Súkromná základná umelecká škola Štiavnická cesta č. 80, Ružomberok
Školský vzdelávací program
ISCED 1 B – Primárne umelecké vzdelanie ISCED 2 B – Nižšie sekundárne umelecké vzdelanie
Mgr. Libuša Ondríková Riaditeľka SZUŠ
1
Motto: Dotknite sa s nami hviezd Názov ŠkVP: Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta č. 80, Ružomberok Stupeň umeleckého vzdelania: ISCED 1 B Primárne umelecké vzdelanie prvá časť prvého stupňa základného štúdia dĺžka štúdia: najviac štyri ročníky Stupeň umeleckého vzdelania: ISCED 2 B Nižšie sekundárne umelecké vzdelanie druhá časť prvého stupňa základného štúdia dĺžka štúdia: najviac päť ročníkov Stupne štúdia: Prípravné štúdium - dĺžka štúdia: najviac dva ročníky Základné štúdium - 1. stupeň - dĺžka štúdia: najviac deväť ročníkov 2. stupeň - dĺžka štúdia: najviac štyri ročníky Štúdium pre dospelých - dĺžka štúdia: najviac štyri ročníky Výchovný a vyučovací jazyk: slovenský Študijná forma: denná Druh školy: súkromná Predkladateľ: Mgr. Libuša Ondríková Názov školy: Súkromná základná umelecká škola Adresa: Štiavnická cesta č. 80, 034 01 Ružomberok IČO školy: 37974874 Štatutárny orgán: riaditeľka školy Mgr. Libuša Ondríková Koordinátor pre tvorbu ŠkVP: Mgr. Libuša Ondríková Telefón/fax: +421 918 580 060 E-mail:
[email protected],
[email protected] Web: www.dotyk.eu Zriaďovateľ: Občianske združenie Magic moments Adresa: J. Jančeka 353/24, 034 01 Ružomberok Kontakty: 044/4325250 Platnosť dokumentu: od 03. 09. 2012 Pečiatka a podpis riaditeľa školy:
2
Platnosť ŠkVP Revidovanie: Revidovanie: Revidovanie: Revidovanie: Revidovanie: Revidovanie: Revidovanie: Revidovanie: Revidovanie: Revidovanie:
Dátum:
Zodpovedná osoba:
03.09.2012 05.11.2012 30.08.2013 05.12.2013
Mgr. Libuša Raticová Mgr. Libuša Ondríková Mgr. Libuša Ondríková Mgr. Libuša Ondríková
3
Podpis:
Poznámky:
OBSAH: 1.
VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY ........................................................... 5 1.1. Organizácia školy ..............................................Chyba! Záložka nie je definovaná.5 1.2. História školy ............................................................................................................... 8 1.3. Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania .................................................... 8 1.4. Projekty ...................................................................................................................... 12 1.5. Organizácia prijímacieho konania ............................................................................. 13 1.6. Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní ............................................................................................................. 14 1.6.1. Ukončenie štúdia ............................................................................................. 14 1.6.2. Vysvedčenie .................................................................................................... 14 1.6.3. Spôsob organizácie komisionálnej skúšky v základnej umeleckej škole ........ 15 1.7. Charakteristika žiakov ............................................................................................... 15 1.8. Charakteristika pedagogického zboru ....................................................................... 17 1.9. Ďalšie vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov ............................... 18 1.10. Spolupráca školy s rodičmi a inými organizáciami ................................................... 19 1.11. Priestorové a materiálno-technické vybavenie .......................................................... 19 1.12. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri výchove a vzdelávaní ................. 20 1.13. Škola ako životný priestor ......................................................................................... 20 1.14. Organizácia školského roka 2013/2014 ..................................................................... 21
2.
CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU .......... 23 2.1. 2.2. 2.3. 2.4. 2.5.
3.
Pedagogické princípy školy ....................................................................................... 23 Zameranie školy ........................................................................................................ 23 Profil absolventa ........................................................................................................ 24 Výchovno- vzdelávacie stratégie školy ..................................................................... 36 Zabezpečenie výchovy a vzdelávania pre žiakov so špeciálnymi potrebami ............ 38
VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA ........................................ 39 Hodnotenie výsledkov práce žiakov .......................................................................... 39 3.1.1. Všeobecné pravidlá a kritériá pre hodnotenie žiakov ...................................... 39 3.1.2. Pravidlá pre hodnotenie v odboroch ................................................................ 40 3.1.3. Pravidlá pre hodnotenie správania ................................................................... 43 3.2. Hodnotenie zamestnancov ......................................................................................... 43 3.3. Hodnotenie školy – autoevalvácia ............................................................................. 44 3.1.
4.
ŠKOLSKÝ UČEBNÝ PLÁN ......................................................................................... 46
5.
VZDELÁVACÍ PROGRAM PREDMETU ................................................................. 46 5.1. 5.2. 5.3. 5.4.
Učebné osnovy pre hudobný odbor ........................................................................... 46 Učebné osnovy pre tanečný odbor ............................................................................. 65 Učebné osnovy pre literárno-dramatický odbor ........................................................ 75 Učebné osnovy pre výtvarný odbor ........................................................................... 88
4
I.
VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY
I.1. Organizácia školy Súkromná základná umelecká škola Ružomberok vznikla v školskom roku 2005/2006 zásluhou zriaďovateľky PaedDr. Eleny Šlávkovej a poskytuje odborné umelecké vzdelanie v jednotlivých umeleckých odboroch. Odbory, v ktorých pracujeme: ● VÝTVARNÝ (VO) ● TANEČNÝ (TO) ● HUDOBNÝ (HO) ● LITERÁRNO-DRAMATICKÝ (LDO) Stupne štúdia: ● PRÍPRAVNÝ (PŠ) ● ZÁKLADNÝ – I. STUPEŇ – 1., 2. ČASŤ ● ZÁKLADNÝ- II. STUPEŇ ● ŠTÚDIUM PRE DOSPELÝCH (ŠPD) Dĺžka štúdia: ● PŠ – 1-2 roky ● VO, TO, HO, LDO I. STUPEŇ – 1. ČASŤ – maximálne 4 roky I. STUPEŇ – 2. ČASŤ – maximálne 5 rokov II. STUPEŇ A ŠPD – všetky odbory – maximálne 4 roky Forma štúdia: ● normálne vyučovanie – INDIVIDUÁLNE a SKUPINOVÉ ● ROZŠÍRENÉ VYUČOVANIE ● SKRÁTENÉ VYUČOVANIE Študijné odbory a ich zamerania: ● VÝTVARNÝ ODBOR Prípravné štúdium – deti predškolského veku od 5 rokov -
vyučovacia jednotka – 2 x 45 minút (raz týždenne) počet žiakov v skupine 3-5 vyučovanie je organizované formou hravých výtvarných činností sprostredkujúcich poznávanie jednoduchých výrazových prostriedkov, technických postupov a materiálových využití v spojení so spontánnym seba vyjadrovaním.
I. stupeň základného štúdia – 1. a 2. časť – pre žiakov základnej školy -
vyučovacia jednotka je 3x 45minút (raz týždenne), od 1. ročníka 2. časti je možné (podľa podmienok školy) pridať 12 hodín ročne na špecializované vyučovanie fotografie, filmu a videa, počítačovej grafiky animácie, keramiky alebo inej časovo náročnejšej techniky; 5
-
-
počet žiakov v skupine je 6-10; pre systematické vyučovanie (polročný, ročný špecializovaný kurz), pri ktorom žiaci pracujú so špecifickými a náročnými technológiami (fotografia, video, počítačová grafika a animácia) je možné vytvoriť skupinu o počte 4-6 žiakov; vyučovanie je orientované od materiálno-technického experimentovania v nižších ročníkoch cez štúdie (vecné, aspektové, analyticko-syntetické) k samostatnej operatívnosti tvorby;
1. plošné vytváranie (približne 75 % obsahu vyučovania) obsahuje základné disciplíny: kreslenie, maľovanie, grafická tvorba rozširujúce disciplíny: fotografia, video, typografia, grafický design, textil, akcie a projekty viazané na plochu, počítačová grafika a animácia, multimediálne 2D realizácie; 2. priestorové vytváranie (približne 25% obsahu vyučovania) obsahuje základné disciplíny:
-
-
modelovanie, sochárstvo (z tvrdých i mäkkých, z tradičných i nových materiálov), základy architektonickej tvorby rozširujúce disciplíny: keramika, tvorba šperku a odevu, design, inštalácia v priestore, krajinná tvorba (landart), telová tvorba (bodyart), tvorba prostredia (enviroment), tvorba objektu (statický, kinetický), akcie, performancie a projekty viazané na priestor, multimediálne 3D realizácie.
1.-4. ročník II. stupňa základného štúdia – pre žiakov od 14 rokov -
vyučovacia jednotka 3 x 45 minút (raz týždenne) s možnosťou pridať 12 hodín ročne na špecializované vyučovanie; počet žiakov v skupine 4-6 individuálny študijný program zameraný na samostatnú tvorbu alebo na prípravu na profesijnú orientáciu
Rozšírené štúdium pre 1.-5. ročník I. stupňa 2. časti základného štúdia a 1.-4. ročník II. stupňa základného štúdia (škola má možnosť vyučovať touto formou aj záujemcov o štúdium, ktorí sú v staršom ako stredoškolskom veku) -
vyučovacia jednotka je 6 x 45 minút (s možnosťou deliť na 2 x týždenne) počet žiakov v skupine 3-5 individuálny študijný program zameraný na prehĺbené štúdium s možnosťou špecializácie alebo prípravy na ďalšie štúdium výtvarnej profesie; individuálny študijný program zameraný na ľudové umelecké remeslá a techniky s možnosťou špecializácie alebo prípravy na ďalšie štúdium výtvarnej profesie, resp. na samostatnú tvorbu v oblasti ľudových a umeleckých remesiel.
● TANEČNÝ ODBOR Nástrojom tanečníka je telo. Dieťa sa na ňom učí "hrať", teda ho zapája do pohybu osvojovaním si činností určitých svalových skupín a častí tela: DK - dolné končatiny - chodidlá, priehlavky, lýtkové svaly, kolenné kĺby, bedrové kĺby, stehenné svaly. Panva, sedacie a brušné svaly, kostra a svalstvo hrudníka, chrbtica, lopatky, driek, rebrá, krk, hlava. HK - horné končatiny - prsty rúk, zápästia, lakte, ramená. 6
Osvojovanie si činností patrí k práci technického zamerania, ktoré treba v PŠ motivovať formou hry a tým uľahčiť pochopenie správnej realizácie pohybu. Učebnú látku v PŠ - tanečná výchova rozdeľujeme na časti: 1. Pohybová príprava - sa uskutočňuje v polohách na mieste + cviky obratnosti. Cieľom je upevňovanie svalstva, získanie pružnosti a pevnosti celého tela = harmonický rozvoj tela. 2. Pohyb v priestore - rôzne druhy chôdze, behu, poskočný krok, preskočný, výskoky v stoji a v drepe, prísunný krok bočne, cval bočne a lezenie v nízkych polohách. Cieľom je rozvíjať cítenie a orientáciu v priestore, harmóniu pohybu v dvojiciach, trojiciach a v skupine. 3. Pohybové hry so spevom - obohacujú duševný svet detí. Rozširujú poznanie ľud. piesní. Pohybové hry so spevom sa prelínajú s ďalšou časťou. 4. Jednoduché rytmické cvičenia - precvičujú sa rytmami slov, riekankami, vyčítankami, podupmi, potleskami - docielime základné pochopenie a cítenie rytmu. Všetky uvedené časti učebnej látky musia byť úzko spojené s klavírnym sprievodom. Dosiahne sa tým aj základná hudobná príprava detí. V 1. a 2. ročníku učebnú látku delíme na: 1. Tanečná príprava - tá sa delí: -
pohybová príprava - je zameraná na všestranný harmonický telesný rozvoj. priestorové cvičenie - sú dôležitým činiteľom pre rozvoj priestorového cítenia, orientácie, výrazového pohybu, tanečnosti, fantázie. rytmické cvičenia - rozvíjajú hudobné cítenie. Vnímajú rytmické, tempové, dynamické zmeny. Učia sa rozpoznať 2, 3, 4 - dobový takt.
2. Tanečná prax - hudobno-pohybové ľudové detské hry. Tanečné motívy. V 3. ročníku delíme predmety na: 1. Klasický tanec - kladie veľký dôraz na sústredenosť, precíznosť a disciplínu pohybu. Cieľom je zvládnuť základné princípy elementárnych cvičení exercices a la barre a základné port de bras. 2. Ľudový tanec - cieľom je rozvoj tanečných schopností a to nielen individuálne, ale aj pri párovej a skupinovej práci v priestore. 3. Kreatívny tanec - rozvíja tanečný pohyb a tvorivosť samotných detí. ● HUDOBNÝ ODBOR V hudobnom odbore sa vyučujú žiaci od prípravného ročníka, do ktorého môžu nastúpiť už ako 5 roční. Štúdium pokračuje v I. a II. stupni a taktiež štúdium pre dospelých. Vyučovací proces je založený na individuálnom prístupe pedagógov nástrojovej hry, ktorý prispieva k úspešnému rozvoju všestrannej hudobnej i nástrojovej vyspelosti žiakov. Vyučuje sa v predmetoch: hra na klavíri, keyboarde, gitare, husliach, speve, hlasovej výchove a zborovom speve.
7
● LITERÁRNO-DRAMATICKÝ ODBOR Literárno-dramatický odbor je syntetizujúcim odborom, ktorý obsahuje dramatické, pohybové, rečové, prednesové a slovesné tvorivé činnosti, hru s bábkou a písané slovo, prostredníctvom ktorých pôsobí na celkový rozvoj myslenia, cítenia a konania žiakov. Harmonicky rozvíja osobnosť, fantáziu žiaka a aktívny tvorivý prístup k základným postojom a premenlivej skutočnosti. Pomáha vyrovnávať sa vždy s novými situáciami, ktoré prináša hra. Neskôr škola, život a práca. Žiaci nadobúdajú schopnosť osobitého a kultivovaného prejavu v divadelnej, prednesovej a slovesnej oblasti. Súčasťou štúdia odboru je teória, história divadla a literatúry, filmu. Vychováva z detí a mládeže budúcich amatérskych divadelníkov, režisérov a recitátorov, vzdelaných a náročných divákov, čitateľov, aktívnych účastníkov a spolutvorcov kultúrneho života našej spoločnosti.
I.2. História školy Súkromná základná umelecká škola na Štiavnickej ceste č. 80 v Ružomberku bola zaradená do siete základných škôl a školských zariadení 1. 9. 2005 na základe žiadosti zriaďovateľky PeadDr. Eleny Šlávkovej na Ministerstve školstva Slovenskej republiky. Od jej vzniku sa vyučuje vo výtvarnom, hudobnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore. Škola sa postupne rozrastala o jednotlivé elokované pracoviská na materských a základných školách nielen v Ružomberskom okrese, ale aj v okresoch Martin, Liptovský Mikuláš, Žilina, a Dolný Kubín. Od vzniku školy pôsobili na pozícii riaditeľa školy v školských rokoch : 2005-2006 2006-2008 2008-2009 2009-2011 2011-2012 2012-2014
PeadDr. Elena Šlávková Mgr. Anežka Neupauerová Alena Brezová Mária Zbaviteľová Mgr. Barbora Janíčková, Mgr. Libuša Raticová Mgr. Libuša Ondríková
I.3. Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania Základné umelecké vzdelanie sa člení na: 1. primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia SZUŠ; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou, 2. nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia ZUŠ; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. ● Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania (ISCED – International Standard Classification of Education) Pre vypracovanie Štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých stupňov vzdelávania používame aj na Slovensku klasifikáciu ISCED (UNESCO, 1999) pre obsahové oblasti vzdelávania, podľa ktorej sa postupuje v Európskej únii a ktorú akceptujú aj iné medzinárodné organizácie (napr. OECD).
8
Základný stupeň umeleckého vzdelania, podľa International Standard Classification of Education (ďalej len ISCED), poskytujú v Slovenskej republike základné umelecké školy . V tejto súvislosti ide o primárne vzdelanie – 1B a nižšie sekundárne vzdelanie – 2B. Zároveň sú ZUŠ súčasťou sústavy základných a stredných škôl. 1. Medzinárodná klasifikácia vzdelávania ISCED Stupeň ISCED - ISCED 0 Predprimárne vzdelávanie nultého stupňa – všetky druhy vzdelávania predchádzajúce primárnu úroveň. Ide o vzdelávanie prebiehajúce v materských školách. ISCED 1 - ISCED 1B Primárne vzdelávanie – vzdelávanie na primárnej úrovni. Primárne umelecké vzdelanie - 1. časť I. stupňa základného štúdia SZUŠ ISCED 2 - ISCED 2B Nižšie sekundárne vzdelávanie – vzdelávanie na nižšom sekundárnom stupni. Nadväzuje na primárne vzdelávanie pred vstupom na vyššie sekundárne vzdelávanie. Nižšie sekundárne vzdelávanie - 2. časť I. stupňa základného štúdia SZUŠ Prvá časť I. stupňa základného štúdia – primárne umelecké vzdelanie – ISCED 1 B a) Základné štúdium sa člení na prvý stupeň, ktorý nadväzuje na prípravné štúdium a na druhý stupeň, ktorý nadväzuje na prvý stupeň základného štúdia. Štúdium na prvom stupni má najviac deväť ročníkov a na druhom stupni má najviac štyri ročníky. Je určené pre žiakov, ktorí preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúci ich ďalší úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. b) Prvý stupeň základného štúdia sa člení na prvú časť, ktorá má najviac štyri ročníky a na druhú časť, ktorá má najviac päť ročníkov. Úspešným absolvovaním posledného ročníka prvej časti prvého stupňa základného štúdia získa žiak primárne umelecké vzdelanie. Ťažisko výučby spočíva v zapojení poznávacieho procesu (v zmysle racionálnom i mimoracionálnom) do vzťahu s tvorením. Ciele primárneho vzdelávania Súčasná ZUŠ svojimi špeciálnymi vzdelávacími a kultúrno-výchovnými cieľmi, obsahom a organizáciou vzdelávania v značnej miere spĺňa požadované atribúty školy s významným kultúrno-výchovným poslaním. ZUŠ vytvárajú podmienky pre aktívnu umeleckú činnosť žiakov základných a stredných škôl v čase mimo vyučovania v popoludňajších hodinách, ich náplň sa tak stáva významnou a zmysluplnou súčasťou programu výchovy a vzdelávania a účinným nástrojom úsilia proti negatívnym prejavom správania, drogovej závislosti a kriminalite. V ontogenetickom vývoji jedinca existujú obdobia, v ktorých sú vytvorené najvhodnejšie podmienky na formovanie určitých vlastností osobnosti. Potreba koordinovať formovanie určitých vlastností a postojov osobnosti počas psychického a somatického vývoja jedinca je vedecky podložená. Jej uplatňovanie je obzvlášť dôležité pri rozvíjaní schopností a najmä zručností a návykov, ktoré sú predmetom umeleckého vzdelávania. Práve tieto procesy, vyžadujúce si rovnomerný rozvoj a koordináciu viacerých zložiek osobnosti a zosúladenie činnosti viacerých systémov, možno úspešne rozvíjať spravidla v období mladšieho a staršieho školského veku.
9
V postpubertálnom období a v období adolescencie ich už spravidla nie je možné efektívne rozvíjať. Vyššie uvedené je potrebné chápať v súvislosti so špecifikami výchovy a vzdelávania v jednotlivých umeleckých odboroch. Preto aj odporúčaný vek na prijatie do ZUŠ je uvedený v platných učebných plánoch pre ZUŠ podľa jednotlivých umeleckých odborov. Z toho vyplýva opodstatnenosť, v mnohých prípadoch nevyhnutnosť, začať umelecké vzdelávanie v mladšom školskom, prípadne už v predškolskom veku dieťaťa. Učebné plány to umožňujú. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplývajú nasledovné ciele: • rozvíjať kreatívne myslenie, • rozvíjať emočnú inteligenciu, pestovať zmysel pre dobro a krásu, • budovať v dieťati hodnotový systém a obranyschopnosť voči tlaku reklamy, gýču, preferencii materiálnych hodnôt a pod., • usmerňovať dieťa k vyšším duchovným hodnotám, • prispôsobovať sa potrebám konkrétnych oblastí, zohľadňovať nové trendy vo vývoji umení, • viac sa venovať vývoju vkusovej orientácie detí, • úzko spolupracovať nielen so základnými školami v mieste pôsobenia, ale i s obcou, kultúrnymi centrami či umeleckými súbormi v mieste školy a pod., • sústavne vzdelávať a rozširovať obzor žiakov – nielen ich odbornej umeleckej úrovne, ale i v oblasti komunikačno-ľudskej, • využívať systém projektového vyučovania je možné realizovať dvojakým spôsobom: 1. formou vytvárania integratívnych hudobno-scénických a výtvarných projektov rôznych typov (vyžaduje medziodborovú spoluprácu v rámci škôl, prípadne i zaangažovanie profesionálnych umelcov z umeleckých súborov, pôsobiacich v mieste školy) 2. analytickým spôsobom v rámci teoretických predmetov. Druhá časť I. stupňa základného štúdia – nižšie sekundárne umelecké vzdelanie – ISCED 2 B Prvý stupeň základného štúdia sa člení na prvú časť, ktorá má najviac štyri ročníky a na druhú časť, ktorá má najviac päť ročníkov. Úspešným absolvovaním posledného ročníka druhej časti prvého stupňa základného štúdia získa žiak nižšie sekundárne umelecké vzdelanie. Nižšie sekundárne vzdelávanie – vzdelávanie na nižšom sekundárnom stupni. Nadväzuje na primárne vzdelávanie pred vstupom na vyššie sekundárne vzdelávanie - 2. časť I. stupňa základného štúdia ZUŠ. Predpokladom dosiahnutia cieľov nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania je zaistenie kontinuity a plynulého prechodu z primárneho na nižšie sekundárne vzdelanie. Uvedený stupeň vzdelania ZUŠ zodpovedá spravidla nižšiemu sekundárnemu vzdelaniu na základnej škole (5.-8. roč.). Nadväzuje na primárne vzdelanie v jednotlivých odboroch ZUŠ. Základom nižšieho sekundárneho vzdelania je hlbšie rozvíjanie a utvrdzovanie odborných zručností, uprednostňovanie kreativity žiakov schopnosťou hľadať a nachádzať originálne riešenia, príprava na štúdium v odborných umeleckých školách alebo v amatérskej umeleckej sfére. Ťažisko výučby spočíva v zapojení poznávacieho procesu (v zmysle racionálnom i mimoracionálnom) do vzťahu s tvorením. ZUŠ formujú žiakov mnohostranne, priamo ovplyvňujú ich odborný umelecký rast variabilnými študijnými programami a alternatívnymi metódami práce. Vychováva návštevníkov kultúrnych umeleckých podujatí, pre ktorých sa umenie stáva neoddeliteľnou súčasťou ich života. Pre najtalentovanejších žiakov a pre štúdium pre dospelých, ktorí majú zvlášť intenzívny záujem o štúdium v rôznych odboroch ZUŠ pokračuje rozšírené štúdium 10
z primárneho vzdelania až do ukončenia nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania. Zaradenie žiaka do rozšíreného štúdia navrhuje triedny učiteľ. Návrh predkladá riaditeľovi školy do 31. marca školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom má byť žiak zaradený do rozšíreného štúdia. Ciele nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania Umelecké školstvo na Slovensku predstavuje ucelenú sústavu škôl, ktoré poskytujú mladej generácii možnosť rozvíjať svoj talent a nadanie v niektorej z tvorivých umeleckých disciplín. Jednotlivé zložky tejto sústavy a ich výstupy sú uspôsobené tak, že umožňujú žiakovi pokračovať v umeleckej príprave na vyššom stupni (konzervatórium, stredné umelecké odborné školy, pedagogické školy a pod.) a postupne sa kvalifikovať pre profesionálny výkon niektorého umeleckého povolania alebo sa stať umeleckým amatérom. Súčasná ZUŠ svojimi špeciálnymi vzdelávacími a kultúrno-výchovnými cieľmi, obsahom a organizáciou vzdelania v značnej miere spĺňa požadované atribúty školy s významným kultúrno-výchovným poslaním. ZUŠ vytvárajú podmienky pre aktívnu umeleckú činnosť žiakov základných a stredných škôl v čase mimo vyučovania v popoludňajších hodinách, ich náplň sa tak stáva významnou a zmysluplnou súčasťou programu výchovy a vzdelávania a účinným nástrojom úsilia proti negatívnym prejavom správania, drogovej závislosti a kriminalite. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplývajú nasledovné ciele: • upevňovať kreatívne myslenie, • naďalej rozvíjať emočnú inteligenciu, • neustále pestovať zmysel pre dobro a krásu, • pokračovať v budovaní hodnotového systému žiaka a obranyschopnosti voči tlaku reklamy, gýču, preferencii materiálnych hodnôt a pod., • usmerňovať žiaka k vyšším duchovným hodnotám, • prispôsobovať sa potrebám konkrétnych oblastí, zohľadňovať nové trendy vo vývoji umení, • usmerňovať vkusovú orientáciu žiakov, • naďalej úzko spolupracovať nielen so základnými školami v mieste pôsobenia, ale i s obcou, kultúrnymi centrami či umeleckými súbormi v mieste školy a pod., • sústavne vzdelávať a rozširovať obzor žiakov – nielen ich odbornej umeleckej úrovne, ale i v oblasti komunikačno-ľudskej, • využívanie systému projektového vyučovania je možné realizovať dvojakým spôsobom: 1. formou vytvárania integratívnych výtvarno-hudobno-scénických projektov rôznych typov (vyžaduje medziodborovú spoluprácu v rámci škôl, prípadne i zaangažovanie profesionálnych umelcov z umeleckých súborov, pôsobiacich v mieste školy) alebo 2. analytickým spôsobom v rámci teoretických predmetov, • primerane veku rozvíjať kľúčové spôsobilosti, zmysluplné základné vedomosti a znalosti a vypestovať základ pre záujem o celoživotné vzdelávanie, • naďalej upevňovať povedomie národného a svetového kultúrneho dedičstva, • klásť dôraz na záujem a potrebu zmysluplnej aktivity a tvorivosti.
11
I.4. Projekty Dlhodobé projekty a medzinárodná spolupráca – dlhodobé projekty v spolupráci s inými školami doma a v zahraničí, protidrogové programy, ekologické a sociálne programy, projekty v rámci EÚ, športové projekty, projekty IKT, stretnutia s významnými osobnosťami a pod. • Projekty na elokovaných pracoviskách – začlenené do TVVP VO, TO, HO, LDO • Hlavné projekty: -
Vianočná pohľadnica - december 2013 Vianočný jarmok – december 2013 Bambiriáda – máj 2014 Zlatý Drak – máj 2014 Absolventská výstava –máj 2014
• Výstavy, besiedky na elokovaných pracoviskách – obsiahnuté v osobných plánoch jednotlivých pedagógov SZUŠ - aktivity HO, LDO, TO, VO: koncerty, vystúpenia, predstavenia a výstavy v rámci jednotlivých odborov - verejné a interné koncerty a výstavy; - otvorené hodiny pre rodičov, - workshopy a tvorivé dielne, metodické dni, - Deň otvorených dverí na SZUŠ; - príležitostné vystúpenia na objednávku, - medziodborová spolupráca – spolupráca medzi inštitúciami SZŠ, SŠKD, SCVČ Ostatné projekty má SZUŠ uvedené v pláne práce školy. K dlhodobým strategickým projektom a plánom školy patrí tiež udržanie, stabilizovanie a ďalšie zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania vo všetkých štyroch odboroch v aplikácii psychologicko-pedagogického i morálne-humánneho prístupu učiteľov k žiakom, stabilizovanie a zvyšovanie kvality profesionálno-umeleckých a kultúrnych činností na škole i mimo nej, modernizácia jednotlivých učební tak, aby výučba mohla byť vo všetkých odboroch odborne, moderne a tvorivo aplikovaná vrátane zavedenia informačnokomunikačných technológií do všetkých odborov. Hľadať a skúšať nové postupy v odovzdávaní poznatkov z oblasti umenia je potrebné aj preto, lebo dnes viac ako inokedy podstupujeme zápas o súčasného poslucháča – žiaka, ktorý každým rokom dostáva stále unikátnejšie informácie z médií a teda naozaj zainteresovať a uchvátiť mládež v oblasti hudby, slova, tanca a maľby stále náročnejšie. K tomu je potrebné posilniť úlohu a motiváciu učiteľov, podporovať ich profesijný a odborný rast. Podporovanie talentovaných žiakov na reprezentáciu školy, na súťaže, medzinárodné podujatia súťažného alebo prehliadkového charakteru stále patrí k našim strategickým cieľom. Nie je nám ľahostajná ani osobnosť priemerne nadaného žiaka, ktorému sa odborne venujeme a rozvíjame jeho nadanie v rámci jeho možností a dispozícií s osobným špeciálnoodborným a v hudobnom odbore individuálnym prístupom. Naším cieľom je tiež dlhodobo zabezpečovať vysoké percento prijímania žiakov na stredné a vysoké umelecké školy. Minimalizovať počet žiakov, ktorí by predčasne ukončili štúdium (okrem objektívnych dôvodov ako odsťahovanie sa a pod.). Stabilizovať pedagogických zamestnancov školy a poskytovať im priestor a možnosti pracovať na svojom 12
kariérnom raste ďalším vzdelávaním a prehlbovaním si kvalifikácie. V kolektívnom vyučovaní dosiahnuť, aby skupinové vyučovanie bolo ako individuálne. Naša súkromná základná umelecká škola poskytuje vzdelanie v umeleckej oblasti širokému spektru záujemcov. Nie z každého žiaka sa stane výkonný umelec, nie každý žiak disponuje takými umeleckými schopnosťami, aby sa mohol zúčastňovať súťaží alebo súťažných prehliadok. No určite sa z neho stane umelecky vzdelaný človek so vzťahom k umeniu, s rozvinutým emocionálnym svetom, človek, ktorý navštevuje koncerty, divadlá a výstavy, a u ktorého môžeme predpokladať, že svojim budúcim potomkom umožní tiež absolvovať umelecké vzdelanie a tým bude pokračovať kontinuita kultúrne vzdelanej generácie. V súčasnosti pracujeme s aScAgendou, aktuálne dopĺňame a rozširujeme internetovú stránku školy, plánujeme dosiahnuť výborné výsledky na celoslovenských a medzinárodných súťažiach, vytvárať vhodné podmienky na prezentáciu žiakov SZUŠ v rámci školy aj mimo nej, stabilizovať a zvýšiť počet žiakov na vysunutých pracoviskách školy, pri hodnotení žiakov využívať kladnú motiváciu a pozitívne hodnotenie, rozširovať medzipredmetovú a medziodborovú spoluprácu a zdôrazňovať jej potrebu a prínos, pretože práve SZUŠ je schopná poskytnúť hudobné umenie aj v podobe medzipredmetových väzieb s dramatickým, tanečným (pohybovým) alebo výtvarným umením. Organizovanie interných, verejných, výchovných a absolventských koncertov patrí k trvalým aktivitám školy. Odborne rásť nám pomáhajú aj kontakty a spoločné produkcie s umeleckými školami vyššieho typu (ŠUV a pod.). Cyklus našich rôznorodých aktivít a ich nových podôb presahujú aj do budúcich rokov práce našej školy, a tak tvoria jej perspektívu.
I.5. Organizácia prijímacieho konania Podmienkou prijatia na štúdium do niektorého z umeleckých odborov školy je splnenie požadovaných predpokladov v prípravnom štúdiu alebo úspešné vykonanie prijímacej skúšky vo zvolenom umeleckom odbore v základnom štúdiu alebo v štúdiu pre dospelých (ďalej len prijímacia skúška), v rámci ktorej sa zisťujú: • vo výtvarnom odbore schopnosti priestorového, tvarového a farebného vnímania, stupeň vyjadrovacích schopností výtvarným prejavom podľa skutočnosti a predstavy, • v tanečnom odbore hudobné a pohybové schopnosti a telesná spôsobilosť, • v hudobnom odbore hudobné schopnosti, t.j. hudobný sluch, rytmické cítenie, pohotovosť, hudobná pamäť a fyzické dispozície, • v literárno-dramatickom odbore čistota reči, hlasové dispozície, fantázia v pohybe a reči. Prihláška na štúdium sa podáva na tlačive schválenom ministerstvom školstva, ktoré je uchádzačom o štúdium (resp. ich zákonným zástupcom) k dispozícii priamo na elokovanom pracovisku v čase talentových skúšok alebo na webstránke školy (www.dotyk.eu) v sekcii Dokumenty. Prijímacie skúšky sa konajú spravidla od 15. mája do 15. júna, v odôvodnených prípadoch riaditeľ školy môže vyhlásiť aj mimoriadne alebo dodatočné prijímacie skúšky. Termín a miesto konania prijímacej skúšky vyhlasuje riaditeľ školy najmenej jeden mesiac vopred; zároveň oznámi umelecké odbory a študijné zamerania, do ktorých škola môže prijímať uchádzačov. Na posúdenie študijných predpokladov uchádzača o prijatie na štúdium zriaďuje riaditeľ školy najmenej trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov pre každý umelecký odbor. 13
I.6. Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní Súkromná základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých. Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky. Základné štúdium sa člení na dva stupne. - Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov - Druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium. Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky. V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách, konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania. Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky. Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány. Riaditeľ Súkromnej základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.
I.6.1. Ukončovanie štúdia Prvá časť prvého stupňa základného štúdia, druhá časť prvého stupňa základného štúdia, druhý stupeň základného štúdia a štúdium pre dospelých sa ukončujú záverečnou skúškou.
I.6.2. Vysvedčenie Triedny učiteľ vyplní žiakom základného štúdia a štúdia pre dospelých vysvedčenie na predpísanom tlačive schválenom ministerstvom školstva. Škola ho vydá žiakovi na konci prvého polroka na určitý čas a natrvalo na konci školského roka. Záverečné vysvedčenie škola vydá po ukončení prvej časti prvého stupňa základného štúdia, druhej časti prvého stupňa základného štúdia, druhého stupňa základného štúdia, ako aj po ukončení štúdia pre dospelých. Na záverečnom vysvedčení žiaka, ktorý úspešne absolvoval prvú časť prvého stupňa základného štúdia, sa uvedie doložka „Žiak získal primárne umelecké vzdelanie". Na záverečnom vysvedčení žiaka, ktorý úspešne absolvoval druhú časť prvého stupňa základného štúdia, sa uvedie doložka „Žiak získal nižšie sekundárne umelecké vzdelanie". Na vysvedčení sa uvádza klasifikácia z predmetov uvedených vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania podľa príslušného ročníka, ktorý žiak navštevoval, a jeho celkové hodnotenie v príslušnom školskom roku.
14
Žiakovi, ktorému sa na základe vykonanej komisionálnej skúšky povolil postup do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka, sa na vysvedčení uvedie „Žiakovi sa na základe komisionálnej skúšky povoľuje postup do ... ročníka ... stupňa za kladného vzdelania". Žiakovi, ktorého nebolo možné zo závažných dôvodov klasifikovať na konci školského roka ani v náhradnom termíne, sa na vysvedčení uvedie doložka „Žiak nebol klasifikovaný a opakuje ročník". Odpis vysvedčenia sa vydá na žiadosť osoby, ktorej bolo vysvedčenie vydané, alebo na žiadosť jej zákonného zástupcu. Odpis musí byť doslovným odpisom originálu listiny, pričom sa uvedú mená, priezviská a akademické tituly osôb, ktorých podpisy sú na ňom uvedené, s pripojením značky „v. r.". Odpis sa opatrí doložkou o jeho obsahovej zhode s originálom listiny, overí sa odtlačkom pečiatky školy a podpisom osoby, ktorá odpis vydala, s uvedením miesta a dátumu jeho vydania. O vydaní odpisu sa vykoná záznam v príslušnom triednom katalógu žiaka s uvedením dátumu a podpisu osoby, ktorá odpis vydala. Neskoršia zmena mena alebo priezviska žiaka sa na origináli listiny ani na jej odpise nevyznačuje.
I.6.3. Spôsob organizácie komisionálnej skúšky v základnej umeleckej škole Žiak školy sa klasifikuje na základe výsledkov komisionálnej skúšky: a) ak vykoná záverečnú skúšku z hlavného predmetu podľa § 7 ods. l, b) ak je zaradený do vyššieho ročníka na konci prvého polroka predchádzajúceho ročníka podľa § 6 ods. 2, c) ak je žiak zaradený do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka. d) ak vykoná opravné skúšky podľa § 10. e) pri postupových skúškach z hlavného predmetu na zaradenie do rozšíreného štúdia. f) ak žiak alebo jeho zákonný zástupca požiada o preskúšanie podľa § 9 ods. 3 a 4 alebo keď sa preskúšanie vykoná z podnetu riaditeľa školy podľa § 9 ods. 5. Komisia pre komisionálne skúšky (ďalej len ..komisia") má najmenej troch členov: tvoria ju odborníci pre príslušný predmet alebo umelecký odbor. Členov komisie a jej predsedu vymenúva riaditeľ školy. Komisia hodnotí podľa klasifikačnej stupnice. Komisia rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov: pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu. Komisia vyhotoví protokol o vykonaní komisionálnej skúšky, ktorý potvrdia podpismi všetci členovia komisie.
I.7. Charakteristika žiakov Prípravné štúdium je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre talentované deti v predškolskom veku na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností dieťaťa a jeho následné zaradenie do príslušného umeleckého odboru. Pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia v literárno-dramatickom odbore, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium na II. stupni. Výchovno–vzdelávací proces vychádza prevažne zo spontánnych a hrových činností dieťaťa, ktoré vychádzajú z detskej kreatívnosti. Je dôležité venovať pozornosť psychologickým faktorom – prirodzenej túžbe dieťaťa po tvorivosti, hre a improvizácii – prebudiť vnímavosť, predstavivosť a následne formovať návyky. Hravý spôsob výučby PŠ zefektívňuje prácu, udržuje záujem dieťaťa a rozvíja jeho talent. Dôležitá 15
je atraktívnosť tém a objavnosť. Žiaci PŠ – PHV majú možnosť študovať hru na nástroji aj v individuálnej forme štúdia. I. stupeň základného štúdia SZUŠ – Základné umelecké vzdelanie sa člení na primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. Nižšie sekundárne umelecké vzdelanie získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy. Aj tu je dokladom o získanom stupni vzdelania vysvedčenie s doložkou. - problematika je uvedená Medzinárodná klasifikácia vzdelávania ISCED ( viď. vyššie). II. stupeň základného štúdia SZUŠ je určený spravidla pre žiakov nad 15 rokov, ktorí absolvovali I. stupeň ZŠ ZUŠ alebo, ktorí až v tomto veku prejavia záujem o štúdium niektorého predmetu a odboru. ZUŠ väčšinou rešpektuje ich individualitu, vlastný záujem o voľbu študijného smeru. Štúdium má 4 roky, žiakov bez absolvovania I. stupňa je možné zaradiť do prípravného jednoročného štúdia. Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky. Je určené pre uchádzačov, ktorí si chcú doplniť a rozšíriť svoje umelecké vzdelanie. Záujem o umelecké činnosti nie je vekovo limitovaný, preto v umeleckej oblasti musí školský systém viac než kdekoľvek inde vytvárať podmienky pre celoživotné vzdelávanie ľudí, ktorí umeleckou činnosťou chcú kultivovať svoju osobnosť. Žiaci so špeciálnymi výchovnými – vzdelávacími potrebami majú vypracovaný individuálny študijný výchovno- vzdelávací plán, ktorý rešpektuje ich možnosti. Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky. Skrátené štúdium je určené žiakom, ktorí začnú študovať vo vyššom veku, alebo sa pripravujú na štúdium na stredných školách, konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania. Učebné predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do Štátneho vzdelávacieho programu ako voliteľné predmety učebného plánu v jednotlivých odboroch ZUŠ, tvoria voliteľnú časť vzdelávacieho programu ZUŠ, t. j. nepovinné voliteľné predmety uvedené v platných učebných plánoch sa menia na voľné hodiny, ktorými škola disponuje v rámci ŠkVP a ktoré si ZUŠ sama zvolí a sama si pripraví ich obsah.
Stav žiakov podľa štatistiky k 15. 9. 2013 PŠ
I.stupeň 1.časť
I.stupeň 2.časť
I.stupeň (7.,8.,9.)
II.stupeň ŠPD
Spolu
HO
1
11
2
0
0
14
LDO
0
25
12
0
0
37
TO
403
72
0
0
0
475
VO
424
809
123
44
2
1402
Spolu
828
917
137
44
2
1928
16
I.8. Charakteristika pedagogického zboru SZUŠ má v súčasnosti 38 pedagogických a 2 nepedagogických zamestnancov. Z nepedagogických pracovníkov je jeden koordinátor a administratívna pracovníčka. Celkovo je počet pracovníkov školy pohyblivý okolo 40 ľudí a mení sa podľa potrieb každého nového školského roka a počtu prihlásených žiakov. Interní pedagogický pracovníci tvoria väčšinu, ďalšiu skupinu tvoria pedagógovia zamestnaní na skrátený pracovný úväzok. Z celkového počtu pedagógov máme 92 % kvalifikovaných a každý rok sa zvyšuje počet pedagógov s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním a bakalárskym vzdelaním, hoci sa hlavne v tanečnom a hudobnom odbore vysokoškolské vzdelanie zatiaľ nevyžaduje. Učitelia Súkromnej základnej umeleckej školy sú väčšinou absolventi konzervatórií, prípadne vysokých alebo stredných umeleckých škôl. Tieto edukačné inštitúcie si kladú za cieľ pripraviť svojich absolventov na plné uplatnenie sa v umeleckej oblasti ako výkonní umelci- interpreti alebo ako pedagógovia. Vedúci pedagogický pracovníci by mali využiť tvorivý umelecký potenciál svojich pedagógov a pripraviť im také podmienky, aby sa mohli aj ako pedagogickí pracovníci aktívne venovať umeleckej činnosti. Naša škola má aj aktívne umelecky pôsobiacich pedagógov, ktorých majstrovstvo a virtuozita kladne ovplyvňujú prípravu žiakov na vyučovanie a cvičenie na nástroji. Kvalitnými vystúpeniami - produkciami našich pedagógov, ale aj žiakov sa zlepšuje imidž školy v meste ale aj v okolitých mestách a obciach. Naši aktívny pedagógovia: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24.
Adam Matúš Mgr. Adamuščinová Andrea Balážová Dudášová Simona PaedDr. Baran Vladimír Mgr. Bartánusová Andrea Mgr. Brodňanská Veronika Mgr. Cútová Silvia Mgr. Dudrová Timea Mgr. Dvorščák Lukáš Mgr. Ďuričeková Martina Mgr. Florek Vladimír Bc. Frývaldská Dagmar Mgr. Ganobčíková Ivana Mgr. Hanulová Kristína Mgr. Hazuchová Katarína Bc. Horváthová Bodorová Mária Mgr.Art. Hraško Igor Hrnčiarová Lucia Bc. Kamanová Katarína Mgr. Koišová Alexandra Mgr. Kolenčíková Monika DisArt. Koprdová Edita Mgr. Kuciaková Lucia Bc. Kunová Lucia 17
učiteľ VO učitel TO MD, učiteľ VO učiteľ VO MD, učiteľ VO učiteľ VO učiteľ VO MD, učiteľ VO učitel HO, VPK HO, TO, LDO učiteľ VO učitel TO učiteľ VO učiteľ VO učiteľ VO učiteľ VO učiteľ VO učiteľ TO, výkon štátnej funkcie učiteľ VO učiteľ VO MD, učiteľ VO učiteľ VO učiteľ VO učitel TO učitel TO
25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. 36. 37. 38. 39. 40.
Lettrichová Michala Bc. Likavčan Dávid Mgr. art. Matejová Lucia Mgr. Mrvová Ľubica PaedDr. Ondríková Libuša Mgr. Paludová Miroslava Mgr. Pašková Lenka Mgr. Prievozníková Denisa Mgr. Pytlová Mária Mgr. Saganová Michaela DisArt. Smrčková Helena Mgr. Tóthová Barbora Bc. Varcholová Adriana Bc. Zubíčková Monika Mgr. Zvarová Katarína Dis Art.
učitel TO učiteľ VO MD, učiteľ VO učiteľ VO učiteľ VO, riaditeľ školy učiteľ VO učiteľ VO učiteľ VO učiteľ VO učiteľ VO učiteľ VO učitel LDO učiteľ VO – do 6.12.2013 učiteľ VO – do 29.11.2013 učiteľ VO
I.9. Ďalšie vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov Prioritnou úlohou Súkromnej základnej umeleckej školy je vytvorenie takých podmienok, aby každý pedagogický a odborný zamestnanec mal záujem neustále sa vzdelávať a zdokonaľovať svoje pedagogické majstrovstvo. Súkromná základná umelecká škola: umožní ďalšie vzdelávanie za rovnakých podmienok každému pedagogickému i odbornému zamestnancovi, bude spolupracovať s inštitúciami ďalšieho vzdelávania a svoju činnosť v oblasti ďalšieho vzdelávania s nimi koordinovať. Ciele ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov: uvádzanie začínajúcich učiteľov do pedagogickej praxe, udržiavanie a zvyšovanie odborných kompetencií učiteľov, motivovanie pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie, vzdelávanie a zdokonaľovanie profesijných spôsobilostí, sprostredkovanie najnovších poznatkov z didaktiky, pedagogiky a príbuzných vied, prípravu pedagogických zamestnancov na prácu s videotechnikou, výpočtovou technikou, multimediálnou technikou a pod., zhromažďovanie a rozširovanie progresívnych skúseností z pedagogickej praxe, podnecovanie a rozvíjanie tvorivosti pedagogických zamestnancov, sprostredkúvanie aktuálnych odborných a metodických informácií prostredníctvom efektívneho informačného systému, získavanie zručností v oblasti tvorby projektov a projektového vyučovania, príprava pedagogických zamestnancov na získanie 1. a 2. atestácie.
18
Podrobný a konkrétny plán ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov je rozpracovaný v ročnom pláne kontinuálneho vzdelávania Súkromnej základnej umeleckej školy a každoročne sa aktualizuje.
I.10. Spolupráca školy s rodičmi a inými organizáciami Naša SZUŠ úzko spolupracuje s mnohými organizáciami nielen v meste a okrese, ale aj v regióne. Každoročne organizujeme Deň otvorených dverí pre rodičov a potencionálnych žiakov, ktorí majú možnosť pozrieť, vyskúšať a nielen nazrieť na prácu našich pedagógov, ale aj detí v jednotlivých odboroch. Počas roka sa uskutočňujú rôzne výstavy, workshopy, tvorivé dielne, vernisáže, besiedky, koncerty, rôzne tanečné vystúpenia. Taktiež organizujeme aj akciu príznačnú pre našu školu - Vianočná pohľadnica. Je to výstava prác žiakov výtvarného odboru na spomínanú tému, na vernisáži ktorej sa aktívne zapájajú aj pedagógovia a žiaci ostatných odborov. Pri zvyšovaní úrovne školy nám pomáhajú rôzne organizácie v meste a tiež základné a materské školy v regióne, v ktorých v rámci spolupráce máme elokované pracoviská. Žiaci našej školy a zvlášť výtvarného odboru sa pravidelne zúčastňujú na súťažiach, z ktorých si už priniesli niekoľko ocenení, čestných uznaní i diplomov. Prínosom pre nás je úzka spolupráca s mestom Ružomberok pri organizácii rôznych podujatí, napr.: Vianočné trhy, Bambiriáda, Jarmok. Vzhľadom na filozofiu našej SZUŠ (škola na kolieskach) je komunikácia a spolupráca s rodičmi veľmi náročná, no zároveň to považujeme za jeden z najdôležitejších atribútov fungovania školy (resp.: vzťahu učiteľ – žiak). Väčšina rodičov sa o chod školy zaujíma len priebežne informovaním sa o výsledkoch svojich detí, avšak čím ďalej, tým viac sa rozširuje skupina tých, ktorí aktívne pomáhajú pri organizácii väčšiny podujatí SZUŠ. Komunikácia s rodičmi je zabezpečená primárne cez žiacke knižky. Rodičia majú tiež možnosť (podľa uváženia triednych učiteľov) komunikovať aj formou telefonátov, či mailov. Sekundárna komunikácia je možná návštevou zákonného zástupcu priamo na hodine, spravidla po dohode s vyučujúcim aspoň 24 hodín pred vyučovaním.
I.11. Priestorové a materiálno-technické vybavenie Súkromná základná umelecká škola je „ škola na kolieskach“, to znamená že pôsobí na 60 elokovaných pracoviskách, priamo v materských a základných školách v okresochRužomberok, Liptovský Mikuláš, Martin, Dolný Kubín. Pedagógovia dochádzajú za deťmi na pracoviská, kde majú po dohode s riaditeľmi škôl pridelenú učebňu s uzamykateľnou skriňou, kde sú uložené pomôcky potrebné pre vyučovací proces. Vyučovanie v jednotlivých odboroch sa organizuje podľa plánu práce školy, pracovného, organizačného a vnútorného poriadku školy a rozvrhu hodín. Vyučovanie je individuálne a skupinové. Vyučovacia hodina trvá 45 minút, vyučovacie hodiny však možno spájať alebo deliť. V HO, VO a TO možno do vyučovacieho bloku spojiť najviac 3 hodiny, v LDO najviac 3,5 hodiny. Počet vyučovacích hodín, počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch, dĺžku štúdia a odporúčaný vek prijatých žiakov určujú učebné plány pre základné umelecké školy. Žiaci školy sa riadia rozvrhom, ktorý majú zaznačený v žiackej knižke, či na informatívnej nástenke pobočky školy. Začiatok a koniec vyučovacích jednotiek a blokov sa riadi individuálnym rozvrhom každého jedného pedagogického zamestnanca. Hlavné kancelárske priestory školy pre pedagógov sídlia na Bystrickej ceste 192, 034 01 Ružomberok pre pedagógov učiacich v okrese Ružomberok, kde sú okrem iného vedené 19
všetky porady týkajúce sa našej školy. Ďalšie kancelárske priestory sa nachádzajú v Liptovskom Mikuláši a Martine, kde sa stretávajú pedagógovia učiaci v danom okrese. Podrobný popis priestorov je vo vypracovanom spise o kancelárskych priestoroch SZUŠ. Materiálne zabezpečenie školy je na požadovanej úrovni. Na umiestnenie materiálu potrebného pre vyučovací proces slúžia skladové priestory na Bystrickej ceste 192 na prízemí, kde sa nachádzajú pomôcky pre všetky odbory školy. Každý odbor je vybavený učebnými pomôckami, hudobnými nástrojmi, kostýmami, atď., ktoré sa každoročne doplňujú, modernizujú. Dopĺňajú sa priestory a učebne školy nábytkom, zlepšujú sa podmienky a úroveň výchovno-vyučovacieho procesu a s ním spojených rôznych aktivít školy, napr. kupovaním PC zostáv a softwareov, tlačiarní, USB kľúčov, klasických a eklektických hudobných nástrojov a ich príslušenstiev (ich udržiavanie), pre HO sa kupujú tiež hudobné nástroje, noty, odborná literatúra atď., pre LDO a TO učebné pomôcky a knižný materiál, kostýmy, tanečná obuv, ďalšie potrebné pomôcky- karimatky, rekvizity, rádiomagnetofón atď., Potreby pre VO- stojany na kreslenie, sádra, hlina na modelovanie, bežné kresliace a maliarske potreby, či rôzny učebný a obrázkový materiál. Pre potreby školy sú nevyhnutné kancelárske a hygienické potreby a tiež rôzne potreby pre údržbu a upratovanie priestorov školy.
I.12. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri výchove a vzdelávaní Škola vo veľkej miere dbá na bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky vo všetkých priestoroch. Samozrejmosťou je každoročné poučenie všetkých žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, poučenie pedagógov o dodržiavaní BOZP nielen pri vyučovaní, ale aj při akciách školy, účastiach so žiakmi na súťažiach a festivaloch, na absolventskom zájazde a při nácvikoch v dňoch mimo vyučovacieho času. Taktiež organizujeme pravidelné školenia zamestnancov školy bezpečnostným technikom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru, pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia a pravidelné odstraňovanie nedostatkov podľa výsledkov revízií.
I.13. Škola ako životný priestor Súkromná základná umelecká škola smeruje k tomu, aby v prostredí, kde škola pôsobí, sa stala vzdelávaco – výchovným a kultúrnym centrom. Je potrebné aby všetci pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci a žiaci vystupovali ako jednotný celok, rozvíjali a upevňovali konštruktívne pracovné vzťahy založené na profesionalite, humanizme, vzájomnom pochopení a spolupráci medzi jednotlivými subjektmi – vedením školy ako celku, školy s inštitúciami, školy s rodičmi a širšou verejnosťou. Veľký dôraz škola kladie na úpravu a estetiku školy. O čistotu priestorov sa starajú príslušní správni zamestnanci, ale aj žiakov vedieme k tomu, aby udržiavali poriadok a čistotu na svojich pracovných miestach, v triedach, na chodbách a vo všetkých priestoroch školy. Pre školu je dôležitá aj samotná prezentácia školy a žiakov cez rôzne výtvarné výstavy, besiedky, vystúpenia, súťaže, akcie a pod.
20
I.14. Organizácia školského roka 2013/2014 Školský rok 2013/2014 sa začína 1. septembra 2013. Školské vyučovanie sa začína 2. septembra 2013 (pondelok). Školské vyučovanie v prvom polroku školského roka sa končí 31. januára 2014 (piatok). Školské vyučovanie v druhom polroku sa začne 4. februára 2014 (utorok) a končí sa 27. júna 2014 (piatok). Termíny školských prázdnin na školský rok 2013/2014 Prázdniny
Posledný deň vyučovania pred začiatkom prázdnin 29. október 2013 jesenné (utorok) 20. december 2013 vianočné (piatok) 31. január 2014 polročné (piatok) Banskobystrický 14. február 2014 kraj, Žilinský kraj, (piatok) Trenčiansky kraj jarné Bratislavský kraj, 21. február 2014 Nitriansky kraj, (piatok) Trnavský kraj Košický kraj, 28. február 2014 Prešovský kraj (piatok) 16. apríl 2014 veľkonočné (streda) 27. jún 2014 letné (piatok)
Termín prázdnin
Začiatok vyučovania po prázdninách 30. október – 4. november 2013 1. november 2013 (pondelok) 23. december 2013 – 8. január 2014 7. január 2014 (streda) 3. február 2014 4. február 2014 (pondelok) (utorok) 17. február – 24. február 2014 21. február 2014 (pondelok) 24. február – 28. február 2014
3. marec 2014 (pondelok)
3. marec – 7. marec 2014 17. apríl – 22. apríl 2014 30. jún – 29. august 2014
10. marec 2014 (pondelok) 23. apríl 2014 (streda) 2. september 2014 (utorok)
19.08.- 10.09.2013 – II. kolo talentových skúšok na školský rok 2013/2014 29.08.2013 – Pracovná porada PZ a zasadnutie predmetovej komisie 03.09.2013 – BOZP a PO na alokovaných pracoviskách 12.09.2013 – Pracovná porada PZ 03.10.2013 - Pracovná porada PZ 30.10.2013 – Metodický deň, Projekt spomienky 17.11.2013 - Štvrťročná hodnotiaca porada 05.12.2013 – Pracovná porada PZ 11.12.2013 - Vernisáž výstavy Vianočná pohľadnica 18.12.2013 - Vianočný hody 07.01.2013 – Metodický deň 09.01.2014 - Pracovná porada PZ 22.01.2014 - Uzavretie klasifikácie za I. polrok 24.01.2014 - Klasifikačná porada za I. polrok 31.01.2014 - Vydávanie vysvedčení a potvrdení 05.02.2014 - Pracovná porada PZ 17.-18.02.2014- Metodické dni 21
05.03.2014 - Pracovná porada PZ 20.03.2014 – Deň otvorených dverí SZUŠ Marec – apríl 2014 - Talentové skúšky – I. kolo 17.04.2014 – Metodický deň, Tri štvrťročná hodnotiaca porada 15.05.2014 - Pracovná porada PZ Máj 2014 - Zlatý drak – prezentácia projektu Spomienky Máj 2014 - Absolventské skúšky, Absolventský koncert Máj 2014 - Bambiriáda Jún 2014 - Ružomberský jarmok 05.06.2014 - Pracovná porada PZ 17.06.2014 - Uzavretie klasifikácie za II. polrok 19.06.2014 - Klasifikačná porada za II. polrok 27.06.2014 - Vydávanie vysvedčení Počas školského roka sa každý utorok konajú porady vedenia s riaditeľkou školy.
22
II.
CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU
II.1. Pedagogické princípy školy Hlavnými princípmi výchovy a vzdelávania, ktoré určujú smerovanie a celkový charakter Súkromnej základnej umeleckej školy (ďalej SZUŠ), sú predovšetkým dodržiavanie rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelaniu, ktoré sa snaží SZUŠ napĺňať budovaním elokovaných pracovísk nielen v mestách ale i vzdialenejších obciach ružomberského, mikulášskeho, martinského a dolnokubínskeho okresu a poskytovaním bezplatného štúdia v jednom odbore. Rovnako tak jedným z najdôležitejších princípov školy je individuálny prístup jej pedagogických zamestnancov k výchovno-vzdelávacím potrebám jednotlivca vo vyučovacom procese, ako aj snaha pedagógov o rozvoj všetkých stránok osobnosti dieťaťa, primeraný prístup, ktorý vedie dieťa k progresívnym výkonom bez efektu preťaženia a to postupne a systematicky s cieľom viesť ho k tvorivosti, iniciatíve a samostatnosti. Prostredníctvom spájania nových trendov súčasného umenia s tradičnými prvkami sa pedagógovia jednotlivých odborov školy motivujú žiakov k spoznávaniu minulosti a súčasne k vytváraniu záujmu o možnosti tvorby v budúcnosti, o hľadanie nových výrazových prostriedkov, s cieľom pretransformovať tieto poznatky na trvalé, emočne a citovo obohatené. Súkromná základná umelecká škola plne rešpektuje príslušné princípy výchovy a vzdelávania uvedené v zákone č. 245/2008 Z.z. z 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
II.2. Zameranie školy Súkromná základná umelecká škola orientuje svoju činnosť na šírenie základného umeleckého vzdelávania prostredníctvom tradičných techník i nových trendov v umení. Pôsobí v mestách a obciach v štyroch okresoch severného Slovenska. Umelecká činnosť školy, predovšetkým v odbore výtvarnom, tanečnom a literárnodramatickom, sa zameriava na spracovanie netradičných tém, ktoré nastoluje súčasná doba a to prostredníctvom tradičných techník a postupov uvedených odvetví umenia. Činnosť hudobného odboru sa sústreďuje na sprostredkovanie klasického hudobného vzdelania (podľa učebných osnov pre HO). Škola spája a včleňuje umenie a hlavne jeho aktérov do rôznych sfér spoločenského života, v poslednom období najmä do rôznych športových podujatí ako Majstrovstvá sveta v hokejbale žien, Majstrovstvá sveta v hokejbale mužov, Medzinárodný turnaj O pohár Mondi SCP a i. Rovnako tak aktívne pôsobí na poli regionálnom, kde sa už pravidelne stáva partnerom alebo priamo spoluorganizátorom, či organizátorom projektov a podujatí ako projekt U- Rampa, projekt Ľ. Fulla očami detí, Železničná stanica, Vianočné hody, Ružomberský jarmok, Športujúce deti Liptova, Deň rodiny, Bambiriáda a ďalšie. Veľmi intenzívne prenáša život z dedín, zhmotnený do výtvarných prác, umeleckých prednesov a vystúpení, do miest a naopak. Týmto spôsobom sa škola zameriava aj na otvorenú komunikáciu s rodičom a podporuje zdravé sebavedomie žiakov, avšak tak aby sa ich verejná prezentácia stávala záľubou a nie stresujúcou udalosťou. S ohľadom na individuálne danosti žiakov prebúdza ich tvorivý potenciál. Škola má ambíciu vyhľadávať a aplikovať všeobecne platné trendy spočívajúce vo zvyšovaní jej úrovne. 23
II.3. Profil absolventa • VÝTVARNÝ ODBOR ISCED 1 B Primárne umelecké vzdelanie Po ukončení primárneho umeleckého vzdelania na SZUŠ má žiak osvojené základy výtvarnej gramotnosti. Získal základy pre osvojenie účinných techník učenia sa a pre rozvíjanie výtvarných spôsobilostí. Váži si sám seba a je spôsobilý ústretovo komunikovať a spolupracovať, je vnímavý k potrebám iných. Získal základy používania odborného jazyka a komunikácie v oblasti výtvarného umenia. Ovláda na primeranej úrovni teoretické a praktické zručnosti z oblasti výtvarného umenia. Orientuje sa v základných technikách a pracovných postupoch výtvarného umenia. Dokáže pri riešení spoločných úloh nadviazať ústretovú komunikáciu, hľadať efektívne a výtvarne hodnotné riešenia, ale rešpektuje výtvarný názor a nápady iných členov skupiny. Zvládol jednotlivé techniky na požadovanej úrovni. Z tohto základu bude vychádzať pri štúdiu v nasledovných stupňoch štúdia, ale aj v osobnom živote. Má osvojené súvislé kultivované vyjadrovanie formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania. Dokáže počas vyučovania pracovať na zadaných úlohách a náležite reagovať na podnety. Uplatňuje ústretovú komunikáciu so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu. VÝKONOVÉ ŠTANDARDY Kompetenčná oblasť 1. Odborné kompetencie Kognitívna oblasť Študent dokáže: - pomenovať a charakterizovať druhy výtvarného umenia, ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky ( farba, tvar, škvrna, línia, priestorové vzťahy ) na úrovni primárneho vzdelávania. - poznať vlastnosti a možnosti používania výtvarných nástrojov a materiálov ( ceruzky, fixy, štetce, nožnice, lepidlá, pastózne a vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty, podkladové materiály, jednoduchšie úkony vo výtvarných programoch počítača,...) - vymenovať a charakterizovať základné maliarske, sochárske a grafické žánre Psychomotorická oblasť Študent dokáže: - zvládnuť základné narábanie s rôznymi nástrojmi ( ceruza, štetec, pero, fixy, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček, ... ) - vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom ( rukou, prstami ) - kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania - zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu ( šrafúra, pointilizmus, roztieranie, zapúšťanie, valčekovanie, roztieranie špachtľou, ... ) - zvládnuť jednoduché konštrukčno – technické úkony s materiálmi ( krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie,skladanie, vrstvenie, ... ), spájanie materiálov v koláži a v asambláži ( vkladanie, lepenie, spínanie, viazanie, drôtovanie, ... ) 24
- zvládnuť jednoduché techniky otláčania ( frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, , sadrorez, linorez, ...) - zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduché odlievanie reliéfu do sadry - zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov ( architektúr ) z modulov a improvizovaných materiálov - zvládnuť základné operácie na počítači Afektívna oblasť Študent dokáže: - rešpektovať kultúrnu rozmanitosť a preukazovať záujem o primeranú formu medzikultúrnej komunikácie - experimentovať s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou - pracovať protímovo, rešpektovať názory iných členov skupiny - voliť tvorivý prístup k zadaniam a úlohám 2. Všeobecné kompetencie Kognitívna oblasť Študent dokáže: - pomenovávať primerane veku postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti - opísať jednoduché technické postupy a ich výsledný výraz - voliť primerane veku motívy na vyjadrenie zadaných námetov -interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu(smutný, veselý,) - vedome používať významové kontrasty - kategorizovať predmety podľa základných znakov ( veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť, ... ) - cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu, radenie vo vývojovom rade - vedome hľadať a pokúšať sa charakterizovať synestetické vzťahy - hľadať tvarové a funkčné analógie medzi živými organizmami a architektúrou, dizajnom Psychomotorická oblasť Študent dokáže: - tvoriť spontánne i cielene vedené stopy za účelom výrazu, rôzne typy stôp na ploche a v modelovacej hmote rôznymi spôsobmi a nástrojmi a materiálmi - vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy a podľa videnej skutočnosti s nárokmi na približnú proporcionalitu, obsažnosť prvkov, operovať s tvarmi ( doplňovanie tvarov, zmnožovanie kreslením, transformovanie tvarov, konštruovanie novotvarov - vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa predstavy a fantázie, zosvetľovať a stmavovať farebné tóny miešaním farebných hmôt, používať základné farebné a materiálové kontrasty a kontrasty textúry povrchov - komponovať – vedome umiestňovať tvar v rôznych častiach plochy formátu - vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania - vyjadriť základnú vizuálnu symetriu a asymetriu
25
- zvládnuť základné operácie s mierkou, veľkosťou zobrazených tvarov (vzťah väčšie – menšie, vedľa seba - za/pred sebou), vyjadriť priestor prostredníctvom mierky zobrazovaných prvkov - pokúšať sa o štylizáciu Afektívna oblasť Študent dokáže: - pracovať individuálne aj v skupine - zvoliť primeraný spôsob riešenia problému - preberať zodpovednosť za svoje konanie - hodnotiť seba a iných - mať zmysel pre zmeny - argumentovať (primerane veku) - byť tvorivý a iniciatívny - rozvíjať si fantáziu a obrazotvornosť 3. Kľúčové kompetencie sociálno-komunikačné spôsobilosti - spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia - spôsobilosť učiť sa učiť sa - vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania, - dokáže určitý čas sústredene pracovať, náležite reagovať, - uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu, - rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať a vyjadriť svoj názor, - na základnej úrovni využíva technické prostriedky medzi osobnej komunikácie, - rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a preukazuje záujem o primeranú formu medzi kultúrnej komunikácie - v každodenných situáciách mať schopnosť (na rôznych úrovniach) používať modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (projekty, vystúpenia, výstavy), - rozvíja si schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré vedú k systematizácii poznatkov, - získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní a získavaní nových poznatkov, - na základe poskytovaných možností uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a efektívne si osvojuje poznatky a študijné návyky, spôsobilosť riešiť problémy... osobné, sociálne a občianske spôsobilosti - vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach, zlepšuje svoju vytrvalosť a iniciatívu, hodnotí svoj pokrok, akceptuje spätnú väzbu a uvedomuje si svoje rozvojové možnosti, vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať ozajstný problém, premýšľa o jeho príčinách a navrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti, - pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,
26
- pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom, - vytvára si pozitívny sebaobraz, ktorý podporuje žiacku sebadôveru a sebarozvoj, - uvedomuje si vlastné potreby a aktívne využíva svoje možnosti, - uvedomuje si svoje silné a slabé stránky ako svoje tvorivé rozvojové možnosti, - sústreďuje sa na kvalitu a vhodnosť svojho výberu voľných činností, aktívne si chráni svoje fyzické a duševné zdravie, - kontroluje vlastné konanie (vrátane násilných a sebazničujúcich modelov konania) a vie odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov, - uvedomuje si svoje práva a povinnosti a aktívne ich realizuje, - účinne spolupracuje v skupine, podieľa sa na vytváraní triednych, skupinových a celoškolských pravidiel, je zodpovedný a dodržiava dohody, - ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci, - podieľa sa na vytváraní podporujúcej a motivujúcej sociálno-emočnej klímy v triede a dobrých medziľudských vzťahov, spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry Špecifiká IKT pre výtvarný odbor: - dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov, - rozvíja schopnosť tvoriť a prijímať umenie, - dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania), - uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote, - cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície, rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a vkusový postoj, - pozná základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka, - pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), - správa sa kultúrne, kultivovane, primerane okolnostiam, situáciám, sociálnym pozíciám a rolovým funkciám, - je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr. - počítačová grafika, - spracovanie fotografií, výtvarných diel, - počítačová animácia, - práca s 3D modelmi, - dizajn, tvorba prezentácií, - encyklopédie výtvarných diel, galérií, múzeí...
27
ISCED 2 B Nižšie sekundárne umelecké vzdelanie • VÝTVARNÝ ODBOR Po ukončení nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania SZUŠ má žiak upevnené základy výtvarnej gramotnosti. Má základný prehľad v oblasti dejín a teórie výtvarného umenia. Orientuje sa v technikách výtvarného umenia a dokáže na základe svojich skúseností tvorivo experimentovať v oblasti výtvarnej tvorby. Je pripravený pre štúdium v ďalších stupňoch umeleckého vzdelávania a stredoškolské štúdium v oblasti výtvarného umenia. Dokáže prostredníctvom odborného jazyka komunikovať v oblasti výtvarného umenia, vyjadriť svoj názor, argumentovať a prijať argumenty a názory iných. Získal základy pre osvojenie účinných techník celoživotného učenia. Váži si seba aj druhých ľudí, je spôsobilý ústretovo komunikovať a spolupracovať, je vnímavý k potrebám iných. Výkonové štandardy Kompetenčná oblasť 1. Odborné kompetencie Kognitívna oblasť Študent dokáže: - pomenovať a charakterizovať druhy výtvarného umenia, ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky a žánre na úrovni sekundárneho vzdelávania - popísať kompozičné princípy podľa špecifík druhov výtvarného umenia a uviesť ich do vzťahu so základnými vyjadrovacími prostriedkami v kresbe, maľbe a priestorovej tvorbe ( rovnováha, nerovnováha, dynamické a statické pôsobenie kompozície ... ) - popísať vzťahy a kvalitu farieb ( rozdelenie na základné farby, miešanie farieb, teplé, studené tóny, aktívne, pasívne farby, psychologické pôsobenie farieb, ..) - orientovať sa v oblasti dejín výtvarného umenia - popísať výrazové prostriedky z hľadiska účinku na diváka ( expresivita využitých vyjadrovacích prostriedkov) Psychomotorická oblasť Študent dokáže: - kresliť prostredníctvom linky a šrafovania, tieňovania, využívať širokú škálu spôsobov šrafovania v závislosti od výberu kresliarskeho materiálu ceruza, tuš, uhlík, rudka, ..) - kresliť podľa videnej skutočnosti, z predstavy a podľa fantázie s nárokmi na proporcionalitu - vyjadriť prostredníctvom vyjadrovacích prostriedkov ( mierka, farba, intenzita línie, ... ) priestorové vzťahy( lineárna perspektíva, vzdušná perspektíva ) - usporiadať a miešať farby na palete i na obraze - zvoliť kompozíciu vzhľadom na sformulovaný cieľ výtvarnej činnosti - zvládnuť zložitejšie techniky otláčania ( farebný linoryt, rôzne formy sútlačí, ... ) - zvládnuť modelovanie tvarov podľa predlohy a fantázie, základy práce na hrnčiarskom kruhu a zložitejšie postupy pri práci so sadrou - zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov do asambláži - využiť pri výtvarnej tvorbe impresívne a expresívne formy vyjadrenia v závislosti od vytýčeného cieľa činnosti - štylizovať zobrazované podľa charakteru úlohy a zamýšľaného výsledku
28
Afektívna oblasť Študent dokáže: - kriticky hodnotiť technické, výrazové a obsahové aspekty výtvarnej tvorby u seba a iných s ohľadom na porovnanie zamýšľaného cieľa a výsledku práce - chápať svoje prípadné nedostatky ako podnet pre ďalšie zdokonaľovanie - ústretovo komunikovať v rámci triedy i mimo nej - argumentovať a prijímať argumenty pri výbere prostriedkov pre výtvarnú činnosť 2. Všeobecné kompetencie Psychomotorická oblasť Študent dokáže: - zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu - dokázať vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia - vyjadriť sa základnými technickými postupmi kreslenia, maľovania, grafických techník, fotografovania, priestorového vytvárania objektu, plastiky, skulptúry - vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu Afektívna oblasť - pracovať individuálne aj v skupine Študent dokáže: - zvoliť primeraný spôsob riešenia problému - preberať zodpovednosť za svoje konanie - hodnotiť seba a iných - mať zmysel pre zmeny - argumentovať (primerane veku) - byť tvorivý a iniciatívny - rozvíjať si fantáziu a obrazotvornosť 3. Kľúčové kompetencie spôsobilosti k celoživotnému učeniu sa sociálne komunikačné spôsobilosti - je schopný využívať (svoje) osvedčené stratégie učenia sa, pričom si uvedomuje svoje silné a slabé stránky, - dokáže uplatniť získané znalosti a spôsobilosti v rozličných (pracovných a mimopracovných) životných situáciách, - dosiahol základnú úroveň motivovanosti k celoživotnému učeniu sa, - dokáže využívať všetky dostupné formy sociálnej komunikácie, - uplatňuje osobnostnú komunikáciu smerujúcu k vytváraniu dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu, - rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a uplatňuje primeranú formu medzikultúrnej komunikácie,
29
spôsobilosť riešiť problémy spôsobilosti občianske spôsobilosti sociálne a personálne spôsobilosti vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia Špecifiká IKT pre výtvarný odbor: - má osvojené schopnosti a vedomosti na riešenie problémov s využitím znalostí a schopností získaných v rámci základného umeleckého vzdelania, uplatňuje základné logické operácie, dokáže uplatňovať odborný prístup pri riešení bežných problémov, - je schopný vidieť veci problémovo, kriticky myslieť pri hľadaní riešenia, obhájiť si svoje rozhodnutie, je si vedomý svojej zodpovednosti za riešenie problémov a užitočnosti poučenia sa z vlastných chýb a chýb iných, - chápe význam a podstatu legislatívnych zákonov a spoločenských noriem, je si vedomý svojich práv a povinností v škole i mimo nej, rešpektuje práva ostatných ľudí, pozná a váži si naše kultúrno-historické tradície a dedičstvo, - chápe základné ekologické a environmentálne súvislosti a rozhoduje sa v záujme ochrany zdravia jednotlivca i spoločnosti, - je pripravený zaujímať sa o dianie a riešenie problémov v spoločnosti - dokáže spolupracovať v skupine a akceptuje pravidlá práce v tíme, chápe a dokáže prebrať svoju zodpovednosť a spoluzodpovednosť za výsledky spoločnej práce, - dokáže sa primerane zapojiť do diskusie, pričom rešpektuje aj iné názory, chápe význam vzájomnej ohľaduplnosti, - dokáže zvládať svoje vlastné pocity, chápe ich podstatu, vie do určitej miery regulovať svoje správanie, - uvedomuje si svoj skutočný potenciál, osobné kvality a v súlade s tým si projektuje svoj (aktuálny) osobný rozvoj a osobné ciele, - dokáže sa vyjadrovať na primeranej úrovni kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov, - dokáže pomenovať a orientovať sa v umeleckých druhoch a štýloch, používať ich hlavné vyjadrovacie prostriedky, cení si a rešpektuje rôzne prejavy umenia, - vie oceniť interkultúrne dedičstvo a historické tradície, - je schopný tvoriť a prijímať umenie, - uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote, - správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám, - je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr, - rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a vkusový postoj, - pozná základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka, - pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), - v každodenných situáciách mať schopnosť (na rôznych úrovniach) používať modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (projekty, vystúpenia, koncerty, výstavy), -rozvíja schopnosť objavovať, pýtať sa, hľadať odpovede, ktoré vedú k systematizácii - žiaci majú získavať nové IKT kompetencie, - počítačová grafika, - spracovanie fotografií, výtvarných diel, - počítačová animácia, práca s 3D modelmi, - dizajn, tvorba prezentácií, - encyklopédie výtvarných diel, galérií, múzeí... 30
• HUDOBNÝ ODBOR Stupeň vzdelania ISCED 1B Absolvent primárneho umeleckého vzdelania ZUŠ by si mal osvojiť základnú hudobnú gramotnosť a odbornú terminológiu. Mal by získať uvedomelosť a samostatnosť pri nácviku hudobných skladieb, pri ich rozbore i vo vlastnej hudobnej interpretácii. Mal by byť schopný zaradiť sa do komorných i väčších inštrumentálnych telies. Mal by byť pozorným percipientom hudby, ktorému sa hudba stane celoživotnou potrebou a hlbším prostriedkom k poznávaniu a chápaniu skutočnosti. Vďaka možnosti pracovať sústavne na štúdiu jednotlivých skladieb, verejného vystupovania pri ich interpretácii získať pre život neoceniteľnú schopnosť sústredenia a zdravého sebavedomia, ktorá je devízou pre celý budúci život. Mal by vedieť dobre komunikovať, využívať získané poznatky z návštevy koncertov v záujme vlastného rozvoja a získať základy pre rozvíjanie kľúčových spôsobilostí. Stupeň vzdelania ISCED 2B Absolvent sekundárneho umeleckého vzdelania by mal mať osvojenú základnú hudobnú gramotnosť. Mal by vedieť používať základnú odbornú terminológiu. Má mať záujem a dokázať sa uvedomelo, samostatne a pravidelne venovať rozvíjaniu svojho nadania prostredníctvom nácviku hudobných skladieb. Absolvent by mal byť schopný zaradiť sa do inštrumentálnych telies, súborov či speváckych zborov. Má schopnosť základnej orientácie v dejinách a teórii podľa jednotlivých druhov umenia a vie kde a ako sa o nich dozvedieť viac. Dokáže vnímať a prežívať umenie ako hlbší prostriedok chápania skutočnosti. Má vytvorený pozitívny vzťah k umeniu. Tento vzťah dokáže aj samostatne rozvíjať ako celoživotnú potrebu. Je schopný sústrediť sa, verejne vystupovať, otvorene a kultivovane komunikovať. Váži si vlastnú prácu a úspechy v štúdiu, mal by tiež rešpektovať rozdielne názory a chrániť aj umelecké prejavy iných. Získať základy pre rozvoj kľúčových spôsobilostí pre prípadné ďalšie štúdium na školách s umeleckým zameraním alebo pre samostatnú umeleckú tvorbu. • TANEČNÝ ODBOR Stupeň vzdelania ISCED 1B Po ukončení primárneho umeleckého vzdelania v SZUŠ má žiak osvojené základy tanca a prvotnej kultúrnej gramotnosti. Získal základy pre osvojenie účinných techník učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Váži si seba aj druhých ľudí, je spôsobilý ústretovo komunikovať a spolupracovať, je vnímavý k potrebám iných. Získal základy používania odborného jazyka a komunikácie v oblasti hudby a tanečného umenia. Úroveň rozvinutosti kľúčových spôsobilostí, ktoré žiaci dosiahnu na konci primárneho umeleckého vzdelania, nie je ukončená. Vytvára len základ pre následné stupne vzdelania, pre celoživotné učenie sa, pre zapojenie sa do pracovného procesu. Rozvíjaním kľúčových spôsobilostí v životnom kontexte obsahu predmetov je tvorený model absolventa programu primárneho stupňa umeleckého vzdelania. Absolvent primárneho umeleckého vzdelania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti: •sociálno-komunikačné spôsobilosti - vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania, - dokáže určitý čas sústredene pracovať, náležite reagovať, - uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu, 31
- rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať a vyjadriť svoj názor, - na základnej úrovni využíva technické prostriedky medzi osobnej komunikácie, - rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a preukazuje záujem o primeranú formu medzi kultúrnej komunikácie • spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia - v každodenných situáciách mať schopnosť používať modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (projekty, vystúpenia, koncerty, besiedky) - rozvíja si schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré vedú k systematizácii poznatkov •spôsobilosti v oblasti informačnej a komunikačnej technológie – zavádzať informačné technológie a multimediálnu techniku do vyučovania v ZUŠ a rozširovať ponuky výchovy a vzdelávania a zvyšovanie jej kvality. Sú rozdelené do troch častí (podľa stratégie informatizácie regionálneho školstva): - integrovať IKT do vyučovania - žiaci majú získavať nové IKT kompetencie, - využívanie IKT kompetencií vo všetkých predmetoch, - zmena vyučovacieho procesu na využívanie IKT - zmodernizovať obsah predmetov s integráciou IKT vo vyučovaní. - Tvorba edukačného softvéru a obsahu v digitálnej forme - podporiť a zabezpečiť pravidelný systém tvorby edukačného softvéru, - príprava digitálnych učebných materiálov, digitálnych prameňov a iných učebných pomôcok Špecifiká IKT pre tanečný odbor: • práca s videom, starým záznamom a s ďalšími digitálnymi zdrojmi na internete • spôsobilosť učiť sa učiť sa - získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní a získavaní nových poznatkov - na základe poskytovaných možností uplatňuje základy rôznych techník tanca a efektívne si osvojuje poznatky a študijné návyky, - vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach - zlepšuje svoju vytrvalosť a iniciatívu, hodnotí svoj pokrok, akceptuje spätnú väzbu a uvedomuje si svoje rozvojové možnosti •spôsobilosť riešiť problémy - vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať ozajstný problém, premýšľa o jeho príčinách a navrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti, - pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje při podobných alebo nových problémoch, - pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom •osobné, sociálne a občianske spôsobilosti - vytvára si pozitívny seba- obraz, ktorý podporuje žiacku sebadôveru a seba- rozvoj, 32
- uvedomuje si vlastné potreby a aktívne využíva svoje možnosti, - uvedomuje si svoje silné a slabé stránky ako svoje tvorivé rozvojové možnosti, - ovláda kvalitu a vhodnosť svojho výberu voľných činností, aktívne si chráni svoje fyzické a duševné zdravie, - kontroluje vlastné konanie a vie odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov - uvedomuje si svoje práva a povinnosti a aktívne ich realizuje - účinne spolupracuje v skupine, podieľa sa na vytváraní triednych, skupinových a celoškolských pravidiel, je zodpovedný a dodržiava dohody, - ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci - podieľa sa na vytváraní podporujúcej a motivujúcej sociálno-emočnej klímy v triede a dobrých medziľudských vzťahov, •spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry - dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov, - rozvíja schopnosť tvoriť a prijímať umenie, - dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania), - uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote - cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície, - je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr. Kompetencie (zručnosti, vedomosti, postoje): Po ukončení primárneho umeleckého vzdelania majú žiaci schopnosť logicky uvažovať, s istotu ovládajú základy hudobnej a tanečnej štruktúry, základnú hudobnú a tanečnú abecedu, terminológiu a gramotnosť, dejiny podľa učebných osnov, sú schopní verbálne vyjadriť svoje pocity a postrehy vzťahu výrazových prostriedkov hudby a tanca Sú oboznámení so základnými okruhmi sociálnej funkcie hudby a tanečného a umenia, slovenskou ľudovou tradíciou (jej zvykoslovím). Ovládajú techniku umeleckej tvorby (alebo interpretácie) na vekovo primeranej úrovni v súlade s učebnými osnovami a individuálnymi dispozíciami žiakov. Stupeň vzdelania ISCED 2B Po ukončení nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania v SZUŠ Dotyk má žiak osvojené základy tanca a prvotnej kultúrnej gramotnosti. Získal základy pre osvojenie účinných tanečných techník ako klasický tanec, moderný tanec, ľudový tanec a tanečná prax pre rozvíjanie spôsobilostí. Váži si seba aj druhých ľudí, je spôsobilý ústretovo komunikovať a spolupracovať, je vnímavý k potrebám iných. Získal základy používania odborného francúzskeho jazyka potrebného pre klasický tanec aj základy anglického jazyka potrebného v technike jazzového tanca, komunikácie v oblasti hudby a tanečného umenia. Úroveň rozvinutosti kľúčových spôsobilostí, ktoré žiaci dosiahnu na konci nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania, nie je ukončená. Vytvára základ pre následné stupne vzdelania vyššieho sekundárneho vzdelania, pre celoživotné učenie sa, pre zapojenie sa do pracovného procesu. Rozvíjaním kľúčových spôsobilostí v životnom kontexte obsahu predmetov je tvorený model absolventa programu nižšieho sekundárneho stupňa umeleckého vzdelania.
33
Absolvent primárneho umeleckého vzdelania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti: •sociálno-komunikačné spôsobilosti - vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primerane nižšiemu sekundárnemu stupňu vzdelávania, - dokáže sústredene, samostatne pracovať a náležite reagovať, - naďalej uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu - rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej a verbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať a vyjadriť svoj názor, - na základnej úrovni využíva technické prostriedky medzi osobnej komunikácie, - rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a preukazuje záujem o primeranú formu medzi kultúrnej komunikácie. • spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia - v každodenných situáciách má schopnosť používať modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (projekty, vystúpenia, koncerty, besiedky), - rozvíja si schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré vedú k systematizácii poznatkov, •spôsobilosti v oblasti informačnej a komunikačnej technológie – zavádzať informačné technológie a multimediálnu techniku do vyučovania v ZUŠ a rozširovať ponuky výchovy a vzdelávania a zvyšovanie jej kvality. Sú rozdelené do troch častí (podľa stratégie informatizácie regionálneho školstva): • Integrovať IKT do vyučovania • žiaci majú získavať ďalšie nové IKT kompetencie, • využívanie IKT kompetencií vo všetkých predmetoch, • zmena vyučovacieho procesu na využívanie IKT - zmodernizovať obsah predmetov s integráciou IKT vo vyučovaní. • Tvorba edukačného softvéru a obsahu v digitálnej forme • podporiť a zabezpečiť pravidelný systém tvorby edukačného softvéru, • príprava digitálnych učebných materiálov, digitálnych prameňov a iných učebných pomôcok. Špecifiká IKT pre tanečný odbor: • práca s videom, starým záznamom a s ďalšími digitálnymi zdrojmi na internete •spôsobilosť učiť sa učiť sa - zdokonaľuje schopnosť sebareflexie pri poznávaní a získavaní nových poznatkov, - na základe poskytovaných možností uplatňuje základy rôznych techník tanca klasického, moderného, ľudového a efektívne si osvojuje poznatky a študijné návyky, - vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach, - zlepšuje svoju získanú vytrvalosť a iniciatívu, hodnotí svoj pokrok, akceptuje spätnú väzbu a uvedomuje si svoje rozvojové možnosti,
34
• spôsobilosť riešiť problémy - vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať ozajstný problém, premýšľa o jeho príčinách a navrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti, - pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch, - pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom, •osobné, sociálne a občianske spôsobilosti - vytvára si pozitívny sebaobraz, ktorý podporuje žiacku sebadôveru a sebarozvoj, - uvedomuje si vlastné potreby a aktívne využíva svoje možnosti, - uvedomuje si svoje silné a slabé stránky ako svoje tvorivé rozvojové možnosti, - sústreďuje sa na kvalitu a vhodnosť svojho výberu voľných činností, aktívne si chráni svoje fyzické a duševné zdravie, - kontroluje vlastné konanie a vie odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov, - uvedomuje si svoje práva a povinnosti a aktívne ich realizuje, - účinne spolupracuje v skupine, podieľa sa na vytváraní triednych, skupinových a celoškolských pravidiel, je zodpovedný a dodržiava dohody, - ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci, - podieľa sa na vytváraní podporujúcej a motivujúcej sociálno-emočnej klímy v triede a dobrých medziľudských vzťahov, •spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry - dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov, - rozvíja schopnosť tvoriť a prijímať umenie, - s istotou dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania), - uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote, - cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície, - je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr. Kompetencie (zručnosti, vedomosti, postoje) Po ukončení nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania majú žiaci schopnosť logicky uvažovať, ovládajú základy hudobnej a tanečnej štruktúry, základnú hudobnú a tanečnú abecedu, terminológiu a gramotnosť, dejiny podľa učebných osnov, sú schopní verbálne vyjadriť svoje pocity a postrehy vzťahu výrazových prostriedkov hudby a tanca. Sú oboznámení so základnými okruhmi sociálnej funkcie hudby a tanečného a umenia, slovenskou ľudovou tradíciou (jej zvykoslovím). Ovládajú techniku umeleckej tvorby (alebo interpretácie) na vekovo primeranej úrovni v súlade s učebnými osnovami a individuálnymi dispozíciami žiakov.
35
• LITERÁRNO-DRAMATICKÝ ODBOR U absolventa literárno- dramatického odboru sú rozvinuté komunikačné zručnostiverbálne a neverbálne. Má osvojené základy asertívneho správania. Vie diskutovať, argumentovať, zaujať vlastné stanovisko v etudách a bežných životných situáciách. Žiak vie rozvinúť fantáziu, hudobno-pohybový prejav, hlasový a rečový prejav do roviny nad úroveň poznania svojich rovesníkov. Naši absolventi sú vyklíčenou rastlinkou pre pôdu amatérskych divadiel a ďalej tí najzdatnejší, najtalentovanejší , či najvytrvalejší, aj po vyformovaní na VŠ aj odborníci na poli profesionálnych divadiel, či už ako herci, režiséri. Naši absolventi sú schopní aktívne vnímať svet, či už ako herci- divadelníci alebo ako citlivé obecenstvo so zdravým kritickým náhľadom na svet a javy v ňom. Absolventi LDO nadobudli vedomosti, ktoré im pomáhajú pri zdravom formovaní medziľudských vzťahov, tak potrebných v humanitne zameraných profesiách vyžadujúcich zrozumiteľné, ale aj asertívne vyjadrovanie. Absolvent je schopný orientovať sa v zozname zvučných mien autorov klasickej aj modernej literárnej tvorby. Ovláda svoj hlas, ako aj základy techniky reči. Má rozvinuté prednesové, pohybové schopnosti. Je schopný kultivovaného prejavu a komunikácie o fenoménoch veku primeraných, niekedy z hľadiska inelektuálneho- aj náročnejších dialógov.
II.4. Výchovno- vzdelávacie stratégie školy Výchovno-vzdelávacie stratégie školy sú zamerané na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov a sú v súlade so zámermi školy. Súhrn metód, foriem a postupov je učiteľmi uplatňovaný podľa momentálnych požiadaviek a možností žiakov a školy tak, aby smerovali k rozvoju všetkých kľúčových kompetencií žiaka a naplnenia profilu absolventa našej školy. Preferovanými metódami sú tímová a samostatná práca, prezentácia a obhajoba výstupov. Sústredíme sa na celoročné aktivity prostredníctvom ročníkových projektov, ktorých témy budú každoročne zvolené v ročnom pláne práce. Pozornosť venujeme na vyhľadávanie a rozvoj talentu a nadania vo všetkých oblastiach. Kompetencia k celoživotnému učeniu sa učitelia zadávajú úlohy vyžadujúce myslenie a samostatnú prácu a poskytovať im dostatok času vo všetkých oblastiach vyučovania, učitelia používajú metódy a formy primerané veku a schopnostiam žiakov, učitelia vytvárajú pozitívnu atmosféru v kolektíve, učitelia kladú dôraz na pozitívnu motiváciu žiaka, učitelia umožnia žiakom vlastné hodnotenie učitelia ponúknu žiakom rôzne zdroje informácií, nekladú dôraz len na vlastný výklad, Kompetencia sociálno-komunikačná učitelia rozširujú slovnú zásobu žiakov používaním vhodnej odbornej terminológie s prihliadnutím na vek žiakov, učitelia pozitívne hodnotia, učitelia umožňujú žiakom klásť otázky a diskutovať k téme, pri komunikácii so žiakmi učitelia dodržujú základné etické normy a vyžadujú ich aj od žiakov, učitelia umožnia žiakom prezentáciu výsledkov práce s možnosťou diskusie a obhajoby.
36
Kompetencia v oblasti komunikačných technológií učitelia umožnia žiakom používať informačné a komunikačné technológie pri získavaní a spracovaní informácií, učitelia používajú vo vyučovaní informačné a komunikačné technológie s prihliadnutím na účelnosť a vhodnosť, učitelia umožnia prezentovať výsledky vlastnej práce s využitím informačných a komunikačných technológií Kompetencia riešiť problémy učitelia zaraďujú do vyučovania modelové príklady a situácie, učitelia zadávajú žiakom rôzne typy úloh, pričom kladú dôraz na analytické myslenie, zovšeobecnenie a konkretizáciu, porovnávanie a triedenie poznatkov a abstraktné myslenie podľa veku žiakov, učitelia usmerňujú žiakov na vyhľadávanie súvislostí, používanie medzipredmetových vzťahov a získavanie dodatočných a rozširujúcich informácií, učitelia podporujú rôzne myšlienkové a pracovné postupy pri riešení úloh, učitelia usmerňujú žiakov k tímovej spolupráci na riešení problémov, ku konštruktívnej diskusii a kooperatívnemu riešeniu konfliktov, učitelia pozitívne motivujú žiakov pri riešení problémov učitelia kladú dôraz na plánovanie práce, dokončenie zadaní a dodržiavanie termínovaných úloh. Kompetencie občianske triedni učitelia komunikujú so žiakmi o dianí v triede, učitelia rešpektujú sociálne, kultúrne, náboženské a etnické individuality žiakov a vyžadujú to aj od celého žiackeho kolektívu, učitelia vyžadujú od žiakov spoluprácu a prevzatie spoluzodpovednosti za klímu v triede, pracovné a životné prostredie, pričom sa žiaci aktívne podieľajú na úprave prostredia triedy a školy, učitelia spolupracujú a podporujú prácu žiackeho parlamentu, učitelia pozitívne hodnotia vzájomnú žiacku pomoc a humanitné činy žiakov v škole aj mimo nej, učitelia podporujú zapájanie žiakov do diania v miestnej komunite. Kompetencie sociálne a personálne učitelia a žiaci spoločne stanovia pravidlá spolupráce v jednotlivých predmetoch, rešpektujúc individuálne potreby žiakov a ciele vyučovania, učitelia dávajú žiakom možnosť na sebahodnotenie a hodnotenie iných žiakov, pričom dohliadajú na rešpektovanie etických noriem a zásad hodnotenia, učitelia dbajú na zapojenie všetkých žiakov do práce a možnosť ich prezentovania, učitelia pozitívne hodnotia spoluprácu a vzájomnú pomoc žiakov v skupine, Kompetencie pracovné učitelia vhodne usmerňujú žiakov k získavaniu poznatkov, zručností a schopností, učitelia oboznámia žiakov a trvajú na dodržiavaní bezpečnostných pravidiel a predpisov pri vyučovaní, pri práci v špecializovaných učebniach (telocvičňa, PC učebňa...), 37
učitelia oboznámia žiakov s bezpečnými pracovnými postupmi, návodmi na používanie, novou pomôckou alebo materiálom, aby žiaci mohli samostatne pracovať, učitelia organizujú exkurzie, výlety so zameraním na edukačné ciele učitelia zaraďujú do vyučovania príklady z bežného života. Kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry učitelia umožňujú žiakom vyjadrovať svoje pocity a vnemy umeleckými spôsobmi, učitelia rešpektujú pri vyučovaní a hodnotení žiakov v umeleckých predmetoch individuálne schopnosti žiakov, učitelia organizujú v spolupráci so žiakmi výlety a exkurzie s cieľom poznávať umenie a kultúru vo všetkých podobách, učitelia umožnia žiakom prezentovať výsledky umeleckej činnosti na verejnosti, učitelia sa v kontakte so žiakmi správajú podľa pravidiel etikety, primerane situáciám a vyžadujú to aj od žiakov.
II.5. Zabezpečenie výchovy a vzdelávania pre žiakov so špeciálnymi potrebami Žiaci so zdravotným znevýhodnením škola spolupracuje s Pedagogicko – psychologickou poradňou pri zabezpečení starostlivosti o žiakov so špeciálnymi potrebami a so zdravotným znevýhodnením, škola môže integrovať žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa požiadaviek zákonných zástupcov, pričom vychádza z možností a podmienok školy, pre integrovaných žiakov škola vypracuje v spolupráci s pedagogicko–psychologickou poradňou individuálny výchovno– vzdelávací program, pri hodnotení žiakov so špeciálnymi potrebami škola vychádza z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov, škola zabezpečí pre žiakov so špeciálnymi potrebami učebné a kompenzačné pomôcky podľa potrieb žiaka a možností školy. Žiaci so sociálne znevýhodneného prostredia pri zabezpečovaní výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia škola spolupracuje so zriaďovateľom, príslušným ÚPSVaR a ďalšími dotknutými subjektmi, žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia poskytuje škola príslušné úľavy podľa platných zákonov, škola úzko spolupracuje so zákonnými zástupcami pri zabezpečovaní výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Žiaci s nadaním škola umožní žiakovi s nadaním rozvíjať nadanie v špecifickej oblasti, škola umožní individuálnu integráciu žiakov s nadaním, škola zabezpečí učebné pomôcky pre žiakov s nadaním podľa potrieb žiaka a možností pri výchove a vzdelávaní žiakov s nadaním škola spolupracuje s Pedagogicko – psychologickou poradňou,
vo výučbe týchto žiakov budeme využívať nadštandardné vyučovacie metódy a postupy, budú zapojení do problémového a projektového vyučovania 38
III. VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA III.1. Hodnotenie výsledkov práce žiakov III.1.1. Všeobecné pravidlá a kritériá pre hodnotenie žiakov Cieľom hodnotenia žiakov je ich motivácia nasmerovaná na uvedomovanie si použiteľnosti nadobúdaných poznatkov pre napĺňanie vlastných potrieb v budúcnosti. Rovnako tak je dôležitým aspektom pre získanie informácií o tom, ako si žiaci osvojujú poznatky, čo je významným prostriedkom pre následné riadenie, smerovanie a korigovanie ďalšieho vyučovacieho procesu. Tak je možné odstrániť zistené nedostatky. Hodnotenie v akejkoľvek forme má spĺňať výchovnú funkciu, má povzbudzovať ale zároveň i vystríhať pred nedostatkami. Súkromná základná umelecká škola uplatňuje pri hodnotení žiakov pravidlá a kritériá uvádzané v Metodickom pokyne č. N/2009 –R z novembra 2009 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných umeleckých škôl. Hodnotenie a klasifikácia žiakov sú neoddeliteľnou súčasťou výchovnovzdelávacieho procesu základnej umeleckej školy. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Žiak má právo byť oboznámený so spôsobom a výsledkom hodnotenia. Hodnotenie žiakov sa v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu uskutočňuje na základe dosiahnutých výsledkov klasifikáciou. Predmetom klasifikácie sú výsledky, ktoré žiak dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami učebných osnov. Klasifikujú sa vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré žiak získal, rozsah ich osvojenia, ich uplatňovanie v konkrétnych činnostiach, usilovnosť a osobnostný rast žiaka. Klasifikácia žiakov sa uskutočňuje priebežne, v rámci jednotlivých povinných vyučovacích predmetov a voliteľných vyučovacích predmetov, a formou súhrnnej klasifikácie. Prospech žiakov v jednotlivých predmetoch sa klasifikuje podľa klasifikačnej stupnice: a) 1. stupeň - výborný, b) 2. stupeň - chválitebný, c) 3. stupeň - uspokojivý, d) 4. stupeň - neuspokojivý. Pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka sa uplatňuje priebežná klasifikácia, ktorú zaznamenáva triedny učitel do klasifikačního záznamu a žiackej knižky. Na konci prvého a druhého polroka šk. roka sa uskutočňuje súhrnná klasifikácia. Z výsledkov súhrnnej klasifikácie vychádza celkové hodnotenie žiaka. Celkové hodnotenie na konci prvého a druhého polroka sa vyjadruje takto: a) prospel s vyznamenaním b) prospel c) neprospel
39
III.1.2. Pravidlá pre hodnotenie v odboroch •HUDOBNÝ ODBOR: Stupeň 1 – výborný Žiak ovláda poznatky a zručnosti požadované učebnými osnovami dostatočne celistvo, s menšími nedostatkami. Je vytrvalý, usilovný, pracuje primerane svojmu veku prevažne samostatne, tvorivo a pohotovo vo všetkých činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti, zručnosti a návyky a úspešne ich rozvíja v individuálnom i skupinovom prejave. Na vyučovanie sa pripravuje systematicky. Jeho prejav je citovo estetický a technicky spoľahlivý, spravidla bez podstatných nedostatkov. Zúčastňuje sa na verejných podujatiach školy i na súťažiach. Má aktívny záujem o hudobné umenie. Stupeň 2 – chválitebný Žiak ovláda poznatky a zručnosti požadované učebnými osnovami s menšími nedostatkami. Je usilovný, aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Pracuje primerane svojmu veku prevažne samostatne. Je schopný s pomocou učiteľa využívať zručnosti a návyky v individuálnom aj skupinovom prejave. Príprava na vyučovanie je systematická. Estetické a technické dopracovanie skladieb je veľmi dobré. Naštudované skladby dokáže predviesť na menej závažných podujatiach školy. Má záujem o štúdium v ZUŠ. Stupeň 3 – uspokojivý Žiak má v poznatkoch, zručnostiach a návykoch požadovaných učebnými osnovami väčšie nedostatky. Je menej aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Potrebuje sústavnú pomoc učiteľa. Menej využíva svoje schopnosti, zručnosti a návyky v individuálnom a skupinovom prejave. Príprava na vyučovanie je nesystematická. V jeho prejave čiastočne chýba muzikalita a estetické cítenie, nedostatočné je estetické a technické dopracovanie skladieb. Má záujem o štúdium v ZUŠ. Stupeň 4 – neuspokojivý Žiak nezvládol požiadavky učebných osnov. Minimálne osvojené poznatky a zručnosti nevie v praxi aplikovať. Celkový rozvoj jeho hudobných zručností a schopností je neuspokojivý. V jeho činnostiach sa prejavujú závažné nedostatky a hudobné prejavy sú na nízkej estetickej a technickej úrovni. Nemá záujem ani dostatočné predpoklady pre vzdelávanie v ZUŠ. • VÝTVARNÝ ODBOR: Stupeň 1 – výborný Žiak ovláda poznatky a zručnosti požadované učebnými osnovami dostatočne celistvo, s menšími nedostatkami. Je vytrvalý, pracuje primerane samostatne, tvorivo a pohotovo. Jeho tvorivý prejav je osobitý, presvedčivý, pôsobivý, precítený a má estetickú hodnotu. Prejavuje sa to v kresbe, v zmysle pre farbu, v kompozičnom členení plochy, vo výtvarných zákonitostiach a v každej technike spracovania a vyjadrovania pri dodržaní správneho technologického postupu, s prípustnými menšími chybami. Má nekonvenčný prístup k riešeniu tém a zadaní, spôsobu výtvarného myslenia, tvorivého uplatňovania svojej fantázie. Osvojené vedomosti, zručnosti a návyky aplikuje väčšinou tvorivo v individuálnom i skupinovom prejave, spravidla bez podstatných nedostatkov. Zúčastňuje sa na verejných podujatiach školy i na súťažiach. Má aktívny záujem o výtvarné umenie.
40
Stupeň 2 – chválitebný Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami menšie nedostatky. Je menej aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Jeho výtvarný prejav prejavujúci sa v kresbe, v zmysle pre farbu, v kompozičnom členení plochy, vo výtvarných zákonitostiach a v každej technike spracovania je menej pôsobivý a presvedčivý s menšími chybami. Vo výtvarných zručnostiach a návykoch sa prejavujú medzery pri realizácii námetu. Menej využíva svoje schopnosti a zručnosti v individuálnom a skupinovom prejave. Artefakt zrealizuje primerane svojmu veku a schopnostiam, je prezentovaný na menej závažných podujatiach školy a súťažiach. Má záujem o štúdium v ZUŠ. Stupeň 3 – uspokojivý Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami väčšie nedostatky. Je menej aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Jeho výtvarný prejav je menej pôsobivý a presvedčivý. Vo výtvarných zručnostiach a návykoch sa častejšie prejavujú medzery pri realizácii námetu a v každej technike spracovania. Potrebuje sústavnú pomoc učiteľa. Menej využíva svoje schopnosti a zručnosti v individuálnom a skupinovom prejave. Má záujem o štúdium v ZUŠ. Stupeň 4 – neuspokojivý Žiak nezvládol požiadavky učebných osnov. Vo všetkých výtvarných činnostiach je väčšinou pasívny. Rozvoj jeho výtvarných schopností je neuspokojivý. Minimálne osvojené poznatky a zručnosti nevie v praxi aplikovať. Jeho výtvarné schopnosti a zručnosti sú neuspokojivé. Neprejavuje záujem o výtvarné umenie. V jeho činnostiach sa prejavujú závažné nedostatky a výtvarné prejavy sú na nízkej estetickej a technickej úrovni. Nemá záujem ani dostatočné predpoklady pre vzdelávanie v ZUŠ. • TANEČNÝ ODBOR: Stupeň 1 – výborný Žiak ovláda poznatky a zručnosti požadované učebnými osnovami dostatočne celistvo, s menšími nedostatkami. Samostatne a tvorivo aplikuje osvojené vedomosti, zručnosti, návyky vo všetkých tanečných prvkoch a v skladbách. Plne využíva svoje telesné dispozície, ktoré rozvíja v individuálnom i skupinovom prejave. Má zmysel pre súhru v tanečnom kolektíve. Jeho pohybový prejav je esteticky pôsobivý, osobitý, precítený a pomerne presný, spravidla bez podstatných nedostatkov. Je usilovný a vytrvalý pri rozvíjaní tanečnej techniky a má výrazné hudobné cítenie. Zúčastňuje sa na verejných podujatiach školy i na súťažiach. Má aktívny záujem o tanečné umenie. Stupeň 2– chválitebný Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami menšie nedostatky. Je aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Využíva svoje schopnosti, zručnosti a návyky v individuálnom a skupinovom prejave. Má menšie nedostatky v muzikalite a estetickom cítení, vyskytujú sa menšie technické nedostatky a rytmické nepresnosti. V tanečnom kolektíve má zmysel pre súhru. Osvojené poznatky, zručnosti a návyky aplikuje tvorivo, dokáže ich predviesť na menej závažných podujatiach školy. Má záujem o tanečné umenie a o štúdium v ZUŠ. Stupeň 3 – uspokojivý Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami väčšie nedostatky. Je menej aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Menej využíva svoje schopnosti a zručnosti 41
v individuálnom a skupinovom prejave. Čiastočne mu chýba muzikalita a estetické cítenie, častejšie sa vyskytujú technické nedostatky a rytmické nepresnosti. Vyžaduje si sústavnú pomoc a usmerňovanie učiteľa. V tanečnom kolektíve mu chýba zmysel pre súhru, uplatnenie nachádza iba v menej náročných skladbách. Prejavuje záujem o štúdium v ZUŠ. Stupeň 4 - neuspokojivý Žiak nezvládol požiadavky učebných osnov. Minimálne osvojené poznatky a zručnosti nevie v praxi aplikovať. V tanečných činnostiach je pasívny. Chýba mu usilovnosť, vytrvalosť, hudobné cítenie, tvorivé schopnosti a záujem o tanec. Celkový rozvoj jeho tanečných schopností je neuspokojivý. V jeho činnostiach sa prejavujú závažné nedostatky a tanečné prejavy sú na nízkej estetickej a technickej úrovni. Nemá záujem ani dostatočné predpoklady pre vzdelávanie v ZUŠ. • LITERÁRNO-DRAMATICKÝ ODBOR: Stupeň 1 – výborný Žiak ovláda poznatky a zručnosti požadované učebnými osnovami dostatočne celistvo, s menšími nedostatkami. V dramatických a bábkohereckých činnostiach je aktívny, tvorivý a prevažne samostatný. Dobre využíva svoje osobné predpoklady, ktoré rozvíja v individuálnom a skupinovom prejave. Jeho dramatický a slovesný prejav je esteticky pôsobivý. Má menšie nedostatky z hľadiska rečových, pamäťových, vyjadrovacích alebo pohybových zložiek. Osvojené poznatky, zručnosti a návyky aplikuje primerane tvorivo v úlohách, spravidla bez podstatných nedostatkov. Zúčastňuje sa verejných podujatí školy i na súťažiach. Má aktívny záujem o dramatické umenie a literatúru. Stupeň 2 – chválitebný Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami menšie nedostatky. Je usilovný, aktívny, samostatný, pohotový, tvorivý. Jeho dramatický a slovesný prejav má menšie nedostatky z hľadiska rečových, pamäťových, vyjadrovacích a pohybových zložiek. Využíva svoje schopnosti v individuálnom i skupinovom prejave. Vedomosti z oblasti literatúry, princípov dramatickej a bábkohereckej hry, spevu a pohybu uplatňuje s menšou pomocou učiteľa. Osvojené poznatky, zručnosti a návyky aplikuje spravidla samostatne a dokáže ich predviesť na menej závažných podujatiach školy. Má aktívny záujem o dramatické umenie, literatúru a o štúdium v ZUŠ. Stupeň 3 – uspokojivý Žiak má v poznatkoch a zručnostiach požadovaných učebnými osnovami väčšie nedostatky. Je menej aktívny, samostatný, pohotový a tvorivý. Menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a skupinovom prejave. Vedomosti z oblasti literatúry, princípov dramatickej a bábkohereckej hry, spevu a pohybu uplatňuje pomocou učiteľa. V práci sa vyskytujú častejšie nedostatky. Má záujem o štúdium v ZUŠ. Stupeň 4 – neuspokojivý Žiak nezvládol požiadavky učebných osnov. Vo všetkých činnostiach je prevažne pasívny a rozvoj jeho zručností a schopností je neuspokojivý. Literárno-dramatický alebo bábkoherecký prejav je väčšinou chybný a málo estetický. Minimálne osvojené vyjadrovacie a pohybové prostriedky na dosiahnutie elementárnych zákonitostí dramatickej a bábkohereckej hry nevie aplikovať v praxi ani s pomocou učiteľa. Neprejavuje záujem o estetiku reči, hry, deja a nevyvíja potrebné úsilie o štúdium. Celkový rozvoj jeho schopností, zručností a návykov v dramatickom umení je neuspokojivý. V jeho činnostiach sa prejavujú závažné nedostatky. Nemá záujem ani dostatočné predpoklady pre vzdelávanie v ZUŠ. 42
III.1.3. Pravidlá pre hodnotenie správania Pri hodnotení správania žiakov, postupuje Súkromná základná umelecká škola podľa Metodického pokynu č. N/2009 –R z novembra 2009 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných umeleckých škôl, podľa ktorého sa správanie žiakov osobitne neklasifikuje a neovplyvňuje ani klasifikáciu vo vyučovacích predmetoch, pokiaľ nemá vplyv na dosahované výsledky. Na vážnejšie prípady porušovania zásad správania upozorní riaditeľ základnej umeleckej školy zákonného zástupcu žiaka v zmysle prijatého školského poriadku. Zákonný zástupca žiaka je o správaní a prospechu žiaka informovaný: a.) vhodným spôsobom triednym učiteľom a učiteľom jednotlivých predmetov b.) písomnou formou riaditeľom školy v prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka.
III.2. Hodnotenie zamestnancov Cieľ kontroly: - získať prehľad o odbornej a metodickej pripravenosti učiteľov - zabezpečiť plynulý chod vyučovania, dodržiavanie pracovnej disciplíny - získať prehľad o úrovni výchovno - vzdelávacieho procesu - sledovať odstránenie nedostatkov vo vých.-vzdel. činnosti z predchádzajúceho škol. roka - získať prehľad o objektívnosti hodnotenia a klasifikácie žiakov jednotlivými učiteľmi, s cieľom zabezpečiť zjednocovanie kritérii pri klasifikácii - sledovať evidenciu o klasifikácii žiakov v zmysle MP na hodnotenie a klasifikáciu - sledovať efektívne využívanie finančných prostriedkov Formy, metódy a spôsob kontroly: a) Priama hospitačná činnosť, v ktorej riaditeľ a zástupca riaditeľa v spolupráci s vedúcimi PK budú sledovať: - dodržiavanie didaktických zásad, s osobitným zameraním na talentovaných žiakov; - plnenie učebných osnov a metodických pokynov ; - využívanie učebných pomôcok a didaktickej techniky; - dodržiavanie zásad klasifikácie žiakov, najmä u začínajúcich učiteľov; - dodržiavanie psychohygienických zásad vo výchovno - vzdelávacej činnosti; - plnenie plánu práce školy, plánov PK; - dodržiavanie bezpečnostných predpisov na vyučovacích hodinách. b) Pozorovanie, individuálny rozhovor s učiteľom, hospitácie; c) Previerky zamerané na plnenie učebných osnov a individuálnych učebných plánov; d) Hodnotenie verejných vystúpení žiakov HO, výsledky výtvarných súťaží žiakov VO; e) Spolupráca PK, kontrola dodržania časového plánu plnenia úloh, zovšeobecňovanie dobrých skúseností z výchovno - vzdelávacej práce; f) Sledovanie dodržiavania vnútorného pracovného a školského poriadku, záväzného pre pedagogických zamestnancov a žiakov školy; g) Sledovanie a kontrola dokumentácie školy: - triedne knihy, osobné karty žiakov, triedne výkazy; - záznamy o vedení mimoškolskej činnosti žiakov a učiteľov; 43
- plnenie BOZP, PO, CO, plnenie plánu revízií, plánu školení, vedenie Zápisníkov BOZP; - správna evidencia inventáru školy; h) Kontrola práce triednych učiteľov: - správne a včasné vedenie triednej agendy, spolupráca s rodičmi; - spolupráca s PK a Umeleckou radou školy; - dodržiavanie rozvrhu hodín. Kritéria hodnotenia pedagogických zamestnancov školy: - uvádzajúci učiteľ - kvalita zaškolenia nového pedagogického zamestnanca; - príprava žiakov na prijímacie skúšky na ďalšie štúdium a prijatie na štúdium; - organizovanie - pomoc pri organizovaní súťaží; - príprava žiakov na súťaže a mimoškolské vystúpenia; - výsledky v súťažiach (okresné, celoslovenské, medzinárodné); - výsledky žiakov v mimoškolských vystúpeniach, účasť na iných podujatiach - správcovstvo kabinetov (hmotná zodpovednosť, nákup, výpožičky); - skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu; - schopnosť využívania IKT vo výchovno-vyučovacom procese, školenia a kurzy; - zvyšovanie si kvalifikácie, kariérny rast; - zhotovovanie učebných pomôcok; - získavanie sponzorských príspevkov, získavanie materiálneho zabezpečenia školy; - získavanie rodičov pre činnosť v škole; - aktívny prístup k zlepšovaniu školského prostredia; - práca v PK a vedenie PK; - ochota spolupráce s vedením školy; - publikačná činnosť s umeleckým zameraním; - vlastné umelecké vystúpenia pedagógov - (koncerty, výstavy); - výsledky v rámci školskej a mimoškolskej aktivity; - výsledky v rámci iných organizácií a združení.
III.3. Hodnotenie školy – autoevalvácia Hodnotenie práce SZUŠ je spracované s ohľadom na ciele, ktoré stanovuje náš ŠkVP. V hodnotení sa zameriame na oblasti (viď tabuľku), v ktorých budeme hľadať objektívne odpovede na stanovené otázky a použijeme k tomu uvedené evalvačné nástroje. Cieľom je motivovať každého učiteľa sústavne a pravidelne overovať kvalitu svojej práce spätnou väzbou – sebahodnotením. Má to pomôcť pri diagnóze nedostatkov v práci učiteľa, triedy, umeleckého odboru, školy a má každého viesť k ich odstráneniu, ale aj motivovať k ďalšej práci. K tomu si škola stanovila hlavné oblasti, ciele, kritériá a rôzne evalvačné nástroje. Oblasť Otázky evalvácie Nástroje evalvácie Aká je úroveň získaných vedomostí, zručností Rozbory štvrťročných Súhrnné a postojov (kompetencií) v jednotlivých a polročných klasifikácií, a priebežné umeleckých odboroch. Na ktoré umelecké jednoduché vedomostné výsledky školy žiaci odchádzajú po jej skončení. Aké testy, absolventské práce. vzdelávania výsledky dosiahli v rámci súťaží a projektov. Ako sú plnené strategické ciele školy? Sú žiaci dostatočne motivovaní? Ako je Hospitácie vedenia školy. Proces vedený vyučovací proces (aktivita žiakov, Hodnotenie vyučovacej vzdelávania spojenie teoretických vedomostí s praktickou hodiny žiakmi. 44
Klíma na škole a v triedach Kultúra a hodnoty školy
Materiálnotechnické podmienky výchovnovzdelávacieho procesu Spolupráca so zriaďovateľom a ostatnými partnermi Práca pedagogických pracovníkov
Vedenie školy
činnosťou, uplatňovanie inovatívnych foriem práce.) Aká je efektivita vyučovacieho procesu? Aká je klíma v triede počas vyučovania? Ako sú žiaci hodnotení – sú jasne stanovené kritéria, vedia o nich žiaci? Je dostatok pozornosti venovanej žiakom talentovaným aj so špeciálnymi potrebami? Je klíma v škole priateľská a motivujúca? Aké sú vzťahy medzi žiakmi, učiteľmi, medzi žiakmi a učiteľmi, učiteľmi a rodičmi, učiteľmi a vedením školy, vedením a žiakmi. Aké hodnoty sú uznávané na škole. Aká je estetická úroveň priestorov tried, učební, spoločných priestorov, areálu školy. Ako sa podieľajú na tvorbe prostredia žiaci, zamestnanci školy. Aké je správanie žiakov. Ako sa k sebe správajú žiaci, zamestnanci školy. Ako sa správajú k majetku školy. Aká je vybavenosť kancelárskych priestorov a učební nábytkom? Aká je vybavenosť učebnými pomôckami a ako sa využívajú? Ako je škola vybavená didaktickou technikou, prostriedkami IKT, ako sú využívané. Má škola dostatok vhodných priestorov? Čo urobilo vedenie pre zefektívnenie prevádzky školy. Zapojenosť a úspešnosť projektov. Ako škola spolupracuje so zriaďovateľom, rodičmi, školskou radou, partnerskými inštitúciami. Ako ich zapojuje do diania na škole. Ako sa škola prezentuje na verejnosti Ako sa vyučujúci pripravujú na vyučovací proces. Premyslenosť cieľov, metód, foriem a nástrojov pre vyučovanie. Má vyučujúci stanovené kritéria hodnotenia? Hodnotia vyučujúci svoju prácu a akým spôsobom? Ako sa vyučujúci ďalej vzdelávajú? Ako sa zapájajú do života školy, do školských aktivít? Stanovené kritéria hodnotenia? Aké podmienky a klímu vytvára vedenie pre vykonávanie kvalitnej práce zamestnancov školy. Aký je systém riadenia, ako sú pracovníci motivovaní a zapájaní do organizácie chodu školy. Ako spolupracuje s partnermi školy.
Autoevalvácia učiteľa. Analýzy zistených údajov. Dotazníky.
Pozorovanie, dotazníky, diskusie, pracovné semináre, porady. Pozorovanie, súťaže tried, školský časopis, ankety
Dotazník, hospitácie, analýzy údajov
Zasadnutia RR,RŠ a Mestského zastupiteľstva, akadémie, koncerty, výstavy, ankety Autoevalvácia pracovníka, hospitačná činnosť, rozbor hospitácií, hodnotenie pedagogických zamestnancov- riadený rozhovor, portfólio učiteľa Dotazníky pre zamestnancov, pracovné porady, pedagogická rada plán ďalšieho vzdelávania zamestnancov
Ciele a kritériá autoevalácie: Cieľom je zistiť všetky dostupné aktuálne informácie o súčasnom stave školy a tým získať optimálne množstvo podkladov na plánovanie a ďalšiu realizáciu rozvoja školy, porovnať a overiť plnenie koncepcie školy s každodennou školskou praxou, odstrániť náhodné alebo nijaké hodnotenie a zjednotiť prijaté kvalitné opatrenia. 45
IV. ŠKOLSKÝ UČEBNÝ PLÁN IV.1. Hudobný odbor IV.2. Tanečný odbor IV.3. Literárno-dramatický odbor IV.4. Výtvarný odbor
V.
VZDELÁVACÍ PROGRAM PREDMETU
V.1. Učebné osnovy pre hudobný odbor V hudobnom odbore sa rozvíja osobnosť žiaka, jeho prirodzené hudobné cítenie a zmysel pre hudobnú krásu v súčinnosti vyučovania hlavného predmetu (nástrojovej hry) a hudobnej náuky – rozvíjajú sa žiakove hudobné schopnosti, vedomosti a zručnosti, získava nové poznatky o hudbe a o dejinách hudby. Zameriavame sa na prepracovanie jednotlivých zložiek hry postupne tak, aby boli dodržané TVVP, učebné osnovy i individuálne predpoklady žiaka – teda so zachovaním metódy individuálneho prístupu k žiakovi. U žiaka sa snažíme vyvíjať spontánny záujem o hudbu ako takú vhodnou motiváciou, predohrávaním skladieb, premýšľaním i diskutovaním o technike hry. Žiaka učíme pochopiť emocionálnu zložku skladby, stanoviť si spôsob nácviku, ale aj postupne si vytvárať vlastný, osobitý výraz u talentovaných žiakov. Je potrebné rozširovať počet kvalifikovaných zamestnancov v už existujúcich sekciách (hra na klavír, hra na gitare, hra na zobcovej flaute, hra na keyboarde), tiež obohatiť o iné nástroje (spev, husle, akordeón). Kvôli reprezentácii školy navonok na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach vyvstáva potreba založiť v rámci odboru (resp. v rámci aspoň jednej sekcie) komorné teleso (napr. gitarové kvarteto, kvintet). Tiež sa vyžaduje sústavne analyzovať úroveň zručností talentovaných žiakov s dôrazom na ich prípravu a zapájať ich do rôznych komorných telies v rámci školy a v náväznosti na to neskôr zúčastňovať sa s nimi na rôznych súťažiach či už ako pozorovatelia (poslucháči), alebo aj ako aktívni účastníci. V náväznosti na to je potrebné priebežne vytvárať rozbor propozícií celoslovenských hudobných súťaží , analýzu požadovaných zručností v týchto súťažiach a včasné zabezpečenie notových materiálov a prípadnej vlastnej prípravy vytipovaných žiakov. Vzhľadom na filozofiu našej školy (škola na „kolieskach“) je vhodné organizovať žiacke verejné koncerty v spolupráci s partnerskými školskými zariadeniami z okolitých obcí a zatraktívniť organizačnú štruktúru nielen týchto podujatí .
46
• HUDOBNÁ NÁUKA Poslanie a charakteristika predmetu: Poslaním predmetu PHV PŠ, ZUŠ je vytvárať a usmerňovať záujem a vzťah žiaka k hudbe, kultivovať jeho osobnosť, rozširovať a rozvíjať hudobné skúsenosti, vedomosti a zručnosti. Hudobná náuka sa zaoberá hlavne rozvojom: - hudobnej predstavivosti, fantázií, orientácií v hudobnom priestore a výraze, speváckym návykom žiakov.... - schopnosťou rozlišovať jednotlivé vyjadrovacie prostriedky: rytmus, metrum, tempo, dynamika, harmónia, farba tónu... - orientáciou v hudobných formách, žánroch, slohoch... - schopnosťou samostatne vyhľadávať, vyberať, vyhodnocovať a spracovať informácie... Výchovno-vzdelávacie ciele: - poskytnúť žiakovi zážitok a od neho odvíjať niť poznania - od vnímania celku prejsť cez preniknutie do hudobnej štruktúry k abstrakcii poznatku - zvýšiť záujem poznania hudby a možnosť porozumieť jej -viesť žiakov k vlastnému hudobnému vyjadreniu, hľadaniu hudobných tvarov, ktoré zodpovedajú ich hudobnej skúsenosti a úrovni doterajšieho poznania Obsah učebných osnov: Obsah učebných osnov pre prípravné ročníky je zameraný na komplexnú hudobnosť detí, ktorú rozvíja a usmerňuje tak, aby bol dobrým základom pre štúdium zvoleného hudobného nástroja alebo spevu. Výber hudobného materiálu je v kompetencii učiteľa (odporúčané sú všetky dostupné učebnice, metodické príručky či alternatívne učebné osnovy s metodikami, tlačené, zvukové i audiovizuálne materiály). Pri výbere hudobných ukážok zohľadňujeme predovšetkým prístupnosť z hľadiska vývinovej psychológie, schopnosť pochopiť, vyhodnotiť a použiť jednotlivé prvky a zákonitosti hudobnej štruktúry. Úlohou učiteľa je približovať a zapájať žiakov do jednotlivých problémov, nadväzovať a smerovať svoje výchovno-vzdelávacie pôsobenie tak, aby na konci mesiaca mali deti všetko uložené v pamäti bez nutnosti učiť sa doma a mali schopnosť kedykoľvek vedome čokoľvek použiť. Postupne prechádzať k poukázaniu na systém (hlavne pri spoznávaní hudobnej abecedy, stupníc, intervalov, akordov atď.). Zafixovať poznatky formou hier, súťaží, rozhovorov a pod. Pracovať v spolupráci so žiakmi a ich aktívnou pomocou s hudobným tvarom a na základe jeho zmien vyhľadávanie podobnosti a rozdielnosti, príbuznosti a kontrastu a vzťahov medzi jednotlivými prvkami a výrazovými polohami. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk
HUDOBNÁ NÁUKA prvý 1 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský 47
Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Poslanie a charakteristika predmetu: Predmet poskytuje základy hudobného teoretického vzdelávania nadväzovaním na prípravné štúdium a tiež úplne od začiatku pre žiakov, ktorí prípravné štúdium neabsolvovali. Zameriava sa na rozvíjanie odborných hudobných vedomostí, zručností a orientáciu v hudobnom materiáli po teoretickej stránke v notovej, rytmickej a intonačnej oblasti. Buduje základné spevácke návyky žiakov, pestuje hudobnú pamäť a schopnosť improvizácie na melodicko-rytmických nástrojoch Orffovho inštrumentára. Všeobecne vyvodzuje hudobnonáukové pojmy zo živej hudby a používaním hravých foriem. Ciele predmetu: Cieľom ročníka je pestovať záujem a lásku k HN. Naučiť sa hudbu počúvať, prežívať a tešiť sa z nej. Spoznávať hudobnú abecedu sluchovou skúsenosťou, motivovaním rozvíjať ich záujem o hudbu, vnímanie základných hudobných výrazových prostriedkov. Zdokonaľovať melodicko-rytmické cítenie a pamäť. Vštepiť základné hudobno-teoretické poznatky. Obsah: Tematické celky: 1. Hudobná abeceda – dĺžka nôt a pomlčky, husľový a basový kľúč, posúvky, metrum a
takt, základné stupnice C dur, a mol, dynamika, bodka za notou 2. Tónový priestor- základy intonácie a spievania, analýza piesne a melódie podľa sluchu, rozoznať celý tón a poltón, tempo a jeho zmeny 3. Rytmus - párny a nepárny, pochod, valčík, uspávanka, hlavný a vedľajší prízvuk, základné metrum, štvrťové a osminové takty 4. Percepčné činnosti - počúvanie krátkych skladbičiek rôzneho a hlavne kontrastného charakteru, základné podoby hudobnej formy Kompetencie: 1. Hudobno-teoretické poznatky: - Noty v husľovom kľúči g -c3, v basovom kľúči c c1,posuvky # b, odrážka, stupnica a tónina durová a molová (do 2 # a 2 b),rovnomenné stupnice, predznamenanie, trojzvuk, 2/4, 3/4, 4/4, 3/8, 4/8 takt, bodkovaný rytmus, p, mf, f., Fermata, legato, staccato, ligatúra, pp, ff, crescendo, decrescendo, moderato, adagio, allegro, allegretto, ritartando, accelerando; triola, synkopa; ľudské hlasy (soprán, alt, tenor, bas) 2. Tónový priestor: - Žiak je schopný správne intonovať jednohlasné detské ľudové a umelé piesne v rozsahu jednočiarkovanej oktávy, ovláda správne dýchanie, výslovnosť, nenásilné tvorenie tónu. Intonuje trichordálne a tetrachordálne detské piesne z listu, durové a molové melódie bez náročných intervalových skokov s návratom k základnému tónu. Intonácia durového a molového kvintakordu. Učí sa citlivosti rozdielu medzi celým tónom a poltónom. 3. Rytmus: učí sa interpretovať základné metrické hodnoty s rozlišovaním prízvučnej a neprízvučnej doby. S udávaním základného metra sa učí interpretovať rytmické útvary. Používa polovú notu, bodku pri note a príslušne pomlčky v štvrťových a osminových hodnotách. 48
4. Percepčné činnosti: učí sa sledovať jednotlivé skladby v notovom zápise, charakterizovať skladbu, jednotlivý pohyb melódie, dynamiku, tempo, metrum a totálny charakter skladby. Výstup: Žiak ovláda hudobno-teoretické vedomosti v uvedenom rozsahu. Vie zaspievať jednoduchú pieseň podľa notového záznamu. Podľa sluchu dokáže zahrať na hudobnom nástroji určenú melódiu. Žiak vie vytvoriť rytmické ozveny a melodizovať riekanky na známi text. Vie sledovať jednoduchý notový zápis. Vie určiť dvojdielnu a trojdielnu piesňovú formu. Hudobný materiál (výber): SLUJKOVÁ V., FISLA R., KORCOVÁ E.: Hudobná náuka pre 1. ročník ZUŠ, SPN Bratislava 1997, ISBN 80-08-02482-8 KOPINOVÁ Ľ., Ružičková T., Damboráková V.: Hudobná výchova pre 1. ročník ZŠ, SPN Bratislava 2003, ISBN 80-10-00032-9 DANESOVÁ E.: Hudobná teória pre každého. Príroda 1998, ISBN 80-07-00978-7 KOUTSKÝ J.: Hudba kamarád 1. H&H Jinočany 1992.ISBN 80-85467-86-0, 80-85467-88-7. BLÁHA B.: Hudební nauka jinak I. Firma Bláha 1994, ISBN 80-901063-5-8 Zborníky ľudových piesní Inštruktívny materiál používaný v individuálnom vyučovaní jednotlivých predmetov. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HUDOBNÁ NÁUKA druhý 1 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele: Naďalej u žiakov rozvíjať kreatívne myslenie a emočnú inteligenciu, pestovať zmysel pre dobro a krásu. V špecificky odbornom vzdelávaní rozvíjať hudobnú predstavivosť a pamäť, rozširovať a upevňovať ďalšie hudobno-teoretické poznatky, rozoznávať zmeny výrazu, jeho závislosti od jednotlivých hudobných zložiek a vypestovať schopnosť sledovať vzájomné vzťahy v hudobnej štruktúre. Rozširovať piesňový repertoár, upevňovať správne spevácke návyky a citlivo reagovať na učiteľovo gesto. Viesť žiakov k uvedomovaniu si hodnoty a krásy ľudovej piesne a položiť základy poznávania hudobnej histórie Slovenska. Obsah: 1. Spevácke a intonačné interpretačné činnosti: rozširovanie hlasového rozsahu
žiakov podľa vyspelosti konkrétnej skupiny. Spev ľudových piesní podľa slovenských regiónov, spev v kánone, pokus o jednoduchý ľudový dvojhlas. 49
2. Rytmus: metrické cítenie a pochopenie prízvučnej doby, schopnosť rytmizovať
štvrťové a osminové takty, základné rytmické útvary, rytmizácia a melodizácia riekaniek 3. Percepčné činnosti: rozoznávanie zvukovo kontrastných nástrojov. Rozlišovanie
vokálnych a inštrumentálnych zoskupení, ľudských hlasov. Základné podoby hudobnej formy -kontrast v hudobnom procese. Durový a molový tónorod v melódii a obratoch kvintakordu. 4. Hudobno-teoretické poznatky: Upevňovanie a neustále utvrdzovanie základnej
hudobnej gramatiky: dĺžka nôt a pomlčky, husľový a basový kľúč, posuvky, metrum a takt, základné stupnice C dur, a mol, dynamika, bodka za notou. Stupnice do 3 krížikov a 3 bé. Dynamické značky, tempové značky, názvy intervalov, paralelné stupnice, grafické značky v notách. Kompetencie: 1. Spevácke a intonačné interpretačné činnosti: Žiak je schopný správne intonovať jednohlasné ľudové a umelé piesne v primeranom rozsahu, používa a zdokonaľuje sa v správnom speváckom dýchaní, výslovnosti a nenásilnom tvorení tónu. Intonácia durového a molového kvintakordu, rozšírený kvintakord. 2. Rytmus: Žiak vie zahrať rytmické príklady v 2/4, 3/4, 4/4, 3/8,4/8 a 6/8 takte. Pozná predtaktie, triolu, synkopu, bodkovaný rytmus a noty šestnástinové v kombináciách s osminovou. Taktuje 2/4, 3/4 a 4/4 takt. 3. Percepčné činnosti: Rozpoznáva charakter hudobných nástrojov, vokálne a inštrumentálne zoskupenia, ľudské hlasy, zbory, metrum skladby a jej tonálny charakter v rámci počúvania hudby. Rozlišuje zvukovú podobu kvintakordu, sextakordu a kvartsextakordu. 4. Hudobno-teoretické poznatky: Žiak vie zapisovať noty. Žiak ovláda hudobnov husľovom a basovom kľúči, teoretické poznatky dĺžku nôt a pomlčky, noty v určenom rozsahu. s posuvkami. Pozná paralelné stupnice C - a, G - e, D - h, A - fis, F - d, B - g, Es - c. Talianske označenie základných intervalov, vie zapisovať kvintakord a z neho odvodiť sextakord a kvartsextakord, značky fermata, legato, staccato, ligatúra, pp, ff, crescendo, decrescendo, prima volta, seconda volta. Adagio, rallentando, ritardando, accelerando; triola, synkopa. Výstup: Podľa notového záznamu vie zaspievať prebraté piesne obsahujúce sekundové postupy, durový a molový kvintakord vrátane rozšíreného. Vie určiť prízvučnú dobu. Definovať a vypočítať predtaktie v príklade, zahrať prebraté rytmické cvičenia. Vie taktovať pieseň v párnom, nepárnom i zloženom metre. Žiak zvukovo rozlíši husle - kontrabas, flauta - fagot, trúbka -pozauna, triangel bubon a pod. Rozozná sólo, vokálne a inštrumentálne zoskupenia duo, trio, ženské a mužské hlasy, zbory mužský, ženský, detský a miešaný. 50
Hudobný materiál (výber): SLUJKOVÁ V., FISLA R., KORCOVÁ E.: Hudobná náuka pre 2. ročník ZUŠ, SPN Bratislava 2007, ISBN 978-80-10-01285-5 DANESOVÁ E.: Hudobná teória pre každého. Príroda 1998, ISBN 80-07-00978-7 KOUTSKÝ J.: Hudba kamarád 2. H&H Jinočany 1992. ISBN 80-85467-87-9, 80-85467-88-7 BLÁHA B.: Hudební nauka jinak II. Firma Bláha Praha 1995, ISBN 80-901063-6-6 Zborníky ľudových piesní Inštruktívny materiál používaný v individuálnom vyučovaní jednotlivých predmetov. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HUDOBNÁ NÁUKA tretí 1 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele: Upevňovať, rozširovať a aktívne využívať melodickú, tonálnu, metrickú, tempovú, rytmickú predstavivosť a hudobnú pamäť. Prehlbovať harmonickú predstavivosť. Pokračovať v zdokonaľovaní sa žiakov v speve, oboznámiť ich s niektorými hudobnými žánrami a funkciou hudby pri rôznych spoločenských príležitostiach. Využívať metaforu a vlastnú vyjadrovaciu schopnosť detí na prepojenie hudobného zážitku s vlastnou životnou skúsenosťou. Na preniknutie do obsahu hudobného diela využívať rôzne druhy umenia aj z edukačných programov IKT. Obsah: 1. Vokálne činnosti 2. Rytmus: metrické cítenie a pochopenie prízvučnej doby, schopnosť rytmizovať štvrťové a osminové takty, základné rytmické útvary, rytmizácia a melodizácia riekaniek. 3. Percepčné činnosti: rozoznávanie zvukovo kontrastných nástrojov. Rozlišovanie vokálnych a inštrumentálnych zoskupení, ľudských hlasov. Základné podoby hudobnej formy -kontrast v hudobnom procese. Durový a molový tónorod v melódii a obratoch kvintakordu. Kompetencie: 1. Vokálne činnosti: Schopnosť kultivovane Podľa notového záznamu vyspievať dlhšie frázy zaspieva prebraté piesne jednoduchých piesňach a melódiách s charakterom lydickej tóniny, rubatový spev. Intonácia intervalov veľkej a malej sekundy, tercie a čistej kvarty a kvinty.
51
2. Rytmus: Rytmizovať príklady s predtaktím a striedavé takty.Rytmus noty s bodkou (osminová s bodkou + šestnástinová v štvrťových taktoch), trioly a synkopy. Vyhľadávanie jednoduchého harmonického sprievodu s použitím základných funkcií. 3. Percepčné činnosti: Poznanie hudobných nástrojov symfonického, dychového, ľudového a džezového orchestra. Rozoznať v znejúcej hudbe párne alebo nepárne metrum. Výstup: Žiak rytmicky zahrá príklady na striedavé takty, bodkovaný rytmus, trioly a synkopy. Rozlíši znenie symfonického, dychového, ľudového a džezového orchestra, párne a nepárne metrum. Hudobný materiál (výber): BLÁHA B.: Hudební nauka jinak II. Firma Bláha Praha 1995, ISBN 80-901063-6-6 DANESOVÁ E.: Hudobná teória pre každého. Príroda 1998, ISBN 80-07-00978-7 Inštruktívny materiál používaný v individuálnom vyučovaní jednotlivých predmetov. KOUTSKÝ J.: Hudba kamarád 2. H&H Jinočany 1992. ISBN 80-85467-87-9, 80-85467-88-7 SLUJKOVÁ V., FISLA R., KORCOVÁ E.: Hudobná náuka pre 3. ročník ZUŠ. SPN Bratislava, 2008, ISBN 978-80-10-01577-1 Zborníky ľudových piesní Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HUDOBNÁ NÁUKA štvrtý 1 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele: Vychádzať z hudobných skúseností, ktoré žiaci získali vo svojej inštrumentálnej praxi a v hudobnej náuke v priebehu predchádzajúcich troch rokov. Je potrebné získané schopnosti rozširovať a prehlbovať novými úlohami, náročnejšími formami rozvíjania hudobnej pamäti, intonačnej schopnosti, rytmickej a sluchovej predstavivosti. Obsah: 1. Spevácke a intonačné: Kultivovať vokálny prejav a zdokonaľovať dvojhlas. Schopnosť intonovať durové a molové melódie, základné intervaly, durové a molové kvintakordy a ich obraty. Uvedomená intonácia hlavných harmonických funkcií formou harmonickej kadencie. Pomocou ľudových piesní intonovať dórske melódie s uvedomením si ich charakteru a špecifických tónov. 2. Rytmicko-pohybové: Prakticky zvládnuť striedanie dvojdobového a trojdobového taktu. Podobne vedieť striedať pravidelné delenie nôt s nepravidelným delením. Pohybom alebo melodicko-rytmickými nástrojmi zvládnuť rytmický dvojhlas alebo trojhlas (v skupinách). 52
3. Improvizačné a inštrumentálne: Viesť žiakov k citlivému používaniu hlavných harmonických funkcií v sprievode k jednoduchým diatonickým melódiám, ktoré si žiaci môžu vytvárať aj sami. Kompetencie: 1. Počúvanie hudby: Piesne a tanec ako základné zdroje hudobného prejavu. Poukázať na ľudovú pieseň a tanec ako inšpiračný zdroj v tvorbe skladateľov. Na základe ukážok rôznych štýlových období viesť žiakov k pochopeniu malých foriem. 2. Sluchová výchova: Aplikovať intonačné a rytmické postupy v sluchovej analýze: rozlišovať durový alebo molový charakter piesní a skladieb, rozšírené o dórsku tóninu, základné intervaly, durové a molové kvintakordy a ich obraty. Sluchovo rozlišovať hlavné harmonické funkcie ako určité napätie a ukľudnenie v hudbe. Analyzovať zväčšenú kvartu, resp. zmenšenú kvintu, zväčšený a zmenšený kvintakord. Výstup: Poznávať z interpretačných a percepčných činností: princíp zväčšeného a zmenšeného intervalu; zväčšený a zmenšený kvintakord; hlavné harmonické funkcie; ľudová a umelá pieseň, ľudový a spoločenský tanec; dórska stupnica (informatívne), melodické ozdoby – trilok, nátril, náraz, príkaz, obal, skupinka; durové a molové stupnice do 7# a 7bé. Hudobný materiál (výber): B.TURZA, V. SLUJKOVÁ, R: FIALA: Hudobná náuka pre 4. roč. ĽŠU Metodická príručka HN pre 4. ročník ĽŠU Spevníky ľudových piesní W.MOZART: Fialka, Oslava jari F. SCHUBERT: Piesne (Krásna mlynárka) A.DVOŘÁK: Moravské dvojspevy M. P. MUSORGSKIJ: Piesne (Pieseň o blche) B. MARTINU: Pesničky na jednu a dve stránky I. HURNÍK: Píseň o hlíne M. SCHNEIDER – TRNAVSKÝ: Piesne O. FERENCZY: Spievaná abeceda D. KARDOŠ: Pomôžeme slávikovi Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HUDOBNÁ NÁUKA prvý 1 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
53
Ciele predmetu: Využívať zdravú ctižiadosť žiakov, podporovať ich snahu o sebarealizáciu, povzbudzovaním posilňovať sebavedomie menej aktívnych žiakov. Využívať vedomosti žiakov aj z iných predmetov. Usmerňovať záujem a vytvárať príjemné a zaujímavé prostredie a postupne približovať hudbu mladým ľuďom tak, aby sa stala nevyhnutnou súčasťou ich budúceho životného štýlu. Obsah: 1. Percepčné činnosti: Počúvanie hudby: Ľudský hlas a jeho uplatnenie v tvorbe skladateľov poukázať na rôzne druhy skladieb, v ktorých sa uplatňuje ľudský hlas: od najjednoduchšej piesne až po veľké vokálno-inštrumentálne skladby. Priebežne oboznamovať s piesňou a zborovou tvorbou, operou, operetou, muzikálom, kantátou, oratóriom, melodrámou. 2. Sluchová analýza: Precvičovať veľkú a malú septimu, zväčšený a zmenšený kvintakord a dominantný septakord, modálne melódie (lýdickú, dórsku) obohatiť o mixolýdickú tóninu. Rozvíjať harmonické cítenie žiakov sledovaním melodickej zmeny jedného alebo dvoch tónov trojzvuku. Tým docieliť uvedomenie si zväčšovania alebo zmenšovania harmonického napätia medzi dvoma až tromi nasledujúcimi akordami. Rozvíjať hudobnú pamäť na jednoduchých dvojtaktových až štvortaktových melódiách v durovej a molovej tónine, v dvojdobých, trojdobých a štvordobých taktoch s použitím najčastejšie sa vyskytujúcich rytmov. Kompetencie: 1. Spevácke a intonačné: Kultivovaný prednes aj dvojhlasných, resp. trojhlasných ľudových a umelých piesní. Viesť k spievaniu jednoduchých melódií v prebraných tóninách (durových, molových prirodzených, harmonických a melodických, lýdických a dórskych) z listu. Na základe ľudovej piesne intonovať melódie v mixolýdickej tónine. Schopnosť zaspievať jednotlivé tóny trojzvuku. Intonovať dominantný septakord. Intonovať intervaly s použitím rôznych intonačných metód. Diatonické melódie obohatiť o chromatické striedavé citlivé tóny. 2. Rytmické a improvizačné: Na vhodnom hudobnom materiály z inštrumentálnej výučby a z ukážok predhrávaných skladieb interpretovať rytmické útvary, napríklad synkopy, trioly a pod. Precvičovať striedavé takty, zriedkavé druhy taktov (napr. päťdobý, sedemdobý takt). Schopnosť interpretovať aj pomocou melodickorytmických nástrojov dvojhlas v skupinách a individuálne. Výstup: Poznávať z percepčných a interpretačných činností: gregoriánsky chorál, homofónia, polyfónia, šansón, kantáta, chorál, scénická kantáta, oratórium, omša, opera, opereta, ária, recitatív, muzikál, monodráma, melodráma, renesancia, baroko, a capella, modulácia, dominantný septakord, modulácia.
54
Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HUDOBNÁ NÁUKA druhý 1 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele: Pokračovať v cieľavedomom rozširovaní hudobného obzoru žiakov, využívať ich skúsenosti a vedomosti získané v predchádzajúcich ročníkoch. Brať do úvahy prudký fyzický a psychický vývoj žiaka. Hudobnými činnosťami usmerňovať emocionálny vzťah k životu i okoliu a rozvíjať aj intelektuálnu stránku osobnosti žiaka. Okruh pôsobenia hudby na žiaka rozširovať z predmetu HN na návštevy koncertov, rôznych umeleckých podujatí (divadelné a operné predstavenia, výstavy obrazov, hudobné kvízy a i.). Umožniť tak intenzívnejšie prežívať, chápať, hodnotiť hudbu a tvoriť si o nej vlastné názory. Obsah: Percepčné činnosti: 1. Počúvanie hudby: Tematickým okruhom v 6. ročníku sú Cyklické skladby. V ňom sú zahrnuté viacčasťové skladby sonátového a suitového cyklu. Žiaci majú možnosť spoznávať cyklické skladby od sólového predvedenia cez rôzne komorné obsadenia až po orchestrálne a symfonické diela. 2. Sluchová analýza: V znejúcom zvuku rozlíšiť znenie troch alebo štyroch tónov. Rozvíjať harmonické cítenie žiakov, sledovať melodickú zmenu jedného až dvoch tónov v trojzvuku a štvorzvuku (septakorde). Uvedomovať si zväčšovanie alebo zmenšovanie harmonického napätia medzi dvoma, prípadne tromi po sebe nasledujúcimi akordami. Cvičiť hudobnú pamäť na jednoduchých jednotaktových a dvojtaktových melódiách v durových, molových a modálnych tóninách v dvojdobých, trojdobých a štvordobých taktoch s použitím triol, bodkovaného a synkopického rytmu. Sluchovo rozlišovať intervaly, kvintakordy, septakordy (dominantný a zmenšený). Podľa notovej predlohy poznať predhrávanú ukážku. Kompetencie: 1. Spevácke a intonačné: Zdokonaľovať v piesňach spevácky prejav. Schopnosť intonovať melódie v prebraných tóninách. Intonácia základných intervalov, kvintakordov a ich obratov, dominantného a zmenšeného septakordu. Z počutého trojzvuku zaspievať ktorýkoľvek tón. 2. Rytmické a improvizačné: Pohybom určiť prízvuky v pravidelne i nepravidelne členených taktoch a v striedaných taktoch. Vytvárať rytmické a melodické sprievody 3. k danej melódii.
55
Výstup: Vyvodzovať z percepčných a interpretačných činností: cyklická skladba, interpretácia, opus, sonáta, sonatína, suita, concerto grosso, symfónia (sinfonia), divertimento, predohra, tónorod, baroko, klasicizmus, neoklasicizmus; formové členenie: piesňová forma, rondo, variácie, sonátová forma. Hudobný materiál (výber): B.TURZA, V. SLUJKOVÁ, R: FIALA: Hudobná náuka pre 5. a 6. roč. ĽŠU Metodická príručka HN pre 5. a 6. ročník ĽŠU C. JANNEQUIN: Spev vtákov O. di LASSO: Madrigaly Zborníky a spevníky ľudových a umelých piesní Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HRA NA GITARE prvý 1,5 hod. týždenne (individuálne vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele: Cieľom ročníka je pestovať záujem o lásku ku gitarovej hre, naučiť sa hudbu počúvať, prežívať a tešiť sa z hry na nástroji. Zvládnutím základných prvkov hry na gitare rozvíjať sluchovú a rytmickú predstavivosť, hudobnú pamäť, zmysel pre hudobnú súhru a harmonické cítenie. Od začiatku hry pestovať zmysel pre kvalitu hraného tónu pri správnom a uvoľnenom držaní, správnych prstokladoch. Viesť žiaka k systematickým pracovným návykom. Pohotovo spájať notový zápis s orientáciou na hmatníku v smere pozdĺžnom i priečnom. Obsah: -
systematické pracovné návyky, správne sedenie a držanie gitary, uvoľňovanie a fixácia končatín, tvorba tónu, úprava nechtov a ich ošetrovanie, druhy úderov palca a prstov pravej ruky, ich úderové kombinácie, hra piesní, riekaniek na melodických a basových strunách, výstavba melódie a frázovanie, zvuk a farba, registre gitary, efekt bubienok, jednoduché harmonické sprievody, hra trojzvukov, jednooktávové stupnice po štyri krížiky a dve béčka, precvičovanie dvojíc a skupín prstov v rôznych obmenách arpegia, hra melodických cvičení s posuvkami a ligatúrou, hra prstových cvičení v jedno i dvojhlase, jednohlasá pieseň podľa psychomotorických dispozícií žiaka, 56
-
budovanie vlastného repertoáru, súhra s učiteľom, cielená automatizácia techniky hry.
Spôsobilosti: -
žiak správne drží nástroj a aktívne robí úpravy, používa základné údery palca a prstov na prázdnych strunách a pri vedení jednoduchých melódií, predlžuje aktívnu dobu hrania, používa správne prstoklady v prvej polohe, má melodickú a harmonickú predstavu hraných piesní ľudových i umelých, zahrá jednoduché skladbičky spamäti s doprovodom učiteľa, má zvládnuté základy intonačnej čistoty, vie sa odpútať od techniky, podľa individuálnej vyspelosti sa sústredí na obsah a výraz, získa prvé skúsenosti s verejnými vystúpeniami.
Výstup: -
žiak ovláda techniku hry na elementárnom stupni, predvádza primerane schopnostiam jednoduché skladbičky z nôt i spamäti, vie plynule hrať diatoniku v prvej polohe, má vedomosti o základných úderových technikách, má schopnosť ohodnotiť svoju tvorbu tónu a intonáciu, dokáže vystúpiť pred publikom s naštudovanou látkou.
Hudobný materiál: BARTOŠ, A.: Škola hry na kytaru NEČEKAL, J.: Hra na kytaru JIRMAL, J.: Škola hry na kytaru SŰSSER, C.: Školy hry na kytare HORÁČEK, J.: Kytarové etudy ZÁMEČNÍK, V.: Kytarová škola ZELENKA, M. – OBROVSKÁ, J.: I. album pro kytaru Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HRA NA GITARE druhý 1,5 hod. týždenne (individuálne vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele: Cieľom ročníka je pokračovať v rozvíjaní hudobnej a harmonickej predstavivosti. Vhodne voleným výberom cvičení rozvíjať prstovú pohotovosť, správnosť prstokladov a tvorbu tónu. 57
Zamerať sa na metrické, rytmické a tempové cítenie žiaka. Oboznámiť sa s dynamickými a farebnými registrami gitary. Veľa hrať spamäti podľa technických možností žiaka. Obsah: -
koordinované činnosti ramien, zápästí a prstov rúk, hra palcom a prstami pravej ruky v rozkladoch a súzvukoch, rozpoznanie tonality sluchom a podľa notového záznamu, zjemňovanie motoriky prstov pravej ruky nácvikom progresívnej dynamiky, dvojooktávové stupnice dur a mol po štyri krížiky a dve béčka, triola v takte 2/4 a ¾ hraná kombináciou palca a prstov pravej ruky, stupnice na jednej strune s použitím prázdnej struny a bez prázdnej struny, zadržované tóny a správne vedenie hlasov, harmonická orientácia v tóninách C, G, D, A, E, a, e, d, technika doprovodov rovným rasguadom a arpegiom, vkus a hudobné žánre, drobné skladby autorov klasicizmu.
Spôsobilosti: -
žiak používa naštudované prstoklady pri hre elementárnych etud, orientuje sa v prvej a druhej polohe, pracuje so základnými kadenčnými akordami, dokáže pracovať s posuvkami v preberaných tóninách, študuje prstovú techniku drobných skladieb klasických autorov samostatne, zaraďuje v interpretácii rôzne dynamické formy, rozširuje techniku hry doprovodov, rozvíja prstovú pohotovosť pri výmene polôh, používa rytmické cítenie a jeho prejavy v skladbičkách súčasných autorov a v španielskom ľudovom štýle.
Výstup: -
žiak sa orientuje na hmatníku v prvej a druhej polohe, predvedie hry jedno a dvojhlasých skladbičiek, dokáže doprevádzať jednoduchými harmonickými funkciami, vie interpretovať štylizované prednesy obdobia renesancie, klasicizmu a súčasných autorov.
Hudobný materiál: URBAN, Š.: Prípravná škola hry na kytaru NEČEKAL, J.: Hra na kytaru JIRMAL, J.: Škola hry na kytaru SŰSSER, C.: Škola hry na kytare HORÁČEK, J.: Kytarové etudy ZÁMEČNÍK, V.: Kytarová škola RAK, Š.: Minútové sóla RAK, Š.: Rozmary ZELENKA, M. – OBROVSKÁ, J.: I. album pro kytaru
58
Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HRA NA GITARE tretí 1,5 hod. týždenne (individuálne vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele: Cieľom ročníka je ďalej rozširovať žiakov hudobný obzor, technické a výrazové prostriedky gitarovej hry. Vzbudiť záujem o skladby rôznych štýlových období. Správnu interpretáciu realizovať aj častým počúvaním vhodných skladieb. Cielene zvyšovať záujem žiaka o poznanie gitarovej tvorby. Naučiť žiaka vyjadriť umelecký obraz hraných skladieb k jeho realizovaniu žiaka vybaviť všetkými potrebnými zručnosťami. Obsah: kvalita tónu z hľadiska sily a farby, dynamické odtiene, hra stupníc - typov bez použitia prázdnych strún s použitím malého barrée, tanečné skladby rôzneho charakteru (valčík, polka, tango, čardáš, menuet, sarabanda, furiant, bolero, chanson, 12 taktové blues, swing, boogie), - hra širokej škály úderov palca a prstov pravej ruky, - hra trojzvukov a štvorzvukov, - spoznávanie akordických značiek, - metronom a rytmická presnosť, - hra malých cyklických foriem ako suita, rondo, - hra skladieb s trojhlasom, výmenou polôh a krátkymi dvojhlasými pasážami, - polyfónia a pestovanie sluchovej sebakontroly, - hra skladieb autorov 20. storočia pre mládež, primeraných psychomotorickej vyspelosti žiaka, - improvizované sprevádzanie melódií podľa akordických značiek s použitím arpegia a rasguada. Spôsobilosti: -
-
žiak správne interpretuje silu a farbu, pracuje s technikou hry malého barrée pri hre stupníc i skladieb, ovláda taktovanie a rytmus tanečných skladieb rôznych štýlov a období, používa techniku preznievania pri vedení hlasov, pracuje na čistote a dynamickej vyrovnanosti troj a štvorzvukov, naštudované harmonické funkcie tónin aplikuje pri hre doprovodov, porozumie významu presného štúdia kombinácií úderov, orientuje sa uvedomelo v prstokladoch III. a V. polohy, rozpoznáva rytmické varianty tancov rôznych štýlov a žánrov, dokáže interpretovať polyfonické vedenie hlasov pri dodržaní štýlovosti, uplatňuje vedomosti zo štúdia malých cyklických foriem pri ich nácviku, ovláda dynamické registre gitary pre potreby štýlovej interpretácie. 59
Výstup: -
žiak vie interpretovať skladby s dvoj, troj a štvorhlasom klasicizmu a renesancie, dokáže spamäti naštudovať skladby súčasných autorov pre mládež, úmerné psychomotorickej vyspelosti žiaka, dokáže sa orientovať v tanečných rytmoch rôznych štýlov a žánrov, reprodukuje polyfónne skladby baroka, transkribované úmerne nárokom v ročníku, zhodnotí harmonizáciu doprovodu a dokáže ju upraviť, má vedomosti kompozičných základov malých cyklických foriem (suita, malé variácie, rondo), interpretuje ich, dokáže spamäti naštudovať dve skladby na verejné vystúpenia.
Hudobný materiál: URBAN, Š.: Prípravná škola hry na kytaru NEČEKAL, J.: Hra na kytaru JIRMAL, J.: Škola hry na kytaru SŰSSER, C.: Škola hry na kytare HORÁČEK, J.: Kytarové etudy ZÁMEČNÍK, V.: Kytarová škola RAK, Š.: Minútové sóla ZELENKA, M. – OBROVSKÁ, J.: I. album pro kytaru TRUHLÁŘ, J.: Instruktivní skladbičky Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HRA NA GITARE štvrtý 1,5 hod. týždenne (individuálne vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele: Cieľom ročníka je zvyšovať požiadavky na vyrovnanosť hry v rýchlejšom tempe, na kultivovanosť prejavu a ušľachtilosť tónu. Nácvikom inštruktívnych skladbičiek rozvíjať žiakovu pohotovosť pri hre, posilňovať hru spamäti. Zmysel pre hudobnú krásu pestovať odposluchom a interpretáciou skladieb rôznych štýlových období. Pestovať racionálny a ekonomický prístup pri cvičení, viesť žiaka k systematickému štúdiu s konkrétnym plánom. Viesť žiaka k pochopeniu zásad duševnej hygieny pred výkonom, zvládať psychické napätie, koncentráciu. Zdravou sebarealizáciou zušľachťovať žiakovu hudobnosť.
60
Obsah: -
technické a výrazové prostriedky v náročnejších etudách, sólových i komorných skladbách, hra legata a posilňovacie cvičenia, základné druhy viazania tónov, intervalové stupnice, rozdelenie, elementárna príprava, hra kadencií s použitím veľkého barrée a arpegia, orientácia v II., III., V. a VII. polohe, častejšia hra aj vo vedľajších polohách, výrazná dynamika, agogika, ušľachtilý tón, vibrato, rytmické variácie kadencií v rumbe, sambe, tangu, slow rocku a bossa nove, sonátová forma, variačná forma, malé cyklické formy, úderové varianty pravej ruky v etudách klasických i súčasných moderných autorov, hra swingu, bluesu, ragtimov autorov 20. st. pre mládež, pestovanie hudobného vkusu.
Spôsobilosti: žiak ovláda základné druhy viazania tónov, pracuje úderovou technikou palca pri striedaní dvojíc prstov pravej ruky, pracuje so súčasným úderom palca a dvojíc, trojíc prstov pravej ruky, osvojí si presné metrum a rytmické cítenie klasických i moderných tancov, pomenuje diatoniku polôh II., V., VII., rozpoznáva sonátovú a variačnú formu, uplatňuje kultivovanosť prejavu pri hre polyfónnych a barokových skladieb, spoznáva základy rytmickej a melodickej improvizácie s rôznymi spôsobmi nadväzovania dialógu učiteľ – žiak, - používa štúdium inštruktívnych skladbičiek a etud v príprave na koncertné prednesy, - pozná základy systematického štúdia doma a psychohygieny vystupovania na verejnosti. Výstup: -
-
žiak má zvládnutú orientáciu pri hre intervalových stupníc, dokáže aplikovať techniku viazania tónov v skladbách renesančných a barokových autorov, ovláda rytmus a metrum swingu, bluesu, rumby, samby, tanga, slow rocku, bossa novy a iných moderných tancov, dokáže hrať rytmické varianty kadencií tanečného doprovodu, používa netradičné hmaty a hlasové postupy v skladbách autorov 20. storočia, ovláda tvorbu ušľachtilého tónu a kultivovaného prejavu, dokáže štýlovo interpretovať skladby renesančných a barokových autorov na verejnom vystúpení (hra spamäti je samozrejmosťou), predvedie pred komisiou naštudovanú látku na záver štúdia ISCED 1 B.
Hudobný materiál: TUKAČ, V.: Gitarová škola Carulli – Carcassi JIRMAL, J.: Škola hry na kytaru SÁDLIK, A.: Škola stupníc a akordov pre gitaru ZÁMEČNÍK, V.: Kytarová škola SŰSSER, C.: Škola hry na kytare TRUHLÁŘ, J.: Instruktivní skladbičky JIRMAL, J.: Česká a slovenská kytarová a loutnová hudba JIRMAL, J.: 30 etud ZELENKA, M. – OBROVSKÁ, J.: Snadné etudy 61
DON LUYS MILAN: Dve pavany JIRMAL, J.: Europská loutnová hudba 16. a 17. Století MALOVEC, P.: Suita pre malých gitaristov BROUWER, L.: Etudy MARTINČEK, D.: Kaleidoskop skladieb pre mladých gitaristov SOR, F.: Etudy op. 31, 35 Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HRA NA GITARE prvý 1,5 hod. týždenne (individuálne vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele: Cieľom ročníka je rozvíjať doteraz získané gitarové návyky, technické a interpretačné zručnosti zo štúdia primárneho vzdelávania ISCED 1 B. Uvedomelú, sústredenú hru so stálou sluchovou kontrolou zjemňovať zmyslom pre krásu hraného tónu a hudobnej frázy. Hrou technicky náročnejších skladieb posunúť výkonnosť žiaka s ohľadom na jeho záujem o štýl, hudobný žáner. Rozširovať neustále žiakov repertoár, snažiť sa o splynutie technickej zložky so zložkou hudobnou. Žiak aplikuje štúdium bez nástroja do umeleckého obsahu, čo predpokladá adekvátne vedomosti hudobných disciplín, hlavne harmónie, kontrapunktu, foriem a dejín. Obsah: -
hra intervalových stupníc v plnom rozsahu hmatníka, nácvik etud komponovaných v harmonickej a melodickej podobe, rozvoj nezávislej činnosti prstov pravej ruky, prehľad tónov po XII. polohu s plynulým prechodom prstov ľavej ruky, hra melodických ozdôb s použitím barrée, technika hry staccato a pizzicato, stupnice – typy s posunom do polôh, improvizované doprovody tradicionálov, spirituálov, vianočných piesní hraných podľa akordických značiek, hra etud a inštruktívnych skladbičiek s použitím veľkého barrée, malého rozkladu dur a mol akordov, druhu flažoletov, spôsoby hry a zápisu, výmena polôh s akcentami, pasážami, arpegiom, legatom, ozdobami, barrée.
Spôsobilosti: -
žiak ovláda plynulé prechody ľavej ruky do polôh I. až XII. v sóle i viachlase, používa zložitejšiu úderovú techniku pri hre melodických ozdôb, pracuje na technike hry pravej ruky pri hre rozkladov, 62
-
študuje komplexnejšie barokových majstrov, je spôsobilý samostatne stvárňovať techniku tenuto, staccato, pizzicato, používa progresívnu dynamiku na čoraz väčších plochách, správne číta a interpretuje techniku so zadržiavanými prstami ľavej ruky, osvojí si hru aj vo vedľajších polohách II., IV., VI., požíva hru prirodzených flažoletov, číta akordické doprovody rôznych žánrov a improvizuje doprovod podľa svojich technických možností, pracuje na koordinácii pohybu prstov oboch rúk nácvikom etud klasických, aj súčasných autorov a inštruktívnych skladbičiek súčasných autorov, ovláda pamäťovo rozsiahlejšie skladby rôznych hudobných období, rozširuje si obzor štúdiom európskej i svetovej gitarovej literatúry podľa svojho vkusu, uváženia.
Výstup: -
žiak dokáže čítať a interpretovať notový záznam v I. až XII. polohe, má technicky zvládnutú hru zložitejších melodických ozdôb, dokáže štýlovo interpretovať lutnové skvosty starých majstrov, používa vedomosti zo štúdia polyfónie na vystihnutie nálad interpretovaných skladieb, vie aplikovať techniku malého i veľkého barrée pri hre v polohách, vie naštudovať skladby rozsiahlejšieho charakteru s využitím potrebných technických a výrazových prostriedkov, dokáže interpretačne vystihnúť aranžmány moderných skladieb autorov 20. storočia, vie predviesť ľudové štylizované piesne v úprave pre klasickú gitaru, dokáže sa orientovať v gitarovom folklóre rôznych národov sveta, vie samostatne vhodným výberom skladieb rôznych štýlových období rozvíjať vlastnú technickú a interpretačnú zručnosť.
Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
HRA NA GITARE druhý 1,5 hod. týždenne (individuálne vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Lukáš Dvorščák Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele: Neustále zvyšovať technickú a hudobnú vyspelosť žiaka a postupne ho viesť k tomu, aby tvorivo a uvedomene vyberal technické a výrazové prostriedky na realizáciu hraných skladieb. Zdokonaľovaním úderovej kapacity prstov pravej ruky rozširovať možnosti samostatného vedenia hlasov a postupne túto schopnosť využívať pri interpretácii polyfónnych aj homofónnych skladieb. Systematicky sa zaoberať štýlovou interpretáciou, zovšeobecňovať charakteristické prvky jednotlivých štýlových období a vedome ich využívať aj pri štúdiu podobných skladieb. 63
Viesť žiaka k potrebe poznávať gitarovú literatúru. Zapájať ho do komornej hry. Podporovať jeho záujmy i v oblasti tanečnej a populárnej hudby a kultivovať jeho vkus aj v týchto žánroch. Rozširovať schopnosť hry podľa akordických značiek. Obsah: - cvičenia na zväčšenie a zmenšenie rozsahu prstov ľavej ruky na hmatníku horizontálnym a vertikálnym smerom, - vzostupné, zostupné a zmiešané legato na štvorici a pätici tónov na všetkých strunách - a vo všetkých polohách, - nácvik a použitie zložitejších melodických ozdôb, - koordinovať činnosť všetkých častí ľavej hornej končatiny vo všetkých častiach hmatníka, - zdokonaľovať činnosť všetkých častí pravej hornej končatiny, - skvalitňovať tón a rozširovať možnosti rôznych úderových variantov prstov pravej ruky, - durové a molové stupnice dvojoktávové a trojoktávové, - kadencie (obraty) dur, mol s využitím barré a arpegia, - progresívna dynamika na väčších plochách, - rozširovať schopnosť hrať podľa akordických značiek a hrať z listu. Spôsobilosti: - žiak ovláda plynulé prechody ľavej ruky do polôh I. až XII. v sóle i viachlase, - dokáže hrať vzostupné, zostupné a zmiešané legato na štvorici a pätici tónov na všetkých strunách a vo všetkých polohách - používa zložitejšie melodické ozdoby, - pracuje na skvalitňovaní tónu a rozširovaní možností rôznych úderových variantov prstov pravej ruky, - je spôsobilý samostatne stvárňovať techniku tenuto, staccato, pizzicato, - používa progresívnu dynamiku na čoraz väčších plochách, - správne číta a interpretuje techniku so zadržiavanými prstami ľavej ruky, - osvojí si hru aj vo vedľajších polohách II., IV., VI., - požíva hru prirodzených flažoletov, - číta akordické doprovody rôznych žánrov a improvizuje doprovod podľa svojich technických možností, - pracuje na koordinácii činnosti všetkých častí ľavej hornej končatiny vo všetkých častiach hmatníka, - ovláda pamäťovo rozsiahlejšie skladby rôznych hudobných období, - rozširuje si obzor štúdiom európskej i svetovej gitarovej literatúry podľa svojho vkusu, Výstup: -
žiak sa dokáže plynule orientovať v I. až XII. polohe, vie samostatne správne stvárňovať techniku tenuto, staccato, pizzicato, vie samostatne čítať a improvizovať akordický doprovod podľa svojich techn. možností, dokáže naštudovať s pomocou pedagóga pamäťovo rozsiahlejšie skladby rôznych hudobných období, má technicky zvládnutú hru zložitejších melodických ozdôb, vie aplikovať techniku malého i veľkého barrée pri hre v polohách, vie naštudovať skladby rozsiahlejšieho charakteru s využitím potrebných technických a výrazových prostriedkov, vie samostatne vhodným výberom skladieb rôznych štýlových období rozvíjať vlastnú technickú a interpretačnú zručnosť. 64
Hudobný materiál: Technické cvičenia a etudy 1. Leo BROUWER: Estudios sencillos 2. Mateo CARCASSI: Etudy, opus 60 3. Jiří JIRMAL: 30 etud 4. Jiří JIRMAL: Základy kytarové techniky 5. Arnošt SÁDLÍK: Škola stupníc a akordov pre gitaru Prednesové skladby 1. Jiří JIRMAL: Staří španělští mistři 2. Ján Antonín LOSY: Skladby pre gitaru 3. Dušan MARTINČEK: Prednesové skladby pre mladých gitaristov 4. Ferdinand SOR: Výběr ze skladeb pro kytaru 5. Francisco TÁRREGA: Výber skladeb Materiál na hru z listu Vhodný výber z odporúčaného hudobného materiálu pre nižšie ročníky. Hudobný materiál: TUKAČ, V.: Gitarová škola Carulli – Carcassi JIRMAL, J.: Škola hry na kytaru SÁDLIK, A.: Škola stupníc a akordov pre gitaru ZÁMEČNÍK, V.: Kytarová škola TRUHLÁŘ, J.: Instruktivní skladbičky JIRMAL, J.: Česká a slovenská kytarová a loutnová hudba JIRMAL, J.: 30 etud ZELENKA, M. – OBROVSKÁ, J.: Nové etudy pro kytaru JIRMAL, J.: Europská loutnová hudba 16. a 17. Století BROUWER, L.: Etudy MARTINČEK, D.: Kaleidoskop skladieb pre mladých gitaristov AGUADO, D.: 26 etud BACH, J. S.: Knižočka A. M. Bachovej SOR, F.: Etudy op. 31, 35 CARCASSI, M.: 25 melodických a progresívnych etud op. 60 ZSAPKA, J.: Európska gitarová hudba
65
V.2. Učebné osnovy pre tanečný odbor Charakteristika predmetu Cieľom vyučovacieho procesu na 1. stupni základného štúdia tanečného odboru ZUŠ je všestranná základná tanečná výchova žiakov. Prvá etapa Tanečného vzdelávania prebieha od prípravného štúdia po 3. ročník. Trvá 4 roky a poznáme ju pod spoločným názvom tanečná príprava. Ciele prvej etapy Dôsledným metodickým postupom pripravovať žiaka na druhú etapu základného tanečného vzdelávania, ktorá začína od 4. ročníka a končí absolvovaním I. stupňa v 7. ročníku. V prvej etape pracujeme podľa plánov 31/2 (so zameraním pre deti školského veku- 6 ročné) a 32 (po 3. ročník). Pri mimoriadnom nadaní a záujme môže žiak po skončení prvej etapy tanečného vzdelávania absolvovať prijímacie skúšky na osemročné štúdium na Tanečné konzervatórium v Bratislave. Druhá etapa tanečného vzdelávania prebieha od 4. po 7. ročník, trvá tiež 4 roky ako prvá etapa. Obsahuje základy rôznych tanečných techník: klasického tanca, ľudového tanca, novodobého tanca, džezového tanca. Ciele druhej etapy Dôsledným metodickým postupom pripraviť absolventa I. stupňa základného studia buď na záujmovú umeleckú tvorivosť v súboroch moderného scénického alebo ľudového scénického tanca, alebo na pokračovanie v štúdiu na II. stupni ZUŠ. Podmienkou úspěšného absolutória I. stupňa je zvládnuť základy tanečných techník a realizovať sa v tanečnej praxi na verejnom vystúpení. V priebehu štúdia sa kryštalizujú individuálne technické a výrazové schopnosti žiaka, čo predurčuje jeho ďalšiu orientáciu. Pri mimoriadnom nadaní a záujme môže absolvent I. stupňa absolvovať prijímacie skúšky na päťročné štúdium na Tanečnom konzervatóriu v Košiciach a v Banskej Bystrici. Tretia etapa Tanečného vzdelávania prebieha na II. stupni, trvá tiež 4 roky. Pracujeme buď podľa plánu 33 alebo 34, podľa zamerania a záujmu žiakov. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Tanečná príprava, Tanečná prax prvý 3x 45 min. 1x týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
66
Ciele predmetu: Formovať návyk správneho držania tela; v polohách na mieste pripravovať jednotlivé svalové skupiny k fixovaniu tohto návyku a rozvíjať dispozície. 1. V priestore získavať estetický pohyb a hudobno-pohybové cítenie, vedieť odlíšiť pohyb na ľudovú hudbu a hudbu umelú. 2. Hudobné vzdelávanie zamerať na rytmus, tempo, takt, dynamiku, frázovanie – teoreticky aj prakticky. Obsah 1. Pohybová príprava (cvičenia v základných polohách na mieste s určitým zameraním). 2. Pohyb v priestore (elementárna tanečnosť, vytočenosť pri chôdzi, elegantné držanie tela, vnímanie umelej hudby). 3. Tanečné motívy (pohyb so zameraním na ľudový tanec, perovanie, hry so spevom). 4. Rozvoj hudobného cítenia (tempo, nota, rytmické hodnoty a pomlčky, takt, dynamika, výraz). Zadelenie obsahu do vyučovacích hodín Prvá vyučovacia hodina (dvojhodinovka) – 90 minútová – obsahuje: pohybovú prípravu, pohyb v priestore, rozvoj hudobného cítenia. Druhá vyučovacia hodina – 45 minútová – obsahuje: tanečné motívy so zameraním na ľudový tanec, piesne a detské hry. Odporúčaná literatúra ŽITŇANOVÁ, H.: Metodika vyučovania pre 1. ročník I. stupňa tanečného odboru základných umeleckých škôl. SPN Bratislava. (Druhé vydanie.) DIBÁK, I., PAVLOVSKÁ,O., ONDREJKA,K.: Hráme doma i v škole. II. Slov. spoločnosť pre hudobnú výchovu Bratislava 1972. DIBÁK,J., JURASOVOVÁ, E,: Hráme doma i v škole. III. Slov. spoločnosť pre hudobnú výchovu Bratislava 1973. ONDREJKA, K.: 77 detských spevohier. Krajské osvetové stredisko Bratislava 1967. ONDREJKA, K.: Poďte deti medzi nás. Mladé letá Bratislava 1980. ONDREJKA, K.: Deti deťom. Osvetový ústav Bratislava 1974. NOVÁK, M.: Hudobné skladby pre detské tanečné súbory. Osvetový ústav. Bratislava 1975. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Tanečná príprava, Tanečná prax druhý 3x 45 min.1x týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013 67
Ciele predmetu: 1. V pohybovej príprave trénovať dolné končatiny pre potreby klasického tanca. Zväčšovať rozsah pohybu, vytočenosť DK, pevnosť svalstva, elastickosť. Zafixovať správne držanie tela a pozície horných končatín z klasického tanca. 2. Pri pohybe v priestore sa naďalej zamerať na estetický pohyb. Vypracovať skok. V ľudových tanečných motívoch rozvíjať tanečnosť a spev. 3. Rytmické cvičenia obohatiť o nové náročnejšie poznatky. Obsah predmetu: 1. Pohybová príprava a) cvičenia v polohách na mieste, ktoré najúčinnejšie pomáhajú rozvíjať dispozície potrebné na techniku klasického tanca a zväčšujú rozsah pohybu; b) cvičenia s novými možnosťami, ktoré sú prípravou pre novodobý džezový tanec. 2.Základy klasického tanca: Presným, osvedčeným metodickým postupom naučiť dôsledne základné cviky pri tyči, prípravné port de bras a 1. port de bras. 3. Priestorové a rytmické cvičenia: Náročnejšie rytmicky, koordinačne aj technicky. 4. Tanečné motívy: Ľudové tanečné kroky majú už určené regionálne zadelenie, sú náročnejšie na kombinovanie. Pamäť, tanečnosť, rytmus aj výraz. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Klasický tanec, kreatiny tanec, ľudový tanec, tanečná prax tretí 4x 45 min 1x týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele predmetu: Tanečná príprava tretím ročníkom končí. Tanečný prejav žiakov, ktorí pracujú štvrtý rok a úspešne absolvovali učebnú látku predchádzajúcich ročníkov, je harmonický a estetický. V tomto ročníku naďalej rozvíjať fyzické a psychické dispozície. Nový predmet klasický tanec kladie nároky na sústredenosť, precíznosť a disciplínu pohybu, čo má veľký význam pri výchove k dôslednosti a vytrvalosti. Tanečné motívy z ľudového tanečného prejavu sú zamerané na tanečné kroky z určitých regiónov Slovenska vhodného pre tento vek. Žiaci sa pripravujú na predmet ľudový tanec, ktorý začína od 4. ročníka.
68
Obsah predmetu: 1.Pohybová príprava (cvičenia v polohách na mieste sú náročnejšie na výdrž aj na pamäť. Zamerané sú na maximálny a všestranný rozvoj jednotlivých častí tela). 2. Pohyb v priestore charakterizuje systematické zapájanie HK do kombinácií, vychádzajúc z princípov klasického tanca. Získava sa prvá koordinácia pohybu celého tela. Charakteristická skoková kombinácia poskok, preskok, zoskok, výskok je technické maximum tohto ročníka. 3. Tanečné motívy sú náročnejšie na pamäť aj tanečnosť v ľudovom tanci. Dôležitou súčasťou práce v tomto ročníku je zapojenie hlavy v rotácii. Rozvoj hudobného cítenia prebieha počas celej tanečnej prípravy aj tanečnej praxe. V rytmickej výchove sa učí predtaktie, bodkovaný rytmus, triola. Hudobné skladby vhodné na počúvanie L. DELIBES: Coppélia (Hudba automatov, Hodinový valčík) O. NEDBAL: Andersen (V pralese) J. HANUŠ: Soľ nad zlato (Krášovská slávnosť, Maruškine blúdenie) Š. JUROVSKÝ: Rytierska balada S: STRAČINA: Ej husári J: KRČEK: Chorea amore D: KARDOŠ: Hrdinská balada S. STRAČINA: Hanka, Janko, Lucia Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Klasický tanec, ľudový tanec, kreatiny tanec, tanečná prax štvrtý 4,5 hod.1x týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Charakteristika predmetu Klasický tanec je v súčasnosti uznávaný ako jeden zo základných výrazových prostriedkov scénického tanečného umenia. Je to pohybový systém s presne vypracovanou metodikou a teóriou. K jeho štúdiu sú nevyhnutné nasledovné predpoklady: 1. Fyzické dispozície – vytočenosť DK, elastické svaly a väzivá, proporčne správne stavané telo, fyzické zdravie. 2. Psychické dispozície – pevná vôľa, vytrvalosť, sebadisciplína, psychické zdravie. 3. Talent na tanec: - koordinácia pohybov, estetický prejav, muzikálnosť, cítenie rytmu a výrazu hudby. Ľudový tanec sa vyznačuje svojou rôznorodosťou, s dôrazom na dodržiavanie rázovitosti a tradícii jednotlivých folklórnych oblastí. Medzi hlavné ciele výučby ľudového tanca patria: 69
- rozširovanie poznatkov o ľudovom prejave v jednotlivých tanečných (folklórnych ) oblastiach. - zdokonaľovanie techniky (veku primeraná náročnosť tancov a choreografii). - neustále vedenie žiakov ku tradíciam a ich uchovávanie v tanečnej kulrúre. - zdokonalovanie spevu ( jeden zo základných elementov folklóru). 4. ročník: 1. polrok – Zemplínska tanečná oblasť 2. polrok – Horehronská tanečná oblasť Kreatívny tanec je akýmsi predchodcom ,,priestorového moderného tanca, Vyžaduje sústredenosť a správnu koordináciu pohybov. Vyznačuje sa rytmickou náročnosťou s dôrazom na RYTMUS a MELÓDIU. Medzi jeho inovatívne prvky patria vsuvky krátkých improvizácii a TANEC v TICHU. Druhá etapa tanečného vzdelávania Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma studia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Klasický tanec prvý, druhý, tretí 4,5 hod.1x týždenne (skupinové vyučovanie) ISCED 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Charakteristika predmetu Klasický tanec je v súčasnosti uznávaný ako jeden zo základných výrazových prostriedkov scénického tanečného umenia. Je to pohybový systém s presne vypracovanou metodikou a teóriou. K jeho štúdiu sú nevyhnutné nasledovné predpoklady: 1. Fyzické dispozície – vytočenosť DK, elastické svaly a väzivá, proporčne správne stavané telo, fyzické zdravie. 2. Psychické dispozície – pevná vôľa, vytrvalosť, sebadisciplína, psychické zdravie. 3. Talent na tanec: - koordinácia pohybov, estetický prejav, muzikálnosť, cítenie rytmu a výrazu hudby. Všetky tieto kritériá sú nevyhnutné pre prijatie detí na tanečné konzervatórium. Pre žiakov tanečných odborov ZUŠ sú tieto požiadavky trochu miernejšie, nakoľko ZUŠ nevychovávajú profesionálnych tanečných interpretov. Napriek tomu má klasický tréning pre žiakov ZUŠ veľký význam. Vyučovacia hodina kladie nároky na disciplínu pohybu, precíznosť a sústredenie na uvedomelý pohyb, ktorý má svoje pravidlá a štýl. Klasický tréning kultivuje telo, zlepšuje a rozvíja tanečnú techniku. Presne vypracovaný systém a metodiku je nevyhnutné dôsledne dodržiavať. Správne volená metóda vyučovania a dodržiavanie metodického postupu pri vyučovaní klasického tanca zaručuje, že po absolvovaní I. a II. stupňa vychádza zo ZUŠ kvalitný tanečník pre amatérske súbory.
70
Prehľad obsahu predmetu podľa skupín 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.
Plié. Battements. Rond de jambe. Port de bras. Temps-lié. Pózy. Spojovacie a pomocné pohyby. Skoky.
Od 4. ročníka nie sú k dispozícii metodické príručky pre učiteľov, nakoľko existuje literatúra potrebná na vyučovanie tohto predmetu: BAZAROVOVÁ, N., MEJOVÁ, V.: Abeceda klasického tance. SPN Praha 1980 PÁSKOVÁ, O., ŽDICHYNCOVÁ, V.: Abeceda klasického tance. SPN Praha 1978 KOSTROVICKAJA, B., PISAREV,A.: Škola klasičeskovo tanca. Izd. Iskusstvo, Leningradskoje odd. 1968 VAGANOVOVÁ, A.J.: Základy klasického tanca. SPN 1977 VAGANOVOVÁ, A.J.: Osnovy klasičeskovo tanca. Izd. Iskusstvo, Leningrad, Moskva 1963 BAZAROVOVÁ, N.: Klasický tanec. SPN Praha 1985 Metódy a formy práce: V učebných osnovách pre jednotlivé ročníky budeme zaraďovať nové cviky podľa ich radenia do vyučovacieho procesu na celý školský rok. Z tohto dôvodu je pre učiteľa tohto predmetu nevyhnutné: 1. Mať prílohu, ktorá obsahuje zadelenie nových cvikov do jednotlivých mesiacov škol. roka. 2. Mať možnosť prakticky sa zaškoliť pedagógom, ktorý sa úzko špecializuje na tento predmet z tanečného konzervatória alebo z Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU. Nové cviky zaraďovať do vyučovacích hodín podľa zaužívaného tréningového postupu. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma studia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Ľudový tanec prvý, druhý, tretí 4,5 hod.1x týždenne (skupinové vyučovanie) ISCED 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Charakteristika predmetu Množstvo, rôznorodosť, pestrosť a krása slovenských ľudových tancov, ktoré sa dodnes zachovali, sú odrazom života nášho ľudu, jeho mentality, citov, potrieb, túžob, názorov, skúseností, fantázie, umeleckého vkusu a tvorivých schopností. Vznikali, rozvíjali sa, menili, zhromažďovali a zušľachťovali sa po stáročia. 71
Na utváranie hudobného a tanečného prejavu mali vplyv rôzne činitele: geografické a sociálne podmienky, zamestnanie obyvateľstva, spôsob obživy, oblečenie, sťahovanie, isté ustálené zvyklosti v skupinách, rodoch či obciach a v neposlednom rade aj prejav výrazne nadaných jedincov – osobností – tvorcov z ľudu. Podobným spôsobom sa k nám dostali aj vplyvy ľudových tancov okolitých národov (hlavne v pohraničných oblastiach). Na určitých územných celkoch vznikli niektoré spoločné znaky v hudobnej a tanečnej tvorbe. Prejavujú sa napríklad v melodike a rytmike tanečných piesní, v hudobnom prednese, v pohybovej štruktúre a v tanečnom výraze. Územie, na ktorom sa tancujú tance s podobnými až rovnakými hudobnými a tanečnými znakmi, nazývame „tanečná oblasť“. Na Slovensku sme si zatiaľ vytypovali tieto tanečné folklórne oblasti a podoblasti: 1. Podunajská oblasť 2. Záhorácka oblasť 3. Nitrianska oblasť 4. Myjavská oblasť 5. Trenčianska oblasť 6. Kysucká oblasť 7. Turčianska oblasť 8. Oravská oblasť 9. Goralská oblasť 10. Liptovská oblasť
11. Spišská oblasť 12. Šarišská oblasť 13. Zemplínska oblasť 14. Gemerská oblasť 15. Horehronská oblasť 16. Zvolenská oblasť 17. Podpolianska oblasť 18. Novohradská oblasť 19. Hontianska oblasť 20. Tekovská oblasť
Ciele predmetu: Priblížením tanečného, spevného a hudobného ľudového prejavu spoznať prostredie, zdroje tvorivosti a mentalitu ľudu v jednotlivých oblastiach Slovenska. Zoznámiť sa s citovo bohatým, výrazovo silným prejavom vidieckeho človeka, ktorý tvoril obklopený zvyklosťami, náboženskými sviatkami, prírodou, rodinou, obcou a prácou. Viesť žiakov k rozoznávaniu jednotlivých oblastí, zoznámiť ich so základnými tanečnými motívmi, s pôvodnou formou jednotlivých tancov, prípadne s ich štylizáciou v choreografii (na hodinách tanečnej praxe), s piesňami v nárečí, s ľudovou hudbou, zvykmi a charakteristickými krojmi. Rozširovať a zdokonaľovať technickú vyspelosť žiakov, formovať a rozvíjať tanečnosť a tanečný charakter podľa jednotlivých oblastí, prehlbovať výrazový register, podchytiť talenty. Pripraviť tanečníkov pre amatérske folklórne súbory. Tríbením tanečného a hudobného vkusu formovať tiež estetické cítenie. Z výchovnej stránky s poznávaním folklórnych tradícií ovplyvňovať a podporovať aj vlastenecké cítenie, pocit príslušnosti k slovenskému národu a národnostiam Slovenska. Pri vyučovaní predmetu ľudový tanec vychádzať z jednotlivých oblastí či dobre vyskúmaných obcí. Predložený materiál je výberový, neobsahuje kompletnú zásobnicu slovenských ľudových tancov a tanečných motívov, ale mal by byť aj praktickým podnetom pre pedagógov na ďalší výskum v teréne. Učivo obsiahnuté v osnovách sa môže prispôsobiť schopnostiam a zloženiu toho ktorého ročníka, netreba sa ho teda striktne držať. V nižších ročníkoch sa môže prebrať len menej náročná látka a náročnejšia presunúť do 7. ročníka, prípadne do II. stupňa. Podľa potreby, schopností a možností školy či pedagóga možno učivo doplniť motívmi a tancami z vlastnej oblasti, kde pôsobí ZUŠ (už aj v nižších ročníkoch), alebo z vybranej blízkej oblasti. Predmet ľudový tanec by mal učiť odborne vzdelaný pedagóg, absolvent Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU. 72
Obsah 1. ročník: 1. polrok – Liptovská tanečná oblasť 2. polrok – Goralská tanečná oblasť 2. ročník: 1. polrok – Podpolianska tanečná oblasť 2. polrok – Myjavská tanečná oblasť 3. ročník: 1. polrok – opakovanie, doplnenie a zdokonaľovanie učiva nižších ročníkov (v náročnejších väzbách a celkoch) 2. polrok – tanečné motívy a tance z oblasti kde pôsobí ZUŠ, alebo z blízkej oblasti Odporúčaná literatúra (výber) 1. MÁZOROVÁ, M. ONDREJKA, K. a kol.: Slovenské ľudové tance, SPN, Bratislava 1991. 2. ZÁLEŠÁK, C.: Ľudové tance na Slovensku. Osveta Bratislava 1964. 3. ZÁLEŠÁK, C.: Prehľad slovenských ľudových tancov. Osvetový ústav Bratislava 1976. 4. ZÁLEŠÁK, C.: Pohronské tance. Martin 1953. 5. KOVALČÍKOVÁ, J., POLOCZEK, F.: Slovenské ľudové tance. ČSAV Bratislava 1955. 6. MEDVECKÁ, E., NEMCOVÁ, M.: Detské ľudové hry a tanca z východného Slovenska Osvetový ústav Bratislava 1956. 7. DÚŽEK, S., ONDREJKA, K.: Tance z okolia Senice. OÚ Bratislava 1962. 8. ŠIMONEKOVÁ,H.:Zvyky, piesne a tance zo Soblahova pri Trenčíne.KOS Bratislava 1972 9. ONDREJKA, K.: Hry horehronských detí I., II., III. KOS Banská Bystrica 1971- 1973 10. ONDREJKA, K.: Pohybové motívy liptovských tancov. OOS Liptovský Mikuláš. 11. ONDREJKA, K.: Metodika nácviku slovenských ľudových tancov. In.: Zborník štúdií a úvah o tanečnej a súborovej problematike. OÚ Bratislava 1973. 12. DÚŽEK, S.: Myjavský čardáš. OÚ Bratislava. 13. ZÁLESÁK, C.: Tradičné zvyky na Slovensku spojené s tancami. OÚ Bratislava 1971. 14. DEMO, O.: Z klenotnice slovenských ľudových piesní. OPUS Bratislava 1981. 15. Slovenské spevy 1. až 7. Editio Opus Bratislava 1973 – 1989. 16. HORVÁTHOVÁ, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Tatran Bratislava 1986. 17. NOSÁĽOVÁ, V.: Slovenský ľudový odev. Osveta Martin 1983. 18. NOSÁĽ, Š.: Choreografia ľudového tanca. SPN Bratislava 1984. 19. ŠEBÖK, G., QUITTNER, J., ÁG, T.: Autentické ľudové tance z južného Slovenska. Osvetový ústav Bratislava 1980. 20. TAKÁCS, A.: Gömöri népi táncok. Madách Bratislava 1993. 21. JÓKAI, M., SIMEK, V.: Bolo by škoda zabudnúť. Osvetový ústav Bratislava 1978. 22. NEPEROVÁ, Z.: Chorovody a chorovodné hry na Slovensku a ich scénické využitie. VŠMU Bratislava 1975, diplomová práca. Odporúčané hudobné nahrávky (výber) 1. Slovenské ľudové tance. FF Východná 1976. 2. Z klenotnice ľudovej hudby. OPUS 1974. 3. Hore Detvou idem. OPUS 1982. 4. Primášová pieseň – M. Dudík. OPUS 1987. 5. Budu hrac, budu hrac. Východoslovenské ľudové piesne. OPUS 1981. 6. Hudci a speváci z trenčianskeho Považia. OPUS 1973. 7. Ej, hrajte hudci, hrajte. Z klenotnice ľudovej hudby. OPUS 1979. 8. FF Východná – výber z programov. OÚ 1973. 9. Jar Lúčnice. OPUS 1988. 73
10. OĽUN, Radio Bratislava 1-3 opus 1981 – 1985. 11. Na Kráľovej holi – Šumiačan. Akcent 1991. 12. Hore tým Telgártom. Ján Ambróz. Akcent 1992. 13. Hrončekovci z Hriňovej. Akcent. 1991. 14. A od Prešova. Hanka Servická. Diskant 1993. 15. A veru Terchová. Bratia Muchovci. Ali Records 1990. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Kreatívny, jazzový tanec Prvý, druhý, tretí 4,5 hod. 1x týždenne (skupinové vyučovanie) ISCED 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Charakteristika predmetov Druhá etapa tanečnej výchovy žiakov obsahuje novodobý tanec a techniku džezového tanca. Novodobý tanec svojím pohybom, priestorovou a hudobnou slobodou rozvíja tanečnosť aj tvorivosť dieťaťa. Novodobý tanec oboznamuje žiakov s vlastnosťami priestoru, rozvojom a kvalitou pohybu, učí počúvať, precítiť a vytancovať hudbu. Všetky získané poznatky tohto predmetu sa dajú aplikovať aj v iných tanečných technikách. Novodobý tanec je prirodzeným predchodcom moderného tanečného umenia (M. Graham, J. Limón, atď.), ktoré sa vyučujú až na II. stupni ZUŠ, pretože sa vyžadujú fyzicky aj psychicky vyspelejších tanečníkov. V týchto ročníkoch ZUŠ sa preberá technika džezového tanca, ktorá je svojím pohybovým tvarom, rytmikou a využiteľnosťou v tanečných amatérskych súboroch mládeži veľmi blízka. Prvky africkej a džezovej hudby sú základným elementom populárnej hudby, ale prenikajú aj do vážnej, komponovanej koncertnej hudobnej produkcie. Koordinačná rytmická a dynamická náročnosť džezového tanca obohacuje žiakov tanečného odboru o vedomie vlastnej individuálnosti, vitality a harmónie osobnosti. Hudba Vyjadrenie rytmickej zložky vybranej skladby tancom (vizualizácia hudby). Vyjadrenie melodickej zložky vybranej skladby tancom (vizualizácia hudby). Improvizácia na skladbu v 2/4, 3/4, 4/4 takte ne hudbu. Improvizácia bez hudby v 2/4, 3/4, 4/4. Improvizácia, pri ktorej sa preruší skladba a tanečníci pokračujú v predchádzajúcom hudobnom metre, až kým sa ozve hudba. - Vytváranie rytmickej a melodickej schémy tvarom pohybov bez hudby (vizualizácia hudby v tichu). Odporúčaná literatúra -
KOVÁČIKOVÁ, D., KUBICOVÁ, I.: aplikácia techniky jazzového tanca vo výchove interpreta amatérskeho súboru. Osvetový ústav Bratislava 1980. GÜNTHER, H.: Jazz dance. Henschelverlag Berlín 1980. 74
V.3. Učebné osnovy pre literárno-dramatický odbor Literárno – dramatický odbor je „pojivkom“ medzi všetkými ostatnými odbormi školy, t. j. výtvarným, hudobným a tanečným. Literárno- dramatický odbor (LDO) nachádza a formuje v dieťati vlastnú identitu, pôsobí na celkový rozvoj vnímania, myslenia a emocionálneho prežívania. LDO sa stará o osobitý a kultivovaný prejav dieťaťa, pobáda ho k prehlbovaniu vnímania okolitého sveta, vidieť fenomény z rôznych uhlov pohľadu. LDO formuje v dieťati osobnosť schopnú vyjadriť svoje pocity, postoje a názory cez vlastné ego a jeho existenciu. Charakteristika predmetu: Literárno-dramatický odbor je syntetizujúcim odborom, ktorý obsahuje dramatické, pohybové, rečové, prednesové a slovesné tvorivé činnosti, hru s bábkou a písané slovo, prostredníctvom, ktorých pôsobí na celkový rozvoj myslenia, cítenia a konania žiakov. Harmonicky rozvíja osobnosť, aktívny tvorivý prístup k základným postojom a premenlivej skutočnosti, pomáha vyrovnávať sa vždy s novými situáciami, ktoré prináša hra, škola, život a práca. Žiaci nadobúdajú schopnosť osobitého a kultivovaného prejavu v divadelnej, prednesovej a slovesnej oblasti. Súčasťou štúdia odboru je teória, história divadla, literatúry a filmu. LDO vychováva z detí a mládeže budúcich amatérskych divadelníkov, režisérov, recitátorov, vzdelaných a náročných divákov, čitateľov, aktívnych účastníkov a spolutvorcov života našej spoločnosti. Absolvent tohto odboru nadobudne také skúsenosti a vedomosti, ktoré sú potrebné pre povolania, ktorých úspech závisí na vytvorení dobrého medziľudského kontaktu, vzťahu a spolupráce ako: lekár, zdravotná sestra, vychovávateľ, ale aj pracovníci v terciálnej oblasti. Ďalej povolania, ktoré vyžadujú pohotové a pre poslucháča zrozumiteľné vyjadrovanie ako: právnik, učiteľ, verejný pracovník osvetový, politický a pod. Komplexný charakter výučby, ktorý zahrnuje aj zvládnutie základných bábkohereckých činností, prednesu a ľahko ovládateľných hudobných nástrojov, pomáha žiakom na prvom stupni pripraviť sa na štúdium odborov detská sestra, učiteľ materských a základných škôl, vychovávateľ. Cieľ predmetu: Cieľom vyučovania na prvom stupni je rozvíjať osobnosť žiaka v oblasti: - citových, rozumových a morálnych kvalít, najmä schopností kolektívne cítiť a aktívne sa podieľať na vytváraní vzájomnej spolupráce, - vedomého, osobitého, prirodzeného a pritom kultivovaného vyjadrenia v sociálnej a umeleckej komunikácii, - základných odborných schopností v dramatickom a slovesnom prejave do takej miery: a) aby mohol pokračovať vo vzdelávaní na vyššom stupni, b) aby sa mohol aktívne uplatňovať v kultúrno–spoločenskej záujmovej činnosti. Odborne vedená výučba v literárno-dramatickom odbore na druhom stupni pomáha najtalentovanejším jednotlivcom pripraviť sa na štúdium herectva, réžie, dramaturgie, divadelnej a filmovej vedy, scenáristiky, bábkoherectva, organizácie divadiel, učiteľstva dramatickej výchovy na vysokých umeleckých školách a pedag. a filozofických fakultách. 75
Didaktické postupy a metódy práce Literárno-dramatický odbor sa vyučuje prevažne v malej skupine žiakov. Niektoré predmety si vyžadujú individuálny prístup, predovšetkým ide o prednes. Didaktické postupy sa volia podľa veku a individuálnym dispozíciám žiakov. Vyučujúci neustále kladie dôraz artikulačné cvičenia, relaxačné, pohybové cvičenia a pozornosť venuje a hlasovým a zmyslovým cvičeniam. Nakoľko ide o skupinové vyučovanie vzniká, tak osobný vzťah medzi vyučujúcim a žiakmi, ktorý je základom dobrej skupinovej klímy. Pedagóg počas výučby využíva rôzne hry na obohacovanie slovnej zásoby, CD nahrávky s hudobnými a prírodnými motívmi, neustále kladie dôraz na rozvoj fantázie a predovšetkým na radosť z prežívania vlastnej tvorby. Žiakov oboznamuje s monografiami, autormi slovenskými, ale aj svetovými, kladie dôraz na detskú tvorbu ako sú detské časopisy, sústreďuje sa na poéziu, prózu a predovšetkým na drámu. Poukazuje na pestrosť divadiel a oboznamuje mladých ľudí so súčasnou tvorbou. LDO úzko spolupracuje s mestskou knižnicou a dramatickými spolkami.
Prípravná dramatická výchova Prípravné štúdium v LDO učí deti základom dramatickej hry. To znamená, že žiaci sú vedení k zúčastňovaní sa na spoločnej hre. Žiaci si osvojujú základné pravidlá dramatickej hry. Rozvíjajú osobnú aktivitu v hre prostredníctvom, ktorej sú vedení k rozvíjaniu sociability detí kolektívnou a individuálnou činnosťou a osobným vzájomným stykom. Cieľom prípravného štúdia LDO je zvládnuť základné prvky pohyblivosti, pružnosti, obratnosti, zoznamovať sa so základným priestorovým cítením. Žiaci získajú orientáciu v priestore, učia sa rešpektovať ostatných členov kolektívu. Prostredníctvom pohybu a zvuku sa učia rytmu a dynamike. Rozvíjajú citovú a sociálnu výchovu dieťaťa prispievajú k zážitkom z umeleckého diela, čím vytvárajú túžbu dieťaťa stretávať sa s umením. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Prípravná dramatická výchova PŠ 1 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Tematický celok Dramatická príprava Prednes
Obsah
-aktívne sa zúčastňovať dramatickej hry - zvládnuť základné prvky pohyblivosti, pružnosti - priestorové cítenie - rešpektovať členov v skupine - vnímať vlastnú individualitu - rozvoj kolektívneho a individuálneho vnímania detí - vedenie detí k osobnej aktivite v dramatickej hre - rozvíjať osobný zážitok z umeleckého diela u dieťaťa 76
Kritéria pre postup do 1. ročníka: Podmienkou je zvládnutie a rozvoj vlastných pohybových dispozícií, rytmu, reči a schopnosť aktívne sa zapojiť do kolektívne tvorivej činnosti.
Dramatická príprava Dramatická príprava predstavuje predmet spoločný všetkým žiakom literárnodramatického odboru. Cieľom je komplexná tvorivá dramatická činnosť, zahrňujúca všetky zložky ako napríklad hru s improvizovanou bábkou a základné prvky prípravnej činnosti ako pohybové, rečové hudobnorytmické a špecifické činnosti výtvarné. Žiak počas 1. ročníka si postupne osvojuje správne držanie tela, pohyb v priestore, zdokonaľuje si schopnosť nadviazať kontakt a snaží sa pracovať v kolektíve. Učí sa zbavovať zlých rečových návykov v rečovom a fyzickom prejave. 1. ročník Prvý ročník predstavuje plynulé nadviazanie na prípravné štúdium. Žiaci v prípravnom štúdiu nadobudli isté znaky pohybovej pružnosti, priestorové cítenie a naučili sa rešpektovať členov skupiny. Prvý ročník nadväzuje na tieto časti, ale ich rozširuje o ďalšie poznatky. Žiaci sa zdokonaľujú v správnom držaní tela, učia sa správne artikulovať a minimalizovať chyby vo svojich prejavoch. Spoznávajú rôzne druhy bábok a tiež si vytvárajú vlastnú bábku, ktorú následne oživujú a improvizujú s ňou. Prostredníctvom krátkych etúd sa učia empatii, porozumeniu a kolektívnej práci. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Dramatická príprava prvý 3 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013 Kompetencie/ Výstupy
Obsah
Tematický celok Dramatická hra
Odporúčaná literatúra/ukážky (literárnych Edukačná téma diel/divadelných predstavení/ filmových inscenácii) - zvládnutie Výber textov jednoduchej etudy so z literatúry pre deti zastúpeným a mládež – M. Rúfus, predmetom, so M. R. Martáková, D. zástupným textom Hevier, Ľ. - základy improvizácie Podjavorinská, D. 77
Edukačný proces Výstup
Osvojiť si základy nadväzovania kontaktov. Uvedomovať si v jednoduchej hre partnerov
Verejné vystúpe nie 1 krát do roka.
- improvizácia s bábkou - oživovanie bábky - prostredníctvom ukážok z diel vytvárať u žiakov vzťah k literárnym dielam(rozprávky) - pokusy o dramatizáciu básne
Pastirčák, Molitorovci
Pohyb
- správne držanie tela - základná orientácia v priestore - uvedomovať si telo ako celok
CD nahrávky s hudobnými motívmi
Reč
- správne dýchanie -zvládnutie správnej výslovnosti – artikulačné cvičenia, spodobovanie, zrozumiteľnosť, rytmus, pauza, tempo, melódia - kultivácia melodického cítenia a výrazu - pokusy samostatného slovného vyjadrenia - obohacovanie prejavu jednoduchými ústnymi a písomnými cvičeniami - obohacovanie slovnej zásoby prostredníctvom rozmanitosti monografií
artikulačné cvičenia, cvičenia na spodobovanie rôzne ukážky textov
Slovesnosť
Jednoduché rekvizity, dramatické hry
Oboznámenie sa s rôznymi bábkami – Prstová, Dlaňová, Maňuška
v priestore a reagovať na nich. Zvládnuť jednoduchú hru so zastúpenou rekvizitou a bábkou. Zoznámiť sa s možnosťou hry s rôznymi predmetmi, zvládnuť základné prvky ,,oživovania“ Vedieť uplatniť zvládnuté pohyb. schopnosti v jednod. akcii. Uvedomovať si orientáciu v priestore. Zvládnuť základy správneho držania tela, dýchania. Odstrániť nedostatky v rečovom prejave.
Jedna pohybová etuda
Prednes krátkeho textu
Ukážka rôznych nálad
Kritéria pre postup do 2. ročníka: Podmienkou postupu je schopnosť spolupracovať s partnermi v jednoduchej hre.
78
Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Dramatická príprava druhý 3 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
2.ročník Druhý ročník nadväzuje na predmet dramatická príprava. Žiaci nadobudnuté vedomosti z prvého ročníka prehlbujú a zároveň si osvojujú nové poznatky. Cieľom druhého ročníka je u žiakov vzbudiť záujem o témy, ktoré podnecujú tvorivú dramatickú činnosť a sú primerané veku a schopnostiam detí v skupine. Naďalej rozvíjať fantáziu, vnímavosť a učiť žiakov samostatné pokusy o vlastné vyjadrenie prostredníctvom dramatickej hry. Naučiť žiakov spoznávať ďalšie typy bábok a bábkových divadiel. Učiť žiakov vyjadriť pocity a nálady cez písané slovo, rozvíjať ich pohybovú improvizáciu. Rozvíjať u žiakov schopnosť vnímať reálny život. Pokúsiť sa prostredníctvom humoru vyriešiť v krátkych dramatických etudách rôzne konflikty. Žiaci sa učia stupnici hodnôt v reálnom živote, a tak si budujú aj kladný vzťah ku knihám, ktoré im takúto možnosť ponúkajú. Kompetencie/ Výstupy
Obsah
Tematický celok Dramatická hra
Edukačná téma
- základné pravidlá dramatickej hry - vytvoriť si krátky dramatický príbeh k danému ročnému obdobiu - zvládnutie jednoduchého príbehu v etude -uvedomenie si svojej úlohy v etude -vytvorenie improvizovanej bábky a práca s ňou v etude - upevňovať vzťah detí ku kolektívu pri
Odporúčaná literatúra/ukážky (literárnych diel/divadelných predstavení/ filmových inscenácii) Ukážky etúd – krátkych, ale aj dlhších dramatických hier, iná dostupná literatúra Jednoduché rekvizity, bábky
Oboznámenie sa s rôznymi bábkami – 79
Edukačný proces
Výstup
Upevňovať vzťah detí v rámci kolektívu a pri plnom rešpektovaní individuálnych odlišností. Základné pravidla dramatickej hry. Krátke etudy. Vedieť vytvoriť jednoduchú bábku a v etude s ňou uplatniť základné princípy oživovania a zvládnuť
Verejné vystúpen ie 1 krát do roka.
plnom rešpektovaní indviduálnych - správne držanie tela v náročnejších cvikoch -kolíska, mlynské kolo, zástup, kruh, rozostup... - cvičenia s hudbou - precvičovať obratnosti
Marionety, Tyčové bábky, Javajky CD nahrávky s relaxačnou hudbou
Reč
- oboznámenie sa s rezonanciou -temporytmus reči a náročnejšie artikulačné cvičenia - sledovanie znelosti reči
artikulačné cvičenia, cvičenia na spodobovanie rôzne ukážky textov
Slovesnosť
- zvládnuť samostatné slovné vyjadrenia
Ukážky dialógov a monológov.
Pohyb
jednoduchý dramatický príbeh Zvládnuť základy správneho držania tela a jednoduché pohybové hry. Pokúsiť sa uplatniť zvládnuté pohyb. schopnosti v dramatickej hre. Vedieť zvládnuť obratnosť. Zvládnuť zreteľnú výslovnosť a mäkký hlasový začiatok v rôznych výrazových variantoch. Uvedomovať si význam správneho dýchania a funkciu rezonancie. Vedieť rozdiel medzi dialógom a monológom.
Jedna pohybov á etuda
Prednes textu
Ukážka slovných vyjadrení
Kritéria pre postup do 3. ročníka: Podmienkou postupu je zvládnutie základného pravidla dramatickej hry v jednoduchej kolektívnej ukážke.
Oddelenie dramatické a slovesné Cieľ predmetu: Dramatická hra je naďalej hlavným predmetom na celom I. stupni. Jej prostredníctvom má učiteľ dosahovať v hlavnom predmete: dramatika a slovesnosť primeraný výraz u žiakov v dramatickom a slovesnom prejave. Jej pomocou má pripraviť žiakov v predmete: prednes k interpretácii textov ako osobnej výpovede zážitku, a tak zamedziť ich mechanickému odriekavaniu. Dramatickou hrou sú tiež v hlavnom predmete integrované prípravné činnosti: pohyb a reč. Motivácia v týchto ročníkoch na I. stupni sa stáva východiskovým bodom k uvedomelému uplatňovaniu odborných vedomostí a skúseností. Organizujúcim základom činnosti v týchto ročníkoch je téma zodpovedajúca vývojovej fáze žiakov, ktorá má prehĺbiť ich záujem o rácu v odbore a ovplyvniť zároveň ich mravnú a odbornú výchovu. Práca v súbore na II. stupni je predmet, v ktorom sa počíta s uvedomelým záujmom žiakov o štúdium v LDO ZUŠ. V priebehu štúdia sa mali na hodinách inscenačnej tvorby zúčastniť všetci žiaci 1. – 4 ročníka, v prvom rade však tí, ktorí sa v individuálnom štúdiu pripravujú na vysoké školy umeleckého a pedagogického smeru. Ďalej tí žiaci, ktorí sa chcú venovať záujmovej umeleckej činnosti v oblasti divadla či poézie a pôsobiť ako vedúci súboru, režiséri, dramaturgovia, herci.
80
Práca v súbore je praktickou prípravou na samostatnú umeleckú tvorbu. Súčasťou výučby sú aj návštevy divadelných alebo filmových predstavení, výstav, koncertov, kultúrnych pamiatok alebo inšpirujúco prostredia v súvislosti s témou výučby. Obsah predmetu: Obsahom hlavého predmetu dramatika a slovesnosť je komplexná tvorivá dramatická činnosť zahrňujúca aj prípravnú činnosť reč, smerujúcu od hry k vytvoreniu schopnosti samostatne, osobito, prirodzene a pritom kultivovane sa vyjadrovať dramatickou hrou, pohybom a slovným prejavom hovoreným a písomným. Schopnosť aktívne sa podieľať na vytváraní pozitívnych vzťahov a na vzájomnej spolupráci v skupine vzniká v priebehu práce najmä v dôsledku voľby takých tém, ktoré zodpovedajú vývojovej fáze žiakov, ktoré podnecujú ich spontánnosť, činorodosť a rozvíjajú citovú, mravnú a rozumovú zložku ich osobnosti. Odborné vedomosti a schopnosti, cieľavedome osvojované v jednotlivých ročníkoch, stávajú sa prostriedkami, ktoré žiaci vedome, aktívne a tvorivo uplatňujú v priebehu celej práce. Hlavným obsahom prípravného predmetu pohyb je cieľavedome vedená pohybová výchova, zameraná na vytvorenie takých pohybových schopností, ktoré bude žiak potrebovať a postupne vedome a tvorivo uplatňovať v dramatickej činnosti. Základom práce sú v rôznych výrazových variantoch prevádzané cvičenia a hry, ktoré sú zamerané na zvládnutie prirodzeného, kultivovaného, výrazového, rytmického a koordinovaného pohybu celého tela. V prípravnom predmete pohyb pracujeme so zvukovým a hudobným doprovodom. Hlavnou náplňou predmetu prednes je práca, smerujúca ku získaniu schopnosti interpretovať text ako osobný aktuálny zážitok. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Dramatika a slovesnosť tretí 4,5 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
3.ročník Druhým ročníkom žiaci ukončili dramatickú prípravu a prechádzajú k dramatike a slovesnosti, ktorá sa stáva základom pre vyššie ročníky LDO. Cieľom dramatiky a slovesnosti je rozvíjať sociabilitu kolektívnou a individuálnou činnosťou v dramatickej hre. Žiaci sa učia základom kreatívneho myslenia, ktoré v nasledujúcich rokoch budú rozvíjať. Žiaci neustále pri svojej práci pracujú s fantáziou, predstavivosťou, upevňujú si zmysel pre krásu a dobro. Začínajú si uvedomovať národné povedomie cez domácu tvorbu. Sústreďujú svoju pozornosť nielen na domácu tvorbu, ale aj na kultúrne svetové dedičstvo. V treťom ročníku je potrebné, aby boli žiaci vedení k pochopeniu myšlienky, aby venovali pozornosť a gradácii textu. V závere roka si žiaci zosumarizujú svoje poznatky cez kolektívnu dramatizáciu alebo inscenáciu.
81
Obsah Tematický Edukačná téma celok Dramatika - konanie, rozhodoa slovesnosť vanie v jednoduchých situáciách -cvičenia s predmetom skutočným, rekvizitou imaginárnym. - Improvizácia -krátke pointové vyjadrenie zážitku – písanou a hovorenou f. - metafory – ich pochopenie, rozvíjanie a použitie v textoch. - viesť k pochopeniu myšlienky, charakteru postáv, nálady a vnútorného pocitu v texte/formou dramatickej hry/ - malé sociodrámy – - pozorovať svet okolo seba, prostredníctvom písaného slova a ústnou formou vedieť vyjadriť svoj názor Pohyb -zbalenie a rozbalenie -preliezanie,podliezanie - zmena tempa a dynamiky -cvičenia relaxačné - koncentrácia Reč -správna výslovnosť - prípravná vokálov - rezonancia činnosť - dychová opora, hlavného nácvik správnej predmetu artikulácie - práca bránice Prednes -zaujať osobný vzťah k téme -texty s dialogickým spracovaním - viesť dieťa k prirodzenému spôsobu vyjadrenia textu s postupnou gradáciou
Odporúčaná literatúra/ukážky Dlhšie etudy Metafory Rôzne témy na hry s predmetmi
Kompetencie/ Výstupy Edukačný Výstup proces Vedieť konať Preukázať v jednoduchýc v kolektívne, h okolnostiach. skupinovej Zvládnuť alebo jednoduchú individuálne etudu alebo ukážke improvizáciu zvládnutie a vedieť stanovených zachovať jej úloh formu aj pri v predmete zmene postáv. dramatika a slovesnosť, prednes a súbor.
Verejné vystúpenie minimálne 1 krát do pol roka.
CD s nahrávkami, ukážky cvikov
Ukážky z literárnych diel – M. Rúfusa
82
Dve pohybové etudy
Získať pódiové skúsenosti prostredníctvo m verejného vystúpenia s prednesom. Rozvinúť schopnosť kultivovaného prejavu v slovesnej, prednesovej a divadelnej oblasti.
Prednes textu
V rámci vystúpenia.
Práca v súbore
- uplatnenie vlastných Ukážky z rôznych schopností v spoločnej divadelných práci inscenácii, muzikálov a pod.
Vedieť uplatniť získané V rámci vedomosti vystúpenia. a zručnosti v súborovej práci
Kritéria pre postup do 4. ročníka: Podmienkou postupu je preukázať v kolektívne, skupinovej alebo individuálnej ukážke zvládnutie stanovených úloh v predmete dramatika a slovesnosť. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Dramatika a slovesnosť štvrtý 4,5 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
4. ročník Štvrtý ročník plynule nadväzuje na učivo tretieho ročníka. Žiaci získavajú ďalšie poznatky z predmetu dramatika a slovesnosť, práca v súbore, prednes a pohyb. Žiaci sa na rozdiel od predchádzajúceho roku učia sa riešiť väčšie konflikty, ktoré zachytávajú dobro a zlo. Snažia sa vyriešiť tieto situácie cez romantické prvky, ale aj prostredníctvom humoru. Žiaci sa učia zaujať rôzne stanoviská k dôležitým rozhodnutia. Cez dramatické hry a etudy žiaci zdokonaľujú reakcie na svojich partnerov. V štvrtom ročníku sa kladie dôraz na komunikáciu a priestorové cítenie. Je potrebné vložiť základné tanečné prvky s dôrazom na hudbu. Dôležitosť sa prikladá na citlivé vnímanie textu žiaka. Obsah Tematický Edukačná téma celok Dramatika - rozhodnúť svojim a slovesnosť konaním dramatickú situáciu - zvládnuť dialóg s predmetom - nadviazať v etudách kontakt s partnerom - autorskí prístup, výmena rolí - Uhoľ pohľadu – výmenou úloh medzi žiakmi, vidieť pozitíva a kriticky zhodnotiť
Odporúčaná literatúra/ukážky Klasické rozprávky – Grimmovci, Molitorovci Dialógy – Ženský zákon, Statky zmätky
83
Kompetencie/ Výstupy Edukačný Výstup proces Rozvíjať Výstup prostredníctvom minimál divadelných hier ne v žiakoch 3 krát do vlastné roka. stanoviská. Vedieť vnímať partnera, reagovať na neho pohotovo, citlivo. Naučiť sa vnímať obsah
Pohyb
Reč - prípravná činnosť hlavného predmetu
Prednes Práca v súbore
výstup - improvizácia, tvorba príbehu -nácvik dialógov - prízemná akrobacia Pesničky – rytmické, - jednoduchá tanečná relaxačné hra so spevom -pohybové etudy
- rezonancia v maske - výslovnosť záverových spoluhlások - správna výslovnosť, spodobovanie, rytmus a melódia reči, dôraz v texte, dýchanie, artikulácia -vyjadrenie jednoduchého podtextu
Artikulačné cvičenia
slov. Eliminovať zhoršenie pohybových daností v puberte Uvedomovať si telo ako celok. Upevňovať správne rečové návyky.
V rámci vystúpení
V rámci vystúpení.
Vystúpe nie
- rozvoj vlastných schopností
Funkčne začlenovať hudobnopohybový a tanečný prejav.
Príprava dramatizá cie alebo inscenácii
Kritéria pre postup do vyššieho ročníka: Podmienkou postupu je preukázať v kolektívnej, skupinovej alebo individuálnej ukážke zvládnutie stanovených úloh v predmete dramatika a slovesnosť a prednes. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Dramatika a slovesnosť prvý 4,5 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) Nižší sekundárny stupeň, ISCED - 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Vladimír Florek Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
1.ročník 2. časť Prvý ročník plynule nadväzuje na štvrtí ročník. Žiaci pokračujú v predmetoch, ktoré mali doteraz, akurát si svoje vedomosti prehlbujú. Žiaci sa učia kreatívnemu mysleniu, rozširujú si svoju predstavivosť. Učíme žiakov zmyslu pre krásu a dobro. Žiakov vedieme k pochopeniu myšlienok a pozornosť musíme venovať gradácii textu. Dôraz je kladený a na jazykové prostriedky, silu, pauzu a melódiu najmä pri prednese. Príprava žiakov na základe schopností, zručností a vedomostí v tvorivých skupinách kolektívnu dramatizáciu alebo inscenáciu.
84
Kompetencie/ Výstupy
Obsah Tematický celok
Edukačná téma
Dramatika - fixovanie etudya slovesnosť vyjadrenie cieľu postavy - stvárniť hudobný námet cez dramatickú pohybovú improvizáciu -písanie jednoduchého scenára - odborná terminológia v dramatickom umení
Pohyb
Reč - prípravná činnosť hlavného predmetu
Prednes
- zvládnutie jednod. Tréningu - stojkotúľ - cvičenia s predmetom - zvládnutie jednoduchého súčasného alebo dobového tanca -rezonancia v maske - aktivácia brušných stien -úžinové a polozáverové spoluhlásky - adresný prejav - gradácia reči - nadsádzka a rôzne rečové varianty
Odporúčaná literatúra/ ukážky
Edukačný proces
Hľadať vlastné ciele a ideály. Vytvárať podnety k vyjadrovaniu vlastných ideálov o svete. Pesničky – Učiť žiakov zmene Mozart, okolností a úloh v hre. Beethoven,.... Upevnenie zmyslu pre mravné umelecké hodnoty. Podnecovať žiaka k samostatnému slovnému vyjadrovaniu. Nadväzovať na formy z predchádzajúcich ročníkov, akými sú zmena daných okolností výmena úloh. Hudobná edukácia v rámci dramatiky a slovesnosti – cez hudobné ukážky a podmazov rozvíjať u žiakov emotívnosť. Zlepšiť kondíciu žiaka cez zaujímavejšie tréningy. Pokúsiť sa o spojenie pohybu a spevu. Poukázať na hru s hudobnými nástrojmi ako Orffove nástroje. Rozprávky – Vedieť vytvoriť Hviezdoslav, kultivovaný, čistý Kukučín, .... rečový prejav. Uplatniť princípy uvoľneného aktívneho prejavu. Časopisy – Dotyky, Dráma
Naučiť žiakov vedieť vybrať správny text. Vedieť interpretovať vlastný text.
85
Výstup V kolektívnej ukážke zvládnuť stanovené ciele – predstavenie podľa výberu žiakov.
Navšteva kultúrneho podujatia.
Práca v súbore
- individuálne Ľudové prispievanie pesničky – súborového programu Páslo dievča pávy, ... Moderné pesničky – podľa výberu žiakov
Nácvik náročnejšej telesne rozcvičky – prvky lat. amerických tancov, zumby, body work out...
Kritéria pre postup do 2. ročníka 2. časti: Podmienkou postupu je preukázať v kolektívne, skupinovej alebo individuálnej ukážke zvládnutie stanovených úloh a cieľov v predmete dramatika a slovesnosť a prednes. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Dramatika a slovesnosť druhý 4,5 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) Nižší sekundárny stupeň, ISCED - 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Bc. Barbora Tóthová Mgr. Libuša Ondríková 3.10.2013
2. ročník 2. časť V druhom ročníku sa žiaci stretávajú s novým predmetom dejiny. V tomto predmete sa žiaci učia o divadelných dejinách rôznych kultúr, spoznávajú divadelné inscenácie, divadelníkov a zoznamujú sa so staršími filmami a ich hercami. Okrem tohto žiaci získavajú nové návyky a zdokonaľujú si doteraz získané vedomosti. Kompetencie/Výstupy
Obsah Tematický Edukačná téma celok Dramatika - zvládnutie úlohy v - vedomé uplatňovanie a slovesnosť priestorového, rytmického a dynamického cítenia - písomné spracovanie vlastného námetu
Pohyb
Odporúčaná literatúra Časopisy – Dotyky, Dráma
- zvládnutie pohybovej techniky: - prízemná obratnosť, pády, spájacie cviky...
86
Edukačný proces
Výstup
- vedomé osvojovanie si základného dramatického výrazu (rytmus, dynamika - príprava absolventského programu - samostatné úlohy žiakov - realizácia vlastných variantov v cvičeniach a hrách - príprava absolventského programu - akrobatické a tanečné prvky - prehlbovanie hudobného a rytmického cítenia
V kolektívnej ukážke zvládnuť stanovené ciele – predstave nie podľa výberu žiakov.
Reč - prípravná činnosť hlavného predmetu
- jednoduchý súčasný alebo dobový tanec - viesť jednoduchú pohybovú rozcvičku - vedome pracovať s nadobudnutými rečovými vedomosťami a schopnosťami - viesť jednoduchú rečovú rozcvičku
Prednes
- samostatný výber a interpretácia textu
Práca v súbore Dejiny
- individuálne prispievanie do súborového programu
- základy divadiel – rímske, antické, grécke, moderné....
- kultivovaný a čistý rečový prejav - priebežné samostatné vedenie jednoduchých hlasových a rečových rozcvičiek - rozoznávanie chýb v rečovom prejave
Viesť žiakov k vedomému používaniu základných výrazových prvkov umeleckého prednesu k interpretácii samostatne zvoleného textu. Ukážky divadiel – rímske, antické, ....
Oboznamovať sa s európ. kultúrnymi dejinami. Prideľovať žiakom čiastkové úlohy na vzbudenie záujmu – napr. vyhľadať dobový text, výtvarné dielo....
Použitá literatúra: KRÁL, A.: Pravidlá slovenskej výslovnosti SLOVENSKÁ REČ LIC: Čítanka Slniečka DOBIAŠOVÁ, V.: Moja prvá čítanka WEIDLEROVÁ, A. a WEIDLER E.: Sloh na dlani FLORIÁNOVÁ A. a ŠPAČKOVÁ Z.: Slovenská a česká literatúra na dlani Encyklopédia Dramatických Umení Slovenska I., II.
87
V.4. Učebné osnovy pre výtvarný odbor Charakteristika predmetu: Výtvarná výchova integruje zložky citovej a rozumovej výchovy. Uvádza dieťa do operačného priestoru výtvarnej tvorby, ktorá predstavuje komplexný spôsob poznávania sveta, na ktorom sa v harmonickom vzťahu podieľajú všetky zložky osobnosti: senzibilita, intuícia aj intelekt, fantázia, temperament, vedomé i nevedomé duševné aktivity. Cieľom poznávania je rozvoj jedinečnosti osobnosti dieťaťa, ktorý smeruje k celistvému pohľadu na svet a na svoje miesto v ňom. Je to smerovanie k vytváraniu a k vyslovovaniu svojho názoru a predstavy. Najvyšším špecifikom výtvarnej výchovy je cieľ výchova ku kreativite. Východiskom takejto výchovy je spontánny záujem dieťaťa o výtvarné seba vyjadrovanie. Úmerne detskému poznávaniu zapája aj výtvarná výchova do tvorivých procesov myslenie: analýzu prostriedkov, spôsobov a zmyslu vytvárania. Výchova výtvarnou tvorbou sa v celej šírke výchovno-vzdelávacieho procesu javí ako optimálny spôsob rozvíjania tvorivých potencií žiaka. Edukačný proces výtvarnej výchovy, ako proces tvorivý, zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť s vyjadrovacími prostriedkami (používanie jazyka) v priebehu postupného dospievania žiaka: vedie žiaka od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné spôsoby seba vyjadrovania a vlastné postoje a hodnotiace názory. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
VÝTVARNÁ TVORBA I. prvý 3 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Kristína Hanulová Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele predmetu: Prvý ročník plynule nadväzuje na prácu v prípravných ročníkoch, využíva všetky získané zručnosti a skúsenosti. Cieľom výučby v prvom ročníku je spoznávanie výtvarných a schopností žiaka, rozvíjanie fantázie, precvičovanie motoriky, využívanie širokej predstavivosti prostredníctvom autentických skúseností získaných z výtvarných činností nadväzujúcich na detský spontánny výtvarný prejav, rozvíjanie manuálnych zručností (nástroj, technika, materiál), duševných spôsobilostí (predstavivosť, fantázia, tvorivosť), vedomostí (poznávanie javov, predmetov a vzťahov prostredníctvom ich výtvarného vyjadrovania) a postojov (formovanie si vlastného názoru, prístupu a vkusu). Tematický celok
Edukačná téma
Odporúčané ukážky, Edukačný proces
1. Základné prvky výtvarného
1.tvar škvrny V čom môžem vidieť Rozvoj Rozvoj obrazotvornosti tvar? obrazotvornosti (objavovanie (samorasty, oblaky, a schopnosti tvorivého 88
vyjadrovania - výtvarný jazyk
2.Kompozičné princípy a možnosti kompozície
3. Podnety výtvarného umenia /médiá, štýly, procesy, techniky, techniky, témy/
významov v opadaná omietka) náhodných tvaroch) využitie nepresných tvarov a ich zobrazenie 2. línia, bod, čiara Pozorovanie, Lineárna kresba podvedomý tvar, šrafúra, automatická pocitová kresba, kresba, prírodný tvar kresba so zavretými očami. 3. farba - zoznámenie Mapa farebného s farbami. Abeceda spektra maľovania – umenia. -dejiny umenia primárne/sekundárne f. -internet 4. plocha a tvar Pokrčené papiere, Vyhľadávanie, umelé aj prírodné objavovanie tvaru štruktúry v textúre. technika: rudka, uhol, ceruza, muchláž 5. vytváranie -V.Roeselova kompozície -M.Štofko z geometrických tvarov -kocka, trojuholník -kruh Internet, V.Roeselová
využitia náhodných tvarov. Dopĺňanie, dekalk, dokresľovanie Vytvorenie náhodného, chceného. Zachytiť pocit a Vyjadrenie rytmu.
6.princípy a zákonitosti -Rôzne druhy kompozície prírodných a umelých Poriadok a neporiadok materiálov 7. akčná maľba Skúšanie Radosť z gesta a netradičných pohybu, tvorby kresliacich nástrojov stopy, gesta, škvrna. (hrebeň, prsty, kuchynské náradia, kolieska autíčok...)
Rozsýpanie, ukladanie, zoraďovanie
4. Výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia
Ukážky umenia: Pollock, Fila Staré hračky, veci; príbeh o tom, čo už doslúžilo a znova môže „ožiť 9. inšpirácia témami, -Dejiny umenia procesmi, technikami -internet umenia alt.: umenia prírodných národov
5. Podnety architektúry
8. oboznamovanie sa s
8. dotvorenie nájdeného objektu Námet: postava, zviera, stroj
-Dejiny umenia -internet 89
Hravou formou získať skúsenosti s miešaním farieb a farebnou stopou nástroja Vyhľadávanie, domýšĺanie, dopĺňanie neurčitého tvaru. Interpretácia neurčitého,objavovanie skrytého pomenovanie Skladanie, otláčanie, kombinovanie, otáčanie, dopĺňanie. Fixovanie objaveného tvaru
Priamo reagovať na na nástroje- predmety ktoré zanechávajú farebné stopy na ploche papiera, kombinovať rôzne akcie (vzniká obraz pohybov a gest). Hra s predmetmi, ich fantazijné dotváranie, spájanie do nových tvarových a významových celkov Pochopenie myšlienkových, materiálových a technických možností doby a výtvarného smeru a)rozvoj obrazotvornosti
architektúrou /príbehová rozprávková fantastická architektúra
6.Podnety dizajnu
7. Podnety tradičných remesiel 8. Škola v galérii, galéria v škole
-Ukážky nezvyčajných architektonických riešení.
b) rozvoj manuálnych zručností c) rozvoj porovnávacích schopností c) scéna, scénografia vyplývajúca zo zážitku a) fantastický a) rozvoj (rozprávkový) stroj obrazotvornosti, tvorba b) fantastický nábytok hybridných celkov c)dizajn a ľudské telo / b) uvedomovanie si telo a odev – doplnky funkčnosti komponentov a celku - rozvíjanie abstraktného myslenia c) uvedomenie si výrazu, ktorý dodá časti tela jej hravá zmena tvaru, výrazu a funkcie farbenie -Internet a) objavovať_ nové a vykrývanie Časopis( Remeslo technické možnosti Umenie Dizajn) RUD b) získať_ záujem o tradicie ľudového remesla Obraz, akcia, Návšteva galérie Možnosť využitia vytvorený techník spoznaných priamo na základe počas roka –vyjadrenie zážitku z galérie vlastného názoru, pokus o pochopenie diela , jeho vysvetlenie prerozprávanie...
Didaktické postupy a metódy práce: Vyučovací proces je založený na individuálnom prístupe ku každému žiakovi. Vzhľadom na rozmanitosť detí vo vyučovacej skupine je možné isté vetvenie programu vyučovania. Dôležité sú spätné väzby, ktoré učiteľ získava v priebehu vyučovania z dialógu s každým žiakom. V rámci dialógu učiteľ citlivo otvára žiakovi možnosti širšieho výberu, variovania, analogických riešení či zmien. Rozhodovanie a výber riešenia je však už v kompetencii žiaka, keďže v procese tvorby učiteľ podporuje jeho samostatné, individuálne riešenia. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia
VÝTVARNÁ TVORBA I. druhý 3 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná 90
Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
slovenský Mgr. Kristína Hanulová Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele predmetu: Zoznámiť žiakov s technickými možnosťami, ktoré im pri spracovaní danej témy poskytne vybrané médium. Rozvíjať psychomotoriku, zrakové vnímanie, analitycké a syntetické myslenie .Rozvíjať racionálnu, poznávaciu i emočnú stránku osobnosti žiaka, jeho fantáziu a výtvarné vyjadrovacie schopnosti. Podporovať a usmerňovať vlastné tvorivé riešenia žiaka. Zvyšovať uvedomelosť výtvarného vyjadrovania, podchytiť spontánny detský výtvarný prejav a postupne ho transformovať na prejav autentický.
Tematický celok 1. Základné prvky výtvarného vyjadrovania - výtvarný jazyk
2. Kompozičné princípy a možnosti kompozície
Edukačná téma (výtvarný problém, námet, technika) 1. kresba -bod, línia, šrafúra svetlo a tieň Vyjadrenie dynamiky, pocitu, stavu rôznymi spôsobmi kresby 2. teória farby/ Spektrálny kruh. Farebný kontrast primárne, sekundárne, terciálne tóny. Miešanie farieb, využitie miešaných tónov na vyjadrenie atmosféry, priestoru. 3. plocha a tvar - vytváranie rôznych kompozícií vyjadrujúcich rozličné stavy (poriadok, chaos, rýchlosť, napätie, radosť, dramatická
4. uvedomovanie si formátu - rozdelenie obrazu na plány 3.Podnety
5. grafické techniky-
Odporúčané ukážky, postupy a východiskový materiál Ukážky rôznych spôsobov kresby
Rozprávanie o farbách o ich vlastnostiach a emocionálnom pôsobení Ukážky umenia: Vasarely, Fulla, detaily zátiší (Césanne, fauvizmus) Ukážky z dejín umenia.
Edukačný proces Precvičovať rôzne spôsoby kresby, nadobudnúť schopnosť používať vhodný typ kresby pre dané témy Maľba krycími farbami tempera, akryl, porovnanie s prácou s akvarelom, naučiť sa vnímať rozdiel medzi týmito dvoma médiami (například získanie svetlého odtieňa,...) Kompozičné cvičenia na rôzne témy vytvárané napr. pomocou presúvania základných geom. tvarov – kruh, trojuholník, štvorec. Vyjadriť sa prostredníctvom jednoduchej kompozície Papierová koláž
Presúvaním tých istých tvarov získať rôzne situácie a porovnávaním pozorovať zmenu obsahu. Ilustrácie detských kníh Pochopiť princíp 91
tlač z plochy monotýpia -tlač z výšky papierorez 6.Ilustrácia rozprávky Chagall, Dallí,F.Marc, 4.Výtvarné -vo fantázii je všetko Exspresívna činnosti možné... ,kompozícia inšpirované rozprávkového motívu dejinami umenia 7.stavba z papiera,z Ukážky netradičných 5.Podnety krabičiek architektonických architektúry riešení výtvarného umenia
6.Podnety dizajnu a tradičných remesiel 7.Škola v galérii, galéria v škole
8.Výtvarné hry
8.modelovanie užitkového predmetu
Inšpirácia ľudovou tvorbou- črpáky
9.obraz- portrét v galérii Čo je to portrét a čo všetko sa dá vyčítať z ľudskej tváre? 10.koláž, roláž, asambláž, experimentovanie s fotografiou, tlačou, farbou a predmetmi zo života
Návšteva galérie alebo rozprávanie o galérii na základe edukačných materiálov. Ukážky- Marcel Duchamp , Man Rayss, Kolář, Horníček
reprodukcie, tlače z výšky , uvedomiť si zrkadlový obraz Maľba temperou, kombinovaná technika /otláčanie,koláž,maľba Na základe motivácie netradičného ponímania architekt. tvarov - vymyslieť novotvary Pochopenie funkcie úžitkovosti predmetov Portrét- zistiť z výrazu tváre náladu a pocity človeka Kresba alebo fotokoláž diela z galérie. Fantastická krajina,neskutočná bytosť,absurdný príbeh
Didaktické postupy a metódy práce Vyučovací proces je založený na individuálnom prístupe ku každému žiakovi. Rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu. Vo vyučovacej skupine je možné isté vetvenie programu vyučovania. Dôležité sú spätné väzby, ktoré učiteľ získava v priebehu vyučovania z dialógu s každým žiakom. Rozhodovanie a výber riešenia je však už v kompetencii žiaka, keďže v procese tvorby učiteľ podporuje jeho samostatné, individuálne riešenia. Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi možnosti zaradiť sa do kultúrnej tradície na úrovni súčasného myslenia, možnosti jeho aktívneho začleňovania sa do kultúry. Hodnotenie tvorivého výkonu žiaka berie ohľad nielen na splnenie vytýčenej úlohy, ale najmä na jej prekročenie v zmysle tvorivého, samostatného riešenia. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval
VÝTVARNÁ TVORBA I. tretí 3 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Kristína Hanulová 92
Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele predmetu: Učivo nadväzuje na vedomosti z 2.ročníka. Prostredníctvom výtvarnej tvorby rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a technik. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (vyraz) umeleckých diel, svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové obdobia. Kompetencie, Výstupy
Obsah Tematický okruh Výtvarný problém 1. Základné prvky výtvarného vyjadrovania Výtvarný jazyk
2.Kompozičné Princípy a možnosti kompozície
Odporúčané ukážky analytický a syntetický kubizmus
Edukačná téma 1.plošné od detail k celku syntéza –analýza 2. priestorové -objekt z geometrických tvarov, vzťahy základných geom. tvarov; každému geom. tvaru pripísať charakteristiku (farbu alebo materiál) – vytvárať variácie zoskupení tvarov, hry s mierkou tvarov na ploche alebo v priestore - ku geometrickým tvarom priradiť prírodné tvary 3.farba Zosvetľovanie a stmavovanie, svetlostná škála jednotlivých farieb, kontrast.
Geometrická abstrakcia
1.komponovanie novotvaru na základe prienikov obrysov 2. komponovanie predmetov vo
Ukážky: Dejiny umenia
Ukážky : -porovnanie diel z dejín umenia využívajúcich farebné spektrum
Ukážky: Dejiny umenia 93
Edukačný cieľ pochopenie vzťahov základnej geometrie a tvarovej rozmanitosti predmetov Zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka,stavebnica) a improvizovaných materiálov. Vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa predstavy a fantázie, zosvetliť a stmaviť farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné postupnosti, používať základné farebné kontrasty (kontrast svetlých a tmavých, doplnkových, teplých a studených farieb). -naučiť sa cieľavedome miešať a nanášať farby -uvedomiť si vnútornú stavbu vonkajšieho obrysu Presúvaním tých istých tvarov získať rôzne
vzájomných vzťahoch vzťahoch k priestoru - z vystrihnutých predmetov zostavia na formáte papiera kompozíciu 3.Mierka Ukážky : Zoskupovanie vytipované obrazy predmetných tvarov ako ukážka riešenia priestorového zobrazenia vo viacerých plánoch
3. Výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia
Rozoberanie jednotlivých umeleckých štýlov Vybrané tematické okruhy podľa pedagóga cielene zaradený do TVVP
Dejiny umeniaPijoan Svetové dejiny umenia
4. Podnety fotografie
Dotváranie fotografii- rôznymi technikami
Ukážky z dejín umenia Řady a projekty ve výtvarné výchověV.Roeselová
5. Podnety architektúry
Vytváranie tvarovej symbiózy a farebnej kamufláže pre fiktívne architektúry
Ukážky ľudovej architektúry, Architektúra v meste, na vidieku
Architektonický výraz, prostredie, mimikry, historické a pamiat. prostredie
94
situácie, porovnávaním pozorovať zmenu obsahu, Vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu Zvládnuť základné operácie s mierkou / veľkosťou zobrazených tvarov (vzťah väčšie – menšie, vedľa seba – za /pred sebou); vyjadriť priestor prostredníctvom mierky zobrazovaných prvkov. Pochopenie myšlienkových, materiálových a technických možností danej kultúry uvedomenie si vzťahu obrysu (tvaru) a vnútorného členenia kompozície a) rozvoj rekonštrukčnej fantázie b) konfrontácia, dopĺňanie, nadväznosť rôzneho materiálového spracovania jednotného motívu a) rozvoj komparatívnych schopností b) kultivácia fantazie a vízie c)uvedomovanie si vzťahov objektu a okolia architektúry a prostredia d) precvičovanie orientácie v prostredí Získať prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare. Hľadať tvarové a funkčné analógie medzi živými organizmami a architektúrou, dizajnom
6. Podnety tradičných remesiel 7. Podnety filmu a videa
8. Podnety dizajnu
9. Škola v galérii, galéria v škole
Vytváranie priestorových prác s využitým tradičnej techniky Priestor filmu, rám, filmová scénografia animácia
Ukážky : Ľudové remesládrotárstvo, keramika, tkanie Ukážky : Jednoduchá animácia
Symbol, znak žiaci vytvárajú grafický symbol – erb pre svoju rodinu, pre spolužiaka Podnety galérií a múzeí
Ukážky : Šľachtické erby Mestské erby Návšteva výstavy , kultúrneho podujatia
Oboznámenie sa s tradičnými remeslami Precvičenie motoriky, logického myslenia Získať prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii a filmovej postave. Primerane veku voliť motívy. Grafické vyjadrenie jednoduchého a výrazného tvaru Priama reakcia na videné umelecké dielo (podujatie, výstavu
Didaktické postupy a metódy práce: Vyučovací proces je založený na individuálnom prístupe ku každému žiakovi. Rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu. Vo vyučovacej skupine je možné isté vetvenie programu vyučovania. Dôležité sú spätné väzby, ktoré učiteľ získava v priebehu vyučovania z dialógu s každým žiakom. Rozhodovanie a výber riešenia je však už v kompetencii žiaka, keďže v procese tvorby učiteľ podporuje jeho samostatné, individuálne riešenia. Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi možnosti zaradiť sa do kultúrnej tradície na úrovni súčasného myslenia, možnosti jeho aktívneho začleňovania sa do kultúry. Hodnotenie tvorivého výkonu žiaka berie ohľad nielen na splnenie vytýčenej úlohy, ale najmä na jej prekročenie v zmysle tvorivého, samostatného riešenia. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
VÝTVARNÁ TVORBA I. štvrtý 3 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 1B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Kristína Hanulová Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele predmetu: Nadviazať na vedomosti a zručnosti z tretieho ročníka. Tematické okruhy z tretieho ročníka rozširovať o nové postupy, náročnejšie spracovanie a nové techniky a vedomosti z oblasti dejín výtvarného umenia. Hlavným cieľom je však kvalitné pripravenie žiaka na záverečnú absolventskú skúšku, kde preukáže všetky nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Po jej absolvovaní sa stáva absolventom prvej časti I. stupňa základného štúdia na Súkromnej základnej umeleckej škole a získava primárne umelecké vzdelanie. 95
KOMPETENCIE, VÝSTUPY
OBSAH Tematický okruh 1. Základné prvky výtvarného vyjadrovania - výtvarný jazyk
2.Kompozičné princípy a možnosti kompozície
3.Podnety fotogarfie
Námetové možnosti, Edukačná téma poznámky a ukážky -plochy pokryté a/ bod -hravé činnosti s drobnými bodmi – bodmi hľadanie inšpirácie v krajine, prírode /statické, dynamické usporiadanie/ / Linie , barva a tvar ve výtvarné výchově – Roeselová/ -vrstvenie kresby b/ línia - budovanie tvaru – -koláž z xerokópií šrafúra, textúra, rastry, - opakovanie tlače, tieňovanie alebo frotáž linorytovej matrice / Linie, barva a tvar ve výtvarné výchově – Roeselová/ - následný kontrast c/ farba -farebné kontrasty – - simultánny kontrast harmónia , kontrast - kvalitatívny kontrast - kvantitatívny kontrast - teplotný kontrast - kontrast aktivity far. / Linie , barva a tvar ve výtvarné výchově – Roeselová/ -plocha a priestor a/skúmanie - tvarové kontrasty výtavrných symetria, kontarstov asymetria... b/ proporčné systémy vo vzťahu sveta a človeka
- ľudské telo a prostredie – proporčná nadsádzka, postupné zväčšovanie výrezu, proporčné variácie kontrasty veľkostí
-fotogram – maľba vývojkou, ustalovačom
- kompozičné hry s nájdenými predmetmi, 96
Edukačný cieľ - objavovanie výtvarnej výpovede pomocou naj menšieho výtvarného prvku
-skúmanie možností využitia línie -rozvoj kreativity pri konštruovaní nových obrazcov
-uvedomenie si farebnej harmónie, alebo farebného kontrastu
-poznávanie výtvarných zákonitostí, vzťah materiálov a tvarov - hravé objavovanie, experimentovanie - skúmanie proporčných vzťahov z viacerých uhlov -budovanie vzťahu k mierke a jej výrazovým účinkom - podporovanie fantázie, predstavivosti - zoznámenie sa so svetlom ako výtvarným médiom
4. Výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia 5. Podnety architektúry
6. Podnety dizajnu
– výber tematického okruhu podľa pedagóga, cielene zaradený do projektového vyučovania v TVVP a/ antropo-morfná architektúra / fyto-, zoo-/ Hybridné tvary
8. Škola v galérii, galéria v škole
- ukážky: (Le Corbusier) Saarinen, Calatrava, Utzon kontra Mies, Zaha Hadid....
b/ plán mesta – usporiadanie mesta
-silueta, panoráma, plán mesta od stredoveku po súčasnosť
a/dizajn inšpirovaný prírodou / tvary, zvieratá, ľudia /
- oživenie svetaprenos tvarov a funkcií na predmet/ukážka dizajnu inšpirovaného telom – napr. Kolekcia šperkov Diamonds Animals.../ - ukážky typov písma, tvaroslovie vybraných historických slohov a štýlov následné ukážky: vybrané knihy, ilustrácie, plagáty /Typography today / -hra na remeselníka – drotárske výrobky
b/ typografia - ilustrácia textu, spojenie písma a obrazu
7. Podnety tradičných remesiel
prírodninami - pohyb svetelného zdroja nad fotograf. papierom - ukážky z dejín umenia podľa výberu
-podnety drotárstva /prípadne iných techník zvolených pedagógom – podľa možností / -stretnutie s originálom – objavovanie prvkov obrazu v galérii
Návšteva galérie, alebo rozprávanie o galérii na základe edukačných materiálov.
97
-zoznámenie sa s technickým postupom
- pochopenie myšlienkových, materiálových a technických možností doby / výtvarného smeru -uvedomovanie si vnútornej štruktúry tela, domu a mesta -rozvíjanie technického myslenia - skúmanie možností analógie a jej kritika - rozvíjanie morálnych postojov: expanzia Civilizácie kľúčové slovo:architektonická a mestská štruktúra -posun tvarovosti z jednej oblasti do inej - rozvoj kreativity a fantázie
- hľadanie formy pre grafické vyjadrenie jednoduchého a výrazného symbolu - poznávanie zásad symboliky - pochopenie spojenia obrazu a písma -rozvíjanie záujmu o vlastné korene a tradície, ľudové remeslá -objavenie nových technických možností -reflexia na zážitok z videného -vlastné pochopenie a vysvetlenie prostredníctvom reinterpretácie obrazu
9. Podnety z rôznych oblastí – medziodborová spolupráca
-podnety hudby, tanca...
- grafické partitúry, výtvarný záznam pohybu...
žiakom - zoznámenie sa s netradičnými technikami – objavovanie možností umeleckého prejavu / výtvarnej tvorby
Didaktické postupy a metódy práce Vyučovací proces je založený na individuálnom prístupe ku každému žiakovi. Vzhľadom na rozmanitosť detí vo vyučovacej skupine je možné isté vetvenie programu vyučovania. Počas priebehu vyučovania pedagóg získava spätnú väzbu rozhovorom s každým žiakom. V rámci dialógu učiteľ otvára žiakovi možnosti širšieho výberu, variovania, analogických riešení či zmien v jeho práci. Rozhodovanie a výber riešenia je však už v kompetencii žiaka, keďže v procese tvorby učiteľ podporuje jeho samostatné, individuálne riešenia. Pri hodnotení tvorivého výkonu žiaka sa berie ohľad nielen na splnenie zadanej úlohy, ale najmä na jej pochopenie, zvládnutie a samostatné tvorivé riešenie, ako aj na proces plnenia samotnej úlohy. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
VÝTVARNÁ TVORBA II. prvý 3 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) primárny stupeň, ISCED - 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Kristína Hanulová Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele predmetu: Základom nižšieho sekundárneho vzdelania je hlbšie rozvíjanie a utvrdzovanie odborných zručností, uprednostňovanie kreativity žiakov schopnosťou hľadať a nachádzať originálne riešenia. Výtvarný proces sústredíme na výtvarné objavy žiaka, prostredníctvom ktorých rozširuje svoje výtvarné vyjadrovanie. V prvom ročníku nižšieho sekundárneho vzdelania nadväzujeme na vedomosti a zručnosti z 4. ročníka, ďalej rozvíjame ovládané výtvarné médiá a obohacujeme ich o nové a náročnejšie techniky, ako sú nové médiá, experimentálne techniky a metódy... Naďalej rozvíjame fantáziu a výtvarné vyjadrovacie schopnosti žiaka, podporujeme jeho samostatnosť a uvedomelosť výtvarného prejavu. Podporujeme jeho tvorivé riešenia, budujeme a rozvíjame vyjadrenia sa prostredníctvom ovládaných výtvarných techník a ich kombinácií. KOMPETENCIE, VÝSTUPY
OBSAH Tematický okruh 1. Základné
Edukačná téma a/ dynamika línie
Námetové možnosti, poznámky a ukážky -línia ako nositeľ 98
Edukačný cieľ - hľadanie
prvky výtvarného vyjadrovania - výtvarný jazyk
2.Kompozičné princípy a možnosti kompozície
-abstraktné využitie línie /zachytenie zážitku, pocitu .../ b/ škvrna - zachytenie konkréttneho abstraktného javu -uvedomelá práca s farbami – kombinácia a rozmiestnenie a/príroda v krajine/ krajina v prírode
b/materiálovosť – textúra- práca s materiálmi rôzneho povrchu, krčivosti, tvrdosti, krehkosti; s rôznymi materiálmi konfrontácia textúr, hmatových vlastností materiálov c/figurálna kompozícia – figúra v pohybe / využitie šrafúry, posunov šablóny, pozitív – negatív.../
3. Výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia 4. Podnety fotografie / podľa možností a vybavenia školy na EP/
– výber tematického okruhu podľa pedagóga, cielene zaradený do projektového vyučovania v TVVP - základy práce s fotoaparátom / hry s ostrosťou a neostrosťou / digitálny fotoaparát, uloženie fotografií v počítači
informácie
alternatívnych spôsobov kresby
Význam reči farieb – farba ako komunikačný kanál.
-uplatnenie zákonitostí gestickej maľby /tempera, akryl... /
-práca v plenéri – inšpirácie land -artom
-zoznámenie s perspektívou /vpredu, vzadu, veľké, malé, prekrývanie tvarov/ - materiálové koláže, - haptický zážitok z asambláže a plastiky s tvorby / vzťah k dôrazom na vnímanie optickému výrazu povrchov a vyjadrenie - získavanie skúsenosti výrazu cez textúru z kombinovania a materiál (Rodin, materiálov Rosso, art brut, umenie - uvedomenie si pre slepých.) výrazovosti povrchov, textúr - figuratívna - rozvoj obrazotvornosti kompozícia, skratka schopnosť odlíšť figúru pohybu (obrys, a pozadie sledovanie tvaru ako /psychomotorický cieľ/ plochy) následné -pochopenie vzťahov ukážky: záznamy a zameniteľnosti skratky vo fotografii, vonkajšieho a vnútor. kompozičné hry s tvaru, objavovanie negatívom a pozitívom významov v tvaroch, (napr. R. Magritte) ich slovné vyjadrenie /kognitívny cieľ/ - ukážky z dejín umenia - pochopenie podľa výberu myšlienkových, materiálových a technických možností doby / výtvarného smeru -ukážky: fotografie - oboznámenie sa so s rôznou expozíciou, základmi fotografovania zaostrením...a ďalšie - naučiť sa vybrať v technické možnosti hľadáčiku výsek fotoaparátu; skutočnosti Abstraktná, vedecká - využitie možností fotografia; problematika expozície a zaostrenia množenia totožného ako výtvarného výrazu obrazu (reprodukcia) fotografie, naučiť sa práca so zaostrovaním ukladať foto digitálneho 99
5. Podnety filmu a videa
6. Podnety architektúry
7. Podnety dizajnu
- pohyblivý obraz - jednoduché animovanie obrazu kinetoskop a/ hravé skúmanie priestoruarchitektonických prvkov ktoré ho vytvárajú b/vytváranie vnútra – interiéru a prvkov, ktoré ho napĺňajú; možnosti dutých prvkov: čím sa dá napĺňať prázdno; žiaci kreslia, maľujú, robia model
a/modelovanie dizajnu b/obalový dizajn /materiál tvar a grafické riešenie/
c/ typografia - návrh loga, značky, ex- libris
8. Podnety tradičných remesiel
a/podnety hrnčiarstva b/podnety drotárstva
ako súčasť jazyka fotogr. Ukážky animovania - papierikový, kreslený a pod. Počiatky filmu. - ukážky: pyramída a labyrint v minulosti a súčasnosti, ukážky minulých i súčasných pokusov ako zachytiť prázdno na ploche a v objeme Loos, Corbusier, Eisenman kontra Krier; ergonómia
fotoaparátu do PC Základy animovania obrazu. Vytvoriť spoločný krátky film podľa vlastného scenára. -rozvíjanie priestorovej predstavivosti a manuálnych zručností pri vyjadrení predstavy v kresbe a v modely psychomotorický cieľ/ -poznávanie prvkov interiérového priestoru, jeho odlíšenie od priestoru vonkajšieho /kognitívny cieľ/ -kultivácia zmyslového vnímania, budovanie názoru na funkciu priestoru socioafek. cieľ - ukážky moderného -pochopenie funkcie, úžitkového predmetu úžitkovosti predmetov pozn.: pri motivácii - rozvoj odporúčame žiakov obrazotvornosti, orientovať na obaly vtipnosti riešenia neobyčejných predmetov - uvedomovanie si aby došlo k uplatneniu funkčnosti fantázie; od žiakov komponentov a celku nežiadame precízne - rozvíjanie zmyslu pre uplatnenie fontov písma, vizuálnu skôr inšpiráciu s nimi komunikáciu - ukážky typov písma, - hľadanie formy pre tvaroslovie vybraných grafické vyjadrenie historických slohov a jednoduchého štýlov a výrazného symbolu následné ukážky: - poznávanie zásad logá firiem; ex libris symboliky - chápanie vážnosti a vtipu v sebaprezentácii -drotárske techniky -rozvíjať manuálne v ľudovom remesle a zručnosti vo výtvarnom umení /psychomotorický cieľ/ -keramika v rôznych -poznávať tradičné historických obdobiach; spôsoby remeselnej ukážky typov výroby /kognit. cieľ/ ornamentov -objavovať technické možnosti, využiť tradičný postup v aktualizovanej podobe /socioafekt. cieľ 100
9.Elektronické médiá / podľa možností a vybavenia EP 10. Škola v galérii, galéria v škole
-možnosti úpravy fotografie alebo vlastného nasánovaného obrázku v PC -stretnutie s originálom – objavovanie prvkov obrazu v galérii
11. Podnety -podnety hudby, z rôznych tanca... oblastí – medziodborová spolupráca
- technický postup pri úprave fotografie
Návšteva galérie, alebo rozprávanie o galérii na základe edukačných materiálov. - grafické partitúry, výtvarný záznam pohybu...
-získať základné zručnosti pri prenose a upravovaní digitálneho obrazu -reflexia na zážitok z videného -vlastné pochopenie a vysvetlenie prostredníctvom reinterpretácie obrazu ž. - zoznámenie sa s netradičnými technikami objavovanie možností umeleckého prejavu /výtvarnej tvorby
Didaktické postupy a metódy práce: Vyučovací proces je založený na individuálnom prístupe ku každému žiakovi, ktorému sú predkladané jednotlivé námety formou jednotlivých projektov a výtvarných radov, ktoré patria medzi vyučovacie koncepcie s najvyšším stupňom samostatnosti poznávacej činnosti žiakov a zároveň sú adekvátnym doplnkom ku klasickému vyučovaniu, ktoré umožňuje prehlbovať. Orientuje sa v prvom rade na žiaka a umožňuje mu rozvoj podľa jeho dispozícií a záujmov. Hlavným cieľom sa tak stáva uplatnenie výtvarných alternatív, ktoré majú za cieľ okrem iného aj zvýšenie emocionality dieťaťa a integrovanie jeho osobnosti a pomôcť mu nájsť plnohodnotná zmysel života. Pri hodnotení sú dôležité spätné väzby, ktoré učiteľ získava v priebehu vyučovania z dialógu s každým žiakom. V rámci dialógu učiteľ citlivo otvára žiakovi možnosti širšieho výberu, variovania, analogických riešení či zmien. Rozhodovanie a výber riešenia je však už v kompetencii žiaka, keďže v procese tvorby učiteľ podporuje jeho samostatné, individuálne riešenia. Pri hodnotení tvorivého výkonu žiaka berie ohľad nielen na splnenie vytýčenej úlohy, ale najmä na jej prekročenie v zmysle tvorivého, samostatného riešenia. Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Stupeň vzdelania Názov ŠVP Názov ŠkVP Forma štúdia Vyučovací jazyk Spracoval Koordinátor ŠkVP Schválené dňa
VÝTVARNÁ TVORBA II. druhý 3 hod. týždenne (skupinové vyučovanie) Nižší sekundárny stupeň, ISCED - 2B Štátny vzdelávací program SZUŠ Školský vzdelávací program SZUŠ, Štiavnická cesta 80 denná slovenský Mgr. Kristína Hanulová Mgr. Libuša Ondríková 28.8.2013
Ciele predmetu: Základom nižšieho sekundárneho vzdelania je hlbšie rozvíjanie a utvrdzovanie odborných 101
zručností, uprednostňovanie kreativity žiakov schopnosťou hľadať a nachádzať originálne riešenia. Výtvarný proces sústredíme na výtvarné objavy žiaka, prostredníctvom ktorých rozširuje svoje výtvarné vyjadrovanie. V druhom ročníku nižšieho sekundárneho vzdelania nadväzujeme na vedomosti a zručnosti z prvého ročníka, ovládané výtvarné médiá ďalej rozvíjame a obohacujeme. Ťažiskom výtvarného procesu je zážitok, objavovanie, spoznávanie nových možností umeleckého vyjadrenia sveta. Prostredníctvom zážitkového vyučovania si tvorí pozitívny vzťah k tvorivej činnosti a pomáha zároveň preklenúť obdobie tzv. „krízy detského výtvarného prejvu“. Formou autentickej skúsenosti sa kladie dôraz na objaviteľský prístup k technikám, vyjadrovacím prostriedkom a médiám. Formou tvorivého procesu sa žiaci oboznamujú s výrazovými možnosťami jazyka výtvarného genia. Žiak získava bližšie vedomosti o dejinách výtvarného genia, učí sa prijímat a tolerovať rôzne rpístupy k tvorbe. Pri vlastnej tvorbe uplatňuje predstavivosť a fantáziu. Budujeme jeho samostatnosť a uvedomelosť výtvarného prejavu. Podporujeme jeho tvorivé riešenia, budujeme a rozvíjame vyjadrenia sa prostredníctvom ovládaných výtvarných techník a ich kombinácií. KOMPETENCIE, VÝSTUPY
OBSAH Tematický okruh 1. Základné prvky výtvarného vyjadrovania - výtvarný jazyk
Edukačná téma a/ tvarzjednodušovanie a syntéza tvaru -optické účinky tvaru a farby - od tvaru k objemu b/ škvrna - pokusy s farbami a podkladmi
2.Kompozičné princípy a možnosti kompozície
a/mierka a proporčné vzťahy - približovanie avzďaľovanie - zväčšovanie a zmenšovanie b/ rastové princípy -geometrická interpretácia rostlinných prvkov
3. Výtvarné činnosti inšpirované dejinami
Námetové možnosti, poznámky a ukážky - kompozície z vysrihovaného papiera /inšpirácie: H.Matise/ -výtvarné hry s fareb. a tvarovými kontrastmi farebné variácie /inšpirácie: op art/ -dialóg s přírodou /využitie“beztvárnych námetov“/ -ilustrácia vybraného textu, básne - vystavanie príbehu pomocou fáz približovania – hladáčik, lupa – zväčšovanie zvoleného detailu -proporčný kontrast velkostí - grafické schémy skutočnosti jako podnety pre dekorativně motívy
– výber tematického - ukážky z dejín okruhu podľa umenia podľa výberu pedagóga, cielene zaradený do projektov. 102
Edukačný cieľ - vnímanie tvaru a farby cez vlastnú skúsenosť -rozvoj vizuálnej predstavivosti -pochopenie tvaru pomocou modelovania -oboznámenia s expresívními maliarskymi technikami a možnosťou podkladového materiálu -rozvoj fantázie a prirodzenej zvedenosti pri pokusoch s farbami -uvedomenie si pôsobenia priestoru a mierky -poznávanie proporčných systémov
-poznanie prírodných a kozmických zákonov - vnímanie a pozorovanie skutečnosti pomocou geometrickej konštrukcie - pochopenie myšlienkových, materiálových a technických možností doby /
umenia 4. Podnety fotografie / podľa možností a vybavenia školy na alokovanom pracovisku/
5. Podnety filmu a videa
6. Podnety architektúry
7. Podnety dizajnu
8. Podnety tradičných remesiel 9. Elektronické médiá / podľa možností a vybavenia školy na EP/ 10. Škola v galérii, galéria v škole
11. Podnety z rôznych
vyučovania v TVVP výtvarného smeru -emocionálne -svetlo jako médium a/luminografia vyjadrenie stavu - zoznámenie sa maľba svetlom / hry s časovou /duše, krajiny…/ s technickým postupom expozíciou/ fotografické etudy vyvolávania fotografie b/liminokunetika – -hry so svetlom - podporenie fotografie pohyb svetelným -účinky svetla na ako výtvarného zdrojom nad fotografický papier / prostriedku fotografickým papierom zbierka vecí - čo nisím so sebou, 24 hod pod c/fotogram – kompozičné hry zemou a lístím -spojenie rôznych -pochopenie - komunikácia obrazových a zvuk. meziodborových vzťahov obrazu a zvuku situácií za využitia a celistvosti umenia jednoduchého strihu - zoznámenie žiakov - ozvučenie vzniku s jednoduchou formou na obrazu /jednoduchá úpravu videa, tvorbu animácia/ animácie -návrhy - oboznámenie a pojmami a/ symetria a architektonických a uplatnením ich vplyvu symetria v architektúreriešení podľa osi na celkové pôsobenie a - tvary a formy - možniťprechodu ráz architektúry usporiadané podľa osi z plochy do priestoru - rozvoj fantazie a /inšpirácie: moderná deduktívneho myslenia a klasická pri zhotovovaní vlastných architektúra návrhov -návrh a tvorba -podpora a rozvoj a/eko prístupy z odpadových enviromentálneho cítenia v móde a dizajne - návraty k prírode materiálov b/ miniatúra – -rozpracovanie - objavovanie spojenie písma a vlastného návrhu vzájomných vzťahov obrazu /návrh známky,medaily výtvarnej kompozície -kompozícia voľných -rozvíjanie manuálnej -mozaika - rôzne možnosti a živých foriem zručnosti podoby a alternatívy /inšpirácie: mozaiky /psychomotorický cieľ/ v Ravene, Gaudi – -osvojenie si jednej Barcelona…/ z najstarších techník - technický postup pri -získať základné -možnosti úpravy úprave fotografie zručnosti pri fotografie alebo prenose a upravovaní vlastného digitálneho obrazu naskenovaného obrázku v počítači -reinštalácia obrazu– -návšteva galérie – -reflexia na zážitok objavovanie prvkov galerijné animácie, z videného obrazu v galérii alebo rozprávanie -vlastné pochopenie o galérii na základe a vysvetlenie edukačných prostredníctvom materiálov. reinterpretácie obrazu ž. - prežívanie sveta - zoznámenie sa -podnety hudby, všetkými zmyslami s netradičnými tanca... 103
oblastí – medziodborová spolupráca
technikami – objavovanie možností umeleckého prejavu / výtvarnej tvorby
Didaktické postupy a metódy práce: Vyučovací proces je založený na individuálnom prístupe ku každému žiakovi, ktorému sú predkladané jednotlivé námety formou jednotlivých projektov a výtvarných radov, ktoré patria medzi vyučovacie koncepcie s najvyšším stupňom samostatnosti poznávacej činnosti žiakov a zároveň sú adekvátnym doplnkom ku klasickému vyučovaniu, ktoré umožňuje prehlbovať. Orientuje sa v prvom rade na žiaka a umožňuje mu rozvoj podľa jeho dispozícií a záujmov. Hlavným cieľom sa tak stáva uplatnenie výtvarných alternatív, ktoré majú za cieľ okrem iného aj zvýšenie emocionality dieťaťa a integrovanie jeho osobnosti a pomôcť mu nájsť plnohodnotný zmysel života. Pri hodnotení sú dôležité spätné väzby, ktoré učiteľ získava v priebehu vyučovania z dialógu s každým žiakom. V rámci dialógu učiteľ citlivo otvára žiakovi možnosti širšieho výberu, variovania, analogických riešení či zmien. Rozhodovanie a výber riešenia je však už v kompetencii žiaka, keďže v procese tvorby učiteľ podporuje jeho samostatné, individuálne riešenia. Pri hodnotení tvorivého výkonu žiaka berie ohľad nielen na splnenie vytýčenej úlohy, ale najmä na jej prekročenie v zmysle tvorivého, samostatného riešenia. Odporúčaná literatúra Věra Roeselová · Proudy ve výtvarné výchově . Sarah (2000) Věra Roeselová - Techniky ve výtvarné výchově ; SARAH - Praha 1996 Věra Roeselová . Řady a projekty ve výtvarné výchově, Sarah 1997 Slavíková, V., Slavík, J., Hazuková, H. : Výtvarné čarování, Praha, Práce 2000 Roeselová Věra – Techniky ve výtvarné výchově, Sarah Praha 1996 Jan Slavík, Od výrazu k dialogu ve výchově, Artefiletika, Karolinum, Praha 1997 Babyrádová, H.: Výtvarná dílna. Praha B. Šupšáková a kol. .ART&MEDIA in EDUCATION 2012. New challenges and opportunities Božena Šupšáková . Projekty a alternatívne formy vo výtvarnej výchove / Bratislava : Gradient , 1999 Edícia - Škola tradičnej výroby a remesiel, Úľuv Pijoan, J.: Dějiny umění, zv. 1 - 12, Praha, 1979 - 1984
104
