VÝPRAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA LETNOM EURÓPSKOM OLYMPIJSKOM FESTIVALE MLÁDEŽE TBILISI JÚLA 1. AUGUSTA

I

N

F

O

R

M

A

Č

N

Á

B

R

O

Ž

Ú

R

A

VÝPRAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA LETNOM EURÓPSKOM OLYMPIJSKOM FESTIVALE MLÁDEŽE

TBILISI 2015 26. JÚLA – 1. AUGUSTA

2

3

Stručná história novovekých olympijských hier

Bez nadsádzky možno povedať, že olympijské hry sú jedinečným fenoménom ľudstva. Keď sa v roku 1894 na medzinárodnom kongrese o otázkach amaterizmu na parížskej Sorbonne podarilo francúzskemu športovému funkcionárovi, humanistovi, pedagógovi a vizionárovi Pierrovi de Coubertin zmeniť program kongresu tak, že jeho ústrednou náplňou sa stalo obnovenie starovekých olympijských hier a bezprostredným následkom kreovanie Medzinárodného olympijského výboru a pridelenie práva usporiadať Hry I. olympiády v roku 1896 gréckym Aténam, došlo k vzkrieseniu výnimočnej udalosti. Pravidelnosť ich konania, dĺžka éry, ktorú prežili, aj ich význam a dosah – to všetko bolo unikátne a epochálne.

Hry oveľa staršie ako kresťanstvo sa jednoducho stali súčasťou kultúrneho dedičstva ľudstva. Na antických hrách sa uctieval ideál kalokagatie – symbiózy krásneho tela s ušľachtilým duchom, preto súčasťou športových súťaží boli aj umelecké zápolenia. Ďalším antickým olympijským symbolom bol posvätný mier – ekecheiria, ktorý sa vzťahoval nielen na celé obdobie trvania Hier olympiády, ale aj na nedotknuteľnosť športovcov – atlétov, ktorí putovali z rôznych končín na súťaže v Olympii.

JEDINEČNÁ TRADÍCIA ANTICKÝCH OLYMPIJSKÝCH HIER Antické olympijské hry sa konávali v pravidelných štvorročných intervaloch v Olympii v gréckom kraji Elis už od roku 776 pred n. l. V antike sa olympijskými hrami rozumeli oslavy štvorročného obdobia, nazývaného olympiáda.

Medzi ruinami stavieb v antickej Olympii, v blízkosti Hérinho chrámu, ženy v dobových kostýmoch kňažiek pravidelne zapaľujú oheň pre letné i zimné olympijské hry. Toto je však novoveká tradícia.

Súčasná podoba najstaršieho športového štadióna sveta v antickej Olympii.

www.olympic.sk

Slovenský olympijský tím TBILISI 2015

Pravda, treba povedať, že staroveká Olympia bola v prvom rade centrom náboženských slávností, uctievania kultu najvyššieho boha Dia (konali sa na jeho počesť) a jeho manželky Héry. Hoci podobné hry sa konávali aj na iných miestach antického Grécka – v Delfách, Nemei či v Istmii – ani zďaleka nedosiahli takú známosť a uznanie aj mimo Grécka, ako hry v Olympii. Olympijské hry však napokon boli zrušené ediktom rímskeho cisára Teodózia I.,

4

5

tvrdo presadzujúceho kresťanskú vieru. Cisár hry vzhľadom na ich spätosť s náboženskými rituálmi a na fakt, že športovci na nich súťažili nahí, v roku 394 n. l. zakázal ako pohanské slávnosti. AJ NOVOVEKÉ HRY SPOČIATKU BEZ ŽIEN Snaha obnoviť tradíciu olympijských hier však zosilnela po tom, ako nemecký archeológ Ernst Curtius v rokoch 1875 - 1881 odkryl ruiny starovekej Olympie a presvedčil tak svet, že to, o čom písali v oslavných básňach Pindaros a iní poeti, sa zakladalo na pravde. O niekoľko rokov nasledoval už spomínaný Coubertinov pokus, ktorý sa skončil úspechom. Hry I. olympiády v roku 1896 sa na žiadosť Grékov konali v hlavnom meste krajiny ich pôvodu – v Aténach. V Aténach 1896 nemohla štartovať ani jedna žena. A aj keď na ďalších OH už ženy nechýbali, počet športovkýň bol len symbolický. Až na Hrách VIII. olympiády v Paríži v roku 1924 ich počet prvý raz prekročil stovku. Odvtedy sa počet účastníčok hier postupne zvyšoval. Novoveké olympijské hry prevzali názov i číslovanie podľa starovekých. Kým v staroveku však kvôli olympijským hrám grécke mestské štáty odkladali vojny, aby dodržali posvätné prímerie, v modernej ére sa trikrát stalo, že pre vojnové požiare museli olympijské hry zrušiť. Prvý raz sa tak stalo v roku 1916, keď bola v plnom prúde prvá svetová vojna. Hry sa mali konať v nemeckom Berlíne. Berlín sa stal hostiteľom až Hier XI. olympiády v roku 1936, keď tá istá krajina už chystala rozpútanie ešte strašnejšej druhej svetovej vojny. V jej dôsledku sa neuskutočnili OH 1940 ani 1944, pridelené pôvodne Helsinkám (ešte predtým Tokiu), resp. Londýnu. Na základe dávno prijatého úzusu sa však číslovali aj neuskutočnené hry. VÝVOJ ŠPORTU DAL ZABUDNÚŤ NA OTÁZKU AMATERIZMU Jedným zo závažných problémov, ktorými sa olympijské kongresy zaoberali, bola otázka amaterizmu. Rástli nároky na kvalitu i kvantitu športovej prípravy, vrátane tréningových pobytov a čoraz častejších súťaží v zahraničí. S postupom času čoraz menej športovcov v skutočnosti spĺňalo prísne kritériá, kladené na amatérov. www.olympic.sk


K zásadnej zmene došlo až po XI. olympijskom kongrese v Baden-Badene v roku 1981, keď už bol na čele MOV pragmatický Juan Antonio Samaranch. Nový výklad problematického článku 26 Olympijskej charty dokonca stanovoval, že „športovec nesmie utrpieť sociálnu alebo hmotnú ujmu ako následok svojej prípravy a účasti na OH, alebo na medzinárodných športových súťažiach“. POLITIKA A BOJKOTY HROZILI ZAHUBIŤ OLYMPIJSKÉ HRY So vzrastajúcim významom olympijských hier na celospoločenské dianie sa zvyšovalo aj ich prepojenie s politikou. To vyústilo vo viaceré bojkoty športovcov a národných tímov jednotlivých krajín. Na Hrách XX. olympiády v roku 1972 v západonemeckom Mníchove sa odohrala najväčšia olympijská tragédia v histórii. Komando palestínskych teroristov z organizácie Čierny september priamo v Olympijskej dedine 5. septembra prepadlo členov izraelskej výpravy. Dráma sa po nešťastnom zásahu nemeckej polície na letisku vo Fürstenfeldbrucku skončila s hroznou bilanciou – obeťami sa stalo až jedenásť členov výpravy židovského štátu, niekoľko teroristov a jeden policajt. Hrozilo, že olympijské hry budú musieť prvý raz vôbec predčasne ukončiť, ale napokon padlo rozhodnutie, tlmočené prezidentom MOV Averym Brundageom na smútočnej tryzne: „Hry musia pokračovať!“ ÉRA FINANČNEJ PROSPERITY, NAVIAZANEJ NA OLYMPIÁDY Komerčný úspech OH v Los Angeles bol začiatkom éry finančnej prosperity olympijského hnutia. Pod vedením nového prezidenta MOV Juana Antonia Samarancha, ktorý nastúpil do funkcie počas OH 1980 v Moskve a vydržal v nej dlhých 21 rokov, sa výrazne zmenilo celé olympijské hnutie a aj olympijské hry. Všeobecný rast najsledovanejšieho podujatia na zemeguli nabral prudké obrátky a OH sa stali atraktívnejšie, ako kedykoľvek predtým.

6

7

O EYOF Nástup slovenskej výpravy na EYOD v Poprade – Tatrách

EYOF je akýsi variant Panamerických alebo Ázijských hier pre európsky kontinent. však s tým rozdielom, že je určený nie pre dospelých, ale pre mládež do 17 rokov, s moA difikáciami v prípade biatlonu (do 18 rokov) a športovej gymnastiky (do 16 rokov). Úroveň organizácie tohto podujatia sa neustále zvyšuje. A vzhľadom na to, že je to jediné multišportové európske podujatie, účastnícke krajiny mu spravidla pripisujú patričnú vážnosť. Uvedené tvrdenie možno podložiť faktmi zo štatistiky, ktorú za obdobie rokov 1991 - 2003 spracoval Európsky olympijský výbor. Až 283 účastníkov EYOD, resp. EYOF v tomto období sa neskôr zúčastnilo na letných či zimných olympijských hrách. Z uvedeného počtu si 39 športovcov pripísalo dve alebo viac olympijských účastí a až 35 sa podarilo získať medailu nielen na európskej “mladej” olympiáde, ale i na svetoznámej veľkej.

BUDÚCE HVIEZDY NA EYOF Skratka EYOF reprezentuje čoraz významnejšie multišportové podujatie, ktorého iniciátor bol v čase svojho šéfovania Európskym olympijským výborom súčasný prezident Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge. EYOF je skratkou Európskeho olympijského festivalu mládeže. Do roku 1999 malo toto podujatie názov Európske olympijské dni mládeže (EYOD). EYOD, neskôr EYOF, sa v nepárnych rokoch stal pre európske národné olympijské výbory, vrátane SOV, hlavným medzinárodným podujatím v nepárnych rokoch. Prvá letná edícia tohto podujatia sa uskutočnila v roku 1991, prvá zimná o dva roky neskôr. Na oboch premiérach sa zúčastnila ešte spoločná česko-slovenská výprava, a to aj napriek tomu, že I. zimný EYOD vo februári 1993 v talianskej Aoste sa konal už po rozdelení ČSFR na dva nové štáty. Na letných EYOF sa zvyčajne zúčastňujú všetky národné olympijské výbory Európy, v zime býva počet zúčastnených krajín viac než 40. V lete počet účastníkov presahuje 2500, v zime 1200. Do organizovania tohto podujatia sa aktívne zapojilo aj Slovensko. Slovenský olympijský výbor na vysokej úrovni usporiadal IV. zimný EYOD v roku 1999 v Poprade-Tatrách. www.olympic.sk


Najväčšiu olympijskú slávu zožal holandský plavec, trojnásobný olympijský šampión Pieter van den Hoogenband. Ďalšími hviezdami v zozname sú napríklad rumunská bežkyňa Gabriela Szabóová, taliansky plavec Massimiliano Rosolino, švédska atlétka Carolina Klüftová, belgická tenistka Justine Heninová, ruská športová gymnastka Jelena Zamolodčiková, alebo slovinská atlétka Jolanda Čeplaková. V zozname účastníkov zimných EYOF/EYOD sa nájde možno ešte viac hviezd podobného formátu na čele so zjazdárkami Kosteličovou a Pärsonovou, bežkyňou na lyžiach Čepalovovou, či s krasokorčuliarmi Pľuščenkom, Lambielom alebo Sluckou... Zo Slovenska figuruje v zozname olympionikov, ktorí okúsili štart na EYOF/EYOD taktiež niekoľko mien. Sú medzi nimi napríklad džudista Jozef Krnáč, tenista Dominik Hrbatý, atlét Mikuláš Konopka, športová gymnastka Zuzana Sekerová, cyklista Matej Jurčo alebo bežci na lyžiach Ivan Bátory a Martin Bajčičák, či hokejisti Peter Budaj, Rastislav Staňa, Marek Svatoš, Martin Marinčin, Tomáš Jurčo a Richard Pánik. Medzi olympijských medailistov sa doteraz zaradil Jozef Krnáč, strieborný v Aténach 2004.

8

9

NAŠE DOTERAJŠIE MEDAILOVÉ ÚSPECHY LETO I. BRUSEL (Belgicko) 1991 ● ZLATO: Martin HROMEC – tenis, dvojhra II. VALKENSWAARD (Holandsko) 1993 ● ZLATO: Tomáš HALVA – atletika, oštep ● STRIEBRO: Barbora ZAHNOVÁ – tenis, dvojhra ● BRONZ: Dominik HRBATÝ, Barbora ZAHNOVÁ – tenis, miešaná štvorhra

III. BATH (Anglicko) 1995 ● ZLATO: Boris VAZOVAN – atletika, 400 m prek. ● ZLATO: Miriam BOBKOVÁ – atletika, 100 m prek. ● STRIEBRO: Miriam MAŠEKOVÁ – atletika, 800 m ● BRONZ: DRUŽSTVO HÁDZANÁROK (Palatická, Bernátová, Glankovičová, Jursíková, Ličková, Cinová, Korecová, Kuchtová, Hrabovská, Miháliková, Múčková, Uhliarová) ● BRONZ: Viktor JURÁK – plávanie, 100 m motýlik ● BRONZ: Viktor JURÁK – plávanie, 200 m motýlik IV. LISABON (Portugalsko) 1997 ● ZLATO: DRUŽSTVO BASKETBALISTIEK (Majkráková, Kozmonová, Borovičková, Gáborová, Klasová, Kyselová, Lásková, V. Libičová, Madajová, Mračnová, Petríková, S. Borčinová) ● ZLATO: Júlia SVOBODOVÁ – plávanie, 100 m znak V. ESBJERG (Dánsko) 1999 ● BRONZ: Matej JURČO – cyklistika, cestné preteky s hromadným štartom VI. MURCIA (Španielsko) 2001 ● BRONZ: DRUŽSTVO BASKETBALISTIEK (Luptáková, Homolová, Michulková, Furková, Szijjártóová, Ivanová, Kupčíková, Kloudová, Gulová, Kubatová, Pavlovičová, Stantienová) ● BRONZ: Tamara KOPECKÁ – atletika, 400 m ● BRONZ: Jozef PELIKÁN – atletika, 800 m ● BRONZ: Ján MAJDÁN – džudo, do 66 kg

Nástup slovenskej výpravy na X. EYOF vo fínskom Tampere.

www.olympic.sk


VII. PARÍŽ (Francúzsko) 2003 ● ZLATO: DRUŽSTVO BASKETBALISTIEK (Čižmarová, Vyňuchalová, Hrabáková, Karnayová, Egedová, Kollárová, Rohová, Gatialová, Růžičková, Gazdaričová, Slotová, Čarnoká) ● ZLATO: Jozef REPČÍK – atletika, 800 m ● BRONZ: Michaela MARGÓCZIOVÁ – atletika, disk

10

11

VIII. LIGNANO (Taliansko) 2005 ● BRONZ: Katarína ČARNÁ – džudo, do 63 kg ● BRONZ: Klaudia BOCZOVÁ – tenis, dvojhra ● BRONZ: Andrej MARTIN, Klaudia BOCZOVÁ – tenis, miešaná štvorhra

ZIMA I. AOSTA (Taliansko) 1993 Slováci štartovali v rámci výpravy ČSFR. ● BRONZ: Marti n BAJČIČÁK – beh na lyžiach

IX. BELEHRAD (Srbsko) 2007 ● ZLATO: Alexandra ŠTUKOVÁ – atleti ka, 400 m ● STRIEBRO: Roman TURČÁNI – atleti ka, 400 m ● STRIEBRO: Katarína LISTOPADOVÁ – plávanie, 200 m pol. pret. ● STRIEBRO: Barbora BALÁŽOVÁ – stolný tenis, dvojhra ● STRIEBRO: Barbora BALÁŽOVÁ, Alžbeta DANOVÁ – stolný tenis, štvorhra ● BRONZ: Dana ČÍŽKOVÁ – atleti ka, skok o žrdi ● BRONZ: Jakub FIGEĽ, Alžbeta DANOVÁ – stolný tenis, miešaná štvorhra ● BRONZ: Jakub FIGEĽ, Dávid KARAS - stolný tenis, štvorhra

III. SUNDSVALL (Švédsko) 1997 ● BRONZ: KOMBINOVANÁ BIATLONOVÁ ŠTAFETA NA 5,2 km (Reguly, Haazová, Timko, Valenčinová)

X. TAMPERE (Fínsko) 2009 ● ZLATO: Tomáš KRUŽLIAK – atleti ka, hod kladivom ● ZLATO: Arpád SZAKÁCS – džudo, do 81 kg ● STRIEBRO: DRUŽSTVO HÁDZANÁROK (Medveďová, Gubíková – Mičiníková, Rácková, Rajnohová, Minarčíková, Szarková, Kováčiková, A. Vasilenková, Vargová, Szücsová, Holešová, V. Vasilenková) ● BRONZ: Andrea KRIŠANDOVÁ – džudo, do 52 kg XI. TRABZON (Turecko) 2011 ● BRONZ: Dávid ZVERKO - cyklisti ka, cestné preteky s hromadným štartom XII. UTRECHT (Holdansko) 2013 ● ZLATO: Viktória KUŽMOVÁ – tenis, dvojhra ● ZLATO: Viktória KUŽMOVÁ, Tereza MIHÁLIKOVÁ – tenis, štvorhra ● STRIEBRO: Michaela PEŠKOVÁ – atleti ka, beh na 400 m cez prekážky

www.olympic.sk


IV. POPRAD-TATRY (SLOVENSKO) 1999 ● ZLATO: KOMBINOVANÁ BIATLONOVÁ ŠTAFETA NA 4x5 km (D. Šimočko, Slezáková, Hasillová, Kazár) VII. MONTHEY (Švajčiarsko) 2005 ● BRONZ: KOMBINOVANÁ ŠTAFETA V BEHU NA LYŽIACH NA 4x5 km (Otčenáš, Garajová, Janečko, Blašková) X. LIBEREC (Česká republika) 2011 ● BRONZ: Monika SIMANČÍKOVÁ – krasokorčuľovanie

12

13

Šprintéri na X. EYOF v Tampere.

Slovenskí cyklisti na XI. EYOF v Trabzone v roku 2011.

Olympijská dedina počas konania XI. EYOF v tureckom Trabzone. Biatlonistky v akcii počas XI. zimného EYOF v Brašove.

Vzplanutie olympijského ohňa počas slávnostného otvorenia XI. EYOF v Trabzone.

www.olympic.sk


Skokan na lyžiach počas XI. zimného EYOF v Brašove.

Zjazdovka v rumunskom Brašove počas XI. zimného EYOF.

14

15

Zoznam doterajších a nasledujúcich letných edícií EYOF: Rok Krajina Mesto 1991 Belgicko Brusel 1993 Holandsko Valkenswaard 1995 Veľká Británia Bath 1997 Portugalsko Lisabon 1999 Dánsko Ejsberg 2001 Španielsko Murcia 2003 Francúzsko Paris 2005 Taliansko Lignano Sabbiadoro 2007 Srbsko Belehrad 2009 Fínsko Tampere 2011 Turecko Trabzon 2013 Holandsko Utrecht 2015 Gruzínsko Tbilisi 2017 Maďarsko Györ 2019 Bielorusko Minsk Zoznam doterajších a nasledujúcich zimných edícií EYOF: Rok Krajina Mesto 1993 Taliansko Aosta 1995 Andora Andora 1997 Švédsko Sundsvall 1999 Slovensko Poprad-Tatry 2001 Fínsko Vuokatti 2003 Slovinsko Bled 2005 Švajčiarsko Monthey 2007 Španielsko Jaca 2009 Poľsko Sczyrk 2011 Česko Liberec 2013 Rumunsko Brašov 2015 Rakúsko, Lichtenštajnsko Schruns-Tschagguns/Montafon 2017 Bosna a Hercegovina Sarajevo 2019 Turecko Erzurum www.olympic.sk


O OLYMPIJSKÝCH HRÁCH MLÁDEŽE Úspech európskej mládežníckej „olympiády“ EYOF, resp. EYOD podnietil prezidenta MOV Jacquesa Roggeho k tomu, aby v roku 2007 predložil v Medzinárodnom olympijskom výbore návrh na založenie Olympijských hier mládeže, ktorých letná premiéra sa odohrala v roku 2010 v Singapure a zimná o dva roky neskôr v Innsbrucku. Tento návrh schválilo 119. zasadnutie MOV v roku 2007. Nasledujúce letné OHM sa konali v roku 2014 v čínskom Nankingu. Športovci z celého sveta na nich zápolili v 28 letných športoch. Druhá edícia ZOHM sa bude konať vo februári 2016 v Lillehammeri v Nórsku. Súčasťou OHM je aj kultúrno-vzdelávací program pre mladých športovcov, ktorý je sprievodným podujatím hier a je rozdelený do niekoľkých segmentov. Mladí športovci môžu vďaka nemu spoznávať iné svetové kultúry, dodržiavať správnu životosprávu, či učiť sa ako neplytvať energiami. Súčasťou podujatí sú aj ambasádori spomedzi aktívnych športovcov a možnosť stretnúť sa so svetovými hviezdami jednotlivých športov.

NAŠE DOTERAJŠIE MEDAILOVÉ ÚSPECHY LETO I. SINGAPUR 2010 ● ZLATO: Andrea KRIŠANDOVÁ – džudo, súťaž miešaných družstiev ● STRIEBRO: Jana ČEPELOVÁ, Chantal ŠKAMLOVÁ – tenis, štvorhra ● STRIEBRO: Miroslav URBAN – rýchlostná kanoistika, K1 ● BRONZ: Jana Čepelová – tenis, dvojhra ● BRONZ: Jozef KOVALÍK, Filip HORANSKÝ – tenis, štvorhra ● BRONZ: Arpád SZAKÁCS – džudo, do 81 kg II. NANKING 2014 ● STRIEBRO: Jakub GRIGAR – vodný slalom na hladkej vode, K1 ● STRIEBRO: Michaela PEŠKOVÁ – atletika, beh na 400 m cez prekážky ● BRONZ: Marko MIRGORODSKÝ – vodný slalom na hladkej vode, C1 ZIMA I. INNSBRUCK 2012 ● ZLATO: Petra VLHOVÁ – zjazdové lyžovanie, slalom

16

17

Michaela Pešková na poslednej prekážke pred ziskom striebornej medaily na II. OHM v Nankingu.

PROGRAM SLOVÁKOV Disciplíny

Nedeľa 26. 7. 2015

Atletika

Pondelok 27. 7. 2015

Utorok 28. 7. 2015

Streda 29. 7. 2015

Štvrtok 30. 7. 2015

10:00 ‐ 12:30

10:00 ‐ 12:30

10:00 ‐ 12:30

10:00 ‐ 12:30

17:00 ‐ 19:00

17:00 ‐ 19:00

17:00 ‐ 19:00

17:00 ‐ 19:00

16:00 ‐ 19:30 časovka ‐ chlapci 10:00 ‐ 18:00 kvalifikácia viacboja dievčatá

Gymnastika

Petra Vlhová.

Tenis


16:00 ‐ 19:30

16:00 ‐ 20:00 finále viacboja dievčatá

13:00 ‐ 16:00 finále na náradiach

13:00 ‐ 16:00 finále na náradiach

16:00 ‐ 18:00 finále, súboj o bronz




9:30 ‐ 12:00 rozplavby 17:00 ‐ 20:00 semifinále a finále




štvrťfinále dvojhry a 9:00 ‐ 22:00 1. 2. kolo dvojhry a 3. kolo dvojhry a kolo dvojhry 1. kolo štvorhry 2. kolo štvorhry štvorhry (D + CH) (D + CH) (D + CH) (D+CH)

semifinále dvojhry a štvorhry (D + CH)


Plávanie

www.olympic.sk

16:00 ‐ 19:30

12:00 ‐ 14:30 do 11:00 ‐ 14:30 do 11:00 ‐ 14:30 do 11:00 ‐ 14:30 do 12:00 ‐ 14:30 do 91kg 81kg 66kg 44kg 73kg

Džudo

Jana Čepelová a Chantal Škamlová po zisku striebornej medaily na I. OH mládeže v Singapure.

Sobota 1. 8. 2015

11:00 ‐ 13:30 cestné preteky dievčatá 16:00 ‐ 19:30 cestné preteky chlapci

11:00 ‐ 14:30 časovka ‐ dievčatá

Cyklistika

Piatok 31. 7. 2015

Otvárací ceremoniál 20:00 ‐ 23:00


finále a o bronz dvojhry a štvorhry (D + CH) Záverečný ceremoniál 20:00 ‐ 23:00

18

19

Stručná história zimných olympijských hier ZIMNÉ ŠPORTY NAJPRV V LETNOM PROGRAME Olympijská história zimných športov je podstatne staršia, než eviduje kronika samotných ZOH. Krasokorčuľovanie sa objavilo už v programe letných OH v roku 1908 v Londýne. Na nasledujúcich OH 1912 v Štokholme síce chýbalo, pretože Švédi sa vyhovorili, že na rozdiel od Londýna nedisponujú ľadovým palácom, ale po vojnovej prestávke bolo znovu v programe letných OH. Stalo sa tak v roku 1920 v Antverpách, kde sa navyše hral aj prvý olympijský turnaj v ľadovom hokeji. Zakladateľ novovekých olympijských hier a dlhoročný prezident Medzinárodného olympijského výboru barón Pierre de Coubertin presadzoval integritu Hier olympiády, nechcel ich samostatnú zimnú vetvu. Svet tak musel na prvé zimné olympijské hry čakať veľa rokov po aténskom letnom prvom vydaní novovekých OH v roku 1896.

náklady národných olympijských výborov na zabezpečenie účasti na OH a ZOH rozložili do rôznych rokov. Posledné zimné hry v priestupnom roku sa uskutočnili v Albertville 1992. Potom sa ZOH presunuli na párne roky uprostred olympijského cyklu, takže ďalšie boli už o dva roky v Lillehammeri. ZOH v Nagane 1998, Salt Lake City 2002 a v Turíne 2006 sa už riadili podľa iného kalendára ako predtým. V roku 2010 sa ZOH konali v kanadskom Vancouveri a v roku 2014 v ruskom Soči.

PREMIÉRA SA OLYMPIJSKOU STALA DODATOČNE Čas zimnej olympijskej premiéry prišiel až od 24. januára do 4. februára 1924 vo francúzskom Chamonix. Tamojšie súťaže však boli takpovediac len „príveskom“ letných hier v hlavnom meste tej istej krajiny Paríži a neboli spočiatku uznané za ich súčasť. Historicky prvé ZOH v čase svojho trvania teda ešte zimnými olympijskými hrami neboli. Týždeň zimných športov v Chamonix sa však vydaril nad očakávanie, čo utvorilo predpoklady na jeho dodatočné uznanie za I. zimné olympijské hry. ROZMACH ZOH ZA SAMARANCHA A ZMENA ICH CYKLU Na ZOH 1988 v Calgary už povolili štart aj zjazdárom, ktorí vlastnili poloprofesionálnu tzv. B-licenciu, a v 90. rokoch minulého storočia nastala priam revolúcia. Na ZOH 1994 vďaka nej mohli štartovať aj viacerí krasokorčuliari, ktorí predtým pôsobili medzi profesionálmi, a počnúc ZOH 1998 v Nagane sa olympijské brány otvorili aj pre hokejových multimilionárov z NHL. V roku 1986 Medzinárodný olympijský výbor odsúhlasil zmenu cyklu ZOH. Toto rozhodnutie bolo motivované finančnými dôvodmi. Jednak MOV potreboval zinkasovať viac peňazí z predaja vysielacích práv (keby sa OH aj ZOH naďalej konávali v tom istom roku, od televíznych spoločností by sa nedalo získať toľko peňazí) a jednak chcel, aby sa www.olympic.sk


Záverečný ceremoniál ZOH 2006 v Turíne.

20

21

NEUSTÁLE ROZŠIROVANIE PROGRAMU Kým súťaže na letných olympijských hrách dosiahli už dávno taký gigantický rozmer, že MOV pred niekoľkými rokmi schválil limity pre počet účastníkov, športov i disciplín, zimné olympijské hry sa stále rozrastajú. Predovšetkým po nástupe Juana Antonia Samarancha do funkcie prezidenta MOV v roku 1980 zaznamenali búrlivý rozmach. A to aj napriek tomu, že v Olympijskej charte je stále zakotvená zásada, že v programe zimných olympijských hier môžu byť len športy, vykonávané na snehu, alebo na ľade. Dôkaz tempa rozvoja? Kým napríklad ešte v programe ZOH 1984 bolo len 39 disciplín, v Turíne 2006 sa už súťažilo v 84 disciplínach! Len v uplynulom desaťročí sa do olympijského programu nielenže vrátil skeleton, ale na scéne sa zjavili aj curling (kedysi ukážkový šport), snoubording a ženský ľadový hokej. Bielym olympiádam dnes zánik už naozaj neohrozí. Ich usporiadanie je nemenej lákavé ako v prípade letných olympijských hier. MOV si v posledných pätnástich rokoch môže dejisko ZOH vyberať prinajmenšom zo šiestich kandidátov. Dvakrát sa o usporiadanie ZOH uchádzal aj slovenský kandidát. Poprad-Tatry podal oficiálne kandidatúry na usporiadanie XIX. ZOH v roku 2002 a XX. ZOH v roku 2006. S využitím slovenských športovísk rátal aj projekt Krakova v rámci kandidatúry na ZOH 2022.

Olympijské symboly Olympijské symboly sú znaky vyjadrujúce olympijské myšlienky a univerzálnosť olympijského hnutia, jeho úlohy a ciele. Rozlišujeme: • najvyššie symboly olympijského hnutia (olympijský symbol, zástava, heslo, hymna) • emblémy, znaky národných olympijských výborov (NOV) a organizačných výborov OH a ZOH • maskoti

www.olympic.sk


Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Šesť farieb (vrátane bieleho podkladu) reprezentuje farby všetkých národov sveta. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nie je to tak. Barón de Coubertin vnímal kruhy a farby ako dva nezávislé symboly a MOV výslovne uvádza, že žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej zástavy, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov: Olympijská zástava - modrý kruh je vľavo hore, najbližšie žrdi, - čierny kruh je vedľa modrého, v strede zástavy, - červený kruh je vedľa čierneho, - žltý kruh prepája modrý a čierny kruh, - zelený kruh spája čierny a červený kruh. Zástava po prvýkrát zaviala na VI. olympijskom kongrese 1914 a na olympijskom štadióne po prvýkrát v roku 1920. Na OH sa vyvesuje zástava, ktorú venovali Antverpy, na ZOH zástava, ktorú v roku 1952 venovalo Oslo. Súčasťou historickej zástavy je aj olympijské heslo Citius, Altius, Fortius (rýchlejšie, vyššie, silnejšie), ktoré vyjadruje cieľ olympijského hnutia, úsilia o neustály pokrok. Najvyššie symboly olympijského hnutia sú podľa čl. 6 olympijskej charty výlučným vlastníctvom MOV. S výnimkou oficiálneho olympijského dňa nesmie NOV používať olympijské symboly bez jeho výslovného povolenia. Najvyššie symboly sa nesmú použiť na komerčné účely. Kombináciou olympijských kruhov s inými znakmi alebo atribútmi (napr. so štátnou zástavou) vznikajú emblémy, znaky NOV a organizačných výborov OH (ZOH), ktorých sú vlastníctvom. Musia však byť schválené MOV. Novo používaným symbolom OH (ZOH) sú maskoti, ktorí majú vyjadrovať národnú tradíciu hostiteľskej krajiny.

22

23

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SOV Súčasný Slovenský olympijský výbor (SOV) vznikol na ustanovujúcom zasadnutí 19. decembra 1992. SOV sa stal jedným z dvoch nástupcov Československého olympijského výboru (ČSOV). V období druhej svetovej vojny a krátko po nej pôsobil na území Slovenského štátu prvý Slovenský olympijský výbor (vznikol v roku 1939 a bol rozpustený v roku 1947). Na zasadnutí exekutívy MOV 16. marca 1993 v Atlante bol SOV provizórne uznaný ako jeden z dvoch nástupcov ČSOV. Jeho riadne uznanie schválilo 101. zasadnutie MOV 24. septembra 1993 v Monte Carle. Významným právnym krokom, ktorý zakotvil pôsobenie Slovenského olympijského výboru, bolo prijatie Zákona č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore. Prvým predsedom sa stal profesor Vladimír Černušák, ktorý bol od roku 1981 členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) v ČSSR. Vladimír Černušák, ktorý viedol SOV od decembra 1992, bol za predsedu opätovne zvolený na 11. zasadnutí SOV 18. októbra 1997 v Bratislave. Z vážnych rodinných dôvodov sa však 19. augusta 1999 vzdal funkcie. Za nového predsedu SOV na 16. zasadnutí SOV 20. novembra 1999 zvolili Františka Chmelára. František Chmelár bol opätovne zvolený za predsedu SOV na 21. valnom zhromaždení 31. marca 2001, na 29. valnom zhromaždení SOV 20. novembra 2004, na 36. valnom zhromaždení SOV 29. novembra 2008, aj na 44. valnom zhromaždení SOV. RÝCHLE MEDZINÁRODNÉ ETABLOVANIE SOV Do značnej miery vďaka práci, ktorú pred vznikom SOV vykonala Olympijská spoločnosť Slovenska pod vedením Márie Mračnovej, a zásluhou domácej i medzinárodnej autority prvého predsedu SOV a člena MOV Vladimíra Černušáka, aj vďaka skúseností prvého generálneho tajomníka SOV Jána Mráza, sa Slovenský olympijský výbor veľmi rýchlo po svojom vzniku etabloval na slovenskej i medzinárodnej scéne. AKTIVITY SOV PRI ROZVOJI OLYMPIZMU V roku 2010 SOV spustil komplexný program olympijskej výchovy, ktorý je zameraný predovšetkým na školy. Jeho súčasťou je vydávanie publikácií s olympijskou tematikou, ktoré dopĺňajú plagáty a ďalšie materiály, ako aj dokumentárny film Slovensko www.olympic.sk


olympijské. V roku 2014 spustil SOV rozsiahlu kampaň Ja milujem šport, ktorá spája všetky aktivity rozvoja olympizmu pod jedno logo a jednu internetovú stránku: www.milujemsport.olympic.sk Od roku 1991 vznikali na Slovensku regionálne olympijské kluby, ktoré v súčasnosti pôsobia v 19 regiónoch. Kluby zabezpečujú pravidelné stretnutia olympionikov a prívržencov olympizmu, propagujú olympijské idey a históriu olympizmu, vydávajú publikácie, organizujú besedy, súťaže detí a mládeže, či participujú na Behu Olympijského dňa a na vedomostných súťažiach o olympizme. Výrazne sa angažujú pri realizácii najväčšieho dlhodobého projektu SOV - Olympijských festivalov detí a mládeže (OFDMS). Olympijské kluby sú hlavnými koordinátormi projektu Olympijského odznaku všestrannosti, ktorý SOV spustil v roku. Veľmi bohatú činnosť vyvíja Slovenská olympijská akadémia (SOA). Takisto už od roku 1992 aktívne pôsobí Klub fair play SOV (KFP), ktorý je členom Európskeho hnutia fair play (EFPM). V roku 1999 získal ako vôbec prvý národný klub fair play v Európe za svoju činnosť Čestné uznanie EFPM. MEDZINÁRODNÉ AKTIVITY SOV V roku 1994 SOV odsúhlasil kandidatúru regiónu Poprad-Tatry na usporiadanie zimných olympijských hier (ZOH) 2002 a bol nápomocný v celom kandidátskom procese. Ešte významnejšie a všestranne SOV podporoval ďalšiu olympijskú kandidatúru Popradu-Tatier na ZOH 2006. V rámci podpory kandidátskeho procesu na ZOH 2006 SOV zorganizoval v roku 1999 zimné IV. európske olympijské dni mládeže (EYOD). Ostávajú dodnes najrozsiahlejším a najvýznamnejším medzinárodným podujatím, ktoré usporiadal SOV. S využitím slovenských športovísk počítal aj projekt Krakova v rámci kandidatúry na ZOH 2022. PODPORA ŠPORTOVCOV ZO STRANY SOV Jednou z úloh SOV je podporovať rozvoj vrcholového športu a športu mládeže. Na zabezpečenie čo najlepšej prípravy na olympijské hry, olympijské hry mládeže a na európske olympijské festivaly mládeže SOV vždy zriaďuje štáby pre príslušné podujatia. V súčasnosti SOV podporuje športovcov cez projekty Slovenského olympijského tímu a Slovenského olympijského tímu mládeže.

24

25

Dominik Hrbatý

Tia Hellebautová

Známi športovci, ktorí tiež štartovali na EYOD/EYOF

Jozef Krnáč Fabian Cancellara

Marit Bjorgenová

Jason Lamy Chappuis

www.olympic.sk


Martin Bajčičák

Justine Heninová

26

27

ZLOŽENIE VÝPRAVY VEDENIE VÝPRAVY

Peter Korčok Boris Demeter Mojmír Gaško Branislav Delej Roman Jánoška Pavol Uhrín

vedúci výpravy zástupca vedúceho výpravy tlačový atašé lekár fyzioterapeut fotograf

REALIZAČNÉ TÍMY ATLETIKA: Darina Kozolková, vedúci družstva Vladimír Bezdíček, tréner CESTNÁ CYKLISTIKA: Vladimír Hnáth, vedúci družstva Milan Novosad, tréner

tbilisi.olympic.sk

ŠPORTOVÁ GYMNASTIKA: Stanislav Kúti k, tréner DŽUDO: Jozef Krnáč, tréner

ATLETIKA Adrián Baran 14.12.1999

Jakub Benda 14.7.2000

Mária Šimlovičová 19.5.1999

PLÁVANIE: Jíří Mikoláš, tréner

Radka Škovránová 23.4.1999

ŠPORTOVÁ GYMNASTIKA

TENIS: Ladislav Macko, tréner

Viktória Vydúreková 24.7.2001

CESTNÁ CYKLISTIKA Simon Rigász 7.11.1999

Marcel Žilavý 26.3.2000

Gabriela Gajanová 12.10.1999

Patrícia Garčarová 13.9.1999

Matúš Štoček 12.3.1999

DŽUDO

Matej Blaško 4.9.2000

Jakub Varhanovský 17.2.1999

Lucia Michaličková 21.7.1999

www.olympic.sk


Martin Mokoš 12.2.1999

Michal Šmída 2.5.1998

Miroslav Kopiš 3.1.1998

Lukáš Kurák 15.9.1998

Adam Černek 14.10.1999

Dominika Kincelová 6.8.1998

Robin Reindl 9.1.2002

PLÁVANIE

Tatiana Potocká 11.2.2001

Filip Somogyi 9.10.1999 Barbora Tomanová 14.4.2001 Tomáš Ružič 18.1.2000 Miroslava Záborská 4.2.2001 Dávid Bartáky 19.4.1999

TENIS Dávid Čierny 10.3.2000

Kevin Kurtin 14.1.2000

Kiara Jane Petrovická 29.3.2000

Adriana Šenkárová 27.7.2000

I

N

F

O

R

M

A

Č

N

Á

B

R

O

Ž

Ú

R

A

VÝPRAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA LETNOM EURÓPSKOM OLYMPIJSKOM FESTIVALE MLÁDEŽE

TBILISI 2015 26. JÚLA – 1. AUGUSTA

Vydáva: Slovenský olympijský výbor Autor textov: Ľubomír Souček, Wikipédia Zostavil: Mojmír Gaško Layout a grafi cká úprava: Artwell Creative / Peter Buček Tlač: Patria I. Prievidza

SLOVENSKÝ OLYMPIJSKÝ TÍM

www.milujemsport.olympic.sk

VÝPRAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA LETNOM EURÓPSKOM OLYMPIJSKOM FESTIVALE MLÁDEŽE TBILISI JÚLA 1. AUGUSTA

Recommend Documents