Z našich ikon: Ježiš Kristus z Petrovej loďky učí zástupy

Z našich ikon: Ježiš Kristus z Petrovej loďky učí zástupy.

Raz, keď Ježiš Kristus stál na brehu Genezaretského jazera, tlačil sa k nemu zástup, aby počul slovo Božie. I zazrel pri brehu jazera dve loďky. Vstúpil teda na jednu z lodiek, čo bola Šimonova, a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom sa posadil a z loďky učil zástupy. A keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi, ktorý sa volá Peter, a jeho bratovi Andrejovi, a dvom bratom: Jakubovi a Jánovi, — ktorí spúšťali sieť do mora, boli totiž rybármi: „Poďte za mnou, a urobím vás rybármi ľudí!“ Tu oni hneď opustili siete a nasledovali ho. (Lk 5,1 11, Mt 4, 18 2£).

K slávnemu 35. výročiu SNP K eď si p r ip o m ín a m e d e s ia t e v ý r o č ie v ý jd e n ia p r v éh o č ís la SLOVA s d átu m om o jú l—august 1969, id e m e oslá v iť n a š e v e ľ k é s p o lo č n é v ý r o č ie — ju bileu m S lo v e n s k é h o n á r o d n éh o p ov stan ia, ktoré z a č a lo p r e d 35 r o k m i 29. au g u sta 1944. P ostu p S o v ie ts k e j a rm á d y , k t o r á h n a la n e m e c k ý c h v otrel­ co v , p o s ilň o v a l v n a š ic h n á r o d o c h o d h o d la n ie p risp ieť č o n a jv ia c sv ojim i sila m i v b o ji za slobodu. Už d á v n e jš ie p r e d z a ča tím SNP s a o rg a n iz o v a li v n a š ic h h o r á c h p a r tiz á n s k e sku p in y , pripravu jú ce s a n a b o j s fa š is tic k ý m i v o tr elc a m i. K o n co m au g u sta 1944 — v Turci V e lič k o v a brigáda., na Horeh ro n í Je g o r o v o v a b r ig á d a , b r ig á d a Já n o š ík , Za s lo b o d u S lo v an ov a in é — s c h á d z a li z h ôr a oslo ­ b o d z o v a li n a š e d e d in y a m está . Ľud s a p ro stred n íctv o m n á r o d n ý ch výborov v e r e jn e u jím al vládnej m oci. T a k p a r tiz á n s k a v ojn a p r e r á s tla v o z b r o je n é p o v sta n ie n árod a . P rvé b o je s n e m e c k ý m i je d n o tk a m i, k t o r é v trh li n a S lo v e n s k o , a b y u dusili ten to celon árod n ý p o h y b , k to r ý m s m e s a p r ih lá s ili d o ro d in y d e m o k r a t ic k ý c h n á ro d o v a d išta n c o v a li o d v še tk é h o , čo s a u n ás vo v o jn o v ý ch r o k o c h d ia lo , p r e b ie h a li v o k o lí Žiliny, k d e N em ci n a ra z ili n a h rd in sk ý sp o­ lo č n ý o d p o r v o ja k o v a p artiz án ov . Tým s a z a č a l o z b ro jen ý o d p o r n á šh o n á ro d a p roti fašizm u , v. k to r o m n ám p o s k y tli n esm iern u p o m o c b o jo v n íc i z b r a ts k é h o S o v ie ts k e h o zväzu a ď a lších národov. S lo v e n s k é n á r o d n é p o v s ta n ie m a lo te d a š ir o k ý in tern a c io n á ln y ráz. B o jo v a li sm e v ňom za sp o lo č ­ nú v lasť C ech o v a S lo v á k o v , za n ov ý život, z b a v e n ý p o z o s ta tk o v b u rž o á z n eh o z ria d en ia , za so c ia ­ lis tic k ý štá t, k d e s a k a ž d ý c íti d o m a a k d e v š e tk y b o h a ts tv á p a tria c e lé m u ľudu. S lo b o d n ý s lo v e n s k ý v y s ie la č v B a n s k e j B y strici ro z šíril h n eď v p rv ý ch ch v íľa ch slá v n eh o Slo- j v e n s k é h o n á r o d n é h o p o v sta n ia d o c e lé h o s v e ta zvesť o to m , ž e s a z a č a l o z b r o je n ý b o j p od tatran ­ s k é h o ľudu p ro ti n en á v id en ém u fašizm u . D ňa 1. s e p te m b r a 1944 v y stú p ila n a v erejn o sť zákon itá p r e d s ta v ite ľ k a n á šh o n á r o d a S lo v e n s k á n á r o d n á rad a . V y d a la D ek la rá c iu s lo v e n s k é h o n árod a, vy­ h lá s ila o b n o v e n ie Č e s k o s lo v e n s k e j r e p u b lik y a p r e v z a tie v š e t k e j m o c i n a o s lo b o d e n o m územ í. Naj­ m a s o v e jš ie s a S lo v e n s k é n á r o d n é p o v s ta n ie p r e ja v ilo n ä stred n o m S lo v en sk u . Z a k la d a li sa národné v ý b ory , z ria ď o v a li ľu d o v é m ilíc ie. R o b o tn íci v z á v o d o c h o rg a n iz o v a li n á b o r d o b ro v o ľn ík o v d o ra­ d ov b o jo v n ík o v P ov stan ia. V ý ro b a s a p ru žn e p r e o r ie n to v a la p r e p o tr eb y fron tu , oby v a teľstv o pom áh a lo z b ie r k a m i p otrav ín , z ú č a s tň o v a lo s a n a o p e v ň o v a c íc h p r á c a c h , z ria ď o v a lo n e m o c n ic e a vše­ m ožn e p o d p o r o v a lo a k c ie S lo v e n s k é h o n á r o d n éh o p o v sta n ia . N áš ľud s a ta k m asov o z a p o jil d o veľ­ k é h o b o ja za slob od u . P o v s t a le c k é o d d d ie ly v o ja k o v a p a rtiz á n o v ú s p e šn e o d r á ž a li ú to k y n ep r ia teľa , k to r ý n asad il do b o ja je d n o tk y p o d p o r o v a n é le te c tv o m a ťa ž k ý m i zbraň am i, N ajv äčšie b o je S lo v e n s k é h o n árodn ého p o v sta n ia p ri S tr e č n e , R u žom berku , T e lg á r te (Š v e r m o v e ), Ž iari n ad H ron om a D úbrave zm arili plá­ ny N em cov , k to r í r á ta li s o b sa d en ím S lo v e n s k a za n ie k o ľ k o dní. B ojo v n íci P ov stan ia d o k á z a li od o­ láv ať n a sú v islom fr o n t e c e l é d v a m e s ia c e h la v n e p reto , le b o v b o jo c h n e b o li o sa m o ten í, a le do­ s tá v a li n e s m ie r n e cen n ú ľu d skú i m a teriá ln u p o m o c zo S o v ie ts k e h o zväzu. S lo v e n s k é n á r o d n é p o v sta n ie vzbu dilo m o cn ý o h la s v č e s k ý c h k r a jin á c h . P reja v ilo s a to jed n ak v siln o m r a s te p a r tiz á n s k e h o h n u tia, je d n a k v tom , ž e m n o h o č e s k ý c h v la s te n co v p r ec h á d z a lo na S lo v e n s k o a z a p á ja lo s a d o bojov . O krem ZSSR b o jo v a li v S lo v en s k o m n árod n om p ov stan í a j prí­ slu šn íci ta k m e r 30 n á ro d o v (B u lh ari, F ran cú zi, M adlari, P o lia c i, Rumuni a in í), k to r í ta k to veľmi ú čin n e p o d p o r ili n á š b o j n a život a n a sm rť. N ajv äčšiu p o m o c S lo v e n sk é m u n árod n ém u p ov stan iu p o s k y to l S o v ie ts k y zväz za čatím h istorickej K a r p a ts k o -d u k lia n s k e j o p e r á c ie v s e p te m b r i r. 1944. T áto p ú ta la n a s e b a m n o h é n e m e c k é divízie, k t o r é s a t a k n e m o h li pou žiť p roti b o jo v n ík o m S lo v e n s k é h o n á r o d n é h o p ov stan ia . Aj k e ď n em ecká p r e s ila z a tla č ila b o jo v n ík o v P ov stan ia d o h ôr, ic h b o j p o k r a č o v a l. Ľud p rija l p artiz án ov s najväčšou lá s k o u , živil ich . ro b il im s p o jk y a v ý d a tn e p o d p o r o v a l ic h a k c ie . S lo v e n s k é n á r o d n é p o v s ta n ie v y tv o rilo n ajslá v n ejšiu rev olu čn ú tra d íciu s lo v e n s k ý c h národných d ejín . N ikd y predtým , n e b o jo v a l n áš ľud v ta k o m m asovom , m e r a d le a za t a k é p o k r o k o v é c ie le ako v SNP, k t o r é m a lo c h a r a k te r š ir o k é h o c e lo n á r o d n é h o v y stú p en ia p roti fašizm u . P o v s ta le c k é jednot­ k y v iaza li m n o h o n e m e c k ý c h div ízií, k t o r é t a k n a m.ohli n asad iť ľ>ro+i. Sny*ŕ><-<;kei avmAóp. WnvensJcé n á r o d n é p o v sta n ie z n em o ž n ilo N em com využívať h o s p o d á r s k e z d ro je a k o m u n ik á c ie S lo v en sk a a v y ra d ilo z n e m e c k ý c h slu ž ieb v o ja k o v s lo v e n s k e j arm ádu . V S lo v en sk o m n árod n om povstan í sa po­ lo ž ili z á k la d y n o v ej v lá d n e j m o c i, m o ci ľudu a ta k P ov stan ie tv orí z a č ia to k a sú časť n árod n ej a d e­ m o k r a t ic k e j r e v o lú c ie v Č e sk o slo v e n s k u . F ašizm u s u k á z a l svoju n eľu d skú tvár v d e s ia t k a c h s lo v e n s k ý c h m iest a d e d ín : B a lá ž e, Kalište, K ľa k , T o k a jík a m a s o v é h ro b y v K r e m n ič k e , K o v á č o v e j, M artine, T isov ci a in d e sú to h o výrečným d o k la d o m . K eď si te r a z p rip o m ín a m e 35. v ý r o č ie te jto h is to r ic k e j u d alosti v d e jin á c h n ašich ná­ rod o v , v z d á v a m e h o ld v ď a k y v š etk ý m je h o b o jo v n ík o m n vri ich p a m ia tk e si sľu hu iem e. 9q sr>niou s ta to čn o u p rácou , p ln en ím s v o jic h p ov in n o stí, p o d p o ro u b u d o v a teľ s k é h o ú silia n a še j vlasti a bojom za sv eto v ý m ier, b u d em e d ô s le d n e k r á č a ť v d u chu o d k a z u S lo v e n s k é h o n á r o d n é h o povstan ia. OM

Spomienky varujúce Človek, ak o to fótam e v Biblii, dostal Zem, aby ju ob rá­ bal, aby si ju podm aňoval, aby p renikal do jej tajov a po­ znával jej zákony. Tak sa n aučil poznať aj najm enšiu Čas­ ticu hmoty — atóm . Jeho rozbitím uvoľnil obrovskú en e r­ giu, ktorú možno použiť p re blaho ľudstva, ale možno ju aj zneužiť. Tak sa stalo , že sa dal na výrobu jad rových zbraní, n ajú čin n ejších zbraní hrom adného n ičenia. Založené sú na využití en erg ie, uvoľnenej pri štiepnej alebo zlučovacej jad rovej re a k cii. Pôsobia ničivo m ohutnou tlakovou vl­ nou, svetelným (tepelným ) žiarením , prenikavou rad iáciou a rádioaktívnym zam orením terénu a ovzdušia. K jadrovým zbraniam p atrí aj neutrónová bomba, ktorej hlavným ničivým faktorom — na rozdiel od o statn ých dru­ hov jad rových zbraní — je m ohutné neutrónové žiarenie. Každý ra k v au guste si pripom ínam e trag ick ý osud dvoch japonských m iest — Hirošim y a N agasaki — kde na­ priek p rotestom svetovej verejn osti zvrhlo am erick é vo­ jen sk é le tectv o svoje prvé atóm ové bomby. Prvý pokus s atóm ovou bombou urobili A m eričania 16. júla 1945 pri Alm ogorde v Novom Mexiku. Zvrhnutie atóm ovej bomby 6. au gusta 1945 na Hirošimu m alo za následok 7 8 1 5 0 m ŕtvych, 13 983 nezvestných, 37 424 ran en ý ch , pričom sa následky žiarenia prejavili na ďalších 235 656 osobách. 9. au gusta 1945 postihol podobný osud japonské p rístavn é m esto N agasaki, k toré bolo b a r­ barsky zn ičen é podobne ako tri dni predtým HiroŠima. Pri tom to tragick o m v ý ro čí si uvedom ujem e, ako veľmi treb a zomknúť všetky m ierové sily a nepripustiť, aby sa ešte ra z d ostali k slovu tí, k to rí rozsievajú sm rť a skazu.

Na obr. múzeum atóm ového útoku v Hirošime.

SKLABINA v M artinskom o k rese bola prvou partizánm i oslobodenou obcou na Slovensku (26. au gusta 1 9 4 4 ). Os­ lobodili ju slovenskí a sovietski p artizáni ešte pred vy­ hlásením Slovenského národného povstania. Tu bolo sídlo partizánskeho štábu Jegorova a VeliČku a p artizánsk e v e­ liteľstvo až do 21. septem bra 1944. V Sklabinej ihneď po jej oslobodení vyhlásili obnovenie spoločného štátu Če­ chov a Slovákov Československej republiky. Po násilnom obsadení fašistam i Sklabiná veľmi trp ela. Obee Sklabinský Podzámok bola vypálená a 22 Sklabinčanov zastrelili v Martine pod Stráňam i.

Varovným výkričníkom je 55 miliónov m ŕtvych v druhej svetovej vojne, keď na rôzn ych fro n to ch stálo proti sebe 100 miliónov vojakov a každý tre tí z n ich padol. Svojou stato čn o u práoou a svojou podporou m ierového úsilia vy­ tvorm e hrádzu p roti tým , č o kalkulujú so sm rťou! OF

Na obr. Sklabiná po vypálení r. 1944.

Na včasnom a bezstratovom zbere chleba záleží! Spasiteľ učil zástupy na osam elom m ieste. Ľuďom sa to p áčilo a rad i ho počúvali. Počúvali ho, až napokon po­ cítili hlad. Pozornosť sa z a ča la rozptyľovať. Sem -tam n ie­ kto v stal a od chád zal. Apoštoli si to všimli a upozornili svojho U čiteľa, že „čas už p o k ro čil“ (M t 14, 1 5 ), a že je najvyšší č a s , aby ľudia „odišli do dedín nakúpiť si po­ krm u“ (1 4 ,1 5 ). Nem useli ho upozorňovať. Sám to dobre

Po tridsiatich rokoch. . . Po spom ienke na svetové m ierové zasad anie vedcov a um elcov v poľskej W roclavi v auguste 1948, po spomienke na prvý Svetový k ongres ob ran cov m ieru v Paríži a P ra ­ he v apríli 1949 urobm e veľký trid saťro čn ý skok dopredu a pozrim e sa ako sa Svetové m ierové hnutie ro zrástlo za posledných trid sať rokov. Širokou prehliadkou výsledkov 30-ročnéh o m ierového boja národov bolo aj nedávne zasad anie pred sedn íctva Sve­ tovej rady m ieru, k toré sa konalo v P rah e v dňoch 2 5 .— 27. ap ríla tohto roku. Je pochopiteľné a logick é, že práve P rah a bola najvhodnejším m iestom tohto jubilejného za­ sadania, keď pred tridsiatim i rokm i sa do Prahy zh ro ­ maždili tí delegáti prvého Svetového kongresu obrancov mieru, ktorým vtedajšia fran cú zsk a vláda odoprela dať ví­ zum na parížske zasadanie. P rah a a Paríž boli v tie dni tesne spojené. Jednotne vyjadrili pevné odhodlanie n á ro ­ dov o m ier neprosiť, ale si ho vybojovať a vynútiť silou m ierovej vôle všetkých m ierum ilovných ľudí sveta. Pražské zasadanie pred sedn íctva Svetovei rad v mieru 25.—27. apríla t. r. m alo veľmi slávnostný jubilejný rám ec. Teho slávnostný ch a ra k te r bol zdôraznený už tým, že sa konalo v tej istej zasad acej sieni p odstatne ro zšíren ej bu­ dovy Fed erálneh o zhrom aždenia ČSSR, ako tá p ražsk á časť prvého 5vetového m ierového k ongresu pred tridsiatim i rokmi. Spojenie P aríž— P rah a bolo zvýraznené aj na pam ätnej plakete, k torú na konci tohto zasad ania dostali, priam z rúk terajšieh o predsedu Svetovej rad y m ieru Rom eša Čandru, všetci zaslúžilí snolu zaklad atelia Svetového m ierového hnutia a d elegáti 65 krajín sveta zo všetkých sv etad ie­ lov. Na jednej stran e tejto p lakety je vym odelovaná p a­ rížska Eiffelová veža a na druhej p ražsk é naše H ra d ča ­ ny. Slávnostný ráz zasadania zvyšovala i prítom nosť osob­ ností, k toré stáli pri kolíske Svetového m ierového hnutia, ako bol napríklad Tean Lafitte, prvý tajom ník Svetovo i rady m ieru, Romeš Čandra, 17 podpredsedov Svetovej rady mieru, Gusta Fučíková, pani B ern alová, m anželka druhého predsedu Svetovei rad y m ieru, bulharský akadem ik Nadjakov. sovietsky básn?k Surkov a ďalší. Svoje posolstvá poslal celý rad svetových org an izácií a osobností, te ra z už prezidentov a predsedov vlád novovzniklých štáto v, ktorí kedvsi nhodUi r a zasadania Svetovei rad v m ieru, ak « m ie­ roví boiovníci svojich k rajín, ú piacich ešte v koloniálnom otroctve. Toto zasadanie vzdalo posm rtnú poctu k 80. nedožitým narodeninám F réd erik a Toliota Cnrieho, „muža vedy v službách pokroku, muža slobody národov a ich n ráva na nezäv’>i™?ť. mnža m ieru “ a zak lad ateľa Svetového m ie­ rového hnutia. Početná de!»í»ária KSČ, N árodného frontu a vlády ČSSR. ústami s. Vas»ľa RJ*aka a ním p rečítaným posolstvom í?p nnrňlnehn taiom níka KSČ a prezidenta republiky Dr. O, H^sá'ka prišla pozdraviť toto zhrom aždenie a t^k to u k á­ zala, ako celá r»a*a vlasť a náš ľud ie zapálený za m vílienku mieru a svojou dennou p ráco u pom áha budovať svetový m ier. P re ^ d e n t n ašej vlasti vo svoiom nosolstv*» problácil. že nfhud^^ne šetriť silam i, abv ce lé ľudstvo pri svoio'Ti vstan e do XXI. sto ro čia žilo v trvalom m ieri a v širokei medzinSrodnei spolupráci. Rokovanie pred sedn íctva Svetovej rad y m ieru sa nieslo trojakým sm erom . 1. Mnoho delegátov hodnotilo veľký význam helsinskej konferencie za euránsku bezpečnosť a m ierovú sp oluprácu národom a pozdvihlo svoi h las za dôsledné plnenie Z á­ v erečn éh o aktu teito k on feren cie vo všetkých ieho bo­ doch. O eleeáti sa zam erali na hlf*?acu sa madi*Jdskú kon­ ferenciu nodpisov-ateľov Z áverečn ého aktu. Zdôraznili, že sa nám všetkým treb a pričiniť, aby toto kontroln é z a sa ­ daní*» mohlo k onštatovať, že uvoľnenie, k to ré do m edziná­ rodných vzťahov priniesla helsinská k onferen cia, sa stalo nezvratným a prešlo na uvoľnenie voienské. 2. Ďalšia skupina p re ^ v o v zd ôrazňovala všetkv tie návrbv, k toré sa nrejednávaiú na pôde O raanizácie snoienv^h národov. Sám gen eráln y tajom ník OSN Kurt W aldhoini vo svoiom posolstve vvsoko hodnotil činnosť Sveto­ vého m ierového hnutia a najm ä ieho podnru, k torú dáva všetkým mierovým návrhom , prerokúvaným na flSN. Na ?*dr"cn OSN bolo záverom odhlasované posolstvo, k to ré «a končí: „Svetová rad a m ieru sa zasadzuje za účinnú pod­ poru rezolúcií Spojených národov a za m obilizáciu m edzi­ národnej vereinei mienky v uskutočňovaní m ierových nádeií a snažení ľudstva.“

3. T retia skupina otázok bola venovaná rozličným problémom a príčinám m edzinárodného napätia a udalostiam, k to ré nedávno a i dnes oddiaľujú príchod mieru. Takými udalosťam i bola napr. čín sa ag resia vo Vietname, výčiny rasistick ý ch režim ov v Južnej Afrike, sep arátn a zmluva izraelsk o-egyptsk á, n erešpektujúca mienku a záujmy arab* ského obyvateľstva na blízkom a strednom Východe, ne­ dávne genocidné zločiny v Kambodži, ktorým urobilo ko­ niec nastolenie nového dem okratického režim u atď. V Pra­ he sa ozvali zástupcovia tých to im perializm om a jeho pri­ sluhovačm i gniavených národov, blízki očití svedkovia roz­ ličných zločinov Apartheidu, Im perializm u a NATO voj* nového paktu a o tv árali oči svetu pred nebezpečenstvom, k toré z tých to konfliktov hrozí svetovém u mieru. Osobit­ ne o triasajú cim dojmom pôsobilo vylíčenie tragickej smr­ ti Salom ona M ahlaunga, m ladého bojovníka za rovnopráv­ nosť Čierneho obyvateľstva Južnej Afriky. Pred tým to zasadaním Svetovej rad y mieru osobitná sku­ pina k atolíckych duchovných vyhľadala Romeša Čandru a odovzdala mu posolstvo m ierového hnutia katolíckych kňazov a v e ria cich . Posolstvo bolo uverejnené v Katolíc­ kych novinách. Hádam sm e túto správu mali začať tým čím ju teraz do­ končím e: Celé zasadanie viedol teraiší predseda Svetovej rad y m ieru Romeš Č andra, dlhoročný indický mierový bo­ jovník, k to rý na adresu našej vlasti povedal: „Prvý raz som m al šťastie prísť do vašej krajiny pred 25 rokmi. Vte­ dy som sem prišiel vzdať poctu U d iciam , značeným hit­ lerovským i fašistam i. Vtedy boli už Lidice znovu postave­ né a v parku kvitli ruže m edzinárodného priateľstva. Ja som vtedy nepriniesol ruže. Ale n echal som tu kus svojho s rd ca medzi lidickým i ružam i.“ Z P rah y volám e: Už nikdy Lidice! Už nikdy vojnu! Z Prahy volám e: Dnch Helsĺnk udržíme a rozšírime. Uvoľnenie posilníme a urobím e nezvratným ! O. A.

vedel a sch váln e nechal ľudí vyhladnúť, aby mohol uká­ zať svoje pochopenie pre ich pozemské potreby. Sv. evanjelium hovorí, že si Spasiteľ dal doniesť päť chlebov a dve ryby, k toré tam ktosi mal. Keď mu ich p riniesli, vzal ich do svojich rúk, „pobliadol k nebu a pn'ž e hnal ich “ (1 4 , 1 9 ). Z tých to p iatich chlebov a dvoch rýb sa potom dosýta najedlo „päťtisíc mužov, okrem žien a d etí“ (14, 2 1 ). Vážnosť tohto zázraku je podčiarknutá slovam i evanjelistu: „Jedli v šetci a nasýtili sa a zo zvyš­ ných odrobín n azbierali dvanásť plných košov“ (14, 20). Tým dal najavo, že Boh, k torý nás volá do neba a učí nás, ako sa tam dostať, nezabúda na ľudské potreby a ch ce ich uspokojiť. V tom to období sa po našich poliach zbiera chlieb, vý­ sledok stato čn ej p rá ce našich poľnohospodárov. Vážnosť tejto stato čn ej p rá ce n etreb a zdôrazňovať. Na včasnom a bezstratovom zbere záleží, koľko chleba budeme mať a ako bohato bude p rik rytý náš stôl. Preto nie je div, že do tejto p rá ce sa mobilizujú všetky sily a prostriedky, aby Bohom požehnaná úroda bola i v tom to roku úspešne ukončená a pozbieraná. V jednej starej ruskej báike pýtajú sa múdreho muža: „Povedz, čo je na svete n ajv zácn ejšie?“ A on bez rozmý­ šľania odvetil jediné slovo: „Chlieb“. Ano, — ak je dieťa symbolom života, tak potom zväzok obilných klasov je symbolom šted rosti zeme. Žiadny vý­ robok vo svete si neudržal takú úctu ako práve chlieb. Voňavým chlebom vítajú Slovania m ilých hostí. Obilný k las je v erbe m nohých národov. Chlieb sprevádza člo­ veka i do vesm íru. Fran cú zsk y spisovateľ Saint Exupery povedal: „Chlieb je čosi v iac než potrava — chlieb sa p re nás stal symbolom veľkosti p rá ce , pretože ho človek d orába v potu tv á re “. Aký vzáeny a životodarný je chlieb, zistili sme to i v poslednej vojne. Ako čak ali na jeho vôňu vojaci na fron­ te i p artizáni v h o rách . A n eraz to bol Čierny chlieb, ne­ ra z tvrd ý ako sk ala, — ale bol to chlieb. Ä koľko slz, nám ahy a potu bolo ukryté i za takým každým, aj keď malým kúskom chleba. Naši sta rí rod ičia nám často h ovorievali: Na chlieb tre* Iba ťažko robiť! Tým ch celi povedať, že si máme vážiť každý kúsok chleba a starostlivo dbať o to, „aby nič nevyšlo n azm ar“ (Jn, 6, 1 2 ). o. F ra n tiš e k Dnncák

. ; t j

<

P R E Č O SA R O Z V Á D Z A T E ? Listy

zosobášeným 13.

D rahí! M a nželstvo ste si s ľu b o v a li v e ľk ý m i s lo v a m i prísahy: „A ž do s m r ti" . K re s ťa n s k é m a n ž e ls tv o ¡e nerozlučné, to znam e ná , m a n že lia m ajú b y ť nerozlučne s p o je n í až d o s m rti. A p o š to l P avol veľa p ísa l o m a n že lstve . K e ď sa na neho o b r á tili K orinťania v o ve c i ro zvo d u , a p o š to l v 7. h la v e Prvého lis tu K o rin ťa n o m , v 10. v e rš i n a p ís a l: „ Ž e ­ natým zasa p rik a z u je m , nie ja, a le Pán: Ž ena nech neodchádza od m uža! M už zasa nech n e p re p ú š ťa ženu!" (1 Kor. 7, 10 - 1 1 ). M a n že lstvo u s ta n o v il Pán B oh. Pán B oh s tv o ­ ril ľu d í a ko muža a ženu, te d a s ú m yslo m na ich spojenie. T o to s p o je n ie tv o r í je d n o tu , k to rá p o ­ chádza od sam éh o B oha . O b a ja sa s tá v a jú je d ­ ným, ta k , ,,že sú len je d n o te lo " . Č lo v e k môže rozlúčiť len to , čo sám s p o jil. Č o B oh s p o jil, to je nad ľu d sk é s ily . S p o je n ie , k to rý m sú z v ia z a n í manželia, má zám ok. A k to má k ľú č od neho? Pán Boh, k to rý to to s p o je n ie u za m ko l, n e d a l od neho k ľú č a n i m anželom , m užovi a žene, a b y ho kedykoľvek o d o m k li. N e d a l ho a n i s v e ts k e j m o­ ci, nedal ho a n i a p o š to lo m , k to rý m in a k d a l p rá ­ vo zväzovať a ro zh re šo vať. Kounu ho d a l? A n je ­ lovi sm rti, len jem u je d n é m u . Prečo? a) N e ro z lu č n o s ť p ovznáša a z o š ľa c h ťu je zem ­ ské sp o je n ie d vo ch ľu d í a d á v a mu d u c h o v n ú , nadzemskú h o d n o tu , p o s v ä t e n i e , p ovznáša ho do sve ta n a d p riro d z e n é h o . b) N e ro z lu č n o s ť s p e vň u je d o b r o manžel­ s t v a . Č o by b o lo z m a n že lské h o ž iv o ta , ke b y ho bolo možné len ta k ľa h k o ro z trh n ú ť? c) N e ro z lu č n o s ť m a n že ls tv a za b e zp e ču je osud detí, d o b ro n á ro d a , š tá tu . Preto k re s ťa n ia nem ôžu a n i m y s lie ť na ro zvo d . Veľkého h rie ch u sa d o p ú š ťa jú tí, k to r í sejú m e­ dzi m anželov nezhodu, h á d k y a le b o n e n á v is ť. V očiach B o žích je o d p o rn ý m h rie c h n a ru š o v a n ia lásky m edzi m a n že lm i. ,,B eda č lo v e k u , z k to ré h o pohoršenie p ric h á d z a !" ( M t 1 8,7). - T í, k to rí sa c iv iln e ro z v ie d li, o s tá v a jú pred B ohom a C ir ­ kvou aj n a ď a le j m a n že lm i, ta k a k o b o li p re d tý m . Rozvedení, k to rí u z a tv á ra jú nové m a n ž e ls tv o , n ie sú pred B ohom a C irk v o u m anželm i. N e zab udnite na slo vá a p o š to la P a vla : „Ž e n a ­ tým zasa p rik a z u je m , nie ja, a le Pán: Ž ena nech neodchádza od m uža! M už zasa nech n e o p ú šťa . ženu!" i 3. m ája C irk e v s v ä tí p a m ia tk u sv. T im o te ja a í Mavry - m anželov. O b a ja b o li m la d í, p rá ve sa iba z o so b á šili. Ich sva d b a n e b o la v e ľk á , le b o n e ­ boli b o h a tí. T im o te j m al n ie č o nad d v a d s a ť ro ­ kov, M avra sed em násť. K e ď sa z o b ra li, T im o te j svoju ženu M a vru , ešte sla b ú vo v ie re , ta k sa u č il : modliť: „P ane, k to rý si nás s p o jil v m a n že lstve , t nedovoľ nás ro z d v o jiť!" A n e ro z d v o jilo ic h n ič. Prišli ťažké c h v íle ich ž iv o ta , p re n a s le d o v a n ie za vieru v K ris ta , a vša k o n i o b a ja n e p re s tá v a li sa modliť: „ K to rý si nás s p o jil v m a n ž e ls tv e , u ro b nás nero zlu čn ým i aj v to m to b o ji. D a j, a b y sme mužne p re trp e li m uky. N ech sa z a h a n b ia p o h a ­ nia, že nás n e m o h li ro z lú č iť!"

M a n ž e ls tv á p rv ý c h k re s ťa n o v ro z b íja li m u ka m i a n e m o h li ro z b iť. T eraz m a n ž e ls tv á ro z b íja jú k n i­ h a m i, m a ľb a m i, film a m i, p re d s ta v e n ia m i, s p o lo č ­ no sťo u . Z a p a m ä ta jte s i, d ra h í, tú u d a lo s ť o Tim ote jo v i a M a v re , z a p a m ä ta jte si ich v e ľk ú modJitbu a o p a k u jte ju č a s to v ž iv o te : „P a n e , k to rý si nás s p o jil v m a n ž e ls tv e , n e d o v o ľ nás ro z lú č iť v ž i­ v o te , n e d o v o ľ, a b y n e p ria te lia v z a li od nás zhodu a lá sku , k to rú m ám e m edzi sebou v J e ž iš o v i K ris ­ to v i!" A v š a k za k o n č m e u d a lo s ť o M a v re . K e ď u v ä z n i­ li jej m uža, iš la z o m rie ť so s v o jím m užom . A jej m a tk a , m ožno e š te p o h a n k a , v o la la a p ro s ila : „C h c e š z a n e c h a ť m a tk u ? A k to bu d e n o s iť tie krá s n e š a ty a š p e rk y , k e ď z o m rie š, d cé ra m o ja ? “ A d cé ra o d p o v e d a la : „ Š p e rk y p re p a d n ú , š a ty sá tie ž z n ič ia , aj krá s a m la d o s ti tie ž s časom z b le d ­ ne, a le v e n ie c Je žiša K ris ta o s tá v a n e v ä d n ú c i v e č n e ." M a v ru u k riž o v a li. Z k ríž a e šte p re h o v o rila k svo jm u m u žo vi, tie ž u k riž o v a n é m u : „ M a la som v id e n ie . U v ie d li ma d o K rá ľo v s tv a , u k a z u jú c mi n á d h e rn é v e n ce . . . a p o v e d a li: „ T o to je n á h ra d a za v ie ru tv o ju a tv o jh o m a n že la . . ." B ol ro k 305. D ra h í! K e ď vám k lá d o l kň a z na vaše h la v y v e n ­ ce p ri s o b á š i, v e ria c i s p ie v a li: „ H o s p o d i Bože náš, s la v o ju i č e s tiju v in č a j ic h !" T ie vence, to je z á lo h a n e b e s k ý c h v e n c o v pre vás, k e ď p ô jd e ­ te ž iv o to m v m ie ri a láske. o. Š te fa n 14 . D ra h í! Č ím a a k o z a č ín a Je žiš K ris tu s svo ju s p a s ite ľ­ skú p rá c u ? P rvá je h o c e s ta v ie d la na sv a d b u , kde sa z a k la d a la nová r o d i n a . Prečo ta iš ie l? N e­ š ie l ta m pre p o h o s te n ie , a n i pre zá b a v u , a le iš ie l, a b y p o ž e h n a l a p o s v ä til m a n ž e ls tv o , - a b y pre m la d ý c h m la d o m a n ž e lo v u ro b il p rv ý zá zra k a ta k u k á z a l seba a k o p o m o c n ík a , o c h ra n c u a nádej n a š ic h m a n ž e ls tie v .

M a n ž e ls tv o - ro d in a ! V s lo v n ík u by s te d a ­ ro m n é h ľa d a li s lo v o , k to ré by sa v ia c d o tý k a lo n á šh o s rd c a a s k to rý m by b o lo v ia c sp o je n é na ­ še š ťa s tie a n e š ťa s tie . T o to je už ta k od vekov, že n a jte s n e jš ím zvä zko m je s p o je n á ro d in a . T o to ta k u s ta n o v ila m ú d ro s ť B o ž ia , k to rá s tv o rila č lo ­ ve ka v ro d in e a s p o jila v š e tk ý c h č le n o v ro d in y n a jte s n e jš ím zvä zko m a o v in u la ich s rd c ia pu to m ro d in n e j lá s k y a ú c ty . R o d in n ý ž iv o t, p o s v ä te n ý K ris to m , n a jle p š ie p re d s ta v u je n a z a re ts k á R o d i­ na. V našom ž iv o te má b y ť ro d in n ý ž iv o t ž rie d lo m s v ä to s ti a ra d o s ti. A p o š to l P avol nás ta k t o v y ­ zýva : „ O b le č te si te d a . . . c ity m ilo s rd e n s tv a , d o b ro tiv o s ti, p o n íž e n o s ti, s k ro m n o s ti, z h o v ie v a ­ v o s ti! Z n á š a jte sa n a v z á jo m a o d p ú š ťa jte s i" . (L is t K o lo s a n o m 3, 1 2 - 1 3 ) . Len ta k to sa môže s ta ť ro d in a u s ta n o v iz ň o u lá s k y a v e rn o s ti. Len ta m , kde je v e rn o s ť a lá s k a k B ohu, je š ľa c h e t­ ná lá s k a ro d in n á , o p ra v d iv á lá s k a k ro d in e a op ra v d iv é ro d in n é š ťa s tie . T a k a k o v N a z a re te b o la b la ž e n o s ť a ra d o s ť v dom e, le b o s n im i p re b ý v a l K ris tu s , ta k v ž ia d n e j ro d in e a v ž ia d n o m dom e nem ôže b y ť b la ž e n o s ti a š ťa s tia bez K ris ta .

E šte vá m tre b a p o v e d a ť o v a še j v z á jo m n e j lá s ­ ke a ú cte . N e h o v o rím o lá s k e , k to rá ča som c h la d ­ ne, to je z m y s e ln á lá s k a , a le h o v o rím o lá ske p ra v e j, v z á jo m n e j, k to rá n ie le n u d rž ia v a m a n ž e l­ s tv o a ro d in u , a le aj ro b í ľa h š ím i ťa rc h y v m a n ­ že ls tv e , n á m a h y a n e d o s ta tk y . P re to a p o š to l Pe­ te r v y z ý v a : ,,P re d o v š e tk ý m v š a k u s ilo v n e p e s tu j­ te v z á jo m n ú lá s k u !" (1 P et 4 ,8 ). D ra h í! Zite v s p o je n í s K ris to m v s v o je j ro d in e , k to rú s te z a lo ž ili. N o s te ho s tá le v s v o jic h d u ­ š ia c h . K e ď z a tv o rím e d o k n ih y n ie k o ľk o fia lie k , k n ih a sa n a p ln í ic h v ô ň o u . T a k aj vy, s p o je n í vo v z á jo m n e j lá s k e a ú c te , v e z m ite B o h a d o s v o jic h sŕd c, p r ijm ite ho do s v o jh o d o m u , do s v o je j r o d i­ ny. V te d y aj va še m a n ž e ls tv o aj vá š dom bude B o h o m p o ž e h n a n ý a c h rá n e n ý . 30. m á ja C irk e v s v ä tí p a m ia tk u sv. B a ž ila s ta r ­ š ie h o a je h o m a n ž e lk y , s v ä te j E m ílie , k to r í ž ili vo š tv rto m s to ro č í. To b o li ro d ič ia nám z n á m e h o a v ý z n a m n é h o s v ä tc a B a ž ila V e ľk é h o . C e lá ich ro d in a b o la s v ä tá : n a js ta rš ia ic h d c é ra M a k rin a b o la s v ä tá . V š e tc i s y n o v ia : B a ž il, G re g o r N is s k ý , P eter zo S e b a s ty , N e u k ra tiu s - b o li tie ž s v ä tí. E m íliu n a z v a li m a tk o u s v ä tý c h . K ris to v a C irk e v má v e ľa -v e ľa s v ä tý c h p á ro v , s v ä tý c h ro d ín , k to ré n ech vá m b u d ú p rík la d o m a k to rý c h p ro s ím e o p rím lu v u pre n aše m la d é m a n ž e ls tv á . D ra h í! V m o d litb á c h n á š h o s o b á š n e h o o b ra d u s p ie v a jú sa t ie t o s lo v á m o d litb y : „ S v ja t iji M učen ic y , d o b ri s tr a d a v š iji i v in č a v š ijis ja , m o lite s ja ko H o s p o d u , s p a s tis ja d u š a m ic h " . P ro sím e , a b y na p ríh o v o r s v ä tý c h m u č e n ík o v b o li sp a s e n é vaše duše, a b y s te b o li s p a s e n í vy, n o v o z a lo ž e n á r o d i­ na. A k é v z ru š u jú c e sú s lo v á t e jto m o d litb y ! N a ich p ríh o v o r nech že h n á Pán B oh vašu ro d in u , k to rú s te z a lo ž ili. o. Š te fa n

PÁPEŽ MIERU (20. pokračovanie) DUCH, ČO VŠETKO O B N O VUJE Hoci prvá časť koncilu sa neskončila nejakým v id ite ľ­ ným výsledkom , Ján X X III. nebol sklam aný. Uvedomoval si, že sa začala dobrá robota, v kto re j sa bude pokračovať na ď alších zasadnutiach. Konci! viedol diskusie o litu rg ic k e j obnove na základe predloženej K onštitúcie. Išlo v nej o a k tívn e jšiu účasť ve­ ria cich na litu rg ic k e j m o d litb e a litu rg ic k o m živote obnovením litu rg ic k ý c h te xto v a prispôsobením obradov pre sú­ časnú dobu. Práce prvej ča sti zasadnutia sa za ko n čili d iskusiam i o K ristovej C irkví, jej sviato stn e j moei a o rg anizácii, o úlohe biskupov a kňazov a ich živo te i službe veriacim , ď alej o právach a sviato stných povin n o stia ch kresťanskej ro d i­ ny, ktorá má v C irk v i pevne určené úlohy a poslanie. Š ír­ ka tý c h to problém ov sa preniesla na ď alšie zasadnutia koncilu. 8. decembra 1932 sa v b a zilike sv. Petra konalo slávnost­ né zakončenie prvej ča sti koncilu Svätou Službou, ktorú s lá vil kardin ál P. M arella. Po nej prišie l do b a z ilik y sám sv. O tec a prehovoril o priebehu prác prvého zasadania cirkevného snemovania, n a črto l ď a lš ie úlohy a potrebu v ňom pokračovať. V zrušujúcim i a dojím avým i slovam i sa poďakoval koncilným otcom za ich prácu a prínos k d is ­ kutovaným otázkam . Pápež vtedy už ťažko h ovoril, na jeho tv á rí sa zračila ťažko prem áhaná a utajovaná bolesť, tv á r si u tie ra l ručníkom . Bola to už predzvesť a tušenie od­ chodu na večnosť, bola to vlastne posledná rozlúčka s konciln ým i otcam i a jeho horúci apel, aby pokračovali na p rí­ prave ďalšieho zasadnutia koncilu, ktoré o h lá s il na jeseň budúceho roku a u rčil jeho p oriadok a program s vrelou

túžbou p riv ie s ť dielo duchovnej obnovy C irkvi Božej až do konoa. Teňte ko n cil nevyvolala n ijaká náhla potreba, hrozba novej herézy alebo schizmy. Zrodil sa zo spokojného uve­ domenia potreby obnovy C irkvi. Bo! skôr prejavom du­ chovnej s ily C irk v i ako jej slabosti. A ni jeden z predchádza­ júcich cirkevných snemov nebol ta k dôkladne pripravený ako tento. Po tr i roky sedemsto ľu d í pracovalo na príprave a form uláciách problémov, ktoré m ali byť predmetom dis­ k u s ií a rozhodnutí. Po tie tr i roky p ríp ra vy sa veľa zme­ n ilo v C irkvi. Ján X X III. o tv o ril ústa veriaceho ľudu, du­ chovným i svetským , povzbudil ich, aby hlasno hovorili o tom , čo ich v ľudskej vrstve C irkvi bolí, aké sú ťažkosti a potreby, ako treba hlásať dobrú zvesť dnešnému svetu. A kýsi ohrom ný v ie to r zavial v C irkvi. Možno pochybovať, že je to v ie to r Ducha Svätého, toho, ktorý spôsobuje, že staré ustupuje a všetko sa obnovuje?

M IER U M ILO VN Á O SO BNO SŤ PÄPEŽA JA N A Ján X X III. celou svojou bytosťou a založením bol mie­ rum ilovnou osobnosťou. Plným právom si zaslúžil čestný titu l: P Á P E Ž M I E R U . Celý jeho ž ivo t a všetka jeho činnosť b o li prežiarené heslom jeho biskupského a pápež­ ského hesla: p o s l u š n o s ť a m i e r . Čím vyššie vy­ stupoval v hodností a postavení a čím via c sa rozširoval rozsah jeho pôsobnosti, tým naliehavejšie kládol dôraz na slovo mier, k to rý vždy spojoval s jeho základným i podmien­ kam i: spoločenská a sociálna spravodlivosť (správne roz­ delenie hm otných a duchovných hod n ô t), dôstojnosť ľud­ skej osoby (odstránenie rasovej a spoločenskej diskrim iná­ cie, všetci ľu d ia sú b ra tia ), pričom kládol dôraz na slobo­ du človeka, na zachovávanie zákonov a plnenie povinností. Podľa neho n ija ký m ier nebude trva lý, ak nebude spravod­ liv ý a ak mu bude chýbať základný predpoklad: zaručenie správne chápanej slobody Človeka (sloboda svedomia, kultúry, pohybu a pod.). Poznal z vlastných skúseností následky vojny a tieto jeho skúsenosti boli otriasajúce. Keď vypukla prvá svetová vojna, n astúpil aj Angelo do vojenskej služby, ktorú vykonával ako sanitný dôstojník. Tu sa na vlastné oči presvedčil, akým zlom a nešťastím je vojna. V jeho rukách um ierali m ladí ľudia, ošetroval ťaž­ ko ranených, poznačených na celý život, ľu d í bez rúk a nôh, slepých, hluchých, duševne ťažko postihnutých. Videl biedu hla d u jú cich žien, detí, starcov, sám bezmocný proti tom uto strašnému zlu, p ro ti te jto hmotnej a duchovnej bie­ de. Ešte raz mal vo svojom živote v id ie ť následky a hrôzy ešte strašnejšej a bezohľadnejšej vojny. Hoci sídlom apoš­ tolského delegáta bola Ankara, hlavné mesto Tureckej re­ publiky, kto rá za druhej svetovej vojny zachovávala neutra­ litu , súčasne však Angelo vykonával svoju misiu aj v Gréc­ ku a na tú to kra jin u do ľa h la ťarcha te jto apokalyptickej hrôzy v plnej miere. Pri svojich návštevách mal možnosť poznať pravý obraz te jto vojnou ta k ťažko zasiahnutej kra­ jin y. V te d y vyvin u l ohromné úsilie, aby hladujúcim gréckym obyvateľom vym ohol zm iernenie spojeneckej blokády a značné množstvo p o tra vín prostredníctvom Apoštolskej sto­ lice, ako sme sa už o tom zm ienili. Už počiatkom roku 1945 n astúpil Angelo miesto pápež­ ského nuncia vo Francúzsku, prešiel takm er všetky fran­ cúzske kraje, vid e l zničené mestá, spustošené továrne a polia a po u licia ch stre tá va l doživotné ka liky a mrzákov ako následky strašnej vojny a ľudskej nenávisti. 2 tý c h to skúseností a bolestných dôsledkov obidvoch veľkých vojen sa form ovalo R oncalliovo hlboké presvedče­ nie o potrebe dôslednej práce za svetový mier, za bru spolunažívanie a spoluprácu národov a štátov, za odzbro jenie, za výchovu národov k mieru, za boj p ro ti šovinizmu a prehnanému nacionalizm u ako zdroju rozporov medzi ná­ rodm i. Z abralo by veľa miesta c ito v a ť početné m yšlienky a vý­ roky Jána XXI11. o m ieri ešte prv, ako sa sta l pastierom všeobecnej C irkvi, preto uvedieme iba niekoľko. „Vojna je ohromné nebezpečenstvo. Pre kresťana, čo ve rí v Ježiša K rista a jeho evanjelium , je to neprávosť a protirečenie“ (1940). ,,M yšlienka na vojnu ma ustavične trá p i a nedáva mi spokojne spávať" (1940). „S tvo re n í sme pre pokoj a nie pre vojnu. Náš živ o t musí byť stálym úsilím k pokoju, ne­ ustávajúca výchova našich m ohutností v duchu p o k o ja ...“ (1953). „Vojna je nepriateľom človeka, p ro tiv í sa princí­ pom evanjelia. Všade a vždy prináša smútok a nenapravi­ te ľn é z r ú c a n i n y ^ (1955) a iné.

Z biblických dejín Pomenovanie Ježiša Keď prešlo osem dní, betlehémske Dieťatko pomenovali menom Ježiš, tak, ako ho bol nazval archanjel Gabriel. Meno Ježiš zna­ mená Spasiteľ. Sviatok mena Ježiš slávime 1. januára, to zn. v pr­ vý deň každého kalendárneho roka. Štyridsiateho dňa po narodení Jozef a Mária odniesli Ježiša do Jeruzalemského chrámu, aby ho podlá predpisov Starého zákona obetovali Bohu. Vtedy žil v Jeruzaleme bohabojný starec Simeon, ktorý dostal od Svätého Ducha zjavenie, že neumrie, kým neuvi­ dí Mesiáša. Vedený Svätým Duchom prišiel do chrámu vtedy, keď do chrámu vnášali malého Ježiška. Osvietený Svätým Duchom poznal v Dieťati budúceho Spasiteľa. Vzal Dieťatko do náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš služobníka svojho, ó Vládca, podľa svojho slova v pokoji, lebo som uvidel na vlastné oči tvoju Spásu.“ A Prečistej Panne Márii starec Simeon povedal: „Hľa, tento je ustanovený na pád a na povstanie mnohých . . . a tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ Toto proroctvo sa týkalo ná­ uky Ježiša Krista, jeho utrpení a bolestí Jeho matky. Svätý Duch taktiež priviedol do chrámu staručkú prorokyňu Annu. Ona tiež velebila Pána Boha, že uvidela Spasiteľa a s ra­ dosťou odniesla medzi ľud správu o narodení Spasiteľa sveta. Sviatok, kedy slávime túto udalosť zo života Ježiša Krista, vo­ láme S t r e t n u t í m , ktorý je 2. februára. (V západnom obrade sa tento sviatok volá Hromnice). V tento deň v kostoloch po­ sväcujú sviečky, ktoré veriaci odnášajú domov a zapaľujú ich v čase búrky a pri iných potrebách, prosiac Boha, aby od nich od­ vrátil nešťastie. Tie sviečky nám majú ukazovať, že Syn Boží je opravdivým s v e 1 1 o m a prišiel nás osvietiť svetlom večnej prav­ dy. Podľa príkladu Prečistej Pany Márie aj naše matky prinášajú do chrámu svoje dieťa po narodení. Kňaz obetuje dieťa Bohu a prosí pre matku a dieťa Božie požehnanie. Tento obrad sa nazýva „uvádzky“. Mudrci z Východu. Herodes chce zavraždiť Dieťatko Narodenie Spasiteľa Ježiša Krista oznámila -svetu hviezda ne­ obyčajného jasu. V smere hviezdy sa vydali na cestu z Východu traja mudrci. Išli, aby sa poklonili narodenému Spasiteľovi, o príchode ktorého čítali proroctvá vo Svätom písme. Prišli do Je­ ruzalema, prišli ku kráľovi Herodesovi a spýtali sa: „Kde je no­ vonarodený kráľ židovský? Videli sme totiž jeho hviezdu na Vý­ chode a prišli sme sa mu pokloniť.“ Herodes, keď to počul, rozhneval sa, lebo si myslel, že Spasiteľ od neho zoberie jeho zemské kráľovstvo. Preto sa rozhodol zabiť Božie Dieťatko. Tajne dal zavolať k sebe veľkňazov a zákoníkov a od nich sa dozvedel, že podľa proroctiev sa má Spasiteľ na­ rodiť v Betleheme. Znovu sa spýtal mudrcov kedy sa im zjavila hviezda a poslal ich do Betlehema hovoriac: „Choďte a presne sa vypýtajte na Dieťa! A keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť!“ Mudrci odišli do Betlehema. Veľmi sa zaradovali, lebo znovu uvideli hviezdu, ktorá išla pred nimi a zastavila sa nad miestom, kde bolo Dieťa. Keď našli Ježiša, poklonili sa mu a podali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď sa vracali domov, zjavil sa im vo sne anjel a povedal, aby nešli k Herodesovi, lebo Herodes chce zabiť Dieťa. Mudrci sa vrátili do svojej krajiny inou cestou a k Herodesovi nezašli. Keď mudrci odišli, anjel Pána zjavil sa vo sne Jozefovi a vyzval ho: „Vstaň, vezmi Dieťa a jeho Matku a uteč do Egypta, lebo Herodes bude hľadať Dieťa, aby ho zahubil.“ Jozef ešte tej noci vzal Ježiša a Jeho Matku a odišiel do Egypta*

Oko Je to najveľkolepejší orgán každé­ ho živého organizmu, teda aj člove­ ka. Svojou dokonalou stavbou podľa najpresnejších zákonov optiky, jem­ ným snímacím mechanizmom, svojou funkčnosťou prevyšuje každé ľudské dielo, nech by bolo na akejkoľvek technickej úrovni. Dávno predtým ako ľudský um a technická zručnosť člo­ veka zostrojila pre našu potechu te­ levízor, ľudské oko bolo od prvopo­ čiatku prijímačom a vysielačom fa­ rebnej televízie. Ba viac. Ľudské oko zachytáva obrazy trojrozmerne, čo plošná obrazovka televízora nie je schopná zachytiť. Zaiste pre svoj vý­ znam a jemnosť optického mechaniz­ mu bolo oko uložené v najlepšie chránenje časti tela — v lebke. Nechcem a ani to nie je možné tu uvázdať dajaké anatomické a fyziolo­ gické podrobnosti stavby ľudského oka, ale iba možno pripomenúť nie­ ktoré z nich preto, aby sme poznali veľkoleposť tohoto zázračného orgá­ nu v ľudskom tele, ktorý ovplyvňuje našu telesnú i duševnú aktivitu a tým aj vysoko si vážili a bedlivo chránili tento tak nesmierne dôležitý orgán ľudského tela. Napr. za zornič­ kou je šošovka, ktorá sa automatic­ ky zaostruje a podľa potreby zväč­ šuje alebo zmenšuje svoje zakrive­ nie. Šošovka meria necelý 1 štvor­ cový centimeter a skladá sa z nie­ koľkých miliárd (!) buniek. Aby te­ pelné rozdiely neskresľovali obraz, je oko opatrené zvláštnou pieckou, tzv. chroidom, ktorá udržuje stálu teplo­ tu. Na zadnej vnútornej strane očnej bulvy je umiestnená sietnica, na kto­ rú sa zachycuje ako na film až 10 obrazov za sekundu; obnovuje sa au­ tomaticky a je schopná zachytiť viac než 800 tisíc rozličných pohľadov. Tieto obrazy sa zachytávajú na čapíkoch (v počte 3 milióny!) a tyčin­ kách (v počte 20 miliónov!) umiest­ nených na sietnici a citlivých na sve­ telné signály. Obraz do mozgu pri­ chádza kábelom, ktorý pozostáva z milióna (!) vlákien. Všetky snímky sú perfektne farebné a stereo (pries­ torové, pretože človek má dve oči). Už len tieto veľmi neúplné fyzio­ logické údaje musia nás naplniť úža­ som nad tým, akého pokladu sme no­ siteľmi a vzbudiť úctu k tomuto or­ gánu, o ktorom hovorí slávny anglic­ ký fyzik Newton: „Ťažko pripustiť, že oko je zostrojené bez dokonalej zna­ losti zákonov optiky, t. j. bez záme­ ru, účelu a rozumu“. (Dejiny fyziky, II. zv., str. 229—230). Teda o dajakej slepej náhode tu nemôže byt ani reč. O očiach má naša ľudová múdrosť veľa prísloví a úsloví. Oči sú zrkad­ lom duše, často prezrádzajú duševný stav ich majiteľa, jeho náladu .dob­ ré i zlé vlastnosti, závisť, škodora­ dosť, lakomstvo i faloš, inokedy zas dobrotu srdca, láskyplnosť, ušľachti­ losť, čistotu a pod. Ale oči sú aj vstupnou bránou do duše. Nimi vstupujú do nášho vedo­ mia nové poznatky o svete, vnímame krásu prírody vo všetkých jej ročných premenách, vo všetkých farbách a podobách. Oči sú prostriedkom poz­ návania, vzdelávania i estetických zá­ žitkov. V očiach sa môže zračiť ra-

dosť i žiaľ, hnev i nadšenie, humor i dobrota. Takou dobrotou vyžarovali oči pápeža Jána XXIII. Oči dieťaťa žia­ ria nevinnosťou. Oči matky a otca, ktoré sa skláňajú nad kolískou dieťa­ ťa, kypia šťastím a opravdivou rodi­ čovskou radosťou. Tu si možno pri­ pomenúť aj milióny smutných det­ ských očí vo svete, ktorým sa nedo­ stáva ani toho najpotrebnejšieho pre tvrdosť a bezohľadnosť ľudských sŕdc: pokrmu. Sú to hladná detské oči, v ktorých sa nepoihráva radosť z na­ sýtenia, svietia z nich strach a úzkosť zo zajtrajšieho dňa . . . Ale cez ľudské oči môže vstupovať do duše aj zlo, zlý príklad, pohoršenie. Na oči si treba preto dávať neobyčajný pozor, môžu zapríčiniť skazu duše. Sám Pán Ježiš nám pripomína: “Ak ťa tvoje pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a o d h o ď ...“ (Mt 5, 29). Pravdaže, Kristus hovorí obrazne, má­ me sa strániť príležitosti k hriechu a utekať pred ňou. Nedáva nám príkaz fyzicky sa zmrzačiť, iba odporúča pre vážnosť dôsledkov, aby sme sa usi­ lovali svoju vôľu skoro násilne zlomiť a odvrátiť od zlého. Sv. Ján nás vy­ zýva, aby sme sa chránili pred „žia­ dostivosťou o č í . . . “ (1 Jn 2,16). Rozu­ mie sa tým až do nepríčetnosti vybi­ čovaná túžba všetko vidieť. Koľko po­ vinností z toho vyplýva pre rodičov (televízia, kino)! Kristus pri svojom hlásaní evanjelia sa stretával aj so slepými, hlboko s nimi súcitil, vracal im zrak a niektorí uzdravení z vďač­ nosti ho nasledovali. Ale Kristus vo svojom viacnásob­ nom „beda“ farizejom (včerajším i dnešným) vytýkal aj duchovnú slepo­ tu, vystríhal pred falošným a neprav­ divým učením a náukou: „Beda vám, slepí vodcovia . . . Vy hlupáci a slep­ ci . . . “ (Mt 23, 16—19). „Ale beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo za­ tvárate pred ľuďmi Kráľovstvo nebes­ ké! Sám i totiž do neho nevchádzate, a tým, čo by chceli vojsť, nedovolíte“. (Mt 23, 13). „Ci môže slepý slepého vodiť? Či nespadnú obaja do jam y?“ (Lk 6,39). Ľudia radi vidia čo aké ma­ lé zlo na druhom, u seba nepozorujú ani najväčšie chyby. Hovoria: „Brat­ ku, dovoľ, aby som ti vybral smiet­ ku, ktorú máš v oku“ — keď ty sám ani brvno nevidíš vo svojom oku. Pokrytče, vyhoď najprv brvno z vlastné­ ho oka, a potom hľaď vytiahnuť smiet­ ku z oka svojho b rata!“ (Lk 6,42). Niektorí ľudia bývajú zbavení zra­ ku už od svojho narodenia. Nepozna­ jú nádheru prírody, žiaru slnka, pre­ krásne výtvory ľudských rúk. Iní zas prichádzajú o zrak pri rozličných ne­ šťastiach. Dnes o nevidomých sa starajú špe­ ciálne ústavy a venujú im všestrannú starostlivosť. Vďaka patrí všetkým obetavým pracovníkom, ktorí sa im venujú s láskou a pozornosťou i s veľ­ kou trpezlivosťou. Ich najväčšou od­ menou je povedomie, že týmto ľuďom, ukráteným o najvzácnejší zmysel ľud­ ského organizmu a pozbaveným šťas­ tia, ktoré poskytuje človekovi zdravé oko, vrátili aspoň sčasti životný opti­ mizmus, životnú vyrovnanosť a dosta­ točnú mieru sebavedomia, že ich vrá­ tili životu a spoločnosti. T. M. RASLAVICKÝ

Keď Herodes zbadal, že mudrci sa vrátili inou cestou, veľmi sa rozhneval a poslal vojakov, aby v Betleheme a na celom okolí pozabíjali všetkých chlapcov do dvoch rokov veku. Myslel si, že medzi nimi zabije aj Spasiteľa, Ježiša Krista. V Betleheme a na celom okolí nastal veľký plač. Matky oplakávali svoje deti, ktoré boli zabíjané pred ich očami. Po týchto udalostiach ukrutný Herodes zomrel v strašných bo­ lestiach. Po Herodesovej smrti sa Jozefovi znovu zjavil anjel a povedal mu, aby sa vrátil do izraelskej zeme. Svätá Rodina sa vrátila a usadila sa v Nazarete. Už niekoľkokrát sme videli zjavenie sa anjela. V našom obrade anjelom je zasvätený každý pondelok v týždni. Dvanásťročný Ježiš v jeruzalemskom chráme

V Starom zákone bol iba jeden chrám, a to v Jeruzaleme a po­ dľa predpisov Starého zákona po dosiahnutí dvanásteho roku ve­ ku každý Izraelita bol povinný raz ročne putovať do Jeruzalema do chrámu. Obyčajne, Izraeliti prichádzali z celej Palestíny do Jeruzalema na najväčší sviatok, sviatok Paschy. Jozef s Máriou chodili z Nazareta do Jeruzalema každý rok na sviatky Paschy. Keď Ježiš mal dvanásť rokov, išiel s nimi tiež. Minuli sa sviat­ ky, ktoré trvali celý týždeň. Jozef a Mária sa vracali domov. Ani nespozorovali, že malý Ježiš nie je pri nich, neide s nimi. Mysleli si, že je v sprievode v skupine detí. Nazaret je od Jeruzalema vzdialený 120 km. Keď prešli deň cesty, začali hľadať Ježiša me­ dzi známymi a deťmi, avšak nenašli ho. Vrátili sa do Jeruzalema a po troch dňoch hľadania ho našli. Sedel v chráme medzi izraelskými učiteľmi, počúval ich a vypytoval sa ich. Všetci, čo ho počúvali, žasli nad jeho múdrosťou a odpoveďami. Jozef a Mária sa veľmi zaradovali, keď ho našli. Mária vtedy povedala: „Dieťa moje, prečo si nám to urobil? Tvoj otec a ja s úzkosťou sme ťa hľadali!“ Ale on im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že mám byť v dome svojho Otca? Potom sa vrátil s nimi do Nazareta, bol im poslušný a vzmáhal sa v múdrosti a milosti pred Bohom a ľuďmi. Svätá nazaretská Rodina je vzorom pre všetky kresťanské ro­ diny. Ježiš žil v Nazarete do tridsiateho roku svojho života. Jeho ochranca, svätý Jozef, bol stolárom a Ježiš mu pomáhal pri prá­ ci. Svätý Jozef zomrel na rukách Ježišových, preto je aj ochran­ com dobrej smrti kresťanov. Vidíme, že malý Ježiš nám dáva príklad l á s k y k c h r á m u , m o d l i t b e , čítaniu Svätého písma a jeho poznaniu, poslušnosti rodičom a p r a c o v i t o s t i .

M o d l i t b a — je srdečný rozhovor s Pánom Bohom. Kto sa modlí, ten myslí na Boha a hovorí mu o všetkom, čo mu leží na srdci. Môžeme sa modliť k Pánu Bohu a tiež k Prečistej Panne Márii a k svätým. Máme sa modliť s týmto úmyslom: — aby sme oslávili Pána Boha a vyjadrili mu svoju lásku, — aby sme poďakovali Bohu za všetky milosti a dary nám dané, — aby sme vyprosili od Pána Boha odpustenie hriechov, — aby sme vyprosili potrebné milosti pre seba a iných. Ježiš Kristus nám dal príklad a učil, aby sme sa vždy modlili, to znamená, že sa máme modliť často, kedy len môžeme. Predo­ všetkým sa máme modliť každý deň r á n o a v e č e r , v rôznych potrebách a hlavne v pokušeniach, aby sme ich odohnali z náš­ ho srdca. Pred jedlom a po jedle je taktiež potrebné pomodliť sa aspoň prežehnaním sa. Treba sa modliť za seba samého, za svojich rodičov a príbuz­ ných, živých a zomrelých, za priateľov, dobrodincov. Modliť sa treba pokorne, pozorne, nábožne, s vierou a vytrva­ lo, lebo len taká modlitba je milá Pánu Bohu.

Modliť sa môžeme myšlienkami alebo srdcom a ústami, z modlitebníka alebo svojimi slovami. Modlitbu začíname a končíme znakom svätého kríža. Modliť sa môžeme všade. Najkrajšia modliba je modlitba Pána — Otce náš. Pánovou sa volá preto, lebo ju nás naučil sám Pán náš Ježiš Kristus. Každý kresťan by mal vedieť naspamäť všetky každodenné modlitby a modliť sa ich každý deň. My sa vždy modlíme k Pánu Bohu. Prečistú Pannu a Svätých, ako zvláštnych vyvolených Božích prosíme o orodovanie pred Bohom. Ježiš Kristus už v detstve poznal Sväté písmo. Každý kresťan je povinný mať v svojom dome Sväté písmo Nového zákona a nie­ koľko ráz ho v živote po čiastkach prečítať. V dobrých kresťan­ ských rodinách číta sa Sväté písmo po čiastkach denne v prí­ tomnosti všetkých členov rodiny. Malý Ježiš je pre nás príkladom poslušnosti a lásky k rodičom a vzorom pracovitosti.

O SVÄTOM P í S M F Ktoré knihy pa tria do Svätého písma Nového zákona? Do S v ä té h o p ís m a N o v é h o z á k o n a p a tr í 27 k n íh (s p is o v ). Sú to: Š ty ri e v a n je liá , S k u tk y a p o š to ls k é , 21 lis to v a p o š to lo v , Z ja ­ venie a p o š to la Já n a , A p o k a ly p s a . A v š a k n e tre b a m y s lie ť, že tý c h to 27 k n íh sú ro z s a h o m v e ľk é k n ih y. N ie k to ré z n ic h o b s a h u jú len n ie k o ľk o s trá n o k . V š e tk y k n ih y N o v é h o z á ko n a , to z n a m e n á c e lé S v ä té p ís m o N o v é h o z á ­ kona p re d s ta v u je k n ih u n o rm á ln e j v e ľk o s ti o ro z m e re 250 s tr á ­ nok. U vád za m e p re sn ý p re h ľa d k n íh S v ä té h o p ís m a N o v é h o z á k o n a : E v a n je liá : 1. p o d ľa M a tú š a 2. p o d ľa M a rk a 3. p o d ľa L u ká š a 4. p o d ľa Já n a S k u tk y a p o š to ls k é : 5 Listy: A p o š to la P a vla : 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19.

P rv ý lis t S o lú n č a n o m D ru h ý lis t S o lú n č a n o m P rvý lis t K o rin ťa n o m D ru h ý lis t K o rin ťa n o m L is t R im a n o m L is t G a la ťa n o m L is t E fe za n o m L is t K o io s a n o m L ís to k F ile m ó n o v i L is t F ilip a n o m P rvý lis t T im o te jo v i L is t T ito v i D ru h ý lis t T im o te jo v i L is t Židoím

O s ta tn é a p o š to ls k é lis ty : 20. L is t a p o š to la J a k u b a 21. P rv ý lis t a p o š to la P e tra 22. D ru h ý lis t a p o š to la P e tra 23. L is t a p o š to la J ú d u T a d e á š a 24. P rvý lis t a p o š to la J á n a 25. D ru h ý lis t a p o š to la J á n a 26. T re tí lis t a p o š to la J á n a Z ja v e n ie a p o š to lu J á n o v i 27.

Čo znamená slovo Evanjelium? P rie m e rn ý k re s ťa n po d s lo v o m E v a n je liu m ro z u m ie k n ih u , a ten, k to rý c h o d í do c h rá m u B o ž ie h o , o ltá rn u k n ih u , z k to re j kň a z č íta v e ria c im p o čas b o h o s lu ž b y .

Z kresťanského sveta Svälý Otec Ján Pavol II. oznámil, že témou Biskupskej synody v r. 1980 bude úloha rodiny v súčasnom svete. Tento dôležitý poradný zbor cirkvi, ktorý tvorí asi 200 zástupcov episko­ pátu z celého sveta, sa zíde na svo­ jom piatom zasadaní od svojho utvo­ renia v r. 1967. VIII. mariologický kongres a XV. medzinárodný mariánsky kongres bu­ dú v španielskom meste Zaragoza v dňoch 3.—12. októbra t. r. Kardinál {aime Sin, ordinár arcidie­ cézy manilskej na Filipínach verejne vyhlásil, že zamýšľa pozvať pápeža Já­ na Pavla II. na slávnosti spojené so 400. výročím založenia biskupstva v Manile. Je to popri diecéze Goa v In­ dii najstaršie biskupstvo na ázijskom kontinente. Tohtoročného výskumu „Turínskeho plátna“ sa zúčastnilo 40 vodcov z roz­ ličných vedných oblastí. Za pomoci najmodernejšej techniky urobili vyše 3000 snímok. Dôkladná analýza všet­ kých materiálov potrvá asi 2 roky. Na Kube zriadil Svätý Otec Ján Pa­ vol II. novú diecézu — holguinskú — na území rovnomennej kubánskej pro­ vincie. Rok Bernadety Soubirousovej začali v Lurdoch slávnostnou sv. Liturgiou v podzemnej časti baziliky sv. Pia X. Bernadeta umrela 16. apríla 1879. 25 mladých Írov po 52-dňovom po­ chode, pri ktorom prešli 2000 km, pri­ šli do Ríma, aby odovzdali Svätému Otcovi peňažitý dar, ktorý vo svojej vlasti zozbierali pri príležitosti Medzi­ národného roku dieťaťa v prospech dobročinných organizácií. V Poľsku vydali ilustrovaný Nový zákon. Moderný preklad sprevádza 220 farebných ilustrácií. Vydanie je doplnené vysvetľujúcimi komentármi. Pastiersky list francúzskych bisku­ pov sa zaoberá otázkou alkoholizmu. Uvádza sa v ňom, že len v r. 1978 al­ kohol zavinil 32 000 smrteľných prípa­ dov. Alkoholizmus má na svedomí tretinu samovrážd, toľko dopravných nehôd, 15 % pracovných úrazov. V ďalšej časti sa hovorí o zhubnom mo­ rálnom vplyve, ktorý trhá rodiny, be­ rie ženám mužov i dielkam otcov i matky. „Každé dieťa je Boží dar svetu“ je témou pastierskeho listu malawských biskupov, ktorý vydali pri príležitosti Medzinárodného roku dieťaťa. V liste sa zdôrazňuje najmä zodpovednosť ro­ dičov za prijatie a výchovu dieťaťa. Minuloročnú Balzanovu cenu za mier a bratstvo dostala Matka Tereza z Kalkaty. Prijala ju 1. m arca t. r. v sídle Rímskej akadémie. Eucharistický kongres v r. 1981 bu­ de v Lurdoch. Sv. Otec vyjadril na­ daj, že sa bude môcť na kongrese zú­ častniť. V severnej Kanade umrel vo veku 74 rokov o. Pierre Henrich. Bol prvým kňazom, ktorý v zime r. 1935 dostal sa na saniach, ťahaných psami, po 800 km dlhej ceste až k magnetické­ mu severnému pólu a slúžil tam Služ­ bu Božiu. Potom založil misijnú stani­ cu pre 350 Eskimákov, o ktorých du­ ševné a telesné potreby sa príkladne staral. Pod jeho vplyvom prestali Es­ kimáci zabíjať novorodeniatka v čase hladu.

Pri príležitosti 800. výročia sm rti sv. Kataríny Sienskej bol v Ríme v apríli medzinárodný kongres venovaný die­ lu svätice, učiteľky cirkvi. Anthony Chirappanth je prvým ka­ tolíckym kňazom , ktorém u udelili v Indii štátn u cenu za literatú ru a po­ krok. Dostal ju za p rácu „Gándiho cesta k svetovému m ieru.“ Nový zákon v preklade do súčasnej arabštiny vyšiel v Bejrúie. Vydanie je ovocím desaťročnej spolup ráce odbor­ níkov n ajväčších kresťanských spolo­ čenstiev v arab ských k rajin ách : c ir­ kvi katolíckej, pravoslávnej, keptickej a cirkví evanjelických.

Legendy o kvetoch 2. Konvalinka Nuž áno, konvalinka, nežný biely kvietok s korunkou ako zvonček, čo rastie v tôni hájov, pri koreňoch h ru ­ bých strom ov, s ktorými sa p riatelí! V m esiaci m áji, keď z lásky voči Matke Božej všetky rastlin y otvárajú svoje kvety, celý les vonia konvalin­ kami, čo bohato kvitnú aj popri chod­ níkoch. Teraz sa biele zvončeky klonia ku zemi, ale od prvosveta nebolo tak . Za pradávnych čias sa dvíhali k nebe­ siam, a len neskôr sa sklonili. Kedy sa to stalo, nestalo? Nuž bolo to vtedy, keď Svätá rodina utekala z Betlehem a pred Herodesovým hnevom. Cesta do Egypta je dlhá a putovanie púšťou nebezpečné. Jozef sa strach u je, ale Matka Božia nie; túli k m aterinském u srd cu Ježiš­ ka, nežne ho hladká, ba aj rozosm iať ho vie, keď sa mu ch ce plakať. Koho by sa m ala báť, keď je Syn Boží s nimi? A prítom nosť Syna Božieho cíti c e ­ lá príroda. Divé zvieratá im neublížia, vtáčiky im radostne prespevujú a kvietky sa priam o pretekajú, aby ich potešili čerstvou vôňou. Iba snehobiela konvalinka urobí eš­ te viac — úprim ne skloní hlavičku a tak vzdáva Svätej rodine patričn ú ú c­ tu a poklonu. Matka Božia vď ačne prijím a tento prejav pozornosti a na túto pamiatku káže konvalinke, aby vždy rástla so sklonenými zvončekmi. Z taliančin y podáva M aroš M adačov

N ASI JUBILANTI: V tom to m esiaci si svoje životné a kňazské jubileá pripomínajú títo vľd. duchovní otcovia: Michal Sabadoš 50 rokov kňazstva (2. 8 .), — Štefan Haluška 70 rokov od narodenia (20. 8 ), — Jozef P etrašovič 75 rokov od narodenia (22. 8 .), — Fedor Bugir 60 rokov od narodenia (22. 8 .), — Fran tišek Haluška 50 rokov kňazstva (28. 8 .), — Im rich Jasenský 40 rokov kňazstva (30. 8 .). Srdečne blahoželám e a pozdravuje­ me! Mnohaja ľit, blahaja ľit!

S lovo E va n je liu m je gréckeho pôvodu (e va n g e lio n ) a znamená v našej reč.i dobrú správu, dobrú novinu, blahú zvesť, blahozvesť. U prvých kresťanov E vanjelium m alo označenie Dobrej noviny B la h e j zvesti - B la h o zve sti a spasení ľudského rodu Ježišom K ristom . E va njelium

-

B lahozvesť.

Som Ježiš K ristu s ta k to chápa! svoje učenie, ktoré tv o rí náplň E v a n je lia . Na p o č ia tk u svojho verejného vystú p e n ia Ježiš K ris­ tus v rodnej o b ci N azarete sám nazval svoje účinkovan ie b I ah o z v e s t o v a n í m , blahou zvesťou, dobrou novinou o K r á ­ ľ o v s t v e B o ž o m . „D u ch Pánov je nado' mnou, preto ma po­ m azal, poslal ma z v e s t o v a ť chudobným , h lá sa ť zajatým , osiob od e n ie, slepým udelen ie zraku, p re p u s tiť u tlá ča n ých na slobo­ du . . . (Lk 4,18). Teda: E vanjelium - Dobrá zvesť, je po cirke vn o ­ slo va n ský B ia h o v is ť, po' slovensky B lahozvesť. Na zá kla d e to h o učenie Ježiša K rista nazýva li E v a n j e l i o m B lahozvesťou, - a z to h o , neskoršie, aj kn ihy, ktoré opiso­ v a li ž iv o t, s k u tk y a učenie Ježiša K rista , p rví kresťan ia nazvali E van jeliom . E va n je liu m prešlo cez t r i o b dob ia: 1. H lá se n ie e v a n je lia sam ým Ježišom K ristom 2. Ú stne šíre n ie e v a n je lia - kázaním ap o što lo v 3. Jeho zap ísa n ím do kníh Teda E va n je liu m , p redtým ako sa s ta lo k n i h o u , bolo s l o ­ v o m K risto vým , k á z a n í m a p o što lo v a až potom p í s a n ý m slovom. Teda: E va n je liu m - to je B lahozvesť. Poznáme š t y r o c h a u to ro v E v a n je lií: M atúša, M arka, Luká­ ša a Jána. N azývam e ich e v a n j e l i s t a m i . O n i n e chceli b yť p is a te ľm i h is tó rie , ale s v e d k a m i . Každý z nich svedčí svo jím spôsobom . Ich cie ľo m bolo vz b u d iť a po­ s iln iť vie ru u svo jic h poslucháčov. Z á kladom e va n je lia je „dobrá zvesť - ra d o stn á n o v in a " o u č e n í Ježiša Krista. Táto blahá zvesť - ra d o stn á správa má c h a ra k te r všeobecného p o s o l ­ stva. E va n je liá nie sú d e jin a m i v ta ko m zm ysle, ako si dnes dejiny p red sta vujem e my, lebo nie h is to ric k ý záujem v ie d o l autorov k n a p ís a n iu E v a n je lií. Ich spisy m ali s lú ž iť k o n k r é t n y m p o ­ trebám ž i v o t a a rastu m ladej C irk v i. O č itý m i svedkam i ž iv o ta a učenia Ježiša K rista b o li apoštoli a u če n íc i (S k u tk y 1,8; 10,39; 13,11). O ni sú zárukou p r a v o v e r n o s t i e va n je lio v e j tra d íc ie . Ježiš K ristu s h o v o ril zrozu m ite ľn o u rečou pre poslucháčov a spôsobom , akým oni m ohli p rija ť a o s v o jiť si jeho učenie. Použí­ val pod ob enstvá a po ro vn a n ia , aby skôr a na d lh š í čas si zapa­ m ä ta li je h o učenie. T o to bol v te d y používan ý spôsob učení, pred­ nášok. Tým d o sia h o l, že jeho učenie sa vrylo do pam äti poslu­ cháčov. A p o š to li a ich u če n íci sa s tá va jú po K ris to v i h l á s a t e ľ m i , š írite ľm i ra d o stn e j zvesti. U č i a ú s t n e . Ich cieľom nebolo s p ís a ť živ o t, sku tky, učenie Ježiša K rista , ale h l á s a ť K r i s t a ž i v ý m s l o v o m , ako sa to h o d ilo na svedkov. O to m to píše sv. e v a n je lis ta Lukáš v úvode k svojm u E va n je liu : „ . . . k to rí boli ich o č itý m i svedkam i od p o čia tku a s ta li sa služo b n íkm i slova" (Lk 1,2). H lá s a te ľo m „b la h o z v e s ti" nešlo o to, aby d a li svedectvo pod­ robné, aie akoi o č ití sve d ko via c h c e li da ť svedectvo o tom , čo v i d e l i a p o č u l i . Išlo im o to, aby K risto vo učenie sa vrylo do uší a sŕdc poslucháčov. Z b o h a ts tv a K risto vh o učenia a skut­ kov v y b r a l i t o n a j d ô l e ž i t e j š i e . V eľa u d a lo s tí neuvied­ li. P rito m d o d rž ia v a li v ia c p o ria d o k lo g ic k ý a p sych olog ický, ako c h ro n o lo g ic k ý .

j

i i

i

j

]

ŽIVOT JEŽIŠA KRISTA podľa štyroch evanjelistov Ježiš a Nikodém; o krste a Duchu Svätom. Je­ žiš je božským zjaviteľom (Jn 3, 1—21, 31— 36] Bol [tam ) akýsi farizej, menom Nikodém,1 po­ predný muž medzi Židmi. Ten prišiel (raz) v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si p ri­ šiel od Boha ako učiteľ, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“ Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto znova nenarodí, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. „Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa niekto môže narodiť, keď už je starý? Či môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodii: s a ?“ Odpovedal Ježiš: „Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha,2 nemôže vojsť do Kráľovstva Božieho. Čo sa narodí z tela, je telo, a čo sa narodí z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Treba sa vám znova na­ rodiť! Vietor veje, kam chce, počuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodí z Ducha.“ Nikodém sa ho ďalej spýtal: „Ako sa to môže sta ť?“ Ježiš mu odpovedal: „Ty si učiteľ v Izraeli, a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti, rozprávam e o tom, čo vieme a svedčíme o tom, čo sme videli, ale neprijím ate naše svedectvo. Ak neveríte, keď vám rozprávam o pozemských veciach, akože (mi) uveríte, keď vám budem rozprávať o ve­ ciach nebeských? Veď nikto nevystúpil na nebe­ sá, okrem toho, ktorý zostúpil z nebies, Syn člo ­ veka. A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti,3 tak mu­ sí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto v neho uverí, dosiahol život večný. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho uverí, nezahynul, ale m al ži­ vot večný. Lebo Boh neposlal svojho Syna do sve­ ta, aby súdil svet, ale aby svet bol spasený jeho prostredníctvom. Kto v neho uverí, nebude s ú ­ dený, ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. A práve v tom je súd, že Svetlo4 prišlo na svet, ale ľudia väčšmi m ilovali tmu ako Svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto robí zlo, n en á­ vidí svetlo a nevychádza na svetlo, aby ho neusvedčilo z jeho (zlých) skutkov. Kto však koná podľa pravdy, vychádza na svetlo, aby sa vyja­ vilo, že konal svoje skutky tak, ako Boh chce. Kto prišiel zhora, je nad všetkými, kto je zo zeme, je pozemský a hovorí pozemsky. Kto p ri­ šiel z neba, je nad všetkými, svedčí o tom, čo videl a počul, lenže nikto neprijím a jeho sve­ dectvo. Kto však prijím a jeho svedectvo, potvr­ dzuje, že Boh je pravdivý. Lebo ten, koho poslal Boh ,hovorí slová Božie, pretože (Boh) nedáva (svojho) Ducha podľa výmery. Otec m iluje Syna a všetko mu dal do rúk. Kto verí v Syna, má život večný, kto však v Syna neverí, neuzrie života, ale hnev Boží na ňom spočinie.5 1. Zákonník Nikodém bol členom veľrady a príslušník strany farizejov. Dobrý človek, ale ešte bojazlivý a dbajúci na svetské ohrady.

2. Kto ch ce vojsť do Kráľovstva Božieho, musí sa nad­ prirodzene, duchovne obnoviť, tak rečeno znova narodiť, pravda, nie telesn e, ale z vody a z Ducha Svätého. Tento text má na mysli obrad sv. krstu. Ježiš tvrdí, že krst je potrebný, lebo je to skutočné znovuzrodenie k životu mi­ losti. 3. Mojžišov medený had bol predobrazom ukrižovaného K rista. Vo Svätom písme S taréh o zákona (Čísiel 21, 8 — 9) sa hovorí ako sa židovský ľud na púšti vzbúril proti Bo­ hu, ktorý za tre s t poslal do ich táb ora jedovatých hadov. Nato Mojžiš prosil za ľud a na rozkaz Boží urobil m ede­ ného hada a vystavil ho uprostred táb ora. Ten, kto bol poštípaný hadom, ale pozrel sa na Mojžišovho hada, bol uzdravený. Ježiš hovorí, že tak aj on, keď bude ukrižova­ ný, bude znam enať spásu pre tých , čo v neho uveria. 4. Svetlo — Ježiš Kristus, svetlo sveta. 5. Ježiš delí ľudí na dve k ategórie: kto uverí v neho, bude spasený a kto v neho nebude veriť, nebude spasený.

Ján K rstitel ešte raz vyhlasuje, že Ježiš je Me­ siáš (Jn 3, 22— 30). Potom išiel aj s učeníkm i do judského kraja, pobudol tam s nimi a k rstil. Ale i Ján krstil v Ajnóne, blízko Salim u, lebo tam bolo mnoho vo­ dy. A (ľudia) prichádzali a dávali sa krstiť. Ján totiž nebol ešte vo väzení. Tu medzi Jánovými učeníkm i a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. Išli teda k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, ten, ktorý bol u teba na dru­ hom brehu Jordána a ktorém u si ty vydal sve­ dectvo, hľa, ten tiež k rstí a všetci idú k nem u!“ Ján im na to odpovedal: „Nikto si nič nemôže prisvojiť, ak sa mu toho nedostane z neba. Vy sam i ste svedkami, že som povedal: Ja nie som M esiáš, ale som pred ním poslaný. Kto má neves­ tu, ten je ženích, a ženíchov priateľ sa veľmi ra ­ duje ,keď je pri ňom a počuje jeho hlas. A táto radosť je teraz u mňa úplná. On má vzrastať, ja však ubúdať.“ Ján Krstiteľ je vo väzení, Ježiš opúšťa Judeu (Mk 6, 17; Jn 4,1— 3 ). Sám Herodes dal totiž chytiť Ján a a zviazaného vsadil do žalára pre Herodiadu, m anželku svojho brata Filipa, ktorú si bol vzal za ženu. Ako sa teda Pán dozvedel, že farizeji počuli, že získava viac učeníkov a viac krstí ako Ján — hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci — opus­ til Judsko a zasa sa vrátil do Galiley. Ježišov rozhovor so Samaritánkou (Jn 4, 4 —42) Bolo mu treba p rejsť cez Sam áriu.1 Došiel teda do sam aritánskeho m estečka menom Sychar,2 blízo pozemku, ktorý bol dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa.3 Ježiš bol ustatý od cesty, nuž si sadol pri studni. Bolo asi šesť hodín. Tu prišla akási žena zo Sam árie načerpať vo­ dy. Ježiš ju oslovil: „Daj sa mi n ap iť!“ Jeho u če­ n íci boli odišli do m esta nakúpiť potraviny, p o ­ vedala mu teda tá Sam aritánka: „Akože ty, Zid, pýtaš si vody odo mňa, Sam aritán k y ?“ Židia to­ tiž nie sú v (dobrom ] styku so Sam aritánm i. Ježiš je j odpovedal: „Keby si poznala dar Boží a kto je ten, čo ti hovorí: „Daj sa mi n ap iť!“ — ty by si ho bola poprosila a on by ti bol dal živej (p ram en itej) vody.“ Zena sa ho opýtala: „Pane, veď nem áš vedra a studňa je hlboká, odkiaľ teda vezmeš živú vodu? Si vari väčší, ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on

sám, jeho synovia a aj jeho statok?“ Ježiš jej od­ rodov, k toré tam osadili po r. 722 pred Kristom asýrski povedal: „Každý, kto pije z tejto vody, bude za­ k rá li. S am aritán i p rija li čiasto čn e židovské náboženstvo, zach ovali si aj veľa pohanských povier a zvykov. Oko­ sa smädný. Kto sa však napije z vody, ktorú mu ale lo r. 400 pred K ristom na vrchu Garazim (neďaleko Sicheja dám, nikdy viac nebude smädný, lebo voda, mu — dnešného Nablusu] vystavili si vlastnú svätyňu. ktorej mu ja dám, stane sa v ňom žriedlom vo­ Pre svoj m iešaný, „n e čistý “ pôvod a polopohanské nábo­ dy prúdiacej do života večného.“ Žena ho požia­ ženstvo boli tŕňom v očiach Židov. 2. Sy ch ar, dnešný A skar, neď aleko Sichem u. dala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už viac 3. Jakubova studňa sa zach ovala dodnes a má žriedlo nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ ej“ vody (t. j. p ríro d n ej, p ram en itej a nie iba daždoJežiš ju vyzval: „Choď, zavolaj si muža a príď v„živ e j). sem!“ Zena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Je­ 4. „Okolo š ie s te j“ — na poludnie, v čase veľkej horú­ žiš jej povedal: „Dobre si povedala: „Nemám mu­ čavy. ža!“ Mala si totiž piatich mužov, a ten, ktorého 5. Ježiš K ristus má na m ysli vodu večného života, čiže máš teraz, nie je tvojím mužom. To si správne p osväcu jú cu m ilosť, dar Ducha svätého, kým Samaritánka to rozum ie o vode p ram en itej. povedala.“ 6 .„V duchu a pravde“ zn. budú sa Bohu klaňať nie iba Vravela mu žena: „Pane, vidím, že si prorok. v onk ajším i ú k o rm i, a le z c e le j duše a z celého srdca, ce­ — Naši otcovia sa na tejto hore klaňali (Bohu), lým životom a všetkým i skutkam i. vy však tvrdíte, že v Jeruzaleme je to miesto, kde 7. Svoju prácu prirovnáva Ježiš k p ráci rozsievača. Orosa treba klaňať.“ Ježiš jej odvetil: „Ver mi, žena, du duší budú žať u čen íci. — Tieto slová Ježiš povedal až prichádza čas, keď sa ani na tejto hore, ani v n esk oršie, keď p o sielal sv o jich apoštolov kázať. Jeruzaleme nebudete klaňať Otcovi! Vy sa kla­ niate tomu, čo nepoznáte, my saklan iam e tomu, Ježiš u z d ra v u je sy n a k rá ľo v sk é h o úradníka z čo poznáme. Spása je totiž od Židov. Ale príde K a fa rn a u m a (Jn 4, 54—54) čas, ba je už tu, keď sa praví ctitelia budú kla­ ňať Otcovi v duchu a pravde.6 A sám Otec si žia­ 0 dva dni odišiel stadiaľ do Galiley. Sám Ježiš da takýchto ctiteľov. Boh je duch, a tí, čo sa mu sa totiž osvedčil, že prorok nemá cti vo svojej klaňajú, majú sa (mu) klaňať v duchu a pravde.“ otčine. Keď teda prišiel do Galiley, Galilejčania Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš (to zna­ ho privítali, lebo boli videli všetko, čo vykonal mená Pomazaný). Keď ten príde, zjaví nám všet­ na sviatočné slávnosti v Jeruzaleme. Aj sami boli ko.“ Ježiš je j riekol: „Ja som to, ktorý sa s tebou totiž na slávnosti. rozprávam.“ Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde bol V tom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa zho­ premenil vodu na víno. V (blízkom) Kafarnaume vára so ženou. Ale ani jeden sa nedozvedal: „Co býval istý kráľovský úradník, ktorého syn bol máš s ňou do činenia?“ alebo „Prečo sa s ňou chorý. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judska do Ga­ rozprávaš?“ liley, pobral sa k nemu a prosil ho, aby prišiel Zena zatiaľ nechala tam nádobu, odišla do uzdraviť mu syna, ktorý už umieral. I povedal mestečka a hovorila ľuďom: „Poďte pozrieť člo­ mu Ježiš: „Ak len nevidíte divy a zázraky, ne­ veka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! veríte.“ Kráľovský úradník mu odpovedal: „Pod, Ci to nie je Mesiáš?“ Vyšli teda z mestečka a pri­ Pane, kým mi dieťa neumrie!“ Ježiš mu povedal: šli k nemu. „Choď, tvoj syn žije!“ On teda uveril Ježišovým Medzitým ho učeníci ponúkali: „Rabbi, jedz!“ slovám a odišiel. On im však povedal: „Ja mám jesť pokrm, o kto­ Keď už bol na ceste, prišli mu naproti sluho­ rom vy neviete.“ Tu si učeníci vraveli navzájom: via a zvestovali, že mu syn žije. Pýtal sa ich teda „Vari mu niekto priniesol je s ť? “ Ježiš im pove­ na hodinu, v ktorej sa mu poľavilo. A povedali dal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý mu: „Včera o siedmej hodine prestala mu horúč­ ma poslal, a uskutočniť jeho dielo. ka.“ Tu poznal otec, že to bolo práve v tú ho­ Či vy sami nevravíte: „Ešte štyri mesiace, a dinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ I príde žatva“? Hľa, hovorím vám: Len pozdvih­ uveril on aj celá jeho rodina. Toto znamenie, už nite oči a hlaďte, lebo polia sa už belejú od žat­ druhé, Ježiš vykonal po svojom návrate z Judska vy! Znec dostáva svoju odplatu a zbiera urodu do Galiley. pre život večný, takže sa rozsievač a žnec rovna­ ko radujú. Lebo je pravdivé príslovie, že iný roz­ Je ž iš z a č ín a k á z a ť o K rá ľo v stv e Božom (Mt 4, sieva a iný žne. Ja som vás poslal žať, na čom ste sa nenamáhali. Iní sa namáhali a vy ste pre­ 13—17). vzali ich námahy.“7 1 opustil Nazaret a šiel bývať do pobrežného Mnohí Samaritáni z toho mestečka uverili v (mesta) Kafarnauma, v krajoch Zabulona a Nefneho pre slová ženy, ktorými dosvedčovala: „Po­ taliho, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok Izavedal mi všetko, čo som porobila!“ Keď teda tí iáš slovami: „Kraj Zabulona a kraj Neftaliho, Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby zostal (kadiaľ vedie) cesta k moru, Zajordansko, Galiu nich .1 zostal tam dva dni. A ešte viac ich uve­ lea pohanská! Ľud, čo býva vo tme, uzrel veľké rilo pre jeho slová. Zene však povedali: „Už ve­ Svetlo, a nad tými, čo bývajú v temnom kraji ríme nie pre tvoje reči, ale sami sme (ho) počuli smrti, Svetlo zažiarilo.“1 a presvedčili sme sa, že je to opravdu Spasiteľ Od toho času začal Ježiš kázať a hlásať: „Čiň­ sveta.“ te pokánie, (už) prišlo Kráľovstvo nebeské!“ 1. Sam ária, stred n á p rovincia P alestín y, nazýva sa tak podľa pôvodného hlavného m esta Sam árie. Obývali Ju S a ­ m aritán i, ľud p o ch ád zajú ci z potom kov Izraelitov, k torí 1. Toto je proroctvo, v ktorom Izaiáš (hlava 8,23 a 9,1) neboli odvedení do A ssyrie a z ro zličn ý ch plem ien a n á­ predpovedá slávny príchod M esiáša.

SVÄTÝ

MESIACA

C yril a M etod

(Pokračovanie] Po d lh ej c e s te K o n šta n tín so sp rie v o d o m d e le g á c ie b y ­ zan tsk éh o c is á r a v stú p il do h la v n é h o m e sta S a ra c é n o v n ad riekou E u fra t. V eľká d isk u sia s a z a č a la p ri ob ed e v p a lá c i c h á n a . P r e ­ h ovorili s a ra c é n s k i m u d rci: — V idíš, filo zo f, p ro ro k n á š M oham ed p rin ie so l nám dobrú n áu k u od B oh a a n a v rá til m n o žstv o ľudí. Jeh o zák ony m y d o d rž ia v a m e a v n ičo m s a od n ich n e o d c h y ­ ľu jem e. A vy, k re s ť a n ia , k to rí s te p rija li z á k o n K risto v , je d e n tak , in ý o n ak v e ríte , ba a j in a k ž ije te a p ri tom v še tci sa v o lá te k resťan m i. — P o sta v ili s te m i o d ra z u d v e o tá z k y , — o d p o v e d a l K o n ­ š ta n tín , — o tá z k u v ie ry v B o h a a o tá z k u ž iv o ta p odľa v iery a to p re to , že tí, k to rí se b a n a z ý v a jú k re sťa n m i, nie jed n ak o v e ria a žijú. P re to n a jp rv o d p o v e d á m n a o tá z k u v iery : N áš B oh je ak o h lb in a m o rs k á , b e z ro z m e rn á a n e k o ­ n e čn á . P re ľudský rozu m n á š B oh je n e p o stih n u te ľn ý a s lo ­ vam i ľudským i ho o p ísať n ie je m o ž n é , p re to h o v o rí a p o što l P avol: o h ĺb k a p re m ú d ro sti a ro z u m u B o ž ie h o ! A do tej hlbiny, veľa z tý c h , k to rí h ľa d a jú B o h a , v c h á d z a jú . Tí, čo sú siln í vo v ie re a d o sta n ú p o m o c s a m é h o B o h a , tí š ť a s tn e p lávajú po m o ri n e d o sia h n u te ľn o sti B o žej a n a ch á d z a jú b o h atstvo m ú d ro sti a sp á sy . A k to rí sú sla b í vo v ie re a pre sv o je p o ch y b n o sti s tr a tili p o m o c B ožiu , tí s a sn a ž ia tú h lbinu p re p lá v a ť v p re h n itý c h a d e ra v ý c h lo d ia c h , av šak n em ôžu . Jed n i sa to p ia p a d a jú c do blu du a in ým i hádžu v ln y n ev ed o m o stí a p o ch y b n o stí. T oto je p ríč in a t o ­ ho, že m n oh í (a k o vy h o v o r íte ), m ed zi k re s ťa n m i s a ro z li­ šujú v iero u . A te r a z p oviem o ž iv o te p odľa v ie ry , — p o k ra č o v a l K o n ­ šta n tín . Z ákon K risto v n ie je in ý, len te n , k to rý d al Boh M ojžišovi n a S in ajsk ej h o re , ab y sm e n e z a b íja li, n e k ra d li, nesm ilnili a ta k ď alej, ak o h o v o rí n á š P á n : N e p rišie l som z ru šiť zák on , len n ap ln iť. V ed ú c n á s k d o k o n a lo sti, dal nám ra d u ž iv o ta č e s tn é h o . A le je to c e s ta ú zk a a ťa ž k á , a v šak v ed ie do ž iv o ta . B o h s tv o ril č lo v e k a m ed zi n ebom a zem ou. Rozum om a zm y slam i h o p o v ý šil n ad ž iv o č íc h o v a v ášň am i od d elil od an je lo v , d a jú c m u slo b o d n ú v ô ľu , ab y člo v ek ro b il to , čo c h c e . Na k to rú z tý c h to s tr á n s a člo v e k ch ýli, s tou stra n o u sa zje d n o cu je . S lú ž ia c B oh u , z je d n o cu je sa s a n jelm i aleb o o d d á v a jú c s a b ez z d rž a n liv o sti v á šň a m te la , k le sá do r íš e živ o číšn e j. A p re to , že B oh s tv o ril č lo ­ vek a s v la stn o u vôľou, p re to n a š e s p a s e n ie z á le ž í n a n á s sam ý ch , ak o h o v o rí P á n : Kto c h c e ísť z a m n ou , n e c h v ezm e svoj k ríž a n a sle d u je m a. V id íte, p re č o rô z n e žijú k r e s ­ ťania. — A v a ša v ie ra a zá k o n — p o k ra č o v a l K o n šta n tín — to n ie je h lb in a, m o rsk á , a le o b y č a jn ý p o tô čik , k to rý k a ž ­ dý, veľk ý i m alý , bež ťa ž k o stí p re s k o č í ľa h k o . Lebo vo v a ­ šej v ie re a zák o n e n ie t n ič b o žsk éh o a B ohom v n u k n u té ­ ho, a le len ľu d ské o b y ča je a te le s n é v ý h o d y . V áš z á k o n o ­ d a rc a , M oham ed, n ep o lo žil p re d v á s an i je d n o ťa ž šie p ri­ k ázan ie, ba čo v ia c , v še tk o vám d o v o lil. P re to aj v y v š e tc i jednou m ysľou s a d rž íte je h o z á k o n a , leb o on vám je d an ý podľa v a šich v ášn í. A S p a site ľ n á š K ristu s n ie ta k . On sám je č is tý a je žried lo m v še tk e j č is to ty . C h ce, ab y je h o s lu ­ hovia č isté žili, č is tí išli k čis té m u , leb o do jeh o K rá ľo v ­ stva n ev ojd e n ič n e čisté . K on štan tín u m lk ol. S a ra c é n s k i m u d rci s a zn ovu s p ý ta li: — Ako v y , k re s ť a n ia , jed n éh o je s tv u jú c e h o B o h a d e líte na tr o c h : O tca, S yn a a D u ch a! — O tec, Syn a D ueh, to sú tri osob y, a v š a k b y to sť jed n a, — od p oved al K o n štan tín . — T ak ak o sln k o , k to ré v id íte vo v ý so stia ch , k to ré B oh stv o ril n a podob u S v ä te j T ro jic e ! Sú V ňom tr i v e c i: k ru h , sv e tlo lú č a a te p lo ta . T ak ak o i v S vätej T ro jici: O tec, Syn i D uch S v ä tý . S ln e čn ý k ru h je podobenstvom B o h a O tca : leb o ak o k ru h n e m á an i p o č ia t­ ku an i k o n ca , ta k i B oh je n e k o n e čn ý . A a k o zo sln e č n é h o kru h u v y ch á d z a lú č sv e tla 1 a s la e č n é te p lo , ta k z B o h a O tca sa n aro d il Syn a p o c h á d z a S v ä tý D u ch. L ú č, k to rý v y ch ád za zo sln k a a o ž a ru je ce lú zem , je p odob ou B o h a Syna od O tca n a ro d e n é h o , k to rý sa n a zem i zjav il sv e tu . A tep lo sln k a, k to ré z to h o isté h o k ru h u sp o lu s lú čom v y ch ád za, je podobou B o h a D u cha S v ätélin , k to rý z to h o istéh o O tca sp olu so Synom v y c h á d z a a je p o sie la n ý Otcom a Synom n a ľudí, ak o a j na a p o što lo v bol z o sla n ý v p o ­ dobe oh n ivý ch jazyk ov. A a k o sln k o p o z o stá v a z tr o c h v ecí, k ru h u , lú ča a te p lo ty , n e d e lí sa na tri sln k á , h o ci každá v e c m á svoju z v lá š tn o s ť: le b o in ý ¡e k ru h s ln e č n ý ,

in ý je je h o lú č a in á te p lo ta , a v ša k n e h o v o rím e, že sú tri s ln k á , a le jed n o sln k o . T ak i S v ä tá T ro jic a , h o ci m á tr i O soby, O toa i S y n a i S v ä té h o D u ch a, a v ša k b ožstv om sa n e d e lí n a tr o c h b o h o v , a le je le n jed en B oh. P o to m K o n šta n tín u v á d z a l d ô k a z y zo S v ätéh o p ísm a S ta ­ ré h o z á k o n a , p re to ž e to to P ísm o m o h a m ed án i u zn áv ajú . T ak v p rie b e h u d lh ý c h dní išli d išp u ty. S a ra c é n s k i m u­ d r c i n e v e d e li p re m ô c ť K o n š ta n tín a . T ra d íc ia h o v o rí, že v zlo b e n a lia li jed do p o h á r a K o n šta n tín o v h o , a v ša k Boh h o z a c h r á n il. O b d aren ý c h á n o m S a ra c é n o v K o n štan tín sa v r a c a l do C a rih ra d u . Po n á v r a te do C a rih ra d u K o n šta n tín s a u tia h o l do ú s tr a ­ n ia , d b a jú c len o s v o je s p a s e n ie . Po č a s e o d išiel do k lá š ­ to r a , v k to ro m žil je h o b r a t M etod. #

V č a s e , keď K o n šta n tín bol v k lá š to r e , do C arih rad u p rišli p o slo v ia od C h a z á ro v , p ro s ia c od c is á r a M ich ala III. k re s ť a n s k é h o u č ite ľ a , k to rý by s a v e d e l p o sta v iť p ro ti n á ­ u k e m o h a m e d á n o v a Ž idov, k to rí m ed zi C h azarm i šírili sv o ju v ie ru . C isá r s a ro z h o d o l p o sla ť ku C h a z á ro m K o n šta n tín a . A ta k K o n šta n tín v y p lá v a l do C h erso n u n a p o lo stro v e T a v ria ( t e r a j š í K ry m ). C h e rso n e s, v e ľk é o b ch o d n é m esto n a K ry m e , s a s ta l z á k la d n o u m isijn o u s ta n ic o u p re K on ­ š ta n tín a v č a s e je h o c h a z á rs k e j m isie. T a v riisk ý p o lo o s tro v (K ry m ) už o d d á v n a p o z n áv al k re s ­ ťa n stv o . Tu bol v o v y h n a n stv e tr e tí p á p e ž po sv. P etro v i sv. K le m e n t a te n už v te d y ta m n a šie l v ia c ak o d va tisíce k re s ť a n o v . N ovým i k o lo n ista m i s a p o č e t k re sťa n o v len zvy­ š o v a l. P re to ž e p á p e ž K le m e n t vo v y h n a n stv a v C h erso n e n e p r e s tá v a ! š íriť k re s ť a n s tv o , n a p rík a z rím sk e h o c is á r a o k o lo ro k u 1 0 0 po K r. bol u m u če n ý . P riv ia z a li m u n a šiju k o tv u a u to p ili ho v m o ri. T elo m u če n ík a v y tia h li z m ora k re s ť a n ia a p o c h o v a li ho n a b lízk om o s tro v e . Po č a s e na?! h ro b o m p o sta v ili k o sto lík , k to rý n e s k o rš ie bol zn ičen ý . K o n šta n tín v e d e l o te jto u d a lo sti. P re to , p reb ý v ajú c v C h e rso n e , z a č a l s a v y p y to v a ť ľudí n a h rob sv. K lem en ta. Z a č a l k o p a ť a ta k ob jav il z á k la d y b ý v a lé h o k o sto lík a a pod ním n a š ie l h ro b sv. K le m e n ta a v ňom i k o tv u . S ta lo s a to 30 . d e c e m b ra ro k u 881. K o n šta n tín bol šťa stn ý . Na svojej h la v e o d n ie so l p o z o s ta tk y s v ä té h o do c h rá m u . N ájd en ie p o z o sta tk o v sv. K le m e n ta m a lo v eľk ý v ý zn am p ri n e sk o rše j m isijn ej p rá c i sv . K o n š ta n tín a — C y rila a M etod a n a V eľk ei M o rav e a v P an ó n ii. Na K ry m e K o n šta n tín s a n a n č il po c h a z a rs k y , ro b il p rie ­ sk u m y a n a š ie l e v a n je liá a Ž a ltá r , p ísa n ý cu d zo u re čo u . Jed n a č a s ť v e d c o v m y slí, ž e to b o ! p re k la d e v a n je lia a Ž a ltá r a do r e č i G ótov u ro b e n ý b isk u pom W u lfilom (z o m re l v C a rih ra d e r. 381). In f m y slia, že to bol p rv ý p re k la d S v ä té h o p ísm a , p ís a n ý „ ru sjk y m i p ísm e ijy “ a to to k o n š ta ­ tujú z to h o , že K o n šta n tín ľa h k o p r e č íta l a ro z u m e l n a p í­ s a n ý te x t. K eby to b o lo p ís a n é ja zy k o m G ótov, K o n štan tín by bol n em o h o l te x tu p o ro z u m ie ť, leb o po g ó tsk y n e ­ v e d e l. Je veľm i d ô le ž itá tá s k u to č n o s ť, že Život K o n šta n tín a h o v o rí o to m , že n a K ry m e K o n šta n tín v id el aj p rv é „ ru s ik e p ísm e n á “ . Bolo to p ra v d e p o d o b n e písm o zlo žen é z g r é c k y c h a la tin s k ý c h p ísm e n , k to ré K o n šta n tín ľah k o p r e č íta l. O d b o rn íci m y slia , že aj tie to p ísm en á K o n štan tín n e s k o rš ie použil p ri z o s ta v e n í s lo v a n s k ý ch p ísm en p red o d ch o d o m n a V eľkú M o rav u , keď zlo žil tzv . c y rilik u . Tým ­ to v e d ci p o p ie ra jú p re d o š lé s ta n o v isk o n ie k to rý c h , ak ob y •Konštantín zlo žil n ie c y rilik u , a le g la g o lik u a že ak ob y c y rilik u zlo žil a ž n e s k o rš ie jed en zo žiak o v sv. K o n šta n tí­ n a — C y rila. # Z C h e rso n u K o n šta n tín p re p lá v a l A zovským m orom k C h a z á ro m . C h a z á ri — to je tu r k o -ta ta r s k ý k o čo v n ý n á ­ ro d , k to rý v č a s e K o n šta n tín o v e j m isie žil na m ie ste t e r a j ­ še j ju žn ej U k ra jin y , n a s e v e r od K a u k azu m ed zi Č iernym a K asp ick ý m m o ro m . C h a z á ri v te d y vo v ä č š in e boli p o h a n ­ m i, č a s ť z n ich b o la k re s ť a n s k á , Časť p riia la žid ovstvo a l e ­ bo isla m . N ie k to rí b á d a te lia fn a p r. D v o rn ík ) h o v o ria , že C h a z á ri v te d y p o v ä čš in e p rija li žid o v stv o . Židia n ap ád ali n a c h a z á rs k y c h k re s ť a n o v , p re to c h a z á rs k y ch á n p o p ro sil od b y z a n tsk é h o c is á r a k re s ť a n s k é h o u č ite ľa . C h a z á rsk y c h á n p o sla l v ú s tr e ty K o n šta tín o v i a d e le g á cii c is á r a sv o j o d d iel. Jed en z čle n o v o d d ielu c h c e l p resk ú m ať m ú d ro sť K o n šta n tín a a p o v e d a l: — k n ih y

Vy, k re s ť a n ia , č e r p á te sv o ju m o d ro sť z k n íh , a le m y n e p o tre b u je m e a č e rp á m e m ú d ro sť sam i zo seb a.

— Keď stretneš Človeka nahého, ktorý ti hovorí, že má pri sebe veľa zlata a odevu, uveríš mu? — v odpoveď sa spýtal Konštantín. — Neuverím! — odpovedal chazár. — Nuž, tak hovorím i ja tebe! — odpovedal Konštantín.

poslúchol, všetko usporiadal, avšak aj proroctvo sv. Petra z Alkantáry sa splnilo. Smrť neviditeľne chodí za človekom. Tam ho postihuje, kde n ečaká, vtedy, keď ju nečaká. Buďme vždy takí, aký¡iii by sme mali bvť pri našej smrti. Myslíme, že zomriems dnes alebo zajtra. Vtedy všetka márnosť nás opustí. Čo má z b ohatstva, slávy, krásy, ten, ktorý dokonáva. Každý Chazársky chán prikázal, aby dišputy so Židmi a mo­ deň nášho života považujme za posledný, vtedy márnosť hamedánmi sa viedli pred ním. Prvého dňa šli dišputy nás neprivábi. S väté písmo nás na toto č a sto upozorňuje: hamedanmi sa viedli pred ním. Prvého dňa šli dišputy „E šte túto noc požiadajú dušu od te b a “ (Lk 12,20). Pri­ so Židmi. Konštantín dokázal Židom, že Ježiš Kristus je pravujme sa s kajúcnosťou, usporiadajme svedomie, posil­ pravý, sľúbený Mesiáš. A mohamedánom poukázal na to, ňujme sa sv. prijímaním. Vtedy vojde do našej duše nádej že Mohamed bol nepravý prorok, že jeho učenie hádže nh milosrdenstvo Božie. Práve preto, že nevieme ani čas človeka do priepasti hriechov, hlavne do vášní tela a do ani miesto, kde nás zastihne smrť, treba, aby sme vždy ukrutností. boli pripravení. Pravda, my ľudia, sme slabí, ale dobrota — Náš hosť premohol vašu pýchu židovskú a vašu na­ a milosrdenstvo Božie sú veľké. Vzývajme aj anjela stráž­ dutosť mohamedánsku, — po niekoľkých dňoch dišpút cu, aby riadil a ochraňoval nás. Posilňujme sa modlitbou. ukončil dišputy chán. Tiež zbierajme poklady, ktoré nehynú, ktoré nezanikajú, Tak Konštantín pokrstil dvesto ehasárskyeh veľmožov a ktoré nezostanú tu na zemi, ale pôjdu s nami. Apoštol Pa­ odchádzal. Chán mu dával veľké dary, avšak Konštantín vol nás vyzýva: „Nedajme sa znechutiť v konaní dobra, neprijal. Prosil len slobodu pre zajatcov. Tak sa s ním lebo ak neustanem e, vo svojom č a s e budeme aj žať. Preto vracalo domov dvesto oslobodených gréckych zajatcov. dokiaľ máme č a s, konajme dobro všetkým". (Gal. 6, 9-10). S nimi nesúc so sebou pozostatky sv. Klementa. Konštantín Toto je o to dôležitejšie, že naše dni tak skoro sa míňajú. sa vrátil do Carihradu. 22. au gu sta Cirkev svätí pamiatku sv. Symforiána. Mal Vtedy do Carihradu prišli aj poslovia moravského knie­ 20 rokov, keď ho nútili, aby sa zriekol Krista. Pretože od­ žaťa Rastislava . . . mietol, dali ho mučiť. Sudca ho presvedčoval, sľuboval mu výnosný úrad, ale Symforián odpovedal: „Všetko na svete pominie, len blaženosť u Boha nemá konca. Poklady, vlo­ N áš p o h re b n ý o b ra d žené do Krista, trvajú v ečn e.“ Bol umučený roku 178. Zbierajme si aj my večné poklady a pri tom prosme aj dobrú (4. č a s ť pohrebu: Dielo sv. Jéria D am ascenského: „Kaja smrť. Sv. Alfonz z Liguori, zakladateľ rehole redemptoristov, žitejskaja — Akéže p o tech a“ c ítia c na sebe ťarchu rokov, písal členom rehole: „Každý Keď vidíme plač a slzy, s ktorými sa lúčia rodiny so z vás nech ma odporúča Ježišovi Kristovi a modlí sa za svojím zomrelým, vyvstáva pred nami jedna udalosť zo sýr­ šťastnú hodinu mojej smrti, lebo ju očakávam každý deň." skeho kláštora, udalosť zo začiatku ôsmeho storočia. Náš zomrelý sa lúči so svojimi príbuznými a všetkými V kláštore plakal mních, lebo zomreli jeho príbuzní. Nijako nami. A my našu rozlúčku zakončujeme modlitbou Akatissa s tým nevedel zmieriť. A druhý mních, zvaný Já n Data: „Ježišu, zosnulého uveď do domu tvojho, do večného mascenský, lebo pochádzal z Damasku, aby ho potešil, života!" n ap ísd verš, ktorý začal slovam i: ,.Kaia žitejskaia sladosť sh ss rs a s n is s s ? « saasw ssuRan e ® ?* h r b r a t s s e s s i prebyvaiet pečali n epričastna - Akáže p otecha v živote je bez s t a r o s t í .. ." — inými slovami: č o je na svete bez zármutku, veď „v jednom okamihu" všetko sa minie . . . Nanebovzatá naša Matka Touto skladbou sv. Já n a D am ascenského sa začína štvr­ Rozjímajúc nad smrťou — usnutím Panny Márie, si jas­ tá č e s ť nášho pohrebného obradu. Táto č a s ť je vložená ne uvedomujeme, že i smrť môže byť nie strašnou v živote do nášho pohrebného obradu od časo v sv. Já n a D am as­ človeka, avšak len toho, kto môže povedať na smrteľnej cenského, veľkého sv ä tca našej Cirkvi. Na našom pohreb­ posteli: „Dielo, ktoré mi Pán Boh uložil, je dokonané!“ nom obrade počuieme jeho hlas, jeho učenie. Co ie vlastne život? Plnenie povinností, ktoré mi uložil Dnes sa zastavím e pri ieho prvom verši: Kaia žiteiskaja dobrotivý Boh, t. j. obetovať sa a zachovať si dušu čistú! — Akáže potecha, — ktorý hovorí: Nič na svete nie je bez Pán Boh nám dal život, určil životný smer a my sme zármutku, lebo hoci aké radosti by sme mali, v j e d n o m povinní touto život vrátiť čistý a neporušený, ako to bolo o k a m i h u všetko sa mení. Dnes by sme povedali: iedna aj v prípade Panny Márie — našej Matky. sekunda a všetko prepadlo. Jed n a sekunda a končí sa ži­ Povedome si úprimne, akú útechu nám poskytujú — vot. A toto je dnes nadmieru aktuálne- náhla smrť. J e jej naimä na konci života — svetské zábavy, telesné radosti, tGk veľa, je tak á č a sté ! Hovorí sa, žs v kcžrlei pol sekunde bohatstvo, sláva, moc a každá iná márnivosť?! V posled­ je jedna autohavária. Noviny sú stáie p!né správ o náhlej nej chvíli nebude už o nás javiť svet záujem. Uzavrie sa smrti, niekedv v ča se , kedy to najmenej očakávam e. V e­ pred nami, nebude nás poznať, lebo už nás dostatočne vy­ d iac to, s v ätá Cirkev pripravuje svoiich veriacich aj na užil a teraz z nás už nemôže mať žiaden úžitok. Ponechá toto. Keď sme na Službe Bože!, počúvam e tnm modlitbu: nám Isn nepokojné vnútro, znervóznený tlkot srdca a bo­ „Christijans?ciia končiny života našeho - Aby sme skon­ jazlivý pohľad do neistej budúcnosti a potom aj večnosti! čili svoi kresťanský život bez bolesti, zahanbenia, v poV srdci nastane pusto a prázdno a ťažko odstrániteľná koii a aby sme dali dobrú odpoveď na strašnom Kristovom bezútešnosť. Ale vedomie, že som svedomite prežil život, súde, prosme! — „Podai, Hospodi, — Daj nám, P an e!“ — resoektíve som prípadné tienisté stránky života oľutoval odpovedajú veriaci. Tu prosíme dobrú smrť a ospravedlne­ i životom napravil a ďalšie dni života dal v obeť Všemo­ nie na súde Božom. — Alebo znovu modlitba zo služby húcemu Bohu cez ruky Nepoškvrnenej — prináša na konci Božei: „A-nhela mirna, virna nastavnika, chraniteľa duš života hlboké uspokojenie, ktoré sa nedá zameniť za žiadne i ťilos našych u Hospoda prosím. - Aniela pokoja, ver­ noklady sveta, áno, ani za* celý svet. „Kto si ctí Matku ného vodcu, ochrancu n aílch duší i tiol od Pána prosme!" Božiu, nebside opustený a dôjde spásy!“ Pravý ctiteľ ma­ A spiovame: „Podai, Hospodi! — Dai náín. Pane! Prosíme, riánsky nikdy nezahynie!“ (Sv. Alfonz). aby chránil r á s život "niol strážca. — Alebo sme prítomní Panna Mária je istou cestou k šťastiu časnému i večné­ na molsbeni (Litániách ) a tam s a modlíme: „Ot nahlyja mu! Preto sv. Bernard, veľký učiteľ Cirkvi a ctiteľ marián­ i nespoďivannvia sm erti, izbavi nas, Hospodi! - Od náh­ sky sa prihovára ku všetkým: „Nasleduj Pannn Máriu a le! a neočakávanej smrti vysloboď nás, P an e!“ - N eza­ nezblúdiš, na Ku často spomínj a nepochybíš, za Jej pod­ búdajme, možno neraz zachránil nás Pán Boh, lebo sme pory neklesneš, pod Jej ochranným plášťom nebudeš sa spievali na Službe Božej prosby za dobrú smrť, prosili báť, pod Jej vedením sa neunavíš a Jej láskavosťou dôjdeš sme anjela strážcu alebo sme prosili v molebeni: „Od k žiadúcemu cieľu!“ náhlej a neočakávanej sm rti.“ — Vidíte, nie nadarmo sme Ako archanjel Rafael viedol bezpečne mladého Tobiáša boli na bohoslužbách. ako to čítame v Sv. písme tak i Panna Mária nás vedie Avšak, ai keď nie neočakávane, aj tak raz zomrieme. istou cestou k svojmu Synovi — k Ježišovi Kristovi. Ona Smrť prichádza na nás, zan ech áva svoje stopy na našej nás chráni pred poblúdením a mámením zlého ducha. Ona zrodila Spasiteľa, ktorý prehlásil: „Ja som Cesta, Pravda tvári a my tieto stony zahladzujeme — a Život!“ Ona nám vyprosí správnu životnú cestu a pravý 16. októbra Cirkev svätí pamiatku s. P etra z Alkantáry, večný život. Panna Mária vstúpila do neba i so svojím te­ ktorý zomrel roku 1562. Tento spravodlivý sa raz stretol lom. Odtiaľ nám žehná z plnosti Kristovho kríža 1 z plnos­ s akýmsi Františkom z Kordoby a hovorí mu: ,,lJsporiadaj ti svojich zásluh. všetko v svojom dome, lebo zajtra zom rieš!“ Menovaný

Sviatkom Uspenia — Nanebovzatia oslavujem e všem o­ húcu Orodovnicu, našu Matku, nanebovzatú Pannu Máriu. Nielen rozum, ale aj srd ce nám nahovára, že táto Matka Spasiteľa môže pre nás veľa urobiť. O tom nemusíme ani kázať práve tak, ako netreba kázať a rozkazovať malému dieťaťu, aby sa v biede a úzkosti utiekalo sa k svojej mi­ lej a drahej m atke. To robím e hnaní inštinktom svojej p ri­ rodzenosti! Chceme aj my šťastne ukončiť svoje pozemské putova­ nie? Vzývajme Pannu Máriu, svoju Matku a Vládkyňu, buďme jej oddanými ctiteľm i! Ona je svojím príhovorom u Boha všem ohúca! Jej láska a pomoc prevyšuje všetku lásku všetkých pozem ských m atiek dovedna. Panna Mária chce pomôcť, Ona môže pomôcť a svojím verným ctiteľom aj pomáha. Ona je mocnou Prostredníčkou a štedrou Rozdávateľkou milostí a nadprirodzených darov. Dejiny k res­ ťanstva dokazujú, že pomohla jednotlivcom , pom ohla o sa­

Buďme nástrojmi dobroty Bo­ žej! Sála kultúrneho domu je preplne­ ná. Na javisku žiak Vladko h rá drotárik a, Čo sa vybral do sveta, aby si zarobil nejaký groš. Dajte hrnee drótovať! — volá svo­ jím detským hlasom. Celkom ako kedysi d rotári vyvolá­ vali po dedine, — hovoria si diváci a upierajú zrak na Vladka. Malý drotárik si sadol na kameň, sňal nošu z pliec, vybral kus čie rn e ­ ho chleba, zahryzol a pritom hovorí sám k sebe: Či len nájdem doma o tca živého. Nechal som ho chorého. Vtom sa oz­ val výbuch plaču. Bola to Vladkova mamička, k torá pri týchto slovách ne­ udržala utajovaný p lač. Mala m anžela beznádejne chorého v m este v ne­ m ocnici. Tušila jeho blízku smrť. Oči všetkých sa n araz obrátili k nej. Kaž­ dý uhádol príčinu jej žiaľu. Jej tušenie sa čskoro splnilo. O pár dní doviezla sanitka m anžela Jozefa, domov. Bolo to už len niekoľko hodín pred jeho skonom. Zavolali ma k ne­ mu, aby som ho zaopatril. Bol slabuč­ ký, vychudnutý, bledý. Stonal. Nijako mu už nebolo dobre. S tarší b rat mu hľadel súcitne a s láskou pomôcť. Chorý si ch cel uľaviť zmenou polohy tela. B rat sa mu usiloval šetrne vyho­ vieť. Ale každý pohyb bol už pre ne­ ho boľavý, každá poloha nepríjem ná. Pri ňom stála ubolená m anželka, traja synkovia. Dvaja starší chápali vážnosť situácie, najmenší však ešte veselo po­ behoval, a udivene pozeral na smutné tváre príbuzných. Zaopatril som ho a snažil sa potešiť chorého i jeho rod i­ nu. Keď som vyšiel na dvor, prišla za mnou m anželka chorého. Vyzerala ako stelesnená bolesť. Oči vyplakané, tv ár vpadnutá, od žiaľu a staro stí celé dni nejedla, celé noci nespala. Zaúpela: Čo si len počnem. Vdova od m lados­ ti, tri drobné siroty, nemám b rata ani sestry. — Horké slzy jej rynuli dolu tvárou. Prosil som ju, aby sa uspokojila a neničila sa žiaľom. Ak už dietky n e­ budú mať otca, nech majú aspoň m at­ ku. Na siroty chladný vietor zo v še t­ kých strán fúka, — povzdychla celá zarmútená. Vtom vyšiel starší b rat chorého. Zbadal, o čo ide a prihovoril sa jej: Neboj sa, dobrý Pán Boh má starosť e siroty. Pozri sa, oženil som sa. Vzal

dám , m estám , krajinám , celém u kresťanstvu. Pod ochranu m ocnej Kráľovnej p orúčajm e aj my celý svoj život! Malé dievča v jarnom kvete m ladosti kľačí pred obra­ zom Panny M árie a v rú cn e sa modlí: „Panna M ária, práve som stra tila svoju pozemskú m atku. Kto sa teraz bude o mňa sta ra ť a ch rán iť m a? Č, buď Ty odo dneška mojou Matkou, mojou Učiteľkou a Ochrankyňou. Neopúšťaj ma, ó m ilostivá, ó dobrotivá Panna M ária!“ Kto bol asi ten vrúcny prosebník? Bola to sv. Terezka Ježiškova. Panna Mária bola jej po celý život tou najlep­ šou Matkou. Radujme sa z Jej oslavy Uspenija — Nanebovzatia a prosm e Ju, aby nám vyžiadala u svojho Syna pravú radosť, túžobný pokoj a žiadúeu nápravu života, ča s opravdivého pokánia, milosť a útechu Ducha Svätého a život dobrých skutkov — aby sm e sa raz k svojej Matke dostali a spolu večne oslavovali Jej slávne Nanebovzatie. o. Mikuláš ĎURKÁN

som si najstaršiu z tro ch detí. One­ dlho rod ičia mojej m anželky pom re­ li. Vzal som obe siroty k sebe a vy­ choval som ich. Pomôžem i sirotám po svojom b ratovi ako budem môcť. Na utrápenej tv ári m anželky ch o ré ­ ho objavila sa nádej, najúčinnejší liek v ťažkom postavení. Na budúce rán o už zvony oznam o­ vali, že Jozef skonal. Pochovali sme ho za veľkej ú časti ľudí, čo prišli p re­ javiť svoj sú cit s mladou vdovou a jej trom a sirotam i. Veľký bol žiaľ m an­ želky nebohého, ktorého sm e doprevádzali na poslednej ceste. Ale m ier­ nila ho nádej, k torej sa jej dostalo od staršieh o m anželovho b rata predošlý deň. Pomyslel som si: Dobrí ľudia sú nástrojm i dobroty Božej. Usilujme sa stať takým i n á stro j­ mi všetci. Prejavm e teplé srd ce voči všetkým, čo to potrebujú, najm ä k si­ rotám . Dr. Ján Bubán

Svn a opora svojho ľudu

Dňa 6. augusta tohto roku si p ri­ pomíname 180. výročie narodenia toh ­ to vzorného kňaza, rodoľuba, literáta a dobrého človeka. Narodil sa v Lipovciach pri PreŠove B. augusta 1799. Po štúdiách a do­ siahnutí d oktorátu stal sa na istý čas profesorom bohosloveckej fakulty v Pešti. Ako národne uvedom elého kňa­ za ho preložili z m etropoly za farára do B ardejova, kde sa potom zákonite uplatnila jeho horlivosť a obetavosť, sú cit s prostým ľudom a jeho b ezhra­ ničná lásk a k nemu. Za jeho povzne­ senie sa rozhodol p racovať celým svo­ jím bytím. Bol priekopníkom a upevňovateľom Bohom daných ideí lásky k Bohu a blížnym medzi východoslo­ venským ľudom. Toto učenie aj dô­ sledne realizoval. Ako učený a roz­ hľadený kňaz dobre vedel, že jeho miesto je medzi ľudom, s ktorého vy­ šiel. Usiloval sa priblížiť jeho m rav­ ným, hmotným a sociálnym potrebám a úprim ne sa mu snažil pomôcť. Predovšetkým ťažko znášal jeho od­ vekú zaostalosť, poverčivosť, zatrpklosť, lipnutie na trad íciách , a najmä nešvár alkoholizm u, ktorý v tom č a ­ se zaplavoval naše dediny a hlboko podrýval mravnú úroveň nášho ľudu a bol koreňom mnohého zla osobného, rodinného a celospoločenského. Vo svojej farnosti i na okolí horlivo organizuje „Spolky krescanskej trizvošč i“, káže a pred náša o zhubných účin­ koch alkoholizm u a volá všetkých do boja proti tom uto „pálenčeném u mo-

Bardejovský fa rá r ThDr. Ján And raščík p atrí do radu priekopníkov sociálneho a kultúrneho uvedom ova­ nia nášho ľudu v m inulosti, k bojov­ níkom obrodzovacieho hnutia za vyš­ šiu úroveň našich predkov a za u tv r­ denie m ravných, náboženských a so­ ciálnych jeho citov.

Z tohto jeho úsilia, z tejto strany vzniká jeho veršovaná h ra „Senk pálen čen ý“, k to rá vyšla r. 1845 v Ko­ šiciach v pôvodnom šarišskom n áre­ čí. V hre vystupujú skutoční p red sta­ vitelia nášho pospolitého ľudu: pltní­ ci, d revorubači, povozníci a nádenní­ ci, k to rí sa škriepia o škodlivosti pá­ lenky so šenkárom Lajzerom . Uvedo­ mujú si svoju závislosť od všem ohú­ ceho šen k ára a jeho pálenky a čoraz viac si uvedomujú svoje biedne polo­ ženie. Andraščík dobre pozná zdravé jadro pospolitého ľudu a správne predvída, žé jeho zdravý rozum a cit zvíťazí v tom to zápolení, a ukazuje ľudu k rásn e perspektívy jeho budúc­ nosti.

Myšlienkami vyjadreným i v tejto hre dr. Andraščík ďaleko predstihol svoju dobu. Takm er pred dvestoročím správne videl východisko z biedy p ra ­ cujúceho ľudu a oprávnene volal po využití prírodných bohatstiev, k toré by nášmu ľudu zaistili oveľa vyššie životné podmienky. Priekopníci spolkov m iernosti p ri­ jali AndraŠčíkovu hru s radosťou a jej myšlienky šírili medzi ostatným ľudom. Aj štúrovcom prišli jej myš­ lienky vhod a Michal Miloslav Hodža ju prepísal do spisovnej slovenčiny (stred oslovenčin y) a vydal ju v la st­ ným nákladom .

— — r. 1884 — pred 95 rokm i — v Starej Pazove (Juh oslávia) narodil sa Vladimír Hurban Vladimírov, slo­ venský d ram atick ý spisovateľ, autor aktoviek (Ma násypoch, Boj, K ľúč), spoločenských hier (Či nepoznáte môjho sy n o v ca ), realistick ý ch drám z dedinského života (Záveje, Zem) z histórie (M ilica NikoliČová), h isto ric­ kých hier (T renčiansky Matúš, Ľudo­ vít Štúr, V ršatského hradu verný Ba-

d:ač (tí fantastických h i e r ]

S.O.S a

4. augusta r. 1859 — pred 120 ro k ­ mi — sa narodil Knút Hamsun, n ó r­ sky spisovateľ, nositeľ Nobelovej c e ­ ny, au tor rom ánov: Hlad, Pan, Victoria, Bernmi, Mesto Segelfoss, Požehna­ nie zem e (um rel r. 1952).

Homo sap ien s). Umrel r. 1950. 5. augusta r , 1729 — pred 259 ro k ­ mi — sa narodil Samnel Augustini, agilný literárn y pracovník a publicis­ ta. — — r. 1844 — pred 135 rokmi — sa narodil Iľja Repin, veľký ruský r e ­ alistický m aliar (um rel r. 1 9 30). — — r. 1984 — pred 15 rokmi — um rela Mária Rázusová-M artáková, spisovateľka, autorka kníh pre deti a mládež (Pieseň o Váhu, Chlapčekovo leto a i. (n a r. r. 19 0 5 ). 6. augusta r, 1799 — pred 1«0 ro k ­ mi — v Lipovciach sa narodil ThDr. Ján Andraščík, východoslovenský kňaz — spisovateľ a bojovník za m ravno-kultúrne a sociálne povznese­ nie nášho ľudu (um rel r. 1 8 53). — — r. 1944 — pred 35 rokmi — prišli do Moskvy zástupcovia ilegál­ nej Slovenskej národnej rady, aby prerokovali p rípravy Slovenského ná­ rodného povstania proti okupantom. 7. augusta r. 1809 — pred 170 ro k ­ mi — v Banskej B ystrici sa narodil Ľudovít Zelín, slovenský rom antický básnik (um rel r. 1 8 7 3 ). — — r. 1819 — pred 160 rokm i — v Krtíši sa narodil August Horislav Škultéty, štúrovský spisovateľ a osve­ tový pracovník (um rel r. 1 8 92). 8. augusta r. 1919 — pred 60 rokmi — začal vychádzať študentský časopis Mladé Slovensko. 9. augusta r. 1919 — pred 60 rokmi — um rel Ruggiero te o n ca v a llo , ta ­ liansky hudobný skladateľ, au tor operv Komedianti, sym fonickýíh básní, niesní, k lavírnych skladieb, baletu a rekviem u (n a r. r. 18 5 8 ). — — r. 1929 — pred Sfl rokm i — ?»mrel v Liotovskom Mikuláši Andrej Guoth, nádejný slovenský básnik, vo veku 23 rokov (n a r. r. 1 9 06). — — r. 1969 — pred 10 rokmi — im ra l dr. A lexander H úščava, univer­ zitný profesor, vynikajúci slovenský historik (n a r. r. 19 0 6 ). 11. augusta r. 1709 — pred 180 ro k ­ mi — v Ľuboreči (o k r. L u čen ec) sa narodil Ján B lahoslav Benedikti, ná­ rodný buditeľ (um rel r. 1 8 4 7 ).

— — r* 1869 — pred 110 rokm i — bolo v M artine zakladajúce zhrom až­ denie Živeny, spolku slovenských žien, predchodkyne dnešného SZZ.

— — r. 1849 — pred 130 rokmi — v Sielnici (ok r. Liptovský M ikuláš) sa narodil Karol Salva, učiteľ, vydávateľ a národný buditeľ (um rel r. 1913).

Pravda, pre tieto p rogresívne m yš­ lienky bola h ra vrchnosťou zakázaná a jej au tor prenasledovaný, no v svo­ jej požehnanej p ráci medzi ľudom ne­ ustal, kým ho nenavštívil vykonáva­ teľ večného zákona — sm rť — 24. decem bra 1853. ThDr. Ján Andraščík je jedným z prvých, ktorí zapaľovali a vysoko dví­ hali fakľu obrodného zápasu za pov­ znesenie národa, aby sa ra z m ohla žiarivo rozsvietiť plameňom národnej a sociálnej slobody. Zasial dobré se­ meno, ktoré neskôr vydalo bohatú úrodu v štúrovských spolkoch m ier­ nosti v p ráci ďalších zástavníkov te j­ to záslužnej činnosti pre pospolitý ľud, ktorí všetci k ráčali v jeho šľa­ pajach. ¡ch a činnosť je pre naše obdobie vzácna a my si ju pripomínam e s veľ­ kou vďačnosťou a uznaním. ( čk)

Z au gu stových v ýro čí 1. augusta pečnosti.

— Deň európskej

bez­

— — r. 1834 — pred 145 rokm i — založili v Budapešti Spolok m ilovní­ kov reči a literatú ry slovenskej (tv o ­ rili ho slovenskí národní pracovníci zdražení okolo M artina H am uljaka.) — — r. 1944 — pred 35 rokm i — vypuklo vo V aršave povstanie proti nemeckým okupantom , k torá si vy­ žiadala okolo štvrť milióna ľudských životov.

12. augusta r. 1944 — pred 35 rok­ mi — začal vychádzať denník I. čes­ koslovenského arm ádneho zboru v ZSSR Za slobodu Československa. 13. augusta 1814 — pred 165 rokmi — sa narodil Andras Jens Augstrom, švédsky fyzik a astronóm (um rel r. 1874). — — r. 1829 — pred 150 rokmi — sa narodil Ivan M ichajlovič Sečenov, zakladateľ m aterialistickej fyziológie v Rusku (um rel r. 1905). 14. augusta r. 1864 — pred 115 rok­ mi — sa narodil na Donovaloch (okr. Banská B y strica) Tichomír Milkin (vl. m. Ján D onovál), kňaz — básnik a li­ terárn y kritik (um rel r. 1920). 16. augusta r. 1959 — pred 20 rok­ mi — um rel zaslúžilý umelec Janko M atuška, hudobný skladateľ a zbera­ teľ ľudových piesní (n ar. r. 1897). 19. augusta r. 1819 — pred 160 rok­ mi — um rel Jam es W att, anglický stroj, inžinier, konštruktér parného stro ja (n a r. r. 1736). — — r. 1839 — pred 140 rokmi — na zasadaní Francúzskej akadémie vied ohlásili vynájdenie fotografie. 20. augusta r. 1874 — pred 105 rok­ mi — uhorská vláda zatvorila jedno z tro ch slovenských gymnázií — v Re­ vúcej. — — r. 1879 — pred 190 rokmi — sa narodil R. W. Sston-W atson (S ímitus V ia to r), škótsky historik a publi­ cista, o b ran ca práv Slovákoy (umrel r. 1951). 22. augusta r. 1919 — pred 60 rok­ mi — um rel Samo Bodický, spisovateľ a prekladateľ Puškinovej poézie (nar. r. 18 5 0 ). 25. augusta r. 1749 — pred 230 rok­ mi — um rel Matej Bel, slovenský his­ torik, geograf a etnograf, autor gra­ m atik a vlastivedných diel (n ar. r. 16 84). 26. augusta r. 1829 — pred 150 rokmi — sa narodil Ján Mallý-Dusarov, kňaz-pedagóg a osvetový pracov­ ník (um rel r. 1903). 28. augusta r. 1749 — pred 230 rok­ mi — sa narodil Johann Wolfgang Goethe, nem ecký klasický básnik a prozaik (um rel r. 1832). — — r. 1914 — pred 65 rokmi — um rel Anatolij Konstantinovič Ľadov, ruský hudobný skladateľ, pokračova­ teľ v trad íciách M. Glinku, autor sym­ fónií, symf. básní (B aba Jaga, Zača­ rované jazero a i.), klavírnych skla­ dieb, zborov a piesní (n ar. r. 1855). 29 augusta r. 1944 — pred 35 rok­ mi — začalo sa Slovenské národné povstanie. — — r. 1969 — pred 10 rokmi — otvorili pam ätník a Múzeum SNP v Banskej B ystrici. (ž)

S L O V O — m esačník gréckokatolíkov v ČSSR. V y d á v a Spolok sv. V ojtecha Trnava v Cirkevnom nakladadateľstve B ratislava. Š é f r e d a k t o r : Štefan Pagp. Redakcia 040 01 Košice, B ajkalská 26/111/18 č. t. 886 94. A d m i n i s t r á c i a 890 21 B ratislava, Kapitulská 9. Č. t. 331 717 a 333 056. P o v o l e n é SÚTI 15/9 zo dňa 27. XII. 1972. T l a č i a Duklianske tla čia rn e , n. p.( Prešov. Uzávierka časopisu je 2 m esiace pred vydaním Čísla. Neobjednané rukopisy n evraciam e a nehonorujem e. Redakcia si vyhradzuje právo úpravy rukopisu podlá posudku red ak čnéh o krúžku. R o z š i r u j e PNS. Ú stredná expedícia a dovoz tla* če 884 19 B ratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. C eloročné predplatné 24 Kčs. Cena jednotlivého výtlačku 2 Kčs — Indexové Číslo 49618.