televízneho vysielania? Predovšetkým vtedy, keď sa jedinou možnou cestou prežitia stáva zisk? Nechceli sme slobodný trh? Stále ešte platí, že najľahšie sa zarába na hlúpych, nie na chytrých. No hlúpi sú aj tí, ktorí by chceli zo všetkých urobiť chytrých. Okrem iného by šli sami proti sebe. Niečo na tom rozvrstvení obyvateľstva bude. Súčasný ideál o rovnom človeku? Pekná je predstava o možnosti štúdia pre všetkých, ale je vzdelanie nám všetkým súdené? Ako teda ďalej. Vrátime cenzúru? Zavedieme kasty? Vrátime tresty za iné názory? Žlté hviezdy. Zotrime modré pozadie z červenej vrstvy pod ním! Aká bude ďalšia farba? Hviezdy aj tak vždy svietili na žlto. Na tom sa nič nemení. Mení sa forma, nie obsah. A pritom toľko radosti z objavovania? Keď sme už pri tom, čo chceme objaviť? Neobmedzenie? -juraj-
Control Žáner: Dráma/Hudobný/Životopisný Minutáž: 121 minút Krajina pôvodu: USA/ Veľká Británia Rok: 2007 Réžia: Anton Corbijn Scenár: Deborah Cutris (predloha), Matt Greenhalgh Kamera: Martin Ruhe Hrajú: Sam Riley, Samantha Morton, Alexandra Maria Lara, Joe Anderson, Toby Kebbell Rok 2007 bol nezvyčajne bohatý na hudobno-životopisné tituly. Po uhrančivej Edith Piaf a jej francúzskych šansónoch, a po šiestich tvárach Boba Dylana v skvelej snímke I´m not there prišiel na rad aj Ian Curtis, spevák post-punkovej Joy Division. Corbijn, známy skôr ako fotograf a režíser videoklipov (U2, Depeche Mode, Echo & the Bunnymen,...), sa podľa knihy Curtisovej manželky (Touching from the distance) pokúsil reflektovať osobnosť Iana Curtisa na pozadí fungovania Joy Division. Film mapuje obdobie Ianovho života medzi rokmi 1973 až 1980. Od sedemnástich, keď okrem experimentovania s kradnutými liekmi a počúvania Davida Bowieho, píše poéziu. Stretáva Debbie, s ktorou sa ako devätnásťročný žení a o rok neskôr sme svedkami zrodu skupiny Warsaw, neskôr premenovanej na legendárnu Joy Division. Problémy s veľmi skorým manželstvom a domácim životom v kontraste k rýchlo stúpajucej hviezde skupiny, milenecká aféra, depresia a zistenie, že trpí epilepsiou. Celý príbeh podfarbený depresívnym industriálnym prostredím Manchestru 70-tych rokov. Na filme vidieť, že režisér sa púšťa do niečoho, čo sám pozná. Hlavne s citom pre kameru, ktorá ponúka nielen čiernobiely, ale priam fotografický obraz s prepracovanou kompozíciou. Je samozrejmosťou, že vo filme zaznieva hudba Joy Division, avšak započujeme v ňom aj iných kultových interpretov počnúc Velvet Underground až po Iggy Popa. Sam Riley sa zhostil hlavnej úlohy neuveriteľne verne a pôsobí ako živý obraz Iana priamo u Vás v obývačke. Hoci ani jeho fyzická podobnosť nie je zanedbateľná, najpôsobivejšie sú jeho výkony na pódiu, kde predvádza Ianov známy epileptický tanec. Samotné rekonštrukcie koncertov sú nie len verné, ale aj precízne zvládnuté a sú asi najvýraznejšou devízou celej snímky. Jediná škoda sú však občas klišé scény, ktoré akoby patrili do každého biografického snímku. To však ukazuje, že Corbijn sa síce vyzná vo vyjadrení, ale čo sa týka posúvania deja, nie je vo svojom rajóne. Priam dokumentárne poňatie koncertov, samotná postava Iana Curtisa a obraz celej anglickej scény tých rokov. Už len kvôli tomu by sa oplatilo vidieť tento film. Keď si však pripočítame nádherné obrazy a skvelú hudbu, tak sa film stáva zážitkom nie len pre fanúšikov. Control je veľmi sugestívny film, ktorý mocne pôsobí. Hlavne záverečným vyznením, ktoré len tak nevyšumí do prázdna ale je zárukou skutočného filmového zážitku.
-ajví-
, í je tvor r o v t o t K orí kto netv r je netvo 20
Ležanie v tráve Ležíš v tráve. Nebo je v noci pehavé A občas družica. Dívaš sa noci do tváre, A svrbí ťa sústavný pocit, Že čoskoro by niečo malo prísť, Ale nepríde. To nepadá hviezda, To v diaľke zhasol svet Podobný tvojmu. Ležíš v tráve, A pozoruješ pehy Na tvári noci, Ako ubúdajú, A praješ si, A rozmýšľaš, Aké by to bolo, Keby tvoj svet na teba Čakal. Martin Šuster
Janka Olejová
21
, í je tvor Kto tvor í or kto netv r je netvo 22
Z APE KANÉ ČOKOLÁDOVÉ M Ü SLI
S Gabou vymenili terasu. Noro začal byť otravný a stále na servítku písal Kate svoje telefónne číslo. Kata si do nej pravidelne fúkala nos. Gabe sa zdá byť zlatý. - Podľa mňa je zlatý. - Ti šibe? Odstávajú mu uši. A chodím so Šaňom. - Už ste spolu konečne spali? - Radšej si objednajme. Nová terasa je aj tak krajšia a víno sladšie. Viac jej vonia. Sedávajú na nej v dekách, lebo ide jeseň a Kata nechce prechladnúť. Gaba si začala šiť kratšie sukne a nosiť opätky. Noro vymenil robotu a čisto náhodou sa vo výbere novej terasy zhodli. - Nenosím kratšie sukne! A nemá to nič spoločné s Norom. Kata neverí a usmieva sa. Katina mama by povedala, že popod fúz, ale Katu to uráža. Raz mesačne chodí ku kozmetičke na depiláciu hornej pery. Kata neplače už štvrtý mesiac. Začína jej to byť trochu podozrivé. Nielenže neplače, už sa ani neteší. Len si tak žije. Povie o tom Šaňovi, keď ju prvýkrát pozve do svojho bytu a celú cestu taxíkom ju chytá za zadok. - Len tak si žijem. Ani neplačem. Ani sa neteším. Niečo so mnou je. - Chceš sa tešiť? Šaňo to nepochopí, nepríde mu to čudné. Spraví Kate na gauči cucflek na ľavé stehno. Potom povie, že pre ňu dačo má, nazve to matrošom, a že bude plakať. Od smiechu. - Nehúlim. Ubalí jej jointa a Kata húliť začne. Nesmeje sa. - Od prvého razu veľa nečakaj. - Myslela som, že si vkuse taká v pohode Kata. Gaba sa nad jej spokojnosťou tiež nepozastavuje. - Možno to bude z toho, že chodíme do posilky. Endorfíny. Ani jedna si neuvedomí, že v posilke boli raz. Obe súhlasne prikyvujú. Nora v piatok poobede cestou do novej roboty zrazí auto. Záchranka príde neskoro, lebo v inej časti mesta sa stala obrovská havária. Zomiera a nik mu nepomôže, hoci všetci majú povinné vodičské kurzy prvej pomoci. Asfalt je od krvi. Kata akurát venčí Lapu, ktorý zaschýnajúcu krv začne olizovať. - Slečna, odveďte si toho psa, preboha. Po príchode záchranky si ho aj odvedie, srdce jej bije rýchlejšie . Kata zavolá Gabe.
ečná (záver časť) 23
Gaba reve do telefónu, nemôže sa nadýchnuť a zároveň si z mobilu volá záchranku. Aby jej dačo pichli. Na upokojenie. Všetky sanitky sú na mieste Norovej smrti a autonehody na druhom konci mesta. - Odveziem ťa do nemocnice. Ak chceš. - Ako môžeš byť, kurva, taká pokojná! Gaba tresne slúchadlom a trhá všetky sukne, ktoré si sama ušila. Kata predstaví Šaňa rodičom. Mame sa veľmi páči, že je oblečený v hnedom. - Je to farba zeme, Alexander. Šaňo dal výpoveď v práci a živí sa predajom trávy. Asi. Kata si to myslí. Znie to dobre. - Už ma kancelárska robota nebavila. Venujem sa enviromentalistike. Mama mu povie o posteli, ktorú chcela Kate darovať. Šaňo sa tvári, ako keby sa tomuto nápadu pred mesiacom nevysmial. Na trafike svieti nápis DOPREDAJ TOVARU. Maruša si vzdychne, keď sa nato Kata spýta. - Budeme to tu rušiť, Katka. Všetci si radšej nakúpia v supermarkete ako vo Večierke. Skoro plače. Kata si len vypýta mentolové cigarety. - Sú vypredané, zlatko. Na Marušine deti sa nikto v ten deň nespýta. V deň pohrebu sa Šaňo zhúli, Gaba stojí na opačnom konci kostola a v ruke žmolí balíček krekrov a Kata sa cíti sama. Nie je nespokojná. Iba prekvapená. Všetci sa pohoršujú, keď Gaba hodí krekry na truhlu a hlasno reve. - Spravila som obed. Kura. A mám aj víno. Ak chceš trochu zabudnúť. Gaba sa otočí a bez odpovede odchádza. Kura na cesnaku skončí v koši a víno v Katinom žalúdku. Kata sa už mesiac nesmeje. Dva mesiace sa neteší a päť mesiacov neplače. Cíti sa nijak. Blúzky od Gaby povyhadzovala. Norovi chodí na hrob klásť krekry. Večierku zatvorili. Na potravinách na rohu svieti nápis DOPREDAJ TOVARU. Zapekané čokoládové müsli bez hrozienok mali len tam. Jedlo si prestala variť. Objednáva si ho z čínskej reštaurácie. A pravidelne venčí uštekaného Lapu. Ráno. Po robote. A neskôr večer. Katarína Vargová
IV . B
IV . A 24
25 1
2
Bečkeiová Jana
4
Gindlová Andrea
9
Ivanová Martina
14
Krajanová Paulína
19
Majer Matúš
24
Pohančaníková Veronika
29
Šmál Tomáš
Benčíková Romana
5
Horváth Henrich
10
Jakuš Ján
15
Kubaľa Michal
20
Matejčík Marek
25
Rigová Stanislava
30
Švantnerová Jana
6
Hrašková Lenka
11
Jakušová Marieta
16
Kubalcová Melisa
21
Murínová Michaela
26
Steinhübelová Adriána
31
Voskárová Veronika
7
Hudecová Simona
12
Juřík Ján
17
Kubjatko Roman
22
Očenáš Martin
27
Šarinová Kristína
32
Vrubel Martin
3
1
Ďuriančíková Zuzana
8
Hurta Oskár
13
Kováčová Barbora
18
Lupták Dávid
23
Piliarová Kristína
28
Šejirmanová Nikola
33
Zvarová Gabriela
Antal Róbert
3
Bendíková Sabina
8
Devečková Róberta
13
Krč Martin
18
Oršulová Martina
23
Smädo Adam
28
Števove Zuzana
4
Bérešová Nicola
9
Garaj Michael
14
Krčová Zuzana
19
Pavlová Jana
24
Sokolová Jana
29
Šulajová Katarína
5
Buriš Igor
10
Haviar Milan
15
Lietavcová Lucia
20
Rišová Katarína
25
Srnková Lujza
30
Šulajová Veronika
6
Cicko Matúš
11
Kňažek Milan
16
Ludhová Lenka
21
Rosenbergerová Zuzana
26
Sujová Ivana
31
Višňovský Viliam
2
Babjaková Martina
7
Cimermanová Radka
12
Korbélyiová Lucia
17
Mesíková Petra
22
Rymarenková Nikola
27
Šatara Michal
32
Vrtiaková Jana
IV . D
IV . C 26
27 1
2
Cimermanová Alexandra
Gašparovič Miroslav
3
Gažúrová Barbora
4
Hlaváčik Matúš
! 5
Holbová Michaela
10
Kašpar Michal
15
Luptáková Katarína
20
Patúš Patrik
25
Ružinák Róbert
30
Šimáková Petra
6
Homolová Michaela
11
Kelemenová Veronika
16
Majerová Erika
21
Paučíková Veronika
26
Srniaková Marianna
31
Štesko Martin
7
Horák Michal
12
Kmeťová Patrícia
17
Miadoková Miroslava
22
Poliaková Petra
27
Strečková Eva
32
Vilhanová Zuzana
8
Huťková Lesia
13
Kratochvíl Bohumil
18
Nemec Andrej
23
Pracná Dominika
28
Stručka Marek
33
Vojtechová Mária
9
Juhász Dominik
14
Lichý Martin
19
Pacalajová Ivana
24
Repiská Romana
29
Surový Kamil
34
Zimnikovalová Martina
1
Cibula Boris
6
Hubač David
11
Krnáčová Barbora
16
Poliaková Erika
21
Skučková Kristína
26
Šramková Gabriela
2
Činčurová Michaela
7
Izák Jakub
12
Luttyová Martina
17
Rusková Michaela
22
Sládeková Stanislava
27
Vaculčiak Pavel
3
Garajová Katarína
8
Jelenský Dávid
13
Marušková Eva
18
Sečkárová Adriana
23
Slámková Silvia
28
Vítek Adam
4
Hlaváč Jakub
9
Kováčiková Romana
14
Mitterová Laura
19
Schmidtová Lenka
24
Slaná Zuzana
29
Vlčková Jana
5
Hriň Jakub
10
Králik Ivan
15
Pinčák Peter
20
Siman Peter
25
Surkošová Eva
30
Žaludová Veronika
IV . F
IV . E 28
29 1
Bajsová Petra
2
Barjaková Michaela
7
Hrnčárová Mária
12
Klobušický Matúš
17
Krajčík Juraj
22
Marček Tomáš
27
Rybárová Michaela
3
Dobrota Ľuboš
8
Hropko Matej
13
Kočišová Dominika
18
Lalíková Dominika
23
Mažáry Marek
28
Schlanková Natália
4
Fraňová Patrícia
9
Husár Ján
14
Kollárová Dominika
19
Lizoň Jakub
24
Pabišová Zuzana
29
Spišiak Martin
5
Gottierová Simona
10
Chovancová Monika
15
Kosmovský Andrej
20
Loučková Zdenka
25
Piliarová Daniela
30
Vaštíková Monika
6
Haringová Ingrida
11
Ivaničová Alžbeta
16
Kováčiková Vilma
21
Mago Samuel
26
Rajčanová Martina
31
Vozár Dávid
1
Adler Filip
6
Fodorová Jana
11
Kaštan Marek
16
Leitner Matej
21
Očenáš Dominik
26
Žabková Zuzana
2
Antoška Marek
7
Gazdarica Matej
12
Kordová Zuzana
17
Majláth Erik
22
Pantlík Jozef
3
Búlik Martin
8
Goljerová Alena
13
Koroncziová Dominika
18
Makk Jakub
23
Rešutík Peter
4
Černák Adam
9
Gulai Imrich
14
Kšenzuliak Filip
19
Makuch Matej
24
Rybár Andrej
5
Dragošek Joel Ján
10
Chomutová Radka
15
Lehotský Juraj
20
Maťúšová Veronika
25
Rýsová Barbora
V. L
Horos
ko p y HOROSKOPY OD VEŠTICE ZALGY
30 1
2
Beerová Nikoleta
3
Bošeľová Patrícia
7
Guštafíková Katarína
11
Kulichová Iva
Pre najbližšie školské dni
Bočkay Filip
4
Divok Andrej
8
Horváthová Katarína
12
Lucinkiewicz Filip
5
Figura Juraj
9
Ivaničová Iva
13
Meleshchenko Yulia
6
Vodnár (21.1. – 19.2.) Prísť na slovinu, to je šťastie, z učenia ti mozog rastie!
Lev(23.7.-23.8.) Buď vždy dravý, zostaneš zdravý.
Ryby (20.2.-20.3) Do plastožrúta odhoď fľašu, poupratuj školu našu.
Panna (24.8.-23.9.) Kúp si novú aktovku, nabaľ si aj Santovku.
Baran(21.3.-20.4) Nechoď hlavou proti múru, radšej sa uč spraviť šnúru!
Váhy(24.9.-23.10.) Šťastie ti v najbližšom období bude priať, v rade na obed nebudeš dlho stáť.
Býk (21.4.-21.5.) V žiadnom prípade sa nevyhýbaj škole, blicovanie ťa môže stiahnuť dole!
Škorpión(24.10.-22.11.) Daj si pozor na neprajníkov, najmä na tých, zo znamenia Býkov.
Blíženci (22.5.-21.6.) Tabuľu namokro zotrite, do lavice si ticho sadnite.
Strelec(23.11.-21.12) Vo všetkom sa ti bude dobre dariť, ani fyzika ti nemôže plány zmariť.
Rak (22.6.-22.7.) Každý deň počítaj príklady, osvoj si matematické základy.
Kozorožec(22.12.-20.1.) Dočkáš sa zaslúženého odpočinku, cez prázdniny nezdvihneš ani činku!
Gibaľová Petrana
10
Kúkoľová Anna
14
Mikulajová Terézia
U L I E VACÍ KUPÓ N Predlož kupón spolu s celým časopisom profesorovi/profesorke a si zachránený! Ulievací kupón nemôžeš použiť viackrát. Nezabudni dopísať svoje meno, aby nedošlo k omylu a zneužitiu. 15
Mikuš Milan
19
Rehák Rastislav
16
Mudrák Jakub
20
Šajbanová Vladimíra
17
Pančík Peter
21
Topinková Ida
18
Perlácová Tereza
22
Zošiaková Ria
meno a trieda žiaka:
31
o odkaz
va č
Predám melóny. Kilo po sedem centov. Adam Bučko III.E
Paťka neleť na ... , lietanie nechaj na Sisku. Zuzka Pamätaj, že nemáš rest ak si bol zo štvrtej Best. Minko Drinko svojej milovanej triede Ľúbim Ťa láska :) ... Tvoja láska :) Pani profesorka Nôtová, všimli ste si, že sekám dobrotu? Ešte raz prepáčte. Vaša Marianna Pre Manka: Vlásky. Len to som chcel. Terke B. z 1.C: Si dobrosrdečná. Milan Alke P. z Redakčnej rady: Trčí ti ucho. Oňa Veronika Kochaníková: Máš štýl. Oňa Pán profesor Holéczy, už som to asi spomínala, ale máte peknú košielku. Oňa Kúpim orechy. Kilo po sedem centov. Franta z II.F Franta, už mám len melóny. Adam Bučko III.E 4.B ste najlepšia trieda na svete a neskutočne mi budete všetci chýbať. CMUK Vaša milovaná predsedkyňa Chcete aj Vy niekomu niečo odkázať? Vynadať? Ospravedlniť sa, či nebodaj vyznať lásku? Všetky odkazy posielajte na gjgt.life@ gmail.com a v najbližšom čísle si ten svoj určite nájdete!
gjgt
gma .life@
il.com
