DEJINY TECHNIKY Poznanie kultúrneho dedičstva patrí k základným vedomostiam vysokoškolsky vzdelaného človeka. K tomuto všeobecnému rozhľadu patrí aj poznanie dejín techniky. Cieľom predmetu je poskytnúť stručný výklad vývoja a dejín techniky s dôrazom na strojárstvo. Prednášky obsahujú vývoj techniky v hlavných oblastiach strojárstva a približujú hlavné vynálezy a objavy a používané technológie na ilustratívnych príkladoch.
Z histórie technického školstva a TUKE
12
1
Úvod Technické školstvo vznikalo ako reakcia na potreby rozvoja technických a vojenských odborov a ako výsledok tzv. vedeckej revolúcie 17. st. Charakteristické pre dobu 17. a 18. storočia bolo zakladanie „učených spoločností“ – akadémií. Hojnejšie sa vydávala vedecká a technická odborná literatúra, orientovaná na použitie vedy a techniky v praxi. Mala charakter učebníc. Snahy o tvorbu vyčerpávajúcich encyklopedických diel, sumarizovali poznatky z celej vednej oblasti. Takéto dielo bolo i Theatrum machinárium od lipského mechanika Jakoba Leupolda, ktorý mal dielňu na jemnú mechaniku a ako výrobca prístrojov intenzívne spolupracoval s učencami z univerzity. Objavovali sa prvé technické lexikóny.
2
Prvé univerzity Koncom 12. st. boli zakladané prvé univerzity. V období vrcholného stredoveku boli významní filozofi a vedci príslušníkmi predovšetkým dvoch žobravých rádov: františkánov a dominikánov založených v 13. St. (Tomáš Akvinský) Založením Universitas Istropolitana Matejom Korvínom v roku 1465 sa začali písať dejiny vysokého školstva na území dnešného Slovenska. Roku 1467 zomrel bohatý bratislavský mešťan Gmaitl a jeho domy aj s príslušenstvom pripadli kráľovi. Matej Korvín sa rozhodol, že ich použije ako univerzitné budovy a umiestnil univerzitu do Bratislavy. O dva roky neskôr začala svoju činnosť štyrmi fakultami: teologickou, právnickou, lekárskou a umeleckou (filozofickou).
3
Prvé univerzity roku 425 cisár Theodosius II. školu Athenaeum, ktorá sa stala známa ako Carihradská univerzita (filozofia, medicína, prírodné vedy, Konštantínopolská univerzita). Po dobytí Carihradu Osmanmi v roku 1453 univerzita po krátkom prerušení fungovala ďalej pod inými menom ako osmanská univerzita. 961 - Cordoba arabská univerzita v Španielsku (teológia, medicína, filozofia, matematika, alchýmia, astronómia) 1088 - univerzita v Bologni (právo, od 1219 medicína, a potom ďalšie) 1160 - univerzita v Paríži, potom Oxford, Avignon, Marseille, Verona, Benátky. 13.storočie - Cambridge, Padova, Neapol, Touloise 1348 - Praha, Karol IV. zakladá univerzitu (Karlova univerzita) 1364 - univerzita v Krakove 1367 - univerzita vo Viedni 1367 univerzita v v Pécsi Heidelbergu (1385 – ako najstaršia nemecká univerzita 1395 –Budíne 1467 - univerzita v Bratislave, Academia Istropolitana 4
Školstvo v stredoveku Školstvo v stredoveku bolo viazané na stavy: kláštorné, katedrálne, farské, rytierska výchova a mestské školy – cechové a gildové. V stredoveku sa presadzovala scholastika a nie technicko - prírodovedné myslenie. Až pre obdobie renesancie je charakteristické spojenie umenia s technikou. Vzniklo nové povolanie umelec – inžinier (inžinier – latinské slovo – inggénium a znamená okrem iného, duch, duševná sila, schopnosť, nadanie rozum a talent). Kniežatá ich povolávali na svoje dvory, čím sa im otváral prístup k starostlivo stráženým starým rukopisom - mohli študovať, čo ich priviedlo k postupnému prechodu od umenia a techniky k prírodným vedám.
Vznik univerzít súvisí s rozvojom hospodárskeho a politického života v Európe. Prvé univerzity boli zakladané v 12. – 14. storočí čerpajú z odkazu antiky a sú spravované ako autonómne organizácie s vlastnou správou, menom a súdom.
5
Školstvo v stredoveku Cechová príprava žiakov a tovarišov
6
Jan Amos Komenský (po latinsky Comenius) (* 28. marec 1592, Nivnice, Česko – † 15. november 1670, Amsterdam, Holandsko) bol pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Jeho priezvisko je pravdepodobne odvodené od obce Komňa v okrese Uherské Hradiště. Vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Táto cirkev patrila k protestantským cirkvám v Čechách a hlásila sa k husitským tradíciám. Jeho dielo významne ovplyvnilo aj náš vzdelávací systém.
7
Univerzity V roku 1657 bola založená univerzita v Košiciach, Alma Universitas Episcopalis Cassoviensis. Založil ju jágerský (Agria dnes Eger) arcibiskup sídliaci v Košiciach. Jej hlavnou úlohou bola príprava kňazov. Mala byť aj protireformačnou univerzitou na záchranu katolicizmu v Uhorsku.
Jadro najstarších fondov Štátnej vedeckej knižnice pochádza odtiaľ. Viaceré fakulty a univerzity (UPJŠ) odvádzajú svoj pôvod odtiaľ. V r. 1660 vydal cisár Leopold I. zlatú bulu Universitas Cassoviensis, ktorá zabezpečila univerzite rovnaké privilégiá ako mali všetky ostatné univerzity habsburskej monarchie vo Viedni, v Prahe, v Kolíne nad Rýnom, Grazi, Trnave, Olomouci a v ďalších európskych mestách. Univerzita mala právo udeľovať doktoráty, licenciáty a bakalaureáty. Ročne na nej študovalo 400 - 600 študentov. V zmysle ustanovenia Ratio educationis Košickú univerzitu v roku 1777 pretvorili na Košickú akadémiu. 8
Okrem antiky, humanizmu a renesancie bolo osviecenstvo silne ovplyvnené i vedou 17. stor. Medzi východiskové zdroje osviecenstva patrili vedecké diela Blaise Pascala, Reného Descarta, Pierra Baylea, Galilea Galileiho, Francise Bacona či Isaaca Newtona.
Grandiózny projekt viacerých učencov nazývaných encyklopedisti, ktorí pod vedením filozofa Denisa Diderota zostavili náučný obrázkový slovník (1751 až 1772). 9
Školské reformy V decembri 1774 vydala Mária Terézia Všeobecný školský poriadok. Podľa neho malo nárok na vzdelanie každé dieťa na území habsburskej monarchie, bez ohľadu na pôvod, miesto bydliska alebo pohlavie. V každej dedine sa mala založiť škola, v ktorej sa deti mali učiť tzv. trivium, teda čítať, písať a počítať, čím sa položili základy všeobecnej gramotnosti.
Reforma školstva v uhorskej časti monarchie sa začala v roku 1777. Reformou poverila panovníčka svojho syna Jozefa II. 10
Technické školy Potreba vzniku samostatného technického školstva sa vytvorila v novoveku, keď ďalší rozvoj výroby ako aj staviteľstva, baníctva a dopravy, už nemohol vystačiť len s empirickým poznávaním. Preto v priebehu 16. a 17. storočia začínajú v Európe vznikať okrem vojenských škôl a škôl pre architektov, ktorých história siaha až do staroveku, aj nové typy škôl, kde prebiehala technická výchova - školy námorné a školy pre potreby výroby. Možno povedať, že z týchto 4 typov škôl sa postupne vyvinulo novodobé technické školstvo, ktoré len v posledných dvoch storočiach nadobudlo svoj špecifický charakter a ktoré sa rozrástlo v mohutnú sústavu škôl na celom svete. Kým vojenské školy v 16. a 17. storočí dosiahli najvyššiu úroveň vo Francúzsku, školy pre architektov a staviteľov boli prvé v Taliansku a námorné po zámorských objavoch zasa v Španielsku, prvenstvo v zakladaní škôl pre potreby banskej výroby patrí habsburskej monarchii.
11
ČVUT Roku 1718 začala výučba na pražskej inžinierskej škole. V roku 1798 vytvoril František Josef Gerstner koncept pretvorenie inžinierske stavovskej školy na polytechnickú, v ktorom sa inšpiroval nedávno predtým vzniknutou parížskou École Polytechnique. Tento návrh v roku 1803 cisár František I. schválil a 11. novembra nová technická univerzita začala činnosť, čím vznikla prvá inštitúcia svojho druhu v strednej Európe. Spočiatku bola výučba zameraná najmä na vojenstvo (okrem opevňovania sa vyučovalo zememeračstvo, kartografia, odvodňovacie stavby alebo mechanizmy zdvíhanie ťažkých bremien), neskôr matematika, technické kreslenie, optika a perspektíva. Strojnícky odbor bol zavedený 1863.
12
Banská akadémia V tereziánskom období vznikli aj vyššie odborné školy pre prípravu odborníkov pre nové hospodárske odvetvia a štátnu administratívu. Dňa 13. decembra 1762 rakúska cisárovná Mária Terézia vydala dekrét o založení Praktickej školy v Banskej Štiavnici, apríli 1770 panovníčka schválila návrh na zriadenie vyššej odbornej baníckej školy – akadémie v Banskej Štiavnici a súčasne nariadila, aby sa pri vyučovaní venovala žiaduca pozornosť lesníctvu. Pôsobila až do roku 1919, kedy bola presťahovaná do Maďarska.
Banská akadémia poskytovala vzdelanie a vyvíjala výskumnú činnosť v celom komplexe vedných odborov, od rudného baníctva po výrobu a spracovanie kovových materiálov. 13
Vyššie strojnícke učilište Vyučovanie sa začalo v roku 1872. V roku 1885 sa už nevyhovujúca budova školy zbúrala. Nová sa začala stavať v máji 1879 a už v novembri bola hotová.
V období 1889 až 1901 bola budova školy prestavaná do dnešnej stavebnej podoby. Škola patrila medzi popredné vzdelávacie inštitúcie vtedajšieho obdobia. 14
Vyššia hospodárska škola V roku 1875 bol postavený zo strany dnešnej Komenského ulice pavilón vyššej hospodárskej školy (kultúrna pamiatka Slovenska; dnes tam sídli Katedra fyziky) s náprotivnou vyššou vojenskou školou – kadetkou.
15
Pohľad na budovy vyššej hospodárskej školy (v pozadí „Kadetka) a areál budúcej TU 16
Budova PK5 dnešnej Katedry environmentalistiky 17
Štúdium techniky 1919-39 Vznikom Československa v roku 1918 zanikli vysokoškolské inštitúcie pôsobiace na území dnešného Slovenska. Banícka a lesnícka vysoká škola sa z Banskej Štiavnice presťahovala do Sopronu. Obdobie rokov 1919 – 1939 možno charakterizovať ako zápas o zavedenie vysokoškolského technického štúdia aj na Slovensku. Vysokoškolské technické štúdium v období I. Československej republiky zabezpečovali České vysoké učení technické v Prahe a čiastočne Vysoká škola zemědělská v Brne. Vysokoškolské lesnícke štúdium na Slovensku sa obnovilo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave v roku 1939 zriadením Odboru lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva.
18
VŠPLI Slovenská národná rada svojim nariadením 25. apríla 1946 ustanovila z Odboru lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave samostatnú školu - Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach (VŠPLI). V povojnovom období sa intenzívnejšie začal pociťovať nedostatok vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v oblasti spracovania dreva, preto v roku 1949 vytvorili na lesníckom odbore VŠPLI drevárske oddelenie, ktoré malo svoj štvorročný študijný plán a bolo takto kreované medzi prvými vo svete. V roku 1952 v rámci reorganizácie vysokých škôl vláda nariadením č. 30/1952 Zb. zrušila VŠPLI v Košiciach a z jej dvoch fakúlt vznikli Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre a Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene.
19
Št. vysoká škola technická Počiatky technického vysokého školstva v Košiciach siahajú do roku 1937, keď bola Zákonom č. 170 ČSR zriadená Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach.
Pre potreby školy boli využité pavilóny postavené pre Výstavu východu ČSR, ktorá sa konala v roku 1938. (Deliusov pavilón)
20
21
Škola bola v prvej etape konštituovaná s tromi oddeleniami: oddelenie inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného, oddelenie inžinierskeho staviteľstva vodného a kultúrneho a oddelenie zememeračského inžinierstva. Ďalšie odbory a oddelenia sa mali otvárať postupne podľa potreby. Aj keď škola nebola hneď od svojho počiatku zriadená so všetkými technickými odbormi, bol to i tak významný čin v kultúrno-spoločenských dejinách Slovenska. Otvorenie prvého školského roka sa konalo 5. decembra 1938 v dočasnom sídle školy v Martine, kde sa škola urýchlene presťahovala po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži, keď južné časti Slovenska, vrátane mesta Košíc, boli pripojené k Maďarsku.
22
SVŠT -STU V roku 1939 sa presťahovala škola do Bratislavy už pod novým názvom Slovenská vysoká škola technická, ktorý jej bol daný ešte počas pôsobenia v Martine vo februári 1939. Zákon č. 188 Sl. z. zo dňa 25. júla 1939 dal škole právny podklad pre jej kompletné budovanie. Namiesto troch oddelení zriadil školu so šiestimi odbormi (dobový názov fakúlt) s dvanástimi oddeleniami: 1. Odbor inžinierskeho staviteľstva 2. Odbor špeciálnych náuk 3. Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva 4. Odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva 5. Odbor chemickotechnologického inžinierstva 6. Odbor obchodného inžinierstva. 23
VŠT K skutočnému zrodu Vysokej školy technickej v Košiciach došlo na základe Vládneho nariadenia č. 30./1952 Zb. z 8. júla 1952, ktorým bola táto zriadená s tromi fakultami, a to fakultou ťažkého strojárenstva, baníckou a hutníckou fakultou. V roku 1969 pribudla elektrotechnická fakulta, v roku 1976 stavebná fakulta.
Počiatky výstavby hlavnej budovy TU
24
Novostavba VŠT Ing. arch. Bičan, 1961-1964 25
Na základe zákona SNR z 13. 2. 1991 bola premenovaná na Technickú univerzitu v Košiciach. V roku 1992 bola v Prešove zriadená fakulta odborných štúdií, ktorá sa v roku 1996 pretransformovala na dnešnú Fakultu výrobných technológií. V roku 1992 bola zriadená aj Ekonomická fakulta, čím univerzita opustila rámec rýdzo technických disciplín a v tomto trende pokračovala aj v roku 1998, keď bola založená Fakulta úžitkových umení. Zatiaľ poslednou fakultou je od roku 2005 Letecká fakulta (po zrušení Vojenskej leteckej akadémie)
26
Bolonský proces Bolonský proces je iniciatíva signatárskych európskych štátov, ktorej cieľom je vybudovanie Európskeho vysokoškolského priestoru. Tento cieľ sa má dosiahnuť pomocou harmonizácie akademických titulov a charakteru štúdia pre jednotlivé odbory. Súčasťou by mala byť aj záruka štandardov kvality v celej Európe (Sorbona, 1998, Magna Charta Universitatum. V Bolonskej deklarácii z 19. júna 1999 o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do roku 2010 boli stanovené viacerí ciele, ktoré ktoré vedú k zlepšeniu mobility študentov a vysokoškolských učiteľov.
27
Prijatie systému štúdia založeného v podstate na 3 hlavných stupňoch – pregraduálnom, graduálnom a postgraduálnom. Prístup do druhého cyklu bude vyžadovať úspešné zavŕšenie prvého cyklu štúdia, trvajúceho minimálne tri roky. Titul udelený po prvom cykle má tiež byť relevantný pre európsky trh práce ako vhodný stupeň kvalifikácie. Druhý cyklus by mal viesť k akademickej hodnosti magister (master) a/alebo doktor, ako v mnohých európskych krajinách. Prijatie systému porovnateľných akademických hodností – aj prostredníctvom Dodatkov k diplomu (Diploma Supplement) – s cieľom podporiť možnosti európskych občanov uplatniť sa na trhu práce a podporiť medzinárodnú konkurencieschopnosť európskych systémov vysokoškolského vzdelávania. Vytvorenie systému kreditov (ECTS) – ako vhodného prostriedku na podporu širokej študentskej mobility. Kredity by sa mohli získavať aj v iných druhoch vzdelávania než je vysokoškolské, vrátane celoživotného vzdelávania, v prípade, že ich uznáva príslušná prijímajúca univerzita.
28
Univerzitné insígnie Vonkajším výrazom právomoci a zodpovednosti akademických funkcionárov TU v Košiciach a jej fakúlt sú akademické insígnie. Insígnie a slávnostný odev (Talár) sa používajú pri slávnostných obradoch.
29
Oslovenie funkcionárov pri obradoch Keďže akademické obrady sú tradičné a vychádzajú z doby, kedy vyučovacím jazykom na univerzitách bola latinčina, používajú sa často pri obradoch latinská oslovenia akademických funkcionárov. Samotný obrad pritom väčšinou býva vedený v slovenčine. Rektor – sa oslovuje Vaša Magnificencia (vznešený) Dekan - spectabilis, množné číslo Spectabiles (slovutný) Prorektor - spectabilis (slovutný) alebo Maiestas (dôstojný) ostatní funkcionári, prodekani, predsedovia akademických senátov, členovia vedeckej rady a podobne) - Honorabilis, množné číslo Honorabiles (Veľavážení, ctihodní) Promótor (funkcionár, ktorý vedie obrad) používa titul Honorabilis (Veľavážení, ctihodný) alebo Honestus (vážený, ctený) ak nie je súčasne rektorom alebo dekanom. Ak prorektor alebo prodekan zastupujú pri akademickom obrade rektora alebo dekana, patrí im ich tituly (Magnificence, spectabilis). Niekedy sa používa titul Honoratus (vážený, ctený) pre funkcionárov, ktorí nemajú hodnosť profesora (teda pre docentov a nižšie).
30
Dekani SjF
31
MEDAILY STROJNÍCKEJ FAKULTY SjF udeľuje osobám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj fakulty, vedy, techniky, vzdelanosti a akademických slobôd medaily fakulty (platinová, zlatá, strieborná, bronzová, pamätná). Pri príležitosti ukončenia štúdia fakulta udeľuje medailu „Vynikajúci študent„ absolventom inžinierskeho štúdia, ktorí ukončili štúdium s vyznamenaním.
32
Literatúra Šimčisko, J. et al.: Vysoká škola technická Košice 1952-1972 : pamätnica. Almanach’97: 45 rokov Strojníckej fakulty TU v Košiciach. Vydala SjF TU v Košiciach ako prílohu AMS. Košice, 1997. ISBN 1335-2393
33
Ďakujem za pozornosť!
34
