Sprievodca podnikaním pre začínajúcich a malých podnikateľov Máte super biznis nápad a chcete ho predstaviť na trh ale neviete sa rozhodnúť, či je lepšie podnikanie na živnosť alebo založenie eseročky? Alebo už podnikáte a uvažujete, či sa zamestnať vo vlastnej eseročke alebo pôsobiť len ako konateľ? Váš známy je platcom DPH a vraj je to výhodnejšie? Ako ovplyvnia váš biznis neustále skloňované novinky kontrolný výkaz a daňové licencie? S ktorými úradmi musíte komunikovať elektronicky?
Ak sa chcete dozvedieť odpovede na tieto otázky a ešte viac, tak je tento sprievodca určený pre vás.
1
Živnosť vs. s.r.o.
2
Mám sa zamestnať vo vlastnej eseročke?
3
Platiteľ vs. Neplatiteľ DPH
4
Musím komunikovať elektronicky?
5
Elektronické registračné pokladnice
6
Kontrolný výkaz
1
Živnosť vs. s.r.o. Čo sa vám oplatí viac? Aké výhody a nevýhody treba zobrať do úvahy?
Ak chcete začať podnikať, tak máte v princípe dve možnosti – podnikať na živnosť alebo založiť si spoločnosť s ručením obmedzeným. Okrem eseročky si môžete založiť aj komanditnú spoločnosť, družstvo alebo akciovú spoločnosť, avšak tieto právne formy nie sú bežné pre malých podnikateľov. Mnoho podnikateľov pri rozhodovaní, či podnikať ako SZČO alebo ako spoločnosť, berie do úvahy len výšku aktuálneho daňového a odvodového zaťaženia. Avšak, toto nie je jediné kritérium, ktoré by ste mali zvážiť nezabúdajte aj na kritériá právneho charakteru, ako napríklad prevod spoločnosti alebo ručenie za vzniknuté záväzky. Ste ochotný ručiť za záväzky vyplývajúce z podnikania celým svojím majetkom? V tom prípade môžete podnikať ako SZČO. Ak však chcete ručiť za záväzky svojho podnikania iba do výšky základného imania, tak je pre vás vhodnejšie založenie eseročky.
Taktiež je dôležité si uvedomiť, že eseročka sa dá v budúcnosti jednoduchšie previesť na tretiu osobu vrátane všetkých nehmotných aktív a „dobrého mena“. Toto je problém, ktorý riešilo viacero živnostníkov, ktorí skončili svoje podnikanie a chceli svoj „biznis“ predať alebo posunúť na svojho nástupníka. Aj živnostník môže previesť svoj biznis, ale ide to ťažšie.
Na druhú stranu mnohí zabúdajú, že spoločnosť s ručením obmedzeným a jej spoločník, na rozdiel od SZČO, sú z právneho hľadiska dve rozdielne osoby. Z toho vyplýva skutočnosť, že počas roka je zo spoločnosti podstatne zložitejšie „vyberať“ peniaze - toto je spravidla možné až po skončení roka na základe rozhodnutia valného zhromaždenia o prerozdelení zisku, alebo prostredníctvom pôžičiek a podobne. Nie je prípustné, aby si spoločník počas roka len tak vyberal peniaze z firemného účtu na súkromnú spotrebu.
„
“
Pri eseročke nie je prípustné, aby si spoločník vyberal z firemného účtu len tak peniaze na súkromnú spotrebu.
Pre SZČO sa rozhoduje najmä podnikateľ, ktorý očakáva, že bude mať nízke náklady spojené s podnikaním. SZČO totiž ešte stále môže uplatňovať 40 % paušálne výdavky, hoci ich maximálna výška bola obmedzená na sumu 420 eur mesačne. Ďalšou výhodou SZČO je, že nie je povinná platiť novo zavedenú minimálnu daň, tzv. daňové licencie. Naproti tomu medzi najväčšie výhody s.r.o. patrí skutočnosť, že pri správnom nastavení je možné dosiahnuť nižšie zdravotné a sociálne odvody než pri podnikaní na živnosť.
Spoločnosť s ručením obmedzeným
Živnosť uplatňujete si paušálne výdavky = nižšie dane nemáte povinnosť platiť daňové licencie máte možnosť výberu medzi podvojným a jednoduchým účtovníctvom a daňovou evidenciou
ručíte len do výšky nesplateného základného imania máte nižšie odvodové zaťaženie
máte možnosť si pozastaviť podnikanie
je možný ľahší prevod spoločnosti na tretiu osobu vrátane obchodnej značky väčšia dôveryhodnosť pre klientov
jednoduchšie „založenie“ živnosti ručíte svojím celým majetkom máte vyššie minimálne zdravotné a sociálne odvody
v názve musíte mať svoje meno a priezvisko
platíte tzv. minimálnu daň daňové licencie môžete uplatňovať iba skutočné výdavky
máte povinnosť viesť podvojné účtovníctvo
počas roka nie je možné z eseročky jednoducho „vyberať“ peniaze
Jednoeurová eseročka Od 1. januára 2015 bude možné založiť tzv. jednoeurovú eseročku s minimálnym vkladom základného imania vo výške 1 eura. Spolu so znížením minimálnej výšky ZI klesne aj minimálna výška vkladu spoločníka, a to zo súčasných 750 eur na 1 euro. Výhodou „lacnej“ eseročky je, že nebude potrebné vložiť na bankový účet vklad 5000 eur. Jednoeurová eseročka bude ale zaťažená zbytočnými byrokratickými povinnosťami: obmedzenie maximálneho počtu spoločníkov na max. 5 povinnosť uvádzať na všetkých obchodných dokumentoch výšku ZI a rozsah jeho splatenia
u eseročiek, ktorých ZI < 5 000 eur, bude možnosť vyplácať podiely na zisku, napríklad po splnení si zákonných požiadaviek na tvorbu rezervného fondu, len v rozsahu 3/4 zisku nebude možné rozdeľovať iné vlastné zdroje (vklady do vlastného imania mimo ZI a iné)
u eseročiek so základným imaním nižším ako 25 000 eur, sa plánuje zaviesť povinnosť konateľa zvolať valné zhromaždenie, ak strata spoločnosti presiahne 2 500 eur alebo to možno predpokladať V dôsledku týchto obmedzení nebudú jednoeurové eseročky vhodné pre start-upy, ako to pôvodne avizovala vláda. Práve začínajúci podnikatelia potrebujú flexibilitu (vstup nových investorov apod.), ktorú tieto spoločnosti neumožňujú.
2
Mám sa zamestnať vo vlastnej eseročke? Rozhodli ste založiť si eseročku a teraz ako ďalej – je výhodnejšie byť konateľom alebo sa v nej zamestnať a vyplácať si mesačnú mzdu?
Konateľ spoločnosti je v zmysle Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti, jeho prvoradou úlohou je preto konať za spoločnosť, podpisovať zmluvy, zodpovedať za riadne vedenie účtovníctva a iné. Na tieto činnosti štatutárneho orgánu nie je potrebné a dokonca ani možné uzatvoriť pracovnú zmluvu.
Jedná sa o obchodnoprávny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou, ktorý môže byť upravený napríklad zmluvou o výkone funkcie. Na takýto vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa preto nevzťahuje ani Zákonník práce, ale Obchodný zákonník, čo znamená, že na prácu konateľa sa nevzťahujú ani ustanovenia o minimálnej mzde. Na druhú stranu, konateľ v rámci svojej činnosti pre spoločnosť môže vykonávať aj činnosti, ktoré nesúvisia s jeho prácou štatutárneho orgánu. Na takéto činnosti môže mať uzatvorenú iný typ zmluvy, napr. dohodu o vykonaní práce alebo pracovnú zmluvu. Ak sa zamestnáte vo vlastnej firme, musíte ako zamestnávateľ za seba odvádzať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čo znamená vyššie náklady, ktoré sú však na druhú stranu daňovo uznané a pomáhajú znížiť základ dane spoločnosti. Výhodou je, že prostredníctvom platu je možné si legálne vyberať peniaze zo spoločnosti aj počas roka, a teda nie je potrebné čakať na rozhodnutie valného zhromaždenai o rozdelení zisku.
3
Platiteľ vs. Neplatiteľ DPH Kto sa musí stať platcom DPH? Kedy sa vám oplatí dobrovoľná registrácia k DPH?
Povinná registrácia Registrácia k DPH je povinná najmä v nasledovných prípadoch.:
máte obrat z tuzemských obchodov presahujúci 49 790 eur počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia
realizujete cezhraničné transakcie – t.j. napríklad ak poskytujete služby pre zahraničných odberateľov, alebo ak naopak nakupujete služby alebo tovary od zahraničných dodávateľov
Bez ohľadu na to, či prijímate alebo poskytujete cezhraničné služby, musíte sa až na špecifické výnimky registrovať ešte pred ich prvou realizáciou. Pri nákupe tovaru z iného členského štátu ste taktiež povinný sa zaregistrovať pre DPH, avšak nie pred prvou kúpou tovaru, ale musíte spočítavať celkovú hodnotu tovarov, ktoré nakupujete z iných členských štátov EÚ počas kalendárneho roka. Ak má celková hodnota tovarov presiahnuť hranicu 14 000 eur v kalendárnom roku, ste povinný podať žiadosť o registráciu ešte pred kúpou tovaru, ktorým by ste túto hranicu prekročili. Tieto „cezhraničné“ registrácie (§ 7 a § 7a zákona o DPH) vám neumožňujú odpočítavať daň na vstupe, iba zakladajú povinnosť platiť daň na výstupe. Pokiaľ chcete uplatňovať odpočet dane na vstupe, je potrebné sa registrovať za riadneho platiteľa (§ 4 zákona o DPH).
„
Pri cezhraničných službách - bez ohľadu na to, či ich podnikateľ prijíma alebo poskytuje - sa musí zaregistrovať k DPH ešte pred ich prvou realizáciou.
“
Dobrovoľná registrácia Aj keď nespĺňate vyššie uvedené podmienky pre povinnú registráciu, môžete požiadať o dobrovoľnú registráciu. Pri nej skúma daňový úrad napríklad aj to, či ste zdaniteľnou osobou, t.j. či nezávisle vykonávate ekonomickú činnosť. Za určitých okolností vám môže daňový úrad nariadiť pred registráciou zloženie zábezpeky, a to najmä v prípade, že rozbiehate biznis a vykonávane prípravné činnosti, alebo ak máte nedoplatky na daniach. Výška zábezpeky sa môže pohybovať v rozmedzí 1 000 až 500 000 eur. Podľa našich skúseností to býva vo výške do 3 000 eur. Zábezpeku drží daňový úrad počas 12 mesiacov od registrácie a použije ju na úhradu prípadných nedoplatkov na dani. Po 12 mesiacoch túto zábezpeku, resp. jej nepoužitú časť vráti.
Komu sa oplatí požiadať o dobrovoľnú registráciu? Sú to najmä podnikatelia, ktorí na svoju podnikateľskú činnosť potrebujú nakupovať veľa tovarov a služieb od iných platiteľov, t.j. nakupujú tovary a služby s DPH, ktorú musia zahrnúť do svojich nákladov, čím sa môže predražiť hodnota nimi dodávaných výstupov. Zvlášť je to problematické, ak je odberateľ platiteľom dane, v takom prípade sa cena tovarov a služieb pre konečného zákazníka predražuje (spravidla platí pre činnosti nákupu a predaja tovaru). Naopak, registrácia sa neoplatí, ak podnikateľ nakupuje pre svoju podnikateľskú činnosť iba minimum vstupov (spravidla pri poskytovaní služieb). V takom prípade administratívna záťaž spojená s postavením platiteľa môže prevýšiť pozitíva, ktoré by registrácia mohla priniesť Zákon o DPH určuje registračnú povinnosť ešte pri iných druhoch transakcií, ako napr. zásielkový obchod, podnikanie zahraničných osôb na Slovensku a iné.
4
Musím komunikovať elektronicky? Komu ukladá zákon povinnosť komunikovať s daňovým úradom elektronicky?
Povinnosť komunikovať s daňovým úradom elektronicky majú nasledovné subjekty:
daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH
daňový poradca za svojich klientov
advokát za svojich klientov
akýkoľvek zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH
Elektronická komunikácia prebieha prostredníctvom portálu finančnej správy alebo prostredníctvom programu eDane vydaného finančnou správou. Podpisovanie dokumentov sa uskutočňuje prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu alebo prostredníctvom tzv. elektronickej značky.
V oboch prípadoch je potrebné najprv na daňovom úrade aktivovať príslušný spôsob elektronickej komunikácie - bez takejto aktivácie elektronické podávanie nie je možné. V prípade záujmu o elektronickú komunikáciu je preto potrebné navštíviť daňový úrad.
Možnosť komunikovať elektronicky majú aj daňovníci, ktorým to zákon neukladá za povinnosť. Rovnako aj v ich prípade je potrebné ísť príslušný spôsob podávania aktivovať na daňový úrad. Za hlavnú výhodu elektronickej komunikácie je možné označiť skutočnosť, že podania vykonané daňovníkom je možné jednoducho spätne dohľadať, keďže portál finančnej správy archivuje všetku elektronickú komunikáciu medzi daňovníkom a daňovým úradom. Daňovník zároveň pri podávaní nie je viazaný úradnými hodinami na podateľni úradu alebo pošty.
5
Elektronické registračné pokladnice Musím evidovať tržby v hotovosti cez ERP?
Povinnosť evidovať prijatie tržby v hotovosti cez elektronickú registračnú pokladnicu sa vzťahuje na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávnenia na podnikanie predáva tovar alebo poskytuje vymedzené služby na území Slovenskej republiky.
Kým pri predaji tovaru je povinnosť používať ERP vždy, pri predaji služieb sa musí jednať o služby, ktoré sú v zákone vymenované. Príkladmi služieb, na ktoré sa povinnosť ERP vzťahuje, sú stravovacie služby (reštaurácie, jedálne a pod.), služby pohostinstiev, fitnescentrá, kaderníctva a pod.
Kompletný zoznam služieb, pri ktorých ste povinný evidovať prijatie tržby cez elektronickú registračnú pokladnicu, je možné nájsť na stránke finančnej správy.
6
Kontrolný výkaz Kedy musím podať kontrolný výkaz?
Platiteľom DPH pribudla v roku 2014 nová povinnosť a to podávať popri daňových priznaniach a súhrnných výkazoch aj tzv. kontrolné výkazy. Kontrolný výkaz je potrebné podať elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Výnimkami, kedy nie je potrebné kontrolný výkaz podať, sú zdaňovacie obdobia, za ktoré:
Daňovník podáva iba „nulové“ daňové priznanie (prázdne priznanie bez údajov o plneniach)
Daňovník uvádza v priznaní len údaje o oslobodených dodaniach tovaru do iného členského štátu, o vývoze tovaru, o trojstrannom obchode, prípadne odpočítava daň pri dovoze tovaru z tretích štátov.
Kontrolný výkaz je potrebné podať elektronicky, pričom musí obsahovať podrobné údaje o vybraných typoch realizovaných transakcií. Kontrolný výkaz nemusí súhlasiť s údajmi uvádzanými v daňovom priznaní, nakoľko niektoré údaje, ktoré vstupujú do daňového priznania, sa v kontrolnom výkaze neuvádzajú (napr. oslobodené plnenia podľa § 28 až 42 zákona o DPH, odvod DPH pri krádeži a pod.). Vzor kontrolného výkazu môžete nájsť na stránke finančnej správy.
Zdá sa vám to byť komplikované? Nechajte to na nás!
Accace pre začínajúcich a malých podnikateľov Sme medzinárodná outsourcingová a poradenská firma a radíme sa medzi TOP na slovenskom trhu. Bavia nás dane a účtovníctvo a sme v tom dobrí. Tak dobrí, že nám svoj finančný život zverujú veľké a úspešné slovenské a zahraničné firmy. Radi by sme poriadok do papierov vniesli aj do malých firiem, do našej ponuky sme preto zaradili tri cenové balíky, ktoré sú určené pre vás – živnostníkov a malé firmy. Kontaktujte nás a zistite viac!
Accace k.s., Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, Slovakia Email:
[email protected] • Tel: + 421 911 953 199 www.accace.com
