ÚZEMNÝ PLÁN OBCE SMOLENICE

PRO ARCH Ružomberok, Poľná 11, tel č. 042/ 4327513, E-mail: [email protected]

ARCH-AT s.r.o. Zvolen, Š.Moyzesa 9585/41, tel.č.0905981894, e-mail:[email protected]

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE SMOLENICE

PRIESKUMY A ROZBORY Textová časť

Ružomberok, 2012

Smolenice: ÚPN Obce................................................................................................................Strana 2 z 2 Prieskumy a rozbory, krajinnoekologický plán

TÁTO DOKUMENTÁCIA JE PRODUKT PODLIEHAJÚCI ZÁKONU O OCHRANE AUTORSKÝCH PRÁV! JEHO KOPÍROVANIE, ALEBO PRENECHANIE NA VYUŽITIE INÝM OSOBÁM JE MOŽNÉ LEN SO SÚHLASOM AUTORA.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE NÁZOV ELABORÁTU: ÚZEMNÝ PLÁN OBCE RABČICE PRIESKUMY A ROZBORY, KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN/ OBJEDNÁVATEĽ:

OBEC SMOLENICE

ODBORNE SPÔSOBILA OSOBA PRE OBSTARÁVANIE ÚPD:

Ing. arch. Móro Ivan CSc

SPRACOVATEĽ: HLAVNÝ RIEŠITEĽ:

Ing. arch. Konfálová Katarína Ing. arch. Mikušová Beáta Ing. arch. Konfálová Katarína Ing. arch. Mikušová Beáta

ZODPOVEDNÍ RIEŠITELIA: Demografia a bytový fond:

Ing. arch. Konfálová Katarína Ing. arch. Mikušová Beáta Krajinnoekologický plán: Ing. Gažík Peter Doprava: Ing. Tatarkovičová Danka Zásobovanie plynom: Ing. Turan Anton Vodné hospodárstvo: Janka Rechtoríková Zásobovanie el. energiou, spoje: Ing. Anton Galas Grafické práce : Jaroslav Varga PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Obsah : 1.

ÚVOD ......................................................................................................... 6

1.1

Základné údaje ......................................................................................... Chyba! Záložka není definována. 1.1.1 Dôvody na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie ................................................................... 6 1.1.2 Zdôvodnenie rozsahu vypracovania prieskumov a rozborov............................................................... 7 1.1.3 Vymedzenie riešeného územia........................................................................................................ 7 1.1.4 Súpis doteraz spracovaných dokumentácií a ostatných podkladov.................................................... 7 1.2 Zhodnotenie doterajších územnoplánovacích dokuemntácií..................Chyba! Záložka není definována. 1.2.1 ÚPN-O Smolenice.........................................................................................................................7 1.2.2 ÚPN VÚC Trnavský kraj.................................................................................................................8 1.2.3 Zhodnotenie územného priemetu známych zámerov na rozvoj územia............................................13

2.

PRIESKUMY A ROZBORY ....................................................................................................15

2.1 Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia............................................................................15 2.1.1 Funkcia, poloha a štruktúra obce v sídelnej štruktúre........................................................................15 2.1.2 Väzby na nadradené systémy dopravy..........................................................................................15 2.2 Prírodné podmienky ................................................................................................................................15 2.2.1 Abiotické a biotické zložky.............................................................................................................16 2.2.2 Hydrologické a hydrogeologické pomery..........................................................................................17 2.2.3 Pôdne pomery...............................................................................................................................18 2.2.4 Klimatické pomery..............................................................................................................................20 2.2.5 Rastlinstvo a živočíšstvo ....................................................................................................................20 2.2.6 Chránené územia prírody a krajiny..................................................................................................20 2.3 Demografický potenciál a bytový fond......................................................................................................21 2.3.1 Obyvateľstvo.................................................................................................................................21 2.3.2 Základneé demografické údaje a prognózy......................................................................................22 2.3.3 Vývoj a charakteristika byového fondu.............................................................................................23 2.4 Sociálna infraštruktúra a občianske vybavenie...........................................................................................23 2.5 Kultúrne, historické a prírodné hodnoty.....................................................................................................27 2.6 Hospodárska základňa ........................................................................................................................... 31 2.6.1 Ťažba nerastných surovín, chránené ložiskové územia, dobývacie priestory ..................................... 32 2.6.2 Priemyselná výroba...................................................................................................................... 32 2.6.3 Poľnohospodárska výroba.............................................................................................................. 33 2.7 Záujmy obrany štátu, civilnej obrany, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami............................... 34 2.7.1 Záujmy obrany štátu a civilnej obrany .............................................................................................34 2.7.2 Požiarna ochrana ...........................................................................................................................34 2.7.3 Ochrana pred povdňami..................................................................................................................34 2.8 Cestovný ruch a rekreácia ........................................................................................................................34 2.9 Verejné dopravné a technické vybavenie ...............................................................................................35 2.9.1 Verejné dopravné vybavenie . ...................................................................................................... 35 2.9.2 Vodné hospodárstvo.......................................................................................................................44 2.9.3 Zásobovanie elektrickou eneriou......................................................................................................46 2.9.4. Slaboprúdové rozvody.....................................................................................................................47 2.9.5 Zásobovanie zemným plynom..........................................................................................................48 2.10 Životné prostredie a ochrana prírody a krajiny...........................................................................................49 2.10.1 Základné zložky životného prostredia............................................................................................ 49 2.10.2 Čistota ovzdušia ........................................................................................................................... 49 PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


2.10.3

3.

Vodné toky, nídrže, čistota vody ......................................................................................................49

KRAJINOEKOLOGICKÝ PLÁN...........................................................................................52

3.1 Súčasná krajinná štruktúra....................................................................................................................52 3.1.1 Lesná vegetácia ...........................................................................................................................52 3.1.2 Nelesná drevinová vegetácia ........................................................................................................53 3.1.3 Trvalé trávne porasty................................................................................................................... 53 3.1.4 Orná pôda a trvalé kultúry..............................................................................................................53 3.1.5 Osobitné štruktúry.........................................................................................................................53 3.1.6 Vodné toky a plochy .....................................................................................................................54 3.1.7 Vegetácia v obci...........................................................................................................................54 3.1.8 Sídelné a technické prvky..............................................................................................................54 3.2 Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry..........................................................54 3.2.1 Chránené územia prírody a krajiny ...............................................................................................54 3.2.2 Prírodné zdroje ...........................................................................................................................57 3.2.3 Pamiatkový fond a významné krajnné štruktúry..............................................................................57 3.2.4 Ekologicky významné segmenty...................................................................................................57 3.3 Stresové javy a zdroje ..................................................................................................................... .58 3.3.1 Prírodné stresové javy ............................................................................................................... 58 3.3.2 Sekundárne stresové javy.............................................................................................................58 3.3.3 Pásma hygienickej ochrany .........................................................................................................58 3.4 Krajinoekologická syntéza ................................................................................................................59 3.5 Krajinnoekologická interpretácia........................................................................................................60 3.5.1 Estetické vnímanie krajiny............................................................................................................60 3.5.2 Enviromentálne problémy... .........................................................................................................59 3.6 Krajinnoekologické hodnotenie..........................................................................................................59 3.6.1 Navrhované činnosti a využívanie.................................................................................................61 3.6.2 Environmentálne a iné limity........................................................................................................ 62 3.6.3 Abiotické limity............................................................................................................................60 3.6.4 Limity súčasnej krajinnej štruktúry.................................................................................................60 3.6.5 Limity vyplývajúce z ochrany krajiny..............................................................................................61 3.6.6 Limity vyplývyjúce zo stresových faktorov, rezortných záujmov v krajine a funkcií krajinných štruktúr 61 3.7 Krajinnoekologický plán – ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a využívanie územia.........64 3.7.1 Alternatívny ekologický výber........................................................................................................64 3.7.2 Krajinnoekologický plán................................................................................................................64 3.7.3 Krajinoekologické opatrenia..........................................................................................................65

4. ZÁVERY.................................................................................................................................66 4. 1 Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov....................................................................................67 4.1.1 Širšie vzťahy...........................................................................................................................67 4.1.2 Krajinoekologický potenciál......................................................................................................67 4.1.3 Kultúrno-historický potenciál.................................................................................................... 67 4.1.4 Sídelný potenciál.....................................................................................................................67 4.2 Identifikácia problémov na riešenie.................................................................................................67

PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012




1. ÚVOD 1.1 Základné údaje Obec Smolenice s cieľom získať ucelenú územnoplánovaciu dokumentáciu zodpovedajúcu rozvojovým potrebám modernej obce v zmysle súčasných legislatívnych podmienok vypísala urbanistickú súťaž návrhov s cieľom získať najvhodnejšie ideové riešenie koncepcie obce a následným uzatvorením zmluvy o dielo na vypracovanie územného plánu obce s víťazom súťaže návrhov. Na vypracovanie územného plánu obce bola uzatvorená zmluva o dielo č.1/2012. Spracovateľom je združenie PRO ACH Ružomberok - Ing. arch. Katarína Konfálová a ARCH-AT s.r.o. Zvolen - Ing. arch. Beáta Mikušová . Obstarávateľskú činnosť vykonáva Ing. arch. Móro Ivan CSc, odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPP a ÚPD obcí podľa § 2a stavebného zákona, zapísaná v zozname na MŽP SR. Obec Smolenice má územný plán obce z r. 1994, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva 21.7.1995. V zmysle platnej legislatívy - Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 30, odst. (4) obec je povinná pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán. Aktuálne potreby rozvoja obce boli následne riešené Zmenami a doplnkami č. 2-5, ktoré boli schválené 14.12.2005 uznesením obecného zsatupiteľstva č. 9/2005 spracovateľom Ateliér A5 Trnava a kolektív, hl. riešiteľ Ing. arch. Peter Odnoga. V roku 2011 obec Smolenice vyhlásila verejnú súťaž návrhov na návrh urbanistickej koncepcie Územného plánu obce. Vyhlásená súťaž návrhov je postup v zmysle zákona č. 25/2006Z.z. o verejnom obstarávaní vedúci k zadaniu zákazky na poskytnutie služby t. j. spracovaniu ÚPN-O . Cieľom súťaže bol výber spracovateľa územnej dokumentácie na základe prezentácie filozofie k spracovaniu územného plánu v širšom ideovom ponímaní. Víťaz súťaže získal právo na poskytnutie služby- spracovanie Územného plánu obce Smolenice. Postup spracovania ÚPN obce Smolenice má tri etapy – Prieskumy a rozbory, Koncept a Návrh územného plánu. Ako prvá etapa spracovania sú Prieskumy a rozbory, ktorých súčasťou je krajinnoekologický plán. 1.1.1

Dôvody na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie

Základným dokumentom pre riadenie výstavby v obci je Územný plán SÚ Smolenice, vypracovaný v r. 1994 spracovateľmi: Ing. Ňižňanský Viktor, Ing. Rožníková Lenka a Ing. Kvasnica Ján, schválený obecným zastupiteľstvom 21.7.1995. V súčasnosti pre zabezpečenie územného rozvoja s princípmi trvalo udržateľného rozvoja obce je potrebné mať aktuálnu územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá určí rozvojové plochy pre výstavbu v oblasti bývania, občianskej vybavenosti, služieb, rekreácie, športu a cestovného ruchu a priemyselnej výroby vrátane potrebnej technickej vybavenosti s návrhom záväznej časti s presne špecifikovanými a naformulovanými regulatívmi. Dôvodom pre obstaranie územného plánu obce je aktuálna potreba vytvoriť podmienky pre PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


rozvojové zámery obce s právnou záväznosťou a potreba zosúladiť tieto zámery s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou, ktorou je Územný plán veľkého územného celku Trnavský kraj v znení jeho zmien a doplnkov, najmä v: - koordinovanom riešení zabezpečenia územia technickou infraštruktúrou, - koordinovanom riešení stratégie rozvoja obce - koordinovanom rozvoji obytnej a občianskej funkcie - určení priorít v oblasti životného prostredia - vytvorení územno-plánovacieho podkladu pre vypracovanie projektov za účelom získania dotácií z podporných fondov 1.1.2

Zdôvodnenie rozsahu vypracovania prieskumov a rozborov

Obec Smolenice rozhodla o obstaraní nového územného plánu. V súlade s ustanoveniami zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (stavebný zákon) a vyhl. MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii Prieskumy rozbory sú prvou etapou v procese spracovania územnoplánovacej dokumentácie a sú podkladom pre spracovanie Zadania a na riešenie územnoplánovacej dokumentácie. Prieskumy a rozbory obsahujú textovú časť a grafickú časť Grafická časť prieskumov a rozborov je vypracovaná v tomto rozsahu: - širšie vzťahy v mierka 1: 50 000 - administratívno-správne územie obce v mierke 1:10 000 - zastavané územia obce v mierke 1: 5 000 Prieskumy a rozbory (PaR) majú dať ucelený obraz o skúmanom území a jeho urbanistických hodnotách, o životnom prostredí, technickej infraštruktúre, demografii, bytovom fonde, priemysle, poľnohospodárstve a o ďalších možnostiach využitia územia. 1.1.3

Vymedzenie riešeného územia

Predmetom riešenia územného plánu obce je v súlade so stavebným zákonom celé katastrálne územie obce, resp. administratívno-správne územie, pokiaľ je obec tvorená z viacerých katastrov. Obec Smolenice je tvorená dvomi katastrálnymi územiami – k.ú. Smolenice a k.ú. Smolenická Nová Ves. Obec Smolenice leží na úpätí severozápadnej časti Malých Karpát v okrese Trnava, 50 km severovýchodne od Bratislavy a 25 km severozápadne od Trnavy na ceste č.II/502, ktorá tvorí prieťah obce. Obec má pozdĺžny charakter a je orientovaná v smere severovýchod – juhozápad. Administratívno-správne územie obce je tvorené dvomi katastrálnymi územiami – zo severnej strany sú to Smolenice, z južnej Smolenická Nová Ves, ktoré je plošne výrazne menšie a do masívu Malých Karpát zasahuje len minimálne, jeho rozloha je cca 29 km2 . Obec je zo severnej strany ohraničená hrebeňmi Malých Karpát, bodom s najvyššou nadmorskou výškou v rámci obce je svah pod najvyšším vrchom Malých Karpát – Záruby (764 m n.m.) najnižším miestom je sútok Trnávky, Luhového a Smolenického potoka (182 m n.m.). Vzhľadom na priaznivé prírodné podmienky obec patrí do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, do jej Vrbovského rajónu. Obec má najdlhšiu hranicu na severe s obcou Buková, smerom na východ susedí s obcami Trstín, Bíňovce, Boleráz,na juhu Horné Orešany a uzatvára Lošonec. Riešenie Prieskumov a rozborov pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obce PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Smolenice sa vymedzuje : a) v rozsahu celého katastrálneho územia obce Smolenice pre návrh priestorového usporiadania a funkčného využitia územia (mierka 1:10 000), b) v rozsahu navrhovaného zastavaného územia obce pre podrobné riešenie urbanistickej koncepcie a priestorového usporiadania (mierka 1 : 5 000). c) v rozsahu celého katastrálneho územia obce Smolenice pre krajinoekologický plán - návrh optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využitia územia (mierka 1:10 000), d) v rozsahu riešenia technickej infraštruktúry občianskeho vybavenia (mierka 1 : 5 000). e) v rozsahu riešenia širších vzťahov je záujmovým územím okresné mesto Trnava 1.1.4

Súpis doteraz spracovaných dokumentácií a ostatných podkladov Pri vypracovaní prieskumov a rozborov boli použité nasledovné podklady:

Mapové podklady - mapové podklady – základná mapa M 1: 50 000, M 1:10 000 a katastrálna mapa M 1:5000 poskytnuté Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Podklady a údaje obce: - Údaje zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov, rok 1991, 2001 štatistické údaje obce - Smolenice – vlastivedná monografia (Katarína Nováková a kol.2011) - ÚPN-SÚ Smolenice (Ing. Ňižňanský Viktor, Ing. Rožníková Lenka a Ing. Kvasnica Ján, schválený obecným zastupiteľstvom 21.7.1995) - ÚPN- SÚ Smolenice, ZaD č. 2-5 ( Atelier A5 Trnava, Ing.arch. Peter Odnoga 2005) - Urbanistické štúdie pre: ZaD č. 2 – Jahodnícka ulica, ZaD č. 3 – Na lúkach, ZaD č. 4 – Sväté Studne a ZaD č.5 – Za bránou - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce 2007-2013 Podkladom pre spracovanie Prieskumov a rozborov okrem uvedených dokumentácií a mapových podkladov boli údaje zistené priamym prieskumom v teréne, na Obecnom úrade, na Obvodnom úrade životného prostredia, u správcom sietí technickej infraštruktúry. Získané informácie sú dostatočným materiálom pre vypracovanie analytickej časti.

1.2 Zhodnotenie doterjších územnoplánovacích dokumentácií 1.2.1 ÚPN –O Smolenice Obec Smolenice má vypracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu: -

územný plán sídelného útvaru (ÚPN-SÚ) vypracovaný hlavným riešiteľským kolektívom Ing. Ňižňanský Viktor, Ing. Rožníková Lenka a Ing. Kvasnica Ján, schválený obecným zastupiteľstvom 21.7.1995

-

zmeny a doplnky územného plánu obce – Zmena č. 2, Zmena č.3, Zmena č.4 a Zmena č. 5,



-

ktoré boli v r. 2005 schválené jedným uznesením č. 9/2005 dňa 14.12.2005 , ktoré boli vypracované a schválené na základe vypracovaných urbanistických štúdií v rôznej podrobnosti a forme spracovania pre realizáciu IBV v rokoch 2002 – 2005 ( UŠ Jahodnícka, Na Lúkach, Sväté studne a Za bránou)

Projekt Revitalizácia stredu obce Smolenice (AUREX Bratislava 2009, hl. riešiteľ Ing. Juraj Peterka) V zmysle platnej legislatívy - Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 30, odst. (4) obec je povinná pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán Vyššie uvedené bolo dôvodom pre zabezpečenie preskúmania aktuálnosti ÚPN -O a na základe jeho výstupov obec ako orgán územného plánovania sa rozhodla obstarať novú územný plán obce.

-

1.2.2 Územný plán veľkého územného celku Trnavského kraja Záväznými nadradenými dokumentami pre vypracovanie územného plánu obce Smolenice sú: - Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 prijatá uznesením vlády SR č. 1033 z 31.10.2001, záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528/2002 a Zmeny a doplnky KURS 2001, záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 714/2011 dňa 16.10.2011 - ÚPN VÚC Trnavský kraj, schválený vládou SR uznesením č. 245/1998 , záväzná časť bola schválená Nariadením vlády SR č. 183/1998 , - ÚPN VÚC Trnavský kraj, zmeny a doplnky 2002 schválené vládou SR uznesením č. 1390/2002 dňa 18.12.2002 , záväzná časť vyhlásená NV SR č. 183/1998 bola upravená NV SR č. 111/2003 - Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu VÚC Trnavský kraj, ktorých záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 11/2007 - Regionálny územný systém ekologickej stability okres Trnava Základným záväzným dokumentom je ÚPN VÚC Trnavský kraj v znení jeho zmien a doplnkov. tento dokument vo svojej záväznej časti určuje niektoré všeobecné podmienky pre rozvoj miest a obcí, ako aj konkrétne regulatívy vzťahujúce sa k riešenému územiu. Regulatívy záväznej časti ÚPN VÚC Trnavský kraj v znení jeho doplnkov a zmien vzťahujúce sa k riešenému územiu obce Smolenice: 1.

V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 1.2 formovať ťažiská osídlenia na celoštátnej, nadregionálnej a regionálnej úrovni prostredníctvom usmerňovania formovania funkčnej a priestorovej štruktúry jednotlivých hierarchických úrovní centier osídlenia a priľahlých vidieckych sídel a vidieckych priestorov podieľajúcich sa na vzájomných sídelných väzbách v rámci daného ťažiska osídlenia, 1.5 podporovať rozvoj kvartérnych centier, predovšetkým v bratislavsko - trnavsko - nitrianskej aglomerácii, ktorá má najväčší predpoklad zabezpečiť rozvoj kvartérnych aktivít,



1.6 podporovať rozvoj regionálnych rozvojových pólov centier ťažísk osídlenia; usmerňovať umiestnenie časti funkcií centier ťažísk osídlenia do obcí ležiacich v ich bližšom záujmovom území, a to: 1.6.1 obytné funkcie s primeraným štandardom občianskej vybavenosti, 1.6.2 výrobné funkcie, 1.6.3 rekreačné aktivity, 1.7 podporovať rozvoj obytnej funkcie, sociálnej a technickej vybavenosti, ale aj hospodárskych aktivít a rekreačnej funkcie vo všetkých vidieckych sídlach s cieľom postupne zvýšiť ich štandard, 1.10 podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanistickoarchitektonických daností, 1.11 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, 1.12 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.13 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracovne rovnocenné prostredie vo vzťahu k urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života. 2.

V oblasti rekreácie a turistiky 2.1

podporovať a prednostne rozvíjať ťažiskové oblasti rekreácie, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady - pobyt pri vode (na báze vodných plôch, tokov a geotermálnych prameňov), tranzitnú, poznávaciu, vidiecku, vodnú a cyklistickú turistiku v severnej časti Trnavského okresu a Piešťanského okresu a horskú turistiku v juhovýchodnej časti Senického okresu,

2.4 prepojiť rekreačnú turistiku s poznávacou turistikou, 2.6 zabezpečiť na hlavných tranzitných turistických trasách potrebnú obslužnú vybavenosť a napojenie na blízke rekreačné a turistické ciele, 2.7 vytvoriť podmienky na rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky, 2.8 viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, pričom je potrebné využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a objektov národných kultúrnych pamiatok, 2.9 zabezpečiť prímestskú rekreáciu pre obyvateľov väčších miest v ich záujmovom území, PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


predovšetkým v Trnave a Piešťanoch, 2.10 zabezpečiť nadštandardnú vybavenosť na hlavných turistických dopravných trasách, 2.15 na území národných parkov a chránených krajinných oblastí dodržiavať únosný pomer funkcie ochrany prírody a ostatných funkcií spojených s rekreáciou a turizmom. 3.

V oblasti sociálnej infraštruktúry 3.1 Školstvo 3.1.3 zamerať sa na zvyšovanie kvalitatívneho štandardu jestvujúcich zariadení z pohľadu budúcich požiadaviek na rozvoj siete základného školstva, 3.2 Zdravotníctvo 3.2.1 rozvíjať zdravotnú starostlivosť v preventívnej, liečebnej a rehabilitačnej oblasti, 3.3. Sociálna starostlivosť 3.3.1 zvyšovať kvalitu a kvantitu sociálnych služieb ubytovacích zariadení pre starých ľudí (napríklad domovy-penzióny pre dôchodcov) a súvisiacich služieb pre nich vo väzbe na predpokladaný demografický vývoj, ktorý počíta s nárastom obyvateľov v poproduktívnom veku, tak, aby bol kraj v tejto oblasti sebestačný,

4. V oblasti kultúrno-historických hodnôt 4.1 nadväzovať na historicky vytvorenú štruktúru mestského a vidieckeho osídlenia s cieľom dosiahnuť ich funkčnú aj priestorovú previazanosť pri akceptovaní ich tvaru, obsahu a foriem, ako aj ich identity, špecifickosti a tradícií, 4.2 rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok, 4.3 rešpektovať potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických a hospodárskych hodnôt charakterizujúcich dané prostredie, a to ako vo forme hmotnej, tak aj nehmotnej, a vytvárať pre ne vhodné prostredie, 4.4 rešpektovať a uplatniť funkčnú a typovú profiláciu jednotlivých mestských a vidieckych sídel a ich častí. 4.5

posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických daností v nadväznosti na všetky zámery sociálno-ekonomického rozvoja,

4.6 zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji 4.6.3 územia historických jadier miest a obcí, 4.6.4 známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, 4.6.5 národné kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma, 4.6.6 územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ale aj časti rozptýleného osídlenia, PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


4.6.7 areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím, 5 V oblasti poľnohospodárskej výroby 5.1 rešpektovať pri ďalšom urbanistickom rozvoji územia poľnohospodársky pôdny fond ako jeden z limitujúcich faktorov tohto rozvoja, 5.2 rešpektovať pri rozvoji územia ochranu trvalých kultúr vo vyhlásených vinohradníckych a chmeľových oblastiach, 7. V oblasti ťažby a priemyslu 7.3 zladiť požiadavky na využívanie ložísk nerastných surovín pre potreby rozvoja hospodárstva so záujmami ochrany prírody najmä v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Záhorie, 8. V oblasti odpadového hospodárstva 8.1 uprednostňovať minimalizáciu odpadov, separovaný zber a recykláciu druhotných surovín s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení, 8.7

9.

pokračovať na území kraja v sanácii neriadených skládok a ďalších environmentálnych záťaží; na ten účel v súlade s Programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2000 schválenom uznesením vlády Slovenskej republiky č. 799 z roku 1996 v každom okrese kraja sanovať minimálne štyri skládky najväčšmi ohrozujúce životné prostredie a v časovej etape rokov 2000-2005 šesť až desať skládok,

V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry 9.5 Cyklistická doprava 9.5.6 vybudovať podkarpatskú cykloturistickú trasu s nadväzným prepojením na sídlo kraja,

10. V oblasti nadradenej technickej infraštruktúry 10.1 Energetika 10.1.9 rekonštruovať vedenia 110 kV: na trase Senica - Holíč, Holíč - Hodonín, Senica Jablonica, Trnava - Smolenice a Križovany nad Dudváhom - Podunajské Biskupice, 10.2 Vodné hospodárstvo 10.2.18 vykonávať údržbu na jestvujúcich odvodňovacích kanáloch s cieľom zabezpečiť funkciu detailného odvodnenia. 10.2.37 vo všetkých sídlach s vybudovanou kanalizáciou zabezpečiť zodpovedajúce čistenie odpadových vôd,



11. V oblasti ekológie 11.3 revitalizovať toky upravené na kanálový typ, kompletizovať sprievodnú vegetáciu výsadbou pásu domácich druhov drevín a krovín pozdĺž tokov zvýšením podielu trávnych porastov na plochách okolitých mikrodepresií, čím vzniknú podmienky na realizáciu navrhovaných biokoridorov pozdĺž tokov, 11.5 v oblastiach pohorí a pahorkatín dodržiavať protierózne opatrenia, a to ako technického rázu (terasovanie, uprednostňovanie viacúčelového využívania územia pred jednoúčelovým - mozaiky rôznych spôsobov využitia, optimalizácia rozmerov a orientácie jednotlivých viničných parciel vzhľadom na vrstevnice), tak aj opatrení v rámci osevných postupov, 3. Verejnoprospešné stavby 3.1.3

rekonštrukcia distribučných sústav: f) vedenie 110 kV Trnava - Smolenice,

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 a násl. §§ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona NR SR č. 136/1995 Z.z., zákona NR SR č. 199/1995 Z.z., nálezu Ústavného súdu SR č. 286/1996 Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z., (úplné znenie vyhlásené pod č. 109/1998 Z.z.), zákona č. 175/1999 Z.z., zákona č. 237/2000 Z.z., zákona č. 416/2001, zákona č. 553/2001 Z.z., v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z.z., zákona č. 103/2003 Z.z. a zákona č. 245/2003 Z.z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť. 1.2.3 Zhodnotenie územného priemetu známych zámerov na rozvoj územia Požiadavky vyplývajúce z hľadiska aktuálnosti rozvojových zámerov Výsledky Preskúmania dokumentácie ÚPN – SÚ Smolenice z hľadiska jej aktuálnosti v zmysle §30 stavebného zákona preukázali, že je potrebné novú územnoplánovaciu dokumentáciu z týchto dôvodov: a) od doby spracovania a schválenia ÚPN-O (1995) a jej zmeny a doplnku z roku 2005 bola zásadným spôsobom zmenená legislatíva v oblasti územného plánovania a došlo k zmenám najmä v procese obstarávania a spracovania dokumentácie územného plánu obce, ktoré majú dopad na obsah, rozsah a záväznosť riešenia ÚPN - obce Smolenice. b) boli prijaté ďalšie nové zákony, resp. novelizované zákony, ktorých ustanovenia sa dotýkajú jednotlivých oblastí riešených územným plánom obce, c) zmenili sa niektoré vstupné údaje a podklady relevantné pre riešenie územného plánu obce (demografické, sociálne), d) boli vypracované nadradené územnoplánovacie dokumentácie na úrovni republiky a Trnavského kraja, ktorých záväzné časti musia byť premietnuté a rešpektované v koncepcii riešenia územného plánu obce, PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


e) boli spracované ďalšie koncepčné dokumenty za územie Trnavského kraja, ktorých výstupy môžu ovplyvniť koncepciu územného rozvoja obce, f)

v území nastali od schválenia ÚPN SÚ a zmeny , ktoré sú v rozpore so schváleným územným plánom

g) priebežne vznikali nové rozvojové impulzy a zámery, ktoré je potrebné preveriť a premietnuť do územia h) územný plán je spracovaný v súčasnosti na neaktuálnych mapových podkladoch, neumožňujúcich jeho praktické využitie, predovšetkým z hľadiska identifikácie vlastníckych vzťahov Požiadavky vyplývajúce z hľadiska súčasných rozvojových potrieb obce: Identifikácia nových požiadaviek na funkčné využívanie a priestorové usporiadanie územia obce : a) ustanoviť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, navrhnúť nové plochy pre rozvoj bývania, vybavenosti, obchodu a služieb, športu a rekreácie , výroby a prislúchajúceho technického vybavenia b) preveriť riešenia dopravných napojení nových lokalít a ich prepojení c) preveriť kapacity a potreby statickej dopravy v celej obci, ťažiskovo vo vzťahu k podnikateľským aktivitám a výrobnej činnosti a k novonavrhovaným rozvojovým plochám d) komplexne preriešiť územný dopad problematiky odpadového hospodárstva, triedenie, zhodnotenie druhotných surovín e) navrhnúť vytvorenie stavebných pozemkov – vyhodnotiť a preveriť aktuálnosť rozvojových zámerov podľa jestvujúcej územnoplánovacej dokumentácie, resp. územnoplánovacích podkladov (urbanistických štúdií) f)

premietnuť a zosúladiť rozvojové zámery vyplývajúce zo záväznej časti ÚPN VÚC Trnavský kraj a jeho zmien a doplnkov do územného plánu obce



2. PRIESKUMY A ROZBORY 2.1 Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. 2.1.1 Funkcia, poloha a štruktúra obce v sídelnej štruktúre Na základe administratívno-správneho členenia SR z r. 1996 bola obce Smolenice zaradená do Trnavského kraja, okres Trnava. Podľa počtu obyvateľov patrí medzi najväčšie obce v kraji, podľa údajov z obecného úradu k 31.12.2011 mala obce 3248 obyvateľov. Najbližším sídlom vyššieho významu je sídlo okresu aj kraja – mesto Trnava, kde je sústredený priemysel. Prevažujúcou funkciou v obci je obytná, aj keď je v obci pomerne významne zastúpený priemysel (Chemolak a menšie drevospracujúce a výrobné prevádzky. ) Obec Smolenice má dve časti – Smolenice a Smolenická Nová Ves, ktorá sa do 1948 volala Neštich. Tieto dve pôvodne samostatné obce boli zlúčené v r. 1960. Poloha Smoleníc na okraji Trnavskej kotliny, jednoduchá prístupnosť a úrodnosť umožnili osídlenie tohto územia už v staršej kamennej dobe. Najvýznamnejšie je obdobie prechodu medzi bronzovou dobou a železnou dobou – halštatská doba, kedy asi v šiestom storočí pred naším letopočtom . existovalo na vrchu Molpír veľké keltské hradisko. Na rovnakom mieste neskôr existovala i veľkomoravská osada. Prvé písomné pamiatky o existencii obce Smolenice pochádzajú z polovice 13. stor. ako Villa Solmus. V 14. storočí bol nad obcou postavený hrad, posledný z rady pevností, ktoré strážili malokarpatské priesmyky. Hrad i panstvo vystriedalo viacerých majiteľov. Na začiatku boli kráľovským majetkom. Od polovice 15. storočia boli majiteľmi hradu i obce pezinskí a svätojurskí grófi. Od začiatku 16. storočia boli majiteľmi Orzságovci a potom dlhšiu dobu Erdödyovci. V 18. stor. preberá smolenické panstvo Ján Pálfy,. Smolenický zámok v období napoleonských vojen začiatkom 19. storočia vyhorel a z pôvodného gotického hradu zostala len časť vonkajšieho opevnenia. Prvé práce na baštách sa síce začali už v roku 1853, ale ku skutočnému znovuvybudovaniu zámku ako rodinného sídla pristúpili Pálffyovci až v roku 1911. Obnova zámku bola plne dokončená až po druhej svetovej vojne. V súčasností slúži ako konferenčné centrum Slovenskej akadémie vied. Gróf Jozef Pálfy postavil v rokoch 1880 až 1883 pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Za účelom rýchlejšej dopravy dreva sa začala stavať lesná konská železnica. Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Chemická továreň potrebovala okrem dreva aj iné suroviny a bolo potrebné odvážať aj hotové výrobky. Po vybudovaní štátnej dráhy v roku 1898 z Trnavy do Smoleníc dalo vedenie závodu postaviť priemyselnú železnicu z továrne na stanicu. V roku 1968 uviedli do prevádzky nový chemický závod na výrobu farieb – Chemolak, priamo pri železničnej stanici Smolenice. Obec urbanisticky sa rozvíjala pozdĺž terajšej cesty II/502 pod úpätím Malých Karpát. Stavebným zrastením pôvodných obcí Smolenice a Smolenická Nová ves (Neštich) sa postupne vytvorila kompaktná zástavba obce, ktorá sa postupne rozrastala južným smerom . Napriek kombinácia pôvodného rastlého a novšieho geometrického princípu je pôdorys obce kompaktný pri rešpektovaní terénnych daností územia. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Obec má výrazné kompozičné jadro v centre obce pozdĺž hlavnej osi, ktoré tvoria objekty občianskej vybavenosti. Na pôvodnú zástavbu objektov typickej vidieckej architektúry - (jednopodlažné domy prevažne so sedlovými strechami orientované štítom rovnobežne s ulicou) z južnej strany naväzuje novšie centrum s objektmi postavenými v 70-ych rokoch a neskôr. Pôvodná vidiecka zástavba bola tvorená jednopodlažnými domami so sedlovými alebo valbovými strechami. Mnohé z týchto objektov prešli viac alebo menej vhodnými prestavbami. Napriek tomu centrálna časť tejto starej zástavby obce pôsobí ako kompaktný celok. Rodinné domy IBV postavené v druhom pláne reprezentujú výstavbu 2. polovice min. storočia – domy sú prevažne samostatne stojace, s valbovými , plochými, príp. sedlovými strechami. Neďaleko hranice s k.ú. Trstín a vo väzbe na železnicou je umiestnený závod na výrobu farieb Chemolak, ktorý bol pôvodne vybudovaný ako pokračovanie starej chemickej továrne v katastri Horné Orešany založenej v r. 1880 Josefom Pálffym. Intenzívny rozvoj priemyselnej výroby vyvolal potrebu výstavby bytových domov, ktoré presahujú výškovú hladinu zástavby. V r. 1948-1989 sa obec dynamicky rozvíjala, spočiatku predovšetkým budovaním družstva a kolektivizáciou, popri tom sa vybudovala doprava, sieť obchodov, služieb a zdravotníckych zariadení, zrealizovala sa stavba obecného Domu služieb. Rozvoj obce podmienilo rozšírenie chatovej osady v priestore Jahodníka, ktorá sa stala známou a vyhľadávanou rekreačnou oblasťou. Po zlúčení Smoleníc a Smolenickej Novej Vsi sa rozvoj výstavby zintenzívnil, čo súviselo s plánom vybudovať Chemolak na fabriku s celoštátnou pôsobnosťou. Dominantou obce je Smolenický zámok s romatizujúcim anglickým parkom, ktorý sa nachádza na severnej strane od obce. Súčasný neorenesančný zámok začal budovať gróf Jozef Pálffy začiatkom 20. stor. , vypuknutie I. svetovej vojny bolo príčinou zastavenia stavebných prác. V r. 1945 sa stal vlastníctvom štátu, bol dobudovaný a odovzdaný SAV, slúži na reprezentačné účely. Ďalšou výraznou dominantou obce je renesančný kostol Narodenia Panny Márie z 1. pol. 17. stor. Na severnej strane nad cintorínom je Kalvária. V časti Smolenická Nová Ves sa nachádza kostol Nanebovzatia Panny Márie z z druhej polovice 18. stor. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, ktorý bol ohradený múrom. Rozvoj obce po r. 1989 znamenal obnovenie súkromného podnikania, čo pre mnohé štátne podniky bola zmena k lepšiemu, na druhej strane najväčšia fabrika v okolí Chemolak prichádzala do útlmu. V obci vznikli nové obchody, služby, tento rozvoj bol poznačený živelnosťou, ktorá sa odrazila v nekoncepčnom umiestňovaní zariadení občianskej vybavenosti v pôvodnej zástavbe, čím sa pozitívne zásahy z hľadiska rozvoja podnikateľských aktivít boli súčasne nie celkom vhodnými zásahmi z hľadiska funkčného rozloženia plôch bez zodpovedajúcej technickej vybavenosti. 2.1.2 Väzba na nadriadené systémy dopravy Obec leží 50 km severovýchodne od Bratislavy a 25 km severozápadne od Trnavy na štátnej ceste č.II/502 Trstín – Horné Orešany a III/ 051027 Smolenice – križovatka s I/51 Železničná stanica na trati č. 116 Trnava – Kúty je vzdialená cca 4 km od centra obce. Ostatné komunikácie v obci majú charakter miestnych obslužných a účelových komunikácií. 2.2 Prírodné podmienky Cez katastrálne územie obce prechádza najvýznamnejšia geomorfologická hranica PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Slovenska – hranica medzi Karpatami a Panónskou panvou. Intravilán obce sa nachádza na hranici vrchovinovej časti Malých Karpát, ktorá tvorí asi 2/3 územia a Podunajskej pahorkatiny, ktorá reprezentuje podhorskú depresiu a tvorí asi 1/3 územia. Najnižšiu nadmorskú výšku má 182 m n.m. má sútok Trnávky, Luhového a Smolenického potoka, najvyšším miestom katastra je 764 m n.m. – Záruby v Malých Karpatách, stred obce je výške 225 m n.m. Severnou až severovýchodnou časťou preteká Luhový potok, ktorý ústi do VN Boleráz, v južnej časti územia preteká v smere od západu na východ Smolenický potok so svojím prítokom Smutná. Smolenický potok ústi do VN Boleráz. Na východe zasahuje do riešeného územia časť vodohospodársky významného toku Trnávka a časť vodnej nádrže Boleráz. Okolie Smolenického zámku na okraji severovýchodnej časti zastavaného územia obce zahŕňa územie tiahnúce sa od kostola a zámku až po severovýchodnú hranicu k.ú. – je tu úzky zlomový svah, s podmienkami na ťažbu vápenca a preto sa tu nachádzajú ťažobné lomy. Hradný kopec a Kalvária sú vytvorené na odolnom type vápenca. Smolenický kras je určený polohou vrchov Molpír, Cejtach, Driny a Jahodník. Nachádza sa tu množstvo jaskýň vrátane sprístupnenej jaskyne Driny, ktorá je typická svojou zúbkovou výzdobou. 2.2.1 Abiotické a biotické zložky 2.2.1.1 Geomorfologické členenie, tvar a reliéf územia. Severná hrebeňová časť územia obce Smolenice patrí podľa Mazúra a Lukniša (1986) do geomorfolického celku Malé Karpaty, podcelku Pezinské Karpaty a časti Biele hory. Nižšie časti Malých Karpát patria do časti Smolenická vrchovina. Rovinatá južná časť územia patrí do oblasti Podunajskej nížiny, celku Podunajská pahorkatina, podcelku Trnavská pahorkatina a časti Podmalokarpatská pahorkatina. Z morfoštruktúrneho hľadiska sa v severnej časti územia jedná o hornatinový pozitívnych morfoštruktúr – hrástí a klinových hrástí jadrových pohorí s vrásovoblokovou fatransko-tatranskou morfoštruktúrou. Nižšie postupuje do planačno-rázsochového reliéfu s rovnakými morfoštruktúrami. V južne časti územia sa jedná o reliéf nížinných pahorkatín s mierne diferencovanými štruktúrami bez agradácie a negatívnymi morfoštruktúrami Panónskej panvy. 2.1.1.2 Geologické a inžiniersko - geologické pomery. Geologické podložie v severnej časti riešeného územia tvorí spodný trias so slienitými vápencami a bridlicami. Nachádzajú sa tu aj útvary permu, jury a kriedy. V nižších častiach prechádzajú do druhohorných spodnokriedových rohovcových vápencov v okolí jaskyne Driny. V pohorí sa ešte nachádzajú melafýrové pyroklastiká, kremence a kremité pieskovce, čierne bridlice a pieskovce. V južnej nížinnej časti sú podložím kvartérne sedimenty pleistocénu s pieskoštrkmi a náplavovými kužeľmi. Inžiniersko-geologické rajóny sú zastúpené nasledovne: Rajón proluviálnych sedimentov (P) má horninové prostredie tvorené štrkmi slabo opracovanými, spravidla hlinitými. Hrúbka akumulácii je 10 až 15 m. Podzemná voda je v hĺbke nad 2 až 5 m. Rajón tvoria mierne až strmé svahy miestami rozčlenené korytami vodných tokov. Vo vyššie položených oblastiach je častý výskyt zosuvov. Využiteľným zdrojom je štrk pre stavebníctvo. Zhoršené podmienky pre výstavbu vyplývajú z nízkej stability vyššie položených proluviálnych kužeľov, zvýšeného obsahu jemnozrnných sedimentov a výskytu neúnosných organických zemín. Možnosť poškodenia podložia je daná ľahkosťou znečistenia podzemných vôd, dispozíciou k zosuvom. Územie PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


je nevhodné pre ukladanie odpadov. Rajón deluviálnych sedimentov (D) má v závislosti od predkvartérneho podkladu veľmi rôznorodé a priestorovo premenlivé litologické zloženie. Najčastejšie sú to hliny a hlinito-kamenité sute. Trvalejší horizont podzemnej vody je iba v nižších častiach svahov, najmä na prechodoch do rajónov F, T. Reliéf tvoria mierne až strmé svahy, členené miestami intenzívnou výmoľovou eróziou. Z geodynamických javov je tu veľmi častý výskyt zosuvov najmä v regióne karpatského flyšu. Využiteľnosť zdrojov je pre tehliarske suroviny, pôdy sú tu zväčša úrodné. Zhoršené inžinierskogeologické podmienky pre výstavbu sú zapríčinené značnou litologickou premenlivosťou, výskytom zosuvov a miestami strmých svahov. Pri výstavbe je možnosť vyvolania zosuvov. Pre ukladanie odpadov sú vhodné jemnozrnné delúviá na miernych a stabilných svahoch. Rajón údolných riečnych náplavov (F) má horninové prostredie štrky a piesky, na ktorom sú obyčajne hlinité, ílovité a piesčité sedimenty. Hladina podzemnej vody je obyčajne 2-4 metre hlboko. U podzemných vôd je častá agresivita rôzneho typu. Reliéf sa vyznačuje priehlbeninami s výskytom rašelinísk. Vyskytuje sa tu bočná erózia a podmáčanie územia. Podmienky pre výstavbu sú zhoršené vysokou hladinou podzemnej vody a nízkou konzistenciou povrchových polôh jemnozrnných zemín prípadne neúnosnými organickými sedimentami. Územie je nevhodné pre ukladanie tuhých odpadov ľahké znečistenie podzemných vôd. Rajón vápencových hornín (Sv) má podklad skalné horniny vápencov a dolomitických vápencov s priepustnosťou puklinovou až puklinovo-krasovou a výdatnosťou prameňov 1-15 ls-1. Jedná sa o morfologicky aktívne tvary reliéfu a typický krasový reliéf. Z geodynamických javov je to opadávanie úlomkov a deformácie blokového typu. Využiteľnosť nerastných surovín je pre lomový kameň, výrobu vápna a cementu a pod. Sú tu sústredené významné zásoby podzemných vôd. Zhoršené podmienky pre výstavbu sú zapríčinené intenzívnym skrasovatením a nestabilitou územia, strmosťou svahov. Je tu možnosť znečistenia zásob podzemných vôd. Územie je nevhodné pre ukladanie odpadov. Rajón pieskovcových hornín (Sp) je tvorený pieskovcami, arkózami, drobami a kremencami s vložkami zlepencov alebo ílovcovo-prachovcových hornín, prípadne karbonátov. Hydrogeologicky majú dobrú priepustnosť a výdatnosť prameňov okrem ílovitých a slienitých pieskovcov. Geomorfologicky odolnejšie horniny vytvárajú vystupujúce chrbáty a strmé svahy, miestami aj steny, menej odolné horniny zas tvoria mierne svahy a depresie. Na menej odolných horninách sa môže vyskytnúť výmoľová erózia prípadne plytké zosuvy, niekedy aj blokové rozpadliny. Niektoré horniny možno využiť ako stavebný lomový kameň i štrk. Je tu možnosť znečistenia podzemných vôd a narušenia stability svahov. Pre ukladanie odpadov spravidla nevhodné. Rajón efuzívnych hornín (Vl) je tvorený andezitmi, ryolitmi, dacitmi prípadne melafýrmi a čadičmi. Hydrogeologicky tu je plytký obeh podzemných vôd s nízkou a premenlivou výdatnosťou prameňov. Možný je výskyt termálnych a minerálnych vôd. Geomorfologicky tvoria rajón prevažne strmé svahy a mladý členitý reliéf obyčajne výrazne vystupujúci voči okoliu. Z geodynamického hľadiska je pri okrajoch častý výskyt blokových rozpadlín a polí. Využiteľné zdroje sú pre stavebný a dekoračný materiál, zdroje podzemných vôd okolo 10 ls-1. Pri výstavbe sú problémy so stabilitou územia v členitom reliéfe, základové pôdy hlboko a nepravidelne zvetrávajú, únosnosť je zhoršená. Územie je málo vhodné až nevhodné pre ukladanie odpadov. 2.2.2 Hydrologické a hydrogeologické pomery PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Z hydrologického hľadiska územie spadá sever územia do vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým typom režimu odtoku. Akumulácia tu prebieha v mesiacoch december až február, vysoká vodnosť je v marci až apríli, najvyššie prietoky sú v marci a najnižšie v septembri. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je tu výrazné. Priemerný ročný elementárny odtok sa pohybuje od 5 do 10 ls-1km-2. Celé územie patrí do povodia rieky Váh. Vodné toky tečúce riešeným územím aj v ňom v značnej miere pramenia. K najvýznamnejším možno zaradiť Trnávku, Luhový potok, Smolenický potok a potok Smutné. Toky majú prevažne nížinný charakter s kolísavou vodnosťou. Z hydrogeologického hľadiska sú tu zastúpené tri rajóny. Hydrogeologický rajón je QP 049 – neogén Trnavskej pahorkatiny s dominantnou medzizrnovou priepustnosťou a miernou charakteristikou prietočnosti a hydrogeologickou produktivitou (T=1.10-4 – 1.10-3 m2s-1), QP 053 – mezozoikum severnej časti Pezinských Karpát a Brezovských Karpát a QP 054 mezozoikum krížňanského príkrovu Malých Karpát – oba s dominantnou krasovou a krasovopuklinovou priepustnosťou a vysokou charakteristikou prietočnosti a hydrogeologickou produktivitou (T=1.10-3 – 1.10-2m2s-1). 2.2.3 Pôdne pomery Pôdy patria do hlavných skupín rendzín a rendzinových kambizemí, glejových čiernic, luvizemných hnedozemí, kambizemí modálnych nasýtených až kyslých. Zrnitostne patria pôdy do tried ílovitých, hlinitých až hlinito-piesčitých. Pôdnymi typmi v nížinnej časti riešeného územia sú najmä hnedozeme na sprašových hlinách, hnedé pôdy a hnedé pôdy ilimerizované na svahovinách, nivné pôdy glejové, rendziny a hnedé rendziny na vápencoch a dolomitoch. Poľnohospodárske pôdy v katastri patria do nasledovných skupín BPEJ: BPEJ 0111002 0144002 0144202

Názov NPG na aluviálnych sedimentoch HM, HMi na sprašiach HM, HMi na sprašiach

Zrnitosť stredne ťažké - ľahké stredne ťažké - ľahké stredne ťažké - ľahké

Skupina 3 2 3

0145002

HM, HMi na sprašových hlinách a iných substrátoch

stredne ťažké - ľahké

3

0145202


stredne ťažké - ľahké

4

0202002 0211002 0212003 0226002

NPk, NP na karbonátových aluviálnych sedimentoch NPG na aluviálnych sedimentoch NPG na aluviálnych sedimentoch LPG na aluviálnych sedimentoch

stredne ťažké - ľahké stredne ťažké - ľahké stredne ťažké - typické stredne ťažké - ľahké

2 3 5 3

0245002


3

0248202


stredne ťažké - ľahké stredne ťažké typické, ľahké

4



0265002 0265022 0271202 0271402 0287222

stredne ťažké HP, HPi na svahovinách a zahlinených štrkopieskoch ľahké, typické stredne ťažké - ľahké, HP, HPi na svahovinách a zahlinených štrkopieskoch typické stredne ťažké - ľahké, HPg na rôznych substrátoch typické stredne ťažké - ľahké, HPg na rôznych substrátoch typické stredne ťažké - ľahké, RA, RA hnedé na vápencoch a dolomitoch typické

RA + HM v komplexe, na území so striedaním 0288012 karbonátových a nekarbonátových substrátoch

stredne ťažké - ľahké, typické

RA + HM v komplexe, na území so striedaním 0288212 karbonátových a nekarbonátových substrátoch

stredne typické stredne typické stredne typické stredne typické

0290262

RA plytké RA, RA hnedé na výrazných svahoch vápencov a 0292672 dolomitov RA, RA hnedé na výrazných svahoch vápencov a 0292682 dolomitov

6 6 6 6 7 6

ťažké - ľahké, 6 ťažké - ľahké, 8 ťažké - ľahké, 9 ťažké - ľahké, 9

2.2.4 Klimatické pomery Podľa Atlasu krajiny SR (2002) sa územie katastra nachádza v dvoch klimatických oblastiach: teplej (T) s priemerne 50 a viac letnými dňami za rok (denné max. nad 25ºC) a mierne teplej (M) s priemerne menej ako 50 letných dní za rok a podrobnejšie v nasledovných okrskoch (zoradené od nížinnej časti po vrchovinovú): T6 – okrsok teplý, mierne vlhký s miernou zimou, s januárovou teplotou nad -3ºC M1 – okrsok mierne teplý, mierne vlhký, s miernou zimou, pahorkatinový, s januárovou teplotou nad -3ºC, júlovou nad 16ºC M3 – okrsok mierne teplý, mierne vlhký, pahorkatinový až vrchovinový, s júlovou teplotou nad 16ºC M6 – okrsok mierne teplý, vlhký, vrchovinový, s júlovou teplotou nad 16ºC Priemerné ročné úhrny zrážok sú v rozpätí 600 – 800 mm. Prevládajúce vetry sú v smeroch severozápad, sever a juhovýchod, početne výrazne menej sú ostatné smery. Intenzita vetra je rozložená podobne avšak s menšími rozdielmi v smeroch. Priemerný počet dní s hmlou je v nížinách od 20 do 45, v podhorských oblastiach na svahoch 20 – 50, v oblasti horských advektívnych hmiel 70 – 300. 2.2.5 Rastlinstvo a živočíšstvo PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Fytogeograficky (Plesník, 2002) patrí severná časť riešeného územia do dubovej zóny, horskej podzony, kryštalicko-druhohornej oblasti okresu Malých Karpát a podokresu Pezinských Karpát. Nížinná časť patrí takisto do dubovej zóny, nížinnej podzóny, pahorkatinnej oblasti, okresu Trnavskej pahorkatiny a podokresu Podmalokarpatskej pahorkatiny. Z geobotanického hľadiska (Michalko a kol., 1986) sa v riešenom území nachádzajú nasledovné jednotky: Lužné lesy podhorské a horské (Al) sú pokračovaním nížinných krov na alúviách a údolných nivách na stredných a horských tokoch riek zväčša v extrémnejších klimatických podmienkach. Pôdy sú štrkovité až kamenisté, zriedkavo piesočnaté. Krovinnú vrstvu tvoria vŕba trojtyčinková, v. purpurová, v. košikárska, v. krehká, miestne aj vŕba sivá. Vtrúsený vo vyšších polohách môže byť smrek a zemolez čierny. Bukové kvetnaté lesy podhorské (Fs) – sú mezotrofné spoločenstvá s výraznou prevahou buka na rôznych podložiach. Základné floristické zloženie sa líši podľa geologického podkladu – pravidelne je zastúpená marinka voňavá, diferenciálnym druhom je srnovník purpurový, rozšírená je ostrica chlpatá, mednička jednokvetá a kostrava horská. Z drevín okrem buka je zastúpený hrab, osika, rakyta, javory, lipa, čerešňa, jedľa. Lipovo-javorové lesy (Tilio-Acerion) (At) rozšírené na kamenistých svahoch, sutinách, rozváľaných skalných chrbtoch, hrebeňoch, úžľabinách, roklinách. Sú to edaficky podmienené spoločenstvá na rozličných geologických podkladoch a viacerých vegetačných stupňoch. Pôdy sú zväčša plytšie, silne humózne, piesočnato-hlinité. Z drevín sú hlavné javor mliečny a horský, lipa malolistá a veľkolistá, brest horský, jaseň štíhly. Primiešaný je hrab, dub, javor poľný, buk, jedľa, niekedy aj smrek a jarabina. Bujné bylinné poschodie tvorí žihľava, mesačnica trváca, netýkavka nedotklivá, lastovičník väčší, deväťsil biely, cesnačka lekárska, bažanka Paxova, hluchavka škvrnitá, pakost smradľavý, udatník lesný. Časté sú aj paprade, vyskytuje sa snežienka, cesnak medvedí apod. Dubovo-hrabové lesy karpatské (C) (Carici pilosae- Carpinenion betuli) sa u nás vyčleňujú na podzväz karpatský a panónsky. K významným druhom patrí Carpinus betulus, Tilia cordata, Quercus petraea, Cerasus avium, Acer campestre, Tilia platyphyllos. Krovinové poschodie tvoria Lonicera xylosteum, Swida sanguinea, Corylus avellana, Ligustrum vulgare, Crataegus monogyna, C. laevigata. Vyhovujú im rôzne podložia vyvrelé hlbinné horniny, vulkanické horniny, vápencové horniny, flyše, spraše a pod. Pôdy sú prevažne typu hnedých pôd, menej rendziny, illimerizované pôdy, hnedozeme a čiernice. Najčastejšie sú alkalické. Bukové lesy vápnomilné (CF) boli tvorené bukovými a zmiešaným lesmi na rendzinách rozšírené na strmých skalných vápencových svahoch v podhorskom a nižšom horskom stupni. Vápencové bučiny sa často vyskytujú na skeletovitých sivých rendzinách menej často na hnedých rendzinách. Spoločným znakom stanovíšť je nedostatok vlhkosti. Z drevín sa okrem buka vyskytujú sutinové dreviny ako lipa, javor, čerešňa vtáčia, jarabina mukyňa, brekyňa. Z hľadiska zoogeografického členenia (Jedlička, Kalivodová, 2002) terestrického biocyklu patrí územie do provincie stepí a listnatých lesov. V rámci limnického biocyklu (Hensel, Krno, 2002) patrí riešené územie do pontokaspickej provincie, podunajského okresu a západoslovenskej časti. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


2.2.6 Chránené územia prírody a krajiny V riešeom území sa nacházajú veľkoplošné a maloplošné chránené územia: - Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty - na jej území platí druhý stupeň ochrany prírody a krajiny. CHKO Malé Karpaty boli vyhlásené v roku 1976 na výmere 65 500 ha - Národná prírodná rezervácia Hlboča (5. stupeň ochrany) – zaberá výmeru 123,07 ha, vyhlásená v roku 1981 - Národná prírodná rezervácia Záruby (časť) (5. stupeň ochrany) – výmera 299,99 ha, pôvodne vyhlásená v roku 1984 na ochranu lesných spoločenstiev. - Prírodná pamiatka Čertov žľab (5. stupeň ochrany) – výmera 23,58 ha, vyhlásená v roku - Chránený areál Všivavec (časť), (4. stupeň ochrany) – výmera 34,11 ha, vyhlásené v roku 1992 na ochranu teplomilných spoločenstiev a skalných (dolomitických) odkryvov predhoria Malých Karpát. - Národná prírodná pamiatka Driny, (špecifická ochrana v ochrannom pásme jaskyne) – jaskyňa s vyhláseným ochranným pásmom. - Ochranné pásmo jaskyne Driny bolo vyhlásené v roku 2008 a má rozlohu 11,7 ha. Zaberá priestor ochranných lesov nad priebehom podzemných chodieb jaskyne. Z európskeho hľadiska sú v riešenom území zastúpené tri územia koncepcie Natura 2000: - Územie európskeho významu Biele hory (časť) – SKUEV0267 - Územie európskeho významu Nad vinicami (časť) – SKUEV0277 - Chránené vtáčie územie Malé Karpaty (časť) – SKCHVU014

2.3. Demografický potenciál a bytový fond Vývoj a charakteristika demografického potenciálu 2.3.1 Obyvateľstvo Rozbor demografických charakteristík je spracovaný na základe celoštátnych sčítaní ľudu, domov a bytov (Štatistického úradu SR). Podľa dynamiky vývoja pohybu obyvateľstva (prírastok, úbytok) možno obec zaradiť do štyroch kategórií: Kategória obce Priemerný ročný prírastok obyvateľstva (2001) rýchlo rastúca nad 5 % pomaly rastúca 3-5% Stagnujúca -2 - +2 % Regresívna pod -2 % Údaje o vekovej štruktúre obyvateľstva sú hodnotené v troch základných vekových skupinách: - predproduktívny vek 0 -14 rokov, PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


- produktívny vek muži 15 - 69 rokov, ženy 15 – 54 rokov, - poproduktívny vek muži 69 a viac rokov, ženy 55 a viac rokov Zmenšovanie podielu mladšej populácie a zvyšovanie podielu starších vekových skupín obyvateľstva (zhoršenie vekovej štruktúry obyvateľstva) môže mať za následok pokles reprodukčných schopností populácie. Pomer predproduktívnej a poproduktívnej zložky obyvateľstva, označený ako index vitality, môže okrem iného vypovedať aj o populačných možnostiach vo výhľade. Podľa dosiahnutej hodnoty indexu vitality sa obyvateľstvo zaraďuje do 6-tich typov populácie: Hodnota indexu vitality Typ populácie nad 300 veľmi progresívna (rýchlo rastúca) 201 - 300 progresívna (rastúca) 151 - 200 stabilizovaná rastúca 121 - 150 Stabilizovaná 101 - 120 Stagnujúca menej ako 100 regresívna (ubúdajúca) 2.3.2 Základné demografické údaje a prognózy Rozloha obce je 28,9 km2 , pri počte obyvateľov 3263 uvádzaného k 31.12. 2010 je hustota 112,9 obyvateľa / km2 .Hustota na Slovensku v r. 2008 bola 110obyvateľov / km2 . Z hľadiska národnostnej štruktúry žije v obci 98,8% slovenskej národnosti. Z náboženského vyznania sa k rímsko-katolíckej cirkvi hlási 87,2%, bez vyznania je 9,4%. Do r. 1991 bol pre obec charakteristický progresívny typ vekovej štruktúry s dominanciu obyvateľstva predproduktívneho veku. V r. 2007 veková pyramída charakterizuje regresívny typ vekovej štruktúry obyvateľstva. V r. 2001 bola predproduktívna zložka obyvateľstva, v r. 2007 je najmenej početná. Počet predproduktívnej zložky obyvateľstva neustála mierne klesá, pričom narastá poproduktívna zložka obyvateľstva aj napriek migrácii obyvateľov do obce. Podľa počtu obyvateľov je obec tretia najväčšie po okresnom meste Trnava a obci Cífer. Vo vývoji počtu obyvateľov boli v obci zaznamenané tri výrazné charakteristické obdobia – do r. 1950, v rokoch 1950-1991, a od r. 1991 do súčasnosti. Prehľad počtu obyvateľov: Uvedené údaje sú poskytnuté z Obecného úradu, údaje o počte obyvateľov, domov a bytov zo sčítania v r. 2011 neboli Štatistickým úradom poskytnuté.

Rok

1880

1890

1900

1921

1940

1961

1980

1991

2001

Počet obyvateľov

1217

1328

1413

1485

1679

2486

2645

3155

3210

Rok Počet obyvateľov

2002 3197

2008 3278

2009 3288

2010 3263

2003 3202

2004 3220

2005 3247

2006 3261

2007 3263



V roku 2011 podľa údajov obecného úradu v obci žilo 3248 obyvateľov (pokles oproti roku 2010 o 15 obyvateľov), z toho 409 detí do 15 rokov (nárast o 2) a 2840 dospelých. Priemerný vek sa zvýšil oproti predchádzajúcemu roku na 38,99 roka, čo potvrdzuje, že obyvateľstvo obce starne. Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v období rokov 2001 - 2010 Rok Počet obyvateľov do 15 rokov nad 15 rokov priem.vek

2002 3197 518 2599 37

2003 3202

2004 3220

2005 3247

2006 3261

2007 3263

2008 3278

2009 3288

506 2696 37

489 2731 38

472 2775 38

446 2815 38

423 2840 37,7

415 2863 38,06

416 2872 38,31

2010 3263 407 2856 38,69

Z hľadiska vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva v obci je 31,7% obyvateľov so stredoškolským vzdelaním bez maturity, so stredoškolským vzdelaním s maturitou je 34,0%, 23,7% je so základným vzdelaním a 8,5% je s vysokoškolským vzdelaním, čo je nad priemerom okresu Trnava (8,1%) a aj nad celoslovenským priemerom (7,9%). Ekonomická štruktúra odráža vzdelanostnú štruktúru. Odvetvie hospodárstva priemyselná poľnohosp. výroba a lesné hospodárstvo

abs. %

140 8,6

stavebníctvo

551 33,8

Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania a ekonomická štruktúra v r. 2001

47 2,9

školstvo, ostatné služby, odvetvia zdravotníctvo

552 33,9

spolu

340 20,9

1630

Zdroj: Štatistický úrad SR

2.3.3 Vývoj a charakteristika bytového fondu Až 32% súčasných domov a bytov bolo postavených v období od druhej svetovej vojny do r. 1970. V rokoch 1991 – 2001 sa postavilo iba 14% domov a bytov z celkového počtu bytového fondu. Bytový fond tvorí 806 domov, z ktorých je 627 trvalo obývaných, 92,3% tvoria rodinné domy . Priemerná obložnosť bytu je 3,3 osoby, priemerná plocha bytu je 64m2 . V posledných rokoch bola dokončená plynofikácia a kanalizácia v obci, tak je možné konštatovať, že všetky byty majú možnosť pripojenia na vodovod, kanalizáciu a plynovod. Údaje uvedené v tejto kapitole sú uvedené zo zdrojov štatistického úradu SR k r. 2001, údaje zo sčítania obyvateľov , domov a a bytov z r. 2011 neboli Štatistickým úradom poskytnuté.

Z celkového počtu bytového fondu bolo najviac postavených domov po roku 1945. Je možné konštatovať, že stavebno-technický stav obytných domov je relatívne vyhovujúci.

2.4. Sociálna infraštruktúra K sociálnej infraštrukúre obce patria zariadenia občianskej vybavenosti, rozdeľujeme do kategórií: PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


- sociálna infraštruktúra – školstvo a výchova, kultúra a osveta, telovýchova a šport, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť - komerčná infraštruktúra –obchodná sieť, ubytovanie a stravovanie, služby nevýrobné, služby výrobné - ostatná infraštruktúra – administratíva, verejná správa a iné. Prieskumy a rozbory zariadení občianskeho vybavenia sú vypracované na základe údajov poskytnutých pracovníkmi obecného úradu a priamym prieskumom v teréne. Jednotlivé kategórie občianskej vybavenosti zastúpené v obci, ich kapacity a kvalita, zodpovedajú významu obce v štruktúre osídlenia, počtu obyvateľov v jeho sídelných štruktúrach, polohe vo vzťahu k ostatným sídelným štruktúram. V zásade možno skonštatovať, že obec že všetky druhy zariadení sociálnej infraštruktúry sú v obci zastúpené primerane a pokrývajú potreby obce. Zastúpenie kategórií občianskej vybavenosti v skúmanom území dokumentuje nasledujúci prehľad.

Sociálna infraštruktúra

Zdravotníctvo

Ambulancia pre deti a dorast, ambulancia pre dospelých, zubná ambulancia, gynekologická ambulancia, očná ambulancia

Školstvo

základná škola plneorganizovaná ( 13 tried) materská škola s kapacitu 60 detí súkromná materská škola (cca 30 detí) klub detí, knižnica kultúrny dom

Šport

športové ihrisko pri základnej škole futbal (dospelí, dorast, žiaci), cyklistický klub, klub amerického futbalu, tenis – Tenisový klub Smolenice a TJ Chemolak Smolenice



Komerčná infraštruktúra

Obchodné zariadenia

Potraviny – CBA, M-Market, COOP –Jednota, 2x súkr. prevádzka, Ovocie a zelenina, Mäso-údeniny, Pekárenské výrobky Obuv a textil – tri prevádzky Predaj novín, trafika – 2 prevádzky kvety, predaj včeloviny, vinotéka, železiarstvo, 2x stavebniny, jazdecké a chovateľské potreby, 2x predaj pyrotechniky, umelé kvety, sviečky, partyservis a požičovňa

Stravovanie a ubytovanie

Hotel Solmus – 30 lôžok KC SAV Smolenice – 85 lôžok Penzion Villa Agnes – 12 lôžok Koliba po zámkom – 9 lôžok Penzion Koniareň – 21 lôžok RS Záruby Jahodník – 100 lôžok Ubytovacie služby František Kurinec – 19 Lôžok Penzion u Kumana – 19 lôžok Jahodník – Škarbák – 9 lôžok Chata Jahodník – 25 lôžok Reštaurácia u Jozefa – Steak House – 35 lôžok Ranč Neštich, Denný bar pod Molpírom, Green House, Pizza Halenár, Havran pub, Reštaurácia K+H, Vinotéka Galéria, Alibaba bar, Bar 22, Internet Cafe, Pohostinstvo pod Gaštanom, Eden Pizzeria, reštaurácia Dvor u sedliaka, Reštaurácia Pálffy,

Služby nevýrobné

Služby výrobné Ostatná infraštruktúra

informačné centrum, reklamná agentúra, fotoslužby, ezoterika, videopožičovňa, taxislužba, fittness, posilňovňa, krajčírstvo, kozmetika, kaderníctvo, nechtový dizajn, pedikúra, manikúra, požičovňa bicyklov, tepovanie a umývanie okien , zemné a výkopové práce, autoservis, pneuservis, spracovanie kameňa, povrchová úprava kovov, zber surovín, výroba betónu, servis strojov bankovníctvo, poisťovňa, pošta, obecný úrad, geodetické práce , grafické práce – web

Všetky objekty, v ktorých sú uvedené služby , sú v dobrom stavebno- technickom stave. Objekt základnej školy (v ktorom je umietsnená aj materská škola a klub) prešiel rekonštrukciu smerujúcou PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


k zniženiu energetickej náročnosti. K netypickým druhom komerčnej infraštruktúry môžeme zaradiť výrobu a predaj včeloviny – tradičný nápoj vyrobený z medu s obsahom alkoholu. Aj v súčasnosti sa používajú na vžrobu tradičné technologické postupy a metódy. Kostoly a ostatné cirkevné zariadenia - rímskatolický kostol Narodenia Panny Márie, pôvodne gotický renesančne prestavaný v r. 16421644. Kostol je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenska – č. ÚZPF 1014/1 - Kostol Narodenia Panny Márie - číslo ÚZPF 1018/0, (kat.), Smolenická Nová Ves, Ul.Obrancov mieru, pôvodne gotická stavba, roku 1695 obnovená a znovu zaklenutá. -

Kaplnka sv. Rócha s cintorínom - (v obci) baroková jednopriestorová stavba apsidovým uzáverom zaklenutá valenou klenbou s lunetami

-

Kaplnka sv. Michala - (pri kostole) dvojpodlažná jednopriestorová stavba postavená ako kamer, zaklenutá hrebienkovou klenbou, podobnou ako farský kostol

-

Kaplnka sv. Vendelína - (nad cintorínom) rotundovitá klasicistická kaplnka z konca 19.storočia, je ukončená vežou so zvonom.

-

Krížová cesta - (nad cintorínom) z roku 1912 smerom ku Kaplnke Nanebovstúpenia Pána nad cintorínom sa nachádza 14 zastavení krížovej cesty. Jednoduché kaplnky so strieškou, v strede s nikou s príslušným reliéfom

-

Kaplnka Karmelskej Panny Márie - Smolenická Nová Ves (vo vinohradoch) jednopriestorový objekt zo 17.storočia5 valbová strecha má na priečelí ozvučné okno, v ktorom je umiestnený zvon.

-

Krížová cesta - Smolenická Nová Ves (vo vinohradoch) smerom ku Kaplnke Karmelskej Panny Márie na mieste pôvodnej krížovej cesty sa nachádza 14 novodobých zastavení

-

Kaplnka Navštívenia Panny Márie - Smolenická Nová Ves (pri kostole) jednopriestorový objekt zo 17.storočia (rok 1663).

-

Božia muka - Smolenická Nová Ves (na rázcestí) jednoduchá murovaná pilíerová s ihlanovou strieškou s krížom, na frontálnej časti je mrežou zdobená nika s obrazom Panny Márie

-

Kaplnka Panny Márie Lurdskej - (dolina Hlboča) skalný útvar v kaňonovitom území Smolenického krasu v lokalite Hlboča s jaskyňou a sochou Panny Márie Lurdskej

-

Zvonica - (v centre obce) v novej drevenej zvonici s ihlanovou strechou sa nachádza pôvodný zvon z roku 1775

-

Židovský cintorín - (na úbočí Molpíra) súbor náhrobných kameňov bývalej židovskej komunity obce Smolenice, pochádzajúcej z 18. a 19. storočia

-

Dom smútku - na miestnom cintoríne nachádza domu smútku s kapacitou 50 stoličiek,

-

Nachádza sa severne od Narodenia Panny Márie, súčasná plocha nepostačuje k výhľadovému obdobiu.

Okrem uvedených cirkevných objektov sa na území obce nachádzajú prícestné kríže a sochy PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


svätých.

2.5 Kultúrne a historické hodnoty Obec Smolenice je bohatá na pamiatky. Nachádza sa tu národná kultúrna pamiatka Smolenický zámok, spravovaný SAV a priľahlý park má takisto štatút národnej kultúrnej pamiatky. Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou aj krajinným priestorom je lokalita Molpír s nálezmi už z neolitu (5 – 3 tis. rokov pred n.l.). Neskôr sa tu v 2. tisícročí pred n.l. objavila mohylová kultúra stredodunajská spadajúca do strednej doby bronzovej. Výrazným prvkom tu bola žliabková keramika. V 4. storočí pred n.l. hradisko zaniklo. Slovanské osídlenie je doložené z 8. – 12. storočia. Smolenický zámok je súčasne aj prvkom vytvárajúcim charakteristický vzhľad krajiny. Spolu s lokalitou Molpír je potrebné tieto štruktúry chrániť aj z perspektívy výstavby pred nimi, aby nedošlo k vizuálnemu znehodnoteniu uvedených prvkov. K týmto lokalitám sa pridáva aj priestor Gazáre, ktorý leží na úpätí Malých Karpát a predstavuje jednak botanicky významnú genofondovú lokalitu, ako aj historickú krajinnú štruktúru zachovávajúcu miznúci typ kosných lúk s charakteristickými trávobylinnými spoločenstvami typickými pre územie našej krajiny. Napriek tomu, že centrum obce s relatívne zachovanou štruktúrou zástavby nepodlieha ochrane podľa zák.č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v platnom znení ako urbanistický celok (pamiatková zóna) , je potrebné pri návrhu a stavebnotechnických riešeniach objektov dbať na zachovanie tejto štruktúry osídlenia. Podľa vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu ako príslušného orgánu pamiatkovej starostlivosti na území obce sú evidované nasledovné pamiatky podliehajúce ochrane podľa citovaného zákona: • Hrad - národná kultúrna pamiatka zapísaná v ÚZPF pod č. 1011/1-17, historizujúca stavba, ktorú na ruinách stredovekého hradu postavili podľa projektu arch. J.Huberta. Stavbu začali koncom 19.storočia a dokončili až po r.1945. Zo starého hradu zachovala sa iba časť vonkajšieho opevnenia s delovou baštou. Anglický romantizujúci park v areáli pod zámkom bol založený a udržiavaný rodinou Pálfiovcov. Hrad - národná kultúrna pamiatka pozostáva zo 17 pamiatkových objektov a to: - 1011/1 veža (hradné jadro), - 1011/2 palác hradný I.(hradné jadro), - 1011/3 múr hradbový I. (hradné jadro), - 1011/4 palác hradný I.(hradné jadro), (hradné jadro), - 1011/6 budova -

(predhradie), - 1011/7 bašta delová I. (predhradie), - 1011/8 budova Il.(predhradie), - 1011/9 bašta delová II. (predhradie), - 1011/10 budova IH.(predhradie), - 1011/11 bašta delová III. (predhradie), - 1011/12 múr hradbový II. (predhradie), - 1011/13 bašta delová IV. (predhradie), 1011/14 múr hradbový III. (predhradie), - 1011/15 nádvorie hradné II. (predhradie), - 1011/16 studňa hradná (predhradie), -1011/17 park (predhradie).

•

Pranier - národná kultúrna pamiatka zapísaná v ÚZPF pod č. 1012/0, barokový, stĺp hanby v strede obce. Na kruhovej základni vystavaný toskánsky pieskovcový stĺp vo vrchole ukončený ihlanovitou hlavicou

•

Hradisko výšinné - národná kultúrna pamiatka zapísaná v ÚZPF pod č. 1013/0, hradisko Molpír sa nachádza na území cca 13 ha. Najväčší rozkvet Halštatského hradiska datujeme do 7. - 6.



storočia pred Kristom. Areál hradiska pozostával z troch nádvorí, dvoch predhradí a akropoly. •

Kostol s areálom - národná kultúrna pamiatka zapísaná v ÚZPF pod č. 1014/1-3 - pozostáva z troch pamiatkových objektov a to: - kostol Narodenia Panny Márie - číslo ÚZPF 1014/1, (kat.), Cintorínska ulica, pôvodne gotický renesančne prestavaný v r. 1642-1644. Jednoloďový pozdĺžny priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý valenou lunetovou klenbou zdobenou dekoratívnymi renesančnými ornamentami. Vo vlyse portálu nápis a datovanie 1642 - Náhrobník - národná kultúrna pamiatka zapísaná v ÚZPF pod č. 1014/2, barokový, z roku 1754, náhrobný kameň má na kríži telo Krista, dolná časť je elipsovitá. S strede je latinský nápis s datovaním 1754 - Kríž - národná kultúrna pamiatka zapísaná v ÚZPF pod č. 1014/3, barokový, pri kostole, pravdepodobne z obdobia pred rokom 1700, pieskovcový štvorhranný stĺp postavený na masívnom kvádri s dátumom renovácie Michalom Mrázom roku 1795.

•

Súsošie (Panna Mária, Kristus, Pieta) - národná kultúrna pamiatka zapísaná v ÚZPF pod č. 1016/0, v strede obce, neskorobarokové súsošie Bolestnej Matky s Kristom vystavané na masívnom vysokom podstavci, dal ho postaviť Ján Nováky na prelome 18. a 19. storočia.

•

Kostol Narodenia Panny Márie - číslo ÚZPF 1018/0, (kat.), Smolenická Nová Ves, Ul.Obrancov mieru, pôvodne gotická stavba, roku 1695 obnovená a znovu zaklenutá. Jednoloďový pozdĺžny priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý krížovou hrebienkovou klenbou s perlovcovou a vajcovcovou štukovou ornamentikou na hranách. Uzáver lode má hladkú valenú klenbu

•

Park - číslo ÚZPF 11387/0 - Pálfiovský park pri bývalom dolnom kaštieli.

Na území obce Smolenice je potrebné zachovať a chrániť architektonické pamiatky a solitéiy, ktoré nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale majú nesporne urbanistické, architektonické a historické kultúrne hodnoty: •

Sýpka - baroková stavba situovaná pri kostole, na pare. 548

•

Kaplnka sv. Rócha s cintorínom - (v obci) baroková jednopriestorová stavba apsidovým uzáverom zaklenutá valenou klenbou s lunetami, pod terajšou novodobou premaľbou sa nachádzajú pôvodné freskové maľby svätých, postaviť ju dal Mikuláš Huta dvorský smolenického panstva, okolo kaplnky sa nachádza morový cintorín z rokov 1713 – 1715

•

Kaplnka sv. Michala - (pri kostole) dvojpodlažná jednopriestorová stavba postavená ako kamer, zaklenutá hrebienkovou klenbou, podobnou ako farský kostol

•

Ohradný múr Kostola Narodenia Panny Márie

•

Kaplnka sv. Vendelína - (nad cintorínom) rotundovitá klasicistická kaplnka z konca 19.storočia, je ukončená vežou so zvonom. Postavili ju Pálíyovci ako rodinnú kaplnku. Na priečelí je nápis: Na večný odpočinok sebe i svojim. Jozef Pálfy gróf z Erdódu. 1896. Pri kaplnke dal Jozef Pálfy v roku 1905 umiestniť štyri nadživotné sochy františkánskych mníchov vytesaných v 18.storočí, ktoré pochádzajú z priečelia kostola sv. Kataríny pri Dechticiach. Pred kaplnkou sú umiestnené



dve dobové kamenné lavičky •

Kaplnka Nanebovstúpenia Pána - (nad cintorínom) j ednopriestorová stavba zaklenutá valenou klenbou s hlbokými ostrými lunetami, pochádzajúca z konca 17.storočia, prestavaná v roku 1882. Dala ju postaviť rodina Fereničovcov. Pod kaplnkou je krypta

•

Krížová cesta - (nad cintorínom) z roku 1912 smerom ku Kaplnke Nanebovstúpenia Pána nad cintorínom sa nachádza 14 zastavení krížovej cesty. Jednoduché kaplnky so strieškou, v strede s nikou s príslušným reliéfom

•

Kaplnka Karmelskej Panny Márie - Smolenická Nová Ves (vo vinohradoch) jednopriestorový objekt zo 17.storočia5 valbová strecha má na priečelí ozvučné okno, v ktorom je umiestnený zvon, kaplnka je zaklenutá jednoduchou valenou klenbou

•

Krížová cesta - Smolenická Nová Ves (vo vinohradoch) smerom ku Kaplnke Karmelskej Panny Márie na mieste pôvodnej krížovej^ cesty sa nachádza 14 novodobých zastavení

•

Kaplnka Navštívenia Panny Márie - Smolenická Nová Ves (pri kostole) jednopriestorový objekt zo 17.storočia (rok 1663), zaklenutý valenou klenbou. Stavbu financovala rodina Pekarovičová

•

Božia muka - Smolenická Nová Ves (na rázcestí) jednoduchá murovaná pilíerová s ihlanovou strieškou s krížom, na frontálnej časti je mrežou zdobená nika s obrazom Panny Márie

•

Kaplnka Panny Márie Lurdskej - (dolina Hlboča) skalný útvar v kaňonovitom území Smolenického krasu v lokalite Hlboča s jaskyňou a sochou Panny Márie Lurdskej

•

Prícestný kríž - (v obcí pri Zajačej uličke) pieskovcový klasicistický ihlanovitý stĺp ukončený krížom s korpusom Krista, v minulosti bola na sokli donačná doska

•

Prícestný kríž - Smolenická Nová Ves (za obcou) pieskovcový klasicistický sokel nesúci kovový kríž s korpusom Krista, donačný nápis na sokli je už dnes nečitateľný

•

Prícestný kríž - Smolenická Nová Ves (pri hlavnej ceste) pieskovcové súsošie v roku 1862 dala postaviť rodina Bartekovcov, pozostávajúce zo sokla, ktorý nesie kónický stĺp ukončený krížom s korpusom Krista, pod krížom je socha sv. Floriána

•

Prícestný kríž - (pri železničnom priecestí) z roku 1852, klasicistický pieskovcový ihlanovitý stĺp ukončený krížom s korpusom Krista, na sokli ďakovný text viažuci sa k donácii rodinou Spačkovcov

•

Socha sv. Jána Nepomuckého - (pred farou) z roku 1748, baroková pieskovcová socha svätca, osadená na volútovom profilovanom podstavci, na čelnej strane podstavca je nápis a datovanie

•

Socha sv, Floriána - (v centre obce) jednoduchá klasicizujúca socha sv. Floriána postavená na profilovanom sokli

•

Socha sv. Urbana - Smolenická Nová Ves (vo vinohradoch) z roku 1943, jednoduchý pomník z umelého kameňa v strede je reliéf so svätcom a viničovou ornamentikou

•

Pomník padlým vojakom - (v centre obce) súbor dvoch pomníkov, pod figurálnou kompozíciou Krista na kríži s vojakom a matkou s dieťaťom sú pamätné tabule padlým vojakom v prvej a druhej svetovej vojne. Pomník obetiam vojny - Smolenická Nová Ves (pri hlavnej ceste) jednoduchý betónový



(terasový) pomník v strede s textovou tabuľou •

Pomník obetiam vojny - Smolenická Nová Ves (Ul.Jahodnícka)) jednoduchý betónový pomník

•

Pomník - Smolenická Nová Ves (Ul.Jahodnícka)) jednoduchý betónový pomník s obrazom P.Márie

•

Hrob Štefana Baniča - Smolenická Nóvá Ves (na cintoríne) jednoduchý pieskovcový pomník v tvare padáka s reliéfom parašutistu, pred pomníkom je osadená kamenná platňa s vytesanými faktografickými údajmi zo života Štefana Baniča - vynálezcu padáka

•

Súbor náhrobných kameňov - (pri kostole) z 18. a 19. storočia pocházdajúce zo starého cintorína, srdcovité barokové náhrobníky a kamenné náhrobné platne

•

Zvonica - (v centre obce) v novej drevenej zvonici s ihlanovou strechou sa nachádza pôvodný zvon z roku 1775

•

Židovský cintorín - (na úbočí Molpíra) súbor náhrobných kameňov bývalej židovskej komunity obce Smolenice, pochádzajúcej z 18. a 19. storočia

•

Hlavný cintorínsky kríž - (cintorín pri kostole) - s Ukrižovaným a sväticou pod krížom na podstavci s nápisovou doskou, dnes s nečitateľným textom

•

na cintoríne kríže, dobové náhrobné kamene a zachované liatinové kríže

•

Hlavný cintorínsky kríž - Smolenická Nová Ves (cintorín) - s Ukrižovaným a s nápisovou doskou, dnes s nečitateľným textom

•

na cintoríne kríže, dobové náhrobné kamene a zachované liatinové kríže

•

Pôvodné objekty mlynov 1. Na Ul.SNP farský mlyn, Smolenice č.25- má zvýraznený vstup so žudrom. 2. Pri železničnej stanici smerom na Bíňovce panský vodný mlyn na Mákovej, parc.č. 2322.

•

Starý pivovar Erdôdyovcov - (Pivovarská ulica) Štvorkrídlový objekt s uzavretým nádvorím, v 20.storočí nevhodné zásahy do uličnej fasády, pôvodne tu bol pivovar a neskôr aj liehovar Krištofa Erdôdyho

•

Stará fara - (v centre obce) - z roku 1746, dvojkrídlový objekt s nádvorím vo forme átria, na uličnej fasáde sú pôvodné slnečné hodiny, objekt je využívaný pre účely múzea Molpír

•

Stará škola - Smolenická Nová Ves (pri hlavnej ceste) - dvojkrídlový objekt s bohato zdobenou uličnou fasádou, pred budovou je osadená pamätná busta Štefana Baniča, vynálezcu padáka, v budove je jeho pamätná izba

•

Bývalý hostinec u Kočího - (v centre obce), dnes reštaurácia K+H

•

Zemianska kúria Kollerovcov - (v centre obce), dnes obecný úrad, v roku 187 5 prestavaná J u husom Kollerom, dvojkrídlová budova s bohato zdobenou uličnou fasádou, nad hlavným vchodom jesituovaný erb rodiny Kollerovcov

•

Stodoly , hospodárske stavby (murované objekty s drevenými výplňami otvorov, drevené a iné stavby, napr. hospodárske budovy, pivnice, studne)



•

Historická vzrastlá zeleň (parky v obci, na cintoríne, pri sochách svätých).

Tento zoznam je potrebné chápať aj ako podklad k spracovaniu evidencie pamätihodnosti obce podľa S 14 ods. 4 pamiatkového zákona. Zoznam odporúčame doplniť o ďalšie aj novodobé objekty a solitéry miestneho významu vyššie neuvedené. V zastavanom území obce Smolenice, je nutne zachovať vidiecky charakter zástavby - hlavnej ulice Smoleníc i časti Smolenickej Novej Vsi. .

.

V intraviláne obce sa ojedinele nachádzajú objekty zo zachovanej historickej časti obce so zachovaným slohovým exteriérovým výrazom - tvoreným štukovým tvaroslovím fasád, slohovými okennými a dvernými výplňami a bránami z ktorých, najautentickejšie zachované by mali evidované v zozname pamätihodností obce: Ulice – súpisné č./orientačné č. Ul. SNP , napr. dom č. 11/8, 36/64, 37/66, 38/72, 40/74, 41/76, 43/80, 44/82 52/96, 53/98, 63/118, 64/100, 65/122, 70/132, 72/136. 73/138 , 94/6, 101/22, 111/42, 104/28 105/30, 108/36, 203/57, 207/41, 234/207, 253/167, 169, 254/165, 297/69, or.c.71, or.c.163, 311/23, 312/25, 314/19, 317/13 Ulica zámocká, dom or.č. 358 na parc.č. 553/2, 353/2 a ďalšie budovy bývalého majera, objekt na parc.č. 542/2 Lesná – napr. dom č. 4, 340/5,.. na parc. 566/6, 564, 567/1, dom na p.č. 593, 594, 596, 597, 599, 601,603 Pod Molpírom - vínny domček parc.č.481 Pivovarská - napr. dom na parc.č. 392 Ul. Zalázne - napr. 436/12, 474/5, 472/9, 444/28, 466/21, UL.Zajačia - 15/17, 498/11, 500/7, Ul. Baniča - 94/6, 516/26, dom z r. 1933 s vročením nad vstupom a inicialami PO. Ul. Továrenská-napr.dom č.331/23, 332/21, 333/19, 334/17, 336/13, 337/11 UL.Železničná - napr. budova železničnej stanice č..778/4, objekt na parc.č.2215/5 dom č. 781/21, Ul. Obrancov mieru – napr. 175/123, 176/121, 132/84, 179/115, dom vpravo od or.č. 107, 126/72,194/81, 200/65, 115/50 V prípade objektov z historickej zástavby obce vo vyhovujúcom technickom stave odporúčame ich zachovanie, prípadne rekonštrukciu so zachovaním pôvodného výrazu. K odstráneniu objektov pristúpiť len v prípade závažného statického narušenia konštrukcie. Z katastra obce a v predmetnom území na ktoré sa vzťahuje územný plán sú evidované podľa § 41 pamiatkového zákona významné archeologické lokality. Je preto pravdepodobné, že pri zemných prácach spojených so stavebnou činnosťou budú zistené archeologické nálezy resp. situácie. Z tohto dôvodu je potrebné do záväznej časti územno-plánovacej dokumentácie (ÚPD) zapracovať nasledovnú podmienku v zmysle zákona č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (úplné znenie 109/1998 Z. z.) a zákona NR SR č. 49/2002 Z.:



2.6 Hospodárska základňa Hospodársku základňu v obci tvorí priemyselná výroba, ktorá je zastupená predovšetkým závodom Chemolak. Priemyselná výroba sa začala rozvíjať na konci 19. storočia, ktorá sa kontinuálne rozvíjala vo všetkých obdobiach. Aj napriek industrializácii si poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo si zachovalo svoj veľký význam. 2.6.1

Ťažba nerastných surovín, Chránené ložiskové územie, dobývacie priestory

V k.ú. Smolenice: - je evidované : LNN (4070, 4071) a nelegálne skládky odpadov - nie sú evidované: staré banské diela, prieskumné územia pre vyhradený nerast , ani nie sú zaregistrované zosuvy V riešeom území sa nenachádzajú ložiská vyhradených nerastov, nie sú určené chránené ložiskové územia, ani dobývacie priestory. 2.6.2

Priemyselná výroba

Základ priemyselnej výroby v obci položili Pálfiovci, keď v r. 1883 postavili Chemickú továreň pre potreby spracovania dreva v chotári obce Horné Orešany. Kedže Pálfiovci zlúčili smolenické a dorovodské panstvo a bývali v Smoleniciach, ich fabriky tu mali sídlo. Koncom 19. stror. Jozef Pálfi zakladal píly a chemickú továreň, taktiež bola vybudovaná železnica, ktorá zabezpečovala spojenie Smolenéc s chemickou továrňou a Dobrou vodu, kde boli hlavní prevádzky. Po I. sv. vojne bol otvorený kameňolom v Hlboči, vyťažený kameň sa používal na stavbu ciest. Kameňolom bol v r. 1955 uzavretý. V Smoleniciach sa ťažilo veľa dreva, ktoré sa spracovávalo na pílach. Tu vznikla veľká píla pri železničnej stanici v r. 1945. V r. 1941 vznikol v Smoleniciach podnik na výrobu pracách práškov MOHAR. V 1968 sa spustila výroba v novom závode na výrobu farieb v katastri Smolenice pri železničnej stanici. Taktiež po vojne bola otvorená nová výkonná píla , kameňolom zintenzívnil ťažbu a bol plne mechanizovaný. Podnik Mohar sa pretransformoval a premenoval na Tatrachema, v Smoleniciach pôsobil do r. 1960, potom sa z hygienických a priestorových dôvodov presťahoval do Trnavy. Do pádu komunizmu v bývalom pivovare pôsobila firma Rozvoj, ktorá vyrábala kovové zariadenia pre samoobsluhy. Po r. 1989 mnoho podnikov zaniklo, ale vznik súkromného podnikania zabezpečil najmä rozvoj služieb. Najväčšim zamestnávateľom je v súčasnosti Chemolak a.s. Chemolak Smolenice Súčasný výrobný program tvorí výroba náterových látok, živíc, lepidiel, riedidiel a pomocných prípravkov. Hlavné zameranie predstavuje výroba náterových látok, ktorá sa realizuje v širokom sortimente farieb, lakov, riedidiel a pomocných prípravkov. Druhým významným odborom je vysokokvalifikovaná výroba syntetických živíc, ktoré sú základom pre výrobu náterových látok, ale i významným predajným a exportným artiklom (firma AOC USA). Produkty CHEMOLAK a. s. sú určené na zabezpečenie požiadaviek spotrebiteľov v oblasti povrchových úprav v stavebníctve, strojárstve, dopravnej technike, konštrukciách, výrobe nábytkárskeho a drevárskeho priemyslu. Produkcia je určená pre domáci trh ako aj pre náročné PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


zahraničné trhy. Areál závodu v súčasnosti je 292 192 m2 . Počet zamestnancov: 252,

Z toho výrobní: 134,

nevýrobní: 118

V areále Chemolaku a.s. pôsobia iné spoločnosti, ktoré nie sú priamo naviazané na výrobu spoločnosti Chemolak: a.s..: ECS Slovakia s.r.o.

-

10 zamestnancov

EnerG-Oil traders Corporation s.r.o.- 1 zamestnanec Falck Fire Service s.r.o.

-

21 zamestnancov

Na území obce Smolenice pôsobí niekoľko výrobných podnikov. Jená sa o malé podniky prevažne s počtom zamastnencov do 20 ľudí, orientujúce sa na drevospracujúci priemysel, drevovýrovu, nábytkársku výrobu. Z ďalších výrobných zariadení umiestnených a prevádzkovaných na území obce to je betonárka a výrobňa zmesí a obaľovačka na okraji zastavaného územia obce vo východnej časti. Pomerne výraznú časť zastavaného územia zaberá Lesný závod Lesov SR š.p., ktorý je z veľkej časti v súčasnosti nevyužívaný. V návrhu je potrebné pretransformovať túto plochu na inú funkciu. Za nevhodné je možno považovať umiestnenie niektorých malých výrobných prevádzok resp. výrobných služieb v zástavbe IBV, ktoré postupne vznikali prístavbami, resp. prestavbami častí rodinných domov, alebo hospodárskych objekov na pozemkoch rodinných domov. Postupný rozvoj a nárast takýchto prevádzok spôsobuje znižovanie pohody bývania spojené so zvýšenými nárokmi na obsluhu týchto prevádzok (doprava a pod.) 2.6.3 Poľnohospodárska výroba Poľnohospodárstvo bolo odjakživa základným spôsobom rozvoja obce. Od 18 stor. väščinu smolenického panstva patrilo Pálfiovcom. Hospodársky najsilnejšou kupinou boli sedliaci, ktorých usadlosti sa skladali z domu, hospodárskych budov, záhrady a z oren pôdy a lúk. Tieto hospodárstva boli zapisované do urbárskych súpisov, ktoré v modifikovaných formách pretrvali do súčasnosti. V 50tych rokoch sa začalo budovať družstvo, čo bolo poznačené násilnou kolektivizáciou. Družstvo intentenzívne obhospodarovalo ornú pôdu katastri a tiež bol vybudovaný hospodársky dvor pre živočíšnu výrobu. Po r. 1989 družstvo prešlo transformáciou a vúčasnosti prestavuje stabilný závod poľnohospodárskej výroby. Poľnohospodárske družstvo Smolenice má dva dvory – dva samostatné areály – na okraji zastavaného územia o bce k.ú. Smolenice a na okraji zastavaného územia k.ú. Smolenická Nová Ves. V súčasnosti družstvo sa zaoberá rastlinnou aj živočísnou výrobou. Obhospodaruje 1450 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je 1169 ha orná pôda a 275 ha sú trvalé trávne porasty. Zamestnáva 56 zamestnancov, z toho 12 žien. Živočíšna výroba V Hospdodárskom dvore v k.ú. Smolenice chová 3x4000 kusov - jatočné morky, (celkovo PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


v piatich objektoch) . Morky sú chované na hlbokej podstielke vo vykurovaných halách. V V Hospdodárskom dvore v k.ú. Smolenická Nová Ves chová hovädzí dobytok v počte 582 kusov, z toho 255 kusov dojníc spôsobom voľného ustajnenia – vzdušný odchov. Využíva sa jeden objekt – dojáreň. Pomer produkcie mäsa a mlieka sa prispôsobuje trhu. Rastlinná výroba Poľnohospodárske družstvo obhospodaruje v k.ú. Smolenice a Smolenická Nová Ves 1169 ha ornej pôdy, z toho 110 ha je v k.ú. Lošonec. Na poľnohospodárskej pôde pestuje hlavne kukuricu, ďalej pšenicu, jačmeň, repku olejnú, lucernu a tiež kukuricu na siláž. 255 ha TTP je v k.ú. Lošonec a využíva sa na seno. Ostatné poľnohospodárske odvetvia (ovocinárstvo, záhradníctvo, vinohradníctvo a pod. ) sa v rozsahu významnejších podnikov alebo plôch nevykonávajú.

2.7

Záujmy obrany štátu, civilnej obrany, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami

2.7.1 Záujmy obrany štátu a civilnej obrany V záujmovom území nie sú evidované žiadne nadzemné, podzemné objekty ani inžinierske siete vojenskej správy, ani plynotesné alebo odolné úkryty. Pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva, zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti je potrebné riadiť sa na území obce pri investičnej výstavbe týmito požiadavkami : - zákonom NR SR č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, -

vyhláškou MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany

-

a ďalších vyhlášok vyplývajúcich zo zák. NRSR č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších prepisov

V zmysle Vyhlášky MV SR č.532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany je potrebné jednotlivé projektové dokumentácie navrhovaných stavieb doplniť o riešenie na osobitné zabezpečenie stavieb z hľadiska civilnej ochrany. 2.7.2 Požiarna ochrana Na území obce pôsobí obecný hasičšký zbor v v súlade s materiálom Plošné rozmiestnenie síl a prostriedkov hasičského a záchranného zboru a obecných hasičských zborov – sídla hasičských staníc, ktorý bol prerokovaný vládou SR dňa 27.2.2008. Rozvody vody opatrené hydrantami v obci zabezpečujú dostatok vody na hasenie požiarov v súlade s paltnými predpismi. 2.7.3 Ochrana pred povodňami PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Na základe poskytnutých podkladov, získaných informácií a prieskumu v teréne nebolo zistené, vodné toky v riešenom území sa vybrežujú, nie sú určené inundačné územia, ani záplavové čiary.

2.8

Rekreácia a cestovný ruch

Poloha obce, príroda Malých Karpát a kultúrne a historické dedičstvo vytvárajú predpoklady pre rpzvoj cetovného ruchu či už ako miesto prímestskej rekreácie mokresného mesta Trnava, a tiež aj ako miesto cieľovej rekreácie zo vzdialenejších miest a regiónov. Tieto danosti už v minulosti podmienili vytvorenie rekreačnej oblasti Jahodník, ktorý už v r. 1957 bol známou a vyhľadávanou oblasťou na rekreáciu pre návštevníkov z celého Slovenska. Okrem individuálnych chát viacero veľkých slovenských podnikov prejavilo záujem o vybudovanie chát pre svojich zamestancov (napr. Matador Bratislava, Kovošrot, Slovenské plynárne, Andezitové kameňolomy a iné). Vybudovali sa tu zrubové chatky, následne sa dobudovala predajňa potravín a reštaurácia a kúpalisko. Spolu s prírodnými podmienkami, sprístupnenou jaskyňou Driny a možnosťami na turistiku boli vytvorené podmienky na rekreáciu pre tisícky rekreantov v čase letnej sezóny. Bol tu plánovaný amfiteáter, tento sa však nerealizoval. V súčasnosti rekreačná oblasť Jahodník už nemá také vyznamné postavenie, čo bolo spôsobené zmenou spoločensko-ekonomických podmienok po r. 1989, kedy mnoho z podnikov, ktoré tu vlastnili chaty a ostatné rekreačné zariadenia, zaniklo a objekty ostali bez správy a údržby. V súčasnosti sa v rekreačnej oblasti nachádzajú okrem individuálnych chát súkromné zariadenia, ktoré poskytujú služby stravovania a ubytovania (kap. 2.4 – Sociálna infraštruktúra – Rekreačné stredisko Záruby, Jahodník-Škarbák, Chata Jahodník). Kúpalisko je zrušené. Na rekreačné využitie je možné využívať turistické chodníka a cyklotutristické trasy, ktoré je možné v zime využívať na bežkovanie. V sezóne od apríla do mája je sprístupnená jaskyňa Driny. Okrem prírodných zaujímavostí –Maleí Karpaty – najvyšší kopec Záruby, dolina Hlboče so vzácnou teplomilnou flórou a faunou a jaskyňa Driny - je obec bohatá aj na históriu a architektúru. Zoznam najvýznamnejších historických a architektonickách diel, ktoré sú predmetom záujmu návštevníkov obce, sú vymenované v kap. 2.5 Kultúrne a historické hodnoty – je to predovšetkým zámok s parkom, ktorý je v letných mesiacoch prístupný aj pre verejnosť, hradisko Molpír, múzeum Múzeum Molpír, rodný dom a Múzeum Štefana Baniča – vynálezcu padáka a spoluobjaviteľa jaskyne Driny ai. Minerálne alebo liečebné pramene a kúpeľné zariadenia sa v riešenom území nenachádzajú.

2.9 Verejné dopravné a technické vybavenie 2.9.1 Verejné dopravné vybavenie 2.9.1.1 Regionálne dopravné vzťahy Prepravné vzťahy v rámci katastra a obce Smolenice sú viazané na cestnú, železničnú a cyklistickú a pešiu dopravu. Obec Smolenice má veľmi výhodnú polohu z hľadiska hlavného dopravného koridoru nadregionálneho až medzinárodného významu. V blízkosti obce vedie kombinovaný cestný a železničný koridor, spájajúci Podunajskú nížinu so Záhorím, s pokračovaním ďalej do Českej Republiky. Jeho súčasťou je elektrifiovaná železničná PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


trať č. 116 Trnava – Senica – Kúty, so stanicou v Smoleniciach. V paralelnom koridore vedie cesta I.triedy č. I/51 Trnava – Senica – Hodonín. V kolmom smere sa na ňu napája cesta II. triedy č. 502 Bratislava – Trstín – Vrbové, spájajúca obce malokarpatského sídelného pásu. Táto cesta súčasne tvorí hlavnú dopravnú os obce Smolenice, vedie zastavaným územím obce až v dĺžke 5,5km. Z toho okrem výhod priameho dopravného napojenia vyplývajú problémy zvýšeného zaťaženia obytného územia hlukom a splodinami, ako aj väčší počet miest potenciálnych kolízií s pešou a cyklistickou dopravou. Spojenie s okolitými obcami zabezpečujú kratšie spojnice ciest III.triedy, ktoré sa napájajú na cestu II.triedy. Ide o cesty č. III/05127 Smolenice – Boleráz a č. III/50211 Smolenice – Lošonec – Horné Orešany. Na území obce je viacero značkovaných cykloturistických trás. Hlavný trasa (malokarpatská cyklomagistrála) vedie v trase cesty II. triedy, spoločne s automobilovou dopravou (bez priestorového oddelenia), čo znižuje atraktívnosť a bezpečnosť cyklotrasy. Z tejto cyklotrasy sa odpája viacero bočných trás do okolitých údolí. Chodníky sú v obci vybudované pozdĺž takmer celého prieťahu cesty II. triedy zastavaným územím, v niektorých úsekoch však nevyhovujú kvalite alebo šírke. Dopravné ciele v širokom okolí sú dobre pokryté linami SAD a spojmi osobnej železničnej dopravy. Autobusy premávajú na diaľkových linkách : Bratislava – Smolenice – Myjava, Bratislava – Smolenice – Chtelnice a prímestských linkách : Trnava – Smolenice – Kúty a ďalej do ČR. Spolu na všetkých linkách a tratiach denne premáva viac ako 60 párov spojov. Cestná sieť prepája historický tvorenú sídelnú štruktúru v podkarpatskom regióne 2.9.1.2 Dopravné podmienky rozvoja územia Základnú komunikačnú kostru obce tvorí prieťah cesty II/502. Základná komunikačná kostra je neprimerane zaťažená ťažkou nákladnou dopravou. Železničná doprava je tvorená elektrifiovanou železničnou traťou č. 116 Trnava – Senica – Kúty, so stanicou v Smoleniciach, do budúcnosti predstavuje potenciál ďalšieho ekonomického rastu a zvyšovania turistickej atraktivity sídla a regiónu. Územím prechádza hlavná cyklotrasa - malokarpatská cyklomagistrála, torá vedie v trase cesty II. triedy a vzhľadom na nárast nákladnej dopravy v regióne nespĺňa požiadavky pre zmiešané vedenie cyklistov a automobilovej dopravy. 2.9.1.3 Cestná doprava Hlavnú dopravnú os obce Smolenice tvorí cesta II/502 Trstín – Horné Orešany, ktorá sa kolmo napája na cestu I/51 Trnava – Senica – Hodonín, prechádza cez zastavané územie obce Smolenice v dĺžke 5,5km. Spojenie s okolitými obcami zabezpečujú kratšie spojnice ciest III.triedy, ktoré sa napájajú na cestu II.triedy. Ide o cesty č. III/05127 Smolenice – Boleráz a č. III/50211 Smolenice – Lošonec – Horné Orešany. Cesta č. III/05127 Smolenice – Boleráz tvorí spojnicu medzi cestou I.triedy č. 51 zo smeru Trnava a cestou II. triedy č. 502 na dĺžke cca 5km do obci Smolenice. Obec Lošonec je vzdialená od obci Smolenice 3 km po ceste č. III/50211. Obec Smolenice je od Trnavy po ceste č. III/5127 a I/51 vzdialená 20km, táto trasa predstavuje časovo najkratšiu cestu do Trnavy. Cesta I.triedy č. I/51 tvorí spojnicu miest Trnava – Senica – PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Hodonín. Tento systém cestnej siete tvorí aj hlavné smery pohybu obyvateľov obce dochádzkou do zamestnania, za občianskou vybavenosťou, rekreáciou a ostatných významných ciest v širšom zázemí regiónu v základnom smerovaní : - mesto – Trnava, Senica - obec – Lošonec, Horné Orešany - obec – Trstín, Naháč, Dechtice Konkrétne údaje o počtoch osôb, účele cesty, počtoch vozidiel, počtoch cestujúcich HD nie sú k dispozícií. V rámci katastra obce sú ťažiskovými smermi cestnej dopravy : - tranzit regionálnej cesty II/502, C 9,5/70 - tranzit regionálnej cesty III/05127 a III/50211, C 7,5/70 Na území katastra obce je situovaná stanica pohonných hmôt, rýchlo servis, nie je situovaná predajňa motoristického príslušenstva, ani samoobslužná umyváreň vozidiel. Cesta II. triedy má v extraviláne stanovené ochranné pásmo 25 m kolmo od osi vozovky, zodpovedá kategórii C 9,5/70. V zastavanom území má premenlivé parametre B2-MZ 8,5 /50, B2-MZ 12(11,5)/50. Prechádza cez zastavané územie obce, prechádza v smere Dolné Orešany – Trstín. Cesta III. triedy má v extraviláne obce zákonom stanovené ochranné pásom 20 m od osi komunikácie, zodpovedá kategórií C 7,5/70. V zástavbe, kde cesta plní funkciu miestnej cesty nie je ochranné pásmo definované. V zastavanom území má premenlivé parametre B3-MZ 8/50, B3-MZ 8,5/60. Cesta č. III/50211 sa napája kolmo na cestu II.triedy za obcou Horné Orešany, prechádza cez obec Lošonec a vo východnej časti obce Smolenice sa napája na cestu II. triedy II/502. Cesta č.III/05127 sa križovatkou napája za obcou Boleráz na cestu I.triedy I/51 a v strede obce Smolenice končí križovatkou na ceste II. triedy č.502. Prieťahy ciest II. a III. triedy majú v súčasnej dopravnej a sídelnej štruktúre charakter záťažových tranzitných ťahov najmä s ohľadom na ťažkú nákladnú dopravu smerujúcu do Chemolaku Smolenice a nákladných áut smerujúcich do Hodonína. Pozdĺž týchto nosných ciest urbanistickej štruktúry obce sú vybudované pešie chodníky šírky 1,5 až 2,0m, komunikácie sú osvetlené. Súčasný stav povrchu zberných komunikácií je prevažne vhodný avšak smerové vedenie a šírkové usporiadanie zvádza k prekračovaniu povolenej jazdnej rýchlosti. Samostatná urbanizovaná lokalita rekreačná lokalita Jahodník je napojená z cesty II/502 po príjazdovej ceste ul.Kpt. Nálepku na hranici katastra obce Buková. Samostatná urbanizovaná lokalita Smolenický zámok je prístupná z cesty II/502 po príjazdovej ceste ul. Zámocká. Trasy miestnych komunikácií v okrajových polohách zástavby obce prechádzajú do poľných ciest, ktoré sú prevažne len so štrkovou úpravou. Dopravnú kostru zástavby obce dotvára prevádzková sieť miestnych komunikácií s funkciou obslužnou prístupovou vo funkčných triedach C2,C3. Súčasný stav týchto komunikácií je prevažne vhodný. Trasy miestnych komunikácií v okrajových polohách zástavby obce prechádzajú do poľných ciest, ktoré sú prevažne len so štrkovou úpravou. Prístupové cesty do výrobného areálu Chemolak Smolenice sú obojsmerné dvojpruhové PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


komunikácie so spevneným povrchom šírke cca 6m. Prevažná časť ciest v zastavanom území obce, ktoré preberajú funkciu obslužných komunikácií, majú vyhovujúce šírkové pomery. Na jestvujúcich miestnych komunikáciách je nutné previesť povrchovú úpravu vozoviek rozprestretím nového živičného krytu, kde bude možné upraviť oblúky /body dopravnej kolízie/. Smerové pomery týchto komunikácii sú vyhovujúce, rovnako aj premostenia. Na križovatkách miestnych komunikácií je potrebné upraviť smerové oblúky križovatkových vetví a zabezpečiť dostatočný rozhľad. Miestne jednopruhové komunikácie je potrebné rozšíriť pri obojstrannej zástavbe na dvojpruhové obojsmerné komunikácie. Odvodnenie povrchových vôd je cez dažďovú kanalizáciu. Funkčnosť dažďovej kanalizácie je potrebné zabezpečiť pravidelným čistením. Dopravné vzťahy vo vnútri sídla a ich pridelenie na príslušnú sieť neboli snímané dopravným či iným prieskumom, na základe ktorého by bolo možné určiť deľbu dopravnej práce, špičkové zaťaženie a ostatné dopravno-inžinierske charakteristiky súčasného stavu. Takéto údaje počas prieskumov a rozborov neboli k dispozícií. Obdobne nie je k dispozícií ani prieskum hlučnosti na hlavnom cestnom prieťahu cez obec. Dopravno inžinierske charakteristiky a predpokladanú hlučnosť trás je možné čiastočne popísať na základe prieskumov SSC z roku 2005 a prognózovaných koeficientov rastu inteziity automobilovej dopravy. Prognózované koeficienty rastu intenzity automobilovej dopravy, ktoré sú v súčasnosti podľa usmernenia Slovenskej správy ciest platné, vychádzajú z aktualizovaných koeficientov pre výhľadové obdobie a druh cesty v členení pre ľahké vozidlá a ťažké vozidlá, podľa príslušnej kategórie cestnej komunikácie : Prognózované koeficienty rastu VÚC TT: Cesta II.tr. Rok

2005

2010

2015

2020

2025

2030

2035

Ľahké voz.

1,00

1,09

1,17

1,25

1,32

1,39

1,45

1,51

Ťažké voz.

1,00

1,07

1,14

1,20

1,26

1,31

1,36

1,40

Cesta III.tr. Rok 2005

2010

2015

2020

2025

2035

2040

Ľahké voz.

1,00

1,08

1,15

1,22

1,28

1,34

1,39

1,44

Ťažké voz.

1,00

1,04

1,08

1,11

1,14

1,17

1,19

1,21

2030

2040

Zdroj : Slovenská správa ciest

Intenzita cestnej dopravy v roku 2010 a prognózovaná intenzita v roku 2030 2010 cesta II. triedy ÚSEK

CESTA

SPRÁVCA

OKRES

T

O

M

S

81067

000502

SK TT TT

Trnava

902

2605

20

3527

81080

000502

SK TT TT

Trnava

983

3446

42

4471



2010 cesta III. triedy / 051027 ÚSEK 85160

CESTA 051027

SPRÁVCA SK TT TT

OKRES Trnava

T

O

M

S

169

985

2

1156

ROČNÉ PRIEMERNÉ DENNÉ INTENZITY PROFILOVÉ (sk.voz./24 h) V ČLENENÍ: T – nákladné automobily a prívesy O – osobné a dodávkové automobily M – motocykle S –súčet všetkých automobilov a prívesov 2030 cesta II. triedy ÚSEK CESTA 81067 000502 81080 000502

SPRÁVCA SK TT TT SK TT TT

OKRES Trnava Trnava

T 1182 1288

O 3621 4790

M 28 58

S 4831 6136

2030 cesta III. triedy / 051027 ÚSEK CESTA SPRÁVCA 85160 051027 SK TT TT

OKRES Trnava

T 198

O 1320

M 3

S 1521

Zdroj : Slovenská správa ciest

Hluková situácia je analyzovaná podľa metodiky „Jednotné zobrazenie hlukovej situácie v územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii“, URBION, 1983. Hodnoty Laeq sú stanovované pre vzdialenosť 7,5m od osi jazdného pruhu vo výške 1m nad povrchom. Pozdĺžny sklon nivelety oboch prieťahov v zastavanom území je menší ako 1%, návrhová rýchlosť Vn je pre výpočet uvažovaná 50km/h. Pre prieťah cesty II/502 budeme vychádzať z nepriaznivejšieho zaťaženia v sčítacom profile č. 81080 v súčasnom a výhľadovom období. I2005 = S24(2005).0,95/16 = 4471.0,95/16 = 265 [sk.voz./hod.] I2030 = S24(2030).0,95/16 = 6136.0,95/16 = 364 [sk.voz./hod.] F1 – faktor vplyvu rýchlosti a podielu T, Vn=50km/h, podiel T=24%, potom F1=3,9 F2 – faktor vplyvu pozdĺžneho profilu sklonu nivelety, s<%, potom F2=1,0 F3 – faktor vplyvu povrchu vozovky, asfalt, potom F3=1,0 X2005=I2005.F1.F2.F3 = 265.3,9.1,0.1,0 = 1033,5 X2030=I2030.F1.F2.F3 = 364.3,9.1,0.1,0 = 1419,6 potom PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Laeq(2005) = 67dB Laeq(2030) = 69dB Na úseku prieťahu cesty II/502 sa nachádzajú aj úseky s obojstrannou zástavbou, dlhšie ako 30m, pričom minimálna šírka priestoru medzi uličnými čiarami týchto úsekov je 24m, vtedy je potrebné uvažovať s nepriaznivou korekciou + 3,5db. Potom v týchto úsekoch je Laeq(2005) = 70,5dB, Laeq(2030) = 72,5dB. Pre prieťah cesty III/51027 budeme vychádzať zo zaťaženia v sčítacom profile č. 85160 v súčasnom a výhľadovom období. I2005 = S24(2005).0,95/16 = 1156.0,95/16 = 69 [sk.voz./hod.] I2030 = S24(2030).0,95/16 = 1521.0,95/16 = 90 [sk.voz./hod.] F1 – faktor vplyvu rýchlosti a podielu T, Vn=50km/h, podiel T=15%, potom F1=1,8 F2 – faktor vplyvu pozdĺžneho profilu sklonu nivelety, s<%, potom F2=1,0 F3 – faktor vplyvu povrchu vozovky, asfalt, potom F3=1,0 X2005=I2005.F1.F2.F3 = 69.1,8.1,0.1,0 = 124,2 X2030=I2030.F1.F2.F3 = 90.1,8.1,0.1,0 = 162,0 potom Laeq(2005) = 59,2dB Laeq(2030) = 60,6dB Na úseku prieťahu cesty III/51027 sa nachádzajú úseky s obojstrannou zástavbou, dlhšie ako 30m, pričom minimálna šírka priestoru medzi uličnými čiarami týchto úsekov je 24m, vtedy je potrebné uvažovať s nepriaznivou korekciou + 3,5db. Potom v týchto úsekoch je Laeq(2005) = 62,7dB, Laeq(2030) = 64,1dB. Ekvivalentná hladina hluku bude vo výhľadovom období na hranici únosnosti, výrazne znížiť hladinu hluku je možné odklonom ťažkej nákladnej dopravy, alebo reintegráciou dopravného priestoru posudzovaných prieťahov s cieľom zníženia návrhovej rýchlosti na želanú rýchlosť 30 až 40 km/h. 2.9.1.4 Vplyv dopravy na územie obce, ochranné a hlukové pásma. Vplyv dopravy na obytnom území mesta je jednoznačne negatíny, intenzita dopravy na hlavných cestáh už prekročila hranicu prijateľnú z pohľadu životného prostredia. Hlukové zaťaženie, ktoré produkuje doprava prechádzajúca mestom po týchto cestáh prekračuje hodnotu 50 dB(A), povolenú pre obytné prostredie Vyhláškou Min. Zdravotnítva SR. Na ochranu ciest a premávky na nich mimo zastavaného územia, alebo územia určenom k zastavaniu, slúžia cestné ochranné pásma definované v Zákone o pozemných komunikáciach (Zákonč.135/61zb. v znení zák.č.524/03 z.z.). V prípade Smoleníc sa uplatnia iba pred a za obcou. Ochranné pásma ciest PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


- pre cestu II triedy

25 m

- pre cestu III. triedy

20 m.

V zastavanom území, kde cesta plní funkciu miestnej komunikácie, nie je ochranné pásmo definované, ale sa stanovuje na 6 + 1/2 výšky zástavby. 2.9.1.5 Železničná doprava Železničnú dopravu v katastri obce tvorí elektrifiovaná železničná trať č. 116 Trnava – Senica – Kúty, so stanicou v Smoleniciach. Obec má svoju stanicu osobnej a nákladnej dopravy na západnom okraji zástavby obce. Najmä vďaka továrni Chemolak Smolenice je na trati silná nákladná doprava, pomerne časté sú ucelené nákladné vlaky Chemolaku a súkromných dopravcov. Odvoz hotových výrobkov z chemickej továrne Chemolak zabezbečuje železničná trať : Fabrika – Smolenice – Malá stanica Smolenice (10 km). Urbanisticky je sledovaná koncepcia obnovy a rozvoja osobnej dopravy na trati v rámci integrovanej dopravy VÚC. 2.9.1.6 Statická doprava. Pre obyvateľov a pre objekty občianskeho vybavenia sú odstavné a parkovacie plochy podľa STN 73 6110, pre stupeň motorizácie 1 : 3,5 a pre pomer deľby dopravnej práce individuálnej dopravy k automobilovej doprave 25 :75, pre veľkosť sídelného útvaru do 20 000 obyvateľov a pre obytnú zónu miestneho významu. Predpokladaný vývoj stupňa automobilizácie bol prekročený a tak aj v obci Smolenice sú evidované disproporcie v dopravnej obsluhe územia a kapacitách statickej dopravy pre motorizovanú hybnosť obyvateľstva a návštevnosť obce. Evidovaný je výrazný nedostatok plôch statickej dopravy v časti obce, kde je prekročená dvojpodlažná zástavba, pri zdravotnom stredisku, pri ceste II. triedy č. 502 – predajňa potravín CBA, obecnom úrade, cintoríne a počas kultúrnych podujatí na zámku Smolenice . Počas prieskumov sa prejavil výrazný nedostatok parkovacích miest pri bytových domoch. Parkovacie plochy v obci sú v súčasnosti pred Kultúrnym domom, Obecným úradom, pred sústredenou občianskou vybavenosťou na rozšírených vozovkách, pred obchodnou vybavenosťou a službami a pred podnikateľskými firmami. Tieto plochy sú zatiaľ prevažne charakteru živelného, bez riadneho vymedzenia a povrchovej úpravy. Ostatné parkovacie plochy sú v rámci uličnej siete pred domami, garážami a na parcelách rodinnej zástavby. Na sídlisku sú v dvoch lokalitách umiestnené radové garáže. Evidenčné údaje o počtoch parkovacích miestach a garážovaných vozidlách v obci nie sú k dispozícií. Závod Chemolak Smolenice má pre zamestnancov, návštevníkov a nákladnú dopravu vlastné parkovisko. Zásady pre statickú dopravu: a) parkovanie a odstavovanie vozidiel: Existujce parkovacie plochy, lokalizované najmä pri verejnej vybavenosti v obci je potrebné regulovať vodorovným dopravným značením. Pri umiestňovaní navrhovaných stavieb občianskej vybavenosti, bývania v bytových domoch a intenzívne PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


využívaných športových a rekreačných areáloch je potrebné navrhnúť primeraný počet parkovacích miest v zmysle STN 736110. Dobudovať parkovacie miesta pri bytových domoch v zmysle STN 736110. b) v nárhu nových vznikajúcich zón bývania odporúčame regulovať parkovanie tak, aby každý dom mal vybudované minimáne jedno parkovacie miesto na vlastnom pozemku a jedno parkovacie miesto na verejne prístupnom pozemku v rámci parkovacej niky pred vstupom na pozemok, prípadne v parkovacom pruhu na komunikáiciach kategórie šírky 11,5 m. c) zriadiť veľkokapacitné parkovisko pri cintoríne, na Zámockej ulici, plné využitie parkoviska sa predpokladá počas kultúrnych akcií na Smolenickom zámku, mimo týchto dní môže slúžiť aj pre potreby parkovania dochádzajúcich za rekreačnými a športovými aktivitami navrhovanými. 2.9.1.7 Hromadná doprava . Z prieskumov a rozborov vyplýva, že dochádzka za prácou do okolitých sídiel je vysoká a znamená značnú hybnosť obyvateľstva. Súčasná ekonomická situácia obyvateľstva vytvára zmeny v deľbe dopravy z HD v prospech IAD. Po ceste II/502 je vedená ťažisková verejná autobusová doprava SAD, na tejto ceste je situovaných šesť autobusových zastávok. Podľa dostupných údajov SAD (online cestovný poriadok www.cp.sk) hromadná doprava predstavuje toho času pravidelné obojsmerné linky SAD : Linka 102425 Bratislava-Trstín-Chtelnica Linka 204413 Piešťany-Vrbové-Chtelnica-Smolenice Linka 205423 Senica-Smolenice-Modra-Pezinok-Bratislava Linka 207401 Trnava-Naháč-Smolenice Linka 207405 Chtelnica-Smolenice-Modra-Pezinok-Bratislava Linka 207415 Trnava-Boleráz-Smolenice-Buková Linka 207419 Trnava-Horné Orešany-Smolenice Linka 207421 Trnava-Senica Linka 207426 Trnava-Dlhá/Horné Orešany-Smolenice Linka 207427 Trnava-Horné Orešany-Smolenice-Trstín-Trnava Linka 303410 Myjava-Bratislava Bližšie údaje o počtoch cestujúcich, sezónnej vyťaženosti spojov a zastávok nie je známa. V rámci zastavaného územia obce je na ceste II/502 spolu 6 autobusových zastávok verejnej autobusovej dopravy: Smolenice,,rázcestie“ Smolenice,,potraviny“ Smolenice,,Gašparovičová“ Smolenice,,OcÚ“ PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Smolenice,,Lesy“ Smolenice „PD“ Spoločnosť Chemolak má vlastnú zastávku - Smolenice,Chemolak, odkiaľ je zabezpečovaný rozvoz a dovoz zamestnancov autobusovou dopravou. Obec je napojená na osobnú železničnú dopravu trate č. č. 116 Trnava – Senica – Kúty, so stanicou v Smoleniciach. Železničná stanica je od obci vzdialená 1km, autobusová doprava je zabezpečená z autobusovej zastávky Smolenice,,žel.stanica“. Spolu na všetkých linkách a tratiach denne premáva viac ako 60 párov spojov. Zásady pre hromadnú dopravu: a) zachovať existujúce intervaly medzi spojmi, zachovať nadväznosť spojov na železnicné spoje prechádzajúce cez Smolenice. b) podporovať tvorbu integrovaného systému hromadnej dopravy v rámci samosprávneho kraja, c) zastáky vybaviť jednotným prístreškom, označníkom, cestovnými poriadkami, sedením, smetným košom, osvetlením a vyznačiť ich pešiu dostupnosť 2.9.1.8 Pešia a cyklistická doprava. Tvoria ju cyklistická a pešia doprava, ktoré sú len charakteru miestneho pohybu v rámci zástavby obce a v katastri, resp. v medzisídelnom pohybe medzi najbližšími sídlami. V obci sú vo vybudované samostatné obojstranné pešie chodníky pozdĺž prevažnej väčšiny komunikácií funkčnej triedy B2 a B3, pozdĺž komunikácií funkčnej triedy C2, C3 sú prevažne vybudované jednostranné chodníky. Šírka chodníkov je však vo väčšine minimálna, šírky 1,5 až 2,0m. Ťažiskovo je využívaný obojstranný peší chodník s priestormi pred zariadeniami občianskej vybavenosti pozdĺž priebežnej cesty II/502. Obojstranný chodník má čiastočne realizovaný aj deliaci pás zelene s trávnikmi. Chodníky aj zeleň sú bez pravidelnej starostlivosti. Väčšina chodníkov je opatrená večerným osvetlením. Pri súčasnej značnej automobilovej prevádzke, najmä ťažkej nákladnej dopravy, je pešia prevádzka na zberných cestách II. a III. triedy prevádzkovo ohrozovaná. Na území obce je viacero značkovaných cykloturistických trás. Územím prechádza odporúčaná cyklotrasa - hlavná trasa (malokarpatská cyklomagistrála) vedie v trase cesty II. triedy, spoločne s automobilovou dopravou (bez priestorového oddelenia), ktorá vzhľadom na nárast nákladnej dopravy v regióne nespĺňa požiadavky pre zmiešané vedenie cyklistov a automobilovej dopravy. Pri súčasnej intenzite automobilovej dopravy a najmä ťažkej nákladnej dopravy je cyklistická prevádzka na cestách II. a III. triedy, ktoré plnia zbernú funkciu a sú vo funkčnej triede B2, B3 nebezpečná, čo znižuje atraktívnosť a bezpečnosť cyklotrasy. Z tejto cyklotrasy sa odpája viacero bočných trás do okolitých údolí. Podľa ÚPN VÚC Trnavský kraj je uvažované riešiť cykloturistické trasy v Malých Karpatoch mimo pešie turistické chodníky. Zásady cyklistickej dopravy: a) zabezpeciť prípravu a realizáciu samostatných cyklistických trás k vodnej nádrži Boleráz, do rereačnej oblasti Jahodníky (jaskyňa DRINY),ku Smolenickému zámku, do doliny Hlboča, navrhovať o PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


šírke 2,5 m s dodržaním bezpečnostných odstupov 0,25 m. 2.9.1.9 Problémové okruhy dopravy: Pri rozbore existujucej dopravnej koncepcie sme zistili nasledovne dopravné závady : a) na ceste II/502 - námestie, priestor cesty II.triedy ul. SNP od križovatky s Pivovarskou ulicou po križovatku so Zámockou ulicou, druhá časť priestor križovatky cesty II.triedy ul. Továrenská s ul. Cintorínskou. Ďaľšou časťou problémového priestoru je územie pred kostolom so smermi na Molpír a zámok. b) Centrálny priestor obce Smolenice riešiť segragáciou dopravy, organizáciou dopravy s ukľudnením komunikácií, s vybudovaním spevnených plôch, chodníkov, napojením domov na hlavnú cestu, s vybudovaním parkovísk, na ceste SNP chýbajú prístrešky zastávok autobusov a niky pre zastavovanie autobusov, pod kostolom riešiť odstavné plochy pre osobné autá a autobusy. c) cesta III/05127 – križovatka ul.Trnavská, ul. Štúrová a ul. Komenského – bodová a priestorová kolízia. Križovatka neusmernená, s dopravne nedoriešenými plochami, nadrozmerná so zlým pohybom peších. Nevhodny typ križovatky - nahradiť usmernenou, s plynulým pohybom peších po chodníkoch a priechodov cez cestu. d) Cesta II/502 – križovatka ul. SNP a ul. Krátka, Zajačia ulička –bodová a priestorová kolízia. Križovatka je nepriehľadná, tvar križovatky i kvalita napojenia. e) riestorová závada - dopyt po parkovacích miestach v sídlisku, pred zdravotným strediskom prekročil ponuku, vznik neregulovaného parkovania na úkor plôch pre peších a zelene. f) Bodová závada – chýbajúci prístrešok pre autobusovú hromadnú dopravu, odstavné plochy pri CBA potraviny, reštaurácií pri ceste II/502 g) Líniová závada – prieťah cesty II/502 je veľmi zaťažený ťažkou nákladnou dopravou.

2.9.2 Vodné hospodárstvo 2.9.2.1 Odtokové pomery Cez obec Smolenice pretekajú dva potoky a to : Smolenický potok a Luhový potok. Luhový potok preteká severnou až severovýchodnou časťou katastrálneho územia obce cez časť Smolenice a južnou časťou Smolenická Nová Ves preteká Smolenický potok. Oba potoky ústia do Vodnej nádrže Boleráz. Smolenický potok má pomerne malý odtok . V časti Smolenická Nová Ves má dva bezmenné prítoky. Tento potok je vo väčšej miere v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Piešťany – od zaústenia do VN po rkm 5,0. Časť v pramennej oblasti patrí správe Lesov š.p. Banská Bystrica. Smolenický potok má prítok vodného toku Smutná. Smutná je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Piešťany – od zaústenia do Smoleníckeho potoka po rkm 6,0 .Časť v pramennej oblasti patrí Správe Lesov š.p. Banská Bystrica. Bezmenné prítoky sú v správe Hydromeliorácie š.p. Bratislava. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Luhový potok má dĺžku 3,9 km. Je čiastočne upravený. Extravilánom preteká vodný tok Trnávka v dĺžke cca 3,34 km , ktorý taktiež ústi do VN Boleráz. Vodný tok bol upravený na prietok Q 50 až Q 100 . Vodné toky v katastrálnom území obce nemajú vybudované ochranné hrádze. Riešené územie obce spadá do hydrologického povodia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Piešťany a z časti je v správe Lesov š.p. Banská Bystrica, bezmenné prítoky spravujú Hydromeliorácie š.p. Bratislava. 2.9.2.2. Zásobovanie pitnou vodou Obce Smolenice má vybudovaný verejný vodovod, ktorý je v správe TAVOSu a .s . Počet napojených obyvateľov na verejný vodovod bol v r. 2011 - 2 172 obyv. Rozvodná sieť vodovodu je DN 100. Na vodovode je 669 prípojok Priemyselný areál Chemolaku má vlastný vodovod pitnej vody napojený prameň Maruša v katastri obce Buková. Poľnohospodárske areály : časti Smolenice je napojený na verejný vodovod a časti obce Smolenická Nová Ves je časť napojený na verejný vodovod ,ale má aj vlastný zdroj studňu. 2.9.2.3 Zásobovanie technologickou vodou Priemyselný areál Chemolak má okrem vodovodu s pitnou vodou aj vodovod technologickej vody Technologická voda je odoberaná z Vodnej nádrže Boleráz. Z technologickej vody sú zásobované akumulačné nádrže pre požiarny vodovod s hydrantmi. Celková kapacita nádrži je 1100 m3 . 2.9.2.4 Vodné zdroje pitnej vody Verejný vodovod pre obec je zásobovaný z dvoch zdrojov a to : Sväté studne a Stok 2. Povolený odber vody zo zdrojov: Sväté studne - 6 l/s, Stok 2 – 2 l/s. 2.9.2.5 Akumulácia pitnej vody Pre verejný vodovod obce je akumulácia vo vodojeme 2x650m3 , s kótami hladín – maximálna 272,5 m.n.m. a denná 267,5 m.n.m.. Nakoľko v roku 2011 bola fakturovaná voda pre obyvateľstvo 82 980m3 a pre ostatné organizácie - odberateľov 16 102 m3 , potreba vody nepresahuje požadovanú 60% akumuláciu – vodojem postačuje. 2.9.2.6 Kanalizácia V obci je dobudovaná kanalizačná sieť, ktorá je v správe TAVOSu. Tavos kanalizáciu z prostriedkov EÚ a je v skúšobnej prevádzke do 31.12.2012.

dobudoval

Na splaškovú kanalizáciu sa postupne napájajú rodinné domy a objekty . V súčasnej dobe je na kanalizáciu napojených 928 obyvateľov s 265 – timi kanalizačnými prípojkami. V ostatnej zástavbe sú odpadové vody odvádzané do žúmp. Splašková kanalizácia je vybudovaná gravitačná,ale tlaková. V obci sú vybudované tri prečerpávacie stanice. Pôvodne boli splaškové vody čistené na ČOV v areáli Chemolaku spoločne so splaškovými vodami z areálu Chemolaku. Po dobudovaní splaškovej kanalizácie sú vody PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


odvádzané zberačom do ČOV Trnava. Chemolak má vybudovanú vlastnú dažďovú a chemickú kanalizáciu , ČOV splaškových vôd a ČOV chemickej kanalizácie – neutralizačnú stanicu s usadením nerozpustných látok a dočistením spolu so splaškovými vodami v biologickom stupni čistenia ČOV. Vyčistené odpadové a dažďové vody sú odvádzané do toku Rakyta v rkm 3,0, ktorý je prítokom toku Trnávka. Poľnohospodárske areály majú svoje žumpy, kde odvádzajú splaškové vody. 2.9.2.7 Čistenie odpadových vôd Odpadové vody z obce sa prečerpávajú do obce Lošonec a ďalej sa prečerpávajú spoločným výtlakom cez obce Horné Orešany, Dolné Orešany do gravitačnej kanalizácie odkiaľ sa zas prečerpávajú do Košolnej do gravitačnej kanalizácie a zas výtlakom do Suchej nad Parnou do gravitačnej kanalizácie .ČS je navrhovaná aj tu do gravitačnej kanalizácie vo Zvončíne a ďalej cez ČS do gravitačnej kanalizácie v Bielom Kostole a odtiaľ do gravitačných stôk mesta Trnava. Odpadové vody sú čistené v mechanicko-biologickej ČOV Trnava Zeleneč s kapacitou 211 700 EO. Vyčistené vody sa vypúšťajú do toku Trnávka.

2.9.3 Zásobovanie elektrickou energiou Rozvodná sústava NN : 3 PEN ~ 50 Hz, 230/400 V / TN-C VN

: 3 ~ 50 Hz, 22 kV / IT

Stupeň dôležitosti dodávky el. energie : č.3 v zmysle STN 34 1610. Dodávku el. energie nie je potrebné zaisťovať zvláštnymi opatreniami a môžu byť pripojené na jediný zdroj (prívod). 2.9.3.1 Vedenie VN Obec Smolenice je napojená na elektrickú energiu zo vzdušných VN liniek. Južným okrajom zástavby vedie vzdušná VN linka, ktorá obchádza obec a na východnom okraji sa pripája na severo-južný smer. VN linky sú vzdušné, mimo napojenia trafostanice (TS) TS 04, ktorá je napojená káblovou slučkou. Z hlavnej trasy VN linky sú napojené existujúce TS vzdušnými VN prípojkami ako koncové TS. Hlbšie do zástavby pokračujú z prechodových stožiarov káblove VN vedia, ktoré slučkovo napájaju vstavané TS. Samotná obec je v súčastnosti napájané zo 14 TS, ktoré sú rôznych typov a výkonov do 630 kVA. Zoznam trafostaníc číslo trafostanice TS 01 TS 02

názov Družstvo – teľatník

typ stožiar stožiar

výkon 160 kVA 160 kVA



TS 03 TS 04 TS 05 TS 06 TS 07 TS 08 TS 09 TS 10 TS 11 TS 12 TS 13 TS 14

cudzia cudzia LZ Píla cudzia – PD

stožiar murovaná stožiar stožiar stožiar stožiar stožiar murovaná stožiar stožiar stožiar stožiar

400 kVA 2x 630 kVA 50 kVA 250 kVA 630 kVA 160 kVA 250 kVA 160+400 kVA 160 kVA 160 kVA 100 kVA 400 kVA

Podnik CHemolak Smolenice má 3 vlastné TS o celkovom výkone 7 000 kW. Sú napojené 22 kV VN linkou č. 502 z 110/22 kV rozvodne ZSE Distribúcia a.s. Záskok je riešený VN linkou č. 454. 2.9.3.2 Vedenie NN Existujúce NN rozvody obce sú vzdušné a káblove. Tie sú umiestnené v chodníkoch a v zelených pásoch jednotlivých ulíc, v súbehu s ďalšími inžinierskými sieťami. Staršie rozvody sú ešte vzdušné, na betónových stĺpoch, napájané z uvedených TS. Tieto sa postupne prekladajú do zemných káblov. Domové prípojky sú prevažne vzdušným vedením, čiastočne závesnými káblami, resp. káblovým zvodom. Pri novostavbách sú už prípojky realizované výlučne zemným káblom. Súčasné rozvody postačujú len pre terašiu zástavbu. Pre plánovanú výstavbu je potrebné vybudovať nové VN a NN kabelové rozvody a príslušné TS 2.9.3.3 Vonkajšie osvetlenie Po stožiaroch NN vedenia sú zrealizované aj rozvody vonkajšieho obecného osvetlenia, napojeného zo samostatných rozvádzačov RVO pri distribučných trafostaniciach. Ovládanie je prepojené s regulačným systémom obce. 2.9.3.4 Ochranné pásma Pre jednotlivé vzdušné VN a VVN vedenie v zmysle Zákona č. 656/2004 Z.z. - §36 je nasledovný rozsah ochranných pásiem vzdušného vedenia: - VVN 400 kV

– 20 m od krajného vodiča na každú stranu,

- VVN do 110 kV

– 15 m od krajného vodiča na každú stranu vedenia

- VN do 35 kV

– 10 m od krajného vodiča na každú stranu vedenia

- Trafostanica

- 10 m od obvodu trafostanice

Pre izolované vonkajšie VN 22 kV vedenie je určené ochranné pásmo 2 m na každú stranu vedenia. VN kábel uložený v zemi má ochranné pásmo 1m na každú stranu od vedenia. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázane: PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


a) zriaďovať stavby a konštrukcie, b) pestovať porasty s výškou presahujúcou 3m, vo vzdialenosti presahujúcej 5m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno porasty pestovať do takej výšky, aby pri páde sa nemohli dotknúť el. vedenia. c) uskladňovať ľahko horľavé a výbušne látky, d)

vykonávať iné činnosti, pri ktorých by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť el. vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky,

V ochrannom pásme podzemného vedenia a nad týmto vedením je zakázane: a)

zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky, vysádzanie trvalého porastu a jazdiť osobitne ťažkými mechanizmami,

b)

vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa el. vedenia zemné práce a činnosti, ktoré by mohli ohroziť el. vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť jeho prevádzky, prípadneby podstatne sťažili prístup k nemu,

2.9.4 Slaboprúdové rozvody 2.9.4.1 Telekomunikačné zariadenia Miestne rozvody sú zrealizované metalickými káblami uloženými v zemi vedľa miestnych komunikácii. Okrajové časti mimo kábelovej siete sú napojené vzdušnými rozvodmi závesnými káblami. Riešené územie je pokryté signálom mobilných operátorov (ORANGE, T – mobile, O2). 2.9.4.2 Obecný rozhlas Existujúce rozvody obecného rozhlasu sú totožné s trasou vonkajšieho osvetlenia. Napojené sú z rozhlasovej ústredne, ktorá je v budove Obecného úradu. 2.9.5 Zásobovanie zemným plynom Zásobovanie obce Smolenice zemným plynom je od roku 1985 z RS Smolenice, umiestnenej v poli vedľa Trnavskej cesty na vstupe do obce Smolenice. RS Smolenice s výkonom 3000 m3/h je napojená na VTL plynovú prípojku DN 100 PN 6,4 MPa. V obci sú vybudované STL plynovody na prevádzkový tlak PN 0,3 MPa a čiastočne cez miestne DRS NTL plynovody s prevádzkovým tlakom PN 2,1 kPa. Plynovody su zhotovené z oceľových a PE rúr. Plynovody sú vedené v štátnych a miestnych komunikáciách, obecných zelených plochách do jednotlivých lokalít obce, kde sú na plynovody napojení odberatelia z radu obyvateľstva, občianskej vybavenosti a podnikateľov. STL plynovody PN 0,3 MPa sú čiastočne navzájom zokruhované, čím sú vytvorené dobré tlakové pomery v distribučnej sieti pre súčastný a nový plánovaný rozvoj obce. V súčastnej dobe je v obci pre odberateľov vybudovaných cca. 970 ks plynových prípojek, prevažne STL 0,3 MPa. STL plynové prípojky sú zhotovené z oceľových a PE rúr, ukončené HUP a RTP na PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


hranici odberateľa v skrini RaMZ v oplotení resp. na objekte. NTL plynové prípojky sú ukončené HUP na hranici odberateľa v oplotení, resp. na murive domu. Najväčším odberateľom zemného plynu je Chemolak a.s. so samostatnou STL plynovou prípojkou a DRS 300/100 kPa, s max. hodinovým odberom plynu 750 m3/h a ročnou spotrebou zemného plynu 1 400 tis. m3/rok. STL a NTL plynovody a prípojky v obci boli zhotovené priebežne po etapách v období 1985 až do súčastosti podľa STN 38 6413, STN 38 6415, STN 73 6005. V súčasnej dobe je obec Smolenice splynofikovaná na cca. 95 %. 2.9.5.1 Ochranné a bezpečnostné pásma STL a NTL plynovodu V zmysle zákona MHSR č. 656/2004 Z.z o energetike pre rozvody plynu sú stanovené pásma ochrany od osi plynovodu na každú stranu: Ochranné pásmo -

STL plynovod v zastavanom území 1 m

-

STL plynovod vo volnom teréne

4m

Bezpečnostné pásmo - STL plynovod vo volnom teréne

10 m

- STL plynovod v zastavanom území určuje dodávateľ zemného plynu, resp. STN EN. V extraviláne obce prechádza koridor s tranzitnými medzinárodnými plynovodmi MNP, kde je potrebné pri nových lokalitách rešpektovať ochranné a bezpečnostné pásma v zmysle Zákona 656/2004 Zb.z. V minulosti bolo stanovené ochranné pásmo MNP od okraja koridora 500 m. V koridore MNP sú umiestnené VTL plynovody 1xDN 700 PN 6,4 MPa, 3x1200 PN 7,2 MPa a 1 x 1400 MPa PN 7,2 MPa. MNP plynovody sú v správe SPP EUSTREAM Slovak gas TSO.

2.10 Životné prostredie a ochrana prírody a krajiny 2.10.1 Základné zložky životného prostredia Rozhodujúcimi znečisťovateľmi všetkých zložiek životného prostredia Chemolak Smolenice. Najvýznamnejšími faktormi negatívne ovplyvňujúcimi životné prostredie skúmaného územia okrem vyššie uvedeného je aj hluk z cesty II/502 a III/05127 Smolenice – Boleráz a č. III/50211 Smolenice – Horné Orešany. 2.10.2 Čistota ovzdušia Stredné zdroje znečisťovania ovzdušia K potencionálnym prevádzkovateľom so stredným zdrojom znečistenia možno zaradiť výrobné organizácie (Chemolak, kamenárstvo, gáter , obaľovačka a pod.), poľnohospodárske družstvo, PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Malé zdroje znečisťovania ovzdušia (MZZO) Potencionálnymi prevádzkovateľmi s malým zdrojom znečistenia ovzdušia sú osoby právnické aj fyzické s oprávnením na podnikanie. Títo zodpovedajú za vypúšťanie znečisťujúcich látok do ovzdušia. V súčasnosti najvýraznejším ohrozením kvality ovzdušia a kvality životného prostredia celkom je zámer spločnosti Chemolak Smolenice realizovať spaľovňu nebezpečných odpadov s prezentovanými kapacitami 3500 t odpadov ročne na likvidáciu vlastných odpadov vznikajúcich v technologickom procese výroby farieb a náterových hmôt. Uvedená kapacita však výrazne prevyšuje vlastné produkované nebezpečné odpady a vzniká riziko, že do Smoleníc bude dovážaný odpad na likvidáciu – spaľovanie z blizkekeho aj vzdialenejšieho okolia. Stavebný úrad Obce Smolenice zastavil územné konanie, voči čomu sa navrhovateľ – Chemolak a.s. odvolal. V súčasnosti tento proces nie nie ukončený. 2.10.3 Vodné toky a nádrže, čistota vody 2.10.3.1 Vodné toky a nádrže Celé územie patrí do povodia rieky Váh. Vodné toky tečúce riešeným územím aj v ňom v značnej miere pramenia. K najvýznamnejším možno zaradiť Trnávku, Luhový potok, Smolenický potok a potok Smutné. Na východnej strane zasahuje do riešeného územia vodná nádrž Boleráz. Smolenický potok je potok s malým odtokom, odvádza vodu z prameňov a zo zamokreného územia, v minulosti boli na ňom vykonané úpravy od zaústenia do VN Boleráz až po rkm 4, 964, koryto bolo dimenzované na prietok Q20 , dno a svahy boli orevnené kamennou dlažbou. V obci sa nachádzajú dva bezmenné ľavostranné prítoky Smolenického potoka, odvodňovacie kanály v katastri Smolenická Nová Ves, ktoré boli odovzdané Správe Hydroeliorácií š.p. Ich dĺžka je – pr.č. 1 – 0,750 km, je upravený a prekrytý na dĺžke cca 500 m a pr.č. 2 – 0,610 km. Vodný tok Smutná má celkovú dĺžku 8,15 km je od zaústenia do VN Boleráz a tečie cez k.ú.Lošonec. Na vodnom toku boli zrealizované úpravy, v časti na Q20, Q100, Q50. Trnávka patrí medzi vodohodpodársky významné toky, v úseku cez riešené územie je upravený, dimenzovaný na Q50. až Q100. Vodné toky pretekajúce riešeným územím sú neohradzované, nemajú vybudované ochranné hrádze. 2.10.3.2 Kvalita podzemných vôd Kvalita podzemných vôd je ohrozená najmä: Priesakom zo žúmp a septikov v obci v časti individuálne bytovej výstavby, priesakom z nesanovaných bývalých neriadených skládok komunálneho odpadu, poľných hnojísk a silážnych žľabov, ktorých technické a konštrukčné parametre nezamedzujú prieniku škodlivín do podzemných a povrchových vôd. Možným zdrojom znehodnotenia kvality podzemných a povrchových vôd je aj poľnohospodársky dvor v obci, závod Chemolak a skládka nebezpečného odpadu Smutná II, ktorá bola uzatvorená pred naplnením jej úložných kapacít z dôvodu nenaplnenia požiadaviek na izolácie podložia skládky. 2.10.3.3 Súkromná zeleň PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Systém zelene v obci je tvorený súkromnou zeleňou. Súkromné záhrady sú väčšinou upravené a udržiavané. 2.10.3.4 Verejná, izolačná a ostatná zeleň Verejná zeleň sa nachádza na verejných priestranstvách, ako sú priestory okolia kostola, obecného úradu, priestoru v strede obce, materskej škole, základnej škole, cintorína a pod. Najväčším zástupcom verejnej zelene je anglický park patriaci k zámku. Táto zeleň je pomerne k celkovej ploche dostatočne zastúpená. Niektoré úseky si vyžadujú doplnenie zelene a zdravotný rez drevín. Pozdĺž miestnych komunikácií sa vo verejnom priestore nachádzajú pásy využívané na uloženie technickej infraštruktúry. Zeleň pri komunikáciách je v sídle na priemernej úrovni. Tvoria ju trávnaté pásy s výsadbou vzrastlej zelene. Zeleň absentuje aj pozdĺž tokov. 2.10.3.5 Odpadové hospodárstvo Odpadové hospodárstvo v obci je možné rozdeliť do dvoch skupín: odpad produkovaný obyvateľmi obce a malými prevádzkami v obci a odpad produkovaný spoločnosťou Chemolak Smolenice. Tvroba odpadu v obci je uvedená v tabuľke. Na území obce je tvorba odpadu za rok 2005 v kategóriách: Odpad Biologicky rozložiteľný odpad Zmes. kom. odpad Odpad z čistenia ulíc Drobný stav. odpad Papier a lepenka Sklo Plasty

číslo odpadu 200210

kategória O

200301 200303 179900 200101 200102 200139

O O O O O O

rok/tona zhodnocovaný zneškodňovaný 55 425 22,8 32,6 10,0 6,5

Spoločnosť Chemolak okrem bežného komunálneho odpadu produkuje aj nebezpečné odpady z technológie vznikajúce z technológie výroby, ktroré likviduje odvážaním do zariadení určených na likvidáciu nebezpešných odpadov. Na tieto činnosti má Chemolak vydané povolenia – rozhodnutie o nakladaní s nebezpečnými odpadmi a povolenie na prepravu nebezpečných odpadov. Chemolak má vlastnú skládku nebezpečných odpadov Smutná II, ktorá bola uzavretá k 15.7.2009 rozhodnutím IPKZ pred naplnením jej úložných kapacít z dôvodu neplnenia požiadaviek na zabezpečenie izolácie podložia skládky.



3. KRAJINOEKOLOGICKÝ PLÁN Záujmové územie tvoria územia katastrov Smolenice a Smolenická Nová Ves administratívne spadajúce pod obec Smolenice. Prvky presahujúce svojim pôsobením a vplyvom územie tohto katastra boli pri zostavovaní plánu brané do úvahy, najmä čo sa týka prepojení na susediace katastrálne územia Trstína, Bíňoviec, Bolerázu, Horných Orešian, Lošonca, Plaveckého Mikuláša a Bukovej. 3.1 Súčasná krajinná štruktúra Základné rozdelenie druhov pozemkov v katastri, ktoré určuje zastúpenie hlavných formálnych kategórii využitia zeme dáva prehľad ÚHDP. V rámci obce Smolenice toto rozdelenie vyzerá nasledovne: Druh Orná pozemku pôda Percentá

38,2%

Vinice

0,2%

Záhrady TTP

2,1%

3,8%

Lesné Vodné pozemky plochy 43,9%

Zastava Ostatné Celkom né plochy plochy 3,1% 6,1% 2,5% 100%



3.1.1 Lesná vegetácia Súvislé lesy pokrývajú takmer polovicu územia obce Smolenice. Nachádzajú sa v jej severnej časti prevažne v rámci pohoria Malých Karpát. V drevinovom zložení prevláda buk lesný (47%), nasleduje dub (17%), jaseň (14%), hrab (9%), menej sú zastúpené dub cerový, javory a ostatné listnáče a ihličňany. Z biotopov sa tu nachádzajú extrémne vápencové bučiny, kamenité bučiny a dubové bučiny s lipou, sutinové lipové bučiny, kyslé bukové dúbravy, suché aj živné bukové dúbravy, kamenité bukové dúbravy s javorom, extrémne kyslé dubové bučiny, živné dubové bučiny, sprašové bukové dúbravy, svieže vápencové bukové dúbravy, extrémne vápencové dúbravy, jaseňové jelšiny. Ochranné pásmo lesa je 50 m od hranice lesného pozemku. Z hľadiska lesných vegetačných stupňov sú tu porasty v 1. až 4. lvs, prevažuje tretí a štvrtý lvs. Zásoby ihličnatých drevín tvoria len asi 2% celkovej zásoby dreva. Z hospodárskeho hľadiska patria lesy na území obce od lesnej oblasti Malé Karpaty, LHC Majdán a LC Majdán. Porasty sú v B stupni ohrozenia. Obec má lesné porasty všetkých kategórii – hospodárske lesy (65%), lesy osobitného určenia (11%) a ochranné lesy (24%) výmery lesov. Ochranné lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach zaberajú 49% a lesy s prevažujúcou ochranou pôdy 51 % výmery ochranných lesov. V rámci členenia na hospodárske súbory sa tu nachádzajú: Hospodárske lesy a lesy osobitného určenia: 21 – presýchavé kamenité bukové dúbravy s dubovým hospodárstvom exponovaných stanovíšť, hlavné dreviny dub a borovica 25 – živné bukové dúbravy – s dubovým hospodárstvom živných stanovíšť, hlavná drevina dub 29 – jaseňové jelšiny – s jelšovým hospodárstvom podmáčaných stanovíšť, hlavná drevina jelša lepkavá 31 – vápencové bučiny s dubom – s bukovým hospodárstvom exponovaných stanovíšť, hlavná drevina buk 35 – živné bučiny s dubom – s bukovým hospodárstvom živných stanovíšť, hlavná drevina buk 41 – vápencové bučiny – s bukovým hospodárstvom exponovaných stanovíšť, hlavné dreviny, buk a smrekiny s jedľou a bukom, rubná doba predĺžená z titulu osobitného určenia Lesy ochranné: 01-OV-150 – mimoriadne nepriaznivé stanovištia, funkcia lesa protierózna. Cieľová skladba drevín blízka prirodzenej podľa HSLT. 04-OV-150 – ostatné ochranné lesy, prevládajúca funkcia je ochrana pôdy 3.1.2 Nelesná drevinová vegetácia (NDV) Na území obce sa nachádzajú rôzne druhy plôch NDV len v menšej miere. Časť tvoria porasty na okraji lesných porastov pôsobiace ako ochranný plášť s okrajovým efektom čo sa týka bohatosti druhov. Významným priestorom s plošne najväčším záberom sú porasty lokality Molpír a na ne nadväzujúci zámocký park. Tento je síce človekom ovplyvňovaný a obhospodarovaný, avšak v štýle PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


krajinársky voľnom so zachovávaním pomeru lesnej a trávnej zložky. Ďalšími prvkami NDV sú sprievodné porasty vodných tokov, z ktorých je veľká časť v poľnohospodárskej krajine regulovaná. 3.1.3 Trvalé trávne porasty Trvalé trávne porasty sú v obci pomerne málo zastúpené. Predstavujú ich hlavne kosné lúky v podhorí Malých Karpát, ktoré sú z floristického hľadiska veľmi zaujímavé a preto sú navrhnuté aj ako genofondové plochy. Nachádzajú sa tu biotopy nížinných a podhorských kosných lúk (Lk1) významné z európskeho hľadiska, menej sa tu vyskytujú európsky významné biotopy suchomilných trávobylinných a krovinových porastov na vápnitom substráte s výskytom rastlín čeľade Orchidaceae (Tr1). Fragmenty lúk možno nájsť aj v rámci plôšok v súvislých lesov s výskytom genofondovo významných druhov. 3.1.4 Orná pôda a trvalé kultúry Orná pôda prevláda v južnej časti riešeného územia. Je charakteru veľkých súvislých lánov polí, len nedostatočne rozčlenených úzkymi pásmi stromovej a krovinovej vegetácie. Úrodnosťou sú zastúpené takmer všetky skupiny – od 2. po 9. 3.1.5 Osobitné štruktúry Medzi tieto štruktúry sme zaradili plochy významné pre biodiverzitu krajiny. V riešenom území sem patria plochy podmáčané, brehové porasty, biotopy skalných útvarov (karbonátové skalné steny, skalné sutiny apod.). Tieto plochy sú často aj biotopmi chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Typickým biotopom sú tu v nížinnom stupni vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy. Z druhov drevín sa tu bežne vyskytujú Salix alba, Salix fragilis, S. triandra, Alnus glutinosa, Padus racemosa, Salix caprea, Populus alba, Carex riparia, Epipactis albensis, Galium palustre, Lysimacha numularia, Phalaroides arundinacea a iné. 3.1.6 Vodné toky a plochy Vodné toky sú osobitnou kapitolou dôležitou pre hygienu krajiny. V riešenom území je viacero malých tokov v dolných častiach väčšinou regulovaných. Z biologického hľadiska patria k najvýznamnejším Luhový potok a Smolenický potok s potokom Smutná s výskytom zachovalých brehových porastov. Významný je aj potok Trnávka na východnej hranici územia obce. Vo vyšších polohách riešeného územia možno nájsť aj prameniskové biotopy na miestach vzniku potokov. Vodná nádrž Boleráz plní viacero funkcií. V prvom rade je do vodohospodárske dielo na zachytenie zrážkových vôd a zdržanie odtoku. K tomu sa pridružuje rybárska funkcia a rekreačná. Okolie je zo strany katastra Smoleníc zarastené stromovými, krovitými a bylinnými porastami vŕbovo – topoľového aspektu. V podraste sú vlhkomilné a vodné rastliny a spolu tvoria biotop pre viacero druhov vlhkomilných živočíchov. Porasty majú prírodný charakter. Z rybárskeho hľadiska patrí VN Boleráz do kaprového revíru 2-4520-1-1. K revíru prináleží samotná vodná plocha nádrže, ako aj povodia Smolenického potoka, Luhového potoka, potok Trnávka od ústia po pramene. 3.1.7 Vegetácia v obci Smolenice majú najvýznamnejší priestor s vegetáciou voľne prístupnou zámocký park, ktorý je aj národnou kultúrnou pamiatkou spolu so Smolenickým zámkom. Prevládajú tu domáce druhy drevín PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


už veľkého vzrastu. V rámci intravilánu obce sú najvýznamnejšie lipy v okolí pamiatkovej zóny kostola, kde sa nachádza aj chránená lipa. V zostávajúcej časti obce je z verejnej zelene zaujímavý najmä pás popri hlavnej ceste. Vyššia zeleň je pri druhom cintoríne a vedľajšom priestore. V drevinovom zložení prevládajú listnáče, najmä lipy, nachádzajú sa tu však aj smreky, borovice, brezy, dub a v okolí družstva aj pyramidálne topole. 3.1.8 Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky) Obec má na svojom území dva poľnohospodárske dvory a priemyselný podnik Chemolak. V zastavanom území prevláda individuálna zástavba so záhradami, ktoré na severnej strane obce voľne prechádzajú do lesa. 3.2 Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry 3.2.1 Chránené územia prírody a krajiny •

územná ochrana prírody

Z národného hľadiska patrí väčšina územia obce do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Na jej území platí druhý stupeň ochrany prírody a krajiny. CHKO Malé Karpaty boli vyhlásené v roku 1976 na výmere 65 500 ha a predstavujú jadrové pohorie s vývojom kryštalinika, obalovou aj príkrovovými jednotkami. Sú tu granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity a iné. Na území prevládajú listnaté lesy s bukom, dubom, javorom, lipou. Z teplomilných druhov je tu výskyt hlaváčika jarného, ponikleca veľkokvetého, klinčeka Lumnitzerovho, rešetliaka skalného ai. Bohatosť živočíšstva reprezentuje skaliar pestrý, skaliar sivý, sokol rároh, bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný. Národná prírodná rezervácia Hlboča (5. stupeň ochrany) – zaberá výmeru 123,07 ha, pôvodne vyhlásená v roku 1981 na ochranu zachovalých lesných spoločenstiev na rôznych horninách s bohatstvom druhov sucho- a teplomilnej flóry a fauny a krasových foriem na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Národná prírodná rezervácia Záruby (časť) (5. stupeň ochrany) – výmera 299,99 ha, pôvodne vyhlásená v roku 1984 na ochranu lesných spoločenstiev v 3. a 4. vegetačnom stupni ako ukážky ich stupňovitosti a rôznorodosti v Malých Karpatoch s bohatým výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Prírodná pamiatka Čertov žľab (5. stupeň ochrany) – výmera 23,58 ha, vyhlásená v roku 1992 na ochranu ojedinelého geologického útvaru, skalného žľabu kaňonovitého rázu a krasových foriem na mezozoiku Malých Karpát. Žľab je (pravdepodobne) zlomového charakteru. Prevládajú puklinové škrapy. Uplatňuje sa tu gravitačný rozpad. Chránený areál Všivavec (časť), (4. stupeň ochrany) – výmera 34,11 ha, vyhlásené v roku 1992 na ochranu teplomilných spoločenstiev a skalných (dolomitických) odkryvov predhoria Malých Karpát. Národná prírodná pamiatka Driny, (špecifická ochrana v ochrannom pásme jaskyne) – jaskyňa s vyhláseným ochranným pásmom, Zatiaľ jediná sprístupnená jaskyňa v M. Karpatoch. Vytvorená je v druhohorných spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd pozdĺž tektonických porúch. Dosahuje dĺžku 680 m a vertikálne rozpätie 40 m. Pozostáva z úzkych puklinových chodieb a neveľkých sieňovitých priestorov, ktoré sa vytvorili najmä na križovatkách PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


tektonických porúch. Objavný komín, ktorý klesá do hĺbky 36 m od horného vchodu má charakter závrtového komína. Puklinové podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň. Pre jaskyňu sú typické sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity a rozličné formy stalaktitov. Vyskytujú sa aj sintrové jazierka, ktoré sú doplňované presakujúcou zrážkovou vodou. Doteraz sa v jaskyni zistilo 11 druhov netopierov. Najpočetnejší je (Rhinolophus hipposideros). Z ďalších druhov sa tu vyskytuje podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), netopier obyčajný (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a i. Ochranné pásmo jaskyne Driny bolo vyhlásené v roku 2008 a má rozlohu 11,7 ha. Zaberá priestor ochranných lesov nad priebehom podzemných chodieb jaskyne. Z európskeho hľadiska sú v riešenom území zastúpené tri územia koncepcie Natura 2000: Územie európskeho významu Biele hory (časť) – SKUEV0267 je významné z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi (6110), kyslomilné bukové lesy (9110), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Vápnomilné bukové lesy (9150), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy (91G0), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku (91I0), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310) a druhov európskeho významu: poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri), fúzač alpský (Rosalia alpina), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), roháč obyčajný (Lucanus cervus), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), priadkovec trnkový (Eriogaster catax), šidielko (Coenagrion ornatum), Rhysodes sulcatus, kunka žltobruchá (Bombina variegata), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier ostrouchý (Myotis blythi), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), lietavec sťahovavý (Miniopterus schreibersii), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum). Územie európskeho významu Nad vinicami (časť) – SKUEV0277 je významné z dôvodu ochrany biotopu európskeho významu: Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210) a druhu európskeho významu: jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum). Chránené vtáčie územie Malé Karpaty (časť) – SKCHVU014 je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov sokol rároh (Falco cherrug), včelár lesný (Pernis apivorus) a ďateľ prostredný (Dendrocopos medius). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov výr skalný (Bubo bubo), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), bocian čierny (Ciconia nigra), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), žlna sivá PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


(Picus canus), penica jarabá (Sylvia nisoria), prepelica poľná (Coturnix coturnix), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), muchár sivý (Muscicapa striata), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), hrdlička poľná (Streptopelia turtur) a orol kráľovský (Aquila heliaca). •

chránené druhy (druhová ochrana)

Chránené druhy rastlín aj živočíchov možno nájsť na viacerých miestach riešeného územia. K najvýznamnejším miestam výskytu patria legislatívne vyhlásené územia, kde možno nájsť druhy spomínané vyššie ako aj napr. slezinník červený, jasenec biely, kosatec dvojfarebný, čerešňa mahalebková, lipkavec sivý, prerastlík kosákovitý, kavyľ Ivanov, devätorka rozprestretá, hrdobarka obyčajná, lipnica bádenská. Zo živočíchov skokan hnedý, užovka stromová, jašterica murová, piskor obyčajný, hrdziak lesný, ryšavka žltohrdlá, penica čiernohlavá, glezg hrubozobý, brhlík lesný ai. •

ochrana drevín

V rámci katastra sa nachádza chránená lipa malolistá pri kostole zapísaná v zozname pod číslom S465. Lipa dosahuje výšku 23 m, priemer koruny 21 m a obvod kmeňa 653 cm. Odhadovaný vek je 300 rokov. Ochranné pásmo tvorí 10 m od obvodu koruny. Lipa je vlastne súčasťou starej aleje zo 17. storočia smerujúcej ku kostolu. •

územné systémy ekologickej stability (ÚSES)

V zmysle GNÚSES Slovenska, ÚPN VÚC Trnavského samosprávneho kraja a RÚSES okresu Trnava sa v riešenom území nachádzajú nasledovné prvky ÚSES: nadregionálny biokoridor hrebeň Malých Karpát, regionálne biocentrá Záruby, Čertov žľab, Hlboča a vodná nádrž Boleráz, regionálny biokoridor terestrický Podmalokarpatský biokoridor a Trnávka. V rámci riešenia navrhujeme miestne biocentrum Všivavec – Políčko a miestne biokoridory vodných tokov Luhový potok, Smolenický potok a potok Smutné. Interakčné prvky prepájajú pôsobenie ostatných prvkov ÚSES na okolitý priestor a sú navrhované z prvkov nelesnej drevinovej vegetácie, lúk a pasienkov, sprievodných vodných biotopov a na biotopoch s prirodzenejším druhovým zložením. 3.2.2 Prírodné zdroje •

ochrana lesných zdrojov

Ochrana lesných zdrojov je zabezpečená lesným zákonom. V katastri sa nachádzajú ochranné lesy dvoch typov – lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach a lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Ochranné lesy zaberajú 24% výmery lesných porastov v riešenom území a tvoria tak pomerne významnú časť lesného ekosystému. Lesy osobitného určenia sú tu vyhlásené z hľadiska lokalizácie v chránených územiach s prioritnou funkciou ochrany prírody a zaberajú 11% výmery lesných porastov, takže v riešenom území je posilnená ochrana lesných zdrojov vo zvýšenej miere. •

ochrana vodných zdrojov

V katastri sa nachádzajú ochranné pásma vodných zdrojov II. stupňa pre pramene v blízkosti alebo priamo v intraviláne obce. •

ochrana pôdnych zdrojov



Chránenou pôdou v zmysle zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu je pôda s bonitou od 1. do 3. bonitnej triedy a pôda s vykonanými investičnými zásahmi. V riešenom území sa nachádzajú pôdy 2. a 3. bonitnej skupiny aj pôdy s vykonanými investičnými zásahmi – odvodnením. •

ochrana genofondových zdrojov

Za genofondové plochy boli Správou CHKO Malé Karpaty vytypované územia významné najmä z botanického hľadiska, ktoré sme prebrali do riešenia ÚPN. Jedná sa o priestory s biotopmi európskeho významu Lk1 – nížinné a podhorské kosné lúky a biotopmi Tr1 – suchomilné trávobylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s výskytom orchidejovitých rastlín. Nachádzajú sa buď ako priestory uprostred lesov, alebo na okraji lesných porastov v podhorí Malých Karpát. 3.2.3 Pamiatkový fond a významné krajinné štruktúry Obec Smolenice je bohatá na pamiatky. Nachádza sa tu národná kultúrna pamiatka Smolenický zámok, spravovaný SAV a priľahlý park má takisto štatút národnej kultúrnej pamiatky. Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou aj krajinným priestorom je lokalita Molpír s nálezmi už z neolitu (5 – 3 tis. rokov pred n.l.). Neskôr sa tu v 2. tisícročí pred n.l. objavila mohylová kultúra stredodunajská spadajúca do strednej doby bronzovej. Výrazným prvkom tu bola žliabková keramika. V 4. storočí pred n.l. hradisko zaniklo. Slovanské osídlenie je doložené z 8. – 12. storočia. Smolenický zámok je súčasne aj prvkom vytvárajúcim charakteristický vzhľad krajiny. Spolu s lokalitou Molpír je potrebné tieto štruktúry chrániť aj z perspektívy výstavby pred nimi, aby nedošlo k vizuálnemu znehodnoteniu uvedených prvkov. K týmto lokalitám sa pridáva aj priestor Gazáre, ktorý leží na úpätí Malých Karpát a predstavuje jednak botanicky významnú genofondovú lokalitu, ako aj historickú krajinnú štruktúru zachovávajúcu miznúci typ kosných lúk s charakteristickými trávobylinnými spoločenstvami typickými pre územie našej krajiny. 3.2.4 Ekologicky významné segmenty Ekologicky najvýznamnejšie lokality riešeného územia sú zachytené v rámci kategórií ochrany prírody ale najmä prvkov ÚSES – územného systému ekologickej stability všetkých stupňov.

3.3 Stresové javy a zdroje 3.3.1 Prírodné stresové javy (geodynamické javy) •

erózno-akumulačné javy

V južnej časti územia ležiacej v Trnavskej pahorkatine sa vyskytujú vzhľadom k reliéfu terénu najmä akumulačné procesy. Podložie je tu tvorené kvartérom – ílmi, hlinami, pieskami a eolickými sedimentami málo odolnými voči erózii. V severnej časti územia ležiacej v Malých Karpatoch, Smolenickej vrchovine sú to prevažne denudačné procesy vyplývajúce z relatívne vysokej energie reliéfu. Podložie tu zväčša tvoria viaceré druhy vápencov – kriedové, jurské aj triasové v ktorých je významnejším procesom krasovatenie aj s tvorbou jaskýň. Voči erózii sú náchylnejšie podložia z pieskovcov a bridlíc, ktoré sa tu v menšom množstve nachádzajú. Z druhov erózie sa tu vyskytuje plošná erózia gravitujúca k vodným tokom. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


3.3.2 Sekundárne stresové javy •

zaťaženie prostredia pachom a hlukom

Vzhľadom k umiestneniu vlastnej obce mimo hlavných trás tu do úvahy prichádza hluk z miestnych komunikácií a cesty II. triedy prechádzajúcej v smere Trstín - Modra. •

kontaminácia pôdy

Ku kontaminácia pôdy môže dochádzať na miestach bývalých a existujúcich aj čiernych skládok. V blízkosti lokality Všivavec je rekultivovaná skládka prekrytá ochranným porastom. Vedľa nej je skládka evidovaná GÚDŠ so stavebnými a komunálnymi odpadmi, ktorá môže pri nedodržaní podmienok viesť ku kontaminácii. •

znečistenie vôd

Znečistenie vôd bolo je možné v súvislosti s poľnohospodárskou činnosťou, prípadne skládkovaním. Vodné toky v rámci katastra ústia do vodnej nádrže Boleráz, ktorá by znečistením trpela. •

znečistenie ovzdušia a poškodenie vegetácie imisiami

Takéto znečistenie nebolo priamo monitorované. Sprostredkovane ho možno posúdiť podľa stavu lesných porastov, v ktorých prevláda druhý stupeň poškodenia – mierne, zrejme z diaľkových vplyvov. 3.3.3 Pásma hygienickej ochrany (PHO) technických objektov • Pri líniových prvkoch je ich ochranné pásmo závislé od druhu, veľkosti a intenzity prenosu. Pre vedenia VVN 400 kV predstavuje 25m na obe strany od krajného vodiča, pre napätie 220 kV 20 m od krajného vodiča a pre napätie 22 kV 10m od krajného vodiča. Cesta prvej triedy má ochranné pásmo 25 m kolmo na os cesty po oboch stranách vozovky, cesta III.triedy má ochranné pásmo 18 m kolmo od osi vozovky. Skládky odpadu majú ochranné pásmo od 300 do 500 m. Poľné hnojisko má ochranné pásmo 100 m. •

Cintoríny majú ochranné pásmo 50 m.

•

Areály družstiev majú ochranné pásma podľa množstva chovaných hospodárskych zvierat a prevládajúcich smerov vetrov.

•

Priemyselné podniky majú stanovené ochranné pásma individuálne podľa druhu výroby.

3.4 Krajinnoekologická syntéza Pre riešené územie bude v návrhovej časti ÚPN vykonaná syntéza druhotnej a terciálnej krajinnej štruktúry. Na základe superpozície vplyvov a pôsobení prvkov uvedených štruktúr budú vyčlenené najprv základné kvázi-homogénne jednotky krajiny. Pre účely územného plánu budú potom niektoré z nich zlučované do vyšších jednotiek na princípe chorickom. 3.5 Krajinnoekologická interpretácia 3.5.1 Estetické vnímanie krajiny Možno charakterizovať ako pôsobenie usporiadania prírodnej scenérie na určitom území PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


z hľadiska estetického vnímania (podľa Forman, Godron: Krajinná ekologie). Veľkosť takéhoto priestoru je v zásade veľmi rôznorodá. Ak vychádzame z praktického postoja, musíme zobrať do úvahy jednak základnú konfiguráciu terénu, z ktorej vyplýva viditeľnosť určitého územia a na druhej strane rôznorodosť a atraktívnosť takto videnej krajiny. Estetika, hoci je v konečnom dôsledku subjektívna, má samozrejme svoje vlastné kritériá podľa ktorých sa dá rámcovo vyjadriť kvalita daného objektu t.j. v našom prípade krajiny. Krajinu v priestore riešeného územia obce Smolenice možno charakterizovať ako esteticky atraktívnu. Pozadie Malých Karpát s jemnou dominantou Veterlínu je pre polohu pri Trnavskej pahorkatine zaujímavé. V popredí na úpätí Malých Karpát tvorí zas historickú a krajinnú dominantu stavba Smolenického zámku. Tieto pohľady vytvárajú charakteristický obraz krajiny, ktorý je potrebné si vážiť a zachovať aj pre budúce generácie. V žiadnom prípade nesmie byť umožnená výstavba akéhokoľvek výškového objektu v najviac exponovaných prístupových miestach do obce. V menšom merítku je vnímané okolie vlastného Smolenického zámku s historickým parkom, ktorý je udržiavaný a otvorený verejnosti. Park bezprostredne susedí s archeologicko-historickou lokalitou Molpír a taktiež so scénicky veľmi pôsobivou NPR Hlboča. Uvedená koncentrácia atraktívnych miest a kombinácia archeologických, historických a prírodných hodnôt na takom malom území výrazne prispieva ku kultúre národa, ktorý tu žije aj ktorý navštevuje takéto významné miesta. Už príchod k zámku popri kostole so starou lipovou alejou a chránenou lipou navodí tú správnu atmosféru pre iný zážitok z následnej návštevy. 3.5.2 Environmentálne problémy Hlavné environmentálne problémy katastra: -

potenciálne - priemyselný podnik Chemolak a.s.

-

potenciálne – spaľovňa priemyselných odpadov Chemolak a.s. V prípade jej výstavby, budú nutné okrem zásadných stavebných podmienok aj monitorovacie a kontrolné mechanizmy a systémy, najlepšie voľne prístupné verejnosti napr. cez internetové prístupy k overeniu momentálneho stavu podzemných a povrchových vôd, prípadne ovzdušia.

-

stav kanalizácie v obci

3.6 Krajinnoekologické hodnotenie 3.6.1 Navrhované činnosti a využívanie Existujúce činnosti a využívanie plôch v rámci katastra budú kvôli jednoduchosti zobrazenia na mape delené na základe súčasnej štruktúry krajiny do nasledovných oblastí: – lesné hospodárstvo – dreviny a kroviny vo voľnej krajine – lúčne a pasienkové hospodárstvo – špeciálne plochy (rašeliniská, mokrade, podmáčané plochy, vodné plochy, brehové porasty) – orná pôda – záhrady a cintoríny PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


– urbanizmus (bývanie, poľnohospodárska výroba, iná výroba, cestovný ruch) – narušené plochy (ČOV, skládky zemín, poľné hnojiská, rekultivované plochy) Hlavné socioekonomické záujmy v území sú nasledovné: lesné hospodárstvo, ochrana prírody a krajiny, poľnohospodárstvo, urbanizmus, cestovný ruch, vodné hospodárstvo, poľovníctvo a rybárstvo, chemický priemysel. Navrhované využívanie plôch vychádza väčšinou zo súčasného určenia plôch, v prípade ekologickej nevhodnosti sú navrhované regulatívy na elimináciu nežiadúcich činností resp. čo najväčšie zníženie ich pôsobenia. 3.6.2 Environmentálne a iné limity Environmentálne aj legislatívne limity sú spracované pre každú zložku komplexnej jednotky riešeného územia, takým spôsobom, že pre celú jednotku bude platiť súhrn limitov a regulatívov podľa prítomnosti zložiek, funkcií a záujmov. Prehľadová tabuľka určí jednoznačne zloženie individuálnych komplexných jednotiek a teda aj aplikáciu limitov na konkrétne miesto na mape. 3.6.3 Abiotické limity V značnej miere predstavujú už rešpektované limity, ktorých výsledkom je druhotná štruktúra krajiny. Patrí sem reliéf terénu – najmä sklon a expozícia, vodné toky, zosuvné územia, podmáčané lokality, geologické podložie, druh pôdy apod. Tieto limity obmedzujú činnosti na miestach, kde sa vyskytujú. Strmé neprístupné svahy alebo neúrodné pôdy väčšinou predurčujú územie na lesné hospodárstvo, miernejšie svahy na poľnohospodárstvo, kvalita pôdy pre ornú pôdu, sklon a expozícia svahu, prítomnosť vody pre urbanizmus atď. 3.6.4 Limity súčasnej krajinnej štruktúry Súčasná krajinná štruktúra je stav krajiny premenlivý v čase. Má viac-menej stabilný ráz v závislosti od vývojového obdobia civilizácie resp. spoločnosti na danom mieste. Zmenou spoločenských pomerov môže dôjsť k zmenám požiadaviek na využívanie krajiny, ako je to badať aj v niektorých oblastiach Slovenska. Na území obce Smolenice sa po roku 1989 až tak veľmi nezmenil charakter obhospodarovania pozemkov z hľadiska vizuálneho. Zmenili sa pomery a stav vlastníkov avšak krajina zostala podobná – orné pôdy na Trnavskej pahorkatine zostali vo veľkoplošných lánoch, predelené sieťou napriamených vodných tokov s viacmenej melioračnou funkciou. Žiadúcim procesom by bolo navrátenie aspoň zvoľna meandrujúcich kriviek do tejto poľnohospodársky priemyselnej krajiny. Súvisiacim procesom by bolo zvýšenie zastúpenia prvkov stromovej a krovinnej vegetácie v poľnohospodárskej krajine, prispievajúcej k jej stabilite. V súčasnosti je vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde viditeľný trend jej zaberania na výstavbu. 3.6.5 Limity vyplývajúce z ochrany krajiny Ochrana krajiny spadá do rámca ochrany prírody v zmysle platného zákona. Limitom pre vyhlásenie územia za chránené je splnenie predpokladov daných zákonom o ochrane prírody a krajiny. Teda existujúce chránené územia v katastri (CHKO Malé Karpaty, NPR Hlboča, NPR Záruby, PP Čertov žľab, CHA Všivavec, NPP Driny s ochranným pásmom, lokality NATURA 2000 – UEV Biele Hory, UEV Nad vinicami, CHVÚ Malé Karpaty) majú svoje limity zakotvené v znení zákona



vrátane prvkov ÚSES (biocentrá, biokoridory). Novonavrhované prvky ÚSES sú miestneho charakteru – biokoridory, biocentrá a interakčné prvky. Prehľadne to možno znázorniť nasledovne: Limity: Biocentrum – prítomnosť ekosystémov vytvárajúcich trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev Biokoridor – možnosť migrácie a výmeny genetickej informácie živých organizmov a ich spoločenstiev Interakčný prvok – možnosť priaznivého pôsobenia na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom Národný park – tretí stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny Ochranné pásmo národného parku – druhý stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny Regulatívy: Biocentrum – chrániť ekosystémy a zachovať prirodzený vývoj spoločenstiev bioty v tomto území a dodržať dlhodobé ciele ochrany Biokoridor – podpora a umožnenie prirodzeného vývoja organizmov a ich spoločenstiev, zabránenie vzniku bariér ich migrácie resp. eliminácia existujúcich Interakčný prvok – zachovanie prvku v štruktúre krajiny, znížiť negatívne vplyvu podmienené antropicky Národný park – program starostlivosti alebo program záchrany chráneného územia, ak bol spracovaný Ochranné pásmo národného parku – program starostlivosti alebo program záchrany chráneného územia, ak bol spracovaný 3.6.6 Limity vyplývajúce zo stresových faktorov, rezortných záujmov v krajine a funkcií krajinných štruktúr Limity: Lesné hospodárstvo – zaradenie lesov do príslušnej kategórie a hospodárskeho súboru lesných typov na základe prírodných daností Poľnohospodárstvo – úrodnosť, dostupnosť, sklonovitosť, obrábateľnosť pozemkov, druh pozemkov Vodné hospodárstvo – kvalita vodného zdroja, hydrogeologické pomery, smer prúdenia podzemnej vody, výskyt prvkov ohrozujúcich vodné zdroje v hydrologickom povodí Ochrana prírody – okrem prípadov časti 6.2.3. pre javy v tzv. voľnej krajine osobitne nechránené platí všeobecný limit prvého stupňa ochrany prírody a krajiny zo zákona Urbanizmus – pomery reliéfu, základových pôd a podložia, expozícia k svetovým stranám, lokalizácia pri prístupovej ceste, zdroje energií a možnosti riešenia odpadového hospodárstva Cestovný ruch – atraktivita prostredia, čistota prostredia, dostupnosť, úroveň a šírka služieb Poľovníctvo a rybárstvo – úživnosť revíru, stavy poľovnej zvere a predátorov, uplatňovanie iných funkcií lesa PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Doprava a energetika – terénne pomery, prítomnosť chránených území na trase línií Funkcia tvorby krajiny – významnosť prvku z hľadiska vzťahu dominantnosti a vzácnosti v krajine Funkcia biodiverzity – rôznorodosť rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov Regulatívy: Lesné hospodárstvo – platný lesný hospodársky plán so stanoveným tvarom lesa, obnovnou dobou, spôsobom a formou hospodárenia, obnovným a cieľovým druhovým zložením; nutné je dodržiavanie hygieny porastov, snažiť sa o aplikáciu ekologických metód v lesnom hospodárstve – väčšie používanie jemných hospodárskych postupov ako je výberková a podrastová forma hospodárskeho spôsobu, pri lesnej ťažbe a výchovných zásahoch rešpektovanie doby vyvádzania mláďat, individuálne vynechanie hniezdnych stromov z výrubu apod. Poľnohospodárstvo – uplatnenie vhodnej intenzity hospodárenia podľa prírodných hodnôt lokality, snažiť sa o aplikáciu ekologického poľnohospodárstva – nepoužívanie chemického hnojenia, nepoužiť strojovú techniku pri obhospodarovaní podmáčaných plôch na lúkach a pasienkoch – uplatňovanie individuálneho prístupu Vodné hospodárstvo – podmienky stupňa pásma hygienickej ochrany vodného zdroja, Ochrana prírody – obzvlášť citlivo treba pristupovať v prípadoch plôšok zaradených do kategórie špeciálnych kultúr a plôch nelesnej drevinovej vegetácie, ktoré významne prispievajú k diverzite krajiny. Tu je nevyhnutný individuálny prístup podľa druhu možného vplyvu. Urbanizmus – jednotlivé stavebné a environmentálne normy Cestovný ruch – zámery a koncepcie cestovného ruchu, ľudský potenciál pre poskytovanie služieb Poľovníctvo a rybárstvo – umožniť existenciu predátorov, poľovné právo vykonávať len ako doplnok a pomoc prirodzenému režimu ekosystémov oblasti Doprava a energetika – odborové koncepcie Funkcia tvorby krajiny – zachovanie prvku v rámci krajinnej štruktúry, neničiť brehové porasty Funkcia biodiverzity – vo väčšine prípadov ponechať prirodzenému vývoju v rámci existujúceho typu krajinnej štruktúry, neodvodňovať umelými zásahmi do pôdy, nevyrubovať krovitú a stromovú vegetáciu, individuálne možno umožniť regulované zásahy pod dohľadom štátnej ochrany prírody 3.7 Krajinnoekologický plán – ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a využívanie územia 3.7.1 Alternatívny ekologický výber Tento výber je vykonávaný párovým porovnávaním pri tvorbe komplexných jednotiek. Priorita je daná prvku s najväčším absolútnym stupňom významnosti. Prípad, keď by boli dva protipôsobiace prvky rovnako významné obyčajne nenastane, ak áno rieši sa individuálne. 3.7.2 Krajinnoekologický plán Návrh funkčného a priestorového usporiadania územia. Pri riešení návrhu funkčného a priestorového usporiadania územia vychádzame zo súčasnej PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


krajinnej štruktúry, ktorá je odrazom dlhodobého hospodárenia v krajine a pravdivo odráža vzťah človeka k nej. Ďalším východiskom sú rôzne odvetvové záujmy ako je ochrana prírody, vodné hospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, urbanizmus, rekreácia a cestovný ruch. Dôraz je v tejto časti územného plánu kladený na hľadiská ochrany prírody, z ktorých vyplynulo aj navrhovanie nových prvkov územného systému ekologickej stability. Navrhované sú miestne prvky ÚSES: biocentrá, biokoridory a interakčné prvky. Riešenie pozostáva z kombinácie skupinových a individuálnych kritérií, na základe ktorých sú vytvorené jedinečné kombinácie faktorov. Jedna komplexná jednotka teda znamená jednu kombináciu faktorov, pričom samozrejme sa v danom priestore môže ľubovoľný počet krát opakovať. Uvedené zóny budú graficky zobrazené v návrhovej časti územného plánu z dôvodu ďalších možných vstupov a upresnení v priebehu riešenia územnoplánovacej dokumentácie. 3.7.3 Krajinoekologické opatrenia Uvedené opatrenia sa vždy konkrétne viažu na vyššie vyčlenené zóny územia ak nie je uvedené inak. opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability a biodiverzity

•

o

opatrenia na ochranu prírodných a kultúrno-historických zdrojov

•

o

k prírodným zdrojom v území katastra patria chránené územia ochrany prírody, prvky ÚSES, najmä podmáčané a mokraďné lokality, poľnohospodárska pôda, lesy, zdroje pitnej vody apod. Každý z týchto zdrojov zahrňuje pod seba ešte podmnožinu čiastkových zdrojov ako napr. v lesoch sú to okrem drevnej hmoty aj ostatné mimoprodukčné funkcie, poľovný potenciál, genofondové zdroje apod. Ochrana prírodných zdrojov je zahrnutá v opatreniach pre jednotlivé zóny.

opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva

• o

potrebné je najmä riešenie odstránenia bývalých skládok a výsypov odpadov do voľnej prírody opatrenia na zachovanie a udržiavanie vegetácie v sídlach

• o

•

tieto opatrenia sú vlastne výstupom územného systému ekologickej stability. Opatrenia sú navrhované v rámci regulatívov pre jednotlivé činnosti a spôsoby využívania krajiny. Tu možno spomenúť, že vedúcim motívom je navrhovať významné a perspektívne prvky do systému ÚSES aby sa tak aspoň čiastočne zabezpečila ich ochrana a čo najviac ich prirodzený vývoj. Hlavným princípom je zachovanie všetkých významných prvkov ochrany prírody prinajmenšom v doterajšom rozsahu.

vegetáciu v obci doporučujeme udržiavať prinajmenšom v súčasnom stave, keďže priestorové pomery sú do značnej miery dané. Rezervy možno pozorovať v stave udržiavania niektorých jedincov vyššej zelene a v izolačnej zeleni dvorov poľnohospodárskeho družstva, ináč tento stav vzhľadom k charakteru obce je vyhovujúci. opatrenia na zmiernenie pôsobenia stresových javov o stresové faktory v území nie sú výrazné. V rámci ekologického chápania je asi

najvýraznejším priemyselný podnik Chemolak a.s. s jeho aktivitami, ktoré sú riešené inými PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


procesmi. •

opatrenia na zlepšenie pôsobenia štruktúry vnímanej krajiny o

štruktúra vnímanej krajiny je z pohľadu Slovenska na dobrej úrovni, najmä v časti pohoria Malé Karpaty. Nížinná časť riešeného územia má však značné rezervy v zastúpení vzrastlej zelene a rozčlenení na menšie poľnohospodársky obrábané lány polí.

4. ZÁVERY



4. 1 Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov 4.1. 1 Širšie vzťahy Obec leží v severozápadnej častii trnavského kraja cca 25 km severne od okresného mesta Trnava. Z dopravného hľadiska obec leží mimo nadredenú cestnú sieť. Spojenie s okolitými obcami zabezpečujú kratšie spojnice ciest III.triedy, ktoré sa napájajú na cestu II.triedy. Ide o cesty č. III/05127 Smolenice – Boleráz a č. III/50211 Smolenice – Lošonec – Horné Orešany. 4.1.2

Krajinno-ekologický potenciál

Katastrálne územie obce Smolenice je tvorené otvorenou poľnohospodárskou krajinou otvorenou južným smerom s výskytom solitérov a skupinovým zastúpením krovitej a stromovej vegetácie., zatiaľ čo zo severu je chránená chrbtom Malých Karpát s výskytom solitérov a skupinovým zastúpením krovitej a stromovej vegetácie. Rovinatá časť je popretkávaná melioračnými kanálmi. Do prirodzenej skladby takmer všetkých rastlinných spoločenstiev v riešenom území v posledných desaťročiach zasiahli vodohospodárske úpravy, intenzifikácia poľnohospodárstva, a ďalšie antropogénne faktory. Vodná a močiarná vegetácia je jedným z najvýznamnejších fenoménov. 4.1.3

Kultúrno-historický potenciál

Aktivity rodu Erdödyovcov a Pálfiovcov výrazne ovplyvnili bohatý a mimoriadne rozmanitý kultúrno-historický potenciál tohto územia. Na území sa nachádzajú tieto nehnuteľné národné kultúrne pamiatky evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktoré sú vyšpecifikoané a popísané v kapitole 2.5.

4.1.4

Sídelný potenciál

Sídelnú štruktúru skúmaného územia tvorí obec, ktoré je súčasťou osídlenia podhorskej štruktúry malých Karpát. Jej potenciál je jednak v kavlitách prírodného prostredia ako aj dostupnosti nielen do okresného mesta Trnava, ale aj do hlavného mesta SR Bratislavy. Rozbor vývoja vekovej štruktúry obyvateľstva za predchádzajúce desaťročie dokumentuje mierny nárast populácie, hoci v poslednom obdobi sa jedná o stagnáciu a nárast podielu obyvateľov v poproduktívnom veku. V období 1991 – 2010 priemerný počet bytov na 1 000 obyvateľov mal zaznamenaný mierny nárast. Z celkového počtu bytového fondu bolo najviac postavených domov po roku 1945. Je možné konštatovať, že stavebnotechnický stav obytných domov je relatívne vyhovujúci. Pracovné príležitosti v obci sú hlavne v oblasti poľnohospodárskej výroby, drevovýroby, malovýroby a občianskeho vybavenia ako aj v oblasti priemyselnej výroby.

4.2

Identifikácia problémov na riešenie.



Územný rozvoj obce bude potrebné orientovať predovšetkým na zlepšenie kvality ekonomického, sociálneho a životného prostredia. Rozvojové nároky vyplývajúce z prírastku obyvateľstva, budú vzhľadom na súčasné nepriaznivé demografické tendencie, druhoradé. Významný vplyv na rozvoj nových obytných plôch môže mať záujem obyvateľov v Trnave a v Bratislve o bývanie vo vidieckom prostredí so zabezpečenou kvalitnou infraštruktúrou. Pri riešení územného plánu je potrebné vychádzať zo zoznamu toho času známych, resp. pripravovaných investičných zámerov, vypracovaných projektov a štúdií a rešpektovať platné územné rozhodnutia a stavebné povolenia. Na základe prevedených prieskumov a rozborov je možné identifikovať tieto hlavné územnotechnické problémy ktoré je potrebné v územnom pláne riešiť: - rozvojové plochy potrebné pre obytnú zónu vrátane základného občianskeho vybavenia vyplývajúce zo zvýšenia kvality sociálneho prostredia - regulačné nástroje pre prozvoj rekreácie a občianskej vybavenosti regionálneho charakteru - lokalizáciu zariadení sociálnej starostlivosti pre postupne sa zvyšujúci podiel starých obyvateľov - plochy pre nový cintorín vrátane domu smútku a zodpovedajúcej technickej vybavenosti - hygienickú kolíziu poľnohospodárskych dvorov s funkciou bývania. - usporiadanie a funkčné využitie nezastavaných a nevyužívaných plôch v zastavanom území obce. - skvalitnenie systému miestnych obslužných komunikácií a parkovania automobilov. - skvalitnenie a dobudovanie technickej infraštruktúry - rozšírenie verejnej zelene riešeného územia plošne aj druhovo. - obnovenie izolačnej zelene pri výrobných plochách v okolí miestnych ihrísk a poľnohospodárskych dvorov a železničnej trate. - dosadba brehových porastov a vytvoriť tak stabilné miestne biokoridory.

Koniec sprievodnej správy.

jún 2012

Ing. arch. Katarína Konfálová

Ing. arch. Beáta Mikušová


ÚZEMNÝ PLÁN OBCE SMOLENICE

Recommend Documents