VETRO TIME Časopis pre zákazníkov spoločnosti Vetropack Október 2006 www.vetropack.com
GO EAST
Vetropack na Ukrajine S osobitnou prílohou pre Slovensko!
T R H | Vyniknúť tým, čo je osvedčené R E C Y K L Á C I A | Sklo zostáva sklom
2
VETROTIME
2/06
03 |
INOVÁCIA
05 |
N O V I N K Y | Premium? To vidieť hneď!
06 |
I N S I D E | Go East!
I-IV |
| Vyniknúť tým, čo je osvedčené
O S O B I T N Á P R Í L O H A | Informácie pre slovenský trh
09 |
R E C Y L Á C I A | Vetropack – pionier recyklácie skla
12 |
S U R O V I N A S K L O | Stručné dejiny skla
14 |
O S O B N O S T V E T R O P A C K U | Jean-Franck Haspel, dizajnér
15 |
S K L Á R S K E U M E N I E | Obnova curyšskej katedrály Fraumünster
Sklo je v trende – všade MILÍ ZÁKAZNÍCI Od začiatku roku sú kapacity európskeho sklárskeho priemyslu plne vyťažené. Teraz badať už aj určitý nedostatok tovaru – dokonca v západnej Európe, kde býva trh veľkoryso nasýtený. Dá sa to vysvetliť rozmachom spoločenskej atmosféry: radosť zo života a pôžitok predbiehajú opäť šporovlivosť, človek si rád niečo aj dožičí a je ochotný za to aj o niečo viac zaplatiť. Mnohí obchodníci preto vsádzajú na sklo, ktoré stelesňuje hodnotu, čistú prírodu a kvalitu.
Nás vo Vetropacku samozrejme tento trend teší. Čiastočné bolenie brucha nám naopak spôsobuje jeden celkom iný trend: ceny za energiu stúpajú a stúpajú. Keďže výroba skla je veľmi závislá od energie, nemôžeme tieto zvýšené náklady ani inovačným postupom – viacnásobným využívaním použitého skla alebo výstavbou novej úspornejšej vane -celkom kompenzovať. Aj vo východnej Európe zažíva sklo momentálne boom – okrem iného sčasti umocnený veľmi výrazným dopytom. Napríklad na Ukrajine tak v rezorte nápojov vzrastá dopyt po sklených fľašiach o 10 percent ročne. Mnohí naši medzinárodne činní kľúčoví zákazníci požadujú, aby sklársky priemysel vybudoval v tomto regióne dodatočné taviace kapacity. Vetropack preto prebral na jar tohto roku väčšinu ukrajinského výrobcu skla v spoločnosti Gostomel Glass Factory – teraz už Vetropack Gostomel. Integrácia tohto závodu do našej podnikateľskej skupiny a rozšírenie jeho výrobných kapacít sú v plnom prúde – viac o tom informácie na strane 6. Želám Vám príjemné a podnetné čítanie!
VYDAVATEĹ Vetropack Holding AG, CH-Bülach
[email protected] www.vetropack.com
Váš Claude-R. Cornaz, CEO
INOVÁCIA
Vyniknúť tým, čo je osvedčené Fľaša na Coca-Colu je najznámejším obalom ma svete. Preto sa cielene nasadzuje do marketingových kampaní a objavuje sa na trhu v špeciálnych sériách, ktoré sa vyrábajú vo Vetropacku. «Škaredé veci sa ťažko predávajú!» – konštatoval Raymond Loewy, snáď najznámejší dizajnér výrobkov v minulom storočí. «American Way of Life» dostal práve vďaka nemu svoju tvár. Loewy navrhol logo pre Shell aj Lucky Strike, vytvoril vonkajšiu podobu množstva áut, lietadiel, chladničiek a nábytku. V rozhovoroch, ktoré poskytoval, rád vzbudzoval dojem, ako keby k jeho dielu patrila a fľaša na Coca-Colu. Pre spoločnosť Coca-Cola síce pracoval, slávna fľaša však už bola na trhu, keď sa Francúz Raymond Loewy v roku 1919 usadil v New-Yorku. Z núdze cnosť To, že sa slávny dizajnér chváli cudzím perím, malo svoje dôvody. Fľaša na Coca-Colu je totiž najznámejším americkým symbolom konzumu a naviac majstrovským dielom moderného dizajnu. Sám Loewy ju nazýval «perfektne urobeným obalom». A skutočne – fľašu na Coca-Colu spoznávajú okamžite ľudia na celom svete. Práve tento efekt «rozpoznanie na prvý pohľad» bol tiež hlavným cieľom dizajnu. Pred sto rokmi sa ešte plnila väčšina nápojov do jednotných fliaš s papierovými etiketami. Keďže vtedy ešte neexistovali chladničky, chladili obchodníci nápoje v nádobách s ľadom. V dôsledku vlhkosti sa etikety odlepovali a nápoje v úplne rovnakých fľašiach sa dali len ťažko rozlíšiť. CocaCola však mala byť rozpoznaná okamžite. Jej výrobcovia preto vypísali národnú súťaž o novú, pokiaľ možno nápadnú fľašu. Kola – orech? Kakaový bôb? Jednou zo sklární, ktoré poslali svoj návrh, boli Root Glass Works so sídlom v Terre Haute, Indiana. Tamojší dizajnéri sa pokúsili vyvolať fľašou Coca-Coly dojem kola orechu, ktorý bol vtedy dôležitým komponentom nápoja. Legenda hovorí, že dizajnérom sa počas ich rešeršovania pritrafila chyba – namiesto kola orechu sa predlohou ich kreácií stal kakaový bôb. Ľuďom od Coca-Coly to nevadilo, návrh ich nadchol, a tak sa ich nápoj od roku 1916 dodával v novej fľaši od firmy Root Glass Works. Koniec príbehu?
4
VETROTIME
INOVÁCIA
2/06
Mimoriadne prezentácie Na prvý pohľad by sme si mohli myslieť, že sa silueta fľaše, ktorá väčšine spotrebiteľov asi bude skôr pripomínať telo ženy než orech, vlastne zachovala dodnes. Pri dôkladnejšom pohľade je však jasné, že Coca-Cola chce viac, ako len spravovať dané dedičstvo. Fľaša sa ďalej neustále vyvíja, silueta sa prispôsobuje duchu doby – Marylin Monroe sa premenila na takpovediac aerodynamickú Barbie. Marketing firmy siaha stále po nových adaptáciách slávneho obalu – k jeho obmenám. Takže akonáhle má stará známa fľaša niektorú
zo
svojich
mimoriadnych
prezentácií, je okamžite postarané o senzáciu. a
Coca-Cola fľaša s motívom Santa Claus, vyrábaná v závode Vetropack Austria
podporuje
už
spomínané
mar-
Cenná značka – cenná fľaša
ketingové kroky. Vetropack Austria
Mimoriadnymi
vyrobil napríklad za posledných šesť
spoločnosti
rokov šesť zvláštnych edícií fliaš Coca-
a súčasne aj obnovovať svoje tradície.
Cola v sérii od 10 000 do 500 000
Táto stratégia jej vychádza. Podľa
kusov, ktoré sa stali tiež objektom záuj-
aktuálneho prieskumu je Coca-Cola
mu zberateľov. Pre nórsky a rakúsky trh
vôbec najcennejšou značkou na svete –
vyrobil Vetropack Austria tri vianočné
jej trhová hodnota sa vyčísľuje sumou
motívy so známym sloganom «Coca-
vyššou než 80 miliárd švajčiarskych
Cola
Santa
Claus».
Na
edíciami
Coca-Cola
sa
darí
zachovávať
prelome
frankov. Fľaša je dôležitou súčasťou
tisícročia 1999/2000 sa dostala na trh
značky a majiteľ ju využíva spôsobom,
fľaša so zlatým motívom milénia.
ktorý zaujme. Úspech špeciálnych sérií
Zvláštnu sériu dala Coca-Cola pripraviť
by mohol inšpirovať aj ostatných výrob-
aj pri príležitosti vrcholných športových
cov nápojov, aby sa tiež pokúsili
podujatí. Vetropack Austria vyvinul
vzbudiť pozornosť variáciami svojich
v spolupráci so svojím rakúskym part-
obalov. Spoločnosť Vetropack ich pri
Zvláštne edície ako
nerom, firmou Printglass, Kurt Mayer
tom rada podporí svojimi službami,
zberateľské objekty
KG, olympijský motív pre Rakúsko a fut-
šitými na mieru – od poradenstva cez
Firma Vetropack pracuje na rôznych
balový motív pre švajčiarsky trh.
dizajn, až po samotnú výrobu.
miestach pre spoločnosť Coca-Cola
NOVINKY
2/06
VETROTIME
5
Premium? To vidieť hneď! Kvalitná minerálna voda patrí do sklenej fľaše. Nie však hocijakej – ako to dokazuje aktuálny príklad rakúskej minerálky Römerquelle.
KRÁĽOVSKÁ!
Aj vďaka tejto fľaši sa môže minerálna voda umiestniť na poprednej pozícii. KLÁŠTORNÁ zaručuje na Slovensku už 10 Deväť mesiacov trval vývoj novej línie fliaš, ktorou si chce minerálna
rokov výnimočne hodnotný pôžitok. V seg-
voda Römerquelle vybudovať pozíciu číslo jedna v rakúskej gas-
mente TOP GASTRO sa ponúka minerálna
tronómii. Elegantný, karafu pripomínajúci dizajn fľaše, pochádza
voda pod obchodným názvom PREMIUM
z ateliéru «labvert». Svojou prácou chceli vytvoriť priezračnosť- hovo-
– a to v novej 0,33 l sklenej fľaši, ktorej
ria dizajnéri. Svetlá farba fľaše robí vodu viditeľnou, veľký uzáver
inovačný dizajn vytvorili v závode Vetro-
zasa pôžitok z nalievania. Tvar fľaše umožňuje príjemnú manipuláciu,
pack Nemšová. «Kláštorná – kráľovná
jednoduchá etiketa s elegantnými pásikmi umocňuje odstup od fliaš
minerálnych vôd», zaznieva z televíznej
iných. O podobu tejto nadčasovej modernej fľaše sa postaral
reklamy. Nová fľaša je tým správnym
Vetropack Austria, vyrába ju Vetropack Straža, pretože tento závod
ošatením pre taký vznešený nápoj.
v Chorvátsku dokáže vďaka «fídrovému» farbeniu – pridávaniu farbiva v žľabe – vyrábať sklené obaly vo farebných tónoch podľa želania zákazníka. Teda presne to, o čo dizajnérom išlo.
UKRAJINA
Go East! Prevzatím sklárne v blízkosti Kyjeva sa spoločnosť Vetropack zrazu stala jednotkou medzi tamojšími výrobcami skla. Aby však «Vetropack Gostomel» zostal na špičke aj v dlhodobom horizonte, musí sa budovať a stále rozvíjať kapacita výroby – rast ukrajinského trhu je totiž enormný. «Go West», tak znelo kedysi heslo predvídavých pod-
rokov. U piva môžeme napríklad predpokladať, že domá-
nikateľov – choď na Západ a profituj z tamojšieho eko-
ca spotreba v nasledujúcich troch rokoch stúpne zo 750
nomického rastu. Časy sa zmenili. Dnes sú trhy západnej
miliónov na miliardu fliaš.
Európy viac-menej nasýtené, šance pre ďalší vývoj sa však ponúkajú na Východe. Štáty, ktoré boli ešte pred dvadsia-
Gostomel bol kedysi zákazníkom Vetropacku
timi rokmi súčasťou Sovietskeho zväzu, alebo spadali pod
V roku 2002 kúpila ukrajinská skláreň Gostomel Glass
jeho vplyv, vykazujú v súčasnej dobe veľký rastový poten-
Factory od Vetropacku dve výrobné linky. Tie sa uvoľnili
ciál.
potom, čo spoločnosť Vetropack ukončila výrobu vo švajčiarskom Bülachu. Týmto obchodom sa posilnili kon-
Dvojciferný nárast trhu
takty medzi sklárňami Gostomel a Vetropack, čo neskôr
Takým štátom je Ukrajina. Od «Oranžovej revolúcie»
viedlo k tomu, že spoločnosť Vetropack na jar tohto roku
v roku 2004 sa krajina – rozlohou popri Rusku najväčší
prevzala 75 % akcií Gostomelu. Zbytok akciového
štát v Európe – otvorila Západu a zažila rozvoj, ktorý ju
kapitálu zostáva naširoko rozptýlený. Od marca 2006
robí atraktívnou pre západných podnikateľov.
podniká firma so sídlom v aglomerácii ukrajinského
To sa týka obzvlášť oblasti obalového skla – príslušný trh
hlavného mesta Kyjeva už pod menom «Vetropack
zaznamenáva enormný nárast. Len výroba piva stúpla na
Gostomel». Akvizícia výborne zapadá do stratégie
Ukrajine za posledné dva roky o štvrtinu, výroba vodky
spoločnosti Vetropack: koncern chce expandovať do
dokonca takmer o polovicu. V roku 2005 sa na Ukrajine
regiónov s nadpriemerným rastovým potenciálom a získať
predalo celkom 2,7 miliardy sklených obalov; ukrajinský
tam od začiatku solídnu pozíciu. A skutočne: prevzatím
nápojový priemysel potrebuje momentálne toľko fliaš, že
sklárne Gostomel sa Vetropack zrazu stal jednotkou na
domáci výrobcovia už nemôžu dopyt pokryť, takže sklo sa
ukrajinskom trhu – so svojím zhruba 22 percentným
musí dovážať. Tento dynamický rast potrvá ešte niekoľko
podielom je najväčším výrobcom skla v krajine.
INSIDE
2/06
VETROTIME
VETROPACK GOSTOMEL
Prevzatím sklárne Gostomel narástla spoločnosť Vetropack takmer o pätinu. Štyri taviace vane v ukrajinskom závode vyrobili v minulom roku 175 000 ton obalového skla, čím sa dosiahol čistý obrat vo výške 56 miliónov švajčiarskych frankov. Dve tretiny z celkového predaja – zhruba 550 miliónov sklených obalov – pripadli na pivo, okrem toho sa vyrábali predovšetkým fľaše na vodku a nealkoholické nápoje. Zákazníkom s veľkým rastovým potenciálom je spoločnosť Coca-Cola, ktorá necháva zhruba 80 percent svojej spotreby fliaš vyrábať vo Vetropacku Gostomel. Momentálne disponuje Vetropack Gostomel štyrmi taviacimi vaňami. Obe vane na hnedé sklo sú zastaralé a budú začiatkom roku 2007 vyradené z prevádzky. Vaňa na biele sklo bola tento rok zrevidovaná a vaňa na zelené sklo bola prebudovaná na sklo hnedé. V roku 2007 bude uvedená do prevádzky nová vaňa na zelené sklo. V budúcnosti bude mať teda Vetropack Gostomel k dispozícii ešte tri taviace vane, ktoré denne vyprodukujú 840 ton skla – v roku 2005 bola kapacita 590 ton denne. Vetropack Gostomel sa po svojom rozšírení stane sklárňou s najvyššou výrobnou kapacitou v rámci skupiny Vetropack. Už dnes je najväčšia aj počtom personálu – so závodom Gostomel stúpol počet zamestnancov skupiny Vetropack zhruba o 900.
Nárast potrebuje výstavbu
pracuje podstatne rýchlejšie a úspornejšie než doterajšie.
Náskok pred ostatnými konkurentmi si však Vetropack
To znižuje náklady za energiu a zvyšuje schopnosť
Gostomel vzhľadom na rastúci trh môže udržať len vtedy,
konkurovať ostatným výrobcom, ktorí majú k dispozícii
keď bude výroba stačiť dynamike dopytu a vybuduje si
zväčša staršiu infraštruktúru. Aj keď sa expanzia na
kapacitu, pokiaľ ešte dopyt bude prevyšovať ponuku.
Ukrajinu bude v tomto a budúcom roku značne odrážať
Spoločnosť Vetropack sa preto okamžite pustila do výstav-
v investíciách Vetropacku, je to pre koncern významný krok
by nových výrobných kapacít. Rekonštrukcia vane na biele
do budúcnosti.
sklo, ktorú plánovali ešte bývalí majitelia, bola už ukončená; dve menšie zastaralé vane na zelené sklo budú do budúceho leta nahradené veľkou novou vaňou. Vetropack Gostomel tak zvýši svoju kapacitu oproti situácii v dobe prevzatia o 40 percent – a tým upevní svoju pozíciu na trhu. Dlhodobé plány Niet pochýb o tom, že investície do prevádzky
sklárne
Vetropack
Gostomel predstavujú pre koncern veľké nasadenie – a to aj z dôvodu, že nasledujú bezprostredne po jej prevzatí. Bolo však treba jednať rýchle. Nielen preto, že je to adekvátna reakcia na prevahu dopytu, ale aj vzhľadom na energetickú situáciu na Ukrajine. Krajina je aj teraz do značnej
miery
závislá
od
plynu
z Ruska; jeho ceny v poslednej dobe masívne stúpli, čo viedlo k napätiu medzi Moskvou a Kyjevom. Nové i rekonštruované vybavenie sklárne Z archívu sklárne Gostomel: Kolaudácia v roku 1985
7
8
VETROTIME
INSIDE
2/06
Ukrajina – krajina na hranici hľadá svoju identitu «Ukrajina» znamená po ukrajinsky «krajina na hranici» –
priemyselnou oblasťou. Rozvoj však neprišiel tak rýchlo,
a tou tento obrovský štát, do ktorého by sa Švajčiarsko
ako obyvatelia dúfali. Reformy a privatizácia postupovali
zmestilo pätnásťkrát a kde žije 48 miliónov ľudí, skutočne
príliš pomaly, pri moci zostali mnohí príslušníci bývalej
je. Prírodné hranice krajina takmer nemá, je súčasťou
komunistickej nomenklatúry.
otvorenej východoeurópskej nížiny. V priebehu dejín sa
To viedlo v roku 2004 k takzvanej «Oranžovej revolúcii»,
neustále stávala korisťou cudzích mocností – vládli jej
ktorá posilnila práva občanov, zosadila vtedajšie vedenie
Litovci, Poliaci, Habsburgovci alebo Rusi. Nezávislým
a nahradila ho prozápadne orientovanými politikmi.
národným štátom sa Ukrajina stala až v roku 1991, keď
Hľadanie vlastnej identity ako národného štátu sa na
došlo k rozpadu Sovietskeho zväzu. Na rozdiel od iných
Ukrajine ešte neskončilo. A ako by aj mohlo – pri takých
bývalých sovietskych republík mala Ukrajina k dispozícii
mnohotvárnych dejinách, poznačených opakovanými
dobrý štartový potenciál – «krajina na hranici» bola totiž
vpádmi cudzích mocností.
už za sovietskej éry nielen «obilnicou», ale aj významnou
Vetropack Holding 1 | Vetropack Schweiz (založenie v roku 1966) 2 | Vetropack Austria GmbH Pöchlarn, Rakúsko (prevzatie v roku 1986) 3 | Vetropack Moravia Glass a.s., Česká republika (prevzatie 1991) 4 | Vetropack Kremsmünster, Rakúsko (prevzatie 1993) 5 | Vetropack Straža d.d., Chorvátsko (prevzatie 1996) 6 | Vetropack Nemšová s.r.o., Slovenská republika (prevzatie 2002) 7 | Vetropack Gostomel, Ukrajina (prevzatie 2006)
EXPANZIA ZA POSLEDNÝC H 20 ROKOV V uplynulých dvadsiatich rokoch sa spoločnosti Vetropack podarili viaceré akvizície, vďaka ktorým sa skupina dostala na piate miesto medzi európskymi výrobcami skla. Dnes je Vetropack vedúcim subjektom na švajčiarskom, rakúskom a chorvátskom trhu, na Slovensku aj na Ukrajine a druhým najväčším výrobcom v Českej republike.
7 3 2 1
4 5
6
–
RECYLÁCIA
2/06
VETROTIME
Vetropack – pionier recyklácie skla Recyklácia skla má svoj zmysel – preto Vetropack už pred tridsiatimi rokmi nabádal k zberu a opätovnému zhodnocovaniu skla. S veľkým úspechom: Švajčiari dávajú do zberu 95 percent obalového skla a s ú t a k v tejto disciplíne majstrami sveta. A dobrý vzor sa stal školou – aj vďaka Vetropacku. Pretože podnik podporuje s veľkým nasadením recykláciu vo všetkých krajinách, v ktorých sa sklo vyrába. Už starí Rimania vedeli, že sklo sa dá na rozdiel od ostatných
akcionári firmy Vetropack, objavili práve v tejto oblasti pod-
obalových materiálov recyklovať bez ujmy na kvalite. Sklo
nikateľskú šancu. V roku 1976 kúpili malú prevádzku na
zostane sklom nezávisle od toho, ako často sa roztaví a znova
recyklovanie skla, prebudovali ju na «Vetro-Recycling AG» a
vyformuje. Ak chceme napríklad vyrobiť kvalitné zelené sklo,
naďalej ju rozvíjali. Spoločnosť Vetro-Recycling potom uzatvo-
môžeme na to použiť až 100 percent odpadového skla, u
rila zmluvy so stovkami švajčiarskych obcí, rozmiestnila v nich
hnedého skla je to 80 percent, u bieleho skla 60 percent.
kontajnery a propagovala recykláciu skla ako dôležitý prínos
Odpadové sklo však nešetrí len zdroje surovín; tavba sklených
k ochrane životného prostredia. U švajčiarskeho obyvateľstva
črepov spotrebuje aj podstatne menej energie ako výroba
našla kladnú odozvu. Ekologická téma bola aktuálna, hnutie
nového skla. To sú argumenty v prospech recyklovania skla
Zelených práve prežívalo mohutný vzostup. Iniciatíva bratov
nielen z dôvodov ekologických, ale aj ekonomických – veď
Cornazovych sa však nestretla s pozitívnym ohlasom len v
energia je drahá.
kruhu ochrancov životného prostredia. Keďže prostredníctvom Vetropack-Recyclingu dokázali, že ekológia môže byť príno-
Podnikateľské šance
som aj pre súkromné podnikanie, liberálna nadácia Maxa
Už na začiatku sedemdesiatych rokov vedel Vetropack, aké
Schmidheinyho
obrovské šance otvára recyklácia skla. Sklárne Vetropacku by
Cornazovi v roku 1985 Cenu slobody. Vtedy mimochodom
boli rady pracovali s väčším množstvom skla. Tento cenný
návratnosť skla prekročila už 50%; to znamená, že len
materiál však nebol dispozícii, pretože jednoducho končil v
niekoľko rokov od začiatku ich iniciatívy sa recyklovala každá
odpade. Bratia Raymond a Jean-Daniel Cornazovi, hlavní
druhá použitá fľaša.
udelila
Raymondovi
a
Jean-Danielovi
9
10
VETROTIME
2/06
Zber: Vo Švajčiarsku je rozmiestnených celkom 12 0 0 0 kontajnerov – v nich končí takmer všetko obalové sklo, ktoré ja v krajine v obehu.
Štát nasleduje príklad Vetropacku Vďaka príkladu spoločnosti Vetropack sa recyklácia stala samozrejmosťou. Boli vyvinuté nové modely financovania obehu surovín. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia zaviedlo Švajčiarsko takzvané «predbežné poplatky za spracovanie odpadu». Už pri nákupe určitého výrobku – napríklad alumíniovej plechovky alebo plastovej fľaše – sa od tej doby platí určitá mala suma, ktorou sa pokryjú neskoršie náklady na recyklovanie. Aj za sklené fľaše sa od roku 2006 vyberá poplatok za likvidáciu. Vo Švajčiarsku musia tí, ktorí plnia nápoje, zaplatiť podľa veľkosti obalu 2 až 6 rappov za
Triedenie a tavba: Na recyklačnej linke sa odstraňujú cudzie telesá a črepy sa drvia. V taviacej peci s teplotou 1580 °C sa sklo rozpustí na červenú žeravú tekutú masu.
každú zakúpenú fľašu. Tieto náklady môžu preniesť na plecia spotrebiteľov. Poplatok smeruje do spoločnosti VetroSwiss a peniaze sa využívajú na zber odpadového skla. Úspory v prospech zákazníkov Spoločnosť Vetro-Recycling udržuje aj naďalej pružný obeh surovín. Použité sklo hrá ešte stále dôležitú rolu aj vo Vetropacku v jeho nedávno zrekonštruovanej sklárni v St-Prex. Z 308 000 ton skla, zozbieraného v minulom roku, bolo 81 000 ton spracovaných na nové sklené obaly; podiel odpadového skla v St-Prex dosahuje tak 77 percent. To predstavuje obrovskú úsporu surovín a zníženie energetickej spotreby, čím môže byť kompenzovaný masívny nárast cien v oblasti energie. Spracovanie odpadového skla – už dávno nielen vo Švajčiarsku Pozitívne skúsenosti Vetropacku s recyklovaním skla vo Švajčiarsku sa už dávno uplatnili aj inde na svete. Práve teraz sa v sklárni na Ukrajine, ktorá je nováčikom skupiny Vetropack, optimalizuje proces opakovaného využitia zberného skla. Vetropack sa zasadzuje aj vo východnej Európe o to, aby sa viacej zbieralo použité sklo. Je to rozumné nielen z ekologického hľadiska, ale tiež ekonomického.
Formovanie: Tavenina vteká do predformy a potom do konečnej formy, kde je tlakom vzduchu vyfukovaná do obalových fliaš a pohárov, pripravených na použitie. Po ochladení je sklo nachystané na ďalšie kolo recyklácie!
SUROVINA SKLO
2/06
VETROTIME
RECYKLÁCIA SKLA
Situácia v iných krajinách Rakúsko
Slovensko
Aj v uplynulom roku sa Rakúšania prejavili ako vzorní a
Kvóta pre recykláciu obalového skla na Slovensku je v
usilovní zberači odpadového skla. Kvóta recyklácie sa
súčasnosti okolo 40 percent. Vládou je stanovené, aký
pohybovala okolo 83 percent, čo zodpovedá 206 590
podiel z obalov musí byť opäť použitý; v oblasti skla sa
tonám odpadového skla. Za zber a zhodnocovanie
bude tento podiel postupne zvyšovať až na 50 percent v
použitých sklených obalov je zodpovedná spoločnosť
roku 2011. Neštátna organizácia Recyklačný fond vyberá
Austria Glas Recycling (AGR). Tá vybudovala v Rakúsku
od výrobcov obalov poplatky, z ktorých sú potom pod-
zbernú sieť, ktorá je s vyše 90 000 zbernými nádobami
porované tie podniky, ktoré sa podieľajú na zhodnocovaní
najhustejšou v Európe. Táto infraštruktúra sa sústavne
a recyklácii. Vetropack Nemšová platí teda za každú tonu
vylepšuje; v súvislosti so zbernými nádobami sa napríklad
utavenej skloviny určitý obnos do fondu, znovu však
podnikajú aj opatrenia pre zníženie hlučnosti.
dostane finančný príspevok pri zhodnocovaní črepov.
Chorvátsko
Ukrajina
Od 1. januára 2006 platí v Chorvátsku pre fľaše od nápo-
Dotácie pre zber a likvidáciu odpadového skla na Ukrajine
jov zo skla a plastu ako aj plechovky nasledovné: kto kupu-
nie sú; recyklácia skla je usmerňovaná výhradne komerčne
je výrobok v konkrétnom obale, platí zálohu 0,50 kuny,
a dojednáva sa priamo medzi sklárňami a dodávateľmi
ktorá sa pri vrátení obalu prepláca naspäť. To recyklačnú
sklených črepín. Takíto dodávatelia zbierajú sklo zväčša
kvótu výrazne zvýši; v uplynulom roku predstavovala ešte
len lokálne. Je ich veľa, takže množstvo skla, ktoré zoz-
iba 19 percent, čo zodpovedá 26 600 tonám odpadového
bierajú, nehrá veľký význam. V minulom roku spolupraco-
skla. Zber a recykláciu sklených obalov v Chorvátsku riadi
val Vetropack napríklad so 132 dodávateľmi. V súčasnosti
Fond pre životné prostredie a hospodárenie s energiou.
zostavuje ukrajinský sklársky zväz koncepciu pre zber
Vetropack Straža dostala od ministerstva životného prostre-
použitého skla v rámci celej krajiny. Kvóta recyklácie skla
dia koncesiu na spracovanie odpadového skla na
sa na Ukrajine pohybuje pod 25 percentami.
najbližších desať rokov. Recyklačné zariadenie v Straži dnes beží 24 hodín denne a ďalej sa buduje. Česká republika V Českej republike sú dovozcovia, distribútori, plniči a drobní obchodníci, ktorí púšťajú do obehu balené výrobky, povinní zobrať obalový
Recyklačné kvóty
odpad späť a znova ho využiť. Obce a mestá
Zozbierané staré sklo v roku 2005 v % zo skla nového
musia triediť a využívať komunálny odpad.
95 % Švajčiarsko
Legislatíva udáva recyklačné kvóty: u skla to v
83 % Rakúsko
uplynulom roku bolo 80 percent, kým ešte v roku
68 % Česká republika
2005 iba 68 percent. V roku 2005 spracoval
40 % Slovensko 19 % Chorvátsko
Vetropack Moravia Glass Kyjov celkom 72 538 ton sklených črepov; potreba kmenárne na výrobu hnedého a zeleného skla bola tak celkom pokry-
25 % Ukrajina
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
tá. Podiel črepov na výrobe nového skla r . Hodnoty z r. 2005 v závodoch spoločnosti Vetropack 77 % Vetropack Švajčiarsko (CH) 64 % Vetropack Austria (A) 44 % Vetropack Moravia Glass (CZ) 54 % Vetropack Nemsˇová (SK) 23 % Vetropack Strazˇa (HR) 33 % Vetropack Gostomel (UK)
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
11
12
VETROTIME
SUROVINA SKLO
2/06
O D Z AČIATKOV AŽ PO RÍMANOV
Stručné dejiny skla (1. část) Sklo fascinovalo človeka odjakživa. Patrilo vôbec k prvému tovaru a kedysi bolo symbolom spoločenského statusu faraónov i cisárov. Čo myslíte? Ako dlho asi existuje sklo na svete? Od dôb
Objav pri táboráku?
starého Egypta? Alebo už od čias, keď ľudia prestali kočovať
Ako vôbec prišiel človek na nápad, aby vzal výrobu skla
a usadili sa? Ani jedna odpoveď nie je správna. Sklo je také
do vlastných rúk, nevie nikto. Rímsky historik Plínius, ktorý
staré, ako naša planéta. Môže totiž vzniknúť prirodzeným
v roku 79 nášho letopočtu zahynul pri vulkanickej katas-
spôsobom: keď sa hornina veľmi silno zohreje, napríklad
trofe v Pompejach, nám k tomu však zanechal nasledovný
úderom blesku, či pri výbuchu sopky. Vtedy vzniká «sopečné
príbeh:
sklo», alebo obsidián. Túto sklenú podobu nerastu využívali
Okolo roku 5000 pred Kristom pristáli fénickí kupci na
už ľudia doby kamennej; naši predkovia z nej vyrábali
pobreží Sýrie a založili tam ohnisko z kameňov s obsahom
zbrane, šperky, amulety a podobné predmety. Obsidián bol
dusičnanov. Keď potom rozdúchali oheň, pretavili sa tieto
medzi lovcami a zberačmi nesmierne obľúbený a pravde-
kamene spolu s pieskom na brehu na sklovitú hmotu.
podobne sa s ním začalo veľmi skoro obchodovať.
Féničania odhalili tajomstvo skla! Ibaže: tento príbeh, akokoľvek znie atraktívne, je pravdepodobne iba fikciou, pretože horúčava táborového ohňa nestačí na to, aby sa spustil zmienený proces tavby. Plíniov príbeh má však pravdivé jadro: spôsob, akým sa vyrába sklo, človek zrejme naozaj objavil náhodou – snáď pri vypaľovaní hlinených nádob, pri ktorom za určitých podmienok môžu vznikať sklovité vrstvy.
Najstaršia sklená nádoba na svete: kalich z hrobu faraóna Thutmosa III., ktorý zomrel v r. 1425 pred Kr.
Recept zo Asýrie Najstaršie predmety zo skla, ktoré na svete poznáme, sú sklené perly z Egypta a Mezopotámie. Tieto pochádzajú z doby okolo roku 3500 pred Kristom. Najneskôr v roku 1500 pred Kristom vyvinuli egyptskí remeselníci metódu výroby dutých sklených nádob. Z tohto obdobia sa nám totiž zachovali tri vázy, ktoré sa našli v hrobke faraóna Thutmosa III. Sklárski priekopníci možno ponárali pieskovú formu do sklenenej taveniny, aby získali dutú nádobu, možno sa ale táto forma tiež ovíjala rozpálenými sklenými vláknami. Presnejšie informácie o umení antických sklárov máme až z doby 650 rokov pred Kristom. Z tejto epochy pochádzajú najstaršie zachované popisy výroby skla, ktoré
2/06
VETROTIME
sú zachytené na tabuľke z kni-
la síce vizuálne veľmi očarujúca, zasklené okná však pred-
hovne
stavovali absolútny symbol spoločenského štatútu.
asýrskeho
Ashurbanipala,
kráľa
ktorý
žil
v rokoch 669 až 626 pred
Zabudnuté tajomstvá
Kristom: «Vezmi 60 dielov
Pád Rímskej ríše viedol neskôr aj k úpadku sklárskeho ume-
piesku, 180 dielov popola
nia. Dlhý čas nedochádzalo k žiadnej ďalšej inovácii;
z morských rastlín, 5 dielov
kedysi slávne sklárske hute chátrali, pretože na drahé vázy
kriedy – a dostaneš sklo,»
zo skla, sklené poháre, či zasklené okná chýbali ľuďom
vysvetľuje návod. Receptúra sa
ranného stredoveku finančné prostriedky. Okolo roku 900
od tej doby nejako podstatne
nášho letopočtu sa na tajomstvo výroby skla v Európe tak-
nezmenila; podiel piesku bol
mer zabudlo. Až potom zažilo sklo svoj ďalší rozkvet. Ale
však za čias Ashurbanipala
to už je iný príbeh.
v porovnaní s dneškom ešte nízky. Z toho možno vyvodiť záver,
že
v
antických
sklárskych hutách sa nedosahovala
obzvlášť
vysoká
teplota, tým pádom sa vyrábalo skôr mäkké sklo.
Sklo sa stáva konečne priehľadným: Rýnsko-rímsky džbán z 3. alebo 4. st. pred. Kr.
Do skla zamilovaní Rimania Za vlády rímskeho cisára Augusta – to znamená začiatkom nášho letopočtu – bolo pravdepodobne sýrskymi remeselníkmi v oblasti Sidonu a Babylonu vynájdené aj fúkanie skla. Fúkanie umožňovalo výrobu tenkostenných a tým aj oveľa krajších sklených nádob, než to bolo možné dovtedy. Každý, kto si na sebe aspoň trocha zakladal, popíjal od tej doby víno zo skleného kalicha. Rimania, ktorí, ako je známe, zbožňovali luxus, šírili cenné predmety zo skla po celej ríši a vedomosti o tom, ako sa sklo vyrába, rozširovali do mnohých krajín. Vynašli tiež ďalšie možnosti využitia tohto priezračného materiálu a sklo zaviedli tiež do architektúry. Optická kvalita rímskych sklených tabúľ nebo-
Súčasník Caesara: pohár z pieskových zrniek Amphoriskos, 2. až 1. st. pred Kr.
13
14
VETROTIME
OSOBNOST VETROPACKU
2/06
JEAN-FRANCK HASPEL
«Milujem ich všetky!» Jean-Franck Haspel je dizajnérom a vedúcim vývoja výrobkov v spoločnosti Vetropack Schweiz v Bülachu. Je to človek, ktorý už navrhol a pretvoril podoby nespočetného množstva fliaš. Napriek tomu, že sa spočiatku obával, že práca dizajnéra fliaš by mohla byť príliš jednotvárnou. trocha viac stability.» Keď uvidel v novinách
inzerát,
v
ktorom
hľadala
spoločnosť Vetropack sklárskeho dizajnéra, pomyslel si najskôr: «Fľaše? To asi bude príliš jednotvárne.» Aj tak sa však o pozíciu uchádzal, miesto nakoniec získal a vo Vetropacku dnes pracuje už vyše päť rokov. Okrem toho dnes už nie je iba dizajnérom, ale aj vedúcim vývoja výrobkov v Bülachu. Aj keď už navrhol a
pretvoril
podoby
nespočetného
množstva fliaš, nezdá sa, že by mu práca nejako zovšednela. «Moje úlohy sú veľmi rozmanité. Vždy musím najskôr zistiť, koho chce zákazník vlastne osloviť, aké posolstvo má jeho fľaša sprostredkovať. Aj keď je väčšina fliaš samozrejme hromadným priemyselným výrobkom, určitý priestor pre tvorivosť, pohrávanie Jean-Franck Haspel má 42 rokov a
sme ani len televíziu. Možno aj preto
sa s myšlienkou tu napriek tomu zostáva.
prácu so sklom hlboko v krvi. Ako dôkaz
som veľa kreslil, pracoval s látkou, bol
Mne tá robota proste sedí. Pretože ja
kladie na stôl výstrižok z novín zo za-
som kreatívny, rád vymýšľal nové
chcem robiť predovšetkým veci, ktoré
čiatku štyridsiatych rokov minulého
tvary.» Čoskoro mu bolo jasné, že sa
fungujú a sú zredukované na to podstat-
storočia. Na zažltnutej starej fotografii
rozhodne pre nejaké tvorivé povolanie.
né.» Dobrá fľaša, hovorí Jean-Franck
je vyobrazený Haspelov starý otec –
Po štúdiu dizajnu v Paríži a niekoľkých
Haspel, je tá, ktorá spĺňa svoj účel.
fúkač
odkiaľ
rokoch praxe v odbore pracoval nejakú
«Všetko je samozrejme subjektívne. Ja
pochádzam, bolo na začiatku dvadsia-
dobu v jednom dizajnérskom štúdiu
hľadám jednoduché riešenia.» Na svete
teho storočia ešte asi takých štyridsať
v Lichtenštajnsku. Tam sa zoznámil tiež
sú tisícky rozmanitých fliaš; prečo sa ešte
sklární,» spomína Haspel, ktorý je
so
manželkou
vôbec vyvíjajú nové modely? «To som sa
pôvodom Francúz. «Môj starý otec bol
a v regióne už zostal. «Láska je jedno-
už tiež neraz pýtal sám seba. Predsa len
tiež dizajnérom fliaš, ale na rozdiel odo
ducho slepá. Našťastie!» konštatuje s
je každá fľaša nejakým spôsobom nová.
mňa sklo ešte aj sám spracovával.»
úsmevom. Dizajnér z Paríža si v Chure,
Človek často ani nepostrehne jemné
malebnom
skla.
«V
oblasti,
svojou
budúcou
mestečku
rozdiely – môže ísť jednoducho len
Jean-Franck Haspel pochádza z okolia
uprostred hôr, otvoril neskôr vlastné
o milimeter menší priemer, pretože
mesta St. Etienne, kde dominovala
dizajnérske štúdio a «začal z ničoho.
zákazník má inú plniacu linku.»
ťažba uhlia a ťažký priemysel. Jeho otec
Nemal som žiadne kontakty. Iba
bol zámočník, matka krajčírka. «Vyra-
ceruzku, balík papiera a fax.» Napriek
Ktorá z jeho fliaš sa mu najviac páči?
stal som vo svete remeselníkov – preto aj
tomu, že pomaly ale isto sa dostavil
Jean-Franck
sám rád pracujem rukami,» rozpráva.
úspech, Haspel sa v roku 2000
premýšľať. «To sa naozaj nedá povedať.
Ako dieťa sa hrával v krajčírskom ateliéri
rozhodol, že sa svojej samostatnej čin-
Všetko sú to moje deti, milujem ich
matky. Ten bol preňho lúkou na hranie.
nosti vzdá. Medzitým sa stal dvojná-
všetky.»
«Nežili sme v žiadnom komforte, nemali
sobným otcom a «chcel vniesť do života
švajčiarskom
Haspel
nemusí
dlho
SKLÁRSKE UMENIE
Obnovený raj Augusto Giacometti, ktorý žil v rokoch 1877 až 1947, patrí k najvýznamnejším švajčiarskym umelcom a inovátorom dávnej tradície maľby na sklo. V roku 1945 vytvoril pre curyšský dóm Fraumünster úžas vzbudzujúce severné okno s názvom «Nebeský raj». V súčasnosti prebieha na kostole – ženskom kláštore – rozsiahla rekonštrukcia. Medzinárodne uznávaný umelecký sklár Fritz J. Dold ako aj odborník Urs Wohlgemuth reštaurujú tiež Giacomettiho okno, staré už šesťdesiat rokov.
Dold a Wohlgemuth musia nielen vyhladiť a vyčistiť farebné sklené tabuľky, ale aj ošetriť početné praskliny, zapustiť olovené okraje a zabezpečiť tiež, aby sklo malo v budúcnosti dostatočný priestor a mohlo odolávať prípadnému drobnému pohybu. Sklo tak navzájom spája rôznu generáciu umelcov – dnešní nasledovníci sa starajú o to, aby dielo ich predchodcu mohlo opäť zažiariť v celej svojej podmanivej kráse.
2/06
VETROTIME
15
PREDAJ
Nemecké ·vajãiarsko
Telefón +41-44-863 34 34 Fax +41-44-863 34 45
[email protected] Západné ·vajãiarsko
Telefón +41-21-823 13 33 Fax +41-21-823 13 95
[email protected] Rakúsko
Telefón +43-2757-7541 Fax +43-2757-7691
[email protected] âesko
Telefón +420-518-733 111 Fax +420-518-612 519
[email protected] Slovenko
Telefón +421-32-6557 111 Fax +421-32-6589 901
[email protected] Chorvátsko, Slovinsko Bosna-Hercegovina Srbsko, âierna Hora Macedónsko
Telefón +385-49 326 326 Fax +385-49 341 154
[email protected] Ukrajina
Telefon +380 4497 313 44 Fax +380 4497 320 77
[email protected] Ostatné krajiny západnej Európy
Telefón +43-7583-5361 Fax +43-7583-5361 225
[email protected] Ostatné krajiny v˘chodnej Európy
Telefón +420-518-603 111 Fax +420-518-612 519
[email protected]
260 sk 02/2006
KONTAKTNÉ ADRESY
