ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY MESTA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY MESTA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ TEXTOVÁ ČASŤ

Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou

JÚN 2008

ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY MESTA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ GRAFICKÁ ČASŤ


JÚN 2008

ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY MESTA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ


JÚN 2008

ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY MESTA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ DOKLADOVÁ ČASŤ



1

1. ÚVOD Na základe ZoD uzavretou medzi združením „Územný generel dopravy mesta Liptovský Mikuláš“, ktorého členmi sú Dopravoprojekt, a.s., HBH Projekt, spol. s r. o., AUREX, spol. s r.o., a mestom Liptovský Mikuláš bol spracovaný Územný generel dopravy mesta Liptovský Mikuláš, ako časť diela „Územný generel dopravy mesta Liptovský Mikuláš a jeho následný priemet do zmien a doplnkov územného plánu obce Liptovský Mikuláš“. Územný generel dopravy (ÚGD) tvorí prvú časť prác a jeho spracovateľmi sú spoločnosti Dopravoprojekt, a.s a HBH Projekt, spol. s. r. o. Územný generel dopravy (ÚGD) bol spracovaný pre účely: • riešenia špecifických územno-technických a dopravných problémov mesta a navrhuje koncepciu riešenia optimálneho fungovania dopravného systému mesta • podrobnejšieho dopravného riešenia celomestskej územnoplánovacej dokumentácie: • ako podklad pre aktualizáciu dopravnej časti ÚPN mesta Liptovský Mikuláš, • overenie a zdokumentovanie územno-technických súvislostí a dopadov na priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia Hlavnými cieľmi riešenia územného generelu dopravy je na podklade zhodnotenia územno-technických a dopravných údajov stanoviť predpoklady riešenia dopravných systémov a optimálneho fungovania jednotlivých dopravných systémov: • stanoviť koncepciu riešenia jednotlivých dopravných systémov mesta • stanoviť zásady a regulatívy ich realizácie • stanoviť zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie výstavby v území. Analýza súčasných dopravných vzťahov bola spracovaná na základe výsledkov vykonaných prieskumov v Liptovskom Mikuláši a dotknutom území, ktoré boli hlavným podkladom pre následné etapy prác na Územnom genereli dopravy. V prípade mesta Liptovský Mikuláš bol dôležitým vstupom vplyv charakteru územia, ako významného rekreačného centra na dopravné väzby v meste a dotknutom regióne. Predkladaná dokumentácia predstavuje materiál, ktorý koncepčne rieši dopravný systém na území mesta Liptovský Mikuláš. Textová časť je doplnená tabuľkami , grafmi a obrázkami a samostatnou grafickou časťou, obsahujúcou výkresy. Pri hodnotení a návrhu dopravných riešení bolo potrebné rešpektovať: • rozlohu a polohu mesta, • demografickú štruktúru osídlenia, • ekonomické a hospodárske aktivity mesta, • funkcie mesta v rámci okresu, kraja, Slovenska, • predpokladaný demografický potenciál, • predpokladaný ekonomický potenciál, • historické danosti a kvality, • spôsob života a zvyky obyvateľov, • realizovateľnosť návrhov v čase. Cieľom bolo pripraviť realizovateľný návrh dopravnej infraštruktúry tak, aby: • bolo zachované udržateľné životné prostredie pre budúce generácie, • boli vytvorené dobré podmienky pre rýchly ekonomický rozvoj, • boli zachované miestne zvyklosti v záujme udržania originality a jedinečnosti územia, čo je tiež jeden z vkladov pre výchovu a rozvoj budúcich generácií. V snahe zabezpečiť kvalitný dopravný systém obsluhy územia bolo potrebné stanoviť si určité poradie dôležitosti : • prioritne zabezpečovať najdôležitejšie dopravné vzťahy, tým sa myslí vzťahy, ktoré poslúžia najväčšiemu počtu obyvateľov a návštevníkov,


• • • •

2

návrhom obsluhy územia prostriedkami MHD preferovať jej rozvoj oproti rozvoju IAD, preferovať potreby nemotorických účastníkov dopravy a to najmä chodcov a cyklistov. rozvoj IAD zabezpečiť komplexnou vybavenosťou služieb, v záujme realizovateľnosti dopravného systému navrhnúť také technické riešenia a takú etapizáciu stavieb, aby bolo možné ho v danom čase vybudovať a uviesť do prevádzky.

Východiskovými vstupmi bola podrobná analýza súčasného stavu spracovaná na základe: • štúdia demografickej a ekonomickej štruktúry mesta, • analýzy súčasného stavu dopravnej situácie v meste, • analýzy vykonaných dopravných prieskumov na území mesta, • rešpektovania záväzných materiálov mesta najmä Územného plánu mesta Liptovský Mikuláš schváleného v roku 1996 a jeho zmien adoplnkov. • konzultácií so zainteresovanými pracovníkmi odborných zložiek mestského úradu, • konzultácie so spracovateľmi Územného plánu mesta Liptovský Mikuláš a spracovateľmi PD pre jednotlivé lokality, z ltorých mnohé sa ukončujú súčasne s ÚGD. Pre spracovanie Územného generlu dopravy boli použité nasledujúce materiály: • Územný plán mesta Liptovský Mikuláš (1996), • Územný plán VÚC Žilinský kraj (1997), • Zadanie pre vypracovanie ÚGD mesta Liptovský Mikuláš (2006) • Územný plán VÚC Žilinský kraj, zmeny a doplnky č. 3 (2008) • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Liptovský Mikuláš (2008) • Stratégia rozvoje mesta Liptovský Mikuláš na roky 2007-2010 • Obchodné centrum Jasná – Shopping city (Engom 2008) • Výsledky celoštátneho sčítania ľudu – rok 2001 (ŠÚ SR, 2002), • Výsledky celoštátneho sčítania ľudu – rok 1991 (ŠÚ SR, 1997), • Výsledky celoštátneho sčítania dopravy v SR (SSC, 2000, 2005), • Koncepcia riešenia cyklistických trás SÚ Liptovský Mikuláš (1993) • Cyklochodník Žiar – Smrečany – liptovský Mikuláš – Liptopvský Trnovec (2007) • Urbanistická štúdia Kamenné pole – Južné mesto Liptovský Mikuláš(2008) • Dopravná štúdia cesty II/584 a jej okolia (2006) • ÚPN obce Uhorská Ves • ÚPN Demänovskej doliny Optimalizácia návrhu komunikačnej siete mesta bola spracovaná na základe výpočtov prognózy automobilovej dopravy.

dopravnej

Samotná skladba dokumentácie je vzhľadom na nutnosť podrobnejšej analýzy návrhov riešení rozdelená na: všeobecný popis návrhu riešenia jednotlivých druhov dopráv v časových obdobiach – kap. 4 následné podrobné riešenie návrhov kap. 5 -7 Územný generel dopravy bude podkladom pre spracovanie ÚPN mesta Liptovský Mikuláš.

Dňa 9. 07. 2008 sa uskutočnilo verejné prerokovanie ÚGD mesta Liptovský Mikuláš s dotknutými orgánmi štátnej správy ako aj verejné prerokovanie s dotknutými fyzickými a právnickými osobami, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom. Prerokovanie sa konalo za účasti spracovateľov. Oznámenie o prerokovaní a verejnom pripomienkovaní bolo vykonané vyhláškou


3

z dňa 24.6.2008 Kompletný materiál bol verejnosti poskytnutý k nahliadnuti na oddelení územného plánovania a hlavného architekta mesta Mestského úradu Liptovský Mikuláš. V lehote 30 dní od doručenia vyhlášky bolo možné materiál pripomienkovať. Pripomienky boli sústredené na oddelení územného plánovania a hlavného architekta mesta Mestského úradu Liptovský Mikuláš. Na základe pripomienok MÚ vypracoval „Vyhodnotenie pripomienkového konania k Územnému generelu dopravy mesta Liptovský Mikuláš(ÚGD)“, na základe ktorého boli pripomienky zapracované do ÚGD. Uvedené materiály sú súčasťou dokladovej časti. Územný generel dopravy bol spracovaný v členení na textovú časť a grafickú časť v nasledovnom rozsahu: Textová časť 1. Úvod 2. Zhodnotenie súčasného stavu dopravnej situácie 3. Predpoklady výpočtu dopravnej prognózy – základné dopravné bilancie 4. Návrh optimálneho riešenia vo vymedzenom návrhovom období Cestná automobilová doprava Hromadná doprava - mestská a prímestská Pešia doprava Cyklistická doprava Statická doprava Železničná doprava Letecká doprava Vodná doprava 5. Detaily riešenia komunikačnej siete mesta 6. Vplyv rekreačnej dopravy na mesto a dotknutý región 7. Ideové riešenie návrhu využitia Váhu na rekreačnú dopravu 8. Vplyv občianskej a technickej vybavenosti na dopravu v meste a dotknutom regióne 9. Širšie dopravné vzťahy 10. Strategické enviromentálne hodnotenie 11. Vyhodnotenie ekonomických dôsledkov prognózneho rozvoja na ŽP Grafická časť 1. Komplexný návrhový výkres 2. Návrh komunikačnej siete mesta 3. Návrh systému a linkovania MHD 4. Návrh peších a cyklistických trás 5. Návrh statickej dopravy a technického vybavenia 6. Kartogram dopravného zaťaženia cestnej siete 7. Detaily riešenia 8. Výkres širších vzťahov


4

2. ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU DOPRAVNEJ SITUÁCIE

2. 1. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA Liptovský Mikuláš leží v centrálnej časti Liptovskej kotliny, je obklopené Západnými Tatrami na severe, Nízkymi Tatrami na juhu a Chočskými vrchmi na severozápade. Rozprestiera sa prevažne na pravom brehu rieky Váh, priamo pri jeho vtoku do vodnej nádrže Liptovská Mara. Mesto je rozložené v rovnobežkovom smere (východ - západ). Je sídlom okresu Liptovský Mikuláš a prirodzeným centrom regiónu stredný Liptov. Situovanie Liptovského Mikuláša v rámci širšieho územia je na obr. 2/1 Obr. 2/1

Mesto Liptovský Mikuláš je významným centrom turizmu nielen na Liptove, ale aj v rámci celého Slovenska. Je to centrum nadregionálneho až medzinárodného významu. Je tiež administratívnym, ale aj hospodárskym centrom. Sídli tu (okrem štátnych a samosprávnych inštitúcií) Vojenská akadémia, niekoľko stredných škôl, kožiarske a potravinárske firmy. Športovci, ale aj milovníci kultúrnych a historických pamiatok si v meste a jeho okolí prídu na svoje: k dispozícii je nedávno otvorený Aquapark v blízkosti mesta, Liptovská Mara, Demänovská dolina s jaskyňami, stredisko Jasná pod Chopkom, skanzen v Pribyline, keltská osada Havránok a mnohé ďalšie. Priamo v meste je areál vodných športov, kde sa konajú športové podujatia európskeho významu. Katastrálne územie mesta zaberá plochu 6 996 800 m² a je súborom desiatich katastrálnych území. Katastrálne územie Benice v západnej časti mesta zaberá mestské časti Benice, Andice a tiež katastrálne územie zaniknutej osady Čemice. Katastrálne územie Ráztoky v severozápadnej časti mesta je územím zaniknutej rovnomennej obce a v súčasnosti sa tu nachádza Aquapark Tatralandia. Katastrálne územie Liptovská Ondrašová tiež v severozápadnej časti mesta zahŕňa rovnomennú mestskú časť a od katastrálneho územia južnejšie ležiacej Palúdzky ho oddeľuje rieka Váh. Katastrálne územie vlastného mesta Liptovský Mikuláš sa nachádza v centrálnej časti celého územia a zahŕňa obvody Staré mesto a Nábrežie. Južnejšie ležia tri katastrálne územia mestských častí Iľanovo (pričom katastrálne územie vytvára úzky klin smerujúci ďaleko na juh do Nízkych Tatier), susedného Ploštína a tiež Demänovej. V juhozápadnej časti územia mesta sa nachádza katastrálne územie bývalej obce Bodice. Napokon vo

5


východnej časti mesta leží katastrálne územie Okoličné, na území ktorého ležia mestské časti Okoličné, Stošice, Vitálišovce a taktiež sídlisko Podbreziny. Súčasťou mesta je aj katastrálne územie Okoličné II, ktoré však územne nesúvisí so zvyškom územia a je obklopené katastrálnymi územiami obcí Smrečany, Žiar, Veterná Poruba, Liptovský Ondrej, Konská a Jamník. Okrem týchto obcí susedí mesto ešte s katastrálnym územím 9 obcí: Trstené, Bobrovec, Liptovský Trnovec, Galovany, Svätý Kríž, Pavčina Lehota, Demänovská Dolina, Závažná Poruba a Beňadiková. Liptovský Mikuláš sa nachádza v Žilinskom kraji, ktorý mal v roku 2001 692 332 obyvateľov. Mesto je centrom okresu, ktorý mal v roku 2001 73 984 obyvateľov. Samotné mesto Liptovský Mikuláš mal pri sčítaní ľudu v roku 2001 33 007 obyvateľov. Rozdelenie obyvateľov v rámci kraja a okresu je v tabuľke 2/1. Tab. 2/1 Počet obyvateľov v rokoch Okres Žilinskýjkraj Okres Liptovský Mikuláš Mesto Liptovský Mikuláš Podiel mesta v okrese

1970 570 624 64 419 20 038 31,1%

1980 629 927 68 702 24 520 35,7%

1991 668 771 73 469 31 725 43,2%

1996 687 771 74 736 33 711 47,0%

2001 692 332 73 984 33 007 44,6%

2006

32 786

Prírastky (úbytky) obyvateľov 2001-1996 2006-2001 + 4561 +749 -704 -221

V sledovanom období (od r.1970 po r.2006) najintenzívnejší rozvoj zaznamenal Liptovský Mikuláš v rokoch 1980 - 1991. V nasledujúcom období sa dynamika rastu mesta riešeného územia spomalila. Od roku 1996 nastáva pokles počtu obyvateľov. K postupnému spomaleniu demografického vývoja dochádza v celom okrese a kraji. Nové územné a správne členenie Slovenska vyvolalo vytváranie nových priestorových vzťahov. Zaujímavé je formovanie vzťahov medzi centrom a jeho zázemím, čiže medzi sídlom okresu a ostatnou časťou okresu. V pôvodných okresoch sa tento vzťah formoval dlhodobo, v novovzniknutých sa tieto vzťahy iba začínajú vytvárať. Počet obyvateľov miest Žilinského kraja v okresných sídlach a mestách spolu je uvedený v tabuľke 2/2 – stav k roku 2001. Tab. 2/2 Žilinský kraj Okres Bytča Čadca Dolný Kubín K.N.Mesto Lip. Mikuláš Martin Námestovo Ružomberok Turč. Teplice Tvrdošín Žilina Žilinský kraj spolu

Celkom v okrese 30 788 92 843 39 364 33 778 73 984 97 813 56 053 59 420 16 866 35 062 156 361 692 332

% 4.4 13.4 5.7 4.9 10.7 14.1 8.1 8.6 2.4 5.1 22.6 100

Počet obyvateľov V okresnom meste 11550 26 699 19 948 16 558 33 007 60 133 8 135 30 417 7 031 9 544 85 400 308422

% 37.5 28.8 50.7 49.0 44.6 61.5 14.5 51.2 41.7 27.2 54.6 44.5

V mestách spolu 11 550 41 492 19 948 16 558 41 239 67 431 8 135 30 417 7 031 17005 94 151 354 957

% 37.5 44.7 50.7 49.0 55.7 68.9 14.5 51.2 41.7 48.5 60.2 51.3

V Žilinskom kraji žije v mestách 51,3 % celkovej populácie. Podiel okresu Liptovský Mikuláš predstavuje 10,7% z celého kraja. V okrese sú 2 mestá Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. V meste Liptovský Mikuláš žije 44,6% obyveteľov okresu a 4,8% obyvateľov kraja.

6


Vývoj počtu obyvateľov je znázornený na obrázku č. 2/2. Obr. 2/2

Mesto Liptovský Mikuláš tvoria mestské časti, ktorých počet obyvateľov je uvedený v tabuľke 2/3. Tab. 2/3 Rok 2001 Andice Benice Bodice Demänová Iľanovo Ploštín Palúdzka Liptovská Ondrašová Okoličné Stošice Vitálišovce Liptovský Mikuláš mesto spolu z toho sídlisko Podbreziny

Rok 2006 154 156 461 1000 510 516 2767 1708 11200 80 95 14360 33007 10097

154 159 436 995 509 501 3070 1755 10960 100 106 14443 33034 9764

V roku 2006 malo mesto 32 759 obyvateľov. Najväčší počet obyvateľov žije v mestskej časti Liptovský Mikuláš, kde žije 14 443 obyvateľov, čo predstavuje 44%. Táto časť je lokalizovaná v širšom centre mesta. Druhá najviac obývaná mestská časť je Okoličné, kde žije 21% obyvateľov. Z nej významnú časť % tvorí sídlisko Podbreziny. Demografická štruktúra obyvateľstva Liptovského Mikuláša dosiahla podľa posledného sčítania ľudu hodnoty uvedené v tabuľke 2/4 - oficiálne údaje ŠÚ SR: Tab. 2/4 Liptovský Mikuláš Počet obyvateľov Počet obyvateľov predprodukt. veku Počet obyvateľov produkt.veku Počet obyvateľov poprodukt.veku Počet ekonomicky akt. obyvateľov Počet trvaleobývaných bytov Z toho v rodinných domoch Priemerná obývanosť

Sčítanie ľudu 2001 33007 5 991 = 18,2% 21727 = 63,9% 5 289 = 65,8% 17 618 = 53,3% 10 883 2 646 = 24,3% 3,03 obyv./byt


7

2. 2. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU DOPRAVNEJ SITUÁCIE

Dopravná situácia v Liptovskom Mikuláši je závislá na mnohých faktoroch, z ktorých najdôležitejšie sú: • Rozloha okresu dosahuje 1322,55 km2. Mesto Liptovský Mikuláš má rozlohu 69,97 km2 a vymedzuje veľkosť, ktorú musí dopravný systém obslúžiť. • Geografická poloha mesta limituje možnosti rozvinutia dopravných sietí. Liptovský Mikuláš (576m) leží uprostred Liptovskej kotliny na hlavnej ceste zo Žiliny do Vysokých Tatier. Je východiskom do Západných a Nízkych Tatier. Mestom preteká rieka Váh – samotné mesto sa rozprestiera prevažne na jej pravom brehu. Z juhu ohraničujú územie Nízke Tatry, na severe Západné Tatry a Roháče. Vstup do dolín a ich koncových obcí umožňujú cesty III. triedy. • Napojenie na ostatnú dopravnú sieť ovplyvňuje rozloženie dopravných pohybov po komunikačnej sieti mesta. Hlavný dopravný ťah tvorí diaľnica D1, ktorej úsek Ivachnová – Liptovský Mikuláš bol uvedený do prevádzky už v roku 1977 Liptovský Mikuláš je napojený na diaľnicu D1 jednou križovatkou. Na križovatke D1 s cestou II. triedy II/584 z Demänovskej doliny je umožnený vstup do mesta cez privádzač Liptovský Mikuláš. Cesta II/584 tvorí významný dopravný ťah predovšetkým pre rekreačnú dopravu, spája Demänovskú dolinu a oblasť severného brehu Liptovskej Mary. Mestom prechádza cesta I.triedy I/18 . Cesta vstupuje do mesta cez miestnu časť Palúdzka a prechádza priamo centrom mesta do smeru Liptovský Hrádok. Tieto cesty sú súčasťou základného komunikačného systému mesta. Liptovský Mikuláš okrem toho leží na najvýznamnejšej železničnej trati č.180 Žilina - Košice. Na železničnej stanici zastavujú všetky rýchliky aj IC/EC vlaky, na železničnej zastávke Okoličné osobné vlaky.Najbližšie letiská sú v Poprade a v Žiline. Funkcie mesta, ktoré sú miestne, okresné, krajské, ale aj nadregionálne tvoria základ pre stanovenie zabezpečenia dopravných potrieb jednak bývajúceho obyvateľstva a návštevníkov. Zhodnoteniu súčasného stavu dopravnej situácie v Liptovskom Mikuláši predchádzala séria dopravných prieskumov na území mesta vykonaných Dopravoprojektom a.s. a spol. HBH projekt v roku 2007 a 2008, ako aj podrobná analýza spracovaných materiálov, týkajúcich sa danej problematiky. Prieskumy a rozbory boli východiskom pre spracovanie ÚGD. Ich cieľom je podrobne zmapovať a analyzovať súčasnú dopravnú situáciu v súvislosti s demografickými, socio-ekonomickými aktivitami mesta a jeho existujúcou dopravnou kostrou. Vzhľadom na potrebu podrobne analyzovať situáciu v meste v nadväznosti na vývoj motorizácie, dopyt po dopravných službách obyvateľov na individuálnu a hromadnú dopravu bolo potrebné získať čo najväčší objem informácií o dopyte obyvateľov o ich dopravnom správaní sa o využívaní poskytovaných dopravných služieb. Rozsah a podrobnosť dopravných prieskumov bol uvedený v návrhu zadania, ktorý bol súčasťou súťažných podmienok. Zamerané boli hlavne na automobilovú dopravu, nemotoristické dopravy a doplnkovo na hromadnú dopravu a statickú dopravu. V súvislosti s automobilovou dopravou bola podrobne sledovaná doprava v troch rôznych obdobiach: • priemerný pracovný deň • letné rekreačné obdobie • zimné obdobie Prieskum automobilovej dopravy bol vykonaný formou smerového dopravného prieskumu zápisom evidenčného čísla vozidla (EČV) a doplňujúcich profilových a križovatkových prieskumov. Cieľom tohoto prieskumu bolo získať informácií o intenzite dopravy, dennom priebehu dopravy, skladbe dopravného prúdu a hlavne o smerovaní dopravy po území mesta. Najhodnotnejším výsledkom sú matice smerovania, ktoré dávajú obraz o potrebách obyvateľov presúvať sa medzi jednotlivými dopravnými oblasťami mesta. Tieto po analýze s demografickými charakteristikami jednotlivých dopravných oblastí umožnili prognózovať predpokladaný dopyt po dopravných službách v meste. Ďalej umožnili na základe


8

predpokladaného vývoja jednotlivých dopravných oblastí predikovať a etapizovať jednotlivé dopravné koridory a optimalizovať technické návrhy jednotlivých komunikácií. Prieskum intenzity cyklistickej dopravy bol súčasťou prieskumu automobilovej dopravy – popri sledovaní AD bol sledovaný pohyb cyklistov na jednotlivých profiloch. Prieskum intenzity pešej dopravy bol súčasťou križovatkového prieskumu a doplnený o vybrané priechody pre peších. Prieskum prímestskej autobusovej dopravy mal za cieľ zistiť intenzitu a dopyt po na vytypovaných najzaťaženejších zastávkach. Prieskumy boli vykonané 28. 06. 2007, 7. 08 – 13.08 2007 a 15.02-17.02. 2008. Metodika vykonania dopravných prieskumov a ich výsledky sú podrobne uvedené v časti Prieskumy a rozbory, spracovanej v marci 2008. Dopravný systém sa vo včeobecnosti skladá z viacerých subsystémov • automobilová doprava • hromadná autobusová doprava • cyklistická doprava • pešia doprava • statická doprava • železničná doprava • letecka doprava • vodná doprava Význam mesta je už historicky daný starodávnym osídlením viažúcim sa na polohu na dôležitých obchodných cestách. Dnes je to najdôležitejšia dopravná cesta cez Slovensko a to multimodálny dopravný koridor č V.A. Jedná sa o diaľničný ťah D1 a železničnú trať z Bratislavy do Žiliny a Košíc. Mesto leží na hlavnej železničnej trati č. 180 Žilina - Košice, na železničnej stanici zastavujú všetky rýchliky aj IC/EC vlaky, na železničnej zastávke Okoličné osobné vlaky. Južnou časťou mesta prechádza diaľnica D1 a mesto sa nachádza na križovatke ciest I/18 a II/584. Najbližšie letiská sú v Poprade a v Žiline. Vzhľadom na geografické danosti, rozloženie mesta a hlavne jeho rekreačnú funkciu je potrebné veľmi pozorne riešiť dopravnú infraštruktúru mesta, tak aby bolo zachované udržateľné prostredie pre život obyvateľov ako aj veľkého počtu návštevníkov.

2. 2. 1. CESTNÁ AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA Cestná sieť Cestnú sieť riešeného územia tvoria cesty I., II. a III. triedy, ktoré sa pripájajú na nadradený dopravný systém. Základnú komunikačnú sieť mesta tvorí • diaľnica D1 • cesta I. triedy I/18 • cesta II. triedy II/584 • dopravnú sieť mesta dopĺňajú cesty III. triedy: III/018114, III/018132, III/018133, III/018135, III/0188130, III/018131, III/018134 Hlavný dopravný ťah tvorí diaľnica D1, ktorej úsek Ivachnová – Liptovský Mikuláš. Mesto je napojené na diaľnicu D1 jednou križovatkou. V križovatke D1 s cestou II. triedy II/584 z Demänovskej doliny je umožnený vstup do mesta cez privádzač Liptovský Mikuláš. Cesta I/18 prechádza v súčasnosti centrom mesta Liptovský Mikuláš. Tvorí hlavnú os cestnej siete v území v smere západ - východ. Cesta vstupuje do mesta cez miestnu časť Palúdzka a prechádza priamo centrom mesta v smerom na Liptovský Hrádok. Trasa je v súčasnosti vybudovaná v kategórii C 9,5 – C 11,5 v intraviláne a v rámci mesta ako zberná komunikácia v kategórii MZ 9, MZ 16,5 a MZ 20.

9


Cesta II/584 tvorí významný dopravný ťah predovšetkým pre rekreačnú dopravu. Spája Demänovskú dolinu a oblasť severného brehu Liptovskej Mary. Trasa je v súčasnosti vybudovaná v kategórii C 7,5 9,5v extraviláne a v rámci mesta ako zberná komunikácia v kategórii MZ 25 a MZ 9. Cesty III. triedy - III/018114: cesta II/584 - Liptovská Ondrašová – Bobrovec – Jalovec – Bobrovček (dĺžka 6,080km) - III/018128: cesta III/018114 – Trstené – Liptovský Mikuláš, ul. Pod stráňami (dĺžka 4,784km) - III/018124: cesta I/18 – Benice – cesta I/18 (dĺžka 1,300km) - III/018130: cesta I/18 – Ploštín (dĺžka 3,761km) - III/018131: cesta III/018130 – Iľanovo (dĺžka 2,430km) - III/018132: cesta I/18 – Okoličné – Smrečany - Žiar (dĺžka 11,387km) - III/018133: cesta III/01832 – Veterná Poruba (dĺžka 3,450km) - III/018134: cesta I/18 – Okoličné – Závažná Poruba (dĺžka 3,370km) - III/018135: cesta I/18 – Beňadiková – Liptovský Ondrej - Konská (dĺžka 7,100km) Cestná sieť širšieho územia je znázornená na obrázku č. 2/3. Obr. 2/3

Mestské komunikácie Sieť mestských komunikácií tvorí celková sieť v dĺžke 95 242 km: • 16,094 km miestnych komunikácií I. triedy, • 42 747km miestnych komunikácií II.triedy, • 23,338km miestnych komunikácií III.triedy a • 13,063 miestnych komunikácií IV.triedy. Kategórie komunikácií boli zisťované obhliadkou v teréne a nie vždy zodpovedajú normou stanoveným kategóriám. Ich pasportizácia bola súčasťou časti Prieskumy a rozbory (spracované v marci 2008). Pri mnohých komunikáciách nebolo možné presne zosúladiť kategóriu a funkčnú triedu komunikácie. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené vybrané (nosné) komunikácie, ktoré sú podrobnejšie riešené v ÚGD. Odchýlky od STN ako aj iné špecifiká komunikácie sú uvedené v poznámke.

10


Riešená komunikačná sieť mesta – súčasný stav Tab. č. 2/5 ulica I/18 extravilán ( Andice – Lipt. Mikuláš) Palúgyayho Palúčanská (po križ. Jánošík) Garbiarska (Jánošík-privádzač) Garbiarska (privádzač-Kollárova)

kategória C 9,5/70 MZ 9/60 MZ 8,5/60 MZ 21,5/60 MZ 21,5/60

FT B1 B1 B1 B1

I/18 I/18 I/18 I/18 I/18

MZ 21,5/60 MZ 21,5/60red MZ 16,5/60red

B1 B1 B1

I/18 I/18 I/18

Okoličianska (po križ.do Z.Poruby)

MZ 14/60

B1

I/18

Okoličianska (po križ.Podbreziny) Okoličianska (po Stošice)

MZ 14/60 C 11,5/70

B1 B1

I/18 I/18

1.mája (po Rachmaninovo nám) 1.mája (po Priemyselnú) 1.mája

I/18 extravilán Jasná-Pav.Lehota P.Leh.-Demänová Demänovská cesta Demänovská cesta (medzi Demänovou a privádzačom) Privádzač Jánošíkovo nábr.( križ. Jánošik - smer Lipt. Ondrašová) Revolučná Ráztočná Ondrašovská Ondrašovská (za kostolom) Pod stráňami Kollárova Vrlíkova

C 11,5/70 C7,5/60 C7,5/60 MZ 9/60 C 11,5/70 MZ 21,5/60 MZ 9/60 MZ 9/60 MZ 9/60 MZ 9/50 MZ 8,5/50 MZ 8,5/50 MZ 9/50 MZ 9/50

Cesta na Ploštín Žiarska (sídlisko Podbreziny) Žiarska (Vitálišovce) Kláštorná Do Záv. Poruby Stošická Gen. M. R. Štefánika

C 7,5/60 MZ 9/60 C 7,5/50 MZ 9/50 C 7,5/50 MZ 8,5/50 MZ 14/50

B2 B1 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2

I/18 II/584 II/584 II/584 II/584 II/584 II/584 II/584 II/584 III/18114 III/18114 III/18128 III/18130 III/18130 III/18130 III/18132 III/18132 III/18134 III/18134 III/18135 MK

Poznámka na úseku sú zastávky prímestskej autobusovej dopravy veľký pohyb chodcov a cyklistov, jazdný pruh šírky 3m veľký pohyb chodcov a cyklistov, situovanie významnej prestupovej zastávky MHD+ podchod pre chodcov, ďalej priechod pre chodcov so SSZ cyklistický pruh a samostatné ľavé odbočenia na úkor jedného jazdného pruhu pre automobilovú dopravu cyklistický pruh a parkovanie na úkor jedného jazdného pruhu pre automobilovú dopravu, situovanie prestupovej zastávky MHD, podchod pre chodcov - uzavretý , pri autoservisoch priechod pre chodcov so SSZ- nefunkčný cyklistický pruh priechod pre chodcov so SSZ pred Smrečianskou ul. napojenie na cyklistický chodník na Podbreziny cyklistický pruh extravilánová úprava komunikácie cyklistická trasa pokračuje na krajnici

max. povolená rýchlosť 40km/hod max. povolená rýchlosť 60km/hod od križovatky do Palúdzky v smere do mesta max. povolená rýchlosť 40km/hod zastávky MHD, zvýšený pohyb chodcov, od hotela Jánošík zlý technický stav vozovky zlý technický stav vozovky, prejazd cez vlečku, v L. Ondrašovej povolená rýchlosť 40km/hod

parkovanie pozdĺž vozovky, čiastočne na chodníku

na moste cez Váh užšie jazdné pruhy, na jednej strane pozdĺžne parkovanie IAD v nikách široká komunikácia umožňujúca pomerne vysokú rýchlosť, zastávky MHD extravilánová úprava bez krajníc max. povolená rýchlosť 40km/hod, zvýšený podiel nákladnej dopravy šírka jazdných pruhov menej ako 3m zlý technický stav vozovky

11


pokračovanie Tab. č. 2/5 Podtatranská

ulica

kategória MZ 8/50

FT B2

MK

Čsl. Brigády

MZ 8/50

B2

MK

Kpt. Nálepku Zápotockého M. Pišúta Kuzmányho

MZ 9/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50

B2 C C C

MK MK MK MK

Kuzmányho

MO 8/50

C

MK

Rumanova M. M. Hodžu Hollého Hurbanova

MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50

C C C C

MK MK MK MK

Štúrova Školská Janošku Školská Cesta hrdinov Zádvorie Demänovská Palúčanská Belopotockého Vrbická Borbisova

MO 12/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 12/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MZ 9/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50

C C C C C C C B2 C C C

MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK

Nová Priemyselná

MO 8/50 MO 8/50

C C

MK MK

Priemyselná Zgúta-Vrbického M. Nešpora

MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50

C C C

MK MK MK

Poznámka max. povolená rýchlosť 50km/hod, ojedinelé pozdĺžne parkovanie parkovanie, problematické obchádzanie trasa liniek prímestskej dopravy, zastávky v jazdnom pruhu jazdné pruhy šírky 3m od križovatky so Zápotockého ul. ako MO 8/50, zlý technický stav vozovky zákaz vjazdu NA jazdné pruhy šírky 3m

zlý technický stav vozovky zvýšený pohyb NA do areálu Verex v úseku Hviezdoslavova – Zápotockého zákaz vjazdu NA šírka jazdného pruhu menej ako 3m max. povolená rýchlosť 40km/hod zvýšený pohyb chodcov zvýšený pohyb chodcov, zastávka MHD trasa MHD aj prímestskej HD, zastávky v jazdnom pruhu nový povrch vozovky podĺžne parkovanie IAD v nikách pozdlžne parkovanie, čiastočne na chodníku pozdlžne parkovanie na jednej strane, pri SPŠstavebnej parkovanie nákladných vozidiel do blízkej STK

veľký pohyb chodcov a cyklistov šírka jazdného pruhu menej ako 3m nový povrch vozovky zastávky MHD v jazdnom pruhu zlý technický stav vozovky zvýšený pohyb NA do priemyselného areálu „divoké“ parkovanie popri vozovke zlý technický stav vozovky


12

Prieťahy ciest I/18 a II/584 sa postupne stávajú mestskými triedami. Z hľadiska dopravného sa stávajú uličnými tabgentami, kde dominuje automobilová doprava a z hľadiska funkčnosti komunikáciami dopravno- obslužnými. Dopravné vzťahy V roku 2007 predstavoval stupeň motorizácie a automobilizácie v okrese Liptovský Mikuláš nasledovné hodnoty: Stupeň motorizácie predstavoval v roku 2007 352 motorových vozidiel /1000 obyvateľov Stupeň automobilizácie predstavoval 247 osobných automobilov /1000 obyvateľov. Na existujúcej cestnej sieti sú realizované objemy automobilovej dopravy, ktoré riešené územie generuje. Dopravné pohyby sú vyjadrené intenzitou zaťaženia jednotlivých úsekov. Aktuálne dopravné údaje, zistené sériou dopravných prieskumov automobilovej dopravy v SÚ Liptovský Mikuláš, boli práve z dôvodu takejto analýzy, porovnané z doteraz zistenými údajmi o intenzite dopravy v riešenom území. Výsledkom spracovania zistených údajov boli matice smerovania, vyjadrujúce dopravné vzťahy medzi oblasťami a smermi. Ich hodnoty predstavujú objemy vnútornej , zdrojovej, cieľovej a tranzitnej dopravy vo vzťahu k riešenému územiu dokumentované v časti „Prieskumy a rozbory“(apríl 2008). Na základe analýzy jázd vozidiel, vyplynulo, že v riešenom území prevažujú jazdy vo vnútri SÚ, ktoré tvoria 64,75% a jazdy, ktoré majú priamy vzťah k SÚ - zdrojové a cieľové jazdy . Tieto tvoria 32,82%. Najmenší podiel tvoria jazdy tranzitné, ktoré predstavujú 2,42%. Tento nízky podiel je, vzhľadom na súbežné vedenie diaľnice D1 s cestou I/18 logický. Napriek prerozdeleniu tranzitnej dopravy na diaľnicu D1 plní cesta I/18 funkciu cesty zabezpečujúcej tranzit na kratšie vzdialenosti a hlavne privádza cieľovú (zdrojovú) dopravu do (z) Liptovského Mikuláša. Nízky je aj podiel špičkovej hodiny z celodenného objemu dopravy – 8,6%, ktoré poukazuje na pomerne rovnomerné rozdelenie intenzity dopravy počas celého dňa. Analýza matíc medzioblastného smerovania, ktoré boli výsledkom smerového dopravného prieskumu, poukázala na objemy dopravy medzi jednotlivými časťami mesta ako aj na významné zdroje a ciele v území. Analýza bola vykonaná osobitne pre IAD, nákladnú dopravu a autobusy. V rámci IAD možno najintenzívnejšie dopravné vzťahy medzi jednotlivými oblasťami v riešenom území vyjadriť nasledovne: • Centrum - oblasť 2, 3, 5 a 6 , čo sú okolité časti Vrbica, Sever, Nádražie, Sídlisko a Palúdzka – predstavuje cca 12,5% celkovej dopravy v riešenom území • Širšie centrum - oblasť Podbreziny a Okoličné, čo predstavuje cca 15,7% celkovej dopravy v riešenom území • Širšie centrum - oblasť Podbreziny a Okoličné, čo predstavuje cca 5,5% celkovej dopravy v riešenom území • oblasť Podbreziny a Okoličné, čo predstavuje cca 2,3% celkovej dopravy v riešenom území Celkovo sa charakter jádz IAD prejavuje viacerými jazdami na kratšie trasy. Napr. cesta z domu – deti do školy – zamestnanie – nákup – cesta domov. V rámci dopravných vzťahov medzi vonkajšími smermi a jednotlivými oblasťami v meste prevažujú vzťahy • z diaľnice D1 a zo smeru Demänovská dolina najviac jázd končí v širšom centre • z cesty I/18 tvoria významnú časť ciele bližšie prístupné z týchto smerov – Benice, Andice zo smeru Ružomberok a Okoličné a priemyselná zóna zo smeru Liptovský Hrádok. V rámci tranzitnej IAD dopravy, ktorá bola zachytávaná prieskumom, najväčší objem predstavujú smery diaľnica D1 - cesta II/584 do Demänovskej doliny. Tento tranzit však nezaťažuje komunikačnú sieť mesta v centre, ale hlavným bremenom je pre mestskú časť Demänová.


13

V rámci smerovania ťažkej nákladnej dopravy vo vnútri územia možno najintenzívnejšie dopravné vzťahy medzi jednotlivými oblasťami vyjadriť nasledovne: • centrum - oblasť 3, 5 a 6 , čo sú okolité časti Sever, Nádražie a Palúdzka – predstavuje cca 4,8% celkovej dopravy v riešenom území, kde ide predovšetkým o zásobovanie • Ondrašová - oblasť 3 a 5, čo sú okolité časti Sever, Nádražie a Palúdzka – predstavuje cca 5,4% celkovej dopravy v riešenom území. V rámci dopravných vzťahov medzi vonkajšími smermi a jednotlivými oblasťami v meste prevažujú vzťahy • z diaľnice D1 od smeru Ružomberok • z cesty I/18 zo smeru Liptovský Hrádok • z cesty II/584 zo smeru Liptovský Trnovec Hlavnými cieľmi ťažkej dopravy je priemyselný areál a Okoličné. Podľa smerovania dopravy je zrejmé, že väčšina ťažkej dopravy smerujúca do priemyselného aerálu v Okoličnom zo smeru Poprad odbočí z diaľnice už v križovatke Liptovský Peter, aby sa vyhla prejazdu mestom. Vozidlá aj za cenu pomalšej jazdy volia túto trasu, ktorá je v konečnom dôsledku rýchlejšia ako cez privádzač Liptovský Mikuláš Tranzitná doprava ťažkých vozidiel cez mesto predstavovala iba 2,6% celkovej dopravy.. Ľahká nákladná doprava je charakteristická väčším rozptylom smerovania na území mesta. Aj pri tomto druhu dopravy sú najväčšími zdrojmi diaľnica D1 a cesta I/18. Aj tu je príjazd od Popradu vyšší po ceste I/18. Oproti ťažkej doprave, vyššie percento vodičov využíva príjazd cez privádzač. Celkovo možno skonštatovať, že najväčším zdrojom a cieľom je širšie centrum mesta v náväznosti na oblasť Palúdzka a na východnej strane mesta je to Okoličné a Podbreziny. Tieto vzťahy predstavuje 27% celkovej dopravy (IAD+ostatné). V súčasnosti je možnosť jazdy medzi týmito oblasťami realizovať po ceste I/18 – Palúčanská – Garbiarska – 1. Mája. Táto trasa tvorí najžaťaženejšiu a trasu mesta. Najväčšia intenzita dopravy na tejto trase je na Garbiarskej ul. v úseku križovatka Hypernova – Bellova ul. 19 149 voz/24 v oboch smeroch. V letnom rekreačnom období sa dopravné zaťaženie zvýši na 23 042 voz/24 v oboch smeroch, čo predstavuje nárast o20,3%. Dopravne je kapacita úseku obmedzená svetelne riadenými križovatkami pri Hypernove. Do mesta vchádza cez privádzač priemerne 6 046 voz denne, z ktorých 54.% smeruje na Garbiarsku ul. a 46.% na Jánošíkovo nábrežie. V týchto smeroch sú kĺúčovými križovatkami: - križovatka Hypernova, s priemerným denným zaťažením 27 684 vozidiel a špičkovým hodinovým zaťažením 7,1% a rekreačným zaťažením 30 272 voz a špičkovým hodinovým zaťažením 10,1% celodennej intenzity ( ná - križovatka Jánošík, s priemerným denným zaťažením 21279 vozidiel a špičkovým hodinovým zaťažením 7,9% a rekreačným zaťažením 27194 voz a špičkovým hodinovým zaťažením 8,3% celodennej intenzity Nárast dopravy počas letnej rekreačnej sezóny je rôzny a je veľmi ovplyvňovaný počasím. Pohybuje sa od 9 do 57%. Výrazne ovplyvňuje najmä podiel špičkovej hodinovej intenzity. Podrobne sú údaje z dopravných prieskumov uvedené v v tabuľkových prílohách v časti Prieskumy a rozbory. Výsledky prieskumov, ktoré boli zistené počas dopravných prieskumov v roku 2007 boli premietnuté do matíc smerovania dopravy – výsledky sú podrobne dokumenotované v časti „Prieskumy a rozbory“


14

Modelovanie dopravného zaťaženia Údaje zistené dopravnými prieskumami tvorili databázu údajov, ktorá slúžila na analýzu dopravnej situácie v riešenom území, ale predovšetkým tvorila podklad pre modelové zaťaženie cestnej a komunikačnej siete. Komunikačná sieť bola pre potreby modelovania vytvorená z existujúcich ciest I. – III. triedy a vybraných mestských komunikácií, tak aby zodpovedala podrobnosti vykonaných prieskumov. Na túto sieť bola premietnutá matica smerovania dopravy, ktorá bola vytvorená na základe smerového prieskumu automobilovej dopravy. Zdroje a ciele vnútromestských vzťahov boli umiestnené do ťažiskových uzlov dopravných oblastí a to podľa veľkosti dopravnej oblasti, jej charakteru ako aj napojenia na komunikačnú sieť. Napojenie vonkajších smerov bolo za hranicou intravilánu do jedného bodu príslušnej prístupovej komunikácie. Okrem komunikačnej siete, na ktorej boli lokalizované sčítacie stanovištia bola sieť doplnená o mestské komunikácie, aby modelové zaťaženie siete čo najreálnejšie zodpovedalo skutočnej dopravnej situácii. Zaťažovanie siete bolo uskutočnené pomocou súboru programov AUTO, ktorých autorom je ÚDI Praha. Popis siete je charakterizovaný systémov hlavných uzlov, ktoré tvoria križovatky a pomocných uzlov, ktoré charakterizujú zdroje a ciele v rámci oblastí a smerov. Zaťaženie komunikačnej siete mesta vychádzalo z matíc smerovania. Pre prideľovanie dopravných vzťahov medzi zdrojmi a cieľmi je používaný algoritmus, ktorý plne rešpektuje organizáciu dopravy Pre každý dopravný vzťah z matice smerovania je možné vyhľadať jednu alebo viac trás. Výber trasy je ovplyvňovaný • kategóriu komunikácie, ktorej je prideľovaná zodpovedajúca rýchlosť, • počtom a druhom križovatiek a úsekov na trase, charakterizovanými impedanciami, Modelovanie zaťaženia siete vychádza z filozofie výberu najvhodnejšej trasy, bez zadávania kapacity komunikácie. V prípade intenzívne zaťaženej komunikačnej siete sa zadávanie kapacity ani neodporúča, aby nedochádzalo k umelému a často nelogickému smerovaniu dopravy. Dopravný model bol kalibrovaný na výsledky prieskumov priemerného pracovného dňa (jún 2007). Výsledkom modelového zaťaženia dopravy je súčasné zaťaženie komunikačnej siete riešeného územia, ktoré bude slúžiť ako podklad pre posúdenie výkonnosti súčasnej komunikačnej siete a následne pre ďalšie modelovanie dopravy výhľadových dopravných vzťahov na existujúcej ako aj výhľadovej komunikačnej sieti. Grafické znázornenie medzioblastných vzťahov je dokumentované v kartograme dopravného zaťaženia v časti „Prieskumy a rozbory“. Priemetom dopravných vzťahov na modelovú komunikačnú sieť je vyjadrené jej zaťaženie. Časť kartogramu dopravného zaťaženia je na obrázku na nasledujúcej strane. Číselné údaje predstavujú zaťaženie automobilovej dopravy v skladbe ľahké + ostatné vozidlá za 24 h v jednom smere. Kompletný kartogram je doložený v časti Prieskumy a rozbory. Porovnaním zaťaženia komunikácie s jej kapacitou dostaneme obraz o naplnení siete, jej rezervách alebo preťažení. Samotné posúdenie sa vykonáva pre objem dopravy v špičkovej hodine, keď sa predpokladá jej najvyššia koncentrácia. V prípade Liptovského Mikuláša predstavovalo zaťaženie počas špičkovej hodiny 8,6% z celodenného objemu. -

15


Zistené údaje dokumentuje nasledujúca tabuľka 2/6 Tab. č. 2/6 Ulica

90200 90203 90203 90201 90204 90202 90202 90202 90202 90211 90210 90220 93006 93000 93000 92972 92971 92971 92970 95440 95440 93691 93701 93701 93701 94901 94910

I/18 extravilán Palúgyayho Palúčanská (po križ. Jánošík) Garbiarska (Jánošík-privádzač) Garbiarska (privádzač-Kollárova) 1.mája (po Rachmaninovo nám) 1.mája (po Priemyselnú) 1.mája Okoličianska (po križ.do Z.Poruby) Okoličianska (po krož.Podbreziny) Okoličianska (po Stošice) I/18 extravilán Jasná-Pav.Lehota P.Leh.-Demänová Demänovská cesta Privádzač Jánošíkovo nábr.(od križ. Jánošik) Revolučná Ráztočná Ondrašovská Ondrašovská (za kostolom) Pod stráňami Kollárova Vrlíkova Cesta na Ploštín Žiarska (začiatok sidl. Podbreziny) Kláštorná

kategória

C 9,5/70 MZ 9/60 MZ 9/60 MZ 21,5/60 MZ 21,5/60 MZ 21,5/60 MZ 21,5/60red MZ 21,5/60red MZ 21,5/60red MZ 21,5/60red MZ 21,5/60red C 11,5/70 C7,5/60 C7,5/60 MZ 9/60 MZ 21,5/60 MZ 9/60 MZ 9/60 MZ 9/60 MZ 8/50 MZ 8/50 MZ 8/50 MZ 9/50 MZ 9/50 MZ 8/50 MZ 9/60 MZ 8/50

FT

B1 B1 B1 B1 B1 B1 B1 B1 B1 B1

B2 B1 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2

cesta

I/18 I/18 I/18 I/18 I/18 I/18 I/18 I/18 I/18 I/18 I/18 I/18 II/584 II/584 II/584 II/584 II/584 II/584 II/584 III/18114 III/18114 III/18128 III/18130 III/18130 III/18130 III/18132 III/18134

rok 2005 RPDI voz/24h profil 4335 6027 6027 7285 18032 12202 12202 12202 12202 15795 7575 7575 3905 5403 5403 11817 10113 10113 3801 3592 2093 398 2731 2731 2731 3094 2210

voz/h smer 196 272 272 328 812 550 550 550 550 711 341 341 176 244 244 532 456 456 172 162 95 18 123 123 123 140 100

rok 2007 dopr. prieskum priemerný deň voz/24h voz/h profil smer 5102 220 8011 345 9498 409 13797 594 19149 824 13789 593 14969 644 16435 707 17602 757 16406 706 10365 446 8364 360 5434 234 5434 234 6656 287 11630 501 10132 436 10363 446 5966 257 5254 226 2382 103 573 25 4138 178 5507 237 3955 171 8381 361 4664 201

Nárast 2007/2005

voz/24h profil 1.18 1.33 1.58 1.89 1.06 1.13 1.23 1.35 1.44 1.04 1.37 1.10 1.39 1.01 1.23 0.98 1.00 1.02 1.57 1.46 1.14 1.44 1.52 2.02 1.45 2.71 2.11

voz/h smer 1.12 1.27 1.50 1.81 1.01 1.08 1.17 1.29 1.38 0.99 1.31 1.06 1.33 0.96 1.18 0.94 0.96 0.98 1.49 1.40 1.08 1.39 1.45 1.93 1.39 2.58 2.01

kapacita

rezerva

voz/h smer

% 763 570 474 1056 806 715 768 768 768 768 756 933 581 549 603 1100 605 629 703 605 713 703 758 801 759 750 550

543 225 64 409 -25 115 59 17 59 62 310 573 373 315 316 579 135 181 283 379 576 648 558 527 733 389 349


16

Posudzované komunikácie funkčnej triedy B v Liptovskom Mikuláši zatiaľ vyhovujú dopravným nárokom, s výnimkou useku na Garbiarskej ul. medzi ul. Hollého a Belopotockého. V tomto úseku, ako aj na celej Garbiarskej ul. je veľká kumulácia IAD, MHD, cyklistickej a pešej dopravy. Príčinou zložitej dopravnej situácie nie je nevyhovujúca kapacita komunikácie, ale kolízie medzi jednotlivými druhmi dopráv. Medzi takéto problémové miesta možno zaradiť najmä lokality: - Garbiarska pri Hypernove ( veľká intenzita pešej dopravy) - Hollého ul. (výjazd z Hypernovy – blízkosť križovatiek) - Garbiarska pri Bille (veľké objemy pešej dopravy, MHD) - Križovatka Jánošík ( zaťažená križovatka, výjazd autobusov od Hurbanovej a Štúrovej ul.) - Križovatka Liptovská Ondrašová – neriadená križovatka , v špičke sa ťažko dostať z Ondrašovej do mesta – ľavé odbočenie) - Školská ul. – (nevhodná kombinácia školy a STK – parkovanie nákladných automobilov) Zníženie kapacity komunikácií spôsobujú aj zastávky MHD situované v rámci jazdného pruhu. Celkovo možno konštatovať, že pocit preťaženia komunikácií spôsobuje obmedzená priepustnosť križovatiek. Liptovský Mikuláš ako centrum cestovného ruchu je dopravne zaťažené predovšetkým počas rekreačného obdobia. Z tohto dôvodu boli porovnávané intenzity dopravného zaťaženenia v troch obdobiach - priemerný pracovný deň (1deň – štvrtok) - letné rekreačné obdobie (celý týždeň) - zimné obdobie ( sobota, nedeľa, pondelok) Tieto porovnania priniesli veľmi zaujímavé výsledky. Nárast dopravného zaťaženia bol pomerne vysoký počas letnej rekreačnej sezóny. Počas týždenného prieskumu sa vystriedali slnečné dni s chladnými daždivými. Zmena počasia výrazne ovplyvnila dopravnú intenzitu. Najviac sa to prejavilo na návštevnosti Aquaparku, aj napriek ponuke termálnej vody a vnútorných priestorov. Naopak vzrástla návštevnosť Demänovských jaskýň, čo sa prejavilo na kolapse parkoviska, ktoré nebolo schopné zvládnuť nápor návštevníkov. Parkovisko bolo naplnené už pol hodinu po otvorení jaskýň. Veľkou nevýhodou sa ukázala neinformovanosť návštevníkov o prevádzke jaskýň. V pondelok, keď sú jaskyne zatvorené veľa návštevníkov zbytočne urobili jazdu do doliny a späť. Zvýšená návštevnosť sa počas zhoršeného počasia prejavila aj okolo centra mesta a nákupných stredísk. Z výsledkov týždenného priebehu dopravného zaťaženia bolo zistené, že najzaťaženejším dňom je streda a špičkové obdobie sa pohybuje od 10:00 – 11:00h. Nárast dopravného zaťaženia počas zimného rekreačného obdobia nedosiahol také hodnoty ako počas leta – max. 30%. Prieskum sa konal na stanovištiach na ceste II/584, kde sa očakával presun návštevníkov medzi Demänovskou dolinou a Aquaparkom, resp. lokalitou Ondrašová. Počas dňa bolo vidieť obdobia ranného príjazdu lyžiarov smerom na Jasnú a po uzatvorení vlekov, zasa „hromadný“ odjazd. Presun medzi Jasnou a Aquaparkom predstavoval návrat do ubytovacích zariadení v Ondrašovej a Aquaparku. Návšteva Aquaparku turistami, ubytovanými v Demänovskej doline sa posunula do neskoršieho obdobia. Naopak, okolo 17-tej hodiny bol zistený pomerne veľký pohyb IAD medzi ubytovacou a kúpeľnou časťou Aquaparku. Počas zimy nastávajú jednoznačnejšie vzťahy v rámci mesta, zamerané na zdroj (ubytovanie) a cieľ(lyžovanie). Návšteva mesta sa obmedzuje predovšetkým na nákupy. Vzťahy medzi inými aktivitami sa rozložia do obdobia počas dňa a nevznikajú také výrazné špičkové obdobia ako počas leta. Porovnávané boli profily: Profil 3 - diaľničný privádzač Profil 51 – úsek medzi privádzačom a križovatkou Jánošík Profil 53 – úsek medzi privádzačom a križovatkou Hypernova Profil 25 – úsek na ceste II/584 pred Vojenskou akadémiou Porovnanie medzi jednotlivými obdobiami je vidieť z tabuliek a grafov na obrázkoch na nasledujúcich stranách

17


2. 2. 2. HROMADNÁ AUTOBUSOVÁ DOPRAVA – MESTSKÁ A PRÍMESTSKÁ Ako samostatná súčasť automobilovej dopravy bola analyzovaná osobná hromadná doprava prevádzkovaná autobusmi. Základný systém prepravy osôb tvorí mestská autobusová doprava MAD. V súčasnosti je na území Liptovský Mikuláš prevádzkovaných 13 liniek MHD. Linka č. 1 ( MHD 505001) Ondrašová-ul.1.mája,Lipt.strojárne Linka č. 2 (MHD 505002) Palúdzka,Zberné suroviny - Stošice,otočka Linka č. 3 (MHD505003) Palúdzka,Ligarex - Ploštín,otočka Linka č. 4 (MHD505004) Palúdzka,Bocian - Iľanovo,otočka Linka č. 5 (MHD505005) Autobusová stanica - Bodice Linka č. 6 (MHD505006) Ondrašová,otočka - ul.Priemyselná,KZ 07 Linka č. 7 (MHD505007) Andice,Droppa - Stošice,otočka Linka č. 8 (MHD505008) Palúdzka,Ligarex - Podbreziny,otočka Linka č. 9 (MHD505009) Palúdzka,TRIGE - Podbreziny,otočka Linka č. 10 (MHD505010) Autobusová stanica - ul.Čs.Brigády - Podbreziny Linka č. 11 (MHD505011) Palúdzka - Autobusová stanica - ul.Borbisova - Podbreziny Linka č. 12 (MHD505012) Podbreziny-Vojenská akadémia Linka č. 13 (MHD505013) AquaPark,Tatralandia-Aut.stanica-Nábrežie-Podbreziny Od roku 2005 zaznamenáva mestská autobusová doprava pokles prepravených osôb. Ten je pripisovaný malej konkurencie schopnosti voči IAD, nakoľko spôsob financovania nie schopný zabezpečiť vyššiu kvalitu služieb. Vybrané charakteristiky MHD a ich vývoj za posledné roky sú uvedené v tabuľke 2/7. Tab. č. 2/7 Prevádzkové charakteristiky MHD (podľa SAD L. Mikuláš) Počet liniek Prepravené osoby *) porovnateľné obdobie – mesiace I. – VI

2005 13 1 336 019*)

Rok 2006 13 1 200 201*)

2007 13 1 062 778*)

MHD je doplnená v zastavanej časti mesta o prímestskú autobusovú dopravu, pre ktorú je Liptovský Mikuláš konečnou zastávkou. Pre diaľkovú dopravu je v prevažnej miere zastávkou priebežnou. Prímestskú dopravu zabezpečuje 33 liniek. Z diaľkových liniek prechádza cez Liptovský Mikuláš 43 diaľkových liniek. Z tohto počtu je 21 liniek medzinárodných. 5 liniek má koncovú stanicu v Liptovskom Mikuláši. Z diaľkových liniek ide v priemere každý spoj 2 krát za deň. Linky prímestskej autobusovej dopravy: 1.Liptovský Mikuláš-Bobrovec-Liptovské Behárovce-Bobrovček (505401) 2.Liptovský Mikuláš-Bobrovec-Jalovec-Bobrovecká Vápenina (505402) 3.Liptovský Mikuláš-Trstené (505403) 4.Liptovský Mikuláš-Liptovské Matiášovce-Huty-Veľké Borové (505404) 5.Liptovský Mikuláš-Liptovský Trnovec-Prosiek-Liptovská Anna (505405) 6.Liptovský Mikuláš-Liptovská Sielnica-Liptovské Matiášovce-Kvačany (505406) 7.Liptovský Mikuláš-Liptovské Matiášovce-Kvačany (505407) 8.Liptovský Mikuláš-Ižipovce-Prosiek (505408) 9.Liptovský Mikuláš-Jakubovany-Liptovský Ondrej-Konská (505410) 10.Liptovský Mikuláš-Veterná Poruba (505411) 11.Liptovský Mikuláš-Smrečany-Žiar-Žiar,Žiarska dolina (505412) 12.Liptovský Mikuláš-Liptovský Hrádok-Kráľova Lehota-Vyšná Boca-Brezno (505413) 13.Liptovský Mikuláš-Liptovský Hrádok (505414)


14.Liptovský Mikuláš-Uhorská Ves-Lipt.Ján (505415) 15.Liptovský Mikuláš-Závažná Poruba (505416) 16.Demänovská Dolina-Liptovský Mikuláš-Štrbské Pleso-Poprad (505418) 17.Liptovský Mikuláš-Demänovská Dolina (505419) 18.Liptovský Mikuláš-Svätý Kríž-Lazisko (505423) 19.Liptovský Mikuláš-Svätý Kríž-Gôtovany-Vlachy,Vlašky (505424) 20.Liptovský Mikuláš-Vlachy-Ľubeľa-Liptovské Kľačany (505425) 21.Liptovský Mikuláš-Vlachy-Dúbrava (505426) 22.Liptovský Mikuláš-Malatíny-Partizánska Ľupča (505427) 23.Liptovský Mikuláš-Gôtovany-Partizánska Ľupča-Liptovský Michal (505428) 24.Liptovský Hrádok-Liptovský Mikuláš-Banská Bystrica (505430) 25.Liptovský Mikuláš-Liptovský Hrádok-Jamník-Jakubovany (505433) 26.Liptovský Mikuláš-Liptovský Hrádok-Liptovská Kokava (505434) 27.Liptovský Mikuláš-Liptovský Hrádok-Jamník-Pribylina (505435) 28.Liptovský Mikuláš-Liptov.Hrádok-Pribylina, Podbanské (505436) 29.Liptovský Hrádok-Kráľova Lehota-Hybe-Východná (505437) 30.Liptovský Mikuláš-Liptovský Hrádok-Východná-Važec (505438) 31.Liptovský Hrádok,žel.st. - Lipt.Hrádok,Alcatel (505443) 32.Ružomberok-Ivachnová-Partizánska Ľupča (508412) 33.Poprad-Liptovský Mikuláš (706416) Diaľkové vnútroštátne linky: 1.BA- BB- Liptovský Mikuláš – Tatry,Šrba – 102503 2.BA-Prievidza- Liptovský Mikuláš-Poprad-Svidník – 102508 3.Ba-Žilina-Liptovský Mikuláš-Liptovský Hrádok-Tatry – 102513 4.Prievidza-Ružomberok-Liptovský Mikuláš-Poprad-Tatry – 307503 5.Levice-BB-Liptovský Mikuláš - 402502 6.Nitra-BB-Liptovský Mikuláš-Poprad-Spišská Nová Ves – 403501 7.Liptovský Mikuláš-Martin-Prievidza-Trnava-Bratislava -505 501 8.Liptovský Mikuláš-Banská Bystrica-Nitra-Bratislava - 505 503 9.Martin-Ružomberok-Liptovský Mikuláš-Poprad-Kosice-505502 10.BB-Liptovský Mikuláš-Liptovský Hrádok-Vaťec-Prešov – 601504 11.Lučenec-LM-L.Hrádok- LM-Žilina-606504 12.Tornaľa-Zvolen-BB-LM-Liptovský Hrádok – 608503 13.Veľký Krtíš-BB-LM-Liptovský Hrádok-Kežmarok – 610503 14.Zvolen-BB-LM-Poprad-Stropkov – 611502 15.Nová Baňa-BB-LM-Liptovský Hrádok-Poprad Tatry – 612501 16.Poprad-Liptovský hrádok-LM-BB-Nitra-BA -* 706504 17. Prešov-Važec-Liptovský Hrádok-LM-Ružomberok-Námestovo – 707503 18.Prešov-Poprad-Liptovský Hrádok-lm-BB-BA – 707504 19. Stará Ľubovňa-Liptovský Hrádok-LM-Prievidza-Nitra – 710501 20. Vranov-Poprad-LM-Žilina-BA – 713504 21.Sobrance-Poprad-LM-Žilina-Trenčín 809502 22.Spišská Nová ves-Poprad-Liptovský Mikuláš -810502 Diaľkové medzištátne linky: 1.Liptovský Mikuláš-Žilina-Trenčín-Uherské Hradiště-Brno - 505 701 2.Kolín-Trenčín-BB-LM - 505703 3.L.Mikuláš-Ružomberok-Dolný Kubín-Nižná-Námestovo/Trstená-Chyžne-Nowy Targ - 505 801 4. košice-Poprad-LM-BB-BA-Roma – 601801 5.Bardejov-Poprad-LM-Žilina-Praha – 701701 6.Vyškov-Žilina-LM-Poprad-Bardejov-701703 7.Praha- žilina-LM-Poprad Tatry – 706701 8.Prešov-Poprad-LM-Trenčín-London – 707703 9.Vranov-poprad-LM-Žilina-Ba-Zurich – 713801

18


19

10.Košice-Poprad-LM-BA-Roma – 802807 11.Košice-poprad-LM-Trenčín-Rotterdam – 802810 12.Košice-Poprad-LM-Zvolen-BA-Strassbourg – 802811 13. Košice-Poprad-LM-Trenčín- Frankfurt-Gent – 802819 14. Košice-Poprad-LM-Žilina-BA-Geneve – 802824 15. Košice-Poprad-LM-Žilina-BA-Geneve – 802829 16. Košice-Poprad-LM-BB- BA-Salermo – 802830 17. Michalovce-Poprad-LM-Žilina-Ostrava – 807701 18.Michalovce-Poprad-LM-Žilina-Olomouc-Praha- 807703 19. Michalovce-Poprad-LM-Žilina-Olomouc-Praha- 807704 20.Brno-Žilina-LM-Spišská Nová Ves – 810701 21. Kladno-Praha-Žilina-LM-Poprad-Spišská Nová Ves - 810703 Autobusová stanica sa nachádza v tesnej blízkosti železničnej stanice na Štefánikovej ulici. Je rozdelená na dva nástupné ostrovčeky so 16 nástupnými stanovišťami a dvomi stanovišťami na vystupovanie. Súčasťou celého areálu stanice je aj parkovisko, stanovište taxi, čerpacia stanica. Prístupové komunikácie tvoria Podtatranská ul. z východu, Štefánikova ul. zo západu a Hurbanova ul. z juhu. Hurbanovou ul. prichádzajú k autobusovej a železničnej stanici aj linky MAD. Priestory pre peších – nástupiská, výstupiská, vyústenie hlavného pešieho ťahu od centra mesta je cez Hurbanovu a Hodžovu ul. do centra mesta. Jestvujúca autobusová stanica zaberá priestor severne od centra mesta. Nástupiská pre prímestskú dopravu sú pozdĺžne - rovnobežné s Podtatranskou ulicou. Odstavné státia autobusov sú situované pri východne pri ČSPH . Autobusová stanica nemá vlastnú výpravnú budovu. Súčasných stav v priestorovo vymedzenom a obmedzenom území nezodpovedá požiadavkám na bezpečný pohyb peších, cestujúcich ani vozidiel všetkých druhov dopravy. Situovanie AS v blízkosti železničnej stanice je vhodné z hľadiska prestupov ako aj zjednodušenej orientácie návštevníkov mesta. Nevyhovujúce sú ale priestory okolo predajných stánkov, výstup zo súkromných vozidiel a vozidiel Taxislužby, ktoré sú minimálne a nezodpovedajú nárokom. Prímestské linky majú zastávky na celom území mesta . Okrem samotnej autobusovej stanice je významným uzlom pre prímestskú dopravu zastávka Centrum na Garbiarskej ul., ktorá predstavuje po autobusovej stanici najväčší uzol prestupov na MHD. Autobusové linky prímestskej dopravy prichádzajú na autobusovú stanicu v troch smeroch. 1. smer – východný: zabezpečuje spojenie L. Mikuláša z obcami Važec, Východná, Hybe, V. Boca, Nižná Boca, Malužiná, Kráľova Lehota, Pribylina, Jamník, Vavrišovo, L. Peter, L. Kokava, Dovalovo, Podtureň , L. Ján, Uhorská Ves, Beňadiková, L. Ondrej, Jakubovany, Konská, Žiar, Smrečany, V. Poruba Závažná Poruba a mesto L. Hrádok. 2. smer – severozápadný , zabezpečujú spojenie L. Mikuláša z obcami L. Anna, Bukovina, Bobrovník, Prosiek, Ižipovce , Kvačany, Huty , Malé Borové , Veľké Borové, L. Matiašovce, L. Sielnica, L. Trnovec, Jalovec, Bobrovec, Trstené, Pavlova Ves, Bobrovček, L. Beharovce. 3. smer – juhozápadný , zabezpečuje spojenie L.Mikuláša s obcami L. Michal, P. Ľupča, Malatíny, Ľubeľa, L. Kľačany, Dúbrava, Gôtovany, Lazisko, Svätý Kríž, Gálovany, mestskú časť Andice, Benice, Demänovskú Dolinu a Pavčinu Lehotu. Z dôvodu, že sa v súvislosti s modernizáciou železničnej trate č. 120 plánuje aj preloženie AS do novej polohy, bol spracovaný rozbor frekvencie cestujúcich prímestskej autobusovej dopravy v dôležitých uzloch. Rozbor frekvencie cestujúcich východného smeru: Z hľadiska kilometrických výkonov, prepravených osôb a v neposlednom rade aj tržieb sú to najdôležitejšie linky.


20

Z celkového počtu 19 397 cestujúcich dňa 15.2. 2008 východným smerom sa prepravilo 11 407 cestujúcich čo predstavuje 58,8 % . Z celkového počtu 199 381 km v mesiaci február až 59,9 % km vykonajú linky východného smeru. Z pohľadu frekvencie cestujúcich bol vykonaný rozbor vystupujúcich a nastupujúcich cestujúcich na zastávke LM,AS a na zastávkach L. Mikuláš, centrum, L. Mikuláš, lekáreň (poliklinika) a hotel Jánošík . Z celkového počtu 11 407 prepravených cestujúcich vystúpilo a nastúpilo na autobusovej stanici 1274 cestujúcich čo je v percentuálnom vyjadrení 11,12 % a na zastávkach centrum, lekáreň a hotel Jánošík nastúpilo a vystúpilo 2 807 cestujúcich čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 24,6 % cestujúcich. Pre zistenie dôležitosti zastávok z pohľadu cestujúcich, bol vykonaný rozbor frekvencie cestujúcich v troch prestupových uzloch v meste . Prvý uzol predstavuje zastávka autobusová stanica, druhý uzol zastávky L. Mikuláš-centrum, L. Mikuláš-lekáreň a L. Mikuláš- hotel Jánošík a tretí uzol tvoria zastávky od Okoličného, ZŠ po L. Mikuláš, ul. Stodolovcov. Z celkového počtu 6 983 cestujúcich vystupujúcich resp. nastupujúcich na zastávkach v L. Mikuláši z východného smeru, na autobusovej stanici vystúpilo a nastúpilo 1 274 cestujúcich ,čo predstavuje 18,24 % na zastávkach centrum ,lekáreň a hotel Jánošík nastúpilo resp. vystúpilo 2 881 cestujúcich čo predstavuje 41,26 % a na zastávkach od Okoličného po ul. Stodolovcov nastúpilo resp. vystúpilo 2 828 cestujúcich čo predstavuje 40,5 %. Z uvedeného je zrejmé , že pre cestujúcich je najdôležitejší dopravný uzol zo zastávkami centrum a lekáreň. Otázny je prvý dopravný uzol a to je autobusová stanica. Z počtu 1 274 cestujúcich nastupujúcich resp. vystupujúcich na autobusovej stanici, nepredpokladáme , že všetci cestujúci prestupovali na železničnú dopravu , časť cestujúcich cestuje za prácou v okolí železničnej stanice resp. prestupujú na iné autobusové linky. Rozbor frekvencie cestujúcich liniek vedených zo severozápadu . Linkám, ktoré premávajú severozápadným smerom je z hľadiska situovania obcí k mestu umožnené využívať len okrajové autobusové zastávky ,ktoré sú značne vzdialené od centra mesta resp. priemyselného areálu. AS je rozhodujúca zastávka pre nastupovanie a vystupovanie cestujúcich . Z celkového počtu 2 995 cestujúcich dňa 15.2.2008 vystúpilo a nastúpilo na AS 1522 cestujúcich čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 50,82 % cestujúcich . Počet cestujúcich ktorý využívajú železničnú dopravu je cca do 10 % . Väčšia časť cestujúcich využíva autobusovú stanicu ako prestupnú na linky mestskej alebo prímestskej dopravy do priemyselného areálu alebo do škôl v L. Hrádku. Do centra mesta ,ktoré je od AS vzdialené cca 1 km sa presúvajú peší. Rozbor frekvencie cestujúcich liniek vedených na juhozápad. Cestujúci na linkách smer juhozápad majú obdobný problém ako cestujúci zo severozápadu. Autobusová stanica je rozhodujúca zastávka pre nastupovanie a vystupovanie cestujúcich. Z celkového počtu 3953 prepravených osôb na linkách smerom na juhozápad dňa 15.2.2008 vystúpilo resp. nastúpilo na AS 2 073 cestujúcich čo je 52.44 %. Vyšší počet nastupujúcich cestujúcich na AS spôsobuje vzdialenosť ďalšej nácestnej zastávky , ktorá je až 2 km vzdialená od autobusovej stanice je to zastávka L.Mikuláš, Palúdzka, nem. resp. L.Mikuláš, Palúdzka , bytovky. Zvýšenie počtu nastupujúcich a vystupujúcich na autobusovej stanici skresľuje linka 505 419 L. Mikuláš – Jasná, kedy len na uvedenej linke nastúpilo a vystúpilo spolu 794 cestujúcich. Okrem rekreantov ubytovaných v L. Mikuláši časť cestujúcich isto prestúpila z vlakov. Tieto údaje boli podkladom pre smerovanie liniek prímestskej autobusovej dopravy vo vzťahu k novej polohe AS, tak aby slúžili čo naväčšiemu počtu cestujúcich. Schéma linkovania MHD ako aj prímestskej HD je na obrázku na nasledujúcej strane.


21

2. 2. 3 PEŠIA DOPRAVA Pešia doprava tvorí najvyšší podiel zo všetkých druhov dopravy v meste. Aj v súčasnosti možno konštatovať, že význam peších ciest neustále stúpa aj pri veľkom rozvoji IAD. V súčasnosti je v centre mesta,od Mierového námestia cez Nám. Osloboditeľov, Tranovského ul. a ul. 1. mája vytvorená vyznačená pešia zóna. Vjazd pre automobilovú dopravu je do vymedzených priestorov povolený vozidlám majúcim výnimku. Tieto vozidlá narúšajú celkový dojem z inak kľudovej zóny s širokou vybavenosťou. Okrem samotnej pešej zóny sú najviac zaťažené pešie trasy • Palúčanská – Štúrova • Železničná stanica , autobusová stanica - centrum • Hodžova – Hollého • Belopotockého • Podbreziny – Okoličné Peším spojením cez rieku Váh sú cestné mosty na Palúčanskej a Vrlíkovej ul. , ktoré sú po oboch stranách vozovky vybavené chodníkmi. Z nábrežia Janka Kráľa viedla v nedávnej minulosti pešia lávka, ktorá bude obnovená v rámci výstavby Južného mesta. Na území mesta sa nachádzajú dva podchody pre peších a mimoúrovňové priechody železničnej trate 1 lávka a 2 podchody. • Podchod na Garbiarskej ul pri autobusovej zastávke centrum umožňuje bezkolízny prechod peších cez frekventovanú 4-pruhovú komunikáciu. Chýba však vybavenie, ktoré by umožnilo využitie podchodu telesne postihnutými ľuďmi. • Podchod na ul. 1. Mája – v súčasnosti uzavretý • Lávka od AS na ul. Pod stráňami • Chodník popri Smrečianke medzi Okoličným a Podbrezinami • Chodník od Okoličianskej ul smerom na Podbreziny k nákup. centru Billa Z pozorovania spracovateľov počas mnohých pobytov na území mesta možno konštatovať, že vodiči nie vždy dodržiavajú povinnosť dať na priechode pre chodcov prednosť. Nebezpečné situácie vznikajú na 4pruhových komunikáciách ( napr. Garbiarska ul.), kde vodič v jednom pruhu zastane a vodič v druhom pruhu si to neuvedomí a pokračuje v jazde. V blízkosti nákupného cetra St. Nikolaus je svetelne riadený priechod pre peších a rovnaký je aj na Okoličianskej ul. pri autobusovej zastávke. Počas dopravných prieskumov sa sledovali aj vybrané priechody pre chodcov. Intenzita peších na sledovaných priechodoch je uvedená v grafe na obr. 2/4 Obr. 2/4


22

Okrem lokalít v blízkosti centra mesta bolo sledované zaťaženie aj v blízkosti rekreačných lokalít – Aquapark a Liptovský Trnovec. Veľmi vysoké hodnoty boli diosiahnuté pri Aquaparku, kde to bol presun návštevníkov z parkoviska na druhej strane cesty do Aquaparku. Priechod v liptovskom Trnovci vykazoval nižšie hodnoty. Tu išlo o pešiu trasu z obce do ATC. V oboch prípadoch ide o prechádzanie cesty v extraviláne, kde sa aj napriek obmedzeniu rýchlosti a vyznačenému priechodu pre chodcov jazdí rýchlo. Na frekventovanom ťahu cesty I/18 cez centrum mesta je väčšina priechodoc súčasťou svetelne riadených križovatiek alebo priechodov so svetelnou signalizáciou. Tieto do určitej miery obmedzujú rýchlosť vozidiel.

2. 2. 4. CYKLISTICKÁ DOPRAVA Cyklistická doprava v meste Liptovský Mikuláš a jej širšom území je značne rozšírená. V tomto regióne možno cyklistickú dopravu rozdeliť do dvoch skupín – cyklistická doprava počas bežného pracovného dňa, spojená s určitým dopravným účelom (práca, škola, nákup, občianska vybavenosť a pod.) a rekreačná cyklistická doprava, kde majú veľké zastúpenie návštevníci regiónu. Pri dopravnej funkcii sa jedná o prepravu za konkrétnym účelom. Vyznačuje sa preto požiadavkou na čo najkratšie spojenie. Dôležitý je cestovný čas a priame napojenie cieľov cesty. Využitie bicykla nie je v tomto prípade natoľko závislé od počasia. Pri rekreačnej cyklistickej doprave je cieľom, alebo jedným z cieľov, jazda samotná. Trasy v tomto prípade väčšinou vedú von z mesta. Neprekážajú pritom aj menšie predĺženia trasy, obzvlášť, keď vedú zaujímavým územím. Základnou požiadavkou je atraktívnosť prostredia a bezpečnosť účastníka. Okrem skutočnej bezpečnosti sa jedná aj o vnímanú pocitovú bezpečnosť cyklistu, ktorá je spojená s pocitom pohody. To je možné dosiahnuť predovšetkým vedením cyklistickej cestičky mimo hlavný dopravný priestor. Rekreačná cyklistická doprava je závislá na priaznivom počasí. Počas dopravných prieskumov boli zisťované aj objemy cyklistickej dopravy Za najviac frekventované trasy cyklistickej dopravy v Liptovskom Mikuláši možno považovať: - cesta I/18 východ: Garbiarska - 1. Mája –– Okoličianska – smer Liptovský Hrádok, - cesta I/18 západ: Jánošíkovo nábrežie – Palúčanská, - cesta II/584 z Demänovej – diaľničný privádzač – Jánošíkovo nábrežie, - Hurbanova ul., - Ul. Čs. Brigády - Vilíkova ul., - Rumanova, - Kláštorná ul. – most cez Váh - Priemyselná ul., - ul. M.Pišúta, - ul. Jura Jánošku - Bellova ul..

Intenzita cyklistov na jednotlivých profiloch počas 10hodinového obdobia je uvedená v grafe na obr 2/5


23

Obr. 2/5

24


Pri prieskumoch boli zisťované aj rozdiely medzi priemerným pracovným a letným rekreačným dňom. Nasledujúci graf na obr. 2/6 znázorňuje rozdiel medzi priemerným dňom a letným rekreačným obdobím v cyklistickej doprave. Obr.2/6 700

600 priemerný pracovný deň

500

letný rekreačný deň 400

300

200

100

Aquapark

II/584

L. Hrádok

mesto

Podbreziny

mesto

Jasná

L.Mikuláš

Demänová

mesto

Palúdzka

mesto

L. Ondrašová

mesto

Aquapark

L.Mikuláš

Bešeňová

L.Mikuláš

mesto

privádzač

0

Aquapark I Žiarska I/18 II/584 Jasná II/584 II/584 Nová Jánošíkovo Palúčanská II/584 privádzač - hlavný (Podbreziny) Liptovský - za Liptovský Ondrašová - nábrežie 2 - na moste Demänová pred vstup Hrádok - pri odbočkou cez Váh pred - pri svetelnou T rnovec - v stúpaní za stavebninách vojenskou do Pavčinej križovatkou Jánošíku za križovatkou 3

4

5

8

13

25

26

33

36

39

Z grafu je vidieť, že intenzita cyklistickej dopravy je vyrovnaná – resp. sú poklesy aj nárasty medzi oboma obdobiami. Dôvodom je aj skutočnosť, že prieskum priemerného pracovného dňa sa konal v júni, čo je obdobie začínajúcej rekreačnej sezóny. V rámci rekreačnej dopravy vidieť nárast na trasách smerom k rekreačným lokalitám. V samotnom meste išlo skôr o pokles. Z toho vyplýva, že trasy po meste sú viac využívané obyvateľmi za účelovými cestami ako návštevníkmi. V súčasnej dobe sú na území mesta Liptovský Mikuláš vyznačené 2 cyklistické trasy: • na ul. 1. Mája, kde na úkor jedného jazdného pruhu bol vyznačený cyklistický pruh • na ceste II/584 medzi Liptovskou Ondrašovou a Aquaparkom, kde je na pravej strane cesty vybudovaná obojsmerná cyklistická trasa. Obe spomínané trasy sú v hlavnom dopravnom priestore bez fyzického oddelenia od automobilovej dopravy. Okrem uvedených trás sú cyklistom k dispozícii samostatné cyklistické cestičky: • Podbreziny - Okoličné • Podbreziny (Billa) – Okoličianska cesta Na rekreačnú cyklistickú dopravu je využívané nábrežie Váhu, lesné a poľné cesty v širšom území, ktoré poskytujú veľmi atraktívne podmienky pre cykloturistiku. Nie sú však značené a tak mnohým návštevníkom neznáme. V súčasnosti nie je úplne doriešená legislatívna stránka pohybu cyklistov po neoznačených trasách a tak veľa cykloturistov vlastne nevie, či má na niektoré cesty prístup. Cykloturistické trasy vo všeobecnosti využívajú jestvujúce cesty a komunikácie (I., II., III. triedy, účelové, poľné, lesné), pričom každá trasa má svoje evidenčné číslo.

25


V dotyku s riešeným územím sú v súčasnosti vedené registrované cyklotrasy: • • •

Liptovská cyklomagistrála – evid.č. 035, Podtatranská cyklomagistrála – evid.č. 004, Okolo Liptovskej Mary do Malatinej – evid.č. 5423;

Okrem toho územím vedú neregistrované, ale v cykloturistických mapách zakreslené cyklistické trasy a to „Demänovskou dolinou do Jasnej“, „Do Žiarskej doliny z Okoličného“ a trasa „Od Liptovskej Mary po Taranskú magistrálu“, t.j. od Liptovskej Ondrašovej cez Bobrovec po rázcestie na Tokarinách. Najvýznamnejšou existujúcou registrovanou cyklotrasou je Liptovská cyklomagistrála – stredne náročná trasa vedúca po severnom podhorí Nízkych Tatier. Začína sa v Bešeňovej na Oravskej cyklomagistrále. Prechádza cez Partizánsku Ľupču, Liptovské Kľačany, Dúbravu do obce Lazisko. Odtiaľ do Pavčinej Lehoty, ďalej cez autocamping do Ploštína a do Iľanova. Pokračuje cez Závažnú Porubu, Liptovský Ján, Liptovský Hrádok a trasa sa končí na Čiernom Váhu v lokalite Biely Potok. Odtiaľto pokračujú trasy na Poprad alebo smerom do Slovenského raja. Cesta je spestrená krásnou prírodou Nízkych Tatier, kúpaliskami v Bešeňovej, dreveným kostolom vo Svätom Kríži či archeologickým skanzenom na Liptovskej Mare. Určená pre horské a trekingové bicykle. Jej dĺžka je 74 km.

2. 2. 5. STATICKÁ DOPRAVA V súčasnosti je v centre mesta Liptovský Mikuláš k dispozícii 926 parkovacích miest, z toho 180 spoplatnených.. Tento počet zahŕňa len vyznačené parkovacie miesta. Do tohto počtu nie je zarátané parkovanie vo dvoroch firiem a na súkromných pozemkoch. Vodiči využívajú okrem vyznačených parkovacích miest (platených aj neplatených) aj iné možnosti parkovania, najmä pozdĺž komunikácií v priľahlých uliciach CMZ. V rámci prieskumu statickej dopravy neboli monitorované miesta pre odstavovanie vozidiel obyvateľov v blízkosti obytných domov. Odstavovanie vozidiel obyvateľov je riešené na vyznačených státiach alebo jednoducho pozdĺž komunikácií. Súčasná situácia v oblasti statickej dopravy sa vyznačuje intenzívnym využívaním verejných komunikácií na parkovanie a neusporiadanosťou verejných parkovísk. Hustota inštitúcií a obchodov v centrálnej mestskej zóne (CMZ), predovšetkým na pešej zóne, spôsobuje veľký dopyt po parkovacích miestach na jej obvode. Chýbajú hromadné garáže pre verejné účely. Počet parkovacích miest v centre mesta a ich využitie je vidieť z údajov v tabuľke 2/8 Tab. č. 2/8 Parkovisko

počet parkovacích miest

Moyzesova - centrum Hypernova Hollého - Synagóga Hollého - VÚB Námestie mieru - Dom služieb Hodžova Jilemnického Štúrova Bottova - VšZP Belopotockého - Katolícky dom Tranovského - Galéria PMB Ul. 1. mája - Čierny orol Školská ulica Ul. 1. mája - COOP Jednota Ul. Štefánikova - žel. stanica Kaufland SPOLU:

59 264 40 17 66 16 52 11 19 32 17 33 35 46 21 198 926

počet spoplatnených parkovacích miest

počet predaných parkovacích lístkov jún 07

august 07

39 16 62

6800

súkr. park. - údaje neposkytnuté súkr. park. - údaje neposkytnuté 8714

7600

31

853

3511

1413

32

1965

3949

2772

180

február 07


26

2. 2. 6. ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA Hlavnú os systému železničných tratí tvorí železničná trať č. 180 –Žilina - Košice, ktorá je súčasťou medzinárodného multimodálneho koridiru VA. Trať č. 180 - Bratislava – Žilina, tvorí hlavnú železničnú trasu vnútroštátneho a medzinárodného významu. V medzinárodnej osobnej doprave je využívaná vlakmi EC a IC a v medzinárodnej nákladnej doprave vlakmi AGTC. Trať je zaradená do siete medzinárodných železničných tratí AGC/AGTC s označením E40 – CE40. Maximálna traťová rýchlosť je 70 – 120 km/h. Nadradený skelet železničnej infraštruktúry Slovenskej republiky v línii Bratislava – Žilina – Košice (pozostávajúci z tratí prvej kategórie č. 120 a 180) je zároveň i západo-východnou osou slovenskej časti územia. Na území mesta je železničná stanica Liptovský Mikuláš a železničná zastávka Okoličné. Jestvujúce priestory železničnej stanice sa nachádzajú na ul. M. R. Štefánika. Železničná stanica Liptovský Mikuláš je významná z hľadiska osobnej aj nákladnej dopravy. Na železničnej stanici zastavujú všetky rýchliky aj IC/EC vlaky, na železničnej zastávke Okoličné osobné vlaky. V blízkosti železničnej stanice je situovaná aj autobusová stanica SAD. Jestvujúca výpravná budova ŽSR je 2-podlažným objektom. V prízemí sú priestory pre cestujúcich – hala s prislúchajúcimi funkciami, hygienické zariadenia a služby občerstvenia. Na poschodí sú administratívne a prevádzkové priestory ŽSR a služby občerstvenia. Súčasných stav v priestorovo vymedzenom a obmedzenom území v okolí železničnej stanice nezodpovedá požiadavkam na bezpečný pohyb peších, cestujúcich ani vozidiel všetkých druhov dopravy. V rámci modernizácie železničnej trate sa táto bude situovať do polohy na južnom okraji mesta a bude vybudovaná nová budova spolu s predstaničným priestorom, ktorý vytvorí plnohodnotné prostredie pre jednotlivé funkcie.

2. 2. 7. LETECKÁ DOPRAVA Najbližšie letiská sú v Poprade a v Žiline. Z tohto dôvodu sa ÚGD nezaoberal Leteckou dopravou.

2. 2. 8. VODNÁ DOPRAVA Mestom preteká rieka Váh, ktorá v súčasnosti poskytuje zázemie iba pre individuálnej vodácke aktivity. Pre vodácku rekreáciu a šport sa nachádzajú lodenice pri Liptovskej Mare , spolu s osobným prístavom pre vyhliadkové plavby v Liptovskom Trnovci. Rieka Váh je najdlhšou slovenskou riekou, meria celkom 378 km. Vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote vo výške 665 m.n.m. Pri Komárne v nadmorskej výške sa vlieva do Dunaja. Na Váhu je celkove 18 elektrární, ktoré tvoria tzv. Vážsku kaskádu. Prvou kaskádou je Liptovská Mara. Priemerný prietok Váhu v Liptovskom Mikuláši je zhruba 18 m3/s, pričom maximálne prietoky dosahuje na jar, napr. za apríli 2006 bol priemerný prietok 45,4 m3/s. Využívanie Váhu v riešenom území môžeme rozdeliť do dvoch kategórií. Prvou je športové využitie malými plavidlami do 6 osôb bez motora, t.j. kajaky, kanoe a rafty. Druhou oblasťou je plavba väčšími motorovými plavidlami po hladine Liptovskej Mary. Športová plavba na malých plavidlách má priaznivé podmienky v úseku od Kráľovej Lehoty po Liptovský Mikuláš, resp. po malú vodnú elektráreň pri Uhorskej Vsi. Jedná sa o jeden z najkrajších splavných úsekov. Úsek Váhu prechádzajúci Liptovským Mikulášom po vodnú nádrž Liptovská Mara nie je vodácky využívaný. Priamo v Liptovskom Mikuláši sa nachádza Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka. Svojou obtiažnosťou a vybavením spĺňa parametre svetovej úrovne (v roku 2007 sa tu uskutočnili ME dospelých v kanoistike na divokej vode). Okrem toho, že poskytuje tréningové zázemie pre našich olympíjskych


27

víťazov – Michala Martikána a Eleny Kaliskej, je určený aj pre ostatných vychutnávačov divokej vody, vrátane jednorazových akcií na rafte pre dovolenkujúcich návštevníkov. Areál má 2 slalomové trate, ktoré sa približne v strede spájajú. Celý priestor pri vodných kanáloch je zatrávnenými plochami, lavičkami, mostíkmi a cestičkami dotvorený do oddychového areálu.

Druhou oblasťou využitia Váhu v riešenej lokalite je plavba väčšími motorovými loďami po priehrade Liptovská Mara. Vodná nádrž má dĺžku približne 7 km a šírku cca 2 až 2,5 km. Najväčšiu šírku dosahuje pri Liptovskej Sielnici a to až 4,5 km. Hrádza má výšku až 45 m a nádrž zadržiava 365 mil. m3 vody. Najväčším plavidlom na Liptovskej Mare je motorová loď Martimex-Omega 2, ktorá môže prepraviť 55 cestujúcich. Loď je 17,3 m dlhá, takmer 4 m široká a má ponor 0,8 m. S dvomi motormi po 18 kW môže dosiahnuť rýchlosť 15 km/h. Loď v mesiacoch júl a august vykonáva pravidelné okružné plavby po vodnej nádrži. Premáva po trase Liptovský Trnovec – Kostol Liptovská Mara – Salaš Dechtáre štyri krát za deň, pričom plavba trvá 60 minút. Tarif je jednotný, plavba funguje ako vyhliadková okružná, nevyužíva sa na prepravu medzi prístaviskami. Mimo prázdninových mesiacov loď Martimex-Omega premáva na objednávku, pre školské alebo firemné plavby. Loď za rok prepraví viac ako 10 tis. cestujúcich. Okrem tejto lode pre verejnú prepravu, sa v letných mesiacoch plaví ďalších 50 až 70 motorových lodí – zväčša len niekoľkomiestnych súkromných člnov. Tieto plavidlá nemajú na vodnej nádrži žiadne zázemie (lodenicu), preto sú cez zimu odvážané z Liptova.

28


3. PREDPOKLADY VÝPOČTU DOPRAVNEJ PROGNÓZY – ZÁKLADNÉ BILANCIE Okres Liptovský Mikuláš je rozlohou najväčším okresom v rámci riešeného územia. Geomorfologická štruktúra a prírodné podmienky územia vytvárajú jeho nasledovné špecifické časti: • centrálna časť - Liptovská kotlina je prevládajúcou poľnohospodárskou krajinou, ktorou prechádza severná os sídelného systému Slovenska s urbanistickou štruktúrou sídiel Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok s pokračovaním na východ: Hybe, Východná, a Važec. V tomto priestore je koncentrovaný najvýznamnejší podiel ekonomického potenciálu okresu a aj obyvateľstva. Väzby medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom je treba považovať za aglomeračné, • severný podhorský sídelný pás s množstvom malých kompaktných sídiel, ktoré sa budú rozvíjať ako pásmo osídlenia s doplnkovými funkciami - turizmus, rekreácia a šport, • južný podhorský sídelný pás v línii od Partizánkej Ľupče až po Liptovský Ján bude spĺňať obdobnú funkciu, s väčším dôrazom na športovorekreačné využitie • priestor horských masívov - severnú časť územia zaberajú Západné Tatry a južnú časť Nízke Tatry s prioritnou funkciou ochrany prírody, ktorá vyplýva zo štatútov Národných parkov na ich územiach vyhlásených. Budúci rozvoj okresu bude založený na oživení jestvujúcej hospodárskej základne, rozvoji dopravnej infraštruktúry a rozvoji cestovného ruchu. Okres má rozsiahle hodnotné prírodné prostredie, ktoré spolu so stávajúcou vybudovanou materiálnou základňou turizmu a atraktívnou vodnou plochou Liptovskej Mary vytvárajú optimálne podmienky pre odvetvie rekreácie a turizmu medzinárodného a celoštátneho významu. Pri jeho rozvoji je potrebné rozvíjať rekreačný potenciál a kapacity okresu tak, aby sa neprekročila ekologická únosnosť prírodného prostredia. Nové strediská turizmu treba rozvíjať vo väzbe na podhorské vidiecke osídlenie. Na územiach okresu, ktoré sú súčasťami národných parkov, je potrebné rešpektovať prioritnú funkciu ochrany prírody a v zariadeniach turizmu a športu, dislokovaných do národných parkov, nezvyšovať lôžkovú kapacitu, ale je žiadúce zamerať sa na zlepšenie technickej infraštruktúry, ekologizácie stavieb, doplnenie zariadení služieb a rekonštrukciu a modernizáciu dopravných zariadení v rozsahu, potrebnom pre optimálne využívanie územia limitované počtom návštevníkov. Vývojové tendencie pre časový horizont roku 2010, sú uvedené v ÚPN SÚ Liptovský Mikuláš. Ten predpokladá vysoký nárast počtu obyvateľov mesta. Uvedená demografická prognóza pre mesto Liptovský Mikuláš vzhľadom na doterajší vývoj mesta, ale aj celého Slovenska predpokladá vysoko optimistický variant vývoja. V koncepčnom materiáli, akým ÚPN mesta je vhodné uvažovať s optimistickým vývojom, ktorý sa môže za určitých okolností naplniť. Ak sa nenaplní, tak sa jeho relalizácia iba posunie do vzdialenejšieho časového horizontu. Je potrebné, aby koncepčný materiál počítal s rezervou do budúcnosti. Predpoklad uvedený v ÚPN uvažuje s nasledovným počtom obyvateľov mesta Tab. č. 3/1 Rok 2000 2005 2010 *)rok 2007

Predpoklad ÚPN 34 700 35 700 36 600

Predpoklad ÚPN po migrácii 35 300 38 500

skutočnosť 33 773 32 684 32 759*)

rozdiel -927 -3 016 -3 841

Prognóza vývoja obyvateľstva v Liptovskom Mikuláši dopravy bola spracovaná v rámci PHSR mesta spracovanom v roku 2008. V Liptovskom Mikuláši bol v posledných rokoch zaznamenaný pokles prirodzeného prírastku obyvateľstva, aj keď k menej výraznému ako v iných regiónoch Slovenska. Oproti určitému nárastu obyvateľstva prirodzenou cestouvšak mesto vykazuje záporné migračné saldo. Tiež je v meste zaznamenaný zrýchľujúci sa proces populačného starnutia.Priemerný vek obyvateľov vzrástol za posledných 10 rokov o 4,5roka a index vitality poklesol na polovicu. Pri odhade vývoja obyvateľov mesta vychádzali spracovatelia zo súčasných demografických pomerov. Pri prognóze bola zohľadnená aj migrácia obyvateľstva, ktorú ovplyvňuje ekonomický vývoj a s ním

29


súvisiaca situácia na trhu práce. Nakoľko rast obyvateľov sa v návrhovom období neočakáva, mesto môže profitovať jedine z výraznejšej migrácie obyvateľstva. V prípade optimálneho variantu by mesto mohlo opäť prekročiť hranicu 33 000, dokonca až 35000 obyvateľov. Tento pozitívny tren včak možno dosiahnuť jedine zvýččením atraktivity mesta vyzvorením pracovných príležitostí, rozvojom bytovej výstavby a skvalitnením sluýieb. Na základe týchto predpokladov by mesto Liptovský Mikuláš mohlo dosiahnuť nasledovné počty obyvateľov. Tab. č. 3/2 Rok 2007 2013 2020

Predpoklad PHSR

Predpoklad PHSR po migrácii 32 759 32 480 31 950

32 759 35 450

Etapizácia výstavby komunikačného systému bude spracovaná pre časové horizonty: • etapa – do roku 2010 • etapa – od roku 2011 do roku 2020 • etapa – od roku 2021 do roku 2030 3. 1. VÝVOJOVÉ BILANCIE Východiskom pre výpočet dopravnej prognózy bola analýza súčasného stavu dopravy a smerovania automobilovej dopravy v území, zisteného smerovým dopravným prieskumom na území mesta Liptovský Mikuláš v roku 2007a 2008. Dopravná prognóza bola vypočítaná pre časový horizont roku 2030. Ide o konečné obdobie, keď sa predpokladá naplnenie všetkých zámerov. Z tohto výsledného obdobia bola stanovená etapizácia pre roky 2010, 2020 a naznačený dlhodobejší výhľad po roku 2030. Dopravná prognóza bola spracovaná na základe predpokladov: • predpokladaného demografického a dopravného vývoja v riešenom území • výhľadového rastu počtu obyvateľov a návštevnosti územia • predpokladaného vývoja dopravy v regióne, • vývoja stupňa automobilizácie v okrese Liptovský Mikuláš, • vývoja hybnosti bývajúceho obyvateľstva jednotlivými druhmi dopráv, • výhľadovej deľby dopravnej práce medzi IAD a HD, ktorá uvažuje s posilnením podielu MHD na prepravnom výkone. • funkciách, ktoré Liptovský Mikuláš a jeho jendotlivé časti budú plniť • vývoji rekreačných aktivít v území. V roku 2001 bolo v Liptovskom Mikuláši evidovaných 53,38% ekonomicky aktívnych osôb. Do výhľadového obdobia roku 2020 sa podľa PHSR predpokladá zvýšenie na 56,93%, čo predstavuje 18 190 osôb. ÚPN predpokladal v roku 2010 počet 19590 – 20800 ekonomicky aktívnych obyvateľov . Celkovo možno konštatovať, že predpoklad v náraste počtu obyvateľov, ako aj ekonomicky aktívnych obyvateľov sa ani v optimistickom variante nenaplní v tak vysokej miere ako bol uvažovaný v ÚPN mesta. Napriek tomu, že počet obyvateľov nebude maťpredpokladaný vzostup, vyššími hodnotami sa budú na naplnení mesta a širšieho územia podielať navštevníci. Prudký rozvoj turizmu na Liptove zvyšuje každoročne návštevnosť regiónu. Tento zaújem vyvoláva rozvoj nových aktivít pre rekreáciu, ktorý sa v poslednom období prejavuje novým fenoménom – výstavbou apartmánových domov. Nárast trvale bývajúceho obyvateľstva bude tak celoročne doplnený návštevníkmi, ktorí nemajú bydlisko priamo v meste a jeho okolí, ale budú využívať ponuku mesta v rovnakej miere ako jeho trvale bývajúci obyvatelia – používať cestnú sieť, mestskú dopravu, služby.... . Predpokladaný počet trvale bývajúcich obyvateľov a návštevníkov Liptovského Mikuláša bol stanovený na základe predpokladaného rozvoja jednotlivých lokalít mesta v zmysle ÚPN a jeho doplnkov do roku 2007. Demografická prognóza, použitá vÚGD vychádzala zo spracovaného ÚPN SÚ Liptovský

30


Mikuláš, ale na základe nových prognóz vývoja počtu obyvateľov, bol spracovaný reálnejší predpoklad demografickej prognózy. Táto uvažuje s predpokladanou stagnáciou počtu obyvateľov a predpokladaným nárastom počtu prechodne bývajúcich obyvateľov na celkovú hodnotu cca 53 750 osôb v cieľovom roku 2030. Mesto bude musieť poskytovať zázemie cca 35000 trvale bývajúcim obyvateľom a cca 18 750 prechodne bývajúcim obyvateľom Vývoj mesta v rozdelení na jednotlivé oblasti je uvedaný v tabuľke 3/3.

3

Severná obytná časť

Počet obyvateľov 2030 celkom

Počet obyvateľov 2030 prírastok

Stred

5,28

Počet obyvateľov 2020 celkom

Názov urbanistického okrsku

1

Južná obytná časť

Počet obyvateľov 2020 prírastok

Číslo urbanistického okrsku

Centrum

2

Počet obyvateľov 2001

Názov dopravnej oblasti

1

Počet obyvatľov1991

Číslo dopravnej obsti

Tab. č. 3/3

911

868

885

1753

186

1939

8315

7765

405

8170

804

8974

5

Vrbica – nábrežie I

5870

5072

285

5357

474

5831

28

Vrbica – nábrežie II

2445

2693

120

2813

330

3143

2897

2494

0

2494

1701

4195

2897

2474

0

2474

201

2675

3,12 3

Sever

12

Nádražie

0

20

0

20

1500

1520

4

Priemyselný areál

4

Hriadky

804

988

90

1078

0

1078

5

Sídlisko

2

Sídlisko

2241

2017

0

2017

222

2239

6

Palúdzka

7

Palúdzka

2349

2767

5190

7957

105

8062

7

Okoličné

18,19

1048

1103

0

1103

165

1268

1048

1103

0

1103

165

1268

8

Podbrezity, Vitálišovce

9

Stošice

10

Liptovská Ondrašová

11

12

18

Okoličné

19

Luhy

13-16

0

0

0

0

0

0

8825

10192

570

10762

60

10822

13

Háje

0

0

270

270

0

270

14

Podbreziny

8732

10097

0

10097

0

10097

15

Vitálišovce

93

95

300

395

30

425

16

Zámostie

0

0

0

0

30

30

17

Stošice

90

80

300

380

525

905

1273

1708

2244

3952

531

4483

9

Liptovská Ondrašová

1273

1695

1170

2865

0

2865

11

Červienec

Benice, Andice

0

13

1074

1087

531

1618

276

310

246

556

60

616 0

8

Pod Jablonkou-Roveň

0

0

0

0

0

24

Černice

0

0

0

0

0

0

25

Benice

140

156

126

282

45

327

26

Andice

Bodice, Demänová

136

154

120

274

15

289

1548

1461

810

2271

225

2496 1810

22

Demänová

1122

1000

600

1600

210

23

Bodice

426

461

210

671

15

686

570

1086

45

1131

13

Ploštín

21

Ploštín

547

516

14

Iľanovo

20

Iľanovo

502

510

150

660

30

690

15

Hôrky

6

Hôrky – Hložné

99

228

3000

3228

0

3228

16

Nová Ondrašová

0

0

1620

1620

0

1620

10

Diel

0

0

1170

1170

0

1170

27

Ráztoky

0

0

450

450

0

450

31725

33007

16080

49087

4659

53746

31


Dopravné charakteristiky použité v Územnom genereli dopravy boli stanovené analýzou údajov z „Aktualizácie predinvestičnej štúdie programu rozvoja diaľnic“, spracovaná v roku 2001 spoločnosťou Dopravoprojekt a.s. a analýzou údajov z databázy spracovateľa. Údaje pre rok 2007 boli poskytnuté odborom dopravy MÚ Liptovský Mikuláš Použité dopravné charakteristiky sú uvedené v tabuľke 3/4 Tab. č. 3/4 Charakteristika Stupeň automobilizácie – okres LM Stupeň motorizácie – okres LM Hybnosť - celkom - IAD - MHD - bicyklom - pešo Deľba dopravnej práce

voz/1000 obyvateľov OA/1000 obyvateľov cesty/obyvateľa /deň

Rok 2007 247 352 2,50 0,30 0,70 0,32 1,18

IAD : HD

rok 2010 292

rok 2020 376

2,58 0,331 0,940 0,350 1,190 30 : 70

2,65 0,335 0,960 0,360 1,190 30 : 70

rok 2030 458 2,90 0,340 0,980 0,370 1,190 30 : 70

3. 2. VÝHĽADOVÉ OBJEMY DOPRAVY Na základe vyššie uvedených vývojových tendencií boli spracované matice smerovania dopravy, ktoré vyjadrujú výhľadový objem a smerovanie dopravy v riešenom území. Priemet výhľadového objemu dopravy na komunikačnú sieť predstavuje predpokladané výhľadové zaťaženie komunikačného systému automobilovou dopravou. Vývojové tendencie boli odvodené od predpokladaného demografického vývoja a od predpokladaného hospodárskeho rastu územia, ale aj celého Slovenska v procese transformujúcej sa ekonomiky a v procese dobiehania výkonnosti ekonomiky štátov Europskej únie. Výhľadové objemy dopravy boli stanovené na základe poznatkov zo smerového dopravného prieskumu, ktorého výsledky poskytli údaje o smerovaní vnútornej, zdrojovej a cieľovej dopravy ako aj o doprave tranzitnej. V náraste dopravy boli zohľadnené: • rast obyvateľstva • návštevnosť územia • hybnosť IAD • rast automobilizácie a motorizácie Vonkajšia doprava IAD a nákladná doprava a bola prognózovaná pomocou koeficientov rastu. Koeficienty rastu intenzity dopravy – Žilinský región Tab. č. 3/5 Rok 2010 / 2007 2020 / 2007 2030 / 2007

Diaľnice OA Ostatné 1,198 1,138 1,810 1,582 2,395 2,017

Cesty I. triedy OA Ostatné 1,078 1,054 1,316 1,209 1,536 1,344

CestyII. triedy OA Ostatné 1,072 1,042 1,283 1,169 1,474 1,285

Matice smerovania vozidiel medzi jednotlivými oblasťami a dopravnými smermi v tabuľkách na nasledujúcej strane.

Cesty III. triedy OA Ostatné 1,060 1,042 1,253 1,159 1,436 1,266

sú dokumentované

Na základe uvedených matíc smerovania boli na území mesta Liptovský Mikuláš zistené výhľadové objemy dopravy podľa druhu jázd. Pre návrh komunikačnej siete boli použité výhľadové objemy dopravy pre cieľový rok 2030. Grafické znázornenie smerovania dopravy je uvedené na obr.3/1


32

Obr.3/1

V roku 2030 sa predpokladá, že na území SÚ Liptovský Mikuláš bude realizovaných spolu 177 056 jázd/24h: • vnútorné jazdy ( v intraviláne SÚ Liptovský Mikuláš) vykoná 116 642 voz/24h – 65,9%, • zdrojové a cieľové jazdy (zo a do SÚ Liptovský Mikuláš) vykoná spolu 55 782 voz/24h – 31,4%, • tranzitné jazdy (cez SÚ Liptovský Mikuláš) vykoná 4 632 voz/24h –2,6%. Z tohto objemu vykonajú osobné automobily (IAD) 161 335 jázd/24h (91,1% celkového objemu dopravy): • vnútorné jazdy vykoná 106 833 voz/24h – 66,2%, • zdrojové a cieľové jazdy vykoná spolu 50314 voz/24h – 31,2%, • tranzitné jazdy vykoná 4188 voz/24h – 2,6%. Ostatné automobily vykonajú 15 721 jázd/24h: • vnútorné jazdy vykoná 9 809 voz/24h – 62,4%, • zdrojové a cieľové jazdy vykoná spolu 5 468 voz/24h – 34,8%, • tranzitné jazdy vykoná 444 voz/24h – 2,8%, (v objeme tranzitných jázd sú zachytené aj prejazdy autobusov SAD). Zo smerovania dopravy uvedeného v maticiach smerovania je možno vidieť, že najsilnejšie dopravné smery budú aj do výhľadu naďalej viazané na čiršie centrum mesta, ktoré poskytuje najviac zdrojov a cieľov dopravy. Rozvoj rekreačných lokalít v okolí Liptovského Mikuláša, ktoré budú poskytovať možnosti celoročnej rekreácie bude generovať objem zdrojovej a cieľovej dopravy vo vzťahu k mestu a tranzitnej dopravy medzi jednotlivými centrami ( Jasná – Tatralandia...). Objemy tranzitnej dopravy nie sú v porovnaní s celkovou dopravou vysoké a predstavujú cca 3 %. V smere Východ – západ tranzitnú dopravu preberie diaľnica D1 a tzv. zvyškový tranzit bude realizovaný v rámci navrhovaného komunikačného systému mesta. Ako bolo spomenuté už v predchádzajúcej časti, podľa smerovania dopravy je zrejmé, že väčšina ťažkej dopravy smerujúca do priemyselného aerálu v Okoličnom zo smeru Poprad odbočí z diaľnice už v križovatke Liptovský Peter, aby sa vyhla prejazdu mestom. Vozidlá aj za


33

cenu pomalšej jazdy volia túto trasu, ktorá je v konečnom dôsledku rýchlejšia ako cez privádzač Liptovský Mikuláš Zo smeru L. Hrádok predstavuje táto tranzitná doprava 4,7% IAD a 11% ostatnej tranzitná doprava Zo smeru Ružomberok predstavuje objem tranzitnej dopravy IAD 7,8% ostatnej tranzitná dopravy (NA+BUS) 9%. 3. 3. MODELOVANIE DOPRAVNÉHO ZAŤAŽENIA KOMUNIKAČNEJ SIETE V rámci ÚGD je navrhovaná nová dopravná koncepcia, ktorá vo svojom cieľovom horizonte uvažuje s vybudovaním okružného dopravného systému, ktorý umožní odľahčenie cetra. V súčasnosti hlavná dopravná os – cesta I/18, ktorá vedie stredom mesta bude vymiestnená na južný okraj mesta a umožní dopravne riešiť centrálnu komunikáciu ako komunikáciu obslužnú s prvkami ukľudnenia dopravy. Na severnom okraji je navrhnutá mestská komunikácia, ktorá bude plniť funkciu zbernej komunikácie a dostatočným počtom križovatiek zabezpečí spojenie aj s oblasťami vo vnútri mesta, bez zaťažovania jeho centra. V navrhovanom dopravnom systéme je uvažované, že napojenie diaľnice D1, ktoré je v súčasnosti cez privádzač Liptovský Mikuláš bude doplnené o ďalšie napojenie na východnom okraji mesta. V súčasnosti nie je rozhodnuté, či bude realizované napojenie cez križovatku Závažná Poruba, ktorého vybudovanie je potrebné zosúladiť s trasou novej železničnej trate. Vo variante, ktorý bol poskytnutý ako podklad od spracovateľa modernizácie železničnej trate, nebude možné uvažovať s diaľničnou križovatkou Závažná Poruba. Variantom riešenia napojenia diaľnice D1 na cestu I/18 je diaľničná križovatka Uhorská Ves, ktorá je žiastočne vybudovaná už v súčasnosti, ale jej dobudovanie by si vyžiadalo obchvat Uhorskej Vsi. Nakoľko nie je možné pri súčasných informáciách jednoznačne lokalizovať ani jeden s variantov, riešením je iba konštatovanie potreby ďalšieho napojenia a v tomto zmysle bola modelovo uvažované aj dopravným zaťažením komunikačnej siete. Komunikačná sieť bola pre potreby modelovania vytvorená z existujúcej siete a doplnená o navrhované komunikácie. Vstupné údaje o komunikačnej sieti boli prispôsobené navrhovaným riešeniam. Na túto sieť bola premietnutá matica smerovania dopravy, ktorá bola vytvorená na základe smerového prieskumu automobilovej dopravy. Zdroje a ciele vnútromestských vzťahov boli umiestnené do ťažiskových uzlov dopravných oblastí a to podľa veľkosti dopravnej oblasti, jej charakteru ako aj napojenia na komunikačnú sieť. Napojenie vonkajších smerov bolo za hranicou intravilánu do jedného bodu príslušnej prístupovej komunikácie. Zaťažovanie siete bolo uskutočnené pomocou súboru programov AUTO, ktorých autorom je ÚDI Praha. Popis siete je charakterizovaný systémov hlavných uzlov, ktoré tvoria križovatky a pomocných uzlov, ktoré charakterizujú zdroje a ciele v rámci oblastí a smerov. Zaťaženie komunikačnej siete mesta vychádzalo z matíc smerovania. Pre prideľovanie dopravných vzťahov medzi zdrojmi a cieľmi je používaný algoritmus, ktorý plne rešpektuje organizáciu dopravy Pre každý dopravný vzťah z matice smerovania je možné vyhľadať jednu alebo viac trás. Výber trasy je ovplyvňovaný • kategóriu komunikácie, ktorej je prideľovaná zodpovedajúca rýchlosť, • počtom a druhom križovatiek a úsekov na trase, charakterizovanými impedanciami, Modelovanie zaťaženia siete vychádza z filozofie výberu najvhodnejšej trasy, bez zadávania kapacity komunikácie. V prípade intenzívne zaťaženej komunikačnej siete sa zadávanie kapacity ani neodporúča, aby nedochádzalo k umelému a často nelogickému smerovaniu dopravy. Výsledkom modelového zaťaženia dopravy bolo výhľadové zaťaženie navrhovanej siete. Priemetom dopravných vzťahov na modelovú komunikačnú sieť je vyjadrené jej zaťaženie. Graficky je zaťaženie siete znázornené na vo výkrese č. 6 v grafickej časti.


34

4. NÁVRH OPTIMÁLNEHO RIEŠENIA VO VYMEDZENOM NÁVRHOVOM OBDOBÍ Cieľovým rokom pre spracovanie ÚGD bol rok 2030. Vzhľadom k tomu, že dopravné riešenia sú investične náročné, tak bolo obdobie do roku 2030 rozdelené na časové etapy: • rok 2010 - I.etapa - návrhy možno realizovať do roku 2010- operatívne opatrenia, • rok 2020 - II.etapa – návrhy realizovateľné za obdobie od rok 2011 do roku 2020, • rok 2030 – III. etapa - návrhy realizovateľné od roku 2021 do roku 2030 V tomto zmysle je spracované dopravné posúdenie a z toho vyplývajúca etapizácia návrhu riešení ÚGD. 4. 1. AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA Východiskovým podkladom pre návrh komunikačnej siete mesta platný územný plán mesta, ktorého dopravné riešenie bolo prehodnotený na základe: • Výsledkov dopravných prieskumov a následnej analýzy dopravnej situácie v meste • Zmien a doplnkov ÚPN, ktoré vytvoria nové zdroje dopravy. Koncepciu riešenia komunikačnej siete mesta v zásadnej miere ovplyvnila nová poloha železničnej trate na území mesta. V rámci modernizácie celého tahu Bratislava – Žilina – Košice, ktorá má spĺňať podmienky traťovej rýchlosti na 160km/h bola železničná trať prechádzajúca mestom Liptovský Mikuláš preložená do novej polohy. Kým pôvodná trasa viedla severom mesta , nová poloha je na juhu mesta v súbehu s diaľnicou D1. Z vedenia trate v novej polohe vyplýva a aj poloha železničnej stanice a následne aj nové dopravné väzby na ostatné druhy dopravy (MHD, IAD). Tento zámer je v súvislosti so spracovaním ÚGD nový a nebol známyani pri príprave zadania pre spracovanie ÚGD a ani vo fáze prieskumov. Z tohto dôvodu nie je v ÚGD naplnená kapitola o železničnej doprave, ktorá bude spracovateľom PD pre modernizáciu železničnej trate , spol. Reming Consult bude doplnená po jej spracovaní. Pre spracovanie predkladaného matriálu boli poskytnuté pracovné podklady, ktoré sa týkali vedenia úseku železničnej trate v dotyku s mestom Liptovský Mikuláš a nadväzné investície cestnej siete cestnej siete. Predpokladané uvedenie modernizovanej trate do prevádzky má byťdo roku 2013. Táto skutočnosť vytvorí nové možnosti riešenia komunikačnej siete mesta. Zrušením bariéry, ktorú tvorilo železničné teleso na severe a západe mesta sa otvorí priestor pre rozvoj mesta do týchto smerov , pričom južná poloha trate bude vedená už v diaľnicou vytvorenom koridore a nebude novou prekážkou. Na základe týchto podkladov bola navrhnutá koncepcia riešenia komunikačnej siete mesta, ktorá vychádzala z týchto predpokladov: • Po preložení železničnej trate do novej polohy na juhu mesta a uvoľní železničné teleso pre cestnú dopravu. V uvoľnenom koridore bude možné viesť novú komunikáciu, ktorá by slúžila na odľahčenie preťaženej cesty I/18, vedenej stredom mesta • Nová poloha železničnej stanice si vyžiada nové dopravné väzby na komunikačnú sieť mesta a preto bude potrebné posilniť dopravné prepojenia týmto smerom • V rámci modernizácie železničnej trate sa bude rekoštruovať aj časť komunikačnéj siete mesta, ktorá bude dotknutá železničnou traťou a táto vytvorí zárodok kvalitnejšej komunikačnej siete v úseku medzi cestou II/584 a priemyselnou lokalitou v Okoličnom. • Takto vytvorený základ komunikačného systému bude doplnený tak, aby v cieľovom stave vytvoril ucelený dopravný systém skladajúci sa z dopravného okruhu okolo mesta a priečnych prepojení, ktoré budú mať zbernú funkciu a sústavy obslužných komunikácií, ktoré umožnia určité obmedzenia a skľudnenie dopravy.


35

V pomerne krátkom období sa v Liptovskom Mikuláši predpokladá prudký rozvoj bývania, služieb a aktivít, súvisiacich s cestovným ruchom. Tieto sú sústredené do oblasti širšieho centra a pozdĺž centrálnej komunikačnej osi mesta, ktorú tvorí cesta I/18 ( Garbiarska ul. a ul. 1. mája). Najväčšie zámery týkajúce sa bytovej výstavby s sústreďujú do časti Palúdzka ( časť výstavby je už realizovaná) a do lokalít Južné mesto, Mútnik (na severe mesta) a severne od Liptovskej Mary. Veľké zámery, týkajúce sa cestovného ruchu sa plánujú aj smerom do Demänovskej doliny a smerom na Liptovský Trnovec. Realizácia týchto zámerov spôsobí značné zvýšenie intenzity dopravy a to hlavne v širšom centre, čo si bude vyžadovať skapacitnenie už v súčasnosti preplnených komunikácií a akútnu potrebu riešenia komunikačnej siete. Nový komunikačný systém umožní prerozdelenie dopravy do viacerých koridorov, presmeruje dopravu, ktorá nemá vzťah priamo k centru mesta na jeho okraje. Uvoľnená kapacita bude slúžiť cieľovej doprave do širšieho centra. Takéto riešenie dopravnej situácie predstavuje menší rozsah radikálnych zásahov do existujúcej štruktúry mesta a nebude vyžadovať skapacitnenie komunikácií v centre mesta s dopadom na existujúcu zástavbu. V rámci navrhovaného komunikačného systému vzniknú v meste 3 nové komunikácie: • Severná komunikácia, vedená v trase súčasnej železničnej trate ( v úseku Okoličné – Ondrašová) • Južná komunikácia, ktorá sa skladá z úseku vybudovaného v rámci modernizácie železničnej trate ( cesta II/584, Demänová – cesta III/018134, Závažná poruba) a doplnená úsekmi, ktoré umožnia jej napojenie na cestu I/18 v smere na Ružomberok a v smere na Liptovský Hrádok • Západná komunikácia – umožňujúca spojenie Demänovej a Demänovskej doliny s územím severne od Liptovskej Mary a obchádzajúce mesto. Severná komunikácia (podrobne je uvedená stavba popisovaná v kap. č. 5) Samotný návrh stavebno-technického riešenia vychádzal zo smerového vedenia koridoru bývalej železničnej trate. Koridor bude predpokladane uvoľnený pre výstavbu cca v roku 2015. Cesta je navrhovaná ako mestská zberná komunikácia v kategórii MZ 12/50. Súbežne s komunikáciou bude vedená cyklotrasa, ktorá umožní prepojenie východnej a západnej časti mesta s napojením na cyklotrasu na Liptovskú Maru. Južná komunikácia (podrobne je uvedená stavba popisovaná v kap. č. 5) Stavebnotechnické riešenie úseku od križovatky II/584 po križovatku III/018134 vychádza z návrhu, ktorý spracovala spol. Reming Consult. Smerové vedenie je v súlade s navrhovaným riešením, zmeny oproti návrhu sú v jednotlivých križovatkách, tak aby spĺňali nároky pre výhľadové dopravné zaťaženie. V ÚGD je táto komunikácia doplnená o úseky - II/584 – I/18 v smere na Ružomberok - III/018134 – I/18 v smere Liptovský Hrádok Pomocou uvedených úsekov vznikne ucelený cestný ťah, ktorý umožní spojenie mesta v smere západ – východ bez zaťažovania centra mesta. Cesta je navrhovaná v kategórii C 9,5/70 v extraviláne a ako mestská zberná komunikácia v kategórii MZ 14/60 v intraviláne. Západná komunikácia Trasa komunikácie čiasročne využíva koridor súčasnej železničnej trate, ktorý opúšťa v juhozápadnej časti Palúdzky a križuje diaľnicu D1 a novonavrhovanú trasu železnice a pripája sa na cestu I/18. Cesta je navrhovaná v kategórii C 9,5/70 v extraviláne a ako mestská zberná komunikácia v kategórii MZ 12/50 v intraviláne. Nová koncepcia komunikačnej siete mesta si bude vyžadovať zmenu označenia ciest I., II. a III. triedy v rámci širšiho územia.

Návrh komunikačného systému mesta je v prehľadnej schéme na obrázku na nasledujúcej strane.


4. 1. 1.

36

I. ETAPA – DO ROKU 2010

V tomto období sa nepredpokladá nárast počtu obyvateľov voči súčasnosti a nárast dopravy bude spôsobený predovšetkým rastom automobilizácie a motorizácie ako aj zvýšenou hybnosťou IAD. Stupeň automobilizácie v okrese Liptovský Mikuláš sa zvýši o 18% oproti súčasnosti a hybnosť prostriedkami IAD bude predstavovať 0,331 cesty /obyvateľa / deň, čo predstavuje zvýšenie o 10% Oproti obdobiu roku 2007 a 2008, v ktorom boli vykonané podrobné dopravné prieskumy neboli na komunikačnej sieti realizované žiadne zásadné zmeny. Aj keď uvedené obdobie tvorí pomerne blízky časový horizont v rámci rozvojových plánov mesta má ku koncu tohto obdobia dôjsť k realizácii viacerých investičných zámerov, ktoré budú generovať dopravu. -

-

Obchodné centrum Jasná I a Jasná II na Bellovej ul. Jeho dokončenie je naplánované na november 2010. Celková podlažná plocha I. a II. etapy má predstavovať 16 405,5 metrov štvorcových. Projekt neráta s výstavbou krytých garáží, parkovanie bude riešené mimo objektu s kapacitou 295 parkovacích miest. Apartmány VIA Jasná pri vstupe do Demänovskej doliny– 41 apartmánov s ponukou na bývanie a komplexnú rekreáciu – dokončenie Areál ľahkého priemyslu pri skleníkoch v Okoličnom – cca 250 zamestnancov – predpokladaný termín výstavby 2008-2009 Rozvojová zóna Nám. Mieru – objekt Domu služieb Rozvojová zóna – Južné mesto Rozvojová zóna Areál vodného športu Rozvojová zóna Stará Vrbica Rozvojová zóna Lesopark Háj – výstavba rekreačno-oddychovej zóny

Do roku 2010 sa plánujú rekonštrukcie komunikácií, ktoré boli v zmysle PHSR mesta Liptovský Mikuláš zaradené do akčného plánu na roky 2008 – 2010. Nakoľko niektoré komunikácií sú riešené v návrhu cestnej siete, je potrebné zosúladiť budúcu rekonštrukciu s dopravnou koncepciou. V nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam plánovaných investícií s a ich riešenie v rámci ÚGD :


37

Plánované investície do roku 2010 sú uvedené v tabuľke 4/1 Tab. č. 4/1 Ulica ul. Nešporova

Navrhovaná kategória podľa ÚGD MO 8/40

ul. P.P.Zgútha-Vrbického

MO 8/40

ul. Komenského

MO 8/40

ul. Štúrova

MO 8,0/50 + cykl.pruh

ul. Hodžova

MO 8/40

ul. Štefánikova

MO 8/40

Navrhované úpravy podľa ÚGD

Na komunikácii je navrhovaná cyklistická trasa s vyznačením pruhu pre cyklistov

Staré mesto ul. Kuzmányho

MO 8/40

ul. Školská

MO 12/40 (redukovaná)

Jednostranné parkovanie

ul. Priemyselná - I. etapa

MO 12/40 (redukovaná)

Na komunikácii je navrhovaná cyklistická trasa s vyznačením pruhu pre cyklistov

MK Nábrežie Janka Kráľa

MO 8/40

V súbehu je navrhnutá cyklistická trasa Smrečany – L. Trnovec

MO 8/40

Na komunikácia je zaradená do cyklistickej trasy

MČ Okoličné ul. Pálenická II Nábrežie ul. Vrlíkova - Nábrežie II. etapa

MZ 8,5/50

Komunikácia spájajúca Južné mesto a novú ŽS – hlavná trasa MAD – zastávky v nikách

MČ Iľanovo Rekonštr. komunikácie Iľanovo - Ploštín

MZ 8,5/40

Komunikácia bude slúžiť linkám MAD – jednosmerne od Ploštína, tiež zaradená do siete cyklotrás

MČ Liptovská Ondrašová ul. Matejkovaj

MO 8/40

Budúce spojenie lokality Mútnik s cestou II/584

ul. Tehliarska

MO 8/40


Stavebné úpravy Hroboňova ul.

MO 8/40



4. 1. 2.

38

II. ETAPA – ROKY 2011 - 2020

V tomto období sa predpokladá najväčší rozvoj aktivít a tým aj veľmi prudký nárast počtu návštevníkov. Nový trend výstavby a využívania apartmánových domov ako aj celoročné možnosti rekreácie, spôsobia, že napriek pomalému rastu trvale bývajúceho obyvateľstva bude mesto musieť poskytovať služby a zázemie veľkému počtu návštevníkov, ktorí budú využívať ponúkané služby. Ponuka nových bytov spôsobí, že obývanosť bytov poklesne, vznikne možnosť prenájmov. Počet skutočne prítomných osôb bude vyšší, ako bude možné štatisticky evidovať. Okrem toho bude na dopravnú intenzitu vplývať rast stupňa automobilizácie a motorizácie spolu so zvyšujúcou sa hybnosťou IAD ako aj ostatných druhov dopráv. Najväčšou investício tohto obdobia bude modernizácia železničnej trate a s ňou spojená jej nová poloha na juhu mesta. Smerové a výškové vedenie trasy, ako aj poloha železničnej stanice je v Územnom genereli dopravy v plnej miere rešpektovaná ako podklad. Spracovateľom dokumentácie je Reming Consult. Ako nadväzná investícia bude vybudovaná komunikácia v súbehu so železničnou traťou v úseku cesta II/584 Demänová – Okoličné a cesta medzi spájajúce obce Podtureň, Liptovský Ján, Uhorská Ves a Závažná Poruba s touto komunikáciou. Rovnako bolo v rámci modernizácie železničnej trate riešené aj napojenie nákladnej železničnej stanice na cestnú sieť. Uvedená cesta - označená ako južná komunikácia - bude tvoriť časť budúcej preložky cesty I/18, ktorá podľa ÚPN mesta Liptovský Mikuláš z roku 1996 viedla koridorom severne od diaľnice D1 – územím Južného mesta. Nová poloha želenice,ako aj nové aktivity v území boli dôvodom prehodnotenia polohy cesta I/18 navrhnutej v ÚPN. Najvhodnejším riešením bolo využitie trasy cesty navrhovanej spol.Reming a jej prepojenie s existujúcou cestou I/18 ako novej preložky cesty I/18 na území Liptovského Mikuláša. Smerové vedenie trasy bolo ponechané v plnom rozsahu, malé zmeny boli v riešení križovatiek a napojenia komunikácie zo Závažnej Poruby tak, aby boli splnené parametre pre cestu I. triedy ako aj podmienky dostatočnej výkonnosti pre výhľadové dopravné zaťaženie. V rámci modernizácie železničnej trate je potrebné vybudovať dopravné napojenia na novú železničnú stanicu. Tieto budú spolu s dokončením komunikačného systému Južného mesta patriť medzi prvé investície tohto časového obdobia. Zabezpečenie týchto dopravných väzieb si vyžiada vybudovanie nového premostenia cez rieku Váh v pokračovaní Belopotockého ul.

39


Plánované investície v období 2011 - uvedenie modernizovanej železničnej trate do prevádzky (2013)sú uvedené v tabuľke 4/2 Tab. č. 4/2 Ulica

Navrhovaná kategória podľa ÚGD


Širšie centrum ul. Belopockého – Južné mesto

MO12/50

C1

Vedenie liniek MHD

ul. Vrlíkova, - Južné mesto

MZ 8,5/50

B2

Vedenie liniak MHD

MZ 8,5/50

B2

ul. Kollárova ul. Garbiarska ( privádzač- Rachmaninovo nám) Južné mesto

MZ 19,5/40

Komunikácie Južného mesta

MO 8,5/40, 50

C1

V zmysle projektovej dokumentácie Južného mesta

Prepojenie na Palúdzku Vyvolané investície v súvislosti s modernizáciou železice Južná komunikácia v úseku II/584 - Okoličné spojenie obcí Z. Poruba, Lipt. Ján, Uhorská ves a Podtrureň Okoličné

MO 8,5/50

C1

V súbehu je navrhovaná cyklistická trasa s prepojením do Palúdzky

C 9,5/70

Priemyselná ul.

MZ 12/40 (reduk)

B2

Obslužná komunikácia priemyselného areálu

MO 8/40

C2

B1

C 7,5/60

Vedenie liniak MHD Na komunikácii vyznačiť navrhovanú cyklistická trasu s vyznačením pruhu pre cyklistov na úkor šírky jazdných pruhov (zúženie pruhov na 3,25m)

Napojenie na južnú komunikáciu pod nákladnou železničnou stanicou

Predĺženie ulice smerm do priemyselného areálu cez nové premostenie Váhu Na komunikácii je navrhovaná cyklistická trasa s vyznačením pruhu pre cyklistov

križovatky Garbiarska - Belopotockého 1.mája - Kollárova ul. Južné mesto riešenie v rámci PD Južného mesta južná komunikácia – II/584

Svetelne riadená križovatka Svetelne riadená križovatka ( budovaná v súvislosti s areálom Stop Shop) Malé okružné križovatky Špirálovitá križovatka

Južná komunikácia – napojenie cesty na Ploštín

Styková neriadená križovatka

Južná komunikácia – nákladnej ŽS


Južná komunikácia – Priemyselný areál Južná komunikácia – cesta III/018134 Ul. 1.mája – priemyselná

Malá okružná križovatka Malá okružná križovatka ( alt. špirálovitá) Svetelne riadená križovatka

Uvedenie novej železničnej trate do prevádzky umožní začatie prác na komunikáciách v koridore bývalej železničnej trate. Nakoľko ide o časovo aj finančne náročnú investíciu, v období do roku 2020 sa predpokladá s vybudovaním úsekov severnej komunikácie v lokalite bývalej železničnej stanice a prepojenia na lokalitu Mútnik, kde sa plánuje budovanie rozsiahlej bytovej výstavby. Zároveň s touto investíciou by sa realizovala aj preložka cesty II/584 – obchvat Ondrašovej.

40


Plánované investície v období : po uvedení modernizovanej železničnej trate do prevádzky (2014) - rok 2020 sú uvedené v tab 4/3 Tab. č. 4/3 Ulica



Severné mesto - Mútnik Severná komunikácia Úsek:križ. Zápotovkého – križ. Ondrašová Ondrašová

MZ12/50

B2

Obchvat Ondrašovej.

MZ 8,5/50

B2

Okolo TESCA

MO 8,5/50

C1

Hlavná dopravná os územia s prepojením na privádzač a Palúdzku

južný okraj územia - Palúdzka

MO 8,5/50

C1

V súbehu je navrhovaná cyklistická trasa s prepojením do Palúdzky

Vedenie linky MHD, súbežná cyklistická trasa

Komunikáciu zaradiť ako preložku cesty II/584

Južné mesto

Palúdzka Predĺženie južnej komunikácie na cestu I/18 do smeru Ružomberok Dobudovanie obslužných komunikácií v mestskej časti Okoličné

C 9,5/70 MO 8,5/50 MO 8/40

C1 C2

Žiarska ul. s napojením na c.I/18.

MZ 8,5/50

B2

Okoličianska ul

MZ 8,5/50

B2

MO 8/40

C2

Obslužná komunikácia v priemyselnom areáli križovatky Križovatka I/18-Žiarska


Severná komunikácia – križ. Podbreziny

Malá okružná križovatka

Severná komunikácia – križ. Cesta hrdinov


Severná komunikácia – križ. Hodžova


Severná komunikácia – križ. Mútnik


Severná komunikácia – križ. Ondrašová Južná komunikácia – križ. Palúdzka

Malá okružná križovatka Malá okružná križovatka – neúplna (zapojené 3 ramená)

Situovanie popisovaných komunikácií je v prehľadnej schéme na obrázku na nasledujúcej strane Podrobne sú uvedené komunikácie graficky dokumentované v grafickej prílohe č. 2A. V uvedenom období je potrebné uvažovať aj s investíciami v oblasti Demänovej a Bodíc, kde nie je presne stanovaný časový horizont výstavby a budovanie dopravnej infraštruktúry je závislé od budovania jednotlivých lokalít. Z tohto dôvodu nie sú tieto zaradené do presného časového obdobia.

41


4. 1. 3.

III. ETAPA – ROKY 2021 - 2030

V tomto období sa predpokladá doznievanie rozvoja aktivít v meste, hlavne jeho centre a investície sa budú sústrediť do k jeho okrajovým častiam. Predpokladajú sa veľké investície v oblasti Demônovej a a demänovskej doliny. Tiež sa uvažuje s rozvojom pozdĺž južnej komunikácie, ktorý ale zatiaľ nemá jasne stanovený charakter. Po roku 2020 je potrebné zamerať sa predovšetkým na doplnenie úsekov severnej, južnej a západnej komunikácie, aby tak vznikol ucelený dopravný systém. Plánované investície v období : rok 2021 – 2030 sú uvedené v tabuľke 4/4 Tab. č. 4/4 Ulica


Severné mesto - Mútnik Severná komunikácia Úsek:križ. Zápotovkého – križ. Podbreziny Okoličné

MZ12/50

Južná komunikácia – úsek III/018134- I/18.

C 9,5/70


B2

Vedenie linky MHD, súbežná cyklistická trasa

Palúdzka Západná komunikácia

C 9,5/70

križovatky Južná komunikácia – križ. Stošice

Malá okružná križovatka s cestou III/018135 a I/18

Južná komunikácia – križ. Kláštorná

Malá okružná križovatka s cestou III/018134

Severná komunikácia – križ. Zápotockého

Malá okružná križovatka - úplna

Severná komunikácia – križ. Priemyselná Severná komunikácia – križ. Podbreziny,cintorín Severná komunikácia – križ. Ondrašová


Cesta II/584 – križ. Liptovská Mara


Južná komunikácia – križ. Palúdzka


Situovanie popisovaných komunikácií je v prehľadnej schéme na obrázku na nasledujúcej strane. Podrobne sú uvedené komunikácie graficky dokumentované v grafickej prílohe č. 2. V rámci etapizácie výstavby možno poradie priorít stanoviť nasledovne: - Dobudovanie časti severnej komunikácie medzi križovatkami „Cesta hrdinov“ – „Podbreziny“ - Predĺženie južnej komunikácie smerom k ceste I/18 na Liptovský Hrádok

Styková neriadená križovatka Malá okružná križovatka


-

42

Spojenie cesty I/18 a II/584 ako obchvatu II/584B

4. 1. 4.

SÚLAD S ÚPN – CIEĽOVÝ STAV

Riešená komunikačná sieť mesta – cieľový návrh a rozdiel voči ÚPN je uvedený v tabuľke 4/5 Tab. č. 4/5 Ulica I/18 extravilán ( Andice – L. Mikuláš) Palúgyayho Palúčanská (po križ. Jánošík) Garbiarska (Jánošík-privádzač) Garbiarska (privádzač-Kollárova) 1.mája (po Rachmaninovo nám) 1.mája (po Priemyselnú) 1.mája Okoličianska (po križ.do Z.Poruby) Okoličianska (po križ.na Podbreziny) Okoličianska (po Stošice) I/18 (Stošice - L. Hrádok) extravilán Jasná-Pav.Lehota extravilán P.Leh.-Demänová Demänovská cesta Demänovská cesta ( Demänová -kr. do Ploštína) Demänovská cesta ( križ. do Ploštína a rondel) Privádzač Jánošíkovo nábr.( križ. Jánošik - smer Lipt. Ondrašová) Revolučná Ráztočná Ondrašovská Ondrašovská (za kostolom) Pod stráňami Kollárova Vrlíkova Cesta na Ploštín

Existujúci stav ÚGD – rok 2030 Kategória FT označenie poznámka C 9,5/70 I/18 MZ 9/60 B1 I/18 MZ 8,5/60 B1 I/18 Rozšírenie o cyklistický pruh MZ 21,5/60 B1 I/18 MZ 21,5/60 B1 I/18 Zúženie jazdných pruhov na 3,25m V núdzovom pruhu zriadiť cyklistický pruh MZ 21,5/60 B1 I/18 Zúženie jazdných pruhov na 3,25m V núdzovom pruhu zriadiť cyklistický pruh MZ 21,5/60red B1 I/18 Ponechať stredný pruh na odbočovanie vľavo MZ 16,5/60red B1 I/18 Sprevádzkovať podchod pre chodcov spravádzkovať SSZ na priechode pre chodcov MZ 14/60 B1 I/18 V núdzovom pruhu zriadiť cyklistický pruh MZ 14/60 B1 I/18 V núdzovom pruhu zriadiť cyklistický pruh C 11,5/70 B1 I/18 C 11,5/80 I/18 C7,5/60 II/584 C7,5/60 II/584 MZ 9/60 B2 II/584 C 11,5/70 II/584 C 11,5/70

II/584

MZ 25/60 MZ 9/60

B1 B2

II/584 II/584

MZ 9/60 MZ 9/60 MZ 9/50 MZ 8,5/50 MZ 8,5/50 MZ 9/50 MZ 9/50 C 7,5/60

B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2

II/584 II/584 III/18114 III/18114 III/18128 III/18130 III/18130 III/18130

V súbehu cyklistický chodník

nová komunikácia v súvislosti s rozvojom oblasti

označenie I/18 MK MK MK MK

Kategória C 11,5/80 MO 9/50 MO 9/50 MZ14/60 MZ 21,5/60

ÚPN FT označenie I/18 C2 MK C2 MK B2 MK B2 MK

B2 C1 C1 C1

MK

MZ 16,5/60

B2

MK

MK MK

MZ 16,5/60 MZ 16,5/60

B2 B2

MK MK

MO 12/40 MZ 12/40 MZ 12/50 C 11,5/70 C7,5/60 C7,5/60 MZ 8,5/50 MZ 15,5/50

C1 B2 B2

MZ 16,5/60 MZ 16,5/60 MZ14/60 C 11,5/80 MZ 9/50 MZ 9/50 MZ 9/50 MZ 9/50

B2 B2 B1

B2 B2

MK MK III/018114 I/18 II/584 II/584 II/584 II/584

B2 B2 B2 B2

MK MK III/018132 I/18 II/584 II/584 II/584 II/584

MZ 15,5/50

B2

II/584

MZ 9/50

B2

II/584

MZ 25/60 MZ 8,5/60

B1 B2

II/584 II/584

MZ 21,5/60 MZ 9/60

B1 B2

II/584 II/584

MZ 8,5/60 MZ 8,5/60 MZ 8,5/50 MZ 8,5/50 MZ 8,5/50 MZ 8,5/50 MZ 8,5/50 C 7,5/60

B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2

II/584 II/584 III/18114 III/18114 MK MK MK III/18130

MZ 9/50 MZ 9/50 MZ 9/50

B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2 B2

II/584 II/584 III/18114 III/18114 III/18128 MK MK III/18130

Kategória C 11,5/70 MZ 8,5/60 MZ 12/50 MZ 21,5/60 MO 19,5/40

FT

MZ 19,5/40 MO 19,5/40 MO 12/40 MO 12/40

B2 B2 B2 C1

Neurčená Neurčená MZ/9/50 MZ 8/50

43


Pokračovanie Tab. č. 4/5 Ulica Žiarska (sídlisko Podbreziny) Žiarska (Vitálišovce) Jefrimovská Kláštorná Do Záv. Poruby Stošická Gen. M. R. Štefánika Podtatranská Čsl. Brigády Kpt. Nálepku Zápotockého M. Pišúta Kuzmányho Kuzmányho Rumanova M. M. Hodžu Hollého Hurbanova Štúrova Školská Janošku Školská Cesta hrdinov Demänovská Palúčanská smerom k novej IBV Belopotockého Vrbická Borbisova Nová Priemyselná Priemyselná Zgúta-Vrbického M. Nešpora I/18 nová trasa - extravilán I/18 nová trasa - intravilán III/018144 severná komunikácia II/584B - extravilán - intravilán

Existujúci stav Kategória FT označenie MZ 9/60 B2 III/18132 C 7,5/50 B2 III/18132 MO 8/40 C2 MK MZ 9/50 B2 III/18134 C 7,5/50 III/18134 MZ 8,5/50 B2 III/18135 MZ 14/50 B2 MK MZ 8/50 B2 MK MZ 8/50 B2 MK MZ 9/50 B2 MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 12/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 12/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MZ 9/50 B2 MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK MO 8/50 C MK -

ÚGD – rok 2030 poznámka

V súbehu cyklistický pruh V súbehu cyklistický pruh V núdzovom pruhu zriadiť cyklistický pruh

V núdzovom pruhu zriadiť cyklistický pruh V núdzovom pruhu zriadiť cyklistický pruh V núdzovom pruhu zriadiť cyklistický pruh V núdzovom pruhu zriadiť cyklistický pruh

V súbehu vedie cyklistický chodník

Kategória MZ 8,5/50 MZ 8,5/50 MO 8/40 MZ 9/50 C 7,5/50 MZ 8,5/50 MO 12/50 MO 8/50 MO 8/50 MZ 8,5/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 8/50 MO 12/50 MO 8/50 MO 8/50 MZ 9/50 MO 12/50 MO 8/50 MO12/40 MO12/40 MO12/40 MZ12/40 MO 8/50 MO 8/50 C9,5/70 MZ14/60 MZ12/50 C9,5/60 MZ12/50

FT B2 B2 C2 B2

B1 B2

označenie III/18132 III/18132 MK MK III/18134 III/18135 MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK MK I/18 I/18 III/018144

B2

II/584B

B2 B2 C2 C2 B2 C2 C2 C2 C2 C2 C2 C2 C2 C2 C2 C2 C2 C2 C2 B2 C1 C2 C2 C2 C2 B2 C2 C2

Kategória MZ 9/60 MZ 8/40 MO 8/40 MZ 9/50 MZ 8/40 MZ 8/40 Neurčená neurčená neurčená MZ 9/50 Neurčená Neurčená MO 8/40 MO 8/40 Neurčená Neurčená MO 9/50 Neurčená MO 9/50 Neurčená MZ 9/50 MO 9/50 Neurčená Neurčená MO 9/50 MO 9/60 MZ 9/50 MZ 9/50 MZ 9/50 MZ 9/50 MZ 9/50 MZ 9/50 MZ 9/50 C11,5/780 MZ14/60 -

ÚPN FT označenie B2 III/18132 B2 III/18132 C2 MK B2 MK B2 MK B2 MK B2 MK B2 MK C2 MK B2 MK MK MK C2 MK C2 MK C2 MK C2 MK C2 MK C2 MK C2 MK C2 MK B2 MK C2 MK C2 MK C2 MK C2 MK C2 MK B2 MK B2 MK B2 MK B2 MK B2 MK B2 MK B2 MK I/18 B1 I/18 -


44

Zmeny voči ÚPN vychádzajú z nového dopravného systému, ktorý predpokladá ťažisko zberných komunikácií na okruhu mesta, na základe čoho môže byť stred mesta uvoľnený komunikáciám s obslužnou funkciou. Dopravné zaťaženie v smere východ západ sa rozdelí na 3 komunikácíe ( mimo diaľnice), s čím v ÚPN to boli len 2 dopravné ťahy. Z toho vypĺýva aj hodnota dopravného zaťaženia, ktorá má vplyv na výber kategórie. Na základe toho bol komunikačná sieť prehodnotená a na niektorých úsekoch boli 4-pruhové komunikácie redukované na 2-pruhové. Najväčšie rozdiely sú v hlavnom dopravnom ťahu – Garbiarskej ul., kde sa zberná funkcia zmenila na obslužnú. Naopak prejazd Palúdzkou bol ponechaný ako zberná komunikácia. Zmenou je aj nová kategorizácia komunikácií v zmysle STN 73 61010, ktorá stanovuje šírku pruhu na 3,25 m a umožňuje použitie väčšej škály funkčných tried (FT) mestských komunikácií.


45

4. 2. HROMADNÁ DOPRAVA – MESTSKÁ A PRÍMESTSKÁ Ako samostatná súčasť automobilovej dopravy bola analyzovaná osobná hromadná doprava prevádzkovaná autobusmi – MHD a SAD 4. 2. 1. I. ETAPA – DO ROKU 2010 V súčasnosti je na území Liptovský Mikuláš prevádzkovaných 13 liniek MHD, ktoré navrhujeme v prvej etape ponechané v pôvodnom linkovaní, ale navrhujeme zaviesť systém previdelných intervalov na základe pevného cestovného poriadku. Tento spôsob by sprehľadnil orientáciu v systéme MHD hlavne pre návštevníkov mesta. Samotný interval by vychádzal z dopytu cestujúcich a bol by dimenzovaný na rannú 3-hodinovú špičku, popoludňajšiu špičku a sedlo. Efektívnosť by do systému MHD prinieslo aj zavedenie mini busov, ktoré by obsluhovali okrajové časti s nižším dopytom, ale počas celého špičkového obdobia. Zaviesť systém integrovanej dopravy, aby prímestské linky bolo možné využívať aj na jazdy v rámci územia mesta. Zvýšiť prehľadnosť v cestovných poriadkoch, zastávky vybaviť mapkou liniek MHD, zrozumiteľním hlavne návštevníkom mesta, ktorí namajú osvojené názvy zastávok. Zmeny zaviesť iba pre linky, ktoré budú viazané k novým aktivitám v meste. Linka č. 1 ( MHD 505001) Ondrašová-ul.1.mája,Lipt.strojárne V súčasnosti linka urobí za deň 21 spojov, pričom iba 3krát ide v celej uvedenej trase. 7 spojov ide iba po AS. 4 spoje sú naviazané na iné linky, čo pre cestujúceho znamená prestup. Linka č. 2 (MHD 505002) Palúdzka,Zberné suroviny - Stošice,otočka V súčasnosti linka urobí za deň 29 spojov. V skutočnosti ide z Andíc, čo v názve trasy vôbec nie je. Iba 3krát ide v celej uvedenej trase. 5 spojov ide v trase Stošice – AS (a späť) 10 spojov ide v trase Okoličné – Stošice. 12 spojov je naviazaných na iné linky, čo pre cestujúceho znamená prestup. Nová trasa: Benice,Andice – Palugyayho – Palúčanská - (Štúrova – Hurbanova - Komenského) Garbiarska(centrum)-1. Mája – Okoličianska - Stočice Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút - minibus Linka č. 3 (MHD505003) Palúdzka,Ligarex - Ploštín,otočka V súčasnosti linka urobí za deň 4 jazdy, pričom vôbec nezachádza do Palúdzky, ale končí na AS. Nová trasa: Palúdzka(Zberné suroviny) – Plúčanská – Štúrova – Hurbanova – Stará AS HodžovaHollého -Garbiarska(centrum)-1. Mája –Kollárova – Vrbická - Ploštín - Iľanovo Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút - minibus Linka č. 4 (MHD505004) Palúdzka,Bocian - Iľanovo,otočka Z celkového počtu 54 jádz za deň v súčasnosti ani jeden spoj nezachádza až k hotelu Bocian a iba 1 za deň zachádza do Palúdzky. Linka v zásade končí alebo začína na AS a smeruje do Ploštína a Iľanova. Linka č. 5 (MHD505005) Autobusová stanica - Bodice V súčasnosti linka urobí trase 54 jádz za deň. 2 spoje sú skrátené na trase Bodice – Vojenská akadémia Nová trasa: Bodice – Demänová – privádzač-Hollého-Hodžova - stará AS - Hurbanova- späť na Bodice Pravidelný interval v špičke (6.00-9.00 a 14.30-17.30) 20 minút Linka č. 6 (MHD505006) Ondrašová,otočka - ul.Priemyselná,Gabor V súčasnosti linka urobí trase 23 jádz za deň.V trase Ondrašová - Gabor je to iba 6 spojov, ostatné sú rôzne skrátené. Väčšina premáva na trase AS – Ondračová a AS – Vrbický cintorín.


46

Linka č. 7 (MHD505007) Andice,Droppa - Stošice,otočka V súčasnosti linka urobí za deň 2 jazdy, pričom vôbec nezachádza do Stošíc, ale končí na AS. Nová trasa: Palúdzka(Zberné suroviny) – Južné mesto(TESCO) - Vrbická – Priemyselná – Nová – Okoličianska - Stošice Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút - minibus Linka č. 8 (MHD505008) Palúdzka,Ligarex - Podbreziny,otočka Z celkového počtu 105 jádz za deň v súčasnosti iba 3 zachádzajú Palúdzky. Linka v zásade končí alebo začína na AS a smeruje na Podbreziny. 7 spojov má náväznosť na iné linky, čo pre cestujúceho znamená prestup. Nová trasa: Podbreziny – Okoličianska – 1. mája- Garbiarska – Hollého- stará AS-Hurbanova a späť Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 15 minút Linka č. 9 (MHD505009) Palúdzka, Zberné suroviny - Podbreziny,otočka Rovnako ako pri linke č. 2. V súčasnosti linka urobí za deň 38 jádz, pričom iba 3krát ide v celej uvedenej trase. 21 spojov ide v trase Podbreziny – AS (a späť) a 2 spoje ide v trase Palúdzka - AS. 3 spoje sú naviazané na iné linky, čo pre cestujúceho znamená prestup. Linka č. 10 (MHD505010) Autobusová stanica - ul.Čs.Brigády - Podbreziny Z celkového počtu 7 spojov na trase premáva 6 – jeden spoj je skrátený po Rachmaninovo námestie. Linka č. 11 (MHD505011) Palúdzka - Autobusová stanica - ul.Borbisova - Podbreziny Z celkového počtu 69 spojov za deň v súčasnosti iba 7 zachádza Palúdzky. Linka v zásade končí alebo začína na AS a smeruje na Podbreziny. 3 spoje sú iba v trase Palúdzka – AS a späť. Linka č. 12 (MHD505012) Podbreziny-Vojenská akadémia Z celkového počtu 7 spojov na trase premáva 6 – jeden spoj je skrátený po Vrbický cintorín. Linka č. 13 (MHD505013) AquaPark,Tatralandia-Aut.stanica-Nábrežie-Podbreziny Celkovo na trase je 23 spojov, z ktorých 19 jazdí po uvedenej trase. 4 spoje sú iba medzi AS a Aquaparkom. Ako hlavné prestupové uzly medzi MHD a prímestskou dopravou navrhujeme: • Garbiarska (centrum) • ul. 1. Mája ( pri uzavretom podchode pre peších) • Okoličianska ul. • Autobusová a železničná stanica Uvedené riešenie si vyžaduje: • Jednotný špičkový interval cca 20 min. • Zníženie počtu spájania viacerých liniek v rámci jedného čísla linky – neprehľadné • Zavedenie integrovanej dopravy – možnosť využívať prímestskú dopravu v rámci mesta • Prestupné časové lístky V rámci postupnej urbanizácie územia bude potrebné zavádzať – resp. predlžovať trasy liniek do novo vybudovaných oblastí v závislosti od etapizácie samotnej výstavby. Z tohto dôvodu nie je možné obdobie týchto opatrení presnejšie špecifikovať. Okrem MHD prevádzkovanej v denných hodinách doporučujeme zaviesť v meste aj nočné linky s intervalom cca 1h. Linky by zastavovali na existujúcich zastávkach MHD na znamenie. V tejto etape navrhujeme 3 trasy liniek. • Hypernova – Garbiarska - 1. Mája – Podbreziny. • Hypernova – Palúdzka – Demänová • Hypernova – ŽS(AS) - Ondrašová


4. 2. 2.

47

II. ETAPA A III. ETAPA - ROKY 2011 –2020 -2030

V tomto období navrhujeme zamerať sa na modernizáciu vozového parku a postupného prechodu na ekologicky prijateľnejšie vozidlá a na vybavenie zastávok HD po technickej, ale aj po informačnej stránke. Samotná prevádzka liniek MHD by sa mala výhľadovo zamerať na výber vhodných prestupových uzlov medzi MHD a PHD, ktoré by v kombinácii s pravidelnými intervalmi liniek, umožnili postupnú redukciu počtu liniek . Zavedenie pravidelných intervalov liniek by zvýšilo komfort a prehľadnosť systému MHD najmä pre návštevníkov mesta.. V roku 2013 – 2015 sa predpokladá, že bude v prevádzke železničná trať v novej polohe, spolu s novým predstaničným priestorom, ktorý bude zahŕňať aj autobusovú stanicu a prestupový uzol na MHD. S novou polohou stanice vznikne aj potreba novúho linkovania MHD a prímestskej dopravy. Prímestské linky budú musieť prispôsobiť svoje trasy nielen novej polohe AS, ale poskytnúť cestujúcim možnosť dostať sa „svojim“ spojom do cieľa cesty. Trasy liniek boli navrhnuté na základe analýzy obratu cestujúcich na zastávkach, ktoré nám poskytol prevádzkovateľ SAD tak, aby boli obslúžené kľúčové zastávky v meste. Technické zázemie pre autobusovú dopravu požaduje prevádzkovateľ ponechať v priestoroch starej autobusovej stanice, preto linkovanie bolo prispôsobené aj tejto požiadavke. Oblasťami, generujúcimi najvyššie objemy ciest MHD budú sídlisko Podbreziny, Palúdzka, Okoličné širšie centrum a Demänová a nové lokality: Južné mesto, Mútnik. Linka č. 1 ( MHD 505001) Ondrašová-ul.1.mája,Lipt.strojárne V súčasnosti linka urobí za deň 21 spojov, pričom iba 3krát ide v celej uvedenej trase. 7 spojov ide iba po AS. 4 spoje sú naviazané na iné linky, čo pre cestujúceho znamená prestup. Nová trasa: Ondrašová – Štefánikova-Hodžova – Hollého – Garbiarska(centrum)-Belopotockéhonová ŽS(AS)Južné mesto )-Vrbická - Kollárova--. Mája-Okoličianska-Swedwood Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút Linka č. 2 (MHD 505002) Palúdzka,Zberné suroviny - Stošice,otočka Benice,Andice – Palugyayho – Palúčanská - (Štúrova – Hurbanova - Komenského) Garbiarska(centrum)-1. Mája – Okoličianska - Stočice Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút - minibus Linka č. 3 (MHD505003) Palúdzka,Ligarex - Ploštín,otočka Palúdzka(Zberné suroviny) – Plúčanská – Štúrova – Hurbanova – Stará AS Hodžova- Hollého Garbiarska(centrum)-1. Mája –Kollárova – Vrbická - Ploštín - Iľanovo Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút - minibus Linka č. 4 (MHD505004) Palúdzka,Bocian - Iľanovo,otočka Palúdzka(Zberné suroviny) – Južné mesto(TESCO) - nová ŽS(AS)Južné mesto - nová I/18 – Demänová – Bodice (nový areál) Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút Linka č. 5 (MHD505005) Autobusová stanica - Bodice Bodice – Demänová – privádzač-Hollého-Hodžova- stará AS-Hurbanov- späť na Bodice Pravidelný interval v špičke (6.00-9.00 a 14.30-17.30) 20 minút Linka č. 6 (MHD505006) Ondrašová,otočka - ul.Priemyselná,Gabor V súčasnosti linka urobí trase 23 jádz za deň.V trase Ondrašová - Gabor je to iba 6 spojov, ostatné sú rôzne skrátené. Väčšina premáva na trase AS – Ondračová a AS – Vrbický cintorín. Nová trasa: Ondrašová – Jánošíkovo nábrežie – Garbiarska(centrum)-Janošku – Borbisova – Priemyselná – nová I/18 -Swedwood Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút


48

Linka č. 7 (MHD505007) Andice,Droppa - Stošice,otočka Nová trasa: Palúdzka(Zberné suroviny) – Južné mesto(TESCO) - nová ŽS(AS)Južné mesto - Vrbická – Priemyselná – Nová – Okoličianska - Stošice Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút - minibus Linka č. 8 (MHD505008) Palúdzka,Ligarex - Podbreziny,otočka Nová trasa: Podbreziny – Okoličianska – 1. mája- Garbiarska – Hollého- stará AS-Hurbanova a späť Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 15 minút Linka č. 9 (MHD505009) Palúdzka, Zberné suroviny - Podbreziny,otočka Rovnako ako pri linke č. 2. V súčasnosti linka urobí za deň 38 jádz, pričom iba 3krát ide v celej uvedenej trase. 21 spojov ide v trase Podbreziny – AS (a späť) a 2 spoje ide v trase Palúdzka - AS. 3 spoje sú naviazané na iné linky, čo pre cestujúceho znamená prestup. Nová trasa: Podbreziny – Severná komunikácia – Kpt. Nálepku- Čsl. Armády- Podtatranská – Mútnik(nový areál) Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút Linka č. 10 (MHD505010) Autobusová stanica - ul.Čs.Brigády - Podbreziny Z celkového počtu 7 spojov na trase premáva 6 – jeden spoj je skrátený po Rachmaninovo námestie. Nová trasa: Podbreziny – Kláštorná – nová I/18- Demänová, Vojenská akadémia Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút Linka č. 11 (MHD505011) Palúdzka - Autobusová stanica - ul.Borbisova - Podbreziny Z celkového počtu 69 spojov za deň v súčasnosti iba 7 zachádza Palúdzky. Linka v zásade končí alebo začína na AS a smeruje na Podbreziny. 3 spoje sú iba v trase Palúdzka – AS a späť. Nová trasa: Demänová – nová I/18 – nová ŽS(AS)Južné mesto – Belopotockého – Garbiarska – Hurbanova-severná komunikácia - Mútnik (nový areál) Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút Linka č. 12 (MHD505012) Podbreziny-Vojenská akadémia Z celkového počtu 7 spojov na trase premáva 6 – jeden spoj je skrátený po Vrbický cintorín. Nová trasa: Stošice(nový areál) - Podbreziny – severná komunikácia – Ondrašová - Aquapark Pravidelný interval v špičke (5.30-8.30 a 14.00-17.00) 20 minút Linka č. 13 (MHD505013) AquaPark,Tatralandia-Aut.stanica-Nábrežie-Podbreziny Celkovo na trase je 23 spojov, z ktorých 19 jazdí po uvedenej trase. 4 spoje sú iba medzi AS a Aquaparkom. Nová trasa: Návrh predpokladá zefektívnenie trás liniek MHD, zavedenie pravidelných intervalov všetkých liniek a zriadenie hlavných prestupových uzlov medzi MHD a prímestskou dopravou. Ako hlavné prestupové uzly medzi MHD a prímestskou dopravou navrhujeme: • Garbiarska (centrum) • nová autobusová a železničná stanica (Južné mesto) • ul. 1. mája • Okoličianska ul. • Stará autobusová stanica Uvedené riešenie si vyžaduje: • Jednotný špičkový interval cca 20 min. • Zrušenie spájania viacerých v rámci jedného čísla linky – neprehľadné • Zavedenie integrovanej dopravy – možnosť využívať prímestskú dopravu v rámci mesta • Prestupné časové lístky


49

Okrem MHD prevádzkovanej v denných hodinách doporučujeme zaviesť v meste aj nočné linky s intervalom cca 1h. Linky by zastavovali na existujúcich zastávkach MHD na znamenie. Linky uvedené v I. etape budú mať zmenenú trasu so obsluhou Južného mesta a lokality Mútnik: • Hypernova - Južné mesto - Garbiarska - 1. Mája – Podbreziny. • Južné mesto - Hypernova – Palúdzka – Demänová • Južné mesto- Hypernova – Mútnik - Ondrašová V rámci postupnej urbanizácie územia bude potrebné zavádzať – resp. predlžovať trasy liniek do novo vybudovaných oblastí v závislosti od etapizácie samotnej výstavby. Z tohto dôvodu nie je možné obdobie týchto opatrení presnejšie špecifikovať. Dotýkať sa to bude liniek: • linka č 4 do novonavrhovanej lokality za MČ Bodice, • linka č 9 do lokality Mútnik • linka č 10 do lokality za obcou Demänová, • linka č 11 do lokality Mútnik • linka č 12 do lokality Mútnik Prímestské linky by sa využívali aj na jazdy v rámci územia mesta. Pre MHD navrhujeme 2 hlavné typy autobusov klasický autobus s obsadenosťou cca 70 osôb, ktorý pri intervale 20min. prepraví 210 osôb/h mini, alebo midibus s obsadenosťou 30 - 40.osôb, ktorý pri intervale 20min. prepraví 90 - 120 osôb/h Uvedené typy autobusov sa používajú vo viacerých mestách na Slovensku a obsluhujú menej zaťažené linky, alebo linky s ťažšie prístupných lokalitách. Pre L. Mikuláš by tieto autobusy vhodné na linky do okrajových častí (napr. Ploštín, Iľanovo, Stošice...) 4. 2. 3


Linkové vedenie MHD pokrýva trasy navrhované v ÚPN. V tomto ohľade je v súlade s ÚPN, Rozširuje však obsluhu územia v závislosti od jeho rozvoja a preto možno návrh predkladaný v Územnom genereli dopravy ponímať ako novú koncepciu linkovania MHD. Linkovanie a zastávky MHD sú znázornené v graf.prílohe č.3. Jednotlivé linky sú graficky znázornené na schémach na nasledujúcich stranách


50

4. 3. PEŠIA DOPRAVA 4. 3. 1. I. ETAPA - DO ROKU 2010 Pešia doprava tvorí v meste veľký podiel dopravy. Pešie trasy budú aj do výhľadu vychádzať zo zaužívaných trás s naviazanosťou na centrum mesta a pešiu zónu Vzhľadom na veľmi blízky časový horizont navrhujeme zamerať sa v tomto časovom období na existujúce pešie trasy a bezpečnosť na nich. Bezpečnosť chodcov pri prechádzaní vozovky by mali zabezpečovať bezpečnostné prvky • zvýšené priechody pre chodcov • farebne odlíšené priechody pre chodcov • osvetlenie priechodov samostatným výrazným osvetlením Komunikačná sieť: Tieto opatrenia navrhujeme na úsekoch: Garbiarska ul. mimo svetelne riadených križovatiek ( farebné odlíšenie, výraznejšie osvetlenie) Ul. 1.mája. mimo svetelne riadených križovatiek ( farebné odlíšenie, výraznejšie osvetlenie) Hodžova ul. (zvýšené priechody, farebné odlíšenie, výraznejšie osvetlenie) Palúčanská ul. (farebné odlíšenie, výraznejšie osvetlenie) Kláštorná ul. (farebné odlíšenie, výraznejšie osvetlenie) Žiarska ul., Podbreziny (farebné odlíšenie, výraznejšie osvetlenie) Pešia zóna: Prehodnotiť prístup vozidiel do pešej zóny, resp. stanoviť časový režim prístupu vozidiel do pešej zóny týkajúci sa najmä zásobovania. Podchody pre peších: Na ul. 1. mája opätovne uviesť do prevádzky podchod pre peších Zamerať sa na lepšiu vybavenosť podchodov. Vybaviť podchod pohyblivými schodami, aby bol podchod prístupnejší aj starším ľuďom a mamičkám s detskými kočíkmi. Zabezpečiť vhodné osvetlenie, prípadne kamerový bezpečnostný systém aby bol podchod používaný aj vo večerných hodinách. 4. 3. 1. II. ETAPA - DO ROKU 2011- 2020 Zmena komunikačného systému a organizácie dopravy, ktorá vyplynie z novej polohy železničnej trate sa dotkne aj pešej dopravy. Umiestnenie železničnej stanice bude aj naďalej v pešej dostupnosti a preto sa dopravné prúdy, ktoré predtým smerovali zo severu mesta do centra sa presmerujú a hlavné dopravné trasy zo železničnej stanice budú smerovať do centra z juhu. Pešie trasy: Železničná a aj autobusová stanica sa nachádza v lokalite Južné mesto. V rámci riešenia tejto lokality sa uvažuje s pemostením Váhu jednak pre cestnú dopravu, ale aj s premostením pre pre nemotoristické dopravy. Hlavný peší ťah z juhu by bol smerovaný po Vajanského ul. do centra mesta. Mimoúrovňové priechody pre peších: V tomto období navrhujeme v rámci bezpečného pohybu chodcov vybudovať resp. zachovať a zmodernizovať mimoúrovňové priechody pre peších v lokalitách: • Severná komunikácia – Hodžova ul • V existujúcom podchode pre peších, na Garbiarskej ul., ktorý bude súčasťou pešieho ťahu z južného mesta sa zamerať sa na lepšiu vybavenosť. Vybaviť podchod bezbariérovým prístupom, zabezpečiť vhodné osvetlenie a pod. Zabezpečiť podchod kamerový bezpečnostný systémom aby bol podchod plne používaný aj vo večerných hodinách.

51


Podchody pre peších: • Príchod Severná komunikácia – Hodžova ul • V existujúcom podchode pre peších, na Garbiarskej ul., ktorý bude súčasťou pešieho ťahu z južného mesta sa zamerať sa na lepšiu vybavenosť. Vybaviť podchod bezbariérovým prístupom, zabezpečiť vhodné osvetlenie a pod. Zabezpečiť podchod kamerový bezpečnostný systémom aby bol podchod plne používaný aj vo večerných hodinách.

4. 3. 2. III. ETAPA - ROK 2021- 2030 V tejto etape sa predpokladá dobudovanie zariadení pre peších v súvislosti s plánovanou výstavbou v tomto období. 4. 3. 3


Porovnanie navrhnutých peších trás s ÚPN z roku 1996 je uvedený v tabuľke 4/6 Tab. 4/6 lokalizácia pešej trasy

úseky prevzaté z ÚPN

Pešia zóna

v celom rozsahu prevzaté

Centrum – Šturova- Palúdzka


Centrum – Vajnského – Južné mesto


Centrum - Garbiarska

v celom rozsahu prevzaté Nová trasa v rámci výstavby južného mesta

Južné mesto – Palúdzka

Nová trasa v rámci výstavby južného mesta

Južné mesto - nábrežie Váhu Podbreziny – Okoličné Bellova - Vrbická Hodžova ul. - Mútnik

Nové alebo neprevzaté úseky

v celom rozsahu prevzaté Neprevzatá, križuje zbernú komunikáciu, poskytuje málo komfortu pre peších Nová trasa v rámci výstavby lokality Mútnik

Pešie trasy navrhované v ÚGD sú navrhované vo väčšom rozsahu ako v ÚPN. Rozšírené sú o: • prepojenie Južného mesta a Palúdzky. • Prepojenie centra – Hodžovej ul. a lokality Mútnik • Vylúčená bola trasa Bellu Vrbická


52

4. 4. CYKLISTICKÁ DOPRAVA Liptovský Mikuláš a jeho okolie má jedinečné predpoklady pre rozvoj cyklistiky. Mesto sa napriek svojej nadmorskej výške cca 600 m.n.m. nachádza v rovinatom teréne. Tým sú dané predpoklady pre používanie bicykla na bežné jazdy obyvateľov do zamestnania, do školy, za službami, dochádzka na športovisko apod. (tzv. dopravná funkcia). Bicykel je na tieto účely v Liptovskom Mikuláši často využívaným dopravným prostriedkom. Výnimkou je len zimné obdobie. Nenáročný terén na území mesta je vhodnou základnou úrovňou aj pre druhú skupinu cyklistov a to pre rekreačných cykloturistov. V rovinatom území pri Váhu je možné vytvoriť ľahšie trasy pre menej zdatných cyklistov a tiež sa vytvára vhodný priestor pre rozptyl cyklistov pri nástupe na náročnejšie trasy. Na rovinatý terén nadväzuje stredne náročný terén v podhorí Nízkych a Západných Tatier. Jedná sa zhruba o priestor po vstupy do dolín ako Žiarska dolina, Demänovská dolina, Jánska dolina. Môžu sa tu vytvoriť náročnejšie trasy pre rekreačných cyklistov, väčšinou s bezproblémovým povrchom (asfalt, ujazdené poľné cesty). Pritom cyklistické chodníky po stránke krajinárskej a vizuálnych zážitkov znesú tie najprísnejšie kritériá. V horských dolinách je možné pokračovať náročnými cykloturistickými trasami s veľkými prevýšeniami. Pohyb je možný len po lesných alebo značených cestách, vzhľadom k tomu, že sa jedná o územia národných parkov, resp. ich ochranné pásma. V blízkom okolí Liptovského Mikuláša je tak možné vytvoriť celé spektrum cyklistických trás, ktoré uspokoja zdatných a náročných cyklistov, ako aj vyslovene rekreačných cyklistov a rodiny s deťmi. Poslúžia pritom tiež miestnemu obyvateľstvu pre dopravnú funkciu. Prírodné danosti krajiny je avšak potrebné doplniť cyklistickými trasami, ale aj jednoduchou infraštruktúrou pre cyklistov. V súčasnosti je sieť cyklistických trás v okolí Liptovského Mikuláša veľmi riedka a v teréne nie je takmer žiadne značenie. Cyklistická sieť by mala byť navrhnutá zrozumiteľne, prehľadne a logicky. Má byť orientačne čitateľná, má viesť plynulo k svojmu cieľu. Pritom je vhodné, keď trasa sleduje prirodzené aj umelé vodiace línie, ako napr. vodné toky, terénne hrany, urbanistické osy, hlavnú uličnú sieť apod. Stavebné usporiadanie dopravných situácií má byť pre riešenú oblasť „typové“, t.j. konkrétna dopravná situácia (napr. prevedenie cyklotrasy križovatkou) má byť riešené pokiaľ možno rovnakým spôsobom. Cyklotrasy boli navrhnuté v troch kategóriách • základné • vedľajšie • spojovacie Základné cyklotrasy spájajú významné ciele cyklistickej dopravy. V meste vytvárajú základnú sieť cyklistických trás. Predpokladá sa na nich vyššie využitie počas celej cyklistickej sezóny. Musia byť v teréne vyznačené. Povrch trás je z veľkej väčšiny spevnený, asfaltový. Sú zjazdné aj bežnými cestnými bicyklami. TRASA 1 (Smrečianska), dĺžka 19,5 km Žiarska dolina (Podtatranská cyklomagistrála) – Žiar – Smrečany – Podbreziny – pravý breh Smrečianky – pravý breh Váhu – križovatka pri Jánošíku – Liptovská Ondrašová – Tatralandia – Liptovský Trnovec (projekt je už v príprave - prevzaté z návrhu Dopravoprojektu z roku 2006), Trasa je určená prevažne pre rekreačných cyklistov. V úseku od sídliska Podbreziny po Liptovskú Ondrašovú a v intraviláne obcí Žiar a Smrečany bude využívaná aj pre cesty bežného pracovného dňa. TRASA 2 (Demänovská), dĺžka 18,5 km Námestie osloboditeľov (trasa 6) – Štúrova - križovatka pri Jánošíku (trasa 1) – Palúčanská ul. – Demänovská ul. – pod rondelom – most cez Demänovku – ľavý breh Demänovky – nová komunikácia do Bodíc – Bodická ul. – nová komunikácia do komplexu „lokalita 8,9 doplnku č.13“ – panelová cesta do Pavčinej Lehoty – Pavčina Lehota – Demänovská dolina – Jasná, Otupné, Trasa bude využívaná predovšetkým rekreačnými cyklistami. V úseku cez Liptovský Mikuláš až po Bodice bude čiastočne využívaná aj pre cesty pracovného dňa.


53

TRASA 3 (Traťová), dĺžka 19,9 km Podtureň - križ. Uhorská Ves – križ. Beňadiková - Okoličné (trasa 1) – severná komunikácia – križovatka pri Ondrašovej – teleso terajšej železnice ŽSR – južný breh Liptovskej Mary – podjazd pod diaľnicou D1 – Galovany – Lazisko (Liptovská cyklomagistrála), Je predpoklad, že trasa bude v úseku cez mesto od Stošíc až po Palúdzku intenzívne využívaná cyklistami počas bežného pracovného dňa. Okrem toho, extravilánové úseky , tým, že sú vedené po samostatnom telese – opustenej železničnej trati, budú atraktívne aj pre rekreačných cyklistov. Osobitne úsek pri juhovýchodnom brehu Liptovskej Mary. TRASA 4 (Garbiarska), dĺžka 4,9 km križovatka s privádzačom (trasa 1) – Garbiarska ul. – Ul. 1. mája – Okoličianska – Stošice, obytná zóna, Trasa je určená predovšetkým pre cesty bežného pracovného dňa. TRASA 5 (Južná), dĺžka 10,7 km Juhovýchodné nábrežie Liptov. Mary (trasa 3) – cesta do štrkovne – chodník za Agro-Racio – Demänovská ul. – Južné mesto – Nová železničná stanica – most cez Váh Vrlíkova (ďalej peáž s trasou 1) – pravý breh Váhu – most cez Váh v predĺžení Priemyselnej ul. - priemyselný areál za Váhom – cesta do Závažnej Poruby (trasa 16 peáž), nová komunikácia pozdĺž preloženej železničnej trate – Liptovský Ján, Trasa bude v západnej časti po Závažnú Porubu vo veľkej miere využívaná cestami pracovného dňa, vo východnej časti smerom na Liptovský Ján bude prevažovať rekreačný účel jázd. TRASA 6 (Mestská), dĺžka 2,6 km Nová železničná stanica (trasa 5) – Južné mesto – Vajanského – Nám.osloboditeľov – Ul. M.Pišúta (trasa 3), Je predpoklad, že trasa bude cyklisticky využívaná ako obyvateľstvom tak aj rekreačnými cyklistami. Vedľajšie cyklotrasy spájajú cyklisticky menej frekventované ciele. V meste vytvárajú podružnú sieť cyklistických trás. Využitie je najmä počas letnej turistickej sezóny za pekného počasia. Doporučuje sa ich vyznačenie v teréne, nie je to však podmienkou. Povrch trás môže byť aj nespevnený, pri vedení po poľných a lesných cestách. Trasa je však aj tu bez prekážok s garanciou zjazdnosti za bežného počasia. Sú zjazdné treckingovými bicyklami. TRASA 11 (Bobrovecká), dĺžka 6,7 km Liptovská Ondrašová (trasa 1) – Ondrašovská ul. – Bobrovec – Jalovec – rázcestie na Tokarinách – Podtatranská cyklomagistrála Je predpoklad, že trasa bude v intraviláne Liptovskej Ondrašovej a Bobrovca využívaná cyklistami počas bežného pracovného dňa. Okrem toho celá trasa bude používaná aj rekreačnými cyklistami. TRASA 12 (Andická), dĺžka 5,9 km križovatka pri Jánošíku (trasa 1) – Palúčanská – Palugyayho – cesta I/18 – Benice – Andice – Galovany (trasa 3), Trasa bude využívaná vo veľkej miere rekreačnými cyklistami, ale nezanedbateľné je aj používanie pre cesty pracovného dňa. TRASA 13 (Ploštínska), dĺžka 6,0 km Most cez Demänovku na preložke cesty I/18 (trasa 2) – cesta severne od Vojenskej akadémie – Tretiny – Ploštín – Liptovská cyklomagistrála – Iľanovo – Závažná Poruba (trasa 16), Táto atraktívna trasa bude využívaná predovšetkým rekreačnými cyklistami. Pre bežné používanie je cesta výškovo príliš členitá.


54

TRASA 14 (Rohačská), dĺžka 4,0 km Ploštín (trasa 13) - zjazdovka pod Rohačkou – lúky pri Jamách – lokalita 1-5 doplnku č.13 - ATC Bystrina – križovatka pri Pavčinej Lehote (trasa 2), Príťažlivá cyklistická cestička v trase Liptovskej cyklomagistrály je určená predovšetkým pre rekreačných cyklistov. TRASA 15 (Iľanovská), dĺžka 8,0 km Nová železničná stanica (trasa 5) – križovatka na Ploštín – Iľanovo – Iľanovská dolina – Za Vrátami, Trasa určená hlavne pre rekreačných cyklistov, ale v rámci intravilánu Iľanova bude využitie aj počas pracovného dňa. TRASA 16 (Závažná), dĺžka 5,3 km Okoličné (trasa 4) – Kláštorná ul. – Závažná Poruba – odbočka k lyžiarskemu areálu Opalisko – hotel Bohunice – Liptovský Ján, Trasa bude využívaná prevažne rekreačnými cyklistami, ale v menšej miere sa predpokladá aj používanie pre cesty pracovného dňa. TRASA 17 (Veterná), dĺžka 8,7 km Vitálišovce (trasa 1) – Veterná Poruba – kopec Chujavy – ústie Žiarskej doliny (Podtatranská cyklomagistrála) Náročná výškovo členitá trasa je určená pre športových rekreačných cyklistov. TRASA 18 (Ovčiarska), dĺžka 2,7 km Bodice, pod cintorínom (trasa 2) – Demänová, Mlynisko – lokalita geotermálneho vrtu – lúky pri Jamách (trasa 14), Cyklistická cestička je určený predovšetkým pre rekreačných cyklistov. Spojovacie trasy umožňujú prepojenie základných, príp. vedľajších cyklistických trás. Ich parametre a povrch by mal zabezpečiť zjazdnosť pre typy bicyklov, ktoré sa predpokladajú na prepájaných trasách. TRASA 21, dĺžka 2,3 km Alexyho (trasa 1) – Priemyselná – lávka cez Smrečianku – Mierová ul. – Pálenická ul. – Ul.3.februára – Kláštorná (trasa 16),

TRASA 22, dĺžka 1,2 km Križovatka „Priemyselná“ (trasa 3) – Priemyselná – priemyselný areál Maytex – most cez Váh v predĺžení Priemyselnej (trasa 5),

TRASA 23, dĺžka 0,9 km Nám. SNP (trasa 12) – Palúčanská – východné nábrežie Liptovskej Mary (trasa 3).

TRASA 24, dĺžka 0,8 km Križovatka „Cesta hrdinov“ (trasa 3) – ul. Kpt.Nálepku – Rachmaninovo nám. (trasa 4),

Základné návrhové parametre cyklistických trás Základná šírka jazdného pruhu pre cyklistu je 1,00 m. Pri stúpaní väčšom ako 6 % sa rozširuje o 0,25 m. K tejto šírke sa pripočítava bezpečnostný odstup, ktorý môže mať šírku od 0,00 do 1,50 m. Pre umožnenie predbiehania sa jednosmerný jazdný pruh môže rozšíriť na 1,50 m. Voľná výška nad komunikáciou pre cyklistov je najmenej 2,50 m. Cyklistická trasa môže byť vedená v hlavnom dopravnom priestore, v pridruženom priestore alebo samostatne.


55

V hlavnom dopravnom priestore môže viesť cyklistická trasa v jazdnom pruhu spoločne s motorovou dopravou, ale to len v prípade nízkej intenzity motorových vozidiel a nízkej návrhovej rýchlosti. Pri vyššej intenzite alebo vyššej rýchlosti vozidiel sa doporučuje cyklistov viesť v samostatných jazdných pruhoch pre cyklistov. V tom prípade je šírka bezpečnostného odstupu od obrubníka 0,50 m, vodiaci prúžok šírky 0,25 m oddeľujúci pruh s premávkou automobilovej dopravy sa započítava do šírky jazdného pruhu pre cyklistov. Pod cyklistickou komunikáciou vedenou v pridruženom priestore sa rozumie spoločný chodník pre chodcov a cyklistov. Navrhuje sa v šírke 1,00 m až 4,00 m v závislosti od intenzity chodcov a cyklistov. Pokiaľ je cyklistická komunikácia vedená samostatne, hovoríme o cyklistickej cestičke. K oddeleniu protismerných jazdných pruhov sa používa deliaci pás šírky minimálne 0,50 m. Pri cestičke bez obrubníkov je preto najmenšia šírka obojsmernej komunikácie 2,50 m a pri zvýšených obrubách je minimálna šírka 3,00 m. 4. 4. 1. I. ETAPA – DO ROKU 2010 V I. etape, t.j. do roku 2010 sa počíta s vybudovaním „Smrečianskej“ cyklotrasy (trasa č. 1), čiastočné vybudovanie trasy „Demänovská“ (trasa č. 2) medzi Bodicami a Pavčinou Lehotou, dobudovanie trasy „Garbiarska“ (trasa č. 4) po odbočku na Podbreziny, čiastočne „Mestskej“ (trasa č. 6) – okrem prístupu k novej stanici. Ďalej sa uvažuje s realizáciou trasy č. 13 „Ploštínska“ od strediska SSC pri Vojenskej Akadémii po Iľanovo, trasy č. 14 „Rohačská“ a trasy č. 18 „Ovčiarska“. 4. 4. 2.

II. A III. ETAPA - ROKY 2011 –2020 - 2030

V II. etape sa uvažuje s vybudovaním väčšiny navrhovaných cyklistických trás, to znamená: • trasa č. 2 „Demänovská“ - dobudovanie od centra mesta po Bodice a od Pavčinej Lehoty do Demänovskej doliny, • trasa č. 3 „Traťová“ sa po preložení železničnej trate vybuduje celá, • trasa č. 4 „Garbiarska“ – dobuduje sa od križovatky so Žiarskou do novej zóny Stošice, • trasa č. 5 „Južná“ - jej výstavba je takisto podmienená výstavbou novej železničnej trate, • trasa č. 6 „Mestská“ - dobuduje sa prístup k novej železničnej stanici, • trasy č. 11 „Bobrovecká“ a č. 12 „Andická“ - dobudujú sa drobnými stavebnými úpravami a značením cyklotrasy, • trasa č. 13 „Ploštínska“ – dobuduje sa od Iľanova po Závažnú Porubu, • trasa č. 15 „Iľanovská“ - vybuduje sa trasa po Iľanovo, za Iľanovom postačí realizovať značenie cyklotrasy, • trasa č. 16 „Závažná“ sa vybuduje, resp. vyznačí sa v teréne, • trasa č. 17 „Veterná“ - dobuduje sa prepojenie medzi kopcom Chujavy a ústim Žiarskej doliny, celá trasa sa opatrí značením cyklotrasy, • vybudujú sa, resp. vyznačia sa spojovacie trasy č. 21, 22 a 23 V III. etape sa vzhľadom na jej časovú vzdialenosť predpokladá, že všetky navrhované cyklistické trasy budú dovtedy vybudované. V poslednej III. etape už nebude možné použiť spolufinancovanie z fondov európskej únie. Situovanie cyklistických trás je znázornené v graf.prílohe č.4.


56

Vybavenie cyklistických trás Požičovne a opravovne bicyklov Požičovne a opravovne bicyklov je najlepšie umiestniť na hlavných cyklistických trasách s rekreačnou funkciou a pritom v blízkosti železničnej alebo autobusovej stanice, veľkých ubytovacích zariadení alebo pri vstupoch do dlhých dolín, ktoré je možné navštíviť na bicykli (Demänovská dolina, Jánska dolina, Žiarska dolina apod.). Práve pri vstupoch/výjazdoch z dolín by servisy bicyklov mali byť doplnené aj jednoduchým zariadením na umytie bicykla. Vhodné plochy pre požičovne a servis bicyklov majú byť navrhnuté v územnom pláne, resp. generelom cyklistickej dopravy. Umiestnenie požičovní a opravovní bicyklov je navrhnuté v piatich lokalitách, môže sa jednať o priestory turistickej informačnej kancelárie alebo môžu byť prevádzkované podnikateľským subjektom: • v centrálnej mestskej zóne na Mierovom námestí (v rámci turistickej informačnej kancelárie), • pri novej železničnej a autobusovej stanici, • v priestoroch starej autobusovej stanice, kde bude parkovisko pre zájazdové autobusy, • v Bodiciach v komplexe 8,9 lokality 13, • pri ubytovacej časti Tatralandie. Odpočívky pre cyklistov Odpočívky sú miestami pre posedenie cyklistov, najlepšie ak sú doplnené aj stolíkom. Zariadenie musí byť odolné proti poveternostným vplyvom aj proti vandalizmu. Odpočívku je vhodné zastrešiť, vybaviť mapou, stojanom na bicykle, príp. smetným košom. Odpočívku je najlepšie umiestniť v blízkosti zaujímavej lokality, na mieste s výhľadom apod. Informačné tabule s mapami Informačné tabule by mali obsahovať mapu územia so zakreslením cyklistických trás. Vhodná je aj upútavka na prírodné alebo stavebné zaujímavosti, rekreačné zariadenia apod. Zakreslené cyklistické trasy je možné rozdeliť podľa obtiažnosti, uviesť kilometráž úsekov, výškový profil apod. Podpora cykloturistiky Okrem prírodných daností krajiny a siete cyklistických trás, je potrebné návštevníka s bicyklom zrozumiteľne informovať, že pre jeho voľnočasovú záľubu sú v regióne vhodné podmienky a že môže počítať s pozitívnym prístupom v zariadeniach cestovného ruchu. Podpora pre cyklistov, či už budovanie cyklotrás, alebo prístup v zariadeniach cestovného ruchu, by sa mala riešiť systémovo a zrozumiteľne, tak aby služby nielen vznikali, ale aby návštevník s bicyklom už dopredu vedel, kde sa môže ubytovať, na ktoré cyklotrasy sa môže podľa náročnosti vydať, kde sa môže ísť naobedovať bez toho aby s bicyklom prekážal, alebo či môže navštíviť jaskyňu, pričom požaduje zabezpečený bicykel proti ukradnutiu. Jednou z možností môže byť napr. zavedenie systému „Cyklista vítaný“, ktorý sa osvedčil v niektorých susedných krajinách. V Českej republike je akcia „Cyklisté vítáni“ celonárodný certifikační systém, ktorý z pohľadu a potrieb cyklistov preveruje ponuku a vybavenosť stravovacích a ubytovacích zariadení a turistických cieľov. Turistické zariadenia, ktoré prejdú certifikáciou, sú označené zelenobielou známkou s logom a ich zoznam je zverejňovaný. Certifikácia obsahuje štandardy porovnateľné so systémom používaným v iných európskych krajinách (napr. Bett & Bike v Nemecku alebo RADfreundliche Betriebe v Rakúsku). Každé zariadenie, ktoré chce získať značku „Cyklista vítaný“, musí spĺňať stanovené podmienky.


57

Základné kritériá pre ubytovacie zariadenia (hotely, penzióny, priváty a chaty) 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Možnosť ubytovania na jednu noc Ponuka energeticky výdatných raňajok s minimom tukov Možnosť prania a osušenia oblečenia a výstroje Uzamykateľná miestnosť/boxy pre bezplatné uloženie bicyklov Poskytnutie základného náradia pre jednoduché opravy bicyklov Možnosť umytia bicyklov, základné vybavenie pre umytie bicykla Lekárnička

Základné kritériá pre stravovacie zariadenia (reštauráce, pivnice, koliby) 1. Prispôsobenie ponuky nápojov potrebám cyklistov, 2. V ponuke aspoň jedno teplé a jedno vegetariánske nesmažené jedlo počas celej prevádzkovej doby. 3. Primerané, pokiaľ možno zastrešené, odstavné miesto pre bicykle a batožinu v dohľade hosťa alebo uzamykateľná miestnosť/boxy pre bezplatné uschovanie bicykla a batožiny 4. Poskytnutie základného náradia pre jednoduché opravy bicyklov 5. Lekárnička Základné kritériá pre turistické ciele (hrady, múzeá, prístaviská, skanzeny, jaskyne a iné prírodné pamiatky) 1. Primerané, pokiaľ možno zastrešené, odstavné miesto pre bicykle a batožinu v dohľade hosťa alebo uzamykateľná miestnosť/boxy pre bezplatné uschovanie bicykla a batožiny 2. Poskytnutie základného náradia pre jednoduché opravy bicyklov 3. Lekárnička Základné kritériá sú povinné, okrem toho ešte zariadenie musí byť označené informačnou tabuľou „Cyklista vítaný“ a musí tiež spĺňať určitý počet voliteľných doplňujúcich kritérií, napr. predaj základných náhradných dielov na bicykel, predaj cyklistických máp, prístup na internet apod. Aktívna podpora cykloturistiky zo strany subjektov cestovného ruchu a predovšetkým zo strany samosprávy je pre ďalší extenzívny rozvoj oblasti na báze cestovného ruchu viac ako potrebný. Doposiaľ bol cestovný ruch na Liptove postavený v lete na dvoch aktivitách: letná turistika (vrátane návštevy jaskýň) a kúpanie, predovšetkým v termálnej vode (Bešeňová, Tatralandia, Liptovský Ján), čiastočne v chladnej vode Liptovskej Mary. Tomu zodpovedajú určité ubytovacie a stravovacie kapacity. Vzhľadom k tomu, že v ubytovacích zariadeniach má dôjsť k výraznému rastu kapacít, predovšetkým výstavbou apartmánových domov, je potrebné zabezpečiť, aby ubytovaní hostia mali rozšírenú aj ponuku aktivít. Kúpanie v aquaparkoch sa teší veľkému záujmu, je však koncentrované do niekoľkých relatívne malých priestorov, kde dochádza k vysokej koncentrácii návštevníkov, čo nie vždy vyhovuje predstavám na kľudný oddych všetkých návštevníkov. Tiež sa nejedná o aktivitu, ktorá zaplní celý pobyt, naviac nespoznáva sa atraktívna okolitá krajina. I keď sa počíta s výstavbou ďalšieho termálneho areálu južne od Liptovského Mikuláša, kapacity termálnych kúpalísk budú vždy obmedzené. Horská turistika si vyžaduje nároky na fyzickú zdatnosť a je časovo náročná. Pre rekreačného turistu nie je primerané robiť túru každý deň pobytu. Ani z hľadiska ochrany prírody nie je žiadúce preťažovať územie národného parku zvýšenou návštevnosťou. Bolo by preto potrebné kvôli získaniu si nových návštevníkov a predĺženiu pobytu terajších klientov, rozvíjať tretiu letnú aktivitu, ktorou by mohla byť cykloturistika.


58

Cykloturistika má viacero výhod. Je časovo menej náročná, než pešia turistika, čo vyhovuje súčasnému trendu spoločnosti. Okrem toho je ekologicky nezávadná a môže sa realizovať v širokom podhorí Nízkych a Západných Tatier, nekoncentruje sa na jedno miesto. Má malé priestorové nároky a je ľahko dostupná širokému okruhu návštevníkov. V rôznych regiónoch sa osvedčilo spájanie cykloturistiky s ďalšou poznávacou alebo zábavnou činnosťou. Väčšinou sa jedná o činnosť, ktorá je pre daný kraj charakteristická a ktorá má v oblasti dobré podmienky. Veľmi populárne sú napríklad vinárske cyklotrasy v Rakúsku a na Južnej Morave. Iným príkladom môže byť putovanie po hradoch alebo popri veľkých riekach s prepravou bicyklov na lodiach. Už samotným pomenovaním produktu a voľbou trás a samozrejme ich propagovaním formou letákov, máp a sprievodcov sa návštevníkovi názorne približujú prednosti dovolenkovej destinácie. Pre návštevníkov regiónu Liptova by po tejto stránke mohlo byť zaujímavé napr. „Putovanie po salašoch“ ktoré by predstavovalo cyklistické potulky po predhorí Nízkych a Západných Tatier. Druhou aktívnou formou trávenia voľného času by mohlo byť skombinovanie cykloturistiky s horskou turistikou „Cycling&Hiking”. Išlo by o skrátenie dlhých nástupov na pešie túry, zväčša horskými dolinami, bicyklom. Po odložení bicykla by turista pokračoval vysokohorským terénom pešo. Vyžaduje sa zriadenie sezónnych úschovní bicyklov v niekoľkých lokalitách, najlepšie v spojení s existujúcou chatou, reštauráciou, bufetom, alebo aspoň horárňou. Zaujímavé by mohli byť napr. lokality: • Žiarska chata v Žiarskej doline (pešo do Smutného alebo Žiarskeho sedla), • Bobrovecká vápenica (pešo na Chatu pod Náružím alebo na vrch Babky), • Jasná-Otupné v Demänovskej doline (s rôznymi výstupmi), • Pred Bystrou v Jánskej doline (pešo na Ohnište alebo na Chatu gen.M.R.Štefánika), Rozšíri sa tým akčný rádius návštevníka a pešia časť túry sa skráti na prijateľných 4 až 5 hodín. Vystrieda sa zaťaženie svalových skupín pri dvoch rôznych činnostiach. Okrem toho výlet je ukončený atraktívnym zjazdom dolinou. Nevýhodou cykloturistiky je závislosť od počasia a riziko zraniteľnosti cyklistu. Bezpečnosť jazdy na bicykli je možné zvýšiť budovaním oddelených pruhov pre cyklistov alebo samostatne vedených cyklistických cestičiek. Zdanlivou nevýhodou cykloturistiky je, že budovanie cyklistických trás a ich vybavenia (odpočívky, mapy) nemá priamu ekonomickú návratnosť, pretože ich používanie je bezplatné. Je to však len prvý pohľad, pretože návštevník využíva iné platené služby, predovšetkým ubytovanie, stravovanie, požičovne a servis bicyklov, návštevy turistických atrakcií atď. Takto sa nepriamo, cez dane podnikateľských subjektov, dostávajú peniaze na rozvoj regiónu. Okrem toho z rozvoja cestovného ruchu profituje aj miestne obyvateľstvo a to nielen redukciou nezamestnanosti, ale aj využívaním vybudovanej infraštruktúry, využívaním širších služieb apod. Aj samotná cykloturistika môže byť atraktívna pre domáce obyvateľstvo. V súčasnosti je veľkou príležitosťou pre rozvoj podobných aktivít možnosť získania finančnej podpory formou spolufinancovania z európskych fondov. Práve tento zdroj financií by mohol byť impulzom pre skoré vybudovanie cyklistickej infraštruktúry.

59


4. 4. 3


Porovnanie navrhnutých cyklistických trás s ÚPN z roku 1996 je uvedený v tabuľke 4/6 Tab. 4/6 č.

názov cyklotrasy

úseky prevzaté z ÚPN

úseky neboli prevzaté z ÚPN alebo úseky modifikované

poznámka

1

Smrečianska

takmer v celom úseku prevzaté

zosúladené s návrhom Dopravoprojektu z roku 2006

2

Demänovská

v úseku od Nám.osloboditeľov po rondel prevzaté

časť cez Podbreziny je modifikovaná, úsek medzi Vajanského ul. a Jánošíkom je vedený po nábreží medzi rondelom a Pavčinou Lehotou je trasa modifikovaná

3

Traťová

koridor Smrečianska – Hodžova

úsek cez ul.Pod stráňami a Tehelnú je preložený do telesa starej železničnej stanice

4

Garbiarska

z veľkej časti sa preberá

5

Južná

cesta do štrkovne – Palúdzka, ináč novo navrhnutá trasa

namiesto Ul. 1.mája a Moyzesovej vedené po odľahčenej Garbiarskej nebolo v ÚPN navrhované

6

Mestská

Vajanského ul., Nám.osloboditeľov

11

Bobrovecká

v celom úseku prevzaté

12

Andická

v celom úseku prevzaté

-

13

Ploštínska

priamo nebolo z ÚPN nič prevzaté, novo navrhnutá trasa

úsek od Demänovej po Ploštín modifikovaný do severnejšej polohy

14

Rohačská

z ÚPN nebolo nič prevzaté,

v ÚPN nebola uvažovaná

z Hodžovej je trasa preložená do ul.M.Pišúta -

novo navrhnutá trasa

15

Iľanovská


-

16

Závažná


-

17

Veterná


18

Ovčiarska

z ÚPN nebolo nič prevzaté, novo navrhnutá trasa z ÚPN nebolo nič prevzaté novo navrhnutá trasa

21

spojovacia

Alexyho a časť Priemyselnej

-

22

spojovacia

Priemyselná južne od Ul.1.mája

-

23

spojovacia

z ÚPN nebolo nič prevzaté



preložené z rušnej c.II/584 na samostatne vedený chodník cez Bodice a Pavčinu Lehotu využíva preloženie trate ŽSR a trasa sa rozširuje po Galovany (Lazisko) na jednej strane a Podtureň na druhej strane (namiesto cesty I/18) na východe predĺžené do novej zóny Stošice nová trasa, ktorá reflektuje nové investičné zámery (preložka žel. trate, Južné mesto) predĺženie na juh po novú železnič. stanicu

cyklotrasa je z veľkej väčšiny novo navrhovaná, po Iľanovo v súlade s materiálom „Rozvojová zóna Iľanovo – Ploštín – Demänová – Bodice“ z r.2008 Ing.arch.Nosková v celej dĺžke vedie po regionálnej Liptovskej cyklotrase, vo veľkej miere v súlade s materiálom „Rozvojová zóna Iľanovo – Ploštín – Demänová – Bodice“ z r.2008 Ing.arch.Nosková severné ukončenie je pri novej železnič. stanici, trasa bola predĺžená na juh do Iľanovskej dol. predĺžené do Liptov.Jána spolu so Smrečianskou trasou môže tvoriť cykloturistický okruh novo navrhovaná cyklotrasa v súlade s materiálom „Rozvojová zóna Iľanovo – Ploštín – Demänová – Bodice“ z r.2008 Ing.arch.Nosková východne od Priemyselnej je trasa nová predĺžené od severnej komunikácie po južnú trasu nová spojovacia trasa, je možné predĺženie do prístaviska Palúdzka

Vzhľadom k novým investičným zámerom v riešenom území, alebo snahou poskytnúť cyklistom atraktívnejšiu alebo bezpečnejšiu trasu, boli niektoré úseky cyklistických trás modifikované, resp. preložené do iného koridoru: • zo Smrečianskej ul. k riečke Smrečianka, • z cesty II/584 od začiatku Demänovej až po chatovú osadu za Tromi studničkami do koridoru cez Bodice a Pavčinu Lehotu, • z ulíc Pod Stráňami a Tehelná do koridoru železnice,


60

• z Ul. 1.mája a Moyzesovej do koridoru Garbiarskej ulice, ktorá bude dopravne skľudnená, • z Okoličianskej ul. od križovatky so Žiarskou smerom na východ a cesty I/18 na teleso železničnej trate, ktorá bude vymiestnená, • z Hodžovej ul. do ul. M.Pišúta, • z Armádnej ul. a jej predĺženia do Ploštína do koridoru severne od Vojenskej akadémie, Z ÚPN z roku 1996 neboli prevzaté nasledovné úseky cyklistických trás: • Hollého ul., • Vrlíkova, • ul. J.L.Bellu a Vrbická ul., • od Ul. Pod Stráňami po ceste III/018128 cez Trstené do Bobrovca, • cesta III/018130 do Ploštína, • Cesta hrdinov od ul. Kpt.Nálepku po Vojnový cintorín na Háji. Dôvodom, že menované kratšie úseky neboli zahrnuté do nového návrhu je buď možná kolízia s automobilovou dopravou (Hollého ul., Vrlíkova ul.), menšia atraktívnosť pre rekreačných cyklistov, malá bezpečnosť pre miestnych cyklistov a pritom dosiahnuteľnosť cieľa inou trasou (Vrbická, Trstené, Ploštín), alebo chýbajúce prepojenie na ďalšiu cyklistickú sieť (Háje). Pritom samozrejme platí, že cyklisti môžu používať aj tieto trasy, ktoré nebudú stavebne upravené, či značené.


61

4. 5. STATICKÁ DOPRAVA Súčasná situácia v oblasti statickej dopravy sa vyznačuje intenzívnym využívaním verejných komunikácií na parkovanie a neusporiadanosťou verejných parkovísk. Hustota inštitúcií a obchodov v siršom centre, spôsobuje veľký dopyt po parkovacích miestach. Vysoké požiadavky a obsadenosť parkovacích plôch má za následok: predĺženie ciest pri hľadaní voľných plôch na parkovanie, zvýšenie dopravy v centre mesta využívanie plôch miestnych komunikácií a plôch s inou funkciou ako na parkovanie, tzv. „divoké parkovanie“ všade, kde je to možné - parkovanie na nevyznačených miestach, na chodníkoch a zeleni, vytváranie bariér pre peších. Chýbajú hromadné garáže pre verejné účely. V Územnom genereli dopravy je navrhnuté riešenie, založené na očakávaných požiadavkách obyvateľov a návštevníkov na statickú dopravu. Ako podklady k návrhu koncepcie statickej dopravy boli použité: údaje o súčasnom stave statickej dopravy v meste, predpokladaný demografický a urbanizačný rozvoj mesta, Územný plán sídelného útvaru Liptovský Mikuláš. Podľa údajov poskytnutých odborom dopravy MÚ je centre mesta registrovaných 926 parkovacích miest , z toho 180 spoplatnených. Tento počet zahŕňa len vyznačené parkovacie miesta. V rámci koncepcie parkovania mesta Liptovský Mikuláš je možné vychádzať zo zistených problémov v oblasti statickej dopravy a rozdeliť mesto na dve oblasti podľa rozdielnosti okrajových podmienok a prístupu k riešeniu statickej dopravy v týchto oblastiach. Sú to centrum mesta a ostatné mestské časti mimo centra mesta. centrum: Najvyššia hustota cieľov IAD bývajúceho obyvateľstva a návštevníkov je v historickom jadre mesta. Vysoká hustota inštitúcií a obchodov na pešej zóne spôsobuje veľký dopyt po parkovacích miestach na jej obvode. Minimum disponibilných plôch pre návrh nových zariadení pre parkovanie. Vysoká obsadenosť parkovacích plôch má za následok predĺženie ciest pri hľadaní voľných plôch, zvýšenie dopravy v CMZ, nedovolené parkovanie na chodníkoch a tým vytváranie bariér pre chodcov. Nedostatok parkovacích miest - parkovanie na nevyznačených miestach, na chodníkoch a zeleni. Nezabezpečené parkovanie pri firmách a organizáciách. ostatné : Nedostatok odstavných státí v niektorých obytných štvrtiach . Neestetické individuálne radové garáže s nízkym stupňom využitia plochy. Ďalším východiskom pre návrh koncepcie statickej dopravy boli predpoklady demografického a urbanistického rozvoja mesta. Výstavba nových centier vybavenosti v súčasnej mestskej zástavbe a nových obytných súborov na periférii mesta, ako aj zvýšenie počtu pracovných miest bude mať za následok potrebu a výstavbu nových parkovacích plôch. V územnom pláne mesta neboli špecifikované žiadne požiadavky na statickú dopravu.


62

Nároky na parkovacie plochy vychádzajú zo vstupných údajov o počte obyvateľov a plánovaného rozvoja mesta v mestských častiach. Nakoľko tieto údaje neboli v takej miere k dispozícii nbolo možné stanoviť potrebu parkovacích a odstavných státi na jednotlivé okrsky a lokality. V riešení statickej dopravy sa pristupovalo ako ku koncepcii a podmienkam, akou by mala byť táto problematika riešená: •

• • • • • • • •

Celkový počet bytov v SÚ Liptovský Mikuláš ku koncu výhľadového obdobia roku 2030 sa predpokladá výstavba 6438 bytov. Priemerná obložnosť bytov pri predpokladanom náraste obyvateľstva sa uvažuje 2, 76 obyv./byt pre rok 2030. Tento údaj potom zodpovedá potrebe cca. 1,5 – 2,0 odstavného státia pre jednu bytovú jednotku v rámci bytovej výstavby. V zástavbe s rodinnými domami zabezpečenie odstavovania v rámci vlastného pozemku Vybavenie všetkých novorealizovaných objektov potrebným počtom parkovacích a odstavných státí. Vybudovanie parkovacích garáží pre verejnosť Vybudovanie parkovacej garáže – parkovacej plochy pre zájazdové autobusy Nahradiť časť individuálnych garáží garážami hromadnými parkovanie na komunikáciách v centre mesta by malo byť umožnené len pre krátkodobé parkovanie, pre dlhodobé parkovanie by mali byť v pešej dostupnosti k centu mesta vybudované parkovacie garáže, dôsledkom budovania hromadných garáží bude čiastočné odbúranie parkovania na komunikáciách v spádovej oblasti hromadných garáží spojené s revitalizáciou tohoto priestoru.

Návrh a riešenie parkovania v hromadnými garážami vychádza z potreby parkovacích miest a nedostatku plôch vhodných pre návrh verejných parkovísk na povrchu. 4. 5. 1 I. ETAPA – ROK 2010: V tejto etape sa predpokladá, že dôjde k priestorovej a funkčnej úprave existujúcich parkovacích plôch v lokalitách priľahlých k centru mesta a pešej zóne, tak aby bolo možné v krátkom časovom úseku zlepšiť situáciu v centrálnej mestskej zóne . Parkovacie státia budú budované v súvislosti s budovaním nových objektov. V tejto etape sú to: - Obchodné centrum Jasná I a Jasná II na Bellovej ul. Projekt neráta s výstavbou krytých garáží, parkovanie bude riešené mimo objektu s kapacitou 295 parkovacích miest. - Rozvojová zóna Nám. Mieru – objekt Domu služieb V súvislosti s vybudovaním nových investícií v lokalite Mierového námestia navrhujeme do riešenia zahrnúť aj parkovaciu garáž (G04). - Rozvojová zóna – Južné mesto – 2411 parkovacích miest pre OA a 14 miest pre BUS, 1320 miest v garážach ( celý areál nebude vybudovaný do roku 2010) - Rozvojová zóna Areál vodného športu - Rozvojová zóna Stará Vrbica - Rozvojová zóna Lesopark Háj – výstavba rekreačno-oddychovej zóny Úpravy ostatných existujúcich parkovacích plôch budú zahŕňať len úpravu vodorovného značenia a organizácie parkovania.


4. 5. 2

63

II. A III. ETAPA – ROK 2011 – 2020 - 2030:

Pre opatrenia v rámci tejto etapy je charakteristické budovanie parkovacích garáží v rámci intenzifikácie využívania plôch zastavaného územia mesta. Jedná sa o parkovacie garáže v blízkosti centra. V priestore individuálnych garáží v blízkosti križovatky Štefánikovej a Revolučnej ul. navrhujeme výstavbu hromadných garáží určených pre odstavovanie vozidiel, ktorá nahradí existujúce odstraňovanie individuálnych radových garáží. V tomto období navrhujeme vybudovať v meste parkovacie garáže pre verejnosť a jednu parkovaciu garáže (parkovaciu plochu pre zájazdové autobusy) Ich lokalizácia je v grafickej prílohe G01 – Revolučná ul. na ťahu II/584 smerom do mesta a do lokality Mútnik G02 - Bývalá AS - parkovacia garáž pre zájazdové autobusy G03 – Jilemnického ul. G05 – rezervované miesto na parkovisku Hyprenovy G06, G07 - Vajanského ul. s prístupom Nábrežie J. Kráľa a Partizánov, aby sa nenarušila pešia trasa na Vajanského ul. G08, G09 – Kollárova ul G10 – Štadión na Podbrezinách Pre túto etapu by mala byť typická predovšetkým intenzívna bytová výstavba vyplývajúca z predpokladov demografického vývoja. S tým je spojená potreba a výstavba nových parkovacích miest. Túto oblasť tvorí návrh parkovania v rámci hromadnej bytovej výstavby na rozvojových plochách obytných súborov mesta , kde bude odstavovanie riešené priebežne v rámci tejto výstavby. Lokalizovanie objektov statickej dopravy je v grafickej prílohe č. 5 Orientačný a informačný systém statickej dopravy Dobré fungovanie a optimálne využitie parkovacích plôch je podmienené informovanosťou užívateľa o možnostiach parkovania, podmienkach a prístupe k plochám sústredeného parkovania. Preto je potrebné vybudovať jednotný informačný systém na základe ktorého si užívateľ zvolí vhodné riešenie. Základnou informáciou bude, či sa jedná o platené parkovisko (krátkodobé parkovanie), hromadnú garáž (dlhodobé parkovanie), alebo parkovaciu plochu bez poplatku (dlhodobé parkovanie) vo väčšej vzdialenosti od cieľa. Hlavným prvkom návrhu informačného systému statickej dopravy budú informačné tabule na Garbiarskej ul. a komunikáciách tvoriacich nosný dopravný systém mesta pred odbočeniami k dôležitým parkovacím plochám. Pred vstupom do hromadných garáží sa uvažuje s jednoduchým dynamickým návestím signalizujúcim „voľné-obsadené“. Zahrnuté do tohoto systému budú rýchlo dostupné parkovacie plochy a hromadné garáže v max. vzdialenosti do 500 m od komunikácie nosného systému mesta. Parkovacie plochy a hromadné garáže, ktoré budú priebežne zavádzané do orientačného systému statickej dopravy sú znázornené v tab., spolu s ich predpokladaným zavedením do orientačného systému statickej dopravy v závislosti od etapizácie v rámci navrhovaných opatrení. Z dôvodu informovanosti užívateľov by mala byť na hlavnom pešom prístupe k parkovacím plochám osadená informačná tabuľa s mapou mesta, vlastou polohou a vyznačenými parkoviskami. Regulácia dopravy: Dôležitým prvkom riešenia statickej dopravy by mal byť návrh regulácie dopravy pomocou spoplatnenia parkovania na určených parkovacích plochách ako doplnkového opatrenia v centre a na vybratých parkovacích plochách mimo centra


64

Výška poplatkov by mala byť podmienená navrhovanou diferenciáciou parkovania v závislosti od rozdelenia podľa dĺžky parkovania na: - parkovanie krátkodobé - 2 hod. > t, - parkovanie dlhodobé – 2 hod. < t, - odstavovanie vozidiel. Nástroje a forma pre spoplatnenie parkovacích miest by mali byť nasledovné: Mimo uličný priestor na voľných plochách: - platené parkovanie – krátkodobé, - platené parkovanie – dlhodobé. Mimo uličný priestor v hromadných garážach: - platené parkovanie – dlhodobé, - prenájom alebo predaj parkovacieho miesta – odstavovanie vozidiel. V uličnom priestore: - platené parkovanie – parkovacie hodiny, - platené parkovanie – parkovacia karta. Z dĺžky parkovania vyplývajú požiadavky na rozdielne dostupnosti cieľov (umiestnenie sústredených parkovacích plôch) a zvýšená variabilita parkovacích plôch. Pre krátkodobé parkovanie je to dostupnosť do 100 m, pre dlhodobé parkovanie do 200 m a pre odstavovanie vozidiel až do 300 m od potenciálneho zdroja, alebo cieľa, čím sa zvýši spádové územie parkovacích plôch. Spoplatnenie by malo byť prevádzané diferencovane v závislosti od definície druhu parkovania na parkovacej ploche z dôvodu zvýšenia obratu a vylúčenia dlhodobo parkujúcich. Pre krátkodobé parkovanie spoplatnenie tzv. kumulatívnym poplatkom (napr. narastajúcim s každou polhodinou o dvojnásobok). Dlhodobo parkujúcim by mal byť zabezpečený konštantný poplatok za hodinu, evtl. rôzne poplatky v závislosti od časového obdobia, kedy budú parkovacie státia využívané. V rámci vyčleňovania statickej dopravy do hromadných garáží bude možný prenájom parkovacích miest v hromadných garážach, pričom by toto opatrenie malo riešiť problém nedostatku parkovacích miest pri firmách a organizáciách v centre mesta. Prenájmom parkovacích plôch na verejných priestranstvách pre firmy a organizácie je možné lokálne riešiť deficit parkovacích miest mimo centra mesta za predpokladu, že sa takáto plocha nachádza mimo dostupnosti hromadnej garáže (nad 200 m).

4. 5. 3


V územnom pláne mesta neboli špecifikované žiadne požiadavky na statickú dopravu, čo sa týka počtu parkovacích miest. Lokalizácia PG bola rozšírená podľa aktuálnych rozvojových predpokladov.


65

4. 6. ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA Liptovský Mikuláš sa nachádza na trase multimodálneho dopravného koridoru č.Va. V jeho trase priamo cez mesto prechádza magistrálna železničná trať č.180 Žilina - Košice. Jedná sa o trať vnútorštátneho aj medzinárodného významu. Trať je zaradená do siete AGC/AGCTC. Časový horizont riešenia ÚGD je rok 2030, z toho pohľadu bolo pristupované aj k hodnoteniu železničnej dopravy v Liptovskom Mikuláši v zmysle realizovateľnosti návrhov do tohto časového obdobia. V meste sa predpokladá do roku 2013 realizovanie modernizácie trate č. 180 na traťovú rýchlosť 160 km/h ( spracovateľom projektovej dokumentácie je spoločnosť Reming Consult). Technický návrh si vyžaduje výstavbu novej železničnéj trate v polohe južne od mesta a spôsobí zmenu dopravných vzťahov v meste.V súvislosti s modernizáciou sa uvažuje s novým využitím súčasného železničného koridoru. Spracovanie PD na modernizáciu železničnej trate sa zaoberá spol Reming Consult. Vedenie trasy železnice, ako aj vyvolaných investícií, ktoré nám poskytol spracovateľ boli v plnej miere použité v ÚGD. PD je v súčasnosti v štádiu spracovávania a po jej ukončení bude kapitola doplnená.

4. 7. LETECKÁ DOPRAVA V dotknutom území nie je a ani sa neplánuje žiadne letisko pre osobnú dopravu. Táto problematika nebola v ÚGD riešená.

4. 8. VODNÁ DOPRAVA Mestom preteká rieka Váh, ktorá v súčasnosti poskytuje zázemie iba pre individuálnej vodácke aktivity. Pre vodácku rekreáciu a šport sa nachádzajú lodenice pri Liptovskej Mare , spolu s osobným prístavom pre vyhliadkové plavby v Liptovskom Trnovci. Využitie Váhu pre rekreačné účely je predmetom riešenia v kapitole č.7 tejto dokumentácie.


66

5. DETAILY RIEŠENIA KOMUNIKAČNEJ SIETE MESTA

5. 1. SEVERNÁ KOMUNIKÁCIA Okresné mesto Liptovský Mikuláš je turistickým centrom Liptova, v ktorom sa kumulujú veľké objemy dopravy. Urbanizácia mesta a rozvoj dopravných ciest je v Liptovskom Mikuláši vo veľkej miere ovplyvňovaný prírodnými danosťami. Je to predovšetkým rieka Váh a okolité rekreačné lokality. Dopravné bariéry predstavujú v súčasnosti železničná trať na severe a západe mesta a diaľnica na juhu mesta. Cez rieku Váh je mesto spojené tromi mostami. Hlavný komunikačný systém tvorí cesta I/18 a II/584, ktoré sú aj dopravne najviac zaťažené. Kapacitu znižujú málo križovatky a množdtvo priechodov pre chodcov a iné rušivé vplyvy – výjazdy z objektov a pob. Garbiarska ul. a ul. 1. mája už nespĺňa funkciu, akú by mala mať cesta I. triedy Podľa prieskumov, vykonaných v Liptovskom Mikuláši v roku 2007 a 2008 dosiahli hodnoty intenzity dopravy 13 800 - 19150 voz/deň, čo je oproti roku 2005 ( celoštátne sčítanie dopravy) nárast o.13 37.%. Veľký vplyv na intenzitu dopravy má aj rekreačná doprava. Podľa spomínaných dopravných prieskumov sa počas letného rekreačného obdobia intenzita dopravy zvýši o.az o 50%. Do výhľadu sa v širšom centre Liptovského Mikuláša plánuje výstavba obchodných centier, bytový výstavba a výstavba športovo-oddychových aktivít, ktoré zvýšia dopravné zaťeženie na Garbiarskej ul Novým prvkom bude zmena polohy železničnej trate na juh mesta a nové dopravné vzťahy, ktoré táto zmena vyvolá. Riešenie dopravnej situácie v širšom centre mesta je navrhované výstavbou novej komunikácie v ukoridore uvoľnnom po vymiestnení železničnej trate. Táto trasa s pracovným „severná komunikácia“ umožní prerozdelenie dopravy a odkloní dopravu, ktorá nemá bezprostredný vzťah k centru mesta do novej trasy. Komunikácia dostatočným počtom križovatiek umožní spojenie s centrom mesta zo kolmo zo severu, čím sa obmedzí prejazd Garbiarskou ul. a ul. 1.mája. Dopravné zaťaženie komunikácie bude predstavovať v cieľovom období cca 7102 -14800, čo predstavuje v roku 2030 nižšie zaťaženie ako v súčasnosti – rok 2007. Celá trasa sa nachádza na okraji zastavaného územia mesta Liptovský Mikuláš. • Kategória: MZ 12/50 – B2 • Základná návrhová rýchlosť: (vn) 50 km/h • Požadovaná rýchlosť pri bežných podmienkach vp = 40 km/h • Požadovaná rýchlosť pri obtiažnych podmienkach: vp min = 30 km/h • Minimálna povolená vzdialenosť križovatiek 150m • Odporúčaná vzdialenosť križovatiek 300m Spojenie severnej komunikácie s ostatnou sieťou je navrhnuté križovatkami: -

križovatka Podbreziny križovatka Podbreziny –cintorín križovatka Priemyselná križovatka Cesta hrdinov križovatka Zápotockého križovatka Pod stráňami križovatka Hodžova križovatka Mútnik križovatka Ondrašová


67

Začiatok trasy severnej komunikácie sa nachádza v križovatke s cestou III/018132 (Žiarska ul.) vybudovanou ako mestská komunikácia MZ 9/60 a pokračuje smerom na západ v koridore bývalej železničnej trate. Komunikácia pretína existujúce podchody pre peších a cyklistov, ktoré zostanú po potrebných úpravách zachované.

V km 0,6412 sa nachádza križovatka „Podbreziny – cintorín“, ktorá umožní napojenie juhozápadnej časti sidliska na severnú komunikáciu. Križovatka je navrhovaná ako styková neriadená. V km 1,3395. je navrhovaná križovatka „Priemyselná“. Križovatka si vyžiada predĺženie Priemyselnej ul. smerom na sever cez v súčasnosti zavlečkované územie. Križovatka je navrhovaná ako styková neriadená.

Priemyselná .ul.


68

Priemyselná ul. bude tvoriť dopravné spojenie navrhovanej severnej a južnej komunikácie ako zberná komunikácia B2. V km 2,173 je navrhnutá malá okružná križovatka „Cesta hrdinov“. V súčasnosti je na tomto mieste úrovňové železničné priecestie. Do križovatky bude zaústený dopravný ťak sever – juh , v trase : ul Kpt.Nálepku, ul. 1.mája, Kollárova, Vrlíkova, južná komunikácia, Ploštín. Navrhovaná ako B2 v kategórii MZ 8,5/50.

Cesta hrdinov

V km 2,465 sa nachádza menej významná križovatka s obslužnou komunikáciou – Zápotockého ul. Umiestnie tejto križovatky si vyžiada zaslepenie Podtatranského ul. V km3,387. je navrhnutá malá okružná križovatka s ul. M. Pišúta a ul. „Pod stráňami“. V súčasnosti je na tomto mieste úrovňové železničné priecestie. Ďalšie je napojenie navrhovanej lokality severne od komunikácie stykovou neriadenou križovatkou. Napojenie existujúcej ČSPH bude cez križovatku „Pod stráňami“ a Podtatranského ul. Dominantným smerom bude peší ťah, ktorý bude potrebné riešiť mimoúrovńovo. V súčasnosti je v blízkosti existujúca lávka pre peších, ktorá je pre dnešné požiadavky nevyhovujúca. Jednou z významných križovatiek na severnej komunikácii je križovatka „Mútnik“, v km.4,477.Križovatka bude vytvárať spojenie severnej obytnej časti s mestom cez zbernú komunikáciu B2 MZ 8,5/50. Križovatka je navrhovaná ako malá okružná. V km 5,126 sa trasa pripája na existujúcu cestu II. triedy II/584 v križovatke „Ondrašová“ . Križovatka je navrhovaná ako malá okružná križovatka. Ramená križovatky budú tvoriť: severná komunikácia, preložka cesty II/584 – obchvat Liptovskej Ondrašovej, existujúca komunikácia do Liptovskej Ondrašovej, existujúca cesta II/584. V súbehu so severnou komunikáciou vedie po jej pravej strane cyklistická trasa, oddelená od hlavného dopravného priestoru zeleným deliacim pásom šírky 5m. Cyklistická trasa je v celej dĺžke navrhnutá ako obojsmerná so šírkou 3m. Pešia doprava je riešená tiež na samostatnom chodníku šírky 3m, oddelená od cyklistickej dopravy zeleným pásom šírky 3m. Komunikácia bude križovať 2 dôležité ťahy pešej dopravy : • Pokračovanie Hodžovej ul – navrhujeme lávku pre peších • Ťah Podbreziny – Okoličné – riešený podchodom

69


Plánované termíny začiatku a dokončenia stavby: Začiatok stavby: po uvoľnení telesa železnice cca 2014 Dokončenie stavby: 2020 – úsek Ondrašová – cesta Hrdinov Dokončenie stavby: 2025 – cesta Hrdinov - Podbreziny Po ukončení celého ťahu bude komunikácia zaradená do siete ciest III. triedy ako pokračovanie cesty III/018114 z Ondrašovej. 5. 1. 1. RIEŠENIE VYBRANÝCH KRIŽOVATIEK

Križovatka Podbreziny – km 0,000 Tab. č. 5/1

3

smer 1-2 1-3 1-4 spolu 2-1 2-3 2-4 spolu 3-1 3-2 3-4 spolu 4-1 4-2 4-3 spolu

voz/24h OA ostatné 767 22 1749 280 750 131 3266 433 729 18 197 4 202 3 1128 25 1697 271 197 5 2341 273 4235 549 788 131 202 3 2286 255 3276 389

2

spolu 789 2029 881 3699 747 201 205 1153 1968 202 2614 4784 919 205 2541 3665

%NA 2.8 13.8 14.9 11.7 2.4 2.0 1.5 2.2 13.8 2.5 10.5 11.5 14.3 1.5 10.0 10.6

voz/h spolu 79 203 89 371 75 21 21 117 197 21 262 480 92 21 255 368

voz/h spolu 81 226 99 406 77 21 21 119 219 21 284 524 103 21 275 399

Zaťaženie križovatky 13 301 voz/24h

1

4

Križovatka je riešená ako malá okružná križovatka. - Rameno 1 – kategória MZ 12/50 - Rameno 2 – kategória MZ 12/50 - Rameno 3 – kategória MZ 8,5/50 - Rameno 4 – kategória MZ 8,5/50 - Šírka vozovky medzi obrubníkmi na vjazde do MOK 5,5m a na výjazde z MOK 6,5m - Priemer MOK 40m, polomery na vjazde 15m, na výjazde 18m, šírka okružného pásu 6m, šírka prstenca 2m, - Typ deliacich ostrovčekov - kónické, - Šírka chodníkov okolo MOK, šírka na prechode pre chodcov 3m, na prechode pre cyklistov 3m, - Prevedenie cyklistov cez križovatku po priechode pre chodcov, - Oddelenie cyklistov od dopravnej časti – zeleným pásom šírky 5m,

70


Križovatka Priemyselná – km1,3395

1

Tab. č. 5/2 2

smer 1-2 1-3 spolu 2-1 2-3 spolu 3-1 3-2 spolu

voz/24h OA ostatné 3089 300 2326 120 5415 420 3060 314 1285 301 4345 615 2408 120 1544 276 3952 396

spolu 3389 2446 5835 3374 1586 4960 2528 1820 4348

%NA 8.9 4.9 7.2 9.3 19.0 12.4 4.8 15.2 9.1

voz/h spolu 339 245 584 338 159 497 253 182 435

jvoz/h spolu 363 255 618 363 183 546 263 205 468

3


Križovatka je riešená ako neriadená styková - Rameno 1 – kategória MZ 12/50 - Rameno 2 – kategória MZ 12/50 - Rameno 3 – kategória MZ 8,5/50 - Šírka chodníkov pre chodcov 3m - Šírka cyklistického pásu 3m - Typ deliacich ostrovčekov - kónické, - Prevedenie cyklistov cez križovatku po priechode pre chodcov, - Oddelenie cyklistov od dopravnej časti – zeleným pásom šírky 5m, - Samostatné odbočenia vľavo

71


Križovatka Mútnik – km 4,4475 Tab. č. 5/3

4


voz/24h OA ostatné 1896 137 0 0 1216 4 3112 141 920 141 2168 159 0 0 3088 300 0 0 2424 136 772 32 3196 168 1362 3 0 0 1207 36 2569 39

spolu 2033 0 1220 3253 1061 2327 0 3388 0 2560 804 3364 1365 0 1243 2608

%NA 6.7 0 0.3 4.3 13.3 6.8 0 8.9 0 5.3 4.0 5.0 0.2 0 2.9 1.5

voz/h spolu 204 0 122 326 107 233 0 340 0 256 81 337 137 0 125 262

jvoz/h spolu 215 0 123 338 118 246 0 364 0 267 83 350 137 0 128 265

1 2

3


Križovatka je riešená ako malá okružná križovatla - Rameno 1 – kategória MZ 12/50 - Rameno 2 – kategória MZ 12/50 - Rameno 3 – kategória MZ 12/50 - Rameno 4 – kategória MZ 8,5/40 - Šírka vozovky medzi obrubníkmi na vjazde do MOK 5,5m a na výjazde z MOK 6,5m - Priemer MOK 40m, polomery na vjazde 12 a 15m, na výjazde 15 a 18m, šírka okružného pásu 6m, šírka prstenca 2m, - Typ deliacich ostrovčekov -sú kónické, - Šírka chodníkov okolo MOK, šírka na prechode pre chodcov 3m, na prechode pre cyklistov 3m, - Prevedenie cyklistov cez križovatku po priechode pre chodcov, - Oddelenie cyklistov od dopravnej časti – zeleneným pásom šírky 5m,

72



Križovatka Ondrašová – km5,126. Tab. č. 5/4

4

1

voz/24h OA ostatné 2393 81 2159 188 437 34 4989 303 2538 84 0 0 764 60 3302 144 1764 179 0 0 2610 247 4374 426 382 28 719 60 2686 237 3787 325

spolu 2474 2347 471 5292 2622 0 824 3446 1943 0 2857 4800 410 779 2923 4112

%NA 3.3 8.0 7.2 5.7 0 0 7.3 4.2 9.2 0 8.7 8.9 6.8 7.7 8.1 7.9

voz/h spolu 248 235 48 531 263 0 83 346 195 0 286 481 41 78 293 412

jvoz/h spolu 254 250 50 554 269 0 88 357 209 0 306 515 44 83 312 439

2


3

Križovatka je riešená ako malá okružná križovatla - Rameno 1 – kategória MZ 12/50 - Rameno 2 – kategória MZ 12/50 - Rameno 3 – kategória MZ 12/50 - Rameno 4 – kategória MZ 8/40 - Šírka vozovky medzi obrubníkmi na vjazde do MOK 5,5m a na výjazde z MOK 6,5m - Priemer MOK 40m, polomery na vjazde 12 a 15m, na výjazde 15 a 18m, šírka okružného pásu 6m, šírka prstenca 2m, - Typ deliacich ostrovčekov -sú kónické, - Šírka chodníkov okolo MOK, šírka na prechode pre chodcov 3m, na prechode pre cyklistov 3m, - Prevedenie cyklistov cez križovatku po priechode pre chodcov, - Oddelenie cyklistov od dopravnej časti – zeleným pásom šírky 5m,


73

5 .2. JUŽNÁ KOMUNIKÁCIA Južná komunkácia je navrhovaná ako dopravné spojenie cesty I/18 zo smeru Ružomberok a I/18 do smeru Liptovský Hrádok. Prvá etapa komunikácie bude vybudovaná spolu s novou trasou železničnej trate ako vyvolaná investícia, Železnica zashuje do komunikácie spájajúcej cestu II/584 s cestou na Polštín a IĽanovo. Cesta bude vybudovaná v úseku II/584 do Demänovej – cesta III/018134 do Závažnej Poruby. Bude slúžiť predovšetkým na obsluhu priemyselného areálu a obsluhu nákladnej stanice. Jej dobudovanie na oboch koncoch až po cestu I/18, by vytvorilo súvislý ťah, ktorý by slúžil aj na odvedenie tzv. zvyškového tranzitu mimo centrum mesta. Veľká časť trasy sa nachádza na okraji zastavaného územia mesta Liptovský Mikuláš. • Kategória: C 9,5/70 • Základná návrhová rýchlosť: (vn) 70 km/h • Požadovaná rýchlosť pri bežných podmienkach vp = 50 km/h • Požadovaná rýchlosť pri obtiažnych podmienkach: vp min = 40 km/h • Minimálna povolená vzdialenosť križovatiek 500m • Odporúčaná vzdialenosť križovatiek 800m Spojenie južnej komunikácie s ostatnou sieťou je navrhnuté križovatkami: -

Križovatka Palúdzka križovatka Demänová križovatka Ploštín križovatka Nákladná stanica križovatka Priemyselný areál križovatka Okoličné križovatka Stošice

Začiatok trasy južnej komunikácie nachádza v križovatke s cestou I/18 (smer Ružomberok.) Komunikácia je vybudovaná v kategórii C 9,5/70. Smerom na východ je vedená pozdĺž železničnej trate.Komunikácia je navrhnutá cez zatiaľ nezastavané územie. .

Cesta I/18 pri MČ Andice – smer Ružomberok

74


Riešenie úseku komunikácie, ktorá tvorí vyvolanú investíciu železničnej trate, bola do ÚGD prevzatá ako podklad, preto sa podrobnejšie tomuto úseku ÚGD nevenuje. Smerovo južná komunkácia nadväzuje na severnú a západnú komunikáciu a tvorí jeden ucelený ťah. Podrobnejšie bol rozpracovaný úsek od križovatky I/18 po križovatku II/584. Začiatok je v križovatke „Pakúdzka“ v km 7,428. Križovatka bude po dobudovaní celého úseku dôležitým distribučným uzlom v smere do mesta, alebo na obchádzkovú trasu. V km 8,461 je situovaná križovatka „Demänová“, ktorá bude plniť taktiež distribučnú funkciu na ceste II/584. Plánované termíny začiatku a dokončenia stavby: Začiatok stavby: - v rámci budovania železničnej trate – cca rok 2009-2010 Dokončenie stavby: 2015 Po ukončení celého ťahu bude komunikácia zaradená do siete ciest I. triedy ako cesta I/18.

5. 2. 1. RIEŠENIE VYBRANÝCH KRIŽOVATIEK Križovatka Palúdzka – km 7,428 Tab. č. 5/5

1

Zaťaženie križovatky 11 520 voz/24h 4

3

2


voz/24h OA ostatné 2274 241 814 219 969 133 4057 593 2096 232 271 0 0 0 2367 232 928 246 335 0 874 36 2137 282 1033 129 0 0 706 24 1739 153

spolu 2515 1033 1102 4650 2328 271 0 2599 1174 335 910 2419 1162 0 730 1892

%NA 9,6 21,2 12,1 12,8 10,0 0,0 0 8,9 21,0 0,0 4,0 11,7 11,1 0 3,3 8,1

voz/h spolu 252 104 111 467 233 28 0 261 118 34 91 243 117 0 73 190

Križovatka je riešená ako malá okružná križovatka - Rameno 1 – kategória C 9,5/60 - Rameno 2 – kategória C 9,5/70 - Rameno 3 – kategória C 11,5/70 - Rameno 4 – kategória C 9,5/70 - Šírka vozovky medzi obrubníkmi na vjazde do MOK 5,5m a na výjazde z MOK 6,5m - Priemer MOK 40m, polomery na vjazde 15m, na výjazde 18m, šírka okružného pásu 6m, šírka prstenca 2m, - Typ deliacich ostrovčekov - kónické, - V priestore križovatky sa neuvažuje s pohybom chodcov

jvoz/h spolu 271 121 121 513 252 28 0 280 138 34 94 266 127 0 75 202

75


Križovatka Demänová – km 8,461 Tab. č. 5/5 1

4

2

3

smer smer 1-2 1-2 1-3 1-3 1-4 1-4 spolu spolu 2-1 2-1 2-3 2-3 2-4 2-4 spolu spolu 3-1 3-1 3-2 3-2 3-4 3-4 spolu spolu 4-1 4-1 4-2 4-2 4-3 4-3 spolu spolu

voz/24h OA ostatné 635 141 174 35 982 67 1791 243 805 175 1276 322 779 96 2860 593 316 45 1116 323 5607 188 7039 556 1016 62 611 185 5927 86 7554 333

spolu 776 209 1049 2034 980 1598 875 3453 361 1439 5795 7595 1078 796 6013 7887

%NA 18.2 16.8 6.4 12.0 17.9 20.2 11.0 17.2 12.5 22.5 3.3 7.3 5.8 23.3 1.4 4.2

voz/h spolu 78 21 105 204 98 160 88 346 37 144 580 761 108 80 602 790


Križovatka je riešená ako špirálovitá, - V križovatke sa stretávajú 4-pruhová a 2-pruhová komunikácia - Rameno 1 – kategória C 9,5/70 - Rameno 2 – kategória C 9,5/70 - Rameno 3 – kategória MZ15,5/50 - Rameno 4 – kategória MZ15,5/50 - V priestore križovatky sa neuvažuje s pohybom chodcov 5. 3. DOPRAVNÉ ZAŤAŽENIE NAVRHOVANÝCH KOMUNIKÁCIÍ

Nová koncepcia riešenie komunikačnej siete umožní prerozdelenie dopravy, ktoré sa prejaví predovšetkým odľahčením Garbiarskej ul., Ul. 1. mája a Okoličianskej ul. Pokles dopravy bude predstavovať hodnotu od 163 – 7032 voz/ 24h v profile ( pokles 1-42%). Naopak nárast dopravy sa prejaví na komunikáciách, ktorých intenzita bude ovplyvnená rozvojom generujúcim automobilovú dopravu. Náras bude prestavovať hodnoty intenzity hodnotu do 9400 voz/24h . Na uvedených komunikáciách bolo nutné navrhnúť kategóriu komunikácií, tak aby vyhovovala výhľadovým dopravným nárokom. Porovnanie výhľadového zaťaženia a zaťaženia súčasnej siete je vidieť z tabuľky 5/6 na nasledujúcej strane Tabuľka dokumentuje do akej miery bude ovplyvnená intenzita dopravy do výhľadu v porovnaní so stavom aký bol zaznamenaný v čase konania prieskumov ( rok 2007).

jvoz/h spolu 89 24 111 224 112 186 96 394 40 170 595 805 113 95 609 817

76

ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY MESTA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ Ulica

Kategória (existujúca)

FT

cesta

rok 2005

rok 2007

rok 2030

RPDI

dopr. prieskum priemerný deň

voz/24h

voz/24h

rozdiel

voz/24h

rozdiel

profil

profil

2007-2005

profil

2030-2007

90200

I/18 extravilán

C 9,5/70

I/18

4335

5102

767

9313

4211

90203

Palúgyayho

MZ 9/60

B1

MK

6027

8011

1984

12084

4073

90203

Palúčanská (po križ. Jánošík)

MZ 12/50

B1

MK

6027

9498

3471

11977

2479

90201

Garbiarska (Jánošík-privádzač)

MO 19,5/40

C1

MK

7285

13797

6512

17 162

3365

90204

Garbiarska (privádzač-Kollárova)

MO 19,5/40

C1

MK

18032

19149

1117

20152

1003

90202

1.mája (po Rachmaninovo nám)

MO 19,5/40

C1

MK

12202

13789

1587

11863

-1926

90202

1.mája (po Priemyselnú)

MO 12/40

C1

MK(

12202

14969

2767

10801

-4168

90202

1.mája

MO 12/40

C1

MK

12202

16435

4233

11 158

-5277

90202

Okoličianska (po križ.do Z.Poruby)

MO 12/40

C1

MK

12202

17602

5400

11 985

-5617

90211

Okoličianska (po krož.Podbreziny)

MO 12/40

C1

MK

15795

16406

611

9374

-7032

90210

Okoličianska (po Stošice)

M 8,5/60

B1

III/018114

7575

10365

2790

8163

-2202

90220

I/18 extravilán

C 11,5/70

I/18

7575

8364

789

7883

-481

93006

Jasná-PavčinaLehota

C7,5/60

II/584

3905

5116

1211

9903

4787

93000

Pavčina Lehota-Demänová

C7,5/60

II/584

5403

5434

31

13001

7567

93000

Demänovská cesta

MZ 15,5/50

B2

II/584

5403

6656

1253

15603

8947

92972

Privádzač

MZ 25/60

B1

II/584

11817

11630

-187

15455

3825

92971

Jánošíkovo nábr.(od križ. Jánošik)

MZ 12/50

B2

II/584

10113

10132

19

11520

1388

92971

Revolučná

MZ 12/50

B2

III/018114

10113

10363

250

8508

-1855

92970

Ráztočná

MZ 8/50

B2

MK

3801

5966

2165

1708

-4258

95440

Ondrašovská

MZ 8/50

B2

III/18114

3592

5254

1662

10059

4805

93701

Kollárova

MZ 9/50

B2

MK

2731

4138

1407

4888

750

93701

Vrlíkova

MZ 9/50

B2

MK

2731

5507

2776

5573

66

Belopotockého

MZ 8/50

B2

MK

3931

3931

7808

3877

94901

Žiarska (začiatok sidl. Podbreziny)

MZ 9/60

B2

III/18132

8381

5287

9536

1155

94901

Priemyselná

MZ 8/50

B2

MK

2570

2570

5657

3087

94910

Kláštorná

MZ 8/50

B2

MK

4664

2454

7095

2431

3094 2210

Zaťaženie a posúdenie (podľa STN 73 6101 a STN 73 6110) siete navrhovaných komunikácií je uvedení v tabuľke 5/7

77


Tab. 5/7 Komunikácia

kategória

FT

návrh číslovania cesty

Rok 2030 Profilové zaťaženie voz/24h/profil

Južná komunikácia (Palúdzka – Demänová)

C9,5/70

I/18

4454

Južná komunikácia (Demänová – Ploštínska)

C9,5/70

I/18

6362

Južná komunikácia ( Ploštínska - Priemyselná)

C9,5/70

B1

I/18

6322

Južná komunikácia( Priemyselná – Okoličné )

MZ14/60

B1

I/18

5254

Južná komunikácia (Okoličné – Stošice)

C9,5/70

I/18

4454

Južná komunikácia ( Stošice - smer L. Hrádok)

C9,5/60

I/18

7783

Západná komunikácia ( Ondrašová – Liptovská Mara)

MZ 12/40

II/584 B

7722

Západná komunikácia (Liptovská Mara - Palúdzka)

C 9,5/60

II/584 B

4106

Severná komunikácia (Podbreziny- cintorín)

MZ 12/50

B2

III/018114

7335

Severná komunikácia (cintorín – Priemyselná)

MZ 12/50

B2

III/018114

11775

Severná komunikácia (Priemyselná – Cesta hrdinov)

MZ 12/50

B2

III/018114

9819

Severná komunikácia Cesta hrdinov – Pod stráňami)

MZ 12/50

B2

III/018114

13414

Severná komunikácia (Pod stráňami – Mútnik)

MZ 12/50

B2

III/018114

6992

Severná komunikácia (Mútnik – Ondrašová)

MZ 12/50

B2

III/018114

6699

obchvat Lipt. Ondrašovej (Ondrašová – Lipt. Mara)

C 9,5/60

II/584

10364

obchvat Lipt. Ondrašovej (Lipt. Mara – smer Lipt. Trnovec)

C 9,5/60

II/584

9736

Križovatka Ráztočná – Lipt. Trnovec

C 9,5/60

II/584

11 444

Demänovská dolina (Demúnová - Pavčina Lehota/parkovisko)

C 9,5/50

II/584

13 001

B2

Rok 2030 zaťaženejší smer voz/24h/smer spolu/NA voz/h(10%) spolu/%NA 2420/282 242/12% 3453/394 346/11% 3494/707 350/20% 3191/612 320/19% 2370/386 237/16% 3893/370 390/10% 4014/278 402/7% 2101/186 211/9% 3700/434 370/12% 5940/434 594/7% 5059/426 506/9% 6940/804 694/12% 3602/272 361/8% 3446/144 345/4% 4342/352 435/8% 4907/348 491/7% 5732/432 572/8% 6504/201 651/3%

Prípustná Intenzita (kapacita) voz/h/smer

796 rezerva 554 voz/h 808 rezerva 463 voz/h 710 rezerva 361 voz/h 770 rezerva 450 voz/h 776 rezerva 539 voz/h 669 rezerva 280 voz/h 861 rezerva 459 voz/h 597 rezerva 387 voz/h 785 rezerva 415 voz/h 761 rezerva 167 voz/h 840 rezerva 101 voz/h 785 rezerva 91 voz/h 844 rezerva 483 voz/h 896 rezerva 551 voz/h 681 rezerva 247voz/h 684 rezerva 193voz/h 582 rezerva 9 voz/h 769 rezerva 75 voz/h

poznámka

Stupeň stúpania 2

Požadovaná rýchlosť 45km/h Požadovaná rýchlosť 45km/h Požadovaná rýchlosť 45km/h

Stupeň stúpania 2 Požadovaná rýchlosť 40km/h


78

Vybudovanie komunikačného systému mesta, ktorý je navrhovaný v ÚGD umožní prerozdelenie dopravy na území mesta tak, aby bolo možné zvládnuť výhľadové dopravné nároky a zachovať aj únosnú dopravnú situáciu. Významný podiel na odľahčení súčasného hlavného dopravného ťahu cez L. Mikuláš bude mať severná komunikácia V tabuľke 5/7 je porovnanie dopravného zaťaženia, ktoré by prechádzalo cez Garbiarsku ul. a ul. 1. mája , v prípade, že sa severná komunikácia sa nevybuduje. Kapacitné možnosti Garbiarskej ul. a ul. 1. mája by nepostačovali a riešenie vo forme skapacitnenie komunikácie by si vyžiadalo veľké zásahy do okolitého územia. Ukľudnenie dopravy v centre by v takomto prípade bolo nereálne. S južnou komunikáciou, ako s budúcou preložkou c.I/18 sa pri porovnaní uvažovalo .

Vplyv vybudovania severnej komunikácie na komunikačnú sieť. Tab. 5 /7 úsek

)Jánošíkovo nábr Jánošík - privádzač Privádzač – Hypernova Hypernova - Kollárova Kollárova – Rachmaninov Rachmaninovo – Priemyselná Priemyselná – Okoličné

Intenzita dopravy bez severnej a západnej komunikácie (voz/24h v profile) 19432 28421 25373 28505 17809 15627 20759

Intenzita dopravy so severnou a západnou komunikáciou (voz/24h v profile) 11520 17162 16824 20152 11863 10801 11985

Odľahčenie spôsobené severnou a západnou komunikáciou (%) 41% 40% 34% 29% 34% 35% 42%

Kartogram celej siete bez vybudovania severnej komunikácie je súšasťou pracovných materiálov u spracovateľa. Pri realizácii predloženej koncepcie komunikačnej siete budú navrhované kategórie komunkácií ako aj križovatky vyhovovať výhľadovým nárokom. Každé nové investície bude potrebné preveriť modelovým zaťažením siete. Nutnosť budovania severnej komunikácie dokladuje tabuľka 5/7. V prípade nevybudovania ktorejkoľvek z navrhovaných komunikácií, je potrebné preveriť zaťaženie komunikačnej siete a navrhnúť opatrenia.

79


6. VPLYV REKREAČNEJ DOPRAVY NA MESTO A DOTKNUTÝ REGIÓN

Súčasné využitie rekreačného a turistického potenciálu Žilinského kraja je pomerne dobré, ale územne je nerovnomerne rozložené a nevyčerpáva všetky ponúkané možnosti. Domáci a zahraniční návštevníci sa sústreďujú v najatraktívnejších strediskách Západných a Nízkych Tatier, vo Vrátnej doline, v Roháčoch, na Martinských holiach, v okolí Makova a Oščadnice, pri vodných nádržiach na Orave a v Liptove, v prírodných liečebných kúpeľoch, najmä v Rajeckých Tepliciach a v Turčianskych Tepliciach. Miestni obyvatelia kraja naďalej prejavujú záujem o záhradkárstvo, chatárenie a chalupárenie, o turistiku, v zime o lyžiarske športy, v lete o rekreáciu na termálnych kúpaliskách a pri vodných plochách. Účastníci cestovného ruchu dávajú prednosť pasantným a migračným formám, pred pobytovými. Aktívna je hlavne celoročná pešia a lyžiarska turistika, rozvíja sa cykloturistika a vodná turistika. V zime je atraktívne zjazdové lyžovanie v horských strediskách špičkovej, najmä medzinárodnej a celoštátnej úrovne.. Zimné strediská na seba viažu ďalšie investície ako ubytovanie, stravovanie, požičovne športových potrieb, lyžiarske školy, dopravu a ďalšie služby, ktoré vytvárajú oveľa viac pracovných miest ako u samotných prevádzkovateľov lyžiarskych zariadení. Vzhľadom na bohatstvo termálnych vôd na území kraja tu dochádza k veľmi atraktívnemu prepájaniu zimných horských stredísk s využívaním termálnych vôd, welness a kúpeľníctvom, čo podporuje ich celoročné vyťaženie priamo v jednom stredisku (napr.– Oravice, pripravované – Partizánska Ľupča), alebo dvoch samostatných strediskách, ktoré sú vo vhodnej dochádzkovej vzdialenosti (napr. LS Demänovská Dolina – aquapark Liptovský Mikuláš). Pri rozvoji zimného cestovného ruchu a budovaní zimných rekreačných stredísk je potrebné preferovať zlepšovanie kvality a dobudovanie už existujúcich zariadení a stredísk a nimi poskytovaných služieb pred zakladaním nových. Prehľad zimných lyžiarskych stredísk a ich vybavenosť v v okrese Liptovský Mikuláš je uvedený v tab. 6/1 Tab.6/1

Liptovský Mikuláš

Okres

Umiestnenie činnosti

Technický popis

Obec

Lokalita

Názov strediska

Demänovská Dolina

NAPANT

JASNÁ Nízke Tatry

Liptovský Ján

NAPANT

Javorovica

Pavčiná Lehota

NAPANT

Pavčiná Lehota Žiarce

Závažná Poruba

NAPANT

Opalisko

NAPANT Vyšná Boca

NAPANT NAPANT

Bačova Roveň Čertovica sedlo Čertovica stiv

Zjazdové trate počet, dĺžka

Lyžiarske vleky počet, kapacita

Sedačkové lanovky počet, kapacita

Kabínkové lanovky počet, kapacita

Kapacita návštevníko v

26 32.014 5 2.400

11 11.985 3 2.200

5 7.800

1 1.200

8400

-

-

900

5 1.280

4 2.730

-

-

1100

4 3.160 3 2.160 6 5.450 3 1.120

4 2.200 3 1.825 4 2.400 2 1.160

-

-

900

-

-

750

-

-

1000

-

-

500

Záujem turistov o rekreáciu pri vode v lete je porovnateľne menší, hlavne pre drsnejšie klimatické podmienky a menej kvalitnú vybavenosť. Viac sú navštevované termálne kúpaliská, ale ani tie nie sú všetky vybavené na celoročné využitie. Veľkú popularitu v kraji majú návštevy aquaparkov najmä v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti welness.

80


Prehľad vodných plôch významných pre oblasť cestovného ruchu v okrese Liptovský Mikuláš je uvedený v tab. 6/2 Tab.6/2 región

názov lokality

stručná charakteristika 2

rozloha: 27 km

Liptov

Liptovská Mara

v lete poskytuje široké možnosti pre člnkovanie, kúpanie, vodné bicykle, rôzne vodné (i extrémne športy)

surfy, vodné skútre, rybolov,

v jej okolí je vybudovaná široká ponuka ubytovacích zariadení a služieb v cestovnom ruchu, hlavná funkcia - protipovodňová ochrana, výroba elektrickej energie

Prehľad stredísk s ponukou pobytu pri vode a ich vybavenosť v okrese Liptovský Mikuláš je uvedený v tab. 632 Tab.6/3 Okres

Umiestnenie činnosti Názov strediska Tatralandia Liptovský Mikuláš Obec

Liptovský Mikuláš

Liptovský Ján

Sorea

Technický popis Otvoren é wellness celoročne celoročne

Typ

Bazény

aquapark plaváreň termálne kúpalisko plaváreň

9 2

Teplota vody 24-38 28-30

4

27-28

1.6.-30.9.

1800

1

26

celoročne

80

Vybavenosť

Kapacita návštevníkov 4500 150

Okres Liptovský Mikuláš má silný potenciál aj v rozvoji poznávacieho a vidieckeho turizmu založenom na udržiavaní charakteristického folklóru, tradičných remesiel a v chránených prírodných územiach. V širšom okolí sú tiež veľmi populárne jeho špecifické danosti, umožňujúce poľovníctvo, rybolov, športové lietanie, skalolezenie, jaskyniarstvo a iné. Postupne sa aktivujú jazdecké športy a jazdecká turistika. V celom Žilinskom kraji, kam okres Liptovský Mikuláš patrí, sa uskutočňuje množstvo športových kultúrnych, nákupných a iných podujatí, s početnou domácou i zahraničnou návštevnosťou. Najlepšie je využitý potenciál okolia Žiliny, pohraničného pásma Kysúc, severovýchodnej časti Oravy, okolia Martina, Ružomberka a horného Liptova. Priestor Žilinského kraja sa člení na štyri regióny: • • • •

Severopovažský región Turčiansky región Oravský región Liptovský región

(okres Bytča, Žilina, Čadca, Kysucké Nové Mesto) (okres Martin, Turčianske Teplice) (okres Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín) (okres Liptovský Mikuláš, Ružomberok)

Význam a možnosti využitia rekreačných aktivít Liptovského regiónu je uvedený v je uvedený v tab. 6/4 Tab.6/4 Význam

Subregión, špecifická lokalita

Strednodobý horizont

Medzinárodný

Dlhodobý horizont

Medzinárodný

Strednodobý horizont

• • •

Dlhodobý horizont

•

Subregión Nízke Tatry, Ďumbierska časť – sever Subregión Liptovská Mara (vodná nádrž) Lokalita Malinô – Vlkolínec (lyžovanie, pamiatka UNESCO)

Subregión Západné Tatry – juh

ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY MESTA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ Druh turizmu

81

Príjazdový turizmus – významný Domáci turizmus – významný Dlhodobý pobytový turizmus Krátkodobý pobytový turizmus Jednodenná návštevnosť

Formy turizmu

• • • • • • •

Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika Letný pobyt pri termálnej vode, vodných plochách, vodné športy Letný horské pobyty – pešia turistika Pobyt na vidieku Poznávanie kultúrneho a dedičstva a prírodných zvláštností Kúpeľný pobyt s liečebnou funkciou Obchodný turizmus

Hlavné produkty

•

Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika – Demänovská dolina – Jasná, Ski park Ružomberok, Čertovica, Nižná Boca, Liptovský Ján, Závažná Poruba, Žiarska dolina Poznávanie kultúrneho dedičstva, miestnych tradícií, prírodných atraktivít, návšteva múzeí a galérií, návšteva významných podujatí – pamiatky Vlkolínec (UNESCO), Liptovský Mikuláš, Liptovský Ján, Hybe, Svätý Kríž, Ružomberok, Liptovský Hrádok, tradícia ovčiarstva a výroba syrov (bryndza), prírodné atraktivity jaskyne v Demänovskej doline, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, galéria Ľ. Fullu v Ružomberku, medzinárodný folklórny festival Východná Letné pobyty pri vode vrátane termálnej, vodné športy – vodná nádrž Liptovská Mara (plávanie, člnkovanie, windsurfing, jachting, rybolov), termálne kúpaliská – celoročné Liptovský Mikuláš, Bešeňová, sezónne Liptovský Ján Letné pobyty v lese/horách, pešia turistika, vysokohorská cykloturistika – Nízke Tatry

•

•

•

Doplnkové produkty

• • • • • • • •

Kúpeľný pobyt s liečebnou funkciou – kúpele Lúčky špecializované na ženské choroby, Korytnica a Liptovský Ján Pobyt na vidieku v kombinácii s poznávaním tradície výroby syrov a ovčiarstva Obchodný turizmus – pracovné cesty, konferencie, semináre, firemné akcie, Liptovský Mikuláš, Jasná, Ružomberok Horolezectvo Paragliding Vodáctvo Rybolov Poľovníctvo

Hlavný trh

Slovensko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Nemecko

Doplnkové trhy

Holandsko, Rusko, výhľadovo pobaltské krajiny, Ukrajina

Segmenty trhu

Zimné pobyty – lyžovanie: Dvojice, rodiny, malé skupiny, vrátane náročných lyžiarov, veková štruktúra mladé a stredné vekové skupiny, stredná a vyššia statusová trieda Letné pobyty: Rodiny s deťmi, malé skupiny športovo zameraných mladých ľudí, pre pobyty v termálnych areáloch aj seniori, nižšia a stredná statusová trieda

Priebeh sezónnosti

Výrazná sezónnosť zimná – v čase od polovice decembra do polovice apríla. Letná sezóna od polovice júna cca do konca septembra

Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom

• • • • • • •

Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika Letné pobyty na horách –pešia turistika Vodné športy, vodáctvo Pobyt/rekreácia pri termálnej vode Poznávanie kultúrneho dedičstva Návšteva jaskýň Pobyt na vidieku/vidiecky turizmus

Región predstavuje najširšiu a najuniverzálnejšiu ponuku atraktivít cestovného ruchu a aktivít pre turistov v rámci Slovenska. Územie poskytuje možnosti takmer pre všetky aktivity cestovného ruchu vo veľmi vysokej úrovni, niektoré z nich v úplne špičkovej. Prednosťou regiónu je aj jeho poloha medzi ďalšími vysoko atraktívnymi regiónmi. Výkony regiónu sú vyššie ako jeho podiel na kapacitách, najviac pri prenocovaniach zahraničných hostí. Možnosti existujúcich stredísk ešte nie sú vyčerpané, pritom


82

v regióne sú možnosti aj otvorenie nových, vysoko atraktívnych lokalít (napr. Nižná a Vyšná Boca). Aj bez zakladania nových stredísk je možné viac využívať aj Západné Tatry, ktoré môžu prispieť aj k zmene imidžu celého regiónu. V posledných rokoch je pripravovaný rozvoj strediska Jasná pod Chopkom, kde sú najvhodnejšie podmienky pre zjazdové lyžovanie v celej strednej Európe (s výnimkou Rakúska). Región má všetky predpoklady presadiť sa aj na medzinárodnom trhu. Územie okresu tvorí stredná a východná časť Liptovskej kotliny s tokom rieky Váh. Dominantnou danosťou kotliny je na Váhu vybudovaná vodná nádrž Liptovská Mara. Okres ohraničujú výrazné horské masívy, na severe Západné Tatry a Chodské vrchy, na juhu Nízke Tatry. Ťažiskovým urbanizačným priestorom kotliny je mesto Liptovský Mikuláš s okolitým osídlením a východnejšie položené mesto Liptovský Hrádok. Medziokresné väzby rekreácie a turizmu sú pomerne intenzívne s okresom Ružomberok a to po obidvoch stranách kotliny, na severe hlavne pri Liptovskej Mare, na juhu v priestore Partizánska Ľupča – Sliače. Funkčné prepojenie s okresom Brezno je v priestore Demänovská dolina – Chopok a v priestore Vyšná Boca – Čertovica. Silné priestorové a funkčné väzby s okresom Poprad sa prejavujú v stredisku Podbanské, ktoré hranica okresu delí na dve časti. Rekreačný potenciál okresu je mimoriadne vysoký. Má úplné spektrum prírodných a civilizačných daností. Sú tu horské masívy, podhorská krajina s vodnými plochami a zdroje termálnych vôd. Sú tu cenné historické, kultúrne a stavebné pamiatky a rozvinuté hospodárske, spoločenské štruktúry a technické výtvory. Rekreačnú hodnotu územia ešte zvyšuje jeho multimodálna dopravná prístupnosť. Medzinárodné letisko je v susednom okrese Poprad. Danosti a aktivity okresu majú prevažne celoštátny a medzinárodný význam. V okrese je možnosť na doterajších tradíciách zakladať a ďalej rozvíjať všetky pohybové, pasantné a migračné formy horského, mestského, kúpeľného, vidieckeho turizmu a poznávacieho turizmu. Nachádzajú sa tu aj mimoriadne dobré podmienky pre špičkové lyžiarske a vodné športy a pre rôzne druhy horskej, cestnej a vodnej turistiky. Funkcia zotavenia v okrese bude dominantnou hlavne v obciach Demänovská Dolina a Pavčina Lehota, Nižná a Vyšná Boca, v miestnej časti Kráľova Lehota – Svarín a v osadách Partizánskej Ľupče – Magurka a Železnô. Participujúcou bude vo všetkých horských a podhorských sídlach a v obciach okolo Liptovskej Mary. V navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúre rekreácie a turizmu okres tvorí Liptovský región (viď tab. č.9/1). Územie okresu pokrýva päť rekreačných krajinných celkov (RKC) a to: Liptovský Mikuláš a okolie, Západné Tatry, Liptovská Mara a Kvačany, Boca a Čierny a Biely Váh, Nízke Tatry západ. Hlavným turistickým nástupným centrom oblasti a okresu a tiež východiskovým centrom pre vlastný RKC a pre RKC Západné Tatry a RKC Liptovská Mara je mesto Liptovský Mikuláš. Východiskovým centrom pre RKC Boca, Biely a Čierny Váh je mesto Liptovský Hrádok, pre RKC Nízke Tatry – západ sídlo Partizánska Ľupča. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v tab. č.9/6. Prímestskú rekreáciu obyvateľov sídel, hlavne miest Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok je možné zabezpečiť v ich zázemí. Rekreačné nároky obidvoch miest predstavujú asi 13000 osôb za deň, z toho min. 7000 mimo ich zastavaného územia. V prímestských rekreačných zónach (PRZ) obidvoch miest je potrebné budovať vybavenosť pre aktívne, pohybové formy zotavenia. Záhradkárstvo a chatové osady nie je žiaduce ďalej rozširovať. V prímestských rekreačných útvaroch je treba vytvárať oddychové, piknikové a výletné miesta s vybavenosťou. Tlak prímestskej rekreácie z Liptovského Mikuláša na turisticky najatraktívnejšie strediská v Demänovskej Doline a pri Liptovskej Mare je možné zmierniť dobudovaním PRZ Iľanovo a Ploštín vybavenosťou pre zimné športy a vybudovaním PRZ Palúdza a SRT Liptovská Ondrašová pre letný pobyt pri vode a na termálnych kúpaliskách a pre celoročné aktivity v SRT Závažná Poruba - Opalisko. Horskú rekreáciu, letnú a zimnú turistiku a zimné lyžiarske športy vrcholnej náročnosti umožňujú rozvíjať strediská v horských masívoch Nízkych a Západných Tatier. Najatraktívnejšie strediská v Demänovskej doline, pri Závažnej Porube, v Jánskej a Bockej doline, na Podbanskom a v Žiarskej doline je treba dobudovať komplexnou vyššou a špecifickou vybavenosťou. Ubytovacie zariadenia je možné skvalitňovať, ale ich kapacitu, ak sú mimo sídel, už nie je žiaduce rozširovať. V prípade úspešnej kandidatúry Slovenska na usporiadanie ZOH, príp. iných vrcholových športových podujatí, navrhujeme zabezpečiť potrebnú územnú rezervu pre ich realizáciu. V priestore Nižnej a Vyšnej Boce sa pripravuje vybudovanie nového strediska zameraného najmä na lyžiarske športy, ale i s predpokladom celoročného

83


využitia. Podobný trend je aj v obci Partizánska Ľupča, kde je záujem založiť ďalšie stredisko zimných športov pod Ľupčianskou Magurou s celoročnou možnosťou využitia termálnych vôd. V tejto súvislosti je potrebné realizovať primeraný rozvoj horského strediska Magurka aj na liečebno relaxačnej báze. Pre horský vidiecky turizmus spojený s turistikou a zimnými športmi je potrebné plne využiť obce Huty a Borové v Chočských vrchoch a väčšinu podhorských obcí na okraji Západných a Nízkych Tatier. Nové turistické strediská vznikajú pri Pribyline a Liptovskej Kokave, ktorá poskytuje jedinečnú možnosť využitia geotermálneho vrtu. V Dúbrave sú vytvorené podmienky na využitie priestoru pôvodných baní na horský turizmus s prevládajúcou kľudovo - relaxačnou funkciou. Rekreáciu pri vode a s tým spojený turizmus bude možné rozširovať hlavne pri Liptovskej Mare a miestne aj pri toku Váhu. Pri Liptovskej Mare je vybudovaný špičkový areál aquaparku, ktorý je najväčším areálom vodnej zábavy na Slovensku i v okolitých štátoch. Svojou bohatou a jedinečnou ponukou služieb, atrakcií, s ubytovaním a komplexnými službami je atraktívnym miestom pre všetky vekové skupiny. Je potrebné komplexne dobudovať a kapacitne rozšíriť strediská Liptovský Trnovec, Liptovská Sielnica a Bobrovník pri zohľadnení únosnosti využívania územia. Základňu pri vode s väzbou na Dechtáre je možné založiť aj na južnom brehu Liptovskej Mary. V Liptovskom Jáne v nadväznosti na tradíciu Svätojánskych kúpeľov je vybudovaný kúpeľný liečebno relaxačno - turistický komplex s vysoko štandardnou vybavenosťou. Pri termálnom kúpalisku Liptovský Ján navrhujeme doplniť vybavenosť stredísk. Perspektívne územia pre ďalší rozvoj cestovného ruchu na báze termálnych vôd je v oblasti Partizánskej Ľupče, Pavlinej Lehoty, Liptovskej Kokavy a medzi Lipt. Ondrejom a Pribylinou. Návštevnosť pri termálnych kúpaliskách zvyšuje podiel na rozvoji vonkajšej návštevnosti okresu. Poznávací, kultúrny a spoločenský turizmus bude mať naďalej svoje ťažisko v Liptovskom Mikuláši a v jeho okolí. Odtiaľto môžu vychádzať poznávacie a záujmové trasy do ostatných atraktívnych cieľov návštevnosti v okrese. Atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Liptovský Mikuláš sú uvedené v tab. 6/5 Tab.6/5 Typ

Názov

K.ú. obce

archeoskanzen

Havránok

Bobrovník

hrad Liptov

Liptovská Sielnica

Liptovský Hrádok

Liptovský Hrádok

v súčasnosti v rekonštrukcii využívaný ako zariadenie cestovného ruchu; je v súkromnom vlastníctve

Parížovce

Pribylina

goticko-renesančný kaštieľ umiestnený v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline, najstaršie zemianske sídlo Liptova

vodné mlyny v Kvačianskej doline

Kvačany

horské typy mlynov umiestnené v Chočských vrchoch , po rekonštrukcii sa stali súčasťou chodníka Prosieckou a Kvačianskou dolinou

Považská lesná železnica

Pribylina

mobiliár úzkorozchodnej železničky je súčasťou expozície Liptovského múzea v Ružomberku

Pribylina

expozícia vznikla prenesením najvýznamnejších kultúrnych pamiatok zo zatopených obcí vodného diela Liptovská Mara, má vlastnú expozíciu zameranú na chov domácich zvierat

hrady a zámky

pamiatky vedy a techniky

múzeum v prírode Múzeum Liptovskej dediny

Stručná charakteristika objekt keltskej kultúry, nálezisko sídliska z mladšej doby kamennej zrúcanina najvyššie položeného hradu na Slovensku s archeologickou expozíciou v prírode

Hybe Liptovský Hrádok Liptovský Ján pamiatková zóna

Liptovský Mikuláš Nižná Boca Partizánska Ľupča Východná

územie typické historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami, resp. územie s archeologickými náleziskami


84

V súvislosti s celoštátnym záujmom uchádzať sa v budúcnosti o usporiadanie vrcholových zimných športových súťaží, je potrebné zabezpečiť územnú rezervu pre ich realizáciu a vytvoriť podmienky pre hromadnú návštevnosť športových, kultúrnych a spoločenských podujatí v meste a v jeho okolí, hlavne v Demänovskej doline. Súbežne je treba rozširovať vybavenosť pre zábavný, nákupný, obchodný a kongresový turizmus, a pre zachytenie turistického tranzitu cestného i železničného. Pre poznávací turizmus je možné ďalej efektívne využívať atraktivity krasového fenoménu, hlavne populárne jaskyne a skalné tiesňavy, historické a kultúrne danosti, folklórne slávnosti, ľudové umenie a architektúru. Vidiecky turizmus a agroturistika môže mať v okrese viaceré špecifické formy založené najmä na tradíciách, ale i agroturistike. Pre rozvoj vidieckeho pobytového turizmu, spojeného s agroturistikou a relaxačnými aktivitami sú dobré podmienky vo všetkých podhorských sídlach okresu. Osobitý ráz osídlenia a krajiny ponúkajú obce Liptovská Kokava, Hybe, Východná a Važec. Veľký potenciál majú sídla v okolí Liptovského Hrádku, obce pod Chočskými vrchmi a tiež obce na okraji Nízkych Tatier. Medzi najvýznamnejšie centrá vidieckeho turizmu v tejto časti kotliny patria Kvačany, Bobrovec, Vavrišovo, Kráľova Lehota, Svätý Kríž, Prosiek, Lipt. Matiašovce a Lipt. Kľačany. Morfologická stavba územia je veľmi vhodná pre horskú, i cestnú cykloturistiku, pre mototuristiku a výhľadovo aj pre rozvíjajúcu sa hipoturistiku. Umožňuje vytvárať kombináciu horských magistrál, podhorských okruhov a radiálnych trás rôzneho zamerania a náročnosti. Veľmi atraktívne môžu sú trasy pozdĺž Čierneho Váhu do Liptovskej Tepličky a Popradu, cez Huty a Borové do Roháčov, cez Malatinú a Osádku do Dolného Kubína a rad ďalších. Okres má možnosť turistom ponúkať aj množstvo diváckych podujatí. Medzi najnavštevovanejšie patria lyžiarske a bežecké preteky v horských strediskách, hlavne v Demänovskej Doline, vodácke preteky na kanáli v Liptovskom Mikuláši, folklórne slávnosti vo Východnej a veľa iných. Nárast divácky atraktívnych podujatí si vyžaduje dobudovať dobré technické a organizačné zabezpečenie. V celom okrese je možné návštevníkom ponúknuť širokospektrálne možnosti uspokojenia špecifických rekreačných a turistických požiadaviek. Medzi najatraktívnejšie budú aj v budúcnosti patriť poľovníctvo, rybolov, skalolezenie, skialpinizmus, padákové lietanie a iné letecké športy, speleológia, rafting na najdravšej prírodnej riečke na Slovensku – Belej a veľa iných, ktoré je možné rozvíjať len ako doplnkové športovo-rekreačné aktivity výlučne v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, na vyčlenených lokalitách, resp. za presne určených podmienok. Ideálne podmienky pre. Atraktivitu územia doplnia golfové areály pri Demänovej, Partizánskej Ľupči, Sielnici, Jamníku a Liptovskej Kokave. Turistickú príťažlivosť územia zvyšuje aj obnova niektorých technických pamiatok, napr. úzkokoľajnej železničky z Liptovského Hrádku do Bockej a Čiernovážskej doliny v areáli múzea Liptovskej Dediny v Pribyline, banských diel v Bockej a Ľupčianskej doline.

85


Rozdiel v intenzite dopravy počas jednotlivých sledovaných období je znázornený na obrázku č. 6/1. Obr. 6/1 7000 priemerný precovný deň 6000

letné obdobie zimné obdopbie

5000

voz/10h

4000

3000

2000

1000

privádzač - pred II/584 svetelnou Liptovský križovatkou do T rnovec - za mesta križovatkou do 3

4

II/584 Nová Ondrašová - v stúpaní za križovatkou do 5

Palúčanská - na II/584 Jánošíkovo II/584 Jasná - za nábrežie 2 - pri moste cez Váh Demänová pred odbočkou do vojenskou Jánošíku Pavčinej Lehoty akadémoiu 8

13

25

26

L. Hrádok

mesto

Podbreziny

mesto

Jasná

L.Mikuláš

Demänová

mesto

Palúdzka

mesto

L. Ondrašová

mesto

Aquapark

L.Mikuláš

Bešeňová

L.Mikuláš

mesto

privádzač

0

Žiarska (Podbreziny)

I/18 Liptovský Hrádok - pri stavebninách

33

36

Z uvedeného grafu je vidieť, že dopravné zaťaženie dosiahlo najvyššie hodnoty v letnom období. Intenzita dopravy dosiahla v priemere dvojnásobné intenzity ako boli zistené počas priemerného pracovného dňa. Veľké rozdiely sú v jednotlivých profiloch. Zimné rekreačné obdobie dosiahlo intenzity v priemere o 30% vyššie ako boli zistené počas priemerného pracovného dňa. Rovnako sa mení aj podiel špičkovej hodiny, ktorá je dôležitým podkladom pre posudzovanie výkonnosti komunikačnej siete. V nasledujúcom grafe je vidieť rozdiel na medzi priemerným dňom a letným rekreačným obdobím na dvoch významných križovatkách v centre mesta. Nasledujúci grafe je dokumentovaný nárast zaťaženia počas letného rekreačného obdobia voči priemernému pracovnému dňu na križovatke Jánošík a Hypernova.

86


V nasledujúcom grafe je vidieť rozdiel na medzi priemerným dňom a letným rekreačným obdobím na dvoch významných križovatkách v centre mesta. Obr. 6/2 35000 30272 30000

27684

27194 25000 21279 20000

priemerný pracovný deň letné rekreačné obdobie 15000

10000

5000

3064

1676 2257

1974

0 denná intenzita

podiel špičkovej hodiny

Jánošík

denná intenzita

podiel špičkovej hodiny

Hypernova

Intenzita v križovatkách sa zvýšila o 17% a podiel špičkovej hodiny o 24%. Záverom je potrebné konštatovať, že v riešenom území má významný vplyv na dopravu letné rekreačné obdobie, počas ktorého dochádza nielen k zvýšeniu objemu automobilovej a nemotoristickej dopravy, ale nastáva aj iný dopravný režim, vyznačujúci sa zmenami v podieloch a výskyte dopravných špičiek. Posúdenie výkonnosti komunikačnej siete bolo vykonané pre priemerný pracovný deň aj napriek tomu, že letné rekreačné obdobie sa prejavuje vyššími intenzitami dopravy a tým aj viacerými úsekmi s nevyhovujúcou kapacitou. Toto posúdenie poukáže na miesta, ktoré sú nevyhovujúce počas aj pri nižšej intenzite a pre obyvateľov mesta sú každodenným problémom.


87

7. IDEOVÉ RIEŠENIE NÁVRHU VYUŽITIA VÁHU PRE REKREAČNÚ VODNÚ DOPRAVU Návrh využitia Váhu pre rekreačnú vodnú dopravu je riešený vo dvoch rovinách: - motorové lode premávajúce po vodnej nádrži Liptovská Mara, - malé športové bezmotorové plavidlá. Využitie Váhu a vodnej nádrže Liptovská Mara motorovými loďami Ideovým zámerom je rozšírenie plavby motorovými loďami s ponorom do 100 cm z vodnej nádrže Liptovská Mara po Váhu až do západnej časti Liptovského Mikuláša. Vytvorili by sa tým podmienky pre vtiahnutie vodnej dopravy do mesta a vytvoreniu nástupiska na lode plávajúce po Liptovskej Mare na území Liptovského Mikuláša. Tým by sa zvýšila atraktívnosť a dostupnosť vodnej dopravy. Zámerom je, aby po vodnej nádrži nepremávali len vyhliadkové okružné plavby, ale aby sa počas leta zriadila aj linka vodnej dopravy do Tatralandie a do Liptovského Trnovca. Za tým účelom by bolo potrebné vykonať nasledovné investičné opatrenia: • Prehĺbenie a upravenie koryta Váhu v dĺžke cca 1200 m od vyústenia Váhu do vodnej nádrže po profil v úrovni sídla Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, • Prebagrovanie vodnej nádrže Liptovská Mara v mieste zaústenia Váhu, • Vybudovanie prístavu „Palúdzka“ prístupného z riečiska Váhu v mieste cca 300 až 350 m od vyústenia do Liptovskej Mary. Jedná sa o priestor pod terajšou železničnou traťou (budúcou preložkou cesty II/584) na ľavom brehu Váhu. Umiestnenie prístavu a vjazd do neho z rieky Váh je zámerne volené tak, aby bol prístav chránený pred vysokými vlnami pri západných vetroch. Miesto je vhodné z hľadiska dostupnosti pre miestnych obyvateľov a v budúcnosti – po preložení cesty II/584, aj pre návštevníkov mesta Liptovský Mikuláš. Bude potrebné vybudovať bazén pre dve až tri lode dĺžky 18 m a šírky do 4,2 m. Okrem toho ďalší bazén na spôsob jacht-klubu pre malé súkromné motorové lode do dĺžky cca 9 m. Vzhľadom k tomu, že podobné zariadenie na Liptovskej Mare absentuje a na vodnej nádrži je registrovaných takmer sto motorových plavidiel, možno tu počítať s umiestnením 30 až 40 lodí. Na vymedzenom území budú vybudované zariadenia slúžiace na naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich, kiosk pre informácie a predaj lístkov, objekt bufetu, hygienické objekty a zariadenia na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou (lodenica). • Vybudovanie prístaviska „Pod Jánošíkom“ – oproti sídlu Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, prístavisko pozostáva z pristávacej hrany s úväziskami pre jednu loď, a priestoru na otočenie lode dĺžky do 18 m. • Vybudovanie prístaviska „Tatralandia“, ktoré si vyžaduje mólo na pristávanie a uväzovanie jednej lode, prístupového chodníka pre chodcov a informačnej tabule. V letných mesiacoch by premávala lodná linka: Liptovský Mikuláš, Pod Jánošíkom – prístav Palúdzka – Tatralandia – Liptovský Trnovec, autocamping. Dĺžka navrhnutej lodnej linky je zhruba 4,8 km.


88

motorové lode dĺžky do 18 m - ilustračné fotografie

Využitie Váhu malými športovými plavidlami Pre malé športové plavidlá využívajúce tečúcu vodu Váhu bude naďalej Areál vodného slalomu prirodzenou základňou. Malé bezmotorové plavidlá na Liptovskej Mare budú sústredené najmä pri Liptovskom Trnovci. Navrhuje sa, aby sa nenáročnými technickými úpravami koryta umožnilo splavovanie Váhu od Areálu vodného slalomu cez mesto po vodnú nádrž Liptovská Mara. Dôjde tak k prepojeniu dvoch centier vodných športov. Plavba cez Liptovský Mikuláš na Liptovskú Maru prenajatými loďami môže byť zaujímavá aj pre turistov. Ďalej sa navrhuje v rámci prístavu Palúdzka riešiť aj lodenicu pre malé športové lode (kánoe, kajak, príp. rafty). V areáli sa ráta, že okrem objektu lodenice sa vybuduje: - úväzisko nemotorových a motorových člnov na vode, - s úložnými miestami na súši, - s požičovňou lodí, tu by mohlo byť riešené aj vrátenie turistických lodí, ktoré sa jednosmerne plavili cez mesto dolu Váhom.


89

8. VPLYV OBČIANSKEJ A TECHNICKEJ VYBAVENOSTI NA DOPRAVU V MESTE A DOTKNUTOM REGIÓNE Realizácia optimálnej prevádzky všetkých druhov dopráv v sídelnom útvare je podmienená vhodne rozmiestnenou technickou základňou na jeho území. V rámci dopravných prieskumov na území mesta boli získané údaje komunikačnej sieti , technickej základni a pre návrhovú časť prác na ÚGD údaje o rozvojových plánoch mesta a dotknutého územia. Išlo o údaje o: - Stave komunikačnej siete ( kategória, FT, technický stav, svetelná signalizácia) - Prevádzke siete HD - Lokalizácii a stave zariadení pešej a cyklistickej dopravy - Lokalizácii a kapacite parkovísk - Lokalizácii čerpacích staníc pohonných hmôt Dopravný výkon sa realizuje na území mesta pomocou siete komunikácií. V meste Liptovský Mikuláš je komunikačná sieť tvorená cestami I. II a III. triedy a mestskými komunikáciami. Údaje o komunikačnej sieti mesta a techgnickej základni sú súčasťou jednotlivých kapitol. Intenzita dopravy je do veľkej miery závislá od rozmiestnenia občianskej vybavenosti a možnosti dopravy medzi jednotlivými objektami a lokalitami záujmu. Z tohto dôvodu bolo sledovanie dopravných vzťahov v rámci mesta viazané na dopravné oblasti, ktoré boli charakterizované demografickými údajmi, ponukou služieb vybavenosťou a pod. ÚPN mesta Liptovký Mikuláš, ktorý bol spracovaný v roku1996 , stanovil koncepciu dopravy, ktorá vychádzala z vtedy známych predpokladov o vývoji mesta . Od tohto obdobia do súčasnosti sa niektoré výhľadové predpoklady z rôznych príčin zmenili. Vývoj v meste, ktoré je ovplyvňované turistickým ruchom počas celého roka, reagoval na požiadavky jeho obyvateľov a návštevníkov ponukou služieb, čo sa odrazilo v rozvoji bytovej výstavby, ponuke a rozsahu služieb , zvýšenou intenzitou dopravy... Z tohto dôvodu došlo k zmenám v predpokladanom rozvoji mesta, ktoré boli zahrnuté do zmien a doplnkov ÚPN mesta. Okrem týchto zmien, na základe ktorých bolo potrebné prehodnotiť koncepciu dopravy , zásadnou zmenou bola nová poloha železničnej trate č. 180 na území mesta. V predkladanom ÚGD boli sa na základe monitorovania dopravnej situácie a výhľadových plánov mesta spracované návrhy riešenie jednotlivých druhov dopráv a opatrenia, ktoré je potrebné pre realizovanie predikovaných dopravných objemov. Pre spracovanie ÚGD boli poskytnuté pracovné podklady, ktoré sa týkali vedenia úseku železničnej trate v dotyku s mestom Liptovský Mikuláš a vyvolané investície, týkajúce saa cestnej siete. Táto skutočnosť vytvorila nové možnosti riešenia komunikačnej siete mesta . Zrušením bariéry, ktorú tvorilo železničné teleso na severe a západe mesta sa otvorí priestor pre rozvoj mesta týmto smerom a umožní kvalitnú dopravnú obsluhu tejto časti mesta. Z pohľadu nových plôch pre železničnú dopravu bude potrebná výstavba prevádzkovej budovy a peronizácia železničnej stanice s mimoúrovňovým priechodom pre cestujúcich. Železničná stanica ako aj autobusová stanica bude situovaná v lokalite Južné mesto. Technické zázemie pre AS požaduje prevádzkovateľ ponechať v priestoroch starej AS. Okrem podkladov, týkajúcich sa železnice, boli hlavným podkladom údaje o zmenách a doplnkoch ÚPN a projektové dokumentácie, týkajúcich sa zámerov, ktoré budú v jednotlivých etapách realizované na území mesta a v dotknutom území. Významným podkladom boli podklady o rozvojových zámeroch mimo územia Liptovského Mikuláša, predovšetkým v Demänovskej doline, v lokalite medzi Liptovskou Ondrašovou a Liptovským Trnovcom. Z rozvojových plánov do roku 2030, tak ako sú v súčasnosti známe bude mať na komunikačnú sieť mesta najväčší vplyv rozvoj v lokalitach: - Širšie centrum mesta ( rozvoj občianskej vybavenosti v CMZ a pozdĺž Garbiarskej ul.) - Sever mesta ( lokalita Mútnik)


-

90

Západ mesta (lokalita Palúdzka, lokalita II/584 medzi L. Ondrašovou a L. Trnovcom) Juh mesta ( lokalita Kamenné pole, nové umiestnenie železničnej a autobusovej stanice, lokalita Demänovej a Bodíc, Demänovská dolina ) Východ mesta (lokalita priemyselnej zóny)

Intenzita dopravy, ktorá vznikne v dôsledku rozvoja mesta bude predstavovať zvýšenie objemu dopravy. Okrem tohto faktoru na objem dopravy vplýva hybnosť IAD a rast motorizácie. Celkovo vzrastie počet jázd vozidiel za deň na území mesta z 96 674 na 177 056, čo predstavuje nárast o 83%. - IAD vzrastie z 86 314 za deň na 106 833 jázd IAD za deň, čo je predstavuje nárast 87% - ostatná doprava z 10 360 na 15 721 jázd za deň, čo je nárast o 52%. V druhu jázd sa vývoj prejaví minimálnymi zmenami. Najviac vzrastú vnútorné jazdy v rámci mesta.. Súčasný podiel vnútornej dopravy, ktorý predstavuje 64,8% sa zvýši na 65,9%. Zdrojové a cieľové jazdy predstavujú v súčasnosti 32,8% celkovej dopravy poklesnú na 31,4% Tranzitná doprava (bez započítania diaľnice) sa zo súčasných 2,4% zvýši na 2,6%. Nárast dopravy vplyvom rozvoja mesta sa najviac prejaví v širšom centre mesta.Tu je predpoklad budovania vybavenosti, ktorá bude slúžiť širokej verejnosti a návštevníkom mesta. V lokalitách kde sa plánuje rozvoj sústredenej bytovej výstavby a občianskej vybavenosti bude mať za následok zvyšovanie dopravy a dopyt po parkovacích a odstavných státiach. Naopak však v niektorých prípadoch môže mať vplyv na zníženie dopravného výkonu IAD. Vybudovanie občianskej vybavenosti v blízkosti obytných celkov umožní využívanie iných druhov dopravy (peši, bicykel...) a v prípade využívania IAD skráti prepravné vzdialenosti. Dopravné zaťaženie bolo z tohto dôvodu modelované s ohľadom na všetky tieto aspekty. Významné zdroje dopravy voči centru mesta budú prestavovať lokality Demänovská dolina a okolie Liptovskej Mary pozdĺž cesty II/584. Dopravné riešenie vstupov do mesta je uvedené v tabuľke 8/1 Tab. 8/1 smer

cesta

Demänovská dolina

II/584

Dopr. zaťaženie voz/24h/profil 15 605

Navrhovaná kategória úsek rondel – Demänová MZ15,5/50 v súbehu s c.II/584 nová komunikácia do Bodíc – MO 8/40 Demänová MZ 8,5/50 V súbehu s c.II/584 po Pavčinu Lehotu nová komunikácia MZ8,5/50

Liptovský Trnovec

II/584

11 464

Ružomberok

I/18

9313

Liptovský Hrádok

I/18

7783

Demänovská dolina C 9,5/70 Cyklistická trasa na samostatných cestičkách C 9,5/50 Po vybudovaní preložky II/584 v úseku L. Ondrašová – L. Sielnica ( výhľad po roku 2030) komunikácia ako MZ8,5/50 Cyklistická trasa podľa vypracovanej PD na samostatnej cyklistickej cestičke Obchvat Ondrašovej C 11,5/70 Cyklistická trasa vedená po krajnici C 11,5/70 Cyklistická trasa vedená po krajnici

Investície, ktoré v meste plánujú do roku 2030 budú predstavovať dobudovanie dopravných zariadení. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nové komunikácie a dopravné zariadenia v súvislosti s novou komunikačnou sieťou mesta. Údaje sa týkajú siete zberných MK. V prehľade nie sú uvedené rekonštrukcie ciest a neriadené stykové križovatky. Nové komunikácie a dopravné zariadenie na vybraných komunikáciách (cesty a zberné MK) sú uvedené v tabuľke 8/2


91

Tab. 8/2 Druh dopr. zariadenia Nové komunikácie

lokalizácia Severná Južná Západná

– MZ 12/50 - C 9,5/70 a MZ14/60 – C 9,5/60 a MZ12/50

Komunikácie v Demänovej – MZ 8,5/50 MZ 8,5/40 Obchvat Lipt. Ondrašovej –C 9,5/70

Svetelne riadené križovatky

Okružné križovatky

ČSPH Verejné parkovacie garáže

Zariadenia pre cyklistovPožičovne a opravovne bicyklov

Zariadenie pešej dopravy

Zariadenia vodnej dopravy

Poznámka v koridore uvoľneného železničného telesa , budúca c.III/018114 časť ako vyvolaná investícia žel. Trate, budúca c.I/18 časť v koridore železnice , súčasť cobchvatu L. Ondrašovej budúca II/584B v súbehu s c. II/584, prepojenie Ploštína a Demänovej II/584

križovatka na diaľničnom privádzači križovatka Garbiarska – Belopotockého križovatka 1. mája – Kollárova križovatka 1. mája – Priemyselná Podbreziny – severná komunikácia Cesta hrdinov– severná komunikácia Pod stráňami – severná komunikácia Mútnik – severná komunikácia Ondrašová - severná komunikácia

uvedenie do prevádzky v súvislosti s objektom TESCO napojenie Južného mesta a železničnej a autobusovej stanice napojenie Južného mesta a železničnej a autobusovej stanice prepojenie Priemyslenej ul. so severnou komunikáciou malá okružná malá okružná malá okružná malá okružná malá okružná

Palúdzka – južná komunikácia (I/18) Demänová – južná komunikácia (I/18) Napojenie areálu v predĺžení Priemyselnej ul. ( I/18) I/18 –III/018134 ( I/18) Stošice ( I/18)

malá okružná špirálovitá okružná (križovanie 2pruhovej a 4-pruhovej komunikácie) malá okružná

Vrlíkova-Športová – Južné mesto Revolučná - Mútnik – II/584 Jánošík

malá okružná špirálovitá okružná špirálovitá okružná (križovanie 2pruhovej a 4-pruhovej komunikácie)

Iľanovská – III/018130 Južné mesto Revolučná ul. PG01 – Revolučná ul. na ťahu II/584 smerom do mesta a do lokality Mútnik PG02 - Bývalá AS PG03 – Jilemnického ul. PG04 - lokalita Mierového námestia PG05 – rezervované miesto na parkovisku Hyprenovy PG06, PG07 - Vajanského ul.

malá okružná TESCO

PG08, PG09 – Kollárova ul PG10 – Štadión na Podbrezinách Mierové námestie nová železničnej a autobusovej stanica v priestoroch starej autobusovej stanice Bodicie pri ubytovacej časti Tatralandie. Aquapark Hodžova Zelezničná stanica Pešia trasa Vajanského prístav „Palúdzka“ prístavisko „Pod Jánošíkom“ – prístavisko „Tatralandia

malá okružná malá okružná

parkovacia garáž pre zájazdové autobusy

s prístupom Nábrežie J. Kráľa a Partizánov, aby sa nenarušila pešia trasa na Vajanského ul

v rámci turistickej informačnej kancelárie

v komplexe 8,9 lokality 13, Mimoúrovňový preichod cez cestu II/584 Mimoúrovňový preichod cez severnú komunikáciu Mimoúrovňový prístup k nástupištiam Rekonštrukcia podchodu Centrum priestor pod terajšou železničnou traťou (budúcou preložkou cesty II/584) na ľavom brehu Váhu. oproti sídlu Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti

Konkrétne riešenia líniových stavieb budú dokumentované v následných podrobnnejších dokumentáciách. Požiadavky na ostatné druhy dopráv bude potrebné podrobne dopracovať v rámci riešenia jednotlivých zón a objektov s konkrétnou lokalizáciou plôch. V súčasnosti sa v rámci PD objektov rieši aj parkovanie a odstavovanie vozidiel, v súvislosti s návštevníkmi, resp. obyvateľmi. Pre umiestnenie verejných parkovacích garáží boli v rámci ÚGD stanovené lokality, prevažne v širšom centre. Doporučujeme tiež, aby sa v rámci výstavby objektov budovali okrem parkovacích, ktoré súvisia s objektom zároveň aj ďalšie parkovacie státia pre verejnosť.


92

9. ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZŤAHY Slovensko existuje ako samostatný štát od roku 1993. Jeho rozloha predstavuje 49035 km2. Slovensko hraničí s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Rakúskom a Ukrajinou. Podľa posledného sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2001 dosiahol počet trvale bývajúcich obyvateľov Slovenska hodnotu 5 379 455. Slovensko sa nachádza v strede Európy a svojou rozlohou a počtom obyvateľov patrí medzi malé štáty. Od roku 1996 platí na Slovensku nové územno-správne členenie s delením na 8 krajov a 79 okresov. Mesto Liptovský Mikuláš sa nachádza v Žilinskom kraji a je zároveň aj okresným mestom. V roku 2001 dosiahol Žilinský kraj 692 332 obyvateľov. Z tohto objemu predstavoval okres Liptovský Mikuláš 73 984 obyvateľov a samotné mesto Liptovský Mikuláš 33 007 obyvateľov. Žilinský kraj hraničí na západe s Českou a na severe s poľskou republikou. Mesto Liptovský Mikuláš je klasifikované ako nadregionálne centrum turizmu Liptova. Z hľadiska regionálnych väzieb existujú silné väzby Liptovského Mikuláša a okolitých obcí, pre ktoré tvorí Liptovský Mikuláš hospodárske a spoločenské zázemie. Z dopravného hľadiska sa Liptovský región sa nachádza priamo na európskom dopravnom koridore v 2-hodinovej dostupnosti od nadradeného dopravného uzla Žilina. Základné princípy riešenia nadradenej a regionálnej dopravnej infraštruktúry stanovuje ÚPN VÚC Žilinského kraja so zvláštnym zreteľom na trasy nadradenej dopravnej infraštruktúry medzinárodného významu. Pritom počíta najmä s využitím trás dopravnej infraštruktúry majúcich priamy vplyv na SÚ Liptovský Mikuláš. Medzi uvedené trasy sú zaradené: Trasy cestnej a diaľničnej dopravy: - Diaľnica D 1, ktorá je súčasťou transeurópskych dopravných koridorov, - Cesta I/18, zaradená medzinárodného cestného ťahu E-75 v súbehu s diaľnicou D1, - Cesta II/584 Trasa železničnej dopravy: - Železničná trať č.180 ako súčasť transeurópskeho železničného koridoru s modernizáciou do výhľadu na traťovú rýchlosť V = 140-160 km/hod. Trasy cyklistickej dopravy: - Liptovská cyklomagistrála pre cykloturistiku a napojenie na cyklistické trasy V rámci ÚGD je navrhovaná nová dopravna koncepcia, ktorá vo svojom cieľovom horizonte uvažuje s vybudovaním okružného dopravného systému, ktorý umožní odľahčenie cetra. V súčasnosti hlavná dopravná os – cesta I/18, ktorá vedie stredom mesta bude vymiestnená na južný okraj mesta a umožní dopravne riešiť centrálnu komunikáciu ako komunikáciu obslužnú s prvkami ukľudnenia dopravy. Na severnom okraji je navrhnutá mestská komunikácia, ktorá bude plniť funkciu zbernej komunikácie a dostatočným počtom križovatiek zabezpečí spojenie aj s oblasťami vo vnútri mesta, bez zaťažovania jeho centra. V navrhovanom dopravnom systéme je uvažované, že napojenie diaľnice D1, ktoré je v súčasnosti cez privádzač Liptovský Mikuláš bude doplnené o ďalšie napojenie na východnom okraji mesta. V súčasnosti nie je rozhodnuté, či bude realizované napojenie cez križovatku Závažná Poruba, ktorého vybudovanie je potrebné zosúladiť s trasou novej železničnej trate. Vo variante, ktorý bol poskytnutý ako podklad od spracovateľa modernizácie železničnej trate, nebude možné uvažovať s diaľničnou križovatkou Závažná Poruba. Variantom riešenia napojenia diaľnice D1 na cestu I/18 je diaľničná križovatka Uhorská Ves, ktorá je žiastočne vybudovaná už v súčasnosti, ale jej dobudovanie by si vyžiadalo obchvat Uhorskej Vsi. Nakoľko nie je možné pri súčasných informáciách jednoznačne lokalizovať ani jeden s variantov, riešením je iba konštatovanie potreby ďalšieho napojenia a v tomto zmysle bola modelovo uvažované aj dopravným zaťažením komunikačnej siete.


93

Dopravná situácia v Liptovskom Mikuláši je závislá na mnohých faktoroch, z ktorých najdôležitejšie sú: • Rozloha okresu dosahuje 1322,55 km2. Mesto Liptovský Mikuláš má rozlohu 69,97 km2 a vymedzuje veľkosť, ktorú musí dopravný systém obslúžiť. • Geografická poloha mesta limituje možnosti rozvinutia dopravných sietí. Liptovský Mikuláš (576m) leží uprostred Liptovskej kotliny na hlavnej ceste zo Žiliny do Vysokých Tatier. Je východiskom do Západných a Nízkych Tatier. Mestom preteká rieka Váh – samotné mesto sa rozprestiera prevažne na jej pravom brehu. Z juhu ohraničujú územie Nízke Tatry, na severe Západné Tatry a Roháče. Vstup do dolín a ich koncových obcí umožňujú cesty III. triedy. • Napojenie na ostatnú dopravnú sieť ovplyvňuje rozloženie dopravných pohybov po komunikačnej sieti mesta. Hlavný dopravný ťah tvorí diaľnica D1, ktorej úsek Ivachnová – Liptovský Mikuláš bol uvedený do prevádzky už v roku 1977 Liptovský Mikuláš je napojený na diaľnicu D1 jednou križovatkou. Na križovatke D1 s cestou II. triedy II/584 z Demänovskej doliny je umožnený vstup do mesta cez privádzač Liptovský Mikuláš. Cesta II/584 tvorí významný dopravný ťah predovšetkým pre rekreačnú dopravu, spája Demänovskú dolinu a oblasť severného brehu Liptovskej Mary. Mestom prechádza cesta I.triedy I/18 . Cesta vstupuje do mesta cez miestnu časť Palúdzka a prechádza priamo centrom mesta do smeru Liptovský Hrádok. Tieto cesty sú súčasťou základného komunikačného systému mesta. Liptovský Mikuláš okrem toho leží na najvýznamnejšej železničnej trati č.120 Bratislava - Žilina - Košice. Na železničnej stanici zastavujú všetky rýchliky aj IC/EC vlaky, na železničnej zastávke Okoličné osobné vlaky.Najbližšie letiská sú v Poprade a v Žiline.


94

10. STRATEGICKÉ ENVIROMENTÁLNE HODNOTENIE

10.1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA

Mesto Liptovský Mikuláš leží v centrálnej časti Liptovskej kotliny. V zmysle zaradenia do geomorfologických jednotiek (Mazúr, Lukniš, in: MAZÚR ET AL., 1980) je súčasťou Liptovských nív, ktoré patria do Liptovskej kotliny, v rámci geomorfologického celku Podtatranská kotlina, ako súčasť Fatransko-tatranskej oblasti. Podtatranská kotlina je negatívnou morfoštruktúrou, kotlinovou depresiou, výrazne ohraničenou okolitými pozitívnymi vrásovo-blokovými fatransko-tatranskými morfoštruktúrami klenbohrastí jadrových pohorí (podľa Mazúr, Činčura, Kvitkovič, In: MAZÚR ET AL., 1980). Podtatranská kotlina patrí k vysoko položeným kotlinám, s dnom v nadmorskej výške nad 700 m n.m. Podtatranská kotlina vznikla tektonickým poklesom oproti okolitým pohoriam (priekopová prepadlina), je morfologickou zníženinou, pretiahnutého, západo-východného tvaru. Georeliéf širšieho okolia má charakter kotlinovej pahorkatiny s mäkko modelovanými tvarmi, vyznačuje sa striedaním plochých chrbtov s nevýraznými dolinami prítokov Váhu. Má charakter mierne až silne členitej kotlinovej pahorkatiny, severná časť (Tatranské podhorie) je silno členitou vrchovinou s typickými morénami a morénovými jazerami (plesá). Pozdĺž riek sú široké poriečne nivy, nad ktorými je niekoľko generácií (4 - 5 stupňov) riečnych terás. Potoky z priľahlých pohorí uložili rozsiahle glaciofluviálne kužele. Kotlina pomerne výraznými svahmi prechádza do silne členitej vyššej hornatiny okolitých horských celkov. Relatívne výškové rozdiely kolíšu v rozpätí 30 – 150 m, miestami aj viac. Georeliéf dotknutej lokality má charakter roviny na rozsiahlej akumulačnej holocénnej nive, ktorú vytvoril predovšetkým Váh, ale aj jeho prítoky, ako Jalovský potok, Smrečianka, Okoličnianka a niekoľko ďalších menších obojstranných prítokov. Na nive sa miestami vyskytujú lokality s výraznejším zamokrením. Na plochách využívaných v súčasnosti ako orná pôda sa objavujú aj erozívne procesy, predovšetkým plošná vodná a veterná, ale aj výmoľová erózia. V korytách riek prebieha intenzívna bočná erózia a akumulácia. Z ďalších procesov sa v širšom okolí prejavujú zvetrávanie, objemové zmeny, krasovatenie a iné. Podtatranská kotlina je budovaná sedimentárnymi horninami tzv. centrálnokarpatského paleogénu (staršie treťohory), ako ílovce, pieskovce, ale aj vápence, ílovité bridlice, zlepence a pod. Sedimentácia sa vyznačuje mnohonásobným striedaním sa pieskovcov a ílovcov. Pieskovce sú najčastejšie stredne a drobnozrnné, homogénne, menej často zvrstvené a vápnité. Ich lavice dosahujú hrúbku 2-30 cm, ojedinele až 100 cm. O niečo väčšími hrúbkami sa vyznačujú polohy ílovcov, tieto sú vápnité a bridličnaté. Miestami sa vyskytujú aj ílovce s piesčitou resp. siltovcovou prímesou. Pod uvedenými horninami sú komplexy mezozoických hornín obalových a príkrovových jednotiek priľahlých jadrových pohorí. Paleogénne a mezozoické horniny sú z prevažnej väčšiny prekryté mladšími, kvartérnymi uloženinami rôznych genetických typov. Vodné toky usadili mohutné nánosy fluviálnych nivných (holocénne hliny, piesčité a štrkovité hliny) a terasových sedimentov (pleistocénne štrky). Plošne pomerne rozsiahle sú glacifluviálne a proluviálne pleistocénne sedimenty (náplavové kužele). Rozsiahla časť územia kotliny je pokrytá rôzne mocnými pokrovmi deluviálnych a eluviálno-deluviálnych sedimentov (nečlenený kvartér). Lokálne sa vyskytujú komplexy organogénnych sedimentov. V územiach antropogénne výrazne pozmenených sú to antropogénne sedimenty. Na úpätí Tatier sú rozšírené pleistocénne glaciálne morénové sedimenty. Okolité pohoria sú prevažne charakteru jadrových pohorí (Tatry, Nízke Tatry, Chočské vrchy, Veľká Fatra). Tieto (s výnimkou Chočských vrchov) sú budované tatrikom, ktoré predstavujú predalpínske kryštalické bridlice a granitoidy, na ktorých sú obalové a príkrovové série sedimentárnych hornín mladšieho paleozoika a mezozoika. Tieto komplexy sa vyznačujú bohatým výskytom krasových javov. Na východe ohraničujú Podtatranskú kotlinu flyšové (prevažne pieskovcovo-ílovcové) pohoria (Levočské vrchy a Spišská Magura). Uvedené horniny sa plocho ponárajú pod paleogénne sedimenty Podtatranskej kotliny, iba miestami je styk tektonický (spracované podľa BIELY ET AL., 1992, KOL.,


95

1972, LAUKO, 1997, LUKNIŠ, PLESNÍK, 1961, MIKLÓS, IZAKOVIČOVÁ ET AL., 2006, PLESNÍK ET AL., 1989). Hydrogeologické pomery územia sú v prevažnej miere ovplyvnené riekou Váh. Hladina podzemnej vody je ovplyvňovaná stavom vody v rieke. Územie je významné z hľadiska výskytu minerálnych a termálnych vôd (do 40 overených zdrojov), napr. v Liptovskom Mikuláši – Ondrašovej (Tatralandia), v Bešeňovej, v Liptovskom Jáne, v Lúčkach a pod. Najväčší výskyt majú uhličité vody (Liptovský Ján), v Bešeňovej sú uhličito-sírne vody. Vyskytujú sa vody s teplotou aj nad 20 °C a s výdatnosťou viacej ako 500 l/min (Porubský, In: MAZÚR ET AL., 1980). Geotermálny vrt Liptovský Trnovec na brehu vodného diela Liptovská Mara v súčasnosti slúži na rekreačné účely ako Aquapark Tatralandia. Pôdy zodpovedajú pôdotvornému substrátu. Z pôvodných pôdnych subtypov sa vyvinuli rôzne kultizemné subtypy. V predmetnom území dominujú na karbonatických podložiach pararendziny. Smerom k okolitým pohoriam dominujú kambizeme, predovšetkým pseudoglejové a luvizemné, na silikátových podložiach a rendziny na karbonátových horninových podložiach. Zrnitostne sú to pôdy prachovito-hlinité (stredne ťažké) pôdy až ílovito-hlinité (ťažšie stredne ťažké pôdy), čo sa týka obsahu skeletu sú to bez až slabo skeletnaté pôdy (obsah skeletu do 25%), podľa hĺbky sú tu hlboké pôdy (s hĺbkou pôdneho profilu aj cez 120 cm). Prirodzenú vegetáciu (MICHALKO ET AL., 1986) v Liptovskej kotline predstavujú prevažne dubovo-hrabové lesy lipové (Tilio-Carpinenium betuli), ktoré sa z okruhu dubovohrabových lesov výrazne líšia od ostatných. Polohy s pôdami typu kambizemí zaberá zmiešaný les lipovo-smrekový, v ktorom hrab nahradila lipa, silnú účasť má dub, vo vyšších polohách smrek, vtrúsené sú topoľ, vŕba, javor a jaseň. Na nivy vodných tokov sa viažu lužné lesy podhorské a horské. Táto jednotka združuje pobrežné jelšové a jaseňovo-jelšové lužné lesy podzväzu Alnenion glutinoso-incanae, spoločenstvá krovinných vŕb zväzu Salicion triandrea p.p a Salicion eleagni, so všetkými ich vývojovými štádiami, vyskytujúce sa od nižších podhorských polôh až do horského stupňa (1000 -1200 m n. m.). Podľa klimatickogeografických typov (Tarábek, In: MAZÚR ET AL., 1980) má Liptovská kotlina mierne chladnú až chladnú kotlinovú klímu. Klíma je tu mierne suchá až vlhká. Priemerná teplota v januári dosahuje -3,5 až -6 °C, v júli 14,5 – 17 °C. Amplitúda teplôt predstavu je 20 – 24 °C. Ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozpätí 700 – 800 mm. Pre kotlinu je charakteristický veľký počet dní s inverznou teplotou vzduchu (127 až 148 dní v roku). Dní s hmlou je 40 – 50 ročne. Táto skutočnosť je dôležitým faktorom pre reálny stav znečistenia ovzdušia v najnižších vrstvách atmosféry. Dni s inverznou teplotou vzduchu sa vyskytujú počas celého roka, avšak celodenná inverzia alebo inverzia niekoľko dní za sebou sa vyskytuje najčastejšie v zime. Smerom k pohoriam sa klíma mení na chladnú horskú, pre ktorú sú charakteristické nižšie teplotné a vyššie zrážkové priemery a malá inverzia teplôt. Dĺžka trvania snehovej pokrývky je v priemere 180 dní do roka. Priemerná výška snehovej pokrývky sa pohybuje od 70 do 200 cm. Prevládajú západné vetry, čo podmieňuje aj tvar kotliny a jej pretiahnutosť v smere západovýchodnom. Priemerná rýchlosť vetra je okolo 2,5 m/s, čo predstavuje menej veternú oblasť Slovenska. Hydrologicky patrí územie do povodia Váhu. Váh je najdlhšia slovenská rieka s dĺžkou 403 km a plochou povodia 10 640 km2. V meste Liptovský Mikuláš Váh postupne priberá viaceré prítoky: Stošianka (P) s prítokom Brôdok, Okoličianka (P), Smrečianka (P), Iľanovianka (Ľ) s prítokom Lažtek, Ploštínka (Ľ), Demänovka (Ľ). Okrem toho ústia do Liptovskej Mary ďalšie prítoky: Jalovský potok (P) s prítokmi Ondrašovianka a Mútnik, Benický jarok (Ľ) a Andický potok (Ľ). Podľa režimu odtoku patrí predmetný úsek Váhu a jeho prítoky do stredohorskej oblasti a vyznačuje sa snehovo-dažďovým typom režimu odtoku. Najvyššie vodné stavy majú v apríli, najnižšie v januári - februári, podružné minimum je v jesenných mesiacoch (september - október) (Šimo, Zaťko, In: HRNČIAROVÁ, MIKLÓS (EDS.) ET AL., 2002). Najbližšou umelou vodnou plochou je vodná nádrž Liptovská Mara, ktorej východná časť je súčasťou katastrálneho územia. Na brehu priehrady, medzi priehradou a železničnou traťou, sa nachádzajú tri štrkoviská, dve západne od Palúdzky a jedno severne od Beníc. Okrem toho tesne za východnou katastrálnou hranicou, južne od Stošíc na pravom brehu Váhu, ležia dva rybníky, ktoré sú hojne využívané obyvateľmi východnej časti mesta v lete i v zime. Fytogeograficky patrí územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale),


96

obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum) (Futák IN: MAZÚR ET AL., 1980). Podľa fytogeograficko-vegetačného členenia spadá záujmové územie do ihličnatej zóny, do okresu Liptovská kotlina, oblasť Nízkych Tatier (Plesník, IN: HRNČIAROVÁ, MIKLÓS (EDS.) ET AL., 2002). Z hľadiska zoogeografického patrí dotknuté územie podľa terestrického biocyklu do provincie listnatých lesov, podkarpatského úseku, Nízke Tatry do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí (Jedlička, Kalivodová, In: HRNČIAROVÁ, MIKLÓS (EDS.) ET AL., 2002), podľa limnického biocyklu (Hensel, Krno, IN: HRNČIAROVÁ, MIKLÓS (EDS.) ET AL., 2002) spadá územie do Pontokaspickej provincie, hornovážskeho okresu. 10.2. KRAJINA – ŠTRUKTÚRA KRAJINY, KRAJINNÝ OBRAZ, SCENÉRIA V súčasnej krajinnej štruktúre Podtatranskej kotliny prevažujú polia nad lúkami, pasienkami a lesmi. Územie je využívané najmä poľnohospodársky a rekreačno-turisticky. Nízke Tatry sú v zalesnených častiach využívané prevažne lesohospodársky, odlesnené časti sú typom horskej poľnohospodárskej krajiny s nízkou intenzitou poľnohospodárskej výroby, orientovanej na obhospodarovanie trvalých trávnych porastov a chov hovädzieho dobytka a oviec. Celoročne je územie využívané rekreačne, predovšetkým na turistiku, cykloturistiku, lyžovanie či horolezectvo. Súčasnú krajinnú štruktúru širšieho okolia Liptovského Mikuláša tvoria prevažne poľnohospodárske pozemky, na ktorých má prevahu orná pôda, ale aj trvalé trávne porasty, lúky a pasienky, ďalej nelesná drevinová vegetácia, mozaikovité štruktúry tvorené predovšetkým lúkami a nelesnou drevinovou vegetáciou, lesné porasty, prirodzené vodné toky s prevažne súvislou brehovou vegetáciou, dopravné prvky, rekreačné areály a ostatné objekty. Štruktúra dotknutého územia nesie črty zastavaného územia s dominanciou zastavaných plôch so sprievodnými líniovými prvkami miestnych a obslužných komunikácií. Dominantné postavenie majú priemyselné a obslužné areály. Recesívne sú zastúpené prvky zelene. Nakoľko širšie dotknuté územie zahŕňa intravilán mesta Liptovský Mikuláš, tak štruktúra územia je daná zastavanými plochami so striedaním sa s plochami technickej infraštruktúry, verejnej a parkovej zelene. Chránené územia a ochranné pásma Záujmové územie leží medzi dvoma významnými veľkoplošným chránenými územiami. Z juhu až k intravilánu mesta zasahuje ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry, vo väčšej vzdialenosti na severe leží Tatranský národný park a jeho ochranné pásmo. Mestské časti Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo a Ploštín ležia v ochrannom pásme NAPANT-u, hranica prechádza po štátnej ceste I/18 a diaľnici D1. Najbližšími maloplošnými chránenými územiami sú: - Bodický rybník - juhozápadne od Liptovského Mikuláša - chránený areál o výmere 185 703 m2 s ochranou lúčnych a brehových porastov podhorskej krajiny na brehoch Demänovky. - Jelšie - juhozápadne od Liptovského Mikuláša - prírodná rezervácia o výmere 26,10 ha. Predmetom ochrany je zachovalý komplex spoločenstiev jaseňovej jelšiny (Fraxineto -Alnetum) v Liptovskej kotline, ktoré boli na iných miestach Liptova už zmenené alebo vyrúbané. Oba chránené prvky krajiny ležia v katastri Liptovského Mikuláša. V širšom okolí sú ďalšie maloplošné chránené územia, a to chránený areál Ratkovo severozápadne od Liptovského Mikuláša a prírodná pamiatka Háje východne od Liptovského Mikuláša. V severnej časti mesta existoval tiež chránený areál Háj Nicovô s porastom smreka obyčajného v okolí miestneho pamätníka. Od 1. 12. 2001 bol zrušený z dôvodu zániku predmetu ochrany. Významné sú tiež lokality európskeho významu v rámci siete NATURA 2000: Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, Chránené vtáčie územie Tatry a biotopy európskeho významu, a to Ďumbierske Nízke Tatry, Tatry, Demänovská slatina, Jelšie a Chraste. V širšom území sa nachádza chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd – Chránená vodohospodárska oblasť Nízke Tatry – východ. CHVO Nízke Tatry – východ sa rozkladá na ploche 805 km2, z toho tvorí 530 km2 plochy povodie Váhu a 275 km2 plochy povodie Hrona. Kapacita využiteľných množstiev povrchových vodných zdrojov (2,33 m3.s-1) je takmer zhodná s množstvom podzemných zdrojov vody (2,43 m3.s-1).


97

V širšom okolí sú vyhlásené za chránené v zmysle zákona NR SR c. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nasledovné chránené stromy: lipy v Ondrašovej – 2 lipy veľkolisté (Tilia platyphyllos) v intraviláne mestskej časti Liptovská Ondrašová a chránené stromy lipy v Liptovskom Trnovci – (Tilia cordata). Územný systém ekologickej stability V rámci projektu Regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Liptovský Mikuláš (Kol.,1992) bolo vyčlenených niekoľko prvkov tvoriacich kostru ÚSES, teda plniacich funkciu biocentier a biokoridorov rôzneho významu: 5 biocentier nadregionálneho významu: - Západné Tatry, Prosečné, Nízke Tatry – Kráľovohoľská časť, Nízke Tatry – Ďumbierska časť, vodná nádrž Liptovská Mara, 13 biocentier regionálneho významu: - Malatínsky háj, Zátoka Sokolče, Zátoka Galovany, Jelšie, Úložisko, Hybická tiesňava, Švihrová, Machy, Selnice, Sekanice, Škribňovo, Rígeľ, Turková, 3 biokoridory nadregionálneho významu: - vodný tok Váh, vodný tok Belá, prechod medzi TANAP a NAPANT, a 11 biokoridorov regionálneho významu: - vodný tok Hybica, vodný tok Smrečianka, Jalovský potok, Suchý potok, Holubí vrch –Prosiek, podhorie Západných Tatier Kvačany – Pri Bystrej, podhorie Západných Tatier, Machy – pramenná časť Bieleho Váhu, vodný tok Demänovka, vodný tok Dúbravka, vodný tok Ľupčianka, Malatíny – Galovany – Pavčina Lehota.

10.3. OBYVATEĽSTVO A OSÍDLENIE

Osídlenie Mesto Liptovský Mikuláš patrí medzi stredne veľké mestá SR, plní funkciu administratívneho, hospodárskeho, kultúrneho centra okresu. Skladá sa z trinástich mestských častí - 1. Staré Mesto, 2. Palúdzka, 3. Okoličné, 4. Vitališovce, 5. Stošice, 6. Iľanovo, 7. Ploštín, 8. Demänová, 10. Andice, 11. Benice, 12. Bodice, 13. Liptovská Ondrašová. História mesta siaha do mladšej doby bronzovej o čom svedčí nález bronzových predmetov. Bolo tu objavené kostrové radové pohrebisko z 11.-12. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1286. Liptovský Mikuláš sa najprv vyvíjal ako zemepanské mestečko. Prvé písomné výsady získal v 14.a 15. storočí, keď mu bolo udelené právo výročných a týždenných trhov. V roku 1677 sa Liptovský Mikuláš stal trvalým sídlom Liptovskej stolice, v roku 1713 tu popravili Juraja Jánošíka. V polovici 19. storočia sa mesto stalo centrom slovenského národného života. Nadviazalo sa pritom na staršie kultúrne tradície, napríklad na pôsobenie Juraja Tranovského (Tranoscia) v 17. storočí. Pôsobili tu Gašpar FejérpatakyBelopotocký, Michal M. Hodža, Matúš Blaho a ďalší. Štúrovci tu založili roku 1844 literárny a vydavateľský spolok Tatrín. Koncom 19.a začiatkom 20. storočia sa rozvíjal čulý kultúrny život (spolky, divadlá, vydavateľská činnosť). Národný pohyb vyvrcholil 10.5.1848 prijatím a vyhlásením Žiadostí slovenského národa. Na pozdĺžnom námestí sa nachádzajú meštianske domy zo 16.a 17. storočia (Pongrácovská kúria, Seligovský dom - dnes Múzeum Janka Kráľa), župný dom a rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša. Kostol bol postavený okolo roku 1280 na mieste staršieho objektu. V priebehu 2. polovice 15. storočia ho rozšírili a zaklenuli, v 18. storočí bol čiastočne zbarokizovaný, ale po požiari 1883 ho generálne opravili. Sú tu zachované gotické klenby, okná, portály, pastofórium a časť pôvodného zariadenia. Hlavný oltár je neogotický s pôvodnými gotickými maľovanými krídlami z rokov 1500-1510 a gotickou sochou svätca. V rokoch 1783-1785 bol v meste postavený evanjelický klasicistický kostol s neskororománskou fasádou. Bol postavený ako tolerančný, v rokoch 1833-1885 bol opravený, keď pristavili k nemu aj vežu. V meste sa tiež nachádza klasicistická synagóga (postavená 1842-1846, obnovená 1906), pomník Janka Kráľa a galéria P.M. Bohúňa. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z mája 2001 bolo v Liptovskom Mikuláši trvalo obývaných 10 883 bytov. Na jeden trvalo


98

obývaný byt pripadalo 3,06 osôb. Priemerný byt pozostával z 2,98 obytných miestností a dosahoval 51,4 m2. Na osobu pripadalo 16,8 m2. Okolo 4% z celkového počtu bytov je vo vlastníctve mesta. Na území mesta sa nachádzajú dve veľké sídliská panelákového typu – sídlisko Nábrežie a sídlisko Podbreziny, ktoré sú samostatnými mestskými časťami. Najviac bytov v meste Liptovský Mikuláš pochádza z obdobia 1981-90 a 1946-70. V období 1991-2001 bolo postavených 873 bytov, z toho 102 rodinných domov po r. 1996. Priemerný vek domu v meste Liptovský Mikuláš dosiahol 37 rokov u rodinných domov a 28 rokov u bytových domov. Obyvateľstvo Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1970 žilo na území mesta 20038 obyvateľov. V nasledujúcom desaťročí sa počet obyvateľov zvýšil o 4482, t.j. o 22,37%. K najdynamickejšiemu rozvoju mesta dochádza v období 1980 – 1991, kedy bol zaznamenaný nárast počtu obyvateľov – o 7205, t.j. o 29,38%. Pri sčítaní obyvateľstva, domov a bytov (SODB) k 3.3.1991 malo mesto Liptovský Mikuláš 31725 obyvateľov, čo tvorilo 33,62% pôvodného okresu Liptovský Mikuláš. Od roku 1991 do roku 2001 dochádza k stagnácii počtu obyvateľstva, ktorý vzrástol len o 4,04%. Podľa SODB 2001 žilo v meste Liptovský Mikuláš 33007 obyvateľov, čo predstavovalo 44,61% okresu. Koncom 90. rokov dochádza k nárastu počtu obyvateľstva, ktorý dosiahol vrchol v r. 1999 – 33844 a odvtedy mesto zaznamenáva každoročný mierny pokles. K 30.6.2007 žilo v meste Liptovský Mikuláš 32759 obyvateľov. Okres Liptovský Mikuláš patrí k okresom s najvyšším podielom ženskej populácie v Žilinskom kraji (r. 2006: Žilinský kraj – 50,96% žien; okres Liptovský Mikuláš – 51,56% žien) a zároveň mierne prevyšuje aj podiel žien v rámci celej SR (51,46%). V meste Liptovský Mikuláš sa od roku 1996 zastúpenie žien neustále zvyšuje, pričom v roku 2007 dosiahlo takmer 52%. V období r. 1998 – 2006 presiahla miera pôrodnosti v meste Liptovský Mikuláš hranicu 10‰ (10,31‰) len v roku 1999, kedy zároveň v dôsledku nízkej miery úmrtnosti bola dosiahnutá najvyššia miera reprodukcie obyvateľstva (2,87‰). Rozhodujúcimi faktormi, ktoré významnou mierou ovplyvňujú úmrtnosť sú: veková štruktúra obyvateľstva a spôsob nášho života so sústavným zhoršovaním kvality životného prostredia. Úmrtnosť obyvateľstva sa v meste Liptovský Mikuláš v sledovanom období r. 1998 – 2006 pohybovala v rozpätí 6,87‰ (r. 2002) až 8,45‰ (r. 2005). Miera úmrtnosti v poslednom období síce mierne stúpa, no hodnoty mesta Liptovský Mikuláš sú pod hranicou okresu, kraja i priemeru SR. Aj napriek nižšej miere pôrodnosti oproti Žilinskému kraju i SR v r. 2006, sa relatívne nízka úmrtnosť v meste Liptovský Mikuláš odzrkadlila vo vyššej hodnote prirodzeného prírastku oproti krajskému i celoslovenskému priemeru. Ekonomické a sociálne zmeny výrazne ovplyvňujú migráciu obyvateľstva. Oproti miernemu nárastu obyvateľstva prirodzenou obmenou, je v meste Liptovský Mikuláš nepriaznivá situácia v migračnom pohybe obyvateľstva. V sledovanom období r. 1998 – 2006 možno pozorovať určitý nárast prírastku obyvateľstva sťahovaním, no zároveň výraznejší úbytok obyvateľstva vysťahovaním. Mesto Liptovský Mikuláš vykazovalo v r. 1998 – 2006 každoročne (s výnimkou roku 2001: +0,03‰) pasívne migračné saldo, pričom najvyššiu hodnotu dosiahlo v r. 2006 (-4,35‰). V konečnom dôsledku sa migračný úbytok a veľmi nízky prirodzený prírastok v posledných rokoch negatívne odrazil v celkovom vývoji obyvateľstva. Okres Liptovský Mikuláš patrí v rámci Žilinského kraja k okresom s najmenej priaznivou vekovou štruktúrou obyvateľstva, čo je zrejmé aj v meste Liptovský Mikuláš, kde v uplynulom období došlo k transformácii vekovej pyramídy obyvateľstva z vysoko progresívneho typu na regresívny. Kým v roku 1991 predstavoval pomer detskej a poproduktívnej zložky obyvateľstva v meste Liptovský Mikuláš 26,4%: 14,4% (index vitality: 183,03), v súčasnosti je to 14,46%: 19,25%. Tento negatívny trend vo vývoji vekového zloženia obyvateľstva sa v meste Liptovský Mikuláš prejavil aj vo výraznom zvýšení priemerného veku od roku 1996 o takmer 4,5 roka – z 33,74 na 38,16 rokov (muži: 36,51 rokov a ženy: 39,68 rokov) a od roku 1991 o viac ako 6 rokov (32,0 rokov; muži: 30,8 a ženy: 33,2 rokov). Hodnota indexu vitality, vyjadrujúceho pomer predproduktívnej a poproduktívnej zložky obyvateľstva klesla v období 1996 -2006 v meste Liptovský Mikuláš na polovicu – z kategórie stabilizovaný rastúci (nad 150) do kategórie regresívny (pod 100), čo znamená, že obyvateľstvo nie je schopné zabezpečiť ani jednoduchú reprodukciu. V porovnaní s krajským a celoslovenským priemerom sa starnutie obyvateľstva v meste Liptovský Mikuláš prejavuje výraznejšie, a to aj napriek tomu, že v Žilinskom kraji i v SR žije v súčasnosti tiež regresívny typ populácie.


99

V meste Liptovský Mikuláš žilo v r. 2001 31049 obyvateľov slovenskej národnosti, čo predstavuje 94,07%. Najväčšiu minoritu v meste tvoria Rómovia (759), podiel ktorých od r. 1991 stúpol z 1,72% na 2,30%. Nasledujú občania českej národnosti (694), podiel ktorých naopak klesol v súvislosti s rozdelením republiky z 2,91% na 2,10%. U týchto obyvateľov, podobne ako u občanov moravskej národnosti (47; t.j. 0,14%) platí značná asimilácia s občanmi slovenskej národnosti. V meste Liptovský Mikuláš má (na rozdiel od okresného priemeru) prevahu rímsko-katolícke náboženské vyznanie nad evanjelickým a oproti okresu, Žilinskému kraju i celoslovenskému priemeru inklinuje ešte vyšší podiel obyvateľstva k svedkom Jehovovým. Skupina bez náboženského vyznania predstavuje takmer 1/3 obyvateľov, čo viacnásobne prekračuje priemer kraja i SR. Oproti SODB v r. 1991 sa do roku 2001 skvalitnila vzdelanostná štruktúra obyvateľstva mesta Liptovský Mikuláš – poklesol podiel obyvateľstva so základným vzdelaním (z 27,78% na 18,85%) i bez vzdelania (z 0,28% na 0,12%) a naopak vzrástol podiel obyvateľstva so stredným vzdelaním s maturitou (z 29,92% na 36,97%) i vysokoškolským vzdelaním (z 12,93% na 15,00%). V r. 2001 malo 204 obyvateľov mesta ukončené vyššie vzdelanie, ktoré predstavujú napr. podnikové inštitúty či kurzy na vysokých školách, čo je tiež oproti roku 1991 nárast z 0,14% na 0,77%. Podľa údajov zo SODB r. 1991 bolo v meste Liptovský Mikuláš 16705 ekonomicky aktívnych obyvateľov, z toho 8308 žien. Podiel ekonomicky aktívnych osôb na celkovom počte obyvateľstva tvoril 52,66% (Žilinský kraj: 50,15%; SR: 49,6%) a ekonomická aktivita žien dosahovala hodnotu 50,79% (Žilinský kraj: 46,9%; SR: 45,5%). Pomerne vysoké zapojenie obyvateľstva i žien do pracovného procesu súviselo s dostatkom pracovných príležitostí. Podľa SODB 2001 bolo v meste Liptovský Mikuláš 17618 ekonomicky aktívnych. Kým r. 1991 7,39% obyvateľstva mesta Liptovský Mikuláš pracovalo v poľnohospodárstve a lesníctve, podľa posledného SODB tento podiel klesol na 2,11%. Podobne poklesol aj podiel zamestnaných v priemysle z 34,37% na 24,59% a v stavebníctve z 6,90% na 4,93%; naopak vzrástol v terciárnej sfére. Oproti celoslovenskému priemeru dosahuje mesto Liptovský Mikuláš vyššiu zamestnanosť v hoteloch a reštauráciách; naopak mierne poddimenzované sú odvetvia obchodu, dopravy, zdravotníctva i ďalších služieb. Práve rozvoj služieb v súvislosti s jestvujúcim potenciálom územia pre cestovný ruch predstavuje pre mesto určité rezervy. Čo sa týka ženskej zamestnanosti, najviac žien v meste Liptovský Mikuláš je zamestnaných v odvetví priemyslu (23,47%), v školstve (13,46%), obchode (11,68%) a zdravotníctve (8,66%). Najmenej žien pracuje v poľnohospodárstve (1,32%) a v stavebníctve (1,97%). Podľa SODB 2001 žilo v meste Liptovský Mikuláš 17618 ekonomicky aktívnych obyvateľov, z ktorých odchádzalo za prácou mimo mesto 2408 obyvateľov (13,67%). V r. 2001 pracovalo v zahraničí 157 občanov z Liptovského Mikuláša (6,52%), do iných okresov dochádzalo 773 obyvateľov (32,10%) – najviac do Bratislavy, Ružomberka, Žiliny a Banskej Bystrice. V rámci vlastného okresu z mesta Liptovský Mikuláš odchádzalo najviac obyvateľov za prácou do Liptovského Hrádku, Demänovskej doliny, Závažnej Poruby a Liptovského Jána. Dochádzka za prácou do mesta Liptovský Mikuláš je podstatne vyššia ako odchádzka, avšak jedná sa o dochádzku na kratšie vzdialenosti – prevažne z vlastného okresu, prípadne z okresu Ružomberok. Dochádzajúci za prácou z ostatných okresov – napr. Poprad, Martin, Žilina a i. predstavujú zanedbateľný podiel. V meste Liptovský Mikuláš sa v období 1999 – 2006 miera nezamestnanosti pohybovala v rozpätí 14,95% (2001) – 7,49% (2006). K 31.12.2007 bolo v meste Liptovský Mikuláš evidovaných 1026 nezamestnaných, čo predstavuje mieru nezamestnanosti 5,89%. Na celkovom počte evidovaných nezamestnaných sa ženy podieľali 53,31%, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou 3,90%, rizikové skupiny 18,32% a absolventi 6,24%. Viac ako polovica nezamestnaných je v stave nezamestnanosti do 12 mesiacov (56,34%) v dôsledku vysokého počtu krátkodobo zamestnaných na dobu určitú, no pomerne vysoký podiel tvoria aj nezamestnaní nad 48 mesiacov (19,88%). Z hľadiska vekovej štruktúry nezamestnaných v meste Liptovský Mikuláš predstavuje najvýznamnejšiu položku veková kategória obyvateľov 50-54 rokov (13,94%). Značný podiel tvoria aj nezamestnaní vo veku 35–39 rokov (13,06%) a 40-44 rokov (12,57%), ako aj 20-24 rokov, kde sa jedná prevažne o mladých ľudí po skončení školy s malými pracovnými skúsenosťami. Najvyššie percento nezamestnaných pochádza zo skupiny obyvateľov s najnižším vzdelaním (základné alebo učňovské vzdelanie bez maturity).


100

10.4. HOSPODÁRSTVO

Región Liptova predstavuje z hľadiska socioekonomického polyfunkčný priemyselno – poľnohospodársko - rekreačný región. Región je bohatý predovšetkým na prírodné danosti, ale aj kultúrno-historické pamiatky a udalosti. Súčasná ekonomická základňa mesta je značne diverzifikovaná. Prevládajú malé a stredné podniky, ktoré sú flexibilnejšie, schopné rýchlejšie reagovať na zmeny východiskových podmienok trhu a vo všeobecnosti sa vyznačujú vyšším potenciálom rastu. V poslednom období za roky 2005 a 2006 sledujeme výrazný pokles veľkých podnikov nad 250 zamestnancov, a naopak nárast podnikov s počtom zamestnancov do 19, ako aj živnostníkov. Priemysel Liptovský Mikuláš patrí medzi rozvinuté priemyselné oblasti. V meste Liptovský Mikuláš má zastúpenie výroba elektrických a optických zariadení, výroba potravín a nápojov, tradičné spracovanie kože a výroba kožených výrobkov, výroba strojov a zariadení, spracúvanie dreva a výroba výrobkov z dreva. Výroba potravín a nápojov má svoje stabilné postavenie. Po poklese tržieb za vlastné výkony a tovar v r. 2004, tieto medziročne vzrástol o 13,2 % a dosiahli v roku 2005 7 777 183 tis. Sk. Medzi popredné podniky v kraji, ktoré majú sídlo v Liptovskom Mikuláši patria: - Liptovská mliekareň, a.s. Liptovský Mikuláš; - Liptovské pekárne a cukrárne Včela - Lippek k. s. Liptovský Mikuláš; - St. Nicolaus, a.s., Liptovský Mikuláš; Automobilový priemysel sa stáva hnacím motorom rastu ekonomiky kraja. V súčasnosti sa už začalo s výrobou osobných automobilov v novom závode juhokórejskej spoločnosti KIA Motors Slovakia s.r.o. a jeho subdodávateľov. Výrobou dopravných prostriedkov sa zaoberá aj Craemer spol. s.r.o. Liptovský Mikuláš. Strojársky priemysel – tento druh priemyslu na území mesta reprezentuje podnik Liptovské strojárne a.s. – Spoločnosť Haco, a ostatné menšie strojárske podniky Spracovanie dreva má rozvinutú surovinovú základňu. Má dynamický rast, medziročne vzrástla o 30,9 %. Hlavnými predstaviteľmi tohto odvetvia sú najmä podniky: - Swedwood Slovakia, odštepný závod Jasná; - Drevomax, s.r.o. Liptovský Mikuláš; Výrobu nábytku reprezentuje Thermospor, spol. s r.o. Liptovský Mikuláš. Textilná výroba: Spoločnosť Quiltex vyrába antialergické posteľné prikrývky. Poľnohospodárstvo: Poľnonákup Liptov sa zaoberá spracovaním a predajom osív, sadív a krmív. Kožiarsky a obuvnícky priemysel: Disponuje lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou, dostatočnou technologickou úrovňou, čo predurčuje vďaka tradíciám rast uvedeného odvetvia v Liptovskom Mikuláši. V súčasnosti pracuje v siedmych väčších spoločnostiach 960 ľudí. - Gábor Slovensko s.r.o., SlovTan Contract Tannery s.r.o., Tatra – LEDER s.r.o, Ďumbier s.r.o., Liptospol s.r.o., Nicolaus Leather s.r.o., Split Slovakia s.r.o. Na ľavom brehu Váhu, pri ceste z Okoličného do Závažnej Poruby sa nachádzapriemyselný park. Hlavným podnikom je Swedwood Slovakia. Na priemyselnú zástavbu bola zároveň vyhradená plocha aj v priestore medzi pravým brehom Váhu a cestou č. 18, od Okoličného až k Uhorskej Vsi. V roku 2006 bol zlikvidovaný areál bývalého závodu Maytex (v minulosti najväčší podnik v meste), na jeho mieste vznikajú menšie prevádzky. Podobná situácia je s podnikom Glejona v Palúdzke, kde má vyrásť obytná štvrť. Súčasným trendom v meste je vytláčanie priemyselných podnikov do okrajových častí a do priemyselného parku. V posledných rokoch došlo k postupnému prebudovaniu areálov bývalých podnikov na obchodné i obytné účely (napr. na mieste jednej z prevádzok Kožiarskych závodov na Garbiarskej ulici vzniklo nákupné centrum Nicolaus Shopping Center). Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo Rastlinná výroba okresu Liptovský Mikuláš je zameraná prevažne na pestovanie zemiakov,


101

jednoročné i viacročné krmoviny, obilniny a technické plodiny. Na zamokrených pôdach, pôdach plytkých a na pôdach v svahovitom teréne a vo vysokých polohách sú trvalé trávneporasty s rôznym stupňom produkcie a jej využívania. Živočíšna výroba má primárne postavenie v poľnohospodárskej veľkovýrobe okresu. Orientovaná je na tradičné chovy hovädzieho dobytka na mlieko, na mäso a oviec a na spracovanie ich produkcie do finálnych výrobkov. Lesné porasty v rámci katastra Liptovského Mikuláša sú prevažne z kategórie ochranných lesov a lesov osobitného určenia, ktoré predstavujú špecifický spôsob hospodárenia v lesoch. Doprava a infraštruktúra Hlavným dopravným ťahom dotknutého územia je cesta prvej triedy I/18. Hlavný cestný ťah územia je zároveň cestou medzinárodného významu E50 (ČR/SR - Drietoma -Trenčín Žilina - Prešov Košice – štátna hranica SR/UA -Užhorod). Južnou časťou mesta prechádza diaľnica D1. Z hľadiska železničného napojenia leží Liptovský Mikuláš na hlavnej železničnej trati č. 180 Bratislava Žilina -Košice, na železničnej stanici zastavujú všetky rýchliky aj IC/EC vlaky, na železničnej zastávke Okoličné osobné vlaky. Najbližšie letiská sú v Poprade (40 minút jazdy autom) a v Žiline (70 minút jazdy autom). V meste je vybudovaná jednotná stoková sieť a ČOV, ktorá čistí komunálne i priemyselné odpadové vody mesta a mestských častí. Celkový rozsah kanalizácie v meste je 70,3 km profilu DN 300 – 1500. V mestských častiach kde nie je kanalizácia vybodovaná sa plánuje delená stoková sieť. ČOV bola v Liptovskom Mikuláši pripravovaná už v 60tych rokoch minulého storočia. Výstavba bola ukončená v roku 1976. Trvalá prevádzka funguje od roku 1980. Momentálne sa pracuje na rekonštrukcii IV. Etapy ČOV, kde po jej ukončení bude ČOV Liptovský Mikuláš čistiť 711,4 l/s na úrovni požadovanej NV SR č. 491/2002 Z.z. Táto čistiareň slúži aj ako regionálna ČOV po napojení stokovej siete obcí od Liptovského Hrádku po Liptovský Mikuláš po realizácii projektu financovaného z programu predvstupovej pomoci Európskej Únie ISPA. Skupinový vodovod Liptovský Mikuláš je najväčší v okrese a pozostáva z 15 obcí (Liptovský Mikuláš, Pavčina Lehota, Závažná Poruba, Liptovský Hrádok, Liptovský Peter, Liptovská Porúbka, Podtúreň, Dúbrava, Ľubeľa, Liptovské Kľačany, Vlachy, Gôtovany, Bobrovník, Malatíny, Partizánska Ľupča) a jeho vodovodná sieť je rozdelená do 3 tlakových pásiem. Najvýznamnejšie vodné zdroje, z ktorých sa odoberá voda sú pri Liptovskom Hrádku – Liptovská Porúbke a úpravňa vody v Demänovskej doline. Zo skupinového vodovodu Liptovský Mikuláš sa v súčasnosti dodáva voda do okresu Ružomberok samostatným potrubím napojeným na vodojem Krmeš v obci Vlachy. Do skupinového vodovodu Liptovský Mikuláš patrí aj zásobovanie rekreačnej lokality medzi mestom Liptovský Mikuláš – lokalitou Ráztoky s aquaparkom Tatralandia a obcou Liptovský Trnovec. Z hľadiska bilancie potreby vody a krytia zdrojov má skupinový vodovod Liptovský Mikuláš značné prebytky vody. Liptovský Mikuláš je zásobovaný elektrickou energiou z napájacích uzlov 110/22 kV transformovne Liptovský Mikuláš I. osadenej 2x40 MVA transformátormi a 110/22 kV rozvodne Liptovský Mikuláš II., v ktorej sú inštalované transformátory s výkonom 2x40 MVA. Liptovský Mikuláš, Liptovská Ondrašová, Okoličné, Palúdzka a Demänová sú zásobované zemným plynom o výhrevnosti 33,5 MJ/m3. Zemný plyn je dodávaný z veľmi vysokého tlakového plynovodu „Severné Slovensko“ DN 500 cez veľmi vysokú plynovodnú prípojku DN 200, ktorá je zaústená do dvoch regulačných staníc a to regulačnej stanice lokalizovanej na Podbrezinách a regulačnej stanice vybudovanej pri Mútniku. Obidve regulačné stanice sú prepojené plynovodným rozvodom PN 0,3 DN 300. Najrozšírenejší spôsob zásobovania teplom je ústredné vykurovanie s dodávkou tepla z mimobytových zdrojov (87 % bytového fondu), ostatné byty majú etážové, resp. lokálne vykurovanie. V nízko podlažnej zástavbe rodinnými domami sa realizuje individuálne vykurovanie z drobných domových kotolní (výkon do 50 kW). Pokiaľ je k dispozícii plyn, sú tieto zdroje tepla komfortné a hygienicky nezávadné aj v prípade etážového či lokálneho vykurovania. V centre mesta sú jednotlivé objekty, zariadenia, obchodná a občianska vybavenosť zásobované teplom z domových kotolní (výkon do 0,5 MW). Bytové domy a objekty občianskeho vybavenia sú zásobované teplom z okrskových kotolní s výkonom do 5 MW, alebo centrálnych kotolní s výkonom nad 5 MW. Priemyselné závody si zaisťujú tepelnú energiu z vlastných zdrojov potrebného výkonu. Dominantným palivom pre výrobu tepla v meste je zemný plyn. Hlavný dodávateľ tepla pre vykurovanie a teplú úžitkovú vodu (TÚV) je mestský podnik „BYTOVÝ PODNIK Liptovský Mikuláš, a.s.“ . V správe spoločnosti Bytový podnik Liptovský


102

Mikuláš, a.s. je : - 25 centrálnych plynových kotolní s výkonom nad 300 kW, - 8 blokových kotolní s výkonom do 300 kW - 1 výmenníková stanica VS – 1 Nábrežie. V meste pôsobia aj menší výrobcovia a dodávatelia tepla. Z celkového počtu rodinných domov je cca. 90 % vybavených ústredným vykurovaním a cca. 10 % má lokálne vykurovanie a prípravu TÚV. Zásobovanie teplom IBV je zabezpečované z individuálnych zdrojov na zemný plyn, tuhé palivo a elektrickú energiu. Zber, prepravu a zneškodnenie odpadu na území mesta vykonávajú Verejnoprospešné služby mesta Liptovský Mikuláš a vzniknutý komunálny odpad sa likviduje na skládke TKO. Skládka odpadu, ktorú vybudovalo mesto Liptovský Mikuláš na rozhraní katastrálnych území mesta Liptovský Mikuláš a obcí Smrečany a Veterná Poruba, je na mieste, kde sa pred rokmi spontánne začala vytvárať divoká skládka všetkých druhov odpadov. Zo skládky vyteká kontaminovaná voda. Tá sa zachytáva a predčisťuje v čistiarni odpadových vôd, ktorú mesto vybudovalo v roku 2001, pretože spätne prečerpávaná priesaková voda do skládky sa neodparovala podľa pôvodne projektovaných predpokladov. Z ČOV sa tlakovým kanalizačným potrubím odvádza odpadová voda do mestskej čistiarne odpadových vôd v Lipt. Ondrašovej. Na skládke sa priebežne sleduje kvalita odpadových vôd a jej parametre, monitoruje sa vznik skládkových plynov. Obyvateľom v meste je k dispozícii 242 zvonových kontajnerov na sklo, 49 na plasty, 81 na papier, 3 veľké kombinované kontajnery pre 3 druhy odpadu, 39 kontajnerov na papier, 12 na sklo, 197 na plasty, 7 na žiarivky, 13 na batérie, 18 na kovové obaly. Kontajnery na zber plastov slúžia aj na zber tetrapakových obalov a kovových obalov. Od jari do jesene sa od obyvateľov odoberá zelený odpad, ktorý sa ukladá na kompostovisko na skleníkoch v Okoličnom. Školstvo V meste Liptovský Mikuláš sídli 7 základných škôl. Mesto má v zriaďovateľskej pôsobnosti 10 materských škôl z toho 1 materská škola je spojená so základnou školou. V meste je niekoľko stredných škôl. V Liptovskom Mikuláši sídli aj vysoké školstvo - Akadémia ozbrojených síl M.R. Štefánika a Národná akadémia obrany maršala A. Hadíka, Žilinská univerzita s dvoma fakultami, Bankovní institut Vysoká škola Praha, Detašované pracovisko Liptovský Mikuláš. Rekreácia a cestovný ruch Liptovský Mikuláš, ako stredisko cestovného ruchu má svoje špecifické postavenie. Na jednej strane je cieľovým miestom účastníka CR (napr. obchodní cestujúci, účastníci kultúrnych, či športových podujatí), no vo väčšej miere jeho infraštruktúra uspokojuje potreby účastníkov CR, ktorých cieľové miesto pobytu je v okolitých strediskách CR, prevažne v Nízkych Tatrách, Vysokých Tatrách, Liptovskom Trnovci. Mesto má najväčšiu ponuku obchodných služieb, zdravotníckych služieb, čerpacích staníc, možnosti kultúrneho vyžitia a pod. Rozvoj cestovného ruchu v meste Liptovský Mikuláš je veľmi úzko prepojený s rozvojom CR v regióne stredného Liptova. Liptovský Mikuláš a jeho okolie je vyhľadávané ako v lete, tak i v zime. V lete je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a vodných športov, ako vodáctvo a rafting na rieke Belá (každoročne sa tu uskutočňuje vodný slalom na Belej), ale aj kúpanie vo váhu, či windsurfing a jachting na neďalekej Liptovskej Mare. V zime sú bohaté zjazdové, bežecké, skialpinistické a snowboardové možnosti v blízkom, či vzdialenejšom okolí. Bohaté sú poľovnícke a rybárske možnosti, bohatý je aj folklór a ľudové tradície v širšom regióne. Mesto je ideálnym východiskovým bodom do blízkych pohorí. Turisticky významne navštevované sú Tichá a Kôprová dolina vo Vysokých Tatrách, Račková a Jamnícka dolina v Západných Tatrách a v Nízkych Tatrách Jánska a Bocianska dolina. Z Liptovského Mikuláša je možné uskutočniť kratšie či dlhšie fakultatívne výlety za neďalekými turistickými cieľmi, z ktorých najvýznamnejšie sú Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline, Archeologické múzeum v prírode Liptovská Mara Havránok, Kostol vo Svätom Kríži, Expozícia Liptovského Baníctva 3 km za Liptovským Hrádkom v smere na Hybe. Z prírodných zaujímavostí širšieho okolia Liptovského Mikuláša je to najmä Demänovská jaskyňa slobody, ktorá dosahuje dĺžku 8 126 m a Demänovská Ľadová Jaskyňa, v ktorej sa nachádzajú ľadové útvary.


103

Územie Liptova je bohaté na termálne vody, najmä v Liptovskom Jáne a Aquapark Tatralandia, ktorý je situovaný v údolí západných Tatier. Termálne kúpalisko Bešeňová vzniklo na báze horúcich prameňov liečivých vôd. Blahodárne účinky horúceho prameňa v lokalite Bešeňovej využívali už starovekí Kelti. Potvrdzujú to neďaleké archeologické nálezy. Prvý písomný dokument o existencii obce je z roku 1279. Z hĺbky 1987 metrov tu dnes vyviera voda s teplotou 60,5 C. Tento termálny zdroj sa pre blaho návštevníkov využíva po celý rok v ôsmich bazénoch Thermal parku Bešeňová, ktoré majú teplotu od 23 do 40 C. Na jeseň a na jar je vhodná sezóna pre pokojné relaxačné pobyty pre ľudí trpiacich astmou, respiračnými chorobami a chorobami pohybového ústrojenstva. Tunajšia voda obsahuje Lítium, ktorý bezprostredne pozitívne vplýva na psychickú kondíciu pracovne vysoko zaťažených ľudí. Dobré skúsenosti s termálnou vodou majú ženy s gynekologickými problémami, ale aj muži v strednom a vyššom veku pri zmierňovaní urologických ťažkostí. Kúpele Lúčky sú na rozhraní Oravy a Liptova pod Chočskými vrchmi. Dnes sú známym kúpeľným centrom Slovenska. Prvú kúpeľnú budovu postavil Adam Turjanský v roku 1761. V 19.storočí sa stali súčasťou panstva Likava. Liečia sa tu hlavne gynekologické ochorenia ako sú primárna a sekundárna sterilita, infertilita, poruchy vývoja maternice, stavy pogynekologických operáciách, komplikácie po interrupciách, stavy po ožiarení rodidiel a pod. Rozhodujúcim činiteľom pri komplexnej kúpeľnej liečbe je termálna minerálna voda kúpeľného prameňa Valentína o teplote 32 stupňov Celzia. Dobré výsledky sa dosahujú najmä kombináciou pokojného a príjemného prostredia a liečivých účinkov minerálneho prameňa. Známe lyžiarske strediská v blízkosti Liptovského Mikuláša sú Skipark-Malino Brdo, Jasná, Chopok, Vyšná Boca, Závažná Poruba, Liptovské Revúce, Liptovský Ján. Ponuka ubytovania je sústredená do ubytovacích zariadení nižšej kategórie a triedy. V štruktúre ubytovania prevláda ubytovanie v súkromí. Ich súčasná štruktúra vyhovuje najmä menej náročným a menej solventným návštevníkom. Chýbajú ubytovacie zariadenia pre náročnú klientelu požadujúcu vysokokvalitné, nadštandardné služby. V centre mesta je viacero ubytovacích zariadení hotel Jánošík, Elan, Steve, Palazzo, Villa Bianca v centre mesta, hotel Bocian v Palúdzke, hotel Pyramída v Liptovskej Ondrašovej, hotel Klar, hotel Cestár, hotel Lodenica na Nábreží, Športhotel Tatran na Podbrezinách. Penzióny a ubytovanie v súkromí je sústredené prevažne v mestských častiach. Ponuka stravovacích služieb nie je celkom postačujúca, hlavne čo sa týka ich štruktúry. Tak isto ako u služieb prechodného ubytovania, chýbajú odbytové strediská reštauračného stravovania vyššej kategórie a skupiny. V ponuke chýbajú tradičné jedlá liptovskej kuchyne, medzery sú vo vystupovaní a komunikácií obsluhujúceho personálu, jazyková vybavenosť personálu, v niektorých zariadeniach nejednotné oblečenie obsluhujúceho personálu a pod. Problémom je dĺžka otváracích hodín letných terás v čase turistickej sezóny. Stravovacie zariadenia reprezentujú reštaurácie Liptovská izba, Atlas, Gurmán, Iron, Rotunda, Route 66, Ohnivý drak, vinárne Green Club (Bellova ul.) a U Muzikantov (Liptovská Ondrašová), pizzeria Central Park (pri Hypernove), Rotunda, Cordoba a mnohé ďalšie.

10. 5. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA Znečistenie ovzdušia V širšom území sa prejavujú negatívne javy vyplývajúce z neusmernenej a neúmernej industrializácie a urbanizácie, kontaminácia zložiek životného prostredia z poľnohospodárskej činnosti, narušenie priestorovej stability, ohrozenie biodiverzity a pod. Charakteristika existujúcich zdrojov znečistenia ŽP Región Liptova bol v minulosti známy viacerými veľkými priemyselnými podnikmi s výraznou produkciou emisií. V ostatnom období sa počet veľkých emitentov zredukoval a zostal len jeden – bývalé SCP Ružomberok. V priestore Liptovského Mikuláša zaniklo viacero väčších priemyselných podnikov, čo malo výrazný vplyv na kvalitu životného prostredia – znížila sa produkcia plynných aj tekutých polutantov. Stav v regióne je vcelku ustálený, vyskytuje sa tu priemysel drevospracujúci, papierenský, potravinársky, kožiarsky, strojársky, nábytkársky. Vykurovacia základňa je kombinovaná – plynová, elektrická a tuhé palivá. Väčšie sídla majú dostupný plyn. Veľké čistiarne odpadových vôd pracujú v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku. V hospodárení s odpadmi sa prešlo na systém regionálneho skládkovania (Partizánska Ľupča).


104

V meste Liptovský Mikuláš nie sú v súčasnosti v prevádzke veľké zdroje znečistenia ovzdušia (energetické). Sú v prevádzke len malé a stredné zdroje, pre ktoré vyhláška stanovuje limity, ktoré kontroluje príslušný úrad. Na území mesta je niekoľko priemyselných a energetických prevádzok, napr. Maytex, a.s., Kožiarske závody, a.s., Liptovské strojárne, a.s., St. Nicolaus, a.s. a iné. Nachádza sa tu tiež niekoľko subjektov, označených ako malé a stredné zdroje znečistenia ovzdušia, ktoré podliehajú poplatkovej povinnosti. Jedná sa predovšetkým o kotolne a čerpacie stanice. Zaradenie týchto subjektov sa mení v závislosti od zmien v legislatíve a predpisoch. Negatívnym vplyvom na kvalitu ovzdušia sú aj diaľkové prenosy znečisťujúcich látok z priemyselných oblastí Ružomberka, Oravy, Ostravy a Katovíc. Kvalita ovzdušia zaznamenala v ostatnom čase zlepšenie, vďaka postupnej plynofikácií vo výraznej časti mesta. MŽP SR, odbor ochrany ovzdušia, na základe §9, ods 3 Zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa Zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení Zákona č. 245/2003 Z.z. uverejnilo vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia. Liptovský Mikuláš a okolie nebol zaradený medzi takéto oblasti. Na znečisťovaní ovzdušia sa v najväčšej miere podieľa cestná doprava. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj rozptylová štúdia (HESEK, 2008), podľa ktorej najväčší vplyv na kvalitu ovzdušia dotknutej lokality v súčasnej dobe má frekventovaná Ulica 1. mája. Na stav znečistenia ovzdušia má vplyv morfológia (georeliéf) a klimatické podmienky územia. Imisná situácia je závislá od ročného obdobia, rizikové je vykurovacie obdobie, kedy sú produkované znečisťujúce látky z energetických zdrojov a sú z tohto hľadiska nepriaznivé aj poveternostné podmienky (hmly, inverzie). Dôležitú úlohu pri ovplyvnení kvality ovzdušia hrajú rozptylové podmienky. Liptovská kotlina sa radí svojou polohou medzi priemerne inverznú oblasť (127 – 148 inverzných dní), s 51% bezvetrím a s priemerným ročným počtom 40 – 50 dní s výskytom hmiel. Prúdenie vzdušných más je západo-východné. Komplexné zhodnotenie súčasných environmentálnych problémov Predmetné územie, vzhľadom na vysokú koncentráciu antropických prvkov, predstavujepriestor ekologicky nestabilný. Zaťaženie územia stresovými faktormi je silné, dochádza tu ku kumulácii výskytu a synergii pôsobenia viacerých antropogénnych stresových faktorov znečistenie ovzdušia, prašnosť, hluk, vibrácie, degradácia a kontaminácia pôdy (až substrátu), kontaminácia vôd, vysoký stupeň antropizácie vegetácie, v širšom okolí poškodenie vegetácie, geodynamické javy a procesy a iné. Horninové prostredie dotknutého územia je postihnuté určitou degradáciou v dôsledku lokalizácie objektov s dlhodobým intenzívnym antropogénnym využívaním. 10.6. VPLYV DOPRAVY NA OBYVATEĽSTVO Problematika ohrozovania života a zdravia obyvateľstva cestnou dopravou sa týka : - cestujúcich v dopravných prostriedkoch, - ostatných účastníkov cestnej premávky, najmä chodcov, - obyvateľov žijúcich v blízkosti komunikácie, - ľudí pracujúcich pri výstavbe, resp. pri údržbe komunikácií a súvisí najmä s kvalitou komunikácií, technickým stavom dopravných prostriedkov a dodržiavaním pravidiel prevádzky na cestných komunikáciách. Sprostredkovane, cez vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia, ovplyvňuje doprava zdravotný stav obyvateľstva. Ovzdušie Na znečisťovaní ovzdušia sa okrem škodlivín z výfukových plynov cestných vozidiel podieľa aj zvýšená prašnosť, ktorá je spôsobená vírením usadených častíc na povrchu vozovky a v jej bezprostrednej blízkosti. Výfukové plyny vozidiel obsahujú okrem produktov dokonalého spaľovania (CO2, H2O) znečisťujúce látky oxid uhoľnatý, uhľovodíky, oxidy dusíka, oxid siričitý, aldehydy, ketóny, nespálené uhľovodíky, polycyklické aromatické uhľovodíky, sadze a iné zložky. Oxidy dusíka (NOx) - sú zmesou oxidu dusičného (NO2) a dusnatého (NO). Pri spaľovaní vzniká NO, ktorý so vzdušným kyslíkom rýchlo reaguje na NO2. NO2 je plyn s dusivým zápachom čuchovo

105


postihnuteľný už pri nižších koncentráciách a pri vyšších koncentráciách (3 - 9 mg/m3) vyvoláva dráždenie dýchacích ciest. Osoby s chronickým zápalom priedušiek môžu reagovať podstatne skôr a astmatici sú najcitlivejší, ich stav sa môže zhoršovať už pri koncentráciách okolo 0,6 mg/m3. Vo všeobecnosti oxidy dusíka zhoršujú choroby srdca a dýchacieho aparátu, vyvolávajú cyanózu (zmodranie pokožky) a inhibujú aj rast rastlín. Rozširujú krvné cievy a znižujú tým krvný tlak. Znižujú obsah vitamínu A a vyvolávajú poruchy štítnej žľazy.V letnom období sa oxidy dusíka podieľajú na vzniku fotochemického smogu, ktorého hlavnou súčasťou je prízemný ozón. Fotochemický smog má výrazné dráždivé účinky na oči a dýchacie cesty, predovšetkým u alergických detí. Oxidy dusíka patria medzi najvážnejšie škodliviny produkované automobilovou dopravou. Oxid uhoľnatý (CO) - je silne toxický plyn, bez farby a zápachu, ktorý sa viaže na krvné farbivo a tým blokuje okysličovanie tkanív. Je ľahší ako vzduch, takže za normálnych klimatických podmienok stúpa z dýchacej zóny a riedi sa. Preto ani pri vysokých intenzitách dopravy neohrozuje zdravie. Je nebezpečný v uzavretých priestoroch (napr. garáže) a v miestach so zlým prevetrávaním (tunely, frekventované mestské tepny v úzkej a vysokej zástavbe a pod.). Uhľovodíky (CxHy) - vznikajú pri nedokonalom spaľovaní organických látok, teda aj pohonných hmôt. Jedná sa o veľké množstvo látok, ktoré sa od seba odlišujú chemickými, fyzikálnymi a štrukturálnymi vlastnosťami a ktorých sú rôzne biologické a toxické účinky. Mnohé z nich pri krátkej expozícii vyvolávajú poškodenie krvi alebo krvotvorného systému (anémia, cyanóza). Za najvážnejšie toxické prejavy sa však považujú ich karcinogénne a teratogénne účinky. Oxidy síry najmä oxid siričitý (SO2) sú ďalšou súčasťou emisií zo spaľovacích motorov. Pôsobia dráždivo na dýchacie cesty a pravdepodobne prispievajú k vzniku chronických ochorení dýchacieho systému (chronická bronchitída, emfyzém pľúc, bronchiálna astma). V zimných mesiacoch je však ich dominantným pôvodcom spaľovanie uhlia v kúreniskách. Olovo je ťažký kov, ktorý sa pridáva v podobe tetraetylolova a tetrametylolova do benzínov. Vysoké expozície olova v životnom prostredí pravdepodobne pôsobia na zvyšovanie krvného tlaku a rizika kardiovaskulárnych ochorení. U detí exponovaných vysokým koncentráciám Pb boli pozorované neuropsychické poruchy a znížená schopnosť učenia. Na rozptyl znečisťujúcich látok v atmosfére majú vplyv klimatické pomery (zrážky, vietor, teplota). Nariadenie vlády SR, ktorým sa vykonáva zákon č. 309 / 91 Zb. O ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov udáva nasledovné limitné hodnoty škodlivých látok v ovzduší : Znečisťujúca látka

Priemer za 24 hod.

Polietavý prach SO2, oxid siričitý CO, oxid uhoľnatý NOX, oxidy dusíka O3, ozón Cd, kadmium Pachové látky

-3

Priemer 1/2 hod. -3

150 µg.m 500 µg.m 500 µg.m-3 150 µg.m-3 -3 5 000µg.m 10 000 µg.m-3 200 µg.m-3 100 µg.m-3 -3 110 µg.m IH8h Nesmú byť v koncentráciách obťažujúcich obyvateľstvo

Rok 60 µg.m-3 60 µg.m-3 80 µg.m-3 0,01 µg.m-3

Akútne, chronické a oneskorené následky na zdraví ľudí (choroby dýchacích ciest, alergické ochorenia, ochorenia nervového systému, nádorové ochorenia, mutagénne následky) sú spôsobované cez zložky životného prostredia kontaminované škodlivinami vznikajúcimi v spaľovacích motoroch vozidiel a ich premávkou na komunikáciách. Hluk Ochrana obyvateľstva pred nepriaznivými účinkami hluku je zakotvená v zákone NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona 514/2001 Z.z. a požiadavky na ochranu zdravia pred rizikom z vystavenia hluku a mechanickému kmitaniu a otrasom sú stanovené nariadením vlády SR č.40/2002 o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami.


106

Znečistenie vôd Kvalita vôd vo Váhu sa pravidelne sleduje prostredníctvom SHMÚ Bratislava. Na základe analýzy jednotlivých ukazovateľov môžeme rieku Váh na území mesta Liptovský Mikuláš považovať za mierne znečistenú najmä v ukazovateľoch kyslíkového režimu, v základných fyzikálno-chemických ukazovateľoch (pH, teplota, RL, NL, N-NH4, n, N-NO3, celkový fosfor) a v biologických a mikrobiologických ukazovateľoch. Na znečistení vôd sa podieľajú poľnohospodárska a priemyselná výroba a splaškové vody zo sídel. Odpadové vody sú z tokov odvádzané nedostatočne vyčistené alebo bez čistenia v dôsledku nepostačujúcej kapacity alebo absencie ČOV. Rovnako aj kanalizačná sieť si na mnohých miestach vyžaduje rekonštrukciu. 10.7. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEGATÍVNYCH ÚČINKOV DOPRAVY Obmedzenie imisií z dopravy Zásadným riešením imisnej situácie z dopravy je uplatnenie Vyhl. 248/1991 Zb. FMD, podľa ktorej automobily vyrábané po r. 1993 musia zodpovedať predpisom EHK. Počíta sa s vývojom kvalitnejších pohonných hmôt (napr. ekologickej nafty) a s využívaním naftových katalyzátorov. Už v súčasnosti je badateľný úbytok dvojtaktných motorov a vozidiel bez katalyzátorov. Za týchto podmienok je možné odhadnúť zníženie množstva emisií do roku 2035 o cca 60%. Zvýšená pozornosť musí byť venovaná filtrovaniu exhalátov v priestoroch podzemných hromadných garáži. Pri rekonštrukcii a výstavbe cestnej siete je nevyhnutné dodržiavať aj nasledovné opatrenia na zamedzenie imisií z dopravy: • Stavebné práce vykonávať s použitím všetkých dostupných prostriedkov a technológií na zamedzenie zvýšenia sekundárnej prašnosti počas realizácie (zakrytie sypkých materiálov, zákaz spaľovania materiálov, čistenie vozidiel pred odjazdom zo staveniska). • Zabezpečiť čistenie príjazdových komunikácií. • Zabezpečiť čistenie automobilov pri výjazde zo staveniska. • Minimalizovať skladovanie prašných stavebných materiálov, v hraniciach staveniska, resp. ich skladovať v uzatvárateľných plechových skladoch a silách v rámci navrhovanej hranice centrálneho staveniska. • Pri prevádzkovaní objektov sa musí prevádzkovateľ riadiť príslušnou legislatívou v oblasti ochrany ovzdušia. Navrhovaná technológia musí spĺňať všetky legislatívne predpisy a normy v oblasti ochrany ovzdušia. • Pri realizácii navrhovanej činnosti je potrebné v plnom rozsahu rešpektovať' ustanovenia zákona NR SR č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší). Eliminácia dopravného hluku Pri rekonštrukcii a výstavbe cestnej siete je nevyhnutné dodržiavať aj nasledovné opatrenia na zamedzenie hluku z dopravy: • Zabezpečiť, aby práce na stavenisku neprekračovali najvyššiu prípustnú hladinu hluku vo vonkajšom prostredí mimo dopravy 50 dB cez deň resp. 40 dB v noci, 2,00 metre od sledovaných okien jestvujúceho stavebného fondu lokality. • Na stavenisku používať iba stroje a zariadenia vhodné k danej činnosti (navrhovanej technológii) a zabezpečiť ich pravidelnú údržbu a kontrolu. • Zabezpečiť, aby stavebné práce neboli vykonávané v dňoch pracovného pokoja resp. aby boli vykonávané iba nehlučné a neprašné práce (výnimku tvoria činnosti zabezpečujúce dodržanie predpísaných technologických postupov resp. činnosti, ktoré svojím prerušením znehodnocujú už zrealizované dielo). • Odporúča sa výber vhodných stavebných mechanizmov a technologických postupov, využívanie strojovej techniky z nižšou hlučnosťou, používanie protihlukových krytov, použitie materiálov so zvukovo izolačnými vlastnosťami.


107

Ochrana podzemných a povrchových vôd Pri rekonštrukcii a výstavbe cestnej siete je nevyhnutné dodržiavať aj nasledovné opatrenia na ochranu podzemných a povrchových vôd: • Zabezpečiť čistenie automobilov pri výjazde zo staveniska na spevnenej nepriepustnej ploche, so zachytením kontaminovaných vôd a ich bezpečným zneškodnením. • Zabezpečiť prípadné opravy a čistenie stavebných strojov na spevnených plochách so zachytením kontaminovaných vôd a ich bezpečným zneškodnením. • Kontaminované vody musia byť zneškodňované oprávnenou organizáciou v súlade s ustanoveniami zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon). • Zabezpečiť sociálne objekty pred únikom kontaminovaných vôd. • Zabezpečiť, aby navrhované dočasné, sociálne zariadenia staveniska, jeho odpadové vody, rešpektovali tzv. Kanalizačný poriadok správcu siete. • Zabezpečiť nepriepustnosť konštrukcie voči prieniku podzemnej vody do priestoru stavebnej jamy. • Neumiestňovať sklady materiálov, stavebný odpad a vozový park mimo areál výstavby hodnotenej činnosti. Opatrenia na ochranu pôdy Pri rekonštrukcii a výstavbe cestnej siete je nevyhnutné dodržiavať aj nasledovné opatrenia na ochranu pôdy: • Minimalizovať plošný rozsah zemných prác. Toto opatrenie eliminuje negatívne následky odstránenia vegetačného pokryvu na pôdny substrát a zeminy, prejavujúce sa zvýšenou eróziou a zvetrávaním. • Zabezpečiť dobrý technický stav stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov, aby nedochádzalo k neželaným únikom ropných látok do prírodného prostredia. • Pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi dodržiavať povinnosti v §40 zákona NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch. • Zabezpečiť sadu prostriedkov na likvidáciu úniku nebezpečných odpadov a nebezpečných látok do prírodného prostredia: zásoba sorpčného materiálu (VAPEX) a príslušné náradie na okamžitý sanačný zásah (lopaty, nádoba na kontaminované látky). • Časová optimalizácia a minimalizácia rozpracovanosti zemných prác. Ide o opatrenia ako napríklad minimalizovanie dočasných záberov pôd, minimalizovanie plochy pre skladovanie pôdy a výber vhodného miesta, premiestňovanie výkopovej zeminy len v čase sucha a pod.. • Po odstránení vegetačného krytu je potrebné po postavení zámeru ho rekonštruovať. V priestoroch v okolí komunikácii pokladáme za najrýchlejší, ekonomicky najvýhodnejší a najpoužívanejší spôsob zatrávnenie voľných plôch. Uprednostňujeme cielené zatrávnenie osevom, pred samovýsevom, aby nedošlo k rozšíreniu ruderálnych spoločenstiev (zaburineniu). Pri potrebe rýchleho zákroku je možné použiť aj alternatívne opatrenia – sanačné nástreky (tzv. hydroosev), stabilizačné konštrukcie (prekrytie obnažených plôch vrecovinou, mrežovinou, rákosovými pásmi a dielcami, špeciálnymi geotextíliami. Opatrenia na ochranu bioty Pri rekonštrukcii a výstavbe cestnej siete je nevyhnutné dodržiavať aj nasledovné opatrenia na ochranu bioty: • Rešpektovať opatrenia vyšpecifikované orgánmi ochrany prírody na ochranu bioty. • Zabezpečiť, aby odstraňovanie zelene z plochy dotknutého územia bolo realizované odvozom. Pálenie a drvenie na stavenisku nie je prípustné. • V prípade nutnosti výrubu drevín je potrebné požiadať orgán ochrany prírody a krajiny o vydanie súhlasu na výrub drevín v zmysle § 47 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Žiadosť musí obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 17, ods. 7 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z.


• •

• •

108

Výruby nelesnej drevinnej a krovinnej vegetácie realizovať v mimovegetačnom a mimohniezdnom období. Zabezpečiť, aby ostatná zeleň, v tesnej blízkosti dotknutého územia, bola počas výstavby rešpektovaná v plnom rozsahu (výkopové práce v blízkosti drevín sa navrhuje vykonať citlivo). Plochy trvalého záberu odhumusovať a vrchnú humusovú vrstvu pôdy použiť na rekultivácie plôch dotknutých stavebnou činnosťou. Stavbu začleniť do krajiny sadovníckymi úpravami v podobe trávnatých plôch a výsadieb stromovej zelene. Pri návrhu plôch je potrebné vychádzať z prirodzeného floristického zloženia - pri výsadbe drevín je nutné použiť pôvodnú skladbu drevín, t. j. domáce dreviny typické pre danú oblasť, resp. vegetačný stupeň.

V ďalšej etape projektovej prípravy sa musí postupovať v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 O posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


109

11. VYHODNOTENIE EKONOMICKÝCH DÔSLEDKOV A DÔSLEDKOV PROGNÓZNEHO ROZVOJA NA ŽP

Doprava je jeden z podmieňujúcich faktorov rozmiestňovania funkčných aktivít v území. Je jedným z hlavných kritérií ovplyvňujúcich rozhodovanie investorov pri situovaní ich investícií v území. Pre výrobu sú rozhodujúce dopravné náklady a cena pozemku, preto sa hospodárske aktivity s nižším merným ziskom umiestňujú v okrajových častiach miest, ale s primeranou dostupnosťou. Pre obchod je dôležitá dostupnosť pre chodca, ktorý často prichádza verejnou dopravou. Preto sa v minulosti obchodná sieť koncentrovala do centra mesta a do koridorov hromadnej dopravy. V súčasnosti, keď sa zvyšuje používanie automobilov, sa obchodné zariadenia umiestňujú pri križovatkách kapacitných komunikácií na periférii miest. Kvalita dopravy a jej náklady vo veľkej miere rozhodujú o kompaktnosti mesta. Ak je doprava pomalá, mesto je skôr kompaktnejšie, ak je doprava kvalitná a lacná, dochádza k suburbanizácii, zástavba je rozvoľnená. Realizácia infraštruktúry spojená so zlepšovaním dopravných pomerov územia má veľkú hodnotu jednak pre podnikateľské subjekty a jednak pre obyvateľstvo. To sa následne prejavuje zvyšovaním ekonomickej hodnoty územia. Možno predpokladať, že v Liptovskom Mikuláši po realizácii navrhovaných zmien dôjde k celoplošnému zvýšeniu hodnoty územia (pozemky a nehnuteľnosti). Bude to v dôsledku kvalitnejšej a dostupnejšej dopravy. Okrem toho budú ešte lokálne zhodnotené určité zóny a to zlepšením faktoru skvalitnenia životného prostredia alebo faktoru lepšej dostupnosti konkrétneho územia. Faktor skvalitnenia životného prostredia zhodnocuje územie predovšetkým v obytných zónach vplyvom zníženia hluku, emisií a vibrácií z dopravy pri skľudnení dopravy. Pri vymiestení dopravy mimo obytné alebo polyfunkčné zóny nastávajú ešte ďalšie pozitívne efekty ako zníženie deliaceho účinku, zvýšenie bezpečnosti chodcov a cyklistov, podmienky pre zvýšenie estetickej hodnoty prostredia. Zvýšenie hodnoty územia z titulu skľudnenia dopravy možno očakávať predovšetkým pozdĺž terajšej cesty I/18, t.j. na Palugyayho ulici, Námestí SNP, Palúčanskej ulici, na Garbiarskej ul., na Rachmaninovom námestí, na Ul. 1.mája a na Okoličianskej ul. a pozdĺž cesty II/584, t.j. na Ráztockej, Revolučnej, na Jánošíkovom nábreží, čiastočne pozdĺž terajšieho privádzača. Výrazné zhodnotenie územia nastane v okolí ul. Gen.M.R.Štefánika, čiastočné na Podtatranského a tiež na Demänovskej ceste. Faktor zlepšenia dostupnosti sa pozitívne uplatňuje predovšetkým v obchodných a priemyselných zónach, čiastočne vo väčších obytných zónach. Súvisí s úsporou času a prevádzkových nákladov pri doprave. Po realizácii navrhovanej komunikačnej siete sa zlepší dopravná dostupnosť predovšetkým na vonkajšom obvode mesta pri projektovanej preložke cesty I/18 (priemyselný areál, nová železničná stanica, Južné mesto) a pri Severnej komunikácii (Mútnik, priestor starej železničnej stanice, Pod Stráňami, čiastočne Podbreziny). Okrem toho sa zatraktívni Ploštín, Iľanovo a Demänová. Je potrebné spomenúť ešte zhodnotenie územia pri východnom a juhovýchodnom pobreží Liptovskej Mary, kde dôjde k vymiestneniu železničnej trate a zlepšeniu dostupnosti územia. Pri hodnotení ekonomických dôsledkov navrhovaných zmien je potrebné špecifikovať a porovnať náklady a výnosy konkrétneho riešenia. Náklady predstavujú nároky na realizáciu zmeny, teda aké investičné prostriedky sú potrebné. Výnosy sú kvantifikované účinky, ktoré sa dosiahnu po uskutočnení projektu. Z pomeru nákladov a účinkov je zrejmá ekonomická efektívnosť plánovanej investície. Pri verejnoprospešných projektoch je nevyhnutné posúdenie ekonomických dôsledkov investície, pretože financovanie sa realizuje najmä z daní občanov. Cieľom je zabezpečiť čo najefektívnejšie využitie disponibilných zdrojov. Posúdenie projektu by malo obsahovať: • analýzu úžitku verejnej investície, • analýzu nákladov verejnej investície, • návrh financovania projektu, • analýzu rizík spojených s projektom, • analýzu prevádzkových nákladov, • hodnotenie sociálnych a mimoekonomických vplyvov projektu.

110


Uvedené posúdenie ekonomickej efektívnosti investície sa realizuje vo fáze, keď je už známe technické riešenie projektu a keď je možné kvantifikovať investičné náklady na uskutočnenie riešenia. Ekonomické analýzy sa preto vypracovávajú v technickej štúdii a v stavebnom zámere, kde je to podporené aj legislatívne - Vyhláška č. 83 Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR z 21.1.2008, ktorou sa vykonáva zákon č. 254/1998 Z.z. o verejných prácach v znení zákona č. 260/2007 Z.z. Približné nároky predkladaných zmien a základný rozsah navrhovaných investícií je uvedený v tabuľke 11/1. Tab. 11/1 rozsah Južná komunikácia, vyvolaná investícia ŽSR 4,4 km kat. C 9,5 obslužná komunikácia pozdĺž železnice, smer 6,4 km kat. C7,5 Záv.Poruba Južná komunikácia (úsek III/018143 – I/18) 1,0 km kat. C 9,5 Južná kom., homogeniz. preložky c.I/18 (I/18-II/584) 1,1 km kat. C 9,5 Západná komunikácia (cesta I/18-II/584) 1,9 km kat. C 9,5 preložka cesty II/584 (obchvat Lipt.Ondrášovej) 0,9 km kat. C 9,5 Severná komunikácia 5,1 km kat. MZ 12 ostatné mestské komunikácie autobusová stanica 1 objekt parkovacie domy pre verejnosť 10 objektov pešie trasy základné cca 6,7 km cyklotrasy základné 73,7 km cyklotrasy vedľajšie a spojovacie 50,6 km Palúdzka prístav Pod Jánošíkom, Tatralandia prístavisko

etapa II. etapa II. etapa II.etapa III. etapa III. etapa II. etapa II.+III. etapa I.,II.+III.etapa II. etapa II.+III.etapa I.+II.etapa I.+II.etapa I.+II.etapa III. etapa III. etapa

financovanie alternatívy ŽSR ŽSR

–

predbežné

štátny rozpočet štátny rozpočet regionál.správa, fondy EU regionál.správa, fondy EU mesto mesto mesto, SAD, fondy EU súkromné zdroje, mesto fondy EÚ, mesto fondy EÚ, mesto fondy EÚ, mesto fondy EÚ, mesto, povodie Váhu fondy EÚ, mesto, povodie Váhu

Vplyv dopravy na životné prostredie, resp. problematika ohrozovania života a zdravia obyvateľstva cestnou dopravou sa týka : - cestujúcich v dopravných prostriedkoch, - ostatných účastníkov cestnej premávky, najmä chodcov, - obyvateľov žijúcich v blízkosti komunikácie, - ľudí pracujúcich pri výstavbe, resp. pri údržbe komunikácií a súvisí najmä s kvalitou komunikácií, technickým stavom dopravných prostriedkov a dodržiavaním pravidiel prevádzky na cestných komunikáciách. Sprostredkovane, cez vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia, ovplyvňuje doprava zdravotný stav obyvateľstva. Na znečisťovaní ovzdušia sa okrem škodlivín z výfukových plynov cestných vozidiel podieľa aj zvýšená prašnosť, ktorá je spôsobená vírením usadených častíc na povrchu vozovky a v jej bezprostrednej blízkosti. Výfukové plyny vozidiel obsahujú okrem produktov dokonalého spaľovania (CO2, H2O) znečisťujúce látky oxid uhoľnatý, uhľovodíky, oxidy dusíka, oxid siričitý, aldehydy, ketóny, nespálené uhľovodíky, polycyklické aromatické uhľovodíky, sadze a iné zložky. Pri vymiestnení časti dopravy mimo zastavané územie mesta sa očakávajú pozitívne účinky, ktoré sa prejavia aj kladnými ekonomickými účinkami (zdravie obyvateľstva, nižšie náklady na opravy fasád budov pozdĺž hlavných komunikácií apod.). Ochrana obyvateľstva pred nepriaznivými účinkami hluku je zakotvená v zákone NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona 514/2001 Z.z. a požiadavky na ochranu zdravia pred rizikom z vystavenia hluku a mechanickému kmitaniu a otrasom sú stanovené nariadením vlády SR č.40/2002 o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami. Predpokladajú sa podobné pozitívne účinky ako pri ovzduší. Kvalita vôd vo Váhu sa pravidelne sleduje prostredníctvom SHMÚ Bratislava. Na základe analýzy jednotlivých ukazovateľov môžeme rieku Váh na území mesta Liptovský Mikuláš považovať za mierne znečistenú najmä v ukazovateľoch kyslíkového režimu, v základných fyzikálno-chemických ukazovateľoch (pH, teplota, RL, NL, N-NH4, n, N-NO3, celkový fosfor) a v biologických a mikrobiologických ukazovateľoch. Na znečistení vôd sa podieľajú poľnohospodárska a priemyselná


111

výroba a splaškové vody zo sídel. Odpadové vody sú z tokov odvádzané nedostatočne vyčistené alebo bez čistenia v dôsledku nepostačujúcej kapacity alebo absencie ČOV. Rovnako aj kanalizačná sieť si na mnohých miestach vyžaduje rekonštrukciu. Výraznejší dopad môže mať len výstavba prístavu a prístaviska v Liptov. Mikuláši a umožnenie plavby na krátkom úseku Váhu. Nepredpokladajú sa zásadnejšie pozitívne alebo negatívne vplyvy v dôsledku navrhovaných zmien. V ďalšej etape projektovej prípravy sa musí postupovať v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 O posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


1

OBSAH

1. ÚVOD

1

2. ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU DOPRAVNEJ SITUÁCI 2. 1. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA 2. 2. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU DOPRAVNEJ SITUÁCIE

4

2. 2. 1 2. 2. 2 2. 2. 3 2. 2. 4 2. 2. 5 2. 2. 6 2. 2. 7 2. 2. 8

CESTNÁ AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA HROMADNÁ AUTOBUSOVÁ DOPRAVA – MESTSKÁ A PRÍMESTSKÁ PEŠIA DOPRAVA CYKLISTICKÁ DOPRAVA STATICKÁ DOPRAVA ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA LETECKÁ DOPRAVA VODNÁ DOPRAVA

3. PREDPOKLADY VÝPOČTU DOPRAVNEJ PROGNÓZY – ZÁKLADNÉ BILANCIE 3. 1. VÝVOJOVÉ BILANCIE 3. 2. VÝHĽADOVÉ OBJEMY DOPRAVY 3. 3. MODELOVANIE DOPRAVNÉHO ZAŤAŽENIA KOMUNIKAČNEJ SIETE

28

4. NÁVRH OPTIMÁLNEHO RIEŠENIA VO VYMEDZENOM NÁVRHOVOM OBDOBÍ 34 4. 1. AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA ............................................................................................... 34 4. 1. 1 I. ETAPA – DO ROKU 2010 4. 1. 2 II. ETAPA – ROKY 2011 - 2020 4. 1. 3 III. ETAPA – ROKY 2021 - 2030 4. 1. 4 SÚLAD S ÚPN

4. 2. HROMADNÁ DOPRAVA – MESTSKÁ A PRÍMESTSKÁ.......................................................45 4. 2. 1. I. ETAPA – DO ROKU 2010 4. 2. 2. II. ETAPA A III. ETAPA - ROKY 2011 –2020 -2030 4. 2. 3 SÚLAD S ÚPN

4. 3. PEŠIA DOPRAVA..........................................................................................................................50 4. 3. 1. I. ETAPA - DO ROKU 2010 4. 3. 2. II. ETAPA - DO ROKU 2011- 2020 4. 3. 3. III. ETAPA - ROK 2021- 2030 4. 3. 4 SÚLAD S ÚPN

4. 4. CYKLISTICKÁ DOPRAVA..........................................................................................................52 4. 4. 1. I. ETAPA – DO ROKU 2010 4. 4. 2. II. A III. ETAPA - ROKY 2011 –2020 - 2030 4. 4. 3 SÚLAD S ÚPN

4. 5. STATICKÁ DOPRAVA...............................................................................................................61 4. 5. 1 4. 5. 2 4. 5. 3

I. ETAPA – ROK 2010: II. A III. ETAPA – ROK 2011 – 2020 – 2030 SÚLAD S ÚPN

4. 6. ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA..........................................................................................................65 4. 7. LETECKÁ DOPRAVA.................................................................................................................65 4. 8. VODNÁ DOPRAVA.....................................................................................................................65 5. DETAILY RIEŠENIA KOMUNIKAČNEJ SIETE MESTA 5. 1. SEVERNÁ KOMUNIKÁCIA 5. 1. 1. RIEŠENIE VYBRANÝCH KRIŽOVATIEK

5 .2. JUŽNÁ KOMUNIKÁCIA 5. 2. 1. RIEŠENIE VYBRANÝCH KRIŽOVATIEK

5. 3. DOPRAVNÉ ZAŤAŽENIE A POSÚDENIE NAVRHOVANÝCH KOMUNIKÁCIÍ

66


2

6. VPLYV REKREAČNEJ DOPRAVY NA MESTO A DOTKNUTÝ REGIÓN

79

7. IDEOVÉ RIEŠENIE YUŽITIA VÁHU PRE REKREAČNÚ VODNÚ DOPRAVU

87

8. VPLYV OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI NA DOPRAVU A V MESTE A DOTKNUTOM REGIÓNE

89

9. ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZŤAHY

92

10. STRATEGICKÉ ENVIROMENTÁLNE HODNOTENIE 10. 1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA 10. 2. KRAJINA – ŠTRUKTÚRA KRAJINY, KRAJINNÝ OBRAZ, SCENÉRIA 10. 3. OBYVATEĽSTVO A OSÍDLENIE 10. 4. HOSPODÁRSTVO 10. 5. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA 10. 6. VPLYV DOPRAVY NA OBYVATEĽSTVO 10. 7. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEGATÍVNYCH ÚČINKOV DOPRAVY

94

11. VYHODNOTENIE EKONOMICKÝCH DÔSLEDKOV A DÔSLEDKOV ROZVOJA NA ŽP

109


RIEŠITEĽSKÝ KOLEKTÍV

HLAVNÝ INŽINIER PROJEKTU:

ING. TATIANA BLANÁROVÁ

DOPRAVA A DOPRAVNÉ INŽINIERSTVO:

Ing. Tatiana Blanárová Ing. Michal Poláček Ing. Martin Holúbek Mária Šuttová

CESTNÉ STAVBY :

Ing. Jaroslav Guoth Ing. Ivan Gabryš Ing. Martin Milata Ing. Oliver Buško

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE:

Ing. Michal Tončík

3

ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY MESTA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

Recommend Documents