Geografia
Biosféra
Úvod 23.10.1994 – na svoje 8.narodeniny si strašne želám precestovať svet 1998 - moja túžba spoznávať svet je s pribúdajúcimi rokmi čoraz väčšia 2002 - na internete nájdem dôveryhodne vyzerajúcu súťaž o cestu okolo sveta 2004 - prihlásim sa do súťaže o spoznávaní biosféry cestovaním okolo sveta 2005 - vyhrám ju a oboznamujem sa s podmienkami - jednou z nich je aj napísanie projektu o jednotlivých zložkám biosféry; ako inšpirácia je finančná cena pre najlepšie tri v hodnote 500 libier - začiatok celej cesty je 21.6.2005 z mesta Viedeň(organizuje to Nemecko) 18.6.2005 – spolu s rodičmi, ktorí ma majú dopraviť na miesto stretnutia, odchádzam autom z domu 20.6.2005 – prichádzam do Viedne, kde sa stretávam s ľuďmi z celého sveta(ešte že viem dobre po anglicky a aspoň čo-to po nemecky) - zároveň sa lúčim s rodičmi a idem sa dobre vyspať - som nervózna ako ešte nikdy
Tak takto nejako by mala vyzerať trasa našej cesty
Tropický dažďový prales
1.deň – tak trochu všeobecne
22.6. - lietadlom sa dopravíme do Brazílie, do Amazonského pralesa - dostávame pokyny bezpečnosti - zároveň nás upozorňujú, aby sme si robili dôkladne poznámky, všímali si čo sa dá, s tým, že výklad odborníka je tiež súčasťou programu - Tropické dažďové lesy sú rozšírené hlavne v troch oblastiach: juhoamerickej (v povodí Amazonky a Orinoka), Africkej (povodí Konga a Zairu a pri Guinejskom zálive) a v indomalajskej (v Indonézii, na Novej Guinei a v južnej časti západnej Indie) - rozkladajú sa od rovníka do 10 – 11° s. a j. šířky - priemerná teplota je 24 – 28°C
- najrozsiahlejši komplex týchto lesov sú pralesy Amazonky, ktorých rozloha je asi 4 mil. km2 - spadne tu 2000-3000 mm zrážok ročne rozdelených rovnomerne počas roka - Amazonský dažďový prales produkuje okolo 40 % všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi. - celoročne je tu dostatok tepla a vlahy, takže vzhľad lesa je po celý rok rovnaký Tak a teraz si pospíme a ráno sa vydáme preskúmať pôdy.
2.deň - pôdy
Keďže humusu takmer niet(vodou sa odplavuje), pôda je veľmi chudobná na výživné látky.
V dažďových pralesoch sú najčastejšie červené -vznikli feralitizačným procesom- a žlté pôdy -vznikli laterizačným procesom.
Dnes sme sa uchodili viac než dosť. Zajtra si posvietime na rastlinstvo.
3.deň - rastlinstvo
Rastliny, ktoré tu rastú, majú široké a ploché listy, aby nimi zachytili čo najviac slnečného svetla. Listy majú voskovitý povrch a sú zakončené odkvapkávacou špičkou, aby mohol dážď lepšie stekať. Všimli sme si, že stromy sú tu veľmi vysoké. Vrcholky najvyšších stromov sa týčia nad džungľou až do výšky 45m-60m. V dažďových pralesoch existuje niekoľko etaží. Spodnú etáž tvoria machorasty a papraďorasty. Na zemi rastie aj množstvo druhov húb , ktoré rýchlo rozkladajú odumreté rastlinné zvyšky sprístupňujú tak výživné látky ďalším rastlinám. Nad prízemnou etážou je etáž, ktorú tvoria stromové papraďorasty a popínavé rastliny(liany). Ďalšiu etáž tvoria koruny mladých stromov a nad ňou je hustý korunový zápoj z korún dospelých stromov. Najvyššiu etáž tvorí niekoľko stromov ojedinele vytŕčajúcich nad korunový zápoj.
Toto je snaha o kreativitu, kde som sa snažila zachytiť niečo mojim kresliarskym umením(kreslené z menšej čistinky, ktorú sme objavili).
V dažďovom pralese je veľmi pestré a bohaté drevinné rozloženie(na 1 ha až 400 druhov stromov). Stromy v pralese nekvitnú v tom istom čase. Mnohé z nich majú výrazne sfarbené kvety a v nich sladký nektár. Lákajú tak hmyz a vtáky, ktoré ich opeľujú. Okolo kmeňov sa ovíjajú početné rastliny. Ich vzdušné korene zbierajú vlhkosť. Vysoké stromy musia mať silné podporné kmene. Niektoré sa dole rozširujú a pomáhajú im udržať sa vo vzpriamenej polohe. z rastlín je možné uviesť: liány, paprade, orchideje, ale aj mahagón, eben, kaučuk aj najtvrdšie, tiakové, drevo Plodiny dažďových pralesov sú napríklad: banány, kakao, klinček, čierne korenie, oriešky kešu
paprade
kaučuk
orchidei
časť mahagónového stromu
Tak, a konečne sa ide po namáhavom dni spať. Poviem vám, je to dosť náročne stále sa presekávať pralesom. Síce, nerobíme to osobne my(výhercovia), ale aj tak sa ním musíme predierať, lebo vegetácia je tu skutočne obrovská. A prestávky máme pritom asi tak raz za dve-tri hodiny, čo sa mi zdá málo. Asi ich budem žiadať častejšie. Ale teraz si už konečne ľahnem do nášho stanu(už sa neviem dočkať, ako po mne polezie všelijaký hmyz) a zajtra sa vydáme preskúmať živočíšstvo.
4. deň - živočíšstvo
v dažďových pralesoch nájdeme cicavce, vtáky, ryby, hmyz, obojživelníky i plazy korunový zápoj, ktorý dostáva najviac slnečného svetla je domovom veľkého množstva vtákov - v amazonských pralesoch sú to hlavne tukany, ary, alexandre a i. v amazonskom pralese žijú aj napríklad malpy, pavúčiaky a kosmáče - v afrických pralesoch sú to hlavne mačiaky, guerézy, mandrily, šimpanzi a gorily - v Ázii langury, makaky, giboni, orangutani v Južnej Amerike aj kuandu, leňochy, koati, myšotvaré cicavce, ako aguti, a pralesné dravce – jaguár a ocelot - v africkom pralese sú zastúpené aj kopitníky(napr. okapia, kudu) - v JV Ázii tiger a vzácny nosorožec pancierový
v džungli žijú aj plazy – mnohé druhy jašteríc a hadov najrôznejšej veľkosti žijú tu tiež početné a rozmanité druhy hmyzu – napr. mravce, motýle, chrobáky a termity v dažďových pralesoch sú rieky bohaté na ryby. Žije tam aj obávaná piraňa. dravé vtáky žijú v korunách stromov. Odtiaľ majú dobrý výhľad na svoje loviská. väčšina juhoamerických opíc má zvláštny chvost, ktorý môže používať ako “piatu ruku“ a pridŕžať sa ním v afrických džungliach žije chrobák goliáš, ktorého dľžka dosahuje až 15 cm a váži až 20 dkg. Pri lete bzučí ako malé lietadlo. v amazonskom pralese žijú druhy mravcov, ktoré sa niekedy v dlhých šíkoch sťahujú. Je ich až 20 miliónov. Po ceste všetko zožerú a zničia. opica gibon vyzerá ako akrobat. V skutočnosti si však nejedna pri páde zo stromu zlomí niektorú končatinu.
papagáje
tukan leopard
nejaký hmyz
orangutan
jaguár
toto sú tie obávané pirane (naštastie sme sa s nimi v osobnom súboji nestretli)
5. deň - obyvateľstvo
tak a posledné etapa nášho malého výskumu dažďových pralesov. najprv som si myslela(samozrejme z amerických filmov), že domorodci budú nepriateľský, najlepšie takí kanibaly. Na moje prekvapenie, však boli veľmi milí. Dokonca nás ponúkli jedlom, ale keďže oni si v pralese hľadajú zdroje potravy (živia sa totiž lovom a zberačstvom), neriskovali sme(teda väčšina). tiež som si všimla, že pôvodní obyvatelia džungle sa spravidla skupujú do kmeňov, ktoré majú neraz len niekoľko sto členov(to mi bolo povedané, nerátala som ich) takže, asi toľko by bolo o tropických dažďových pralesoch. Ešte si trochu posvietime na ich budúcnosť a potom sa vyberieme do saván.
Budúcnosť?
Skoro 80% veľkých svetových pralesov bolo zničených - z toho väčšina v posledných troch desaťročiach. Najväčšou hrozbou pre zostávajúcu pätinu je ťažba dreva. Každé dve sekundy sa zničí kus pralesa o ploche futbalového ihriska.
Pralesy plnia dôležitú úlohu pri udržovaní stability svetovej klímy. Pri ich ničení sa uvoľňujú obrovské množstvá uhlíka, ktorý ďalej otepľuje zemskú atmosféru a prispieva tak k zhoršovaniu klimatických podmienok. Ničenie lesov prispieva k svetovým emisiám uhlíka skoro dvadsiatimi percentami.
Tropické pralesy, ktoré pokrývajú len 7% zemskej pevniny, sú jediným domovom viac než polovice suchozemských druhov rastlín a živočíchov. Navyše, existujú predpoklady, že mnoho ďalších druhov ešte vôbec nebolo objavených.
Savany
7. deň - všeobecne
tak, a sme v savanách. Som unavená, pretože v lietadle som si nemohla vôbec pospať, čo nás tak nadhadzovalo. savany sú trávnaté plochy s roztrúsenými stromami a kríkmi nachádzajú sa na sever a juh od rovníka, ale nie pri obratníkoch, kde slnečné lúče dopadajú každoročne dvakrát na zem priamo. V týchto ročných obdobiach je podnebie horúcejšie, a tak sa vyparí viac vody, čo spôsobuje prudké lejaky. Na územiach savany najbližšie k rovníku je Slnko v nadhlavníku v jarných a jesenných mesiacoch(v marci a septembri), takže obdobia dažďov sú od seba vzdialené niekoľko mesiacov. Na územiach savany najvzdialenejších od rovníka sú obidve obdobia dažďov tak blízko seba, že splynú v jedno. spadne tu asi 1000-1500 mm zrážok za rok ale teraz sa už ide spať, aby sme zajtra boli čerství a preštudovali pôdy saván.
8.deň - pôdy
podmienky na savane sú drsné pôda obsahuje málo živín, v období sucha sa vysušuje a v období dažďov je rozbahnená savany sú krajiny s dostatkom humusu - materská hornina je zložená s ruly, žuly, sopečných vyvrelín - vrchná zložka pôdy je obohatená o humusovými zložkami a zásobou živín vrchná vrstva pôdy je vďaka bohatému koreňovemu systému savanových tráv obohatená humusovými zložkami a zásobou živín. Táto vrstva zabezpečí savanovým poľnohospodárom využívanie po tri až päť rokov bez hnojenia. prevažne vznikli feralitizačným procesom(červené pôdy saván) dnes sme aj videli (z auta) krásneho leva, ktorý oddychoval v tieni stromu. Mám aj foto, ale to až pri živočíšstve.
9. deň - rastlinstvo
traviny sú tu veľmi odolné a v podmienkach savany rastú veľmi ľahko rastú tu tisíce drobných tráv, ale stromy potrebujú na prežitie určité vlastnosti, aby sa chránili pred suchom a požiarom - baobab má hrubý ohňovzdorný kmeň, v ktorom zhromažďuje vodu ako špongia. Jeho dlhé korene vyťahujú z hĺbky spodnú vodu. Na ňom sa tiež nachádzajú “fľaše“(kožovitý útvar), v ktorých sa zhromažďuje voda, ktorú zužitkujú živočíchy - akácie majú široké ploché koruny, ktoré zatieňujú spodnejšie listy a zabraňujú ich vysychaniu listy savanových stromov a krov sú adaptované na nastabilné podmienky savany ich veľkosťou a úpravou listovej čepele. Vysoké zastúpenie majú u týchto rastlín zložené listy. V období sucha savanové dreviny zhadzujú olistenie. Bohaté kvetenstvá majú význam pre opeľovačov (hmyz, vtáky, netopiere).
baobab
jackal berry tree
listy eukalyptu
elephant grass kangaroo paw akácia
10. deň - živočíšstvo
zvieratá musia byť schopné prežiť sucho veľké bylinožravce – žirafy, zebry, pakone, slony, nosorožce – dokážu prejsť obrovské vzdialenosti. Keď jedno územie vyschne, prejdú na iné, kde je dážď a vegetácia mäsožravce, najmä levy, leopardy a hyeny, lovia v pasúcich sa čriedach zvieratá, príliš malé na to , aby sa mohli vydať za vodou, obdobie sucha zvyčajne prespia. Tento jav nazývame estivácia mnohé malé živočíchy žijú pod zemou a vychádzajú von len po západe slnka, keď je chladnejšie žijú tu aj - tieto bylinožravce: byvoly, gazely, antilopy,... - tieto mäsožravce: vlk hyenovitý, serval, cibeta, mungo - tieto vtáky: nelietajúci najväčší vták sveta pštros dvojprstý, kľuvač žltozubý, bocian marabu, pletiarky, hadožrút nohatý, supy
slon africký emu
zebry
mamba čierna- najjedovatejší had na svete
african wild dog
lev
krokodíl nílsky
koala
11.deň - obyvateľstvo
v Africkej savane žijú mnohé kmene, zase sme mali to šťastie a ten, ktorý sme navštívili bol veľmi priateľský(aj keď, našli sa jedinci, ktorí na nás podozrivo zazerali) kmeň Fulani(kočovný kmeň), chovajú dobytok, ovce, kozy a pri hľadaní vody a čerstvých pastvín putujú z miesta na miesto - živia sa najmä mliekom zo svojich stád, predávajú mlieko aj kožu, aby si kúpili obilniny - keď sme sa ich spýtali, kde prespávajú povedali nám, že v období dažďov si vyrábajú príbytky z konárov a suchej kože a v období sucha spávajú pod holým nebom sprievodca nám tiež povedal, že vyššie položené územia africkej savany sú chladnejšie než nižšie, a tak majú viac dažďa - pôda je vlhšia a úrodnejšia, preto sa na úbočiach môžu pestovať plodiny ako čaj a káva
čajovník
kávovník
stále 11.deň
ešte sme sa dozvedeli, že savanovému lesu sa podobá monzúnový les, ale už s inými živočíšnymi druhmi – slon indický, tigre, okuliarnik indický,... - keď monzún vrcholí, je Čerápuňdží v Indii s denným priemerným množstvom zrážok takmer 1m najďaždivejším miestom na zemeguli komáre druhu Anopheles(prenášajú maláriu) sa rozmnožujú v špinavých mlákach(hlavne počas monzúnových záplav) teraz si rozdelíme savany na jednotlivé typy, aby sme v tom mali aspoň trochu jasno: - krátkosteblové savany (=pseudostepi) - nízke trávy, na hranici polopúští - dlhosteblové savany - dominujúce vysoké trávy - krovinaté savany - nízke stromy a kry v porastoch vysokých tráv - stromovité savany - parková savana, solitérne stromy vo vysokých trávach - savanové lesy - nižšie stromy tvoria svetlé háje vo vysokých trávach (tie už radíme do kategórie tropických sezónnych lesov).
12.deň – zbohom savany Ani som sa nenazdala a už nás zo saván vyháňajú. Neviem prečo, ale mne sa tu naozaj páčilo. Možno to spôsobilo to, že mňa odmalička fascinujú šelmy a v tejto oblasti o nich skutočne nebola núdza. Myslím, že moja fascinácia týmito zvieratami má korene niekde v období spred asi 8,9-10 rokov, keď som prvýkrát uvidela film Leví kráľ. Ale vidieť naživo niečo také, ako lov kráľov zvierat na antilopy(vlastne lovili len samice, levy sa tomu pokojne prizerali vo vodorovnej polohe), osviežujúca sprcha slona afrického v rieke, rozďavenú papuľu krokodíla nílskeho (s dostačujúcej vzdialenosti) a mnoho mnoho ďalších vecí, je určite neopakovateľný zážitok a vrele odporúčam každému, kto má čo len trochu rád menšiu dávku dobrodružstva. Zajtra ale letíme za ďalším dobrodružstvom. Neteším sa veľmi, pretože ideme do púšte a ja nemám rada veľkú horúčavu. Ale aj taj sa veľmi teším, pretože znova spoznám niečo nové a to predsa cieľom celého tohto, pre mňa, veľmi krásneho výletu.
13.deň - púšte
14.deň - všeobecne
13.deň sme fakt nemohli nič robiť. Jednoducho sme sa museli aklimatizovať na tú horúčavu(síce sme sem neprišli z tundry, ale zo savany, ale aj tak sme potrebovali deň pre seba a tak sme prosili vedúcich) púšte sú väčšinou horúce, existujú však aj studené púšte, v polárnych oblastiach dokonca aj ľadové púšte(my sme sa ocitli v horúcej púšti) nachádzajú sa pri obratníkoch raka, kde je sucho a teplo spadne tu za rok asi 25 cm zrážok(v niektorých častiach púšte Atacama v J Amerike nepršalo už niekoľko storočí) púšte: piesková(Sahara) – asi 25% púští na celom svete skalnatá(v Alžírsku, v Líbyi) – púšť tvoria holé skaly soľné kryštály(v Salt Lake City v USA) – vysušili sa obrovské soľné jazeerá a zanechali po sebe vrstvu soľných kryštálov
púšť sa za dva dni zväčší asi o 100 km2. Každý rok vzniká asi 120 000 km2 novej púšte. púštne oblasti zaberajú v súčasnej dobe asi 1/8 povrchu súše. Najväčší podiel púští, až 75% územia, majú v Austrálii. Európa ako jediný kontinent nemá veľké púšte. Rozsah púští každý rok narastá asi o 60 000 km2, čo je viac ako rozloha Slovenska. Sahara(kde sme sa vybrali aj my)s rozlohou 9 000 000 km2 je najväčšou púšťou na Zemi. Rozkladá sa na území 11 krajín, zaberá štvrtinu africkej pevniny. Má výrazne suché a horúce tropické podnebie, za rok tu spadne priemerne iba 20 mm zrážok, v niektorých oblastiach Sahary nezaprší aj 8 rokov. toľko všeobecne o púšťach, zajtra nás čakajú pôdy(no super)
podľa druhu obnaženého povrchu a vlastnosti pôdy sa púšťové krajiny delia na rozličné typy. Patrí sem: - hamada – skalnaté vyššie položené plošiny s balvanmi a so strmými skalnými útesmi - serir alebo reg – púšte vydláždené kameňmi zmiešanými so štrkom - erg – púšte tvorené pieskom a pohyblivými piesočnými dunami - ílnaté púšte so slanými krustami v zníženinách - slané púšte s krustami solí, často vôkol slaných jazier okrem toho sa v púštach vyskytujú charakteristické okrsky: - vádí – vyschnuté doliny, príp. doliny, ktorými vzácne preteká voda - oázy – miesta, kde vystupujú na povrch pramene, alebo kde je pre korene dostupná podzemná (často artézska) voda.
15. deň - pôdy
- málo vyvinuté litosoly, regosoly a surové pôdy - pokročilo vyvinuté aridosoly, v ktorých prebieha kalcifikácia a hromadenie sadrovca - halisoly, v ktorých prebieha intenzívna salinizácia. (Tieto slané pôdy sa vyskytujú v zasolených panvách, vôkol slaných jazier a morských lagún.) Ílovité pôdy sú v aridných oblastiach (rozdiel v porovnaní s miernymi oblasťami) najsuchšie, pretože obmedzená dávka dažďových zrážok je viazaná na veľký povrch malých častíc len v malej vrstve, odkiaľ sa v priebehu nasledujúcich hodín či dňov rýchle vyparí. Piesčité a štrkovité pôdy prepúšťajú zrážkovú vodu do hĺbky pôdneho profilu a tá je potom dlhodobo k dispozícii pre hlboko zakorenené rastliny a pôdne živočíchy. o pôdach sme mali dosť dlhú prednášku, ale aby som to skrátila, všimla som si, že na púšti rastú rastliny len v oázach, pretože púšte nemajú humusový horizont, keďže sa nemá z čoho utvoriť
16.deň - rastlinstvo
rastliny musia prežiť z veľmi malého množstva vody - niektoré z nich, najmä kaktusy, zhromažďujú vodu v kmeňoch listoch alebo koreňoch – sukulentné rastliny - mnohé majú namiesto listov tŕne, ktoré zabránia unikaniu vlhkosti z rastliny - mnohé majú tiež dlhé korene, ktorými hľadajú vodu niektoré púšťové rastliny rastú, iba keď prší - ich semená môžu ležať v zemi a čakať na svoju príležitosť roky - keď začne pršať, v priebehu niekoľkých dní vyklíčia, rozkvitnú a zvädnú rastlina velvičia má koreňový systém dlhý až 100 km väčšina života sa ale v púšťach sústreďuje v oázach, ktoré vznikajú v okolí prameňov vody alebo studní - tam som konečne videla na živo aj datľovú palmu okrem toho sme videli ešte tu a tam nejaké trávy, samozrejme, kaktusy, ferokaktusy, juky a kužeľovce
velvičia
kaktus
18.deň - živočíšstvo
púštne živočíchy musia udržať svoje telo čo najchladnejšie a najvlhšie - drobné živočích zostávajú vždy v tieni - mäsožravce(napr. púšťová líška), získavajú vodu pitím krvi svojej obete - mnohé majú dlhé uši, ktoré ľahko prepúšťajú teplo - ťavy dokážu za pieskových búrok čiastočne zatvoriť nozdry, a tak zabrániť vdychovaniu piesku, ich dlhé mihalnice chránia ich oči pred pieskovou búrkou, silné vankúšovité stupaje im zabraňujú zabárať sa do piesku a keďže ťava nemá podkožný tuk, jej organizmus zostáva chladnejší(tuk sa skladuje v jej hrbe) - termitiská sú stavané severo-južným smerom, preto len ich úzka hrana je vystavená priamym slnečným lúčom - pštrosy občas polykajú piesok, aby im pomohol stráviť potravu na púšti tiež žijú štrkáče, škorpióny, jašterice, púšťové potkany(naštastie sme nestretli) a veľa ďalších
stádo divých koní škorpión
štrkáče
púštna líška-fenek
náš dopravný prostriedok asi sme ju trochu unavili
19.deň - obyvateľstvo
aj keď sa tu o nejakom extra obyvateľstve hovoriť nedá. Žije tu totiž len 5% svetovej populácie mnohí sú nomádi(sťahujú sa z miesta na miesto), iní žijú v oázach - kalaharskí bušmeni(krováci), beduíni(arabská púšť) keď sme takých v jednej oáze stretli posťažovali sa nám(teda po prekladateľovi), že je veľmi ťažké žiť v takýchto podmienkach, keď cez deň je neznesiteľne horúco a v noci môže dokonca mrznúť(nie sú tam žiadne oblaky, ktoré by zachytávali slnečné lúče a v noci zabraňovali únikom tepla) tiež nám povedali, že dujú silné vetry(pasáty), ktoré im taktiež znepríjemňujú život, ale taktiež povedali, že sa na takýto život v krutých podmienkach dá zvyknúť a ukázali nám nejaké krásne horniny, ktoré vybrúsil púštny vietor ukázali nám, ako z datľových paliem využijú listy ako materiál na strechy, pletú z nich laná a využívajú ako palivo
niečo, čo by mohlo byť zaujímavé
predhistorické maľby ukazujú Saharu ako úrodnú krajinu prví bieli cestovatelia si vzali so sebou do austrálskej púšte čln, lebo hľadali bájne jazero v Saudskej Arábii sú telefónne automaty na slnečnú energiu väčšina púšťových pavúkov nezhotovuje siete, namiesto toho svoju obeť prenasleduje uprostred Sahary sa našli šľapaje i pozostatky krokodílov na saharských prehistorických maľbách sú žirafy, antilopy a slony – z týchto zvierat však už tu žiadne nežije
Zase máme o niečo viac poznatkov. Priznám sa, že aj keď som spočiatku mala obavy, myslím že neboli celkom opodstatnené(síce to bolo nové prostredie). Znamená to asi toľko, že aj keď tu bolo strašne horúco, dalo sa to vydržať a je viac ako jasné, že to stálo zato. Zajtra sa už ale predsa teším na niečo nové. Kam nás zase zavedú, nechceli povedať, takže sa musím dať nechať (nedobrovoľne) prekvapiť.
Subtropická krajina
21.deň - všeobecne
takže sme sa ocitli v subtropickej krajine, konkrétne v Kalifornii subtropy ležia v oblasti medzi tropickým podnebím a oblasti s miernym podnebím na severnej pologuli ležia subtropy medzi 30° a 45°, na južnej medzi obratníkom kozorožca a 40° subtropické podnebie môže byť rozdelené na 4 typy: - pevninské(kontinentálne) - morské(maritimné) - západných brehov pevnín(stredomorské) - východných brehov pevnín(monzúnové) subtropické pásmo sa nachádza na územiach krajín okolo Stredozemného mora, Severnej Afriky spojenej s Blízkym Východom, pobrežné územia San Francisca, Californie, Chile a Portugalska Južnej Afriky, Južnej Austrálie, Patagónie, oblastí Ánd v Argentíne, v Novom Zélande,Juhozápadných amerických púští a púšti severozápadného Mexika. Západné pobrežie Aljašky tiež patrí do tohto klimatického, nachádzajú sa tam oblasti vždyzelených lesov.
po celý rok sa opakuje cyklus teplých a vlhkých liet a miernych zím. Priemerná teplota je okolo 20 stupňov Celzia a priemerné rozpatie teplot je 22 stupňov Celzia. V zime teplota klesá na hodnotu okolo 0 stupňov Celzia. ročné zrážky sú asi 4 cm. Najväčšie zrážky sú na konci leta a zimy.
Toľko všeobecne, zajtra nasledujú pôdy. Inak je tu naozaj príjemne, ani zima, ani horúco. A tiež zatiaľ nevidím nijaké vysoké pohoria. Tak dobrú noc, zatiaľ.
22.deň - pôdy podľa podnebia: - vlhké subtropické: nachádza sa vo východných častiach kontinentov – prevažne červeno- a žltozeme - stredomorské: nachádza sa v západných častiach kontinentov – prevažne škoricové pôdy suché: oblasť púští a polopúští – väčšinou sa humusový horizont nemá z čoho utvoriť horizont pochádza väčšinou z tráv, ktoré rastú v subtrópoch celkovo sú tu pôdy menej úrodne a dajú sa použiť po prihnojení My sme si všimli, že pôdy tu, na Floride, majú červeno-hnedé sfarbenie.
23.deň - rastlinstvo
listnaté lesy sú hlavnou formou vegetácie – rastú tu cyprušteky, gaštany, v Španielsku a Portugalsku korkové duby, v Austrálii eukalypty, v Californii najvyššie stromy sveta- sekvoje a tiež najstarší strom: vyše 4000- ročná borovica. vo vyšších oblastiach rastú borovice- pínie. charakteristické sú tiež pomarančovníky, citrónovníky, mandarínky, figovníky, ďatlové palmy, mandľovníky, olivy, vinice, broskyne, nektarínky. v suchých oblastiach rastú aj kaktusy.
Sama som ochutnala pomaranče(moje obľúbené ovocie) a veľmi mi chutili. Neviem čím to bolo, ale zdali sa mi oveľa lepšie, ako keď kúpim u nás na Slovensku. Možno to bolo už len tou exotickou krajinou.
vinice
mandľovník
pomarančovník
olivovník
24.deň - živočíšstvo
na túto časť nášho bádania sa vždy teším najviac, pretože mám veľmi rada zvieratá žije tu vlk, divá mačka, rys, líška, jeleň, zajac, plazy, skunk, mnohé druhy vtákov, hmyzu, tiež divé kozy, ovce, dikobraz, daniel, jašterice
divá koza
chameleón
skunky
dikobrazy
25.deň Tento deň je naším posledným v subtropickej krajine. Mne osobne sa tu páčilo, aj keď viac na mňa zapôsobili savany(asi kvôli tým šelmám). Všetci sme už dosť unavení, pretože v tejto krajine sme nemali ani deň voľna a spávali sme asi tak 6 hodín denne. Čo je pre mňa veľmi málo. Ale čo už, chcela som to a vôbec neľutujem. Zajtra máme konečne deň voľna(dúfam, že stihnem všetko dospať) a o dva dni už odlietame do stepí. Už teraz sa teším, aj keď viem, že to bude znova vyčerpávajúce. Tak zatiaľ.
27.deň - stepi
tak sme sa ocitli v severoamerických prériách; okrem týchto poznáme ešte európske a ázijské stepi, juhoamerické pampy a juhoafrické lúky(veld) keď sme sa ako-tak stihli porozhliadnuť, zistili sme, že okolie je doslova prerastené trávami, sem-tam, ale naozaj len zriedka, sa vyskytne nejaký ten strom Eurázijské stepi sa tiahnu od 45° do 55° severnej zemepisnej šírky približne od maďarskej puszty cez ukrajinské, juhohoruské oblasti, pozdĺž severného pobrežia Čierneho mora, cez strednú Áziu (Irán, Afghanistan, Kazachstan) až po Mongolsko a severovýchodnú Čínu. Severoamerické prérie sa rozkladajú na východ od Skalistých hôr približne medzi 30° až 55° severnej zemepisnej šírky. Od kanadskej provincie Alberta na juh po Mexický záliv a na východ po štáty Indiana až Ohio. juhoamerické pampy sa rozprestierajú medzi 30° až 40° južnej zemepisnej šírky, tj. v Argentíne, Uruguaji a v najjužnejšej Brazílii. Na západe ich ohraničuje hradba Ánd. malá oblasť stepí sa nachádza na južnom ostrove Nového Zélandu v dažďovom tieni novozélandských Álp.
28.deň - pôdy
stepi prevažne v rovinatých krajinách s nízkymi nadmorskými výškami ako hlavná zložka tvoriaca pôdy sa uplatňujú hlavne vrstvy usadených hornín, najmä hlinité spraše bohaté na vápnik najrozšírenejším druhom pôd sú tzv. molisoly čiže stepné a lesostepné pôdy. Patria k nim napr. na organickú zložku bohaté černozeme ale i feozeme a hnedozeme v stepiach sa silne prejavujú procesy tzv. salinizácie. Čo sa prejavuje častým výskytom zasolených pôd. je tu výrazne vysoký podiel podzemnej biomasy, ktorá prevyšuje nadzemnú viac než desaťkrát - organické látky sú činnosťou edafónu premiestňované do hĺbky pôdneho profilu a stabilizujú sa vo forme ílovito-humusového komplexu - organická zložka môže byť stará i niekoľko tisíc rokov.
29.deň - rastlinstvo niekedy sa stepi označujú ako "moria trávy„, čo je naozaj pravda, pretože všade dookola, kde sa rozhliadnem sú trávy na organicky bohatých černozemiach – mnohé trsové trávy: kostrava, palina, ometlina, lipnica, kavyľ byliny – červené a žlté divé tulipány, žlté a modrofialové stepné kosatce, tmavočervené pivonky, purpurové hyacinty, modré šalvie a slanobyle dreviny - viaceré druhy saxaulov(často vytvárajú nepreniknuteľné húštiny s výškou až 6m) - ker rodu Calligonum prezývaný džuzgun s prevažne vodorovnými koreňmi dlhými až 30 m. Celkovo rastlinstvo stepí je tak monotónne šedé, ale mali sme to šťastie a videli sme aspoň kvitnúť divé tulipány a hyacinty.
tulipán palina
Calligonum
kavyľ kostrava
30.deň - živočíšstvo hlodavce spotrebujú najväčšiu časť rastlinnej produkcie - patria tu viaceré druhy sysľov, svišťov, pieskomilov, slepcov a slepušiek k predátorom hlodavcov patrí napr. tchor svetlý alebo tchor tigrovitý, ktorých sme mali možnosť na malú chvíľu aj zahliadnuť stepné vtáky: dropy veľké, žeriavy, stepiare čiernobruché, kulíky, ale mne sa najviac páčil krásny orol stepný herbivorné cicavce: sajgy stepné, somár ázijský, gazely(džejran, dzeren), kone Przewalského predátori: hlavne vlk a ázijský gepard dominantnou skupinou bezstavovcov sú obrúčkavce A samozrejme teraz prídu nejaké tie fotečky, ktoré sa mi podarilo nafotiť.
vlk
drop veľký
sajga
stepiar
gazela
kulík
orol
niečo, čo by mohlo byť zaujímavé niektoré orly dokážu korisť zazrieť z diaľky aj vyše ôsmich kilometrov kengura červená dokáže skočiť až do vzdialenosti 14m antilopa dlhokrká sa stavia na zadné nohy aby dosiahla na listy – to nedokáže žiadny iný kopytník leopard loví sám, a to v noci - uloví viac, než stačí zožrať, preto si korisť schováva na strome, aby mal potravu na viackrát gepard loví takisto sám - beží za svojou korisťou až stokilometrovou, rýchlosťou, ale rýchlo sa unaví - ak korisť neuloví v priebehu minúty, lov zanechá Stepi sú za nami. Nepôsobili na mňa zle, ale privítala by som viac zelene. Teraz sa ale musím začať sústrediť na lesy mierneho pásma, ktoré začneme spoznávať o dva dni.
32.deň – lesy mierneho pásma
všeobecne táto oblasť by mi nemala byť celkom neznáma, keďže pochádzam zo Slovenska, ale určite sa aj tak dozviem veľa nových vecí približne tretina súše na zemi je pokrytá lesmi nachádzajú sa mezi 40°-60° z.š. hlavne na severnej pologuli sú tu 4 ročné obdobia(jar, leto jeseň, zima) priemerná teplota je tu asi 27° na väčšine územia mierneho pásma pravidelne prší ka6dý mesiac, v zime sneží Toto všetko som vedela. Môžem len dodať, že mne vyhovuje, že sa tu vystriedajú všetky ročné obdobia, aj keď teploty v zime sú tu niekedy až príliš pod bodom mrazu a v lete je zase niekedy neznesiteľne horúco. Ale aj tak by som pravdepodobne, inde bývať nechcela.
33.deň - pôdy
na pôdu opadavých lesov padá každú jeseň veľké množstvo odumretého lístia - tak sa vytvára lesná hrabavka pod ihličnatými lesmi vzniká podzolizačným pôdotvorným procesom podzolová pôda - chemický rozklad minerálov(okrem SiO2) silnými organickými kyselinami (produkuje ich kyslý opad ihličia) - malá prirodzená úrodnosť, väčšinou sú zalesnené, živiny sú vyplavované sú tu aj pôdy nazývané hnedozeme(pod listnatými lesmi)
34.deň - rastlinstvo
- stálozelené lesy – rastú tesne pod polárnym kruhom: borovica, jedľa, smrek - opadavé lesy – rastú v širokom pásme pozdĺž Ázie, Európy a Severnej Ameriky: buky, duby, javory - horské lesy na južnej pologuli je v miernom pásme menej lesov, pretože je tu oveľa menej súše ako na severnej pologuli listnatý les listnatý les je tvorený niekoľkými poschodiami najvrchnejšie poschodie lesa tvoria konáre a listy najvyšších stromov a nazývame ho poschodím stromov(zápoj) jeden dub môže hostiť aj vyše 4000 druhov, vrátane rastlín, hmyzu a iných živočíchov medzi dubmi rastú malé stromy a kríky, ktoré spolu tvoria poschodie krov na duboch rastú napríklad aj machy, huby alebo paprade na brehov lesných potôčikov rastú napríklad vŕby alebo sitiny(je tam vlhko)
stálozelený les na sever od listnatých opadavých lesov sa nachádza rozsiahle pásmo stálozelených lesov, ktoré pokrýva asi desatinu povrchu zeme - ihličnany – borovice, jedle, tsugy, smreky - nemajú kvety, ale aj tak vytvárajú semená v šiškách pod šupinami v lese je šero - podrast tvoria len drobné rastliny, ako huby, machy alebo lišajníky kyslé dažde poškodzukú ihličie, a tak stromy ľahšie podliehajú škodcom a chorobám - vsakujú tiež do zeme a otravujú pôdu, takže na nej nemôžu rásť stromy Mne osobne sa viac pozdáva ihličnatý les. Asi preto, že zvykneme chodiť do Vysokých Tatier, kde sú prevažne ihličnaté stromy a dýcha sa mi tam veľmi dobre. Zajtra nás už ale čakajú moje obľúbené zvieratká.
buk
javor
dub
borovica
smrek jedľa
35.deň - živočíšstvo
vlastnej skúsenosti viem povedať, že fauna je každý opadavý strom je domovom mnohých druhov hmyzu - niektoré motýle kladú vajíčka do zvinutých listov - larvy niektorých skupín hmyzu, napr. koníkov alebo vošiek sa podobajú na svojich rodičov; iné sa na svojich rodičov nepodobajú vôbec a nazývame ich rôznymi menami – húsenice, pandravy, strusky, drôtovce,... - vošky a bzdochy majú ústne orgány premenené na ciciak(vyciciavajú miazgu) kŕdliky mlynárky dlhochvostej poletujú väčšinou roka po lese a zháňajú si tak potravu; zvolávajú sa hlasným krikom ďatle sa živia larvami drevokazného hmyzu poletušky(žijú v Európe, Ázii a Severnej Amerika) majú po oboch bokoch tela záhyby kože, pomocou ktorých plachtia zo stromu na strom stonôžky majú pár jedových čeľustných nôžok tiež sme mali možnosť zazrieť sluky, vačice, krta, ježka, medvedíka čistotného a trochu sme sa zľakli, keď sme videli diviaka, ale naštastie to dopadlo dobre
na šťavnatých rastlinách, ktoré rastú vo vode a v jej okolí, sa popásajú mnohé rastlinožravé zvieratá, napr. losy, zajace, lumíky alebo hraboše bobry na tokoch stavajú priehrady v zápoji ihličnatého lesa žije len málo druhov hmyzu, napr. hrebenárka borovicová jariabky jedľové žerú ihličie v ihličnatom lese žijú dravé vtáky a cicavce všetkých veľkostí, od piskora až po rysa Tak toto by bola zverina lesov mierneho pásma. Ešte si pozrieme nejaké tie obrázky a pôjdeme ďalej. Konkrétne do tundry. Teda do tohto pásme sa vôbec neteším, pretože zimu nemám rada a väčšinou sa v zime teším na leto
stonožka sluka medvedík čistotný
hraboš
los diviak
lumík
37.deň - tundra
Ako som už povedala, do tundry som sa tešila najmenej. Jednak pre tú zimu, a jednak určite aj preto, že mi to tu pripadá akokeby bez života. Keď sa rozhliadnem, vidím len sneh, sem-tam nejakú odolnú rastlinku, schopnú prežiť aj v neveľmi priaznivých podmienkach a za ten krátky čas, čo sme tu, som nezahliadla žiadne zviera, čo sa mi nestalo ani na púšti. polárne oblasti sa rozprestierajú na ďalekom severe a juhu – Arktída na severe a Antarktída na juhu v blízkosti pólov zriedkakedy sneží; tieto oblasti tiež nazývame ľadovými púšťami snehové víchrice(blizzard) – silné ľadové polárne vetry dujú cez tieto územia po celý rok ročná priemerná teplota je v tundrách nižšia ako 0°C v zime klesajú teploty v tundre až na -40 °C
38.deň – pôdy Brr, ešte sme tu len deň a už by som najradšej odtiaľto vypadla. Po tomto výlete budem mať teda zimy až-až na dosť dlhé obdobie. tundrová pôda okolo severnej ľadovej čiapočky zostáva zamrznutá 9 mesiacov v roku - v letných mesiacoch(máj, jún, júl) sa rozmrazuje iba povrch - táto večne zamrznutá vrstva sa nazýva permafrost - roztopený sneh nemôže presiaknuť cez permafrost, a preto je v lete povrch tundrovej pôdy močaristý - opakované roztápanie a zamŕzanie zemi spôsobuje, že na povrchu tundry sa vytvárajú mnohouholníkové formy – polygóny prevažujú glejosoly, ale väčšinou sú tu nezrelé litosoly Konečne máme ďalší deň za sebou. Je tu síce krásne, pretože táto krajina nie je narušená človekom, keďže tu nikto nežije natrvalo, ale myslím, že bez takejto krásy sa ja zaobídem, keďže sme tu dnes namerali -20°C.
39.deň - rastlinstvo konečne sme aj my videli nejakú tú vegetáciu, ale všimli sme si, že rastie nízko nad zemou, aby mohla lepšie odolávať silným vetrom z tých málo rastlín, čo tú rastú, to sú najmä machy, kríky a rozpinajúce sa lišajníky pretože pod vrchnou vrstvou pôdy zostáva zem trvale zamrznutá, rastliny nemôžu mať dlhé korene - vlastne to ani nepotrebujú, pretože pre silné vetry nerastú do výšky niektoré rastliny majú ochlpené stonky, aby si udržali teplo No, veľa tu toho, ešte okrem nejakých tráv a ostríc, nerastie. Myslím ale, že živočíchov by tu malo byť viac.
lišajník mach
40.deň - živočíšstvo
väčšinou žijú v mori alebo jeho blízkosti morské vtáky: víchrovník, albatros, čajky, rybár obyčajný v Antarktíde žijú aj tučniaky - sú tak dobre chránené pred mrazom, že niekedy rozťahujú krídla, aby sa ochladili - ich perie rastie tesne pri sebe a zatáča sa dovnútra, aby si udržali teplo arktické zvieratá: polárny medveď, pižmone severské, soby(karibu), antarktické zvieratá: albatros sťahovavý, tuleň sloní, vráskavec ozrutný, tučniak obrovský, pomorník antarktický tuleň sloní dorastá do dĺžky až okolo 6m
rybár obyčajný pomorník
albatros
čajka
tuleň tučniak cisársky
sob
pižmoň
41.deň - obyvateľstvo v tejto oblasti žije len niekoľko tisíc obyvateľov v severnej Kanade, Grónsku a na Aljaške žijú Eskimáci Laponci majú sobov v severnej Škandinávii v minulosti boli Eskimáci(Inuiti) lovcami a rabármi - používali sane a počas lovu si stavali prechodné iglú - nosili odev ušitý z dvojitej vrstvy kožušiny dnes sa už mnohí lovci obliekajú do moderných šiat - niektorí majú motorové skútre a domy postavené z moderných materiálov - vykurované domy musia byť postavené na pilótach, aby sa permafrost neroztopil a zem pod domami neprepadla - vodorovné potrubie je izolované a vedie nad zemou, aby nezamrzlo Eskimáci, ktorých sme stretli my, boli, ako inak, veľmi priateľský. Dali my vyskúšať ich tradičný kožušinový odev(môžem potvrdiť, že naozaj veľmi teplý), dokonca ma jeden sympatický Eskimák povozil na svojom snežnom skútri(spočiatku mi to vedúci skupiny nechcel dovoliť, ale ukecala som ho). Takže aspoň Eskimáci my trochu zlepšili obraz o tejto krajine, aj keď môj názor na bývanie tu sa vôbec nezmenil.
42.deň – niečo, čo by mohlo byť zaujímavé antarktická ľadová pokrývka je na niektorých miestach hrubá až 3,7 km - keby sa celá roztopila, hladina oceána by sa zvýšila až o 55 m najväčší živočích, ktorý sa našiel vo vnútrozemí Antarktídy je mucha domová tučniak okatý pri skoku z mora na breh prekoná až štvornásobok svojej výšky drobné roztoče môžu žiť aj pri teplotách nižších než -60°C kalmáre arktických vôd dosahujú dĺžku až 20 m - mnohé z nich sú kanibaly, napádajú a požierajú svojich druhov Aj živočíšstvo tundry je za nami. Poviem, nechcela by som teda stretnúť takého polárneho medveďa zoči-voči, keď som videla z akou vervou sa pustil do jedného tuleňa. Zajtra sa vyberieme loďou na šíry oceán a pozajtra začneme skúmať podmorský svet. Bude to už, nanešťastie, naša posledná zastávka.
44.deň – svetový oceán
všeobecne voda pokrýva 2/3 povrchu našej planéty všetky oceány(Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový) obsahujú vyše 1,35 miliardy km3 vody Mariánska priekopa(11 034 m) – najhlbší nameraný bod na zemskom povrchu Stredooceánsky chrbát – najdlhšie horská reťaz sveta(65 000 km) Tak na túto časť cesty som sa tešila asi najviac. Počula som(tiež videla, ale nie naživo), že svet pod vodou je pestrý a veľmi som túžila vidieť to na vlastné oči. Mali sme možnosť urobiť si tu rýchlokurz potápania, a tak som neváhala ani sekundu. Viem, že najviac života je pri blízko pri hladine. Je tu aj najpestrejší, čo som sa vďaka kurzu mohla presvedčiť. No teraz už by som mala ísť spať, pretože zajtra nás čaká ďalšie potápanie.
45.deň – dno oceánu
až do 20. storočia sa predpokladalo, že oceánske dno je hrubá a plochá vrstva bahna - je to však miesto extrémov: hlboké kaňony, obrovské pohoria, a rozsiahle roviny podmorské sopky s obrúseným vrcholom sa nazývajú guyoty s ochladzovaním horniny, sa dno oceánu každoročne zväčšuje asi o 1 cm na dne oceánu sa ukrývajú cenné zdroje(ropa, zemný plyn) veľkú časť skalnatého dna oceánu pokrýva vrstva jemného sedimentu (usadeniny), ktorý má hrúbku niekoľko 100 m - táto pokrývka sa utvára milióny rokov - skladá sa hlavne z drobných kúskov anorganického materiálu, akým je bahno a piesok, a zo schránok a rôznych kostrových útvarov mikroskopických morských rastlín a živočíchov
46.deň - rastlinstvo
dnes sme sa vybrali preskúmať rastlinstvo jednak potápaním a jednak v ponorke, z čoho som najskôr nebola dvakrát nadšená, ale keď sa mi naskytol výhľad na ten nádherný život pod vodou, okrem toho, že som úplne stratila reč, aj som zabudla na strach, ktorý ma zachvacuje v takýchto uzavretých priestoroch všimli sme si, že väčšinu rastlinstva v oceáne predstavujú riasy - existujú zelené, hnedé a červené riasy - morské riasy sa veľkou mierou podieľajú na výrobe kyslíka na našej Zemi morská tráva je jedinou kvitnúcou rastlinou v oceáne - patria tu dva druhy: Zostera marina a Thalassia testudinum hnedé riasy z rodu Macrocystis vytvárajú husté podmorské porasty fytoplanktón sa zdržiava v zormedzí niekoľkých sto metrov od povrchu hladiny
červené riasy zelené riasy hnedé riasy
riasy
morská tráva
47.deň - živočíšstvo
živočíšstvo pod vodnou hladinou je veľmi pestré, a tak sa pokúsim zaznačiť tu čo najviac mojich postrehov a toho, čo som sa dozvedela od oceánografa zooplanktón sa presúva hore a dolu v rozmedzí 900 m určité druhy planktónu sa vyznačujú biolumuniscenciou - drobné živočíchy žiara, keď sa voda, v ktorej sa vzášajú, rozbúri - ak sa vyskytnú milióny planktonických svetielkujúcich organizmov(ako napr. v zálive ostrova Vieques v Puerto Rico), môže nastať i takýto jav:
tiež sme tu mali možnosť vidieť kalmáre, medúzovce, kraby, ježovky, ascídie hubky poznáme ploché, rúrkovité a okrúhle tanierkovka je najväčším medúzovcom na svete - niektoré ramená dosahujú veľkosť až 2,4 m a ich ramená bývajú dlhšie ako 30m páskovka najdlhšie je jedným z najdlhších bezstavovcov(až do 40m) - niektoré druhy sa natiahnu do dĺžky vyše 10m a potom stiahnu do dĺžky iba niekoľkých cm najväčším mäkkýšom zo schránkou ja tridakna obrovská - môže sa dožiť vyše 100 rokov, narásť do veľkosti vyše 1,2m a dosiahnuť hmotnosť až 270 kg kalmary dosahujú dĺžku až 20 m vrátane ich ramien malá austrálska chobotnica Hapalochlaena maculosa(od jedného ramena k druhému len asi 20 cm veľká), pri uštipnutí vstrekne paralyzujúci jed, schopný usmrtiť aj človeka
48.deň
najväčším kôrovcom sveta ja krab Macrocheira kaempfri - jeho telo dorastá do dĺžky takmer 45 cm a šírky 30 cm, no rozpätie jeho nôh môže dosiahnuť z jednej strany na druhú až 4 m desaťnožec (Lysmata amboinensis) odstraňuje parazity a zvyšky potravy z úst veľkých rýb, ale stačilo by mi vojsť do vody v jeho blízkosti a on by sa mi už o zuby postaral; sama som to neskúšala, ale táto potápačka áno:
taktiež sme videli hviezdovky, salpy, kopijovce, rozmanité druhy rýb, raje samička koníka kladie vajíčka do špeciálneho vakovitého útvaru, ktorý sa nachádza v prednej časti tela samčeka – samček rodí mláďatá žraloky sme našťastie videli len z bezpečia našej ponorky kožatka veľká je najväčšou korytnačkou na súši i na mori(dĺžka až 180 cm a váha až 0,9 t) v roku 1932 v úžine Malacca videl jeden muž obrovskú hadiu škvrnu, ktorá bola 3 m široká a až 100 km dlhá prudko jedovatý had Enhydrina schistosa má najsmrteľnejší jed(jediná kvapka môže usmrtiť až piatich dospelých ľudí) ďalej sme videli morské vydry, uškatce, dugongy(iba v slanej vode, lamantíny aj v sladkej), delfíny, veľryby sme síce nevideli, ale tiež sa vyskytujú v oceánoch žije tu ešte omnoho viac živočíchov, ale my sme už viac preskúmať nestihli
morský koník
krab
chobotnica
ježovka
žraločie zuby
morský had
acsídie
kopijovce
52.deň – koniec dobrodružstva Skončili sme bádaním podmorského sveta, ale zároveň s tým sme sa dostali na koniec aj celej našej púte po svete. Bolo to veľmi poučné a zábavné a veľa sme sa pri tom naučili. Je mi tiež ľúto, že sa to všetko končí a že sa zase vrátime do starých koľají. Bude mi smutno, už aj z toho dôvodu, že som si tu našla niekoľkých dobrých kamarátov, ale bohužiaľ, nestihli sme sa poriadne spoznať. Ak by som mala povedať, čo ma najviac zaujalo, tak určite život v oceánoch. Je pre mňa neopakovateľne fascinujúci. Napriek tomu, koľko už o oceáne vieme, stále nie je úplne prebádaný a to ešte ani nehovorím o tom, čo skrýva vo svojich hlbinách. Tak takto sa končí naše dobrodružstvo a aj keď sa už aj teším domov, najradšej by som si takúto cestu opakovala pravidelne každý rok. Nanešťastie to nie je možné. Možno, keď už konečne vyhráme nejaké tie milióny, vydám sa na cestu znova. Ale aj tak viem, že som mala veľké šťastie, že som sa mohla zúčastniť tohto úžasného projektu a veľmi pekne ďakujem ľuďom, ktorí nám takúto možnosť poskytli.
Jana Hanudeľová GJAR, Prešov, 2.D
Bibliografia knihy – 5000 zaujímavosti o svete okolo nás - Život v oceánoch (Time life) - Stručná detská encyklopédia prírody - Pestrý život v prírode - Zemepisná encyklopédia internet - www.aboututila.com - www.referaty.sk - www.maturitniotazky.cz - www.fns.uniba.sk - www.cs.wikipedia.org
