METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM
ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE PRE MAJSTROV ODBORNEJ VÝCHOVY
Iveta Martinčeková
Bratislava 2016
1
Úvod Základným východiskom majstra - pedagóga je, že uvažuje o svojich žiakoch ešte skôr ako sa s nimi stretne. Uvažuje o vyučovacích témach, pripravuje si učebné pomôcky a premýšľa o nových vyučovacích metódach, aby boli zaujímavé a vhodné. Uvažuje o rozvoji odborných profesijných zručností žiaka od začiatku štúdia až po získanie výučného listu či maturitného vysvedčenia. Dobrý majster odbornej výchovy však uvažuje o rozvoji celej osobnosti žiaka – o jeho poznatkoch, ľudských vlastnostiach, postojoch a má veľa príležitostí na to, aby, previedol mladého človeka zložitým obdobím jeho života, obdobím dospievania. Riešil neraz osobné až intímne problémy žiaka. Aj tieto situácie sú však pre majstra odbornej výchovy predmetom jeho reflexie a sebareflexie.
1 Čím sa zaoberá vývinová psychológia a na čo nám slúži Vývinová psychológia skúma vývin psychických javov (procesov, stavov a vlastností) osobnosti. Predmetom skúmania vývinovej psychológie je osobnosť a jej psychické zmeny počas života, ktoré sa dejú neoddeliteľne od zmien telesných, zmien sociálnych a v niektorých obdobiach sa zmeny dejú pričinením vlastného človeka. Hlavnou úlohou vývinovej psychológie je zistiť, charakterizovať a opísať zákonitosti
zmien, ktoré u človeka pozorujeme v jednotlivých
štádiách života človeka. Vývin sa definuje ako zmena, pri ktorej organizmus alebo iný vyvíjajúci sa objekt: 1. Získava nové vlastnosti (ale aj ponecháva si doterajšie vlastnosti, niektoré vlastnosti aj stráca), 2. Stáva sa vnútorne zložitejším (vo vzťahoch medzi jeho časťami) i navonok (vzťahy medzi ním a okolím), 3. Stáva sa nezávislejším od svojho okolia, teda je autonómnejší. (Říčan, 1989)
Zelina (2008) uvádza nasledujúce zákonitosti vývinu. Psychický vývin je proces: celistvý – rozvíja sa celá osobnosť, zahŕňa aj proces telesných zmien ( somatické zmeny umožňujú rozvoj psychických zmien), 2
plynulý, zákonitý – jednotlivé vývinové obdobia na seba nadväzujú, nerovnomerný – striedajú sa obdobia rýchlejšieho a pomalšieho tempa vývinu, prebiehajúci špecificky individuálne - vývin u jednotlivca môže prebiehať s odchýlkami, socializačný – sociálne prostredie (rodina, škola, masovokomunikačné prostriedky...) ovplyvňujú vývin osobnosti, personalizačný – vývin je proces, v ktorom sa človek individualizuje – nadobúda črty jemu vlastnej osobnosti. Vývin má svoju postupnosť, delí sa na štádiá (obdobia, periódy ). Každé štádium má svoje zvláštnosti. Štádiá na seba nadväzujú, poruchy v jednom štádiu, ovplyvňujú prirodzený vývoj v nasledujúcom štádiu. Jednotlivé štádiá sa nedelia na základe dosiahnutého fyzického veku, ale na základe zmien, ktoré sa
majú v tom ktorom štádiu uskutočniť. Preto je potrebné
poznať charakteristiku vývinových období, ktorých sa naši žiaci nachádzajú, aby sme vedeli analyzovať stav vývinu žiaka a organizovať výchovno-vzdelávacie aktivity, prístup k žiakovi a spôsob komunikácie. Štádiá (obdobia) vývinu: uvádzame podľa Zelinu (2008), upravené •
Vnútromaternicové obdobie (trvá 9 mesiacov)
•
Novorodenecké obdobie (zhruba do 2. mesiaca)
•
Dojčenské obdobie ((zhruba do 12 mesiacov)
•
Obdobie batoľaťa ((zhruba od 1. do 3. roku)
•
Predškolský vek ((zhruba od 3. do 6. roku)
•
Mladší školský vek ((zhruba od 6. roku do 10. /11. roku)
•
Stredný školský vek – obdobie dospievania ((zhruba od 10./11. roku do 15./16. roku)
•
Starší školský vek – adolescencia ((zhruba od 15./16. Roku do 18./20. roku)
•
Obdobie dospelosti ((zhruba do 60./65.roku)
•
Obdobie staroby (zhruba od 60./65.roku) podľa Zelinu (2008) upravené
V dostupnej slovenskej a českej odbornej literatúre nachádzame nejednotné označovanie obdobia dospievania. Zelina (2008) zachováva tradičné delenie duševného vývinu na 3
obdobie stredného školského veku pubescencie (puberty), ktoré nazýva dospievanie a obdobie staršieho školského veku - adolescencie; Langmeier a Krejčířová (1998) uvádzajú termín obdobie dospievania, ktoré sa člení na
obdobie pubescencie a obdobie
adolescencie. Vojtová (2012, s.5) sa pridŕža termínu adolescencia, ktoré sa u nás začína používať podľa americkej literatúry na označenie obdobia dospievania a
podľa Macka
(2003) uvádza delenie duševného vývinu na tri fázy: včasná adolescencia (10 – 13 rokov); stredná adolescencia (14 – 16 rokov), neskorá adolescencia (17 – 22 rokov). Poznanie zákonitostí vývinových zmien nám slúži na lepšie poznanie a porozumenie osobnosti žiaka, jeho správania a odchýlok od vývinu pre projektovanie našich edukačných a výchovných zámerov.
2 Vývinové obdobie dospievania Dospievanie predstavuje dve kvalitatívne odlišné fázy : 1. štádium puberty (obdobie nepokojné, búrlivé) 2. štádium adolescencie (mladiství, dorast, teenegeri, obdobie ustaľovania, upokojovania) Štádium puberty možno rozčleniť na fázu predpuberty, zhruba od 9-10 do11 -13 rokov. Začína sa prvými znakmi pohlavného dozrievania, objavením sekundárnych pohlavných znakov a zrýchleným telesným rastom. Hovoríme o nich že sú „samá ruka , samá noha“, mení sa proporcionalita jednotlivých častí organizmu, pohyby sa stávajú nešikovné, nekoordinované, stráca sa pohybová harmónia a ladnosť. Telesný a duševný nepokoj je predzvesťou nasledujúcich veľkých zmien, ktoré sa prejavujú buď vo veľmi hlučnom správaní, radi sa „ vyťahujú“ pred druhým pohlavím, alebo naopak: stávajú sa plachí, neistí, ba až hanbliví. V predpuberte sa začína postupný proces uvoľňovania-osamostatňovania vzťahov od rodičov, viac začínajú vyhľadávať priateľov. Zvýšená snaha o nezávislosť a kritickosť myslenia spôsobuje, že nie sú takí ochotní plniť príkazy, zákazy rodičov a vychovávateľov. Ba u niektorých sa prejavuje druhé obdobie vzdoru : sú neposlušní a bezočiví. Na takéto správanie sa sťažujú rodičia aj učitelia (a tu je nesmierne dôležitá ich reakcia). Začatý proces sebauvedomovania sa prejavuje aj väčším sebapozorovaním, predovšetkým svojho 4
zovňajšku. Medzipohlavné rozdiely v nástupe dospievania sa u chlapcov oneskorujú o 1 – 2 roky. Fáza puberty - približne medzi 13 – 15 rokom – končí sa približne dva roky po dosiahnutí reprodukčnej zrelosti. Medzipohlavné rozdiely v nástupe dospievania sa u chlapcov oneskorujú o 1 – 2 roky. Puberta je, pravdepodobne, obdobím najbúrlivejších zmien aké môžeme zažiť: obdobie veľkých telesných a hormonálnych zmien, v ktorom sa z dieťaťa stáva biologicky zrelý dospelý, mení sa aj vzhľad dieťaťa. Spolu s týmito zmenami, ktoré si uvedomuje, snaží sa prejaviť svoju jedinečnosť, začína „bojovať“ o svoje miesto v sociálnom svete dospelých – prejavuje nespokojnosť, búri sa voči autoritám (nechce ich zlikvidovať, len túži po uznaní svojej osoby). Oslabenie väzieb s rodičmi. Pre správanie je charakteristická podráždenosť, impulzívnosť. Usilujú sa samostatne rozhodovať a byť nezávislým a javiť sa ako dospelý. Dostáva sa do konfliktov s rodičmi a učiteľmi. Prudký telesný
vývin a rast vnútorných orgánov,
prudké zmeny v oblasti činnosti
hormonálnej sústavy spôsobujú nadmernú citlivosť a vzrušivosť nervovej sústavy (sú viditeľne podráždení, nervózni, precitlivelí,, nespokojní, nevedia sa ovládať ; paradoxne sa znižuje telesná výkonnosť, rýchlejšie sa unavia a sú menej odolní voči chorobám). Vývin kognitívnych procesov. Vnímanie je presnejšie, bohatšie na detaily, je obsažnejšie (výkonnosť jednotlivých zmyslových orgánov v tomto období dosahuje vrchol). Významné miesto má plánovité, systematické pozorovanie, spracovanie pozorovaného, prehlbuje sa schopnosť analýzy a syntézy v myslení ako aj rozvoj abstraktného myslenia. To umožňuje žiakom riešiť zložité myšlienkové problémy. V dôsledku toho sa viac uplatňuje logická (významová) pamäť. Žiaci majú tendenciu učivo pochopiť a usporiadať ho do zmysluplných celkov vhodných na zapamätanie. Vzrastá schopnosť zapamätať si abstraktný materiál. Predstavivosť u dospievajúcich sa výrazne prejavuje v bdelom snení (nechávajú sa uniesť a predstavujú si svoj život, úspechy a plány, ale aj lepšiu rodinu; toto snenie môže mať aj kompenzačný charakter) a tvorivosti. Dospievajúci sa často realizujú v tvorivých činnostiach,
5
v ktorých môžu vyjadriť svoje pocity, nápady či už sú to literárne, hudobné, výtvarné, tanečné alebo aj iné, napr. technické pokusy. Citový (emocionálny) vývin. City dospievajúcich sa vyznačujú veľkou intenzitou a živosťou: smútok prežíva hlboko a často má charakter tragédie; radosť má vysoký stupeň vzrušenia a nadšenia. Pre city dospievajúcich je typická oscilácia medzi krajnými citmi: radosť ľahko prechádza do smútku, nadšenie do znechutenia, láska do nenávisti atď. Sú citovo labilní, nestáli. Ich city sú často bezpredmetné – veselosť, smútok, radosť ... sa nespája s ničím konkrétnym, prežívajú bujaro veselosť, smejú sa bez príčiny...Dospievajúci často prežívajú obranné citové reakcie (strach, nepokoj, nesmelosť, rozpaky, smútok, odpor); agresívne rekcie ( hnev, žiarlivosť, závisť, nenávisť, nepriateľstvo); pozitívne stenické city ( láska, nadšenie, vzrušenie, príjemnosť, radosť apod.) ako aj vyššie city (napr. estetické, spravodlivosti ai.). Zdrojom obranných citových reakcií môžu byť spoločenské kontakty (obavy zo stretnutia s autoritou), obavy z posmechu, z kritiky,
z neúspechu, zdrojom
agresívnych reakcií môže byť nespravodlivosť, obmedzovanie ich práva, ale aj vlastná nešikovnosť a môžu sa prejavovať kritizovaním, vzdorovitým mlčaním, iróniou, nadávaním a pod. Vývin sociálnych vzťahov Charakteristickým znakom obdobia dospievania je oslabenie väzieb s rodičmi, odpútavanie sa od rodičov (tzv. emancipácia od rodiny). Prejavuje sa vyhýbaním sa spoločnosti s rodičmi, odmietajú ich prejavy lásky či láskavosti. Ich správanie je často protirečivé: na jednej strane túžia po rodičovskej láske, opore, pomoci, ale odmietajú ich prejavy lásky, ktoré sa im zdajú detské. Očakávajú uznanie, pochopenie, nevtieravú radu a pomoc. Typickým prejavom puberty je vzdorovitosť a potreba činu, niekedy vyčíňania. Vzťahy k rovesníkom sa utvárajú vo formálnych skupinách (škola, záujmové krúžky), ale aj v neformálnych skupinách (najbližší priatelia, ale aj „bandy“). Spravidla vznikajú priateľstvá v rámci toho istého pohlavia. Heterosexuálny vývin v dospievaní sa začína zvýšeným záujmom o pohlavné otázky a podnety sexuálnej povahy. Objavuje sa záujem a „chodenie“ vo dvojici.
6
Vývin osobnosti. Charakteristickým znakom obdobia puberty je, že dospievajúci venuje veľa pozornosti otázke Aký som? Živo sa zaujíma o vlastnú osobu, vlastnosti, schopnosti, chce poznať svoju pozíciu a rolu. Sebauvedomenie a sebahodnotenie konfrontuje s vlastnosťami a schopnosťami iných ľudí. Sebahodnotenie býva často protirečivé, často závisí od jeho nálady, úspechov... Vytvorenie obrazu o sebe je proces dlhý a náročný a súvisí s vytvorením si ašpirácií a plánov. Ako uvádza Helus (2009, s. 249) pre štádium puberty sú významné nasledujúce rozvojové úlohy: 1. Prijatie vlastného tela; 2. Sebauvedomenia ako chlapca a dievčaťa; 3. Prijatie svojho postavenia vo vrstovníckych vzťahoch; 4. Vytyčovanie životných plánov a perspektív; 5. Premena vzťahu k rodičom a vytvorenie významu rodinného zázemia. Štádium adolescencie zahŕňa obdobie medzi 15-17 rokom a trvá do 20-22 rokov. Adolescencia je obdobím, ktoré končí dosiahnutím dospelosti – psychickej dospelosti. Zákonom uznaný vek dospelosti -18.rok sa nekryje s dosiahnutím psychickej dospelosti: nadobudnutie emocionálnej rovnováhy, objektívne posudzovanie situácií, kritické myslenie, vytvorenie vlastných postojov, samostatné rozhodovanie, rozvážne riešenie životných situácií a konfliktov, výber povolania, zaradenie sa do pracovného pomeru, výber a voľba životného partnera, osamostatnenie sa od rodičovskej opory, spoliehanie sa na seba samého a zaradenie sa do pracovného procesu. I keď je rozhodovanie a riešenie problémov a rôznych životných situácií poznačené malou životnou skúsenosťou, ochota vypočuť a zvážiť názor iného, ustálenie preferovaných hodnôt a ideí s schopnosť o nich diskutovať utvára obraz adolescenta, ktorý opustil čierno-biele videnie sveta a hodnôt pubertiaka. Telesný vývin. V tomto období sa dokončuje telesný vývin. Rast sa spomaľuje, zmenšuje sa priberanie na váhe. V proporcionalite telo nadobúda tvar dospelého človeka. (trup sa predlžuje, hrudník sa zväčšuje). Tvar hlavy a tváre nadobúda definitívnu podobu. Rastie sila a výkonnosť svalov. Adolescent je vytrvalejší, má viac energie. Pohyby sú opäť koordinované, 7
harmonické, ladné. Vedomie dobrej telesnej zdatnosti, telesný vzhľad zodpovedajúci aktuálnemu ideálu krásy posilňuje sebavedomie adolescenta a zvlášť je umocnené súčasnou vizuocentrickou kultúrou našej doby. Zovňajšok a jeho atraktivita sú prostriedkom na dosiahnutie sociálnej akceptácie a prestíže. Psychický vývin. V adolescencii sa završuje rozvoj intelektových schopností, ale nekončí. Zhromažďuje, utrieďuje a usústavňuje nové poznatky. Poznatky kriticky preveruje a snaží sa k nim zaujímať vlastné stanovisko. Rád diskutuje s dospelými aj rovesníkmi, argumentuje. V myslení sú flexibilní, kompromis chápu ako menej vhodné až nežiadúce riešenie. Zameranie a koncentrácia pozornosti sú stabilnejšie. Prevažuje logická pamäť, hoci mechanická pamäť nestráca svoj význam. V citovom vývine dochádza k emocionálnej rovnováhe a k prežívaniu prevažne pozitívnych citov. Výrazný je rozvoj vyšších citov, najmä etických. Kultúra prostredia, v ktorom žijú významne ovplyvňuje ich citové prejavy. Stále preferujú intenzívne zážitky, všetko chcú mať dosiahnuť hneď. Láska, sexualita a túžba po intímnom vzťahu sú zdrojom nových zážitkov, skúseností, ale aj vlastného sebapoznania. Sociálny vývin. Realizuje sa prostredníctvom priateľov, kamarátov – prostredníctvom aj pomocou nich sa učí komunikovať, rešpektovať, tolerovať, sebarealizovať. Rozširuje sa, ale aj zreálňuje škála záujmov. Dosiahnutie plnoletosti znamená právnu zodpovednosť za svoje správanie a činy, čo nie je vždy plne uvedomované mladým človekom, mnohé veci a situácie rieši nerozvážne. Žije prítomnosťou, neuvedomuje si možnosť straty mladosti, fyzických síl, rady, upozornenia rodičov neberie na vedomie. Má predstavu vlastnej rodiny a fungovania rodičov. Najdôležitejšie (z pohľadu budúcnosti žiaka, nie z jeho vlastného pohľadu) je voľba budúcej profesie na začiatku obdobia adolescencie a zaradenie sa do pracovného pomeru (ekonomické osamostatnenie sa).
•
Riziká pôsobiace na adolescenta a témy, ktoré sa majstrovi odbornej výchovy nevyhnú:
8
Rýchla jazda Rýchle známosti – výchova k manželstvu a rodičovstvu Záškoláctvo Drogy – legálne a nelegálne Patologické hráčstvo
•
Príležitosti a témy, na ktoré môže majster odbornej výchovy debatovať s adolescentmi:
Význam školy pre život Dôležitosť precíznej práce Trpezlivosť v živote človeka Kto je úspešný a kedy je človek úspešný Ako sa odreagovať, uvoľniť napätie
Záver Vývin sa uskutočňuje v štádiách, ako nás to učí vývinová psychológia. Každé zo štádií má pre utvárane osobnosti nezastupiteľné miesto tým, že sa v ňom uskutočňujú/majú uskutočniť rozhodujúce zmeny. Aj keď nám vývinová psychológia ukazuje optimálny model so všeobecnými a typickými vývinovými znakmi, ktoré má každý, kto vychováva poznať, nesmie zabudnúť, že má pred sebou individualitu, vývin sa môže realizovať s odchýlkami a vplyv výchovy má smerovať k výchove autentickej bytosti. 9
Literatúra: FONTANA, D.: Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál. 384s. ISBN 80-7178-063-4 HELUS, Z.: Dítě v osobnostním pojetí. Praha: Portál, 2004,2009. 288s. ISBN978-80-7367-6285 (brož) LANGMEIER, J. – KREJČÍŔOVÁ, D.: Vývojová psychologie. Praha: Grada Publishing, 1998. 344s. ISBN 80-7169-195-X ŠTEFANOVIČ, J.: Psychológia. Bratislava: SPN, 1977. 328s ŘÍČAN, P.: Cesta životem. Praha, Panorama 1993 ŘÍČAN, P.: Psychologie osobnosti Obor v pohybu. Praha: Grada Publishing, 2007. 198s. ISBN 978-80-247-1174-4 VOJTOVÁ, Z.: Poradenské zručnosti pre prácu s adolescentmi. Bratislava: Metodickopedagogické centrum v Bratislave, 2012. 76s. ISBN 978-80-8052-406-7 ZELINA, M. – ZELINOVÁ, M.: Psychológia pre stredné pedagogické školy, pedagogické a sociálne akadémie a pedagogické a kultúrne akadémie. Bratislava: SPN, 2008. 112s. ISBN 978-80-10-01545-0
Publikácia neprešla jazykovou a redakčnou úpravou vydavateľa. Názov:
Základy psychológie pre majstrov odbornej výchovy
Autori:
PhDr. Iveta Martinčeková
Vydavateľ:
Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave
Vydanie:
1.
Rok vydania:
2016
10
