porovnanie nákladovosti Projektu MO34 s inými v EÚ
02
zrz a oik mochovce s novými členmi
03
nové led osvetlenie pre arborétum od elektrární
06
MESAČNÍK PRE VEREJNOSŤ V REGIÓNOCH ELEKTRÁRNÍ BOHUNICE A MOCHOVCE Ročník 9 (32) – Apríl 2015
Demontáž vysokotlakového dielu turbíny 1. bloku Atómových elektrární Mochovce počas jeho odstávky.
ZAČALA SA PLÁNOVANÁ ODSTÁVKA NA VÝMENU PALIVA 4. BLOKU AE BOHUNICE V2
O
dfázovaním prvého turbogenerátora začali 25. apríla Slovenské elektrárne generálnu odstávku 4. bloku Atómových elektrární Bohunice V2. Táto krátka odstávka je druhou v tohtoročnom pláne generálnych odstávok slovenských atómových elektrární. Odstávky a opravy sú štandardnou súčasťou životného cyklu každej elektrárne a uskutočňujú sa ako dlhodobo plánovaný proces. Príprava každej odstávky sa začína s 20-mesačným predstihom. Na štvrtom bloku EBO V2 ide o generálnu odstávku s čiastočnou výme-
nou paliva (zhruba pätiny) v reaktore, patria činnosti na vybraných dôlepo ukončenej 30. kampani jeho práce. žitých čerpadlách, armatúrach K činnostiam, ktoré ovplyvnia pláno- a výmenníkoch, opravy na pomocvanú dĺžku odstávky patria zníženie ných systémoch turbogenerátorov, výkonu bloku zo 100 % na nulu, odfá- výmena jedného transformátora zovanie aj druhej turbíny a dochla- a opravy nízkotlakových a vysokotladenie bloku pre výkon údržbárskych kových výmenníkov regenerácie. prác. Nasledovať bude demontáž „K hlavným činnostiam ovplyvňureaktora, výmena paliva, opätovná júcim práce na odstávke patrí uskumontáž reaktora a nábeh bloku. točnenie investičných projektov, K hlavným prácam počas odstávky ktoré súvisia s modifikáciou zariabudú patriť činnosti na prvej redun- dení, resp. dlhodobou prevádzkou dancii strojných zariadení a elek- elektrárne, ako napr. modifikácia trozariadení a na tretej redundancii čerpadiel doplňovania a bórovej systému kontroly a riadenia. regulácie, modifikácia vzdušníkov K významným plánovaným prácam štartovacieho vzduchu dieselgenerá-
torov, výmena výmenníkov a modifikácia riadiacich skríň poistných ventilov,“ uviedol vedúci riadenia odstávok Stanislav Frolkovič. Po plánovaných údržbových prácach na systémoch a zariadeniach a ich odskúšaní bude po opätovnom nahriatí bloku nasledovať tesnostná tlaková skúška primárneho okruhu a všetkých parogenerátorov. Po úspešnej tlakovej skúške pokračuje náhrev bloku, fyzikálne a energetické skúšky a následne prifázovanie turbogenerátorov, ktorým sa táto typová generálna odstávka ukončí. Števo Švolik
2
15 rokov
od spúšťania 2. bloku AE Mochovce 10. 4. 2000: Rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR č. 84/2000 – súhlas na prevádzku 2. bloku
11. 4. – 10. 7. 2000: skúšobná prevádzka bloku.
Postup prác na výstavbe 3. a 4. bloku AE Mochovce
v miestnosti meracích prístrojov
• montáž potrubia v miestnosti kobky s ventilmi
• montáž potrubia systému dodávky 0,65 index úrazovosti (úrazy s prácene schopnosťou x 1 000 000/ odpracované hodiny)
0,02 index závažnosti (dni PN x 1 000/ odpracované hodiny)
Slovensko sa môže pýšiť tým, že väčšina obyvateľov podporuje jadrovú energetiku. “Čím ľudia žijú bližšie k jadrovým zariadeniam, tým je podpora väčšia,” uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Miroslav Obert. Komunikácia medzi prevádzkovateľmi jadrových zariadení a občanmi musí byť podľa neho otvorená. “Zo skúseností viem, že informovanosť o všetkých krokoch, ktoré vykonáva prevádzkovateľ jadrového zariadenia smerom k obyvateľom žijúcim okolo jadrových elektrární, je veľmi dôležitá. Tým, že sme aj v minulosti komunikovali otvorene, získali sme v otázke jadrovej energetiky podporu obyvateľstva.” Dôvodom pochopenia významnej časti slovenskej verejnosti pre jadrovú energetiku v energetickom mixe Slovenska je podľa Oberta taktiež vysoký štandard prevádzkovania JE a jadrových zariadení v SR, ako aj “pedantné” dodržiavanie prevádzkových bezpečnostných predpisov.
A — apríl 2015
38 572 904 odpracovaných hodín
JADROVÁ ČASŤ Blok 3 a spoločné systémy Dokončené činnosti: • 369 miestností v budove reaktora pripravených na montáže technológie • konečný epoxidový náter, protipožiarna montáž a hlavné káblové trasy v miestnostiach budovy reaktora • montáž potrubia v miestnosti koridoru, chodby, schodísk a šachty • montáž oceľových konštrukcií
vody pre parogenerátor v reaktorovej sále • realizácia potrubí v havarijnej nádrži roztoku kyseliny boritej • montáž potrubia a inštalácia rozvádzačov v miestnostiach havarijného systému chladenia aktívnej zóny • montáž potrubí v potrubnom moste uskladnenia kvapalných a tuhých rádioaktívnych odpadov • dekontaminačný systém v miestnosti ionizačnej komory, dielne na opravy armatúr a v miestnostiach hlavných cirkulačných čerpadiel. Inštalácia rozvádzačov jadrovej časti v nejadrovej časti • inštalácia skríň systému kontroly a riadenia (SKR) v miestnostiach priečnej etažérky. Činnosti začaté v priebehu mesiaca:
• zapojenie káblov SKR v priečnej etažérke.
4. blok Dokončené činnosti: • montáž kotviacich platní • repasia hermetických potrubných priechodiek v miestnostiach • oblicovka z nehrdzavejúcej ocele a protipožiarne opatrenia v budove reaktora. NEJADROVÁ ČASŤ 3. blok a spoločné časti Dokončené činnosti: • montáž odkaliska a oceľových rámov pre elektrické zariadenia. Začaté činnosti:
• začatie inštalácie komunikačnej a dátovej siete
• začiatok inštalácie prístrojového vybavenia na trase v čerpacej stanici technickej vody nedôležitej. 4. blok Začaté činnosti: • Začiatok zdvojenej podlahy, zdvojeného stropu a dokončovacích prác v miestnosti SKR. Údaje aktuálne k 1. marcu 2015
POROVNANIE NÁKLADOVOSTI PROJEKTU MO34 S INÝMI V EÚ
J
edna otázka Občianskej informačnej komisie pre manažment Slovenských elektrární. Pýta sa Štefan Mišák, primátor Levíc a člen OIK: Môžete porovnať náklady na výstavbu 3. a 4. bloku Mochoviec s porovnateľnými projektmi v Európskej únii? Odpovedá Peter Andraško, zástupca projektového riaditeľa MO34: Aj po navýšení rozpočtu sú predpokladané náklady na inštalovaný megawatt o viac ako 10 % nižšie, ako projekty iných atómových elektrární vo výstavbe, napr. Flamanville 3 (Francúzsko), Olkiluoto 3 (Fínsko), či Hinkley Point C (Veľká Británia).
Peter Andraško
Náklady na výstavbu MO34 sú 4600 eur na kilowatt inštalovaného výkonu, pri francúzskom a fínskom reaktore po 5300 eur a v prepočte 6250 eur/kW pri britskom reaktore.
Zatiaľ čo v našom prípade ide o 2 reaktory 3. generácie, model VVER 440, typ V 213, pri ktorých dosiahneme výrobnú kapacitu 2 x 500 MW elektrických v siedmom a ďalších rokoch prevádzky, v ostatných porovnateľných zahraničných projektoch ide o európske tlakovodné reaktory s inštalovaným výkonom pri prvých dvoch á 1600 MWe, v ostatnom o 2 reaktory, každý á 1630 MWe. Dĺžka výstavby v mesiacoch pri MO34 je 88/100 (3., resp 4. blok od začiatku dostavby v novembri 2008), pri francúzskom a fínskom 120, resp. 162 mesiacov. (šik)
Skupina Enel v minulom roku vyprodukovala celosvetovo 283 terawatthodín (10 x viac ako SR) elektrickej energie. V samotnom Taliansku pritom skupina vyrobila 72 TWh elektriny
a v zahraničí viac ako 211 TWh. Tepelné elektrárne sa podieľali na výrobe 53 percentami, obnoviteľné zdroje takmer 34 percentami a jadrové elektrárne necelými 14 percentami.
3
V SMOLENICIACH ROKOVALI O PAROGENERÁTOROCH
Účastníci stretnutia vo veži Smolenického zámku.
N
a zámku v Smoleniciach sa konalo 17. – 19. marca výročné stretnutie užívateľov projektu Databáza chemických režimov a poškodzovania rúrok parogenerátorov. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia všetkých zapojených elektrární zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Fínska, ako aj zástupcovia Ústavu jaderního výzkumu Řež. Cieľom projektu je zberať a hodno-
tiť informácie o chemických režimoch a ďalších prevádzkových parametroch parogenerátorov, hľadať korelácie s údajmi z výsledkov nedeštruktívnych kontrol a podeliť sa o tieto informácie s ostatnými účastníkmi. V rámci projektu sa postupne dopĺňa databáza a raz ročne sa jej aktualizovaná verzia distribuuje všetkým účastníkom. Tento projekt prebieha už od roku 1999 a databáza v súčasnosti predstavuje významný zdroj pre hodnotenie kvality chemických režimov i pre aktivity v rámci projektov predlžovania životnosti v jednotlivých elektrárňach. Chémia je prírodná veda, ktorej cieľom je skúmať látky a ich premenu na iné látky. Je jednou z najmladších vied a jej predchodkyňou bola alchýmia. Anglický chemik Peter Atkins, profesor na Oxfordskej univerzite povedal: „Chemici sú ako kúzelníci s hmotou. Dobývajú zo zeme, vzduchu a oceánov nové materiály a pretvárajú ich do takých foriem
a podôb, aké možno inde vo vesmíre ani neexistujú.“ Chémia a výrobky chemického priemyslu sú neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Aj v jadrovej elektrárni majú chemici svoje nezastupiteľné miesto. Niekedy ako kedysi stredovekí alchymisti skúmajú súčasnými modernými metódami procesy korózie zariadení a tvorby nánosov. Hlavnou úlohou prevádzkovej chémie v atómke je zabezpečiť vhodné pracovné podmienky pre zariadenie JE, čiže vhodné chemické režimy – teda podmienky, pri ktorých je korózia zariadení a tvorba nánosov obmedzená na minimum. Súčasťou stretnutia bola aj exkurzia v elektrárni EBO V2, v rámci ktorej si jej účastníci pozreli laboratóriá chemickej kontroly a systém monitorovania chemických režimov. Ivan Smieško
ZRZ A OIK MOCHOVCE S NOVÝMI ČLENMI
V
Energolande Mochovce sa uskutočnil 28. snem Záujmového regionálneho združenia miest a obcí Mochovce. K jeho doterajším 93 členom pribudne ďalších 6 (Kalná nad Hronom, Malé Kozmálovce, Nemčiňany a Nový Tekov) z bývalého Záujmového združenia obcí 1. pásma JE Mochovce a obce Maňa i Podhájska. Definitívne sa nimi stanú dňom doručenia výpisu uznesenia obecného zastupiteľstva o schválení vstupu obce do ZRZ Mochovce. Rokovanie snemu pozdravili a o činnosti svojich inštitúcií informovali riaditeľ EMO Jordan Mandalov, zástupca projektového riaditeľa MO34 Peter Andraško, člen Predstavenstva JAVYS-u, riaditeľ divízie vyraďovania JE A1 a nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným jadrovým palivom Miroslav Božik a vedúci inštitucionálnych vzťahov SE Miroslav Šarišský. Staronovým predsedom združenia sa stal Štefan Mišák, primátor mesta Levice, ktorý tento post zastával aj v predošlom 4-ročnom volebnom období. Rovnako ako jeho zvolili
na roky 2015 – 2018 účastníci snemu 18 členov Rady ZRZ Mochovce. Za okres Levice sa nimi stali: Jozef Rosipal z Ine, Peter Štefan (Starý Tekov), Š. Mišák (Levice), Ivan Žigrai (Tehla), Eugen Čornák (Dolná Seč) a Mária Farkašová (Lula); za okr. Nitra: Tibor Tóth (Vráble), Gabriela Šplehová (Tajná), Július Czapala (Čifáre) a Ladislav Hajdu (Pohranice); za okr. Zlaté Moravce: Kristína Bónová (Nevidzany), Bohumír Šabík (Červený Hrádok) a Serafína Ostrihoňová (Z. Moravce); za okr. Nové Zámky Ivan Emil (Trávnica); za okr. Žarnovica Ján Havran (Nová Baňa) a zástupcom za obce 1. pásma sa stal Ladislav Éhn z Kalnej. Predsedom 3-člennej kontrolnej komisie je
opäť Štefan Mladý z Viesky nad Žitavou. Rada ZRZ schválila v zmysle Štatútu Občianskej informačnej komisie za jej členov nominantov podľa špeciálneho kľúča. OIK má najviac 19 členov. Sú to traja zástupcovia miest Levice, Vráble a Tlmače (Š. Mišák, Zoltán Ács a Miroslav Kupči), štyroch zástupcov deleguje ZRZ Mochovce (Peter Benko, Veľký Ďur, Imrich Králik, Rybník, Miroslav Považan a Ľubomír Síkela, Veľké Kozmálovce), štyria sú zástupcovia obcí z 1. pásma EMO: L. Éhn (Kalná), Ladislav Pisch (M. Kozmálovce), Ladislav Nagy (N. Tekov) a P. Štefan (S. Tekov). Akademické inštitúcie bude zastupovať Ján Krtík a zástupca UKF Nitra. Štyria zástupcovia sú v OIK za Slovenské elektrárne, dvaja za JAVYS a po jednom pozorovateľovi má Úrad jadrového dozoru SR a Národný inšpektorát práce Nitra. Prvé stretnutie novej OIK Mochovce sa konalo 21. apríla v Energolande Mochovce, kde sa zástupcovia regiónu zišli s manažmentom jadrových zariadení z lokality Mochovce. (šik)
OIK Mochovce sa zišla 21. apríla v Energolande Mochovce. Jej členovia sa na prvom tohtoročnom zasadnutí stretli s generálnym riaditeľom SE Nicolom Cotugnom, ktorý uviedol: „Obrovský dôraz kladieme na komunikáciu s komunitami v okolí elektrární, uprednostňujeme otvorený a konštruktívny dialóg. Ide nám o to, aby sme mali vzájomne informácie z prvej ruky, vedeli čo plánujeme do budúcnosti. Veľmi dôležitá je pre nás spätná väzba a do budúcnosti chceme spoluprácu ešte zlepšiť.“ Za predsedu OIK zvolili M. Považana, tajomníkom sa stal Róbert Holý.
A — apríl 2015
4
TE 9% VE 19 % JE 71 %
91 % bez emisií CO2
SE vlani vyrobili 22 105 gigawatthodín elektriny. Na jej výrobe sa viac ako 71 % podieľali jadrové elektrárne. Nasledujú vodné s viac ako 19-percentným podielom. Spoluspaľovanie uhlia a biomasy sa na
výrobe podieľalo viac ako 9 %. Takmer 91 % elektriny bolo vyrobenej bez emisií skleníkových plynov, z jadrových, vodných a fotovoltických elektrární. SE vyrobili v minulom roku taktiež 781 GWh tepla.
OIK BOHUNICE POD STARONOVÝM VEDENÍM
N
Enel si uvedomuje obavy z globálnej zmeny klímy, ktoré vyjadrila väčšina medzinárodnej vedeckej obce, a taktiež sa chce podieľať na splnení záväzku udržať nárast celosvetovej teploty pod 2 °C. Z tohto dôvodu, ako aj v rámci prípravy na konferenciu o zmene klímy v Paríži, Enel je pripravený riešiť tento problém a ísť v čele energetického sektora. Skupina Enel je presvedčená, že do roku 2050 bude schopná dosiahnuť svoju vlastnú uhlíkovú neutralitu, a to najmä zvýšením vlastných investícií do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a podporou energetickej efektívnosti. Od roku 1990 skupina Enel znížila emisie CO2 už o viac než 36 %, kým v rokoch 2007 až 2013 sa emisie CO2 znížili o 15 %, čím sa v predstihu splnil cieľ 395g/kWh stanovený na rok 2020. Slovenské elektrárne vyrábajú až 91 % elektriny bez emisií CO2.
a prvom tohtoročnom zasadaní 11. marca členovia Občianskej informačnej komisie Bohunice potvrdili na jej čele aj na ďalšie obdobie Gilberta Lišku, starostu Veľkých Kostolian. Funkciu tajomníka bude vykonávať Dobroslav Dobák, vedúci odboru komunikácie a informačného centra spoločnosti JAVYS. Prvoradým cieľom OIK Bohunice zostáva informovať širokú verejnosť v bohunickom regióne o činnostiach prevádzkovateľov jadrových zariadení. V novom informačnom letáku, ktorý bude distribuovaný do domácností, budú uvedené kontaktné adresy, aby sa občania mohli obrátiť na jej členov s otázkami z jadrovej energetiky v duchu hesla Vy sa pýtate, my odpovedáme. Aktivity OIK
PIME: JADRO PODPORUJE KLÍMU
N
ajmenej osemdesiat percent vyrobenej elektriny musí byť do roku 2050 nízkouhlíkovej, uvádza Medzivládny panel o klimatických zmenách. Tento fakt prijíma aj najnovšia iniciatíva #Nuclear4Climate – alebo Jadrom pre klímu – ktorá spája jadrových energetikov a podporuje zníženie skleníkových plynov prostredníctvom atómovej energie. Vytýčený cieľ sa zatiaľ darí plniť len šiestim krajinám na Zemi, medzi ktorými nájdeme Francúzsko, Švédsko, Švajčiarsko a Brazíliu. Tieto informácie zazneli na konferencii PIME, ktorá spája odborníkov na komunikáciu jadrových elektrární z celého sveta. Podujatie, ktoré zorganizovala Európska nukleárna spoločnosť, sa začiatkom marca uskutočnilo po prvýkrát aj na Slovensku (informovali sme o ňom v minulom čísle). Jeho sponzorom boli Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel. Príroda zdravšia o 51 miliárd ton emisií Iniciatíva #Nuclear4Climate apeluje vykonať okamžité kroky na zníženie
A — apríl 2015
sprostredkujú aj prostredníctvom regionálnych printových médií. O otázkach bezpečnosti prevádzky, vyraďovania jadrových zariadení, nakladania s odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom i perspektívach jadrových spoločností v regióne plánujú diskutovať na
seminári za účasti zástupcov samosprávy, rezortu hospodárstva a jadrového dozoru. Pri výmene skúseností budú naďalej spolupracovať s Občianskou informačnou komisiou Mochovce a Občianskou bezpečnostnou komisiou v českých Dukovanoch. Po voľbách do orgánov samosprávy obcí sa niektorí starostovia vymenili, zmeny nastali aj v zložení komisie. Novými členmi OIK Bohunice sa stala Michaela Strakošová zo Zvončína a Pavol Johanes z Kátloviec. Nahradili členov za Trnavu a Madunice. Svojho predchodcu Milana Gavorníka nahradila nová primátorka Leopoldova Terézia Kavuliaková. Bližšie informácie o činnosti OIK Bohunice nájdu občania na webovom sídle www.oik.sk. (mm)
emisií skleníkových plynov. Uznáva to aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, podľa ktorej je jadrová energia jednou z obmedzených možností, ako bojovať proti klimatickým zmenám. Predpokladá sa, že od r. 1971 práve bezemisná produkcia atómových elektrární „ušetrila“ vypustenie až 51 miliárd ton oxidu uhličitého. To zodpovedá celosvetovým emisiám CO2 za takmer dva roky. Rovnaké je to aj na Slovensku. Pri prevádzke jadrových elektrární v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny, čím slovenské atómky prispievajú k zníženiu emisií CO2 o 15 miliónov ton ročne.
ani nie je pripojená na elektrickú sieť so susediacimi štátmi. Preto aj riziko zraniteľnosti dodávok energie je veľmi vysoké. A ako vyzerá Japonsko po tej udalosti? Všetkých 48 JE (inštalovaný výkon 44 GW) je momentálne mimo prevádzky a podiel fosílnych palív na výrobe elektriny dosiahol 90 %. (Japonsko stavia 3 JE a plánuje ďalších 8.) Fukušima priniesla Japonsku prinajmenšom dve vážne negatíva: zvýšenie emisií CO2 o 10 % (120 mil. t za rok) a najmä naštrbenie dôvery verejnosti v jadrovú energetiku. Japonsko sa snaží z fukušimskej krízy poučiť. V septembri 2012 tam vznikol Úrad jadrového dozoru, ktorý vydal nové postfukušimské pravidlá v júli 2013. Opätovnú prevádzku vypnutých reaktoŠtyri roky po Fukušime rov musí schváliť nielen regulátor, ale Bratislavský PIME neobišiel ani tému atómka musí získať súhlas aj od miestFukušimy, kde sa pred štyrmi rokmi nej samosprávy. Úrad zatiaľ schválil udiala havária ako následok prírodnej úvodný bezpečnostný projekt pre Sendai katastrofy (vlna tsunami). O budúcnos- 1 a 2 a Takahama 3 a 4, jednotke a dvojke ti jadra v krajine vychádzajúceho slnka v Sendai dala samospráva už zelenú. hovoril Takuya Hattori z Japonského (d) atómového priemyselného fóra. Uviedol, že Japonsko ako ostrovná a husto obývaná krajina nemá vlastné zdroje energií,
Poslaním prevádzky jadrových elektrární SE je zaistiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu prevádzku jadrových blokov. Víziou je patriť k desiatim percentám
najlepších prevádzkovateľov jadrových elektrární s tlakovodnými (ľahkovodnými) reaktormi a byť najlepším prevádzkovateľom JE typu VVER.
5
CERN SPUSTIL VEĽKÝ HADRÓNOVÝ URÝCHĽOVAČ. MÁ POMÔCŤ S RIEŠENÍM ZÁHAD VESMÍRU Ide o najväčší a najvýkonnejší urýchľovač častíc na svete. Vedci z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) uviedli 5. apríla po dvojročnej prestávke do prevádzky najväčší a najvýkonnejší urýchľovač častíc na svete. Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) vtedy odstavili, aby mohol prejsť modernizáciou. Generálny riaditeľ CERN-u Rolf Heuer neskrýval nadšenie z obnovenia prevádzky LHC. „Je fantastické vidieť, ako dobre to funguje po takom čase a takých zásadných zmenách,“ uviedol. LHC dokáže simulovať podmienky panujúce tesne po zrode vesmíru. Vďaka tomu sa pred časom podarilo potvrdiť existenciu dovtedy len hypotetickej častice známej ako Higgsov bozón. Má preveriť existenciu temnej hmoty Po modernizácii chcú vedci využiť LHC na riešenie ďalších záhad vesmíru: napr. na získavanie dôkazov o existencii tzv. temnej hmoty a jej zložení. Predpokladajú, že
Veľký hadrónový urýchľovač.
obklopuje galaxie a je neviditeľná, keďže Ženevy, ale pôvodne pre Veľký elektrónovo– neodráža svetlo. Existuje hypotéza, že temná pozitrónový urýchľovač (Large Electron– hmota spolu s temnou energiou tvoria asi Positron Collider). 95 % vesmíru. S prvými pokusmi so zrážkami častíc by Vývoj projektu LHC trval 20 rokov mali vedci začať v polovici júna, pričom nové a jeho náklady dosiahli 10 miliárd švajčiarobjavy nemožno očakávať skôr ako v polovi- skych frankov. Na gigantickom vedeckom ci budúceho roku. experimente sa podieľalo a podieľa vyše LHC vybudovali na skúmanie elementár- 8 tisíc fyzikov zo stoviek univerzít a laboranych častíc hmoty. Urýchľovač je uložený tórií vo vyše 85 krajinách sveta. v kruhovom tuneli s obvodom 27 kilomet- CERN je najvýznamnejšou vládnou medzirov, ktorý bol vybudovaný v hĺbke 50 až 175 národnou organizáciou pre výskum v oblasmetrov pod zemským povrchom neďaleko ti štruktúry hmoty.
VEĽKÝ TRESK OKOLO CERN-U, STOJA ZA NÍM AJ SLOVÁCI
V
eľký tresk, Higgsov bozón, antihmota, tmavá energia, temná hmota… Na laika to pôsobí ako science-fiction, no pre fyzikov je to bežná vec. Najmä ak pracujú v CERN-e. „Jednou z našich úloh je posúvať hranice vedomostí. Napr. odhaľovať tajomstvá veľkého tresku, zistiť, čo sa dialo v prvých okamihoch existencie vesmíru. Ďalšími úlohami je vyvíjať nové technológie, využiteľné napr. v medicíne, trénovať vedcov a inžinierov, no aj spájať ľudí z rozličných krajín a kultúr,“ povedal o CERN-e jeho predstaviteľ Emmanuel Tsesmelis. Podzemné experimenty Sieť podzemných tunelov meria 80 až 100 km. Pracovať pre CERN je túžbou mnohých atómových fyzikov z celej Európy. A Slovensko nestojí bokom. Do minulého roku sa na stáži v CERN-e zúčastnilo vyše 7 160 študentov z rôznych štátov. Medzi nimi aj 221 mladých ľudí zo SR.
CERN vznikol v r. 1954 ako spoločný projekt 12 európskych krajín, dnes ich je 21 vrátane Slovenska. Členmi sú však aj štáty mimo EÚ ako Nórsko či Izrael. Pracuje tam zhruba 2 300 odborníkov a 1 300 ďalších zamestnancov. Na experimentoch v CERN-e sa však podieľa i 2 500 doktorandov a spolupracuje s ním ďalších 11 500 vedcov z celého sveta. Úspechy a objavy Jedným z cieľov CERN-u je i objaviť „vesmírnu DNA“. Teda to, čo stálo na začiatku zrodu vesmíru pred asi 13,8 mld. rokov. Z najväčších úspechov CERN-u možno spomenúť tzv. Higgsov bozón, prezývaný aj božská častica, ktorú vedci objavili v júli 2012. Jeho existenciu predpovedal už v 60. rokoch 20. storočia britský fyzik Peter Higgs, podľa ktorého dostala meno. To, že čosi také naozaj jestvuje, potvrdili až experimenty v CERN-e. Prínos tohto objavu je v tom, že vysvetľuje, ako elemen-
tárne častice nadobúdajú hmotnosť. Higgs a belgický vedec François Englert získali pred dvoma rokmi za tento objav Nobelovu cenu. CERN má však aj praktické využitie. Hadrónová terapia sa napr. používa na liečbu rakoviny. Na svete sa jej podrobilo už viac ako 70-tisíc pacientov. Slováci pri dvoch projektoch Naši vedci sa v rámci CERN-u podieľajú na dvoch experimentoch. Sú to projekty ATLAS a ALICE. ATLAS je niečo ako gigantický mikroskop, detektor, ktorý zisťuje prítomnosť fyzikálnych častíc. Aj vďaka nemu sa podarilo odhaliť Higgsov bozón. ATLAS váži 7-tis. ton a meria 25 x 46 m. ALICE je detektor uložený v umelej jaskyni 100 m pod zemou. Skúma zrážky častíc olova. Pritom vznikajú nové častice a antičastice, tie však rýchlo zaniknú. Skrátené z Aktuality.sk
Už 20 rokov pracuje na najdrahšom vedeckom projekte ľudstva - veľkom urýchľovači častíc, ktorý je súčasťou laboratórií CERN-u. Karel Šafařík je dôkazom, že slovenskí vedci sa dokážu presadiť aj v zahraničí. „Nie som tam jediný slovenský vedec. V samotnom CERN-e máme asi 15 trvalých zamestnancov zo Slovenska,“ hovorí. Len nedávno tam ešte šéfoval takmer tisícke ľudí zo všetkých kútov sveta. Momentálne pracuje na asi najznámejšom fyzikálnom projekte ľudstva ako vedúci skupiny. Tá sa zaoberá čiastkovými projektmi veľkého výskumu, ktorého cieľom je zmapovať prvé okamihy po vzniku vesmíru a tiež nájsť ďalšie dimenzie. Projekt stál približne 6 miliárd eur. Okrem vedeckého bádania pomáha aj slovenským študentom v rámci rôznych študijných pobytov priamo v CERN-e. (cas)
A — apríl 2015
6
Po celom svete aktuálne budujú 68 reaktorov, z toho v Európskej únii 4 bloky atómových elektrární – dva v Mochovciach a po jednom
vo Francúzsku (Flamanville 3) a Fínsku (Olkiluoto 3). V Číne ide o 25 blokov a v Rusku o 9. (n)
NOVÉ LED OSVETLENIE PRE ARBORÉTUM OD ELEKTRÁRNÍ
A
„Inovatívne inteligentné siete sú dôležité pre vízu energetickej únie, existujú však dozorné, technologické, finančné a organizačné prekážky, ktoré treba prekonať,“ uviedol 31. marca v Bruseli komisár pre klímu a energiu Miguel Arias Cañete. Podľa neho inteligentné siete umožnia energii tiecť kde a keď ju treba a môžu udržať nízke ceny infraštruktúry a energie pre domácnosti. „Poznáme prácu inteligentných sietí“, povedal. „Videli sme, že môžu znížiť kapacitu potrebnej infraštruktúry až o 30 %.“ (n)
A — apríl 2015
rborétum Mlyňany má vďaka Slovenským elektrárňam 16 nových LED svietidiel. Štyri osvetľujú parkovisko pred areálom, 6 ich je popri ceste od vrátnice po kaštieľ, v ktorom sídli táto ustanovizeň, a ďalších 6 okolo kaštieľa. Svietidlá dodala 100 percentná dcérska spoločnosť elektrární SE-Predaj, a keďže inštalácia LED svietidiel je jednoduchá a nenáročná, 9. – 10. marca ich namontoval elektrikár arboréta. „Zatiaľ čo príkon predchádzajúcich svietidiel bol 3,7 kW, terajších je 0,58 kW,“ dozvedeli sme sa od projektového manažéra SE pre predaj a energetické služby Radovana Kekláka. „Vďaka výmene pôvodných svietidiel za LED svietidlá ušetrí arborétum až 84 % elektriny. Životnosť moderných úsporných svietidiel je 100 tisíc hodín svietenia. V bežných podmienkach tak nové osvetlenie vydrží približne 25 rokov. Pri svietení počas celej noci by bola teoretická návratnosť investície do štyroch rokov,“ dodal.
Nové LED svietidlá na ceste ku kaštieľu v Arboréte Mlyňany.
SE sú dlhodobým partnerom arboréta (už viac ako 10 rokov) a všestranne ho podporujú. Nielen finančne, ale aj v rámci dobrovoľníckych aktivít, napr. akcie Naše mesto, počas ktorej pracovníci mochovskej
atómky natierali plot okolo areálu arboréta. V minulosti SE prispeli aj na obnovu informačných a navigačných tabúľ, na označovanie jednotlivých drevín a podporili workshopy pre školy.(šik)
IEA/NEA VYZÝVA NA ZDVOJNÁSOBENIE JADROVÉHO VÝKONU DO ROKU 2050
J
adrová kapacita na svete sa musí do roku 2050 aspoň zdvojnásobiť a jadro musí pokrývať 17 % svetovej výroby elektriny, aby sa dodržal „Scenár 2°“ Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) ako najúčinnejší prostriedok medzinárodne dohodnutého obmedzenia rastu globálnej teploty, uvádza sa v cestovnej mape IEA a Agentúry pre jadrovú energiu. „Táto úroveň rozšírenia jadrovej energetiky nebude vyžadovať veľké technologické prielomy“, uvádza sa ďalej. „Prekážky rýchlejšieho rastu sú v krátko- a strednodobom horizonte a sú predovšetkým politické, priemyselné a finančné. Avšak spojitý vývoj reaktorov a technológií palivového cyklu budú dôležité, ak má jadrová energia využiť svoj plný potenciál v konkurencii s inými nízko-uhlíkovými zdrojmi energie.“ Aj keď sa niektoré krajiny rozhodli odstaviť jadrovú energiu, omnoho viac
krajín si stanovilo ambiciózne programy rozvoja. Napr. Čína plánuje 58 GW jadrového výkonu do r. 2020, keď dnes má 17 GW a ďalších 30 GW vo výstavbe. Ale podľa „Scenára 2°“ by mal byť v r. 2050 celkový výkon v jadre 250 GW. Cestovná mapa naznačuje ďalšie kroky pre rast jadrového priemyslu po havárii v Japonsku a po ekonomickej kríze s jej následkami na financovanie. Výhľady jadrovej energie sú podľa mapy pozitívne v stredno- a dlhodobom horizonte, napriek negatívnej reakcii niektorých krajín po r. 2011. Hoci podiel jadra na globálnej výrobe elektriny bol v r. 2013 o 10 % nižší než v r. 2010, najmä pre odstavenie 48 komerčných jadrových reaktorov v Japonsku, stále je druhým najväčším zdrojom nízkouhlíkovej elektriny. A 72 reaktorov vo výstavbe na začiatku minulého roku bolo najviac za posledných 25 rokov, uvádza sa v mape. Financovanie veľmi veľkých investícií potrebných na výstavbu jadro-
vých elektrární bude veľkou výzvou v mnohých krajinách a niekedy budú musieť túto rolu prevziať vlády. Existuje „naliehavá potreba“ investovaním do vzdelania a výcviku posilniť pracovné sily v jadrovej energetike, aby spĺňali budúce požiadavky. Cestovná mapa zdôrazňuje potrebu stabilného dlhodobého rámca pre investovanie, ktorý by umožnil realizáciu kapitálovo náročných nízkouhlíkových projektov, ako sú JE. Podčiarkuje aj potrebu väčšej určitosti pri cenách elektriny, vrátane cien za emisie uhlíka. IEA uviedla, že by sa mala použiť vhodná motivácia na udržanie jadrovej možnosti ako súčasti dodávok energie v EÚ a že treba okamžite prijať rozhodnutie, týkajúce sa starnúcej flotily reaktorov v EÚ. NucNet
Cenu za vedu a techniku 2014 – Cenu A. Stodolu získali vlani Miroslav Dubovský z Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity za dizertačnú prácu Kvalita elektrickej energie v distribučnej sústave,
Gabriel Krescanko z FEI TU v Košiciach za diplomovku Modelovanie elektrizačnej sústavy v prostredí MODES a Dušan Nižnanský z FEI STU v Bratislave za bakalársku prácu Radiačná záťaž v nukleárnej medicíne.
7
CENA AURELA STODOLU
Z
ažiar skvelou prácou a získaš Cenu A. Stodolu! Aj v roku 2015 sa oceňujú študenti Cenou A. Stodolu za výnimočnú záverečnú prácu z oblasti energetiky. Študenti vysokých škôl s technickým zameraním môžu aj vďaka Slovenským elektrárňam získať za kvalitne vypracovanú záverečnú prácu zaujímavú finančnú odmenu. Každoročné udeľovanie cien A. Stodolu za vynikajúce bakalárske, diplomo-
vé a dizertačné práce v oblasti energetiky je súčasťou širšieho konceptu Energia pre vzdelanie. SE podporujú školstvo, vedu a výskum na základe Memoranda o dlhodobej spolupráci, ktoré so slovenskými technickými univerzitami podpísali v roku 2007. Ceny A. Stodolu sa udeľujú za: výbornú bakalársku prácu v sume 500 eur, vynikajúcu diplomovú prácu v sume 2 000 eur, excelentnú dizertačnú prácu v sume 3 000 eur, a za prácu
v rámci Študentskej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ) v sume 300 eur. Dokedy? Termín uzávierky prihlášok pre bakalárske a diplomové práce je 15. mája, práce ŠVOČ 31. mája a dizertačné práce 31. augusta. Čo pre to treba urobiť? Vyplniť on-line prihlášku do súťaže a vložiť prácu vo formáte PDF. Kontakt:
[email protected]. (e)
UNIKÁTNY PROJEKT DEŇ NARCISOV
A
j tento rok ho podporili pracovníci elektrární Mochovce a Bohunice. Pred 18-rokmi odštartovala Liga proti rakovine projekt – zbierku Deň narcisov. Počas rokov sa vypracoval vďaka dôvere ľudí a skvelej organizácii. Jeho symbolom je žltý narcis – kvietok jari a nádeje, ktorý si ľudia pripínajú a vyjadrujú spolupatričnosť tým, ktorí bojujú s náročným ochorením. Takmer 95 % populácie Slovenska tento projekt pozná a hodnotí ho pozitívne a vďaka hliadkam detí a študentov
Žltá je farbou nádeje...
zo škôl v Leviciach a Trnave sa niekoľko rokov uskutočňuje aj v priestoroch jadrových elektrární. Obdarovaní sme boli žltým kvietkom 27. marca a spoločne sme prispeli na projekty a programy pre onkologických pacientov čiastkou 1 851,94 eur. Nemalou mierou prispeli aj účastníci snemu Združenia miest a obcí Mochovce, ktorí si pre svoje rokovanie zvolili auditórium Energolandu v Mochovciach. Vďaka všetkým ľuďom dobrej vôle za prispenie na humánny projekt. (za)
Výstavba prístavnej infraštruktúry pre jadrovú elektráreň Akkuyu na tureckom pobreží Stredozemného mora by sa mala začať tento mesiac. Turecko má vo výstavbe dve JE – Akkuyu v spolupráci s ruským Rosatomom a Sinop so spoločným podnikom Areva-Mitsubishi Heavy Industries. Vláda prejavila záujem aj o tretiu JE. (n)
ENERGOLAND PATRIL DOBROVOĽNÝM HASIČOM
S
ystém fungovania elektrárne, činnosť hasičov pôsobiacich v špecifických podmienkach jadrového zariadenia, ako i techniku, zásahy a nácvik havarijných situácií prezentovali 14. marca v Energolande dobrovoľným hasičom z miestnych akčných skupín regiónov Haná, Bystřička (ČR) a mikroregiónu Požitavie – Širočina. Hostia sa oboznámili s aktuálnymi zmenami, ktorými prechádza závodný hasičský útvar v súvislosti Hostia pred Energolandom. s jeho reorganizáciou, rekonštrukciou priestorov a modernizáciou technického vybavenia. To všetko v rámci exkurzie práce „Dobrovoľní hasiči – história a záchranného zboru v Nitre a miestne „Hasiči na cestách“, ktorá bola jednou a budúcnosť“. Okrem Mochoviec navští- hasičské zbrojnice. (ak) z aktivít nadnárodného projektu spolu- vili aj Krajské riaditeľstvo Hasičského A — apríl 2015
NOVÁ DIMENZIA ZÁBAVY
ENERGOLAND MOCHOVCE NAJMODERNEJŠIE INFOCENTRUM O ENERGII
INFORMÁCIE O VPLY VE PREVÁDZKY AE MOCHOVCE A AE BOHUNICE V2 NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE AE MOCHOVCE
AE BOHUNICE V2
Príkony priestorového dávkového ekvivalentu (PDE) namerané priemerné hodnoty detektorom RD-02 za marec a priemer nameraný RD-02 za päť rokov.
Príkony PDE namerané priemerné hodnoty detektorom RS03 za február , priemerné príkony PDE namerané TL dozimetrami v marci , Ø RSO3 za r. 1993 a Ø RSO3 za päť rokov. [nanosievert/hodina]
[nanosievert/hodina]
Lokalita
RD-02
Ø RD-02 za roky 2009-2013
Levice
56 ± 5
62 ± 7
Kalná nad Hronom
54 ± 4
66 ± 7
Lokalita
RS03 79 ± 3
92 ± 5
75 ± 5
81 ± 2
89 ± 4
99 ± 5
87 ± 6
82 ± 7
Kátlovce 1, 2
89 ± 4
104 ± 5
78 ± 7
87 ± 5
Krakovany
83 ± 4
92 ± 1
84 ± 5
84 ± 2
72 ± 5
71 ± 7
68 ± 5
75 ± 7
Veľký Ďur
60 ± 5
68 ± 8
Čifáre
59 ± 5
62 ± 7
Vráble
57 ± 6
66 ± 7
Tajná
54 ± 6
55 ± 6
Červený Hrádok
50 ± 4
63 ± 7
Nemčiňany
66 ± 5
72 ± 7
Zlaté Moravce
64 ± 5
69 ± 7
Kozárovce
65 ± 5
71 ± 7
Tlmače – Lipník
63 ± 6
71 ± 7
Veľké Kostoľany 1 -- 3
Veľké Kozmálovce
59 ± 5
68 ± 7
Žlkovce
EMO
72 ± 6
72 ± 7
Plynné rádioaktívne výpuste Vzácne Jód 131I plyny [MBq] [TBq]
Aerosóly [MBq] Marec Rok 2015 Smerná hodn. Čerpanie sm. h.
1,28 1,595 1,7 x 105 0,00094 %
0,0309 0,0539 6,7 x 104 0,00008 %
0,104 0,304 4,1 x 103 0,0074 %
Ø RSO3 za r. 2009 – 2013
Jaslovce
Malé Kozmálovce
Výpuste rádioaktívnych látok z EMO do okolia
Ø RSO3 r. 1993
Bohunice
Nový Tekov
Rozdiely medzi jednotlivými lokalitami sú spôsobené variáciami prírodného pozadia. Namerané hodnoty sa štatisticky nelíšia od hodnôt nameraných pred spustením prevádzky. Príspevok JE k celkovým dávkam je zanedbateľný.
TLD
Malženice/Trakovice
78 ± 3
86 ± 3
77 ± 6
79 ± 2
Nižná 1, 2
89 ± 4
114 ± 3
92 ± 6
89 ± 7
Pečeňady 1, 2
79 ± 3
91 ± 5
77 ± 4
81 ± 2
Piešťany
84 ± 4
85 ± 3
69 ± 4
87 ± 2
Radošovce
84 ± 4
95 ± 8
71 ± 4
86 ± 3
Šulekovo
75 ± 3
84 ± 4
81 ± 6
78 ± 1
Trnava
90 ± 4
102 ± 6
86 ± 6
92 ± 2
81 ± 3
89 ± 2
86 ± 6
83 ± 2
102 ± 4
128 ± 2
112 ± 3
103 ± 2
Priemerné hodnoty príkonu dávky v iných lokalitách SR (za 10 rokov) Bratislava
94,7 ± 5,4
Dudince
Štrbské Pleso
107,3 ± 9,3
Hurbanovo
160,2 ± 28,0 71,3 ± 1,2
Výpuste rádioaktívnych látok z EBO V2 do okolia Kvapalné ra-výpuste Ostatné rádionuklidy [MBq] 1 456 0,666 3 252 1,847 1,2 x 104 1,1 x 103 27,1 % 0,168 %
Plynné rádioaktívne výpuste Vzácne Jód 131I plyny [MBq] [TBq]
Trícium [GBq]
Aerosóly [MBq] Marec Rok 2015 Smerná hodn. Čerpanie sm. h.
0,291 0,503 8,0 x 104 0,00099 %
0,025 0,055 6,5 x 104 0,00012%
0,593 0,980 2,0 x 103 0,079 %
Kvapalné ra-výpuste Ostatné rádionuklidy [MBq] 1664,159 1,815 4 637,382 2,500 2,0 x 104 1,3 x 104 31,51 % 0,0332%
Trícium [GBq]
Viac informácií o ostatných parametroch znečistenia životného prostredia – vypúšťané vody do Hrona/Váhu a emisie vypúšťané z plynových kotolní – nájdete na www.seas.sk v sekcii vplyv na životné prostredie. Žiaden z limitov, ktoré stanovili dozorné orgány, atómové elektrárne Slovenských elektrární neprekročili.
ATÓM.SK mesačník. VYDÁVAJÚ: Slovenské elektrárne, Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, ICO 35 829 052. ŠÉFREDAKTOR: Števo Švolik. ADRESA: Redakcia ATÓM.SK, Atómové elektrárne, 935 39 Mochovce. TEL.: 036/636 25 43. E-MAIL:
[email protected], WEB: www.seas.sk. GRAFICKÁ ÚPRAVA A TLAČ: Effectivity, s.r.o., Bratislava. REG. Č.: EV 4055/10. ISSN: 1337-8287.
